japhug
Index
aboʁboʁ
abrɤlbrɤl
aβdɤβde
aβdoʁβdi
aβdoʁdi
aβdoʁdi
aβraʁ
aβraʁ
aβrdaβrdoŋ
aβʁum
aβʁum
aβzdoʁβzdɯ
aβzdoʁβzdɯ
aβzu
aβzɯrχsɯm
aβʑɯrdu
acɤrlu
achala
achale
achɤle
achɤt
achɯcha
achɯrʁu
aci
acilaj
acu
acu
acɯfkri
aɕɤl
aɕɤrɣi
aɕɣa
aɕi
aɕi
aɕkala
aɕkho
aɕoʁri
aɕoχɕi
aɕpala
aɕprɯm
aɕprɯmtsɯ
aɕprɯmtsɯ
aɕpɯɕpa
aɕqhe
aɕqhlu
aɕquwa
aɕtɯɕte
aɕtɯɕte
adaʁlu
adrɤt
adʑɯgli
afɕɤra
afɕɤt
afɕɤt
afɕu
afkrɤχsɤl
afsoʁŋgi
afsuja
afsujɯja
afsɯfsu
aftɕaka
aɣɤmphɯmphri
aɣɤŋɯŋoʁ
aɣɤŋɯŋoʁ
aɣɤrlɯrlaʁ
aɣɤrlɯrlaʁ
aɣɤtɯɣ
aɣɤtɯɣ
aɣɤzdɯzda
aɣɤzdɯzda
aɣndɯɣnda
aɣrɤɣrum
aɣro
aɣɯci
aɣɯɕa
aɣɯɕɤrɯ
aɣɯɕkat
aɣɯɕkat
aɣɯɕnɯɕna
aɣɯɕnɯɕnaβ
aɣɯdɯχɯn
aɣɯɣli
aɣɯɣu
aɣɯjaʁ
aɣɯjɯjaʁ
aɣɯjwaʁ
aɣɯli
aɣɯlu
aɣɯlɯtshɤt
aɣɯmar
aɣɯmat
aɣɯmdoʁ
aɣɯmɲaʁ
aɣɯmphɯmphru
aɣɯmtɕhi
aɣɯmɯmi
aɣɯndzɣi
aɣɯndzrɯ
aɣɯndʑɯɣ
aɣɯntɤβ
aɣɯɲchaz
aɣɯŋgɤr
aɣɯŋgɯŋgɯ
aɣɯŋkɯ
aɣɯpɤrtsaβ
aɣɯpharɤβ
aɣɯpɯpɯ
aɣɯqe
aɣɯrɟit
aɣɯrkɯrkɯ
aɣɯrmbi
aɣɯrme
aɣɯrna
aɣɯrnɯɕɯr
aɣɯrŋa
aɣɯrŋɯl
aɣɯrpaʁ
aɣɯrqhu
aɣɯrtsi
aɣɯrtsɯrtsɤɣ
aɣɯrtɯrtaʁ
aɣɯrɯru
aɣɯrɯru
aɣɯrɯz
aɣɯrʑɯrʑɯɣ
aɣɯsmɤɣ
aɣɯsmɤn
aɣɯsɯm
aɣɯʂwaŋ
aɣɯtɕha
aɣɯtɕhɯtɕha
aɣɯtʂɤm
aɣɯtʂɯn
aɣɯtɯɣ
aɣɯxɕɤt
aɣɯzda
aɣɯzɤrŋɤn
aɣɯzrɯɣ
aɣɯʑɤzdaŋ
aɣɯʑɯʑat
aj
aja
aja
ajɤr
ajŋgɯɣ
ajpomxtshɯm
ajʁu
ajtshi
ajtshi
ajtɯ
ajχoʁ
akarɯ
akɤlɤt
akɤmtɕoʁ
akɤtɕɤβ
akhar
akhɤɟor
akhɤzŋga
akhi
akhra
akhrɤla
akhrɤlɯla
akhu
akundi
akɯ
akɯchoʁle
akɯzgumba
ala
alala
alɤɣɯ
alɤt
alɤt
alɟɣi
alo
alothi
alpɯm
aluj
aluj
alɯlɤt
alɯlju
alxaj
aɬɯt
ama
amar
amar
ambɤldʑɤm
ambi
ambi
amboʁ
ambrɤqɤt
ambɯmbi
ambɯmbi
amdzɯ
amdʑɯβ
amɤʁu
amgri
amkhɤrju
amnoʁ
amɲaχtshɯm
amɲɤm
amɲɯmɲo
amɲɯmɲo
amŋaʁ
amphɯmphɯr
amqaj
amtɕhoʁ
amtɕoʁ
amthoʁmthɯt
amthɯn
amto
amɯβde
amɯβde
amɯβɟɤt
amɯfse
amɯmi
amɯmi
amɯmto
amɯmtshɤm
amɯrga
amɯrmbat
amɯrmbɯ
amɯrpu
amɯrqhi
amɯsthaβ
amɯsɯz
amɯti
amɯtso
amɯtsɯtso
amɯtsɯtso
amɯtɯɣ
amɯxtɕhɯxtɕhɯt
amɯzɣɯt
amɯzwɤr
anamana
anaχtɯχto
anaχtɯχto
anbaʁ
andɤko
andɤr
andi
andichoʁle
ando
andu
andɯja
andɯndo
andɯndo
andzoʁjoʁ
andzɯndza
andzɯndzri
andzɯndzri
andzɯqoʁ
andzɯt
andʑɤmstu
andʑɯɣndʑɯɣ
andʑɯndʑu
andʑɯrɣa
anɤjɯjo
anɤjɯjo
anɤkhɤzŋgɯzŋga
anɤkhɤzŋgɯzŋga
anɤma
anɤmpɕɯpɕɤr
anɤmtsɯmtsioʁ
anɤmtsɯmtsioʁ
anɤntshɯntshi
anɤntshɯntshi
anɤqɤtsɯtsa
anɤrkɯrko
anɤrpɯrpaʁ
anɤrɯre
anɤrɯre
anɤsɯso
anɤtsɯtsɯ
anɤtɯtɯɣ
anɤtɯtɯɣ
anɤʑɤmŋɯmŋɤn
anɤʑɤmŋɯmŋɤn
angɯt
antɕhoʁjɤr
antɕhɯ
antɤm
anthɣar
antsɤndu
antɯ
anɯɕqhɯɕqhu
anɯɕqhɯɕqhu
anɯɣbɯɣbɯɣ
anɯɣbɯɣbɯɣ
anɯkɯjŋɤŋgɯ
anɯkɯjŋɯjŋu
anɯmbɯmbɣom
anɯmbɯmbɣom
anɯmgɯmgro
anɯmqaj
anɯndzɤqɯqɤr
anɯndzɤqɯqɤr
anɯpɕɯpɕoʁ
anɯphɤrɯri
anɯphotɯtɯɣ
anɯrgɯrga
anɯrgɯrga
anɯrqhɯrqhu
anɯrɯtʂɯtʂa
anɯrɯtʂɯtʂa
anɯʁɤndɯndu
anɯʁɤrɯri
anɯʁgrɯʁgra
anɯʁgrɯʁgra
anɯstɯstu
anɯsɯkhɯkho
anɯsɯslaʁ
aɲaj
aɲaʁndzɯm
aɲɟoʁ
aɲɟoʁ
aŋgɤjom
aŋgɤrŋgɤr
aŋgorji
apa
apɕɯβjɤl
apɤmbat
apɤɴqa
apɤpɣi
apɣaʁsci
apɣɤpɣi
apɣɯlu
aphala
aphɤlɤjɤt
apjɤntɤm
apupu
apɯpa
apɯpri
aqandʐɯlu
aqarŋɤmbru
aqarŋɯrŋe
aqɤrle
aqɤtsa
aqɤtʂha
aqhe
aqhoβlu
aqhowolu
aqurle
araʁ
araχtɯ
arɕɤt
arɕo
arɤɕɯɕrɤz
arɤkhɯmkhɤl
arɤmboʁɲɟi
arɤmbɯmbri
arɤmgrɯndɯr
arɤmgɯmgo
arɤmtɕɯmtɕoʁ
arɤmtʂɯmtʂaj
arɤmɯzda
arɤntɕhɯntɕhɯr
arɤɲɟiɲɟi
arɤɲɯɣ
arɤphɤjqa
arɤrɤɣ
arɤrkhɯrkhe
arɤrɴɢioʁ
arɤrqhɯrqhioʁ
arɤrtshɯm
arɤrtsɯrtsɤɣ
arɤstoʁsta
arɤt
arɤt
arɤtɕha
arɤtɕha
arɤtshi
arɤzdɯzda
arɤʑɯʑrɤz
arɣi
ari
arju
arɟambrɯɣ
arɟumtɕɤr
arku
arla
arla
arlɯrla
arlɯt
armbat
armbɯrmbɯ
armɤjɯβ
arndɤtsa
arɲɟɤle
arŋɤrtɯm
arŋi
arŋɯlɯz
arɴɢlɯm
aro
arqhi
arqɯrqoʁ
arʁɯrʁu
artaʁ
artaʁlaʁ
artaʁlaʁ
artɕhoʁ
artɕi
artɕɯwa
artsɯɣdu
artsɯrtso
artɯm
artɯmloʁ
artɯrtɤβ
artɯrtoʁ
artɯrtoʁ
arɯcɤrna
arɯɕoʁɕoʁ
arɯfsapaʁ
arɯfsɤlko
arɯjɤrɤβ
arɯkhɯtsa
arɯlaba
arɯldʑaŋkɯ
arɯlɯŋkɤr
arɯmɯntoʁ
arɯqromkemdoʁ
arɯʁmɤrsmɯɣ
arɯsrɯn
arɯsɯjno
arɯtɕheme
arɯtɤjpa
arɯtɤpɤtso
arɯtɤtɕɯ
arɯzdɯxthɯɣ
aʁdɤt
aʁe
aʁɤndɯndɤt
aʁjɤr
aʁɟa
aʁɟɤle
aʁloʁlu
aʁmbɯm
aʁzrɤwolu
aʁzɯɣβzaŋ
aʁzɯŋɤn
asaχpɯχpaʁ
asaχpɯχpaʁ
ascaʁa
ascɯsco
ascɯsco
asɤmɯβde
asɤmɯβde
asɤmɯmtshɯmtshɤm
asɤmɯmtshɯmtshɤm
asɤmɯsɯz
askɯ
asqhlu
asqɯsqɤr
asqɯsqɤr
astɤko
asti
astu
astɯsti
asɯɣ
asɯɣɲɯɣɲaʁ
asɯɣɲɯɣɲaʁ
asɯjaʁndzɯʁndzu
asɯjaʁndzɯʁndzu
asɯmɲɯmɲo
asɯsat
asɯsat
asɯsu
asɯxɕɯxɕɤt
asɯxɕɯxɕɤt
aʂŋaʁ
ata
ataʁki
atɕaʁ
atɕaʁlaʁ
atɕaʁlaʁ
atɕɤβ
atɕhɯtɕhɯ
atɕhɯtɕhɯ
atɕhɯz
atɕɯmthɯt
atɕɯtɕit
atɕɯtʂi
atɕɯxtaʁ
atɕɯxtaʁ
atɕɯxtʂot
atɤr
athɤri
athi
athoʁmphrɤt
athoχɕaβ
atsa
atsatsa
atshɤxtshɯ
atshoʁ
atshoʁ
atsɯtsu
atʂoʁloʁ
atu
atɯɣ
atɯta
awij
awɯwum
axtɕɯxte
axthom
aχa
aχchowolu
aχɕɯβ
aχɕɯldɤn
aχom
aχpɯχpjɤt
aχpɯχpjɤt
aχsi
aχsom
aχsɯko
aχtɕɤz
azbraʁ
azbraʁ
azdaʁ
azgroʁ
azgroʁ
azgrɯ
azgɯr
azgɯrloʁ
azɣɤʁrɯʁre
azɣɤʁrɯʁre
azmɯjqhɯjqha
aznɤltɕɯltɕɤm
aʑaʁ
aʑɤwu
aʑɴɢɯʑɴɢoʁ
aʑɴɢɯʑɴɢoʁ
aʑo
aʑɯrja
aʑɯχtso
aʑɯʑu
babɯ
bɤbɤβ
bɤβ
bɤβnɤbɤβ
bjɯbjɯɣ
boŋboŋ
boʁ
boʁboʁ
boʁnɤboʁ
brɤβbrɤβ
brɤβnɤbrɤβ
brɤβnɤlɤβ
brɯɣbrɯɣ
brɯzbrɯz
buqa
bɯɣ
bɯɣbɯɣ
bɯɣnɤbɯɣ
bɯlɯbali
bɯwa
βdaʁ
βdaʁ,βzu
βdaχpu
βdaχpu
βdaχtɕɤl
βde
βdeti
βdɤmŋaʁ
βdi
βdiwa
βdɯnba
βdɯscit
βdɯt
βdɯt
βgoz
βgoz
βɣa
βɣɤɣur
βɣɤmu
βɣɤno
βɣɤŋgɯ
βɣɤpa
βɣɤrkhɤrkhɤt
βɣɤrnɤjwaʁ
βɣɤrqo
βɣɤrtshi
βɣɤru
βɣɤsɤprɤt
βɣɤsni
βɣɤsroʁ
βɣɤtɤtɤɣ
βɣɤtu
βɣɤχtsiɯ
βɣɤza
βɣu
βɣɯt
βɣɯz
βɟɤt
βɟi
βɟi
βlama
βlɤmɤjmɤɣ
βlɤmtɕhɤt
βli
βluβra
βlunbu
βlɯ
βlɯɣnɤβlɯɣ
βraʁ
βri
βrɟaŋ
βʁa
βʁuβʁu
βʁum
βʁɯz
βzaŋɤnŋu
βzaŋlɤn
βzaŋsa
βzaʁlu
βzdɤr
βzdɯ
βzgɤr
βzi
βzjoz
βzɟɯr
βzu
βzu
βzu
βzu
βzu
βzu
βzu
βzu
βzuwa
βzɯr
βzɯrtɕoʁ
βʑar
βʑaʁβʑɯɣ
βʑɤzu
βʑoʁ
βʑɯ
βʑɯlu
βʑɯndɤpa
βʑɯndi
βʑɯndi
βʑɯpa
βʑɯrna
ca
caŋ
capɣi
caʁ
caʁɕɣɤz
cɤɕna
cɤjmɤɣ
cɤmi
cɤmirɤku
cɤmtsaʁ
cɤmtsho
cɤmu
cɤndʐi
cɤpɤcrɤle
cɤrme
cɤrna
cɤtʂha
cha
cha
chaŋskɯ
che
chɤβ
chɤci
chɤdi
chɤle
chɤlɤnnɤ
chɤmda
chɤmdɤru
chɤmthɯm
chɤt
chɤt
chɤtshi
chɤzwa
chɣaʁchɣaʁ
chi
choŋtɕɯn
chrɤβchrɤβ
chrɤβnɤchrɤβ
chu
chɯ
chɯβ
chɯβchɯβ
chɯβnɤchɯβ
chɯchɯβ
chɯmu
chɯrdom
chɯsɲu
ci
ci
ci
cischiz
cit
ciz tɕe
ci ci
ci nɤ
ci ntsɯ
ci nɯ
ci,sɯpa
claŋclaŋ
claŋnɤclaŋ
claʁclaʁ
clicli
cloʁcloʁ
clɯclɯ
clɯnɤclɯ
co
coɕit
comuco
coŋ
coŋ
cotcot
craŋ
craŋnɤlaŋ
crɯβcrɯβ
crɯcrɯ
crɯɣcrɯɣ
crɯmcrɯm
cu
cupa




cɯβjiz
cɯβloʁ
cɯɣ
cɯɣɬaj
cɯm
cɯmbɤrom
cɯmcɯm
cɯnkhɤβ
cɯnmu
cɯŋcɯŋ
cɯŋglɯɣ
cɯpɤspoʁspoʁ
cɯphɯt
cɯrmbɯ
cɯrndʑi
cɯrzɯn
cɯʁrɤt
cɯχɕiz
ɕa
ɕaβ
ɕaβ
ɕamɤr
ɕaɲaʁ
ɕaŋ
ɕaŋβli
ɕaŋdi
ɕaŋkɯ
ɕaŋlo
ɕaŋpa
ɕaŋpɕi
ɕaŋpin
ɕaŋtaʁ
ɕaŋthi
ɕaŋtoʁ
ɕaŋɯ
ɕaqajɯ
ɕar
ɕaʁja
ɕaʁwɯ
ɕaχpu
ɕe
ɕe
ɕe
ɕe
ɕe
ɕɤci
ɕɤfɕo
ɕɤɣ
ɕɤɣ
ɕɤɣpɣa
ɕɤɣrum
ɕɤjaʁ
ɕɤkhe
ɕɤkhoz
ɕɤkhrɯ
ɕɤku
ɕɤldʐa
ɕɤltɕhɯz
ɕɤltsaʁ
ɕɤmcɤthoʁ
ɕɤmi
ɕɤmiɕtʂɤt
ɕɤmiŋoʁ
ɕɤmloʁ
ɕɤmscoʁ
ɕɤmtshoʁ
ɕɤmɯɣdɯ
ɕɤnthɤβ
ɕɤntsɯt
ɕɤŋi
ɕɤr
ɕɤrɤɕa
ɕɤrkha
ɕɤrkha
ɕɤrkha,ɴɢraʁ
ɕɤrma
ɕɤrmasŋi
ɕɤrna
ɕɤrɯ
ɕɤrwa
ɕɤrzaŋ
ɕɤsca
ɕɤt
ɕɤwɤr
ɕɤχcɤl
ɕɣaʁɕɣaʁ
ɕɣɤχa
ɕɣɤz
ɕico
ɕintɕhi
ɕirʁaʁ
ɕkala
ɕkatmbri
ɕke
ɕkɤbɯ
ɕkɤfkri
ɕkɤɣɕkɤɣ
ɕkɤɣnɤɕkɤɣ
ɕkɤkhe
ɕkɤkɯm
ɕkɤɲcɣa
ɕkɤphɤr
ɕkɤpja
ɕkɤrnɤɕkɤr
ɕkɤrɯ
ɕkɤtho
ɕkɤtshoŋ
ɕkɤtɯm
ɕkɤzoŋzoŋ
ɕkho
ɕkliɕkli
ɕklɯɣ
ɕklɯɣɕklɯɣ
ɕkom
ɕkrɤɣɕkrɤɣ
ɕkrɤz
ɕkrɯɣɕkrɯɣ
ɕku
ɕkɯβɕkɯβ
ɕkɯβnɤɕkɯβ
ɕkɯt
ɕlaŋɕlaŋ
ɕlaʁ
ɕlaʁnɤɕlaʁ
ɕliɕli
ɕlu
ɕlɯɣ
ɕmi
ɕmɯɣ
ɕnaβndʑɣi
ɕnat
ɕnɤcat
ɕnɤku
ɕnɤloʁ
ɕnɤri
ɕnɤsti
ɕnɤto
ɕnɤtoʁrɯ
ɕnɤxsɯr
ɕnoʁɕnoʁ
ɕnoʁnɤɕnoʁ
ɕnɯɣnɤlɯɣ
ɕɲɯɣ
ɕŋaʁɕŋaʁ
ɕŋaʁɕŋaʁ
ɕŋɤr
ɕŋiɕŋi
ɕŋoʁɕŋoʁ
ɕo
ɕom
ɕom
ɕommbri
ɕomnaʁ
ɕomskrɯt
ɕomthɯ
ɕoŋβzu
ɕoŋphu
ɕoŋtɕa
ɕoʁ
ɕoʁɕɣa
ɕoʁɕoʁ
ɕoʁmboʁ
ɕoʁɲaʁ
ɕoχpi
ɕpaʁ
ɕpɤr
ɕpɤrɕpɤr
ɕpɤrnɤlɤr
ɕpɤtnɤɕpɤt
ɕpɣo
ɕpɣowoʁ
ɕphɤβɕphɤβ
ɕphɤɕphɤt
ɕphɤɣnɤɕphɤɣ
ɕphɤrɕphɤr
ɕphɤt
ɕphɣo
ɕphɯɣɕphɯɣ
ɕphɯɣnɤɕphɯɣ
ɕplaɕpla
ɕploʁɕploʁ
ɕpɯt
ɕqɤjɤr
ɕqɤnɕqɤn
ɕqɤt
ɕqhaloʁ
ɕqhlɤt
ɕqhɯɕqhi
ɕqlɤβɕqlɤβ
ɕqlɯβnɤɕqlɯβ
ɕqraʁ
ɕquɕqu
ɕqudoŋ
ɕquwa
ɕri
ɕri
ɕʁɯznɤɕʁɯz
ɕte
ɕthrɤβɕthrɤβ
ɕthɯz
ɕtraŋɕtraŋ
ɕtraŋnɤɕtraŋ
ɕtrɤβɕtrɤβ
ɕtriɕtri
ɕtrɯŋɯɕtraŋi
ɕtʂaŋɕtʂaŋ
ɕtʂaŋnɤɕtʂaŋ
ɕtʂaŋnɤlaŋ
ɕtʂat
ɕtʂo
ɕtʂɯ
ɕtʂɯɣɕtʂɯɣ
ɕtʂɯɣnɤɕtʂɯɣ
ɕu
ɕur
ɕɯ
ɕɯchapaja
ɕɯfka
ɕɯfka
ɕɯfkaβ
ɕɯfkaβ
ɕɯftaʁ
ɕɯftɯɣ
ɕɯɣɕɯɣ
ɕɯɣmu
ɕɯɣra
ɕɯjaʁ
ɕɯkhuj
ɕɯm
ɕɯmbɣom
ɕɯmɕɯm
ɕɯmɤɕɯ
ɕɯmɤɕɯ
ɕɯmnɤm
ɕɯmɲatsa
ɕɯmŋɤm
ɕɯmthu
ɕɯmthuspoʁ
ɕɯmɯma
ɕɯmɯmi
ɕɯngo
ɕɯnŋo
ɕɯntaβ
ɕɯntaβ
ɕɯŋarɯra
ɕɯŋɕɯŋ
ɕɯŋgɯ
ɕɯŋgɯ
ɕɯŋgɯ
ɕɯŋgɯmɯr
ɕɯŋke
ɕɯŋke
ɕɯɴqoʁ
ɕɯphɣo
ɕɯrɕɯr
ɕɯrdɯm
ɕɯrga
ɕɯrŋgɯ
ɕɯrŋo
ɕɯrɴɢo
ɕɯrʁom
ɕɯwa
ɕɯxtɯ
ɕɯxtɯrɟɤxtsa
dal
daltsa
daltsɯtsa
dɤlie
dɤn
dɤrʁɯ
dɣɤrdɣɤr
dioʁdioʁ
do
doŋdoŋ
drɤβdrɤβ
droŋdroŋ
drɯβ
drɯβnɤdrɯβ
dɯdɯt
dɯɣ
dɯrnɤrdɯr
dɯxpa
dwaŋdwaŋ
dzambaɬa
dzaŋdzaŋ
dzɤjdzɤj
dzoŋdzoŋ
dzoŋnɤdzoŋ
dzoʁ
dzɯɣdzɯɣ
dzɯr
dzɯrdzɯr
dzɯrnɤdzɯr
dʐoŋdʐoŋ
dʐɯβdʐɯβ
dʐɯβnɤdʐɯβ
dʐɯɣdʐɯɣ
dʑaŋdʑaŋ
dʑɤrdʑɤr
dʑɤrnɤdʑɤr
dʑɯβdʑɯβ
dʑɯpdʑɯp
fɕafɕɤt
fɕaʁ
fɕaʁ
fɕɤl
fɕɤm
fɕɤt
fɕɤt
fɕɤtpa
fɕi
fɕur
fɕɯɣ
fka
fka
fkaβ
fkɤn
fkot
fkoz
fkra
fkri
fkro
fkrɯz
fkur
fkurzʁe
fkɯm
frtɤn
fsaŋ
fsaŋkaŋ
fsaŋkhɯ
fsaŋmtɕhɤt
fsapaʁ
fsapaʁɣli
fsaqhe
fse
fse
fsɤl
fsɤndɤpa
fsɤndi
fsjɤnɤfsjɤt
fsjitnɤfsjat
fskɤr
fso
fsomɯr
fsoʁ
fsoʁ
fsosɲɯm
fsraŋ
fsraŋma
fstɤt
fstɯn
fsusqi
fsusqipa
fsɯɣ
fsɯr
fsɯz
ftɕa
ftɕaka
ftɕaka
ftɕaka,βzu
ftɕar
ftɕaʁ
ftɕɤfkɤt
ftɕɤl
ftɕɤru
ftɕɤt
ftɕɤz
ftɕhoʁftɕhoʁ
ftɕhur
ftɕit
ftɕɯm
ftɕɯpa
ftɕɯʁɲiz
ftɕɯt
ftɕɯχtɕɯɣ
fte
ftsaʁra
ftsɤn
ftsɤnbu
ftshi
ftsoʁ
ftsoʁdo
ftsɯɣ
ftsɯr
ftʂi
ftɯɣ
ftɯl
ftɯl
gaŋgaŋ
gɤgɤɣ
gɤɣnɤgɤɣ
gɤɣɯɣi
glɤɣglɤɣ
glinɤgli
goʁ
graŋgraŋ
grɯβgrɯβ
grɯβgrɯβftsa
grɯɣgrɯɣ
grɯɣnɤgrɯɣ
grɯŋgrɯŋ
gɯgɯɣ
gɯɣnɤgɯɣ
ɣa
ɣar
ɣdɤɣdɤt
ɣdɤso
ɣdoŋnɤɣdoŋ
ɣdɯ
ɣdɯβɣdɯβ
ɣdɯɣnɤɣdɯɣ
ɣe
ɣɤbɤbɤβ
ɣɤbɤbɤβ
ɣɤbɤβlɤβ
ɣɤβdi
ɣɤβdoʁβdi
ɣɤβdoʁdi
ɣɤβlo
ɣɤβloʁβle
ɣɤβlɯβlɯɣ
ɣɤβzaʁlaʁ
ɣɤβzi
ɣɤβzi
ɣɤcaʁcaʁ
ɣɤcɤtcɤt
ɣɤchi
ɣɤchi
ɣɤchrɤβchrɤβ
ɣɤchrɤβlɤβ
ɣɤchrɤβlɤβ
ɣɤchɯchrɯɣ
ɣɤcraŋlaŋ
ɣɤcrɯɣlɯɣ
ɣɤcrɯɣlɯɣ
ɣɤcɯqhlɯβ
ɣɤɕaʁɕaʁ
ɣɤɕe
ɣɤɕkɤɣɕkɤɣ
ɣɤɕkɤɣlɤɣ
ɣɤɕkɤɣlɤɣ
ɣɤɕnɯɣlɯɣ
ɣɤɕnɯɣlɯɣ
ɣɤɕŋaʁɕŋaʁ
ɣɤɕŋaʁɕŋaʁ
ɣɤɕo
ɣɤɕo
ɣɤɕpɤɕpɤr
ɣɤɕpɤrlɤr
ɣɤɕpɤrlɤr
ɣɤɕphɤβlɤβ
ɣɤɕphɤr
ɣɤɕqali
ɣɤɕtʂaŋlaŋ
ɣɤɕtʂaŋlaŋ
ɣɤɕu
ɣɤɕɯβɕɯβ
ɣɤɕɯftaʁ
ɣɤɕɯftaʁ
ɣɤɕɯŋɕɯŋ
ɣɤɕɯŋɕɯŋ
ɣɤdɤn
ɣɤdi
ɣɤdoŋdoŋ
ɣɤdzaŋdzaŋ
ɣɤdzaŋdzaŋ
ɣɤdzaŋlaŋ
ɣɤdzɯlɯt
ɣɤdʑɯdʑaŋ
ɣɤfka
ɣɤfka
ɣɤfsoʁ
ɣɤfsoʁ
ɣɤftshi
ɣɤftshi
ɣɤglɤglɤɣ
ɣɤgo
ɣɤgɯgɯɣ
ɣɤɣɤjɣɤj
ɣɤɣɤjlɤj
ɣɤɣɤjlɤj
ɣɤɣɤmbrɯ
ɣɤɣɤtɕɯɣ
ɣɤɣɤtɕɯɣ
ɣɤɣɤwu
ɣɤɣɤwu
ɣɤɣi
ɣɤɣi
ɣɤɣɯrɣɯr
ɣɤɣɯrɣɯr
ɣɤjaŋri
ɣɤjaʁ
ɣɤjaʁ
ɣɤjɤβjɤβ
ɣɤjɤrjɤr
ɣɤjɤrjɤr
ɣɤji
ɣɤjiz
ɣɤjka
ɣɤjlu
ɣɤjmŋo
ɣɤjmɯt
ɣɤjmɯt
ɣɤjom
ɣɤjpum
ɣɤjpum
ɣɤjqaʁ
ɣɤjru
ɣɤjtɯ
ɣɤjtɯ
ɣɤjɯ
ɣɤjwaʁ
ɣɤjwɤrlɤr
ɣɤɟaʁ
ɣɤɟɯɣɟɯɣ
ɣɤɟɯɣlɯɣ
ɣɤɟɯɟrɯɣ
ɣɤkɤβjɤβ
ɣɤkhe
ɣɤkhe
ɣɤkhrɤβjɤβ
ɣɤkhrɤβkhrɤβ
ɣɤkhrɯɣlɯɣ
ɣɤkhrɯɣlɯɣ
ɣɤkhɯ
ɣɤkhɯ
ɣɤla
ɣɤldʐaŋlaŋ
ɣɤlɤt
ɣɤloŋloŋ
ɣɤloŋloŋ
ɣɤltshɤltshɤt
ɣɤltshɤltshɤt
ɣɤlɯrlɯr
ɣɤlɯrlɯr
ɣɤlɯzlɯz
ɣɤlwɤlwɤt
ɣɤɬɤt
ɣɤmaʁ
ɣɤmba
ɣɤmba
ɣɤmbat
ɣɤmbat
ɣɤmbɤr
ɣɤmbɤrmbɤr
ɣɤmbɣaʁ
ɣɤmbɣaʁ
ɣɤmbɣo
ɣɤmbɣomru
ɣɤmbjom
ɣɤmbro
ɣɤmbro
ɣɤmdzu
ɣɤme
ɣɤmi
ɣɤmna
ɣɤmna
ɣɤmɲi
ɣɤmɲi
ɣɤmpɕɤr
ɣɤmpɕɤr
ɣɤmpɕu
ɣɤmpɕu
ɣɤmpja
ɣɤmpɯ
ɣɤmpɯ
ɣɤmqrɯz
ɣɤmtɕoʁ
ɣɤmtɕoʁ
ɣɤmthu
ɣɤmto
ɣɤmto
ɣɤmtsɯr
ɣɤmtsɯr
ɣɤmɯ
ɣɤmɯm
ɣɤmɯm
ɣɤmɯrmɯr
ɣɤmɯt
ɣɤndɣɤndɣɤt
ɣɤndɯβ
ɣɤndɯl
ɣɤndɯl
ɣɤndziaʁ
ɣɤndziaʁ
ɣɤndzɯrndzɯr
ɣɤndʐo
ɣɤndʑɤm
ɣɤndʑɣɤrlɤr
ɣɤngɯt
ɣɤngɯt
ɣɤntaβ
ɣɤnɯndzɯlŋɯz
ɣɤnɯndzɯlŋɯz
ɣɤnɯʑɯβ
ɣɤnɯʑɯβ
ɣɤɲcɣɤlɤt
ɣɤɲcɣɤɲcɣɤt
ɣɤɲɤβɲɤβ
ɣɤɲizɲiz
ɣɤɲɟɤrɲɟɤr
ɣɤɲɟɣɤrɲɟɣɤr
ɣɤŋɤn
ɣɤŋɤn
ɣɤŋɤn
ɣɤŋgi
ɣɤŋgrɯ
ɣɤŋgɯrŋgɯr
ɣɤŋoʁ
ɣɤŋoʁle
ɣɤɴɢlɯt
ɣɤɴɢrɯ
ɣɤɴɢrɯ
ɣɤɴɢu
ɣɤɴqa
ɣɤɴqa
ɣɤɴqhi
ɣɤɴqhi
ɣɤpaʁpaʁ
ɣɤpɕɯlɯɣ
ɣɤpɣo
ɣɤphɤn
ɣɤphɤn
ɣɤphrɤβphrɤβ
ɣɤphrɤβphrɤβ
ɣɤphɯɕlaʁ
ɣɤplaʁplaʁ
ɣɤploʁploʁ
ɣɤploʁploʁ
ɣɤpɯplɯɣ
ɣɤqhɤβjɤβ
ɣɤqlaʁqlaʁ
ɣɤqrɤβqrɤβ
ɣɤqɯβqɯβ
ɣɤqɯrqɯr
ɣɤrcaŋlaŋ
ɣɤrchɤrchɤt
ɣɤrchɤrchɤt
ɣɤrchɯɣlɯɣ
ɣɤrchɯɣlɯɣ
ɣɤrchɯɣrchɯɣ
ɣɤrchɯɣrchɯɣ
ɣɤrcoʁ
ɣɤrɕo
ɣɤrɕo
ɣɤrɕɯrɕiz
ɣɤrɕɯrɕɯβ
ɣɤrdɯl
ɣɤrɤβ
ɣɤrɤru
ɣɤrɤt
ɣɤrgɤz
ɣɤrgɤz
ɣɤrɣɤβrɣɤβ
ɣɤrɣɤβrɣɤβ
ɣɤrɣɤr
ɣɤrjɤlɤt
ɣɤrjɤlɤt
ɣɤrkhɤrkhɤt
ɣɤrkɯn
ɣɤrlaʁ
ɣɤrlɤrlɤɣ
ɣɤrmɤβrmɤβ
ɣɤrmɤrmɤβ
ɣɤrndi
ɣɤrɲɟi
ɣɤrɲɟi
ɣɤrɲɯɣrɲɯɣ
ɣɤrŋa
ɣɤro
ɣɤroʁroʁ
ɣɤrphɤrphɤβ
ɣɤrpi
ɣɤrqhoŋloŋ
ɣɤrqhoʁrqhoʁ
ɣɤrqhɯβrqhɯβ
ɣɤrʁaʁ
ɣɤrʁɤβjɤβ
ɣɤrsɯβrsɯβ
ɣɤrtaʁ
ɣɤrtɕhɣaʁ
ɣɤrthɯɣlɯɣ
ɣɤrti
ɣɤrtshɯɣlɯɣ
ɣɤrtɯm
ɣɤrɯβrɯβ
ɣɤrɯri
ɣɤrwɤrwɤt
ɣɤrzɤβrzɤβ
ɣɤrzɤβrzɤβ
ɣɤrʑo
ɣɤrʑɯɣlɯɣ
ɣɤrʑɯɣlɯɣ
ɣɤʁjɤβlɤβ
ɣɤʁnɤt
ɣɤʁnɤt
ɣɤʁre
ɣɤʁrɯ
ɣɤʁrɯqa
ɣɤʁzɤβ
ɣɤsa
ɣɤsa
ɣɤscɤscɤt
ɣɤscraʁlaʁ
ɣɤscraʁscraʁ
ɣɤscraʁscraʁ
ɣɤsɤmbrɯ
ɣɤsmi
ɣɤsmi
ɣɤsna
ɣɤsŋaβ
ɣɤsoŋsoŋ
ɣɤspɯ
ɣɤstaŋlaŋ
ɣɤstɤjlɤj
ɣɤstɤjlɤj
ɣɤsthɯsthoŋ
ɣɤsthɯsthrɯβ
ɣɤsthɯsthrɯβ
ɣɤstɯrlɯr
ɣɤstɯrlɯr
ɣɤsɯβsɯβ
ɣɤsɯβsɯβ
ɣɤsɯɣsɯɣ
ɣɤʂɲɯɣlɯɣ
ɣɤʂχaβʂχaβ
ɣɤʂχɯʂχɯβ
ɣɤʂχɯʂχɯβ
ɣɤtaʁ
ɣɤtaʁ
ɣɤtɕa
ɣɤtɕɤt
ɣɤtɕɣɤrtɕɣɤr
ɣɤtɕɣɤrtɕɣɤr
ɣɤtɕhaʁ
ɣɤtɕhom
ɣɤtɕhɯβtɕhɯβ
ɣɤtɕhɯβtɕhɯβ
ɣɤtɕhɯt
ɣɤtɕur
ɣɤtɕur
ɣɤtɕɯɣ
ɣɤtɕɯqaʁ
ɣɤtɕɯqaʁ
ɣɤthɤβjɤβ
ɣɤthɤβthɤβ
ɣɤthɤβthɤβ
ɣɤthɣɤthɣɤt
ɣɤthɯ
ɣɤthɯ
ɣɤtsɤngo
ɣɤtsɣaʁtsɣaʁ
ɣɤtsha
ɣɤtsha
ɣɤtshoz
ɣɤtshoz
ɣɤtshu
ɣɤtshɯptshɯp
ɣɤtslɯɣtslɯɣ
ɣɤtsri
ɣɤtsrɯ
ɣɤtsɯr
ɣɤtsɯtsrɯɣ
ɣɤtʂɤjɤt
ɣɤtʂhɯtʂhɯt
ɣɤtʂot
ɣɤtʂɯtʂɯt
ɣɤtu
ɣɤtɯɣ
ɣɤtɯt
ɣɤtɯt
ɣɤwɤt
ɣɤwu
ɣɤwxti
ɣɤwxti
ɣɤxpra
ɣɤxtɕɤβ
ɣɤxtɕhɯxtɕhɯβ
ɣɤxtɕhɯxtɕhɯβ
ɣɤxtɕi
ɣɤxtɕi
ɣɤxtshɯm
ɣɤxtshɯm
ɣɤxtɯt
ɣɤxtɯt
ɣɤxɯβxɯβ
ɣɤxɯβxɯβ
ɣɤxɯrxɯr
ɣɤxɯrxɯr
ɣɤxɯxɯɣ
ɣɤχalala
ɣɤχɤlχɤl
ɣɤχo
ɣɤχsrɯ
ɣɤχtso
ɣɤzbaʁ
ɣɤzbaʁ
ɣɤzda
ɣɤzdoʁloʁ
ɣɤzdɯzdɯr
ɣɤzgrɤɣlɤɣ
ɣɤzɣɤrlɤr
ɣɤzɣɯt
ɣɤzjaŋlaŋ
ɣɤzjaŋzjaŋ
ɣɤzjaŋzjaŋ
ɣɤzjɤɣlɤɣ
ɣɤzjɤɣlɤɣ
ɣɤzoŋzoŋ
ɣɤzri
ɣɤzri
ɣɤzɯβzɯβ
ɣɤzɯrzɯr
ɣɤʑu
ɣɤʑɯn
ɣi
ɣi
ɣi
ɣi
ɣɟaβ
ɣɟɯ
ɣɟɯʁar
ɣɟɯthoʁ
ɣɟɯtshapa
ɣle
ɣlɯntɯ
ɣlɯtɕɤt
ɣnda
ɣndʑɤβ
ɣndʑɤβta
ɣndʑɯr
ɣnɤsqi
ɣni
ɣot
ɣrɤmu
ɣro
ɣurʑa
ɣɯβɣɯβ
ɣɯcɤno
ɣɯchɤtshi
ɣɯcɯphɯt
ɣɯɕkat
ɣɯɕoŋtɕa
ɣɯɕɯ
ɣɯfkɯm
ɣɯfsu
ɣɯɣlɯtɕɤt
ɣɯɣndʑɤβta
ɣɯjpa
ɣɯjru
ɣɯjtsi
ɣɯkhɯtshoʁ
ɣɯlaj
ɣɯlɤn
ɣɯpɕawtsɯfsoʁ
ɣɯrɣɯr
ɣɯri
ɣɯrɟɤn
ɣɯrɟɯfsoʁ
ɣɯrnɤɣɯr
ɣɯrni
ɣɯrŋi
ɣɯscur
ɣɯsɯphɯt
ɣɯt
ɣɯt
ɣɯtɕha
ɣɯthaʁ
ɣɯtshɤdɯɣ
ɣɯtʂɤmtshi
ɣɯtʂhɤtshi
ɣɯχsɤl
ɣzɤn
ɣzɯ
ɣzɯlu
ɣzɯɬa
ɣzɯthɯz
ɣʑɤndza
ɣʑɤzga
ɣʑɤzga ɯ-rqhu
ɣʑo
ɣʑokha
hajtsu
hanɯni
hatsɯtsi
hu
hwɤl
hwɤrhwɤr
ja
ja
jaftɕɯn
jaftɕɯnkha
jamar
jaŋjaŋ
jaŋntsɤrpa
jaŋpho
japa
japandʐi
jaqhɤrŋgɤβ
jaqhɤrŋgɤβ,lɤt
jaramara
jaʁ
jaʁjɯ
jaʁlu
jaʁmba
jaʁmɤzdoʁzdoʁ
jasa
jasa,ta
jaχpɤtar
jɤβ
jɤβjɤβ
jɤɣ
jɤɣɤrna
jɤɣɤt
jɤlwa
jɤmtsa
jɤnlaʁ
jɤntɤn
jɤŋkhɤphɯt
jɤrjɤr
jɤrnɤjɤr
jɤxtshi
jɤznɤ
jɤzɯlu
jɣɤt
ji
jiɕqha
jima
jinde
jinɤji
jisŋi
jit
jiʑo
jkrɯt
jla
jlaʁar
jlɤβndʑu
jlɤdo
jlɤkrɯ
jlɤmtshi
jlɤndʐi
jlɤprɤm
jlɤtɯndzɯm
jmɤɣni
jmɤjmɤr
jmɤlu
jmɤrtaʁ
jmɤtɤsti
jmɯt
jndʐɤz
jndʐɯɣ
jnom
jŋaʁjŋaʁ
jom
joʁ
joʁβzɯr
jpɣom
jpum
jpumqa
jpumxtshɯm
jqu
jtshi
jtsraβ
jtʂhɤβnɤjtʂhɤβ
jɯβjɯβ
jɯfɕɯmɯr
jɯfɕɯndʐi
jɯfɕɯndʐɯɕɯŋgɯpa
jɯfɕɯndʐɯpa
jɯfɕɯndʐɯsŋi
jɯfɕɯr
jɯɣi
jɯɣmɯr
jɯl
jɯlco
jɯm
jɯm
jɯnbalazɯ
jɯxɕo
jwajwa
jwɤjwɤr
jxɤjxɤt
ɟar
ɟɤr
ɟɤrɯru
ɟɤwɤt
ɟrɯɣɟrɯɣ
ɟu
ɟuli
ɟɯ
ɟɯga
ɟɯgɯɟɯga
ɟɯɣɟɯɣ
ɟɯɣnɤɟɯɣ
ɟɯmɢom
ɟɯthoʁ
ka
ka
kaβ
kachijmɤɣ
kaɣɯ
kaldʐa
kanaʁ
kaŋi
kaŋkaŋ
karɣi
karɟɯ
karkɯm
katɕa
kawa
kɕilu
kɤɕŋaʁ
kɤɕoʁ
kɤɣ
kɤjpɯ
kɤlɤthɤftɕa
kɤlu
kɤlɯmlɯm
kɤmbrɤβraʁ
kɤmda
kɤmɲɯ
kɤmoʁ
kɤndzɤtshi
kɤndʑɯβzaŋsa
kɤndʑɯɕaχpu
kɤndʑɯɣe
kɤndʑɯkɯmdza
kɤndʑɯmbro
kɤndʑɯmɤtsa
kɤndʑɯmu
kɤndʑɯɲi
kɤndʑɯpɤmdɯ
kɤndʑɯʁi
kɤndʑɯslamaχti
kɤndʑɯsqhaj
kɤndʑɯtɕhemɤχti
kɤndʑɯtɤtɕɯχti
kɤndʑɯwɤɬaʁ
kɤndʑɯwɤmɯsnom
kɤndʑɯxtɤɣ
kɤndʑɯχti
kɤndʑɯzda
kɤntɕhaʁ
kɤntɕhɯkɤβdɤm
kɤnɯβdɯt
kɤ-nɯmga
kɤŋgɤxtsa
kɤpa
kɤpupu
kɤpɯpri
kɤrɤsla
kɤrɤxpa
kɤrjɤl
kɤrŋijmɤɣ
kɤrŋu
kɤrpu
kɤrta
kɤrtsi
kɤsɤri
kɤstu
kɤstu
kɤsɯfse
kɤsɯso
kɤtɕhɯ
kɤti
kɤtsa
kɤtɯm
kɤtɯpa
kɤtɯpa
kha
khamba
khamba
khambalawa
khamu
khaŋfkot
khara
khari
kharwut
khatoʁ
khatʂu
khatʂulɤfsɤm
khe
khe
khɤβdɤr
khɤβdi
khɤβɣa
khɤβrda
khɤβsa
khɤβzaŋ
khɤcɤl
khɤɕa
khɤɕkhɤr
khɤɕpi
khɤdaʁ
khɤdɤrdɤr
khɤdi
khɤfɕɤt
khɤjlɤn
khɤjmu
khɤkɤcu
khɤku raŋri
khɤkɯm
khɤlɤβ
khɤli
khɤli,rgi
khɤmdu
khɤmɬa
khɤmpɕɤr
khɤndɤcu
khɤndɯn
khɤndzo
khɤntshɤm
khɤɴqra
khɤpa
khɤphrɯ
khɤpɯ
khɤrka
khɤrlɤn
khɤrma
khɤrmi
khɤrtsɤɣ
khɤru
khɤrɯm
khɤʁɤri
khɤsnɯm
khɤsta
khɤt
khɤtaʁ
khɤtɕɯ
khɤtɤcu
khɤthɤβ
khɤtsa
khɤtshoʁ
khɤwɯ
khɤxtɤlwɤt
khɤxtɤmbro
khɤxtɤndo
khɤxtɤndorɤm
khɤxtu
khɤχpi
khɤzɟi
khi
khiɤɣ
khiɤt
khikhio
khipatsɯt
kho
kho
khoŋdaʁ
khoŋrɤl
khorca
khra
khrakhra
khrala
khramba
khramba,βzu
khrambakɯm
khrambaqe
khrɤlmu
khrɤlpa
khrɤt
khrɤt
khri
khro
khru
khrɯ
khrɯ
khrɯ,jɤβ
khrɯ,jɤβ
khrɯɣnɤkhrɯɣ
khrɯɣnɤlɯɣ
khrɯm
khrɯmbjɤm
khrɯŋkhrɯŋ
khrɯtɕhɯ
khrɯtsu
khrɯtsusqi
khrɯtsɯr
khrɯzwa
khu
khulu
khusri
khɯ
khɯ
khɯ
khɯdi
khɯdo
khɯɣ
khɯɣɲɟɯ
khɯjŋga
khɯjŋgɯ
khɯlu
khɯmŋu
khɯmtsɯ
khɯna
khɯna
khɯna,tshoʁ
khɯnajme
khɯnalu
khɯndʐi
khɯrɕaŋ
khɯrndɯɣ
khɯrtshɤz
khɯrwum
khɯtsa
khɯtshoʁ
khɯwɯsi
khɯzɤpɯ
khɯzgɯr
khɯzi
ki
kio
klaŋklaŋ
klɯɣklɯɣ
klɯnklɯn
ko
ko
kodɤt
kolɤβ
komɤl
komɤr
konaʁ
kontsɤɣdɯ
kontsɤrloŋ
kontsi
koŋi
koŋla
koŋla tú-wɣ-fɕɤt a-pɯ-ŋu tɕe
koŋmarɟɤlpu
koŋtaʁ
kóʁmɯz
kosca
kota
kota
kowa
koxtɕɯn
koxtɕɯnri
koʑi
kra
krɤɣ
krɤlma
kro
kroŋwa
kropa
krul
krɯβthoβ
kuɣrummɤɣ
kumbrɤl
kumkɕi
kumpɣa
kumpɣalu
kumpɣamu
kumpɣaphu
kumpɣapɯ
kumpɣasta
kumpɣɤŋgɯm
kumpɣɤtɕɯ
kundi
kupa
kupajmɤɣ
kupaŋga
kuparmbatɕɯβ
kupastaχpɯ
kupastoʁ
kuwu
kuxtɕo


kɯβde
kɯβdɤsqi
kɯβʁa
kɯchi
kɯchu
kɯɕmar
kɯɕmɤtʂu
kɯɕnɤsqi
kɯɕnom
kɯɕnɯz
kɯɕpaz
kɯɕte
kɯɕɯŋgɯ
kɯfɕi
kɯɣe
kɯɣɤrʁaʁ
kɯjka
kɯjkɤkɕi
kɯjŋu
kɯjra
kɯjtɯm
kɯjujmɤlu
kɯki
kɯkrɯ
kɯlɤɣpopo
kɯm
kɯma
kɯmaʁ
kɯmɕku
kɯmdza
kɯmɤɕtʂa
kɯmɤlɤxso
kɯmŋɤsqi
kɯmŋu
kɯmrka
kɯmʁla
kɯmtɕhoχsɯm
kɯmtɕhɯ
kɯmthoʁdɤn
kɯmu
kɯmɯrkɯ
kɯndzarmɯ
kɯndzɯɣ
kɯnɤ
kɯ-nɤkɤro
kɯ-nɤphɯphɯ
kɯngɯsqi
kɯngɯt
kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ
kɯngɯt tɤrtsɤɣ
kɯni
kɯnɯkhamu
kɯnɯmar
kɯnɯwulaʁ
kɯɲidi
kɯpɤz
kɯqurʑŋgri
kɯra
kɯrcat
kɯrcɤsqi
kɯre
kɯrnɯ
kɯrŋi
kɯrŋukɯɣndʑɯr
kɯrowɤro
kɯroz
kɯrtsɤɣ
kɯrɯ
kɯrɯɕɤmɯɣdɯ
kɯrɯɕoŋβzu
kɯrɯŋga
kɯsɤɣru
kɯspoʁ
kɯsthi
kɯtaʁ
kɯtɕapɯ
kɯtʂɤɣ
kɯtʂɤsqi
kɯxtɕɯxtɕi
kɯz
kɯzɣa
kɯʑŋgu
kwitsɯt
la
laβdelɤŋu
laβzɣi
laftaʁ
laftɕɤn
lahaŋ
lajɯ
laloŋ
lankatsɯt
laŋ
laŋgɯ
laŋlaŋ
largi
laʁdɯn
laʁjɤt
laʁjɯɣ
laʁma
laʁnɤ
laʁnɯχsɯm
laʁnɯz
laʁŋkhɤr
laʁrda
laʁrdɤβ
laʁrŋa
laʁsta
laʁsɯɣma
laʁsɯɣnɤma
laʁzu
lawa
laχɕi
laχsɯm
laχtɕha
laχthɤβ
laχtsɯ
laʑu
lbjɯlbjɯɣ
lchɤlchɤt
lchɣaʁlchɣaʁ
lchɯɣlchɯɣ
lchɯmlchɯm
lcɯɣlcɯɣ
ldɯɣi
ldɯɣldɯɣ
ldɯɣɯ
ldɯm
ldzɣɤβldzɣɤβ
ldzɣɤβnɤldzɣɤβ
ldʐaŋldʐaŋ
ldʐaŋnɤlaŋ
ldʐɤβldʐɤβ
ldʐɤpɤldʐɤle
ldʑaŋkɯ
ldʑaŋnaʁ
ldʑoʁ
ldʑɯβ
ldʑɯŋldʑɯŋ
ldʑɯz
lɤchu
lɤftsɤz
lɤftɯɣ
lɤɣ
lɤjmu
lɤmɤsthoŋ
lɤn
lɤntsa
lɤŋɤtʂɤɣ
lɤpɯɣ
lɤsɤr
lɤsɤr cito
lɤskɤr tɕhɯʁɲiz
lɤt
lɤt
lɤt
lɤt
lɤt
lɤt
lɤt
lɤtaŋ
lɤtɕhom
lɤzŋɤn
lɤzŋɤntɕɤn
lɣa
lɣɤβlɣɤβ
lɣɤβnɤlɣɤβ
li
li
li
ljɤɣljɤɣ
ljulju
lɟɣaʁ
lkɯɣ
lmɤlmɤr
lni
lɲɯɣlɲɯɣ
lŋaʁlŋaʁ
lŋaʁnɤlŋaʁ
lŋɤβnɤlŋɤβ
lŋɤlŋɤt
lŋɤnɤlŋɤt
lo
lo
lochu
lonba
loŋbutɕhi
loŋloŋ
loŋnɤloŋ
loŋɯŋi
loʁ
loʁ
loʁskɤr
lotɕi
lqɤnɤlqɤt
lʁa
lʁɤtɕɯ
lʁɯba
ltɕaʁ
ltɕhaŋltɕhaŋ
ltɕhɤltɕhɤt
ltɕhɯɣltɕhɯɣ
ltɕhɯɣnɤlɯɣ
ltɤβ
lthjɤlthjɤt
lthɯlthɯɣ
lthɯmlthɯm
lthɯmɯmi
ltshɤltshɤt
ltshɤnɤltshɤt
lu
luj
lɯβ
lɯɣ
lɯɣlu
lɯɣmbrɯm
lɯlɤmu
lɯlɤpɯ
lɯlɤrgɤn
lɯlu
lɯlukɯra
lɯrlɯr
lɯrɯri
lɯski
lɯtoʁ
lɯxpa
lɯz
lɯzlɯz
lɯznɤlɯz
lwɤrlwɤr
lwɤrnɤlwɤr
lwɤz
lwoʁ
lwɯlwɯɣ
lxɤβlxɤβ
lxɤβnɤlxɤβ
lxɯlxi
ɬa
ɬarɯɣ
ɬasaŋga
ɬaχpo
ɬɤliaʁ
ɬɤɬɤt
ɬɤndʐi
ɬɤndʐismi
ɬɤndʐitɤlɤtshaʁ
ɬɤndʐitɤtsoʁ
ɬɤndʐithamaka
ɬɤntshɤm
ɬɤt
ɬoʁ
ɬoʁ
ɬɯɣnɤɬɯɣ
ma
macatsɯt
mahi
maka
maldo
maldzɯ
maŋ
maŋdi
maŋe
maŋkɯ
maŋlo
maŋpa
maŋtaʁ
maŋthi
maqhu
mar
mar
marɲaŋ
marsɤr
marwɤr
maʁ
maʁ
maʁ
maʁ kɯ
masɤmdɤla
masɤrɯrju
matɕi
maχpɯn
maχtɕɯ
mba
mbala
mbalalu
mbalapɯ
mbanaʁxtsa
mbaqhu
mbarkhom
mbarqhi
mbaʁ
mbaʁŋgu
mbat
mbat
mbe
mbɤβ
mbɤβ
mbɤβ
mbɤr
mbɤr
mbɤt
mbɤxɕɯβ
mbɣaʁ
mbɣɤjroʁ
mbɣɤru
mbɣɤsroʁ
mbɣɤtɕɯkala
mbɣo
mbɣom
mbɣopɤl
mbɣorna
mbɣɯrloʁ
mbi
mbi
mbijtshi
mbjiz
mbjom
mblɯt
mboʁ
mboʁkhɯr
mboʁɲɟi
mbraj
mbraʑɯm
mbre
mbrɤjqhɤt
mbrɤmbrɯ
mbrɤndzoʁloʁ
mbrɤrɟɯɣ
mbrɤsɤm
mbrɤsno
mbrɤstshi
mbrɤt
mbrɤtaʁ
mbrɤz
mbri
mbri
mbro
mbro
mbrolu
mbrondza
mbroqa
mbrosta
mbroχkɕi
mbroχpa
mbrozga
mbrɯɣlu
mbrɯtɕɯ
mbuz
mbɯlwa
mbɯmχtɤr
mbɯrlɤn
mbɯrlɤnndoʁ
mbɯsɯt
mbɯt
mchɯn
mchɯnba
mcɯphɯt
mcɯrɯβrɯβ
mda
mdandzɯn
mdarɯ
mdaʁʑɯɣ
mdi
mdoʁmdi
mdɯ
mdɯnri
mdɯt
mdɯtpa
mdzadi
mdzadikɤdɤɣ
mdzar
mdzɤz
mdzoz
mdzukɤr
mdzumɤr
mdzurgi
mdzusŋun
mdzuzga
mdzɯt
mdʐɯɕɯɣ
mdʑɤl
me
me
me
mɤβdi ma
mɤɕi
mɤɕtʂa
mɤdɤmɲɤm
mɤ́ɣrɤz
mɤku
mɤkɯftshi
mɤ-kɯ-jɤɣ kɯ
mɤlɤn
mɤlɤndɤr
mɤlɤɲɟɤr
mɤlɤrjaŋ
mɤlɤrŋɤt
mɤlɤzjaŋ
mɤlɤzjɤɣ
mɤlmɤl
mɤlɯm
mɤmbrɯmɤmbrɤt
mɤmbɯr
mɤmu
mɤnɯɕaŋ
mɤŋgɯ
mɤŋi
mɤpaχcɤl
mɤpɕi
mɤpɕoʁ
mɤpɤrthɤβ
mɤra ma
mɤrdɤli
mɤrdom
mɤrnɤsɤŋo
mɤro
mɤrom
mɤrpaʁ
mɤrtsaβ
mɤrʑaβ
mɤsɲɯm
mɤstɤkɤmi
mɤtɕɯ
mɤtsamɤmu
mɤtsomɤmu
mɤtɯmaʁri
mɤχcɤl
mɤzɯr
mɤʑɯ
mgrɯn
mgɯ
mɢom
mi
mi
mɟa
mɟoʁra
mkɤɣɯr
mkhɤrmaŋ
mkhɤrŋa
mkhɤscoʁ
mkhɤz
mkhoŋ
mkhroŋ
mkhrɯmkhaŋ
mkhrɯn
mkhu
mkhu
mkhɯrlɤmnɯ
mkhɯrlu
mkɯm
mkɯt
mna
mnɤm
mnɤt
mnu
mnule
mnumne
mɲaqrɯ
mɲaʁlaχtɕhɯ
mɲaʁmtsaʁ
mɲaʁtɕhɯβ
mɲɤm
mɲɤt
mɲi
mɲo
mɲo
mɲoχpɣa
mɲɯka
mɲɯmaŋ
mɲɯrgɤt
mɲɯrɟɤβ
mɲɯrɟit
mɲɯrɯri
mɲɯʁʑi
mɲɯtɕhɤz
mŋaʁnɤmŋaʁ
mŋɤm
mŋɤm
mŋɤrmŋɤr
mŋulɤn
mŋurɯm
mŋɯn
mochi
moɣɤz
moli
moʁ
moʁmoʁ
mpɕa
mpɕɤr
mpɕu
mpɕɯmɤr
mpɤβmpɤβ
mphɤβmphɤβ
mphɣaʁmphɣaʁ
mphrɤt
mphruwa
mphrɯɣ
mphrɯmdɯt
mphrɯmɯ
mphɯl
mphɯli
mphɯr
mphɯrpa
mpja
mpɯ
mpɯmnu
mqlaʁ
mtɕhaʁnɤmtɕhaʁ
mtɕhɤnmbrɯ
mtɕhɤnmi
mtɕhɤtkho
mtɕhi
mtɕhinaʁ
mtɕho
mtɕhortɯn
mtɕhostɤt
mtɕhot
mtɕhɯβ
mtɕhɯtsaʁ
mtɕoʁ
mtɕɯr
mthama
mthɤrpɯ
mthu
mthuri
mthɯ
mthɯmɤr
mthɯrnda
mthɯt
mthɯxtɕɤr
mti
mto
mto
mtsaʁ
mtshalɤɣrum
mtshalɤɲaʁ
mtshalu
mtshɤm
mtshɤmdi
mtshɤmŋu
mtshɤri
mtshɤt
mtshi
mtshoŋ
mtshoʁlaŋ
mtshoʁzaŋ
mtshukha
mtshɯβ
mtshɯntɕha
mtshɯzwɤr
mtsɯɣ
mtsɯr
mtsɯrɕpaʁ
mtʂɤkhoz
mu
mu
mu
mu,cɯɣ
múcin
mɯβʑi
mɯɕtaʁ
mɯɣ
mɯɣmɯɣ
mɯ́j-fɕaʁ
mɯjphɤt
mɯjrɯ
mɯm
mɯma
mɯmta
mɯmtsrɯɣ
mɯndʐamɯχtɕɯɣ
mɯnmu
mɯntoʁ
mɯntoʁ sɤrtɕɯn
mɯɴɢɯ
mɯrkuj
mɯrkɯ
mɯrkɯrku
mɯrmɯmbju
mɯrmɯr
mɯrnɤmɯr
mɯrʁɯz
mɯrtsɯɣ
mɯrʑa
mɯsta
mɯsti
mɯtɕhɯmɯrɯz
mɯxte
mɯχtɤn
mɯzi
naŋɕa
naŋma
naŋrzoŋ
naŋʁɯ
naŋtɕɯ
naʁa
naʁdɤz
naʁdɯɣ
naʁju
naʁjɯβ
naʁlo
naʁnɤt
naʁnɤt
naʁŋu
naʁre
naʁri
naʁrɯm
naʁzi
natɕhɯ
naχaʁ
naχɕɯn
naχkɯ
naχpjɤt
naχpjɤt
naχsoz
naχtɕɯɣ
naχthɤβ
naχti
naχto
naχtso
naχtso
nbraʁ
ndɤɣ
ndɤre
ndɤrmbjom
ndɤrndɤr
ndɣɤndɣɤt
ndɣɤt
ndjɤndjɤt
ndo
ndo
ndo
ndo
ndo
ndom
ndoʁ
ndɯ
ndɯ
ndɯβ
ndɯchu
ndɯɣsa
ndɯl
ndɯl
ndɯn
ndɯχu
ndza
ndzamthaŋ
ndzar
ndzaʁlaŋ
ndzɤβ
ndzɤβrta
ndzɤpri
ndzɤqhɤjɯ
ndzɤrndzɤr
ndzɤt
ndzɤtshi
ndzɤtshi
ndzi
ndziaʁ
ndzom
ndzom
ndzoʁ
ndzoʁtɣa
ndzri
ndzrɯ
ndzu
ndzur
ndzɯ
ndzɯɣ
ndzɯmbra
ndzɯŋɯ
ndzɯpe
ndzɯr
ndzɯrnaʁ
ndʐa
ndʐaβ
ndʐi
ndʐoʁ
ndʐuwa
ndʐɯɣlɤm
ndʐɯm
ndʐɯnbu
ndʐɯnɬa
ndʐɯnphɤrscoʁ
ndʐɯz
ndʑa
ndʑaʁ
ndʑɤβ
ndʑɤm
ndʑɤrndʑɤr
ndʑɤrtaʁ
ndʑɣaʁ
ndʑɣɤrndʑɣɤr
ndʑiŋgri
ndʑiʑo
ndʑrɯ
ndʑrɯɕɤt
ndʑu
ndʑɯ
ndʑɯɣ
ndʑɯnɯ
ndʑɯrpɯt
ndʑɯrwɯz
nétɕi
nɤboʁboʁ
nɤβdɤle
nɤβdɤle
nɤβdi
nɤβɟu
nɤβɟɯβɟi
nɤβrɯβraʁ
nɤβrɯβraʁ
nɤβzɯβzu
nɤβzɯβzu
nɤcu
nɤcu
nɤcɯpa
nɤɕarlar
nɤɕejɣi
nɤɕkhɯɕkho
nɤɕqa
nɤɕqraʁ
nɤɕqraʁ
nɤɕthɯɕthɯz
nɤɕthɯɕthɯz
nɤɕtʂaʁli
nɤɕu
nɤɕɯɕar
nɤɕɯɕe
nɤɕɯɕi
nɤdɤn
nɤdɤn
nɤfcaʁ
nɤfɕɯfɕɤt
nɤfɕɯfɕɤt
nɤfkɯfkur
nɤfkɯfkur
nɤfse
nɤfse
nɤfskɯfskɤr
nɤfsɯfse
nɤfsɯr
nɤgɯr
nɤɣa
nɤɣɤɕe
nɤɣɤɕe
nɤɣɤzri
nɤɣɤzri
nɤɣɟaj
nɤɣlɤɣle
nɤɣlɤɣle
nɤɣmaʁ
nɤɣmbat
nɤɣmbɤβ
nɤɣmɤr
nɤɣro
nɤɣro
nɤɣrɯ
nɤɣɯβɣɯβ
nɤɣʑa
nɤj
nɤja
nɤjaʁ
nɤjaʁ
nɤjɤrjɤr
nɤjɤrjɤr
nɤjɣɯjɣɤt
nɤjkɯz
nɤjlɤβsqa
nɤjmbɣom
nɤjmbrɯma
nɤjmɤɣ
nɤjmŋozdɯɣ
nɤjndɤt
nɤjno
nɤjo
nɤjoʁjoʁ
nɤjtshɯ
nɤjwaʁ
nɤkɤphɤr
nɤkɤro
nɤkɤtɕhɯ
nɤkhar
nɤkhe
nɤkhɤzŋga
nɤkhu
nɤkhɯ
nɤkhɯkhrɯt
nɤkɯka
nɤkɯkro
nɤkɯkro
nɤkɯt
nɤla
nɤldaʁldaʁ
nɤliɤliɤt
nɤlu
nɤma
nɤmar
nɤmbɤβ
nɤmbɤndɤr
nɤmbɣaʁlaʁ
nɤmbju
nɤmbrɯ
nɤmbrɯm
nɤmbrɯmtɕɤz
nɤmda
nɤmdɯmdar
nɤmdɯmdar
nɤmdzɯ
nɤme
nɤmɤla
nɤmɤle
nɤmɤrtsaβ
nɤmkha
nɤmkɯm
nɤmnɤm
nɤmɲo
nɤmɲole
nɤmŋɤm
nɤmŋɤm
nɤmŋɯn
nɤmpɕɤr
nɤmphoʁmphɯr
nɤmphoʁmphɯr
nɤmphruʑa
nɤmpɯ
nɤmpɯ
nɤmqe
nɤmtɕɯrlu
nɤmthu
nɤmthɯn
nɤmtshɤr
nɤmtsioʁ
nɤmuj
nɤmujmaj
nɤmɯm
nɤmɯm
nɤmɯma
nɤnbɯnbaʁ
nɤnbɯnbaʁ
nɤndɤɣ
nɤndɤɣri
nɤndɤr
nɤndɯndɤt
nɤndɯndo
nɤndɯt
nɤndza
nɤndzɤβ
nɤndzɤβ
nɤndzɯt
nɤndzɯt
nɤndʐaβlaβ
nɤndʐɤrqɯ
nɤndʐi
nɤndʐo
nɤndʑaʁlaʁ
nɤndʑe
nɤndʑɣi
nɤnɤm
nɤngɯt
nɤntshɣɤz
nɤntshi
nɤɲchɯɲchɤm
nɤɲi
nɤɲɟɯɲɟu
nɤŋɤβ
nɤŋɤβ
nɤŋgɤr
nɤŋgɤr
nɤŋgiolo
nɤŋgiolo
nɤŋgɯ
nɤŋgɯŋga
nɤŋgɯŋga
nɤŋka
nɤŋkhɯt
nɤŋkɯŋke
nɤŋɯr
nɤɴɢiɤt
nɤɴɢiɤt
nɤɴqa
nɤɴqhi
nɤɴqhi
nɤɴqi
nɤpe
nɤpe
nɤpɤβdaʁ
nɤpɤmbat
nɤpɤri
nɤpɤru
nɤphɤtphɤt
nɤphɯphɣo
nɤphɯphɯ
nɤphɯxtsɯ
nɤprɯ
nɤpɯpa
nɤpɯprɤt
nɤpɯprɤt
nɤqa
nɤqadrɤt
nɤqɤrqɤr
nɤqɤrqɤr
nɤqɤtsa
nɤqɤʑa
nɤqharu
nɤqhɤβde
nɤqhɤŋga
nɤqhɤwɯr
nɤqhrɯmbɤβ
nɤqiaβ
nɤrɕɤmŋɤm
nɤrɕu
nɤre
nɤre
nɤrɤɟaʁ
nɤrgɤŋɯ
nɤrɣɤma
nɤrɟɯrɟɯɣ
nɤrkɤja
nɤrkhɯrkhɯβ
nɤrko
nɤrko
nɤrkɯn
nɤrkɯn
nɤrkɯrku
nɤrkɯrku
nɤrme
nɤrmi
nɤrnoʁ
nɤrŋi
nɤro
nɤrpaʁ
nɤrpaʁku
nɤrpɯrpu
nɤrqaʁ
nɤrqhu
nɤrʁaʁ
nɤrtaʁ
nɤrtaʁ
nɤrte
nɤrtoχpjɤt
nɤrtɯrtoʁ
nɤrtɯrtoʁ
nɤru
nɤrɯra
nɤrwa
nɤrwɯ
nɤrʑaβ
nɤrʑaʁ
nɤʁarphɤβ
nɤʁaʁ
nɤʁdɤn
nɤʁndɯʁndɯ
nɤʁnoŋ
nɤʁombi
nɤʁɯmʁaʁ
nɤsaʁdɯɣ
nɤscɤlɤt
nɤscɤr
nɤsci
nɤscɯɕa
nɤscɯscɤt
nɤscɯscɤt
nɤsɤɕke
nɤsɤɕke
nɤsɤɣ
nɤsɤɣdɯɣ
nɤsɤjloʁ
nɤsɤjloʁ
nɤsɤjndɤt
nɤsɤre
nɤsɤre
nɤsɤscit
nɤsɤʑɯloʁ
nɤsma
nɤsna
nɤsnɯndo
nɤsɲɯsɲu
nɤsɲɯsɲu
nɤsŋɯt
nɤso
nɤsphjarlar
nɤsta
nɤstɤr
nɤstu
nɤstumbat
nɤstumbat
nɤstɯstu
nɤtar
nɤtɕɯ
nɤthɤβ
nɤthɯthu
nɤtsa
nɤtsa
nɤtsɤtkhɯ
nɤtshɤxtshɯ
nɤtshɯtshɤt
nɤtsoʁ
nɤtsri
nɤtsɯ
nɤtsɯmɣɯt
nɤtsɯtsɯm
nɤtsɯtsɯm
nɤtʂa
nɤtʂaβlaβ
nɤtʂaŋ
nɤtʂaŋ
nɤtʂɤtshi
nɤtu
nɤtɯɣ
nɤtɯɣ
nɤtɯta
nɤtɯta
nɤtɯti
nɤwɤt
nɤwu
nɤwxti
nɤxchi
nɤxchi
nɤxɕɤt
nɤxpe
nɤxtɕɤβ
nɤxtɕɤβ
nɤxtɕhɯβ
nɤxtɕi
nɤxtɕur
nɤxtɕur
nɤxthɯ
nɤxtsa
nɤxtʂɯ
nɤxtʂɯn
nɤxtɯt
nɤχcɤl
nɤχɤmthi
nɤχphe
nɤz
nɤzda
nɤzɲɟoʁ
nɤzraʁ
nɤzri
nɤʑɤmŋɤn
nɤʑo
nɤʑri
nɤʑru
nɤʑru
nɤʑɯloʁ
nɤʑɯn
nɤʑɯʑu
nɤʑɯʑu
nge
ngɤjtshi
ngo
ngrɯβ
ngu
ngɯnge
ngɯt
ni
nmu
nŋo
no
noŋstɤn
nor
nóʁmɯz
ntaβ
ntɕha
ntɕhɤr
ntɕhɣaʁ
ntɕhomŋga
ntɕhoz
ntɕhɯɣ
nthar
nthɤβ
nthor
ntoʁntoʁ
ntsɣe
ntshɤβ
ntshɤβ
ntshɤβ,rlu
ntshɤβ,rlu
ntshɤr
ntshi
ntshi
ntshoʁ
ntsɯ
ntʂu
núndʐa

nɯbabɯ
nɯbɤβ
nɯbɤβ
nɯβdaʁ
nɯβdaχpu
nɯβde
nɯβde
nɯβɣe
nɯβɣɤmu
nɯβɣɯz
nɯβlɤmtɕhɤt
nɯβlu
nɯβlɯz
nɯβra
nɯβraʁ
nɯβraʁ
nɯβzaŋsa
nɯβzu
nɯβʑit
nɯcaχto
nɯcɤɕna
nɯcha
nɯchɤmda
nɯchɯβ
nɯchɯra
nɯci
nɯco
nɯcɯnthaʁ
nɯɕe
nɯɕɤɣ
nɯɕɤlɤmbɯmbjom
nɯɕɤmɯɣdɯ
nɯɕɤrɤz
nɯɕkat
nɯɕkrɤɣ
nɯɕmɯrga
nɯɕpɯz
nɯɕqhu
nɯɕtar
nɯɕu
nɯɕɯβɟɤlɯlu
nɯɕɯlu
nɯɕɯmɯma
nɯɕɯrɲɟo
nɯɕɯʁjɯ
nɯdrɯβ
nɯdu
nɯfɕi
nɯfkurzʁe
nɯfse
nɯfse
nɯfsosɲɯm
nɯftɕaka
nɯftsaʁ
nɯgrɤl
nɯɣbɯɣ
nɯɣe
nɯɣɤja
nɯɣɤtɕa
nɯɣi
nɯɣɟɯ
nɯɣmaz
nɯɣmbɤβ
nɯɣmu
nɯɣmɯm
nɯɣɲo
nɯɣɲo
nɯɣrɤβ
nɯɣur
nɯɣɯβzjoz
nɯɣɯβzjoz
nɯɣɯcɯm
nɯɣɯcɯm
nɯɣɯɕe
nɯɣɯɕɯftaʁ
nɯɣɯɕɯftaʁ
nɯɣɯfɕɤt
nɯɣɯfɕɤt
nɯɣɯfsu
nɯɣɯftɯl
nɯɣɯftɯl
nɯɣɯjmɯt
nɯɣɯjmɯt
nɯɣɯjpa
nɯɣɯkrɤɣ
nɯɣɯmto
nɯɣɯndza
nɯɣɯndza
nɯɣɯnɤma
nɯɣɯnɤma
nɯɣɯntɕhoz
nɯɣɯntɕhoz
nɯɣɯŋga
nɯɣɯŋga
nɯɣɯŋke
nɯɣɯpɣo
nɯɣɯphɯt
nɯɣɯphɯt
nɯɣɯqaʁ
nɯɣɯqaʁ
nɯɣɯsɤlɤɣɯ
nɯɣɯsɤlɤɣɯ
nɯɣɯsɯɣɲaʁ
nɯɣɯt
nɯɣɯti
nɯɣɯti
nɯɣɯtshi
nɯɣɯtshi
nɯɣɯʑɴɢu
nɯɣɯʑɴɢu
nɯɣʑɯr
nɯhɯɲi
nɯjaŋsa
nɯjɤntɤn
nɯjɤt
nɯjɣa
nɯjlɤlɤɣ
nɯjlɤmtshi
nɯjlɤndza
nɯjlɤndza
nɯjmɤzdɤβ
nɯjmŋo
nɯjroʁ
nɯjʁo
nɯjʁojʁe
nɯjʁojʁe
nɯjtʂhɤβ
nɯɟɯɣɟɯɣ
nɯɟɯɣɟɯɣ
nɯkɤntɕhaʁ
nɯkɤrŋi
nɯkhamu
nɯkhaŋrcɤl
nɯkhaŋχɯ
nɯkharwut
nɯkhɤβdɤr
nɯkhɤβɣa
nɯkhɤda
nɯkhɤja
nɯkhɤjlɤn
nɯkhɤlɤmdzɯmdzɯ
nɯkhɤphrɯ
nɯkhɤrŋgɯ
nɯkhɤsnɯm
nɯkho
nɯkhramba
nɯkhrɯɣ
nɯkhrɯm
nɯkhɯ
nɯkhɯ
nɯkhɯɣ
nɯkhɯr
nɯkhɯrthaŋ
nɯkhɯrwum
nɯkon
nɯkoŋ
nɯkowa
nɯkrɤlma
nɯkrɤz
nɯkro
nɯkro
nɯkrɯβ
nɯkumbrɤl
nɯkɯɕnom
nɯkɯjŋu
nɯkɯlu
nɯkɯmaʁ
nɯkɯmpɕɤr
nɯkɯmtɕhɯ
nɯlɤmba
nɯlɤn
nɯlɤn
nɯlɤsɤr
nɯlŋɤβ
nɯlɯka
nɯɬoʁ
nɯɬoʁ
nɯmbe
nɯmbɣom
nɯmbjɯm
nɯmbrɤpɯ
nɯmbrɤrɟɯɣ
nɯmbrɤzɯ
nɯmbrɯmtsaʁ
nɯmbɯrlɤn
nɯmbɯsɯt
nɯmciphɯt
nɯmdar
nɯmdaʁʑɯɣ
nɯmdoʁ
nɯmdɯm
nɯmɤɕɯŋgɯ
nɯmga
nɯmgo
nɯmgro
nɯmɢla
nɯmɟa
nɯmkɤɣɯr
nɯmkɤqloʁ
nɯmnɤl
nɯmɲaqrɯ
nɯmɲɯɣ
nɯmɲɯka
nɯmɲɯʁʑi
nɯmɲɯtɕhɤz
nɯmŋa
nɯmŋu
nɯmpa
nɯmtɕhu
nɯmtɕhɯtsaʁ
nɯmtɕi
nɯmthɯ
nɯmthɯ
nɯmto
nɯmtshalu
nɯna
nɯndzɤmbɣom
nɯndzɤmdɯm
nɯndzɤqɤr
nɯndzɤqhɤjɯ
nɯndzɤqhɤjɯ
nɯndzɤsma
nɯndzom
nɯndzɯ
nɯndzɯlŋɯz
nɯndʐɯnbu
nɯni
nɯnŋɤtʂo
nɯno
nɯnthoʁnthɯɣ
nɯntsho
nɯntsɯɣ
nɯnɯ
nɯnɯ
nɯɲɤmkhe
nɯɲɤmsɯ
nɯŋa
nɯŋa
nɯŋɤdo
nɯŋgɤkhe
nɯŋgɤxtsa
nɯŋgra
nɯŋgu
nɯŋgumdʑɯɣ
nɯŋgumtha
nɯŋgurtɕaʁ
nɯŋke
nɯŋumit
nɯŋundʑu
nɯɴɢɯlɯjɤt
nɯɴqhu
nɯpa
nɯpa
nɯpaʁlɤɣ
nɯpaχɕi
nɯpɕɯru
nɯpɤŋgɯŋgru
nɯpɤɴqi
nɯpɣa
nɯpɣɤɲaʁ
nɯphaʁɲɤl
nɯphawu
nɯphu
nɯphɯ
nɯphɯrɤm
nɯpjaχpa
nɯpodɯdi
nɯpolɯli
nɯpoʁ
nɯproʁmba
nɯpɯmɲɯɣ
nɯqaɕti
nɯqajɯ
nɯqaɟy
nɯqambɯmbjom
nɯqandʐe
nɯqarma
nɯqɤr
nɯqhaɴɢaʁ
nɯqhapa
nɯqhaχɕu
nɯqhaχɕu
nɯqhɤcit
nɯqhɤjŋɯjŋa
nɯqhɤstɯstu
nɯqhoχɕɤr
nɯqro
nɯqru
nɯqɯqoʁ
nɯra
nɯrchɯrchɤβ
nɯrchɯrchɯɣ
nɯrchɯrchɯɣ
nɯrɕɤt
nɯrdɤstaʁ
nɯrdoʁ
nɯrdɯl
nɯre
nɯrɤɣo
nɯrɤŋom
nɯrɤscoz
nɯrɤtʂha
nɯrɤʑi
nɯrɤʑi
nɯrga
nɯrɟaŋ
nɯrɟɤntɕa
nɯrɟɯrŋom
nɯrkorlɯt
nɯrku
nɯrlɤn
nɯrmbɯχtɕi
nɯrmɤβlɯ
nɯrmɤkro
nɯrmɤmbe
nɯrmɤʑu
nɯrmɯ
nɯrmɯsoz
nɯrŋgɯ
nɯrŋgɯmbri
nɯrŋu
nɯrpu
nɯrpu
nɯrqhoʁ
nɯrqhoʁ
nɯrʁe
nɯrʁɯrpu
nɯrʁɯrʁa
nɯrtɕa
nɯrtɕhɯɴɢɯɴɢaʁ
nɯrtɤβ
nɯrtsa
nɯrtsɤl
nɯrtsɤtɯɣ
nɯrtsɯ
nɯrtsɯpɣaʁ
nɯru
nɯrɯ
nɯrɯcu
nɯrɯtʂa
nɯrɯz
nɯrzandɤɣ
nɯrʑɯɣ
nɯʁɤri
nɯʁgra
nɯʁjoʁ
nɯʁjɯβtshɤt
nɯʁlɤwɯr
nɯʁlɯmbɯɣ
nɯʁmaʁmi
nɯʁndomnɤt
nɯʁnoŋ
nɯʁɲɤlwa
nɯʁzɯɣ
nɯʁʑɯnɯ
nɯsarsi
nɯsaχɕɯβ
nɯsaχsɯ
nɯscɯʁzɯɣ
nɯsɤlɤɣ
nɯsɤra
nɯsɤraʁ
nɯsɣa
nɯskɤt
nɯskhrɯ
nɯslɯɣ
nɯslɯt
nɯsmɤn
nɯsmɤphɤβ
nɯsmɯɣjɯm
nɯsmɯlɤm
nɯsmɯrjɯɣ
nɯsnɯɲaʁ
nɯsɲaŋne
nɯsɲɤtqha
nɯsɲɯβri
nɯsŋom
nɯspjɤtɕha
nɯspɯspa
nɯsqar
nɯsroʁmbrɤt
nɯsrɯɣndɤr
nɯstɤβtshɤt
nɯstɤraʁndo
nɯstɤrɟɯɣ
nɯsthamtɕɤt
nɯsthoʁ
nɯsthɯt
nɯstu
nɯstu
nɯsuwa
nɯsɯkho
nɯsɯku
nɯsɯmŋɤn
nɯsɯmʁɲiz
nɯsɯmɯzdɯɣ
nɯsɯŋgɯ
nɯsɯɴɢoʁ
nɯsɯrtoʁ
nɯsɯzʁe
nɯt
nɯta
nɯta
nɯtal
nɯtɕarloŋ
nɯtɕaχpa
nɯtɕetha
nɯtɕɤmɯ
nɯtɕɣom
nɯtɕhaʁ
nɯtɕhɤjlɯz
nɯtɕhɤjʁo
nɯtɕhɤl
nɯtɕhomba
nɯtɕhʁɯβ
nɯtɕhʁɯβ
nɯtɕhɯrɟɯɣ
nɯtɕhɯtɕɯnpaχɕi
nɯtɕhɯtɯɣ
nɯtɕhɯwɯt
nɯtɕʁɯβ
nɯtɕʁɯβ
nɯtɕu
nɯtɤpɤtso
nɯtɤraʁ
nɯthaj
nɯthɤstɯɣ
nɯthɣe
nɯthɯ
nɯtsa
nɯtshɤβ
nɯtshɤdɯɣ
nɯtshɤtʂot
nɯtsɯm
nɯtsɯm
nɯtsɯʁot
nɯtʂawku
nɯtʂɤqɤsti
nɯtʂha
nɯtʂhɤɣndʑɤr
nɯtʂhɤlu
nɯtʂu
nɯtʂu
nɯtɯcizʁe
nɯtɯfɕɤl
nɯtɯrgi
nɯtɯrgilaŋlaŋ
nɯtɯtɕhɯ
nɯtɯtɕhɯ
nɯtɯtso
nɯtɯtʂaŋ
nɯtɯtʂaŋ
nɯwɤtku
nɯxso
nɯxsɯ
nɯxtɕhɤz
nɯxtshi
nɯχɤnloʁ
nɯχpjɤt
nɯχpɯn
nɯχpɯnbu
nɯχsɯmtoʁ
nɯχtɕɤn
nɯχtɕɯrɯ
nɯχtɯntʂu
nɯzarzɯr
nɯzaχtɤt
nɯzdɯɣ
nɯzdɯsŋɤl
nɯzdɯxpa
nɯzɤmpo
nɯzɤsna
nɯzgomdʑo
nɯzgrɯtɕhɯ
nɯzɣɯt
nɯzɣɯt
nɯzjaŋ
nɯzjaŋ
nɯzɟɯ
nɯzrɯɣru
nɯzʁe
nɯʑɤla
nɯʑɤŋɤn
nɯʑɤzdaŋ
nɯʑgrɤɣ
nɯʑɣɤβri
nɯʑɣɤβri
nɯʑɣɤpa
nɯʑmbɤr
nɯʑo
nɯʑɯβ
nɯʑɯβri
nɯ maʁ nɤ
ɲakhri
ɲaɲa
ɲaʁ
ɲaʁtɣi
ɲat
ɲawa
ɲcɤr
ɲcɣɤnɤɲcɣɤt
ɲcɣɤɲcɣɤt
ɲchaʁɲchaʁ
ɲchɤɲchɤr
ɲchɣaʁ
ɲchɣaʁʑɤr
ɲchoʁ
ɲcriɲcri
ɲcrɯɣɲcrɯɣ
ɲɤβɲɤβ
ɲɤβrɯɣ
ɲɤndɤpa
ɲɤndi
ɲɤntsho
ɲɤsma
ɲɤspa
ɲɤzma
ɲɟa
ɲɟɤβ
ɲɟɤlɤsnɯrsnɯr
ɲɟɤrnɤɲɟɤr
ɲɟɤrɲɟɤr
ɲɟɤt
ɲɟo
ɲɟoʁ
ɲɟɯ
ɲɟɯɣ
ɲɟɯr
ɲɟɯrmbloʁ
ɲɟɯrnor
ɲo
ɲur
ɲɯɣnɤɲɯɣ
ɲɯɣɲɯɣ
ɲɯkɯsɯso
ŋa
ŋɤɣlitɕaʁmbɯm
ŋɤjɕtsa
ŋɤn
ŋɤn
ŋɤnŋɤt
ŋɤnɯ
ŋɤnɯkɯmtsɯɣ
ŋɤqa
ŋɤqe
ŋɤrnɤŋɤr
ŋɤrŋɤr
ŋɤtɕɯkɤti
ŋɤtɕɯkɤti,khɯ
ŋga
ŋgɤɣ
ŋgɤjpɤn
ŋgɤjtshi
ŋgɤlɤʁɟa
ŋgɤm
ŋgɤr
ŋgɤrom
ŋgio
ŋgo
ŋgoŋpu
ŋgorli
ŋgra
ŋgrɤl
ŋgri
ŋgro
ŋgrɯ
ŋgumdʑɯɣpa
ŋgumdʑɯɣpa
ŋgurtɕaʁ
ŋguskor
ŋgute
ŋgɯ
ŋgɯ
ŋgɯŋgri
ŋgɯr
ŋgɯr
ŋgɯrŋgɯr
ŋgɯsɯ
ŋke
ŋkɤɲɟo
ŋkhor
ŋkhorwapa
ŋkhrɯl
ŋkhrɯli
ŋoj
ŋoʁ
ŋotɕu
ŋotɕuŋondɤt
ŋu
ŋu nɤ
ɴɢarmɯ
ɴɢarpa
ɴɢartɯm
ɴɢartɯm,ɣɯt
ɴɢaʁ
ɴɢaʁrɯm
ɴɢɤjom
ɴɢɤt
ɴɢia
ɴɢiɤβnɤɴɢiɤβ
ɴɢiɤβɴɢiɤβ
ɴɢiɤt
ɴɢlɯt
ɴɢoɕna
ɴɢoɕnamɤjɯ
ɴɢolo
ɴɢolophɯcɯ
ɴɢorna
ɴɢraʁ
ɴɢraʁ
ɴɢrɤz
ɴɢrɯ
ɴɢu
ɴɢule
ɴɢuʁɤr
ɴɢɯɴɢli
ɴqa
ɴqhɤβɴqhɤβ
ɴqhi
ɴqhɯɴqhi
ɴqiaβ
ɴqiazwɤr
ɴqoʁ
ommanipɤnmehoŋʂi
pa
pa
pa
pa
pakuku
palaxtsa
paltsaʁ
pandɤɕku
pandi
panja
paqe
parɕaŋ
paʁ
paʁɕɤɣ
paʁɕi
paʁɕi
paʁɟu
paʁkɤjlɤβ
paʁkhar
paʁkho
paʁlu
paʁmu
paʁmurɯ
paʁndza
paʁtsa
paʁtsarna
paʁtshi
paʁzwamɯntoʁ
paskɤɣ
pasrɯ
paχpatʂɯβ
pɕaʁ
pɕawtsɯ
pɕintɕɤt
pɕirɯ
pɕiz
pɕizgɤkɯm
pɕoʁβʑi
pɕɯɣ
pe
pɤβ
pɤɕɤt
pɤɕthɤɣ
pɤjka
pɤjkhu
pɤjmɤtsɯŋgɤr
pɤjmu
pɤjŋgɯ
pɤjpe
pɤkhije
pɤkɯ
pɤlɤjlɯz
pɤlɤtɕɯ
pɤliaʁ
pɤŋɤxɕaj
pɤqa
pɤrmɤloŋ
pɣa
pɣaʁ
pɣatɤste
pɣɤjmɤt
pɣɤkhɯ
pɣɤlnɤpɣɤl
pɣɤloʁ
pɣɤlpɣɤl
pɣɤlpɣɤl nɤ pɣɤlpɣɤl
pɣɤmbri
pɣɤmuj
pɣɤɲaʁ
pɣɤrnoʁ
pɣɤrtsɤɣ
pɣɤtɕɯtɤŋgɤr
pɣɤzraʁ
pɣi
pɣo
pɣotaʁ
pha
phaloŋri
phama
phantsɯt
phaʁ
phaʁlu
phaʁɲɤl
phaʁrgot
phaʁrzi
phaʁzlasqamŋu
phaʁzoŋ
phɤβ
phɤβ
phɤn
phɤn
phɤnba
phɤnthoʁ
phɤr
phɤri
phɤrikɯnɤwu
phɤrtɕaʁ
phɤtɕhɯχtɤr
phɣo
phi
phima
phoβraŋ
phochi
pholi
phoŋ
phoŋnɤphoŋ
phoŋsti
phoroʁ
phoʁ
phoʁnɤphoʁ
phoʁphoʁ
phosɤr
phot
phozgra
phrɤβ
phrɤβnɤphrɤβ
phrɤl
phu
phuɲi
phɯ
phɯɕlaʁ
phɯɣ
phɯɣphɯɣ
phɯl
phɯqha
phɯqhloŋ
phɯrɤm
phɯrkhɯɣ
phɯsɤti
phɯslaʁ
phɯsthoŋ
phɯsthrɯβ
phɯsthɯβ
phɯt
phɯtʂhɯβ
phɯtʂhɯz
phɯzjaŋ
phɯzjɤɣ
pijma
piwalu
pja
pjalu
pjɤβlaʁ
pjɤl
pjɤrgɤt
pjɤt
pjɤʑŋgur
pjɤʑrɤz
pjɯrɯ
plaŋplaŋ
plaʁnɤplaʁ
plaʁplaʁ
ploʁploʁ
plɯt
popo
porɤt
poʁlɯ
poʁlɯrmbjɤβ
posti
poxco
praʁ
praʁɕku
praʁkɤsi
praʁkhaŋ
praʁɬɤrɲaŋ
praʁɲɤl
praʁsrɯm
praʁsrɯn
praʁʑɯn
praχpa
prɤdɤja
prɤdɤja,ta
prɤftsa
prɤku
prɤm
prɤmchi
prɤmɤl
prɤndʐi
prɤɲaʁ
prɤɲi
prɤschɯ
prɤt
pri
pri
pru
prɯ
prɯɣprɯɣ
prɯŋprɯŋ
pu
puj
puɟy
pɯɕɯɣ
pɯɣ
pɯlthi
pɯnbu
pɯpɯŋu nɤ
pɯthaŋ
pɯtshɯŋ
pɯwɯ
pɯz
qachɣa
qachɣamɯntoʁ
qachɣarte
qachɣɤndʐi
qaɕɣi
qaɕpa
qaɕparaz
qaɕpɤrnoʁ
qaɕti
qafsa
qaj
qajdo
qajdoɕku
qajdu
qajɣi
qajo
qajpɣom
qajrqhu
qajru
qajrutʂu
qajtsrɯ
qajtʂha
qajɯ
qajɯβlama
qajɯkɯrɤtɣa
qajɯkɯsɤtʂot
qajɯsmɤnba
qajɯstoʁ
qajʑmbraʁ
qaɟɤɣi
qaɟy
qaɟyri
qala
qalalu
qalamɯjpɤt
qalarnaftɕɯχa
qale
qalekɯtshi
qaliaʁ
qalpɕa
qambalɯla
qambɣo
qambrɯ
qambɯt
qamdɯxtsa
qamdzi
qame
qamphoʁ
qamphoʁɕɯrʁaʁ
qamtɕɯr
qamtsɯrmdzu
qamtsɯrpɣɤtɕɯ
qamɯrwa
qandzɤjo
qandzɤjoɕku
qandzi
qandʐe
qandʐethɤlwɤɕtʂat
qandʐi
qandʐi
qandʑɣi
qandʑi
qanɯ
qaɲi
qaɲɯɣɲɟɯ
qapar
qapɤtɯm
qapɣɤmtɯmtɯ
qapɣo
qapi
qapi
qaprɤftsa
qaprɤkhɯsloŋ
qaprɤsi
qapri
qapribɯxsi
qaprilu
qaprimdʑu
qapɯ
qar
qarcɯm
qarɤt
qarɣe
qarɣɤpɤt
qarɣɯ
qarma
qarmaɣrum
qarmami
qarmamtshalu
qarmaɲaʁ
qarndɯm
qarŋe
qarŋɯrŋe
qartsɤβ
qartshaʁrɯ
qartshaz
qartshɤɕku
qartshɤndʐi
qartshi
qartsɯ
qartsɯmɤftɕar
qartsɯɲaʁ
qartsɯχtu
qarwoʁ
qaʁ
qaʁ
qase
qatɯkɯr
qawɤr
qawoʁ
qawɯz
qaʑmbri
qaʑo
qaʑolu
qɤr
qɤt
qha
qhajŋgɯ
qhaqhu
qharu
qhaχɕu
qhɤjmbaʁ
qhɤndɤpa
qhɤndi
qhɤtɯɣ
qhi
qhinɤqhi
qhjɤβqhjɤβ
qhjiqhji
qhlaʁ
qhlɤβqhlɤβ
qhloŋ
qhloŋnɤloŋ
qhloŋqhloŋ
qhlɯ
qhlɯqhlu
qhoʁqhoʁ
qhoʁsjɯβ
qhoχpa
qhrɯt
qhuj
qia
qiaβ
qioʁ
qlaqla
qlɤβnɤqlɤβ
qlɤβqlɤβ
qloŋ
qlɯβ
qlɯβnɤqlɯβ
qlɯqlɯ
qlɯt
qoʁmɢlɤcit
qra
qraʁ
qraʁ
qrɤβqrɤβ
qrɤmɟoʁ
qrɤntshom
qrɤz
qro
qro
qromkemdoʁ
qroɲaʁ
qrormbɯ
qrorni
qrose
qrotsoʁ
qru
qrubu
qrɯ
qrɯnqrɯn
qrɯt
qur
qurɣa
qusput
qusputmbro
qɯmdroŋ
qɯqli
ra
ra
raka
ralarala
rambɯm
raŋ
raŋ
raŋri
raŋɯŋi
raʁ
raʁ
raʁdoŋ
raʁjɯ
raʁle
raʁmaʁ
raʁraʁ
raʁrɯz
rasqaβ
rasti
raχpi
raχtɕɤz
raχtɕi
raχtɕi
raχtɕoŋ
raχtɕɯmχtɕɤz
raχtɕɯʁɟo
raχtsur
raχtsur
raχtɯ
raχtɯ
raχtɯtsɣe
raz
razmbe
razɴɢu
razri
rbɤrbɤt
rboʁrboʁ
rbɯɣrbɯɣ
rca
rcánɯ
rcaŋ
rcaŋpɕaʁ
rcaχtoŋ
rcɤlpa
rcɤmbeŋga
rcharcha
rchɤrchɤt
rchɯɣnɤlɯɣ
rchɯɣrchɯɣ
rcirci
rcɯɣrcɯɣ
rɕɯβrɕɯβ
rda
rdardɯl
rdɤβ
rdɤβzu
rdɤl
rdɤmbɯm
rdɤrkɤz
rdɤstaʁ
rdom
rdoŋ
rdɯl
rdzanɤrdza
rdzardza
rdzari
rdzɯrdzi
rɤβraʁ
rɤβʁa
rɤβzjoz
rɤcɤβ
rɤɕar
rɤɕar
rɤɕi
rɤɕkho
rɤɕkho
rɤɕom
rɤɕon
rɤɕphɤt
rɤɕphɤt
rɤɕtʂat
rɤɕtʂat
rɤɕtʂo
rɤɕtʂo
rɤɕtʂɯ
rɤɕtʂɯ
rɤfcɤr
rɤfɕɤt
rɤfɕɤt
rɤfɕɯfɕɤt
rɤfse
rɤfse
rɤfsjit
rɤfsoʁ
rɤfsoʁ
rɤftɕɤz
rɤftɕɤz
rɤɣdɤt
rɤɣdɯt
rɤɣlɤn
rɤɣndi
rɤɣo
rɤɣrɯ
rɤji
rɤjla
rɤjndoʁ
rɤjoʁβzɯr
rɤjroʁ
rɤjtshi
rɤjtshi
rɤjɯɣ
rɤjwaʁ
rɤɟar
rɤɟar
rɤɟom
rɤkha
rɤkhɯkhrɤt
rɤkhɯkhrɤt
rɤkrɤz
rɤkro
rɤkro
rɤkrɯ
rɤkɯkrɯ
rɤlaj
rɤli
rɤlkɯɣ
rɤloʁ
rɤluj
rɤma
rɤmat
rɤmbi
rɤmboʁɲɟi
rɤmbɯmbri
rɤmdzɯt
rɤmgrɯn
rɤmnɯ
rɤmɲo
rɤmɲo
rɤmpɕɤr
rɤmphrɯm
rɤmphɯr
rɤmphɯr
rɤmprɤt
rɤmrɯmrɤmrɯm
rɤmɯthu
rɤndaŋ
rɤndɯn
rɤndɯn
rɤndzraʁ
rɤndzri
rɤnŋa
rɤntɕha
rɤntɕha
rɤntɕhom
rɤntshom
rɤɲɟiɲɟi
rɤɲɟoʁɲɟi
rɤŋgat
rɤŋgɯm
rɤŋom
rɤɴqra
rɤpɕaʁ
rɤpɣaʁ
rɤpɣaʁ
rɤpɣi
rɤphɯ
rɤpjɤt
rɤpjɤt
rɤpjɤz
rɤpɯ
rɤqur
rɤraʁzɯz
rɤrcoʁ
rɤrɕɯβ
rɤrɤt
rɤrɤt
rɤrɟit
rɤrka
rɤrkɤz
rɤrma
rɤrmbɣo
rɤroʁ
rɤroʁ
rɤroʁrɯz
rɤroʁrɯz
rɤrti
rɤrtsɤɣ
rɤrtshɯm
rɤru
rɤrzɯɣ
rɤsat
rɤscɤt
rɤscɤt
rɤscoz
rɤskɤr
rɤskɤr
rɤsloʁ
rɤsloʁ
rɤspɤr
rɤspɤr
rɤspra
rɤspɯ
rɤsqa
rɤsta
rɤstu
rɤstɯm
rɤt
rɤtɕaʁ
rɤtɕɤβ
rɤtɕɤβ
rɤtɕɯmtɕaʁ
rɤtɣa
rɤtho
rɤthu
rɤthu
rɤthuthe
rɤtsɣe
rɤtshɤt
rɤtshɯɣ
rɤtʂɯβ
rɤtʂɯβ
rɤwaŋ
rɤwum
rɤxsɯr
rɤχpɯn
rɤzboʁ
rɤzda
rɤzga
rɤzgɤr
rɤznde
rɤʑa
rɤʑi
rga
rga
rgali
rgargɯn
rgawa
rgɤl
rgɤm
rgɤmpɯ
rgɤnmɯ
rgɤtpu
rgɤz
rgi
rgonma
rgoʁphɤr
rgot
rgɯdɯ
rgɯkhra
rgɯnba
rgɯni
rgɯnmdɯt
rgɯnsa
rgɯntɕɯn
rgɯpa
rgɯskɯ
rɣɤβrɣɤβ
rɣurɣu
ri
ri
ri
ri
ri
riβdaʁ
rirɤβ
rjaŋrjaŋ
rjɤnɤlɤt
rjɤnɤrjɤt
rjɤrjɤt
rjoʁrjoʁ
rɟa
rɟama
rɟamar
rɟambrɯɣ
rɟamtshu
rɟanatɕaʁri
rɟandzi
rɟaŋ
rɟaŋsoʁ
rɟara
rɟaʁ
rɟaspa
rɟawu
rɟɤβlun
rɟɤɕi
rɟɤdoʁ
rɟɤdɯm
rɟɤɣi
rɟɤkɤr
rɟɤlkhɤβ
rɟɤlsa
rɟɤntɕa
rɟɤŋgɤɣ
rɟɤpɕɤt
rɟɤskɤt
rɟɤskhi
rɟɤthaʁ
rɟɤthɤβ
rɟɤtpa
rɟɤtsha
rɟɤxtsa
rɟɤz
rɟum
rɟɯfsoʁ
rɟɯɣ
rɟɯɣ
rɟɯma
rɟɯmtsɯ
rɟɯnaŋlaŋspjɤt
rɟɯrŋom
rɟɯstɤβ
rɟɯtɕɯn
rka
rkaŋ
rkɤdɯt
rkɤl
rkɤsnom
rkɤtu
rkɤz
rkhe
rkhɤrkhɤt
rkhoŋnɤrkhoŋ
rkhɯβrkhɯβ
rko
rkoŋɟɤl
rkoŋtoŋ
rkorsa
rku
rku
rkɯn
rkɯwɯ
rla
rlaŋnɤrlaŋ
rlaŋrlaŋ
rlaʁ
rlaʁrlaʁ
rloŋrloŋ
rloŋrta
rloʁnɤrloʁ
rloʁrloʁ
rlu
rlɯm
rma
rmbatɕɯβ
rmbɯ
rmɤβja
rmɤβrmɤβ
rmɤmbe
rmi
rmɯrmi
rnaʁ
rnaʁ
rnaʁ
rnde
rndi
rndu
rndzɤkɤŋe
rnɤβʑi
rnɤjɯ
rnɤlu
rnɤrɯ
rɲaŋ
rɲɟaʁlo
rɲɟi
rɲo
rɲɯɣrɲɯɣ
rɲɯl
rŋama
rŋamoŋ
rŋapa
rŋawa
rŋɤβnɤrŋɤβ
rŋɤβrŋɤβ
rŋɤfsoʁ
rŋɤɣndʑɯr
rŋɤmboʁ
rŋɤrŋɤt
rŋɤʁjoʁ
rŋgɤβ
rŋgɤm
rŋgɯ
rŋgɯ
rŋi
rŋo
rŋu
rŋɯl
rŋɯlkhoz
rŋɯznɤrŋɯz
rŋɯzrŋɯz
ro
roko
rom
romɲa
roŋba
roŋwa
roŋzga
rorʁe
roʁ
roʁrɯz
rpɤŋgɯ
rpɣo
rpɣorɤku
rpjɯ
rpu
rpɯ
rqaco
rqɤnrqɤn
rqhaŋrqhaŋ
rqhɤrqhɤt
rqhoʁ
rqoʁ
rʁe
rʁɤβrʁɤβ
rʁɤrʁɤt
rʁom
rʁoʁrʁoʁ
rʁu
rʁɯβnɤrʁɯβ
rʁɯβrʁɯβ
rʁɯm
rsoŋrsoŋ
rsɯβnɤrsɯβ
rsɯβrsɯβ
rtaβrɤn
rtakhaŋ
rtalu
rtamdɯt
rtamu
rtaphu
rtaʁ
rtɕhɯɣrtɕhɯɣ
rtɕhɯʁjɯ
rtɤβ
rtɤdaʁ
rtɤltɕaʁ
rtɤmkɯχsɤl
rtoʁ
rtoʁldɤn
rtoʁldɤn mɯntoʁ
rtsa
rtsaka
rtsaʁjɯɣ
rtsatɯɣ
rtsawa
rtsɤmkɯɣ
rtsɤmtɕhɯ
rtsɤxtɕɤr
rtshartsha
rtshɤrtshɤt
rtshom
rtshɯβrtshɯβ
rtshɯrtshi
rtsi
rtsiaʁ
rtsimu
rtsot
rtsɯβ
rtsɯβ
rtsɯɕaŋlaŋmtɕɤt
rtsɯɣ
rtsɯpɣaʁ
rtsɯtpa
rtsɯtʂɯɣ
rtsɯz
ru
ru
ru
ruŋgu


rɯβ
rɯβluβra
rɯβnɤrɯβ
rɯcɤβŋgɤβ
rɯcɯnmu
rɯɕaŋchi
rɯɕɤtsha
rɯɕmi
rɯɕmɯlaʁ
rɯɕmɯχtɤm
rɯɕoŋβzu
rɯdaʁ
rɯfsɤri
rɯftɕaka
rɯftɕɤfkɤt
rɯɣ
rɯɣne
rɯɣnɤn
rɯjɤɣɤt
rɯɟuli
rɯkɤtɯm
rɯkhɤcɤl
rɯkhɤrlɤn
rɯkhon
rɯkhramba
rɯkɯɕnom
rɯkɯmaʁ
rɯkɯŋu
rɯlajɯ
rɯlaʁjɤt
rɯlɯ
rɯm
rɯmani
rɯmba
rɯmboʁkhɯr
rɯmpɕɯmɤr
rɯmphrɯmɯ
rɯmu
rɯmɯntoʁ
rɯndzaŋspa
rɯndzɤqhɤjɯ
rɯndzɤtshi
rɯɲɟele
rɯŋgɤlwoʁ
rɯŋgoŋpu
rɯŋundʑu
rɯŋɯŋɤn
rɯphɯrɤm
rɯphɯrɤm
rɯphɯrlaʁ
rɯpjɤβlaʁ
rɯpjɤŋkhɤr
rɯqajɯ
rɯqartsɤβ
rɯqhaχɕu
rɯra
rɯrawa
rɯrcaŋpɕaʁ
rɯrdɤβzu
rɯrɤt
rɯrgɤm
rɯri
rɯri
rɯrɟa
rɯrɟaŋrɟɤz
rɯrɟɯfsoʁ
rɯrtsi
rɯrtsɯpɣaʁ
rɯrtsɯtʂɯɣ
rɯru
rɯʁdɯʁdɯɣ
rɯʁdɯxpa
rɯʁgiwa
rɯʁlɤwɯr
rɯscɯscit
rɯskɤrwa
rɯsɲaŋne
rɯspa
rɯstɯnmɯ
rɯsɯso
rɯtɕɤmɯ
rɯtɕhɤβ
rɯtɕhɤfɕɤt
rɯtɕhɯtɕhi
rɯtɕhɯχtɤr
rɯtɕi
rɯtɤmtɯ
rɯtshoŋpa
rɯtʂa
rɯtɯsqa
rɯtɯwɯ
rɯwɯrawi
rɯwɯwi
rɯxpa
rɯxtuxti
rɯχamba
rɯχɕɯχɕɤβ
rɯχparɤβ
rɯχtɕɯrɯ
rɯχtsɯχtso
rɯz
rɯzdɯzdɯɣ
rwa
rwɤt
rwoʁrwoʁ
rzɤβrzɤβ
rzoŋ
rzoŋlu
rzoŋwa
rzoʁ
rzɯɴɢaʁ
rzɯrzi
rʑaʁ
rʑaʁtɕhɤt
rʑi
rʑɯɣnɤlɯɣ
rʑɯɣrʑɯɣ
ʁarphɤβ
ʁaʁ
ʁatɯl
ʁaz
ʁaznɤ
ʁbɤβʁbɤβ
ʁdɤnba
ʁdɤʁdɤt
ʁdɯβʁdɯβ
ʁdɯɣ
ʁdɯɣ
ʁdɯn
ʁdɯrɟɤt
ʁdɯrtoʁ
ʁdɯrtsa
ʁdɯskɤr
ʁdɯxpa
ʁe
ʁejlɤɕkɤr
ʁejlu
ʁgɤskɯ
ʁgɤsloŋ
ʁgiwa
ʁgra
ʁgraja
ʁgusloŋ
ʁja
ʁjaŋ
ʁjaŋsɯ
ʁjaŋtʂoŋ
ʁjɤr
ʁjɤrsa
ʁjɤʁjɤβ
ʁjit
ʁjitpa
ʁjoʁ
ʁju
ʁju
ʁjɯβkɯ
ʁjɯβtshɤt
ʁjɯmbrɯɣ
ʁjɯmbrɯɣma
ʁjɯʁji
ʁɟa
ʁɟo
ʁɟoʁɟe
ʁɟɯβʁɟɯβ
ʁɟɯʁɟri
ʁlaŋlu
ʁlɤwɯr
ʁlɯβʁlɯβ
ʁlɯm
ʁlɯmbɯɣ
ʁlɯmci
ʁlɯmsɯsi
ʁlɯn
ʁlɯnba
ʁma
ʁmaʁ
ʁmaʁdɤr
ʁmaʁmi
ʁmazgrɯβ
ʁmbɣi
ʁmbɣɯzɯn
ʁmbroŋ
ʁmɤrɲɯɣ
ʁmɤrsɤr
ʁmɤrsmɯɣ
ʁmɤrɯɣ
ʁmɯɣ
ʁmɯrcɯ
ʁmɯrɲɯɣ
ʁmɯrqaʁ
ʁmɯrtsɯ
ʁnamʑa
ʁnaʁna
ʁndɤr
ʁndɯ
ʁndzɤr
ʁnɤmchi
ʁnɤmjaŋ
ʁnɤt
ʁnɯ
ʁnɯz
ʁnɯzmɯz
ʁɲɤlwa
ʁɲɤrpa
ʁɲɟinɤʁɲɟi
ʁɲɟiʁɲɟi
ʁɲɟliʁɲɟli
ʁɲɯɣnaʁ
ʁɲɯɣra
ʁɲɯm
ʁɲɯspa
ʁŋaftɕɤt
ʁo
ʁoŋmdzɤt
ʁoŋtɕhaʁ
ʁo alala ri
ʁrɯlu
ʁrɯrpu
ʁzɤβ
ʁzɤmi
ʁzɤn
ʁzɤr
ʁzi
ʁzraŋʁzraŋ
ʁzɯɣ
ʁzɯlu
ʁʑɯnɯ
sa
saɕɯ
sakaβ
sakhar
sala
sala,zrɯ
salaboŋboŋ
salakɯndzur
salaʁdɯʁdɯɣ
sali
saloŋ
san
saŋdi
saŋrɟɤz
saqru
saqru
sar
sarndzu
sarsi
sarwɯ
saʁ
saʁdɤt
saʁdɯɣ
saʁjɤr
saʁjɤr
saʁjɯβ
saʁɟa
saʁɟa
saʁlɤt
saʁndɯ
saʁnɤt
saʁre
saʁrɯm
sat
saχaʁ
saχɕɤra
saχɕɯβ
saχɕɯn
saχpaʁ
saχsɤl
saχsɤl
saχsi
saχsom
saχsom
saχsɯ
saχsɯ
saχsɯko
saχsɯko
saχthɯm
saχti
scapa
scapafkɯm
scaʁa
scɤmdʑɯɣ
scɤt
schɤt
schi
schɯɣschɯɣ
sci
sci
scinde
scit
sciwa
sclaŋsclaŋ
sco
scoʁ
scoʁɲaʁ
scoʁrlɯ
scoʁtshaʁ
scraʁnɤscraʁ
scraʁscraʁ
scrɯscri
scun
scuz
scɯʁzɯɣ
sɤbrabrɤl
sɤβdɤβde
sɤβdɤβde
sɤβlo
sɤβlɯβlɯɣ
sɤβlɯβlɯɣ
sɤβri
sɤβri
sɤβzdoʁβzdɯ
sɤβzdoʁβzdɯ
sɤβzi
sɤβzi
sɤβzu
sɤβzɯβzu
sɤcɤrlu
sɤcɤrlu
sɤcha
sɤchɯchɯβ
sɤchɯrʁu
sɤchɯrʁu
sɤci
sɤci
sɤcraŋlaŋ
sɤcɯ
sɤcɯqhlɯβ
sɤcɯqhlɯβ
sɤɕaβ
sɤɕaβ
sɤɕar
sɤɕar
sɤɕɤrɣi
sɤɕɤt
sɤɕi
sɤɕke
sɤɕke
sɤɕkɤɣɕkɤɣ
sɤɕkɤɣɕkɤɣ
sɤɕoχɕi
sɤɕoχɕi
sɤɕphɤβlɤβ
sɤɕphɤɣɕphɤɣ
sɤɕprɯm
sɤɕprɯm
sɤɕpɯɕpa
sɤɕpɯɕpa
sɤɕqa
sɤɕqali
sɤɕqali
sɤɕqhe
sɤɕqhe
sɤɕtar
sɤɕtɕɯɣ
sɤɕte
sɤɕte
sɤɕtʂaŋlaŋ
sɤɕtʂaŋlaŋ
sɤɕtʂɯlɯɣ
sɤɕtʂɯlɯɣ
sɤɕɯmɕɯm
sɤɕɯmɕɯm
sɤdɤmɲi
sɤdɤmɲi
sɤdoŋdoŋ
sɤdoŋdoŋ
sɤdrɤt
sɤdrɤt
sɤdɯxpa
sɤdzɯlɯt
sɤdʐaŋlaŋ
sɤdʑɯdʑaŋ
sɤdʑɯɣdʑɯɣ
sɤfɕɤra
sɤfɕi
sɤfɕu
sɤfɕu
sɤfka
sɤfka
sɤfse
sɤfstɯn
sɤfstɯn
sɤfsu
sɤfsuja
sɤfsɯfse
sɤfsɯfse
sɤftɕaka
sɤftɕaʁ
sɤftɕaʁ
sɤftɕɤl
sɤftɕɤl
sɤglɤglɤɣ
sɤgrɤl
sɤɣa
sɤɣdoŋɣdoŋ
sɤɣdoŋɣdoŋ
sɤɣdɯɣ
sɤɣdɯɣ
sɤɣɤmɯ
sɤɣɤmɯ
sɤɣɤxpra
sɤɣmu
sɤɣɲat
sɤɣur
sɤɣɯrɣɯr
sɤɣɯrɣɯr
sɤɣʑɯr
sɤja
sɤjɤr
sɤjɤr
sɤjɤrjɤr
sɤjɤrjɤr
sɤjku
sɤjlɤβ
sɤjloʁ
sɤjndɤt
sɤjoʁjoʁ
sɤjpomxtshɯm
sɤjqu
sɤjqu
sɤjʁu
sɤjʁu
sɤjtshi
sɤjtshi
sɤjtɯ
sɤjtɯ
sɤjwɤrlɤr
sɤjwɤrlɤr
sɤɟɯɣɟɯɣ
sɤɟɯɣɟɯɣ
sɤɟɯɣlɯɣ
sɤɟɯɟrɯɣ
sɤɟɯɟrɯɣ
sɤkɤβjɤβ
sɤkɤβjɤβ
sɤkɤlɤt
sɤkɤlɤt
sɤkɤsci
sɤkɤtɕɤβ
sɤkɤtɕɤβ
sɤkhar
sɤkhra
sɤkhrɤβjɤβ
sɤkhrɯɣkhrɯɣ
sɤkhɯ
sɤkhɯkhɯɣ
sɤkundi
sɤla
sɤla
sɤlaŋphɤn
sɤlɤɣɯ
sɤlɤt
sɤljɤljɤt
sɤlothi
sɤlothi
sɤlpɯm
sɤlpɯm
sɤlqɤlqɤt
sɤltɕhɤltɕhɤt
sɤltɕhɤltɕhɤt
sɤltɕhɯɣlɯɣ
sɤltɕhɯɣlɯɣ
sɤlthɤlthɤβ
sɤltshɤltshɤt
sɤltshɯltshɯɣ
sɤlɯrlɯr
sɤlɯrlɯr
sɤlɯzlɯz
sɤlɯzlɯz
sɤlwɤlwɤt
sɤɬɯt
sɤɬɯt
sɤmbɤldʑɤm
sɤmbɤldʑɤm
sɤmbi
sɤmbrɤqɤt
sɤmbrɯ
sɤmbrɯŋgɯ
sɤmdzɯ
sɤmdzɯ
sɤmdʑɯβ
sɤmgri
sɤmgro
sɤmgrɯn
sɤmgrɯn
sɤmɲɤm
sɤmɲɤm
sɤmɲo
sɤmŋaʁ
sɤmŋaʁ
sɤmŋo
sɤmŋɯr
sɤmokhɯtsa
sɤmtɕhaʁmtɕhaʁ
sɤmtɕhoʁ
sɤmtɕhɯβ
sɤmtɕhɯβ
sɤmthoʁmthɯt
sɤmthoʁmthɯt
sɤmto
sɤmtshɤm
sɤmtshɤr
sɤmtshi
sɤmtshi
sɤmtsɯɣ
sɤmtsɯɣ
sɤmtsɯr
sɤmɯβde
sɤmɯβde
sɤmɯmto
sɤmɯmto
sɤmɯmtshɤm
sɤmɯrpu
sɤmɯrpu
sɤmɯrʁɯz
sɤmɯrtsɯɣ
sɤmɯrtsɯɣ
sɤmɯsthaβ
sɤmɯsthaβ
sɤmɯsɯz
sɤmɯsɯz
sɤmɯtso
sɤmɯtso
sɤmɯtɯɣ
sɤmɯtɯɣ
sɤmɯzɣɯt
sɤmɯzɣɯt
sɤnaʁdɤz
sɤnaʁdɤz
sɤnaχsoz
sɤnaχsoz
sɤnbaʁ
sɤndɤɣ
sɤndɤko
sɤndɤr
sɤndɤr
sɤndɤrndɤr
sɤndɣɤndɣɤt
sɤndɣɤndɣɤt
sɤndu
sɤndɯja
sɤndɯja
sɤndɯndo
sɤndɯndo
sɤndza
sɤndza
sɤndzoʁjoʁ
sɤndzoʁjoʁ
sɤndzɯrndzɯr
sɤndzɯrndzɯr
sɤndʐaβ
sɤndʑɤmstu
sɤndʑɤmstu
sɤndʑɯ
sɤndʑɯ
sɤnɤjkɯz
sɤnɤjkɯz
sɤnɤkhe
sɤnɤkhe
sɤnɤkhu
sɤnɤmpɕɤr
sɤnɤmpɕɤr
sɤnɤmtsioʁ
sɤnɤmtsioʁ
sɤnɤntshɣɤz
sɤnɤntshɣɤz
sɤnɤre
sɤnɤre
sɤnɤsɤɣ
sɤnɤsɤɣ
sɤnɤsma
sɤnɤsma
sɤnɤstu
sɤnɤstu
sɤnɤz
sɤnɤz
sɤntɕhoʁjɤr
sɤntɕhoʁjɤr
sɤntɕhoz
sɤntɕhɯ
sɤntɕhɯ
sɤnthɣar
sɤnthɣar
sɤntsɤndu
sɤntɯ
sɤntɯ
sɤnɯβlu
sɤnɯβlu
sɤnɯɕtar
sɤnɯɕtar
sɤnɯkhramba
sɤnɯkhramba
sɤnɯmpa
sɤnɯmpa
sɤnɯmtɕhu
sɤnɯmtɕhu
sɤnɯmthɯ
sɤnɯmthɯ
sɤnɯŋumit
sɤnɯŋumit
sɤnɯrga
sɤnɯrga
sɤnɯrtɕa
sɤnɯrtɕa
sɤnɯrɯtʂa
sɤnɯrɯtʂa
sɤnɯʁrɯrpu
sɤnɯsɯkho
sɤnɯsɯkho
sɤnɯtɕetha
sɤnɯtɕetha
sɤnɯtɯtɕhɯ
sɤnɯtɯtɕhɯ
sɤnɯʑɤmŋɤn
sɤnɯʑɤzdaŋ
sɤnɯʑɤzdaŋ
sɤɲaj
sɤɲcɣɤɲcɣɤt
sɤɲcɣɤɲcɣɤt
sɤɲɤβɲɤβ
sɤɲizɲiz
sɤɲizɲiz
sɤɲɟu
sɤɲɟɯrnor
sɤŋɤβ
sɤŋɤβdi
sɤŋgɤrɤt
sɤŋgio
sɤŋo
sɤŋo
sɤŋoʁŋoʁ
sɤŋu
sɤŋɯr
sɤŋɯr
sɤpa
sɤpɕoʁ
sɤpɕɯβjɤl
sɤpɕɯβjɤl
sɤpɕɯlɯɣ
sɤpe
sɤpe
sɤpɤmbat
sɤpɤmbat
sɤpɣaʁsci
sɤpɣaʁsci
sɤphɤlɤjɤt
sɤphɤlɤjɤt
sɤphɤr
sɤphɯɕlaʁ
sɤphɯphrɯɣ
sɤpjɤntɤm
sɤpjɤntɤm
sɤplaʁplaʁ
sɤplaʁplaʁ
sɤprɤtprɤt
sɤpɯpa
sɤpɯpri
sɤpɯpri
sɤqɤrle
sɤqɤtsa
sɤqɤtsa
sɤqɤtʂha
sɤqɤtʂha
sɤqhe
sɤqhe
sɤqhlɤβlɤβ
sɤqhloŋloŋ
sɤqhloŋloŋ
sɤqhlɯβlɯβ
sɤqhɯqha
sɤqrɤcha
sɤqur
sɤqur
sɤr
sɤraχtɕɤz
sɤraχtɕɤz
sɤrchɤrchɤt
sɤrchɤrchɤt
sɤrchɯɣlɯɣ
sɤrchɯɣlɯɣ
sɤrchɯɣrchɯɣ
sɤrɕo
sɤrɕo
sɤrɕɯβrɕɯβ
sɤrɕɯβrɕɯβ
sɤre
sɤrɤpa
sɤrɤt
sɤrga
sɤrɣɤβrɣɤβ
sɤrɣɤβrɣɤβ
sɤrɣi
sɤrɣi
sɤri
sɤrjɤrjɤt
sɤrju
sɤrju
sɤrɟɤsno
sɤrkhɤrkhɤt
sɤrkhɯβrkhɯβ
sɤrkhɯβrkhɯβ
sɤrkɯrku
sɤrkɯrku
sɤrlɤɣrlɤɣ
sɤrlɤn
sɤrlɤrlɤɣ
sɤrlɯrla
sɤrlɯrla
sɤrma
sɤrmbat
sɤrmbat
sɤrmɤβrmɤβ
sɤrmɤβrmɤβ
sɤrmi
sɤrndzo
sɤrɲɟɤle
sɤrɲɟɤle
sɤrɲɯɣrɲɯɣ
sɤrɲɯɣrɲɯɣ
sɤrŋɤɣndʑɯr
sɤrŋgɯŋga
sɤrŋi
sɤrŋi
sɤrɴɢlɯm
sɤrɴɢlɯm
sɤro
sɤrphɤrphɤβ
sɤrphɤrphɤβ
sɤrqhi
sɤrqhi
sɤrqhoʁrqhoʁ
sɤrqhɯrqhɯβ
sɤrʁɤβjɤβ
sɤrʁɯrʁu
sɤrʁɯrʁu
sɤrʁɯrʁɯβ
sɤrtɕhɣaʁ
sɤrtɕhoʁ
sɤrtɕhoʁ
sɤrtɕi
sɤrtɕi
sɤrtsi
sɤrtsi
sɤrtsɯrtso
sɤrtsɯrtso
sɤrtɯm
sɤrtɯmloʁ
sɤrtɯmloʁ
sɤrtɯrtɤβ
sɤrtɯrtɤβ
sɤrɯru
sɤrwa
sɤrwɤrwɤt
sɤrwɤrwɤt
sɤʁe
sɤʁe
sɤʁombi
sɤʁʑi
sɤsaʁjɤr
sɤsaʁjɤr
sɤsat
sɤsat
sɤsaχpaʁ
sɤsaχpaʁ
sɤschrɤβlɤβ
sɤschrɤβlɤβ
sɤscit
sɤsco
sɤsco
sɤscur
sɤscɯndu
sɤsɤŋo
sɤskɤt
sɤskɤt
sɤskɯsku
sɤsma
sɤsma
sɤsŋom
sɤsŋom
sɤspa
sɤspa
sɤsphɯt
sɤsphɯt
sɤsqɤr
sɤsqɤr
sɤsqra
sɤstɤko
sɤsthɯsthrɯβ
sɤstoŋ
sɤstu
sɤstu
sɤsɯβzi
sɤsɯɣ
sɤsɯɣli
sɤsɯɣli
sɤsɯɣsɯɣ
sɤsɯxɕɤt
sɤsɯxɕɤt
sɤsɯz
sɤsɯzdɯɣ
sɤsɯzdɯɣ
sɤʂɤʂɤt
sɤʂɲɯɣlɯɣ
sɤʂχɯʂχɯβ
sɤtaʁki
sɤtaʁki
sɤtaʁtaʁ
sɤtɕaʁ
sɤtɕaʁ
sɤtɕaʁlaʁ
sɤtɕaʁlaʁ
sɤtɕɤβ
sɤtɕɤβ
sɤtɕɤt
sɤtɕɣɤrtɕɣɤr
sɤtɕɣɤrtɕɣɤr
sɤtɕha
sɤtɕhɯ
sɤtɕhɯβtɕhɯβ
sɤtɕhɯŋtɕhɯŋ
sɤtɕhɯtɕhɯ
sɤtɕhɯz
sɤtɕhɯz
sɤtɕɯɣtaʁ
sɤtɕɯmthɯt
sɤtɕɯqaʁ
sɤtɕɯtɕit
sɤtɕɯtɕit
sɤtɕɯtʂi
sɤtɕɯxtaʁ
sɤtɕɯxtʂot
sɤtɕɯxtʂot
sɤtɤβ
sɤthɤβthɤβ
sɤthɤri
sɤthɣɤthɣɤt
sɤthɣɤthɣɤt
sɤthoʁmphrɤt
sɤtsa
sɤtsa
sɤtso
sɤtso
sɤtsu
sɤtʂoʁloʁ
sɤtʂoʁloʁ
sɤtʂu
sɤtɯta
sɤtɯta
sɤwi
sɤwij
sɤwij
sɤwija
sɤwum
sɤwɯwum
sɤwɯwum
sɤxoŋxoŋ
sɤxoŋxoŋ
sɤxphɤn
sɤxtɕhɯxtɕhɯβ
sɤxtɕɯɣ
sɤxtɕɯxtɕi
sɤxɯβxɯβ
sɤxɯβxɯβ
sɤxɯxɯɣ
sɤχa
sɤχa
sɤχsɯχsjɯβ
sɤz
sɤzda
sɤzdaʁ
sɤzdaʁ
sɤzdɯm
sɤzdɯxpa
sɤzɣɤkhe
sɤzɣɤkhe
sɤzɣɤmɯ
sɤzɣɤrlɤr
sɤzɣɤxpra
sɤzɣɯt
sɤzjaŋlaŋ
sɤzjaŋlaŋ
sɤzjaŋzjaŋ
sɤzjaŋzjaŋ
sɤzjɤɣlɤɣ
sɤzjɤɣlɤɣ
sɤzmbrɯ
sɤznɤ
sɤznɤjo
sɤznɯkhrɯm
sɤzoŋzoŋ
sɤzoŋzoŋ
sɤzraʁ
sɤzraʁ
sɤzɯβzɯβ
sɤʑa
sɤʑaŋ
sɤʑdraŋlaŋ
sɤʑdraŋlaŋ
sɤʑɣɤlɤt
sɤʑɣɤlɤt
sɤʑɣɤʑɣɤt
sɤʑɯloʁ
sɤʑɯrja
sɤʑɯrja
sɤʑɯχtso
sɤʑɯχtso
sɣa
si
si
sijmɤɣ
sindzɯ
sjaŋnɤsjaŋ
sjoŋsjoŋ
sjɯŋsjɯŋ
sjɯrnɤsjɯr
sjɯrɯri
skɤɣ
skɤlɤn
skɤlpa
skɤm
skɤm
skɤmtɕhaŋ
skɤnɲɟɯr
skɤr
skɤrlɤm
skɤrma
skɤrtɕɯn
skɤrwa
skɤt
sko
skraskra
skrɯt
skɯ
skɯ
skɯβli
skɯrloʁ
skɯrma
skɯχɕaʁ
sla
slama
slaŋnɤslaŋ
slaŋslaŋ
slaʁ
slaʁnɤslaʁ
slɤβkhaŋ
slɤŋe
slɤrɯri
slɤzɯn
sloŋnɤsloŋ
sloʁ
sloχpɯn
slɯŋslɯŋ
slɯŋɯŋi
smar
smɤɣ
smɤɣri
smɤn
smɤnba
smɤnkhaŋ
smɤnrɯɣ
smɤʁjoʁ
smɤt
smi
smi
smɯ
smɯɣdɯm
smɯɣot
smɯɣsmɯɣ
smɯlɤm
smɯlju
smɯmba
smɯn
smɯntʂɯɣ
smɯŋgɯ
smɯr
smɯrqom
smɯʁjoʁ
smɯʁrɤt
smɯsmi
smɯtɕɣom
sna
sna,ɣɤme
snalŋaɕthɤβ
snama
snaŋwa
snaʁtsa
snoŋwa
snɯm
snɯɲaʁ
sɲaŋne
sɲaʁsɲaʁ
sɲɤβnɤlɤβ
sɲɤɣsɲɤɣ
sɲɤt
sɲikuku
sɲoʁ
sɲu
sɲɯɣ
sɲɯɣjɯ
sɲɯɣnɤsɲɯɣ
sɲɯŋgɯpala
sɲɯŋɯŋi
sŋa
sŋarɤβ
sŋaʁ
sŋaʁ
sŋaʁspa
sŋɤrɯ
sŋi
sŋiɕɤr
sŋo
sŋom
sŋorma
sŋoʁmɤr
sŋu
sŋur
sŋɯqiɯ
sŋɯχcɤl
sŋɯχcɤlpala
so
somo khɯtsa
soʁdɤr
soʁma
soskɯsku
soχpu
soz
sozdɯmtɕi
spa
spa
spa,rka
spɤr
spɤrmbɯt
spɤt
spɣɤnthar
spɣi
spɣɯthoʁ
sphjar
sphjaʁ
sphɯt
sphɯt
spjaŋkɯ
spjɤt
spjɤtɕha
spoŋ
spoŋspoz
spoŋsrɤm
sporɟɤlɯla
spoʁ
spoz
sprɤt
sprilu
sprɯlpa
sprɯskɯ
spɯ
spɯrtɯm
sqa
sqaβde
sqaβjɯβ
sqaɕnɯz
sqafsum
sqamnɯz
sqamŋu
sqandʐi
sqandʐi
sqane
sqangɯt
sqanɯ
sqaprɤɣ
sqaptɯɣ
sqapɯ
sqapɯ
sqarcat
sqarcɯm
sqarndɯm
sqarndɯm
sqaʁjɯβ
sqɤr
sqhɤtɤjɯm
sqhɤthɤlɤɣi
sqhi
sqhiar
sqi
sqlɯm
srɤz
sroχtɕɤn
srɯβzɤn
srɯn
srɯn
srɯn
srɯnbu
srɯndɤr
srɯnloʁ
srɯnmɯ
srɯsmɤn
srɯtphɯ
sta
staʁ
staʁɕɤr
staʁlu
staʁnɤ
staʁrɟɤnma
stat
staχpɯ
staχpɯldzɣɤm
staχpɯqajɯ
staχpɯrɟɤskhi
stɤβtshɤt
stɤɣdo
stɤjnɤlɤj
stɤjstɤj
stɤm
stɤmku
stɤnga
stɤɴɢaʁ
stɤrjɤt
stɤrɟɯɣ
stɤsmɤt
stɤsqa
stɤt
stɤtoŋ
stɤtpa
stɣɤrnɤstɣɤr
sthaβ
sthoŋ
sthoŋnɤloŋ
sthoŋnɤsthoŋ
sthoŋsthoŋ
sthoʁ
sthrɯβ
sthrɯβnɤsthrɯβ
sthɯβsthɯβ
sthɯci
sthɯt
sti
sti
stiaŋnɤstiaŋ
stonka
stoŋtsu
stoʁ
stoʁldzɣɤm
stoʁmboʁ
stoʁrŋu
stoʁthɤβ
stoʁtsa
stosqa
stu
stu
stu
stu
stu,mbat
stukɤr
stuxsi
stɯm
stɯnmɯ
stɯrstɯr
suwa



sɯbɣi
sɯβde
sɯβde
sɯβɣi
sɯβɣɯt
sɯβɣɯt
sɯβɟɤt
sɯβɟɤt
sɯβɟi
sɯβɟi
sɯβnɤsɯβ
sɯβʁa
sɯβʁa
sɯβsɯβ
sɯβzi
sɯβzi
sɯβzu
sɯβzu
sɯβʑoʁ
sɯɕke
sɯɕku
sɯɕlɯɣ
sɯɕlɯɣ
sɯɕqhlɤt
sɯɕqhlɤt
sɯɕqraʁ
sɯɕtʂi
sɯɕɯɣra
sɯfɕɤl
sɯfɕɤl
sɯfkrɯz
sɯfkrɯz
sɯfsaŋ
sɯfsoʁ
sɯfsoʁ
sɯftɕaʁ
sɯftɕɯm
sɯftɕɯm
sɯftshi
sɯftshi
sɯɣdɯɣ
sɯɣdɯɣ
sɯɣe
sɯɣjɤɣ
sɯɣjɯm
sɯɣjɯm
sɯɣli
sɯɣli
sɯɣlɯɣ
sɯɣlɯɣ
sɯɣlɯz
sɯɣmbɤβ
sɯɣmbɤβ
sɯɣmbuz
sɯɣmbɯz
sɯɣmoʁ
sɯɣndɤɣ
sɯɣndɤɣ
sɯɣndɯl
sɯɣndɯl
sɯɣndzar
sɯɣndzar
sɯɣndzur
sɯɣndzɯr
sɯɣndzɯr
sɯɣndʐi
sɯɣndʐi
sɯɣndʐoʁ
sɯɣndʐoʁ
sɯɣndʐɯm
sɯɣndʐɯm
sɯɣnɤz
sɯɣnɤz
sɯɣɲaʁ
sɯɣɲat
sɯɣɲat
sɯɣɲɟo
sɯɣɲɟo
sɯɣɲo
sɯɣraʁ
sɯɣraʁ
sɯɣri
sɯɣro
sɯɣrom
sɯɣrom
sɯɣru
sɯɣru
sɯɣrum
sɯɣrum
sɯɣʁaʁ
sɯɣzɤt
sɯɣʑaʁ
sɯɣʑi
sɯɣʑi
sɯjaʁndzu
sɯjɣɤt
sɯjɣɤt
sɯjno
sɯjno
sɯjnombrombro
sɯjnoqa
sɯjnormbjɤβ
sɯjpɣom
sɯjpɣom
sɯjɯ
sɯkɤcɯku
sɯkɤku
sɯkhɤrma
sɯkho
sɯkhrɤt
sɯkhrɤt
sɯko
sɯko
sɯkrɤɣ
sɯku
sɯkɯm
sɯkɯnthoʁ
sɯlaʁrdɤβ
sɯldʑoʁ
sɯldʑoʁ
sɯlɤt
sɯlɤt
sɯli
sɯluj
sɯluj
sɯmat
sɯmbjiz
sɯmciphɯt
sɯmdʑɯtɕoʁ
sɯmdʑɯtɕoʁ
sɯmɟa
sɯmɟa
sɯmɟa
sɯmkɯt
sɯmnɤr
sɯmɲo
sɯmɲo
sɯmŋɤn
sɯmoʁ
sɯmphrɤt
sɯmphrɤt
sɯmphru
sɯmphɯ
sɯmsɯm
sɯmtɕɤn
sɯmtɕɤnrtazoʁ
sɯmtɕɯr
sɯmto
sɯmto
sɯmtshɤm
sɯmtshɤt
sɯmtshoŋ
sɯmtshoŋ
sɯmtshɯβ
sɯmtshɯβ
sɯmtso
sɯmtsɯr
sɯmtsɯr
sɯmɯzdɯɣ
sɯndɤrmbjom
sɯndɤrmbjom
sɯndo
sɯndo
sɯndza
sɯndza
sɯndzɯ
sɯndzɯpe
sɯndʑaʁskɯsko
sɯndʑutɤndʑu
sɯngrɯβ
sɯngrɯβ
sɯntɕhɣaʁ
sɯntɕhɣaʁ
sɯnthɤβ
sɯnthɯ
sɯntshɤβ
sɯntshɤβ
sɯŋgi
sɯŋgo
sɯŋgo
sɯŋgrɤl
sɯŋgɯ
sɯŋgɯɟu
sɯŋgɯnaχtɕɯn
sɯŋgɯpɤjka
sɯŋgɯrmɤβja
sɯŋsɯŋ
sɯɴɢoʁ
sɯɴqhi
sɯɴqhi
sɯpa
sɯpa
sɯpa
sɯpɣo
sɯphɣo
sɯphɯ
sɯphɯt
sɯprɤt
sɯprɤt
sɯqartsɯ
sɯrdɤl
sɯrdɤl
sɯrɤt
sɯrɤt
sɯrinɤsɯri
sɯrɟɯɣ
sɯrɟɯɣ
sɯrkɤz
sɯrku
sɯrma
sɯrmbɣotɯm
sɯrna
sɯrna
sɯrna
sɯrpjɯ
sɯrpjɯ
sɯrsɯr
sɯrtaʁ
sɯrtoʁ
sɯrtoʁ
sɯrtsho
sɯrtshɯm
sɯrtsi
sɯru
sɯrwɤt
sɯrʑaʁ
sɯʁaʁ
sɯʁejlu
sɯʁjit
sɯʁjoʁ
sɯʁndzɤr
sɯʁndzɤr
sɯʁnɯ
sɯʁnɯ
sɯʁzɤβ
sɯsat
sɯsat
sɯsaχsɤl
sɯschɤt
sɯschɤt
sɯsci
sɯsci
sɯscit
sɯsɤɕqali
sɯsɤɕqali
sɯskɯrma
sɯsloʁ
sɯsloʁ
sɯsɲu
sɯsɲu
sɯsŋa
sɯsŋa
sɯsŋaʁ
sɯsŋaʁ
sɯso
sɯspa
sɯspa
sɯspɤt
sɯsphjaʁ
sɯsphjaʁ
sɯspoʁ
sɯsta
sɯsta
sɯstat
sɯstɤm
sɯstɤm
sɯstu
sɯstu
sɯsu
sɯsɯspoʁ
sɯsɯspoʁ
sɯta
sɯtɕɤt
sɯtɕɤt
sɯtɕɤt
sɯtɕhaʁ
sɯtɕɯn
sɯtɕɯnjmɤɣ
sɯtɤpɯz
sɯti
sɯti
sɯtsɣi
sɯtsu
sɯtsɯm
sɯtsɯm
sɯxcat
sɯxcha
sɯxchi
sɯxchi
sɯxcɯ
sɯxcɯ
sɯxɕe
sɯxɕe
sɯxɕɤt
sɯxɕur
sɯxsa
sɯxsa
sɯxso
sɯxso
sɯxtar
sɯxtar
sɯxtɕhaʁ
sɯxtɕhɤt
sɯxtɕhɤt
sɯxtɕhɯt
sɯxtɕhɯt
sɯxtɕur
sɯxtshaʁ
sɯxtshoz
sɯxtshu
sɯxtshu
sɯxtshwi
sɯxtso
sɯxtso
sɯxtsu
sɯxtsu
sɯxtsɯɣ
sɯxtsɯɣ
sɯxtʂaŋ
sɯxtʂaŋ
sɯxtʂɯn
sɯxtɯɣ
sɯxtɯɣ
sɯxtɯt
sɯχcoŋkroŋ
sɯχpjɤt
sɯχpjɤt
sɯχsɤl
sɯχsu
sɯχsu
sɯχta
sɯχtɕɤz
sɯχtɯ
sɯχtɯ
sɯz
sɯzbaʁ
sɯzbaʁ
sɯzbɤβ
sɯzdɯɣ
sɯzgrɯtɕhɯ
sɯzʁe
sɯʑŋgrɯt
sɯʑɴɢoʁ
ʂa
ʂaʁ
ʂaʁ,ta
ʂɣɤlʂɣɤl
ʂmɤβʂmɤβ
ʂɲoʁʂɲoʁ
ʂɲɯɣnɤʂɲɯɣ
ʂɯɣʂɯɣ
ʂɯŋʂɯŋ
ʂɯt
ʂχinɤʂχi
ʂχɯʂχaj
ʂχɯʂχi
ʂχɯwɯʂχawi
ta
ta
ta
ta
ta
tacɯn
tal
talɤn
ta-ma
ta-mar
tamɢom
taŋ
taŋbu
taŋi
taɴɢoʁ
taqaβ
taqaβrna
tar
tartɕɯn
taʁ
taʁ
taʁ
ta-ʁa
ta-ʁɤndɤsci
ta-ʁɤndɤsi
taʁɤndu
ta-ʁi
ta-ʁjɯβ
ta-ʁɟaz
ta-ʁɟaz
ta-ʁɟaz,mar
taʁki
taʁlɤkɯm
taʁmbra
taʁmbra,lɤt
taʁndo
taʁndzɤr
taʁndzɤrpu
taʁrdo
ta-ʁrɤt
ta-ʁri
ta-ʁrɯ
ta-ʁrɯm
tasa
tatɕhoŋtɕhoŋ
tatpa
tatshi
taχpa
taχphe
ta-χpi
taχti
tɕa
tɕaɣi
tɕakɯɣ
tɕale
tɕamba
tɕamu
tɕaŋ
tɕaŋnɤ
tɕaŋtɣa
tɕaʁ
tɕaʁkɤr khɯtsa
tɕaʁmɤr
tɕaʁtshɯɣ
tɕaʁzgroʁ
tɕaχkɤr
tɕaχkhɤβ
tɕaχpa
tɕazga
tɕendɤre
tɕeri
tɕetha
tɕɤβ
tɕɤkɯ
tɕɤlo
tɕɤmɯ
tɕɤndi
tɕɤphɯ
tɕɤr
tɕɤt
tɕɤt
tɕɤt
tɕɤt
tɕɤthi
tɕɤtsaʁ
tɕɣaʁ
tɕɣɤrnɤtɕɣɤr
tɕɣɤrtɕɣɤr
tɕɣɤtɕɣɤt
tɕɣom
tɕɣomte
tɕɣomzaʁ
tɕhaŋβɟaj
tɕhaŋkha
tɕhaʁ
tɕhaʁla
tɕhaʁra
tɕhaχɕaŋ
tɕhaχpu
tɕhaχɯ
tɕheme
tɕhemekɤtsa
tɕhemɤli
tɕhemɤpɯ
tɕhɤfɕɤt
tɕhɤɣdɯ
tɕhɤjlɯz
tɕhɤjʁo
tɕhɤmkɯm
tɕhɤmlaŋ
tɕhɤphɯ
tɕhɤrɕɤt
tɕhɤrnaʁ
tɕhɤrprɯ
tɕhɤrʁu
tɕhɤrʁɯ
tɕhɤrzɤthɯm
tɕhɤska
tɕhɤt
tɕhɤt
tɕhɤtpa
tɕhɤz
tɕhɣaʁtɕhɣaʁ
tɕhi
tɕhi
tɕhindʐa
tɕhinthaʁ
tɕhitsuku
tɕhi kɯ-fse ci kɯnɤ
tɕhi maʁ nɤ
tɕhi napapa
tɕhom
tɕhoma
tɕhomba
tɕhorzi
tɕhoʁtɕhoʁ
tɕhot
tɕhoz
tɕhʁɯβnɤtɕhʁɯβ
tɕhɯ
tɕhɯβja
tɕhɯβroʁ
tɕhɯβtɕhɯβ
tɕhɯɕɤl
tɕhɯɕrɤm
tɕhɯɣur
tɕhɯjɤr
tɕhɯkɤɣar
tɕhɯla
tɕhɯlɤɣrum
tɕhɯma
tɕhɯmɲɯɣ
tɕhɯndza
tɕhɯŋ
tɕhɯŋkhɤr
tɕhɯŋkhɤru
tɕhɯŋtɕhɯŋ
tɕhɯpɣa
tɕhɯphɯɣ
tɕhɯpi
tɕhɯqhu
tɕhɯra
tɕhɯrdu
tɕhɯrkɯ
tɕhɯrqhioʁ
tɕhɯrtsɤm
tɕhɯrwa
tɕhɯʁja
tɕhɯʁjɯ
tɕhɯʁnɤz
tɕhɯskrɯt
tɕhɯsloŋ
tɕhɯsmɤn
tɕhɯt
tɕhɯtɕhɯtɕhɯt
tɕhɯtɕɯn
tɕhɯtɕɯnpaχɕi
tɕhɯte
tɕhɯthɤn
tɕhɯtoʁ
tɕhɯtsa
tɕhɯtɯɣ
tɕhɯwɯr
tɕhɯχpri
tɕhɯχtɤrci
tɕhɯχtso
tɕhɯzɯ
tɕhɯʑaŋ
tɕi
tɕi
tɕiʑo
tɕoχtsi
tɕrɯɣnɤtɕrɯɣ
tɕʁɯβnɤtɕʁɯβ
tɕʁɯznɤtɕʁɯz
tɕur
tɕur
tɕɯlɤβ
tɕɯxpa
tɕɯχtsi
tɤβ
tɤβɣemu
tɤβɣepɯ
tɤβɣerɟit
tɤβɣewa
tɤ-βɣo
tɤ-βɟu
tɤβri
tɤ-βzdɤr
tɤ-cɤβ
tɤ-chɯ
tɤcoʁcoʁ
tɤɕɤɣrum
tɤɕɤɲaʁ
tɤɕɤrloʁ
tɤɕɤrmbjɤβ
tɤɕɤt
tɤɕi
tɤɕime
tɤɕiʑmbraʁ
tɤ-ɕnɤz
tɤɕpaʁ
tɤ-ɕphɤt
tɤɕphɤtta
tɤɕqali
tɤ-ɕqhe
tɤɕqraʁ
tɤɕu
tɤ-di
tɤ-fkaβ
tɤ-fkɯm
tɤ-fsa
tɤfsaŋ
tɤ-fsɤri
tɤfsjit
tɤfsɯr
tɤ-ftaʁ
tɤ-ftsa
tɤɣ
tɤɣa
tɤ-ɣe
tɤɣɤco
tɤ-ɣi
tɤ-ɣi
tɤɣɟaj
tɤ-ɣɟaj
tɤɣle
tɤ-ɣmbaj
tɤɣro
tɤɣro tɤle
tɤ-ɣur
tɤɣursi
tɤjkɤspa
tɤjko
tɤjkopu
tɤjkɯz
tɤjlɤβ
tɤjlɤpi
tɤ-jli
tɤjlu
tɤ-jme
tɤjmɤɣ
tɤjmɤɣrʑɯɣ
tɤjmŋozdɯɣ
tɤ-jŋoʁ
tɤjpa
tɤjpɤqe
tɤjpɣom
tɤ-jroʁ
tɤjʁa
tɤjsaʁ
tɤ-jtsi
tɤ-jwaʁ
tɤkɤɣrum
tɤ-kɤrme
tɤ-kɤrtshi
tɤkɤzbɣaʁ
tɤ-kɤʑmbri
tɤkha
tɤkhe
tɤkhepɣɤtɕɯ
tɤkhespɤlbu
tɤ-khrɤl
tɤ-khɯ
tɤkhɯɣɲɟɯ
tɤkhɯrɲɯl
tɤkusci
tɤlɤβʑɤzu
tɤlɤɕom
tɤlɤndʑu
tɤlɤɴqhi
tɤlɤrpjɯ
tɤlɤtshaʁ
tɤlɤxchi
tɤlɤxtɕur
tɤlɟɣo
tɤlɟɣo,lɤt
tɤlmɯz
tɤ-loʁ
tɤ-loʁ
tɤ-lu
tɤlɯlɤt
tɤ-ɬaʁ
tɤ-ma
tɤ-mbe
tɤmbextsa
tɤmbɣo
tɤ-mbrɯ
tɤ-mbrɯ
tɤ-mbrɯ
tɤ-mbrɯ,ɕɯŋgɯ
tɤ-mbrɯ,ŋgɯ
tɤmbrɯm
tɤmcar
tɤ-mdɯ
tɤmdzɤqaqa
tɤmdzɤrgi
tɤ-mdzu
tɤ-mɤtɕɤz
tɤ-mɤtsa
tɤ-mkɯm
tɤmphoʁ
tɤ-mtɕar
tɤ-mtɕho
tɤmtɕhoʁ
tɤ-mthɯm
tɤmtshɤr
tɤmtshɤz
tɤ-mtsɯ
tɤmtsɯr
tɤ-mtɯ
tɤmtɯkɯn
tɤmtɯɲaʁ
tɤ-mu
tɤ-muj
tɤmɯm
tɤmɯmɯm
tɤmɯt
tɤndɤɣ
tɤndɤɣri
tɤndɤku
tɤndɤr
tɤndoʁ
tɤ-ndɯr
tɤ-ndzraʁ
tɤndʐo
tɤndʐo,tɤrqɯ
tɤ-ndʑɯɣ
tɤngɯt
tɤ-nmaʁ
tɤntɤβ
tɤɲi
tɤ-ɲi
tɤ-ɲɟoʁɲɟi
tɤŋe
tɤ-ŋɤm
tɤŋɤmɕɣɤphɯt
tɤŋgɤr
tɤŋgɯ
tɤ-ŋgɯm
tɤŋkhɯt
tɤ-ŋkɯ
tɤɴqa
tɤɴqhi
tɤ-pa
tɤ-pɤloʁ
tɤ-pɤndɯr
tɤpɤr
tɤ-pɤri
tɤ-pɤro
tɤ-pɤtso
tɤpɤtsoβraʁ
tɤpɣi
tɤphɯ
tɤphɯxtsɯ
tɤ-pi
tɤpjaʁ
tɤpjɤz
tɤpra
tɤ-prɤm
tɤprɯ
tɤ-pɯ
tɤ-qaʁrɯ
tɤqɤt
tɤqɤt,lɤt
tɤ-qɤtɕɤz
tɤqiaβjmɤɣ
tɤ-rca
tɤ-rca
tɤ-rca,me
tɤrcoʁ
tɤrɕɤz
tɤ-re
tɤresɤpɯpa
tɤre tɤɟaʁ
tɤrɤɕom
tɤ-rɤku
tɤrɤm
tɤrɤmɕkho
tɤrɤt
tɤrɤze
tɤrga
tɤ-rɣa
tɤ-rɣe
tɤ-ri
tɤ-rɟit
tɤrɟɯsti
tɤrka
tɤrka
tɤrkakɕi
tɤ-rkhɤrkhɤt
tɤrkhɤz
tɤ-rkhom
tɤrkopa
tɤrkoz
tɤ-rkuz
tɤrkɯ
tɤrmbɣo
tɤrmbja
tɤrmbjajmɤɣ
tɤrmbjɤβ
tɤ-rme
tɤ-rmi
tɤrmɯɣlu
tɤ-rmɯχtɕɤz
tɤrɲɟo
tɤ-rɴɢioʁ
tɤ-ro
tɤrpat
tɤ-rpi
tɤ-rpɯ
tɤ-rqhioʁ
tɤ-rqhu
tɤrʁaʁ
tɤrʁaʁɕa
tɤrʁaʁkɕi
tɤ-rtaʁ
tɤ-rtɕhɣaʁ
tɤ-rtɕhɣaʁ,tɕɤt
tɤ-rtɕi
tɤ-rte
tɤrtoʁlu
tɤrtsa
tɤ-rtsɤɣ
tɤ-rtsho
tɤ-rtshom
tɤ-rtsi
tɤ-rtsɯz
tɤru
tɤ-ru
tɤ-rʑaβ
tɤ-rʑaʁ
tɤ-rʑaʁ
tɤ-rʑɯɣ
tɤ-ʁamɟa
tɤ-ʁar
tɤ-ʁarndzom
tɤʁaʁ
tɤ-ʁdɤn
tɤ-ʁjar
tɤ-ʁjoʁ
tɤ-ʁjoʁ
tɤ-ʁlapaʁtsa
tɤsapɣɤtɕɯ
tɤscɤr
tɤ-scoz
tɤ-se
tɤsepu
tɤsɤɣ
tɤsɤɣʑa
tɤsɤmu
tɤsɤrŋu
tɤsɤsqɤri
tɤ-skrɤβ
tɤ-sno
tɤ-snom
tɤ-sno ɯ-jaʁ
tɤ-sɲa
tɤsɲɤmtsɯ
tɤ-sŋɯt
tɤ-spa
tɤ-spɯ
tɤspɯɕku
tɤ-sqhaj
tɤ-sta
tɤ-ste
tɤsthoʁsi
tɤsto
tɤstu
tɤtar
tɤtɕɤfkɯm
tɤtɕɤri
tɤ-tɕɤz
tɤ-tɕhɤz
tɤ-tɕɯ
tɤtɕɯβraʁ
tɤ-tɕɯɣ
tɤ-tɕɯpɯ
tɤ-tɕɯrʑaβ
tɤte
tɤtɤɣ
tɤ-thɤβ
tɤtho
tɤthotʂu
tɤthu
tɤton
tɤtshoʁ
tɤ-tshɯɣ
tɤtshɯtsha
tɤtsoʁ
tɤ-tsrɯ
tɤ-tsɯr
tɤ-tʂɤm
tɤtʂo
tɤtʂu
tɤtɯr
tɤ-wa
tɤ-wɤmɯ
tɤ-wi
tɤwu
tɤwɯ
tɤ-wɯ
tɤwɯrte
tɤxtɕɤβ
tɤ-xtɕɤr
tɤ-xtɤɣ
tɤ-xtsɤr
tɤχsɤr
tɤχtɯχtɤt
tɤzdɯɣ
tɤ-zgra
tɤzmbɯr
tɤzɲɟoʁ
tɤzraj
tɤzraʁ
tɤ-zrɤm
tɤ-ʑi
tɤʑŋgrɯt
tɤʑri
tɤʑɯn
tɣa
tha
thamaka
thamatham
thamtɕɤt
thamtham
thaŋ
thaŋ
thaʁ
thaʁ,tɕhot
thaʁɕa
thaʁmu
thaʁŋkhor
thaʁtɕɤz
thaʁtsa
thathor
thawaʁ
thaχthi
thɤβ
thɤfka
thɤfkɤlɤɣi
thɤjbra
thɤjco
thɤjtɕu
thɤlwa
thɤlwaɲaʁ
thɤr
thɤr
thɤstɯɣ
thɤtɕɯ
thɤwum
thɣe
tho
tho,thɯɣ
thon
thoɲa
thoŋkɤn
thoŋlaʁ
thoŋthɤr
thoʁ
thoʁ
thoʁltɕi
thotsi
thoχtɤm
thrɤβthrɤβ
thu
thu
thɯ
thɯ
thɯchu
thɯci
thɯci fse ci ndʐa ɕti kɯ
thɯɣ
thɯɣ
thɯɣ
thɯɣ
thɯɣɕɤr
thɯɣskrɯt
thɯm
thɯraŋ
thɯrdu
thɯrnaʁ
thɯrʑi
thɯrʑi
thɯrʑi,ʑɯ
thɯthɤci
ti
toŋkɤr
toŋku
toŋtsi
toʁde
tsa
tsaβ
tsanla
tsantʂa
tsaŋga
tsaʁ
tsɤndɤn
tsɣaʁtsɣaʁ
tsɣi
tsha
tsha
tshajqajɯ
tshala
tshaŋ
tshaŋlaŋ
tshapa
tshaʁ
tshatsha
tshawa
tshɤcɯm
tshɤdɯɣ
tshɤko
tshɤmbɤr
tshɤmdzu
tshɤndʐi
tshɤnmu
tshɤɲcɤnɯ
tshɤrkɯ
tshɤrme
tshɤrqhu
tshɤrtɯl
tshɤrɯ
tshɤʁrɯ
tshɤt
tshɤt
tshɤthɤr
tshɤtʂot
tshɤwɤre
tshɤχɕaŋ
tshɤz
tshi
tshi
tshi
tshi
tshitsuku
tshjencɯ
tshoŋ
tshoŋpawa
tshoŋwa
tshoʁ
tshoʁ
tshoʁɕaŋ
tshoz
tshu
tshuβdɯn
tshupa
tshuxtoʁ
tshɯ
tshɯɣru
tshɯmɕtʂat
tshɯntshɯn
tshɯptshɯp
tshɯrɟɯn
tshɯtho
tshwi
tsjaŋnɤtsjaŋ
tsjaŋtsjaŋ
tslɯɣnɤtslɯɣ
tslɯɣtslɯɣ
tso
tso me
tsrɤt
tsri
tsu
tsuku
tsɯm
tsɯmnɤtsɯm
tsɯmɯtsami
tsɯntu
tsɯʁot
tʂaβ
tʂamɯɣ
tʂaŋ
tʂaŋka
tʂaŋχtɤm
tʂapa
tʂaphɤr
tʂaqhu
tʂaʁ
tʂaʁ
tʂɤɕphɤt
tʂɤkɤcu
tʂɤm
tʂɤmar
tʂɤmthɯm
tʂɤmtshi
tʂɤmtshi
tʂɤndɤcu
tʂɤndo
tʂɤrkɯ
tʂɤrtaʁ
tʂɤsɤɴɢɤt
tʂɤχa
tʂɤχcɤl
tʂɤzɤn
tʂha
tʂhazwa
tʂhɤlu
tʂhɤrqhu
tʂhɤt
tʂhɤt
tʂhɤtnɤtʂhɤt
tʂhɤzwa
tʂhɯβnɤtʂhɯβ
tʂhɯɣ
tʂhɯznɤtʂhɯz
tʂo
tʂoʁ
tʂot
tʂu
tʂɯβ
tʂɯɣlaʁ
tʂɯɣpa
tʂɯl
tʂɯmpa
tʂɯnlɤn
tʂɯtʂu
tu
tɯ-boʁ
tɯβɣi
tɯ-βlɤz
tɯβli
tɯ-βlɯz
tɯ-βra
tɯ-βri
tɯ-βri
tɯ-βri,ɕe
tɯ-ci
tɯciβɣuβɣu
tɯciɕku
tɯcifkɯm
tɯciwɯrwɯr
tɯcizʁe
tɯci pɣɤtɕɯ
tɯ-co
tɯcɯla
tɯcɯrqɯ
tɯcɯste
tɯ-ɕa
tɯ-ɕaqraʁ
tɯɕɤt
tɯ-ɕɣa
tɯ-ɕɣɤdi
tɯɕɣɤŋɤm
tɯ-ɕɣɤrgu
tɯ-ɕɣɤse
tɯ-ɕɣɤte
tɯ-ɕkat
tɯɕkho
tɯ-ɕkrɯt
tɯɕlu
tɯ-ɕmi
tɯ-ɕna
tɯ-ɕnaβ
tɯ-ɕnɤɣɲɟɯ
tɯ-ɕnɤjtsi
tɯ-ɕnɤku
tɯ-ɕnɤkɯm
tɯ-ɕnɤmtsrɯɣ
tɯ-ɕnɤɴqhi
tɯ-ɕnɤse
tɯɕoʁ
tɯ-ɕoʁ
tɯ-ɕpɤβ
tɯ-ɕtʂi
tɯ-ɕtɯ
tɯ-ɕɯrɲo
tɯdi
tɯfcaʁ
tɯfcɤr
tɯfɕɤl
tɯfɕɤt
tɯ-fɕɤt
tɯ-fkur
tɯfsɤkha
tɯ-fsonam
tɯftsaʁ
tɯɣ
tɯɣ
tɯ-ɣdɤt
tɯ-ɣjɤn
tɯɣɟaβ
tɯ-ɣli
tɯ-ɣmaz
tɯ-ɣmba
tɯ-ɣmbaɕɤrɯ
tɯ-ɣmbɤβ
tɯ-ɣmɤr
tɯ-ɣmɯr
tɯ-ɣna
tɯ-ɣndʑɤr
tɯ-ɣɲi
tɯ-ɣrɤz
tɯɣro
tɯ-ɣrɯmke
tɯɣur
tɯɣurʑaʁ
tɯ-ja
tɯ-jaʁ
tɯ-jaʁ
tɯ-jaʁ,ɣi
tɯ-jaʁfkɯm
tɯ-jaʁmɤχa
tɯ-jaʁmu
tɯ-jaʁmundzoʁ
tɯ-jaʁndzu
tɯ-jaʁndzumaŋlo
tɯ-jaʁndzumɤpaχcɤl
tɯ-jaʁndzu aŋɤn
tɯ-jaʁqhu
tɯ-jaʁsta
tɯ-jaχpa
tɯji
tɯ-ji
tɯjimŋu
tɯjindo
tɯ-jlɤβ
tɯ-jmetɕɯrɯrɯ
tɯ-jmŋo
tɯjno
tɯjnozwa
tɯjpu
tɯ-jroʁ
tɯjʁo
tɯ-jɯɣ
tɯɟo
tɯ-ɟom
tɯ-ɟrɯɣ
tɯ-ɟɯɣ
tɯ-kɤcɯɣ
tɯ-kɤftɕaka
tɯ-kɤlɤmɲaʁ
tɯ-kɤpɤla
tɯ-kɤrnoʁ,mtɕɯr
tɯ-kha
tɯ-khɤftsɯɣ
tɯ-khɤl
tɯ-khi
tɯ-khroŋkhroŋ
tɯ-khɯr
tɯkon
tɯkrɤz
tɯ-kri
tɯkrimgo
tɯ-ku
tɯ-ku
tɯ-ku,rku
tɯ-ku,ta
tɯ-kuŋa
tɯ-kɯr
tɯl
tɯ-lasqra
tɯ-laz
tɯ-laz
tɯ-lchɯɣ
tɯ-ldʑa
tɯ-lɤn
tɯ-lɤt
tɯ-lpɤɣ
tɯ-ltɕhɯz
tɯlu
tɯ-lɯm
tɯ-lɯz
tɯ-lɯz,ɣi
tɯ-ɬɯm
tɯmbar
tɯmbaz
tɯ-mbɤtɯm
tɯmbri
tɯ-mbur
tɯ-mbɯ
tɯ-mchi
tɯ-mci
tɯmda
tɯmdi
tɯ-mdzɤɣ
tɯmdzoz
tɯ-mdzɯt
tɯ-mdʑu
tɯ-mdʑuri
tɯ-me
tɯ-menmaʁ
tɯ-mɤkhɤxtu
tɯ-mɤlɤjaʁ
tɯ-mɤmke
tɯ-mɤmɲaʁ
tɯ-mɤmu
tɯ-mɤndzoʁ
tɯ-mɤndzrɯ
tɯ-mɤndzu
tɯ-mɤŋɤn
tɯ-mɤpa
tɯ-mɤpɤl
tɯ-mɤpu
tɯ-mɤru
tɯ-mɤsɯmsɯm
tɯ-mɤtɕɤŋoʁ
tɯ-mga
tɯ-mgo
tɯmgozmɤrɤβ
tɯmgrɯnphoŋ
tɯ-mgɯr
tɯ-mɢla
tɯmɢɯt
tɯ-mi
tɯ-midi
tɯ-mɟa
tɯ-mɟa
tɯ-mɟɤrme
tɯ-mke
tɯ-mkɤqhu
tɯ-mkɤscur
tɯmnɯ
tɯmɲa
tɯ-mɲaʁ
tɯ-mɲaʁfkaβ
tɯ-mɲaʁndo
tɯ-mɲaʁrdu
tɯ-mɲaʁrme
tɯ-mɲaʁspɯ
tɯmɲɯɣ
tɯ-mɲɯɣ
tɯ-mɲɯtsi
tɯmŋu
tɯ-mpɕar
tɯ-mphɯr
tɯ-mphɯz
tɯ-mqaj
tɯ-mtɕhi
tɯ-mtɕhi
tɯ-mtɕhi
tɯ-mtɕhi,ɣɤχo
tɯ-mtɕhi,χo
tɯ-mtɕhirme
tɯmtɕhɯ
tɯmtɕi
tɯmtɕiβzɤrnaʁ
tɯ-mtɕoʁ
tɯ-mthɤɣ
tɯ-mthɤrɴɢɤβ
tɯ-mthɯ
tɯ-mtshi
tɯ-mtso
tɯ-mtɯ
tɯmu
tɯ-mɯ
tɯmɯɕoʁ
tɯmɯkɤmpɕi
tɯ-mɯm
tɯmɯpaʁ
tɯ-mɯrʁɯz
tɯmɯrtsɯɣ
tɯmɯʁrɯm
tɯ-ndzɤfkɯm
tɯ-ndzɤŋgrɯm
tɯ-ndzɣi
tɯ-ndzoʁ
tɯ-ndzrɯ
tɯ-ndzʁi
tɯ-ndzɯ
tɯ-ndzɯ
tɯ-ndzɯ,βzu
tɯ-ndʐi
tɯndʐiŋga
tɯ-nŋa
tɯnoʁ
tɯ-ntɕhaʁ
tɯ-ntɕhɯr
tɯ-nthoʁ
tɯ-ntsi
tɯ-nɯ
tɯɲcɣa
tɯ-ɲɤm
tɯ-ɲɤm
tɯ-ɲɤm
tɯ-ɲɤm
tɯ-ɲɤm,khe
tɯ-ɲɤm,phɤn
tɯ-ɲɤm,sɯ
tɯɲɤt
tɯɲɟoʁ
tɯɲoʁ
tɯ-ŋga
tɯŋgar
tɯŋgɤmbe
tɯ-ŋgɤndo
tɯ-ŋgo
tɯ-ŋgra
tɯ-ŋgru
tɯŋgu
tɯ-ŋgɯl
tɯ-ŋka
tɯ-ɴɢar
tɯpɕi
tɯ-pɕoʁ
tɯ-pɕɯrtɕhaʁ
tɯ-pɤchaʁ
tɯ-pɤɕnɤz
tɯ-pɤɣrum
tɯ-pɤɲɟi
tɯ-pɤŋi
tɯpɤr
tɯ-pɤrme
tɯpɣaʁ
tɯ-phaʁ
tɯ-phaʁja
tɯ-phoŋ
tɯ-phoŋbu
tɯ-phoŋbu
tɯ-phoŋbu,ndo
tɯ-phoʁ
tɯ-phɯ
tɯ-phɯɣ
tɯ-phɯm
tɯ-phɯxpa
tɯ-pjaχpa
tɯ-pju
tɯ-po
tɯpoli
tɯpri
tɯpu
tɯ-pu
tɯ-pɯsqhɯt
tɯ-qa
tɯ-qartsɯ
tɯ-qazgra
tɯ-qe
tɯ-qe
tɯ-qe,rɤrɕɯβ
tɯ-qejdi
tɯqejmɤɣ
tɯ-qɤsɤlɤt
tɯ-qhrɯmbɤβ
tɯqioʁ
tɯ-qom
tɯr
tɯ-rcu
tɯ-rdoʁ
tɯ-rɤʁaŋ
tɯrɤt
tɯrgi
tɯrgigrɯβgrɯβ
tɯrgilaŋlaŋ
tɯrgipaʁtsa
tɯrgismɤɣ
tɯ-rɣi
tɯ-rɣɯt
tɯ-ri
tɯ-rju
tɯrɟaʁ
tɯ-rɟɯ
tɯ-rkɤn
tɯrkɤz
tɯ-rkoŋɕɤl
tɯ-rla
tɯrma
tɯrmbɣi
tɯ-rmbi
tɯ-rmbɯ
tɯrme
tɯrmɯ
tɯrmɯkha
tɯ-rna
tɯ-rnamɕɤz
tɯrnda
tɯrndaku
tɯ-rnɤfsɯr
tɯ-rnɤɣɲɟɯ
tɯ-rnɤpɤl
tɯ-rni
tɯ-rnom
tɯ-rnoʁ
tɯ-rŋa
tɯrŋɤt
tɯrŋu
tɯ-ro
tɯrpa
tɯ-rpaʁ
tɯ-rpɣo
tɯ-rqɤpa
tɯ-rqo
tɯ-rqoloʁloʁ
tɯ-rqopa
tɯ-rqorɣe
tɯ-rqoʁ
tɯ-rqozbɤβ
tɯrsa
tɯrtɕhi
tɯ-rti
tɯ-rtsa
tɯ-rtsaku
tɯ-rtsɤɣ
tɯ-rtshɤz
tɯ-rtsi
tɯrtɯthɯ
tɯrɯm
tɯ-rɯrtsɤɣ
tɯ-rɯxpa
tɯ-rzɤz
tɯ-rzɯɣ
tɯ-rʑaβspa
tɯ-ʁɤjtshɯz
tɯ-ʁɤriɕɣa
tɯ-ʁɤt
tɯ-ʁjiz
tɯ-ʁjiz,ɣi
tɯ-ʁla
tɯ-ʁnoŋ
tɯ-ʁɲɯrgɯm
tɯ-ʁo
tɯ-ʁo
tɯ-ʁo,mbi
tɯ-ʁo,phi
tɯ-ʁoŋ
tɯ-sa
tɯ-scur
tɯ-sɤsci
tɯ-sɤxɕe
tɯsi
tɯ-skɤlwa
tɯ-skɤt
tɯ-skɤt
tɯ-skɤt,βzu
tɯ-skhrɯ
tɯ-skhrɯ mɯ-ɲɤ-βdi
tɯ-skhɯrdoʁ
tɯ-sla
tɯ-smɤt
tɯ-snaʁ
tɯ-sni
tɯ-sŋi
tɯsŋi ɲɯntaʁ
tɯ-sŋɯro
tɯ-spra
tɯsqa
tɯsqar
tɯ-sraŋ
tɯ-srɤm
tɯ-sroʁ
tɯ-sroʁ
tɯ-sroʁ
tɯ-sroʁ
tɯ-sroʁ,ɕe
tɯ-sroʁ,mbrɤt
tɯ-sroʁ,nɯwɤtku
tɯ-sroʁ,ri
tɯ-srɯt
tɯ-sta
tɯ-staʁ
tɯ-stɤt
tɯ-sɯm
tɯ-sɯm
tɯ-sɯm,ɕe
tɯ-sɯm,sɯndzɯ
tɯ-sɯm,χtɤt
tɯ-sɯmpa
tɯ-sɯso
tɯ-sɯso
tɯ-sɯso,lɤt
tɯ-ʂɯl
tɯt
tɯtaʁ
tɯtaχte
tɯ-tɕa
tɯ-tɕa
tɯ-tɕa,nɯjɤt
tɯ-tɕha
tɯ-tɕha
tɯ-tɕhaʁ
tɯ-tɕhaʁa
tɯ-tɕhɤɣdɯ
tɯtɕhɯ
tɯ-tɕɯlɤβ
tɯ-tɤɕrɤz
tɯ-tɤfskɤr
tɯ-tɤjŋgɤɣ
tɯ-tɤkhar
tɯ-tɤkhrɤz
tɯ-tɤlɤβ
tɯ-tɤlia
tɯ-tɤlkɯɣ
tɯtɤmda
tɯ-tɤmphrɯm
tɯ-tɤndzri
tɯ-tɤri
tɯ-tɤrtsɯɣ
tɯ-tɤrzɯɣ
tɯ-tɤʁol
tɯ-tɤsɯm
tɯ-tɤtɕhɯ
tɯ-tɤxɯr
tɯtɣa
tɯ-tɣa
tɯ-tɣa
tɯ-thɯ
tɯtsa
tɯtsɣe
tɯtshi
tɯtshot
tɯ-tshoz
tɯ-tsi
tɯtʂaŋ
tɯ-tʂɯn
tɯ-tun
tɯ-tɯcɤβ
tɯ-tɯcɯr
tɯ-tɯkro
tɯ-tɯm
tɯ-tɯmbrɯ
tɯ-tɯndzɯm
tɯ-tɯnɯna
tɯ-tɯŋgɯ
tɯ-tɯpɕɯrtɕhaʁ
tɯ-tɯphu
tɯ-tɯpɯ
tɯ-tɯrpa
tɯ-wɤt
tɯ-wɤtku
tɯwɯ
tɯwɯr
tɯ-xɕɤt
tɯ-xɕiridi
tɯ-xpa
tɯxpalɤskɤr
tɯ-xsoz
tɯ-xtɤci
tɯxtɤŋɤm
tɯ-xtɤpa
tɯ-xtsa
tɯxtsakɤɣɯɕqri
tɯ-xtsɤkɤŋgɯ
tɯ-xtsɤmbe
tɯ-xtshi
tɯ-xtu
tɯ-χpɣi
tɯ-χpɯm
tɯ-χpɯm,sɯtshoʁ
tɯ-χpɯm,tshoʁ
tɯ-χpɯmɯrna
tɯ-χsɯmχsoz
tɯ-χti
tɯ-χtispa
tɯz
tɯ-zboʁ
tɯ-zda
tɯ-zgoɕɤrɯ
tɯ-zgrɯ
tɯ-zloʁ
tɯ-ʑi
tɯ-ʑi,loʁ
tɯʑŋgrɯm
tɯʑo
tɯʑo-sɯso
tɯ-ʑrɤz
tɯ-ʑɯβ
ɯ-βdoʁ
ɯ-βlaβlu
ɯ-βlu
ɯ-βlu
ɯ-βlu
ɯ-βlu,sɯtɕɤt
ɯ-βlu,tɕɤt
ɯ-βraʁ
ɯ-βzɯr
ɯ-cɤβ
ɯ-ciqa
ɯ-cu
ɯ-cɯma
ɯ-ɕi
ɯ-ɕki
ɯ-ɕpɯz
ɯ-ɕtɯrme
ɯ-ɕɯɕaŋ
ɯ-do
ɯ-du
ɯ-dɯɕŋaʁ
ɯ-dɯχɯn
ɯ-fsu
ɯ-grɤl
ɯ-ɣɲaʁ
ɯ-ɣɲɟɯ
ɯ-jlu
ɯ-jndoʁ
ɯ-jndɯz
ɯ-jŋgɯ
ɯjo
ɯ-jɯ
ɯ-jɯja
ɯ-ɟɤm
ɯ-kɤcu
ɯ-kɤlɤjme
ɯ-kɤndɯt
ɯ-kɤɲɟoʁ
ɯ-kɤχcɤl
ɯ-khon
ɯ-khrakhrɯ
ɯ-khrɤt
ɯ-khrɤt
ɯ-khrɤt,ndo
ɯ-khɯkha
ɯ-khɯkhɤl
ɯ-kuɕɯku
ɯkɯki
ɯkɯkɯra
ɯ-kɯmpɕɤr
ɯ-locu
ɯ-ltɕi
ɯ-lu
ɯ-lu
ɯ-lu
ɯ-lu,cɯ
ɯ-lu,rtsɯβ
ɯ-lu,sɯxcɯ
ɯ-luj
ɯ-lɯtshɤt
ɯ-lwa
ɯ-maŋ
ɯ-mat
ɯ-mbrɤzɯ
ɯ-mbɯrme
ɯ-mbɯrqhu
ɯ-mdoʁ
ɯ-mdoʁ
ɯ-mdoʁ,ndo
ɯ-mdʑɯɣ
ɯ-mnɯ
ɯ-mɲaʁsta
ɯ-mɲoz
ɯ-mɲoz
ɯ-mŋu
ɯ-mŋuɕɯmŋu
ɯ-mphru
ɯ-mphɯsku
ɯ-mtɕhot
ɯ-mthoŋ
ɯ-mthoŋ,nɯɬoʁ
ɯ-mtsioʁ
ɯ-mujmaj
ɯ-ndaŋ
ɯ-ndaŋ,lɤt
ɯ-ndɤcu
ɯ-ndo
ɯ-ndoɕɯndo
ɯ-ndzɯɣ
ɯ-ndzɯɣ,maʁ
ɯ-ndzɯɣlɯz
ɯ-ndzɯndzoʁ
ɯntɕe
ɯ-ntɕhantɕhɯr
ɯ-ntsi,βzu
ɯnɯnɯ
ɯnɯnɯra
ɯŋ
ɯ-ŋaj
ɯŋaj,βzu
ɯ-ŋgɤrmoz
ɯŋgu
ɯ-ŋgu
ɯ-ŋgu,thon
ɯ-ŋgumdʑɯɣ
ɯ-ŋgɯ
ɯ-ŋgɯmɤpɕi
ɯ-ŋgɯsni
ɯ-ɴqra
ɯ-pa
ɯ-pa
ɯ-pa
ɯ-pa,ɕe
ɯ-pa,nɯrku
ɯ-pa,sɯxɕe
ɯ-palɤjlɯz
ɯ-pɕi
ɯ-pɤl
ɯ-pɤrthɤβ
ɯ-phe
ɯ-phɯ
ɯ-phɯɣ
ɯ-phɯl
ɯ-phɯŋgɯ
ɯ-phɯphi
ɯ-phɯphɯ
ɯ-punaŋtɕa
ɯ-pɯ
ɯ-pɯ,pa
ɯ-qaɕɯqa
ɯ-qaɕɯqa
ɯ-qhɤchu
ɯ-qhoʁ
ɯ-qhu
ɯ-qhu
ɯ-qhu,βzu
ɯ-qiɯ
ɯ-qoʁ
ɯ-raŋ
ɯ-rca,ɣɤme
ɯ-rcharchɤβ
ɯ-rchɤβ
ɯ-rɕa
ɯ-rɕa
ɯ-rɕa
ɯ-rɕa
ɯ-rɕa,ɣɤtsha
ɯ-rɕa,mŋɤm
ɯ-rɕa,tsha
ɯ-rɕa,χtɤt
ɯ-rɕa,χtɤt
ɯ-rdoʁ
ɯ-rɤɣ
ɯ-rgu
ɯ-rgu,sɯ
ɯ-rɟa
ɯ-rɟɤŋgo
ɯ-rka
ɯ-rka
ɯ-rka,ɣɤŋɤn
ɯ-rka,ŋɤn
ɯ-rkarkɯ
ɯrkoz
ɯ-rkɯ
ɯ-rkɯɕɯrkɯ
ɯ-rkɯm
ɯ-rma
ɯ-rmɯrɟa
ɯ-rnɤɣmbaj
ɯ-rnɤqhu
ɯ-rozre
ɯ-rqɯ
ɯ-rtɤβ
ɯ-rti
ɯ-rtsa
ɯ-rtsa,tɕɤt
ɯ-rtsawa
ɯ-rtsawa,ndo
ɯ-rtshɯ
ɯ-rtshɯm
ɯ-rtsi
ɯ-rtɯrtɤβ
ɯ-ru
ɯ-rɯɣ
ɯrɯruz
ɯ-rɯz
ɯ-rwarwa
ɯ-ʁdɤz
ɯ-ʁɤri
ɯ-ʁjoʁ
ɯ-ʁle
ɯ-ʁlɤt
ɯ-ʁlu
ɯ-ʁnawa
ɯ-ʁɲɤrŋa
ɯ-ʁre
ɯ-scawa
ɯ-sci
ɯ-sci
ɯ-sci,βzu
ɯ-sɤɣjɤɣ
ɯ-sɤɣɬoʁ
ɯ-sɤpe
ɯ-sɤʁjɯʁjit
ɯ-sɤʁjɯʁjit
ɯ-sɤsɤʑa
ɯ-sɤti
ɯ-sku
ɯ-smɤnjɯn
ɯ-spjɯŋ
ɯ-spɯɣ
ɯ-sqar
ɯ-srɯβ
ɯ-sta
ɯ-stɤrju
ɯ-sti
ɯ-stu
ɯ-stu
ɯ-taʁ
ɯ-taʁ
ɯ-taʁ ɕe
ɯ-taʁ,rɤʑi
ɯ-taʁ,ta
ɯ-tɕhaʁ
ɯ-tɕhaʁ
ɯ-tɕhɤl
ɯ-tɕhɯβ
ɯ-tɕhɯz
ɯtɕɯn
ɯ-tɕɯtɕu
ɯte
ɯ-tɤjɯ
ɯ-tɤmcar
ɯ-thaʁ
ɯ-tha ɯ-scoz
ɯ-thɤβ
ɯ-thɤcu
ɯ-tho
ɯ-thoβ
ɯ-thoʁ
ɯ-thɯɣli
ɯ-thɯm
ɯ-tsa
ɯ-tshɤt
ɯ-tshot
ɯ-tshɯɣa
ɯ-tshɯɣrtsa
ɯ-tsi
ɯ-tsololot
ɯ-tsɯ
ɯ-tsɯ,rnaʁ
ɯ-tʂɯmpɤri
ɯ-xɕɤt kɯ
ɯ-xso
ɯ-xtɤfka
ɯ-χaʁ
ɯ-χcɤl
ɯ-χpoʁ
ɯ-χsɤr
ɯ-χsɤrtoʁ
ɯ-χsoŋχsɤz
ɯ-χsoŋχsɤz,ɣi
ɯ-χsoŋχsɤz,sɯɣe
ɯ-χto
ɯ-χtɯ
ɯ-χtɯkrɤl
ɯ-χtɯrca
ɯ-zarzɯr
ɯ-zbroŋ
ɯ-zdɤrca
ɯ-zgɯr
ɯ-zɯr
ɯ-zɯrɕɯzɯr
ɯ-ʑat
ɯ-ʑɤŋɤn
ɯ-ʑɤrʑɯr
ɯʑo
ɯʑoz
ɯʑɯʑur
waji
waɟɯ
waŋtshaŋ
wɤrwɤr
wɣrum
wo
woɬaʁ
worɟɤmchɤn
wortɕhi
wortɕhi wojɤr
wudɯŋ
wudzɯdzi
wulaʁ
wum
wuma
wuma tɤŋu tɕe
wuma tɤ-ŋu tɕe
wuŋgru
wutɕhɯtɕhɯ
wɯdɯŋ
wɯɟa
wɯrna
wɯwɯ
wxti
xcaŋnɤxcaŋ
xcaŋxcaŋ
xcat
xcɤxcɤt
xchuxchu
xchɯxcho
xɕaj
xɕaj
xɕajɲaʁ
xɕelwi
xɕɤfsa
xɕɤɣrum
xɕɤndʑu
xɕiri
xɕɯβ
xɤlnɤxɤl
xɤlxɤl
xɤtxɤt
xoŋnɤxoŋ
xoŋxoŋ
xsar
xsɤndʐi
xsɤrɯ
xsɯr
xsɯxsɯ
xʂɤxʂɤt
xtaŋxtaŋ
xtɕɤr
xtɕi
xtɕɯxte
xtɤβxtɤβ
xtɤqa
xtɤtshɤt
xthom
xtsɤɕna
xtsɤku
xtsɤpɤl
xtsɤqar
xtsɤqarmbe
xtsɤqɤr
xtsɤqɤrqaβ
xtsɤrkɯ
xtsɤrtɯm
xtsɤsoʁ
xtsɤxtɕɤr
xtshɯm
xtsu
xtsɯ
xtsɯɣ
xtsɯsna
xtʂoŋxtʂoŋ
xtɯrkɯ
xtɯrɲɟi
xtɯt
xtɯt
xɯβ
xɯβnɤlɯβ
xɯβnɤxɯβ
xɯβxɯβ
xɯchɯcho
xɯŋɯŋi
xɯŋxɯŋ
xɯrinɤxɯri
xɯrnɤxɯr
xɯrxɯr
xɯwɯwi
xwɤrnɤxwɤr
χajaŋ
χajχaj
χaŋχaŋ
χawo
χcha
χchoʁe
χcoŋkroŋ
χcrɯχcri
χcɯχcri
χɕaʁ
χɕaʁ
χɕɤβ
χɕɤl
χɕɤlkara
χɕɤlmdoŋ
χɕɤlmɯɣ
χɕɤlzgoŋ
χɕitka
χɕoʁ
χɕu
χɕu
χɕu,rnaʁ
χɕuχɕe
χɕɯldɤn
χɕɯn
χɕɯnrʑi
χɕɯχɕi
χɤβ
χɤjnɤχɤj
χɤlnɤχɤl
χɤlχɤl
χɤnku
χɤnχɤn
χɤpɤχɤle
χinɤχi
χɲɤβχɲɤβ
χɲɤχɲɤr
χɲɯχɲi
χo
χoŋ
χoŋχoŋ
χpa
χpaχtshɤt
χpɤlwi
χphjɤrχphjɤr
χpi
χpjɤt
χploʁploʁ
χpɯn
χpɯnbu
χsɤβ
χsɤl
χsɤl
χsɤlkawa
χsɤltɕhɯ
χsɤltɕhɯ
χsɤr
χsɤr
χsɤrɣɤt
χsɤrmdoʁ
χsɤrnaʁ
χsɤrɲa
χsɤrɲɟɤt
χsɤrthu
χsɤrʑa
χsjɯβ
χsjɯβnɤχsjɯβ
χsoz
χsu
χsɯm
χsɯmba
χsɯmdu
χsɯmkha
χsɯmsna
χsɯskɤl
χʂɤχʂɤt
χtɕɤnzɤn
χtɕɤt
χtɕɤz
χtɕɤzɤz
χtɕi
χtɕoŋ
χtɕɯrɯ
χtɕɯrɯpa
χtɤr
χtɤt
χtɤt
χtorma
χtsɤβ
χtshɤnɤχtshɤt
χtshɤχtshɤt
χtsiɯ
χtso
χtsur
χtsɯm
χtsɯmpapɯ
χtsɯχtsri
χtʂɯɣdʑa
χtɯ
χtɯɣ
χtɯmbrɤl
χtɯn
χuχu
χɯχɯ
χwara
χwɤr
χwɤrχwɤr
zaŋ
zaŋpoŋ
zaŋzaŋ
zaχtɤt
zbaʁ
zbaʁzbɯ
zbraʁ
zbrilu
zbɯ
zbɯɣ
zbɯwa
zdɤβ
zdoŋbu
zdoʁzdoʁ
zdɯɣ
zdɯɬa
zdɯm
zdɯmkhɤtɕhɯ
zdɯmlaʁrɯʁrɯ
zdɯmqe
zdɯxthɯɣ
zdɯzdu
zdɯzdɯr
zɤjzɤj
zɤmpo
zɤntshaʁ
zɤsna
zɤt
zga
zga
zgɤr
zgɤrɕaŋ
zgɤrtshoʁ
zgɤt
zgo
zgoco
zgoku
zgomdʑo
zgoŋzgoŋ
zgoʁ
zgotɕɯ
zgrawa
zgri
zgroʁ
zgroʁ
zgrɯβ
zgrɯl
zgrɯtɕhɯ
zgɯrmɯɣ
zgɯrwɯ
zgɯt
zɣa
zɣɤβlo
zɣɤβlo
zɣɤɕɯɴqoʁ
zɣɤdi
zɣɤdi
zɣɤji
zɣɤji
zɣɤmbu
zɣɤngɯt
zɣɤngɯt
zɣɤŋgi
zɣɤŋgi
zɣɤrzɣɤr
zɣɤʁre
zɣɤʁre
zɣɤsɯxtshu
zɣɤtɕa
zɣɤtɕa
zɣɤwu
zɣɤwu
zɣɤxtɯt
zɣoma
zɣɯmphrɯmphru
zɣɯmphɯmphru
zɣɯmphɯmphru
zɣɯŋgɯŋgɯ
zɣɯŋgɯŋgɯ
zɣɯqhu
zɣɯrkɯrkɯ
zɣɯrkɯrkɯ
zɣɯrndi
zɣɯrni
zɣɯrni
zɣɯrɯru
zɣɯt
zɣɯtɕɯtɕɤβ
zjaŋnɤzjaŋ
zjaŋɯŋi
zjaŋzjaŋ
zjɤɣnɤlɤɣ
zjɤɣnɤzjɤɣ
zjɤɣɯɣi
zjɤɣzjɤɣ
zjɯŋɯzjaŋi
zɟada
zɟaŋzɟaŋ
zɟɤɣzɟɤɣ
zɟi
zɟoʁzɟoʁ
zɟraŋzɟraŋ
zɟɯɣ
zɟɯɣnɤzɟɯɣ
zmɤku
zmɤmu
zmɤŋgɯ
zmɤŋgɯ
zmɤpɕi
zmɤpɕi
zmɤrɤβ
zmɤrtsaβ
zmɤrtsaβ
zmɯɕtaʁ
zmɯjqha
zmɯjrɯ
zmɯjrɯ
zmɯnmu
zmɯnmu
zmɯrmbɯ
zmɯrmbɯ
znaʁjɯβ
znaʁjɯβ
znaχsoz
znaχsoz
znaχtɕɯɣ
znaχtɕɯɣ
znde
znde
zndɤkɤlwa
zndɤqa
zndɤrchɤβ
zndɤtɕhaʁ
znɤβʁaβʁa
znɤβʁaβʁa
znɤchacha
znɤɕqa
znɤɕqa
znɤɕqɯɕqraʁ
znɤdʑɯɣdʑɯɣ
znɤftɕɤftɕɤl
znɤja
znɤjo
znɤjo
znɤjpɯjpe
znɤkɤro
znɤkɤro
znɤkhɯ
znɤkhɯ
znɤkɯt
znɤkɯt
znɤltɕɤm
znɤlɯli
znɤma
znɤmaʁmaʁ
znɤmbju
znɤmbju
znɤmdzɤz
znɤmkhɯmkhu
znɤmɲole
znɤmɲole
znɤmpɕɤmpɕɤr
znɤmqrɯz
znɤmqrɯz
znɤmɯma
znɤndɤɣ
znɤndɤɣ
znɤndɤɣri
znɤndɤɣri
znɤndɤr
znɤndɤr
znɤndɯndɤt
znɤndɯndɤt
znɤngɯt
znɤngɯt
znɤɲɟɯɲɟu
znɤŋɤβ
znɤŋɤβ
znɤŋgɤr
znɤŋgɯ
znɤŋgɯ
znɤŋɯŋu
znɤpɤri
znɤpɤri
znɤphɤtphɤt
znɤphɤtphɤt
znɤrɕu
znɤrɕu
znɤre
znɤre
znɤrko
znɤrko
znɤʁamɟa
znɤʁdɤn
znɤʁdɤn
znɤscɤr
znɤscɤr
znɤtʂa
znɤtʂa
znɤtʂhɯtʂhɯt
znɤtʂhɯtʂhɯt
znɤtʂɯntʂɯn
znɤtɯɣ
znɤtɯɣ
znɤχɕɯχɕu
znɤχɤmthi
znɤχɤmthi
znɤχpɯχpa
znɤzraʁ
znɤzraʁ
znɯβdaʁ
znɯβdaʁ
znɯcaχto
znɯcaχto
znɯɕkhɤɣ
znɯɕqhɯɕqhu
znɯɕtar
znɯɕtar
znɯfsoʁspɤt
znɯɣɟɯ
znɯɣɟɯ
znɯɣmaz
znɯɣmaz
znɯɣmbɤβ
znɯɣʑɯr
znɯjɯn
znɯkhaŋrcɤl
znɯkho
znɯkhrɯm
znɯkhrɯm
znɯkon
znɯkro
znɯkro
znɯkrɯβ
znɯkrɯβ
znɯkɯlu
znɯkɯlu
znɯmgɯrjɯm
znɯmkɤqloʁ
znɯmkɤqloʁ
znɯmnɤl
znɯmnɤl
znɯna
znɯndzɯ
znɯndzɯ
znɯndʐɯnbu
znɯndʐɯnbu
znɯnoʁ
znɯntsho
znɯntsho
znɯntsɯɣ
znɯntsɯɣ
znɯɲco
znɯɲco
znɯŋgɤrkɯ
znɯŋgra
znɯŋgra
znɯŋgu
znɯŋgu
znɯɴɢɤt
znɯɴqhu
znɯɴqhu
znɯpodɯdi
znɯpoʁ
znɯpoʁ
znɯqatɯkɯr
znɯrɕɤt
znɯrdɯl
znɯrdɯl
znɯrɤʁaŋ
znɯrlɤn
znɯrɯrɯz
znɯrɯrɯz
znɯsɤlɤɣ
znɯsɤlɤɣ
znɯsɤsɯkho
znɯslɯɣ
znɯslɯɣ
znɯslɯt
znɯsmɤn
znɯsmɤn
znɯstu
znɯstu
znɯta
znɯta
znɯtɕarloŋ
znɯtɕarloŋ
znɯtɕhɤl
znɯtɕhɤl
znɯtɕhɤtpa
znɯtɯfɕɤl
znɯtɯfɕɤl
znɯxpri
znɯχamba
znɯχamba
znɯχcɤl
znɯχpi
znɯχtɕɯrɯ
znɯχtɕɯrɯ
znɯzdɯɣ
znɯzdɯɣ
znɯzɤz
znɯzɟɯ
znɯzɟɯ
znɯʑɣɤʑɣɤt
zɲɟa
zɲɟa
zɲɟɤsɯsi
zɲɟɤʑru
zo
zoŋzoŋ
zraʁrɯz
zraʁrɯz
zraχtɕi
zrɤβ
zrɤβraʁ
zrɤβraʁ
zrɤɣrɯ
zrɤɣrɯ
zrɤjroʁ
zrɤjroʁ
zrɤkrɯ
zrɤkrɯ
zrɤma
zrɤma
zrɤmgo
zrɤmpɕɤr
zrɤmpɕɤr
zrɤntɕɯ
zrɤɲɟiɲɟi
zrɤpɯ
zrɤpɯ
zrɤrɤt
zrɤrɤt
zrɤrmbɣo
zrɤrmbɣo
zrɤru
zrɤru
zrɤsta
zrɤsta
zrɤtɕaʁ
zrɤtɕha
zrɤtshi
zrɤtshi
zrɤʑi
zri
zrɯ
zrɯ
zrɯ
zrɯ
zrɯβɟu
zrɯɕmi
zrɯɕmi
zrɯɣ
zrɯɣndza
zrɯɣnɤn
zrɯɣnɤn
zrɯɣru
zrɯmphrɯmɯ
zrɯndzɤtshi
zrɯndzɤtshi
zrɯŋgrɤl
zrɯŋgrɤl
zrɯxtar
zrɯxtuxti
zʁaʁzʁaʁ
zʁɤɲcɯ
zʁɤzʁɤt

zɯɣzɯɣ
zɯm
zɯmbɯr
zɯmi
zɯmjɯ
zɯmzɯm
zɯn
zɯŋzɯŋ
zɯxtɕhɤl
zwaʁnɤzwaʁ
zwɤɣrum
zwɤr
zwɤr
zwɤrqha
zwɤrqhɤjmɤɣ
zwu
ʑa
ʑa
ʑaka
ʑakastaka
ʑala
ʑaŋɬa
ʑaŋmu
ʑaŋndza
ʑaŋpjaʁ
ʑara
ʑaʁ
ʑaʁ
ʑatsa
ʑaʑa
ʑdraŋnɤʑdraŋ
ʑdraŋʑdraŋ
ʑdrɤβʑdrɤβ
ʑdɯɣʑdɯɣ
ʑɤn
ʑɤni
ʑɤŋgɯz
ʑɤwu
ʑɤzdaŋ
ʑgaʁ
ʑgɤβʑgɤβ
ʑgrɤɣʑgrɤɣ
ʑgrɯɣ
ʑɣɤβde
ʑɣɤβʁum
ʑɣɤβʁum
ʑɣɤβzɟɯr
ʑɣɤβzɟɯr
ʑɣɤɕphɣo
ʑɣɤɕphɣo
ʑɣɤɕthɯz
ʑɣɤɕtʂat
ʑɣɤɕtʂat
ʑɣɤɕɯfka
ʑɣɤɕɯɣmu
ʑɣɤɕɯɣmu
ʑɣɤɕɯnŋo
ʑɣɤɕɯnŋo
ʑɣɤɕɯntaβ
ʑɣɤɕɯɴqoʁ
ʑɣɤɕɯrga
ʑɣɤɕɯrga
ʑɣɤfɕɤt
ʑɣɤfɕɤt
ʑɣɤfsraŋ
ʑɣɤfsraŋ
ʑɣɤfstɯn
ʑɣɤfstɯn
ʑɣɤɣɤβdi
ʑɣɤɣɤβdi
ʑɣɤɣɤkhe
ʑɣɤɣɤkhe
ʑɣɤɣɤla
ʑɣɤɣɤla
ʑɣɤɣɤmbjom
ʑɣɤɣɤme
ʑɣɤɣɤme
ʑɣɤɣɤntaβ
ʑɣɤɣɤntaβ
ʑɣɤɣɤŋgi
ʑɣɤɣɤŋgi
ʑɣɤɣɤrndi
ʑɣɤɣɤrndi
ʑɣɤɣɤtɕa
ʑɣɤɣɤtɕa
ʑɣɤɣɤtɕɤt
ʑɣɤɣɤtɕɤt
ʑɣɤɣɤʑo
ʑɣɤɣɤʑo
ʑɣɤkho
ʑɣɤkho
ʑɣɤkro
ʑɣɤkro
ʑɣɤlɤrko
ʑɣɤmaŋlo
ʑɣɤmaŋlo
ʑɣɤmar
ʑɣɤmar
ʑɣɤmdzoz
ʑɣɤmɤmu
ʑɣɤmɤpɤrthɤβ
ʑɣɤmgɯ
ʑɣɤmgɯ
ʑɣɤmɲo
ʑɣɤmɲo
ʑɣɤmphɯr
ʑɣɤmphɯr
ʑɣɤmto
ʑɣɤmto
ʑɣɤnaχsoz
ʑɣɤnaχsoz
ʑɣɤnbaʁ
ʑɣɤndzɯ
ʑɣɤndzɯ
ʑɣɤnɤmpɕɤr
ʑɣɤnɤmpɕɤr
ʑɣɤnɤmqe
ʑɣɤnɤmqe
ʑɣɤnɤmtshɤr
ʑɣɤnɤmtshɤr
ʑɣɤnɤndʐo
ʑɣɤnɤndʐo
ʑɣɤnɤrko
ʑɣɤnɤrko
ʑɣɤnɤstu
ʑɣɤnɤstu
ʑɣɤnɤtsɯ
ʑɣɤnɤtsɯ
ʑɣɤnɤtɯɣ
ʑɣɤntsɣe
ʑɣɤntsɣe
ʑɣɤnɯβlu
ʑɣɤnɯβlu
ʑɣɤnɯkhramba
ʑɣɤnɯkhramba
ʑɣɤnɯkon
ʑɣɤnɯkon
ʑɣɤnɯmbrɤpɯ
ʑɣɤnɯmbrɤpɯ
ʑɣɤnɯmpa
ʑɣɤnɯmpa
ʑɣɤnɯsmɤn
ʑɣɤnɯsmɤn
ʑɣɤnɯtʂawku
ʑɣɤnɯtʂawku
ʑɣɤpa
ʑɣɤpa
ʑɣɤpɣaʁ
ʑɣɤpɣaʁ
ʑɣɤqɤr
ʑɣɤraχtɕɤz
ʑɣɤraχtɕɤz
ʑɣɤrɤβraʁ
ʑɣɤrɤβraʁ
ʑɣɤrɤɕi
ʑɣɤrɤɕi
ʑɣɤrɤphɯ
ʑɣɤrku
ʑɣɤrku
ʑɣɤrpu
ʑɣɤrpu
ʑɣɤrtsi
ʑɣɤrtsi
ʑɣɤrɯxtuxti
ʑɣɤrɯxtuxti
ʑɣɤrʑɣɤr
ʑɣɤʁmɯɣ
ʑɣɤʁmɯɣ
ʑɣɤsaʁjɤr
ʑɣɤsaʁjɤr
ʑɣɤsɤɕke
ʑɣɤsɤfɕu
ʑɣɤsɤfɕu
ʑɣɤsɤjɤr
ʑɣɤsɤjɤr
ʑɣɤsɤnbaʁ
ʑɣɤsɤnbaʁ
ʑɣɤsɤɲɟoʁ
ʑɣɤsɤɲɟoʁ
ʑɣɤsɤpa
ʑɣɤsɤpɣaʁsci
ʑɣɤsɤpɣaʁsci
ʑɣɤsɤri
ʑɣɤsɤri
ʑɣɤsɤrmbat
ʑɣɤsɤrmbat
ʑɣɤsɤrmi
ʑɣɤsɤrmi
ʑɣɤsɤrqhi
ʑɣɤsɤrqhi
ʑɣɤsɤrʁɯrʁu
ʑɣɤsɤrʁɯrʁu
ʑɣɤsɤstɤko
ʑɣɤsɤstɤko
ʑɣɤsɤsɯɣ
ʑɣɤsɤtsa
ʑɣɤsɤtsa
ʑɣɤsɤtɯɣ
ʑɣɤsɤtɯɣ
ʑɣɤsɤzɣɯt
ʑɣɤsɤzɣɯt
ʑɣɤsprɤt
ʑɣɤsprɯl
ʑɣɤstu
ʑɣɤsɯβde
ʑɣɤsɯβʁa
ʑɣɤsɯβʁa
ʑɣɤsɯβzi
ʑɣɤsɯβzi
ʑɣɤsɯɕqhlɤt
ʑɣɤsɯɕqhlɤt
ʑɣɤsɯɕqraʁ
ʑɣɤsɯɕqraʁ
ʑɣɤsɯfsaŋ
ʑɣɤsɯfsaŋ
ʑɣɤsɯɣlɯɣ
ʑɣɤsɯɣlɯɣ
ʑɣɤsɯɣɲaʁ
ʑɣɤsɯɣɲaʁ
ʑɣɤsɯɣʑi
ʑɣɤsɯɣʑi
ʑɣɤsɯmphɯr
ʑɣɤsɯmphɯr
ʑɣɤsɯmto
ʑɣɤsɯmto
ʑɣɤsɯndo
ʑɣɤsɯndo
ʑɣɤsɯndo
ʑɣɤsɯntshɤβ
ʑɣɤsɯntshɤβ
ʑɣɤsɯrku
ʑɣɤsɯrku
ʑɣɤsɯrtoʁ
ʑɣɤsɯrtoʁ
ʑɣɤsɯsat
ʑɣɤsɯsat
ʑɣɤsɯsŋaʁ
ʑɣɤsɯsŋaʁ
ʑɣɤsɯtɕɤt
ʑɣɤsɯxɕɤt
ʑɣɤsɯxɕɤt
ʑɣɤsɯxtɕhaʁ
ʑɣɤsɯxtshu
ʑɣɤsɯxtso
ʑɣɤsɯxtso
ʑɣɤsɯxtɯɣ
ʑɣɤsɯχsu
ʑɣɤsɯχsu
ʑɣɤsɯzdɯɣ
ʑɣɤsɯzdɯɣ
ʑɣɤta
ʑɣɤtshi
ʑɣɤtʂaβ
ʑɣɤtʂaβ
ʑɣɤwum
ʑɣɤwum
ʑɣɤxthom
ʑɣɤxthom
ʑɣɤχpjɤt
ʑɣɤχpjɤt
ʑɣɤχtɕi
ʑɣɤχtɕi
ʑɣɤχtɤt
ʑɣɤχtɤt
ʑɣɤznɤjo
ʑɣɤznɯɲɤmkhe
ʑɣɤznɯɲɤmkhe
ʑɣɤʑɣɤt
ʑi
ʑiwarɯmtɕhɤt
ʑmbɤr
ʑmbraʁlaʁli
ʑmbri
ʑmbri
ʑmbrijmɤɣ
ʑmbroko
ʑmbrɯ
ʑmbrɯβɟaj
ʑmbrɯɟoʁ
ʑmbrɯkɤlu
ʑmbrɯpɣa
ʑmbɯlɯm
ʑŋga
ʑŋgi
ʑŋgri
ʑŋgu
ʑɴɢoʁ
ʑɴɢro
ʑɴɢu
ʑɴɢɯloʁ
ʑo
ʑo
ʑro
ʑru
ʑʁɯnʑʁɯn
ʑu
ʑur
ʑɯ
ʑɯ
ʑɯβdaʁ
ʑɯβnɤlɯβ
ʑɯβʑɯβ
ʑɯɣ
ʑɯɣ
ʑɯm
ʑɯmkhɤm
ʑɯnmar
ʑɯŋkhɤm
ʑɯrɯʑɤri
ʑɯxsa
ʑɯxsɯr
ʑwɤrnɤlɤr
ʑwɤʑwɤr
aboʁboʁ stative verb
directional: kɤ- se blottir ensemble. 集中在一起;缩成一团.

khɤzɤpɯ ra nɯ-mu ɯ-ɕki ko-k-ɤboʁboʁ-nɯ-ci ma ɲɯ-nɤndʐo-nɯ
因为冷,狗崽子们集拢在妈妈身边
See: nɤboʁboʁ See: boʁ
abrɤlbrɤl Variant: abrabrɤl stative verb
espacé, clairsemé. 稀疏不密(树).
aβdɤβde intransitive verb
directional: thɯ- être retardé, être reporté à plus tard. 拖延.

kɤ-nɤma nɯ thɯ-aβdɤβde pɯ-ra
工作拖延了
See: βde
aβdoʁβdi stative verb
aller bien. 平安;健康.

iʑora ɕɤxɕo ku-oβdoʁβdi-j
我们这段时间都日子过得很平安
See: βdi See: ɣɤβdi
aβdoʁdi - See: ɣɤβdi
aβdoʁdi stative verb
en bonne santé, paisible. 安宁(身体状况、生活条件).

jiʑora ɕɤfɕo ku-oβdoʁβdi-j
我们最近(这几年)身体没有异常现象
aβraʁ - See: βraʁ
aβraʁ intransitive verb
attaché. 拴着.

nɯtɕu khɯna pjɤ-k-ɤβraʁ-ci
那里以前拴过狗
aβrdaβrdoŋ stative verb
directional: thɯ- vigoureux, robuste. 粗壮.

iɕqha tɯrme nɯ kɯ-ɤβrdaβrdoŋ ci ɲɯ-ŋu
这个人很粗壮
Syn: jpumqa
aβʁum - See: βʁum
aβʁum -
être renversé. 口朝下.

ki khɯtsa ki aβʁum
这个碗口朝下
aβzdoʁβzdɯ - See: βzdɯ
aβzdoʁβzdɯ intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- être en ordre. 摆得整齐.

laχtɕha ra aβzdoʁβzdɯ ɕti
东西放得很整齐
aβzu intransitive verb

directional: tɤ- directional: nɯ- devenir. 变成.

yangyu ɲo-k-ɤβzu-ci
土豆长大了

tɤɕi kɤ-tɣa to-k-ɤβzu-ci
青稞可以收割了

directional: thɯ- grandir. 长成,成熟.

kɯki tɤ-pɤtso ʁʑɯnɯ chɤ-k-ɤβzu-ci
这个孩子已经长成青年了

yangyu chɤ-k-ɤβzu-ci
土豆成熟了
See: βzu1
aβzɯrχsɯm stative verb
Etym: bzur.gsum. triangulaire. 三角形.
aβʑɯrdu stative verb
directional: tɤ- Etym: bʑi.rdo. carré. 四方形.

aβzɯrdu, ɲɯ-ɤβʑɯrdu
是四方形的

kɯki rdɤstaʁ ki kɯ-ɤβʑɯrdu ci ɲɯ-ŋu
这块石头是方形的
acɤrlu intransitive verb
directional: tɤ- être mélangé. 混合.

ɲɯ-ɤcɤrlu, to-k-ɤcɤrlu-ci
混在一起了

ki tɤjmɤɣ ki ɲɯ-ɤcɤrlu
这些蘑菇混在一起

kɯrɯ kupa tɯrme ra acɤrlu-j ʑo ɕti
我们藏族跟汉族混合在一起
achala intransitive verb
capable. 能干.

aʑo achala-a tɕe, aj tu-spe-a jɤɣ
我很能干,我会做
achale - See: achala
achɤle -

ɯʑo achɤle, nɤʑo tɯ-achɤle
他很能干,你很能干

aʑo achɤle-a tɕe, aj tu-spe-a jɤɣ
我很能干,我会做
achɤt stative verb
directional: tɤ- être séparé par. 相差;相隔.

tɕiʑo tɕi-pɤrthɤβ kɯmŋu-pɤrme achɤt

tɕiʑo kɯmŋu-pɤrme achɤt-tɕi
我们之间相差五岁

jiʑo ji-kha pɤrthɤβ nɯ tɯ-sŋi tʂu jamar achɤt
我们之间相隔一天的路
achɯcha stative verb
directional: qui a du talent. 有才能.

to-k-ɤchɯcha-ci
他变得有才能了
achɯrʁu stative verb
directional: thɯ- directional: tɤ- être froissé. 皱着.

nɤ-ŋga to-k-ɤchɯrʁu-ci
你的衣服皱了
aci intransitive verb
directional: nɯ- être mouillé. 湿.

ɲo-k-ɤci-ci
湿了

ki tɯ-mɯ kɯ pjɤ-χtɕi tɕe, ɲo-k-ɤci-ci
被雨淋湿了
acilaj intransitive verb
directional: nɯ- être humide. 湿漉漉.

kɯki kɤ-ɕkho ɲɯ-ra ma ɲɯ-ɤcilaj
这个东西很湿,要晒一下

kɯki tɯ-ŋga ki ɲɯ-ɤcilaj tɕe, chɯ́-wɣ-ɕkho ɲɯ-ntshi
这件衣服很湿,只好晒一下

a-βri acilaj
我身上很湿

a-jaʁ ɲɯ-ɤcilaj
我的手很湿
acu - See: cu
acu stative verb
être mélangé dans. 掺在一起;和在一起.

rɟɤɣi ɯ-ŋgɯ ta-mar a-pɯ-ɤcu tɕe mɯm
在糌粑里加一点酥油就好吃
Syn:
acɯfkri stative verb
être sale, humide et en désordre. 又脏又湿又乱.
aɕɤl intransitive verb
directional: nɯ- souffrir de la cataracte. 患有白内障【白眼病】.

ɯ-mɲaʁ ɲo-k-ɤɕɤl-ci
他得了白内障

ɲo-k-ɤɕɤl-ci tɕe mɯ́j-mtɤm
得了白内障,他看不见了
aɕɤrɣi stative verb
être rapide. 快,迅速.

ɯ-rju ɲɯ-ɤɕɤrɣi
他话说得快

ɯ-mɢla ɲɯ-ɤɕɤrɣi
他步子走得快
aɕɣa intransitive verb
être du même âge. 同年.

tɕiʑo kɯ-ɤɕɣa ŋu-tɕi
我们俩同岁

ɲɯ-tɯ-ɤɕɣa-ndʑi
你们俩同岁

nɤj nɤ-mu cho aʑo ni aɕɣa-tɕi
我跟你母亲同岁
See: tɯ-ɕɣa
aɕi interjection
interjection qui exprime que l'on revient sur ce que l'on vient de dire. 对刚才说的话表示反悔.

aɕi, nɯ ma-tɤ-tɯ-ste
算了,你不要那么做

aɕi ma-jɤ-tɯ-ɕe tɕe, kɤ-nɯ-rɤʑi!
算了,不要走了,留在这里吧

aɕi, a-mɤ-tɤ-tɯ-qhe je
(我收回刚才说的话),你不要放在心上
aɕi stative verb
être mélangé dans. 掺在一起;和在一起.

ki smɤn ki ɯ-ŋgɯ pɤjmu aɕi tɕe aɣɯsmɤn
贝母是这种药的其中一个成分,这样药才有效
Syn: acu
aɕkala stative verb
directional: tɤ- être boiteux. 跛脚.

ɯʑo ɲɯ-ɤɕkala
他跛脚

nɯ ɕɯŋgɯ mɯ-pɯ-aɕkala ri, tham tɕa to-k-ɤɕkala-ci
他以前不跛脚,现在就跛脚了
Syn: aʑɤwu See: ɕkala
aɕkho stative verb
qui a une ouverture large. 底部小,口很大.

ki tɯthɯ ki ɲɯ-ɤɕkho
这个锅子底小口大
aɕoʁri intransitive verb
directional: tɤ- aller et venir. 来回走动穿梭.
aɕoχɕi intransitive verb
inspirer et expirer. 吸气和呼气.
aɕpala intransitive verb
ayant des mouvement alertes. 动作灵活(小伙子).

kɯ-ɤɕpala ci ɲɯ-ŋu
他动作很灵活

jiɕqha tɯrme nɯ mɤ-kɯ-ɤɕpala ci rʁoʁrʁoʁ ɲɯ-ɕti
那个人动作不灵活
Syn: aphala
aɕprɯm intransitive verb
directional: kɤ- être mal raccommodé (habits, chaussure). 补得不平整,皱着的,不舒展(衣服、鞋子).

ko-k-ɤɕprɯm-ci
补得不好

ɯ-ɕphɤt mɯ-ko-ɣɤβdi tɕe, ɲɯ-ɤɕprɯm
补丁没有补好,所以不平整

kɤ-ɣɤβdi mɯ́j-khɯ tɕe, aɕprɯm
(衣服)没有能修补,所以不平整
aɕprɯmtsɯ intransitive verb
directional: kɤ- être mal raccommodé (habits, chaussure). 补得不好;皱着的(衣服、鞋子).

ko-k-ɤɕprɯmtsɯ-ci
补得不好

tɤ-ɕphɤt mɯ-ko-βdi tɕe ɲɯ-ɤɕprɯmtsɯ
补丁没有补好,所以不平整

pɤjkhu mɯ́j-mna tɕe ɲɯ-ɤɕprɯmtsɯ
(伤口)还没好,没有愈合
aɕprɯmtsɯ - See: aɕprɯm
aɕpɯɕpa stative verb
directional: nɯ- directional: kɤ- être plat. 瘪,扁.

ɲo-k-ɤɕpɯɕpa-ci, kɤ-aɕpɯɕpa
已经压扁了

ɯ-xtu ɲɤ-k-ɤɕpɯɕpa-ci
他肚子扁了
aɕqhe intransitive verb
directional: tɤ- tousser. 咳嗽.

ɲɯ-tɯ-ɤɕqhe, ɯʑo ɲɯ-ɤɕqhe
你咳嗽,他咳嗽

to-k-ɤɕqhe-ci
他咳嗽了

aʑo ku-oɕqhe-a
我正在咳嗽

aʑo sɲikuku ʑo tu-oɕqhe-a ŋu
我天天咳嗽

ɯ-ɲɯ-tɯ-ɤɕqhe ?
你咳嗽吗?

a-mɤ-tu-sɤ-ɕqhɯ-ɕqhe, smɤn ci tɤ-ndza-t-a
为了不咳嗽,我吃了药
See: tɤ-ɕqhe
aɕqhlu stative verb
concave. 凹.

pjɤ-k-ɤɕqhlu-ci
凹进去了
Syn: aχchowolu Syn: aʁloʁlu Syn: aqhowolu Syn: asqhlu Syn: arɴɢlɯm
aɕquwa stative verb
directional: tɤ- être aveugle. 瞎.

ɯ-mɲaʁ ntsi aɕquwa (ɯ-mɲaʁ ntsi mɤ-pe)
他一只眼睛瞎了
See: ɕquwa
aɕtɯɕte - See: ɕte
aɕtɯɕte intransitive verb
se contaminer les uns les autres. 互相传染.

tɯ-ŋgo nɯ ɲɤ-k-ɤɕtɯɕte-nɯ-ci
他们互相传染了
adaʁlu stative verb
directional: thɯ- avec du noir et du blanc (mélangés). 黑色和白色混在一起.

chɤ-k-ɤdaʁlu-ci
adrɤt stative verb
directional: pɯ- en désordre. 凌乱.

a-mɤ-pɯ-ɤdrɤt tɕe tɤ-rɤwum
(东西)不要这么乱,收拾一下
Syn: aphɤlɤjɤt
adʑɯgli intransitive verb
directional: nɯ- craquer les uns les autres (os). (骨头)互相摩擦发出声音.

a-mke ɯ-ɕɤrɯ ɲɯ-ɤndʑɯgli ɲɯ-ŋu tɕe glinɤgli ʑo ɲɯ-ti
我脖子的骨头互相摩擦发出咯咯声
See: glinɤgli
afɕɤra stative verb
directional: nɯ- être connu publiquement. 公开,传开.

ki tɯ-tɕha ki ɲɤ-k-ɤfɕɤra
这个消息已经传开了

mɤ-kɯ-ɤfɕɤra nɯ ɕɯ tso?
如果不公开的话,谁会知道?
See: sɤfɕɤra
afɕɤt - See: fɕɤt1
afɕɤt -

kɯki mɤ-afɕɤt
这个(故事)还没有讲
afɕu intransitive verb
directional: nɯ- se refroidir (objet). 冷却(东西).

tʂha nɯ-afɕu kóʁmɯz kú-wɣ-tshi ra
茶要凉一点喝

ki ɲɯ-sɤɕke tɕe, a-nɯ-ɤfɕu ɲɯ-ntshi
很烫,要先冷却一下

ki kɤ-tshi ɲɯ-jɤɣ ma ɲɤ-k-ɤfɕu-ci
这个已经凉了,可以喝

mɯ-ɲɤ-sɤɕke, ɲo-k-ɤfɕu-ci
已经不烫了,冷却了

a-nɯ-ɤfɕu ku-nɤjam-a
我在等它冷却一下

nɯkɤcu jiɕqha tɤ-ala pɯ-ŋu ri, tham ɲɤ-k-ɤfɕu-ci
刚才那个在沸腾,现在冷了

directional: tɤ- se reposer. 休息,放松,轻松.

a-tɤɣɲat tɤ-afɕu
我轻松了(休息好了)

tɤ-afɕu-a
我轻松了(休息好了)

nɯ kɯnɤ ʑo ɯ-ro mɯ-pjɤ-k-ɤfɕu-ci
这样他都不解恨
afkrɤχsɤl intransitive verb
directional: tɤ- Etym: bkra.gsal. être clair (voir). 清晰;明显.

kɯ-ɲaʁ kɯ-wɣrum ɲɯ-ɤfkrɤχsɤl
黑色和红色的区别很分明

to-k-ɤfkrɤχsɤl-ci
变清晰了
afsoʁŋgi stative verb
directional: tɤ- être clair. 颜色浅;色彩亮丽;亮堂.

afsoʁŋgi
很亮

to-k-ɤfsoʁŋgi-ci
变亮了

kɯki ɯ-mdoʁ kɯ-ɤfsoʁŋgi ci ŋu
颜色很浅
afsuja stative verb
être de même taille. 一样大;一样长;平等.

tɕiʑo afsuja-tɕi / tɕi-tɯ-mbro afsuja
我们长得一样高
See: sɤfsuja
afsujɯja intransitive verb
être de même longueur. 长短一致. See: sɤfsuja See: afsɯfsu
afsɯfsu stative verb
être égal. 长短一样.

nɤ-ndʑu ni ɲɯ-ɤfsɯfsu-ndʑi
你的筷子的长短一样
See: ɯ-fsu See: afsujɯja
aftɕaka stative verb
avoir les ornements et vêtements au complet. 服饰齐全. See:
aɣɤmphɯmphri Variant: amphɯmphri intransitive verb
directional: pɯ- être l'un après l'autre. 一个接着一个.

kɤ-nɤma ɲɯ-dɤn tɕe ɲɯ-ɤmphɯmphri ɕti
工作很多,连续不断

kɤtsa ra nɯ-kɯ-mŋɤm pjɤ-dɤn tɕe pjɤ-k-ɤɣɤmphɯmphri-ci
他们这一家人过去很多生病的,一个接着一个

iʑɤɣ ji-ma ra ɲɯ-ɤɣɤmphɯmphri ɕti
我们的工作连续不断,一个接着一个
aɣɤŋɯŋoʁ - See: ɣɤŋoʁ
aɣɤŋɯŋoʁ intransitive verb
directional: tɤ- se saluer les uns les autres. 互相打招呼.
aɣɤrlɯrlaʁ - See: ɣɤrlaʁ
aɣɤrlɯrlaʁ intransitive verb
s'évincer mutuellement. 互相倾轧.

kɯɕɯŋgɯ tɕe, tɤru ra tu-onɯsnɯɲɯɲaʁ-nɯ tɕe chɯ-ɤɣɤrlɯrlaʁ-nɯ pjɤ-ŋgrɤl
古时候,贵族们一直互相倾轧
See: rlaʁ
aɣɤtɯɣ - See: ɣɤtɯɣ
aɣɤtɯɣ intransitive verb

kɯm pjɤ-k-ɤɣɤtɯɣ-ci ɕti tɕe, kɤ-cɯ mɯ-pjɤ-khɯ
门是(被棍子)顶着的,打不开
aɣɤzdɯzda - See: ɣɤzda
aɣɤzdɯzda intransitive verb
se saluer les uns les autres. 互相打招呼. See: tɯ-zda See: rɤzda See: sɤzda See: nɤzda
aɣndɯɣnda stative verb
devenu ferme après avoir été piétinée (terre). 踩紧的.

tɯ-ji lo-ɕlu-nɯ ri, ɯ-taʁ to-ŋke-nɯ tɕe pjɤ-k-ɤɣndɯɣnda-ci
他们虽然种了地,但是因为踩在上面把地踩紧了
aɣrɤɣrum stative verb
être blanchâtre. 微白的. See: wɣrum
aɣro intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- directional: pɯ- jouer. 玩.

pɯ-aɣro-tɕi
(过去)我们在玩

a-xtɤɣ nɯ cho tɤ-anɯɣro-tɕi
我跟哥哥玩了一下

lanqiu pɯ-asɯ-lɤt-tɕi pɯ-anɯɣro-tɕi
(过去)我们打篮球
aɣɯci stative verb
qui a du jus. 有汁. See: tɯ-ci
aɣɯɕa stative verb
directional: thɯ- qui a beaucoup de chair. 肉多.

ki paʁ ki ɲɯ-ɤɣɯɕa
这只猪肉很多

nɤʑo nɤ-tɯ-ɤɣɯɕa nɯ!
你长得很胖啊
aɣɯɕɤrɯ stative verb
qui a la peau sur les os. 瘦. Syn: nɯɲɤmkhe See: ɕɤrɯ
aɣɯɕkat - See: ɣɯɕkat
aɣɯɕkat intransitive verb
porter comme charge. 驮着.

ki tɤrka ki tɤrɤku aɣɯɕkat
这头驴子驮的是粮食
aɣɯɕnɯɕna stative verb
qui a le sens de l'odorat. 有嗅觉.

kɯ-ɤɣɯɕnɯɕna ʁɟa ɕti tɕe, tɤ-di mtshɤm-nɯ
他们都有嗅觉,也会闻到臭味
See: tɯ-ɕna
aɣɯɕnɯɕnaβ stative verb
être visqueux. 黏稠,像胶水. See: tɯ-ɕnaβ
aɣɯdɯχɯn intransitive verb
directional: tɤ- avoir une bonne odeur. 香(气味).

jiɕqha tɯsqar nɯ ɲɯ-ɤɣɯdɯχɯn
这个糌粑气味很香

to-k-ɤɣɯdɯχɯn-ci
气味比以前香

pingguo nɯ kɯ-ɤɣɯdɯχɯn ci ɲɯ-ŋu
那个苹果有香味
See: ɯ-dɯχɯn
aɣɯɣli stative verb
qui produit beaucoup de purin. 粪很多的. See: tɯ-ɣli
aɣɯɣu intransitive verb
directional: tɤ- construction: participe sujet se préparer. 准备.

ku-oɣɯɣu-a
我在准备

ku-oɣɯɣu
他在准备

to-k-ɤɣɯɣu-ci
已经准备好了

rpɣo kɯ-ɕe to-k-ɤɣɯɣu-ci
他准备到高山上去

cɤmi kɯ-ɕe to-k-ɤɣɯɣu-ci
他准备去河边

aj Chengdu kɯ-ɕe tɤ-aɣɯɣu-a
我准备去成都

rqaco kɯ-ɕe to-k-ɤɣɯɣu-ci
他准备去呷脚
aɣɯjaʁ Variant: aɣɯjɯjaʁ stative verb
toucher les objets des autres. 乱摸别人的东西(偷东西).

jiɕqha tɯrme kɯ-ɤɣɯjaʁ ci ŋu
这个人会偷东西

toucher les objets des autres. 乱摸别人的东西(偷东西),做事很快.

tɤ-pɤtso nɯ kɯ-ɤɣɯjɯjaʁ ci ɲɯ-ŋu
那个孩子习惯乱摸别人的东西

ɕɯŋgɯ mɯ́j-fse to-k-ɤɣɯjɯjaʁ-ci
跟以前不一样,现在总是乱碰别人的东西

rapide. 做事很快.

jiɕqha nɯ ɲɯ-ɤɣɯjɯjaʁ
这个人做事很快
See:
aɣɯjɯjaʁ intransitive verb
directional: tɤ- avoir beaucoup de pattes. 有很多只脚(蜈蚣等虫子).

qaprɤftsa ɲɯ-ɤɣɯjɯjaʁ
蜈蚣有很多只脚

ɴɢoɕna ɲɯ-ɤɣɯjɯjaʁ ɲɯ-ɤɣɯmɯmi, ɯ-mɤlɤjaʁ ɲɯ-dɤn
蜘蛛有很多脚
See:
aɣɯjwaʁ intransitive verb
directional: tɤ- touffu, ayant beaucoup de feuilles. 叶子茂盛.

jiɕqha si nɯ ɲɯ-ɤɣɯjwaʁ
这棵树长出很多叶子

jiɕqha ɟu nɯ ɲɯ-ɤɣɯjwaʁ
这棵竹子长出很多叶子

wosun to-k-ɤɣɯjwaʁ-ci
莴笋跟以前不一样,现在长出很多叶子
aɣɯli stative verb
directional: tɤ- patient. 有耐性;不怕失败;不怕吃苦.

kɤ-rɤβzjoz nɯ, pjɯ-kɯ-ɤɣɯli ʑo ra, nɯ mɤɕtʂa kú-wɣ-spa mɤ-kɯ-cha
学习要有耐性,不然不是会成功的

nɤʑo ɲɯ-tɯ-ɤɣɯli tɕe ɲɯ-pe
你很有耐性,这样很好
aɣɯlu intransitive verb
qui a beaucoup de lait. 产奶多的(母牛).

ki nɯŋa ki ɲɯ-ɤɣɯlu
这个母牛产很多奶
See: tɤ-lu
aɣɯlɯtshɤt stative verb
à peu près du même âge. 跟自己年龄差不多的.

ndʑiʑo ɲɯ-tɯ-ɤɣɯlɯtshɤt-ndʑi
你们俩年龄差不多
See: ɯ-lɯtshɤt
aɣɯmar intransitive verb
qui peut produire beaucoup de beurre. 可以打出很多酥油.

ki nɯŋa ɯ-lu ɲɯ-ɤɣɯmar
这个母牛的奶可以打出很多酥油
See: ta-mar
aɣɯmat intransitive verb
directional: thɯ- faire beaucoup de fruits. 结很多果子.

pingguo ɲɯ-ɤɣɯmat
苹果树结很多果子

ʑɴɢɯloʁ ɲɯ-ɣɯmat
核桃结很多果子

ɣɯjpa ji-tɕɣom chɤ-k-ɤɣɯmat-ci
今年我们家的花椒结的果子比以前多
aɣɯmdoʁ intransitive verb
directional: tɤ- avoir la même couleur. 颜色相同.

to-k-ɤɣɯmdoʁ-ci
颜色以前不一样,现在一样了

tɕiʑo ɣɯ tɕi-ŋga ɲɯ-ɤɣɯmdoʁ
我们的衣服是同一个颜色的
See:
aɣɯmɲaʁ stative verb

qui a beaucoup de trous. 有很多小洞.

nɤki tshaʁ wuma ʑo ɲɯ-ɤɣɯmɲaʁ
那个筛子有很多眼儿

qui a des yeux. 有眼睛. See: tɯ-mɲaʁ
aɣɯmphɯmphru intransitive verb
directional: tɤ- cohérent, suivi. 连贯(话).

li to-k-ɤ-ɣɯmphɯmphru-ci
又变得连贯(连续不断)了

nɯɕɯŋgɯ ɯ-rju pɯ-aɣɯmphɯmphru ri, tham tɕe mɯ-ɲɤ-cha
他以前讲话比较连贯,现在不行了
aɣɯmtɕhi stative verb
bavard. 说话很多.

ki tɯrme ki kɯ-ɤɣɯmtɕhi ci ŋu
这个人说的话多
See:
aɣɯmɯmi stative verb
qui a beaucoup de pattes. 脚很多. See: aɣɯjɯjaʁ See: tɯ-mi
aɣɯndzɣi stative verb
qui a des crocs. 有獠牙.

srɯnmɯ ɲɯ-ɤɣɯndzɯndzrɯ ɲɯ-ɤɣɯndzɯndzɣi
妖精有爪子又有獠牙
See: tɯ-ndzɣi
aɣɯndzrɯ stative verb
qui a des griffes. 有爪子.

srɯnmɯ ɲɯ-ɤɣɯndzɯndzrɯ ɲɯ-ɤɣɯndzɯndzɣi
妖精有爪子又有獠牙
See: tɯ-ndzrɯ
aɣɯndʑɯɣ stative verb
directional: nɯ-
qui a beaucoup de résine. 树脂多.

tɯrgi ɲɯ-ɤɣɯndʑɯɣ
杉树有很多树脂

tɤtho ɲɯ-ɤɣɯndʑɯɣ
松树有很多树脂

collant. 有粘性.

ɯ-ɕtʂi pjɤ-ɬoʁ tɕe, ɯ-ɕtʂi ra ɲɯ-ɤɣɯndʑɯɣ ʑo
他流汗,一身黏糊糊的
See: tɤ-ndʑɯɣ
aɣɯntɤβ stative verb
qui a des bulles, moussant. 泡沫多的. See: tɤntɤβ
aɣɯɲchaz intransitive verb
identique. (话、动作都)一致;整齐.

ʁmaʁmi ra wuma ʑo ɲɯ-ɤɣɯɲchaz-nɯ, nɯsthɯci ʑo kɯ-dɤn nɤ, tɯrme tɯ-rdoʁ kɯ-ŋu ɲɯ-fse
士兵操练发出整齐,动作一致好像只有一个人一样
aɣɯŋgɤr stative verb
qui a beaucoup de lard. 猪膘多.

ki paʁ ki ɲɯ-ɤɣɯŋgɤr
这只猪膘很多
aɣɯŋgɯŋgɯ intransitive verb
directional: thɯ- être l'un dans l'autre (sac etc). 一层一层套在一起(袋子)、由很多层组成的.

cho-k-ɤɣɯŋgɯŋgɯ-ci
本来不是一层一层套在一起的,现在是了

paʁɕi nɯ kɤ-ɣɯŋgɯŋgɯ ʑo kɤ-ndza sna
苹果可以连皮子一起吃。

tɯ-rju kɯ-ɤmɯtso tɤ-βze, kɯ-ɤɣɯŋgɯŋgɯ nɯ ma-tɤ-tɯ-ti
你话讲得清楚一点,不要好像话中有话
aɣɯŋkɯ stative verb
qui a la couenne épaisse. 皮子很厚(猪).

ki paʁ ki ɲɯ-ɤɣɯŋkɯ
这只猪的皮子很厚
See: tɤ-ŋkɯ
aɣɯpɤrtsaβ intransitive verb
directional: tɤ- zélé, assidu. 勤快.

iɕqha ta-ma nɯ wuma ɲɯ-ɤɣɯpɤrtsaβ
他工作很勤快

ki ɯ-ʁɤri staʁ ta-ma wuma ʑo to-k-ɤɣɯpɤrtsaβ-ci
他工作比以前勤快很多
aɣɯpharɤβ intransitive verb
directional: tɤ- généreux. 大方.

ɕɯŋgɯ staʁ to-k-ɤɣɯpharɤβ-ci
他比以前大方

ɯ-ndzɤtshi cho wuma kɯ-ɤɣɯpharɤβ ɲɯ-ŋu
他对吃的东西舍得花钱
aɣɯpɯpɯ stative verb
qui a beaucoup de petits. 生很多崽子. See: tɤ-pɯ
aɣɯqe stative verb
qui produit beaucoup d'excréments. 屙很多屎.

ki paʁ ki ɲɯ-ɤɣɯqe
这头猪产很多肥料
See:
aɣɯrɟit stative verb
qui a beaucoup d'enfants. 生很多孩子. See: tɤ-rɟit
aɣɯrkɯrkɯ intransitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- s'enrouler. 盘起来.

qapri ko-k-ɤɣɯrkɯrkɯ-ci
蛇盘起来了

tɤ-ri ɲɯ-ɤɣɯrkɯrkɯ
线是盘起来的
aɣɯrmbi stative verb
qui urine souvent. 经常撒尿.

nɤki tɤ-pɤtso nɯ ɲɯ-ɤɣɯrmbi
那个小孩子经常撒尿
See: tɯ-rmbi
aɣɯrme stative verb
directional: thɯ- poilu. 毛多.

cho-k-ɤɣɯrme-ci
他长出了很多毛

ɣzɯ ɯ-rŋa nɯ tɯrme mɤ-fse kɯ aɣɯrmɯrme
猴子的脸跟人脸不同的地方就是长有很多毛
See: tɤ-rme
aɣɯrna stative verb
qui a des oreilles. 长有耳朵.

nɤki tɯrme ra kɯ-ɤɣɯrna ʁɟa ɕti tɕe mtshɤm-nɯ
那些人是长了耳朵的,会听见的
See: tɯ-rna
aɣɯrnɯɕɯr intransitive verb
directional: nɯ- rougeâtre. 淡红色.

ki ɯ-mdoʁ ɲɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr
这个东西变成淡红色

kɯki ɯ-mdoʁ ɲɤ-k-ɤɣɯrnɯɕɯr-ci
这个东西的颜色变淡红色
See: ɣɯrni
aɣɯrŋa stative verb
se ressembler. 脸很像.

a-pi cho ɯ-ɲɯ-ɤ́ɣɯrŋa-tɕi?
我跟哥哥像不像?
See: ɣɤrŋa See: tɯ-rŋa
aɣɯrŋɯl stative verb
qui a beaucoup d'argent. 有很多银子,很多钱. See: rŋɯl
aɣɯrpaʁ intransitive verb
s'entendre bien. 合得来.

nɯni ɲɯ-ɤɣɯrpaʁ-ndʑi
那两个人很合得来
See: anɤrpɯrpaʁ See: tɯ-rpaʁ
aɣɯrqhu stative verb
qui a une écorce épaisse. 树皮很厚、很多.

sɤjku cho mbraj ni aɣɯrqhu-ndʑi
白桦树和红桦树树皮很多
See: tɤ-rqhu
aɣɯrtsi stative verb
directional: thɯ- qui produit beaucoup de graisse. 产油多.

ki paʁ ki ɲɯ-ɤɣɯrtsi
这只猪的油很多
See: tɤ-rtsi
aɣɯrtsɯrtsɤɣ stative verb
directional: tɤ- composé de sections. 一节一节组成的.

jima ɲɯ-ɤɣɯrtsɯrtsɤɣ
玉米是一节一节的

ɟu ɲɯ-ɤɣɯrtsɯrtsɤɣ
竹子是一节一节的
See: arɤrtsɯrtsɤɣ See: tɯ-rtsɤɣ
aɣɯrtɯrtaʁ intransitive verb
directional: tɤ- avoir beaucoup de branches. 枝桠多.

kɯki si ɲɯ-ɤɣɯrtɯrtaʁ
这棵树有很多枝桠

kɯki huatong ɯ-jɯ ki ɲɯ-ɤɣɯrtɯrtaʁ
这个话筒的支架有架脚(三脚架)

to-k-ɤɣɯrtɯrtaʁ-ci
枝桠比以前多
See: tɤ-rtaʁ
aɣɯrɯru stative verb
que l'on peut faire en même temps que quelque chose d'autre. 可以顺便进行(不需要专门去).

aʑo nɯ-anɯri-a tɕe, cai tu-χti-a ɲɯ-ɤɣɯrɯru tɕe ɲɯ-tsɯm-a ŋu
我回家的时候,可以顺便买菜带回家
aɣɯrɯru stative verb
qui a plusieurs troncs, et peu de feuilles et de branches. 树干很多,叶子和树枝不多.

ki si ki kɯ-ɤɣɯrɯru ci ɲɯ-ŋu ma ɯ-jwaʁ mɯ́j-dɤn
这棵树树干很多,树叶不多
See: ɯ-ru
aɣɯrɯz stative verb
hériter (d'un trait). 继承.

ɯʑo ɯ-skɤt kɯ-sna nɯ, ɯ-wa ɲɤ-k-ɤɣɯrɯz-ci
他的声音很好听,是继承了他父亲

aʑo a-wa fse-a ma ɲɤ-k-ɤɣɯrɯz-a-ci
我像我父亲因为遗传他

nɤʑo ɲɤ-k-ɤɣɯrɯz-a-ci tɕe a-tɕhaʁa ɣɤʑu
我遗传你,我有双眼皮
aɣɯrʑɯrʑɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- ridé. 皱(脸).

tɕheme ra nɯ-rti nɯ ɲɯ-ɤɣɯrʑɯrʑɯɣ
女孩们的裙子是皱着的

to-k-ɤɣɯrʑɯrʑɯɣ-ci
变得有皱褶了

nɤki nɯ to-rgɤz ma ɯ-rŋa ra to-ɣɯrʑɯrʑɯɣ
他已经老了,满脸都是皱纹
See: tɤ-rʑɯɣ
aɣɯsmɤɣ stative verb
directional: thɯ- qui a beaucoup de laine. 毛长得多.

ki qaʑo ki ɲɯ-ɤɣɯsmɤɣ
这只羊长了很多毛
See: smɤɣ
aɣɯsmɤn intransitive verb
directional: tɤ- avoir un effet médical. 有药性.

ɕɯŋgɯ staʁnɤ ɯ-jaʁ to-oɣɯsmɤn
(药)医他的手效果比以前好
See: smɤn
aɣɯsɯm intransitive verb
directional: nɯ- s’entendre. 一条心;想得一致.

ɲɯ-ɤɣɯsɯm-tɕi
我们俩想得一致

ʑara ɲɯ-ɤɣɯsɯm-nɯ
他们想得一致

jisŋi tɕi-tɯkrɤz ɲɯ-ɣi ma ɲɯ-ɤɣɯsɯm-tɕi
今天我们谈得很融洽

to-k-ɤɣɯsɯm-ndʑi-ci
他们俩变得齐心了
See:
aɣɯʂwaŋ stative verb
directional: tɤ- se correspondre. 相称.

nɤ-ŋga cho nɤ-xtsa ra a-pɯ-ɤɣɯmdoʁ tɕe ɲɯ-ɤɣɯʂwaŋ
你的衣服和鞋子如果颜色一样的话就很搭

tɯ-rju nɯ ɯ-qhu ɯ-ʁɤri kɯ-ɤɣɯʂwaŋ tu-kɯ-ti ra
话要说得前后一致
aɣɯtɕha intransitive verb
directional: tɤ- être par paire. 成双.

ki tɯ-xtsa ki ɲɯ-ɤɣɯtɕha
这些鞋子是成双的(码是一样的)

ki tɯ-xtsa mɯ-ɲɯ-ɤɣɯtɕha
这些鞋子不是成双的(码不一样)

kɯki tɯ-xtsa ɯ-χtɯ to-k-ɤɣɯtɕha-ci
这些鞋子买了成双的
aɣɯtɕhɯtɕha -

nɯ-laχtɕha kɯ-ɤɣɯtɕhɯtɕha ʁɟa ɲɯ-ŋu
他们的东西全是成双的
See: tɯ-tɕha1
aɣɯtʂɤm stative verb
directional: thɯ- qui produit beaucoup de graisse. 产的油脂多.

ki paʁ ki ɲɯ-ɤɣɯtʂɤm
这只猪的油很多
aɣɯtʂɯn intransitive verb
directional: pɯ- Etym: drin. être le bienfaiteur. 有恩.

jɯfɕɯndʐi wuma pjɤ-k-ɤɣɯtʂɯn-ci
他前几天(对别人)有恩

a-taʁ tɯ-aɣɯtʂɯn
你对我有恩
See: tɯ-tʂɯn
aɣɯtɯɣ stative verb
directional: tɤ- Etym: dug. vénéneux. 有毒性.

to-k-ɤɣɯtɯɣ-ci
毒性比以前大

jiɕqha ɣʑo kɯ kó-wɣ-mtsɯɣ-a tɕe, wuma ɲɯ-ɤɣɯtɯɣ
我被蜜蜂叮了,毒性很大

βɣɤrtshi kɯ kó-wɣ-mtsɯɣ-a tɕe ɲɯ-ɤɣɯtɯɣ
我被蚊子叮了,有毒

jɯfɕɯndʐi smɤn mɯ-pɯ-aɣɯtɯɣ, jɤxtshi pa-ɣɤjɯ tɕe ɲɯ-ɤɣɯtɯɣ
前几天农药毒性不够大,这一次他多加了一些,现在就有毒性了
aɣɯxɕɤt stative verb
efficace. 效果好.

ki smɤn ki ɲɯ-ɤɣɯxɕɤt
这种药很有效
aɣɯzda intransitive verb
directional: kɤ- être ensemble. 互相陪伴.

ko-k-ɤɣɯzda-ndʑi-ci
他们俩互相陪伴了
aɣɯzɤrŋɤn intransitive verb
manger tout seul. 自己一个人吃.

nɯ-tɯ-ɤɣɯzɤrŋɤn
你自己一个人吃了

nɤ-zda mɯ-kɤ-tɯ-nɤjo, nɯ-tɯ-ɤɣɯzɤrŋɤn
你没有等你的伙伴,你自己一个人吃了
Syn: rɯndzɤqhɤjɯ
aɣɯzrɯɣ stative verb
qui a beaucoup de poux. 身上虱子多. See: zrɯɣ
aɣɯʑɤzdaŋ intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ʑe.sdaŋ. envieux. 爱嫉妒别人.

ki ɯ-ʁɤri mɯ-pɯ-aɣɯʑɤzdaŋ ri tham wuma to-k-ɤɣɯʑɤzdaŋ-ci
他以前不妒忌别人,现在就很妒忌
aɣɯʑɯʑat stative verb
directional: tɤ- espiègle, coquin. 调皮.

a-ʁi aɣɯʑɯʑat
我的弟弟很调皮
aj pronoun
moi. 我. See: aʑo
aja - See: ja1
aja intransitive verb
être enfermé. 被关(牲畜).

nɯtɕu aja
被关在那里
ajɤr intransitive verb
directional: nɯ- en biais, de travers. 歪,偏.

ɲɤ-k-ɤjɤr-ci
以前不歪,现在歪了

luyinji nɯ ɲɯ-ɤjɤr
录音机放歪了
ajŋgɯɣ stative verb
courbé. 弯着.

ɯ-phoŋbu ɲɯ-ɤjŋgɯɣ
他的身子是弯着的
See: azgrɯ See: ajʁu
ajpomxtshɯm stative verb
directional: thɯ- d'une grosseur inégale. 粗细不一.

tɤ-ri ɲɯ-ɤjpomxtshɯm
线有一头粗另一头细

thɯ-ajpomxtshɯm
变得粗细不一了
ajʁu intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- courbé. 弯(路、植物、人的四肢等).

ki si ki ɲɯ-ɤjʁu
这棵树是弯的

kɯki dianxian ki ɲɯ-ɤjʁu
这根电线是弯的

kɯki laʁjɯɣ ki kutɕu pɯ-ata tɕe to-k-ɤjʁu-ci
这根棍子放在这里就变弯了

romɲa kutɕu pɯ-ata ri ɲɤ-k-ɤjʁu-ci
梁放在这里就变弯了
See: amɤʁu
ajtshi - See: jtshi
ajtshi intransitive verb

nɤʑo ɲɯ-tɯ-jtshi mɤ-ra ma ajtshi
你不用给他喝了,已经给了

smɤn ɯ-j-ajtshi
给他喝药了没有

tɤ-pɤtso ra tɤ-lu ajtshi
牛奶已经给小孩喝了
ajtɯ intransitive verb
directional: tɤ- s'accumuler. 累积.

tɯ-ci nɯ tɤ-ajtɯ
水积起来了

tɤ-scoz nɯ tɤ-rʑaʁ kɯ-rɲɟi tu-kɯ-stu pjɯ́-wɣ-βzjoz tɕe, ku-ojtɯ kɯ-ra ɕti
文化知识是要长期积累起来的

laχtɕha khro to-k-ɤjtɯ-ci
积累了很多东西

kɤ-ndza mɯma ajtɯ
除了食物,什么都可以积累
ajχoʁ intransitive verb
directional: kɤ- avoir le ventre plat. 肚子瘪.

ɯ-xtu ko-k-ɤjχoʁ-ci
他肚子瘪了

tɤ-fkɯm nɯ ɲɯ-ɤjχoʁ
口袋是瘪的
See: ɲchoʁ
akarɯ noun
origan. 牛至.

akarɯ nɯ sɯjno kɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-ru kɯ-xtshɯ-xtshɯm kɯ-ɣɯrni ci ŋu, ʁnɯ-tɣa jamar ma mɤ-mbro, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrtɯm, kɯ-rɲɟi tsa ci ŋu, ɯ-di mnɤm, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɣɯrni ɯ-ŋgɯ kɯ-wɣrum tsa ci ŋu, ɯ-zrɤm kɯ-xtɕɯ-xtɕi ma me, ɯʑo smɤn ɯ-ŋgɯ kɤ-lɤt ɲɯ-sna.
牛至是一种小型植物,茎很细,呈红色,只有约两拃高,有椭圆形小叶,花红里透白,有香味,根很小。可入药。
akɤlɤt intransitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- se détacher. 分裂;脱掉.

ɯ-rpaʁ chɤ-k-ɤkɤlɤt-ci
他肩膀脱臼了

tɯ-jaʁ ɯ-βzɯr nɯ tɕu ``hu" tu-kɯ-ti qhe tɕe sporɟɤlɯla ɯ-taʁ tú-wɣ-lɤt qhe tɕe a-pɯ-tɯɣ ʑo qhe tɕe ɯʑo ɲɯ-ɤkɤlɤt ɲɯ-ŋu
在手边“呒呒”地吹一下的时候,呼出的气如果吹到四脚蛇的尾巴上,尾巴就会脱节

qaʁ nɯ ɯ-jɯ cho-χɕoʁ qhe tɕe ɲɯ-ɤkɤlɤt ɕti
他拿锄头的把子抽了一下就脱落了

nɤ-ŋga kɤ-tʂɯβ ma akɤlɤt ɲɯ-ŋu
你把衣服补一下,不然就会脱成两半
akɤmtɕoʁ stative verb
directional: lɤ- pointu (sur le sommet). (顶部、尖头)很尖.

ɯ-ku ɲɯ-ɤkɤmtɕoʁ
尖头很尖

lo-k-ɤkɤmtɕoʁ-ci
(用了很久),顶部就变得很尖

mbrɯtɕɯ ɲɤ-sa tɕe lo-k-ɤkɤmtɕoʁ-ci
刀子磨损后,顶部变得很尖
See: See: amtɕoʁ
akɤtɕɤβ stative verb
directional: nɯ- être croisé. 交叉.
akhar intransitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- se mettre autour. 围着(坐、站).

ɲɯ-rɯndzɤtshi-nɯ pjɤ-k-ɤkhar-nɯ-ci
他们围着吃饭了
See: sɤkhar See: nɤkhar
akhɤɟor stative verb
ni rond ni carré. 不圆不方. Syn: amkhɤrju
akhɤzŋga intransitive verb
directional: nɯ- directional: jɤ- crier. 喊.

atu tɯrme ci ɣɤʑu ɲɯ-ɤkhɤzŋga
上头有个人在喊

staʁthɤr ɲɤ-k-ɤkhɤzŋga-ci
斯达塔尔喊了
See: akhu See: nɤkhɤzŋga
akhi interjection
exprime que le locuteur estime avoir de la chance. 表示自己很幸运.

akhi ma pɯ-ŋgrɯ!
很幸运,成功了
akhra intransitive verb
directional: tɤ- Etym: kʰra. bariolé. 花的(颜色);有花纹的.

jiɕqha tɯ-ŋga nɯ ɲɯ-ɤkhra
这件衣服是花的

jiɕqha nɯŋa nɯ kɯ-ɤkhra ɲɯ-ŋu
这头牛是花的

ɯ-rŋa to-k-ɤkhra-ci
他脸花了

ɯ-skhrɯ mɯ́j-βdi tɕe ɯ-rŋa to-k-ɤkhra-ci
她怀孕,脸花了(有斑纹)
See:
akhrɤla stative verb
bariolé. 花的(颜色).
akhrɤlɯla Variant: akhrɤlɯlu stative verb
bariolé, aux couleurs bigarrées et voyantes. 花花绿绿.

ɯ-ŋga ɲɯ-ɤkhrɤlɯla ʑo tɕe mɯ́j-mpɕɤr
他的衣服花花绿绿,不好看
See: akhra
akhu intransitive verb
directional: jɤ- appeler. 叫(某人).

atu tɯrme ci ɲɯ-ɤkhu
上头有个人在叫(你)

aʑo a-ɕki ɲɯ-ɤkhu
他在叫我

chɤ-k-ɤkhu-ci
他从里面(往外面)叫了
See: akhɤzŋga See: nɤkhɤzŋga
akundi intransitive verb
directional: kɤ- être aligné de gauche à droite. 左右排列的.

tɕiʑo tɕi-kha ku-okundi ŋu
我们的家,一个在左边一个在右边
akɯ adverb
à l'est. 在东边. See: tɕɤkɯ
akɯchoʁle noun
vent du nord. 北风. See: qale See: andichoʁle
akɯzgumba noun
ver blanc. 蛴螬.
ala intransitive verb
directional: tɤ- bouillir. 开(水)、沸腾.

tɯ-ci to-k-ɤla-ci
水开了
alala adverb
bien sûr. 理所当然.

alala, ʑatsa ɣi-a ɕti
当然,我可以早点来
alɤɣɯ intransitive verb
directional: nɯ- être connecté. 连在一起.

jiɕqha laχtɕha nɯ ɲɯ-ɤlɤɣɯ-ndʑi
这两个东西是连在一起的

tɤ-ri nɯ ɲɤ-k-ɤlɤɣɯ-ndʑi-ci tɕe nɯ-rla-t-a
两根线缠在一起了,我把它们解开了
See: sɤlɤɣɯ
alɤt - See: lɤt1
alɤt intransitive verb

kɯm sɤcɯ mɤ-alɤt
门没有锁上
See: sɤlɤt See: akɤlɤt
alɟɣi intransitive verb
bouger (dent). 摇动(牙齿).

a-ɕɣa ɲɤ-k-ɤlɟɣi-ci tɕe ɲɯ-mŋɤm
我的牙齿松动了,很痛
alo adverb
en amont. 上游. See: tɕɤlo
alothi intransitive verb
directional: lɤ- être aligné d'amont en aval. 一个在上游一个在下游.

tɕi-kha lu-olothi ŋu
我们的家一个在上游一个在下游

ndʑiʑo lɤ-ɤlothi-ndʑi tɕe tɤ-ndzur-ndʑi
你们俩上下站着
alpɯm stative verb
en commun. 共同的.

kɯki laχtɕha ki alpɯm ɕti
这个东西是(我们)共同拥有的
Syn: angɯt
aluj - See: luj
aluj intransitive verb
directional: tɤ- être recouvert. 被遮住,被裹起来.
alɯlɤt intransitive verb
directional: tɤ- se battre. 打架.

ʑɤni alɯlɤt-ndʑi ɲɯ-ŋu tɕe tɤ-βri-t-a
他们俩差一点打架了,我保护了他(把他们俩劝开了)

to-k-ɤnɯmqaj-ndʑi-ci tɕe tu-olɯlɤt-ndʑi
他们俩吵架了,还打了起来

to-k-ɤlɯlɤt-ndʑi-ci
他们俩打架了

nɯ-ɕki tɤ-alɯlat-a
我跟他们打架了
See: lɤt1
alɯlju stative verb
directional: thɯ- cylindrique. 圆柱形.

kɯ-ɤlɯlju ɲɯ-ŋu
(这只笔)是圆柱形的
alxaj intransitive verb
directional: nɯ- négligé (habits). 衣冠不整.

ɯ-ro ɯ-ŋga ɲɯ-ɤlxɤj
他的上衣是敞开着的,没有扣好

jiɕqha ɯ-ŋga nɯ ɲɤ-k-ɤlxɤj-ci
他的衣服乱了(他没有发觉)
aɬɯt intransitive verb
directional: nɯ- dans le désordre. 乱.

kɤtɯm pjɤ-ɴɢia tɕe ɲɯ-ɤɬɯt
线团散了就乱了

kɤtɯm ɲɤ-k-ɤɬɯt-ci
线团散了
Syn: atʂoʁloʁ
ama interjection
exprime la surprise. 表示惊奇.

ama, ɯ-tɯ-mpɕɤr nɯ!
哎呀,多么漂亮!
amar - See:
amar intransitive verb
être enduit. 被涂在…….
ambɤldʑɤm stative verb
directional: nɯ- au caractère doux et calme. 性格文静.

ɯʑo ʁo ɲɯ-ɤmbɤldʑɤm ɕti
他倒是性格平静的人

jiɕqha nɯ ɯ-kɤ-qha ra rkɯn tɕe, kɯ-ɤmbɤldʑɤm ci ɕti
那个人很少生气,性格文静
ambi - See:
ambi intransitive verb
être donné. 给了.

ɯʑo ambi ma jɯfɕɯr nɯ-mbi-t-a
已经给了他,我昨天就给了

tɤ-pɤtso ɯ-smɤn ambi
小孩子的药已经给了

ki tɤ-pɤtso saχsɯ ɣɯ ɯ-smɤn ambi, tɯrmɯ ɣɯ nɯ mɤ-ambi
给了中午的药,没有给下午的(药)
amboʁ intransitive verb
directional: nɯ- exploser. 爆炸;爆裂.

ɕɤmɯɣdɯ nɯ-amboʁ
枪爆炸了

qandʑi ɲɯ-ɤmboʁ ŋu
子弹可能会爆炸

dahuoji ɲɯ-ɤmboʁ
打火机爆炸了

mɯzi ɲɤ-k-ɤmboʁ-ci
火药爆炸了
See: stoʁmboʁ
ambrɤqɤt stative verb
directional: nɯ- être différent. 有区别.

kɯ-wɣrum kɯ-ɲaʁ ɲɯ-ɤmbrɤqɤt
白色和黑色容易分得开

ɲo-k-ɤmbrɤqɤt-ci
变得有区别

tsɯʁot cho qajdo ndʑi-skɤt ɲɯ-ɤmbrɤqɤt
野鸡和乌鸦的叫声是有区别的
See: sɤmbrɤqɤt
ambɯmbi - See:
ambɯmbi intransitive verb
se donner les uns les autres. 互相送.

ɕnɤto ɲɯ-ɤmbɯmbi-nɯ ŋgrɤl
他们互相送鼻烟
amdzɯ Variant: amdzɯt intransitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- s'asseoir. 坐.

kɤ-amdzɯt
他坐了

ko-k-ɤmdzɯ-ci
他坐了(我来的时候他已经坐下来了)

ma-tɤ-tɯ-ndzur kɯ thɯ-amdzɯ
你不要站在那里,坐下(对小孩子,严厉的口气)
amdʑɯβ intransitive verb
directional: pɯ- serré (avec une pince ou avec ses dents). 紧;密封(用钳子、牙齿夹得很紧 ).

ki ɯ-srɯβ ɲɯ-ɤmdʑɯβ (=ɲɯ-mphrɤt)
这个缝隙很紧

tamɢom nɯnɯ ɲɯ-ɤmdʑɯβ
夹子夹得很紧

kɯki ɯ-srɯβ pjɤ-tu ri pjɤ-sɯɲcɤr tɕe pjɤ-k-ɤmdʑɯβ-ci
这个东西原来有缝隙,把它按住了就变得很紧,缝隙都看不出来
amɤʁu stative verb
souffrir de rachitisme, avoir les jambe courbée. 患佝偻病(弯着脚). See: tɯ-mi See:
amgri intransitive verb
directional: nɯ- claire (eau). 清(水).

ki tɯ-ci ɲɯ-ɤmgri
水很清

kɯki tɯ-ci ɲɤ-k-ɤmgri-ci
水变清了

ki cha mɯm ma ɲɯ-ɤmgri
这个酒很清,好喝
Ant: qarndɯm See: arɤmgrɯndɯr
amkhɤrju stative verb
directional: nɯ- ni rond ni carré. 不圆不方.

tɤ-fkɯm ki kɯ-ɤmkhɤrju ɲɯ-ŋu
这个袋子又不圆又不方

kɯki ɲɯ-ɤmkhɤrju
这个东西又不圆又不方
Syn: akhɤɟor
amnoʁ stative verb
directional: tɤ- très large. 容量大.

ki tɤ-fkɯm ki ɲɯ-ɤmnoʁ tɕe khro ɲɯ-xtɕhɯt
这个袋子容量很大,可以装很多东西

ki kha ki ɲɯ-ɤmnoʁ
这个房子容量很大
amɲaχtshɯm stative verb
directional: tɤ- être mesquin. 小心眼;斤斤计较.

ɲɯ-tɯ-amɲaχtshɯm
你斤斤计较
See: tɯ-mɲaʁ See: xtshɯm
amɲɤm stative verb
directional: thɯ- homogène. 均匀.

jaʁmba ɲɯ-ɤmɲɤm
厚薄均匀

jpumxtshɯm ɲɯ-ɤmɲɤm
粗细均匀

stoʁ ndɯβjndʐɤz ɲɯ-ɤmɲɤm
胡豆大小均匀

ɯ-skɤt ɲɯ-ɤmɲɤm
他的声音(高低)很均匀

ɯ-mɲɯtɕhɤz ɲɯ-ɤmɲɤm
他的性格比较稳定

cho-k-ɤmɲɤm-ci
原来不均匀,现在变得很均匀

kɯ-ɤmɲɤm ɲɯ-ŋke (mɤ-kɯ-nɯna ʑo ɲɯ-ŋke)
(汽车)不停地开
Syn: amɯzɣɯt
amɲɯmɲo - See: mɲo2
amɲɯmɲo stative verb
comme prévu. 预料之中.

ɯʑo kɯ jɯfɕɯr "ɣi-a" ɲɯ-ti tɕe, jɯxɕo tɕe amɲɯmɲo ʑo jo-ɣi
他昨天说要来,今天早上果然就来了
See: mɲo1
amŋaʁ intransitive verb
directional: nɯ- moelleux (tissus). 松软【泡】(绒布).

smɤɣ ɲɤ-saʁ tɕe ɲɯ-ɤmŋaʁ
羊毛梳了以后就很软

ɲɤ-k-ɤmŋaʁ-ci
变软了
amphɯmphɯr stative verb
envelopper de plusieurs couches. 一层一层地裹着.
amqaj intransitive verb
se disputer. 争吵.

ɯʑo ɲɯ-ɤmqaj
他在争吵
See: anɯmqaj See: tɯ-mqaj
amtɕhoʁ intransitive verb
directional: thɯ- être en ordre. 整齐.

ndʑu tɯ-spra ɲɯ-ɤmtɕhoʁ
那把筷子很整齐

ɯ-rɟit ra cho-wxti-nɯ tɕe cho-k-ɤmtɕhoʁ-nɯ-ci
他的孩子们长大,都能做事了
See: sɤmtɕhoʁ
amtɕoʁ intransitive verb
directional: nɯ- pointu. 尖.

jiɕqha mbrɯtɕɯ nɯ ɯ-ku ɲɯ-ɤmtɕoʁ
这把刀很尖

ndʑu ɯ-ku nɯ ɲɯ-ɤmtɕoʁ
筷子很尖

qaʁ ɯ-ku ɲɯ-ɤmtɕoʁ
锄头很尖

ɕɤmtshoʁ ɯ-ku kɯ-ɤmtɕoʁ ŋu
钉子很尖
See: akɤmtɕoʁ
amthoʁmthɯt intransitive verb
directional: thɯ- suffisant. 刚刚够用.

kɤ-ntɕhoz amthoʁmthɯt
刚刚够用

japa qhu ʁo tɕe, ji-ŋga ji-ndza ra thɯ-amthoʁmthɯt
从去年开始,我们吃的、穿的就足够了
amthɯn intransitive verb
directional: nɯ- Etym: mtʰun. s'apprécier réciproquement. 谈恋爱.

ʑɤni ɲɯ-ɤmthɯn-ndʑi
他们在谈恋爱
amto intransitive verb
être visible. 看得见.

khɯɣɲɟɯ ju-kɯ-ru tɕe, qhaqhu nɯra tɯrme nɯra amto
往窗子外面看的话,看得见房子后面的人
amɯβde - See: βde
amɯβde intransitive verb
directional: nɯ- se quitter, se séparer. 互相离别,互相分开.

ɲɤ-k-ɤmɯβde-ndʑi-ci
他们互相离别了
amɯβɟɤt intransitive verb
directional: nɯ- recevoir à parts égales. 平均分到.

jiʑora mɯ-ɲɤ-k-ɤmɯβɟɤt-i ma kɤ-nɯkro ɯ-spa pjɤ-rkɯn
我们没有分到,因为要分的东西太少了
See: βɟɤt
amɯfse intransitive verb
directional: kɤ- se connaître. 互相认识.

tɕiʑo amɯfse-tɕi
我们俩互相认识

jiʑo kɤ-amɯfse-j kɯmŋuxpa tɤ-tsu
我们几个认识已经五年了

tɕiʑo kɤ-amɯfse-tɕi nɯ kɯβdɤxpa tɤ-tsu
我们俩认识已经四年了
amɯmi intransitive verb
directional: tɤ- s’entendre. 合得来.

ʑɤni ɲɯ-ɤmɯmi-ndʑi
他们俩合得来

ndʑiʑo ni kɯ-ɤmɯmi ɲɯ-tɯ-ŋu-ndʑi
你们俩合得来
Syn: ɲɟɯɣ
amɯmi adverb
certainement. 肯定;必然.

nɯ ɲɯ-ti ri amɯmi ɕti ma nɯ fse ŋgrɤl
他那样说就肯定是那样的了
amɯmto intransitive verb
directional: nɯ- se voir. 互相看见.

kutɕu cho xiaoshuigou zgo nɯra ɲɯ-ɤmɯmto
这里和小水沟上的山互相看得见

tɕiʑo ni kɤ-ɤmɯmto mɯ-pɯ-rɲo-tɕi
我们俩从来都没有见过面

ŋotɕu tɯ-rɤʑi ma mɯ-ɲɯ-ɤmɯmto-tɕi
你在哪里,我们俩见不到对方
amɯmtshɤm intransitive verb
directional: tɤ- s'entendre les uns les autres. 互相听得到对方的声音.

dianhua kɤ-lɤt mɯ́j-khɯ tɕe mɯ-ɲɯ-ɤmɯmtshɤm-tɕi
电话没有打成,所以我们俩听不到对方的声音
See: mtshɤm
amɯrga noun
albanais. 阿尔巴尼亚人.
amɯrmbat intransitive verb
directional: tɤ- être proche. 挨近;接近.

tɕiʑo ni mɯ-ɲɯ-ɤmɯrmbat-tɕi
我们俩很远

nɤj nɤ-kha cho aʑo a-kha nɯ mɯ-ɲɯ-ɤmɯrmbat-ndʑi
你的家离我的家很远

jiʑora amɯrmbat-i
我们很接近
See: armbat
amɯrmbɯ intransitive verb
directional: tɤ- être rempli. 被堆满;被装满.

ɯ-tɯ-dɤn kɯ tɤ-k-ɤmɯrmbɯ-ci zjaŋzjaŋ
装满了
amɯrpu intransitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- se heurter. 互相碰撞.

ko-k-ɤmɯrpu-ndʑi-ci
他们俩相撞了

ɯ-tɯ-ɤŋgɤrŋgɤr kɯ ɲɯ-ɤmɯrpu-tɕi
很狭窄,所以我们俩就相撞了
amɯrqhi intransitive verb
directional: tɤ- loin l'un de l'autre. 相距很远.

a-kha cho a- bangongshi ɲɯ-ɤmɯrqhi-ndʑi tɕe aʑo ʑa kɤ-zɣɯt mɯ-to-khɯ
我家离办公室很远,所以就迟到了
See: arqhi
amɯsthaβ intransitive verb
directional: kɤ- être l'un à côté de l'autre (deux morceaux). 互相接触.

tɕiʑo kɤ-amɯsthaβ-tɕi
我们俩挨在一起

tɤjmɤɣ to-ɬoʁ-nɯ tɕe ɲɯ-dɤn tɕe ɲɯ-ɤmɯsthaβ ʑo
长出了很多菌子,挨在一起

jiʑora kɤ-amɯrmbat-i tɕe kɤ-amɯsthaβ-i ʑo ɕti
我们挨得很近,挨在一起
amɯsɯz intransitive verb
directional: nɯ- s'ébruiter, être connu de tous. 传开.

nɤʑo jɯfɕɯndʐi kɯre jɤ-tɯ-ɣe tɕe a-rkɯ tɯrme ra nɯ-ɕki ɲɤ-k-ɤmɯsɯz-ci
你前天到这里的消息已经传开了,我周围的人都知道

kɤ-nɤtsɯ mɤ-ra tɕe a-nɯ-ɤmɯsɯz jɤɣ
这件事不用保密,可以公开
See: sɯz
amɯti intransitive verb
directional: tɤ- se parler. 彼此说.

tɕhi kɯ-fse nɯ kɤ-ɤmɯti ra ma nɯ mɤɕtʂa mɤ-kɤ-ɤmɯtso
有什么事情要互相说,才能互相理解

jiʑora tɕhi kɯ-fse nɯra tɤ-amɯti-j
我们互相说明了情况
amɯtso intransitive verb
directional: tɤ- clair (parole). 清楚(话、事情).

tɯ-rju mɯ-ɲɯ-ɤmɯtso
话不清楚

tɤ-amɯtso-tɕi
我们俩说通了

kɯɕɯŋgɯ mɯ-pjɤ-k-ɤmɯtso-ndʑi tɕe, tham tɕe tɤ-amɯti-ndʑi tɕe to-k-ɤmɯtso-ndʑi
他们俩以前说不通,现在互相说话就说通了
amɯtsɯtso intransitive verb
se comprendre. 互相理解.

tɕiʑo ni kɯ-ɤmɯtsɯtso ɕti-tɕi
我们俩很了解对方

kɤ-ɤmɯtsɯtso a-tɤ-tɯ-βze je
你要讲得很清楚

très clair. 非常清楚.

ɯʑo kɯ kɤ-ɤmɯtsɯtso to-βzu
他讲得很清楚
See: tso
amɯtsɯtso - See: amɯtso
amɯtɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- se rencontrer. 相逢.

ɲo-k-ɤmɯtɯɣ-ndʑi-ci
他们俩相逢了
amɯxtɕhɯxtɕhɯt stative verb
être serré les uns contre les autres. 挤挤挨挨,非常拥挤.

ji-tɯ-dɤn kɯ mɯ-ɲɯ-ɤmɯxtɕhɯxtɕhɯt-i ʑo
我们(人)多到非常拥挤

tʂu ɯ-taʁ qiche ɯ-tɯ-dɤn kɯ mɯ-ɲɯ-ɤmɯxtɕhɯxtɕhɯt-nɯ ʑo
路上汽车多到挤也挤不动
amɯzɣɯt intransitive verb
directional: nɯ- égal, homogène. 均匀.

ɯ-mdoʁ ɲɯ-ɤmɯzɣɯt
颜色均匀

mɯ-ɲɯ-ɤmɯzɣɯt
不均匀

ki tɯ-tɕha ki aʁɤndɯndɤt ɲɤ-k-ɤmɯzɣɯt-ci
这个消息到处传遍了
amɯzwɤr intransitive verb
directional: nɯ-
se répandre (feu). 蔓延(火).

taŋi tɤ-ɣe tɕe ɣndʑɤβ a-mɤ-tɤ-lɯɣ ra ma ɲɯ-ɤmɯzwɤr mbat
天旱的时候不要有火灾,不然活容易蔓延

se répandre. 传开.

ki tɯ-tɕha ki ɲɤ-k-ɤmɯzwɤr-ci tɕe ɲɤ-k-ɤmɯsɯz-ci
这个消息传开了
See: zwɤr1
anamana adverb
Etym: a.na.ma.na. identique. 一模一样.

kɯki tɯ-ŋga ki ni anamana ɲɯ-ŋu-ndʑi
这两件衣服是一模一样的
Syn: naχtɕɯɣ
anaχtɯχto - See: naχto
anaχtɯχto intransitive verb
se regarder fixement les uns uns les autres. 互相盯着.
anbaʁ intransitive verb
directional: kɤ- se cacher. 躲藏.

pjɯ-kɯ-mto mɯ-tɤ-pe tɕe, ku-kɯ-ɤnbaʁ ra
不适合被人发现的时候,就应该躲起来

nɤʑo cischiz ɕ-kɤ-ɤnbaʁ tɕe a-mɤ-pɯ-tɯ́-wɣ-mto
你在某个地方躲起来,免得别人看见你

ku-tɯ-ɤnbaʁ mɤ-ra ma tɤɣa jɤ-ɣi
你别躲起来了,出来
andɤko intransitive verb
directional: nɯ- se tendre (allongé, horizontalement). 横着伸直.

qapri tʂɤχcɤl ʑo ɲɤ-k-ɤndɤko-ci
蛇在路中间

tɤ-ri nɯ pɯ-ajʁu ɕti ri, ɲɤ-k-ɤndɤko-ci
线原来是弯的,现在变直了
andɤr intransitive verb
directional: nɯ- être touché (blessure). 被碰(疮、伤口).

a-ʑmbɤr nɯ-andɤr
碰了一下我的疮

nɤ-jaʁ pjɤ-ɴɢraʁ ri, ko-tɯ-nɯ-sɯrput tɕe ɲɤ-k-ɤndɤr-ci
你的手受伤了,你不小心就碰了一下
See: sɤndɤr1
andi adverb
à l'ouest. 在西边.
andichoʁle noun
vent du sud. 南风. See: qale See: akɯchoʁle
ando intransitive verb
directional: tɤ- être pris. 带上.

ando ma tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ arku
带上了,在口袋里
See:
andu intransitive verb
directional: nɯ- s'échanger. 兑换.

ɕku pɯ-rkɯn ɕti ri sqɯ-mpɕar nɯ-andu
大蒜很少,要十块钱

tɯ-tɯrpa kɯ sqɯ-mpɕar andu
一斤可以卖十块钱
See: sɤndu
andɯja intransitive verb
directional: tɤ- se rassembler. 聚集.

to-k-ɤndɯja-nɯ-ci
他们聚在一起了

jiʑora jisŋi ta-ndɯja-j
我们今天聚会了
andɯndo - See:
andɯndo intransitive verb
directional: nɯ- s'attacher. 粘在一起.
andzoʁjoʁ intransitive verb
directional: kɤ- coller ensemble. 粘在一起.

laχtɕha ɲɯ-ɤndzoʁjoʁ
东西粘在一起
andzɯndza intransitive verb
directional: tɤ-
se manger les uns les autres. 互相吃.
se faire du mal les uns aux autres. 互相伤害.

jiɕqha nɯ to-k-ɤnɯmqaj-ndʑi tɕe tu-ondzɯndza-ndʑi ɲɯ-ŋu
他们俩吵架了,互相伤害对方
See: ndza
andzɯndzri - See: ndzri
andzɯndzri stative verb
directional: lɤ- être tordu, enroulé (fil, corde). 揪着(绳子).
andzɯqoʁ intransitive verb
directional: tɤ- hoqueter. 打嗝儿.

to-k-ɤndzɯqoʁ-ci
他打嗝了

ma-tɤ-tɯ-ɤndzɯqoʁ ntsɯ ma ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不要总是打嗝,很讨厌
andzɯt intransitive verb
directional: tɤ- aboyer. 狗吠.

khɯna ɲɯ-ɤndzɯt
狗在叫

khɯna to-k-ɤndzɯt-ci
狗叫了一声

qapar ɲɯ-ɤndzɯt
豺狗在叫
andʑɤmstu stative verb
lisse (tissu). 平整(衣服).
andʑɯɣndʑɯɣ stative verb
l'un à côté de l'autre. 一个挨着一个.

ɯ-ɕɣa wuma ɲɯ-ɤndʑɯɣndʑɯɣ, mɯ-ɲɯ-ɤχa
他的牙齿很密,没有洞
andʑɯndʑu stative verb
directional: nɯ- raide (cadavre). 僵直.

pjɤ-si tɕe ɲɤ-k-ɤndʑɯndʑu-ci
他死了就僵直了
See: ndʑu
andʑɯrɣa stative verb
directional: tɤ- être voisins. 住在一起;挨着的. See: tɤ-rɣa
anɤjɯjo - See: nɤjo
anɤjɯjo intransitive verb
s'attendre l'un l'autre. 互相等待.

kɯ-mbɣom kɯ-dal anɤjɯjo
急躁的和缓慢的到最后会一起到达
anɤkhɤzŋgɯzŋga - See: nɤkhɤzŋga
anɤkhɤzŋgɯzŋga intransitive verb
s'appeler les uns les autres. 互相喊叫. See: akhu
anɤma intransitive verb
être fait. 做好(事情).

pɤjkhu mɤ-anɤma
事情还没有做好
anɤmpɕɯpɕɤr intransitive verb
se trouver beau les uns les autres. 互相觉得漂亮.

ɲɯ-ɤnɤmpɕɯmpɕɤr-ndʑi
他们俩互相觉得漂亮
See: mpɕɤr
anɤmtsɯmtsioʁ - See: nɤmtsioʁ
anɤmtsɯmtsioʁ intransitive verb
directional: tɤ- se donner des coups de bec les uns aux autres.

to-k-ɤnɤmtsɯmtsioʁ-nɯ-ci
(公鸡)互相啄了起来
anɤntshɯntshi - See: nɤntshi
anɤntshɯntshi intransitive verb
s'aimer l'un l'autre. 相爱.

ɲɯ-ɤnɤntshɯntshi-ndʑi
他们俩相爱
Syn: anɯrgɯrga
anɤqɤtsɯtsa intransitive verb
adéquat. 合适;相配.

ɯ-fkɯm cho ɯ-ŋgɯ nɯ ɲɯ-ɤnɤqɤtsɯtsa-ndʑi
口袋和内容刚刚合适
See: aqɤtsa
anɤrkɯrko intransitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- se forcer les un les autres. 互相逼迫.

jiɕqha tɯrme nɯ kɯ ``tʂha kɤ-tshi ra" ɲɯ-ti ri, aʑo ``mɤ-tshi-a" tɤ-tɯt-a ri, mɯ́j-khɯ tɕe tɤ-anɤrkɯrko-tɕi
那个人叫我喝茶,我说不喝,我们争了一段时间

ɯʑo kɯ ``nɤʑo kɤ-rɤʑi, aj ju-ɕe-a" ɲɯ-ti ri, aʑo kɯ ``nɤʑo kɤ-rɤʑi tɕe aj ju-ɕe-a" tɤ-tɯt-a tɕe, tɤ-anɤrkɯrko-tɕi
那个人叫我留下,说他自己会去,我叫他留下,说我自己去,互相争了一下
See: nɤrko1
anɤrpɯrpaʁ intransitive verb
directional: nɯ- s'entendre bien ensemble. 合得来.

tɕiʑo tɯtsɣe kɤβzu ɲɯ-ɤnɤrpɯrpaʁ-tɕi
我们做生意很合得来

tɕiʑo ki tshoŋ βzu-tɕi tɕe, anɤrpɯrpaʁ-tɕi wo
我们做生意,非常投合

ɯʑo cho ɲɯ-ɤnɤrpɯrpaʁ-tɕi
我们俩关系融洽
See: aɣɯrpaʁ See: nɤrpaʁ
anɤrɯre - See: nɤre
anɤrɯre intransitive verb
se moquer les uns des autres. 互相取笑.

ɲɯ-ɤnɤrɯre-ndʑi
他们俩互相取笑
anɤsɯso intransitive verb
directional: tɤ- se manquer l'un à l'autre. 互相想念.

jiɕqha nɯ cho ɲɯ-ɤnɤsɯso-ndʑi
他跟这个人互相想念着对方

anɤsɯso-ndʑi
他们俩互相想念着对方
See: sɯso
anɤtsɯtsɯ stative verb
être caché. 隐藏着. See: nɤtsɯ
anɤtɯtɯɣ - See: atɯɣ
anɤtɯtɯɣ intransitive verb
se rencontrer par hasard. 正巧相遇.

kɯ-rɤχtɯ jo-ɕe-ndʑi tɕe ɲɤ-k-ɤnɤtɯtɯɣ-ndʑi-ci
他们俩去卖东西,偶然地碰见了
anɤʑɤmŋɯmŋɤn - See: nɤʑɤmŋɤn
anɤʑɤmŋɯmŋɤn intransitive verb
s'envier les uns les autres. 互相妒忌.
angɯt stative verb
commun, que l'on possède ensemble. 共同的.

angɯt-i
我们都有一份
Syn: alpɯm See: nɤngɯt
antɕhoʁjɤr intransitive verb
directional: nɯ- être incomplet. 疏漏.

nɤ-laχtɕha koŋla tɤ-rɤwum tɕe a-mɤ-nɯ-ɤntɕhoʁjɤr
你把东西收拾好,不要漏掉

ɯβrɤ-ɲɤ-k-ɤntɕhoʁjɤr-ci kɯ
应该没有疏漏了吧
Syn: atɕɯtɕit
antɕhɯ stative verb
directional: nɯ- nombreux. 数量多.

jisŋi tɯrme ɲɯ-ɤntɕhɯ-nɯ tɕe ndzɤtshi khro tsa kɤ-βzu ra
今天人很多,要多做一点饭菜

aʑo ji-rɣa ra nɯ nɯ-kha kɤntɕhɯ-ɣjɤn jɤ-ari-a
我去了我们邻居的家很多次

aj chengdu kɤntɕhɯ-ɣjɤn thɯ-ɣe-a
我来过成都很多次
antɤm intransitive verb
directional: nɯ- plat. 平(地).

stɤmku ɲɯ-ɤntɤm
草地很平

khɤxtu antɤm
房背很平

ɯ-thoʁ antɤm
地很平
See: apjɤntɤm
anthɣar intransitive verb
directional: tɤ- rebondir. 弹起来.

tɤ-k-ɤnthɣar-ci
弹起来了

directional: nɯ- être perdu. 丢失了.

a-taqaβ ɲɤ-k-ɤnthɣar-ci tɕe maŋe
我的针不见了
antsɤndu intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- être échangé par erreur. 无意中被交换.

laχtɕha ɲɯ-ɤntsɤndu
东西不小心调换了

tɕiʑo tɕi-ŋga nɯ ɲɤ-k-ɤntsɤndu-ci
我们俩的衣服不小心弄错了

tɯ-rju ɯ-qhu ɯ-ʁɤri ɲɤ-k-ɤntsɤndu-ci
颠倒说话了
See: sɤntsɤndu See: sɤndu
antɯ intransitive verb
avoir l'ouverture tournée vers le haut. 放平,口朝上.

sɤlaŋphɤn antɯ tɕe pe ma nɯ maʁ tɯ-ci jit ɕti
盆子要放平,不然水流出来
anɯɕqhɯɕqhu - See: nɯɕqhu
anɯɕqhɯɕqhu intransitive verb

être opposé, être le contraire (parole). 相反(话).

ndʑiʑo ndʑi-kɤ-ti ɲɯ-ɤnɯɕqhɯɕqhu
他说的话跟你说的话是相反的

revenir chacun sur sa parole. 互相违背(约定的事情).

tɯkrɤz tɤ-βzu-tɕi ŋu tɕe, mɤ-anɯɕqhɯɕqhu-tɕi ra nɤ!
我们商量好了,不要违背约定
anɯɣbɯɣbɯɣ - See: nɯɣbɯɣ
anɯɣbɯɣbɯɣ intransitive verb
se manquer les uns aux autres. 互相思念.

ɲɯ-ɤnɯɣbɯɣbɯɣ-ndʑi
他们俩互相思念
See: bɯɣ
anɯkɯjŋɤŋgɯ intransitive verb
directional: nɯ- se jurer l'un à l'autre. 互相立下誓言.

ɲɤ-k-ɤnɯkɯjŋɤŋgɯ-ndʑi
他们俩互相立下了誓言
Syn: anɯkɯjŋɯjŋu Syn: nɯkɯjŋu
anɯkɯjŋɯjŋu intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- se jurer l'un à l'autre. 互相立下誓言.

to-k-ɤnɯkɯjŋɯjŋu-ndʑi
他们俩互相立下了誓言
Syn: See: nɯkɯjŋu
anɯmbɯmbɣom - See: nɯmbɣom
anɯmbɯmbɣom intransitive verb
se manquer les uns aux autres. 互相思念.
anɯmgɯmgro intransitive verb
s'attendre les uns les autres. 互相盼望.
anɯmqaj intransitive verb
directional: tɤ- se disputer. 吵架.

jiɕqha kɤtsa ra ɲɯ-ɤnɯmqaj-nɯ
他们一家在吵架

to-k-ɤnɯmqaj-ndʑi
他们吵架了
See: tɯ-mqaj See: amqaj
anɯndzɤqɯqɤr - See: nɯndzɤqɤr
anɯndzɤqɯqɤr intransitive verb
manger chacun dans son coin. 各自吃各的.

tɯrme ʁnɯ-rdoʁ ma maŋe-tɕi tɕe, kɤ-ɤnɯndzɤqɯqɤr mɤ-nɯ-cha-tɕi
只有我们俩,不能各自吃的各的
See: ndza See: qɤr
anɯpɕɯpɕoʁ intransitive verb
directional: tɤ- tourné dans la même direction. 朝同一个方向;方向准确.

jiɕqha nɯ kɯ-ɤnɯpɕɯpɕoʁ ci ɲɯ-ŋu
他朝同一个方向

ɲɯ-ɤnɯpɕɯpɕoʁ-ndʑi
他们俩朝同一个方向

ki tɯ-rju ʁnɯ-ŋka ki mɯ-ɲɯ-ɤnɯpɕɯpɕoʁ kɯ ɲɯ-ɤnɯɕqhɯɕqhu ɕti
这两句话不相符合,是矛盾的
See: tɯ-pɕoʁ
anɯphɤrɯri intransitive verb
directional: nɯ- être l'un en face de l'autre. 一个对着一个(隔着河、山对着山).

kɯki jiʑora ɲɯ-ɤnɯphɤrɯri-j
我们隔着(河)相对

tɕɤndi phɤri ra cho ɲɯ-ɤnɯphɤrɯri-j
我们跟对面的(那一家人)隔着(河)相对

tɯji cho praʁ ɲɯ-ɤnɯphɤrɯri-ndʑi
这面山是田地,那一面是岩石(相对着)
See: phɤri
anɯphotɯtɯɣ intransitive verb
moyen. 恰当的;中等的;不多不少.

kɯ-ɤnɯphotɯtɯɣ ci ra
需要一个中等的

tɯ-rju nɯ ɣɯ ɯ-tsa tsa tɤ-βze, kɯ-ɤnɯphotɯtɯɣ tsa tɤ-βze a-mɤ-tɤ-tɕhom
话要讲得适当一些,不要太多
anɯrgɯrga - See: nɯrga
anɯrgɯrga intransitive verb
s'aimer l'un l'autre. 相爱.
anɯrqhɯrqhu intransitive verb
directional: tɤ- l'un dos à l'autre. 背对背.

tɕiʑo ni tɤ-anɯrqhɯrqhu-tɕi
我们俩背对着背

kɤ-nɯ-rŋgɯ-tɕi tɕe tɤ-anɯrqhɯrqhu-tɕi
我们俩睡觉的时候背对着背
See:
anɯrɯtʂɯtʂa - See: nɯrɯtʂa
anɯrɯtʂɯtʂa -
s'envier les uns les autres. 互相妒忌.
anɯʁɤndɯndu intransitive verb
directional: tɤ- s'échanger des travaux les uns les autres. 互相换工.

tɕiʑo anɯʁɤndɯndu-tɕi
我们俩互相换工
See: taʁɤndu
anɯʁɤrɯri intransitive verb
directional: tɤ- l'un en face de l'autre. 面对面.

jiɕqha nɯni ɲɯ-ɤnɯʁɤrɯri-ndʑi
他们俩面对面

tɕiʑo ni tu-onɯʁɤrɯri-tɕi ŋu
我们俩面对面

to-k-ɤnɯʁɤrɯri-ndʑi-ci
他俩面对面

tu-onɯʁɤrɯri-ndʑi tɕe ku-omdzɯ-ndʑi
他们俩对着坐
See: ɯ-ʁɤri
anɯʁgrɯʁgra - See: nɯʁgra
anɯʁgrɯʁgra intransitive verb
se considérer les uns les autres comme des ennemis. 互相敌视. See: ʁgra
anɯstɯstu intransitive verb
directional: tɤ- être sur une même ligne. 呈一条直线.

khɯtsa cho ɕoʁɕoʁ ɲɯ-ɤnɯstɯstu-ndʑi
碗和纸在同一水平线上
Syn: anɯpɕɯpɕoʁ See: astu
anɯsɯkhɯkho intransitive verb
directional: nɯ- se battre pour. 争夺;互相抢.

paʁtsa ni ndʑi-ndza ɲɯ-ɤnɯsɯkhɯkho-ndʑi
两个小猪互相抢食物

tɤ-pɤtso ni ndʑi-kɯmtɕhɯ ɲɯ-ɤnɯsɯkhɯkho-ndʑi
两个小孩子互相抢玩具
See: nɯsɯkho
anɯsɯslaʁ intransitive verb
directional: tɤ- assidu, qui travaille rapidement. 勤快.

ta-ma ɲɯ-ɤnɯsɯslaʁ
他工作做得很快(很勤快)

nɯ ta-ma kɤ-nɤma tu-kɯ-ɤnɯsɯslaʁ ʑo jɤɣ wo
这个工作可以做得快一些(长辈对晚辈说的话)

kɯ-rɤma jɤ-tɯ-ari tɕe, a-tɤ-tɯ-ɤnɯsɯslaʁ ʑo je!
你去工作的时候要勤快一些!

ɯʑo ta-ma pe tɕe, tu-onɯsɯslaʁ ʑo ɕti
他工作得很好,很勤快

to-k-ɤnɯsɯslaʁ-ci tɕe, ʑaʑa ɲɤ-sthɯt
因为他很勤快所以早就完工了
aɲaj intransitive verb
directional: tɤ- rapide (travail). 迅速;快(工作).

jiɕqha nɯ ɯ-ma ɲɯ-ɤɲaj
他工作得很快

aʑo a-ma aɲaj
我工作得很快

to-k-ɤɲaj-ci
比以前快
See: sɤɲaj
aɲaʁndzɯm intransitive verb
directional: tɤ- marron foncé. 黑褐色.

tʂha kɤ-ta-t-a ri, nɯ-ala, ɲɤ-ɬoʁ tɕe ɲɤ-k-ɤɲaʁdzɯm-ci
我把茶烧开了,把茶叶熬出来了就变成黑褐色
aɲɟoʁ - See: ɲɟoʁ
aɲɟoʁ intransitive verb
être collé. 贴着.
aŋgɤjom stative verb
directional: nɯ- large, ouvert. 宽敞.

tɯ-ŋga ɲɯ-ɤŋgɤjom
衣服很宽

kha ɲɯ-ɤŋgɤjom
房子很宽

ɲɤ-k-ɤŋgɤjom-ci
变宽了
Ant: aŋgɤrŋgɤr See: jom
aŋgɤrŋgɤr stative verb
directional: kɤ- à l'étroit. 拥挤(房子).

ko-k-ɤŋgɤrŋgɤr-ci
变得很拥挤

tɕi-sta ɲɯ-ɤŋgɤrŋgɤr
我们俩的房间很窄

ki tɕi-sta ko-k-ɤŋgɤrŋgɤr-ci
我们俩的房间比以前拥挤了
See: ŋgɤr Ant: aŋgɤjom
aŋgorji stative verb
calme, silencieux. 安静.

ɲɯ-ɤŋgorji
很安静

kɯ-rɤma ra tɤ-nɯna-nɯ tɕe ɲɯ-ɤŋgorji
打工的人休息了,现在很安静
apa intransitive verb
directional: nɯ-
devenir. 变成(自然形成的).
être fermé. 关着.

kɯm ɲɯ-ɤpa
门是关着的

félicitation pour.... 恭喜…….

ɲɯ-tɯ-mna tɕe pɯ-apa
你痊愈了,恭喜你了

être en tort (au négatif). 有错(否定式).

tɯʑo mɯ-pɯ-kɯ-ɤpa tɕe tɯ-zda ɯ-ɕki kɤ-ti mɤ-mbat
自己有错的时候不好说别人

nɯ mɯ-pɯ-apa-a ko!
很对不起!(我没有对)
See: See: sɤpa
apɕɯβjɤl intransitive verb
directional: tɤ- en biais, penché. 斜着.

ndzom ɲɯ-ɤpɕɯβjɤl tɕe mɯ́j-nɯɣɯŋke
桥是斜着的,不好走
apɤmbat intransitive verb
directional: tɤ- facile à faire. 容易做.

jiɕqha nɯ ʁo kɯ-ɤpɤmbat ci ɲɯ-ŋu
这倒是一件容易的事情

jiɕqha kɤ-nɤma ʁo ɲɯ-ɤpɤmbat
这个工作倒很容易做

ɯ-ɲɯ-ɤpɤmbat
容不容易?

mɯ-ɲɯ-ɤpɤmbat
不容易
apɤɴqa intransitive verb
directional: tɤ- dur à faire. 难做.

jiɕqha kɤ-nɤma ɲɯ-ɤpɤɴqa
这个工作很难做
Ant: apɤmbat See: ɴqa See:
apɤpɣi stative verb
gris. 带有灰色. See: pɣi
apɣaʁsci intransitive verb
directional: tɤ- se retourner. 翻过去.
apɣɤpɣi intransitive verb
directional: thɯ- grisâtre. 淡灰色.

tɯ-ŋga ɯ-mdoʁ kɯ-ɤpɣɤpɣi ci ɲɯ-ŋu
衣服的颜色是淡灰色

rɯdaʁ kɯ-ɤpɣɤpɣi ci ɲɯ-ŋu
是一头淡灰色的野兽
Syn: apɣɯlu See: pɣi
apɣɯlu intransitive verb
directional: thɯ- grisâtre. 灰扑扑.

jiɕqha nɯ kɯ-ɤpɣɯlu ci ɲɯ-ŋu
刚才那个是灰扑扑的
Syn: apɤpɣi See: pɣi
aphala intransitive verb
ayant des mouvement alertes. 动作灵活(小伙子).

kɯ-ɤphala ci ɲɯ-ŋu
他动作很灵活
Syn: aɕpala
aphɤlɤjɤt stative verb
directional: pɯ- en désordre. 凌乱.

a-mɤ-pɯ-ɤphɤlɤjɤt kɯ tɤ-rɤwum
(东西)不要这么乱,收拾一下
Syn: adrɤt
apjɤntɤm stative verb
directional: nɯ- plat. 平整.

khɤxtu ɲɯ-ɤpjɤntɤm
房背是平的
apupu intransitive verb
directional: thɯ- directional: tɤ- prospère. 美满.

nɯnɯ tɯrme nɯ nɯ ɕɯŋgɯ tɕe wuma ʑo pɯ-ŋgɯ ri, tham tɕe chɤ-mɤɕi tɕe cho-k-ɤpupu-ci
那个人以前很穷,现在变得很富有了
apɯpa intransitive verb
directional: tɤ- s'accumuler. 积累.

nɤ-smɤn khro to-k-ɤpɯpa-ci
你的药积累了很多
Syn: ajtɯ
apɯpri stative verb
en continu. 连续不断.

kɯ-ɤpɯpri laʁnɯ-sŋi ʑo pjɤ-rɤʑi
他连续待了几天

tɯ-xpa ɯ-ŋgɯ kɯ-ɤpɯpri ʑo tɤ-ngo-a
我在一年里生病了很多次
aqandʐɯlu intransitive verb
directional: nɯ- noirâtre, sombre, violacé. 乌黑;紫.

tɯ-mɯ nɤmkha zdɯm kɯ-ɤqandʐɯlu ʑo ko-ɣi
天上来了乌云
Syn: apɣɯlu
aqarŋɤmbru intransitive verb
directional: thɯ- jaune pâle. 淡黄色.

nɤ-ŋga kɯ-ɤqarŋɤmbru ɲɯ-ŋu
你的衣服是淡黄色的

ɲɯ-ɤqarŋɤmbru
是淡黄色的
aqarŋɯrŋe stative verb
jaune clair. 淡黄.

ɲɯ-ɤqarŋɯrŋe
是淡黄色的
See: qarŋe Ant: qarŋɯrŋe
aqɤrle intransitive verb
directional: nɯ- être séparé. 分开的.

stoʁ cho staχpɯ aqɤrle
胡豆和豌豆是分开的
See: sɤqɤrle
aqɤtsa intransitive verb
directional: tɤ- préparé. 组装起来(机器、器具).
aqɤtʂha intransitive verb
directional: nɯ- être croisé. 交叉.

tɤ-ri ɲɯ-ɤqɤtʂha
线互相交叉

si ra pjɤ-k-ɤqɤtʂha-ci
树交叉在一起
aqhe stative verb
directional: nɯ- guérir. 痊愈.

ɯ-ku ɯ-kɯ-mŋɤm ɲɤ-k-ɤqhe-ci
他头痛痊愈了
aqhoβlu stative verb
concave. 凹进去. See: See: ʁlɯβʁlɯβ
aqhowolu stative verb
concave. 凹. Syn: aχchowolu Syn: aʁloʁlu Syn: aɕqhlu Syn: asqhlu Syn: arɴɢlɯm
aqurle intransitive verb
directional: tɤ- construction: infinitive collaborer. 协作共事;互相帮忙.

tɤ-scoz kɤ-rɤt pɯ-aqurle-tɕi
我们一起写了信
See: qur
araʁ noun
Etym: a.rag. alcool distillé. 白酒.
araχtɯ stative verb
endroit bien caché. 僻静,不容易被别人发现的地方.

ki sɤtɕha ɲɯ-ɤraχtɯ tɕe tɯrme kɯ-ɕe rkɯn
这个地方很僻静,去的人少
arɕɤt intransitive verb
avoir une relation de parenté. 有血缘关系.

jiʑo kɯmdza mɤ-arɕɤt-i
我们没有一点亲戚关系

jiɕqha nɯ nɤ-kɯmdza mɤ-arɕɤt
那个不是你的亲戚
arɕo intransitive verb
directional: thɯ- finir. 完;用光了.

tʂha thɯ-arɕo
没有茶了

kɤndza chɯ-ɤrɕo
没有吃的

kɤ-ndza a-mɤ-thɯ-ɤrɕo, kɤ-ŋga a-mɤ-thɯ-ɤrɕo
希望不会缺吃的,也不会缺穿的

a-mɤ-thɯ-ɤrɕo ma ɯ-qhu tɕe me
不要用完,不然以后就没有了
arɤɕɯɕrɤz intransitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- bariolé en bandes. 几种不同颜色的成条形的纹路(一般指某个物体的切面,例如:猪肉的切面一层肥肉、一层瘦肉).

kɯki ɯ-mdoʁ kɯ-ɤrɤɕɯɕrɤz ɲɯ-ŋu
这个东西有不同颜色的纹路
arɤkhɯmkhɤl Variant: arɤkhɯkhɤl intransitive verb
directional: tɤ- hétérogène. 不均匀.

a-βri kɯ-mŋɤm ɲɯ-ɤrɤkhɯmkhɤl
身体有些地方疼,一些地方不疼

tɤ-rɤku ɲɯ-ɤrɤkhɯmkhɤl
有些地方有庄稼,有些地方没有

tɯji ɯ-ŋgɯ tɤ-rɤku wuma ʑo ɲɯ-pe ri, ɲɯ-ɤrɤkhɯmkhɤl
田里的庄稼长得很好,但是很不均匀
See: tɯ-khɤl
arɤmboʁɲɟi intransitive verb
directional: nɯ- tomber en milles morceaux. 粉粹. See: mboʁɲɟi
arɤmbɯmbri intransitive verb
pas rassemblé en un endroit, dispersé sur un chemin. 不密集(一些地方多,一些地方少),一路上撒下的. See: rɤmbɯmbri
arɤmgrɯndɯr stative intransitive verb
directional: nɯ- dont la lie et la partie liquide ne se mélangent pas. 渣滓和液体部分间隔分明. See: amgri
arɤmgɯmgo stative verb
ayant des grumeaux. 不均匀,一坨一坨的(粥).

tɯtshi lɤ́-wɣ-sɤla tɕe khro ɲɯ́-wɣ-ɕmi tɕe mɤ-arɤmgɯmgo
煲粥的时候要搅拌很多次才会均匀
Syn: arɤtshi
arɤmtɕɯmtɕoʁ stative verb
nombreux et rassemblés. 很多;聚集在一起.

ɯ-zrɯɣ ɯ-tɯ-dɤn kɯ ɲɯ-ɤrɤmtɕɯmtɕoʁ ʑo
他身上长满了虱子
arɤmtʂɯmtʂaj intransitive verb
directional: tɤ- collant. 黏糊.

cha ɲɯ-mɯm ɲɯ-ɤrɤmtʂɯmtʂaj
酒好喝,很稠厚

mbrɤz ɲɤ-mɲɤt tɕe ɲɯ-ɤrɤmtʂɯmtʂaj
饭变味了,是黏糊糊的
arɤmɯzda intransitive verb
directional: nɯ- se transmettre les informations les uns aux autres. 互相传递(信息、消息、话),通知每一个人.

jiʑora nɯ-arɤmɯzda-j tɕe tɤ-rɤŋgat-i
我们互相通知了,准备出发
Syn: arɤzdɯzda Syn: asɤmɯsɯz Syn: asɤmɯmtshɯmtshɤm
arɤntɕhɯntɕhɯr stative verb
en mille morceaux. 有很多碎片. See: tɯ-ntɕhɯr
arɤɲɟiɲɟi intransitive verb
directional: nɯ- tomber en lambeaux, tomber en morceau. 成碎片.

guamian ɲɤ-k-ɤrɤɲɟiɲɟi-ci
挂面成了碎片

a- chabei pjɤ-ɴɢrɯ tɕe ɲɤ-k-ɤrɤɲɟiɲɟi-ci
我的茶杯破了,成了碎片
arɤɲɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- en grande quantité. 很多.

ɯʑo ɯ-ŋga arɤɲɯɣ ʑo ɕti
他有很多衣服

tɤ-scoz a-kɤ-rɤt ɯ-spa arɤɲɯɣ ʑo
我要写的字很多
arɤphɤjqa intransitive verb
directional: nɯ- pousser (plusieurs pousses à partir d'un grain). 一颗种子可以长成很多根苗.

ki cai ɲɯ-ɤrɤphɤjqa
这种菜长很多根苗

tɤɕi ɲɯ-ɤrɤphɤjqa
青稞长很多根苗

tɤ-rɤku wuma ʑo ɲɯ-ɤrɤphɤjqa
庄稼长很多根苗

tɤɕi lo-ji tɕe wuma ʑo ɲɤ-k-ɤrɤphɤjqa-ci
种了青稞以后,长了很多根苗
See: tɯ-qa
arɤrɤɣ intransitive verb
directional: nɯ- se produire au moment prévu. 在预定的时间发生.

aʑo a-ʑɯβ ɲɤ-k-ɤrɤɣ-ci
我在预定的时间就想睡觉了

jisŋi saχsɯ ɯ-qhu tɕe ku-kɯ-rŋgɯ tɕe a-pɯ-kɯ-nɯʑɯβ tɕe ɯ-fso saχsɯ ɯ-mphru, li tɯ-ʑɯβ pjɯ-ɣi ŋu, tɕe nɯ ɯ-sta nɯ-kɤ-βzu nɯ ɲɯ-kɯ-ɤrɤrɤɣ tu-kɯ-ti ŋu
今天午饭后睡觉睡着了,第二天午饭后又想瞌睡了,这种习惯性的现象叫做|fv ɲɯ-kɤrɤrɤɣ ɲɯ-kɤrɤrɤɣ
See: ɯ-rɤɣ
arɤrkhɯrkhe stative verb
directional: lɤ- directional: thɯ- pas cohérent. 不平整;不连贯;吞吞吐吐.

tʂu ɲɯ-ɤrɤrkhɯrkhe
路不平整

si ɲɯ-ɤrɤrkhɯrkhe
木料上刻得不均匀

jiɕqha ɯ-rju ɲɯ-ɤrɤrkhɯrkhe
他说话吞吞吐吐

tɤrɤm ɲɯ-ɤrɤrkhɯrkhe
木板不平整
See: rkhe
arɤrɴɢioʁ intransitive verb
avoir une encoche. 有一条槽. See: tɤ-rɴɢioʁ
arɤrqhɯrqhioʁ intransitive verb
qui a des entailles. 有一条一条的槽口;纹路. See: tɤ-rqhioʁ
arɤrtshɯm intransitive verb
directional: nɯ- ne pas être fini. 没有完成.

ɲɤ-k-ɤrɤrtshɯm-ci
没有做完

kɤ-nɤma kɤ-tshɯt mɯ-pjɤ-khɯ tɕe ɲɤ-k-ɤrɤrtshɯm-ci
工作没有能做完,所以没有完成
See: ɯ-rtshɯm
arɤrtsɯrtsɤɣ stative verb
composé de sections. 一节一节组成的. See: aɣɯrtsɯrtsɤɣ See: tɯ-rtsɤɣ
arɤstoʁsta stative verb
fiable. 可靠;说话算数.

jiɕqha nɯ ɯ-rju mɤ-kɯ-ɤrɤstoʁsta ci ŋu
这是说话不算数的一个人

stable. 稳定. Ant: ɲɟɯrmbloʁ
arɤt - See: rɤt
arɤt intransitive verb
être écrit. 写着.

ɯ-taʁ a-rmi arɤt
上面写着我的名字
arɤtɕha - See: zrɤtɕha
arɤtɕha intransitive verb

ɯ-ngra pe mɤ-pe nɯ, kɤ-nɤma pe mɤ-pe arɤtɕha
他的工钱高不高,看他工作做得好不好

kɤ-zɣɯt tɯ-cha mɤ-tɯ-cha nɯ kɤ-rɟɯɣ tɯ-cha mɤ-tɯ-cha arɤtɕha
你能不能早到,看你能不能跑步
arɤtshi intransitive verb
directional: nɯ- trop cuit. 煮得很烂,变得像粥一样.

kɤ́-wɣ-sqa tɕe a-mɤ-nɯ-ɤrɤtshi ra ma mɤ-mɯm
煮饭的时候,不要煮得太烂,不然不好吃
arɤzdɯzda intransitive verb
directional: nɯ- se transmettre les informations les uns aux autres. 互相传递(信息、消息、话),通知每一个人.

ɕe-j tɤ-mda tɕe, kɤ-ɤrɤzdɯzda ra
我们要走的时候,要互相通知
Syn: arɤmɯzda
arɤʑɯʑrɤz intransitive verb
directional: nɯ- ayant des bandes de couleurs différentes. 有几种不同颜色的成条形的纹路(物体表面的颜色).

kɯki kɯ-ɤrɤʑɯʑrɤz ci ɲɯ-ŋu
这个东西有几种不同颜色的纹路
See: arɤɕɯɕrɤz See: tɯ-ʑrɤz
arɣi stative verb
directional: tɤ- s'accumuler. 积累.

tɯ-ci to-k-ɤrɣi-ci
水积起来了
ari intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- couler. 漏.

pjɤ-spoʁ tɕe pjɤ-k-ɤri-ci
有了洞就漏了水

tɯ-ci pjɤ-k-ɤri-ci
水漏了

khɯtsa ɲɯ-ɤri
碗在漏水

aʑo tɤrca tɤ-ari-a
我加入了

ɯʑo ɯ-zdɤrca mɤ-kɯ-ɤri ci ɲɯ-ŋu
他是个不合群的人
See:
arju intransitive verb
directional: tɤ- parler. 说话.

ɲɯ-tɯ-ɤrju tɕe pɯ-kɯ-sɯmtsham-a
你说话,让我听见了

nɯ ɲɯ-ɤrju
他在说那个

a-mɤ-tɯ-ɤrju
不要说话

tɤ-arju-a
我说了

ma-tɯ-ɤrju
你别说话
arɟambrɯɣ stative verb
aux yeux entourés de rouge (chien). 四眼狗. See: rɟambrɯɣ
arɟumtɕɤr intransitive verb
directional: tɤ- directional: rɟum ayant des largeurs différentes. 宽窄不一.

to-k-ɤrɟumtɕɤr-ci
宽窄不一了

tɯ-ŋga ɯ-spa ɲɯ-ɤrɟumtɕɤr tɕe, ɣɯ́-nɯβʑit ɲɯ-ra
衣服的材料宽窄不一,要剪一下
See: tɕɤr
arku intransitive verb
directional: tɤ- être dans. 装在.

a-tɯ-ci tu, arku
杯子里装着水
See:
arla - See: rla
arla intransitive verb

tɤ-mtsɯ arla
结是解开的
arlɯrla intransitive verb
directional: nɯ- s'étendre. 舒展.

nɤ-phoŋbu a-nɯ-ɤrlɯrla!
舒展一下筋骨!
arlɯt stative verb
nombreux. 多.

tɯrme ɲɯ-ɤrlɯt
人很多

tɯ-ci ɲɯ-ɤrlɯt
水很多
Syn: dɤn Syn: xcat
armbat stative verb
directional: _ proche. 近.

kɤ-ɤrmbat nɯ-ɣi
你来近一点的地方

ki nɤj nɤ-ɕki ɯ-j-armbat?
离你那里远不远?
armbɯrmbɯ intransitive verb
directional: tɤ- en tas. 堆起来的;积在一起. See: rmbɯ
armɤjɯβ intransitive verb
être le crépuscule. 黄昏;天黑.

ko-k-ɤrmɤjɯβ-ci
天黑了
arndɤtsa stative verb
directional: nɯ- dressé et imposant. 矗立.

jinde kha ra rcanɯ tɯ-mɯ ɯ-pa kɯ-ɤrndɤtsa ʑo kɯ-mbro tu-βzu-nɯ ɲɯ-ŋu
现在修的房子非常巨大
arɲɟɤle intransitive verb
directional: thɯ- se tendre. 伸展.

cho-k-ɤrɲɟɤle-ci
他伸出来了

kɯ-ɤrɲɟɤle ci ɲɯ-ŋu kɯ-zri tsa ɲɯ-ŋu ɯ-skɤt ɲɯ-ŋu
“伸着”表示“长一点”的意思
arŋɤrtɯm stative verb
qui a le visage rond. 脸很圆. See: tɯ-rŋa See: artɯm
arŋi intransitive verb
directional: nɯ- bleu, vert. 蓝色;绿色.

stomku ɲɤ-k-ɤrŋi-ci
草坪变绿了

xɕaj ɲɤ-k-ɤrŋi-ci
草变绿了

tɯ-ŋga kɯ-ɤrŋi ɲɯ-ŋu
衣服是绿色的

tɯ-mɯ kɯ-ɤrŋi
青天、天宫

tɯ-ci ɯ-tɯ-rnaʁ kɯ ɲɯ-ɤrŋi ʑo ndɯrndɯr
水很深,显得很蓝

nɤ-tɯ-ɤrŋi kɯ kupa ʑo ɲɯ-tɯ-fse
你穿那么蓝的衣服,就像汉人一样
arŋɯlɯz Variant: arŋilɯz intransitive verb
directional: nɯ- bleuâtre. 淡蓝色.

laχtɕha ɯ-mdoʁ ɲɯ-ɤrŋɯlɯz
那个东西的颜色是淡蓝色的

jiɕqha nɯ ɯ-mdoʁ kɯ-ɤrŋɯlɯz ci ɲɯ-ŋu
那个东西的颜色是淡蓝色的
See: arŋi
arɴɢlɯm intransitive verb
directional: kɤ- concave. 凹(地面).

ko-k-ɤrɴɢlɯm-ci
凹进去了

ɯ-thoʁ ɲɯ-ɤrɴɢlɯm
地面是凹进去的
See: sqlɯm
aro intransitive verb with object
directional: tɤ- posséder. 拥有.

ɕɯŋgɯ pɯ-me, tham to-k-ɤro-ci
以前没有,现在有了

aʑo nɯ aro-a
我拥有那个东西

nɯ pɯ-aro-nɯ
他们以前拥有那个东西(现在没有了)

nɯ tɤ-aro-nɯ tu-kɯ-ti tɕe, ɕɯŋgɯ pɯ-me, tham to-tu
“他们拥有了”的意思就是以前没有,现在就有了

nɤʑo nɤ-kɯ-ra nɯ aʑo aro-a
我有你需要的那个东西

aʑo tɤ-rte aro-a
我有帽子

tɯ-rɟɯ aro-a
我有财产

aʑo a-kɯ-ɤro nɯ lonba nɯ-kho-t-a
我把拥有的东西全部给了(他)

aʑo qaʑo aro-a nɯra kɯki ŋu
这是我所拥有的绵羊

aʑo tɤ-rɟit χsɯm aro-a (= a-rɟit χsɯm tu)
我有三个孩子
arqhi stative verb
directional: _ lointain. 远.

jiɕqha sɤtɕha ɲɯ-ɤrqhi
这个地方很远

wuma arqhi
非常远
Ant: armbat See: mbarqhi See: amɯrqhi
arqɯrqoʁ intransitive verb
directional: kɤ- se prendre dans les bras. 互相拥抱.

nɤ-rʑaβ cho kɤ-tɯ-ɤrqɯrqoʁ-ndʑi
你跟你妻子互相拥抱了
See: rqoʁ
arʁɯrʁu stative verb
directional: tɤ- froissé. 皱(衣服).

nɤ-ku ɲɯ-ɤrʁɯrʁu
你的头是皱着的

nɤ-ŋga ɲɯ-ɤrʁɯrʁu
你的衣服是皱着的

to-k-ɤrʁɯrʁu-ci (=to-k-ɤɣɯrʑɯrʑɯɣ-ci)
变皱了
See: achɯrʁu
artaʁ intransitive verb
directional: nɯ- fourchu. 分叉;成双.

ki si nɯ tɯ-ldʑa ma pɯ-me ri ɲɤ-k-ɤrtaʁ-ci
这棵树原来只有一根,现在分叉了
See: tɤ-rtaʁ See: jmɤrtaʁ
artaʁlaʁ - See: rtaʁ
artaʁlaʁ stative verb
suffisant. 足够.

kɤ-mbi ɯ-spa ɲɯ-rkɯn tɕe kɯ-ɤrtaʁlaʁ maŋe
给的东西太少,不够分给大家
See: ɣɤrtaʁ
artɕhoʁ stative verb
directional: _ rassemblé à un endroit. 堆在一边,集中在一个地方.

tɯrme ra lo-rɟɯɣ-nɯ tɕe tɕelo lo-k-ɤrtɕhoʁ-nɯ-ci
那些人跑上去集中在上面了
artɕi stative verb
directional: nɯ- être apaisée (soif). 解(渴).

a-ɕpaʁ nɯ-artɕi
我不渴了

directional: kɤ- avoir assez (dormi). (睡)够.

a-ʑɯβ kɤ-artɕi
我睡够了
artɕɯwa noun
mendiant. 乞丐.
artsɯɣdu Variant: artsɯrdu intransitive verb
directional: pɯ- occupé. 事务繁忙.

a-ma pɯ-artsɯɣdu
我工作变得很紧张

stonka pɯ-ɣe tɕe ɯ-kɤtɣa cho kɤ-nɤma ra artsɯɣdu
秋天来了,收割等农活非常忙碌

ɯ-ŋgɯ jɤznɤ tu-kɯ-znɤʁɤmɟa tɕe, ɯ-ndo tɕe kɤ-nɤma mɤ-kɤ-ɤrtsɯɣdu phɤn
一开始把时间抓紧的话,到最后就不会那么紧张
artsɯrtso intransitive verb
directional: tɤ- s'empiler. 重叠.

iʑo ji-khɯtsa dɤn tɕe artsɯrtso ʑo ɕti
我们有很多碗,都是叠在一起的
artɯm stative verb
directional: tɤ- rond. 圆形.

kɯki ɯ-mŋu ɲɯ-ɤrtɯm
它的口是圆形的

qajɣi ɲɯ-ɤrtɯm
馍馍是圆的

lanqiu ɲɯ-ɤrtɯm
篮球是圆的

baigua ɲɯ-ɤrtɯm
白瓜是圆的
See: arŋɤrtɯm
artɯmloʁ stative verb
en forme de boule. 球形.

ki tɯrme ki ɲɯ-tshu ɲɯ-ɤrtɯmloʁ ʑo
这个人很胖,身体像球形一样

ɲɯ-ɤrtɯmloʁ ʑo tslɯɣtslɯɣ
又圆又硬
artɯrtɤβ intransitive verb
directional: tɤ- s'emmêler. 缠在一起.

tɤ-ri ɲɯ-ɤrtɯrtɤβ
线缠在一起

tɯmbri tu-ortɯrtɤβ
绳子缠在一起

tɤ-ri to-k-ɤrtɯrtɤβ-ci tɕe nɯ-sɤqɤrle-t-a
线缠在一起了,我就把它分开了
See: rtɤβ Syn:
artɯrtoʁ - See: rtoʁ
artɯrtoʁ intransitive verb
se regarder les uns les autres. 互相看.
arɯcɤrna stative verb
directional: tɤ-
rond. 圆形的.
courbées l'une vers l'autre (cornes). 往里面弯(角).

jla ɯ-ʁrɯ ɲɯ-ɤrɯcɤrna
犏牛的角往里面弯,几乎形成了圆形

ɯ-mŋu ɲɯ-ɤrtɯm tɕe ɲɯ-ɤrɯcɤrna
(碗的)口是圆的
Syn: artɯm See: cɤrna
arɯɕoʁɕoʁ stative verb
comme du papier. 像纸一样.

ɯ-tɯ-wɣrum kɯ ɲɯ-ɤrɯɕoʁɕoʁ
像纸一样白
See: ɕoʁɕoʁ
arɯfsapaʁ stative verb
comme un animal. 像牲畜一样.

ɯ-tɯ-khe kɯ ɲɯ-ɤrɯfsapaʁ ʑo
他像牲畜一样笨
See: fsapaʁ
arɯfsɤlko stative verb
reculé, à l'écart (endroit). 偏僻.
arɯjɤrɤβ Variant: arɯjɤrɯrɤβ stative verb
Etym: ja.rabs. poli. 文明;有礼貌.
arɯkhɯtsa stative verb
comme un bol. 像碗一样.

li sɤlaŋphɤn ɯ-tɯ-xtɕi kɯ ɲɯ-ɤrɯkhɯtsa ɕti
这个盆子像碗一样小
See: khɯtsa
arɯlaba intransitive verb
ressemblant à une trompette. 像喇叭的形状.

kɯ-ɤrɯlaba ci ɲɯ-ŋu
有喇叭的形状
Syn: ajpomxtshɯm
arɯldʑaŋkɯ stative verb
directional: nɯ- verdâtre. 淡绿色.

ɲɯ-ɤrɯldʑaŋkɯ
是淡绿色的
See: ldʑaŋkɯ
arɯlɯŋkɤr stative verb
directional: nɯ- bleu ciel. 天蓝色.

kɯ-ɤrɯlɯŋkɤr ci ɲɯ-ŋu
是天蓝色的东西
arɯmɯntoʁ stative verb
comme une fleur. 像花一样.

ɯ-tɯ-ɤrɯmɯntoʁ nɯ!
他像一朵花一样没有价值

ɯ-tɯ-mpɕɤr kɯ ɲɯ-ɤrɯmɯntoʁ
漂亮得像花一样
See: mɯntoʁ
arɯqromkemdoʁ stative verb
violet. 带有紫色. See: qromkemdoʁ
arɯʁmɤrsmɯɣ stative verb
bordeau. 带有紫红色. See: ʁmɤrsmɯɣ
arɯsrɯn stative verb
comme du coton. 像棉花一样.

ɯ-tɯ-mnu kɯ ɲɯ-ɤrɯsrɯn
像棉花一样柔软
arɯsɯjno stative verb
comme une herbe. 像……草一样…….

kɤ-phɯt ɯ-tɯ-mbat kɯ ɲɯ-ɤrɯsɯjno ʑo
像拔一根草一样容易拔
See: sɯjno1
arɯtɕheme stative verb
comme une fille. 像女子一样.

nɤki tɤ-tɕɯ nɯ ɯ-tɯ-ndʑɤm kɯ ɲɯ-ɤrɯtɕheme ʑo ɕti
那个男生像女子一样温柔
See: tɕheme
arɯtɤjpa stative verb
comme de la neige. 像雪一样.

ɯ-tɯ-wɣrum kɯ ɲɯ-ɤrɯtɤjpa ʑo
像雪一样白
See: tɤjpa
arɯtɤpɤtso stative verb
comme un enfant. 像小孩子一样.

nɤki tɯrme nɯ ɲɯ-ɤrɯtɤpɤtso
那个人像小孩子一样
See: tɤ-pɤtso
arɯtɤtɕɯ stative verb
comme un garçon. 像男孩子一样.

nɤki tɕheme nɯ ɯ-tɯ-rkaŋ kɯ ɲɯ-ɤrɯtɤtɕɯ ʑo ɕti
那个女子像男生一样壮
See: tɤ-tɕɯ
arɯzdɯxthɯɣ stative verb
qui arrive à peine à survivre. 勉强过日子.

zdɯxthɯɣ
aʁdɤt intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- glisser. 跌倒.

a-mi pɯ-aʁdɤt
我的脚(被)绊了一下

ɲɯ-ɤci tɕe pɯ-aʁdat-a
地很湿,我就跌倒了

ɲɯ-ɣɤrɤβ tɕe pɯ-aʁdat-a
坡很陡,我就跌倒了

pjɤ-k-ɤʁdɤt-ci
他跌倒了

rdɤstaʁ ɯ-taʁ pɯ-aʁdat-a
我给石头绊倒了
aʁe intransitive verb with object
directional: pɯ- avoir à boire, avoir à manger. 喝到,吃到.

tɤ-ndza-t-a tɕe pɯ-aʁe-a
我吃到了

paχɕi to-χtɯ ri mɯ-pɯ-aʁe-a
他买了苹果,但是我没有吃到
aʁɤndɯndɤt adverb
partout. 到处. See: ŋotɕuŋondɤt See: nɤndɯndɤt
aʁjɤr intransitive verb
directional: nɯ- être en retard. 耽误时间;迟到.

toʁde nɯ-aʁjar-a
我耽误了一下

tɯ-rju ɲɯ-ti tɕe, nɯ-aʁjar-a
他说话,我就耽误了时间

fso tɕe aʁjar-a ra ɲɯ-ŋu
我明天要耽误一下时间(没有时间上课)
aʁɟa intransitive verb
directional: thɯ-
chauve. 秃.

ɯ-kɤrme chɤ-k-ɤʁɟa-ci
他变成光头了

Etym: gja?. dénudé (terrain). 光秃秃.

jiɕqha stɤmku ɲɯ-ɤʁɟa
草坪光秃秃的

Wenchuan zgo ra ɲɯ-ɤʁɟa-nɯ
汶川的山是光秃秃的
aʁɟɤle intransitive verb
directional: nɯ- nu, vide (lieu). 光秃秃(不均匀).

tɯ-mɯ nɯ-aʁɟɤle
天晴了,云散了

ɯ-ku ɲɯ-ɤʁɟɤle
他头发稀少了
See: aʁɟa
aʁloʁlu stative verb
concave. 凹陷.

ko-k-ɤʁloʁlu-ci
变成凹进去了

jiɕqha ɲɯ-ɤʁloʁlu tɕe, nɯ ɯ-stu nɯ to-k-ɤjtɯ-ci tɯ-ci
那个东西是凹进去的,在那里就积了水

ki sɤtɕha ɲɯ-ɤʁloʁlu tɕe, tɯ-ci tu-orɣi mbat
这个地方是凹进去的,水会在里面积起来流不走
Syn: See: ɯ-ʁlu
aʁmbɯm intransitive verb
directional: kɤ- concave. 凹(物体).

tɯthɯ ko-oʁmbɯm
锅子凹进去了

ko-k-ɤʁmbɯm-ci
凹进去了

ɯ-laz ko-nɯrpu tɕe ko-oʁmbɯm
他不小心撞了额头,额头就凹进去了

ma-kɤ-tɯ-sɯrpe ma tha aʁmbɯm
你不要撞他,不然就会凹进去
aʁzrɤwolu stative verb
directional: nɯ- ébouriffé. 乱蓬蓬.

ɯ-ku ɲɯ-ɤʁzrɤwolu
他头发乱蓬蓬

nɤ-ku ɲɤ-k-ɤʁzrɤwolu-ci tɕe, kɤ-sɤɕɤt ɲɯ-ra
你的头发变得乱蓬蓬的,要梳头

nɯ ɕɯŋgɯ kɯ-pɯ-pe pɯ-ɕti ri, tham tɕe ɲɤ-k-ɤʁzrɤwolu-ci
以前好好的,现在变得乱蓬蓬的
aʁzɯɣβzaŋ stative verb
directional: tɤ- Etym: gzugs.bzaŋ. d'allure avenante, impressionnant. 相貌堂堂.

ɲɯ-ɤʁzɯɣβzaŋ
他相貌堂堂

nɤki nɯ kɯ-ɤʁzɯɣβzaŋ ci ŋu
那是一个相貌堂堂的人

nɯ ɕɯŋgɯ ɯ-ʁzɯɣ mɯ-pɯ-pe ri, tham to-k-ɤʁzɯɣβzaŋ-ci
以前相貌不好,现在相貌变得很好
Ant: aʁzɯŋɤn
aʁzɯŋɤn stative verb
Etym: gzugs.ŋan. d'une apparence peu avenante. 相貌不好. Ant: aʁzɯɣβzaŋ
asaχpɯχpaʁ - See: saχpaʁ
asaχpɯχpaʁ intransitive verb
se respecter les uns les autres. 互相尊重.

tɕiʑo ni ʑɤŋgɯz asaχpɯχpaʁ-tɕi
我们俩互相尊重
ascaʁa stative verb
blanc et noir, comme une pie. 黑白相间,像喜鹊的羽毛一样. See: scaʁa
ascɯsco - See: sco
ascɯsco intransitive verb
se raccompagner les uns les autres. 互相送行.
asɤmɯβde - See: βde
asɤmɯβde intransitive verb
pouvoir se résigner à se quitter. 舍得离别.

mɯ-pjɤ-k-ɤsɤmɯβde-ndʑi-ci
他们俩不舍得离别
asɤmɯmtshɯmtshɤm - See: amɯmtshɤm
asɤmɯmtshɯmtshɤm intransitive verb
directional: nɯ- se transmettre les nouvelles les uns aux autres. 互相传递消息;互相报信.

ɲɤ-k-ɤsɤmɯmtshɯmtshɤm-nɯ-ci
他们互相传递了消息
asɤmɯsɯz intransitive verb
directional: nɯ- se transmettre les informations les uns aux autres. 互相传递消息. Syn: arɤmɯzda Syn: arɤzdɯzda Syn: asɤmɯmtshɯmtshɤm See: sɯz
askɯ stative verb
qui est blanche sur le dos (vache). 脊梁上有花纹(牛类).

nɯ nɯŋa nɯ ɲɯ-ɤskɯ
这头牛脊梁上有白色
asqhlu intransitive verb
directional: pɯ- concave. 凹.

pjɤ-k-ɤsqhlu-ci
凹进去了
Syn: aχchowolu Syn: aʁloʁlu Syn: aqhowolu Syn: aɕqhlu Syn: arɴɢlɯm
asqɯsqɤr - See: sqɤr
asqɯsqɤr intransitive verb
s'aider les uns les autres pour faire des travaux. 互相帮忙做事.

asqɯsqɤr-i
我们互相帮忙(互相请)
astɤko intransitive verb
directional: thɯ- directional: tɤ- droit. 直;站直;伸直.

cho-k-ɤstoko-ci
变直了

kɯki tɯrme ɲɯ-ɤstɤko
这个人身材端正,站得很直

ɲɯ-tɯ-ɤstɤko
你身材端正
See: astu See: sɤstɤko
asti intransitive verb
directional: nɯ- être bouché. 堵塞着.

kɯ-spoʁ ɯ-j-ásti?
堵了没有

kɯ-spoʁ ɲɤ-k-ɤstɯsti-ci tɕe, kɤ-ɣɤmɯt mɯ́j-khɯ
洞堵上了,不能吹了
See: sti1
astu stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- droit. 直.

si ɲɯ-ɤstu
树是直的

tʂu ɲɯ-ɤstu
路是直的

ɕoŋtɕa ɲɯ-ɤstu
木材是直的

ɯ-ʁɤri ɲɯ-ɤstu
他很顺利
See: astɤko See: sɤstu2 See: ɯ-stu1
astɯsti transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- être bouché. 堵塞.

ɯ-ɕna ɲɯ-ɤstɯsti
他鼻子塞了

a-sŋɯro nɯ-astɯsti
我呼吸有点困难
See: sti1
asɯɣ intransitive verb
directional: kɤ- serré, tendu. 紧.

ɯ-xtɕɤr ɲɯ-ɤsɯɣ
绑得很紧

ɯ-ma ɲɯ-ɤsɯɣ
他工作很紧张
See: sɤsɯɣ
asɯɣɲɯɣɲaʁ - See: sɯɣɲaʁ
asɯɣɲɯɣɲaʁ intransitive verb
se noircir les uns les autres. 互相抹黑.

ɲɤ-k-ɤsɯɴqhɯɴqhi-ndʑi tɕe, ɲɤ-k-ɤsɯɣɲɯɣɲaʁ-ndʑi-ci ʑo
他们俩互相弄脏了,互相弄黑了
asɯjaʁndzɯʁndzu - See: sɯjaʁndzu
asɯjaʁndzɯʁndzu intransitive verb
directional: kɤ- se montrer du doigt les uns les autres. 互相指.
asɯmɲɯmɲo intransitive verb
directional: nɯ- se pardonner. 互相谅解.

ndʑiʑo ʁo tɯ-asɯmɲɯmɲo-ndʑi ɕti nɤ
你们俩倒挺能互相谅解的
asɯsat - See: sat
asɯsat intransitive verb
se tuer les uns les autres. 互相残杀.

pjɤ-k-ɤsɯsat-ndʑi-ci
他们俩互相残杀了
asɯsu intransitive verb
directional: tɤ- copuler. 交配.

jiɕqha qajɯ ni ɲɯ-ɤsɯsu-ndʑi
虫子在交配
asɯxɕɯxɕɤt - See: sɯxɕɤt
asɯxɕɯxɕɤt intransitive verb
directional: pɯ- s'enseigner les uns aux autres. 互相教.
aʂŋaʁ intransitive verb
directional: nɯ- se faire une entorse, se fouler le pied. 扭伤;崴.

ɯ-mi ɲɯ-k-ɤʂŋaʁ-ci
他崴了脚

ɯ-mke ɲɯ-k-ɤʂŋaʁ-ci
他崴了脖子

ɯ-mthɤɣ ɲɯ-k-ɤʂŋaʁ-ci
他崴了腰

a-mi ``rŋaʁ" ʑo ɲɯ-ti tɕe nɯ-aʂŋaʁ
我的脚“喀嚓”一声就扭伤了
ata intransitive verb
directional: _ être posé. 放着. See:
ataʁki intransitive verb
l'un au dessus et l'autre en dessous. 一个在上面,一个在下面.

a-mtɕhi cho a-ɕna tu-otaʁki ŋu
我的嘴巴和鼻子一个在上面,一个在下面
See: taʁ3
atɕaʁ intransitive verb
directional: nɯ- être sali. 沾上(脏东西、水).

ɯ-taʁ ɲɤ-k-ɤtɕaʁ-ci
沾在上面了

a-ŋga ɯ-taʁ tɤndʑɯɣ ɲɤ-k-ɤtɕaʁ-ci
衣服上沾上了树脂
atɕaʁlaʁ stative verb
directional: nɯ-
atɕaʁlaʁ - See: atɕaʁ
atɕɤβ intransitive verb
directional: tɤ- arriver à complétion. (时间)到了.

tɯ-sla tɤ-atɕɤβ ʑo pɯ-rɤʑi-a
我在这里待了整整一个月

directional: nɯ- croisés (mains, vêtements). 交错着(衣服、手).
atɕhɯtɕhɯ - See: tɕhɯ
atɕhɯtɕhɯ intransitive verb
directional: tɤ- s'encorner les uns les autres. 互相顶.

mbala nɯ ɲɯ-ɤtɕhɯtɕhɯ-ndʑi
公牛互相顶着
See: sɤtɕhɯ See: nɤkɤtɕhɯ
atɕhɯz intransitive verb
directional: tɤ- éternuer. 打喷嚏.

nɯ-tɕhomba-a ɲɯ-ŋu ma ɲɯ-ɤtɕhɯz-a
我在打喷嚏,感冒了

jiʑora tɕe, tu-kɯ-ɤtɕhɯz tɕe, tɯrme ra kɯ, nɤ-kɯ-nɤkhu tu ɲɯ-ŋu tu-ti-nɯ, nɯ maʁ nɤ, tɯ-ci kɯ a-pɯ-kɯ-sɯɣro tɕe, tɯ-ci nɤ-kɯ-mbi tu ŋu tu-ti-nɯ
人打喷嚏的时候,大家就说“有人要请你”;人被水呛到的时候,别人就说“有人要给你水”
atɕɯmthɯt intransitive verb
directional: tɤ- être formé de nombreux morceaux de tissu. 由很多布块组成.

ki raz kɯ ra kɤ-tɕɯmthɯt ɲɯ-khɯ
可以把这几块布拼在一起

ki raz kɯ ra a-pɯ-tu tɕe, ɲɯ-ɤtɕɯmthɯt ɕti
有了这些布块就可以拼成有用的东西
atɕɯtɕit intransitive verb
directional: nɯ- être incomplet. 遗漏.

a- cai pɯ-atɕɯtɕit
我的菜掉了一些

laχtɕha koŋla tɤ-rɤwum tɕe a-mɤ-nɯ-ɤtɕɯtɕit
你要把东西带全,不要带漏
Syn: antɕhoʁjɤr
atɕɯtʂi intransitive verb
directional: _ se produire en même temps. 几件事同时进行;状况没有改变.

nɤ-kɯ-mŋɤm kɯ-mna ɯ-ɲɯ-ɤtɕɯtʂi
你的病继续好转吗?

ɲɯ-ɤtɕɯtʂi ɕti
没有变化
See: sɤtɕɯtʂi
atɕɯxtaʁ - See: taʁ2
atɕɯxtaʁ stative verb
directional: tɤ-

kɤ-fɕɤt stɯsti kɯ mɯ-ɲɯ-ɤtɕɯxtaʁ, mɯ-ɲɯ-ɤmɯtso tɕe tɯpɤr pjɯ́-wɣ-lɤt ɲɯ-ra
光是讲述不够清楚,所以要拍照片
atɕɯxtʂot intransitive verb
directional: tɤ- prospère. 兴旺.

ɯ- gongsi ɲɯ-ɤtɕɯxtʂot
他的公司很兴旺

kɤntɕhaʁ wuma ʑo ɲɯ-ɤtɕɯxtʂot, tɕhi kɯ-ra ʑo ɣɤʑu
城市非常兴旺,要什么就有什么
atɤr intransitive verb
directional: tɤ- tomber. 掉下.

pjɤ-k-ɤtɤr-ci
掉下去了

pɯ-atɤr
掉下去了

nɤ-tʂoŋtʂoŋ rca j-atɤr j-atɤr ʑo ɲɯ-ŋu
你的杯子很快就要掉下去
athɤri Variant: athɤrɯri intransitive verb
se connecter. 自然地连接起来. See: sɤthɤri
athi adverb
en aval. 下游. See: tɕɤthi
athoʁmphrɤt transitive verb
directional: tɤ- adéquate (pièces). 吻合(零件、盖子).

ɕoŋβzu ɯ-kɯ-βzu nɯ ɣɯ ɯ-tɯ-sprɤt nɯra wuma ɲɯ-ɤthoʁmphrɤt
他做木匠的时候,把接头接得非常好
See: sɤthoʁmphrɤt
athoχɕaβ intransitive verb
qui peut être relié. (可以)连在一起.

tɤ-ri ɯ-ɕnɤz ni mɯ-ɲɯ-ɤthoχɕaβ / tɤ-ri ɯ-ɕnɤz mɯ-ɲɯ-ɤthoχɕaβ-ndʑi
绳子的的两头不能接在一起
Syn: alɤɣɯ
atsa intransitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- directional: tɤ- être planté. 插着.

tɤtshoʁ to-k-ɤtsa-ci
钉子是插着的
atsatsa interjection
exprime la douleur (brûlure). 表示很痛,很烫.
atshɤxtshɯ intransitive verb
directional: tɤ- construction: infinitive construction: degree pressé. 急促;紧张.

ɯ-tɯ-ɕe ɲɯ-ɤtshɤxtshɯ
他去得很仓促

kɤ-nɤma ɲɯ-ɤtshɤxtshɯ
他工作很紧张

a-sŋɯro ɲɯ-ɤtshɤxtshɯ
我呼吸很困难
atshoʁ - See:
atshoʁ intransitive verb
être attaché. 附着. See: ndzoʁ
atsɯtsu intransitive verb
directional: pɯ- avoir le temps. 来得及.

nɤ-kɯ-mŋɤm a-tɤ-mna tɕe, kɤ-nɤma atsɯtsu ɕti wo
你的病康复了,工作还来得及做。

来不及休息
See: tsu
atʂoʁloʁ intransitive verb
directional: tɤ- être mélangé. 混合.

tɤɕi qaj atʂoʁloʁ
青稞和小麦混在一起了

tɯ-rdoʁ tɯ-rdoʁ kɯ fɕɤt-i ma lonba kɯ tɯrca tu-ti-j ri ji-rju atʂoʁloʁ
我们一个一个地讲故事,要是我们一起讲的话就会乱
atu - See: nɤtu
atɯɣ intransitive verb with object
directional: nɯ-
rencontrer. 遇见.
toucher. 触碰.

nɯ-atɯɣ-ndʑi
他们俩遇到了(他)

tɕhomba ɲɤ-k-ɤtɯɣ-a-ci
我感冒了
atɯta intransitive verb
directional: nɯ- se relâcher les uns les autres. 放开对方,放手.

ɲɤ-k-ɤtɯta-nɯ-ci
他们放开对方了
awij intransitive verb
directional: kɤ- se fermer (yeux). 闭着眼睛.

tɯ-ʑɯβ pɯ-ɣe tɕe, tɯ-mɲaʁ ɲɯ-ɤwi
打瞌睡的时候,眼睛是闭着的
awɯwum intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- se rassembler. 聚集在一起.

kɤ-nɤʁaʁ tɤmda tɕe chɯ-ɤwɯwum-i ŋgrɤl
要玩的时候,我们就聚在一起
See: wum
axtɕɯxte stative verb
de taille différente. 大小不一.

kɤndʑɯʁi ni wuma ɲɯ-ɤxtɕɯxte-ndʑi
两兄弟一个大一个小

kɯ-ɤxtɕɯxte ci ɣɤʑu-ndʑi
有一个大有一个小
See: xtɕi See: mɯxte
axthom intransitive verb
être posé. 横放着.

nɯre ri axthom tɕe ata ɕti
在那里放着
aχa intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- manquer un morceau. 缺(口).

tʂu ɲɯ-ɤχa
路面破了坑

ɯ-ɕɣa ɲɯ-ɤχa
他牙齿缺了个口子

pjɤ-k-ɤχa-ci
少了个口子

khɯtsa ɲɯ-ɤχa
碗缺了个口子

ɯ-sta ɲɯ-ɤχa
他不在(缺席了)
See: ɕɣɤχa
aχchowolu intransitive verb
directional: kɤ- creux, concave. 凹.

tʂu kɯ-ɤχchowolu ɯ-stu nɯ tɕu, qiche tu-ɣɤrkhoŋloŋ ʑo ɲɯ-ŋu tɕe ɲɯ-sɤɣdɯɣ
路凹下去的地方,汽车就会颠簸,坐起来很不舒服
Syn: aʁloʁlu See: ʁlɯβʁlɯβ
aχɕɯβ intransitive verb
directional: tɤ- Etym: gɕib. être debout ou allongé l'un à côté de l'autre. 一起躺着;一起站着.

stukɤr ɲɯ-ɤχɕɯβ
梁是双根的

tɯmbri ɲɯ-ɤχɕɯβ
绳子是两股的

tɕelo ɲɯ-ɤχɕɯβ-ndʑi tɕe ɲɯ-ndzur-ndʑi
他们俩一起在那里站着
See: saχɕɯβ
aχɕɯldɤn stative verb
en sécurité. 安全;安康.

ku-oχɕɯldɤn-i
我们都平安无事
See: χɕɯldɤn
aχom intransitive verb
directional: tɤ- bailler. 打哈欠.

a-ʑɯβ ɲɯ-ɣi tɕe, tɤ-aχom-a
我困了,所以打了哈欠

khɯna ɲɯ-ɤχom
狗在打哈欠

a, ɲɯ-ɤχom-a
啊,我在打哈欠
aχpɯχpjɤt - See: χpjɤt
aχpɯχpjɤt intransitive verb
se regarder les uns les autres. 互相观察(行为).

ma-tɯ-ɤχpɯχpjɤt-nɯ
你们不要互相学坏
aχsi stative verb
directional: tɤ- propre. 干净;没有剩余.

tɕhaʁla ra to-raʁrɯz-nɯ tɕe to-k-ɤχsi-ci
他们扫了院子,现在院子显得很干净了
See: saχsi
aχsom intransitive verb
directional: nɯ- être réveillé. 清醒.

nɯ-aχsom-a
我醒了

ɲɤ-k-ɤχsom-ci
他醒了

jiɕqha pɯ-nɯʑɯβa ri, tham tɕe nɯ-aχsom-a
我刚才睡着了,现在就醒了

nɤki tɤ-pɤtso nɯ kɯ-ɤχsom ci ɲɯ-ŋu
这个小孩子看起来很聪明
aχsɯko stative verb
directional: tɤ- propre. 干净.

jiɕqha ra nɯ-kha ra wuma ɲɯ-ɤχsɯko
他们的家很整洁
See: aχsi
aχtɕɤz noun
Etym: gtɕes. terme affectueux pour les enfants. 对下一代的爱称.
azbraʁ - See: zbraʁ
azbraʁ intransitive verb
être attaché sur quelque chose. 被绑在另外一个物体上.
azdaʁ intransitive verb
directional: tɤ- avoir deux couches. 有双层.

jɤlwa ɲɯ-ɤzdaʁ
有双层窗帘

khɯɣɲɟɯ kɯ-ɤzdaʁ ɣɤʑu
有双层窗子
azgroʁ - See: zgroʁ1
azgroʁ intransitive verb
être attaché. 被绑.
azgrɯ intransitive verb
directional: tɤ- courber le dos. 弯下腰;鞠躬.

jiɕqha tɯrme nɯ ɲɯ-ɤzgrɯ
那个人弯着腰

to-k-ɤzgrɯ-ci
他弯下了腰
azgɯr intransitive verb
directional: tɤ- être recroquevillé. 驼背;全身蜷缩.

ɯʑo to-ngo tɕe, ɲɯ-ɤzgɯr ʑo
因为他病了,所以全身蜷缩

a-mgɯr tɤ-mŋɤm tɕe tu-ostu-a ŋu, mɯ-tɤ-mŋɤm tɕe pjɯ-ɤzgɯr-a ŋu
我背痛的时候就坐直,不痛的时候就弯腰

to-k-ɤzgɯr-ci
他背驼了
See: azgrɯ See: azgɯrloʁ See: ɯ-zgɯr
azgɯrloʁ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: sgur. se recroqueviller. 蜷缩.

pjɤ-k-ɤzgɯrloʁ-ci
他缩成了一团
See: azgɯr
azɣɤʁrɯʁre - See: ɣɤʁre
azɣɤʁrɯʁre intransitive verb
se respecter les uns les autres. 互相尊重.

tɕiʑo ʑɤŋgɯz azɣɤʁrɯʁre-tɕi
我们俩互相尊重
azmɯjqhɯjqha intransitive verb
se faire du mal les uns aux autres. 互相伤害.

ʑɤni to-k-ɤzmɯjqhɯjqha-ndʑi-ci
他们俩互相伤害了对方
See: qha
aznɤltɕɯltɕɤm intransitive verb
directional: pɯ- se couvrir les uns les autres. 用衣服互相盖.

pɯ-aznɤltɕɯltɕɤm-tɕi
我们互相盖了
aʑaʁ intransitive verb
directional: pɯ- couler. 漏水.

tɯthɯ ɲɯ-ɤʑaʁ
锅子在漏水

pjɤ-k-ɤʑaʁ-ci
漏水了
See: ari
aʑɤwu stative verb
directional: nɯ- être boiteux. 跛脚.

ɯ-mi ɲɯ-ɤʑɤwu
他跛脚

kɯ-ɤʑɤwu ʑo jo-nɯɕe
他跛着脚地回家了
Syn: aɕkala See: ʑɤwu
aʑɴɢɯʑɴɢoʁ - See: ʑɴɢoʁ
aʑɴɢɯʑɴɢoʁ intransitive verb
accroché les uns avec les autres. 钩在一起.

βʑɯxsɯr nɯ aʑɴɢɯʑɴɢoʁ
牛蒡子的果子钩在一起
aʑo pronoun
moi. 我.

aʑo maʁ-a!
不是我!
See: aj
aʑɯrja intransitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- directional: _ faire la queue. 排队.

tɯrme ɲɯ-dɤn tɕe ɲɯ-ɤʑɯrja-nɯ ʑo
人很多,在排队

tɤjmɤɣ ɲɯ-ɤʑɯrja
菌子长得很整齐

thɯ-aʑɯrja-j
我们排队了

znde ɯ-taʁ zɯ tɯrme ra ɲɯ-ɤkɤʑɯrja-nɯ-ci
人们背靠着墙排起了队
aʑɯχtso stative verb
directional: tɤ- propre, bien entretenu. 干净,整洁(有人弄干净).

tɯ-ci ɲɯ-ɤʑɯχtso
水很干净

kɤndza ɲɯ-ɤʑɯχtso
食物很干净

mɯ́j-tɯ-ɤʑɯχtso
你不干净
See: χtso
aʑɯʑu intransitive verb
directional: tɤ- faire de la lutte. 摔跤;角力.

tɤ-aʑɯʑu-ndʑi
他们俩一起角力了
babɯ noun
cassis. 黑茶藨子.

babɯ nɯ si kɯ-mbɤr tsa ci ŋu. tɯrme ɯ-taʁ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ma tu-mbro mɤ-cha. ɯ-ru nɯ kɯ-pɣi tɕe, ɯ-rqhu pjɯ-kɯ-ɴɢaʁ kɯ-fse kɯ-tu ŋu, tɯ-xpa ɲɯ-rɯmɯntoʁ tɕe, nɯɕɯmɯma ɯ-mat chɯ-βze ŋu, ɯ-mat nɯ thɯ-tɯt tɕe ɲaʁ, kɤ-ndza mɯm, chi. ɯ-mat ɯ-ŋgɯ ɯ-rɣi kɯ-ndɯβ kɯ-dɤn tsa tɕe kɯ-mpɯ ŋu. ɯ-jwaʁ ndɯβ cho dɤn. zgoku ɯ-taʁ ɯ-pa ʑo tu-ɬoʁ cha.
|fv babɯ 是矮小的树种,比人高不出多少。树干是灰色的,有好像快要脱落的树皮。当年开花,马上结果,果实成熟后是黑色的,好吃,很甜。果实里有又小又多的种子,是很嫩的,叶子小而多。山上山下都能生长。 babɯ 是矮小的树种,比人高不出多少。树干是灰色的,有好像快要脱落的树皮。当年开花,马上结果,果实成熟后是黑色的,好吃,很甜。果实里有又小又多的种子,是很嫩的,叶子小而多。山上山下都能生长。
bɤbɤβ ideophone.2
obstiné. 形容固执的样子.

jiɕqha tɯrme nɯ, ɯ-phe ti mɤ-ti maŋe, bɤbɤβ ʑo ku-nɯ-rɤʑi ɕti
那个人,给他说是没有用的,他什么都听不进去

épais, lourd et peu pratique, poussant en touffe (champignons). 形容物体笨重或者菌子长在一块的样子.

tɤjmɤɣ ɲɯ-xcat ʑo bɤbɤβ ʑo ɲɯ-pa
菌子很多,都长在一块

sɯmat ɲɯ-ɲaʁ ʑo bɤbɤβ ʑo ɲɯ-pa
黑果子都长在一块
bɤβ ideophone.1
bruit d'un objet lourd qui tombe de haut. 重物从高处掉下来的声音.
bɤβnɤbɤβ ideophone.3

tɤjpa bɤβnɤbɤβ ʑo pa-βde
他把雪(从房背)一块一块扔下来了

bɤβnɤbɤβ ʑo ɲo-nɯjʁo
他很没有分寸地骂了他
bjɯbjɯɣ ideophone.2
qui pend en grand nombre, mou. 形容多而柔软,向下垂吊的样子.

jiʑo ji-kha ɯ-ʁɤri ʑmbri tɯ-phɯ tu tɕe, ftɕar tɕe ɯ-jwaʁ ɲɯ-dɤn, ɯ-rtaʁ ɲɯ-mpɯ ɲɯ-dɤn tɕe, bjɯbjɯɣ ʑo pjɯ-ɴqoʁ ɲɯ-ŋu
他们家前面有一棵柳树,一到春天,树叶茂密,树枝又软又多地吊在那儿。
Syn: lbjɯlbjɯɣ
boŋboŋ ideophone.2
qui a la forme d'un œuf. 形容鸡蛋的形状;椭圆形.
boʁ ideophone.1
d'un seul coup tous ensemble. 一下子全部.

smi ɯ-taʁ tɯ-ci pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe boʁ pjɯ-mi ɕti
火上加了水就会一下子灭掉
boʁboʁ ideophone.2
en ordre. 形容(收捡得)很整齐的样子.

nɤ-ŋga boʁboʁ tɤ-ste
你把衣服收捡得整齐一点
boʁnɤboʁ ideophone.3

tɤ-pɤtso ra boʁboʁ nɤ boʁboʁ jɤ-ari-nɯ
小孩子一下子一起去了
See: nɤboʁboʁ See: aboʁboʁ
brɤβbrɤβ Variant: brɤbrɤβ ideophone.2
rugueux et irrégulier (pierre). 形容石子等物粗糙的样子.

rdɤstaʁ ɲɯ-dɤn, kɤntɕhaʁ brɤbrɤβ ʑo ɲɯ-pa
街上小石子多,坎坷不平

stoʁ ɯ-tɯ-jndʐɤz kɯ brɤbrɤβ ʑo ɲɯ-pa
胡豆的颗粒又大又多
brɤβnɤbrɤβ ideophone.3

ʁmaʁmi ra brɤβnɤbrɤβ ʑo ɲɯ-nɤŋkɯŋke-nɯ
士兵们身材高大,雄赳赳地路过了这里
brɤβnɤlɤβ ideophone.4

brɤβnɤlɤβ ʑo ɲɯ-ʑɣɤstu-nɯ
动作和声音都很大,没有规律地运动着
See: brɯzbrɯz See: brɯɣbrɯɣ
brɯɣbrɯɣ ideophone.2
couvert de petits boutons. 粗糙,长满了小点点.
brɯzbrɯz ideophone.2
couvert de petits boutons. 粗糙,长满了小点点.

a-βri tɤ-ndɤr brɯzbrɯz ʑo ɲɤ-ɬoʁ
我身上长满了痘痘
See: brɯɣbrɯɣ See: brɤβbrɤβ
buqa noun
mycose du pied. 脚癣.
bɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- avoir le mal du pays. 思念家乡.

ɲɯ-bɯɣ-a
我想家

pjɤ-bɯɣ
他以前很想家

tɯrme sɤtɕha jɤ-kɯ-ɤri tɕe, tu-kɯ-bɯɣ ɕti
去了其他地方,肯定会想家
See: nɯɣbɯɣ
bɯɣbɯɣ ideophone.2
concentré. 形容草木等集中,茂盛的样子.

tɯrme kɯ-nɤmɲo jo-dɤn tɕe bɯɣbɯɣ ʑo ɲɯ-pa

bɯɣbɯɣ ʑo jo-ɣi-nɯ tɕe ɲɯ-nɤmɲo-nɯ
人从四面八方赶来观看
bɯɣnɤbɯɣ ideophone.3
bɯlɯbali noun
personne qui n'en fait qu'à sa tête. 爱一意孤行的人.

ɯʑo na-nɯ-ʁjit nɯ tu-nɯ-ste ɲɯ-ɕti, tɯrme bɯlɯbali ci ɲɯ-ŋu
他想做什么就做什么,不管别人的意见
bɯwa transitive verb
directional: tɤ- porter un enfant sur le dos. 背孩子.

tɤ-bɯwa-t-a, tɤ-tɯ-bɯwa-t, ta-bɯwa
我背了他,你背了他,他背了他

kɯki kɤ-ŋke mɯ́j-cha tɕɤn, tɤ-bɯwe
他不能走,你背他吧

tɤ-bɯwe ɲɯ-ntshi
只好背了他
See: zbɯwa
βdaʁ noun
βdaʁ,βzu -
s'occuper de ses tâches. 管(任务、职责),一般前加否定前缀.

βdaʁ maka tɤ-βzu-t-a me
我没有管好、没有理他
See: nɯβdaʁ See: βzu1
βdaχpu noun
Etym: bdag.po. hôte, maître de maison. 主人. See: nɯβdaχpu
βdaχpu adverb
en ce qui concerne .... 至于…….

ɯʑo βdaχpu nɯ, ɯʑo a-tɤ-naχpjɤt
至于他,(来不来)由他来决定
βdaχtɕɤl noun
marche en pierre. 石制台阶.
βde transitive verb
directional: thɯ- directional: _ jeter. 扔.

cho-βde, tha-βde
他扔了

laχtɕha mɤ-kɯ-ra nɯra cho-βde
他扔了不必要的东西

ki laχtɕha ki kɤ-βde ɯ-spa ɕti
这个东西可以扔

qapri ɯ-χsiu cho-βde
蛇脱皮了

tɯ-ɴɢar jo-βde
他吐了痰

directional: nɯ- abandonner. 放弃.

ɲo-βde
他放弃了

ɯ-ma z-ɲɤ-βde
他辞职去了

nɤ-kɤ-nɤma nɯ mɤ-kɯ-ftɯɣ a-mɤ-nɯ-tɯ-βde
你不要放弃没有完成的工作

qartsɯ ɲɤ-βde tɕe χɕitka ko-ndzoʁ
冬天结束了,春天到来了
βdeti noun
fête du septième mois. 七月份的看花节.
βdɤmŋaʁ noun
Etym: bdams.mŋags. méthode (pour tenir tête à qqn). (对付别人的)办法、计策.
βdi stative verb
directional: tɤ- directional: nɯ- directional: thɯ- construction: bare infinitive Etym: bde. beau. 美观.

ɯ-βzu ɲɯ-βdi
他做得很好

ɯ-sɯm βdi
他放心了

ɯ-ta mɯ-ɲɤ-βdi
放得不平
See: aβdoʁβdi
βdiwa noun
calme. 平安.
Etym: bde.ba. bonne action. 善事.

βdiwa ɲɤ-fkot
他做了善事
βdɯnba noun
Etym: bdun.pa. septième mois. 七月.
βdɯscit noun
Etym: bde.skʲit. bonheur. 幸福.

ɯ-βdɯscit ɲɤ-rɤru (=kɤ-scit to-khɯ)
他开始过幸福的生活了
βdɯt possessed noun
gaspillage. 浪费.

khɯna kɤ-χsu ʁo tɯ-χsu βdɯt ɕti
喂狗简直是白喂

ɯ-βdɯt ma-pɯ-tɯ-sɯβze
不要浪费

dépense. 花费.

nɤ-βdɯt nɯ-tɕat-a
让你花费了很多(谢你请我吃饭)

nɤ-βdɯt tu ma jɤ-ɣe-j ɕti, dɤn-i ko!
你花费要多,我们来了很多人
See: kɤnɯβdɯt
βdɯt noun
Etym: bdud. une sorte de monstre. 魔鬼.
βgoz Variant: fkoz transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- Etym: bgod. préparer, planifier. 计划;设计;准备需要的材料.

kɯki kha ci tɤ-βgoz-a
我设计了这个房子

tɯ-ŋga ɯ-spa ci tɤ-βgoz-a
我准备了缝衣服的材料

tɯ-xtsa kɤ-βzu to-βgoz
他设计了鞋子的款式

kɯki tɤ-pɤtso ki kɯ-rɤβzjoz tɤ-βgoz-i
我们准备让这个孩子去读书
βgoz intransitive verb
arranger (marriage). 包办(婚姻).

phama pɯ-βgoz pɯ-ŋu ma ʑɤni nɯ-anɯtɯɣ-ndʑi pɯ-maʁ
他们的婚姻是父母包办的,不是他们自己主张的
βɣa noun
moulin à eau. 水磨.

βɣa ɲɯ-pe tɕe khro tha-ɣndʑɯr
磨子很好用(水量多),磨了很多粮食
βɣɤɣur noun
farine qui sort de la meule. 从磨撒出来的面粉. See: βɣa See: tɤ-ɣur
βɣɤmu noun
entonnoir en peau pour verser l'orge dans la meule. 用来把青稞灌到磨口中的三角形牛皮,中间有洞.

βɣɤmu nɯ kɤ-ɣndʑɯr ɯ-spa tɯjpu nɯ ɯ-sɤ-rku tɯ-ndʐi thɯ-kɤ-rɤɣdɯt tɕe βɣa ɯ-ŋgɯ ɯ-pjɯ-kɯ-lɤt ɯ-spa ŋu
|fv βɣɤmu 是用来装待磨的粮食的(保持整头牛原形的)牛皮,也是用来把粮食倒入磨坊的工具。 βɣɤmu 是用来装待磨的粮食的(保持整头牛原形的)牛皮,也是用来把粮食倒入磨坊的工具。
βɣɤno noun
partie inférieure de la meule. 下磨盘.

βɣɤno nɯ rdɤstaʁ kɯ-ɤrtɯm nɯ kɤ-βzu ŋu tɕe pjɯ-maŋpa tɕe ku-rɤsta ŋu
|fv βɣɤno 是由一块圆形石块凿成的,处于磨子的下面,是固定的。 βɣɤno 是由一块圆形石块凿成的,处于磨子的下面,是固定的。
βɣɤŋgɯ noun
partie supérieure du moulin. 磨坊的上部. See: βɣa See: ɯ-ŋgɯ
βɣɤpa noun
partie inférieure du moulin (dans l'eau). 磨坊的下部(河水流动的地方). See: βɣa See:
βɣɤrkhɤrkhɤt noun
bâton qui sert à frapper l'entonnoir de peau. 用来震动牛皮漏斗的木棒.

βɣɤrkhɤrkhɤt nɯ laʁjɯɣ ci ŋu tɕe tɯ-pɕoʁ chiz nɯ βɣɤmu ɯ-taʁ kú-wɣ-βraʁ tɕe mɤpɕoʁ chiz nɯ βɣɤtu ɯ-taʁ pjɯ-tɯɣ tɕe βɣa kɤ-mtɕɯr tɕe βɣɤrkhɤrkhɤt tu-znɤndɤr tɕe βɣɤmu ɯ-ŋgɯ kɤ-ɣndʑɯr ɯ-spa nɯ pjɯ-nɯɬoʁ ɲɯ-ŋu tɕe βɣa ɯ-ŋgɯ pjɯ-ɕe ŋu
|fv βɣɤrkhɤrkhɤt 是一根木棒,一头拴在牛皮漏斗上,另一头靠着石磨。石磨转动时,就使木棒震动,使漏斗里的粮食漏进磨子里去 βɣɤrkhɤrkhɤt 是一根木棒,一头拴在牛皮漏斗上,另一头靠着石磨。石磨转动时,就使木棒震动,使漏斗里的粮食漏进磨子里去
See: βɣa See: rkhɤrkhɤt
βɣɤrnɤjwaʁ noun
pales du moulin. 磨坊下面的木板.

βɣɤrnɤjwaʁ nɯ tɕhɯŋkhɤr ɯ-taʁ tɤrɤm kɤ-kɤ-tshoʁ nɯ ŋu, tɯ-ci βɣɤrnɤjwaʁ ɯ-taʁ chɯ-lɤt tɕe tɕhɯŋkhɤr ku-sɯ-mtɕɯr tɕe tɕhɯŋkhɤr ɯ-taʁ βɣɤsni ndzoʁ tɕe βɣɤtu ku-sɯ-mtɕɯr ŋu
|fv βɣɤrnɤjwaʁ 是装在磨房下的水车上的木板,水冲在木板上时,木板使水车转动,上面装有磨心,使上磨盘转动起来。 βɣɤrnɤjwaʁ 是装在磨房下的水车上的木板,水冲在木板上时,木板使水车转动,上面装有磨心,使上磨盘转动起来。
See: βɣa See: tɯ-rna See: tɤ-jwaʁ
βɣɤrqo noun
joint entre le sac de graines et la meule. 粮食口袋和磨斗之间的接头部分. See: βɣa See: tɯ-rqo
βɣɤrtshi noun
moustique. 蚊子.
βɣɤru noun
meunier. 守磨坊的用人. See: rɯru See: βɣa
βɣɤsɤprɤt noun
écluses du moulin. 开关磨坊水道用的闸门.

βɣɤsɤprɤt nɯ kɤ-ɣndʑɯr pɯ-jɤɣ tɕe tɯ-ci ɯ-sɤ-prɤt tɤrɤm ci tu tɕe nɯnɯ ŋu
|fv βɣɤsɤprɤt 是一块木板,磨好面以后,用来把水闸住。 βɣɤsɤprɤt 是一块木板,磨好面以后,用来把水闸住。
See: βɣa See: prɤt
βɣɤsni noun
axe du moulin. 磨心.

βɣɤsni nɯ βɣɤno ɯ-ku kɯ-sɯ-mtɕɯr ɕom thɯ-kɤ-βzu ŋu, ɯ-tshɯɣa nɯ thɤtɕɯ cho naχtɕɯɣ ri ɯ-jɯ nɯ ɕom ɕti
磨心用来转动上磨盘。用生铁打成,形状和二锤一样,但是柄也是铁打的。
See: βɣa See: tɯ-sni
βɣɤsroʁ noun
levier utiliser pour contrôler la vitesse de la meule. 用来控制磨面粗细的木棒.

βɣɤsroʁ nɯ si nɯ-kɤ-βzu ci ŋu tɕe kɤ-ɣndʑɯr thɯ́-wɣ-lɤt tɕe pjɯ-jndʐɤz cho βɣa pjɯ-rɟɯɣ tɤ-ra tɕe kɤ-joʁ spa, kɤ-ɣndʑɯr pjɯ-ndɯβ cho pjɯ-ɣɤdal tɤ-ra tɕe kɤ-phɤβ spa ŋu
|fv βɣɤsroʁ 是一根木棒。需要磨得粗、转速快的时候,把它抬高;需要磨得细、转速慢的时候,把它放低。 βɣɤsroʁ 是一根木棒。需要磨得粗、转速快的时候,把它抬高;需要磨得细、转速慢的时候,把它放低。
See: βɣa See: mbɣɤsroʁ
βɣɤtɤtɤɣ noun
bord de la meule. 磨盘边缘.

βɣɤtɤtɤɣ nɯ kɯ-ɣndʑɯr pɯ́-wɣ-lɤt tɕe tɯ-ɣndʑɤr ɣɯ ɯ-ɣur spa ŋu, rgɤm pɯ-kɤ-sprɤt kɯ-fse ŋu
|fv βɣɤtɤtɤɣ 围在磨盘周围,挡着磨出来的面粉,安装得像木箱一样。 βɣɤtɤtɤɣ 围在磨盘周围,挡着磨出来的面粉,安装得像木箱一样。
See: βɣa See: tɤtɤɣ
βɣɤtu noun
partie supérieure de la meule. 上磨盘.

βɣɤtu nɯ rdɤstaʁ kɯ-ɤrtɯm nɯ kɤ-βzu tɕe βɣɤno ɯ-taʁ pjɯ́-wɣ-ta tɕe ɯ-ŋgɯ βɣɤsni tú-wɣ-sthoʁ tɕe ku-mtɕɯr ŋu
|fv βɣɤtu 是由一块圆形石块作成的,处于下磨盘的上面,中间装上磨心。可以转动。 βɣɤtu 是由一块圆形石块作成的,处于下磨盘的上面,中间装上磨心。可以转动。
βɣɤχtsiɯ noun
bouche de la meule. 磨斗.

βɣɤχtsiɯ nɯ βɣɤtu ɯ-taʁ ku-ndzoʁ tɕe kɤ-ɣndʑɯr ɯ-spa pjɯ-kɯ-ɣi nɯ ɯ-kɯ-nɤjo ɯ-spa ŋu
|fv βɣɤχtsiɯ 是装在上磨盘的中间,用来接住漏斗里出来的粮食。 βɣɤχtsiɯ 是装在上磨盘的中间,用来接住漏斗里出来的粮食。
βɣɤza noun
mouche. 苍蝇.
βɣu noun
louche en bois. 木头刻成的小瓢.
βɣɯt intransitive verb
directional: kɤ- brûler (poils, plumes). 被烧(毛,羽毛).

ɯ-kɤrme ko-βɣɯt
他头发被烧到
βɣɯz noun
blaireau. 獾【臭猪子】.

βɣɯz nɯ sɤtɕha kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, praʁ pa tɕu ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, ftɕar tɕe ma qartsɯ tɕe kɤ-mto me, βɣɯz nɯ ɯ-mtɕhi nɯ ra kɯ-ɤmtɕoʁ, ɯ-ku ɯ-tshɯɣa nɯ ra βʑɯ tsa fse, ɯ-rme nɯ pɣi ri paʁ ɯ-rme ʑo fse tɕe nɤrko. ɯ-xtɤpa ɯ-rme ra aqarŋɯrŋe, qandʐe kɤ-ndza wuma ʑo rga, tɕe ɕɤr tɕe, kha ɯ-rkɯ tɯ-ɣli kɯ-dɤn ɣɯ sɤtɕha ɲɯ-sloʁ tɕe, tɕe tɤ-rɤku ra ɯ-qa chɯ-tɕɤt tɕe chɯ-tʂaβ tɕe pjɯ-sɯ-lni ŋu. ju-phɣo tɕe, kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ lu-nɯɕe tɕe, tɕe kɤ-sat mɤ-khɯ tɕe, ɯ-kɯm smi pjɯ-βlɯ-nɯ tɕe, lu-sɤkhɯ-nɯ tɕe, tɕe mɯ-tɤ-tɕhaʁ tɕe chɯ-nɯɬoʁ tɕe pjɯ-sat-nɯ ŋgrɤl. βɣɯz nɯ ɯ-di wuma ʑo kɯ-χɕɤβ ci tu, tɕe ɯ-ndʐi nɯ pjɯ́-wɣ-nɤβɟu nɯ maʁ nɤ tɯ-mthɤɣ ɲɯ́-wɣ-rtɤβ tɕe χtɕoŋ kɯ-phɤn ɲɯ-ŋu
獾住在土洞和岩洞里,只在夏天出现,冬天看不到。獾的嘴很尖,头部的形状像老鼠,毛是灰色的,像猪的毛一样,但比较硬。肚子下面的毛是淡黄色。它很喜欢吃蚯蚓,所以晚上它去拱房子旁边的肥地,会把庄稼拱倒,使庄稼枯萎。逃跑的时候就会钻进洞里,没法打死它,就在洞口烧火让烟子熏它,它受不了从洞里跑出来的时候才能把它打死。獾有很浓的臭味,它的皮子要么当作坐垫,要么围在腰部,可以治风湿病。
See: nɯβɣɯz
βɟɤt intransitive verb
directional: pɯ- obtenir. 得到(某个大家在抢的东西);中奖.

pɯ-βɟat-a, pɯ-βɟɤt
我得到了,他得到了

tɤ-mbɣom tɕe a-pɯ-tɯ-βɟɤt
你快点就会得到

kɤ-βɟɤt khɯ
可以得到

laχtɕha ɲɯ-rkɯn ri, aʑo pɯ-βɟat-a
东西虽然很少,但是我还是得到了

laχtɕha kɤ-χtɯ pjɤ-βɟɤt
买到了东西
βɟi transitive verb
directional: _ suivre, poursuivre. 追赶.

tɤ-βɟi-t-a
我追了他

ja-βɟi

tha-βɟi
他追了他

ɯʑo jɤ-anɯri tɕe, z-ja-βɟi-t-a
他回去了,我就追了他
See: nɤβɟɯβɟi
βɟi stative verb
directional: nɯ- ancien. 陈旧.

tɤ-mthɯm ɲɤ-βɟi
肉放陈了

laχtɕha ɲɤ-βɟi
东西旧了
βlama noun
Etym: bla.ma. lama. 喇嘛.
βlɤmɤjmɤɣ noun
une espèce de champignon. 鹅蛋菌.

βlɤmɤjmɤɣ nɯ ɕkrɤz ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mgɯrqhu nɯ ʁmɤrsɤr ŋu, ɯ-rʑɯɣ cho ɯ-ru nɯ kɯ-qarŋe ŋu, tɤ-ɬoʁ ɕɯmɯma tɕe kɯ-wɣrum ci kɯ aluj tɕe tɤ-ŋgɯm ʑo fse, tɕe tɤ-wxti tɕe ɯ-luj pjɤ-ɴɢaʁ ŋu.
鹅蛋菌长在青冈树林里,背面是金黄色,菌褶和主干是黄色的。刚长出来的时候,有一种白色的外层遮盖,像鸡蛋一样,长大了以后外层就会破。
βlɤmtɕhɤt noun
récitation de soutras. (为别人)念经. See: nɯβlɤmtɕhɤt
βli transitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- planter. 栽.

pɯ-βli-t-a, pa-βli
我栽种了,他栽种了

ɕaŋβli pɯ-βli-t-a
我栽了树苗
βluβra noun
suggestion, idée, conseil. 主意;指挥.

a-βluβra ci tɤ-tɕɤt
给我出主意吧
Syn: Syn: ɯ-βlaβlu See: rɯβluβra
βlunbu noun
Etym: blon.po. ministre. 大臣.
βlɯ bitransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- allumer un feu. 烧火.

smi thɯ-βlɯ-t-a, smi tha-βlɯ
我烧了火,他烧了火

aʑo tɤ-βlɯ-a tɕe ndzɤtshi βze-a ŋu
我烧了火就做饭

directional: lɤ- brûler (du bois). 烧(木柴).

si lɤ-βlɯ-t-a
我烧了柴火
See: nɯrmɤβlɯ
βlɯɣnɤβlɯɣ ideophone.3
source de lumière irisée qui scintille. 形容彩色的光闪光的样子.

jingdeng βlɯɣnɤβlɯɣ ɲɯ-ɤsɯ-stu
警灯在闪光
βraʁ transitive verb
directional: kɤ- attacher. 拴.

kɤ-βraʁ-a, kɤ-tɯ-βraʁ, ka-βraʁ
我拴了,你拴了,他拴了

khɯna ɲɤ-lɯɣ tɕe kɤ-βraʁ-a
狗摆脱了绳子,我又把它拴起来了

tɯmbri kɤ-βraʁ-a
我拴了绳子(在某个地方打了个结)
See: zbraʁ See: ɯ-βraʁ
βri transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- défendre. 掩护;维护.

kɤ-βrit-a, tɤ-βrit-a, ka-βri
我维护了,他维护了

ɲɯ-ɤlɯlɤt-ndʑi tɕe, tɤ-βri-t-a
他们打架,我维护了他

khɯna kɯ ɣɯ-mtsɯɣ ɲɯ-ŋu tɕe, kɤ-βri-t-a
狗快要咬他的时候,我保护了他
βrɟaŋ transitive verb
directional: nɯ- Etym: brgʲaŋ. tendre (peau). 绷紧.

aʑo tɯ-ndʐi nɯ-βrɟaŋ-a
我把皮子绷紧了
βʁa intransitive verb
directional: pɯ- gagner. 赢.

tɤ-alɯlɤt-ndʑi tɕe, ɯʑo pɯ-βʁa
他们打架了,他赢了

nɤʑo kɤ-ɤnɯɣro tɕe pɯ-tɯ-βʁa
你赢了游戏
βʁuβʁu ideophone.2
comme une demi-sphère creuse. 形容空心的半球形(老鼠的耳朵).
tout petit. 很小的样子.
βʁum transitive verb
directional: pɯ- directional: _ renverser. 口朝下盖.

khɯtsa pa-βʁum
他把碗口朝下

khɯtsa kɤ-βʁum mɤ-pe
把碗的口朝下是不好的

tɯthɯ kɤ-βʁum mɤ-pe
Ant: sɤntɯ
βʁɯz noun
amadou. 火绒.
βzaŋɤnŋu noun
Etym: bzaŋ.ŋan. bien et mal. 好坏.

ɯ-βzaŋɤnŋu kɯ-me
忘恩负义的人
βzaŋlɤn noun
Etym: bzaŋ.len. récompense. 奖赏.

nɤ-βzaŋlɤn βze-a ra ma a-tɕɯ ɯ-sroʁ ko-tɯ-ri
我要报你的恩,因为你救了我儿子的命
βzaŋsa noun
Etym: bzaŋ.sa. ami. 朋友.

ɯʑo kɯ ɯ-βzaŋsa ɯ-tshɤt tú-wɣ-sɯβzu-a ŋu
他把我当朋友
βzaʁlu noun
personne qui agit ou parle sans tenir compte de la situation. 说话不严谨的人. See: ɣɤβzaʁlaʁ
βzdɤr transitive verb
directional: nɯ- Etym: sdor. ajouter de l'huile ou du beurre. 加油,加酥油.

tʂha ci nɯ-βzdar-a
我在茶里加了酥油

tʂha pɯ-kɤ-βzdɤr
酥油茶
See: tɤ-βzdɤr
βzdɯ transitive verb
directional: tɤ- Etym: bsdu. ramasser. 捡起来.

tɤ-βzdɯ-t-a
我捡了

stoʁ tɤ-βzdi
把胡豆捡了起来

stoʁ pjɤ-ʁndɤr tɕe tɤ-βzdɯ-t-a
胡豆撒了一地,我就捡起来了
βzgɤr transitive verb
directional: pɯ- retarder le temps. 耽误时间.

pjɯ-ta-βzgɤr mɯ́j-pe
我耽误你的时间很不好

tɯrme nɯ ma-pɯ-tɯ-βzgɤr ma ɯ-ʁa me
你不要耽误他,他没有时间
See: saʁjɤr
βzi intransitive verb
directional: lɤ- Etym: bzi. devenir saoul. 醉.

ɯʑo lɤ-βzi, ɯʑo lo-βzi
他喝醉了

aʑo a-ku lɤ-kɯ-βzi ʑo ɲɯ-fse
我头有点晕

cha ɯ-tshɤt kɤ-tshi ma tɯ-βzi
酒少喝一些,不然你会喝醉

nɤʑo ɯ-mɤ-lɤ-tɯ-βzi-ci
你喝醉了吧
βzjoz transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- Etym: sbʲaŋs. étudier. 学.

tɤ-scoz kɤ-βzjoz ɴqa
文字很难学

aʑo nɤ-ɕki a-kɤ-βzjoz dɤn
我跟你学了很多

kɤ-βzjoz kɤ-sthɯt mɯ́j-khɯ
学无止境
See: rɤβzjoz
βzɟɯr transitive verb
directional: nɯ-
Etym: bsgʲur. transformer. 改变.

nɯ-βzɟɯr-a, na-βzɟɯr
我改变了,他改变了

mɤ-kɯ-pe tɤ-kɤ-nɤma nɯra ɯ-qhu tɕe ɲɯ́-wɣ-βzɟɯr ra
没有做好的那些以后要修正

ɯ-ɲɯ-nɯkɯmaʁ-a nɤ ɲɯ-kɯ-sɯ-βzɟɯr-a
我说错了的话,请帮我纠正一下

ʑara kɯ kɯm nɯ na-βzɟɯr-nɯ
他们换了门(工人修房子)

corriger. 纠正.

kɤ-βzɟɯr mɯ́j-ra, ɲɯ-pe
不用修改,很好

tɤ-scoz ɲɤ-βzɟɯr
他把信改了改
βzu transitive verb
βzu transitive verb
βzu transitive verb
βzu transitive verb
βzu transitive verb
βzu transitive verb
βzu transitive verb
βzu transitive verb
directional: tɤ- Etym: bzo. faire. 做.

tɤ-βzu-t-a, ta-βzu, tu-βze-a, tɤ-βze
我做了,他做了,我做,你做吧

tʂu nɯ-βzu-t-a
我让了路

pɕaʁ tɤ-βzu-t-a
我磕了头

rnajɯ pɯ-βzu-t-a
我做了耳环

qajɣi lɤ-βzu-t-a
我做了馍馍

sɤfkur thɯ-βzu-t-a
我捆了柴

ɕkɤbɯ kɤ-βzu-t-a
我包了韭菜包子

ki jie a-tɤ-βze ra
你来接电话!

tɕhi kɯ-fse chɯ-βze-a
我要做什么样的东西?(例如,铁匠)

directional: kɤ- devenir. 当.

ɯ-slama kɤ-βzu-t-a
我当了他的徒弟

directional: nɯ- devenir. 变成.

ki kha ki aʑɯɣ ɲɯ-βze ɕti
这个房子会变成我的了

ki kha ki aʑɯɣ a-nɯ-βze ra
这个房子要变成我的

tɯjpu a-mɤ-nɯ-βɟi ra ma qajɯ ɲɯ-βze ŋgrɤl (=qajɯ aβzu)
粮食不要放太久,不然会生虫

être possible (impersonnel). 可能(无人称).

ʑɯmkhɤm ʑo tu-ndza-nɯ mɤɕtʂa kɤ-mqlaʁ mɯ́j-βze.
(这种草)牛要咀嚼很久才能吞下
See: tɯ-ndzɯ,βzu See: βdaʁ,βzu See: tɯ-skɤt,βzu See: ɯ-qhu,βzu See: ɯ-sci,βzu See: aβzu
βzuwa noun
Etym: bzo.ba. artisan. 工匠.
βzɯr transitive verb
directional: tɤ- Etym: bzur. déplacer. 拿过去;搬走.

tɤ-βzɯr-a, ta-βzɯr
我拿走了,他拿走了

ɲɯ-saʁdɯɣ tɕe, tɤ-βzɯr-a
(那个东西)很碍事,所以我把它拿走了

kɯki kutɕu a-mɤ-pɯ-ɤta, tɤ-βzɯr
这个东西不要放在这里,你把它拿走
βzɯrtɕoʁ noun
Etym: bzur.ltɕog. excroissance sur les angles du toit. 房背左右两角上的顶端.

kha ɣɯ znde kɤ-βzu tɤ-jɤɣ tɕe ɯ-ʁɤri pɕoʁ χchoʁe tɯ-βzɯr ɯ-taʁ tu-kɤ-sɤmtɕoʁ nɯ βzɯrtɕoʁ rmi
房子的墙壁修完了的时候,在房子正面左右两角顶上修的尖角部分叫|fv βzɯrtɕoʁ βzɯrtɕoʁ
βʑar noun
busard. 鵟,鹞.
βʑaʁβʑɯɣ noun
Etym: bʑag.bʑugs. résidence. 住宿.

βlama ra kɯ kutɕu βʑaʁβʑɯɣ a-kɤ-nɯ-βzu-nɯ jɤɣ
喇嘛可以在这里就寝
βʑɤzu noun
Etym: bʑo.zo. seau à lait. 挤奶桶.
βʑoʁ transitive verb
directional: thɯ- Etym: bʑogs. tailler, éplucher. 削.

chɯ-βʑoʁ-a, tha-βʑoʁ
我削,他削了

kɯki laʁdɯn mɯ́j-sna tɕe, chɯ́-wɣ-βʑoʁ ɲɯ-ra
这个工具不好,要削一下

ɲɯ-jpum tɕe chɯ́-wɣ-βʑoʁ ɲɯ-ra
太粗,要削一下

sɲɯɣjɯ thɯ-βʑoʁ-a
我削了笔
βʑɯ noun
souris. 老鼠.
βʑɯlu noun
année du rat. 鼠年.
βʑɯndɤpa noun
dans cinq ans. 五年以后. See: βʑɯndi1 See: tɯ-xpa
βʑɯndi noun
Etym: bʑi. dans cinq jours. 五天以后.
βʑɯndi noun
bande molletière. 裹腿.

βʑɯndi nɯ-nɯrtaβ-a
我带了裹腿
βʑɯpa noun
Etym: bʑi.pa. quatrième mois. 四月.
βʑɯrna noun
oreilles de souris. 老鼠的耳朵.

βʑɯrna ɲɤ-sprɤt
植物脱落了子叶,长出了真正的叶子
ca noun
chevrotin. 麝香鹿.

ca nɯ sɯŋgɯ kɯ-rnaʁ tsa cho stɤmku nɯ ra ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu. sɯjno ma mɯ́j-ndze. ɯ-ku nɯ tshɤt ɯ-ku tsa ɲɯ-fse ri ɯ-ʁrɯ maŋe, ɯ-rna nɯ ra tshɤt wuma ɲɯ-fse, ɯ-phoŋbu ɯ-tshɯɣa nɯ ra li tshɤt ɲɯ-fse, ɯ-mɤlɤjaʁ nɯ ra tshɤt ɣɯ sɤznɤ ɲɯ-rɲɟi, ɯ-phoŋbu nɯ ɲɯ-xtshɯm, ɯ-mdoʁ nɯ ɲɯ-pɣi. ɯ-qa nɯ ta-ʁrɯ ɲɯ-ŋu, ɯ-jme kɯ-xtɯ-xtɯt ŋu. ɯ-jme ɯ-pa cho ɯ-xtɤpa lu-kɯ-ɕe nɯ ra ɲɯ-wɣrum. ɲɯ-ɣɤwu tɕe, tshɯtho ɯ-skɤt tu-βze ɲɯ-ŋu. ɯ-ɕa ɯ-ŋgɯ ɯ-tʂɤm me, ɯ-ɕa ʁɟa ŋu, ɯ-ndʐi nɯ ɯ-χtsɤβ a-pɯ-βdi tɕe mba ri wuma ʑo ngɯt, tɕe kɯɕɯŋgɯ tɕe tɯ-xtsa ɯ-ku spa stu kɯ-pe pjɤ-ŋu. ca phu mu tu tɕe, cɤmu nɯ kɯ-rɤpɯ ɯ-spa ɲɯ-ŋu, cɤmtsho nɯ ɯ-mtsho tu tɕe, nɯ wuma ʑo smɤn kɯ-ʑru ɲɯ-ŋu, tɕe ɯ-phɯ wuma ʑo wxti.
麝香鹿住在大森林和草地上。只吃草。头有点像山羊,但是没有角,耳朵很像山羊的耳朵,四肢比山羊的长一些,身子细,颜色是灰的。有蹄子,尾巴很短。尾巴下面和肚皮都是白色的。叫的时候发出小山羊的叫声。肉里没有脂肪,只有瘦肉。皮子搓揉好了以后,虽然薄但是很结实。在过去,是藏式皮鞋筒最好的材料。麝香鹿有公母,母鹿下崽子,公鹿有麝香,是一种很名贵的药材,价格很高。
caŋ noun
Etym: gʲaŋ. mur en terre. 土墙.
capɣi noun
cerf (moschus sifanicus). 马麂.
caʁ stative verb
célèbre. 出名.

tɤ-caʁ-a
我出名了

wuma ʑo pjɤ-cha tɕe, ɯ-rmi to-caʁ
他很能干,所以就变得很出名
caʁɕɣɤz noun
laine épaisse et fragile. 又粗又脆的劣质羊毛.
cɤɕna noun
Rumex japonicus. 山菠菜;羊蹄.

cɤɕna nɯ sɯjno ci ŋu, sɯŋgɯ cho stɤmku ra tɯ-ji ɯ-rkɯ ra tu-ɬoʁ ŋgrɤl. ɯ-jwaʁ nɯ aɲaʁndzɯm, ɯ-ru aɣɯrnɯɕɯr, kɯ-ɤrŋi tɕe tu, ɯ-mat tu-βze ɕɯŋgɯ nɤ, kɤ-ndza sna. ɯ-mɯntoʁ mɤ-mpɕɤr, ndɯβ, kɯ-ɣɯrni tsa ŋu. ɯ-mat thɯ-aβzu tɕe, pjɯ-ŋgra tɕe, tu-ɬoʁ mɤ-cha. ɯʑo ɯ-kɯ-sɯ-mphɤl nɯ ɯ-zrɤm ɲɯ-ɕti. tɯ-ɟom jamar ma tɯ-zri mɤ-cha. ɯ-jwaʁ ɯ-qhu nɯ mpɕu, ɯ-βzɯr nɯ ra rʁom.
山波菜是一种植物,一般生长在森林、草地和地边。叶子深绿色,茎淡红色,也有的是绿色的,结果之前可以吃。花不美,小,有点红。结了果以后,种子掉下而不能生长:使山波菜繁殖的是它的根。只能长一米来高。叶子背面是光滑的,边角有点粗糙。
cɤjmɤɣ noun
une espèce de champignon. 【獐子菌】.

cɤjmɤɣ nɯ tɯrgi ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-ɤpɣɯlu ʁɟa ʑo nɯ ŋu, ɯ-rʑɯɣ nɯ ca ɯ-rme ɲɯ-fse, kɯ-wxti tsa ci ɲɯ-ŋu, ɯ-mdoʁ cho ɯ-rʑɯɣ nɯ ra ndʐa cɤjmɤɣ ɲɯ-rmi
獐子菌生长在杉木林里,通体灰色,菌褶像麝香鹿(獐子)的毛,有点大,因为它的颜色和菌褶像獐子,所以称它为“獐子菌”。
See: ca See: tɤjmɤɣ
cɤmi noun
près du fleuve. 沿着河流的地方.
cɤmirɤku noun
cultures de vallée. 河坝农物(玉米). See: cɤmi See: tɤ-rɤku
cɤmtsaʁ noun
ruade. 尥蹶子.

mbro kɯ cɤmtsaʁ ja-lɤt tɕe pɯ́-wɣ-βde-a pɯ-ŋgrɤl
我尥蹶子把我扔下来了
Syn: nɯsɲɤtqha See: mtsaʁ
cɤmtsho noun
chevrotain porte-musc mâle. 公麝. See: ca
cɤmu noun
chevrotain femelle. 母麝香鹿. See: ca
cɤndʐi noun
peau de chevrotain. 麝香鹿皮. See: ca See: tɯ-ndʐi
cɤpɤcrɤle noun
nourriture de mauvaise qualité. 低等(的食物),素食.

cɤpɤcrɤle ɲɯ-ta-mbi
我给你吃得很素
See: ldʐɤpɤldʐɤle
cɤrme noun
poil de chevrotain. 麝香鹿毛. See: ca See: tɤ-rme
cɤrna noun
petit pain rond. 圆形的小馍馍. See: arɯcɤrna
cɤtʂha noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

cɤtʂha nɯ si kɯ-mbɤr ci ŋu, ɯ-ru kɯ-pɣi ci ŋu, ɯ-si wuma ʑo ngɯt, tɕe khɯzi kɤ-βzu sna, ɯ-jwaʁ kɯ-ndɯβ ci ŋu, ɯ-jwaʁ kɯnɤ pɣi, ɯ-mat cho ɯ-mɯntoʁ ra me, cɤmi tsa tu-ɬoʁ ŋu, rpɣo pɕoʁ me.
|fv cɤtʂha 是矮小的树种,树干灰色,木质结实,可以用来制造连枷的接头。叶子很小,也是灰色的,既没有花也没有果实。生长在河坝上,高山上不能生长。 cɤtʂha 是矮小的树种,树干灰色,木质结实,可以用来制造连枷的接头。叶子很小,也是灰色的,既没有花也没有果实。生长在河坝上,高山上不能生长。
cha intransitive verb
directional: tɤ-
pouvoir. 能够.

mɯ-pɯ-cha tɕe, tɕe tham tɕe ɯ-kɯ-mŋɤm to-mna tɕe, kɤ-rɯndzɤtshi to-cha
她原来吃饭不行,现在病痊愈了就可以吃饭了

mɯ-ɕɯ-tɯ-cha nɯ-sɯso-t-a
我怕你不行(忧虑式的例句)

être capable. 能干.

aʑo a-kɤ-cha me
什么都不会

nɤʑo kɯ ɲɯ-tɯ-cha tɕe nɤʑo jɤ-ɕe
你比较能干,你去吧
See: sɯxcha See: sɤcha
cha noun
alcool fermenté, tchang. 酒.
chaŋskɯ noun
Etym: kʰʲuŋ. bovidé au dos et au ventre blanc. 背部和肚子都是白色的牛.
che interjection
attend un peu. 等一下.
chɤβ transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ-
aplatir. 弄扁.

tɤ-chaβ-a, ɯʑo kɯ ta-chɤβ
我弄扁了,他弄扁了

kɯki laχtɕha ki kɤ-chɤβ mɤ-pe
把这个东西压扁了不好

plier (papier). 折在一起.

ɕoʁɕoʁ kɤ-chaβ-a
我把纸折在一起了

courber (complètement). (完全)弄弯.

a-mthɤβ pɯ-chaβ-a
我弯下腰了

tɯ-sloχpɯn ɯ-ɕki tɯ-mthɤɣ pjɯ́-wɣ-chɤβ ra
(学生)都得在老师面前鞠躬
See: ɲɟɤβ
chɤci noun
tchang (en jarre). 青稞酒放在坛子里以后挤出来的水. See: cha2 See: tɯ-ci
chɤdi noun
odeur d'alcool. 酒味. See: tɤ-di See: cha2
chɤle - See: achala
chɤlɤnnɤ adverb
peut-être. 也许.

chɤlɤnnɤ ɕe-a thaŋ, chɤlɤnnɤ mɤ-ɕe-a
我可能去,可能不去

jisŋi chɤlɤnnɤ tɯ-mɯ lɤt
今天也许会下雨

a- dian chɤlɤnnɤ rtaʁ thaŋ nɯ-sɯso-t-a tɕe, nɯ ma chong mɯ-kɤ-βzu-t-a
我想可能电足够,所以没有充
See: lɤt1
chɤmda noun
tchang en jarre que l'on boit à la paille. 坛坛酒.

chɤmda pɯ-tshi-t-a
我喝了坛坛酒
See: nɯchɤmda
chɤmdɤru noun
paille en bambou pour boire le tchang. 用竹子制成的管子,用来喝坛坛酒.
chɤmthɯm noun
de l'alcool et des plats. 酒菜. See: tɤ-mthɯm See: cha2
chɤt stative verb
avoir pour différence. 区别在于.

tɕiʑo ni kɯ-mɤku kɯ-maqhu ci chɤt ma, ʁnaʁna jɤ-ɣe-tɕi ɕti
我们的区别在于一个来得早,另一个来得晚,但是两个都来了
See: achɤt
chɤt intransitive verb
directional: pɯ- réussir. 成功;得逞.

tɯ-tɤ-kɤnɤma a-pɯ-chɤt
希望所做的一切都能成功
Syn: ŋgrɯ
chɤtshi noun
fait de boire beaucoup. 喝很多酒. See: cha2 See: tshi1 See: ɣɯchɤtshi
chɤzwa noun
lie du vin. 酒渣滓. See: tʂhazwa
chɣaʁchɣaʁ ideophone.2
propre et bien rangé. 形容又干净又整齐的样子.
chi intransitive verb
directional: nɯ- sucré. 甜.

ɲɯ-chi
是甜的
Ant: qiaβ
choŋtɕɯn noun
Etym: kʰʲuŋ.tɕʰen. grand oiseau mythologique. 大鹏.
chrɤβchrɤβ ideophone.2
sale et en désordre. 没有打扫干净.

nɤ-kha ra chrɤβchrɤβ ʑo to-tɯ-stu-t
你的家没有打扫干净

kha mɯ-thɯ́-wɣ-raʁrɯz tɕe, chrɤβchrɤβ ʑo pa
家里萌芽扫干净,很脏
chrɤβnɤchrɤβ ideophone.3

paʁtshi ɲɯ-ɤsɯ-ɕmi chrɤβnɤchrɤβ ɲɯ-ɤsɯ-stu
他在搅拌猪食,很脏
See: ɣɤchrɤβchrɤβ
chu postposition
direction. 方向.

a-thi kupa chu
下游的汉区
chɯ noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
chɯβ ideophone.1
bruit d'objet qui se casse. 东西折断的声音(咔嚓).

chɯβ ʑo pa-qlɯt
他咔嚓一声就弄断了

chɯβ ʑo pɯ-ɴɢlɯt
咔嚓一声就断了
chɯβchɯβ Variant: chɯpchɯp ideophone.2
crasseux. 很脏(地).

ɯ-thoʁ chɯpchɯp ʑo ɲɯ-pa
地很脏(到处都有赃物,没有扫干净)

kha nɯ chɯpchɯp ma-kɤ-tɯ-ste
你不要把家里弄得那么乱

tɕhaχɯ ɲɯ-ɲaʁ chɯβchɯβ ʑo ɲɯ-pa
茶壶又脏又黑的样子
chɯβnɤchɯβ -
manger à grande bouchées. 大口大口地吃.

paʁ chɯβnɤchɯβ ʑo ɲɯ-rɯndzɤtshi
猪大口大口地吃
chɯchɯβ ideophone.2
découpé n'importe comment en petits morceaux. 形容(砍)得稀烂的样子.

si ra chɯchɯβ ʑo to-ta (=to-lɤt)
他把柴砍得稀烂
chɯmu noun
Etym: kʰʲi.mo. chienne. 母狗.
chɯrdom noun
chien vagabond. 流浪狗.
chɯsɲu noun
Etym: kʰʲi.smʲo. rage. 狂犬病.

chɯsɲu ɲɤ-k-ɤtɯɣ-ci
它得了狂犬病
ci numeral
ci transitive verb
directional: pɯ- verser complètement d'un récipient à l'autre. 完全倒出来.

ki tɯ-rdoʁ ra pɯ-ci-t-a
我把这些粮食装进了(那个口袋)

a-tʂha ɲɯ-sɤɕke tɕe, tsuku pɯ-ci
我的茶很烫,倒一点出来
Syn: phoʁ
ci numeral
un. 一.
indéfini. 不定.

kɯɕɯŋgɯ tɕe ʁzɤmi ci pjɤ-tu-ndʑi
从前,有一对夫妻

ci ɯ-mphru ci ʑo
一个接着一个

un peu. 一点.
une fois. 一下.

li ci tɤ-ti
Syn: tɤɣ
cischiz pronoun
n'importe où, à un certain endroit. 在某个地方,随便在哪个地方.
cit intransitive verb
directional: jɤ- bouger. 移动;搬迁.

jɤ-cit-a, ɯʑo jɤ-cit
我搬了,他搬了

kha ta-βzu-nɯ tɕe, ju-cit-i ra
他们修了房子,我们要搬
Syn: spɤr See:
ciz tɕe adverb
à un moment futur. 总有一天(未来).

ɯʑo ciz tɕe ɣi ɕti
他总会要来的

aʑo ciz tɕe ɕɯ-rtoʁ-a ra
我总有一天会去看他
ci ci -
certains. 有些.
parfois. 有时候.

tɯ-mɯ ci ci ku-lɤt, ci ci mɯ́j-lɤt
偶尔下雨,偶尔不下
ci nɤ -
pas (même) un. 连……也.

ɯ-kɤrme tɯ-ldʑa ci nɤ a-mɤ-jɤ-tɯ-ɕɣɤz ma mɤ-jɤɣ
连一根头发都不要带回来
ci ntsɯ -
chacun (sans exception). 一个也不漏.

khɯtsa tɯ-rdoʁ tɕe ci ntsɯ pjɤ-ta, maka mɯ-ɲɤ-sɤtɕɯtɕit
每一碗都放了一块,一个也没有漏掉

chaque fois. 每一次.

ci a-mɤ-ɕ-tɤ-ru tɕe, ci ntsɯ tu-dɤn pjɤ-ŋgrɤl
只要少看一次,就会变得多一点
ci nɯ pronoun
l'autre (dont on a déjà parlé). 另外那个.

ci nɯ kɯ nɯra to-nɯ-ndo qhe nɯ jo-nɯ-ɕe
另外那个(人)把那些(东西)拿走了
ci,sɯpa -
mettre ensemble. 加起来.

jɯfɕɯr aʑo ʁnɯ-ɣjɤn kɤ-rŋgɯ-a tɕe, ci tú-wɣ-sɯpa tɕe tɯtshot kɯngɯt jamar pɯ-nɯʑɯβ-a
我昨天睡了两次,加起来一共睡了大概九个小时。

marier. 让……结婚.
claŋclaŋ ideophone.2
rond et lisse. 形容又圆又光滑的样子(油光发亮).

ɯ-ku pjɤ-nɯ-sɯ-qrɤz tɕe, claŋclaŋ ʑo ɲɯ-pa
他理了发,头光滑得发亮
claŋnɤclaŋ ideophone.3

claŋnɤclaŋ kɤ-ari
他(头光溜得发亮)地去了
See: ɕlaŋɕlaŋ See: slaŋslaŋ See: ɕliɕli
claʁclaʁ ideophone.2
brillant. 形容闪亮耀眼的样子.

rgali wuma ʑo ɯ-ɲɤm ɲɯ-sna tɕe, ɲɯ-nɤmbju ʑo claʁclaʁ
小奶牛膘满肉肥,皮毛闪闪发亮
clicli ideophone.2
noir, lisse et brillant. 形容脑袋光溜溜又黑的模样. See: clɯclɯ
cloʁcloʁ ideophone.2
noir brillant. 形容耀眼的黑色.

tɯrme ra tɤŋe ɯ-ŋgɯ ntsɯ ɲɯ-rɤma-nɯ tɕe ɲɯ-ɲaʁ-nɯ cloʁcloʁ ʑo ɲɯ-ŋu
人们长期在太阳底下劳动,皮肤就变得黑油油的

ko-naʁri cloʁcloʁ ʑo
这个东西上面有油迹,变得黑油油的
clɯclɯ ideophone.2
noir et chauve. 形容脑袋光溜溜又黑的模样.

jiɕqha tɤ-rɟit nɯ clɯclɯ ɲɯ-ɲaʁ
小孩子,脸是黑的,又是光头
clɯnɤclɯ ideophone.3

clɯnɤclɯ ɲɯ-ŋke
脸黑、光头(的小孩子)在走
See: clicli
co noun
vallée. 沟.
coɕit noun
vallée. 山谷.
comuco noun
Kyomkyo. 脚木足.
coŋ noun
perte, dommage. 损失.

a-coŋ pɯ-ɣe
我受损了

coŋ wuma ʑo ɲɯ-wxti
损失很惨重
See: coŋ2
coŋ intransitive verb
directional: pɯ- subir des dommages. 受损.

pɯ-coŋ-a
我受损了
cotcot ideophone.2
petit et mignon. 形容又小又可爱的样子.

wɯɟa cotcot ɲɯ-pa
调羹很小

tɤmɤru cotcot ʑo ɲɯ-pa
脚印很小

karkɯm cotcot ʑo to-ɬoʁ
圆根的子叶很小

tɤ-pɤtso ɯ-jaʁ cotcot ʑo ko-ɕthɯz
小孩子伸了手,很可爱
craŋ ideophone.1
bruit du verre qui se brise. 玻璃被砸碎的声音.
craŋnɤlaŋ ideophone.4

craŋnɤlaŋ ɲɯ-ɤkhɤzŋga
他大声地喊
See: ɣɤcraŋlaŋ
crɯβcrɯβ ideophone.2
brisé en mille morceaux. 玻璃被砸碎.

χɕɤl crɯβcrɯβ ʑo pjɤ-ɴɢrɯ
玻璃砸得粉碎
See: crɯmcrɯm See: cɯmcɯm
crɯcrɯ ideophone.2
sale, crasseux et plein de morve. 形容又脏又湿,吊着鼻涕的样子.

ki tɤ-pɤtso pjɯ́-wɣ-zraχtɕi ɲɯ-ra ma crɯcrɯ ʑo ɲɯ-pa
要给这个小孩子洗澡,他很脏的样子
crɯɣcrɯɣ ideophone.2
en désordre. 形容乱七八糟的样子(很多东西).

laχtɕha crɯɣcrɯɣ ʑo ko-rmbɯ
他把东西得乱七八糟
See: ɟrɯɣɟrɯɣ
crɯmcrɯm ideophone.2
brisé en mille morceaux. 玻璃被砸碎.

χɕɤl crɯmcrɯm ʑo pjɤ-ɴɢrɯ
玻璃砸得粉碎
See: crɯβcrɯβ See: cɯmcɯm
cu transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ- ajouter des ingrédients. 另加配菜.

ka-cu
他加了

cai ɯ-ŋgɯ tɕe ɕku kú-wɣ-cu tɕe mɯm
在菜里放点葱就好吃

yangyu ɯ-ŋgɯ tɤjko ci kɤ-ce
你在土豆里面加一点酸菜
cupa noun
ardoise. 石板.
transitive verb
transitive verb
directional: tɤ- ouvrir. 打开.

kɯm tɤ-cɯ-t-a
我开了门

kɯm tɤ-ci
你开门吧

tʂu tɤ-cɯ-t-a
我让了路

ɯ-mɲaʁ ɲɤ-cɯ
他睁开了眼睛

a-rnoʁ ʑo ku-ci ɲɯ-ɕti, tɕe kɤ-sɤŋo mɯ́j-khɯ
很吵,无法听清楚

ma-tɯ-ɤrju ma a-rnoʁ ma-tɯ-ci ma ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不要说了,不要吵我
See: ɲɟɯ
intransitive verb
directional: kɤ- hiberner. 冬眠.

rɯdaʁ ra qartsɯ tɕe ku-cɯ-nɯ ŋu
动物冬天的时候冬眠

qajɯ kɯnɤ ku-cɯ-nɯ ŋu ŋgrɤl
虫子也冬眠

χɕitka jɤ-ɣe tɕe chɯ-ɬoʁ-nɯ ŋu, qartsɯ tɕe ku-cɯ-nɯ ŋu
春天的时候出来,冬天的时候冬眠
noun
pierre. 石头.
cɯβjiz noun
plaque de pierre. 石板.
cɯβloʁ noun
flaque d'eau. 水洼;水坑.

cɯβloʁ ɯ-ŋgɯ qaɕpa ɣɤʑu
在水坑里有个青蛙
cɯɣ intransitive verb
cɯɣɬaj noun
symptôme dans lequel la muqueuse buccale devient blanche. 口腔内膜变白(症状).

ɯ-kɯr cɯɣɬaj ɲɤ-xtsu
嘴巴里发白了
cɯm transitive verb
directional: kɤ- retourner vers l'intérieur (les bords d'un tissu découpé avec une paire de ciseaux). 把(用剪刀剪过的)布料的边缘往里面折进去.

tɯ-ŋga ɯ-tɕhɤz nɯ nɯ-ʁndzar-a tɕe, ɯ-rtsho nɯ kɤ-cɯm-a
我把衣服的吊边布剪出来,然后把边缘折进去缝起来
cɯmbɤrom noun
ampoule. 水疱.

aʑo a-jaʁ pɯ-ɕke tɕe, cɯmbɤrom to-rku
我烫伤了手就出现了水泡
See:
cɯmcɯm ideophone.2
brisé en mille morceaux. 玻璃被砸碎.

χɕɤl pjɤ-xtsɯ cɯmcɯm ʑo
玻璃砸得粉碎
See: crɯmcrɯm See: crɯβcrɯβ
cɯnkhɤβ noun
satin. 缎子. See: cɯrzɯn
cɯnmu noun
rumeurs, zizanie. 谣言(挑拨离间).

cɯnmu a-mɤ-tɤ-tɯ-fkri (=a-mɤ-tɤ-tɯ-βze)
你不要挑拨离间
See: rɯcɯnmu
cɯŋcɯŋ ideophone.2
radieux, ensoleillé. 阳光强烈,普照大地.

tɤŋe cɯŋcɯŋ ʑo pjɤ-zɣɯt tɕe ɲɯ-sɤscit
阳光很强烈,很舒服
cɯŋglɯɣ noun
pilon. 杵【捶捶】.
cɯpɤspoʁspoʁ noun
jouet en forme de meule. 水磨模型的玩具.
cɯphɯt noun
ramassage de pierres. 捡石头(庄稼地).

cɯphɯt nɯ-βzu-t-a (=cɯ nɯ-phɯt-a, nɯ-ɣɯcɯphɯt-a)
我捡了石头
See: cɯ3 See: phɯt See: ɣɯcɯphɯt
cɯrmbɯ noun
tas de pierre. 石头堆. See: cɯ3 See: tɯ-rmbɯ
cɯrndʑi noun
sable. 沙子.
cɯrzɯn noun
satin. 缎子的一种. See: cɯnkhɤβ
cɯʁrɤt noun
charbon; houille. 煤.
cɯχɕiz noun
terre pierreuse. 沙地. See:
ɕa noun
Etym: ɕa. viande crue. 生肉.
ɕaβ transitive verb
directional: jɤ- rattraper. 赶上;追上.

jɤ-ɕaβ-a, jɤ-tɯ-ɕaβ, ja-ɕaβ
我追上了他,你追上了他,他追上了他

a-wɯ a-wi ra mɯ-tɤ-ɕaβ-a
我们出生的时候我的爷爷奶奶已经去世了
ɕaβ stative verb
être assez long. 够长(可以连接起来).

tɤ-ri ɲɯ-ɕaβ
线够长

tɯmbri ɲɯ-ɕaβ
绳子够长

ɯ-tɯ-rɲɟi ɲɯ-ɕaβ
够长
ɕamɤr noun
une espèce de cerf. 一种鹿.
ɕaɲaʁ noun
une espèce de cerf. 一种黑色的鹿.
ɕaŋ stative verb
directional: tɤ- vieillir (corne d'un cerf). 老(鹿角).

ɯ-ʁrɯ to-ɕaŋ
它的角老了
ɕaŋβli noun
Etym: ɕiŋ. pousse d'arbre. 树苗. See: tɯβli
ɕaŋdi adverb
d'ici jusqu'à là-bas. 从这边直到那边(西边).
ɕaŋkɯ adverb
d'ici jusqu'à là-bas. 从这边直到那边(东边).

ki ɕaŋdi mbarkhom sɤtɕha ŋu, ki ɕaŋkɯ tɕɯχtsi sɤtɕha ŋu
从这里到边就是马尔康的地区,这里到那边就是卓克基的地区
ɕaŋlo adverb
place des anciens, au sud. 老年人坐的地方;往南方.
d'ici vers l'amont. 从这里一直往上游.
ɕaŋpa noun
d'ici jusqu'en bas. 从这里一直往下.
ɕaŋpɕi postposition
Etym: pʰʲis. à partir de ce moment. 从那以后.
ɕaŋpin noun
bord des habits tibétains. (女式藏装)缝在外面的吊边.
ɕaŋtaʁ adverb
au plus. 最多.

tɯ-sŋi tɯ-ɣjɤn ɕaŋtaʁ smɤn kɤ-ndza mɯ́j-ra
一天不要吃药超过一次
ɕaŋthi adverb
d'ici vers l'aval. 从这里一直往上游.
ɕaŋtoʁ noun
Etym: ɕiŋ.tog. fruit. 果子.
arbre fruitier. 果树. Syn: sɯmat
ɕaŋɯ noun
Etym: ɕʷa.ŋu. période de chaleur des cerfs. 鹿的发情期.
ɕaqajɯ noun
asticot. 蛆. See: ɕa See: qajɯ
ɕar transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- chercher. 寻找.

na-ɕar
他找了

kɯki kɯ-fse kɯ-pe kɤ-ɕar me
找不到这么好的

a-laχtɕha nɯ-nɯ-βde-t-a nɯ kɤ-ɕar mtam-a
我会找到我丢失的东西

nɯ-ɕar-a tɕe pɯ-mto-t-a
我找到了
ɕaʁja interjection
bien fait (pour lui). 活该.
ɕaʁwɯ noun
navet séché. 干了的芜菁根.
ɕaχpu noun
Etym: ɕag.po. ami. 朋友.

a-ɕaχpu ŋu
是我的朋友
ɕe intransitive verb
ɕe intransitive verb
ɕe intransitive verb
ɕe intransitive verb
ɕe intransitive verb
directional: _ past stem: ari construction: participe sujet
aller. 去.

jɤ-ari-a, jɤ-ari
我走了,他走了

kha tu-ɕe-a ŋu
我在回家的路上

directional: lɤ- entrer. 进去.

kɯm tu-ci-a tɕe kha ɯ-ŋgɯ lɤ-ari-a tɕe a-pɯ-ŋu
我开门,进了门再说

a-mɲaʁ ɯ-ŋgɯ thɯci ko-ɕe
我眼睛里进了什么东西

directional: thɯ- sortir. 出去.

tɯ-ɕna ɯ-ŋgɯ ri tɯ-skɤt chɯ-ɕe ɲɯ-ra
这个音要从鼻子发出来

directional: thɯ- couler. 流(水).

tɯ-ci chɯ-ɕe ɲɯ-ŋu
水在流淌

directional: _ être (aligné, étendu) le long de. 排过去.

tɤrɲɟo nɯ jɯɣi ʁɟa ʑo ku-ɕe ɲɯ-ŋu
架子上排过去的全都是书

directional: nɯ- se passer (temps). 过(时间).

kɯmŋu-xpa ɲɤ-ɕe
过了五年
See: ari See: See: tɯ-sɯm,ɕe See: tɯ-sroʁ,ɕe See: tɯ-βri,ɕe
ɕɤci noun
soupe. 汤. See: ɕa See: tɯ-ci
ɕɤfɕo Variant: ɕɤxɕo adverb
ces derniers jours. 这几天.
ɕɤɣ stative verb
directional: tɤ- nouveau. 新.

jiɕqha laχtɕha ɲɯ-ɕɤɣ
那个东西是新的
Ant: mbe
ɕɤɣ noun
Etym: ɕug. genévrier. 柏树.

ɕɤɣ nɯ si kɯ-jpum kɯ-mbro ci ŋu, ɯ-ru nɯ tɯrgi sthɯci mɤ-jpum, mɤ-mbro, ɯ-rtaʁ nɯ tɯrgi ɯ-rtaʁ sɤznɤ jpum cho rɲɟi, taʁ tɤ-ari ɯ-jija tu-xtɯt ŋu, ɕɤɣ tɯrgi sɤznɤ ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-jwaʁ nɯ alɯlju, aɣɯrtɯrtaʁ, ɯ-mdoʁ nɯ ldʑaŋsɤr ŋu. ɕɤɣ ɣɯ ɯ-ru nɯ li tɤrɤm wuma ʑo kɯ-ʑru kɤ-sɯ-pa ŋu ma ɯ-rɯmu tu, ɯ-mdoʁ mpɕɤr, ɕɤɣ tɯ-phɯ tɕu ɕoŋtɕa lɤβdɤlɤŋu-rzɯɣ ma kɤ-ʁndzɤr mɤ-rtaʁ. ɯ-jwaʁ nɯ tɤ-fsaŋ spa stu kɯ-ʑru ŋu, pjɯ́-wɣ-tɕɤβ tɕe, ɯ-dɯχɯn wuma mɯm. ɯ-rqhu rɕɯrɕɯβ ʑo pa, aɣɯrnɯɕɯr. qartsɯmɤftɕar ɯ-mdoʁ ɲɯ-nɤsci mɤ-cha.
柏树是长得又粗又高的树种,树干没有杉树那么粗和高,枝桠比杉树的要粗和长,枝桠越是长在上面,就越短。柏树的枝桠比杉树的要多,叶子是圆柱形的,长很多枝桠,是淡绿色的,柏树也是制造木板的好材料,有条纹,颜色很美观。一棵柏树只能锯成四五节木料。叶子是烧香的最好的材料,烧了味道很香,树皮很粗,带有一点红色。颜色一年四季都不会变。
See: nɯɕɤɣ
ɕɤɣpɣa noun
Turdus sp. (rubrocanus, kessleri). 鸫. See: ɕɤɣ2 See: pɣa
ɕɤɣrum Variant: ɕoʁɣrum noun
espèce de sarrasin. 甜荞. See: ɕoʁ See: wɣrum
ɕɤjaʁ noun
viande des membres antérieurs. 牲畜前腿的肉. See: ɕa See:
ɕɤkhe noun
viande maigre. 瘦肉.
ɕɤkhoz noun
sac que l'on porte en bandoulière. 挎包. Ant: phɯrkhɯɣ
ɕɤkhrɯ noun
viande séchée. 牛肉干. See: ɕa See:
ɕɤku noun
tête coupée. 被砍掉的头.

paʁ ɯ-ɕɤku
(被砍掉的)猪头

ɕɤku ɯ-ɕki ɕɤrna
对着头说耳朵的坏话(打草惊蛇)
See: See: ɕɤjaʁ See: ɕɤmi See:
ɕɤldʐa noun
viande sanglante. 血淋淋的肉块.

ɯ-mɲaʁ ɯ-ŋgɯ ɕɤldʐa kɯ-fse ko-ɣi
他眼睛发红(几乎看不到眼珠)
ɕɤltɕhɯz noun
peler à la base des ongles. 指甲的底部脱皮.
ɕɤltsaʁ noun
habit d'homme en cuir. 皮袄(男生穿).

tɯ-rcu ɕɤltsaʁ
皮袄
ɕɤmcɤthoʁ noun
nom de lieu. 龙头滩.
ɕɤmi noun
viande des membres postérieurs. 牲畜后腿的肉. See: ɕa See: tɯ-mi
ɕɤmiɕtʂɤt noun
crochet utilisé pour accrocher la viande cuite. 专门用来钩住熟肉的铁钩. See: ɕom1
ɕɤmiŋoʁ noun
crochet de cheminée. 火钩. Syn: smɯʁjoʁ See: ɕom1 See:
ɕɤmloʁ noun
heurtoir. 门环.

ɕɤmloʁ nɯ ko-ndo tɕe kɯm lo-nɤrkhɯrkhɯβ
他用门环敲门
See:
ɕɤmscoʁ noun
mors. 马嚼子. See: ɕom1 See: scoʁ
ɕɤmtshoʁ noun
clou en fer. 铁钉.
ɕɤmɯɣdɯ noun
arme à feu. 枪. See: ɕom1
ɕɤnthɤβ noun
robe de moine. 和尚服装的一种,穿在腰上.
ɕɤntsɯt noun
habit de femme en tissu. 布;呢子制成的女装.
ɕɤŋi noun
viande crue. 生肉.
ɕɤr noun
soir. 晚上.
ɕɤrɤɕa noun
viande du ventre du cochon. 猪的肚皮的内层肉.
ɕɤrkha noun
aube. 黎明.

ɕɤrkha ɲɤ-ɴɢraʁ
已经破晓了
See: ɕɤrkha,ɴɢraʁ
ɕɤrkha noun
ɕɤrkha,ɴɢraʁ -
directional: nɯ- percer, se lever (aube). 破晓.

ɕɤrkha ɲɤ-ɴɢraʁ
破晓了
ɕɤrma noun
brigand. 土匪.
ɕɤrmasŋi adverb
le jour et la nuit. 日夜. See: ɕɤr See: tɯ-sŋi
ɕɤrna noun
oreille coupée. 被砍掉的耳朵.

paʁ ɯ-ɕɤrna
被砍掉的猪耳朵
See: ɕɤku See: ɕɤjaʁ See: ɕɤmi See: tɯ-rna
ɕɤrɯ noun
os. 骨头.
ɕɤrwa noun
Etym: ɕar.pa. musulman. 回族.
ɕɤrzaŋ noun
casserole en cuivre. 铜锅.
ɕɤsca noun
cerf (mâle), bovidé de couleur noire dont le milieu du corps est blanc. 公鹿;全身黑色、腰白色的牛.
ɕɤt intransitive verb
directional: nɯ- s'habituer. 习惯.

kɯki aʑo ɕat-a, tɯ-ɕɤt, ɯʑo ɕɤt
我习惯这个,你习惯,他习惯

ɯʑo ɲɤ-ɕɤt, ɯʑo nɯ-ɕɤt
他习惯了

tɯ-ŋga kɤ-ŋga nɯ kɤ-ɕɤt ci tu wo
(人)穿衣服是有(自己的)习惯的

ɯʑo tɯ-ŋga kɯ-jaʁ kɤ-ŋga ɲɤ-ɕɤt
他习惯穿很厚的衣服

aʑo tɯcɯrqɯ kɤ-tshi nɯ-ɕat-a
我习惯喝冷水
ɕɤwɤr noun
conjonctivite. 结膜炎.
ɕɤχcɤl noun
minuit. 半夜. See: ɕɤr See: ɯ-χcɤl
ɕɣaʁɕɣaʁ ideophone.2
pointus et brillants (crocs). 形容獠牙等尖而光滑的样子.

ɯ-ndzɣi ɕɣaʁɕɣaʁ ʑo pa
它的獠牙又尖又光滑
ɕɣɤχa noun
auquel il manque une dent. 少了一颗牙齿的(人). See: tɯ-ɕɣa See: aχa
ɕɣɤz transitive verb
directional: jɤ- rendre. 还东西;退回.

ɯʑo kɯ ja-ɕɣɤz
他还了

kɯki mɯ́j-ra tɕe, kɤ-ɕɣɤz ɲɯ-ra
不再需要的话请还(给我)

nɯ-kɯ-ɕɣaz-a
你还给我了
Syn: fsɯɣ
ɕico noun
plastique. 塑料.
ɕintɕhi noun
Etym: fn:星期. jour de repos. (放的)假.

jisŋi a-ɕintɕhi ŋu
我今天放假
ɕirʁaʁ noun
une espèce de champignon. 青冈菌.

ɕirʁaʁ nɯ ɕkrɤz kɯ-xtɕi tsa ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mgɯrqhu ɣɯrni ɯ-pa cho ɯ-ru nɯ ra wɣrum, kɤ-ndza mɯm, kɯ-xtɕɯ-xtɕi qiaβ
青冈菌生长在比较矮小的青冈树林里,背面粉红色,下部和菌柄白色。好吃,略苦。
ɕkala noun
boiteux. 跛子. Syn: ʑɤwu See: aɕkala
ɕkatmbri noun
corde pour attacher les marchandises. 绑驮子用的绳子. See: tɯ-ɕkat See: tɯmbri
ɕke intransitive verb
directional: pɯ-
brûler. 烫;被烫到.

pɯ-ɕke-a, pɯ-ɕke
我(被)烫到了,他(被)烫到了

tɯcila pjɤ-lwoʁ tɕe pjɤ-ɕke
把滚烫的水洒了一地,烫到了

a-jaʁ pɯ-ɕke
我烫伤了手

importante (affaire). 重要(事情).

jiɕqha nɯ kɯ-ɕke ci ɲɯ-ŋu (=kɯ-ʁzi)
这件事情很重要
See: sɤɕke1 See: sɤɕke2 See: nɤsɤɕke See: ʑɣɤsɤɕke See: sɯɕke
ɕkɤbɯ noun
pain aux poireaux. 韭菜的包子. See: ɕku
ɕkɤfkri noun
sauce à l'air. 大蒜沾水. See: ɕku
ɕkɤɣɕkɤɣ ideophone.2
grand, maigre et bossu. 形容又高又瘦又驼背的样子. Syn: ʑgɤβʑgɤβ
ɕkɤɣnɤɕkɤɣ ideophone.3
en saccade. 一震一震.

ɕkɤɣnɤɕkɤɣ pa-xtsɯ
他一震一震地砸了

ɯ-mi ɲɯ-mŋɤm tɕe, ɕkɤɣnɤɕkɤɣ kɤ-anɯri
他脚很痛,蹒跚地回去了
See: ɣɤɕkɤɣɕkɤɣ
ɕkɤkhe noun
oignon. 葱.

ɕkɤkhe nɯ praʁ kɯ-fse kɯ-tu tsa ɣɯ sɤtɕha tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-qa jpum tsa ɲɯ-βze cha, ɯ-rqhu kɤntɕhɯ ʑo tu, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤlɯlju tɕe qhoʁsjɯβ ŋu ri nɤrko, ɯ-tho tu, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɤrŋi ɲɯ-lɤt ŋu. kɤ-ndza mɯm.
|fv ɕkɤkhe 生长在岩石一样石头比较多的山上,根粗,有多层皮,叶子也是圆柱形的、空心的,但很结实。有花梗,开蓝色的花。好吃。 ɕkɤkhe 生长在岩石一样石头比较多的山上,根粗,有多层皮,叶子也是圆柱形的、空心的,但很结实。有花梗,开蓝色的花。好吃。
See: ɕku
ɕkɤkɯm noun
jardin. 菜园. See: ɕku
ɕkɤɲcɣa noun
poireau sauvage. 野韭菜.

ɕkɤɲcɣa nɯ ɯ-mdoʁ kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-qa ɯ-zrɤm sɤɣ-ndzoʁ nɯ ɯ-rqhu tu jpum, ɯ-jwaʁ kɯ-jaʁ tɕe, tu-ŋgɤɣ tɕe, tɯ-ɲcɣa ɯ-tshɯɣa fse. ɯ-χcɤl ɯ-spjɯŋ tɤ-ɣe tɕe, ɯ-kɤχcɤl ɲɯ-rɯmɯntoʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ ɕkɤzoŋzoŋ rmi, li ɕkɤtho rmi. kɤ-ndza sna, ɯ-di mɯm.
ɕkɤɲcɣa 呈灰色,长根的部位有硬皮。根略粗。叶子厚而弯,形似镰刀(|fv tɯɲcɣa )。中间长主心干,顶端开花。花叫做|fv ɕkɤzoŋzoŋ ,也叫做|fv ɕkɤtho 。可食用,好吃。 tɯɲcɣa )。中间长主心干,顶端开花。花叫做 ɕkɤzoŋzoŋ ,也叫做 ɕkɤtho 。可食用,好吃。
See: ɕku See: tɯɲcɣa
ɕkɤphɤr noun
poireau sauvage. 鹿耳韭.

ɕkɤphɤr nɯ mbraj, sɤjku, tɯrgi kɯ-mbro ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-qa ɣɯ ɯ-rqhu kɤntɕhɯ-tɤlɤβ ʑo tu, ɯ-ru me, ɯ-jwaʁ ʁnɯ-mpɕar ma me, ɯ-χcɤl ri ɯ-tho tu-ɬoʁ tɕe, lonba χsɯ-ldʑa ma tu-kɯ-ɬoʁ me. ɯ-jwaʁ nɯ qartshaz ɣɯ ɯ-rna ɯ-tshɯɣa fse, kɯ-ɤrtɯm kɯ-rɲɟi tɕe lu-kɯ-ɤkɤmtɕoʁ ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ mpɕu, mpɯ, tsuku kɯ ɕkɤphɤr tu-ti-nɯ ŋu, tsuku kɯ ɕkɤjwaʁ tu-ti-nɯ ŋu. kɤ-ndza mɯm.
|fv ɕkɤphɤr 生长在树高较高的红桦、白桦或杉树林里。根长有多层皮,没有茎,只有两片叶子。中间长花梗,总共只有三根。叶子形状像鹿的耳朵,椭圆形,顶部尖。叶子光滑、嫩。有的人叫|fv ɕkɤphɤr ,有的人叫|fv ɕkɤjwaʁ 。好吃。 ɕkɤphɤr 生长在树高较高的红桦、白桦或杉树林里。根长有多层皮,没有茎,只有两片叶子。中间长花梗,总共只有三根。叶子形状像鹿的耳朵,椭圆形,顶部尖。叶子光滑、嫩。有的人叫 ɕkɤphɤr ,有的人叫 ɕkɤjwaʁ 。好吃。
ɕkɤpja noun
poireau sauvage. 野韭菜.

ɕkɤpja nɯ sɯŋgɯ arɤkhɯmkhɤl ma sɯŋgɯ thamtɕɤt tu maʁ, ɕkɤpja nɯ kɯ-ndɯβ ci ŋu, ɯ-jwaʁ arŋi, ɯ-ru nɯ ɯ-jwaʁ lu-ɬoʁ ɕɯŋgɯ nɯ kɯ-ɤrɤʑɯʑrɤz ŋu, kɯ-wɣrum tɯ-ʑrɤz, kɯ-ɣɯrni tɯ-ʑrɤz ŋu. ɯ-jwaʁ χsɯm ɕaŋtaʁ me. ɯ-χcɤl ɯ-mɯntoʁ tu-ɬoʁ tɕe, chɯ-do ɕti. mɯntoʁ kɯ-ɣɯrni ɲɯ-lɤt ŋu. tú-wɣ-ndza tɕe wuma ʑo mɤrtsaβ tɕe ɯ-dɯχɯn tu.
|fv ɕkɤpja 生长在某些森林中,并不是所有地方都有。|fv ɕkɤpja 长得小,叶呈绿色。叶子长出来之前,茎上有条纹,白一条,红一条。叶子最多只有三片。中间长花梗时,就老了。开红色花。吃起来辣,有香味。 ɕkɤpja 生长在某些森林中,并不是所有地方都有。 ɕkɤpja 长得小,叶呈绿色。叶子长出来之前,茎上有条纹,白一条,红一条。叶子最多只有三片。中间长花梗时,就老了。开红色花。吃起来辣,有香味。
ɕkɤrnɤɕkɤr ideophone.3
en boitant. 形容人跛脚的样子.

ɕkɤrnɤɕkɤr ʑo jo-nɯɕe
他跛着脚地回家了
ɕkɤrɯ noun
capricornus sumatraensis. 鬣羚.

ɕkɤrɯ nɯ sɯŋgɯ praʁ ɯ-rchɤβ aʁɤndɯndɤt ku-rɤʑi ɕti, rpɣo, co, sɯŋgɯ ɯ-ŋgɯ kɤsɯfse kɯ-tu ci ɕti, ɯʑo nɯ zɯmi nɯŋa fse, ɯ-qa ta-ʁrɯ nɯŋa ɯ-qa ta-ʁrɯ fse, pjɯ́-wɣ-sat tɕe, ɯ-mɤlɤjaʁ ɯ-ndʐi nɯ sɲɤt sna, ɯ-ʁrɯ tɯ-tɕha kɯ-ɤmtɕɯ-mtɕoʁ ŋu, tɯ-tɣa jamar zri, ɯ-rna nɯnɯ tɤrka ɯ-rna fse, ɯ-mtɕhi nɯ nɯŋa ɯ-mtɕhi fse, kɯ-ɤɲaʁndzɯm kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr tsa ɯ-mdoʁ ŋu, ɯ-rpaʁ nɯ tɕu kɯ-wɣrum tɯ-snaʁ tu.
鬣羚栖息在森林里,也生活在岩石上,在高山、河坝到处都有,它有点像奶牛,蹄子像奶牛的蹄子。打死了以后,四肢的皮子可以用来作后鞧。有一对很尖的角,有一拃长,耳朵像驴子的耳朵,嘴像牛的嘴,颜色是黑里透红,肩部有一块白点。
ɕkɤtho noun
pédoncule d'ail. 蒜梗. See: ɕku See: ɯ-tho
ɕkɤtshoŋ noun
Etym: fn:葱. oignon. 葱.

ɕkɤtshoŋ nɯ tɯ-ji ɯ-ŋgɯ lu-kɤ-nɯ-ji ci ŋu, ɯ-qa nɯ ɯ-zrɤm kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-ru me, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤlɯlju tɕe qhoʁsjɯβ ŋu, ɯ-ku tu-omtɕoʁ ŋu, ɯ-dɯχɯn mɯm, tɕeri kɤ-smi tɕe ɯ-di ɲɯ-me ɕti.
|fv ɕkɤtshoŋ 是自己种在地里的(农作物),须根白色,没有茎,叶子圆柱形、空心。顶部尖,有香味,但煮熟后就没有香味了。 ɕkɤtshoŋ 是自己种在地里的(农作物),须根白色,没有茎,叶子圆柱形、空心。顶部尖,有香味,但煮熟后就没有香味了。
ɕkɤtɯm noun
racine de l'ail. 大蒜的根. See: ɕku
ɕkɤzoŋzoŋ noun
espèce d'oignon. 葱的一种.
ɕkho transitive verb
directional: tɤ- directional: lɤ- directional: nɯ- directional: thɯ- faire sécher, étendre. 晒;铺.

tɤ-ɕkho-t-a, ta-ɕkho, tɤ-ɕkhɤm
我晒了,他晒了,你晒吧

tɯ-mɯ tɤ-pe tɕe, tɤŋe nɯ-ɬoʁ tɕe, tɕe tɯ-ŋga ra kɤ-ɕkho ra
太阳出来了,我们要晒衣服了

a-ŋga tɤ-ɕkho-t-a
晒衣服

tɤ-βɟu lɤ-ɕkho-t-a
铺褥子

tɯjpu nɯ-ɕkho-t-a
我把粮食晒干了
ɕkliɕkli ideophone.2
rond et dur. 形容长条形的东西圆而硬的样子.

ʁʑɯnɯ ra nɯ-ʁla kú-wɣ-ndo tɕe ɕkliɕkli ʑo ɲɯ-rko
小伙子的手臂拿起来圆圆的硬硬的

tɤ-ri pɯ́-wɣ-rɤtɕaʁ tɕe tɯ-mɤpa ɲɯ-rko ɕkliɕkli ʑo
踩在绳子的上面,感觉脚下很硬,站不稳
Syn: ɕklɯɣɕklɯɣ
ɕklɯɣ transitive verb
directional: nɯ- gêner dans le dos (d'un objet dur sur lequel on s'allonge ou que l'on porte sur le dos). 硌着背.

kɯ-rko tú-wɣ-fkur tɕe tɯ-mgɯr ku-ɕklɯɣ ŋu tɕe ɕɯmŋɤm
背硬的东西的时候,会硌着背,感觉很痛
ɕklɯɣɕklɯɣ ideophone.2
ferme et rond. 形容长条形的东西圆而硬的样子. Syn: ɕkliɕkli
ɕkom noun
muntjac. 麂子.

ɕkom nɯ sɯŋgɯnaχtɕin ɯ-ŋgɯ zɯ ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, zgoku χcɤl tsa zɯ ku-rɤʑi, ɯ-qa taʁrɯ nɯ qaʑo ɯ-qa ta-ʁrɯ fse, ɯʑo kɯ-pɣi ŋu, ɯ-jme tɯ-tɯɣa jamar maŋe, kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-ku nɯ qaʑo ɯ-ku tsa fse, ɯ-ʁrɯ me.
麂子生活在深山老林中的半山地带。蹄子类似绵羊蹄,身灰色,尾巴只有一拃长,白色。头部类似绵羊,没有角。
ɕkrɤɣɕkrɤɣ ideophone.2
dur et froid (sensation lorsqu'on s'allonge sur le sol). 又硬又冷,没有衣服盖(躺在地上的感觉).

ɯ-thoʁ ɕkrɤɣɕkrɤɣ pɯ-nɯ-rŋgɯ-a
我在地上睡觉,感觉又硬又冷
See: nɯɕkrɤɣ
ɕkrɤz noun
chêne. 青冈树;槲栎.

ɕkrɤz nɯ zgoku aʁɤndɯndɤt tu-ɬoʁ cha, tu-wxti cha, aɣɯrtɯrtaʁ tɕe, ɯ-ru tɯ-ldʑa kɯ-jpum ɲɯ-βze mɤ-cha, ɯ-rtaʁ jpum, sɯŋgɯ kɯ-wxti nɯ ra ɯ-ru kɯ-zri tu-βze tɕe, ɯ-kɤχcɤl tɕe ɲɯ-ɤɣɯrtɯrtaʁ ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrtɯm tsa tɕe ɯ-βzɯr nɯ tɕu ɯ-mdzu kɯ-mtɕoʁ ʑo ku-nɯgrɤl ŋu. ɯ-jwaʁ ɯ-qhu chu kɯ-qarŋe tɯ-ɣndʑɤr kɯ-fse tu, ɯ-jwaʁ ɯ-ʁɤri arŋi mpɕu, ɯ-jwaʁ nɯ qamphoʁ rmi. ɕkrɤz ɯ-mat chɯ-βze ŋu tɕe, ɯ-mat nɯ thɣe rmi, paʁndza wuma ʑo pe, ɯ-ku ri ɯ-mat kɯ-maʁ kɯ-rko ci ku-ndzoʁ ŋu tɕe nɯ tɕamu sna. ɕkrɤz kɯ-do ɣɯ ɯ-ci tɤ-se kɯ-fse pjɯ-kɯ-nɯ-ɬoʁ ci ɣɤʑu tɕe, nɯ ku-jkrɯt tɕe, nɯ tʂha stu kɯ-ʑru ɲɯ-ŋu, smɤn ɲɯ-ŋu. ɕkrɤz ʁnɯ-tɯphu ɣɤʑu tɕe, tɯ-tɯphu nɯ ɯ-ru kɯ-xtshɯm kɯ-zri ɲɯ-ŋu, kɯ-ɤstɤko ɲɯ-ŋu, ɯnɯnɯ qaprɤsi ɲɯ-rmi, li ci tɯ-tɯphu nɯ praʁ kɯ-fse mɤ-kɯ-sɤɣa tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu tɕe, ɯ-ru cho ɯ-rtaʁ ra mɯ-ɲɯ-ɤstɤko, ɲɯ-ɤjʁu tɕe nɯ praʁkɤsi ɲɯ-rmi.
青冈树在山上到处都可以生长,长得很大,因为枝桠发达所以没有一棵比较粗的主干,枝桠很粗,在大森林里树干长得高,在顶端上才长枝桠。叶子有点圆,在边缘排列着锋利的刺。叶子的背面有黄色粉状的东西,叶子正面是绿色的,光滑的。叶子叫|fv qamphoʁ 。 青冈树也结果实,这种果实叫|fv thɣe ,可以是喂猪的好饲料。在树梢上长出一块不是果实的硬东西,可以熬茶。老青冈树上有一种像血一样的液体流出来,凝结后是最优质的茶,是一种药。有两种青冈树,一种树干细而长,很直,叫|fv qaprɤsi (蛇树),另一种长在岩石和陡峭的地方,树干和树枝都长得不直,弯曲的,这种叫|fv praʁkɤsi (岩石上的树)。 qamphoʁ 。 青冈树也结果实,这种果实叫 thɣe ,可以是喂猪的好饲料。在树梢上长出一块不是果实的硬东西,可以熬茶。老青冈树上有一种像血一样的液体流出来,凝结后是最优质的茶,是一种药。有两种青冈树,一种树干细而长,很直,叫 qaprɤsi (蛇树),另一种长在岩石和陡峭的地方,树干和树枝都长得不直,弯曲的,这种叫 praʁkɤsi (岩石上的树)。
ɕkrɯɣɕkrɯɣ ideophone.2
dur et rugueux. 形容搓紧的线绳硬而粗糙的样子.

tɤ-fsɤri lú-wɣ-sɤsɯɣ tɕe ɕkrɯɣɕkrɯɣ ʑo pa
把绳子搓紧的时候,就又硬又粗
ɕku noun
oignon. 葱.
ɕkɯβɕkɯβ ideophone.2
dos courbé. 形容驼着背的样子(个子高).

ɕkɯβɕkɯβ ʑo ɲɯ-ŋu
他驼着背站在那里
ɕkɯβnɤɕkɯβ ideophone.3

ɕkɯβnɤɕkɯβ kɤ-ari
他驼着背去了
ɕkɯt transitive verb
directional: thɯ-
finir de manger. 吃完.

tɤ-ɕkɯta, ta-ɕkɯt
我吃完了,他吃完了

nɤ-khɯtsa ɯ-ŋgɯ nɯ tɤ-ɕkɯt
你把碗里的吃完

nɤ- beimu ɯ-thɯ-tɯ-nɯ-ɕkɯt
你把贝母吃完了吗?

finir de boire. 喝完.

ɕkɯt-tɕi
干杯

utiliser complètement. 用完.

qarma pjɤ-ɕkɯt-nɯ
马鸡没有了
ɕlaŋɕlaŋ ideophone.2
rond et lisse. 又圆又光滑(发光).

ɯ-laz ɕlaŋɕlaŋ to-tɕɤt
他把头探出来了,是光头

ɯ-ku ɕlaŋɕlaŋ to-stu
他的头光滑得发亮

ɯ-ku pjɤ-nɯ-sɯ-qrɤz tɕe, ɕlaŋɕlaŋ ʑo ɲɯ-pa
他理了发(把头发剃光了就)光滑得发亮
See: slaŋslaŋ See: claŋclaŋ See: rlaŋrlaŋ
ɕlaʁ ideophone.1
d'un seul coup. 一下子.
ɕlaʁnɤɕlaʁ ideophone.3
en plusieurs coups. 几下.

kɤ-nɤma ɕlaʁnɤɕlaʁ ʑo na-sthɯt
几下就把工作做完了
ɕliɕli -
rond et lisse. 又圆又光滑(发光).

ɕlinɤɕli kɤ-ari
他(光头发光地)去了
See: claŋclaŋ See: ɕlaŋɕlaŋ
ɕlu bitransitive verb
directional: tɤ- directional: lɤ- labourer. 耕地.

tɤ-ɕlu-a, tɤ-ɕlu, ku-ɕlu-a
我耕了地,他耕了地,我正在耕地

ki tɯji ki tɤ-ɕlu-t-a
我耕了这块地
ɕlɯɣ transitive verb
directional: pɯ- lâcher sans faire attention. 失手使物品掉落.

nɯ-ɕlɯɣ-a, na-ɕlɯɣ
我失手了,他失手了

ki kɤ-ɕlɯɣ mɤ-pe (ma ɴɢrɯ ɕti)
不能让它掉下来,不然会破掉
See: lɯɣ
ɕmi transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- mélanger un liquide. 搅拌.

tɤ-ɕmi-t-a, ta-ɕmi
我搅拌了,他搅拌了

cai tɤ-ɕmi ma tsha ra mɤ-amɯzɣɯt
拌一下你的菜,盐放得不均匀
ɕmɯɣ Variant: mɯɣ noun
léger et soudain (d'un rire). 突然轻轻地笑.

ɯʑo kɯ pa-mtshɤm tɕe, ɕmɯɣ ɲɤ-nɤre
听他这样一说,突然笑了一下
ɕnaβndʑɣi noun
morveux. 总是流鼻涕的孩子.

nɤʑo ɕnaβndʑɣi ki
你这个爱流鼻涕的家伙
ɕnat noun
Etym: snas. élément du métier à tisser (lice). 用来提经线的织具(综).

ɕnat nɯ ɯ-sqar ɯ-tu-kɯ-sɯ-βzu ɣɯ tɤ-ri ŋu, ɯ-tu-kɯ-rɤɕi ndʑu nɯ ɕnat-ndʑu rmi
综是用来钩住经线,使经线上下交叉的线,提着这种线的木棒叫提综杆
ɕnɤcat numeral
sept ou huit. 七八个.

ɕnɤcɤ-sŋi
七八天
See: kɯɕnɯz See: kɯrcat
ɕnɤku noun
bout du nez. 鼻尖. See: tɯ-ɕna See:
ɕnɤloʁ noun
anneau nasal. 牛鼻圈.
ɕnɤri noun
corde accrochée à l'anneau nasal. 牛鼻绳. See: tɯ-ɕna See: tɤ-ri
ɕnɤsti noun
personne qui a le nez bouché. 鼻子塞了的人. See: tɯ-ɕna See: sti1
ɕnɤto noun
Etym: du.ba. tabac à priser. 鼻烟.

ɕnɤto tɤ-nɯ-lat-a
我吸了鼻烟。
ɕnɤtoʁrɯ noun
Etym: sna.du.ba.ru. tabatière. 鼻烟壶.
ɕnɤxsɯr noun

ɕnɤxsɯr kɯ-tu ma khɤxsɯr kɯ-me
只能闻到而吃不到
See: tɯ-ɕna See: xsɯr
ɕnoʁɕnoʁ ideophone.2
pointu. 尖.

ɯ-mtɕhi ɲɯ-ɤmtɕoʁ ʑo ɕnoʁɕnoʁ
他嘴巴很尖(他在怄气)

pɣɤtɕɯ ɯ-mtsioʁ ɕnoʁɕnoʁ ɲɯ-pa
鸟的嘴是尖的
ɕnoʁnɤɕnoʁ ideophone.3

kumpɣa kɯ ɕnoʁnɤɕnoʁ ɲɯ-ɤz-nɯrdoʁ
母鸡一啄一啄地在啄食

tɤ-pɤtso kɯ tɤ-rɣe ɕnoʁnɤɕnoʁ ʑo ta-nɯrdoʁ
小孩子用小巧的手很快地把珠子捡起来了
ɕnɯɣnɤlɯɣ ideophone.4
irrespectueux. 形容不稳重,说话没有礼貌,不尊重人的样子.

jiɕqha nɯ ɯ-zda ra nɯ-phe ɕnɯɣnɤlɯɣ ɲɯ-ʑɣɤstu
那个人在伙计面前不稳重
ɕɲɯɣ ideophone.1
douleur ressentie lorsqu'on se foule la cheville. 崴脚的痛感.

a-mi ɕɲɯɣ ʑo (ɲɯ-ti) na-ʂŋaʁ
我崴了脚,一下子就感到剧痛
ɕŋaʁɕŋaʁ ideophone.2
jaune vif. 深黄色.

raz kɯ-qarŋe ɕŋaʁɕŋaʁ ʑo ɲɯ-ŋu
布是深黄色的
ɕŋaʁɕŋaʁ ideophone.2
malin et agaçant (enfant). 形容小孩子又机灵又瘦小又讨厌的样子.

ki tɤ-rɟit ki ɕŋaʁɕŋaʁ ʑo ɲɯ-pa
这个孩子摆出一副机灵的样子,真令人讨厌
ɕŋɤr noun
givre. 霜.

ɕŋɤr pjɤ-ta
下了霜

ɕŋɤr pjɤ-ɣi
下了霜
Syn: tɯɣur
ɕŋiɕŋi ideophone.2
qui se retient de rire. 形容笑嘻嘻的样子.

ɕŋiɕŋi ʑo to-ʑɣɤstu
他做出一副笑嘻嘻的样子
ɕŋoʁɕŋoʁ ideophone.2
maigre et laid. 形容瘦而不好看的样子.

kɯ-sɤmbrɯŋgɯ ci ɕŋoʁɕŋoʁ ɲɯ-ŋu
他又瘦又不好看,让人讨厌
ɕo stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- propre. 洗得很干净.

ɯ-ŋga ɲɯ-ɕo
他的衣服洗得很干净
ɕom noun
fer. 铁.
métal. 金属.
clou. 铁钉. Syn: tɤtshoʁ See: ɕɤmɯɣdɯ See: ɕɤmiŋoʁ See: ɕɤmloʁ
ɕom noun
peau du lait. 奶皮. See: rɤɕom See: tɤlɤɕom
ɕommbri noun
chaîne. 铁链子. See: See: tɯmbri
ɕomnaʁ noun
Etym: nag. fer noir. 黑铁. See: ɕom1
ɕomskrɯt noun
fil de fer. 铁丝. See: skrɯt See: ɕom1
ɕomthɯ noun
casserole en fer. 铁锅. See: ɕom1 See:
ɕoŋβzu noun
menuisier. 木匠.

ɕoŋβzu ko-spa
他学会木工了

a-βɣo nɯ ɕoŋβzu ŋu
我的伯父是个木匠

nɯ-ɕoŋβzu tu-βze-a
我给他们做木工
See: rɯɕoŋβzu
ɕoŋphu noun
arbre fruitier. 果树. Syn: sɯphɯ
ɕoŋtɕa noun
Etym: ɕiŋ.tɕʰa. bois. 木料.
ɕoʁ noun
sarrasin. 荞麦.
ɕoʁɕɣa noun
Artemisia suboligata. 茶绒蒿.
ɕoʁɕoʁ noun
Etym: ɕog. papier. 纸.

ɕoʁɕoʁ kɯ smi mɤ-mphɯr
纸包不住火(你的坏事总有一天会暴露出来)
See: arɯɕoʁɕoʁ
ɕoʁmboʁ noun
sarrasin grillé. 荞麦爆花. See: rŋɤmboʁ See: ɕoʁ
ɕoʁɲaʁ noun
espèce de sarrasin. 苦荞. See: ɕoʁ
ɕoχpi noun
pain au sarrasin. 荞面馍馍. See: ɕoʁ
ɕpaʁ intransitive verb
directional: nɯ- avoir soif. 渴.

ɯ-pɯ ɲɤ-ɕpaʁ
他的儿子口渴了

tɯ-ci mɯ-pjɤ-k-ɤʁe-ci tɕe ɲɯ-ɕpaʁ
他没有喝到水,所以很渴

nɤ-tɯ-ɕpaʁ thaŋnɤ
你渴了吧

a-mɤ-ɲɯ-sɤ-ɕpɯ-ɕpaʁ, tʂha ku-tshi-a
我喝茶,免得渴着自己
ɕpɤr ideophone.1
pleurer soudainement. 突然大声哭出来的声音.

tɤ-pɤtso ɕpɤr ʑo ɲɯ-ɣɤwu
小孩子哇的一声就哭了
ɕpɤrɕpɤr Variant: ɕpɤɕpɤr ideophone.2
rond et large. 形容又圆又大的样子(难看).

nɯŋaqe ɕpɤɕpɤr ʑo ɲɯ-pa
牛屎又圆又大

jlaqe ɕpɤɕpɤr ʑo ɲɯ-pa
犏牛屎又圆又大

tɯ-ci mbala ɯ-ʁrɯ ɕpɤɕpɤr ʑo ɲɯpa
水牛的角又圆又宽

ɯ-rŋa ra ɲɯ-wxti ɕpɤrɕpɤr ʑo
他脸很大,不漂亮
ɕpɤrnɤlɤr ideophone.4
voix très forte. 讲话声音很大,不注意场合,也不注意礼貌,说话很放肆.

ɕpɤrnɤlɤr ɲɯ-ʑɣɤstu
他讲话声音很大,不注意礼貌
See: ɣɤɕpɤɕpɤr
ɕpɤtnɤɕpɤt ideophone.3
éloquent, sans hésitation. 形容说话流利不中断的样子.

ɕpɤɕpɤt nɤ ɕpɤɕpɤt pɯ-fɕat-a
我讲故事讲得滔滔不绝
ɕpɣo noun
dix boisseaux. 十升.
ɕpɣowoʁ noun
grande jarre. 大坛子.
ɕphɤβɕphɤβ ideophone.2
couché par terre sans bouger. 形容卧在地上不动的样子.

nɯ tɯrme ɕphɤβɕphɤβ ɲɯ-nɯ-rŋgɯ
那个人躺在地上不动

jla ɕphɤβɕphɤβ ko-nɯ-rŋgɯ
犏牛躺在地上不动了

ɯ-thoʁ ɕphɤβɕphɤβ ʑo ɲɯ-rɤʑi, kɤ-nɯqambɯmbjom mɯ́j-cha
(鸟)躺在地上,飞不起来了
ɕphɤɕphɤt ideophone.2
en lamelle. 形容很薄的片状物体.

tɤrɤm ɕphɤɕphɤt ʑo kɯ-pa ɲɤ-βzu
他作了很薄的木片
ɕphɤɣnɤɕphɤɣ ideophone.3
bruit (produit en frappant les habits avec force). 啪啪声(洗衣服时,使劲地拍打衣服).

tɯ-ŋga ɲɯ-ɤsɯ-χtɕi tɕe, ɕphɤɣnɤɕphɤɣ ɲɯ-ɤsɯ-stu
她在洗衣服,发出“啪啪”声

tɯ-ŋga kɯ-jaʁ nɯ ra ɲɯ́-wɣ-χtɕi tɕe ɕphɤɣnɤɕphɤɣ pjɯ́-wɣ-rtɤβ tɕe ɲɯ-ɕo ɕti
洗厚一点的衣服的时候,要使劲地把衣服拍打才会干净
See: sɤɕphɤɣɕphɤɣ
ɕphɤrɕphɤr ideophone.2
large et mou. 形容宽而柔软,向下垂的样子.

loŋbutɕhi ɯ-rna nɯ ɲɯ-wxti ɕphɤrɕphɤr ʑo
大象的耳朵又宽又大,软软地耷拉着

qhɤjmbaʁ ɯ-jwaʁ nɯ ɕphɤrɕphɤr ʑo pa
酸模的叶子又宽又大
ɕphɤt transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- réparer (un habit). 补.

kɤ-ɕphat-a, pɯ-ɕphat-a
我补了

ka-ɕphɤt
他补了

tɯ-ŋga pjɤ-ɴɢraʁ tɕe, kɤ-ɕphɤt
衣服破了,你把它补一下
ɕphɣo transitive verb
directional: _ emporter. 拿走(不让人家发现).

jɤ-ɕphɣo-t-a, ɯʑo kɯ ja-ɕphɣo, jɤ-ɕphɣɤm
我拿走了,他拿走了,你拿走吧

kɯki laχtɕha ki nɤʑɯɣ ɯ́-ra nɤ jɤ-ɕphɣɤm ma tha mɤ-tɯ-βɟɤt
这个东西,如果你需要的话,你就拿走吧,不然你就得不到

a-sroʁ ju-ɕphɣam-a
我要逃命

kɤ-ɕphɣo nɯ, laχtɕha tú-wɣ-ndo tɕe jú-wɣ-tsɯm
|fv ɕphɣo 的意思就是拿了东西就带走了 ɕphɣo 的意思就是拿了东西就带走了
See: phɣo
ɕphɯɣɕphɯɣ ideophone.2
trempé. 湿润(衣服).

a-ŋga ɕphɯɣɕphɯɣ ɲɤ-k-ɤci-ci
我的衣服湿了
ɕphɯɣnɤɕphɯɣ ideophone.3

a-taʁ tɯ-ci ɕphɯɣnɤɕphɯɣ ta-lɤt
(互相泼水),他朝我洒水了(一次又一次)
ɕplaɕpla ideophone.2
sans poil, chauve. 形容光秃无毛的样子.
obstiné. 形容固执的样子.

ɕplaɕpla ma-tɯ-ʑɣɤstu
你不要那么固执,不听指挥
ɕploʁɕploʁ ideophone.2
rond et lisse. 形容圆而光滑的样子.

nɤ-rte nɯ ɕploʁɕploʁ ʑo ɲɯ-pa
你的帽子很圆,没有帽边
See:
ɕpɯt transitive verb
directional: thɯ- élever. 养育;抚养成大.

ɯʑo kɯ tɯrme ɯ-rɟit ci tha-ɕpɯt
他养了别人的孩子

directional: kɤ- adopter. 收养.

thɯ-ɕpɯt-a, kɤ-ɕpɯt, kɤ-tɯ-ɕpɯt, ɯʑo kɯ ka-ɕpɯt

kɤ-ɕpɯt sɤcha
可以养

χpɤltɕin kɯ wugui ka-ɕpɯt
柏尔青养了乌龟

ɯʑo kɯ fsapaʁ ci ka-ɕpɯt
他养了动物

rɯdaʁ cho fsapaʁ ra kɤ-ɕpɯt ɯ-tɯ-ɴqa mɤ-naχtɕɯɣ, rɯdaʁ kɤ-ɕpɯt ɴqa, fsapaʁ ra kɤ-ɕpɯt mbat
养家畜跟养野生动物难度不同,养家畜容易,养野生动物难。
ɕqɤjɤr noun
personne qui louche. 斜眼.
ɕqɤnɕqɤn ideophone.2
rouge. 形容红色,没有光的样子.

prɤɲi nɯ ɕqɤnɕqɤn ʑo ɲɯ-ɣɯrni
晚霞是红色的
ɕqɤt ideophone.1
bruit d'une pierre jetée contre une surface dure. 石头扔在硬的平面上发出的声音.
douleur soudaine. 形容突然痛起来的感觉.

ɕqɤt ʑo ɲɯ-ti
突然痛起来

a-ku rdɤstaʁ ɕqɤt ʑo ta-lɤt
他朝我扔了一块石头,啪的一声打到我头上
ɕqhaloʁ noun
bâton qui sert à caler la porte. 门闩.

ɕqhaloʁ nɯ-lat-a
我拴了门
ɕqhlɤt intransitive verb
directional: pɯ- directional: _
disparaître. 消失.

nɤ-skɤt nɯ ju-ɕqhlɤt kɯ-fse li ju-nɯɬoʁ kɯ-fse ɲɯ-ŋu
你的声音好像一会儿消失,一会儿又出现了(电话连接有问题)

tomber dans. 掉进去.

jɤ-ari tɕe jɤ-ɕqhlɤt
他去了就掉进去了

nɤki tʂu kɯspoʁ nɯtɕu tɯ-ɕqhlɤt nɤ !
路中有洞,小心不要掉进去

aʑo kɯspoʁ mɯ-pjɤ-mto-t-a tɕe pjɤ-ɕqhlat-a
我没有看见有洞,就掉进去了

sombrer. 沉下去.
ɕqhɯɕqhi ideophone.2
regardant en travers. 形容斜着眼睛看的样子.

ɕqhɯɕqhi ʑo ku-ru ɲɯ-ŋu
他斜着眼睛看着他
See: ɕquɕqu See: qlɯqlɯ
ɕqlɤβɕqlɤβ ideophone.2
ayant un air mécontent. 形容不高兴的眼神的样子.

ɯʑo ɯ-sɯm mɯ́j-ɕe tɕe, a-ɕki ɕqlɤβɕqlɤβ ʑo ju-ru ɲɯ-ŋu
他用不高兴的眼神看着我
ɕqlɯβnɤɕqlɯβ ideophone.3
bruit de personne qui marche dans l'eau, bruit produit lorsque l'on craque des doigts. 在水里走的声音,大口地喝水的声音.

ɕqlɯβnɤɕqlɯβ kɤ-tshi-t-a
我咕噜咕噜地喝了

ɯ-jaʁndzu ɕqlɯβnɤɕqlɯβ ʑo ta-ʑmbri
他把手指关节拉得嘎嘣嘎嘣响
See: qlɯβ
ɕqraʁ stative verb
directional: tɤ- intelligent. 聪明.

ɲɯ-ɕqraʁ
他很聪明
ɕquɕqu ideophone.2
en fronçant les sourcils. 形容皱着眉头的样子.

a-rŋa ɕquɕqu ʑo ku-ru ɲɯ-ŋu
他皱着眉头地盯着我
See: qlɯqlɯ See: ɕqhɯɕqhi
ɕqudoŋ noun
aveugle (insulte). 瞎子(骂人的话).
ɕquwa noun
aveugle. 瞎子.

ɕquwa nɯ-aβzu-a
我瞎了
See: aɕquwa
ɕri stative verb
avoir une fuite. (从小的洞或缝里)漏出来.

tɯ-ci pjɤ-ɕri
漏了水

qale ɲɤ-ɕri
漏了空气

tɯthɯ cho tɯŋgu ni ndʑi-pɤrthɤβ nɯtɕu, tɤjlɤβ mɤ-kɯ-ɕri tu-βzu-nɯ
把锅子和锅子之间的缝隙密封住,不让水蒸气冒出来
See: aɕoʁri
ɕri transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- coudre. 交叉着缝.

aʑo tɤ-sno ɯ-jaʁ pɯ-ɕri-t-a
我缝了马鞍的垫子
ɕʁɯznɤɕʁɯz ideophone.3
croquant. 形容吃东西发出声音,干而脆的样子.
ɕte transitive verb
directional: nɯ- contaminer, infecter. 传染.

ɲɤ-ɕte-t-a, ɲɤ-tɯ-ɕte-t, ɲɤ-ɕte
我传染给他,你传染给他,他传染给他

tɯ́-wɣ-ɕte
他会传染给你

ɯʑo ɲɯ-nɯtɕhomba tɕe ɲɤ́-wɣ-ɕte-a
他把感冒传染给我了

a-tɕhomba ɣɤʑu tɕe, ɲɤ-ɕte-t-a
我感冒了,传染给他(传染给你了)
ɕthrɤβɕthrɤβ ideophone.2
objet long et mou. 形容又破烂又长的样子.

tɯ-ŋga ɕthrɤβɕthrɤβ ʑo kɯ-pa to-ŋga
他穿了又破烂又长的衣服

tɤ-jwaʁ pjɤ-lni ʑo ɕthrɤβɕthrɤβ
叶子受热后耷拉着,显得很柔软的样子
See: ʑdrɤβʑdrɤβ
ɕthɯz transitive verb
directional: _ tourner vers. 朝向;对着.

ɯʑo kɯ ko-ɕthɯz, ka-ɕthɯz
对着他,朝向他

nɤ-ɕki ku-ɕthɯz-a
我把它朝向你

nɤki kɤ-ɕthɯz tɕe a-pɯ-mtam-a
给我看一下这个东西

ɯʑo kɯ tɯ-pɤr nɯ ka-ɕthɯz tɕe pɯ-mto-t-a
他把照片对着(我),我就看了一下

ɕɤɣ ɯ-khɯ tɤ-nɯ-ɕthɯz-a
我闻了柏树的烟子(治病的方法)

prendre (eau). 接住(水).
ɕtraŋɕtraŋ ideophone.2
mou et long. 形容又软又长的样子.

razmbe ɕtraŋɕtraŋ ʑo ɲɯ-ɴqoʁ
烂布条又长又脏地挂在那里
ɕtraŋnɤɕtraŋ ideophone.3

ɕtraŋnɤɕtraŋ ʑo ɲɯ-ŋke
ɕtrɤβɕtrɤβ ideophone.2
objet long et mou. 形容长而软,没有精神的样子.

ɯʑo lo-βzi tɕe, ɕtrɤβɕtrɤβ ʑo ɲɯ-rŋgɯ
他喝醉了,无精打采地瘫在那里
ɕtriɕtri ideophone.2
mou, long et fin. 形容柔软,细而长的样子.

mɯntoʁ ɲɤ-lni ɕtriɕtri ʑo
花晒蔫了,立不起来

ɕtriɕtri ma-tɯ-ʑɣɤstu
你不要这么蔫不拉叽
ɕtrɯŋɯɕtraŋi ideophone.8

tɯ-mbri ɕtrɯŋɯɕtraŋi ɲɯ-xcat
绳子很多,很凌乱
ɕtʂaŋɕtʂaŋ ideophone.2
accroché. 吊着.

ɕtʂaŋɕtʂaŋ ɲɯ-ɴqoʁ
吊着
ɕtʂaŋnɤɕtʂaŋ ideophone.3

ɯ-jaʁ ɕtʂaŋnɤɕtʂaŋ ɲɯ-ɤsɯ-stu kɤ-ari
他甩着就去了
ɕtʂaŋnɤlaŋ ideophone.4

tɯ-nga to-ɕɯɴqoʁ-a tɕe, qale kɯ ɕtʂaŋnɤlaŋ ɲɯ-ɤsɯ-stu
我挂了衣服,被风吹来吹去
ɕtʂat transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- économiser. 节省.

nɯ-ɕtʂat-a, nɯ-tɯ-ɕtʂat, na-ɕtʂat
我节约了,你节约了,他节约了

kɯki laχtɕha nɯ kɤ-ɕtʂat ra
这些东西要省着点用

rŋɯl ra kɤ-ɕtʂat ra ma ʑatsa arɕo
钱要省着点用,不然很快就用光了

tɯ-ŋga nɯ-ɕtʂat
你要节约穿衣
ɕtʂo transitive verb
directional: tɤ- mesurer (avec une louche). 用瓢量(食物).
directional: nɯ- mesurer. 量.

tɤ-ɕtʂɤm
你量一下

tɯ-kɤ-ndza nɯ ra kɤ-ɕtʂo kɯ-ra ɕti
食物要量过(才能吃)

kɯɕɯŋgɯ tɕe, rɟama pjɤ-me tɕe tú-wɣ-ɕtʂo pjɤ-ŋu
古时候没有秤,都用瓢来量食物
ɕtʂɯ transitive verb
directional: kɤ- confier, déposer. 寄存.

kɤ-ɕtʂɯ-t-a, kɤ-tɯ-ɕtʂɯt, ka-ɕtʂɯ
我存在他那里了,你存在他那里了,他存在他那里了

kɯki laχtɕha ki a-kɤ-tɯ́-wɣ-ɕtʂɯ tɕe, nɤʑo ɯ-pɯ tɤ-pe
把这个东西存在你那里吧,你把它保管好

kɯki laχtɕha ki nɤʑo ku-ta-ɕtʂɯ
我把这个东西存在你那里

ɕ-kú-wɣ-ɕtʂɯ
有人去寄存

ɕ-kɤ-ɕtʂi
你存在他那里吧
ɕtʂɯɣɕtʂɯɣ ideophone.2
en suspension, pendant (objet). 形容吊着的东西.
ɕtʂɯɣnɤɕtʂɯɣ ideophone.3
balancer. 摆动着.

ɯ-jaʁ ɕtʂɯɣnɤɕtʂɯɣ ɲɯ-ɤsɯ-stu kɤ-ari
他摆动着手就去了
ɕu noun
Etym: ɕo. carte. 牌戏.

ɕu pɯ-lɤt-tɕi tɕe pɯ-ta-ɕɯnŋo
我们俩打牌的时候,我把你打败了
See: nɯɕu
ɕur intransitive verb
directional: pɯ- Etym: ɕor. payer une amende. 罚款.

tʂu tɕe, ɯ-stu tu-kɯ-ŋke ra ma fakuan kɯ-fse ɕur
路上不要违反交通规则,不然就会(被)罚款

ɯʑo kɯ qiche ko-sɯrpu tɕe pjɤ-ɕur
他撞了车,所以被罚款

pɕawtʂɯ ɲo-kho pjɤ-ra, pɕawtsɯ khro pjɤ-ɕur
罚了很多钱

ɕ-to-olɯlɤt tɕe, rŋɯl ɣurʑa pjɤ-ɕur
因为他跟别人打架了,被罚了一百块
ɕɯ pronoun
qui. 谁.

andi tɯrme ci jo-ɣi tɕe, ɕɯ ci ku-nnɯ-ŋu kɯma?
那边来了人,是谁呢?
ɕɯchapaja adverb
lutter pour ne pas être le dernier. 争先恐后.

ɕɯchapaja ʑo jo-phɣo-nɯ
他们争先恐后地逃了
ɕɯfka - See: fka1
ɕɯfka transitive verb
directional: tɤ- permettre à qqn de manger à sa faim. 喂饱.

tɤ-ɕɯfka-t-a
我把他喂饱了

tɤ-tɯ-ɕɯfka-t
你喂饱了

ɯʑo kɯ ta-ɕɯfka
他喂饱了

tɤ-pɤtso kɤ-ngu-t-a tɕe tɤ-ɕɯfka-t-a
我把孩子喂饱了

ɯ-ɣmba qale kɯ ɲɤ-ɕɯfka
他鼓起了腮帮子
ɕɯfkaβ transitive verb See: fkaβ
ɕɯfkaβ transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- couvrir (avec quelque chose). (用某个东西)盖.

a-pɯ-ɕɯfkaβ
把它盖了吧

kɤntɕhoz mɯ-nɯ-ra tɕe, pɯ-ɕɯfkaβ
(这个锅子)不需要用了,(用锅盖)把他盖上吧!

khɤlɤβ kɯ tɯthɯ pɯ-ɕɯfkaβ-a
我用锅盖盖了锅子
ɕɯftaʁ transitive verb
directional: kɤ- Etym: btags. se souvenir. 记得;记住.

kɤ-ɕɯftaʁ-a, kɤ-tɯ-ɕɯftaʁ, ka-ɕɯftaʁ
我记住了,你记住了,他记住了

tɤ-scoz nɯ koŋla ʑo kú-wɣ-rtoʁ tɕe, ɲɯ́-wɣ-sɯɣʑaʁ mɤɕtʂa kɤ-ɕɯftaʁ mɤ-sɤcha
书要反复看,反复复习才能记得住

tɯ-rju kɤ-ɕɯftaʁ ɴqa
句子很难记住

pɯ-kɯ-sɯxɕat-a nɯ ku-ɕɯftaʁ-a ɲɯ-ra
我要记住你教给我的(知识)
Ant: jmɯt
ɕɯftɯɣ transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- achever. 完成.

pɯ-ɕɯftɯɣ-a, pɯ-tɯ-ɕɯftɯɣ, pa-ɕɯftɯɣ
我完成了,你完成了,他完成了

kɯki ɯ-ro kɯ-dɤn me tɕe, pɯ-ɕɯftɯɣ
剩下的不多,你把它完成吧

nɤ-kɤ-nɤma pjɯ-kɤ-ɕɯftɯɣ ci pɯ-ri
你的工作只剩下快要结束的那一段

xingqiliu tɕɤn ɕɯftɯɣ-tɕi
我们俩星期六(把这个工作)做完
See: See: ftɯɣ
ɕɯɣɕɯɣ ideophone.2
en silence. 形容安静,毫不作声的样子.
ɕɯɣmu transitive verb
directional: nɯ-
effrayer. 吓唬.

nɤ-sɤ-ɕɯɣmu tu-βze-a pɯ-ɕti ma ɯ-stu pɯ-maʁ
我只是吓唬一下,不是真的

ɯ-sɤ-ɕɯɣmu to-βzu
对他说了吓人的话,做了吓人的动作

menacer. 威胁.

ɯʑo to-mɯrkɯ tɕe, aʑo kɯ ɕɯ́-wɣ-ndʑɯ-a ɲɯ-sɯsɤm tɕe, a-sɤ-ɕɯɣmu ɲɯ-ɤsɯ-βzu (ɲɯ́-wɣ-ɕɯɣmu-a ɲɯ-ŋu)
他偷了东西,怕我去告状就威胁了我
ɕɯɣra noun
crible à gros trous. 粗罗筛. Syn: tshaʁ See: sɯɕɯɣra
ɕɯjaʁ noun
poutre. 走檐上的横梁. Syn: tɤsthoʁsi
ɕɯkhuj noun
petite bassine avec un verseur. 有嘴的小盆子.
ɕɯm transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- couver. 孵.

tɤ-pɤtso pɯ-ɕɯm-a
我让孩子跟我一起睡

kumpɣa kɯ tɤ-ŋgɯm ko-ɕɯm
母鸡把蛋孵出来了
ɕɯmbɣom transitive verb
directional: tɤ- faire plus vite. 加快速度.

kɯki tɤ-scoz ɲɯ-mbɣom, tɤ-ɕɯmbɣom ʑo pɯ-rɤt
这封信很急,你要写得快些

ki laχtɕha ki kɤ-ndo ra ŋu ŋu nɤ, tɤ-ɕɯmbɣom ʑo jɤ-ɣɯt ma aʑo ɕe-a ŋu
这个东西要带的话,你快一点带来,不然我要走了
See: mbɣom
ɕɯmɕɯm ideophone.2
formant une couche fine. 构成了薄薄的一层.
calme et agréable. 很安静;很舒服.

tɤjpa ɕɯmɕɯm ci ko-lɤt
下了薄薄的雪

tɯ-mɯ ɕɯmɕɯm nɤ ɕɯmɕɯm ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
在下毛毛雨

a-βri pɯ-nɯ-χtɕi-t-a tɕe, ɕɯmɕɯm ʑo ɲo-pa
我洗完澡,很舒服
ɕɯmɤɕɯ -
qui que ce soit. 无论谁都…….

(ɯ-xtsa) ɲɯ-nɯrge tɕe ɕɯmɤɕɯ ʑo tu-sɯrtoʁ ŋu.
他很喜欢他的鞋子,到处炫耀给别人看
See: ŋotɕuŋondɤt
ɕɯmɤɕɯ - See: ɕɯ
ɕɯmnɤm transitive verb
directional: nɯ- causer une odeur. 导致有味道.

thamakha ɯ-di nɯ-tɯ-ɕɯmnɤm
(因为你抽了烟),把家里弄得有烟味

cha ɯ-di na-ɕɯmnɤm
(因为喝了酒),就把家里弄得有酒味

kha nɯ tɕu ɕɤɣ pjɯ́-wɣ-sɤkhɯ tɕe, ɯ-di kɤ-ɕɯmnɤm ɲɯ-ra
要烧柏树让家里有香味
See: mnɤm See: nɤmnɤm
ɕɯmɲatsa noun
violon à deux cordes. 胡琴.
ɕɯmŋɤm transitive verb
directional: tɤ- faire mal. 弄痛.

tɤ-ɕɯmŋam-a, tɤ-tɯ-ɕɯmŋɤm, ta-ɕɯmŋɤm
我弄痛了,你弄痛了,他弄痛了

a-mgɯr tɤŋkhɯt ta-lɤt tɕe, ta-ɕɯmŋɤm
他在我背上打了一拳,把我打得很痛
See:
ɕɯmthu intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- poser plein de questions. 问很多问题.

ɕɯmthu-a, tɯ-ɕɯmthu, ɕɯmthu
我问了很多问题,你问了很多问题,他问了很多问题

tɤ-tɯ-ɕɯmthu, to-ɕɯmthu
你问了很多问题,他问了很多问题

mɯ-tɤ-tɯ-tso tɕe, a-tɤ-tɯ-ɕɯmthu
你没有懂的话,可以随便问一下

ɯʑo kha lo-nɯɕe tɕe, thɯ-ɕɯmthu-a
他回家了,我就问了很多问题

nɤʑo ndɤre nɤ-tɯ-ɕɯmthu nɯ!
你倒是个爱问问题的人
See: thu1
ɕɯmthuspoʁ noun
enfant qui aimer poser des questions sans cesse. 不停问东问西的孩子. See: ɕɯmthu
ɕɯmɯma postposition
juste au moment où. 正当……的时候.
ɕɯmɯmi ideophone.7

tɯ-mɯ ɕɯmɯmi ʑo ɲɯ-lɤt
雨下得又细又密(很安静)
ɕɯngo transitive verb
directional: tɤ- rendre malade. 使生病.

ta-ɕɯngo
他让他生病了

kɤndza nɯ mɯ-nɯ-kɯ-sna ra a-mɤ-tɤ́-wɣ-ndza ra ma kɯ-ɕɯngo
变了味的食物不能吃,不然会因此生病
See: ngo
ɕɯnŋo transitive verb
directional: pɯ- gagner, vaincre. 赢;打败;战胜.

ta-ɕɯnŋo
我赢了你

kɯ-ɕɯnŋo-a
你赢了我

tɕiʑo ni tɤ-nɯ-saχɕɯβ-tɕi ri, pɯ́-wɣ-ɕɯnŋo-a
我们俩比赛的时候,他打败了我

ɯʑo kɯ ɯ-zda pa-ɕɯnŋo
我把对方打败了

nɤʑo pɯ-ta-ɕɯnŋo
我打败了你

tɕiʑo tɤ-aʑɯʑutɕi pɯ-ta-ɕɯnŋo
在角力的时候,我把你打败了

tɤ-amɯti-tɕi pɯ-ta-ɕɯnŋo
我把你讲赢了

ɕu pɯ-lɤt-tɕi tɕe pɯ-ta-ɕɯnŋo
我们俩打牌的时候,我把你打输了

a-χti pɯ-ɕɯnŋo-t-a
我把对方打败了
ɕɯntaβ - See: ntaβ
ɕɯntaβ transitive verb
directional: nɯ- laisser là. 放在那里.

kɤ-ndza mɯ-mɤ-ɲɯ-tɯ-ɕkɯt nɤ, nɯ-ɕɯ-ntaβ jɤɣ
你如果吃不完的话,可以放在那里
ɕɯŋarɯra pronoun
meilleurs les uns que les autres. 一个比一个好.
ɕɯŋɕɯŋ ideophone.2
bruit de friction métallique. 铁皮摩擦的声音(如锯子锯东西的时候).
ɕɯŋgɯ transitive verb
ɕɯŋgɯ postposition
avant. 之前.

ku-ɣi ɕɯŋgɯ χsɯ-sŋi tɕe a- dianhua tu-lɤt ɯ-ŋu?
他来之前三天会给我打电话是吗?
See: ɯ-ŋgɯ
ɕɯŋgɯ - See: tɤ-mbrɯ,ŋgɯ
ɕɯŋgɯmɯr noun
la veille. 前一天. See: See: tɯ-ɣmɯr
ɕɯŋke - See: ŋke
ɕɯŋke transitive verb
directional: caus
faire marcher. 使走动.
emporter. 带走.

aʑo tɤ-pɤtso tu-fkur-a tɕe tu-ɕɯŋke-a ŋu
我背着小孩子走动
See: nɯɣɯŋke See: nɯŋke
ɕɯɴqoʁ transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- accrocher. 挂(在上面).

tɤ-ɕɯɴqoʁ-a, ta-ɕɯɴqoʁ
我挂了,他挂了(这个东西)

kɯki laχtɕha ki tɕɤtu nɯ tɕu tɤ-ɕɯɴqoʁ
你把这个东西挂在上面

tɯpɤr znde ɯ-taʁ tɤ-ɕɯɴqoʁ-a
我在墙上挂了一幅画

ɯ-jme pa-ɕɯɴqoʁ nɤ, tɤ́-wɣ-rɤɕi ɲɯ-ŋu.
(狐狸)把尾巴伸进(洞)里,把弟弟拉上来了(狐狸.153)
ɕɯphɣo - See: phɣo
ɕɯrɕɯr ideophone.2
calme. 形容静悄悄的,一点声音也没有.

ɕɯrɕɯr ʑo lo-pa lo-fsoʁ
天亮都没有亮

jiɕqha ɕɯrɕɯr ʑo ɲɯ-pa mɯ-ɲɯ-ɤrju-nɯ
很安静,没有人讲话

ɕɯrɕɯr ʑo lo-pa tɕe tɤ-rɤru-a
天亮都没有亮我就起床了

tɯrme ra ko-nɯrŋgɯ-nɯ tɕe, ɕɯrɕɯr ʑo ɲɯ-pa
人们睡着了以后,很安静

ɕɤr tɕe, kha ɯ-ŋgɯ ɕɯrɕɯr ʑo ɲɯ-pa
晚上家里很安静
ɕɯrdɯm noun
bois de chauffage non coupé. 没有劈开的木柴. Ant:
ɕɯrga transitive verb
directional: nɯ- rendre qqn content. 让别人高兴.

ta-ɕɯrga, ɣɯ́-ɕɯrga-a
我让你高兴,他让我高兴

nɯ-tɯ́-wɣ-ɕɯrga
他让你高兴了

aʑo mɤ-pe-a qhe, kɤ-ɕɯrga mɤ-cha-a
我不好,不能让他高兴

kɯ-pe tú-wɣ-nɤma tɕe, tɯ-zda kɤ-ɕɯrga sɤcha
把工作做好就可以让自己的朋友高兴

nɯ-ɕɯrga-t-a
我让他高兴了
See: rga
ɕɯrŋgɯ transitive verb

directional: kɤ- faire dormir, fermenter le vin. 使人睡;使人躺下;发酵(酒).

kɤ-ɕɯrŋgɯ-t-a, kɤ-tɯ-ɕɯrŋgɯ-t, kaɕɯrŋgɯ
我让他睡了,你让他睡了,他让他睡了

tɤ-pɤtso nɯʑɯβ ɲɯ-ŋu tɕe kɤ-ɕɯrŋgɯ-t-a
小孩子快睡着了,我就让他躺下休息

laisser le vin fermenter. 让……发酵(酒).

cha kɤ-sqa-t-a tɕe kɤ-ɕɯrŋgɯ-t-a
我让酒发酵了
See: rŋgɯ1
ɕɯrŋo transitive verb
directional: nɯ- prêter (un objet). 借给别人(假定以后能归还原物).

ta-ɕɯrŋo, kɯ-ɕɯrŋo-a, ɣɯ́-ɕɯrŋgo-a
我借给你,你借给我,他借给我
See: rŋo See: znɤŋgɯ
ɕɯrɴɢo noun
Anisodus tanguticus. 山茛菪.

ɕɯrɴɢo nɯ sɯjno kɯ-wxti kɯ-jpumqa ci ŋu. ɯ-mɯntoʁ kɯnɤ kɯ-jaʁjɯ kɯ-wxti tsa ci tshaŋlaŋ taʁ tɤ-kɯ-ɕthɯz kɯ-fse ci ŋu, ɯ-mɯntoʁ wɣrum, ɯ-taʁ kɯ-ɣɯrni kɤ-khra tu, ɯ-mɯntoʁ ɯ-rqhu nɯ wuma ʑo jaʁ cho rko. ɯ-mɯntoʁ pɯ-rom ɯ-qhu kɯnɤ ɯ-rqhu nɯ tu tɕe, ɯ-rɣi nɯ ku-mphɤr, ku-sɤsɯɣ ʑo ŋu, tɕe mɯ-pɯ́-wɣ-tɕɣaʁ mɤɕtʂa ɯ-rɣi mɤ-nɯɬoʁ. ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe, ɯ-rɣi ndɯβ cho dɤn. ɯ-zrɤm wuma ʑo ngɯt, kɤ-phɯt ɴqa. tɤ-rɤku ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ mɤ-pe ma ɯ-sta ɴqa tɕe tɤ-rɤku mɤ-sɤpe. ɯ-jwaʁ cho ɯ-ru ra aɣɯmdoʁ. nɯŋa kɤ-mbi sna, nɯŋa ɲɯ́-wɣ-mbi tɕe ɯ-lu dɤn tu-ti-nɯ ɲɯ-ŋu.
莨菪是粗壮的大草,花也很厚实,像朝上的铃铛。花是白色的,上面红色斑点,花萼又厚又硬。花凋谢了之后,花萼还在,包住种子,包得很紧,只有把它挤破种子才能出来。果实成熟后,种子细而多。根长得很结实,难以拔掉。长在庄稼地里不好,因为所占地面积宽,会影响庄稼。叶子和茎颜色一样。可以喂奶牛,据说奶牛吃了奶多。
ɕɯrʁom noun
poils de yak épais. 牦牛的粗毛. See: rʁom
ɕɯwa noun
teigne. 癣.
ɕɯxtɯ noun
bord de l'âtre. 火塘边(铁或者石头制成的);长方形.
ɕɯxtɯrɟɤxtsa noun
une plante. 植物的一种.

ɕɯxtɯ rɟɤxtsa nɯ ruŋgu, tʂɤrkɯ, stɤmku aʁɤndɯndɤt tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-zrɤm wxti, tɯ-boʁ nɤ tɯ-boʁ tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-ru tɯ-ldʑa ɯ-taʁ ɯ-jwaʁ ɯ-rme ʑo kɯ-fse kɯ-dɤn ɲɯ-ɬoʁ ŋu, ɯ-ru ngɯt, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ndɯ-ndɯβ kɯ-dɯ-dɤn ʑo ɲɯ-lɤt ŋu.
|fv ɕɯxtɯ rɟɤxtsa 在草山、草地、路边都可以生长,根大,丛生。茎上的叶子像毛一样密。茎很结实,茎的顶上开小而密的花。 ɕɯxtɯ rɟɤxtsa 在草山、草地、路边都可以生长,根大,丛生。茎上的叶子像毛一样密。茎很结实,茎的顶上开小而密的花。
dal adverb
plus tard. 晚一点.

nɤʑo jiɕqha dal tsa ri kɤ-tɯ-nɯtʂha ɕti
你晚一点才吃了早餐

japa dal ri
几年前

jɯfɕɯndʐi dal ri
几天前
daltsa noun
Etym: dal. lentement. 慢.

kɤ-rɯɕmi daltsa tɤ-pe ɲɯ-ra
请你说话稍微慢一点
daltsɯtsa noun
lentement. 慢慢. See: daltsa
dɤlie intransitive verb
bienvenue. 欢迎光临,快回家(我们在等着你).

dɤlie-ndʑi
你们俩快回家
dɤn stative verb
directional: tɤ- directional: nɯ- Etym: ldan. nombreux. 多.

tɯrme ɲɯ-dɤn
人很多

pɯ-dɤn-i
(当时)我们人很多

kɯ-dɤn me-j
我们人不多
Syn: xcat
dɤrʁɯ noun
fougère. 蕨苔.

dɤrʁɯ nɯ sɤtɕha thamtɕɤt ʑo tu-maʁ, sɤtɕha ɴqiaβ tsa sɤjku kɯ-tu ɣɯ pɕoʁ nɯ ra tu-ɬoʁ ŋu. phaʁzla jarma tu-ɬoʁ tɕe tʂɯɣpa ɲɯ-ɤrɕo ɕɯŋgɯ tɕe tu-qalpɕa tɕe tu-rgɤz ɕti. tu-qalpɕa ɕɯŋgɯ nɯ ɯ-ru ɯ-jwaʁ nɯ tɯrme kɯ tɤŋkhɯt tɤ-kɤ-βzu fse. ɯ-ru nɯ mpɯ tɕe kɤ-ndza mɯm.
蕨苔不是所有的地方都有,只有在山阴能有白桦树的地方才生长。一般五月开始生长到六月底叶子就展开,蕨苔也就老了。叶子展开前,茎上的叶子长得像人握着的拳。茎很柔嫩,好吃。
dɣɤrdɣɤr ideophone.2
bête. 形容不聪明,发呆的模样.

jiɕqha tɯrme nɯ dɣɤrdɣɤr ʑo ɲɯ-rɤʑi ɲɯ-khe ʑo
那个人在那里发呆
See: ɣɤrɣɤr
dioʁdioʁ ideophone.2
bien mélangé. 形容非常均匀.

tɤjlu pɯ́-wɣ-rɤpɣi tɕe, tɯ-ci cho tɤjlu ni tú-wɣ-sɤtʂoʁloʁ dioʁdioʁ ʑo ra ma nɯ mɤɕtʂa mɤ-mɯm
和面的时候,要把水和面和得很均匀
do stative verb
directional: thɯ- fibreuse (plante). 老(植物).

pɤjka cho-do
白瓜老了(可以吃了)
doŋdoŋ ideophone.2
long et épais, cylindrique. 形容圆柱形物体粗而长的样子.

ɕoŋtɕa ɲɯ-jpum doŋdoŋ
木料非常粗
drɤβdrɤβ ideophone.2
plein de saleté (eau). 形容浑浊、装满渣滓、没有搅匀的样子.

tɯtshi drɤβdrɤβ ʑo ɲɯ-pa
粥很粘稠(没有搅匀)

tɯ-mɯ chɤ-qandʐi drɤβdrɤβ ʑo
天空布满了乌云

tɯ-ci chɤ-qarndɯm drɤβdrɤβ ʑo
水变浑浊了
droŋdroŋ ideophone.2
gros et sale. 形容粗、大而脏的样子.

ɯ-ɕŋaβ droŋdroŋ ʑo chɤ-nɤndzɣi
他的鼻涕一大根一大根地吊在那里,显得很脏

ɯ-phoŋbu ɲɯ-sɤjloʁ droŋdroŋ
她身材又胖又高,不好看
drɯβ ideophone.1
percer et laisser couler un liquide. 刺破貌(脓包).

taqaβ drɯβ ʑo tɤ-lat-a tɕe, tɤ-spɯ tɤ-tɕat-a
我用针刺了一下,把脓排出来了
drɯβnɤdrɯβ ideophone.3

tɤ-spɯ drɯβnɤdrɯβ ta-tɕɣaʁ
他把脓挤了出来
See: nɯdrɯβ
dɯdɯt noun
tourterelle. 斑鸠.

dɯdɯt nɯ pɣa khro mɤ-kɯ-wxti ci ŋu, qro jamar ma me, ɯ-tshɯɣa ra qro fse, ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-ɤrŋi ɯ-ŋgɯz kɯnɤ kɯ-pɣi tsa ŋu, tu-mbri tɕe, `du dɯt cɯ ɯ-ŋgɯ lɤɣ' tu-ti ɲɯ-ŋu, tɤ-rɤku cho qajɯ ndze, tɤ-rɤku kɤ-ndza χɕu, kha tɤ-kɤ-nɯ-sɤro ʑo nɯ ɣɯ-tu-ndze ŋu.
斑鸠是一种不太大的鸟,只有鸽子那么大,样子也像鸽子,颜色蓝里带灰,叫声是|fv du dɯt cɯ ɯ-ŋgɯ lɤɣ 。吃粮食和虫子,吃粮食尤其厉害,专门来吃摆放在家里的粮食。 du dɯt cɯ ɯ-ŋgɯ lɤɣ 。吃粮食和虫子,吃粮食尤其厉害,专门来吃摆放在家里的粮食。
dɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- en avoir assez. 厌倦;厌烦;觉得麻烦.

ɲɯ-tɯ-dɯɣ
你不想坚持

ɯʑo to-dɯɣ
他厌倦了

tɯtun pjɯ-ŋgrɯ tɤ-ra tɕe kɯ-ɴqa kɤ-nɤma kɤ-dɯɣ mɤ-βze
要达到自己的目标的话,不能怕辛苦

kɤ-nɤma tɤ-ɴqa tɕe, tu-dɯɣ ɲɯ-ɕti
工作进行得很辛苦,他灰心了

kɤ-ɤmdzɯ ɲɯ-dɯɣ-a
我坐烦了
dɯrnɤrdɯr ideophone.2
battement de tambour lointain. 形容轻微的敲鼓声.

tɤrmbɣo dɯnɤrdɯr ʑo ɲɯ-mbri
听得到轻微的敲鼓声
See: ɣdoŋnɤɣdoŋ See: ɣdɯɣnɤɣdɯɣ
dɯxpa stative verb
pitoyable, pauvre. 可怜.

dɯxpa-j ɣɤʑu
我们很可怜

dɯxpa ɣɤʑu-j
我们很可怜
dwaŋdwaŋ ideophone.2
ne pas être en possession de ses moyens. 神志不清.

ɲɯ-ngo tɕe, dwaŋdwaŋ ʑo ɲɯ-rɤʑi
他生病了,神志不清

cha kú-wɣ-tshi tɕe tɯ-ku dwaŋdwaŋ ʑo pa
喝酒后,头脑就会不清醒
Syn: jaŋjaŋ
dzambaɬa noun
type de mammifère. 动物的一种(像黄鼠狼).
dzaŋdzaŋ ideophone.2
dru. 形容又茂盛又粗糙的样子(植物的刺、头发等).

ɯ-ku dzaŋdzaŋ ʑo to-stu
他头发蓬乱

si tɯ-phɯ dzaŋdzaŋ ɣɤʑu
有一棵枝桠茂盛的大树

ɯ-ku to-rpɯ dzaŋdzaŋ ʑo
他的头发又长又脏,乱蓬蓬的

ne pas être en possession de ses facultés. 神志不清(喝醉了,病了).

ɲɯ-ŋgo-a tɕe, dzaŋdzaŋ ɲɯ-pa-a
我喝醉了,神志不清

lo-βzi-a tɕe, dzaŋdzaŋ ʑo ɲɯ-pa-a
我喝醉了,神志不清
dzɤjdzɤj - See: zɤjzɤj
dzoŋdzoŋ ideophone.2
ébouriffé. 形容毛发蓬松、竖起来的样子.

ɯ-rme dzoŋdzoŋ ʑo cho-ɬoʁ
他的毛发竖起来了

nɤ-kɤrme pɯ-sɤɕɤt ma dzoŋdzoŋ ʑo ɲɯ-pa
你要梳头,不然你的头发毛松松的

tɯrgi paʁtsa kɯ ɯ-jme dzoŋdzoŋ ʑo tu-tse tɕe tu-nɤŋkɯŋke ŋu
松鼠竖起尾巴走动,看起来蓬蓬松松的
dzoŋnɤdzoŋ ideophone.3
sensation désagréable ressentie lorsque l'on marche avec une jambe engourdie. 形容脚麻木,走得很难受的感觉.

tu-ŋke-a tɕe a-mi dzoŋnɤdzoŋ ʑo ɲɯ-ti ma chɤ-ndʑɯrpɯt
我走路走得很难受,因为脚麻木了
dzoʁ ideophone.1
tout d'un coup (s'agenouiller). 一下子(跪下).

ɯ-χpɯm dzoʁ ʑo pjɤ-tshoʁ
他一下子跪下了(很恭敬的样子)
Syn: goʁ
dzɯɣdzɯɣ ideophone.2
fournis (poils). 形容毛多而密,茂盛的样子.

ɯ-mtɕhɯrme dzɯɣdzɯɣ ʑo ɲɯ-pa
他的胡须很茂盛

tshɤrtɯl ɯ-rme dzɯɣdzɯɣ ʑo ɲɯ-pa
羔羊皮袄的毛很茂盛
dzɯr -
prompt, agile. 利索(很受规矩的样子).

ɯ-χpɯm dzɯr ʑo ta-nɯ-tshoʁ
他很利索地跪了
dzɯrdzɯr ideophone.2
bien droit. 形容端正的样子(又小又乖).

dzɯrdzɯr ʑo ɲɯ-rɤʑi
他端端正正地(站)在那里

dzɯrdzɯr ʑo ɲɯ-ɤmdzɯt
他坐得很端正
dzɯrnɤdzɯr ideophone.3

dzɯrnɤdzɯr ɲɯ-ŋke
他在端端正正地走
dʐoŋdʐoŋ ideophone.2
mou, long et épais. 形容软、粗而长的样子.

tɯ-pu dʐoŋdʐoŋ ʑo ɲɯ-pa
肠子又软又粗又长
dʐɯβdʐɯβ ideophone.2
tendre. 嫩.

ki bocai ki dʐɯβdʐɯβ ʑo ɲɯ-pa
这个菠菜长得又粗又嫩
dʐɯβnɤdʐɯβ ideophone.3
mou sous la dent. 形容食物吃起来软的样子.
dʐɯɣdʐɯɣ ideophone.2
très fort (thé). 酽.

tʂha tɤ-lu dʐɯɣdʐɯɣ ɲɯ-pa
茶很酽
See: ldɯɣldɯɣ
dʑaŋdʑaŋ ideophone.2
long et fin. 形容细而长的样子.
dʑɤrdʑɤr ideophone.2
debout tout droit. 站得很直;身子又细又高;看起来很单薄又孤零零的样子.

si dʑɤrdʑɤr ta-sɯɣndzur-a
我把树立起来了
dʑɤrnɤdʑɤr ideophone.3

dʑɤrnɤdʑɤr kɤ-ari
他瘦瘦高高的,走了。

tɤ-pɤtso dʑɤrdʑɤr nɤ dʑɤrdʑɤr ɲɯ-ɤnɯɣro
小孩子一个人(在草坪上)玩

nɤki nɯ ɯ-tɯ-nɯɲɤmkhe kɯ tu-ŋke tɕe dʑɤrnɤdʑɤr ʑo pa ɕti wo
那个人很瘦,走路的时候显得又细又高
dʑɯβdʑɯβ ideophone.2
rugueux et pointu. 形容粗糙、尖而密的样子.

tɯrgi ɣɯ ɯ-jwaʁ dʑɯβdʑɯβ ʑo ɲɯ-pa tɕe, ɲɯ-sɤmtsɯɣ
杉树的针叶很尖,会刺到人
dʑɯpdʑɯp ideophone.2
très épineux. 形容植物的刺密集的样子.

tɤ-mdzu dʑɯpdʑɯp ʑo ɲɯ-pa
刺很密集,长得很茂盛
fɕafɕɤt noun
discours, parole. 演讲;言论.

ɯ-grɤl kɯ-me fɕafɕɤt ntsɯ ma-tɯ-βze!
你不要总是胡说八道
See: fɕɤt1
fɕaʁ transitive verb
directional: nɯ- Etym: bɕags. se repentir, rembourser. 忏悔;赔偿.

ɯʑo kɯ kɯmaʁ ta-nɤma ra a-ɕki na-fɕaʁ ɕti
他向我赔偿了他的过失

pɯ-kɯ-ɣɤtɕa tɕe, mɤ-kɤ-fɕaʁ mɤ-khɯ
有了过错就不能不赔偿

ɯ-sɤ-fɕaʁ me
我没有东西来赔偿
fɕaʁ stative verb
être suffisant, satisfaisant. 足够.

kɯki jamar ɲɯ-fɕaʁ
这么多大概够了吧
fɕɤl intransitive verb
directional: nɯ- Etym: bɕal. avoir la diarrhée. 拉肚子.

a-xtu ɲɯ-fɕɤl (=ɲɯ-nɯtɯfɕal-a)
我拉肚子

a-xtu nɯ-fɕɤl, a-xtu pɯ-fɕɤl
我拉了肚子
fɕɤm transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- Etym: bɕams. étendre. 摆出来.

ɯʑo kɯ laχtɕha kɤ-ntsɣe ɯ-spa nɯ chɤ-fɕɤm
我把卖的东西全部摆出来了
Syn: ɕkho
fɕɤt transitive verb
directional: pɯ- Etym: bɕad. raconter. 讲故事;讲述.

nɤʑo pɯ-tɯ-fɕɤt, ɯʑo kɯ pa-fɕɤt
你讲述了,他讲述了

a-χpi pa-fɕɤt
他给我讲了故事

directional: pɯ- discuter. 谈;聊天.

ku-fɕɤt-tɕi
我们俩在谈

directional: pɯ- directional: kɤ- danser pour. 表演(舞蹈).

a-tɯrɟaʁ ci kɤ-fɕɤt
她为我表演了舞蹈
fɕɤt intransitive verb
directional: tɤ- avoir cette chance. 享受这个福分.

ɲɯ-fɕɤt, mɯ́j-fɕɤt
他有这个福分,没有这个福分

aʑɯɣ mɤ-fɕɤt
我没有资格享受这个福分

directional: kɤ-

lɯski kɤ-fɕɤt
当然可以!(满口答应)
fɕɤtpa noun
fanfaronnade. 大话.

fɕɤtpa khro ma-pɯ-tɯ-lɤt, ɯ-ma nɯ tɤ-nɤme

fɕɤtpa ɯ-tshɤt pɯ-lɤt tɕe ɯ-ma nɯ tɤ-nɤme
少说大话,多办实事
fɕi bitransitive verb
directional: thɯ- forger. 打铁;铸造.

aʑo kɤ-fɕi spe-a
我会打铁

kɯki aj thɯ-fɕi-t-a ŋu
这是我铸造的

kɯki ɯʑo kɯ tha-fɕi
这是他铸造的

aʑo kɯre ku-fɕi-a
我在这里打铁
fɕur transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- filtrer le thé, verser lentement. 过滤茶叶,慢慢地倒下去.

ɯʑo kɯ ta-fɕur
他过滤了

tʂha tɤ-fɕur-a
我过滤了茶

tɯ-ci tɤ-fɕur-a
我过滤了水

nɤʑo ji-tʂha tɤ-fɕur
你过滤我们的茶吧
fɕɯɣ transitive verb
directional: thɯ- déchirer (habits). 拆(衣服).

(tɯ-ŋga) tha-fɕɯɣ
他拆了(衣服)

directional: pɯ- directional: tɤ- déchirer, démolir. 拆(房子).

pɯ-fɕɯɣ-a
我拆了

pɯ-tɯ-fɕɯɣ
你拆了

pa-fɕɯɣ
他拆了(房子)

kha pjɤ-fɕɯɣ-nɯ
他们把房子拆了

ɕoŋβzu kɯ tʂɤm ɲɤ-fɕɯɣ
木匠把板壁拆下来了

kɯfɕi kɯ laχtɕha chɤ-fɕɯɣ
铁匠把东西拆下来了
Syn: qia
fka intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- être rassasié. 饱.

tɤ-fka-a
我饱了

tɤ-tɯ-fka
你饱了

ɯʑo tɤ-fka
他饱了

ɯʑo a-tɤ-fka
让他饱吧!

tɤ-fkɯm ɲo-fka
口袋鼓起来了
See: ɯ-xtɤfka
fka noun
Etym: bka. ordre. 命令.
fkaβ transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- Etym: bkab. couvrir. 盖.

kɤ-fkaβ-a
我盖了

tɯ-mɯ pɯ-pa-fkaβ ʑo ɕ-tɤ-khat-a
我走遍了天下

ka-fkaβ
他盖了

pɯ-fkaβ-a
我盖了

tɯthɯ ka-fkaβ
他把锅子盖上了

tɕoχtsi pɯ-fkaβ
你盖一下桌子吧!

ɯ-pɤloʁ kɯ ɯ-zgrɯ kɯ-xtɕɯ-xtɕi chɯ-fkaβ jamar ɲɯ-ŋu ma nɯ ma mɯ́j-zri
他的袖子不完全盖住他的肘,只有那么长
fkɤn stative verb
directional: tɤ- sur (endroit). 安全(地方).

ki sɤtɕha wuma ʑo ɲɯ-fkɤn
这个地方很安全

fiable (personne). 可靠(人). See: rkɤl
fkot transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- Etym: bkod. établir. 创造;创建;设计.

pɯ-fkot-a
我创建了

ɯʑo kɯ ta-fkot
他创建了

nɤʑo tɤ-tɯ-fkot
你创建了

ɕoŋβzu kɯ kha kɤ-βzu pjɤ-fkot
木匠设计了房子

βdiwa ɲɤ-fkot
他做了善事
fkoz - See: βgoz
fkra stative verb
directional: thɯ- Etym: bkra. magnifique (peau d'animal). 彩色斑斓.

qachɣɤndʐi ɲɯ-fkra
狐狸皮子彩色斑斓

kɯrtsɤɣndʐi ɲɯ-fkra
豹子皮子彩色斑斓
fkri transitive verb
directional: pɯ- ajouter une poudre dans un liquide. 在液体里放粉状的物体然后搅拌(例如在汤里放盐).

pɯ-fkri-t-a
我(在汤里)放了(盐、香料等)

pɯ-tɯ-fkri-t
你放了

pa-fkri
他放了

tɤjlu pɯ-fkri-t-a
我放了面粉

xiangliao pɯ-fkri-t-a
我放了香料

tsha pɯ-fkri-t-a
我放了盐
fkro Variant: fkrɤm transitive verb
directional: _ Etym: bkram. mettre en ordre (des objets identiques). 排列整齐(相同的东西).

aʑo pɯ-fkro-t-a
我布置了

aʑo nɯ-βzdɤr pjɯ-fkram-a
我把酥油分给大家
fkrɯz stative verb
directional: tɤ- Etym: bkres. avide, vorace. 贪吃;贪得无厌.

paʁ ɲɯ-fkrɯz
猪很贪吃

qapar ɲɯ-fkrɯz
豺狗很贪吃

jiɕqha tɯrme kɯ-fkrɯz ci ɲɯ-ŋu
他是个贪吃的人
fkur transitive verb
directional: tɤ- porter sur le dos. 背.

tɤ-tɯ-fkur
你背了

ɯʑo kɯ ta-fkur
他背了

aʑo mɯ́j-cha-a tɕe nɤj tɤ-fkur
我不行,你背吧
fkurzʁe noun
action de transporter sur le dos. 背东西.

fkurzʁe tɤ-βzu-t-a
我背了很多东西
See: nɯfkurzʁe See: fkur See: nɯzʁe
fkɯm intransitive verb
qui peut contenir (un liquide). 不漏水,能够装水.

kɯki tɯthɯ ki mɯ́j-spoʁ tɕe tɯ-ci ɲɯ-fkɯm
这个锅子没有洞,不漏水

ɲɯ-spoʁ tɕe tɯ-ci mɯ́j-fkɯm ma pjɯ-nɯ-ɬoʁ ɲɯ-ɕti
有个洞,不能装水否则会漏
frtɤn stative verb
directional: tɤ- Etym: brtan. fiable. 可靠.

tɯrme ɲɯ-frtɤn
那个人很可靠
Syn: fkɤn
fsaŋ noun
Etym: bsaŋ. fumigation. 烟(“求烟”、供神的烟).

fsaŋ la-ta
他求了烟子

fsaŋ tɤ-ta-t-a
我求了烟子
See: sɯfsaŋ See: tɤfsaŋ
fsaŋkaŋ noun
cheminée. 烟囱. See: fsaŋ
fsaŋkhɯ noun
fumigation. 拜神的烟子.

fsaŋkhɯ ta-tɕɤt
他求了烟子
fsaŋmtɕhɤt noun
Etym: bsaŋ.mtɕʰod. fumigations. 烧香拜佛冒出来的烟.
fsapaʁ noun
bétail. 牲畜. See: arɯfsapaʁ
fsapaʁɣli noun
purin. 粪. See: fsapaʁ See: tɯ-ɣli
fsaqhe noun
l'année prochaine. 明年. See: fso
fse stative verb
directional: tɤ-
ressembler. 像.

ɯ-mu fse
他像他母亲

ki kɯ-fse
这样

nɯ kɯ-fse
那样

nɯnɯ kɯ-fse kɯ-tu maŋe
这不算什么

mɤ-kɤ-nɯ-fse ʑo kɯ-me
各种各样、五花八门

a-tɯ-mbro nɤʑo ɯ-ɲɯ́-fse-a
我跟你一样高吗?

être / se passer de cette manière. 这样发生.

ɯʑo kɯ nɯra fse mɯ-ɲɤ-sɯso
我没有想到会那样

tɕhi nɯ mɤ-nɯ-fse
有什么不好?

nɤ-stu tɤ-fse
你小心一点

rɟɤlpu fka ɕti tɕe, nɯ mɤ-tɯ-fse mɤ-jɤɣ
这是皇上的旨意,不能不照办

maka nɯ fse mɯ-ɲɤ-sɯso ri
出乎意料(完全没有想到会那样)
fse transitive verb
directional: thɯ- aiguiser. 磨(刀).

mbrɯtɕɯ thɯ-fse-t-a
我磨了刀子

thɯ-tɯ-fse-t
你磨了

tha-fse
他磨了

ldɯɣɯ tha-fse
他磨了弯刀

tɯrpa tha-fse
他磨了斧头

directional: tɤ- frotter. 搓.

a-jaʁ tɤ-fse-t-a
我搓了一下手
fsɤl transitive verb
Etym: bsal.

ji-kɯjŋu nɯ ɲɯ-fsal-a ɲɯ-sɯsam-a
我要兑现我们的誓言
fsɤndɤpa noun
l'année d'après. 后年. See: fsɤndi
fsɤndi adverb
après demain. 后天.

fsɤndi tɕe li kɯmaʁ ji-kɤ-nɤma ɣɤʑu
后天我们这里有另外一件事要做
fsjɤnɤfsjɤt ideophone.3
qui marche sans efforts. 形容七八岁的小孩子走路很轻松的样子.

tɤ-pɤtso fsjɤnɤfsjɤt ʑo lɤ-ari
小孩子很轻松地进去了
fsjitnɤfsjat ideophone.3
sifflement. 吹口哨的声音.

fsapaʁ ra nɯ-qhu tɕe fsjitnɤfsjat ʑo ɲɯ-ti tɕe ja-no
他在牛后面“嗖—嗖”地吹口哨赶牛
fskɤr transitive verb
directional: tɤ- Etym: skor. contourner. 绕道;围着走.

ɯʑo kɯ a-tɤ-fskɤr
他绕过去吧!

aʑo tu-fskar-a
我绕过去

ki rdɤstaʁ kɯ-wxti ci ɣɤʑu tɕe kɤ-fskɤr ɲɯ-ra
这块大石头,要绕过去

kɯki tʂu ki ɕɯ-kɤ-fskɤr ra
要绕路
fso noun
demain. 明天.

ɯ-fso
第二天

à l'avenir. 将来.

fso thɯ-tɯ-rgɤz tɕe kɤ-ɣi mɤ-tɯ-cha
你将来老了就不再能来
fsomɯr noun
demain soir. 明晚.

ɯ-fsomɯr
第二天晚上
fsoʁ transitive verb
directional: nɯ- Etym: bsogs. gagner (de l'argent). 挣(钱).

(tɯ-rɟɯ) nɯ-fso-ʁa
我挣了(钱)

nɯ-tɯ-fsoʁ
你挣了

na-fsoʁ
他挣了

tɯ-rɟɯ kɤ-fsoʁ ɴqa
挣钱发财是一件很难的事情

ɯʑo kɯ tɯ-rɟɯ kɤfsoʁ cha
他很会挣钱

qaʑo kú-wɣ-ftɕa tɕe, pɕawtsɯ sɤ-fsoʁ ŋu
饲养羊是一种赚钱的方式
fsoʁ stative verb
directional: nɯ- directional: lɤ- clair (ciel). 亮(天色).

kɯki ɲɯ-fsoʁ
这个很亮

tɤtʂu ɲɯ-fsoʁ
灯很亮

tɯ-mɯ ɲɤ-fsoʁ
天亮开了(原来是阴天)

kha ɲo-fsoʁ
房间变亮了

tɯtshot kɯtʂɤɣ ko-zɣɯt tɕe lo-fsoʁ
到了六点钟,天就亮
See: tɯfsɤkha
fsosɲɯm noun
aumônes (aux moines). 布施.

wortɕhi ʑo, a-fsosɲɯm ci pɯ-lɤt
请你给我布施

fsosɲɯm nɯ-sɤmbi-a
我讨布施了
fsraŋ Variant: fsroŋ transitive verb
directional: tɤ-
Etym: bsruŋ. sauver. 救……一命.

tɤ-fsraŋ-a
我救了他

ta-fsraŋ
他救了他

tɤ-kɯ-fsraŋ-a
你救了我

aʑo a-kɯ-mŋɤm pɯ-tu ri, ɯʑo kɯ tɤ́-wɣ-fsraŋ-a ŋu
在我生病的时候,他救了我的命

a-sroʁ pɯ-sɤɣʑɯr ri tɤ́-wɣ-fsroŋ-a ŋu
在我生命垂危的时候,他救了我

protéger. 保护. Syn: tɯ-sroʁ,ri
fsraŋma Variant: sraŋma noun
Etym: bsruŋ.ma. divinité protectrice. 神仙.
fstɤt transitive verb
directional: tɤ- Etym: bstod. louer. 称赞;抬举.

tu-ta-fstɤt
我称赞你

to-fstɤt
他称赞了他

nɯsthɯci tu-kɯ-fstat-a mɤ-ra wo!
你过奖了
Syn: ɣɤmɯ
fstɯn transitive verb
directional: kɤ- Etym: bstun. servir, s'occuper de. 伺候;照顾.

kɤ-fstɯn-a
我照顾了他

kɤ-tɯ-fstɯn
你照顾了他

ɯʑo kɯ kɤ́-wɣ-fstɯna
他照顾了我
fsusqi numeral
trente. 三十.
fsusqipa - See: fsusqi See: tɯ-xpa
fsɯɣ transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- Etym: gsug.pa. rendre la monnaie. 退还多余的部分,退零钱.

aʑo nɯ-fsɯɣ-a
我还了

nɤʑo nɯ-tɯ-fsɯɣ
你还了

ɯʑo kɯ na-fsɯɣ
他还了

ɯ-phɯ ɯ-kho nɯ-kɯ-ro nɯnɯ nɯ́-wɣ-fsɯɣ-a
他把多给的钱还给我了

ki ɯ-phɯ ki kɤ-kho ɲɤ-ro tɕe ɲɯ-ta-fsɯɣ
你多给了钱,我找一下零钱给你。

pɕawtsɯ ɲɤ-fsɯɣ
他找了零钱
Syn: ɕɣɤz
fsɯr stative verb
directional: tɤ- avoir besoin de viande. 需要吃肉.

to-ngo tɕe ɲɯ-fsɯr
他生病了,需要吃肉

nɤʑo tɤ-mthɯm tu-tɯ-ndze ntsɯ ɕti ri, nɯ kɯnɤ ɲɯ-tɯ-fsɯr!
你总是吃这么多肉,还是那么馋嘴、
fsɯz intransitive verb
directional: pɯ- possible. 可能.

fsɯfsɯz ʑo
千方百计

aʑo a-pɯ-fsɯz tɕe, sɲikuku ʑo ɣi-a ɕti
只有我可以,我天天来

ɯʑo a-pɯ-fsɯz tɕe, ɯʑo laχtɕha ra nɯ-ndɤm, tɯrme laχtɕha kɯnɤ nɯ-ndɤm
只要他有机会,他不但会拿自己的东西,也会拿别人的
ftɕa transitive verb
directional: tɤ- posséder. 拥有.

jiʑo shouji tɤ-ftɕa-j
我有了手机

qaʑo kú-wɣ-ftɕa tɕe, pɕawtsɯ sɤ-fsoʁ ŋu
拥有绵羊是赚钱的方式
Syn: aro
ftɕaka noun
Etym: btɕa.ka. méthode. 办法. See: aftɕaka See: rɯftɕaka See: sɤftɕaka
ftɕaka noun
ftɕaka,βzu -
essayer par tous les moyens de. 想办法…….

tɤ-rɤku kɤ-mɯrkɯ ftɕaka wuma ʑo βze
它想尽办法偷吃庄稼
ftɕar noun
été, période du printemps à l'été. 夏天;春夏.

ftɕar kɤ-ndzoʁ

ftɕar ɯ-qa ka-ta
春天开始了
See: ftɕɤru
ftɕaʁ transitive verb
directional: pɯ- être une brebis gâleuse. 一个老鼠屎坏了一锅粥.

ma-pɯ-kɯ-ftɕaʁ-i
不要成为我们团队里的老鼠屎
See: sɯftɕaʁ
ftɕɤfkɤt noun
Etym: btɕa.bkod?. organisation. 指挥;安排(事情).

jisŋi kɤ-nɤma kɯkɯra thamtɕɤt aʑo ji-ftɕɤfkɤt tu-βze-a
今天我们要做的工作,我来指挥

suggestion, idée, conseil. 主意.

nɯ-ftɕɤfkɤt to-tɕɤt
他给他们出了主意(给他们做了安排)

a-ftɕɤfkɤt ci tɤ-tɕɤt
给我出主意吧
Syn: βluβra See: rɯftɕɤfkɤt
ftɕɤl transitive verb
directional: tɤ- Etym: btɕol. demander à qqn de faire qqch pour soi. 请别人做事.

tó-wɣ-ftɕala
他请了我

to-tɯ́-wɣ-ftɕɤl
他请了你

a-laχtɕha kɤ-χtɯ ci tu-ta-ftɕɤl
我请你帮我买(某种东西)
ftɕɤru noun
chemin au milieu des champs (pour éviter d'abîmer les récoltes). 阡陌(夏天为了避免踩坏庄稼而特意在田地里开辟的一条小道). See: ftɕar See: tʂu
ftɕɤt transitive verb
directional: nɯ- Etym: btɕad. s'abstenir, renoncer à une mauvaise habitude. 戒掉.

ɯʑo kɯ na-ftɕɤt
他戒掉了

nɤʑo nɯ-tɯ-ftɕɤt
你戒掉了

cha kɤ-tshi mɯ́j-sna tɕe nɯ-ftɕat-a
喝酒是不好的,所以我就戒掉了

thamakha nɯ-ftɕat-a
我戒了烟

thamakha kɤ-sko na-ftɕɤt
他戒了烟

subjuger, soumettre. 征服;使……驯服. Syn: ftɯl2
ftɕɤz transitive verb
directional: nɯ- castrer. 阉割.

nɯ-ftɕaz-a
我阉割了

mbala na-ftɕɤz
他把公牛阉割了

mbala kɤ-ftɕɤz ra
要把公牛阉割掉
ftɕhoʁftɕhoʁ ideophone.2
petit et dressé. 形容小的物体(如耳朵)立起来的样子.

qala ɯ-rna ftɕhoʁftɕhoʁ ʑo ɲɯ-pa
兔子的耳朵是翘起来的
ftɕhur transitive verb
directional: tɤ- directional: lɤ- relever, mettre verticalement. 竖起来;立起来.

ɯʑo kɯ ta-ftɕhur
他(把那个东西)立起来了

kɯki laʁdɯn ki pjɤ-ndʐaβ tɕe tu-ftɕhur-a
这个工具倒了,我把它立起来

ɕoŋtɕa lo-ftɕhur-a
我把木料竖起来了

khɯna kɯ ɯ-rna to-ftɕhur (=to-znɯndzɯ) ʑo tɕe ɲɯ-sɤŋo
狗把耳朵竖起来听

directional: pɯ- verser complètement. 倒干.

kɯki ɯ-ro ci ɣɤʑu tɕe, pjɯ-ftɕhur-a tɕe kɤ-tshi
剩了一点,我把他倒干了,你喝吧

mɯ-to-rɯdzaŋspa-a tɕe, tʂha ɯ-ro nɯ pjɤ-ftɕhur-a
我不小心把剩下的茶倒干了

laʁjɯɣ to-ftɕhur
他把棍子立起来了
Syn: znɯndzɯ
ftɕit transitive verb
directional: pɯ-
prendre en charge. 掌管.

ki kha ki nɤʑo pɯ-nɯ-ftɕit tɕe sɤcɯ tɤ-nɯ-ndɤm
这套房子由你来掌管,钥匙就交给你了

prendre le contrôle de. 霸占.
ftɕɯm transitive verb
digérer. 消化(食物).
Etym: btɕom. apprivoiser. 驯服.

jla ki nɯ kóʁmɯz kɤ-sɯxɕɤt ɲɯ-ɕti tɕe kɤ-ftɕɯm ɲɯ-ɴqa
这头犏牛刚刚开始驯养,很难驯服
ftɕɯpa noun
Etym: btɕu.pa. dixième mois. 十月.
ftɕɯʁɲiz noun
Etym: btɕu.gɲis.pa. douzième mois. 十二月.
ftɕɯt transitive verb
directional: pɯ-
diriger, régner sur. 统治.

rɟɤlpu lo-ndo tɕe sɤtɕha pjɤ-ftɕɯt pjɤ-cha
他登上王位之后统治了国家

être en charge de. 掌管.

ki kɯm ki, nɤʑo sɤcɯ tɤ-ndɤm tɕe pɯ-nɯ-ftɕɯt
你拿着门的钥匙来掌管(这个房间)
ftɕɯχtɕɯɣ noun
Etym: btɕu.gtɕig.pa. onzième mois. 十一月.
fte stative verb
directional: nɯ-
émacié et livide. 憔悴,没有血色.

ɯ-kɯ-mŋɤm pjɤ-thɯ tɕe ɯ-rŋa ra ɲɤ-fte ʑo
他的病严重了,脸上没有血色了

se décolorer (habits). 褪色(衣服).

ɯ-ŋga khro to-ŋga tɕe ɲɤ-fte ʑo
他衣服穿了很久,都褪色了
ftsaʁra noun
plaque de pierre pour empêcher l'eau du toit de couler. 用以挡住屋檐漏水的石板或木板.
ftsɤn stative verb
Etym: btsan. sévère. 严格.

khɯna kɯ-ftsɤn ci ɲɯ-ŋu
是一条很凶的狗(看家的)

sɤcɯ ɲɯ-ftsɤn
钥匙很可靠(锁不容易被人家打开)

sɤtɕha ɲɯ-ftsɤn
这个地方安全

laoshi kɯ-ftsɤn ci nɯ-atɯɣ-i
我们遇到了一位严格的老师
Syn: rkɤl
ftsɤnbu noun
Etym: btsan.po. force. 强制性的办法.

kɤ-nɤɲɟɯɲɟu mɯ-mɤ-ɲɯ-khɯ nɤ, ftsɤnbu tú-wɣ-βzu ɲɯ-ɬoʁ
软的不行,就要来硬的
ftshi stative verb
directional: tɤ-
bon à rien, qui ne vaut rien. 不可靠,没有良心(人).

jiɕqha nɯ ʁo ɲɯ-ftshi ɕti
那个倒不怎么好

laχtɕha ɲɯ-ftshi ɕti
那个东西质量不好

tɯrme ɲɯ-ftshi ɕti
那个人不可靠

aller mieux. 变好;减轻.

smɤnba ɯ-thɯrʑi kɯ, ɯ-kɯ-mŋɤm to-ftshi
多亏医生,他的病减轻了
Syn: Syn: mna
ftsoʁ noun
femelle d'hybride de yak et de vache. 母犏牛.
ftsoʁdo noun
vieille femelle de yak hybride. 老母犏牛.
ftsɯɣ transitive verb
directional: kɤ- établir (une organisation). 成立;建立(组织).

jiʑo kɤ-ftsɯɣ-i
我们建立了(某种组织)

ʑara kɯ ka-ftsɯɣ-nɯ
他们建立了(某种组织)

tɯtɯrca kɤ-ftsɯɣ-i
我们一起建立了(某种组织)

nonghui kɤ-ftsɯɣ-i
我们建立了农会

renmin gongshe kɤ-ftsɯɣ-i
我们建立了人民公社

directional: tɤ- Etym: btsug. empiler des pierres pour faire une marque. 把石头立起来做标记.

zgoku mɤɕtʂa tɤ-ari-a ri, a-χti kɤ-mto maŋe tɕe, thu χsɯm ta-ftsɯɣ-a tɕe pɯ-nɯɣi-a
我走到山顶去接丈夫,但见不到他回来,我立了三块石头做标记就回来了
ftsɯr transitive verb
directional: pɯ-
essorer. 拧干.

pɯ-ftsɯr-a
我拧干了

ɯʑo kɯ pa-ftsɯr
他拧干了

kɯki ɲɯ-ɤci tɕe, pɯ-ftsɯr
这个湿了,你把它拧干吧

tɯ-ŋga ki ɲɤ-k-ɤci-ci, tɕe pɯ-ftsɯr
这件衣服湿了,你把它拧干吧

Etym: btsir. vider de son eau. 倒干;让水流干.
ftʂi transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- faire fondre. 使融化.

ta-mar kɤ-tʂi ɲɯ-ra
要把酥油融化掉

ta-mar nɯ-ftʂi-t-a
我把酥油融化了

tɤjpɣom na-ftʂi
他把冰融化了
Syn: sɯɣndʐi See: ndʐi
ftɯɣ intransitive verb
directional: pɯ- être accompli. 完工.

kɤ-nɤma mɤ-kɯ-ftɯɣ nɯ kɤ-ɕɯftɯɣ ra
要完成没有完成的工作
See: ɕɯftɯɣ
ftɯl transitive verb
directional: pɯ- Etym: btul. apprivoiser. 驯服.

jla pɯ-ftɯl-a
我驯服了犏牛

ɯʑo kɯ mbro pa-ftɯl
他驯服了马
Syn: ftɕɤt
ftɯl intransitive verb
directional: nɯ- digérer. 消化.

kɤ-ndza kɤ-ftɯl mɯ́j-cha
不能消化食物

kɯki kɤ-ndza ki a-mɤ-nɯ-tɕhom ra ma kɤ-ftɯl mɯ́j-sɤcha
这些食物不要吃太多,不然就没有办法消化
gaŋgaŋ ideophone.2
haut et imposant. 形容高而大的样子.

ɯ-phoŋbu wxti gaŋgaŋ ʑo pa
他的身体又高又大
gɤgɤɣ ideophone.2
courbé. 形容不灵活,站得不稳的样子.

tɯ-ŋga ɕ-tɤ-ɕkho-t-a ri, ɲɯ-ɤqajpɣom tɕe gɤgɤɣ ʑo ɲɤ-pa
我去晒了衣服,冻到了就变硬了

ki tɤ-wɯ ki chɤ-rgɤz tɕe, gɤgɤɣ ʑo ɲɯ-pa
这位老年人变老了,站得不稳

ɯʑo lo-βzi tɕe, gɤgɤɣ ʑo ɲɯ-ndzur
他喝醉了,站不稳
gɤɣnɤgɤɣ ideophone.3

gɤgɤɣ nɤ gɤgɤɣ kɤ-anɯri
他很不灵活地去了
gɤɣɯɣi ideophone.6

rgɤtpu gɤɣɯɣi ʑo kɤ-ŋke ɲɯ-cha
老年人只能走一点点
glɤɣglɤɣ ideophone.2
pressé très fort. 压得很紧.

glɤɣglɤɣ ʑo ɲɯ-nɯ-rŋgɯ
他睡得熟,动也不动

glɤɣglɤɣ ʑo pjɤ-sɯ-ɲcɤr
压得很紧

mbrɤz tɯfkur tɤ-fkur-a ɯ-tɯ-rʑi glɤɣglɤɣ ʑo ɲɯ-pa
我背了一袋大米,很重地压着我
See: ɣɤglɤglɤɣ
glinɤgli ideophone.3
craquement d'os. 形容(骨头)互相摩擦发出的声音.

a-mke ɯ-ɕɤrɯ ɲɯ-ɤndʑɯgli ɲɯ-ŋu tɕe glinɤgli ʑo ɲɯ-ti
我脖子的骨头互相摩擦发出咯咯声
See: adʑɯgli
goʁ ideophone.1
tout d'un coup (s'agenouiller). 一下子(跪下).

ɯ-χpɯm goʁ ʑo pjɤ-tshoʁ
他一下子跪下了(很恭敬的样子)
Syn: dzoʁ Syn: zgoʁ
graŋgraŋ ideophone.2
grand et mince. 形容又高又瘦的样子(人).

aʑo a-slamaχti ci tɤ-tɕɯ tu tɕe, kɯ-mbro ci graŋgraŋ ʑo ŋu
我有个男同学,个子又高又大
grɯβgrɯβ noun
matsutake. 松茸.

grɯβgrɯβ nɯ ɕkrɤz wuma ʑo kɯ-wxti kɯ-ʁjɤr ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu. grɯβgrɯβ nɯ ɯ-mgɯr ɯ-qhu nɯ kɯ-qandʐi tsa kɯ-wɣrum tsa ŋu. ɯ-rʑɯɣ pɕoʁ cho ɯ-ru nɯ kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-dɯχɯn wuma ʑo tu; kɤ-ndza mɯm wuma ʑo aɣɯsmɤn, wuma ʑo ɯ-koŋ kɯ-wxti tɤjmɤɣ ɲɯ-ŋu
松茸长在茂密的大青冈树林中,它背面带有乌色和白色,菌褶部分和干都是白色的,香味很浓,很好吃,可以入药,是很贵重的菌种。
grɯβgrɯβftsa noun
une espèce de champignon. 一种菌子.

grɯβgrɯβftsa nɯ ɯ-tshɯɣa cho ɯ-mdoʁ ɯ-sɤɣɬoʁ nɯ ra grɯβgrɯβ cho wuma ʑo naχtɕɯɣ, tɕeri grɯβgrɯβ kɯ-fse ɯ-dɯχɯn me, sɤndɤɣ kɤ-ndza mɤ-sna, kɯ-thɯ nɯ ra pjɯ-si ɲɯ-ŋgrɤl
|fv grɯβgrɯβftsa 的形状、颜色和生长的地方都和松茸一样,但是没有松茸那样的香气。有毒,不能吃。中毒严重的话会导致死亡。 grɯβgrɯβftsa 的形状、颜色和生长的地方都和松茸一样,但是没有松茸那样的香气。有毒,不能吃。中毒严重的话会导致死亡。
grɯɣgrɯɣ ideophone.2
immobile, très serré. 动也不动,绷得很紧.

tɯmbri grɯɣgrɯɣ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-ndo
他使劲地抓住绳子不放

jla grɯɣgrɯɣ ɯ-ɕna ɲɯ-ɤsɯ-ndo tɕe mɯ́j-ɕlɯɣ
他使劲地抓住犏牛的鼻绳不放

grɯɣgrɯɣ ʑo ko-βraʁ
拴得很牢
grɯɣnɤgrɯɣ ideophone.3
en se pressant. 时间抓得很紧.

ta-ma grɯɣnɤgʁɯɣ ʑo tu-nɤme ɲɯ-ŋu
他把工作时间抓得很紧

se gratter sans arrêt. 一次又一次地抠.

a-mgɯr ʑo grɯɣnɤgrɯɣ nɯ-rɤβraʁ-a
我一次又一次地抠背

bruit émit par la meule. 形容推磨的声音.

mbrɯtɕɯ grɯɣnɤgrɯɣ ʑo chɤ-fse
他使劲地磨刀
grɯŋgrɯŋ ideophone.2
propre, utilisé jusqu'au bout. 干净;用完.

grɯŋgrɯŋ tu-orɕo
完全用完了

ji-tsha thɯ-arɕo grɯŋgrɯŋ ʑo
我们的盐用完了

ne pas perdre de temps et bien faire son travail. 时间安排得很紧凑;工作进行得很塌实;把线拉得很紧.

phɯntshoʁ rcanɯ grɯɣgrɯɣ kɯ-pa ku-rɤʑi ɕti, tɤ-rʑaʁ ra kɯmɤlɤxso maka mɤ-sɯxɕe, kɤ-nɤma ra tshɯntshɯn tu-ste ɕti
朋措把时间抓得很紧,从不浪费,工作也做得很好
See: khrɯŋkhrɯŋ See: χɤlχɤl
gɯgɯɣ ideophone.2
ciel très noir. 形容天色很黑的样子.
gɯɣnɤgɯɣ ideophone.3
émettant un bruit grave rythmique. 发出有节奏的钝音.

gɯɣnɤgɯɣ pa-xtsɯ
一阵又一阵地砸了
ɣa adverb
oui. 是的.
ɣar intransitive verb
directional: nɯ-
devenir sauvage. 变野.

ɯʑo ɲo-ɣar
它(例如猫)变野了

ɯʑo nɯ-ɣar
他变野了

lɯlu nɯ kha ri pjɯ-χsu-j pɯ-ɕti ri, jɤ-anɯri tɕe ɲo-ɣar
我们以前家里养猫,但是它走了,变野了

devenir anormal, marginal. 变得不正常.

nɯ tɯrme nɯ kɯɕɯŋgɯ kɯ-pɯ-pe pjɤ-ɕti ri, nɯ ɯ-qhu tɕe ɲo-ɣar
那个人原来好好的,后来就变得不正常。

aller vivre tout seul dans un endroit sauvage. 到野地去生活.
ɣdɤɣdɤt ideophone.2
court et grassouillet. 形容胖而短,看起来很可爱的样子.

tɤ-pɤtso ɲɯ-tshu, ɯ-mɤlɤjaʁ ra ɣdɤɣdɤt ʑo ɲɯ-pa
小孩子胖胖的,手脚又粗又短
ɣdɤso noun
ver marron. 虫的一种.
ɣdoŋnɤɣdoŋ ideophone.2
battement de tambour. 形容很响的敲鼓声. See: See: ɣdɯɣnɤɣdɯɣ
ɣdɯ noun
jarre de vin. 酒坛子. Syn: tɕhɤɣdɯ Syn: tɕhorzi
ɣdɯβɣdɯβ ideophone.2
court et épais. 形容又粗又短的样子.

ɯ-rtshɯm ci ɣdɯβɣdɯβ ɣɤʑu
树墩又粗又短
ɣdɯɣnɤɣdɯɣ ideophone.2
battement de tambour. 形容轻轻的敲鼓声. See: See: ɣdoŋnɤɣdoŋ
ɣe particle
n'est ce pas ?. 是不是?.

nɤki tɕheme nɯ ɲɯ-mpɕɤr ɣe
那个女孩子挺漂亮的,是不是?

jisŋi tɯ-mɯ ɲɯ-jɯm ɣe
今天天气挺好的,对不对?
ɣɤbɤbɤβ stative verb
être bruyant. 发出很响的声音.

qale ɯ-tɯ-wxti kɯ ɲɯ-ɣɤbɤbɤβ ʑo
风发出很响的声音

tɯrme ʁnɯz ɲɯ-rɯɕmi-ndʑi tɕe, ɲɯ-ɣɤbɤbɤβ-ndʑi
两个人在说话,很吵,听不清楚他们在讲什么
ɣɤbɤbɤβ - See: bɤbɤβ
ɣɤbɤβlɤβ intransitive verb
parler de façon grossière et incompréhensible. 胡言乱语;语气粗大,说别人听不懂的话.
ɣɤβdi transitive verb
directional:
: tɤ- directional: nɯ- réparer, bien organiser. 修理;弄好.

ɯʑo kɯ ta-ɣɤβdi
他修了

kɯki laχtɕha ki mɯ-to-pe tɕe, tu-ɣɤβdi-a ɲɯ-ntshi
这个东西坏了,我要把它修理一下

mkhɯrlu to-ɣɤβdi tɕe to-ndʐɯm
机器修了以后,转得更快

nɤ-sɯm nɯ-nɯ-ɣɤβdi
你放心吧/你死了这条心吧

kɤ-rɤt mɯ-pjɤ-tɯ-ɣɤβdi-t
你写得不好

a-kha kɤ-ɣɤβdi tɤ-jɤɣ
我的房子修完了

directional: nɯ- castrer (verrat). 阉割(公猪). Syn: ftɕɤz
ɣɤβdoʁβdi - See: ɣɤβdi
ɣɤβdoʁdi transitive verb
directional: tɤ- mettre en ordre. 整理.

ta-ɣɤβdoʁβdi
他整理了

kɤ-ɣɤβdoʁβdi ra
要整理

nɤ-laχtɕha ra tɤ-rɤwum tɕe ɯ-rtsɯɣ ra tɤ-ɣɤβdoʁβdi
把你的东西收拾一下,把它们堆整齐
ɣɤβlo stative verb
directional: nɯ- lent. 慢.

kɤ-rɤma ɲɯ-tɯ-ɣɤβlo
你工作得很慢!
ɣɤβloʁβle Variant: ɣɤβlɯβle stative verb
directional: thɯ- maladroit. 动作慢.
ɣɤβlɯβlɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- irisé. 发光,显得耀眼.

tɤtʂu ɲɯ-ɣɤβlɯβlɯɣ
灯在发光

ɲɯ-nɤmbju ɲɯ-ɣɤβlɯβlɯɣ
在发光

ɯ-ŋga ɯ-tɕhɤz ɯ-tɯ-dɤn kɯ ɲɯ-ɣɤβlɯβlɯɣ ʑo
他衣服的彩色布料很多,显得很耀眼
ɣɤβzaʁlaʁ intransitive verb
parler /se comporter sans se soucier de la situation. 说话、动作不严谨(随便开口,不分场合). See: βzaʁlu
ɣɤβzi stative verb
être facilement saoul. 容易醉.
ɣɤβzi - See: βzi
ɣɤcaʁcaʁ intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- bavard, racontant n'importe quoi. 多嘴;乱说.

pɯ-ɣɤcaʁcaʁ-a
我以前多嘴

pɯ-tɯ-ɣɤcaʁcaʁ
你以前多嘴

ɯʑo pɯ-ɣɤcaʁcaʁ
他以前多嘴

jiɕqha nɯ ɯ-mtɕhi dɤn, tu-ɣɤcaʁcaʁ ntsɯ ŋu
刚才那个(人)爱多嘴乱说
ɣɤcɤtcɤt intransitive verb
directional: tɤ-
piailler (oiseau). 叫(鸟).
prendre la parole sans arrêt (enfant). 不停地插嘴(小孩子).

ma-tɯ-ɣɤcɤtcɤt
你不要不停地插嘴

ɣɤcɤtcat-a
我不停地插嘴
ɣɤchi transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- sucrer. 放糖;使……变得更甜.

pɯ-ɣɤchi-t-a
我放了糖
ɣɤchi - See: chi
ɣɤchrɤβchrɤβ intransitive verb
avoir la gorge enrouée. 嗓子哑了.

ɲɯ-nɯtɕhomba tɕe, ɯ-rqo ɲɯ-ɣɤchrɤβchrɤβ
他感冒了,嗓子哑了

émettre du bruit en roulant (petites pierres). 小石头滚下来发出声音.

praʁ ɲɯ-mbɯt ɲɯ-ɣɤchrɤβchrɤβ
悬崖塌下来了,小石头滚下来发出声音
ɣɤchrɤβlɤβ -
émettre un bruit de mucus dans la gorge. (喉咙里)有痰的声音.

ɲɯ-tɯ-ɤɕqhe tɕe nɤ-rqo ɲɯ-ɣɤchrɤβlɤβ
你咳嗽,嗓子发出嘶哑声
ɣɤchrɤβlɤβ - See: ɣɤchrɤβchrɤβ
ɣɤchɯchrɯɣ Variant: ɣɤchrɯɣchrɯɣ stative verb
directional: tɤ- bruit d'objets durs qui s'entrechoquent. 很多硬的东西(铁链子的环子,骨头,小石头)互相摩擦和撞击发出的声音.

ʑɴɢɯloʁ tɤ-fkur-a ɲɯ-ɣɤchrɯchrɯɣ
(口袋里装了核桃),我背起时,(核桃)相碰撞发出的声音
ɣɤcraŋlaŋ intransitive verb
crier très fort. 高声喧哗;大声地叫.

khɯna ɲɯ-ɣɤcraŋlaŋ
狗在大声地叫

paʁ ɲɯ-ɣɤcraŋlaŋ
猪在大声地叫

ɯ-tɯ-ɣɤcraŋlaŋ kɯ kɤ-rɤβzjoz koŋla mɯ́j-khɯ
他很吵,根本无法念书
ɣɤcrɯɣlɯɣ intransitive verb
beaucoup d'objets en désordre qui s'entrechoquent. 很多硬的乱七八糟的东西相碰发出声音.
ɣɤcrɯɣlɯɣ - See: crɯɣcrɯɣ
ɣɤcɯqhlɯβ stative verb
directional: nɯ- faire du bruit en s'agitant (eau). 发出水晃动声.

tɯ-ci nɯ zɯm ɯ-ŋgɯ ɲɯ-ɣɤcɯqhlɯβ
水在桶里摇晃发出声音
ɣɤɕaʁɕaʁ stative verb
très amer. 很苦.

tʂha ɲɯ-qiaβ ɲɯ-ɣɤɕaʁɕaʁ
茶非常苦

smɤn ɲɯ-qiaβ ɲɯ-ɣɤɕaʁɕaʁ
药非常苦
ɣɤɕe intransitive verb
qui va vite (temps). 过得快(时间);走得早.

ki a-tɤ-fse tɕe, nɤ-tɤ-rʑaʁ ɯ-ɲɯ-ɣɤɕe
这样的话,你的时间过得快吗?
See:
ɣɤɕkɤɣɕkɤɣ intransitive verb
directional: tɤ- objet dur faisant du bruit lorsqu'on le frappe, glacé au point d'être dur. 硬东西一敲就发出声音;冻得很硬的样子.

ɲɯ-rko ɲɯ-ɣɤɕkɤɣɕkɤɣ ʑo
非常硬,摸起来像石头一样
ɣɤɕkɤɣlɤɣ stative verb
maigre et vieux, mais qui s'active sans arrêt. 又瘦又老,还是不停地活动.

nɯŋa ɲɯ-ɣɤɕkɤɣlɤɣ
奶牛很不听话地乱蹦乱跳

jiɕqha rgɤtpu nɯ ɲɯ-ɣɤɕkɤɣlɤɣ
那个(又瘦又高的)老年人走动
See: ɕkɤɣnɤɕkɤɣ
ɣɤɕkɤɣlɤɣ - See: ɣɤɕkɤɣɕkɤɣ
ɣɤɕnɯɣlɯɣ intransitive verb

nɯ ɯ-zda ra nɯ-phe ɲɯ-ɣɤɕnɯɣlɯɣ ntsɯ
他在伙计面前不稳重

ɲɯ-rɯpjɤβlaʁ tɕe ɲɯ-ɣɤɕnɯɣlɯɣ
他很狡猾,动作也不雅观
ɣɤɕnɯɣlɯɣ - See: ɕnɯɣnɤlɯɣ
ɣɤɕŋaʁɕŋaʁ intransitive verb
directional: pɯ- parler sans arrêt à tort et à travers. 不停地乱说话.

aʁɤndɯndɤt pɯ-tɯ-ɣɤɕŋaʁɕŋaʁ ntsɯ
你四处制造谎言
ɣɤɕŋaʁɕŋaʁ - See: ɕŋaʁɕŋaʁ2
ɣɤɕo transitive verb
directional: nɯ- laver. 洗干净.

tɯ-ŋga ɲɤ-ɣɤɕo
他把衣服洗干净了
ɣɤɕo - See: ɕo
ɣɤɕpɤɕpɤr intransitive verb
émettre un bruit fort. 乱叫.

laba ɲɯ-ɣɤɕpɤɕpɤr
喇叭在乱叫
ɣɤɕpɤrlɤr intransitive verb
directional: tɤ- exprimer son opinion à haute voix sans se soucier de rien. 大声说话,不注意场合.

ɲɯ-ɣɤɕpɤrlɤr
他在乱吼乱叫

ɲɯ-ɣɤɕpɤrlɤr ɲɯ-rɯɕmi
他在大声说话

nɤki tɕheme nɯ kɯ-ɣɤɕpɤrlɤr ci ŋu
那个女的很多嘴

nɤ-mtɕhi kɤ-ndɤm ma-tɯ-ɣɤɕpɤrlɤr
你闭嘴,不要大声说话
See: ɕpɤrnɤlɤr
ɣɤɕpɤrlɤr - See: ɣɤɕpɤɕpɤr
ɣɤɕphɤβlɤβ intransitive verb
faire du bruit (battement d'aile). (鸟)拍翅膀发出声音;抖衣服发出声音.

pɣa ɲɯ-ɣɤɕphɤβlɤβ
鸟拍翅膀发出声音
ɣɤɕphɤr intransitive verb
directional: nɯ- concilier. 劝解.

ɯʑo nɯ-ɣɤɕphɤr
他劝解了

ku-ɣɤɕphar-a
我劝解

ku-tɯ-ɣɤɕphɤr
你劝解

ɯʑo ku-ɣɤɕphɤr
他劝解

nɯ-pɤrthɤβ nɯ-ɣɤɕphar-a
我在他们之间劝解了

ʑɤni ɲɯ-ɤlɯlɤt-ndʑi tɕe, nɯ-ɣɤɕphar-a (=nɯ-nɯkhɤda-t-a-ndʑi)
他们吵架的时候,我把他们劝开了
Syn: nɯkhɤda
ɣɤɕqali intransitive verb
directional: tɤ- crier. 嚷;喊.

aʑo tɤ-ɣɤɕqali-a
我喊了一下

nɤʑo tɤ-tɯ-ɣɤɕqali
你喊了一下

ɯʑo tɤ-ɣɤɕqali
他喊了一下

pɯ-nɤscar-a tɕe, tɤ-ɣɤɕqali-a pɯ-ra
我吓了一跳,忍不住喊了一声

a- shouji ɲɯ-ɣɤɕqali
我的手机在响
See: tɤɕqali
ɣɤɕtʂaŋlaŋ intransitive verb
directional: tɤ- se balancer. 摇摆;摇晃(吊着的东西).

to-ɣɤɕtʂaŋlaŋ
摇晃了

laχtɕha to-ɕɯɴqoʁ tɕe, ɲɯ-ɣɤɕtʂaŋlaŋ
挂着的东西在摇晃

nɯ mɯ-pɯ-fse ri to-ɣɤɕtʂaŋlaŋ
原来不是这样,现在就在那里吊着摇晃
ɣɤɕtʂaŋlaŋ - See: ɕtʂaŋɕtʂaŋ
ɣɤɕu intransitive verb
directional: thɯ- frais. 凉快.

jiɕqha pɯ-ɣɯtshɤdɯɣ ri, zdɯm jo-ɣi tɕe ko-ɣɤɕu
刚才很闷热,来了云就凉快一些

directional: kɤ- être couvert (soleil). 天阴.

tɯ-mɯ chɤ-lɯβ tɕe ɲɯ-ɣɤɕu
天阴了,现在很凉快

jisŋi wuma ʑo ɲɯ-sɤɕke tɕe, kɤ-ɣɤɕu kóʁmɯz nɤ kɤ-nɤma ɲɯ-ɬoʁ
今天天气很热,太阳阴了才能劳动
See: nɤɕu See: tɤɕu
ɣɤɕɯβɕɯβ intransitive verb
directional: tɤ- murmurer. 悄声说话,偷偷说话.

tɤ-ɣɤɕɯβɕɯβ-a
我悄声说话了

tɤ-tɯ-ɣɤɕɯβɕɯβ
你悄声说话了

tɤ-ɣɤɕɯβɕɯβ
他悄声说话了

ɯʑo ku-ɣɤɕɯβɕɯβ
他正在悄声说话

tɯrme ra kɯ pjɯ-mtshɤm-nɯ mɯ-tɤ-pe tɕe, tu-kɯ-ɣɤɕɯβɕɯβ tɕe phɤn
如果不想被别人听见,悄声说话就可以了
ɣɤɕɯftaʁ stative verb
avoir une bonne mémoire. 记性好.

ɲɯ-ɕqraʁ tɕe ɲɯ-ɣɤɕɯftaʁ
他很聪明,记性很好
ɣɤɕɯftaʁ - See: ɕɯftaʁ
ɣɤɕɯŋɕɯŋ intransitive verb

rɟaŋsoʁ ɯ-zgra ɲɯ-ɣɤɕɯŋɕɯŋ
锯子发出铁皮摩擦声
ɣɤɕɯŋɕɯŋ - See: ɕɯŋɕɯŋ
ɣɤdɤn transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- augmenter. 增多;增加.

tɤ-ɣɤdan-a
我加了

tɤ-tɯ-ɣɤdɤn
你加了

ɯʑo kɯ ta-ɣɤdɤn
他加了

tɯ-rju nɯ kɤ-ɣɤdɤn mɤ-ra
一句都不要加

pɕawtsɯ nɯ ɯ-tsa nɯ ta-rku ma, nɯ ma mɯ-ta-ɣɤdɤn
他装了必要的钱,没有装更多

mɯ-na-ɣɤdɤn
话没有多说
ɣɤdi stative verb
directional: nɯ- mauvaise (odeur), puer. 臭;变味.

tɤ-mthɯm ɲɯ-ɣɤdi
肉变味了

ɯβrɤ-ɲɯ-ɣɤdi
有没有变味?
ɣɤdoŋdoŋ intransitive verb
directional: pɯ- couler bruyamment (eau). 水管或某种物体中流出来的水又急又多,发出响声.

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤdoŋdoŋ ʑo
水流出来很响
ɣɤdzaŋdzaŋ intransitive verb
avoir les poils longs, en désordre. 毛又长又乱.

mbroχpa khɯna ɲɯ-ɣɤdzaŋdzaŋ thɯ-ɣe
藏獒竖起毛扑过来了
ɣɤdzaŋdzaŋ - See: dzaŋdzaŋ
ɣɤdzaŋlaŋ intransitive verb

qambrɯ ɲɯ-ɣɤdzaŋlaŋ ntsɯ ɲɯ-rɤβʁa
牦牛一身毛乱蓬蓬地大声叫
See: zoŋzoŋ See: zaŋzaŋ
ɣɤdzɯlɯt Variant: ɣɤdzɯlɯz intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- s'agiter. 动来动去;摇动;蠕动.

ku-ɣɤdzɯlɯz-a

tu-ɣɤdzɯlɯt-a
我正在动来动去

ɲɯ-tɯ-ɣɤdzɯlɯz
你动来动去

kɤ-nɤma tɤra tɕe, ku-ɣɤdzɯlɯt ra
要工作了,要活跃起来

tɤ-pɤtso ɲɯ-ɣɤdzɯlɯt
小孩子在动来动去

nɤ-mi ɲɯ-ɣɤdzɯlɯt
你的脚在动

qajɯ ci ɲɯ-ɣɤdzɯlɯt
有一条虫在动
See: sɤdzɯlɯt
ɣɤdʑɯdʑaŋ intransitive verb
directional: tɤ- glisser rapidement (d'un gros morceau de bois). 又粗又长的木料很快地滑下来的样子.
ɣɤfka stative verb
être facilement rassasié. 容易饱.
ɣɤfka - See: fka1
ɣɤfsoʁ transitive verb
directional: nɯ- rendre clair. 使变亮.

kɯki kha ɲɯ-qanɯ ri, kɤ-ɣɤfsoʁ khɯ
这个房间很黑,可以令它变亮
ɣɤfsoʁ - See: fsoʁ2
ɣɤftshi transitive verb
directional: tɤ- faire aller mieux. 令……减轻.

smɤn nɯ kɯ a-kɯ-mŋɤm to-ɣɤftshi pjɤ-cha
服了药我的病减轻了许多
ɣɤftshi - See: ftshi
ɣɤglɤglɤɣ intransitive verb
bruyant. 很响(一阵一阵敲打声).

qiche ɲɯ-ɣɤglɤglɤɣ
汽车很响
See: sɤglɤglɤɣ
ɣɤgo stative verb
naïf, honnête. 笨;老实.

jiɕqha tɯrme kɯ-ɣɤgo ci ɲɯ-ŋu
他是老实人

ɯʑo kɯ-ɣɤgo ci ɕti tɕe, kɯŋu nɤme ɕti
他这个人很老实,相信他会把事情做好
ɣɤgɯgɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- faire du bruit en démarrant (moteur), faire du bruit en soufflant (vent). 发出声音(如汽车发动,吹大风等的声音).

mbɣɯrloʁ ɲɯ-ɣɤgɯgɯɣ
雷很响
See: gɯɣnɤgɯɣ Syn: ɣɤŋgɯrŋgɯr
ɣɤɣɤjɣɤj intransitive verb
avoir la tête qui tourne, ne pas pouvoir tenir sur ses jambe. 不停的摇晃的感觉,脚都站不稳.
ɣɤɣɤjlɤj intransitive verb
ɣɤɣɤjlɤj - See: ɣɤɣɤjɣɤj
ɣɤɣɤmbrɯ stative verb
s'énerver facilement. 容易生气.

ɲɯ-ɣɤɣɤmbrɯ
他容易生气

ɲɯ-tɯ-ɣɤɣɤmbrɯ
你容易生气
See: sɤmbrɯ See: sɤzmbrɯ
ɣɤɣɤtɕɯɣ - See: ɣɤtɕɯɣ
ɣɤɣɤtɕɯɣ stative verb
directional: nɯ- germer précocement (arbre). 发芽发得早(树).

ʑmbri ɲɯ-ɣɤɣɤtɕɯɣ
柳树发芽发得很早

mi ɲɯ-ɣɤɣɤtɕɯɣ
杨树发芽发得很早
See: tɤ-tɕɯɣ
ɣɤɣɤwu - See: ɣɤwu
ɣɤɣɤwu stative verb
qui pleure tout le temps. 爱哭;容易哭.

nɤ-tɯ-ɣɤɣɤwu nɯ!
你真爱哭呢!
See: nɤwu See:
ɣɤɣi - See:
ɣɤɣi stative verb
qui vient facilement. 容易来.

ɯ-ʑɯβ ɲɯ-ɣɤɣi
他容易入眠
ɣɤɣɯrɣɯr intransitive verb
directional: tɤ-
animé, bruyant. 嘈杂(声音);闹哄哄;熙熙攘攘.

tɯrme ra ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯr-nɯ
人们很吵

ɲɯ-ɣɤɕqali-nɯ tɕe ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯr-nɯ
他们在吼叫,很吵

ardent (feu). 旺盛(火).

smi ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯr ɲɯ-nɯt
火烧得很旺盛
ɣɤɣɯrɣɯr intransitive verb
directional: tɤ-
ardent (feu). 旺盛(火).

smi ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯr ɲɯ-nɯt
火烧得很旺

animé, bruyant. 嘈杂(声音);闹哄哄;熙熙攘攘.

tɯrme ra ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯr-nɯ
人们很吵

ɲɯ-ɣɤɕqali-nɯ tɕe ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯr-nɯ
他们在吼叫,很吵
ɣɤjaŋri intransitive verb
directional: pɯ- aller ça et là. 来回走动.

pɯ-ɣɤjaŋri-a ntsɯ ma tɤ-χtɯ-t-a me
我在街上随便走动,没有买什么东西
ɣɤjaʁ - See: jaʁ
ɣɤjaʁ transitive verb
directional: tɤ-

tɯ-ŋga tú-wɣ-ɣɤjaʁ ma ɲɯ-ɣɤndʐo
衣服要穿厚一些,天气很冷

a-ŋga tɤ-ɣɤjaʁ-a
我衣服穿厚一些
See: nɤjaʁ2 Ant: mba
ɣɤjɤβjɤβ intransitive verb
directional: nɯ- toucher à tout, s'amuser avec les petits objets. 到处乱摸;东摸西摸(偷东西).

βɣɤza ɲɯ-ɣɤjɤβjɤβ
苍蝇到处乱爬(令人发痒)

ma-tɯ-ɣɤjɤβjɤβ, koŋla nɯ-sɤŋo
别乱摸东西,认真听

kɯ-mɯrkɯ ɯ-jaʁ ɣɤjɤβjɤβ
小偷在乱摸
ɣɤjɤrjɤr intransitive verb
chancelant, instable (lorsque l'on porte une lourde charge). 形容摇摇晃晃的样子(因为背着很重的东西).
ɣɤjɤrjɤr - See: jɤrjɤr
ɣɤji stative verb
directional: tɤ- rapide. 快(动作).

tɤ-ɣɤji tsa ɲɯ-ra
要快点

ɯʑo kɤ-nɤma ra ɲɯ-ɣɤji
他劳动做得很快

aʑo ɣɤji-a
我很快

kɤ-rɯndzɤtshi ɲɯ-ɣɤji
他吃饭吃得很快
ɣɤjiz adverb
temporairement. 暂时.

tɤ-rʑaʁ kɯ-zri ɯ-sɯso kɤ-lɤt ra ma ɣɤjiz ɯ-βlɯβlu kɤ-lɤt mɤ-pe
只顾短暂不顾长远是不好的
ɣɤjka intransitive verb
bégayer. 结巴.

jiɕqha tɯrme ɲɯ-ɣɤjka
这个人是结巴

kɤ-rɯɕmi ɲɯ-ɣɤjka
他说话结巴
ɣɤjlu stative verb
cru. 没有炒熟,吃的时候有生味.

tɤ-jlu ɣɤjlu
面粉没有炒熟

mɯ́j-smi tɕe ɲɯ-ɣɤjlu
没有炒熟,有生味

stoʁ ɲɯ-ɣɤjlu
胡豆没有炒熟
See: tɤjlu
ɣɤjmŋo transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- rêver, rêver de. 做梦.

kɤ-ɣɤjmŋo-t-a, pɯ-ɣɤjmŋo-t-a
我梦见他了

pɯ-tɯ-ɣɤjmŋo-t
你梦见他了

pa-ɣɤjmŋo
他梦见他了

jɯfɕɯr pɯ-ta-ɣɤjmŋo
我昨天梦见你了

ɯʑo kɯ pjɤ́-wɣ-ɣɤmŋo-a
他梦见我了

kɯrɯ skɤt pjɯ-kɯ-sɯxɕat-a ɲɯ-ŋu pɯ-ɣɤjmŋo-t-a
我做梦你在教我藏语
See: tɯ-jmŋo
ɣɤjmɯt - See: jmɯt
ɣɤjmɯt stative verb
qui a une mauvaise mémoire. 记性不好;溶剂忘记.

a-rɯxpa ɲɯ-khe tɕe ɲɯ-ɣɤjmɯt-a
我记性不好,容易忘记

a-rɯxpa pe tɕe mɤ-ɣɤjmɯt-a
我记性很好,不容易忘记

mɯ́j-ɣɤjmɯt
他不容易忘记
ɣɤjom transitive verb
directional: nɯ- élargir. 扩大;修宽.

tʂu jiʑora nɯ-ɣɤjom-i
我们把路扩大了

kɤntɕhaʁ ɣɯ tʂu nɯra ɲɯ-ɣɤjom-nɯ ɲɯ-ŋu tɕe, tɕe nɯtɕu ku-nɤma-nɯ tɕe, tɤzgra ɲɯ-wxti wo!
他们在把路修宽一点,所以很吵
See: jom
ɣɤjpum - See: jpum
ɣɤjpum transitive verb
directional: nɯ- rendre plus large. 使变粗.

tɯ-pu thɯ-ɣɤmɯta tɕe, nɯ-ɣɤjpum-a
我把(猪)肠子吹胀起来了
See: jpumqa Ant: xtshɯm
ɣɤjqaʁ transitive verb
directional: pɯ- se débarrasser. 摆脱.

pɯ-ɣɤjqaʁ-a
我摆脱了

ɯʑo kɯ pjɤ-ɣɤjqaʁ
他摆脱了

kɤ-ɣɤjqaʁ me
无法摆脱

kɯ-ɲɟo tɤ-apa tɕe kɤ-ɣɤjqaʁ me
一旦灾难来了就无法摆脱
ɣɤjru stative verb
directional: tɤ- aux gestes rapides. 动作勤快.

ta-ma ɲɯ-ɣɤjru
他劳动的时候动作勤快

ta-ma ɲɯ-tɯ-ɣɤjru
你劳动的时候动作勤快
Ant: ɣɯlaj
ɣɤjtɯ intransitive verb
s'accumuler vite, facilement. 容易积累.

laχtɕha ra ɯ-grɤl kɯ-me ma-tɤ́-wɣ-ntɕhoz tɕe, tɕe ɣɤjtɯ
东西不要乱用,就积得起来
See: ndɯ2
ɣɤjtɯ - See: ajtɯ
ɣɤjɯ transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- ajouter. 加,添加.

pɯ-ɣɤjɯ-t-a
我加了

pɯ-tɯ-ɣɤjɯ-t
你加了

pa-ɣɤjɯ
他加了

aʑo tɤ-ɣɤjɯ-t-a
我加了

ɯʑo ɣɯ ɯ-rŋɯl ɣurʑa ɣɤʑu tɕe, kɯβdɤ-sqi tɤ-ɣɤjɯ-t-a tɕe, tɕe lonba ɣurʑa kɯβdɤ-sqi tɤ-tu
他本来有一百元,我添了四十,他现在一共有了一百四十元

qro kɯ tɤ-kɤ-fɕɤt mɤʑɯ pjɯ́-wɣ-ɣɤjɯ ɲɯ-khɯ
(编故事的时候)蚂蚁这个人物所讲的话,可以多加几句

a- dian thɯ-ɣɤjɯ-t-a tɕe tɤ-amdzɯ-a, ku-ta-nɤjo
我已经充了电,坐下来了,我在等你
ɣɤjwaʁ stative verb
directional: nɯ- pousser des feuilles. 长出叶子.

χɕitka jɤ-ɣe tɕe, sɯku ɲɯ-ɣɤjwaʁ ɲɯ-ŋu
到了春天,树长出叶子
See: tɤ-jwaʁ See: rɤjwaʁ
ɣɤjwɤrlɤr intransitive verb
être secoué. 摇晃;摇摆不稳.

ʑmbrɯ nɯ tɯ-ɣɤjwɤrlɤr to-ʑa
船开始摇晃了
ɣɤɟaʁ transitive verb
directional: kɤ- cajoler un enfant. 哄.

tɤ-pɤtso kɤ-ɣɤɟaʁ-a
我哄了小孩子

kɤ-tɯ-ɣɤɟaʁ
你哄了他

ka-ɣɤɟaʁ
他哄了他

tɤ-pɤtso kú-wɣ-ɣɤɟaʁ tɕe rga
小孩子被哄就高兴
ɣɤɟɯɣɟɯɣ intransitive verb
directional: _ trembler, grouiller. 发抖;蠕动.

ɯ-re ɲɯ-ɬoʁ tɕe ɲɯ-ɣɤɟɯɣɟɯɣ ʑo
他想笑,一身都在发抖

ɲɯ-ɣɤɟɯɣɟɯɣ ɲɯ-nɤre
他笑着(不发出声音、全身发抖)
ɣɤɟɯɣlɯɣ intransitive verb
se tortiller. 扭来扭去.
ɣɤɟɯɟrɯɣ Variant: ɣɤɟrɯɣɟrɯɣ stative verb
directional: tɤ- gargouiller (ventre). 肚子咕噜叫.

znde ɲɯ-ɣɤɟɯɟrɯɣ pɯ-mbɯt
墙慢慢地塌下来了

a-xtu ɲɯ-ɣɤɟrɯɣɟrɯɣ
我肚子咕噜咕噜叫
ɣɤkɤβjɤβ intransitive verb
directional: nɯ- bouger dans tous les coins sans savoir quoi faire. 急得到处乱动.

ɲɯ-mbɣom tɕe ɲɯ-ɣɤkɤβjɤβ
他很急,到处乱动
ɣɤkhe - See:
ɣɤkhe transitive verb
directional: nɯ- considérer comme un imbécile. 把……当做傻瓜,诬蔑.

ma-pɯ-kɯ-ɣɤkhe-a ma ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不要把我当傻瓜,很讨厌

fsapaʁ ra nɯ-ɲɤm ʑo ɲɯ-ɣɤkhe ŋgrɤl
蜱令牲畜变瘦
ɣɤkhrɤβjɤβ intransitive verb
émettre un bruit de grattement incessant. 不停地抓东西发出的声音.

ɲɯ-ɣɤkhrɤβjɤβ ntsɯ
他不停地做事

βʑɯ ɲɯ-ɣɤkhrɤβjɤβ tɕe kɤ-ʑɣɤsɯndo
老鼠不停地抓东西发出声音,最后(被猫)抓到了

kɤ-rɤʑi mɯ́j-cha tɕe pjɯ-ɣɤkhrɤβjɤβ ntsɯ ŋu
他不能待在那里,不停地做事
ɣɤkhrɤβkhrɤβ intransitive verb
émettre du bruit (en secouant un récipient qui contient de petits objets durs). 发出撞击的声音.
ɣɤkhrɯɣlɯɣ intransitive verb

ɲɯ-ɣɤkhrɯɣlɯɣ ntsɯ
发出“咯咯”声
ɣɤkhrɯɣlɯɣ - See: khrɯɣnɤkhrɯɣ
ɣɤkhɯ intransitive verb
directional: tɤ- être enfumé. 有烟;冒烟.

kha ɲɯ-ɣɤkhɯ
满屋子都是烟

smi chɯ́-wɣ-βlɯ tɕe ɣɤkhɯ
烧火就会冒烟

ɲɯ-tɯ-ɣɤkhɯ
你家在冒烟(知道你在家里)
See: nɤkhɯ See: tɤ-khɯ See: sɤkhɯ
ɣɤkhɯ transitive verb

directional: tɤ- forcer quelqu'un à faire quelque chose qu'il n'a pas envie de faire. 让别人做 (他不愿意做的事情).

tɤ-ɣɤkhɯ-t-a
我让他同意了

tɤ-ndzɯmbra-t-a tɕe tɤ-ɣɤkhɯ-t-a
经过我的劝说,他就同意了

rendre possible. 使……可以…….

kɯm tɤ-ɣɤβdi-t-a tɕe, kɤ-cɯ tɤ-ɣɤkhɯ-t-a
我修了门,使它可以打开了
See: khɯ1
ɣɤla transitive verb
directional: pɯ- mouiller. 泡软;浸泡在水里.

pɯ-ɣɤla-t-a
我把它泡软了

pɯ-ɣɤle
你把它泡一下吧!

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ zɯ tɯ-ndʐi pɯ-ɣɤla-t-a
我把皮子浸泡在水里了
See: la
ɣɤldʐaŋlaŋ intransitive verb

ɲɯ-ɣɤldʐaŋlaŋ
在甩来甩去
ɣɤlɤt transitive verb
directional: pɯ- fermer à clé. 锁门.

pɯ-ɣɤlat-a
我锁了

pa-ɣɤlɤt
他锁了

sɤcɯ pɯ-ɣɤlat-a
我锁了

kɯm nɯ pɯ-ɣɤ-lat-a
我锁了门

khɯzgɯr pɯ-ɣɤlat-a
我锁了
See: lɤt1
ɣɤloŋloŋ intransitive verb
s'élever (fumée, nuage). 缭缭升起,缭绕上升(烟子、云).

zgo ɯ-taʁ zdɯm ɲɯ-ɣɤloŋloŋ
山被云雾笼罩

tɤ-khɯ ɲɯ-ɣɤloŋloŋ
烟子寥寥升起
ɣɤloŋloŋ - See: loŋloŋ
ɣɤltshɤltshɤt - See: sɤltshɤltshɤt
ɣɤltshɤltshɤt intransitive verb
trembler, se secouer. 发抖.

ɯ-tɯ-nɤndʐo kɯ ɲɯ-ɣɤltshɤltshɤt ʑo
小孩子冷得发抖
ɣɤlɯrlɯr intransitive verb

staχpɯ ɲɯ-ɣɤlɯrlɯr chɯ-ndʐaβ ɲɯ-ŋu
绿豆滚下去
ɣɤlɯrlɯr - See: lɯrlɯr
ɣɤlɯzlɯz intransitive verb
se secouer. (自动地)摇动.
ɣɤlwɤlwɤt intransitive verb
directional: tɤ- s’agiter. 飘动. See: sɤlwɤlwɤt
ɣɤɬɤt transitive verb
détendre. 放松.

a-rɕa ɲɯ-ɣɤɬat-a ɲɯ-ra
我要放松一下

nɤ-rɕa nɯ-ɣɤɬɤt tɕe nɤ-mgɯr mɤ-mŋɤm
你放松一下,你的背就不会痛了
ɣɤmaʁ transitive verb
directional: nɯ-
retirer. 取消;让……没有…….

kɯki nɤj nɤ-kho nɯ-ɣɤmaʁ-a
我让你没有这个房子了

relever de ses fonctions. 免职.

ɯ-khɯrthaŋ nɯ-ɣɤmaʁ-a
我罢免了他的官职
See:
ɣɤmba - See: mba
ɣɤmba transitive verb
rendre fin. 弄薄. Ant: jaʁ
ɣɤmbat - See:
ɣɤmbat transitive verb
directional: tɤ- baisser le prix. 降价.

(ɯ-phɯ) tɤ-ɣɤmba-t-a
我减价了
See: stu1
ɣɤmbɤr transitive verb
directional: pɯ- abaisser, rendre moins haut. 弄低;弄矮.

ɯʑo kɯ ɯ-phoŋbu pa-ɣɤmbɤr
他稍微低下了身子

kha nɯ pjɯ́-ɣw-ɣɤmbɤr tsa jɤɣ
要把房子弄得矮一点

ɕomskrɯt tɯ-ŋga ɯ-sɤ-ɕkho tɤ-kɤ-βzu nɯ ɲɯ-mbro tɕe, pɯ-ɣɤ-mbara
因为晒衣服的铁丝弄的太高,我把它放低

ɯ-koŋ pɯ-ɣɤ-mbara
我减价了

pa-nɯβʑit tɕe pa-ɣɤ-mbɤr
他锯了一段,把它弄矮了一点
See: mbɤr1
ɣɤmbɤrmbɤr - See: ɣɤɲɟɤrɲɟɤr
ɣɤmbɣaʁ - See: mbɣaʁ
ɣɤmbɣaʁ stative verb
se retourner facilement (faire facilement un tonneau, d'une voiture). 容易翻车.

ɲchɣaʁʑɤr kɯ-tu tʂu tɕe, qiche kɤ-lɤt ɲɯ-sɤɣʑɯr ma ɲchɣaʁʑɤr nɯ mɯ́j-saχsɤl tɕe ɲɯ-ɣɤmbɣaʁ (chɯ-mbɣaʁ ɲɯ-mbat)
路面结冰的时候,开车非常危险,因为结冰的道路不明显,容易翻车
See: nɤmbɣaʁlaʁ See: pɣaʁ See: apɣaʁsci
ɣɤmbɣo stative verb
directional: kɤ- être sourd. 聋.

ɯ-rna mɯ́j-mtshɤm ɲɯ-ɣɤmbɣo
他耳朵听不见,他是聋的
See: tɤmbɣo
ɣɤmbɣomru stative verb
impatient, pressé. 急躁.

nɤʑo dal tɤ-pe ma-tɯ-ɣɤmbɣomru
你慢慢做,不要急躁
See: mbɣom
ɣɤmbjom transitive verb
faire accélérer. 加快.

rdɤstaʁ kɤ-lɤt jú-wɣ-nɤxɕɤt tɕe kɤ-ɣɤmbjom khɯ
用力扔石头可以令它飞出去得更快
ɣɤmbro - See:
ɣɤmbro transitive verb
directional: tɤ- augmenter. 提高.

nɤ- xuetang tu-ɣɤmbrɤm ɯ́-cha
会不会使你的血糖升高?
ɣɤmdzu stative verb
directional: tɤ- avoir beaucoup d'épines. 有刺.

zɲɟa ɲɯ-ɣɤmdzu
黄刺泡儿有刺
See: tɤ-mdzu
ɣɤme transitive verb
directional: nɯ- perdre. 弄丢.

nɯ-ɣɤme-t-a
我丢了

nɯ-tɯ-ɣɤme-t
你丢了

na-ɣɤme
他丢了

jɯɣi ɯ-tɯ-ɣɤme nɯ ?
那本书那么快就丢了?

a-laχtɕha ɲɤ-ɣɤme
我把我的东西弄丢了
ɣɤmi transitive verb

directional: nɯ- éteindre la lumière. 关(灯).

nɯ-ɣɤmi-t-a
我关了(灯)

nɯ-tɯ-ɣɤmi-t
你关了(灯)

tɤtʂu a-nɯ-ɣɤmi
要关灯

directional: pɯ- éteindre un feu. 灭(火).

smi pɯ-ɣɤmi-t-a
我灭了火
See: mi1
ɣɤmna transitive verb
directional: tɤ- guérir une maladie. 治病.

tɤ-ɣɤmna-t-a
我治了病

tɤ-tɯ-ɣɤmna-t
你治了病

ta-ɣɤmna
他治了病

a-kɯ-mŋɤm ta-ɣɤmna
他治了我的病

smɤnba kɯ ɯ-kɯ-mŋɤm ta-ɣɤmna
医生治了他的病

lonba kɤ-ɣɤmna mɯ́j-khɯ
不能完全治好
ɣɤmna stative verb
guérir facilement. 容易痊愈. See: mna
ɣɤmɲi - See: mɲi
ɣɤmɲi transitive verb
directional: pɯ- donner une part trop petite. 分得少.

tɯkro pa-βzu tɕe, tsuku ɣɯ pa-ɣɤdɤn, tsuku ɣɯ pa-ɣɤmɲi
他分东西的时候,有些人分得多,有些人分得少
Syn: rkɯn
ɣɤmpɕɤr - See: mpɕɤr
ɣɤmpɕɤr transitive verb
rendre beau. 令……变漂亮.

tɯpɤr pɯ-lat-a tɕe, mɯ-nɯ-ta-ɣɤmpɕɤr ɯ́-ŋu?
我拍照片的时候,把你拍得不好看吗?
See: nɤmpɕɤr See: rɤmpɕɤr
ɣɤmpɕu - See: mpɕu
ɣɤmpɕu transitive verb
directional: nɯ- rendre lisse. 弄光滑.

tɯ-ci kɯ tɕhɯrdu ɲo-ɣɤmpɕu ʑo
水把卵石磨光滑了

ɲɯ́-wɣ-ɣɤmpɕu tɕe kɤ-ŋga sɤscit
把衣服弄软了穿起来舒服
ɣɤmpja transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- chauffer, réchauffer. 加热.

tɯ-ndza tɤ-ɣɤmpje
你把饭热了吧

smi ɯ-taʁ kú-wɣ-ɣɤmpja
在火上加热
ɣɤmpɯ - See: mpɯ
ɣɤmpɯ transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ-
ɣɤmqrɯz intransitive verb
qui fait mal aux pieds lorsque l'on marche dessus. 硌脚,地面很粗糙的时候,不穿鞋子走上去感到痛、不舒服的感觉.

ɯ-thoʁ nɯ ɲɯ-ɣɤmqrɯz
地面很硌脚
ɣɤmtɕoʁ - See: mtɕoʁ
ɣɤmtɕoʁ transitive verb
directional: tɤ- aiguiser. 使锋利.

mbrɯtɕɯ cho-fse tɕe to-ɣɤmtɕoʁ
把刀磨得很锋利了
See: amtɕoʁ
ɣɤmthu transitive verb
directional: nɯ- rendre faible. 令……虚弱.

a-kɯ-mŋɤm kɯ mɯ-nɯ́-wɣ-ɣɤmthu-a
我的病令我变得很虚弱
ɣɤmto - See: mto
ɣɤmto transitive verb
directional: tɤ- rendre la vue (à un aveugle). 令(盲人)复明. See: amɯmto See: sɤmto
ɣɤmtsɯr - See: mtsɯr
ɣɤmtsɯr stative verb
avoir faim facilement. 容易饿. See: fsɯr See: sɤmtsɯr
ɣɤmɯ transitive verb
directional: pɯ- louer. 称赞;表扬.

aʑo kɯ pjɯ-ɣɤmi-a
我表扬他

ɲɯ-mkhɤz tɤ-tɯt-a tɕe, pɯ-ɣɤmɯt-a
我说“他很厉害”,表扬了他

kɯki kɤ-βzjoz ɯʑo ɲɯ-mkhɤz, tɕe pjɤ-ɣɤmɯ
他学得很好,所以他(另外一个人)表扬了他

ɯ-kɯmdza (ɯ-βzaŋsa) ɲɯ-ɣɤmi
他称赞他的亲戚(朋友)
ɣɤmɯm - See: mɯm
ɣɤmɯm transitive verb
directional: tɤ- rendre bon à manger. 使好吃.

tɯmgo zmɤrɤβ to-ɣɤmɯm
他把菜弄得很好吃
ɣɤmɯrmɯr stative verb
(surface de l'eau) ayant des rides. 有轻微的波纹.

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤmɯrmɯr ʑo
水面上有轻微的波纹
ɣɤmɯt transitive verb
directional: thɯ- souffler. 吹(灰).

thɯ-ɣɤmɯt-a
我吹了

ɯʑo kɯ tha-ɣɤmɯt
他吹了
ɣɤndɣɤndɣɤt stative verb
directional: nɯ- trembler. 颤抖;震动.
ɣɤndɯβ transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- écraser. 弄碎.

aʑo pɯ-ɣɤndɯβ-a
我弄碎了

ɯʑo kɯ pa-ɣɤndɯβ
他弄碎了

paʁndza kɤ-rɤkrɯ pa-ɣɤndɯβ
他把猪草切得很细
See: ndɯβ
ɣɤndɯl - See: ndɯl1
ɣɤndɯl intransitive verb
facile à apprivoiser. 容易驯服. Syn: nɯɣɯftɯl
ɣɤndziaʁ - See: ndziaʁ
ɣɤndziaʁ transitive verb
directional: thɯ-

tɤ-mtɯ thɯ-ɣɤndziaʁ tɕe a-mɤ-nɯ-nɯ-ɬoʁ
你把结打得紧些,不要让它散开
ɣɤndzɯrndzɯr stative verb
directional: nɯ- trembler. 发抖.

ɯ-βri ɲɯ-ɣɤndzɯrndzɯr
他的身体在发抖

ɲo-mu tɕe ɲɯ-ɣɤndzɯrndzɯr
他怕了,全身在发抖
ɣɤndʐo stative verb
directional: thɯ- froid (temps). 冷(天气).

qartsɯ jo-ɣi ɲɯ-ɣɤndʐo
到了冬天,天气很冷

qale ɲɤ-sɯβzu, ɲɯ-ɣɤndʐo
在刮风,很冷
See: nɤndʐo See: tɤndʐo
ɣɤndʑɤm transitive verb
directional: tɤ- chauffer la nourriture. 热(饭).

ɯʑo kɯ ta-ɣɤndʑɤm
你热了一下

aʑo tu-ɣɤndʑam-a
我热一下

ki tɤ-lu ki nɤʑo tɤ-ɣɤndʑɤm
你把牛奶热一下
See: ndʑɤm
ɣɤndʑɣɤrlɤr intransitive verb
piétiner de partout. 到处乱踩;动作不雅观.

a-tɯji ɯ-ŋgɯ ma-tɯ-ɣɤndʑɣɤrlɤr ma a-kɤrkɯm tɯ-rɤtɕaʁ
你不要在我的田地里乱踩,会把我的菜苗踩死
ɣɤngɯt - See: ngɯt
ɣɤngɯt transitive verb
directional: tɤ- rendre solide. 加固.
ɣɤntaβ transitive verb
directional: _ poser. 放置.

ka-ɣɤntaβ
他放了

aʑo kɯki laχtɕha ki tɕɤkɯ zɯ kɤ-ɣɤntaβ-a
我把这个东西放在那边了

chabei tɕɤkɯ ka-ɣɤntaβ
他把茶杯放在那边了

kɤ-nɤma mɯ-mɤ-ɲɯ-tɯ-cha nɤ, nɯ-ɣɤntaβ jɤɣ
如果你不会做的话,可以放在那里

ɯ-sɯm nɯ-ɣɤntaβ-a
我令他放心了
See: ɕɯntaβ See: ntaβ
ɣɤnɯndzɯlŋɯz - See: nɯndzɯlŋɯz
ɣɤnɯndzɯlŋɯz stative verb
somnoler facilement. 容易打瞌睡.

ɲɯ-ɣɤnɯndzɯlŋɯz
他容易打瞌睡
ɣɤnɯʑɯβ - See: nɯʑɯβ
ɣɤnɯʑɯβ stative verb
qui arrive facilement à s'endormir. 容易入眠;容易睡着.

ɲɯ-ɣɤnɯʑɯβ
(小孩子)容易入眠
See:
ɣɤɲcɣɤlɤt stative verb
directional: tɤ- bruyant. 吵.

ma-tɯ-ɣɤɲcɣɤlɤt-nɯ, tɕe aʑo pjɯ-nɯʑɯβ-a
你们不要高声喧哗,让我睡觉吧
See: ɲcɣɤɲcɣɤt
ɣɤɲcɣɤɲcɣɤt stative verb
directional: thɯ-
animé, bruyant. 嘈杂(声音)、闹哄哄.

kɤntɕhaʁ ɲɯ-ɣɤɲcɣɤɲcɣɤt
街上很热闹

ardent (feu). 旺盛(火).
ɣɤɲɤβɲɤβ intransitive verb
directional: tɤ- parler sans arrêt. 不由自主地流出来;不停地唠叨.

ma-tɯ-ɣɤɲɤβɲɤβ
你不要啰嗦

nɤ-mtɕhi kɤ-ndɤm, ma-tɯ-ɣɤɲɤβɲɤβ
你闭嘴,不要啰嗦了

aʑo tɤ-ɣɤɲɤβɲɤβ-a tɕe, ɯʑo kɯ nɯ ta-stu
我重复讲很多次,他最后还是照做了
ɣɤɲizɲiz stative verb
directional: tɤ- bonne à rien, qui passe son temps à parler pour ne rien dire (fille). 唠叨,不停地讲废话(女孩子).

nɤki nɯ ɯ-rju ɲɯ-dɤn tɕe, ɲɯ-ɣɤɲizɲiz ntsɯ
那个女孩子很爱说话,总是在唠叨

ma-tɯ-ɣɤɲizɲiz
你不要唠叨
ɣɤɲɟɤrɲɟɤr stative verb
directional: tɤ- qui frétille. (很庞大的东西)在抖动.

ɲɯ-ɣɤrcoʁ tɕe ɲɯ-ɣɤɲɟɤrɲɟɤr ʑo
地面堆了很多泥浆,某个地方一触到,整个地面都在抖动

ɯ-tɯ-tshu ɲɯ-ɣɤɲɟɤrɲɟɤr
胖得肉都在抖动
Syn: ɣɤmbɤrmbɤr See: ɲɟɤrɲɟɤr
ɣɤɲɟɣɤrɲɟɣɤr stative verb
long et instable. 不稳固.

romɲa ɲɯ-mpɯ tɕe, ɯ-taʁ tu-kɯ-ŋke tɕe ɲɯ-ɣɤɲɟɣɤrɲɟɣɤr
小梁不稳固,走在上面一晃一晃的
ɣɤŋɤn - See:
ɣɤŋɤn transitive verb
directional: tɤ-

ɯ-sɯm to-ɣɤŋɤn tɕe ɯʑo ɯ-mɤ-kɯ-pe to-nɯ-βzu
他起了坏心,反而自食其果
ɣɤŋɤn transitive verb
ɣɤŋgi intransitive verb
directional: pɯ- avoir raison. 说得对.

aʑo pɯ-ɣɤŋgi-a
我是对的

nɤʑo kɯ nɯ ɲɯ-tɯ-ti, ɲɯ-tɯ-ɣɤŋgi
你说那些,你是对的

kɯ-rkɯn sɤznɤ kɯ-dɤn nɯ ra pjɯ-ɣɤŋgi-nɯ ra
比起少数,多数是对的
Ant: ɣɤtɕa
ɣɤŋgrɯ transitive verb
directional: pɯ- permettre de réussir. 让……成功,得逞.

nɤʑo nɤ-kɤ-sɯso nɯ aʑo pjɯ-ɣɤŋgri-a jɤɣ.
我可以实现你的愿望
See: ŋgrɯ
ɣɤŋgɯrŋgɯr stative verb
directional: tɤ- fort (bruit). 发出隆隆的响声.

mbɣɯrloʁ ɲɯ-ɣɤŋgɯrŋgɯr
雷发出隆隆的声音
See: ŋgɯr2
ɣɤŋoʁ transitive verb
directional: tɤ- saluer. 打招呼.

tɤ-ɣɤŋoʁ-a
我给他打了招呼

aʑo xiangbolin ɯ-phe tɤ-ɣɤŋoʁ-a
我给向柏霖打了招呼

directional: _ chasser (animaux). 驱逐,赶走(动物).

jɤ-ɣɤŋoʁ-a
我把它赶走了

ja-ɣɤŋoʁ
他把它赶走了

lɯlu jɤ-ɣɤŋoʁ-a ma tɤ-mthɯm tu-mɯrki ɲɯ-ŋu
我把猫赶走了因为它在偷肉
ɣɤŋoʁle stative verb
extraverti. 外向,爱说话.

ɯʑo kɯ-ɣɤŋoʁle ci ŋu
他是个爱打交道的人
Syn: ɣɤχalala
ɣɤɴɢlɯt stative verb
qui se casse facilement. 容易断. See: qlɯt
ɣɤɴɢrɯ - See: ɴɢrɯ
ɣɤɴɢrɯ stative verb
qui se casse facilement. 容易破.

ki khɯtsa ki mɯ́j-ngɯt tɕe ɲɯ-ɣɤɴɢrɯ
这个碗不结实,容易破
See: qrɯ
ɣɤɴɢu -
desserrer. 松开,放开.

nɤki tɤ-mtɯ ɯ-tɯ-ɤsɯɣ ɲɯ-tɕhom tɕe, ɲo-ɣɤɴɢu
那个结太紧了,他把它松了一下
Ant: asɯɣ See: ɴɢule
ɣɤɴqa - See: ɴqa
ɣɤɴqa transitive verb
directional: tɤ- rendre difficile. 使困难.

ɯ-phɯ to-ɣɤɴqa
他加价了
Ant: See: nɤɴqa
ɣɤɴqhi - See: ɴqhi
ɣɤɴqhi stative verb
qui se salit vite. 脏得快.
ɣɤpaʁpaʁ stative verb
acide. 很酸;很辣.

ɲɯ-tɕur ɲɯ-ɣɤpaʁpaʁ ʑo
很酸

ɲɯ-mɤrtsaβ ɲɯ-ɣɤpaʁpaʁ ʑo
很辣
ɣɤpɕɯlɯɣ -
asperger dans tous les sens. 泼过去泼过来.

khɯtsa ɯ-ŋgɯ tɯ-ci tɯ-asɯ-ndo tɕe, dal tsa tɤ-ŋke ma ɲɯ-ɣɤpɕɯlɯɣ ʑo tɕe jit
你在碗里端水,走路慢一点,不然就会到处流出来
ɣɤpɣo transitive verb
directional: tɤ- empiler. 堆起来.

ta-ɣɤpɣo
他堆起来了

ki si kutɕu tɤ-ɣɤpɣo-t-a
我把这些木头在这里堆起来

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ tɯ-rdoʁ chɯ́-wɣ-rku tɕe tú-wɣ-ɣɤpɣo
把粮食装在口袋里堆起来了
ɣɤphɤn - See:
ɣɤphɤn transitive verb
donner un effet. 让……起作用.

kɤ-rɤβzjoz tu-kɯ-stu tɕe kɤ-spa ɣɯ ɯ-kɯ-ɣɤphɤn ŋu
只有努力才有可能学会
ɣɤphrɤβphrɤβ stative verb

sɤrwa chɯ-lɤt tɕe ɲɯ-ɣɤphrɤβphrɤβ ʑo
冰雹发出噼噼啪啪的声音(连续不停地,很快)
ɣɤphrɤβphrɤβ - See: phrɤβ
ɣɤphɯɕlaʁ intransitive verb
directional: tɤ- aux mouvements rapides. 勤快,动作伶俐.

tɤ-tɕɯ kɯ-ɣɤphɯɕlaʁ ci ɲɯ-ŋu
他是一个勤快的孩子
ɣɤplaʁplaʁ intransitive verb

qapri ɣɯ ɯ-mdʑu ɲɯ-ɣɤplaʁplaʁ ʑo
蛇的舌头一伸一缩
ɣɤploʁploʁ intransitive verb
bouillir à gros bouillon. 滚烫,冒出水泡.

tɯ-ci ɲɯ-ɤla ɲɯ-ɣɤploʁploʁ ʑo
水沸腾了,冒出水泡
ɣɤploʁploʁ - See: ploʁploʁ
ɣɤpɯplɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- briller par intermittence, bouillir (eau). 闪光;水沸腾翻滚的样子.

tʂha ɲɯ-ɤla ɲɯ-ɣɤpɯplɯɣ
茶在沸腾

tɯ-ci tu-ola tu-ɣɤpɯplɯɣ ɲɯ-ŋu
水在沸腾

tɤrmbja ɲɯ-ɣɤpɯplɯɣ ʑo
闪电一闪一闪地发光
ɣɤqhɤβjɤβ intransitive verb
directional: nɯ- chercher partout. 到处乱搜;乱找.

aʁɤndɯndɤt ɲɯ-ɣɤqhɤβjɤβ ʑo tu-kɯ-stu ra ma mɯrkɯ
他到处乱找东西,要注意不然他会偷东西

laχtɕha ma-tɯ-ɣɤqhɤβjɤβ
你不要乱找东西
See: ɣɤkɤβjɤβ
ɣɤqlaʁqlaʁ stative verb
clair (ciel). 晴.

tɯ-mɯ ɲɯ-jɯm ɲɯ-ɣɤqlaʁqlaʁ ʑo
天很晴

très dur. 硬邦邦.

stoʁ ɲɯ-rko ɲɯ-ɣɤqlaʁqlaʁ, kɤ-ndza mɯ́j-sɤsphɯt
胡豆是硬邦邦的,吃不动
ɣɤqrɤβqrɤβ intransitive verb
rauque, enroué. 嗓子嘶哑的.

ɯ-rqo ɲɯ-ɣɤqrɤβqrɤβ
他嗓子嘶哑地讲话
ɣɤqɯβqɯβ stative verb
murmurer (eau). 潺潺流水.

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤqɯβqɯβ ʑo ɲɯ-ɣi
潺潺流水
See: ɣɤrɕɯrɕɯβ See: ɣɤqɯrqɯr
ɣɤqɯrqɯr stative verb
murmurer (eau). 潺潺流水.

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤqɯrqɯr ʑo ɲɯ-ɣi
潺潺流水
Syn: ɣɤrɕɯrɕɯβ See: ɣɤqɯβqɯβ
ɣɤrcaŋlaŋ intransitive verb

ɲɯ-ɣɤrcaŋlaŋ ntsɯ
他脚不停地在动,坐不住
ɣɤrchɤrchɤt intransitive verb
ɣɤrchɤrchɤt - See: rchɤrchɤt
ɣɤrchɯɣlɯɣ intransitive verb
rigoler ensemble. 嬉皮笑脸;说说笑笑.

jiɕqha tɯrme ni ɲɯ-ɣɤrchɯɣlɯɣ-ndʑi
这两个人在说说笑笑
ɣɤrchɯɣlɯɣ - See: rchɯɣrchɯɣ
ɣɤrchɯɣrchɯɣ transitive verb
directional: tɤ- s'entrechoquer en faisant du bruit (objets durs). 硬的东西相碰发出声音.

jiɕqha mkhɯrlu nɯ ɲɯ-ɣɤrchɯɣrchɯɣ
很多转经筒同时转动发出声音
See: ɣɤrqhɯβrqhɯβ
ɣɤrchɯɣrchɯɣ - See: rchɯɣrchɯɣ
ɣɤrcoʁ stative verb
boueux. 泥泞;满是污泥.

tʂu ɲɯ-ɣɤrcoʁ
路很泥泞

ɲɯ-ɣɤrcoʁ tɕe ɲɯ-ɣɤɲɟɤrɲɟɤr
泥巴很稀
See: tɤrcoʁ See: rɤrcoʁ
ɣɤrɕo stative verb
qui se fini rapidement. 很快用完. Syn: ɣɤsa
ɣɤrɕo - See: arɕo
ɣɤrɕɯrɕiz stative verb
murmurer de façon intermittente (eau). 水流动时发出断断续续的声音.

tɯ-mɯ kɯ-ɣɤrɕɯrɕiz ʑo ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
下雨,发出断断续续的声音
See: ɣɤrɕɯrɕɯβ
ɣɤrɕɯrɕɯβ Variant: ɣɤrɕɯβrɕɯβ intransitive verb
émettre un bruit de froissement du papier. 发出沙沙声.
murmurer (eau). 潺潺流水.

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤrɕɯrɕɯβ ʑo ɲɯ-ɣi
潺潺流水

tɯ-mɯ ɲɯ-ɣɤrɕɯrɕɯβ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
唰唰地下雨
ɣɤrdɯl stative verb
plein de poussière. 充满灰尘.

kɤntɕhaʁ ɯ-tɯ-ɣɤrdɯl ɲɯ-sɤre ʑo
街上很多灰尘
See: nɯrdɯl See: rdɯl
ɣɤrɤβ stative verb
directional: tɤ- Etym: rab. pentu. 陡峭.

sɤtɕha ɲɯ-ɣɤrɤβ
(那个)地方很陡峭

tɤ-ɣmbaj ɲɯ-ɣɤrɤβ
山的那一面很陡峭

zgo ɲɯ-ɣɤrɤβ
山坡很陡
Syn:
ɣɤrɤru intransitive verb
directional: tɤ- se lever tôt (se lever dès qu'on est réveillé). 起得早(叫了马上就起来).

tɤ-rɟit ɲɯ-ɣɤrɤru
孩子一叫就起床

jiɕqha nɯ, toʁde ku-nɯ-rŋgɯ, nɯɕɯmɯma chɯ-rɤru tɕe kɯ-ɣɤrɤru ci ɲɯ-ŋu
这个人睡得早,起得早,是个爱早起的人
See: rɤru
ɣɤrɤt transitive verb
directional: thɯ- directional: _ jeter. 扔.

aʑo thɯ-ɣɤrat-a
我扔了

jiɕqha laχtɕha nɯ tha-ɣɤrɤt
他扔了那个东西

qha kɤ-ŋga mɯ́j-sna, tha-ɣɤrɤt
这件(衣服)不能穿,他就扔了

ki sna maŋe, aj thɯ-ɣɤrat-a
这个没有用,我就扔了

khɯɣɲɟɯ ɯ-pɕi na-ɣɤrɤt
他把它扔到窗子外面去了

ɲɤ-tsɣi tɕe thɯ-ɣɤrat-a
(苹果)烂了,所以我把它扔了
ɣɤrgɤz - See: rgɤz
ɣɤrgɤz stative verb
qui vieillit facilement. 容易衰老.

tɤtho nɯ mɤ-ɣɤrgɤz ma anɯrŋi nɤ anɯrŋi ɕti, pjɯ-nɯɕɯrɲɟo mɤ-ŋgrɤl, ɯ-mdoʁ ɲɯ-nɤsci mɤ-ŋgrɤl
松树不容易衰老,一直都是绿的,不变色
ɣɤrɣɤβrɣɤβ intransitive verb

tɤŋgɤr ɲɯ-ɣɤrɣɤβrɣɤβ
猪膘显得很透明
ɣɤrɣɤβrɣɤβ - See: rɣɤβrɣɤβ
ɣɤrɣɤr ideophone.2
bête. 发呆.

ɣɤrɣɤr ʑo ma-tɤ-tɯ-ʑɣɤstu
你不要在那里发呆
See: dɣɤrdɣɤr
ɣɤrjɤlɤt intransitive verb
frétiller. 颤动.

qaɟɯ ɲɯ-ɣɤrjɤlɤt
鱼在颤动
ɣɤrjɤlɤt - See: rjɤrjɤt
ɣɤrkhɤrkhɤt intransitive verb
faire de petits coups légers. 发出弹起来的声音,发出轻轻的敲击声.
ɣɤrkɯn transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- Etym: dkon. diminuer. 减少.

pɯ-ɣɤrkɯn-a
我减少了

ɯʑo kɯ pa-ɣɤrkɯn
他减少了

tɤ-rʑaʁ ɲo-ɣɤrkɯn
他把时间减少了
See: rkɯn
ɣɤrlaʁ transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- détruire (une famille). 消灭(家族),弄丢.
ɣɤrlɤrlɤɣ intransitive verb
directional: tɤ- rouler (objet rond). 滚;扭动(圆东西).

jiɕqha laχtɕha nɯ ɲɯ-ɣɤrlɤrlɤɣ
那个东西在滚

khɯtsa ɯ-ta mɯ-ɲɤ-βdi ɲɯ-ɣɤrlɤrlɤɣ
ɣɤrmɤβrmɤβ stative verb
directional: tɤ- scintiller. 一闪一闪.

dian mɯ-tɤ-pe tɕe, dianshi tu-ɣɤrmɤβrmɤβ ʑo ɲɯ-ŋu
电不好的时候,电视一闪一闪
ɣɤrmɤrmɤβ intransitive verb
qui passe rapidement (comme un éclair). 闪得很快.

nɤ- diannao ɲɯ-ɣɤrmɤrmɤβ ʑo ri, nɯ kɯnɤ tɤ-scoz ɲɯ-tɯ-mtɤm
虽然电脑屏幕上的字闪的很快,你还是看得见
ɣɤrndi transitive verb
directional: kɤ- soutenir, déployer. 搀扶;扶起来;撑住;稳住.

aʑo ku-ɣɤrndi-a
我把他扶起来

ki laχtɕha ki kɤ-ɣɤrndi
你把这个东西扶起来

ki huatong ki a-mɤ-pɯ-ndʐaβ, kɤ-ɣɤrndi
不要让这个话筒掉下去,你把它扶起来吧

jiɕqha tɯrme nɯ hanɯni ngo, aj kɤ-ɣɤrndi-t-a
这个人身体有点不舒服,我把他扶起来了

ndʐaβ ɲɯ-ŋu, kɤ-ɣɤrndi-t-a
差一点掉下去了,我把它扶起来了

a-wa lo-βzi tɕe, kɤ-ɣɤrndi-t-a
我父亲醉了,我把他扶起来了

a-βɣe ɯ-ku kɤ-tɯ-ɣɤrndi-t ŋu
你在我最痛苦的时候收养了我这个孤儿

directional: kɤ- calmer. 冷静.

nɤ-sɯm nɯ kɤ-ɣɤrndi ɲɯ-ra
你要镇静下来
ɣɤrɲɟi transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- directional: thɯ- allonger. 弄长.

jiɕqha tɤ-ri nɯ nɯ-ɣɤrɲɟi-t-a
我把这根线拉长了

si kɤ-ʁndzɤr pɯ-ɣɤrɲɟi-t-a
我把木头锯得太长了

tɯ-ŋga nɯ-qrɯ-t-a tɕe nɯ-ɣɤrɲɟi-t-a
我把衣服剪得太长了

ɯ-mke cho-ɣɤrɲɟi
他伸了脖子
ɣɤrɲɟi stative verb
directional: nɯ- s'allonger facilement. 容易变长. See: rɲɟi
ɣɤrɲɯɣrɲɯɣ intransitive verb
directional: tɤ-
ramper. 蠕动.

qapri ɲɯ-ɣɤrɲɯɣrɲɯɣ nɯ-ari
蛇蠕动着过去了

percer rapidement. 钻得很快.

mkhɯrlɤmnɯ ɲɯ-ɣɤrɲɯrɲɯɣ
钻子在钻

ɕomskrɯt nɯ ŋgɤm ɯ-taʁ kɤ-sɤtsa-t-a tɕe, ɲɯ-nɤmpi tɕe, ɲɯ-ɣɤrɲɯɣrɲɯɣ ʑo lɤ-ari
我把铁丝插在土墙上,因为很软,所以钻得很快
ɣɤrŋa stative verb
être possible. 有……的可能,有……的危险.

khɤxtu ɯ-ndo ʑo ma-thɯ-tɯ-ɕe ma kɯ-ɤtɤr ɲɯ-ɣɤrŋa
你不要靠近房背的边缘,有掉下去的危险

tɯ-mɯ chɤ-ɲɟɯr tɕe, zdɯm kɯ-ɲaʁ jo-ɣi tɕe, tɯ-mɯ kɤ-lɤt ɲɯ-ɣɤrŋa
变天了,来了乌云,有可能会下雨

nɤ-jaʁ kɤ-xtsɯɣ ɲɯ-ɣɤrŋa
你有切到手的危险
See: tɯ-rŋa
ɣɤro transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- ajouter, accomplir sa tâche au delà des exigences. 增加;完成任务超过标准.

ɯʑo kɯ ta-ɣɤro
他增加了

jiɕqha ɯ-khrɤt nɯ staʁ tɤ-ɣɤro-t-a
我做得比刚才规定的多一些

ɯʑo kɯ a-sci ɲɯ-khɤm ra, ri nɯ staʁ ta-ɣɤro
他还给我的那些,还多了一点

a-phoʁ ta-ɣɤro-nɯ
他们给我增加了工资

a-ma nɯ-ɣɤro-t-a
我完成任务超过标准
ɣɤroʁroʁ intransitive verb
couler sans arrêt. 不停地流.

tɤ-se ɲɯ-ɣɤroʁroʁ ʑo
血流个不停
ɣɤrphɤrphɤβ stative verb
directional: tɤ- battre des ailes. 拍打翅膀.

tsɯʁot ɲɯ-ɣɤrphɤrphɤβ
野鸡在拍翅膀发出声音

ʁdɯskɤr ɲɯ-ɣɤrphɤrphɤβ
旗子在飘动,发出声音
See: ʁarphɤβ See: nɤʁarphɤβ
ɣɤrpi transitive verb

directional: nɯ- exécuter une cérémonie religieuse chez soi. 请和尚来家里念经.

jisŋi jiʑo jikha ɲɯ-ɣɤrpi-j ŋu
今天我们请了和尚到家里念经

directional: tɤ- frapper. 打(比喻和尚念经的时候打鼓).

nɤ-stu tɤ-fse ma ta-ɣɤrpi
你规矩一点,不然我就打你(对小孩子说的)

paχtsa nɯ aʑo nɯ-ɣɤrpi-t-a
我把小猪打死了
See: tɤ-rpi
ɣɤrqhoŋloŋ intransitive verb
directional: tɤ- émettre un bruit (objets durs qui se cognent). 硬的东西相撞的时候发出声音.

atu ra tshitsuku ɲɯ-ɤz-nɤma-nɯ tɕe tɯrnda ɯ-taʁ ɲɯ-ɣɤrqhoŋloŋ-nɯ ʑo
上面的那些人不知道在做什么,在地板上很吵
ɣɤrqhoʁrqhoʁ stative verb
directional: tɤ- bruit de choc d'un objet dur sur une surface dure. 硬的东西敲到木板上时发出声音.

ʑɴɢɯloʁ pɯ-nɯɕlɯɣ-a tɕe, ɲɯ-ɣɤrqhoʁrqhoʁ ʑo
我失手,把核桃掉到地上发出声音

tʂha ɲɯ-ɤla ɲɯ-ɣɤrqhoʁrqhoʁ ʑo
茶开了发出沸腾的声音
ɣɤrqhɯβrqhɯβ Variant: ɣɤrqhɯrqhɯβ intransitive verb
bruit d'objets durs et secs qui s'entrechoquent. 又干又硬的东西相撞发出声音.

tɯɲɤt thɯ-ɣe tɕe, rdɤstaʁ ra ɲɯ-ɣɤrqhɯrqhɯβ ɲɯ-ɤmɯrpu-nɯ
泥石流下来了,里面的大小石头互相撞击
See: sɤrqhɯrqhɯβ
ɣɤrʁaʁ intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- chasser. 打猎.

kɯ-ɣɤrʁaʁ jɤ-ɕe
你去打猎吧

ji-lɯlu ɲɯ-ɣɤrʁaʁ
我们的猫在捉(老鼠)
ɣɤrʁɤβjɤβ intransitive verb
directional: tɤ- se débattre. 东抓西抓.

tɤ-ɣɤrʁɤβjaβ-a
我抓狂了

jiɕqha tsɯʁot nɯnɯ pɤjkhu mɯ-pjɤ-si, ɲɯ-ɣɤrʁɤβjɤβ
那只野鸡还没有死,正在挣扎

pjɤ-ndʐaβ tɕe ɲɯ-ɣɤrʁɤβjɤβ
他摔倒了,正在挣扎
ɣɤrsɯβrsɯβ stative verb
émettre un bruit de froissement. 发出沙沙声.

soʁma ɯ-ŋgɯ ɲɯ-ɣɤrsɯβrsɯβ
干草里有沙沙声
See:
ɣɤrtaʁ transitive verb
directional: tɤ- rendre suffisant. 加够;添够;使其具备条件.

cai ɯ-spa mɯ́j-rtaʁ tɕe, yangyu lɤ-tɕat-a tɕe tɤ-ɣɤrtaʁ-a
菜的材料不够,所以我拿了土豆,这样就够了

stoʁ nɯ-phɯt-a tɕe tɤ-ɣɤrtaʁ-a
我拿了胡豆,这样就够了
ɣɤrtɕhɣaʁ intransitive verb
directional: nɯ- chicaner. 计较;找毛病. Syn: ɣɤtɕɯqaʁ See: sɤrtɕhɣaʁ See: tɤ-rtɕhɣaʁ,tɕɤt
ɣɤrthɯɣlɯɣ intransitive verb
gêner les gens en bougeant sans arrêt. 没有目地走动,影响周边的人.

tɤ-pɤtso ɯ-rkɯ chiz ɲɯ-ɣɤrthɯɣlɯɣ tɕe jɤ-sɯxɕe-t-a
那个小孩子在身边影响我,我叫他走开
ɣɤrti noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
ɣɤrtshɯɣlɯɣ intransitive verb
être grossier. 说粗话.

ɯ-mbrɯ ɲɯ-ŋgɯ tɕe, ɯ-zda ra nɯ-ɕki ɲɯ-ɣɤrtshɯɣlɯɣ
他在生气,对别人说粗话
ɣɤrtɯm transitive verb
directional: tɤ- enrouler ensemble les fils. 缠线.

tɤ-ri tɤ-ɣɤrtɯm-a
我缠了线
ɣɤrɯβrɯβ intransitive verb

couler sans arrêt. 不停地往下流.

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤrɯβrɯβ ɲɯ-nɯɬoʁ
一滴一滴地不停地漏水

tɯ-ci ɲɯ-ɣɤrɯβrɯβ
水不断地往下流

a-tɕɯ ɣɯ ɯ-mci ɲɯ-ɣɤrɯβrɯβ
我儿子在流口水

radoter. 不停地唠叨.

ma-tɯ-ɣɤrɯβrɯβ
你不要唠叨
Syn: ɣɤtʂɯtʂɯt
ɣɤrɯri intransitive verb
souffler sans cesse (vent). (风)吹得很紧,不停地吹.

qale ɲɯ-ɣɤrɯri ʑo
风吹得很紧
ɣɤrwɤrwɤt stative verb
bavard. 说话滔滔不绝.

ɯ-tɯ-nɯɕmɯrga kɯ ɲɯ-ɣɤrwɤrwɤt ʑo
他很爱说话,说得滔滔不绝
ɣɤrzɤβrzɤβ -
être flou. 模模糊糊,不清楚.

a-mɲaʁndo ɲɯ-ɣɤrzɤβrzɤβ tɕe mɯ́j-sɯχsal-a
我眼边很模糊,看不清楚
ɣɤrzɤβrzɤβ - See: rzɤβrzɤβ
ɣɤrʑo transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- ne pas exiger que qqn repaie sa dette. 免去(别人欠的钱).

nɯ-ɣɤrʑo-t-a
我没有要他还钱

nɤʑo kɯ aʑo pɯ-kɯ-ɣɤrʑo-a
你没有要我还钱

jiɕqha nɯ kɯ a-sci pɕawtsɯ sqɯ-mpɕar ɲɯ-khɤm pɯ-ra ri, kɯmŋu-mpɕar ma mɯ-nɯ-mɟat-a pɯ-ɣɤrʑo-t-a
他本来应该给我十块钱,但是我只拿到了五块,我没有要他还钱

jiɕqha nɯ kɯ tɤɕi sqɯ-tɯrpa ɲɯ-khɤm pɯ-ra ri, kɯmŋu-tɯrpa ma mɯ-nɯ-mɟa-t-a tɕe pɯ-ɣɤrʑo-t-a
他本来应该给我十斤青稞,但是我只拿到了五斤,我没有要他还钱

ɲɯ-kɯ-ɣɤrʑo-a ɯ́-jɤɣ?
求你免我的债

kɯki laχtɕha ki ɯ-phɯ khro tsa ɲɯ-βze ɕti ri, tsuku ɲɯ-ta-ɣɤrʑo jɤɣ
这个东西价钱有点高,可以给你降低一点
ɣɤrʑɯɣlɯɣ intransitive verb
serpenter, ramper en se tortillant. 蜿蜒爬行.
ɣɤrʑɯɣlɯɣ - See: rʑɯɣrʑɯɣ
ɣɤʁjɤβlɤβ intransitive verb
agir en cachette. 偷偷摸摸;鬼鬼祟祟.

jiɕqha nɯ kɯ-ɣɤʁjɤβlɤβ ci ɲɯ-ŋu
那个(人)是个鬼鬼祟祟的人

ɯʑo ɲɯ-ɣɤʁjɤβlɤβ tɕe, ɯ-stu mɤ-nɤme
他这样鬼鬼祟祟的样子,不会做什么好事
See: ɣɤqhɤβjɤβ
ɣɤʁnɤt - See: ʁnɤt
ɣɤʁnɤt stative verb
Etym: gnod. s'abîmer facilement. 容易损坏.

tɯ-rnom ɯ-ɕɤrɯ nɯ wuma ʑo ɣɤʁnɤt, pjɯ-kɯ-ndʐaβ, kú-wɣ-nɯ-rpu nɯ ra tɕe tu-ʁnɤt mbat
肋骨容易裂伤
See: saʁnɤt
ɣɤʁre stative verb
être respecté. 受人尊重.

ɲɯ-ɣɤʁre (=ɯ-ʁre)
他受人尊重

jiɕqha nɯ kɯ-ɣɤʁre ci ŋu
他是一个受尊重的人
Syn: ŋgro See: saʁre See: naʁre See: ɯ-ʁre
ɣɤʁrɯ intransitive verb
directional: nɯ- directional: lɤ- faire des pousses. 发芽(种子).

jiɕqha qaj nɯ tɯ-mɯ kɯ pjɤ-χtɕi tɕe ɲɤ-ɣɤʁrɯ
雨把小麦打湿了就生芽了
See: ta-ʁrɯ
ɣɤʁrɯqa intransitive verb
directional: pɯ- chicaner. 计较;反驳. See: sɤtɕɯqaʁ
ɣɤʁzɤβ stative verb
Etym: gzab. grandiose. 隆重.

tɤʁaʁ ɲɯ-ɣɤʁzɤβ
聚会很隆重

khɤjhwi ɲɯ-ɣɤʁzɤβ
开会很隆重
ɣɤsa - See: sa
ɣɤsa stative verb
s'émousser facilement. 容易变钝.
qui diminue vite. 减少得快(食物;衣服).

tɯ-mgo ɲɯ-ɣɤsa
饭很快吃完(不经吃)

nɤ-ɕoʁɕoʁ ɲɯ-ɣɤsa
你纸巾用得很快
Syn: ɣɤrɕo
ɣɤscɤscɤt intransitive verb
(frapper, crier) à toute vitesse. (叫、拍)得很快.

taχphe ɲɯ-sɤscɤscɤt ʑo ta-lɤt
他拍手拍得很快
ɣɤscraʁlaʁ intransitive verb

ɯ-ku sɤrku kɯ-me ɲɯ-ɣɤscraʁlaʁ
没有他的事,还是在多嘴
ɣɤscraʁscraʁ intransitive verb
directional: nɯ- parler sans arrêt sans se préoccuper des conventions sociales. 不知安分守己,多嘴.

jiɕqha nɯ ɲɯ-ɣɤscraʁscraʁ ntsɯ
那个人总是多嘴
ɣɤscraʁscraʁ - See: scraʁscraʁ
ɣɤsɤmbrɯ intransitive verb
s'énerver facilement. 容易生气.

jiɕqha nɯ wuma kɯ-ɣɤsɤmbrɯ ci ɲɯ-ŋu
这个人脾气不好,容易生气
See: sɤmbrɯ
ɣɤsmi transitive verb
directional: kɤ- faire cuire. 煮熟.

jaŋjy kɤ-sqa-t-a ri mɯ́j-smi tɕe, mɤʑɯ kɤ-ɣɤsmi-t-a
我煮了土豆没有煮熟,所以又煮了一次

ndzɤtshi kɤ-βzu kɤ-ɣɤsmi ɲɯ-ra
做饭的时候要煮熟

kɤ-sqa-t-a tɕe, kɤ-ɣɤsmi-t-a
我煮熟了
ɣɤsmi stative verb
facile à cuire. 容易煮. See: smi1
ɣɤsna transitive verb

directional: tɤ- réparer. 修理.

qaʁ ɯ-jɯ mɯ́j-sna tɕe nɯ-βzu-t-a tɕe tɤ-ɣɤsna-t-a
锄头的把子不好,我把它修好了

a-khɯtsa ɲɤ-spoʁ tɕe, na-sti tɕe ta-ɣɤsna
我的碗破了个洞,他塞住了就可以用了

faire du thé trop fort. 熬得太浓.

tʂha kɤ-ta-t-a tɕe kɤ-ɣɤsna-t-a
我熬了茶熬得很浓
ɣɤsŋaβ stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- étouffant. 闷热.

jisŋi ɲɯ-ɣɤsŋaβ
今天很闷热

kha ɯ-ŋgɯ smi chɯ́-wɣ-βlɯ tɕe ɲɯ-ɣɤsŋaβ
屋子里烧了火,很闷热
Syn: ɣɯtshɤdɯɣ
ɣɤsoŋsoŋ stative verb
directional: tɤ- émettre un bruit d'ébullition. 发出沸腾的声音.

tɤ-lu tɤ-ala tɕe, tu-ɣɤsoŋsoŋ ʑo tu-mbuz ŋu, wuma ʑo ɣɤji
牛奶烧开的时候发出沸腾的声音,速度很快地溢出来

tɯ-ci to-ɣɤsoŋsoŋ ʑo to-mbuz
水发出沸腾声溢出来了
See: ɣɤsthɯsthoŋ
ɣɤspɯ transitive verb
directional: pɯ- rendre sec. 弄干.

a-rɟɤɣi ɯ-ŋgɯ tɯ-ci pjɤ-ɣɤrkɯn-a tɕe, pjɤ-ɣɤspɯ-t-a
我减少了糌粑里的水分,令它很干
ɣɤstaŋlaŋ intransitive verb
sautiller. 跳来跳去(大的圆形的东西).

rɯdaʁ ra ɲɯ-ɣɤstaŋlaŋ-nɯ ʑo ɲɯ-phɣo-nɯ ɲɯ-ŋu
野兽一跳一跳地逃跑

piqiu ɲɯ-ɣɤstaŋlaŋ
皮球在弹来弹去
Syn: stɯrstɯr Syn: stɤjstɤj
ɣɤstɤjlɤj intransitive verb
qui rebondit, qui saute. 弹来弹去、跳来跳去(圆的、小的东西).

piqiu ɲɯ-ɣɤstɤjlɤj ntsɯ
皮球弹来弹去
Syn: stɯrstɯr Syn: zdɯzdɯr Syn: ɣɤstaŋlaŋ
ɣɤstɤjlɤj - See: stɤjstɤj
ɣɤsthɯsthoŋ stative verb
directional: tɤ- bruit de l'eau qui bout. 发出沸腾的声音.

tɯ-ci tala tɕe ɲɯɣɤsthɯtshoŋ ʑo ɲɯ-mbuz
水发出沸腾的声音就溢出来了
See: ɣɤsoŋsoŋ
ɣɤsthɯsthrɯβ -
ɣɤsthɯsthrɯβ intransitive verb
ɣɤstɯrlɯr intransitive verb
sautiller, rebondir (petits objets ronds). 弹来弹去(豌豆、珠子等). Syn: ɣɤzdɯzdɯr Syn: ɣɤstaŋlaŋ Syn: ɣɤstɤjlɤj Syn: stɤjstɤj
ɣɤstɯrlɯr - See: stɯrstɯr
ɣɤsɯβsɯβ stative verb
avoir une douleur lancinante. 一阵一阵地痛. See: rsɯβrsɯβ
ɣɤsɯβsɯβ - See: sɯβsɯβ
ɣɤsɯɣsɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- gigoter. 不停地乱动,令人讨厌.

tɤ-pɤtso mɯ́j-khɯ tɕe ɲɯ-ɣɤsɯɣsɯɣ ʑo
小孩子不听话,不停地乱动

ma-tɯ-ɣɤsɯɣsɯɣ kɯ kɤ-rɤʑi
不要乱动
ɣɤʂɲɯɣlɯɣ intransitive verb
gigoter dans tous les sens. 动来动去.

ma-tɯ-ɣɤʂɲɯɣlɯɣ
你不要动来动去
See: ʂɲɯɣnɤʂɲɯɣ
ɣɤʂχaβʂχaβ intransitive verb
émettre un bruit de froissement. 发出沙沙声.

ɲɯ-ɣɤʂχaβʂχaβ
(皮子)发出沙沙声
See: ɣɤʂχɯʂχɯβ
ɣɤʂχɯʂχɯβ - See: sɤʂχɯʂχɯβ
ɣɤʂχɯʂχɯβ intransitive verb
directional: kɤ- émettre un bruit de froissement. 发出沙沙声.

tɯ-ndʐi nɯ ɲɯ-ɣɤʂχɯʂχɯβ (kɤ-χtsɤβ mɯ-pjɤ-βdi)
皮子发出沙沙声(表示没有揉好、很粗糙)
See: ɣɤʂχaβʂχaβ
ɣɤtaʁ - See: taʁ2
ɣɤtaʁ transitive verb
directional: tɤ- dire clairement. 说得清楚.

ki tɯ-rju ki kɤ-ɣɤtaʁ ɲɯ-ɴqa
这个词的发音很难发准

tú-wɣ-ɣɤtaʁ tɕe ``zdɯxpa" tu-kɯ-ti ŋu ri, tú-wɣ-sɤpɤmbat tɕe ``dɯxpa" tu-kɯ-ti ŋu
要讲得清楚一点就应该说|fv zdɯxpa ,讲得简单一点就说|fv dɯxpa zdɯxpa ,讲得简单一点就说 dɯxpa
ɣɤtɕa intransitive verb
directional: pɯ- avoir tord. 错;犯错误.

pɯ-ɣɤtɕa-a
我错了

ɯʑo kɯ kɯmaʁ tu-ti ɲɯ-ŋu tɕe ɲɯ-ɣɤtɕa
他说得不对,他是错的

aʑo kɯmaʁ to-ti-a tɕe pjɤ-ɣɤtɕa-a
我说得不对,我错了

pɯ-ɣɤtɕa-a tɤ-ti
你要承认自己做错了
Ant: ɣɤŋgi See: nɯɣɤtɕa
ɣɤtɕɤt transitive verb
directional: tɤ- choisir parmi (un homme). 从中挑选(人).

nɯ-ŋgɯz nɯ tɕu kɯ-mna ʁnɯz tú-wɣ-ɣɤtɕɤt ɲɯ-ra
他们当中要选两个当领导

directional: pɯ- directional: tɤ- fournir. 提供.

nɤʑo kha jɤ-ɣi jɤɣ ma nɤ-kɤndza cho nɤ-kɯ-ra pjɯ-ɣɤtɕat-a jɤɣ
你可以到我家来,我可以给你提供食物和你所需要的东西
ɣɤtɕɣɤrtɕɣɤr intransitive verb
hurler. 叫唤.
scintiller. 一闪一闪地发光.

paʁ ɲɯ-ɣɤwu ɲɯ-ɣɤtɕɣɤrtɕɣɤr
猪在叫唤(要宰猪的时候)

tɤrmbja ɲɯ-ɣɤtɕɣɤrtɕɣɤr (ʑo ɲɯ-ɤsɯ-βzu)
一道道电光闪过。
ɣɤtɕɣɤrtɕɣɤr - See: tɕɣɤrtɕɣɤr
ɣɤtɕhaʁ transitive verb
faire diminuer. 减. Syn: sɯxtɕhaʁ See: tɕhaʁ
ɣɤtɕhom transitive verb
directional: _ être excessif, dépasser la mesure. 过分;过量;走过头.

tɤ-

aʑo tɤ-ari-a ri to-ɣɤtɕhom-a
我走过头了

aʑo jiɕqha rɟɤɣi ʁnɯz tɤ-ndzat-a to-ɣɤtɕhom-a
我吃了两坨糌粑,吃多了

cha (kɤ-tshi, ɯ-tshi) ko-ɣɤtɕhom
酒喝多了
See: tɕhom
ɣɤtɕhɯβtɕhɯβ stative verb
qui coule. 漏水的. See: tshɯptshɯp
ɣɤtɕhɯβtɕhɯβ - See: tɕhɯβtɕhɯβ
ɣɤtɕhɯt transitive verb
directional: tɤ- faire de la place. 空出……的位子.
ɣɤtɕur - See: tɕur1
ɣɤtɕur transitive verb
directional: pɯ- rendre acide. 令……变得更酸.

cai ɯ-tɯ-tɕur mɯ́j-rtaʁ tɕe, cu pɯ-lat-a tɕe pɯ-ɣɤtɕur-a
ɣɤtɕɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- germer (arbre). 发芽(树).

ʑmbri ɲɤ-ɣɤtɕɯɣ
柳树发芽了

mi ɲɤ-ɣɤtɕɯɣ
杨树发芽了
ɣɤtɕɯqaʁ - See: sɤtɕɯqaʁ
ɣɤtɕɯqaʁ intransitive verb
directional: pɯ- chicaner. 计较;反驳.

pɯ-ɣɤtɕɯqaʁ-a
我计较了
See: ɣɤʁrɯqa
ɣɤthɤβjɤβ intransitive verb
chercher des choses n'importe comment. 乱找东西(小孩子).

ma-tɯ-ɣɤthɤβjɤβ
你不要乱找东西
ɣɤthɤβthɤβ - See: sɤthɤβthɤβ
ɣɤthɤβthɤβ intransitive verb
faire l'effronté derrière le dos. 悄悄地顶嘴.

ma-tɯ-ɣɤthɤβthɤβ
你不要悄悄地顶嘴
Syn: sɤtɕhɯβtɕhɯβ
ɣɤthɣɤthɣɤt intransitive verb
trembler. 发抖.

ɲɯ-ngo tɕe ɲɯ-ɣɤthɣɤthɣɤt
他病了,在发抖
ɣɤthɯ - See: thɯ2
ɣɤthɯ transitive verb
directional: nɯ- aggraver. 令……变得更严重. See: nɤxthɯ
ɣɤtsɤngo stative verb
tomber souvent malade. 经常生病.

ɲɯ-ɣɤtsɤngo-a
我经常生病
See: ngo
ɣɤtsɣaʁtsɣaʁ stative verb
directional: tɤ- pénible à supporter (comme la piqûre d'une aiguille ). 令人痛、难受(像扎针一样).

ɲɯ-mɤrtsaβ ɲɯ-ɣɤtsɣaʁtsɣaʁ
太辣,很难受

ɯ-tɯ-sɤɕke kɯ ɲɯ-ɣɤtsɣaʁtsɣaʁ
太烫,很难受
ɣɤtsha - See: ɯ-rɕa,ɣɤtsha
ɣɤtsha transitive verb
ɣɤtshoz - See: tshoz
ɣɤtshoz transitive verb
rendre complet. 使……齐全.

nɤ-kɯ-ra ra kɤ-ɕar kɤ-ɣɤtshoz pɯ-cha-a
我找到了你所有需要的东西
See: sɯxtshoz
ɣɤtshu transitive verb
directional: thɯ- faire grossir. 使变胖.

paʁ nɯ (stoʁ) khro pɯ-mbi-j tɕe thɯ-ɣɤtshu-j
我们给猪喂了很多胡豆,把它养肥了

chó-wɣ-z-nɯɣmbaβ-a ɕti ma chó-wɣ-ɣɤtshu-a maʁ
(蚊子)令我肿了,没有令我变胖(笑话)
See: tshu
ɣɤtshɯptshɯp stative verb

ɲɯ-ɣɤtshɯptshɯp
空气中弥漫着潮气
Syn: tɕhɯβtɕhɯβ
ɣɤtslɯɣtslɯɣ intransitive verb

tɯ-ci ɲɯ-ɤla ɲɯ-ɣɤtslɯɣtslɯɣ
水沸腾了
ɣɤtsri transitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- saler. 放盐;令……变得更咸.

pɯ-ɣɤtsri-t-a
我放了盐
See: tsri
ɣɤtsrɯ stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- germer. 发芽.

tɤɕi to-ɣɤtsrɯ
青稞发芽了

stoʁ ɲɯ-ɣɤtsrɯ
胡豆在发芽
See: tɤ-tsrɯ
ɣɤtsɯr intransitive verb
directional: pɯ- se fêler, avoir des gerçures. 裂口;龟裂.

ki znde ki pjɤ-ɣɤtsɯr
这堵墙裂了

a-jaʁ pjɤ-ɣɤtsɯr
我的手裂了
See: tɤ-tsɯr
ɣɤtsɯtsrɯɣ stative verb
directional: tɤ- grincer (bois). 发出尖锐的嘎吱声(木头).

tɯ-sta ɲɯ-ɣɤtsɯtsrɯɣ
床在嘎吱嘎吱响

si ɲɯ-ɣɤtsɯtsrɯɣ
木头在嘎吱嘎吱响
ɣɤtʂɤjɤt intransitive verb
directional: tɤ- bouger dans tous les sens (enfant). 乱动(孩子).
ɣɤtʂhɯtʂhɯt Variant: ɣɤtʂhɯtʂhɯz intransitive verb
crépiter (feu). 火烧的时候,发出噼啪噼啪声.

smi ɲɯ-ɣɤtʂhɯtʂhɯz
火噼啪噼啪作响
ɣɤtʂot transitive verb
directional: tɤ- directional: _ rendre clair. 弄清楚.

ɯʑo kɯ pa-ɣɤtʂot
他弄清楚了

jiɕqha tɤ-scoz nɯ pɯ-tɯ-rɤt nɯ mɯ́j-tʂot tɕe aʑo pɯ-ɣɤtʂo-t-a
你字写得不清楚,我把它写清楚了

kɯki tɯrkɤz to-βzu mɯ́j-tʂot tɕe mɤʑɯ kɤ-ɣɤtʂo-t-a
花纹刻得不清楚,我又把它刻清楚了
See: tʂot
ɣɤtʂɯtʂɯt intransitive verb
directional: tɤ- radoter sans arrêt. 不停地唠叨.

ma-tɯ-ɣɤtʂɯtʂɯt ma ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不要不停地唠叨,很讨厌
Syn: ɣɤrɯβrɯβ
ɣɤtu transitive verb
directional: tɤ- faire exister. 使其存在.

nɤ-skɤt tɤ-ɣɤte
你要发出声音

nɤ-χsoŋχsɤz tɤ-ɣɤte
你要振作精神

nɤ-sŋɯro tɤ-ɣɤte
你要发出呼吸声

nɤ-kɤ-ntɕhoz kɯ-kɯ-ra nɯ tɤ-ɣɤtu-t-a
我给准备了你所有要用的东西
Ant: ɣɤme See: tu
ɣɤtɯɣ transitive verb
directional: thɯ- directional: lɤ- maintenir fermée en appuyant avec un bâton (porte). (用棍子)把门顶住.

kɯm thɯ-ɣɤtɯɣ-a (lɤ-ɣɤtɯɣ-a)
我拴了门

directional: lɤ- soutenir en appuyant avec un bâton. 用棍子顶住.

jiɕqha nɯnɯ lɤ-ɣɤtɯɣ tɕe a-mɤ-thɯ-ndʐaβ
你把它顶住,不要让它跌倒

jiɕqha laχtɕha nɯ ndʐaβ ɲɯ-ŋu tɕe, aj lɤ-ɣɤtɯɣ-a
这个东西差一点倒了,我用棍子把它顶住了
ɣɤtɯt - See: tɯt
ɣɤtɯt stative verb
qui mûrit vite. 早熟.
ɣɤwɤt stative verb
directional: nɯ- s'ouvrir (fleur). 开花.

khɯjŋga ɲɤ-ɣɤwɤt
杜鹃花开花了
ɣɤwu intransitive verb
directional: nɯ-
pleurer. 哭.

aʑo nɯ-ɣɤwu-a
我哭了

ɯʑo nɯ-ɣɤwu
他哭了

jiɕqha tɤ-pɤtso nɯ ɲɯ-ɣɤwu
这个小孩子在哭

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯzdɯɣ-a tɕe, nɯ-ɣɤwu-a
我为他担心所以哭了

crier (chat, bœuf, cochon, mouton, loup). 叫(猫、牛、猪、羊、狼).

qachɣa ɲɯ-ɣɤwu
狐狸叫

ɕkɤrɯ ɲɯ-ɣɤwu
鬣羚叫

xsar ɲɯ-ɣɤwu
青羊叫

qaʑo ra ɲɯ-mtsɯr-nɯ tɕe ɲɯ-ɣɤwu-nɯ
绵羊饿了就叫
ɣɤwxti - See: wxti
ɣɤwxti transitive verb
directional: tɤ- rendre grand. 弄大.

tɤ-ɣɤwxti-t-a
我弄大了
Ant: xtɕi
ɣɤxpra transitive verb
directional: tɤ- ordonner. 指使.

tɤ-ɣɤxprat-a
我使唤了他

tɤ́-wɣ-ɣɤxpra
他使唤了我

tɤ-pɤtso tɤ-ɣɤxpra-t-a
我使唤了小孩子

tɤ-ɣɤxpra-t-a tɕe tɕe tɕɤndi laχtɕha ɯ-kɯ-ru nɯ-sɤɣri-t-a
我使唤他去那边拿东西
See: tɤpra
ɣɤxtɕɤβ intransitive verb
directional: pɯ- couper l'herbe. 割饲草(左手抓住草,右手拿镰刀割).

pɯ-ɣɤxtɕɤβ
他割了草

sɯjno kutɕu ɲɯ-dɤn tɕe ɕ-pɯ-ɣɤxtɕaβ-a
这里草很多,我去割了草

rirɤβ kɤ-ɣɤxtɕɤβ mɤ-sɤcha
不可能一手就把泰山割掉
ɣɤxtɕhɯxtɕhɯβ - See: sɤxtɕhɯxtɕhɯβ
ɣɤxtɕhɯxtɕhɯβ intransitive verb
y avoir un bruit de froissement. 沙沙地响.

a-rna ɯ-ŋgɯ thɯci ko-ɕe, ɲɯ-ɣɤxtɕhɯxtɕhɯβ
有东西钻到我耳朵里,发出沙沙声
ɣɤxtɕi - See: xtɕi
ɣɤxtɕi transitive verb
directional: nɯ- rendre petit. 弄小.

ɲɯ-dɤn tsa ɕti ri, pɯ-ɣɤxtɕi-t-a
有点多,我弄小了
Ant: wxti See: axtɕɯxte
ɣɤxtshɯm - See: xtshɯm
ɣɤxtshɯm transitive verb
directional: thɯ- rendre fin. 使变细. Ant: jpum
ɣɤxtɯt - See:
ɣɤxtɯt transitive verb
directional: nɯ- directional: _ raccourcir. 弄短.

ɯ-ŋga to-ɣɤxtɯt
他衣服穿得很短

nɤʑo tɕheme tɯ-ɕti tɕe, nɤ-ŋga kɤ-ɣɤxtɯt mɤ-ra
你是女孩子,衣服不能穿得太短

aʑo mɯ-to-rɯndzaŋspa-a tɕe, tɯ-ŋga kɤ-qrɯ ɲɤ-ɣɤxtɯt-a
我不小心把衣服裁得很短
ɣɤxɯβxɯβ intransitive verb

ɲɯ-mɤrtsaβ ɲɯ-ɣɤxɯβxɯβ
很辣

ɯ-mbrɯ ɲɯ-ɣɤxɯβxɯβ ʑo ɲɯ-ŋgɯ
他很生气
ɣɤxɯβxɯβ - See: xɯβxɯβ
ɣɤxɯrxɯr intransitive verb
qui tourne. 在转动.

mkhɯrlu ɲɯ-ɣɤxɯrxɯr ɲɯ-mtɕɯr
轮子在转动
See: tɯ-tɤxɯr Syn: sɯrsɯr
ɣɤxɯrxɯr - See: xɯrxɯr
ɣɤxɯxɯɣ intransitive verb
faire la sourde oreille. 当作耳边风.

ɯ-rna ɯ-ɣmbaj ɲɯ-ɣɤxɯxɯɣ
他当作耳风
See: sɤxɯxɯɣ
ɣɤχalala stative verb
directional: tɤ- extraverti. 外向.

jiɕqha tɯrme ɲɯ-ɣɤχalala, kɯ-rɯɕmi ci ɲɯ-ŋu
那个人很外向,爱说话
Syn: ɣɤŋoʁle
ɣɤχɤlχɤl intransitive verb
directional: tɤ- amical. 热情.

azo jɤ-ɣe-a tɕe, ɯʑo a-ɕki ɲɯ-ɣɤχɤlχɤl ʑo
我来的时候,他对我很热情
See: χɤlχɤl
ɣɤχo transitive verb
ɣɤχsrɯ stative verb
beau. 好看;英俊.

kɯ-ɣɤχsrɯ ci tɤ-χtɯ-t-a
我买了好看的(东西)

tɯrme ɲɯ-ɣɤχsrɯ
人很英俊

jla ɲɯ-ɣɤχsrɯ
犏牛很好看
ɣɤχtso transitive verb
directional: tɤ- rendre propre. 弄干净.
ɣɤzbaʁ transitive verb
directional: tɤ- sécher. 弄干.

tɯ-ŋga thɯ-ɕkho-t-a tɕe, tɤ-ɣɤzbaʁ-a
我把衣服晒干了
ɣɤzbaʁ stative verb
se sécher facilement. 容易干.

qale a-pɯ-tu tɕe, ɲɯ-ɣɤzbaʁ
有风的话就容易干
See: zbaʁ
ɣɤzda transitive verb
directional: _ saluer (sur le chemin). 打招呼(在路上碰见的时候).

ɕ-kɤ-ta-ɣɤzda ri kɤ-mtshɤm mataŋe
我叫了你一声,但是你没有听到

ɕ-kɤ-ta-ɣɤzda tɕe nɯ-tɯ-ɣe
我叫了你,你就来了
Syn: ɣɤŋoʁ
ɣɤzdoʁloʁ intransitive verb
directional: tɤ- être tout petit et vif. 做出一副小巧玲珑的样子.

ma-tɯ-ɣɤzdoʁloʁ
你不要一副小巧玲珑的样子
See: zdoʁzdoʁ
ɣɤzdɯzdɯr Variant: ɣɤzdɯrzdɯr intransitive verb
sautiller, rebondir (petits objets ronds). 弹来弹去(豌豆、珠子等).

staχpɯ ɲɯ-ɣɤzdɯzdɯr
豌豆在弹来弹去
See: zdɯzdɯr
ɣɤzgrɤɣlɤɣ stative verb
directional: tɤ- bruit de saut incessant. 不停地跳动的声音.

ɲɯ-ɣɤzgrɤɣlɤɣ
他在跳动,发出很响的声音

pɯ-ɣɤzgrɤɣlɤɣ-nɯ pɯ-rɟaʁ-nɯ
他们跳舞,不停地跳动,发出很响的声音
ɣɤzɣɤrlɤr intransitive verb
directional: tɤ- avoir la tête qui tourne. 头晕,脚都站不稳的感觉.

ɲɯ-ɣɤzɣɤrlar-a ʑo
我脚都站不稳
ɣɤzɣɯt - See: zɣɯt
ɣɤzjaŋlaŋ intransitive verb
se balancer. 摇晃.

tʂu mɯ́j-pe tɕe, qiche ɯ-ŋgɯ ku-kɯ-ɤmdzɯ tɕe tu-ɣɤzjaŋlaŋ ɲɯ-ŋu
路不好,所以坐车的时候摇摇晃晃
ɣɤzjaŋzjaŋ intransitive verb
ɣɤzjaŋzjaŋ - See: ɣɤzjaŋlaŋ
ɣɤzjɤɣlɤɣ intransitive verb
directional: tɤ- se balancer, se dandiner, se pas tenir en place sur sa chaise. 不停地摇动,坐不住.

tɕɤndi ɲɯ-nɤŋkɯŋke tɕe ɲɯ-ɣɤzjɤɣlɤɣ
他在边走动

ma-tɯ-ɣɤzjɤɣlɤɣ ntsɯ, phoʁphoʁ kɤ-ɤmdzɯ
别动,坐好一点

pri ɲɯ-ɣɤzjɤɣlɤɣ ntsɯ
老熊在动来动去

χpɯn kɤ-ndɯn ɯ-raŋ tɕe tu-ɣɤzjɤɣlɤɣ ntsɯ ŋu
和尚念经的时候摇头
ɣɤzjɤɣlɤɣ - See: zjɤɣzjɤɣ
ɣɤzoŋzoŋ stative verb
directional: thɯ- sensation d'engourdissement. 觉得麻木.

nɤ-mi cho-ɣɤzoŋzoŋ
你的脚麻了

nɤ-mi to-ndʑɯrpɯt tɕe, ɲɯ-ɣɤzoŋzoŋ loβtɕi
你的脚麻了,是吧
ɣɤzri transitive verb
directional: nɯ- allonger. 弄长.

tɯ-ŋga nɯ-qrɯ-t-a tɕe nɯ-ɣɤzri-t-a
我把衣服剪得太长了
See: zri
ɣɤzri stative verb
qui s'allonge vite. 长得快;容易变长.
ɣɤzɯβzɯβ intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- astringent. 涩;麻.
ɣɤzɯrzɯr intransitive verb
ressentir une démangeaison. 感觉到很痒.

a-mtɕhi ɲɯ-ɣɤzɯzɯr
我的嘴很痒
ɣɤʑu intransitive verb
y avoir, exister (sensoriel). 有(亲见).

nɯ ma mɤ-kɯ-pe ɯ-ɣɤ́ʑu?
还有没有错误?
See: maŋe
ɣɤʑɯn stative verb
directional: tɤ- pentu. 陡峭.

jiɕqha sɤtɕha ɣɤʑɯn
那个地方很陡

praʁ ɲɯ-ɣɤʑɯn
悬崖很陡
See: nɤʑɯn Syn: ɣɤrɤβ
ɣi intransitive verb
ɣi intransitive verb
ɣi intransitive verb
directional: jɤ- past stem: ɣe construction: subj.part venir. 来.

jiɕqha kɤ-ari-tɕi tɕe, li nɯ-ɣe-tɕi
我们俩去了然后就回来了

pjɯ-tɯ-ɣi mɤ-ra
你不用下来(送我们)

a-mu ɯ-lɯz thɯ-ɣe
我母亲年龄大了

ɯ-ftsa ci chɯ-ɕe ɲɯ-ŋu tɕe, ``thɯ-ɣi ma a-zda me" ɲɯ-ti tɕe thɯ-ari
他的侄子去成都就说“你来吧,没有人陪我”,他就一同去了
ɣi intransitive verb
ɣɟaβ transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- battre le lait. 搅牛奶;打酥油.

pɯ-ɣɟaβ-a
我搅了(牛奶)

ɯʑo kɯ tɤ-lu na-ɣɟaβ
他搅了牛奶

tɤ-lu pjɯ́-wɣ-ɣɟaβ kóʁmɯz ta-mar tu-nɯɬoʁ ŋu
搅了牛奶就有酥油出来
See: tɯɣɟaβ
ɣɟɯ noun
tour de garde. 碉楼.
ɣɟɯʁar noun
monstre. 魔鬼;高大的人,全身长着黑毛.
ɣɟɯthoʁ noun
hameau de Ercha près du fleuve. 二茶村的河坝地区.
ɣɟɯtshapa noun
Ercha (village de Gdongbrgyad). 二茶村.
ɣle transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- pétrir, frotter. 揉.

pɯ-ɣle-t-a
我揉了

pɯ-tɯ-ɣle-t
你揉了

pa-ɣle
他揉了

tɤjlu wuma ʑo pa-ɣle tɕe ɲɯ-mɯm
他揉了面,面就好吃了
ɣlɯntɯ noun
bouse de vache sèche dans la montagne. 山上的干牛屎.
ɣlɯtɕɤt noun
action de retirer le purin de l'étable. 出圈粪.

ɣlɯtɕɤt wuma ʑo ɴqa
出圈是很辛苦的
See: tɯ-ɣli See: See: ɣɯɣlɯtɕɤt
ɣnda transitive verb
directional: pɯ- frapper (avec un marteau), marteler, tasser. 捶打;夯结实.

pɯ-ɣnda-t-a
我捶打了

pɯ-tɯ-ɣnda-t
你捶打了

pa-ɣnda
他捶打了

khɤxtu pjɯ́-wɣ-ɣnda tɕe, tɯftsaʁ mɤ-ɣi
把房背夯结实以后,下雨的时候不会漏水

tɤtshoʁ pɯ-ɣnda-t-a
我钉了钉子
ɣndʑɤβ noun
feu, incendie. 损坏性的火.

ɣndʑɤβ tɤ-ta-t-a
我放了火

ɣndʑɤβ to-lɯɣ
失火
See: ɣndʑɤβta See: ndʑɤβ
ɣndʑɤβta noun
feu. 火.

ɣndʑɤβta pɯ-tu
烧火了
See: ɣɯɣndʑɤβta
ɣndʑɯr transitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- directional: pɯ- moudre. 磨.

thɯ-ɣndʑɯr-a
我磨了

ɯʑo kɯ tha-ɣndʑɯr
他磨了

tɯjpu chɯ́-wɣ-ndʑɯr mɤɕtʂa kɤ-ndza mɤ-sna
在没磨之前,不能吃粮食

smɤn nɯ-ɣndʑɯr-a
我磨了药

tɤjlu thɯ-ɣndʑɯr-a
我磨了面

pɯ-ɣndʑɯr-a
我磨了(青稞)
See: sɤrŋɤɣndʑɯr See:
ɣnɤsqi numeral
vingt. 二十.
ɣni noun
renard volant. 飞鼠.

ɣni nɯ stɤmku cho sɯŋgɯ ku-rɤʑi ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ βʑɯ ɯ-mdoʁ cho naχtɕɯɣ, ɯ-mgɯr ɯ-χcɤl nɯ tɕu kɯ-ɲaʁ tɯ-ʂɯl tu, ɯ-mi ɯ-ru me, ɯ-mɤpɤl ma me, ɯ-ndzrɯ tu, kú-wɣ-rtoʁ tɕe, ɯ-mɤlɤjaʁ stɤsmɤt ɯ-pɤrthɤβ nɯ tɯ-ndʐi kɯ ɲɯ-ɤlɤɣɯ ɕti, tɕe tɯ-ɕe jɤ-ʑa tɕe, ɯ-ndʐi nɯ ɯ-mɤlɤjaʁ kɯ ɲɯ-sqhiar tɕe sɤtɕha ɯ-taʁ pjɤ-sthaβ ʑo tɕe ɲɯ-nɯqambɯmbjom kɯ-fse ɲɯ-ŋu. kɤ-ŋke nɯ mɯ́j-khɯ rca, ɯ-jme kɯ-xtɕɯ-xtɕi ci ɣɤʑu, ɯ-ku nɯ βʑɯ ɯ-ku ɲɯ-fse tɕe ri ɯ-rna kɯ-saχsɤl maŋe, tu-mbri tɕe, tɤ-pɤtso nɯ-kɤ-ɣɤwu ɯ-skɤt kɯ-fse tu-lɤt ɲɯ-ŋu, mɤʑɯ kɯmaʁ kɤntɕhɯ-tɯphu ɯ-skɤt tu-lɤt ɲɯ-ŋgrɤl
飞鼠生活在草山和森林里,(皮毛的)颜色和老鼠的一样,背上中间有一条黑色的纹路,(好像)没有腿,只有脚板和爪子。看起来前腿和后腿之间的皮子是连在一起的。它开始走动的时候,皮子就用四肢来展开,贴住地面(离地面很近)飞行。它可能不会走。有小尾巴,头有点像老鼠的头,但看不出耳朵。喊叫的时候,发出和小孩子哭一样的声音,还能发出其它好几种动物的叫声。
ɣot noun
Etym: ɦod. lumière et chaleur (du soleil). 光和热量(太阳的).

tɤŋe ɯ-ɣot
太阳光
See: smɯɣot
ɣrɤmu Variant: rɤmu noun
Thlaspi arvense. 菥蓂【苦苦菜】.

ɣrɤmu nɯ sɯjno kɯ-xtɕɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ tɕɤr, ɯ-ku tɕe lu-ortɯm tsa ŋu ma mɤ-amtɕoʁ, ɯ-jwaʁ mpɯ. ɯ-jwaʁ cho ɯ-ru ra arŋi. ɯ-χcɤl ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-jwaʁ tu-oʑɯrja ŋu. ɯ-jwaʁ tɤ-arɕo tɕe ɯ-mɯntoʁ tu-oʑɯrja tɕe, ɯ-mat chɯ-βze ŋu. ɯ-mat nɯ kɯ-ɤrtɯm tɕe kɯ-ɤɕpɯɕpa ŋu. ɯ-mɯntoʁ wɣrum. ɯ-mat ɯ-ŋgɯ ɯ-rɣi wuma ʑo dɤn, ndɯβ. ɯ-rɣi ɯ-taʁ tɤ-rʑɯɣ kɯ-fse tu, tu-mbro mɤ-cha, ɯ-ru tu-ɬoʁ ɕɯŋgɯ tɕe, ɯ-jwaʁ kɤ-ndza sna, kɯ-xtɕɯ-xtɕi qiaβ. thɯ-tɯt tɕe, ɯ-ru cho ɯ-mat ra lonba ɲɯ-qarŋe, ɯ-jwaʁ ra lonba pjɯ-ŋgra ŋu. ɯ-ru cho ɯ-mat ma ɲɯ-me ŋu.
苦苦菜是长得很小的草,叶子细,顶端是圆形的,不尖,很嫩。叶子和茎都是绿色的。中间长茎,叶子排列在茎上。叶子长到一定的高度,然后花排列在上面一段,就结果。果实圆而扁,花是白色的,果实里种子很多,很小。种子表面有皱纹。长不高。茎长出来之前,叶子可以吃,有点苦。成熟以后,茎和果实全变黄,叶子落光,只剩下茎和果实了。
ɣro intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- s'étouffer. 呛到.

tɯsqar (tɯ-ɣndʑɤr) tɤ-moʁ-a tɕe pɯ-ɣro-a
我吃糌粑的时候呛到了
ɣurʑa noun
cent. 100.

ɣurʑa cho tɯ-rdoʁ
一百零一

ɯ-ɣurʑa-xpa
好几百年
Syn: tɯ-ri
ɣɯβɣɯβ ideophone.2
gens attroupés autour de quelque chose. 围拢起来,人与人之间没有缝隙.

tɤjmɤɣ ɯ-kɯ-ntsɣe jo-ɣi-nɯ tɕe, kɤntɕhaʁ tɯrme ra ɣɯβɣɯβ ʑo ko-nɤrkhar-nɯ
卖菌子的人来了,街上很多人围着看

ɲɯ-mpja ɣɯβɣɯβ ʑo
暖烘烘
See: nɤɣɯβɣɯβ
ɣɯcɤno intransitive verb
directional: _ faire de la chasse à courre. 围猎. See: ca See: no
ɣɯchɤtshi intransitive verb
directional: kɤ- boire du vin (ensemble). 喝酒(几个人一起).

pɯ-ɣɯchɤtshi-j
我们在喝酒(过去)

kɤ-ɣɯchɤtshi-j
我们喝了酒
See: chɤtshi
ɣɯcɯphɯt intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- ramasser les pierres. 拣石头(庄稼地).

jisŋi tɯ-ji ɯ-ŋgɯ pɯ-ɣɯcɯphɯt-a
今天我在田地里捡石头

jiʑo ji-ji ɯ-ŋgɯ pɯ-ɣɯcɯphɯt-a
我在我们田里捡了石头
See: cɯphɯt
ɣɯɕkat transitive verb
directional: tɤ- mettre les charges sur les animaux. 上驮子.

mbala tɤ-ɣɯɕkat-i
我们给牛上了驮子

jla tɤ-ɣɯɕkat-i
我们给犏牛上了驮子

mbro tɤ-ɣɯɕkat-i
我们给马上了驮子

jla tɤ-ɣɯɕkat-a
我给犏牛上了驮子

laχtɕha tɤ-ɣɯɕkat-a
我驮了东西
See: tɯ-ɕkat See: nɯɕkat
ɣɯɕoŋtɕa intransitive verb
directional: pɯ- couper du bois. 砍木头.

pɯ-ɣɯɕoŋtɕa-a
我砍木头了

ɕ-pɯ-ɣɯɕoŋtɕa-a
我去砍木头了
See: ɕoŋtɕa
ɣɯɕɯ stative verb
directional: thɯ- âgé et respecté, calme et avisé. 稳重;沉着.

iɕqha tɯrme nɯ kɯ-ɣɯɕɯ ci ɲɯ-ŋu, ɲɯ-ɣɯɕɯ
那个人很稳重
ɣɯfkɯm transitive verb
directional: tɤ-
mettre dans sa poche. 装在口袋里.

tɯjpu nɯ tɤ-ɣɯfkɯm-a
我把粮食装在口袋里了

qha laχtɕha nɯ tɤ-ɣɯfkɯm-a
我把那个东西装在口袋里了

qha laχtɕha nɯra ɣɯfkɯm-i
我们要把这些东西装在口袋里

conserver dans le grenier. 储存在仓库里. See: tɤ-fkɯm
ɣɯfsu noun
ami. 朋友.

ɣɯfsu to-nɯpa-ndʑi
我们交了朋友
See: ɯ-fsu
ɣɯɣlɯtɕɤt intransitive verb
directional: thɯ- retirer le purin de l'étable pour en faire de l'engrais. 出圈粪.

thɯ-ɣɯɣlɯtɕɤt-i, pɯ-ɣɯɣlɯtɕɤt-i
我们出圈粪
See: ɣlɯtɕɤt
ɣɯɣndʑɤβta intransitive verb
directional: tɤ- défricher par le feu. 烧荒.

jɯfɕɯr ɕ-pɯ-ɣɯɣndʑɤβta-j
我们昨天去烧荒了
See: ɣndʑɤβta
ɣɯjpa adverb
cette année. 今年.
ɣɯjru transitive verb
directional: kɤ- cuire (poterie). 炙烤(泥制品).

tɕhorzi kɤ-ɣɯjru-t-a
我把坛子炙烤了

tɕhorzi ɯ-ɣɯjru mɯ-ko-rtaʁ
坛子没有烤熟
ɣɯjtsi transitive verb
directional: tɤ- soutenir. (用柱子)顶住.

kɯki tɤ-ɣɯjtsi-t-a
我把这个顶住了

tɕɤtu nɯ ɯ-pa pjɯ-nɯɣi ɲɯ-ŋu tɕe tɤ-ɣɯjtsi-t-a
上面的那个东西往下面来,我把往下来的部分顶住了
See: tɤ-jtsi
ɣɯkhɯtshoʁ intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- lâcher les chiens (à la chasse). 放狗打猎.

jɯfɕo kɯ-ɣɯkhɯtshoʁ jɤ-ari-a
我今天早上去放狗打猎了

ɕ-pɯ-ɣɯkhɯtshoʁ-a
我去放狗打猎了

kɯ-ɣɤrʁaʁ ci jo-ɣi tɕe, khɯna to-ndo, ta-ʁrɯ chɤ-ʑmbri tɕe, chɤ-ɣɯkhɯtshoʁ
来了一个猎人,带着猎狗,吹了螺号,然后把狗放了
See: khɯtshoʁ See: khɯna,tshoʁ
ɣɯlaj stative verb
aux gestes. 动作慢.

ta-ma ɲɯ-tɯ-ɣɯlaj
你劳动的时候动作慢
Ant: ɣɤjru
ɣɯlɤn transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- Etym: len. répondre. 回答.

ɯʑo kɯ na-ɣɯlɤn
他回答了

jiɕqha ɲɯ-ɤkhu tɕe tɤ-ɣɯlan-a
他叫了,我就回答了

ɲo-sɯthu tɕe tɤ-ɣɯlan-a
他问了我就回答了
See: tɯ-lɤn
ɣɯpɕawtsɯfsoʁ intransitive verb
directional: nɯ- gagner de l'argent. 挣钱.

ʑ-nɯ-ɣɯpɕawtsɯfsoʁ
你去挣钱吧

kɯ-nɯpɕawtsɯfsoʁ jɤ-ari
他去打工挣钱了

kɯ-nɯhɯɲi jɤ-ari tɕe ɲɯ-ɣɯpɕawtsɯfsoʁ
他去打工挣钱了
ɣɯrɣɯr ideophone.2
beaucoup de gens rassemblés. 形容人密集的样子.

ɣɯrɣɯr ʑo pjɤ-k-ɤkhar-nɯ-ci
很多人围着他
ɣɯri transitive verb

directional: thɯ- insérer des perles sur un fil. 穿珠.

tɤ-rɣe thɯ-ɣɯri
你穿珠子吧!

rɤjndoʁ (kɯ-fse) cho-ɣɯri
他穿了芜菁根(用杨柳条子穿,穿了以后晒干)

directional: nɯ- mettre un fil dans le chas d'une aiguille. 穿针.

taqaβrna nɯ-ɣɯri-t-a
我穿了针
See: tɤ-ri
ɣɯrɟɤn transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- décoré. 装饰.

kha nɯ kɯ-wɣrum to-lɤt-nɯ tɕe to-ɣɯrɟɤn-nɯ
他们把家涂成白色,这样装饰了

si ɯ-taʁ qarma ɯ-muj ko-tshoʁ-nɯ tɕe ko-ɣɯrɟɤn-nɯ
他们用马鸡的羽毛装饰了枝桠
ɣɯrɟɯfsoʁ Variant: rɯrɟɯfsoʁ intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- gagner de l'argent. 挣钱;财产.

nɯ-ɣɯrɟɯfsoʁ-a
我挣了钱
See: rɟɯfsoʁ
ɣɯrnɤɣɯr ideophone.3
ɣɯrni stative verb
directional: nɯ- directional: thɯ- rouge. 红.

a-rŋa ɯ-ɲó-ɣɯrni
我的脸变红了吗

tɤ-se pjɤ-ɣɯrni
出血了
ɣɯrŋi stative verb
vert (bois). 未干;生(材).

si ɲɯ-ɣɯrŋi
柴没干
Ant: rom
ɣɯscur transitive verb
directional: tɤ- tenir dans les deux mains. 捧.

mbrɤz pjɤ-ʁndɤr tɕe tɤ-ɣɯscur-a
米撒了,我就捧起来了

tɤ-ŋgɯm a-mɤ-pɯ-ɴɢrɯ ɲɯ-ra tɕe, tɤ-ɣɯscur-a
为了不要把鸡蛋打烂,我把它捧起了
ɣɯsɯphɯt intransitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- couper du bois pour faire du feu. 打柴;砍柴.

Yingchun kɯ-ɣɯsɯphɯt jo-ɕe
迎春去砍柴了

jisŋi pɯ-ɣɯsɯphɯt-a
我今天砍了柴

nɯʑo ɯ-tɯ́-ɣɯsɯphɯt-nɯ
你们要砍柴吗?

ɕɯ-ɣɯsɯphɯt-a ŋu
我去砍柴
See: sɯphɯt
ɣɯt transitive verb
ɣɯt transitive verb
directional: jɤ- amener. 带来.

tɯji kɯ tɤ-rɤku tɤ-kɤ-ɣɯt nɯ pe
那块地里长出的庄稼好

nɤki tɯji kɯ tɤ-rɤku kɯ-pɯ-pe ʑo to-ɣɯt
这块地长出了很好的庄稼

chezi ɯ-ŋgɯ kɤ-mdzɯt mɤ-cha ma yunche ɯ-tɯ-βzu saχaʁ ʑo qhe, tɕe kɤ-ɣɯt mɤ-sna wo.
她不能坐车,因为晕车晕得很厉害,所以不能把她带来

tɤ-scoz ɯ-kɯ-ɣɯt ci pɯ-tu
有人送信了

ku-ɣɯt-a ɕi? ɲɯ-pe, a-kɤ-tɯ-ɣɯt
我要不要带来?好的,带来吧
See:
ɣɯtɕha transitive verb
directional: nɯ- répondre. 回答.

jiɕqha tɤ-tɯ-thu-t nɯ nɯ-ta-ɣɯtɕha
我y已经回答了你刚才问的那些问题
See: tɯ-tɕha1
ɣɯthaʁ transitive verb
directional: nɯ- séparer deux objets en mettant un autre objet entre eux. 在中间放一个东西隔开.

nɯ-ɣɯthaʁ-a
我隔开了;我分开了

tɤrɤm ɯ-pɤrthɤβ tɕe ndʑu ci pjɯ́-wɣ-rku tɕe ɲɯ́-wɣ-z-ɣɯthaʁ ŋu
在两个木板中间插了一根木棒把木板隔开

mbɣɤsroʁ nɯ kɯ mbɣɤru cho mbɣopɤl ɲɯ́-wɣ-z-ɣɯthaʁ ra
木棒要把犁干和犁头两边顶住(使它们俩稳固)
ɣɯtshɤdɯɣ intransitive verb
directional: thɯ- Etym: tsʰa.dug. chaud (temps). 很热(天气).

tɯ-mɯ ɲɯ-jɯm, ɲɯ-ɣɯtshɤdɯɣ
天晴了,很热
ɣɯtʂɤmtshi intransitive verb
directional: jɤ- conduire le chemin. 带路;引路.

jo-ɣɯtʂɤmtshi
他带路了

jɤ-ɣɯtʂɤmtshi-a
我带路了

jiɕqha tʂu mɯ́j-sɯz tɕe, ɯ-kɯ-ɣɯtʂɤmtshi jo-ɕe
他不认识路,给他带路了
See: tʂu See: mtshi See:
ɣɯtʂhɤtshi intransitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- boire du thé. 喝茶.

jisŋi rcanɯ pɯ-ɣɯtʂhɤtshi-tɕi ko
我们今天喝了茶

tshi
See: tʂha
ɣɯχsɤl transitive verb
directional: tɤ- prouver, réfuter. 证实;用证据来反驳错误的说法.

jɯfɕɯr ji-ŋgumdʑɯɣ kɯ "mɯ-to-tɯ-sɤpe-t" ɲɯ-ti tɕe, jisŋi tɕe aʑo tɤ-nɯ-ɣɯχsal-a
昨天领导说我做错了事,今天我就证明了我没有错

kɯki tɤ-ndɤm tɕe, ɯ-sɤz-ɣɯχsɤl a-pɯ-ŋu
你拿着当做证据
See:
ɣzɤn noun
Etym: gzan. appât, leurre. 鱼饵;诱饵.

ɯ-fsa ɯ-ŋgɯ ɯ-ɣzɤn pɯ-pɯ-me nɤ mɤ-ɕe
如果在陷阱里没有诱饵,(动物)是不会进去的
ɣzɯ noun
singe. 猴子.
ɣzɯlu noun
année du singe. 猴年. See: ɣzɯ
ɣzɯɬa Variant: βzɯɬa noun
pika. 崖兔【岩兔儿】.

ɣzɯɬa nɯ zndɤrchɤβ cho praʁ ɯ-rchɤβ ku-rɤʑi ŋu, ɯ-rme ɯ-mdoʁ nɯ βʑɯ ɯ-mdoʁ asɯndo, kɯ-pɣi ŋu. ɯ-tshɯɣa nɯ ra qala fse, ɯ-rna rɲɟi, ɯ-mtɕhi amtɕoʁ ɯ-jme xtɯt, ɯ-jaʁ xtɯt, ɯ-mi rɲɟi, xɕaj tu-ndze ŋu, tɯ-ji ɯ-rkɯ tɤ-rɤku ra tu-ndze ŋgrɤl, ɯ-zda ra nɯ ɯ-taʁ mɤ-ʁnɤt, ɯʑo ɯ-kɯ-ndza dɤn.
岩兔住在墙壁缝里和岩洞里,毛的颜色和老鼠的一样,是灰色的。形状像兔子,耳朵长,嘴尖,尾巴短,前腿短,后腿长,吃草,也吃地里的庄稼。不危害其它动物,但是是很多动物的猎物。
ɣzɯthɯz noun
Selaginella sp.. 卷柏.

ɣzɯthɯz nɯ praʁ ɯ-taʁ ku-ndzoʁ ŋu, cɤmi pɕoʁ sɤtɕha kɯ-mpja nɯ tɕu tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu. praʁ ɯ-taʁ ku-oɲɟoʁ ku-fse tu-ɬoʁ, tɕe ɯ-ru maŋe, ɯ-mɯntoʁ me, ɯ-jwaʁ nɯ ɕɤɣ ɣɯ ɯ-jwaʁ tsa ɲɯ-fse, ɯ-jwaʁ ɯ-χcɤl ɯ-ŋgɯ chu tu-ŋgɤɣ, tɕe ɯ-χcɤl pɕoʁ ku-wum kɯ-fse ɲɯ-ŋu. ɯ-mdoʁ nɯ ftɕar ɲɯ-ɤrŋi, qartsɯ ɲɯ-pɣi ɲɯ-ŋu ri, ɲɯ-rom mɯ́j-cha. kɯɕɯŋgɯ tɕe, ɲɯ-phɯt-nɯ tɕe, tɯ-thɯ ɯ-sɤ-χtɕi tu-βzu-nɯ pɯ-ŋu. tham tɕe ɯ-kɯ-ntɕhoz me.
卷柏生长在岩石上,在河坝气候温和的地方生长。长的样子好像是贴着岩石,没有茎,没有花,叶子有些类似柏树叶,叶子中间部分往里卷,合在一起。叶子的颜色夏绿冬灰,但不会干枯。以前,人们拆下来用来洗锅子,现在就没有人用了。
ɣʑɤndza noun
Elshotzia sp.. 藿香.

ɣʑɤndza nɯ sɯjno ŋu, mɤ-mbro, tɤ-rɤku ɯ-rchɤβ kɤ-ɬoʁ rga ɯ-mdoʁ kɯ-ɤrŋi ɯ-ŋgɯz kɯnɤ kɯ-ɤɲaʁndzɯm tsa ŋu, ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-mɯntoʁ nɯ phaʁrzi ɯ-tshɯɣa kɯ-fse tu, kɯ-ɤlɯlju ɯ-tshɯɣa tu, mɯntoʁ dɤn, ɣʑo wuma ʑo rga tɕe ɣʑɤndza rmi, ɯ-di wuma ʑo χɕɤβ
藿香是一种植物,长得不高,生长在田地之间,绿色里面带有暗绿色,很多枝桠,花的形状像牙刷,是圆柱形的,花很多,蜜蜂特别喜欢,所以叫|fv ɣʑɤndza (蜜蜂的食物),味道很浓。 ɣʑɤndza (蜜蜂的食物),味道很浓。
ɣʑɤzga noun
miel. 蜂蜜.
ɣʑɤzga ɯ-rqhu noun
alvéole. 蜂房.

ɣʑɤzga pɯ-phɯt-a / kɤ-tɕat-a
我找了蜂蜜
ɣʑo noun
abeille. 蜜蜂.

ɣʑo nɯ kɤntɕhɯ-tɯphu tu, ɯ-zga kɯ-tu ci tu, sɤtɕha ɣʑo kɤ-ti ci tu, ndzɯrnaʁ kɤ-ti ci tu, li nɯ ɣʑo ɕti, tɕe ɯ-zga kɯ-tu nɯ khro mɤ-wxti tɕe tɯ-khɤl kɯ-dɯdɤn ʑo ku-rɤʑi ɕti, ftɕar mɯntoʁ nɯ-ʁaʁ tɕe, nɯ-tɯ-mbɣom saχaʁ, tɕe ku-rɤzga-nɯ ŋu, tɕe khɤrka ri tu-ndzóʁ-nɯ tɕe, nɯ-zga ku-tshoʁ-nɯ ŋu tɕe tɯ-xpa tɕe zgo kɯ-fse nɯ kɯngɯsqi jamar ku-tshoʁ ɲɯ-cha, tɕe pjɯ́-wɣ-phɯt tɕe, ɕnɤcat tɯ-rpa jamar tu-ŋgrɤl tɕe ɣʑo nɯ ɯ-ku kɯ-ɤmtɕoʁ ci ɯ-mthɤɣ kɯ-xtshɯm ci ɯ-xtu kɯ-wxti tsa ci ŋu, ɯ-ʁar kɯ-nɤmbju kɯ-mbɯ-mba ci ŋu ɯ-rɯmu tu, ɯ-mɤlɤjaʁ kɯtʂɤ-ldʑa tu, tɕeri sɤmtsɯɣ tɕe ɯ-mdzu nɯ ɯ-mphɯz ri ku-ndzoʁ ŋu, tɕe kɤ-kɯ-mtsɯɣ tɕe, ɯʑo ju-nɯɕe ŋu ri, ɯ-mdzu nɯ tɯ-ɕa ɯ-ŋgɯ ku-raʁ tɕe ɯ-mphɯz ɯ-ntɕhɯr ɲɯ-nɯ-phɯt ŋu tɕe ɯʑo pjɯ-si ŋu tu-kɯ-ti ŋu. tɕe kɤ-kɯ-mtsɯɣ tɕe aɣɯtɯɣ tɕe tɯ-ɕa ra ɯ-kho kɯ-jom chɯ-z-nɯɣmbɤβ cha. ɯ-zga nɯ wuma ʑo chi, smɤn kɯ-sna ɲɯ-ŋu. sɤtɕha ɣʑo nɯ sɤtɕha ɯ-ŋgɯ kɯ-spoʁ kɯ-tu nɯ tɕu ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, tɕe ɲɯ-dɤn.
蜂有几种,一种叫蜜蜂,另一种住在地洞里,还有一种叫马蜂,也是蜂的一种。蜜蜂不是很大,一个地方住着很多只。春天花开的时候,它们忙着酿蜜。它们在天花板上筑巢,在那里酿蜜。一年可以产九十排蜂蜜,取下来时,至少都有七八斤。蜜蜂头部尖、腰部细、肚子大,翅膀很薄、有光泽、有纹路。有六只脚,蜇人,刺位于尾部。蜇人时,把刺插进人的皮肤后,自己飞走,但刺卡住在皮肤里,尾部的一块会留在刺上,据说蜜蜂会因而丧命。蜇后因为毒性大,皮肉上会起比较大的包。蜂蜜很甜,是一种好药。另一种蜂(|fv sɤtɕha ɣʑo )成群住在地洞里。 sɤtɕha ɣʑo )成群住在地洞里。
ɣʑokha noun
ruche. 蜂窝.
hajtsu noun
piment. 辣椒.
hanɯni adverb
un peu. 稍微.
hatsɯtsi adverb
un peu. 稍微,一点点.
hu noun
souffle. 吹热气.

hu nɤ hu ʑo tɤ-tɯt-a tɕe nɯ-ɣɤmpja-t-a
我吹了几下取暖
hwɤl ideophone.3
qui est découvert d'un seul coup. 形容一下子被掀开的样子.

qale ɲɯ-ɤsɯ-βzu tɕe, a-tʂɯmpa hwɤl ʑo ta-pɣaʁ
风把我的围腰帕一下子吹开了
hwɤrhwɤr ideophone.2
évasé. 形容口朝外展开的样子.

ki a-rte ki hwɤrhwɤr ʑo ɲɯ-pa
我的帽子的口朝外展开
Syn: wɤrwɤr
ja transitive verb
directional: kɤ- enfermer. 关.

nɯŋa kɤ-je
你把牛关起来吧

paʁ kɤ-je
你把猪关起来吧

qaʑo kɤ-ja-t-a
我把羊关起来了

directional: lɤ- amasser les grains. 把粮食堆在仓库里.

tɤɕi lɤ-ja-t-a
我把青稞堆在仓库里了
See: nɤrkɤja
ja stative verb
directional: kɤ- se faner. 凋谢.

ɯ-mɯntoʁ ko-ja
花凋谢了
Syn:
jaftɕɯn noun
Etym: job.tɕan. étriers. 马镫.
jaftɕɯnkha noun
cheville. 踝关节.
jamar adverb
environ. 左右.
Etym: jar.mar. à ce moment. 在那个时候.
jaŋjaŋ ideophone.2
calme. 安静.
complètement plat. 又平坦又宽阔(田地、草地).

jisŋi kɯ-ɣɤɕqali ri maŋe tɕe, jaŋjaŋ ʑo ɲɯ-pa
今天没有人大声说话,很安静

tɯji jaŋjaŋ ʑo ɲɯ-pa, ɲɯ-jom
田地很宽阔
jaŋntsɤrpa noun
hache que l'on peut tenir d'une seule main. 单手斧头.
jaŋpho noun
Etym: fn:洋炮. fusil. 枪.
japa adverb
l'année dernière. 去年.

japa to-mɯɕtaʁ tsa ma ɣɯjpa mɯ́j-mɯɕtaʁ
japandʐi noun
l'année d'avant. 前年.
jaqhɤrŋgɤβ noun
jaqhɤrŋgɤβ,lɤt noun
directional: nɯ- attacher les mains derrière le dos. 把手捆在背后.

aʑo jaqhɤrŋgɤβ nɯ́-wɣ-lat-a-nɯ
他们把我的手捆在背后了

a-jaqhɤrŋgɤβ na-lɤt-nɯ
他们把我的手捆在背后了
See: lɤt1
jaramara noun
Etym: jar.mar. chercher à gagner de l'argent par tout les moyens. 拉关系,到处想办法赚钱.

jaramara to-βzu-j
我们拉了关系想办法到处赚钱
jaʁ stative verb
directional: tɤ- épais. 厚.

tɤjpa ɲɯ-jaʁ
雪很厚
jaʁjɯ stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- épais et résistant. 厚实.

ŋgɤjpan kɯ-jaʁjɯ ci ɲɯ-ŋu
这是厚实的木板
See: jaʁ
jaʁlu noun
manchot. 独臂的人.
jaʁmba noun
épaisseur. 厚薄;厚度. See: jaʁ See: mba
jaʁmɤzdoʁzdoʁ noun
espèce d'oiseau. 一种鸟.

jarmɤzdoʁzdoʁ nɯ pɣɤtɕɯ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-mdoʁ pɣi, ɯ-ʁar ɯ-rkɯ ra hanɯni ɲaʁ, ɲɯ-nɯqambɯmbjom tɕe wuma ʑo ɣɤji, ɯ-mtsioʁ kɯnɤ kɯ-xtɯ-xtɯt ma me, qajɯ tu-ndze ŋu, ɯʑo sti ma kɤ-mto me. ɯ-mi nɯ ra kɯ-pɣi ɯ-ŋgɯz kɯ-qarŋɯrŋe tsa ŋu.
|fv jarmɤzdoʁzdoʁ 是很小的鸟,灰色,翅膀边缘略黑。起飞非常快,嘴很短,吃虫子。只能看见它单独飞行。脚也是黑里带黄的。 jarmɤzdoʁzdoʁ 是很小的鸟,灰色,翅膀边缘略黑。起飞非常快,嘴很短,吃虫子。只能看见它单独飞行。脚也是黑里带黄的。
jasa noun
jasa,ta transitive verb
directional: tɤ- respect. 尊重人.

tɯrme kɯ-wxti ra jasa tú-wɣ-ta ra
要尊重长辈
Syn: zɣɤʁre
jaχpɤtar noun
frapper dans mains, applaudir. 拍掌,鼓掌.

jaχpɤtar to-lɤt-nɯ
他们鼓掌了
See: tɤtar
jɤβ stative verb
jɤβjɤβ ideophone.2
faible lueur (au lever du jour). 蒙蒙亮.

soz jɤβjɤβ ʑo lɤ-pa tɕe aʑo tɤ-ndzu-a
今天天蒙蒙亮的时候我就出发了
jɤɣ stative verb
directional: pɯ- directional: tɤ- s'accomplir, se finir. 完成.

ji-kha pɤjkhu mɯ-tɤ-jɤɣ
我们家在装修,还没有完成

aʑɯɣ pɯ-jɤɣ
我成功了

a-kɤ-nɤma pɯ-jɤɣ
我把工作做完了

ɯ-kɤ-nɤma jɤɣ mɤ-jɤɣ ʑo tɕe li ɲɤ-khrɤt
工作还没有做完又给他布置了(另外一个任务)

ɯ-rju jɤɣ mɤ-jɤɣ ʑo tɕe to-nɤla
话没有说完就答应了

ɯ-pa tɤ-jɤɣ tɕe mɤ-tɯ-mɤrʑaβ mɤ-khɯ
已经商量好了,你不能不嫁人

être possible. 可以.

tɤ-ti jɤɣ ma a-ʁa tu
你可以说,我有空
See: sɯɣjɤɣ
jɤɣɤrna noun
partie du balcon où l'on fait sécher la nourriture. 上走檐(晒粮食用的).
jɤɣɤt noun
construction suspendue au deuxième étage des maisons tibétaines, servant à faire sécher la nourriture. 在藏式房屋二楼的位置上一个向外伸出的悬空部分,外围有木架围着。木架是由几根竖着的木杆和加在上面的许多横杆构成,另外再借着这些垂直穿插着一些细树枝。这个通风的架构可用来晾晒食物或其他物品。【走缘】.

jɤɣɤt jɤ-ari-a
我上了厕所

jɤɣɤt nɯ znde ɯ-taʁ tɯ-mɢɯt kú-wɣ-sɤtsa tɕe ɯ-taʁ nɯ tɕu romɲa chɯ́-wɣ-lɤt, romɲa nɯ tɯ-mɢɯt cho pjɯ́-wɣ-sɯ-ɤqɤtʂha tɕe pjɯ́-wɣ-ta ra. romɲa ɯ-taʁ nɯ tɕu χɕaʁ chɯ́-wɣ-ta, tɕe nɯ ɯ-taʁ tɕe tɤ-lmɯz chɯ́-wɣ-ta, nɯ ɯ-taʁ tɕe thɤlwa chɯ́-wɣ-lɤt tɕe tɯ-mɢɯt ɯ-ɕnɤz ɯ-taʁ nɯ tɕu, koʑi komɤl tɯ-ldʑa ka kú-wɣ-lɤt, koʑi komɤl cho romɲa ni pjɯ-ɤnɯpɕɯ-pɕoʁ ɲɯ-ra. nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu jɤɣɤt laχtsɯ pjɯ́-wɣ-tshoʁ tɕe, tɯ-mɢɯt tɯ-ldza ɯ-taʁ nɯ tɕu jɤɣɤt laχtsɯ nɯ tɯ-ldʑa pjɯ-tu ra, nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu li koʑi komɤl pjɯ́-wɣ-tshoʁ, nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu, tɤsthoʁsi chɯ́-wɣ-lɤt tɕe tɤsthoʁsi nɯ tɯ-mɢɯt tú-wɣ-z-nɯjɯn tɕe pjɯ́-wɣ-ta, tɯ-ldʑa pjɯ-tu khɯ, ʁnɯ-ldʑa pɯ-tu kɯnɤ khɯ, tɕe jɤɣɤt laχtsɯ raŋri ɯ-taʁ chɯ́-wɣ-ta ra. nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu li romɲa tɤsthoʁsi cho pjɯ́-wɣ-sɯ-ɤqɤtʂha tɕe pjɯ́-wɣ-ta ra, nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu cupa chɯ́-wɣ-ta, tɕe thɤlwa chɯ́-wɣ-lɤt, tɕe pjɯ́-wɣ-ɣnda, tɕe khɤxtu ɲɯ-βze ŋu. tɕe jɤɣɤt laχtsɯ ɣɯ ɯ-kɯ-spoʁ tu tɕe, nɯ tɕu rorʁe ɲɯ́-wɣ-rʁe tɕe, ftɕar tɕe tɯ-ɣro tú-wɣ-sɤro ŋu, stonka tɕe tɤ-rɤku tú-wɣ-sɤro ŋu tɕe rasti kɯnɤ nɯ tɕu tú-wɣ-sɯɣrom khɯ. tɕe jɤɣɤt nɯ ŋkhorwapa ra ɣɯ nɯ-ɲɤm wuma phɤn.
在外墙上斜插小木梁,在上面交叉着放上横梁(作为走缘的地面)。在(横梁)上面铺一层劈好了的木料,再铺上麦草、豌豆草或者枝桠,然后铺上泥土。然后在小木梁的一头放上|fv koʑi 和|fv komɤl 各一条,|fv koʑi |fv komɤl 和|fv romɲa 朝同一个方向。上面插上柱子,每一根|fv tɯ-mɢɯt 上面要有一根柱子。上面又插上|fv koʑi komɤl ,在上面就放上|fv tɤsthoʁsi ,|fv tɤ-sthoʁsi 要顺着|fv tɯ-mɢɯt 的方向装上去,可以是一根一根的,也可以是两根两根的,每根柱子上都要放。在那上面还要交叉着放|fv romɲa ,上面铺上石板,再铺上泥土,然后把泥土锤紧,也就成了房背。柱子上面有洞,在那里穿上横干,春天可以架饲草,秋天可以架粮食和圆根苗。走缘对农民用处很大。 koʑikomɤl 各一条, koʑi komɤlromɲa 朝同一个方向。上面插上柱子,每一根 tɯ-mɢɯt 上面要有一根柱子。上面又插上 koʑi komɤl ,在上面就放上 tɤsthoʁsitɤ-sthoʁsi 要顺着 tɯ-mɢɯt 的方向装上去,可以是一根一根的,也可以是两根两根的,每根柱子上都要放。在那上面还要交叉着放 romɲa ,上面铺上石板,再铺上泥土,然后把泥土锤紧,也就成了房背。柱子上面有洞,在那里穿上横干,春天可以架饲草,秋天可以架粮食和圆根苗。走缘对农民用处很大。
See: rɯjɤɣɤt
jɤlwa noun
Etym: jol.ba. rideau. 帘.
jɤmtsa noun
casserole en fer. 炒菜锅(用生铁制成的).

jɤmtsa pjɤ-ɲɟɤβ
炒菜锅凹进去了
jɤnlaʁ noun
Etym: jan.lag. nom commun aux balcons et aux terrasses des maisons tibétaines. 房背、走缘的通称.

kha ɣɯ jɤɣɤt cho khɤxtu nɯ ra jɤnlaʁ rmi
房子的走缘和房背都叫|fv jɤnlaʁ jɤnlaʁ
jɤntɤn noun
Etym: jon.tan. savoir. 技术;知识.

nɤ-jɤntɤn, qiche kɤ-lɤt tu
你的技术是开汽车
See: nɯjɤntɤn
jɤŋkhɤphɯt noun
coup avec le dos de la main. 用手背打.

ɯ-taʁ jɤŋkhɤphɯt ci tɤ-lat-a
我用手背打了一下他
jɤrjɤr ideophone.2
allure de qqn portant une lourde charge. 形容背着很重的东西,很难受的样子;歪歪斜斜的样子.

jɤrjɤr ʑo ɲɯ-ɤsɯ-ndo
他拿着很重的东西

jɤrjɤr ʑo ɲɯ-rɤʑi
他背着很重的东西站在那里

jiɕqha tɕheme ɲɤ-sɤfɕi ɯ-xtu jɤrjɤr ɲɤ-pa
那个女怀孕了,肚子显得很重

jɤrjɤr ʑo ma-tɯ-ʑɣɤstu
你别做出这么一副笨拙的样子!

ɯ-fkur ɲɯ-nɤrʑi tɕe, jɤrjɤr ʑo tɤ-ʑɣɤstu
他觉得背的东西很重,显得很难受
jɤrnɤjɤr ideophone.3

jɤrjɤr nɤ jɤrjɤr ka-tsɯm
他带走了(很重的东西)
jɤxtshi adverb
cette fois-ci. 这一次.
jɤznɤ adverb
à partir de. 从……一直到.

andi kɤ-ɣe-a jɤznɤ tɯ-mɯ pɯ-a<nɯ>sɯ-lɤt ɕti
我从那边来到这里一直都在下雨

jɯfɕɯr jɤznɤ tɯ-mɯ pɯ-asɯ-lɤt tɕe tham to-stat
昨天开始下雨,现在就停了

aʑo zhongguo ju-ɣi-a ɕɯŋgɯ jɤznɤ pɯ-a<nɯ>ɕqhe-a ɕti
我来中国之前已经在咳嗽

tɯ-kɯ-mŋɤm tu-ʑe ɕɯŋgɯ jɤznɤ tú-wɣ-z-nɯsmɤn ra
在开始生病之前就要治疗
jɤzɯlu noun
Etym: yos.lo. année du lapin. 兔年.
jɣɤt intransitive verb
directional: _ revenir. 转回.

jiɕqha nɯ-ɣe ri li kɤ-jɣɤt
他来了,又回去了

jiɕqha nɯ-ɣe-a tɕe li kɤ-jɣat-a
我来了又回去了

tɕiʑo kɯ-nɯsaχsɯ kɤ-ari-tɕi tɕe, li nɯ-nɯ-jɣɤt-tɕi
我们去吃中午餐,又回来了
ji transitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- planter. 种(菜、植物等)、播种.

jiɕqha jaŋjy nɯ lɤ-ji-t-a
我种了土豆

si tɯβli nɯ ɕ-pɯ-ji-t-a
我种了树苗

tɯrgi tɯβli ɕ-pɯ-ji-t-a
我种了杉树苗
See: rɤji
jiɕqha adverb
à l'instant. 刚才.
jima noun
Etym: fn:御麦. maïs. 玉米.
jinde noun
maintenant. 现在.
jinɤji ideophone.3
son de gémissement. 形容不停地呻吟的样子.

ɲɯ-nɤmŋɤm tɕe jinɤji ʑo ɲɯ-ti
他很痛,不停地呻吟
jisŋi noun
aujourd'hui. 今天.
jit intransitive verb
directional: pɯ- couler. 流出来;溢出来;倒出来;洒(水).

tɯ-rŋa sɤ-mar nɯ pjɤ-jit
擦脸的(液体)溢出来了

jiɕqha phoŋ ɯ-ŋgɯ cha nɯ pjɤ-jit
酒从这个瓶子溢出来了

phoŋ ɯ-ŋgɯ tɤ-lu nɯ pjɤ-jit
牛奶从瓶子溢出来了

jiɕqha a-tʂha kɯre pɯ-ata ri pjɤ-jit
茶刚才放在这里,不小心倒了
jiʑo pronoun
nous. 我们.
jkrɯt intransitive verb
directional: kɤ- se solidifier. 凝固.

tɯkri nɯ-sɤla-t-a tɕe ɲo-mɯɕtaʁ tɕe ko-jkrɯt
我烧了油,冷了就凝固了
jla noun
hybride de yak et de vache. 犏牛.

jla nɯ fsapaʁ kɯ-wxti ci ŋu, ɯ-rme jndʐɤz, khro mɤ-rɲɟi, jla ɯ-ɲɤm a-pɯ-pe tɕe ɯ-rme nɤmbju, ɯ-ʁrɯ jpum tsa rɲɟi, ʑɯrɯʑɤri lu-omtɕoʁ ŋu, ɯ-jme ɣɯ ɯ-rme nɯ khro mɤ-dɤn, rɲɟi, ɯ-ʁrɯ ɯ-rca pa tsa ri ɯ-rna ku-ndzoʁ ŋu. nɯ ɯ-pa ri ɯ-mɲaʁ ŋu, jla ɯ-ku wxti, ɯ-mtɕi jpum, ɯ-ɕna ɲɯ́-wɣ-sɯ-spoʁ tɕe, nɯ tɕu ɯ-si tɤ-loʁ ɲɯ́-wɣ-βzu tɕe, tɕe nɯ ɲɯ́-wɣ-rʁe, tɕe nɯ tɕu tɯ-mbri kú-wɣ-tshoʁ tɕe nɯ ɕnɤri ŋu tɕe, ɣɯ-mtshi tɤ-ra tɕe, tɯ-mbri nɯ kú-wɣ-ndo tɕe jla nɯ tɯ-qhu ju-ɣi ŋu, tɕe jla ju-ɕe mɯ-tɤ-jɤɣ tɕe nɯ tɯ-mbri nɯ cischiz kú-wɣ-βraʁ tɕe jla ku-nɯ-rɤʑi ŋu. jla ju-nɯɕɯ-ce tɤ-jɤɣ tɕe, nɯ-ɕnɤri nɯ jla ɯ-ʁrɯ ɯ-taʁ tú-wɣ-rtɤβ tɕe tɤ-mtɯ tú-wɣ-lɤt jla ju-nɯɕe ɕti. jla nɯ kɯ-rɯŋkhorwa ra ɣɯ kɤ-rɤji cho kɤ-ɕlu pjɯ-me mɤ-kɯ-khɯ ʑo ɕti ma tɯ-ɕlu ɯ-kɯ-rɤɕi nɯ ɕti. nɯ a-pɯ-maʁ tɕe, tɤ-rɤku kɤ-ji mɤ-khɯ. tɕe jla sna mɤ-sna cho taŋ mɤ-taŋ nɯ ɯ-jme ɯ-rme ɯ-ʁrɯ ɯ-qɯ-qataʁrɯ ɯ-mtɕhi nɯ ra ku-χpjɤt ŋu. jla nɯ sɯjno ndze, tɯ-jpu ndze, tɯ-kri tshi, tɕeri li ɯ-ŋgo tu tɕe pjɯ-nɯtɕhɯtɯɣ ŋgrɤl, pjɯ-nɯrtsatɯɣ ŋgrɤl. jla kɯmɯxte kɯ-ɲaʁ ŋu tɕeri li kɯ-wɣrum kɯ-ɣɯrni kɯ-pɣi nɯ ra tu, ʑakastaka nɯ-rmi tu : raχtɕoŋ, sɯli, mdzukɤr, mdzumɤr, mdzusŋun, kanaʁ, ɕasca, rɟamar, rɟandzi nɯ ra kɤ-ti tu-ŋgrɤl
犏牛是高大的牲畜,毛很粗,不长。如果膘好,毛就有光泽。脚又粗又长,逐渐变尖,尾巴上的毛不多、很长,角的下面紧接着就是耳朵,再下面就是眼睛。犏牛的头很大,嘴巴很粗。把鼻子打穿后,就可以穿上鼻圈,再系上一根绳子,那就是鼻索。需要牵走的时候,就拿着那根绳子,犏牛就跟在后面走,不要它走的时候,就把绳子随便拴在什么地方,它就会待在那里。要让它走时,就把绳子缠在角上,打上结,就会走了。犏牛是农民耕田播种不可缺少的,因为只有它能拉犁耕地,没有它,就不能种庄稼。判断犏牛品种的好坏与真假要观察尾巴、毛、角、嘴和蹄子。犏牛吃草,吃粮食,喝油,但是它也有一些病,如水中毒、草中毒等。大部分犏牛是黑色的,但是也有白色、红色和灰色的,各种都有自己的名称。
jlaʁar noun
veau d'hybride de yak et de vache. 犏牛犊.
jlɤβndʑu noun
bâton duquel on défile la trame. 纬线的杆子. See: tɯ-jlɤβ See: ndʑu
jlɤdo noun
vieux yak hybride. 老犏牛. See: jla See: ɯ-do
jlɤkrɯ noun
hotte. 背篼.
jlɤmtshi noun
action de mener un yak hybride. 牵犏牛. See: nɯjlɤmtshi
jlɤndʐi noun
peau de yak hybride. 犏牛皮子. See: jla See: tɯ-ndʐi
jlɤprɤm noun
poudre pour nourrir les yaks hybrides. 喂犏牛的粉. See: jla See: tɤ-prɤm
jlɤtɯndzɯm noun
paire de yak hybrides (pour tirer la charrue). 一对犏牛(拖犁头的). See: jla See: tɯ-tɯndzɯm
jmɤɣni noun
russule rouge. 红菇【杉木菌】.

jmɤɣni nɯ tɯrgi ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, kɤ-ndza mɯm ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr tsa ŋu. ftɕar tɕe tɯrgi kɯ-xtɕi ɯ-ŋgɯ ɯ-ŋgɯ ŋu stonka tɕe tɯrgi kɯ-wxti ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu
杉木菌长在杉木林里,好吃,颜色带有点红色,夏天长在小杉木林里,秋天长在大杉木林里。
See: ɣɯrni See: tɤjmɤɣ
jmɤjmɤr ideophone.2
doux. 形容柔软的样子.
jmɤlu noun
sans queue. 缺了尾巴的动物. See: tɤ-jme
jmɤrtaʁ -
espèce d'insecte. 虫子的一种. See: tɤ-jme See: artaʁ
jmɤtɤsti noun
espèce de champignon. 菌子的一种. See: jmɤɣni
jmɯt transitive verb
directional: nɯ- oublier. 忘记.

ma-nɯ-tɯ-jmɯt
你不要忘记

ɲɤ-jmɯt
他忘记了

ɲo-nɯ-jmɯt
我忘了

ɲo-kɯ-jmɯt-a
你把我忘了

mɯ́j-tɯ-cha wo ma nɤ-ma ntsɯ, nɤ-koŋtso ntsɯ tu-tɯ-nɤme qhe, kɯmaʁ ra ɲɯ-tɯ-nɯ-jmɯt ɲɯ-ɕti
你不行吧,因为你只顾着你的工作,会忘记其它事情
Ant: ɕɯftaʁ
jndʐɤz stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- épaisse (poudre). 粗(粉状).

ʑɴɢɯloʁ ɲɯ-jndʐɤz
核桃很大

tɯsqar chɤ-jndʐɤz
糌粑磨得很粗
jndʐɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- ruminer. 反刍.

nɯŋa ɲɯ-jndʐɯɣ
牛在反刍
jnom stative verb
flexible. 柔软;有弹性. See: ldʑɯz
jŋaʁjŋaʁ ideophone.2
au corps fin et élancé (femme). 形容身子苗条的样子(女子).

iɕqha tɕheme nɯ ɯ-phoŋbu jŋaʁjŋaʁ ʑo ɲɯ-pa
那个女子身体很苗条
jom stative verb
directional: nɯ- large. 宽;辽阔.

sɤtɕha ɲɯ-jom
地方很宽

ɯ-sɤ-ta ɲɯ-jom
放的地方很宽

kha ɲɯ-jom
屋子很宽

ɯ-ro jom (ɯ-sɯmrɟɤz)
他心胸宽阔

ɯ-mɲaʁsta jom
他心胸宽阔
See: ɣɤjom
joʁ transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- directional: lɤ- lever. 抬起;举起;放在上面.

kɯki laχtɕha tɤ-joʁ-a
我把这根东西放上去了

ɯʑo kɯ luyinji pɯ-asɯ-ndo tɕe la-joʁ
他把手上拿着的录音机放在上面了

a-jaʁ tɤ-joʁ-a
我把手举起来了

ɯ-stɤt chɤ-joʁ
他起了半身

directional: _ ranger, mettre de côté. 收起来;收在一边.

nɤ-ŋga nɯ-tɕɤt tɕe ju-joʁ-a
你把衣服脱下来,我给你收起来

khɯtsa ra tɤ-wum tɕe lɤ-joʁ!
你把这些碗收起来放在(柜子里)
Syn: wum
joʁβzɯr noun
rangement. 收拾.

joʁβzɯr tɤ-βzu-t-a
我收拾

kɯra laχtɕha ra ɲɯ-dɤn tɕe, joʁβzu kɤ-βzu ɲɯ-ra
这里东西很多,需要收拾
See: rɤjoʁβzɯr
jpɣom intransitive verb
directional: kɤ- geler. 冻.

ɕɤfɕo ɲɯ-mɯɕtaʁ tɕe tɯ-ci ko-jpɣom
这几天很冷,水结成冰了

nɤki ɯ-pɕi ma-nɯ-tɯ-te ma ɲɯ-mɯɕtaʁ tɕe jpɣom
你别把这个东西放在外面,现在很冷就会冻坏
jpum stative verb
directional: nɯ- large (diamètre). 粗(直径).

si ɲɯ-jpum
树很粗
jpumqa stative verb
directional: thɯ- épais. 粗壮.

kɯ-jpumqa ci ɲɯ-ŋu
是粗壮的
Syn: aβrdaβrdoŋ Ant: tɕale See: jpum
jpumxtshɯm noun
épaisseur. 粗细;粗度. See: jpum See: xtshɯm See: ajpomxtshɯm
jqu transitive verb
directional: pɯ-
être capable de soulever. 背得起.

ɲɯ-jqe-a
我背得起

ɯ-ɲɯ́-tɯ-jqe?
你背得起吗?

mɯ-ɕɯ-tɯ-jqe nɯ-sɯ-so-t-a
我怕你背不起

jiɕqha laχtɕha nɯ tɤ-fkur-a ri pɯ-jqut-a
我把那个东西背起来了,我背得动(原来担心背不动)

tɯkhɯr ɲɯ-rʑi ri, ɲɯ-jqe-a
责任很重但是我背得起

pɤjkhu ɯ-ku mɤ-jqe
(婴儿的脖子)还支撑不了他的头

ɯ-ku to-nɯ-jqu
(婴儿的脖子)支撑得了他的头

être capable de supporter. 承受得了.

nɯ sthɯci kɯ-mŋɤm mɤ-jqe
他承受不了那么痛
jtshi transitive verb
directional: nɯ- donner à boire. 给别人喝.

tʂha nɯ-kɯ-jtshi-a
你给我喝茶了

cha nɯ-kɯ-jtshi-a
你给我喝酒了
jtsraβ intransitive verb
directional: nɯ- retarder son départ. 推迟出发时间.

toʁde nɯ-jtsraβ-a
我推迟了一下时间

ɯʑo toʁde nɯ-jtsraβ
他推迟了一下时间

ɯʑo ju-ɕe pɯ-ɕti ri, hanɯni ci mɯ́j-ndzu tɕe nɯ-jtsraβ pɯ-ra
他本来是要走的,但是因为没有准备好,只好推迟了出发的时间
jtʂhɤβnɤjtʂhɤβ ideophone.3
qui tire et arrache dans tous les sens. 形容乱扯的样子.

ɯ-ŋga jtʂhɤβnɤjtʂhɤβ ʑo jo-rɤɕi
他乱扯了他的衣服
jɯβjɯβ ideophone.2
beaucoup d'animaux. 很多(动物)密密麻麻地站着.

fsapaʁ jɯβjɯβ ʑo ɲɯ-rɤʑinɯ
很多牲畜在那里密密麻麻地站着
See: ʑɯβʑɯβ
jɯfɕɯmɯr noun
hier soir. 昨晚. See: jɯfɕɯr See: tɯ-ɣmɯr
jɯfɕɯndʐi noun
ces derniers jours. 前几天.
jɯfɕɯndʐɯɕɯŋgɯpa adverb
il y a trois ans. 三年前.
jɯfɕɯndʐɯpa adverb
l'année d'avant. 前年.
jɯfɕɯndʐɯsŋi adverb
avant-hier. 前天.
jɯfɕɯr adverb
hier. 昨天.
jɯɣi noun
Etym: ji.ge. lettre. 信;书.
jɯɣmɯr adverb
ce soir. 今晚.
jɯl noun
Etym: jul. village. 村庄(有地、有房子的地方).
jɯlco noun
voisin. 邻居. See: tɤ-rɣa
jɯm stative verb
directional: nɯ- être clair. 天晴.

jisŋi ɲɯ-jɯm
今天天晴

tɤŋe ɲɯ-jɯm
太阳很好
jɯm noun
Etym: jum. épouse de sprulsku. 活佛的妻子.
jɯnbalazɯ conjunction
Etym: jin.pa.la. non seulement... mais.... 既……又…….

jisŋi ɲɯ-jɯm jɯnbalazɯ, qale ɣɤʑu
今天既是晴天又刮风
jɯxɕo adverb
ce matin. 今天早上.
jwajwa ideophone.2
très fin. 形容薄的样子.
jwɤjwɤr ideophone.2
de travers (chapeau). 歪的,不周正(帽子).

nɤ-rte tɤ-sɤste ma jwɤjwɤr ʑo ɲɯ-pa
你把帽子戴正吧,是歪的
See: ʑwɤʑwɤr
jxɤjxɤt ideophone.2
au corps fin et élancé, qui est très active (femme). 形容身子苗条、很勤劳的样子(女子).

iɕqha tɕheme nɯ ɯ-phoŋbu ra jxɤjxɤt ʑo ɲɯ-pe
这个女子身体苗条,很勤劳的样子
ɟar transitive verb
directional: nɯ- séparer le navet et les feuilles du navet. 把圆根的根和叶子切开.
ɟɤr noun
Etym: ⁿbʲar. colle. 胶.
ɟɤrɯru noun
tsampa. 糌粑的一种吃法.

khɯtsa ɯ-ŋgɯ tʂha tú-wɣ-rku tɕe, tɕhɯrtsɤm sɤznɤ a-pɯ-dɤn tsa tɕe ɯ-taʁ tɯ-sqar pjɯ́-wɣ-lɤt, tɯ-sqar nɯ tɯ-ci sɤznɤ a-pɯ-dɤn tsa tɕe ɲo-ɕmi tɕe rwoʁrwoʁ ʑo a-nɯ-pa tɕe tú-wɣ-ndza tɕe nɯ ɟɤrɯru rmi.
在碗里倒茶,比|fv tɕhɯrtsɤm 多一点,再放上糌粑,那个糌粑比水多一点,搅到出现很多小球就可以吃,这种吃法叫做|fv ɟɤrɯru tɕhɯrtsɤm 多一点,再放上糌粑,那个糌粑比水多一点,搅到出现很多小球就可以吃,这种吃法叫做 ɟɤrɯru
ɟɤwɤt noun
espèce d'herbe. 草的一种.
ɟrɯɣɟrɯɣ ideophone.2
mal au ventre. 形容肚子不舒服的感觉(快要拉肚子的感觉).

a-xtu ɟrɯɣɟrɯɣ ʑo ɲɯ-pa ma ɲɯ-sɤɣdɯɣ
我肚子不舒服

en désordre. 形容凌乱,不整齐的样子.

laχtɕha ɟrɯɣɟrɯɣ ʑo ko-rmbɯ
他把东西得乱七八糟
See: ɣɤɟɯɟrɯɣ See: tɯ-ɟrɯɣ See: crɯɣcrɯɣ
ɟu noun
bambou. 竹子.
ɟuli Variant: ɟɯlij noun
flûte. 笛子.

ɟuli tɤ-ʑmbri-t-a
我吹了笛子
See: rɯɟuli
ɟɯ intransitive verb
directional: thɯ- être digéré. 消化(缩小).

tɤ-ndza-t-a nɯra chɤ-ɟɯ
我吃的东西已经消化好了
See: nɯɣɟɯ
ɟɯga noun
chemin tortueux. 弯路.
ɟɯgɯɟɯga noun
(chemin) tortueux. 弯弯曲曲.

tʂu ɟɯgɯɟɯga ʑo tu-βze ɲɯ-ŋu
录是弯弯曲曲的
See: ɟɯga
ɟɯɣɟɯɣ ideophone.2
meuble (terre), déluré. 形容土地松散,或衣冠不整的样子.
nombreux (objets longs). 很多(条状的物体).

laʑu ɟɯɣɟɯɣ ʑo ɲɯ-ɴqoʁ
很多条腊肉挂在那里

nɤ-ŋga ɯ-ŋga tɤ-ɣɤβdi ɟɯɣɟɯɣ ʑo ma-tɯ-ʑɣɤ-stu
你把衣服穿好一点,不要松松垮垮的
ɟɯɣnɤɟɯɣ ideophone.3
grouillant et très nombreux. 形容很多(虫子)乱动.

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ zɯ qapri ɟɯɣnɤɟɯɣ ʑo ɲɯ-pa
水里很多蛇在乱动

tɯ-ci ɯ-ɣmbaj zɯ tɤjpɣom ɟɯɣnɤɟɯɣ ʑo ɲɯ-pa
水面上有很多冰
ɟɯmɢom noun
pincette en bambou. 竹子制成的夹子. See: tamɢom Syn: rɟɯmtsɯ See: ɟu
ɟɯthoʁ noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
ka adverb
chaque. 各自.
ka intransitive verb
directional: tɤ- directional: lɤ- quitter le sol (nuage). 离开地面(云雾).

zdɯm zgo ɯ-taʁ pjɤ-ndzoʁ tɕe mɯ-to-ka
云贴在山尖上,还没有离开地面
kaβ intransitive verb
directional: jɤ- porter de l'eau sur son dos. 背水.

aj ɕ-ku-kaβ-a (ʑ-ɲɯ-kaβ-a)
我去背水
See: sakaβ
kachijmɤɣ noun
une espèce de champignon. 一种菌子.

kachijmɤɣ kɤ-ndza sna
“甜菌”可以吃
kaɣɯ noun
collier avec pendentif en argent. 胸章.
kaldʐa noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

kaldʐa nɯ si mɤ-jpum ri kɯ-mbro ci ŋu, zgoku kɯ-mbro tɕe, si kɯ-wxti ra nɯ-rca tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-ru nɯ ɲaʁ, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrtɯm kɯ-zri tsa tɕe kɯ-ndɯ-ndɯβ ʑo ŋu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ɲɯ-lɤt tɕe, ɯ-mɯntoʁ ɯ-jɯ nɯ zri tsa tɕe, tɯ-ɣnɤsqi jamar tɯtɯrca ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe, kɯ-ɣrɯ-wɣrum ŋu, spaχpɯ kɯ-jndʐɤz ʑo fse, ɯ-si nɯ wuma ʑo ngɯt tɕe laʁdɯn ɯ-jɯ ɯ-spa wuma ʑo pe.
|fv kaldʐa 是长得不粗但很高的树种,生长在高山的乔木林里。树干是黑色的,叶子是椭圆形的,很小。花是白色的,花梗比较长,一、二十朵长在一起。果实成熟后也是白色的,很像大豌豆,木质结实,是作农具把子的好材料。 kaldʐa 是长得不粗但很高的树种,生长在高山的乔木林里。树干是黑色的,叶子是椭圆形的,很小。花是白色的,花梗比较长,一、二十朵长在一起。果实成熟后也是白色的,很像大豌豆,木质结实,是作农具把子的好材料。
kanaʁ noun
Etym: dkar.nag. bovidé de couleur noire dont le ventre et les pattes sont blancs. 全身是黑色的,肚皮和脚白色的牛.
kaŋi noun
endroit où l'on place la nourriture préparée. 寄放成品食物的地方.
kaŋkaŋ noun
Etym: fn:缸缸. tasse (avec une poignée). 带把的杯子.
karɣi noun
graine de navet. 【菜子】.

karɣi nɯ rasti rɣi kɤ-ti ŋu
菜子是圆根的种子
karɟɯ noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
karkɯm noun
cotylédon du navet. 圆根的子叶. See: ɯ-rkɯm
katɕa noun
Katcha (village de Gdongbrgyad). 尕渣村.
kawa noun
bovidé à tête blanche et au corps noir. 头色的,而身体黑色的牛.
kɕilu noun
Etym: kʰʲi.lo. année du chien. 狗年.
kɤɕŋaʁ noun
avoir l'impression d'entendre. 仿佛听见.

ɯ-pɕi tɕe, kɤkhu ɣɤʑu rcama kɤɕŋaʁ ci ɣɤʑu
外面仿佛听到喊声

jiɕqha ri kɤɕŋaʁ ci pɯ-tu
刚才仿佛听见声音
kɤɕoʁ noun
nœud. 活结.

kɯki tɤmtɯɲaʁ mɤ-tú-wɣ-lɤt, kɤɕoʁ tú-wɣ-lɤt ra
不要打死结,要打活结
kɤɣ transitive verb
directional: pɯ- courber. 弄弯.

jiɕqha si nɯ pɯ-kaɣ-a
我把那棵树弄弯了

laʁjɯɣ pɯ-kaɣ-a
我把棍子弄弯了

tɯdi kɤ-kɤɣ ɯ-ɲɯ́-tɯ-wɣ-sɯxcha
这把弓你拉得动吗?

ɕom kɤ-kɤɣ
把铁弄弯
Syn: sɤjʁu See: ŋgɤɣ
kɤjpɯ noun
poulain. 马驹,小马.
kɤlɤthɤftɕa noun
ustensiles de cuisine. 厨房用品.
kɤlu adverb
sans tête. 无头. See:
kɤlɯmlɯm adverb
ensemble. 一起;完整地.

ɯ-kɤrme cho ɯ-ɕa kɤlɯmlɯm ʑo ka-ndo
他把头发和皮肉一起抓了起来
kɤmbrɤβraʁ noun
relation. 联系;瓜葛;牵连.

nɤj nɤ-kɤ-nɤma cho aʑo a-kɤ-nɤma nɯ ʑaka ɕti ma kɤmbrɤβraʁ me
你的工作和我的工作没有什么瓜葛
kɤmda noun
navet séché. 用柳条穿起来,晾干了的芜菁根.
kɤmɲɯ noun
Kamnyu. 干木鸟村.

ʑatsa kɤmɲɯ nɯɕe-a
我很快就要回干木鸟了
kɤmoʁ noun
tsampa destinée à être consommée sèche. 香糌粑. See: moʁ
kɤndzɤtshi noun
repas. 餐.
kɤndʑɯβzaŋsa noun
amis. 朋友们.

nɤʑo cho aʑo kɤndʑɯβzaŋsa
我们是朋友
See: βzaŋsa
kɤndʑɯɕaχpu noun
amis. 朋友. Syn: kɤndʑɯβzaŋsa See: ɕaχpu
kɤndʑɯɣe noun
grand-père et petit-fils. 祖父孙子.

a-ɣe cho tɕiʑo kɤndʑɯɣe
See: tɤ-ɣe
kɤndʑɯkɯmdza noun
membres d'une même famille. 亲戚.

kɤndʑɯkɯmdza pjɤ-ŋu-ndʑi
他们俩是亲戚
See: kɯmdza
kɤndʑɯmbro noun
le cavalier et son cheval. 马和骑手.
kɤndʑɯmɤtsa noun
cousin (collectif). 堂兄弟姐妹.
kɤndʑɯmu noun
mère et fille. 母女.
kɤndʑɯɲi noun
tante et neveu. 姑母侄子. See: tɤ-ɲi
kɤndʑɯpɤmdɯ noun
oncle et neveu. 叔叔侄子. See: tɤ-mdɯ
kɤndʑɯʁi noun
grand frère et petit frère, grande sœur et petite sœur. 哥哥,姐姐,弟弟和妹妹. See: ta-ʁi
kɤndʑɯslamaχti noun
ami de classe. 好同学.
kɤndʑɯsqhaj noun
sœurs (collectif). 姐妹.

jiʑo kɤndʑɯsqhaj ŋu-j
我们是姐妹
See: tɤ-sqhaj
kɤndʑɯtɕhemɤχti noun
amies. 朋友(女孩之间).
kɤndʑɯtɤtɕɯχti noun
amis (garçons). 朋友(男孩之间).
kɤndʑɯwɤɬaʁ noun
tante et neveu. 婶母侄子. See: tɤ-ɬaʁ
kɤndʑɯwɤmɯsnom noun
frères et sœurs. 兄弟姐妹. See: tɤ-wɤmɯ See: tɤ-snom
kɤndʑɯxtɤɣ noun
frères (collectif). 兄弟. See: tɤ-xtɤɣ
kɤndʑɯχti noun
amis. 朋友们. See: tɯ-χti
kɤndʑɯzda noun
compagnons. 伙伴们. See: tɯ-zda
kɤntɕhaʁ noun
rue. 街.

kɤntɕhaʁ rɤʑi-a
我在街上

kɤntɕhaʁ ci chɤ-ta
他摆了个摊子

village, ville (endroit habité). 村子(人住的地方). See: nɯkɤntɕhaʁ
kɤntɕhɯkɤβdɤm numeral
entre quatre et neuf. 几个(八九一下,四五个以上.

jiɕqha ɯ-rɟit kɤntɕhɯkɤβdɤm tu
他有好几个孩子
See: antɕhɯ
kɤnɯβdɯt Variant: kɤsɯβdɯt noun
dépense. 花费.

nɤ-βdɯt nɯ-tɕat-a!
让你花费了很多(谢你请我吃饭)

kɤnɯβdɯt pɯ-me, koŋla tɤ-tɯ-ndza-nɯ me
没有花费很多,你们没有吃多少
See: βdɯt1
kɤ-nɯmga -
afin de. 为了.

ftsoʁ nɯ tɕe tɕe ɯ-lu kɤ-nɯmga ɲɯ-ŋu
母犏牛是为了牛奶(而养的)
kɤŋgɤxtsa noun
habits et chaussures. 衣服和鞋子.
kɤpa noun
moyen. 办法. See: Syn: kowa
kɤpupu noun
racine de navet cuite. 烤熟的芜菁根.

rɤjndoʁ lú-wɣ-pu tɕe nɯnɯ kɤpupu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu
kɤpɯpri adverb
sans arrêt, l'un après l'autre. 连续不断地,一个接着一个.

ɯ-kɤ-nɤma ɲɯ-dɤn tɕe kɤpɯpri ʑo nɤme ɲɯ-ra
他的工作很多,要连续不断地做
kɤrɤsla noun
plusieurs mois. 数月.

kɤrɤsla jɤ-tsu, jɤ-tsu-a
他已经(走了)几个月,我已经几个月了
See: tɯ-sla
kɤrɤxpa noun
plusieurs années. 数年.

kɤrɤxpa jɤ-tsu-a
我过了很多年
See: tɯ-xpa
kɤrjɤl noun
Etym: dkar.jol. porcelaine. 瓷碗.

kɤrjɤl popo, kɤrjɤl tɕhorzi kɤrjɤl khɯtsa
瓷碗
kɤrŋijmɤɣ noun
une espèce de champignon. 一种蘑菇.

kɤrŋi jmɤɣ to-ɬoʁ
蓝菌长出来了

kɤrŋijmɤɣ nɯ tɤjmɤɣ ci ŋu stɤmku ri tu-ɬoʁ tɕe arɤkhɯmkhɤl, kɤrŋijmɤɣ ɯ-sɤ-ɬoʁ stɤmku nɯ kɯroz ʑo arŋi, kɯ-ɤrqhi ʑo ju-kɯ-ru tɕe saχsɤl, kɤrŋijmɤɣ ɯʑo kɯnɤ kɯ-ɤrŋi tsa kɯ-ndɯ-ndɯβ ʑo ŋu, kɤ-ndza wuma ʑo mɯm
蓝菌是长在草地上的蘑菇,不是所有的草地都有,它生长的地方的草特别绿,从很远的地方都可以看到。蓝菌自己带有一点蓝色,长得很小,好吃。
Syn: tɤrmbjajmɤɣ
kɤrŋu noun
Etym: dkar.ŋo. première période du mois. 上半月.
kɤrpu noun
Etym: dkar.po. chaux. 石灰.

kha ɯ-taʁ kɤrpu ta-lɤt
他抹了墙
kɤrta noun
croix. 十字形.

kɤrta pɯ-ta-t-a
我打了叉叉(做记号)
kɤrtsi noun
plusieurs (jours, mois, année). 好几(天、年).

ɯ-sŋi kɤrtsi
数日,好几天

ɯ-xpa kɤrtsi
好几年

kɤ-rɤβzjoz nɯ ɯ-sla kɤrtsi ʑo ra ɕti ma laʁnɯ-rʑaʁ mɤ-fɕaʁ
学习是要好几个月,几天是不够的
kɤsɤri - See: mtɕhɤnmbrɯ
kɤstu noun
moyen de s'en sortir. 办法.

ɯ-kɤstu maka ɲɤ-me
他再也没有办法了
Syn: kɤpa
kɤstu noun
viande séchée conservée dans la peau du pied de cochon. 把猪腿的皮剥下来,缝成筒形,塞满瘦肉.
kɤsɯfse Variant: kɤfsɯfse adverb
entièrement, tout. 全部.

kɤfsɯfse chɤ-k-ɤrɕo-ci
完全用完了
kɤsɯso -
pensant, se disant que. 想着;等到……的时候.

nɯ jamar rtaʁ kɤsɯso tɕe, a-tɤ-tɯ-z-nɯne ra
(你估计)够的时候就要停
kɤtɕhɯ noun
coup de tête. 用头顶.

kɤtɕhɯ tɤ-lat-a
我用头顶了他
See: See: tɕhɯ See: nɤkɤtɕhɯ
kɤti -
on dirait que. 看起来,表面上.

pjɯ-rɤβzjoz kɤti ŋu
他看起来是在读书
kɤtsa noun
parents et enfants. 父母和孩子.

tɕheme kɤtsa
母女

tɤ-tɕɯ kɤtsa
父子
kɤtɯm noun
pelote de laine. 线团.

kɤtɯm tɤ-βze
kɤtɯpa Variant: kɤtipa noun
chicanerie. 计较.

ɯ-kɤtɯpa ɲɯ-dɤn
他很喜欢找别人的茬,很爱计较

a-kɤtɯpa dɤn
我爱计较

ɯ-kɤtɯpa me
他不计较

nɤʑo nɤ-kɤtipa rkɯn
你计较得少

nɤʑo nɤ-kɤtipa mɤ-dɤn tɕe pe
你不计较就好
See: kɤtɯpa2
kɤtɯpa transitive verb
dire. 说;转告.

nɤʑo tɤ-tɯ-tɯt nɯ, aʑo kɤtɯpe-a ɕti
你说的话,我会转告(给他)

aʑo tɤ-tɯt-a nɯ, ɯʑo kɯ nɤ-ɕki kɤtɯpe
我说的话,他会转告给你的

kɤtɯpa-tɕi ɕti
我们俩会转告
See: kɤtɯpa1
kha noun
maison. 房子.
place originelle. 原位,原来放过的地方. See: rɤkha See: qhaqhu
khamba noun
Etym: kʰam.pa. gris clair. 灰白色.
khamba -
khambalawa noun
vêtement en laine grise. 灰色的毛裙.
khamu noun
cuisine. 炊事. See:
khaŋfkot noun
Etym: kʰaŋ.bkod. architecte. 建筑师,设计房子的人.
khara noun
part du produit de la chasse donnée aux amis. 分给朋友的猎物.

a-khara a-nɯ-tɯ-βze je!
你给我一份吧
khari noun
Etym: kʰa.dkris. turban. 包头巾.
kharwut noun
Etym: *kʰa.rbod. fièvre aphteuse. 口蹄疫.
khatoʁ noun
Etym: kʰa.dog. de toutes les couleurs. 各种颜色.

raz ɲɯ-mpɕɤr tɕe khatoʁ ʑo ɣɤʑu
布很漂亮,是花色的

thaχtsa chɯ́-wɣ-βzu tɕe, tɤ-ri khatoʁ ʑo pjɯ-tu ra
制作花带的时候要有不同颜色的线

mɯntoʁ ɯ-mdoʁ ɲɯ-mpɕɤr khatoʁ ʑo ɣɤʑu
花的颜色很漂亮,各种颜色都有
khatʂu noun
Etym: kʰa.dro. merci. 谢谢.
khatʂulɤfsɤm interjection
merci infiniment. 万分感谢.
khe stative verb
khe stative verb
directional: nɯ- stupide. 蠢.

kɯ-khe ci ɲɯ-ŋu
他是笨蛋

kɯ-khe ci ɲɯ-tɯ-ŋu
你是笨蛋

tɯrme ɲɯ-khe
那个人很笨

directional: tɤ- sombre. 天阴.

tɯ-mɯ ɲɯ-khe
天很阴

tɯ-mɯ to-khe
天气变得不好

ɯ-ɲɤm ɲɯ-khe
他很瘦
khɤβdɤr noun
blague. 玩笑.

khɤβdɤr tɤ-βzu-t-a
我开玩笑了
See: nɯkhɤβdɤr
khɤβdi noun
belles paroles. 好话.

ɯʑo kɯ khɤβdi tu-βze ɕti
他说得很好听(其实不知道是不是那回事)
Syn: khɤmpɕɤr
khɤβɣa noun
moulin à main. 手磨. See: kha See: βɣa
khɤβrda noun
Etym: kʰa.brda. parole auspicieuse. 吉利的话.

khɤβrda kɯ-sna ta-βzu
他说了吉利的话

nɯnɯ ma-tɯ-ti ma khɤβrda mɤ-kɯ-sna ɲɯ-ŋu
你别这样说,这句话不吉利
khɤβsa noun
beignet. 油条.
khɤβzaŋ interjection
Etym: kʰa.bzaŋ. formule de politesse pour exprimer son arrivée. 客人表明自己到来的客套话.
khɤcɤl noun
sujet de discussion. 谈话内容.
khɤɕa noun
cerf (cervus elaphus kansuensis). 马鹿.
khɤɕkhɤr noun
place du maître de maison, à l'est. 主人坐的地方,往东方.
khɤɕpi noun
petit sac en cuir que l'on attache à la taille. 拴在腰带上的皮包.
khɤdaʁ noun
Etym: kʰa.btags. khatag. 哈达.

khɤdaʁ lɤ-lat-a
我给了他哈达

sprɯskɯ kɯ a-khɤdaʁ tha-lɤt
活佛给了我哈达
khɤdɤrdɤr noun
neige en grains. 雪籽.

khɤdɤrdɤr pa-lɤt
下了雪籽
khɤdi noun
place de la maîtresse de maison, au nord. 女主人坐的地方,往北方.
khɤfɕɤt noun
Etym: kʰa.bɕad. prière. 祈祷.

ʑɯβdaʁ ɯ-ɕki khɤfɕɤt tɤ-βzu-t-a
我向山神祈祷了
khɤjlɤn noun
Etym: kʰas.len. vœux. 许愿.

kɤ-qur khɤjlɤn tɤ-nɯβzu-t-a ɕti
我答应帮他,我发誓要帮他
See: nɯkhɤjlɤn
khɤjmu noun
cuisine, premier étage. 藏式房屋的第二楼(厨房).

jiʑo kɯrɯ kha ɣɯ khɤjmu ɯ-ŋgɯ sɤ-ɤmdzɯ ʑakastaka tu tɕe khɤɕkhɤr kɤ-ti ci tu tɕe, nɯ tɕu tɤ-tɕɯ ra cho kɯ-ŋgro ra ku-omdzɯ-nɯ ŋu, ɕaŋlo kɤ-ti ci tu tɕe, nɯ tɕu rgɤrgɯn ra cho smi ɯ-kɯ-βlɯ ra ku-omdzɯ-nɯ ŋu, khɤdi nɯ tɕu tɕheme kɯ-nɯkhamu cho kha tɤ-mu nɯ ku-kɯ-ɤmdzɯ ŋu, tɕe nɯ sqhi nɯ pjɯ́-wɣ-nɤkhar ŋu, saŋdi kɤ-ti ci tu tɕe, nɯ ɯ-pɕoʁ nɯ tɕu si kɤ-βlɯ ɯ-spa ɯ-sɤ-ta ŋu, nɯ ɯ-pɕoʁ nɯ tɕu tɯrme kɯ-ɤmdzɯ me. kɤ-βlɯ ɯ-spa ɯ-sɤ-ta ŋu, nɯ ɯ-pɕoʁ nɯ tɕu tɯrme kɯ-ɤmdzɯ me.
我们藏族的厨房里有各种座位,一种叫|fv khɤɕkhɤr ,是男人和贵宾的座位,一种叫|fv ɕaŋlo ,是老年人和烧火的人的座位,一种叫|fv khɤdi ,是做饭的女子和家庭主妇的座位,这样围着火上的三脚,另一种是|fv saŋdi ,是放烧火柴的地方,没有人在那里坐。 khɤɕkhɤr ,是男人和贵宾的座位,一种叫 ɕaŋlo ,是老年人和烧火的人的座位,一种叫 khɤdi ,是做饭的女子和家庭主妇的座位,这样围着火上的三脚,另一种是 saŋdi ,是放烧火柴的地方,没有人在那里坐。
See: nɯkhɤrŋgɯ
khɤkɤcu noun
est de la maison. 房子的东边. See: kha See: ɯ-kɤcu
khɤku raŋri noun
chaque maison. 每一户.
khɤkɯm noun
entrée de la maison. 门口. See: kha See: kɯm
khɤlɤβ noun
Etym: kʰa.leb. couvercle. 锅的盖子.
khɤli noun
khɤli,rgi -
directional: tɤ- avoir une bonne renommée. 名声好;受人尊重;受人信任.

ɯ-khɤli ɲɯ-rgi
他名声很好
khɤmdu noun
rênes. 缰绳.
khɤmɬa noun
Etym: kʰams.lha?. cérémonie. 庆祝的仪式.
khɤmpɕɤr noun
belles paroles. 好话.

ɯʑo kɯ khɤmpɕɤr tu-βze ɕti
他说得很好听(其实不知道是不是那回事)
Syn: khɤβdi
khɤndɤcu noun
ouest de la maison. 房子的西边. See: kha See: ɯ-ndɤcu
khɤndɯn noun
Etym: kʰa.ⁿdon. lecture de sutra. 念经.
khɤndzo noun
étuve. 蒸笼.
khɤntshɤm noun
Etym: kʰa.mtsʰams. limite. 界限;交界地方.

tɯ-kɤrme ɯ-khɤntshɤm
开始长头发的地方
khɤɴqra noun
maison en ruine. 烂房子. See: kha See: ɯ-ɴqra
khɤpa noun
rez de chaussée. 一楼.

khɤpa ri rɤʑi-a
我在院子里
See: kha See:
khɤphrɯ noun
Etym: kʰa.pʰru. action d'asperger de l'eau. 喷水.

khɤphrɯ ma-tɤ-tɯ-lɤt
你不要喷水
See: nɯkhɤphrɯ
khɤpɯ noun
petite cabane. 小屋子. See: kha See: tɤ-pɯ
khɤrka noun
plafond. 天花板.
khɤrlɤn noun
construction, réparation d'une maison. 装修.

khɤrlɤn tɤ-βzu-j
我们修房子了
See: rɯkhɤrlɤn
khɤrma noun
Etym: *kʰa.rma. injure. 咒人的话.

a-khɤrma pa-βzu
他咒了我
See: sɯkhɤrma See: ɯ-rɟa
khɤrmi noun
nom de la maison. 房名. See: kha See: tɤ-rmi
khɤrtsɤɣ noun
étage. 楼房. See: kha See: tɤ-rtsɤɣ
khɤru noun
porte de la cuisine. 厨房的门.
khɤrɯm noun
ulcère sur la bouche. 嘴上的疮.

tɯ-mtɕhi ʑmbɤr nɯ khɤrɯm

tɯ-ʑo staʁ kɯ-χtso ra nɯ-khɯ-tsa kú-wɣ-ntɕhoz tɕe, tɯ-mtɕhi maŋtaʁ nɯ tɕu khɤrɯm ɲɯ-ɬoʁ, tɯ-ʑo staʁ kɯ-χtso ra nɯ-khɯtsa kú-wɣ-ntɕhoz tɕe, tɯ-mtɕhi maŋpa nɯ tɕu khɤrɯm ɲɯ-ɬoʁ ŋu, tɯ-ʑo cho kɯ-naχtɕɯɣ ra nɯ-khɯtsa kú-wɣ-ntɕhoz tɕe, tɯ-mtɕhi ɯ-rkɯ nɯ tɕu khɤrɯm ɲɯ-ɬoʁ ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu
人家说,当你用别人的碗时,就会染上|fv khɤrɯm 这种病,如果拥有碗的那个人比你干净,痘痘长在嘴唇的上面;比你脏,痘痘就会长在嘴唇的下面;跟你一样干净,就会长在嘴唇的两边 khɤrɯm 这种病,如果拥有碗的那个人比你干净,痘痘长在嘴唇的上面;比你脏,痘痘就会长在嘴唇的下面;跟你一样干净,就会长在嘴唇的两边

kɯmaʁ tɯrme ra nɯ-khɯtsa kú-wɣ-tɕhoz tɕe tɯ-mtɕhi ɯ-taʁ zmbɤr ɲɯ-ɬoʁ ŋgrɤl tɕe, nɯ ʑmbɤr nɯ khɤrɯm rmi
用了别人的碗时嘴上会长一种疮,这种疮叫|fv khɤrɯm khɤrɯm
khɤʁɤri noun
devant la maison. 房子的前面. See: kha See: ɯ-ʁɤri
khɤsnɯm noun
Etym: *kʰa.snum. humidification avec la salive. 用口水弄湿.

tɤfsɤri ɯ-taʁ khɤsnɯm thɯ-lat-a
我用口水把麻绳弄湿
See: nɯkhɤsnɯm
khɤsta noun
fondations. 房基(准备修房子的地方;把房子拆下来了以后,有过房子的地方). See: kha See: tɯ-sta
khɤt transitive verb
directional: tɤ-
aller partout. 到处逛.

aʁɤndɯndɤt kɤ-nɤmɲo ɕ-to-khɤt
他到处去观看了

alo ʑɯmkhɤm ɕ-ta-khɤt
他山上去逛了

faire une action pendant longtemps ou à plusieurs reprises. 做很多次;发生很多次;持续很久.

a-ɕki tɯjʁo kɯ ta-khɤt ʑo
他骂我骂了很多次

ta-ma kɯ ta-khɤt ʑo
他劳动得多

ndzɤtshi kɯ ta-khɤt ʑo
他吃得多

khɤcɤl kɯ tɤ-khat-a ʑo
我讲了很久
khɤtaʁ noun
deuxième étage, au-dessus de la cuisine. 藏式房屋的第二楼. See: kha See: taʁ3
khɤtɕɯ noun
petite chambre. 小房间.
khɤtɤcu noun
couloir. 走廊.
khɤthɤβ noun
dans le village, dans la rue. 街上,村子里.
au bas de l'immeuble. 楼下.

aki khɤthɤβ ʑo pɯ-azɣɯt-a
我已经到楼下了
See: kha See: thɤβ
khɤtsa noun
Etym: kʰa.tsa. saleté entre les dents. 牙垢.
khɤtshoʁ noun
type de pas d'aiguille. 缝针的方法.
khɤwɯ noun
troisième étage, où l'on dort. 四楼,睡觉的地方.
khɤxtɤlwɤt noun
avant-toit. 屋檐.

khɤxtɤlwɤt ɯ-pa
屋檐下
khɤxtɤmbro noun
terrasse la plus haute. 最高的房背.
khɤxtɤndo noun
bordure du toit. 房背的边缘.
khɤxtɤndorɤm noun
parapet du toit. 房背上的栏杆.

khɤxtɤndo laχtsɯ kú-wɣ-lɤt tɕe rorʁe ʁnɯ-ldʑa ntsɯ kú-wɣ-saχɕɯβ tɕe ɯ-rchɤβ nɯtɕu tɤrɤm kú-wɣ-sɤʑɯrja tɕe khɤxtu kú-wɣ-sɤɣur tɕe nɯ tɤrɤm nɯ khɤxtɤndorɤm rmi
在房背的边缘排几根小柱头,穿上成双的横杆,在中间插上一排木板,把房背拦住,这种木板叫|fv khɤxtɤndorɤm khɤxtɤndorɤm
khɤxtu noun
terrasse en haut des maisons tibétaines, toit. 屋顶平台【房背】.
khɤχpi noun
proverbe. 谚语,俗话.

khɤχpi kú-wɣ-ta tɕe .... tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl
俗话说:
See: χpi
khɤzɟi noun
Etym: kʰa.sgʲe. sac pour nourrir les chevaux, que l'on attache à sa bouche. 喂马的食料袋,系在嘴上.
khi particle
dit-on (ouï-dire). 据说.
khiɤɣ ideophone.1
bruit de glissement. 滑动的声音.

khiɤɣ ʑo thɯ-ŋgio-a
我嗞溜一声就滑倒了
khiɤt ideophone.1
bruit de glissement. 滑下来的声音.

khiɤt ʑo ɲɯ-ti tɕe pɯ-ndʐaβ-a
我嗞溜一声就摔倒了
khikhio noun
rumeurs. 传言;道听途说.
khipatsɯt noun
une espèce de chien. 哈巴狗.
kho transitive verb
directional: nɯ- donner, passer, transmettre. 给;递给;传.

nɯ-khɤm
递给(我)吧

ɕ-kɤ-khɤm
你去给(他)

a-tɕha nɯ-khɤm
把(我需要的消息)告诉我

ɯʑo kɯ a-sci ɲɯ-khɤm ra
他要还给我
kho noun
Etym: kʰaŋ. chambre. 房间.
khoŋdaʁ noun
Etym: kʰaŋ.bdag. ancêtre. 祖宗.
khoŋrɤl noun
Etym: kʰoŋ.ral. arbre creux. 空心树.

si khoŋrɤl tɤ-kɯ-ɤri
空心树
khorca noun
sac à dos fait de peau de veau. 小牛皮整体地剥下来,缝成装行李的背包.
khra transitive verb
directional: pɯ- faire une marque. 划一刀.

pɯ-khra-t-a
我划了一刀

ɯ-ftaʁ tɤ-βzu-t-a tɕe pɯ-khra-t-a
我划了一刀做记号了
See: akhra See: sɤkhra
khrakhra noun
filet. 网.
khrala noun
Etym: *kʰra.lʷa. chien au pelage bariolé. 身上有花斑的狗.
khramba noun
Etym: kʰram.ba. mensonge. 谎言.

khramba to-βzu
他说了谎话

khramba rɟɤlpu
假的国王
See: nɯkhramba See: rɯkhramba
khramba,βzu -
faire semblant. 假装.

khramba-nɤre ɲɤ-βzu
他假装笑了

khramba-ɣɤwu ma-tɯ-βze
不要装哭!
Syn:
khrambakɯm noun
pommette. 酒窝.
khrambaqe noun
menteur, personne malhonnête. 骗子. See:
khrɤlmu noun
Etym: *kʰrel.mo. épouse. 妻子.
khrɤlpa noun
Etym: *kʰrel.pa. époux. 丈夫.
khrɤt transitive verb
directional: pɯ- érafler, rayer. 划破.
khrɤt transitive verb
directional: nɯ- organiser (un travail), planifier. 布置.

jɯfɕɯr ŋgumdʑɯɣ kɯ ji-ma pa-khrɤt
昨天领导布置了我们的工作

tɤ-pɤtso ɯ-ma nɯ-khrat-a
我给小孩子布置了这个任务
khri noun
lit. 床.
Etym: kʰri. siège. 座位.
khro noun
beaucoup. 很多;很长时间.
khru noun
Etym: kʰro. fer blanc. 生铁.
khrɯ stative verb
directional: nɯ- sec. 干(干了之后变硬了).

tɯndʐi ɲɤ-khrɯ
皮子变干了

sɤtɕha ɲɯ-khrɯ
地很干

tɯthɯ ɯ-ŋgɯ kɤndza pjɤ-khrɯ
锅子里的饭是干的
Ant: nɯrlɤn See: ɕɤkhrɯ See: ɯ-khrakhrɯ
khrɯ stative verb
khrɯ,jɤβ - See: jɤβ
khrɯ,jɤβ -
très sec. 非常干燥.

tɯ-mɯ mɯ́j-lɤt tɕe tɯ-ji ra ɲɯ-khrɯ ɲɯ-jɤβ ʑo (=ɲɯ-khrɯ-jɤβ ʑo)
因为不下雨,这些地方都变得很干燥
khrɯɣnɤkhrɯɣ ideophone.3
bruit (balayage, d'un cochon qui se gratte). 扫地、抓痒的声音.

khrɯɣnɤkhrɯɣ ɲɯ-ŋke
他在走,发出“咯咯”声

paʁ khrɯɣnɤkhrɯɣ ɲɯ-ʑɣɤrɤβraʁ
猪在抓痒,发出“咯咯”声
khrɯɣnɤlɯɣ ideophone.4
khrɯm noun
Etym: kʰrims. châtiment. 刑.
khrɯmbjɤm noun
sofa tibétain. 藏式沙发,坐床.
khrɯŋkhrɯŋ ideophone.2
propre, utilisé jusqu'au bout. 干净,用完.

khrɯŋkhrɯŋ ɯ-tshi pjɤ-ɕkɯt
它把食物吃光了

khɯtsa ɲo-χtɕi khrɯŋkhrɯŋ ʑo
碗洗得干干净净
See: grɯŋgrɯŋ
khrɯtɕhɯ noun
Khrochu. 黑水.
khrɯtsu noun
Etym: kʰri.tsho. dix mille. 10000.

iɕqha tɯrme nɯ ɯ-khrɯtsu kɯ-ɤro ci ɕti nɤ
那个人很富有,有十万元
khrɯtsusqi numeral
cent mille. 十万. See: khrɯtsu
khrɯtsɯr noun
petit récipient en fer utilisé pour cuire la viande pour les personnes âgées. 生铁铸成的小罐子,有盖子,专门给老人炖肉.
khrɯzwa noun
riz cuit. 饭.
khu noun
tigre. 老虎.
khulu noun
année du tigre. 虎年. See: khu
khusri noun
Lixian. 理想.
khɯ stative verb
khɯ stative verb
être possible. 可以.

nɯ kɤti mɤ-kɯ-khɯ me
那样说没有什么不可以的
khɯ noun
poils fins. 细毛.
khɯdi noun
une plante. 植物的一种.

khɯdi nɯ ruŋgu kɯ-mbro tu-kɯ-ɬoʁ sɯjno kɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-zri tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ ci ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-qhu nɯ wɣrum, ɯ-jwaʁ mpɕu, ɯ-ru nɯ jima ɯ-ru ʑo fse, ɣɯrni, tɯ-rtsɤɣ tɯ-rtsɤɣ lu-ɬoʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-ru ɯ-kɤχcɤl lu-ɬoʁ ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-mɯntoʁ wɣrum. pɯ-ŋgra tɕe, jima ɯ-mat kɯ-fse ɲɯ-βze ŋu, tɕeri jima kɯ-fse ɯ-rqhu me, kɯ-ɣɯrni ŋu. khɯdi nɯ tɤ-χpɯm ɯ-fsu ɕaŋtaʁ tu-mbro mɤ-cha. ɯ-qa nɯ tɤ-pɤtso ɯ-ŋgo kɯ-phɤn ɲɯ-ŋu khi.
|fv khɯdi 是长在很高的草地上的小草。叶子长而尖,叶子背面是白色的,叶子光滑。茎像玉米的茎一样,是红色的,是一节一节长出来的。花开在茎的顶端,是白色的。花凋谢后,果实像玉米的一样,但是没有像玉米棒子一样的皮裹着,是红色的。|fv khɯdi 只能长到人的膝盖那么高。根对孩子的病有疗效。 khɯdi 是长在很高的草地上的小草。叶子长而尖,叶子背面是白色的,叶子光滑。茎像玉米的茎一样,是红色的,是一节一节长出来的。花开在茎的顶端,是白色的。花凋谢后,果实像玉米的一样,但是没有像玉米棒子一样的皮裹着,是红色的。 khɯdi 只能长到人的膝盖那么高。根对孩子的病有疗效。
khɯdo noun
vieux chien. 老狗. See: See: ɯ-do
khɯɣ noun
moule pour les balles de fusils traditionnels. (子弹)模型.
khɯɣɲɟɯ noun
fenêtre. 窗户.

khɯɣɲɟɯ kɤ-pa-t-a
我关了窗子

khɯɣɲɟɯ nɯ ɯ-pɕi ɲɯ-sɤɣ-ru ŋu
窗户是用来看外面的
See: ɯ-ɣɲɟɯ See: tɤ-khɯ
khɯjŋga noun
rhododendron. 羊角花.

khɯjŋga nɯ ʁnɯ-tɯphu tu, sɤtɕha kɯ-mbɤr tu-kɯ-ɬoʁ ci tu, tɕe nɯ khɯjŋga rmi, khɯjŋga nɯ si mɤ-mbro, ɯ-ru mɤ-astu, ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-jwaʁ nɯ ɯ-ʁɤri nɯ ldʑaŋnaʁ ŋu, ɯ-qhu nɯ kɯ-ɤɣrɤɣrum tsa ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrtɯm ɯ-ŋgɯz kɯ-rɲɟi tsa ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ kɯ-wɣrum ʁɟa tu, kɯ-wɣrum ɯ-ŋgɯz kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr tu, ɯ-mɯntoʁ nɯ kɯngɯsqi jamar tɯtɯrca ɲɯ-lɤt ŋu, wuma ʑo mpɕɤr. phaʁzla jamar ɲɯ-rɯmɯntoʁ ŋu. mɤʑɯ tɯ-tɯphu tu tɕe, zgoku wuma ʑo kɯ-ɣɤndʐo tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-ru nɯ khɯjŋga cho ɲɯ-naχtɕɯɣ, ɯ-jwaʁ ɯ-ʁɤri nɯ khɯjŋga ɣɯ cho naχtɕɯɣ, tɕeri ɯ-jwaʁ ɯ-qhu chu nɯ kɯ-qarŋe tɯ-ɣndʑɤr kɯ-fse tu, ɲɯ́-wɣ-nɤmɤle tɕe, pjɯ-kɯ-ŋgra ʑo tu. ɯ-mɯntoʁ khɯjŋga ɣɯ sɤznɤ nɤrko ri ndɯβ. nɯnɯ sŋo rmi. ɯ-ru nɯnɯ mɤ-ngɯt ma ndoʁ, nɯ ma mɤ-sna ri kɤ-nɯ-βlɯ pe.
羊角花有两种,一种生长在海拔比较低的地方,叫作|fv khɯjŋga ,树干不高,不直,枝桠多,叶子正面是深绿色的,后面带有点白色,叶子是椭圆形的,花有的是纯白的,也有的是粉红色的。花九朵十朵同时开,很美。一般五月份开花。另一种生长在高山比较寒冷的地方,树干和|fv khɯjŋga 的一样,叶子正面也是和|fv khɯjŋga 的一样,但叶子背面有黄色的粉,一碰就会散落。花比和|fv khɯjŋga 的结实,但小一些。这一种叫|fv sŋo 。树干不结实因为很脆,虽然不能用来制造什么东西,但很好烧。 khɯjŋga ,树干不高,不直,枝桠多,叶子正面是深绿色的,后面带有点白色,叶子是椭圆形的,花有的是纯白的,也有的是粉红色的。花九朵十朵同时开,很美。一般五月份开花。另一种生长在高山比较寒冷的地方,树干和 khɯjŋga 的一样,叶子正面也是和 khɯjŋga 的一样,但叶子背面有黄色的粉,一碰就会散落。花比和 khɯjŋga 的结实,但小一些。这一种叫 sŋo 。树干不结实因为很脆,虽然不能用来制造什么东西,但很好烧。
khɯjŋgɯ possessed noun
gamelle (du chien). 狗碗. See: ɯ-jŋgɯ
khɯlu noun
une plante. 五朵云.

khɯlu nɯ sɯjno ci ŋu, ɯ-ru kɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-jwaʁ tɯ-tɯ-rdoʁ ma me, ɯ-ru mpɯ, ɯ-kɤχcɤl tɕe ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mɯntoʁ dɤn. ɯ-mɯntoʁ tɯ-rdoʁ tɕe, ɯ-mat ʁnɯ-rdoʁ ntsɯ ɲɯ-βze ŋu. pjɯ́-wɣ-qlɯt tɕe, ɯ-lu tu, sɤndɤɣ. ɯ-lu nɯ tɯ-βri nɯ-ɤtɕaʁ tɕe ʑmbɤr ɲɯ-tɕɤt cha.
五朵云是一种草,茎是红色的,叶子只有几片,茎很嫩,顶端开花。花比较多。每一朵花都结两个果实。掰开就有乳汁,有毒性。乳汁粘在皮肤上会生疮。
khɯmŋu noun
bord du bol. 碗口.

khɯmŋu mɤ-ɕɤt
(婴儿)还不会用碗口吃东西
See: khɯtsa See: ɯ-mŋu
khɯmtsɯ noun
viande du thorax du cochon. 猪胸股上的肉.
khɯna noun
chien. 狗.
khɯna noun
khɯna,tshoʁ -
directional: thɯ- lâcher les chiens. 放狗.

khɯna thɯ-tshoʁ-i
我们放了狗
Syn: ɣɯkhɯtshoʁ
khɯnajme noun
une plante. 狗尾巴草.

khɯna-jme nɯ sɯjno mɤ-mbro, ɯ-jwaʁ nɯ xsɤrɯ ɯ-jwaʁ fse ri xtɯt, tɯ-ji ɯ-rkɯ aʁɤndɯndɤt tu-ɬoʁ ɕti. ɯ-mat kɯɕnom fse, ɯ-rme ɯ-tshɯɣa nɯ ra xsɤrɯ ɯ-mat fse, xsɤrɯ ɣɯ ɯ-mat pjɯ-ŋgɤɣ ŋu, khɯna-jme ɯ-mat nɯ tu-ndzur kɯ-fse ɕti ma pjɯ-ŋgɤɣ mɤ-cha, pakuku tu-ɬoʁ cha. ɯ-kɯɕnom khɯna-jme fse.
|fv khɯna-jme 是一种小草,叶子像|fv xsɤrɯ 的叶子,但短一些。在地边随处生长。果实像麦穗,穗上的毛像|fv xsɤrɯ 的果实一样。|fv xsɤrɯ 的果实往下弯,而|fv khɯna-jme 的果实是立着的,不弯。年年生长。穗像狗的尾巴一样。 khɯna-jme 是一种小草,叶子像 xsɤrɯ 的叶子,但短一些。在地边随处生长。果实像麦穗,穗上的毛像 xsɤrɯ 的果实一样。 xsɤrɯ 的果实往下弯,而 khɯna-jme 的果实是立着的,不弯。年年生长。穗像狗的尾巴一样。
khɯnalu noun
année du chien. 狗年. See:
khɯndʐi noun
peau de chien. 狗皮子. See: See: tɯ-ndʐi
khɯrɕaŋ noun
Etym: kʰur.ɕiŋ. armature en bois pour porter des charges sur le dos. 背架.
khɯrndɯɣ noun
sanglier solitaire. 野猪.
khɯrtshɤz noun
espèce de plante. 一种草.

khɯrtshɤz nɯ sɯjno ci ŋu, tu-mbro mɤ-cha, ɯ-ru kɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrŋi ŋu, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɣɯrni ŋu, tɤ-rɤku rca kɤ-ɬoʁ rga, paʁ kɤ-mbi sna
|fv khɯrtshɤz 是一种植物,长得不高,茎红色,叶子绿色,花红色,一般生长在庄稼地里,可以喂猪。 khɯrtshɤz 是一种植物,长得不高,茎红色,叶子绿色,花红色,一般生长在庄稼地里,可以喂猪。
khɯrwum noun
moisissure. 霉.

khɯrwum ɲo-βzu
生了霉
See: nɯkhɯrwum
khɯtsa noun
bol. 碗.

tɕi-khɯtsa ɲɯ-χtɕi ɕti wo
他在洗(我们俩的)碗
See: khɯmŋu See: arɯkhɯtsa See: somo khɯtsa
khɯtshoʁ noun
chasse avec des chiens. 狩猎(牵着狗).

aʑo khɯtshoʁ rga
我喜欢打猎
See: ɣɯkhɯtshoʁ
khɯwɯsi noun
tapis (coloré ). (彩色的)地毯.
khɯzɤpɯ noun
petit chien. 小狗.
khɯzgɯr noun
serrure. 锁.
khɯzi noun
articulation du fléau. 连枷的接头.
ki demonstrative determiner
ceci. 这个.
kio transitive verb
directional: pɯ- faire glisser. 使滑下来.

jiɕqha ɕoŋtɕa nɯ pa-kio
他把木料滑下来了

ɕoŋtɕa pɯ-kio-t-a
我把木料滑下来了

ɯ-thoʁ ɲɯ-sɤŋgio tɕe tɕoχtsi ɲɯ́-wɣ-kio ɲɯ-khɯ
地面很滑,可以把桌子推过去

directional: _ pousser vers un côté (par la foule). 挤过去(因为人多,很拥挤).
klaŋklaŋ ideophone.2
complètement emmitouflé. 形容裹得又紧又大的样子.

klaŋklaŋ ʑo to-ʑɣɤmphɯr
他把自己的全身裹起来了
klɯɣklɯɣ ideophone.2
dur et rond. 形容圆而硬的样子. Syn: tslɯɣtslɯɣ
klɯnklɯn ideophone.2
très serré. 形容紧紧包裹的样子.

tɯrtɯthɯ nɯ klɯnklɯn ʑo chɤ-mphɯr
他把麻布裹得很紧
ko transitive verb
directional: pɯ- vaincre. 打赢;打败.

pɯ-ko-t-a
我打败了他

tɤ-aʑɯʑu-tɕi tɕe, a-χti pɯ-ko-t-a
在角力时候,我把对方打败了
Syn: ɕɯnŋo
ko particle
assertif. 表示确定的语气.

mɤ-tɯ-cha ko
你肯定不行

tɯ-maqhu ko
你肯定迟到
kodɤt noun
cave. 土窖.
kolɤβ noun
habit sans manche de moine. 披衫(没有袖子的袈裟).
komɤl noun
poutre. 横梁.
komɤr noun
Etym: ko.ba.dmar. cuir teint en rouge. 染成红色的皮子.
konaʁ noun
Etym: ko.ba.nag. cuir teint en noir. 染成黑色的皮子.
kontsɤɣdɯ noun
récipient en cuivre ou en fer. 红铜;生铁铸成的罐子,有盖子.
kontsɤrloŋ noun
récipient en cuivre ou en fer. 红铜、生铁铸成的罐子,没有盖子.
kontsi noun
Etym: fn:罐子. récipient. 罐子.
koŋi noun
joug pour un animal. 牛轭(单行).

jla ɣɯ koŋi
犏牛轭
koŋla Variant: kuŋula noun
chose vraie. 真实.

koŋla tɤ-ti
你要说真话(不要开玩笑)

vraiment. 真地.
koŋla tú-wɣ-fɕɤt a-pɯ-ŋu tɕe -
en fait. 实际上;说白了;.
koŋmarɟɤlpu noun
Etym: goŋ.ma rgʲal.po. empereur. 皇帝.
koŋtaʁ noun
lanière avant de la selle. 马鞍的前绳.
kóʁmɯz adverb
à l'instant. 刚才.

ɬamu kɯ nɯ kóʁmɯz pɯ-kɯ-fse nɯ ra pjɤ-fɕɤt
拉莫给他讲了刚才发生的事

aʑo nɯ kóʁmɯz xiaban pɯ-βzu-t-a tɕe, kha lɤ-nɯɣe-a
我刚刚下班回家了

nɯ kóʁmɯz nɤ kha jɤ-azɣɯt-a
我刚刚才到家

alors seulement. 这才. See: nóʁmɯz
kosca noun
Etym: ko.ba.skʲa. cuir non teint. 没有染色的皮子.
kota noun
sac en peau que l'on porte à l'épaule. 毛皮子缝成的挎包.
kota noun
petit sac de cuir. 皮子做的小口袋.
kowa noun
Etym: bkol.ba. méthode. 办法.

ɯʑo ɯ-kowa tu
他有办法
See: nɯkowa
koxtɕɯn noun
Etym: gos.tɕʰen. soie. 丝绸.

koxtɕɯn kɯ-qarŋe ci ɲɯ-ŋu
koxtɕɯnri noun
Etym: gos.tɕʰen.ras. soie. 丝绸.
koʑi noun
poutre. 横梁.

koʑi komɤl nɯ jɤɣɤt laχtsɯ ɯ-taʁ tɤpjaʁ nɯ ŋu, nɯ jɤɣɤt ɯ-taʁ tɯ-sthoʁsi ɯ-kɯ-sthoʁ nɯ ŋu, rɟɯɣ sɤznɤ xtshɯm
|fv koʑi komɤl 是走缘的柱头上的木方条,支撑走缘上面的小梁,比|fv rɟɯɣ 细一些 koʑi komɤl 是走缘的柱头上的木方条,支撑走缘上面的小梁,比 rɟɯɣ 细一些
kra transitive verb
directional: pɯ- faire tomber. 打落.

jɯfɕo jiʑo ji-ʑɴɢɯloʁ ɕ-pɯ-kra-t-a
今天早上我去把我们的核桃打下来了

ʑɴɢɯloʁ ɕ-pɯ-kre
你去把核桃打下来
See: ŋgra
krɤɣ transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ- directional: thɯ- couper. 割.

aʑo nɯ-kraɣ-a
我割了(草)

sɯjno na-krɤɣ
他割了草

paʁndza ka-krɤɣ
他割了猪草

qaʑo thɯ-krɤɣ
你给绵羊剃毛

a-ndzrɯ ɲɯ-ɣɤzri tɕe ɲɯ-kraɣ-a ntsɯ ɲɯ-ra
我的指甲长得很快,我必须经常剪
krɤlma noun
Etym: grol.ma. colique. 婴儿的肠病.

krɤlma nɤrŋi ɯ-ŋgo ŋu, ɲɯ-nɯtɯfɕɤl tɕe ɯ-qe kɯ-qarŋe ŋu, karɣi ɯ-mɯntoʁ fse
|fv krɤlma 是婴儿的病,他拉肚子时大便是黄色的,像是菜子花。 krɤlma 是婴儿的病,他拉肚子时大便是黄色的,像是菜子花。
See: nɯkrɤlma
kro transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- partager, distribuer. 分东西.

pɯ-kro-t-a
我分了

kɯki laχtɕha ki pɯ-krɤm
你把这个东西分(给大家)
kroŋwa noun
mal de ventre. 肚子痛.
kropa noun
serviteur. 仆人.

βlama mɤ-χsɤl, kropa χsɤl
喇嘛糊涂,用人清楚
krul intransitive verb
directional: pɯ- Etym: grol. finir (cérémonie religieuse). 做完(宗教仪式).

sɲaŋne kɤ-ndo pɯ-krul-a
我把哑巴经念完了

χpɯn ra kɤ-ɣɤrpi pjɤ-krul-nɯ
和尚们念完经了
krɯβthoβ noun
Etym: grub.thob. sprulsku qui peut se marier. 可以娶妻的活佛.
kuɣrummɤɣ noun
une espèce de champignon. 一种蘑菇.

kuɣrummɤɣ nɯ ɕkrɤz kɯ-xtɕi ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, kɯ-wɣrum ʁɟa ʑo ŋu, kɤ-ndza wuma ʑo mɯm. ftɕar tɕe tu-ɬoʁ ŋu.
|fv kuɣrummɤɣ 长在比较矮小的青冈树林里,均呈白色。很好吃,一般在夏天生长。 kuɣrummɤɣ 长在比较矮小的青冈树林里,均呈白色。很好吃,一般在夏天生长。
kumbrɤl noun
Etym: ⁿbrel. jeu d'échec. 棋. See: nɯkumbrɤl
kumkɕi Variant: kɯmxɕi noun
Etym: kʰʲi. chien de garde. 看门狗.
kumpɣa noun
poulet. 鸡.
kumpɣalu noun
année du coq. 鸡年. See: kumpɣa
kumpɣamu noun
poule. 母鸡. See: kumpɣa
kumpɣaphu noun
coq. 公鸡. See: kumpɣa
kumpɣapɯ noun
poussin. 小鸡. See: kumpɣa
kumpɣasta noun
poulailler. 鸡圈. See: kumpɣa See: tɯ-sta
kumpɣɤŋgɯm noun
œuf de poule. 鸡蛋. See: tɤ-ŋgɯm
kumpɣɤtɕɯ noun
moineau. 麻雀.
kundi noun
de droite à gauche. 左右.
kupa noun
chinois. 汉人.

kupa skɤt kɤ-βzu a-pɯ-nɯ-me ɲɯ-sɯsam-a
我不想说汉语
kupajmɤɣ noun
matsutake. 松茸.
kupaŋga noun
habits chinois / occidentaux. 汉装. See: tɯ-ŋga See: kupa
kuparmbatɕɯβ noun
espèce de plante. 【冬寒菜】.
kupastaχpɯ noun
soja. 黄豆. See: staχpɯ
kupastoʁ noun
pois cultivable toute l'année. 四季豆. See: stoʁ
kuwu noun
Etym: ko.bo. gypaète barbu. 胡兀鹫.
kuxtɕo noun
hotte. 背篼.

ɯ-kɯxtɕɯxtɕo ʑo
一背篼一背篼的
postposition
ergatif. 施事格.
instrumental. 工具格.

mbrɯtɕɯ kɯ ʑɴɢɯloʁ nɯ-sɯphaʁ-a
我用刀子把核桃撬开了

conjonction. 连词.
marque du comparé dans la construction comparative. 比较句中表示比较主体.

ɯ-ʁi sɤz ɯ-pi nɯ kɯ mpɕɤr
姐姐比妹妹漂亮
particle
marque de question. 表示疑问.

jiɕqha nɯ tɕhi pɯ-rmi kɯ
刚才那个人叫什么名字呢?
kɯβde numeral
quatre. 四.
kɯβdɤsqi numeral
quarante. 四十.
kɯβʁa noun
noble. 贵族.
kɯchi noun
sucre. 糖.
kɯchu adverb
à l'est. 在东边.

kɯchu ɯ-rkɯ ri ku-rɤʑi-a
我在东边
See: ɯ-kɤcu
kɯɕmar noun
céréales. 麦类.
kɯɕmɤtʂu noun
allumette. 火柴.
kɯɕnɤsqi numeral
soixante-dix. 七十.
kɯɕnom noun
épi. 穗子. See: rɯkɯɕnom
kɯɕnɯz numeral
sept. 七.
kɯɕpaz noun
marmotte. 旱獭.

kɯɕpaz nɯ rɯŋgu tsa ku-rɤʑi ŋu, ɯ-ɣɲɟɯ ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, kɯ-wxti kɯ ɣnɤsqi tɯ-rpa jamar tu, ʁzɯɣ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr tu, ɯ-scɯʁzɯɣ βɣɯz cho naχtɕɯɣ tsa, qartsɯ kɤ-tsu tɕe, ɯ-ɣɲɟɯ ɯ-ŋgɯ lu-cɯ ɲɯ-ŋgrɤl, wuma ʑo tshu ɲɯ-ŋgrɤl, ftɕar tɕe chɯ-nɯɬoʁ, cɯ tɤkha tɕe pɕaʁ tu-βze tɕe ``ɣɯjpa qartsɯ ɕawu rambɯm a-taʁ a-mɤ-ɣɯ-kɤ-rŋgɯ smɯlɤm" tu-ti ɲɯ-ŋgrɤl, ma ɯʑo qartsɯ tɕe wuma ɲɯ-tshu, ɕawu rambɯm wuma ʑo kɯ-wxti tɕe kɯ-mpja ɲɯ-ŋu, tɕe kɯɕpaz ɯ-taʁ ɯ-stu nɯ tɕu kɤ-rŋgɯ tɕe, ɯ-tɯ-mpja kɯ kɯɕpaz nɯ pjɯ́-wɣ-ftʂi ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe núndʐa kɯɕpaz khɤfɕɤt tu-βze ɲɯ-ŋgrɤl. kɯ-ɣɤrʁaʁ ra kɯ ɯ-ɣɲɟɯ ɯ-kɯm zɯ tɤ-rcoʁ rɯlɯ thɤstɯɣ kɯ-tu tu-rtsi-nɯ tɕe, ɯ-ŋgɯ kɯɕpaz thɤstɯɣ tu nɯ pjɯ-sɯχsɤl-nɯ ɲɯ-ŋgrɤl. mbroχpa kɯ fsapaʁ ɯ-βraʁ ŋu tu-ti-nɯ ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe tú-wɣ-nɤrʁaʁ qha-nɯ, ɯ-sɤ-dɤn nɯ mbroχpa sɤtɕha ŋu.
旱獭生活在高山的洞穴里。大的有二十来斤,是红色的,外貌有点像獾。冬天长肥了的时候,就会在洞穴冬眠。据说要冬眠时,它拱着手祈祷:“今年冬天不希望有独角公鹿来睡在我的上面”,因为它在冬天很肥,独角公鹿很大,热量高,会让旱獭融化掉,所以旱獭要祈祷。猎人们数着旱獭洞口贴着的泥球就知道洞穴里住着多少只旱獭。放牧人说它是牲畜的象征,所以讨厌猎捕。旱獭繁殖比较多的地方在牧区。
kɯɕte adverb
autre. 另外;其他.

kɯɕte nɯ-tɯ-ta-t ŋu ɯ-maʁ
你是不是放在另外一个地方

kɯɕte tɯ-ŋga tɤ-ŋge

tɯ-ŋga kɯɕte tɤ-ŋge
你穿另外一件衣服吧
kɯɕɯŋgɯ noun
autrefois. 古时候.
kɯfɕi noun
forgeron. 铁匠.

kɯfɕi ɣɯ ɯ-mbrɯtɕɯ kɤ-ntɕhoz me, ɕoŋβzu ɯ-sɤmdzɯ me
铁匠没有刀子用,木匠没有凳子坐
kɯɣe particle
question à soi-même. 自我反问.
kɯɣɤrʁaʁ noun
chasseur. 猎人. See: nɤrʁaʁ
kɯjka noun
corbeau à bec rouge (pyrrhocorax pyrrhocorax). 红嘴山鸦【红嘴老鸦】.

kɯjka nɯ pɣa kɯ-ɲaʁ ci ŋu, qajdo cho ndʑi-tɯ-wxti ndʑi-tshɯɣa ra naχtɕɯɣ, kɯjka nɯ ɯ-βri nɤmbju, ɯ-mtsioʁ cho ɯ-mi nɯ ra kɯ-ɣɯrni ŋu, jɤɣɤt pa znde ɯ-kɯ-spoʁ kɯ-wxti nɯ ra ku-rɤloʁ ŋu, ɯ-loʁ ɯ-spa nɯ si ɯ-rtaʁ kɯ-xtshɯm tsa z-ju-nɯzʁe tɕe ɯ-kɯr ɯ-ŋgɯ ʁɟa ʑo tu-rke tɕe z-ju-nɯ-zʁe ŋu, ʁzɤmi ni tu-oqurle-ndʑi tɕe ku-rɤloʁ-ndʑi ŋu. tu-mbri tɕe, ``ka ca kɤɣ" ntsɯ tu-ti ŋu. tɯ-mɯ cho sɤrwa lɤt tɤkha tɕe wuma ʑo mbri ma sɤrwa ɯ-kɯ-sɯ-lɤt tɤ-rca ɯ-ku a-rku tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu. tɤ-rɤku kɤ-ndza χɕu tɕe pɯ-kɤ-nɯji ɣɯ ɯ-rɣi ra kɯnɤ tu-nɯ-tɕɤt ɕti. srɯnmɯ ŋu tu-kɯ-ti ŋgrɤl.
红嘴老鸦是一种黑色的鸟,形状和大小和乌鸦一样,毛有光泽,嘴和脚是红色的。在走缘下面和墙壁上比较大的洞里作窝,垒窝的材料是比较细的树枝,全部是用嘴衔来的,公鸦和母鸦一起垒窝。叫声是|fv ka ca kɤɣ 。下雨或下冰雹时,叫声特别欢快,据说它会参与商议下冰雹的事情。它吃粮食很厉害,连种下去的种子也会挖出来吃。人家说它是妖精。 ka ca kɤɣ 。下雨或下冰雹时,叫声特别欢快,据说它会参与商议下冰雹的事情。它吃粮食很厉害,连种下去的种子也会挖出来吃。人家说它是妖精。
kɯjkɤkɕi noun
belette. 黄喉貂.

kɯjkɤkɕi nɯ ʁnɯz nɤ ʁnɯz nɯ tɯtɯrca ku-rɤʑi ɲɯ-ŋgrɤl, ca tu-βɟi ŋgrɤl, ca nɯ sɯku tɤ-ari tɕe ɯ-rcɯrca sɯku tu-ɕe tɕe ɕ-pjɯ-ɣɤrɤt ŋgrɤl. pa-sat tɕe, ca ɯ-rme tu-ndze tu-z-mɤke, ɯ-qhu tɕe nɯ kóʁmɯz ɯ-ɕa tu-ndze chɯ-ɕkɯt-nɯ mɤ-cha. ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-ɲaʁ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ŋu, kɯ-xtshɯm kɯ-zri kɯ-fse ŋu, ɯ-mtɕhi kɯ-ɤmtɕoʁ, ɯ-rna qachɣa ɯ-rna kɯ-fse ɲɯ-ŋu, ɯ-jme kɯ-zɯ-zri ŋu.
黄喉貂一对一对地呆在一起,会追麝香鹿,麝香鹿上树了,它也跟着上树,最后把麝香鹿甩下来,把它弄死。吃麝香鹿的时候,先吃完麝香鹿的毛再吃肉,所以吃不完。颜色是黑里带红的,身子细而长,嘴尖,耳朵像狐狸的耳朵,尾巴很长。
kɯjŋu noun
serment. 誓言.

kɯjŋu to-joʁ
他发誓了

kɯjŋu pjɤ-ta
他发誓了
See: nɯkɯjŋu
kɯjra noun
la plus longue corde d'une tente. 帐篷最长的拉线.
kɯjtɯm noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
kɯjujmɤlu noun
animal sans queue (homme). 没有尾巴的动物(人).

kɯjujmɤlu ɲɯ-sɲu ŋu tɕe, ma-ɕ-thɯ-tɯ-ʑɣɤ-βde ma ji-kɤ-ndza tu-tu ɕti
(乌鸦说:)你不要去投河自尽,当那个没有尾巴的动物(指人)发疯的时候(指播种子)我们就有吃的了
kɯki demonstrative determiner
ceci. 这个.
kɯkrɯ Variant: krɯkrɯ ideophone.2
découper en morceaux. 割很多刀,切成几块.

tɯrme ɯ-ŋga nɯ kɯkrɯ ʑo pjɤ-ta
他在别人的衣服上割了很多刀

paʁ pɯ́-wɣ-ntɕha tɕe kɯkrɯ ʑo ɣɯ-ta ra
宰猪的时候,要切成很多块
See: rɤkɯkrɯ
kɯlɤɣpopo noun
coccinelle. 瓢虫.

kɯ-lɤɣ popo nɯ qajɯ ci ŋu, tɕe ɯ-βri nɯ ɣɯrni ɯ-taʁ kɯ-ɲaʁ kɯ-ɤkhra tu, rko, ɯ-ʁar ɣɯ ɯ-rqhu ɲɯ-ŋu, ɯ-ʁar nɯ li kɯ-mba tɕe ɯ-rɯmu kɯ-tu ci ŋu, tɕe tɤ-pɤtso ra kɯ nɯ-jaʁ ɯ-taʁ tu-sɯxɕe-nɯ tɕe, ɯ-khɯkha tu-ti-nɯ kɯ ``a-wɯ kɯ-lɤɣ popo, ŋotɕu tɯ-ɕɯ-ɕe nɤ-qhɯ-qhu ɣi-a nɤ-ŋga nɤ-xtsa fkur-a", tɕe nɯ-jaʁndzu ɯ-ku tɤ-nɯɬoʁ tɕe, ju-nɯqambɯmbjom ŋu tɕe, ci ci kɯ-ɤrqhɯ-rqhi ju-ɕe ŋu, ci ci kɯ-ɤrmbɯ-rmbat ku-rɤʑi ŋu tɕe, ŋotɕu jɤ-ari ɯ-pɕoʁ nɯ tɕu thɯ-kɯ-wxti tɕe nɯ-pɕoʁ tɯ-sɤɣ-ɕe ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl.
瓢虫是一种虫,身子是红色的,上面有黑点,很硬,是翅膀的外壳。翅膀很薄,有纹路。小孩子们让它在手指上爬,并说:“瓢虫爷爷,不管你去哪里我都会在后面跟着你,我要背上你的衣服、鞋子”。当瓢虫爬到手指的顶端时,就会飞走,有时飞得远,有时在很近的地方停下来。据说飞到哪个方向,小孩子长大以后就会往哪里去。
kɯm noun
porte. 门. See: kumpɣa See: kumpɣɤtɕɯ
kɯma particle
question. 会不会.

kɯtɕu ku-tɯ-rɤʑi tɕe aʑo ju-okhu-a tɯ-mtshɤm ɕi kɯma
你在这里你会不会听见我叫你呢?
kɯmaʁ pronoun
autre. 其他.

li kɯmaʁ nɯ-ari ɕti ma
(我们)又离题了

kɯmaʁ tɯrme
另一个人
See: maʁ1
kɯmɕku noun
ail. 大蒜.

kɯmɕku nɯ tɯ-ji ɯ-ŋgɯ lu-kɤ-nɯ-ji ci ŋu, ɯ-qa nɯ ɯ-tɯm rmi, ɯ-tɯm ɣɯ ɯ-ndzoʁ tu. ɯ-jwaʁ ma ɯ-ru me, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-pɣi tsa ŋu, kɯ-tɕɤr kɯ-rɲɟi tsa ŋu, ɯ-tho tu ri ɯ-mɯntoʁ me, ɯ-qa nɯ ɕku ɲɯ-βze ŋu, ɯ-zrɤm dɤn tɕe wɣrum, ɯ-qa nɯ-aβzu tɕe, tɯ-ndzoʁ tɯ-ndzoʁ ɯ-spjɯŋ ɯ-taʁ ku-fskɤr ŋu, ɯ-pɕi ɯ-rqhu kɤntɕhɯ-tɤlɤβ kɯ tu-oluj ŋu, ɯ-ndzoʁ raŋri nɯ li ɯ-rqhu tu, ɣɯrni. thɯ-tɯt ɯ-jija nɯ ɲɯ-mba ŋu. ɯ-ndzoʁ tsuku kɯβde ma me, tsuku ɕnɤcɤt jamar kɯ-tu tu, tɕeri ɯ-ndzoʁ tɤ-wxti tɕe rkɯn, ɯ-ndzoʁ tɤ-xtɕi tɕe dɤn. tsuku tɯ-rdoʁ ma kɯ-me tu, tɕe nɯ ɕku phɤri rmi.
大蒜是是自己种在地里的(农作物)。根叫蒜头,蒜头有几个蒜瓣。只有叶子没有茎,叶子带有灰色,又窄又长,有花梗但是不开花,在根部结蒜头,是一瓣一瓣地围着主心干而长的,外面有很多层皮裹着,每个蒜瓣有自己的皮,是红色的。随着大蒜的成熟,外层的皮变得越来越薄。有的只有四个蒜瓣,有的有七八个。蒜瓣越大就越少,越小就越多。有的只有一个,这种叫|fv ɕku phɤri (对面的葱)。 ɕku phɤri (对面的葱)。
See: ɕku See: kɯm
kɯmdza noun
Etym: mdzaɦ. membres de la famille. 亲戚.

kɯmdza mɤ-arɕɤt-i
我们没有血缘关系

kɯmdza tu-j
我们有血缘关系
kɯmɤɕtʂa adverb
jusqu'à maintenant. 一直到现在.
kɯmɤlɤxso adverb
pour rien. 白白,徒劳.

tɤ-ndze ma kɯmɤlɤxso a-mɤ-thɯ-ɤrɕo
你吃吧,不要浪费

kɯmɤlɤxso a-mɤ-ɕ-thɯ́-wɣ-βde ma nɤja
不要浪费,太可惜了
See: ɯ-xso See: so
kɯmŋɤsqi numeral
cinquante. 五十. See: sqi
kɯmŋu numeral
cinq. 五.
kɯmrka noun
poutre au-dessus de la porte. 门框的上梁.
kɯmʁla noun
cadre de la porte. 门框.
kɯmtɕhoχsɯm noun
Etym: kun.mtɕʰog.gsum. Triratna. 三宝.
kɯmtɕhɯ noun
jouet. 玩具. See: nɯkɯmtɕhɯ
kɯmthoʁdɤn noun
Etym: gdan. seuil. 门槛. See: tɤ-ʁdɤn See: kɯm
kɯmu noun
tétras (tetraogallus tibetanus). 藏雪鸡【贝母鸡】.

kɯmu nɯ pɤjmu ruŋgu zgoku stu kɯ-mbro ku-rɤʑi ŋu, ɯ-mdoʁ kɯ-pɣi ŋu. kɯ-wxti ra kɯ kɯmu kɯ ``kɯ-ɣɤndʐo nɤ kɯ-ɣɤndʐo a-tɤ-nɯχsɤl, kɯ-mpja nɤ kɯ-mpja a-tɤ-nɯχsɤl" tu-ti ŋu tu-ti-nɯ ŋgrɤl ma tɤ-ɣɤndʐo tɕe rdzari ɯ-ku tu-ɕe ŋu, nɯ-mpja tɕe, co zɯ pjɯ-ɣi ŋu. chɯsɲu tu raŋ tɕe, kɯmu ɯ-skɤt a-pɯ-mtshɤm tɕe, phɤn tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, kupa kɯ pɤjmu ɯ-kɯ-tɕɤt pɣa ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe ŋu maʁ mɤ-xsi. tu-mbri tɕe, ``ku ku ku ku ku" tu-ti ŋu. χsɯm kɯβde tɯtɯrca tu-ŋgrɤl.
贝母鸡栖息在最高山上,颜色是灰的。老人们有个说法:贝母鸡说:“要冷就冷个够,要热就热个够”,因为它在天气寒冷时到高山上去,天气温暖时就在山沟里出现。当有狂犬病的时候,据说患者听见贝母鸡的叫声就会好起来。汉人说是挖贝母的鸡,不知是不是正确的。叫的时候,叫声是|fv ku ku ku ku ku 。贝母鸡一般三四只一起活动。 ku ku ku ku ku 。贝母鸡一般三四只一起活动。
kɯmɯrkɯ noun
voleur. 小偷.
kɯndzarmɯ noun
ondée. 阵雨(以后不再下雨的预兆).

kɯndzarmɯ ɲɯ-ɤsɯ-βzu tɕe, ki ɯ-qhu tɕe mɤ-lɤt ɲɯ-ŋu
现在在下阵雨,以后不会再下
See: tɯ-mɯ See: ndzar
kɯndzɯɣ -
on dirait que. 看起来,好像是.

ɯʑo kɯ ɕoŋβzu ɲɯ-βze kɯndzɯɣ ŋu (=kɤti ŋu)
他看起来是在做木工的
kɯnɤ adverb
aussi. 也是.

ɯʑo ku-nɯkho ɕti ri, nɯ tɕu kɯnɤ ɯ-kɯ-ra ɲɯ-dɤn
他是借住的,居然还有那么多要求
kɯ-nɤkɤro -
un certain temps. 好一段时间.

kɯ-nɤkɤro ʑo pɯ-ta-nɤjo
我等了你好一阵子
kɯ-nɤphɯphɯ -
mendiant. 乞丐.
kɯngɯsqi numeral
quatre-vingt dix. 九十. See: sqi
kɯngɯt numeral
neuf. 九.
kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ nɯ si kɯ-mbro tsa ci ŋu, ɯ-mdoʁ kɯ-pɣi tsa ci ŋu, ɯ-ru ɣɯ ɯ-rqhu pjɤ-ɴɢaʁ nɤ pjɤ-ɴɢaʁ ŋu, wuma ʑo mɤ-mbro tɕe kɤ-ntɕhoz kɯ-sna tu-βze mɤ-cha. ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe, kɤ-nɯ-βlɯ sna. ɯ-rqhu kɯ-dɤn núndʐa, kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ ɲɯ-rmi.
|fv kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ 是一种长的不高的树,颜色是土灰色的,树干的树皮不断的脱落。因为树长得不高,不能用来做什么。砍下后可以用来烧火。因为树皮多,所以叫|fv kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ (脱了九层皮) kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ 是一种长的不高的树,颜色是土灰色的,树干的树皮不断的脱落。因为树长得不高,不能用来做什么。砍下后可以用来烧火。因为树皮多,所以叫 kɯngɯt tɤrqhɤɴɢaʁ (脱了九层皮)
kɯngɯt tɤrtsɤɣ noun
Leonurus sp.. 益母草.

kɯngɯt tɤrtsɤɣ nɯ sɯjno ɯ-rtaʁ mɤ-kɯ-dɤn, mɤ-kɯ-mbro tsa ci ŋu. ɯ-ru nɯ kɯ-ɤβʑɯrdu tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-rtsɤɣ tu-oʑɯrja ŋu, ɯ-rtsɤɣ raŋri nɯ tɕu ɯ-jwaʁ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɲɯ-βze tɕe, ɯ-rca nɯ tɕu ɯ-mɯntoʁ kɯ-dɯ-dɤn ʑo ko-fskɤr, tɕe ɯ-mat chɯ-βze ŋu. kɯ-ɕɯŋgɯ tɕe, tɤ-mu ra kɯ kɯngɯt tɤrtsɤɣ ɲɯ-phɯt-nɯ tɕe, tɤ-lu kɤ-kɤ-z-rɤɕom ɯ-taʁ nɯ tɕu ɲɯ-ta-nɯ tɕe, tɤlɤɕom kɯ-jaʁ ku-te cha tu-ti-nɯ pɯ-ŋu. kɯngɯt tɤrtsɤɣ nɯ kha kɯngɯ-rtsɤɣ kɤ-ti ɲɯ-ŋu.
益母草是没有很多枝桠,长得不高的草。茎是四方形的,是由几节组成的,在每一节上,茎的一周长出小叶子,然后长出小花,最后结果。以前,大娘们把它扯一根,放在凉着结奶皮的牛奶上,据说这样可以使奶皮结得好一些。 |fv kɯngɯt tɤrtsɤɣ 是“九层楼”的意思。 kɯngɯt tɤrtsɤɣ 是“九层楼”的意思。
kɯni demonstrative determiner
ces deux choses. 这两个.
kɯnɯkhamu noun
cuisinier. 炊事员. See: nɯkhamu
kɯnɯmar noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

kɯnɯmar nɯ si ci ŋu wuma ʑo tu-mbro cho ɲɯ-jpɯm mɤ-cha. ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-tɕɤr kɯ-rɲɟi tsa ŋu, ɯ-ru nɯ kɯ-ɲaʁ ɯ-ŋgɯz kɯ-ɣɯrni tsa ŋu, ɯ-ru ɯ-ŋgɯ nɯ kɯ-wɣrum kɯ-fse xtsoŋxtsoŋ ɕti tɕe, si mɤ-ngɯt. ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum kɯ-dɤn ʑo ɲɯ-ɬoʁ ŋu. si ɯ-kɤχcɤl ri ɲɯ-lɤt ŋu.
|fv kɯnɯmar 是一种树,不能长高,也能长粗。叶子细长,树干黑里透红。树干里有白色泡沫,所以木质不结实。开很多白花,集中在树梢上。 kɯnɯmar 是一种树,不能长高,也能长粗。叶子细长,树干黑里透红。树干里有白色泡沫,所以木质不结实。开很多白花,集中在树梢上。
kɯnɯwulaʁ noun
Etym: ɦu.lag. personne assujettie à la corvée. 专为土司背东西的人(乌拉).
kɯɲidi noun
odeur d'homme. 人的气味.
kɯpɤz noun
un type de ver. 虫的一种.
kɯqurʑŋgri noun
vénus, étoile du matin. 金星. See: qur See: ʑŋgri
kɯra Variant: kɯkɯra demonstrative determiner
ces choses. 这些.
kɯrcat numeral
huit. 八.
kɯrcɤsqi numeral
quatre-vingt. 八十. See: sqi
kɯre adverb
ici. 在这里.
kɯrnɯ noun
mite. 蛀虫.

kɯrnɯ nɯ qajɯ kɯ-ɣɯrni ci ŋu, ɯ-jme ri ɯ-rme kɯ-tu ci ŋu, zndɤrchɤβ ɯ-thoʁ aʁɤndɯndɤt ʑo tu, ɯ-βri ra lo-rɤrkhɯrkhe kɯ-fse ŋu, ɯʑo xtɕi ri wuma ʑo ŋɤn, ma tɯ-ŋga smɤɣ thɯ-kɤ-βzu kɯ-fse nɯ ra tu-ndze ŋu, tɯ-jpu tu-ndze ŋu, tu-ndze mɤ-kɯ-jɤɣ kɯ ku-sɯ-ɤɴqhi ŋu. tɯ-jpu ra ɯ-ntɕha-ntɕhɯr ɲɯ-sɤβze ŋu, tɕe kɤ-ɣɤme ftɕaka nɯ tɯ-ŋga ɯ-taʁ tɕe qajɯ sɤ-sat ɣɯ smɤn tú-wɣ-lɤt, tɤ-rɤku nɯ tɯ-ci ɯ-ŋgɯ pjɯ́-wɣ-ɣɤla tɕe, tɕe qajɯ cho tɤ-rɤku ɯ-ntɕha-ntɕhɯr nɯ ra tɯ-ci kɯ ɯ-taʁ tu-ɣɯt ŋu ma ʑo tɕe, tɕe tú-wɣ-tɕɤt tɕe ɲɯ́-wɣ-ɣɤme khɯ.
蛀虫是一种红色的虫,尾巴上有一撮毛,墙壁缝里地上到处都有。身子像割了几刀,有类似刀刻的花纹。蛀虫虽然小但是有害,吃毛织品的衣服,吃粮食,不但吃还要把它弄脏,把粮食弄成一块一块的渣滓一样。消灭的办法是在衣服上喷杀虫剂,把粮食泡在水里,虫和粮食渣滓就会浮上水面,这样拿出来就可以消灭它。
kɯrŋi noun
fauve. 猛兽.
kɯrŋukɯɣndʑɯr noun
faucheur. 盲蛛.

kɯrŋu kɯɣndʑɯr ɯ-mi kɯ-rɲɟɯ-rɲɟi ʑo kɯrcɤ-ldʑa tu, ɯ-phoŋbu nɯ kɯ-ɤrtɯ-rtɯm rloʁrloʁ kɯ-xtɕi tsa ŋu, ɯ-taʁ ri ɯ-mɲaʁ tɯ-tɕha ɣɤʑu, ɯ-phoŋbu cho ɯ-mi ra lonba ɲɯ-ɲaʁ, ɯ-mi nɯ ɯ-phoŋbu ku-fskɤr ʑo ku-ndzoʁ ɲɯ-ŋu. ɯ-mi nɯ-mbɯt tɕe tɤ-rʑaʁ kɯ-rɲɟi ʑo tu-mɯnmu ɲɯ-cha. kɯrŋu kɯɣndʑɯr ɯʑo ɯ-kɯ-ndza ɣɤʑu ma ɯʑo kɯ ɯ-zda kɤ-ndza mɯ́j-cha.
盲蛛有八只很长的脚,身子是球形的,很小,上面有一对眼睛,脚和身体全是黑色的,脚处于身体的周围。拔掉了脚后还能动一段时间。有动物吃盲蛛,但它不吃其它动物。
See: ɣndʑɯr
kɯrowɤro noun
en trop. 多余的.

kɯrowɤro ʑo ma-tɯ-nɤme
你不要做多余的工作

kɯrowɤro ʑo ma-tɯ-nɯskɤt
你不要讲多余的话

tɯ-rju kɯ-rowɤro nɯ ra mɤ-ra
不要有多余的话
kɯroz adverb
spécialement, particulièrement. 特别.

ɯʑo kɯroz ʑo mbro
他长得特别高
kɯrtsɤɣ noun
Etym: gzigs. panthère. 豹子.

kɯrtsɤɣ nɯ aʁɤndɯndɤt tu ŋgrɤl, ɯ-mdoʁ kɤ-qarŋɯrŋe ɯ-taʁ kɯ-ɲaʁ kɤ-khra ŋu, ɯ-mtɕhirme kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-mɤlɤjaʁ ɯ-ndzrɯ cho lɯlu ɯ-mɤndzrɯ fse, ɯ-jme kɯnɤ akhra, ɯ-jme ɯ-ku tɯ-snaʁ kɯ-wɣrum ŋu. tshɤt qaʑo wuma kɤ-ndza rga, nɯŋa kɯ-fse li pjɯ-sat cha, jla mbro kɯ-fse nɯ ra kɯ-dɤn mɤ-kɤm.
豹子到处都有,颜色是淡黄色,上有黑色的斑点,胡须是白色的,爪子和猫的一样,尾巴也是花的,尾巴的尖端有白点。很喜欢吃羊,也能杀死奶牛,但没有能力打败犏牛和马。
kɯrɯ noun
tibétain. 藏族.

kɯrɯ skɤt nɯ sɤʁʑi ɯ-ku zɯ tɯskɤt stu kɯ-mpɕɤr ɕti.
藏语是世界上最好听的语言
kɯrɯɕɤmɯɣdɯ noun
arquebuse. 民火枪. See: ɕɤmɯɣdɯ
kɯrɯɕoŋβzu noun
Etym: ɕiŋ.bzo. menuisier. 木匠.
kɯrɯŋga noun
habits tibétains. 藏装. See: tɯ-ŋga See: kɯrɯ
kɯsɤɣru noun
miroir. 镜子.

aʑo kɯsɤɣru ɯ-ŋgɯ kɤ-ru-a
我照了镜子
Syn: χɕɤlzgoŋ See: ru1
kɯspoʁ noun
trou. 洞. See: spoʁ
kɯsthi noun
autant. 这么多.
kɯtaʁ noun
geste. 动作.
kɯtɕapɯ noun
roturier. 平民.
kɯtʂɤɣ numeral
six. 六.
kɯtʂɤsqi numeral
soixante. 六十. See: sqi
kɯxtɕɯxtɕi -
un peu. 一点.

ɯʑo kɯ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ma na-nɤma me
他只做了一点点
kɯz interjection
vas-y d'abord!. 你在前面走!.

kɯz, tɤ-mbɣom!
走吧,快点!
kɯzɣa adverb
très longtemps, de nombreuses fois, vraiment, décidément. 很久;很多次;确实.

kɯzɣa ʑo ɲɤ-ɕar
找了很久,费了很大的工夫

kɯzɣa ʑo ɲɯ-tɯ-mtsɯr !
你确实很饿
kɯʑŋgu noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
kwitsɯt noun
Etym: fn:柜子. armoire. 柜子.
la transitive verb
directional: nɯ- s'imbiber d'eau. 泡胀.

stoʁ nɯ-la ri tɕe ɲɯ-mpɯ ŋu
胡豆浸泡胀了就会变软

directional: pɯ- tomber dans l'eau. 掉进水里.

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ pjɤ-la (=pjɤ-ɕe)
他掉进水里了
See: ɣɤla
laβdelɤŋu numeral
quatre ou cinq. 四五个.

laβdelɤŋu-sŋi
四五天
See: kɯβde See: kɯmŋu
laβzɣi noun
navet cuit à la vapeur. 整过的圆根.
laftaʁ noun
caution. 押金;纪念;信号.
laftɕɤn noun
chance. 运气.

ɯʑo laftɕɤn ci ŋu
他很幸运
lahaŋ noun
Etym: fn:硫磺. soufre. 硫磺.
lajɯ noun
chant de montagne. 山歌.

ɯʑo kɯ lajɯ pjɤ-βzu
See: rɯlajɯ
laloŋ adverb
partout. 统统;到处.

sɤtɕha laloŋ ʑo ɕ-to-khɤt
他把所有地方都统统走了一遍
See: saloŋ
lankatsɯt noun
type d'habit en poil de yak. 氆氇做成的一种衣服.
laŋ intransitive verb
directional: tɤ- Etym: laŋ. se soulever. 起义.

mkhɤrmaŋ to-laŋ-nɯ
老百姓起义了
laŋgɯ -
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
laŋlaŋ noun
une espèce de cerisier. 野樱桃的一种.

laŋlaŋ nɯ si khro mɤ-mbro, zgoku kɯ-mbɤr tsa tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-ru ɣɯrni, ɯ-jwaʁ mɤ-jndʐɤz, kɯ-ɤrtɯm tsa ŋu. χɕitka tɕe, ɯ-jwaʁ ɲɯ-lɤt ɕɯŋgɯ ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-jwaʁ na-lɤt ɯ-rca tɕe, ɯ-mɯntoʁ pjɯ-ŋgra ŋu, tɕe ɯ-mat tɯ-βzu ɲɯ-ʑe ŋu. ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe, ɣɯrni, artɯm rloʁrloʁ ʑo, tú-wɣ-ndza tɕe, kɯ-chi tu, kɯ-tɕur tu, ɯ-ŋgɯ ɯ-rɣi nɯ wxti tsa.
野樱桃长得不高,生长在半山上,树干是红色的,叶子不大,有点圆。春天,在长叶之前就开花。在长叶的同时,花就凋谢了,就开始结果。果实成熟后,是红色的,球形的。吃起来有的很甜,有的酸,里面的种子比较大。
largi noun
vieux moine. 老和尚.
laʁdɯn noun
Etym: lag.ldan. outil. 工具.
laʁjɤt noun
travail manuel. 手工. See: rɯlaʁjɤt
laʁjɯɣ noun
Etym: lag.dbʲug. bâton. 棍子.
laʁma conjunction
bien que, à part. 虽然;除此以外.
laʁnɤ -
au moins. ……倒.

aʑo laʁnɤ tɤ-nɯmgo-a ma nɤʑo nɤ-ndzɤtshi pɯ-me tɕe tɯ-mtsɯr
我倒是吃过饭了,你没有吃饭就肯定饿了
laʁnɯχsɯm numeral
deux ou trois. 两三个.
laʁnɯz numeral
un ou deux, quelques. 一两个.

laʁnɯ-sŋi
一两天、几天
laʁŋkhɤr noun
Etym: lag.ⁿkʰor. moulin à prière. 手摇转经筒.
laʁrda noun
Etym: lag.brda. geste. 手势.
laʁrdɤβ noun
coup de patte avant. 用前腿打.

ɯʑo jla ci tu tɕe laʁrdɤβ kɤ-lɤt rga
我们有一头犏牛,特别喜欢用前腿踢人
laʁrŋa noun
Etym: lag.rŋa. tambour à main. 长柄鼓.
laʁsta noun
marteau. 锤子.
laʁsɯɣma conjunction
à part ça. 除此以外.

tɯ-mɯ ci kɤ-lɤt laʁsɯɣma, jisŋi pɯ-sɤscit
今天很开心,只不过下了一点雨
laʁsɯɣnɤma conjunction
à part ça. 除此以外;只是.

nɯ kɤ-kho nɯ ɲɤ-nɯmɟa laʁsɯɣnɤma, nɯ ma mɯ-to-nɯβdaʁ
他只是把送的东西接过去了,其它理也没有理。
laʁzu noun
Etym: lag.bzo. type d'offrande au dieux, un des éléments utilisé pour faire les gtorma. 供奉鬼神的一种物品.
lawa noun
laine. 羊毛.
laχɕi noun
métier (manuel). 手艺.

ɯ-laχɕi tu
他有手艺
laχsɯm numeral
deux ou trois. 两三个.

laχsɯ-sŋi
两三天
laχtɕha noun
Etym: lag.tɕʰa. objet. 东西.
laχthɤβ noun
médecin traditionnel qui répare les fractures. 专门治疗骨折、脱臼的土医生.
laχtsɯ noun
poutre du balcon. 走缘的柱子.
laʑu noun
Etym: fn:腊肉. viande fumée. 腊肉.
lbjɯlbjɯɣ ideophone.2
qui pend en grand nombre, mou. 形容又多又柔软的样子,往下垂吊.

ʑmbri ɣɯ ɯ-rtaʁ ɲɯ-mpɯ tɕe ɯ-jwaʁ ɲɯ-dɤn pjɯ-ɴqoʁ kɯ-fse tɕe, lbjɯlbjɯɣ ʑo ɲɯ-pa
柳树的枝桠很软,叶子很多,往下垂的样子
Syn: bjɯbjɯɣ
lchɤlchɤt ideophone.2
petit (homme). 形容矮墩墩的样子(人).

tɯrme ɯ-phoŋbu kɯ-mbɤr ci lchɤlchɤt ɲɯ-ŋu
那个人矮墩墩的

ɯ-phoŋbu mɤ-kɯ-mbro lchɤlchɤt ci ɲɯ-ŋu
他矮墩墩的

non rempli. 形容没有满的样子(口袋).

tɤ-fkɯm lchɤlchɤt ci ɲɯ-ŋu
口袋不满

lchɤlchɤt ci ɲɤ-rku
没有装满
See: lchɯɣlchɯɣ
lchɣaʁlchɣaʁ ideophone.2
souple, agréable à porter. 形容柔软(衣服、皮子)的触感.

tɯ-ndʐi lchɣaʁlchɣaʁ ci ɲɯ-ŋu
是很柔软的皮子

ɯ-ŋga lchɣaʁlchɣaʁ ci ɲɯ-ŋu
他的衣服很柔软

lchɣaʁlchɣaʁ ɲɯ-nɯɣɯŋga
很柔软,很好穿
lchɯɣlchɯɣ ideophone.2
pas rempli. 没有装满.

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ zɯ stoʁ tɯɣnɤsqɯ-tɯrpa ci ma lchɯɣlchɯɣ maŋe
口袋里只有二十斤胡豆,没有装满
lchɯmlchɯm ideophone.2
le niveau de l'eau qui baisse lentement. 形容水位慢慢地降下去的样子.

mtshu lchɯmlchɯm ʑo pjɤ-schɤt
湖面的水慢慢地降下去
lcɯɣlcɯɣ ideophone.2
trempé. 湿透.

kó-wɣ-sphjaʁ lcɯɣlcɯɣ
湿透了

a-ŋga ra nɯ-aci lcɯɣlcɯɣ ʑo
我的衣服变湿了

a-ŋga ra lcɯɣlcɯɣ ʑo nɯ-pa
我的衣服变湿了
ldɯɣi noun
bharal (ovis ammon). 盘羊.

ldɯɣi nɯ zgoku stu kɯ-mbro rɯtɕhɤβ ɯ-ŋgɯ zɯ ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, kɯ-dɤn kɯ ɣurʑa tu ɲɯ-ŋgrɤl, kɯ-rkɯn kɯ ʁnɯz χsɯm ku-rɤʑi tu ɲɯ-ŋgrɤl, jɤ-ari-nɯ tɕe stu kɯ-mɤku nɯ ju-ɕe ɯ-qhɯ-qhu zɯ kɯmdi ju-ɕe-nɯ, ɯʑo qaʑo cho kɯ-naχtɕɯɣ ŋu, zgoku-rɤʑi ma co ɯ-ŋgɯ zɯ ku-rɤʑi mɯ́j-ŋgrɤl, ɯ-rme nɯ caʁɕɣɤz kɯ-tu kɯ-wɣrum ɲɯ-ŋu.
盘羊生活在高山上,没有草木的岩石上。多的有一百只左右,少的只有两三只一起生活,它们走动时所有的盘羊跟在一个领头的后面,和绵羊一样。只出现在高山上,不会下河坝来。有很多白色的粗毛。
ldɯɣldɯɣ ideophone.2
ciel sombre, rempli de nuages. 形容浓云密布的样子.

tɯ-mɯ ldɯɣldɯɣ ʑo ɲɯ-pa
天上的云密密麻麻的

tɤ-lu tʂha ldɯɣldɯɣ ɲɯ-pa
奶茶好喝

jisŋi ɲɯ-lɯβ ldɯɣldɯɣ ʑo
今天天色很阴的样子
See: dʐɯɣdʐɯɣ
ldɯɣɯ noun
couteau courbé. 弯刀.
ldɯm stative verb
directional: tɤ- sérieux. 稳重;谨慎.

ki tɯrme ki kɯ-ldɯm ci ɲɯ-ŋu
这个人很稳重

tɤ-pɤtso ɲɯ-ldɯm
孩子很听话
ldzɣɤβldzɣɤβ ideophone.2
en désordre. 凌乱(衣服、线).

tɤ-ri ɲɤ-k-ɤɬɯt-ci ldzɣɤβldzɣɤβ ʑo
线凌乱了

ɯ-ŋga ɲɯ-ɤdrɤt ldzɣɤβldzɣɤβ ʑo
他衣服放得很凌乱
ldzɣɤβnɤldzɣɤβ ideophone.3

ɯ-ŋga ɯ-mɤ-tɯ-pe ldzɣɤβnɤldzɣɤβ ʑo kɤ-ɕqhlɤt
他衣衫褴褛地过去了
ldʐaŋldʐaŋ ideophone.2
pendu. 吊着(很大的东西).

fsapaʁ to-ʑɣɤtshi tɕe, ldʐaŋldʐaŋ ɲɯ-ɴqoʁ
牲畜(不小心)把自己勒死了,在那里吊着
See: ɕtʂaŋɕtʂaŋ
ldʐaŋnɤlaŋ ideophone.4

ldʐaŋnɤlaŋ ɲɯ-ʑɣɤstu
在甩来甩去
ldʐɤβldʐɤβ ideophone.2
en désordre (fils pendus). 形容挂着的线、布条等凌乱的样子.

ɯ-ŋga chɤ-ɴɢraʁ ldʐɤβldʐɤβ ʑo ri, ɲɯ-ɤ<nɯ>sɯ-ŋga
他的衣服破破烂烂的,他还是穿着
ldʐɤpɤldʐɤle noun
habits de mauvaise qualité, abîmés. 简陋的衣服.

tɯ-ŋga ldʐɤpɤldʐɤle ʑo tu-nɯ-ŋge ɕti
他不讲究穿着
See: cɤpɤcrɤle
ldʑaŋkɯ noun
Etym: ldʑaŋ.kʰu. vert. 绿(布料、线). See: arɯldʑaŋkɯ
ldʑaŋnaʁ noun
Etym: ldʑaŋ.nag. vert foncé. 深绿色.
ldʑoʁ intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- parvenir à complétion. 完成.

kɤ-nɤma ra tɤ-ldʑoʁ
事情完成了

kha ta-ma kɯ-ldʑoʁ me
家务是做不完的
ldʑɯβ transitive verb
pouvoir aider. 帮得了.

aʑo kɯ nɤʑo mɤ-ta-ldʑɯβ
(我是弱者),没有能力帮你

xɕɤndʑu kɯ zdoŋbu mɤ-ldʑɯβ
弱者帮不了强者
ldʑɯŋldʑɯŋ ideophone.2
Etym: ldʑaŋ. bleu (ciel). 形容天的蓝色.

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤrŋi ldʑɯŋldʑɯŋ ʑo
天空蓝蓝的样子
ldʑɯz stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- flexible (branche). 有韧性‘柔韧.

ki ʑmbri ɲɯ-ldʑɯz
这棵杨树有韧性
lɤchu adverb
en amont. 在上游. See: ɯ-locu
lɤftsɤz Variant: lɤftɕɤz noun
Etym: la.btsas. endroit sur le toit où l'on plante un rlung-rta et où l'on élève un tas de silex. 屋顶上插有经幡,用白燧石堆积而成的石堆(嘉绒式敖包).

lɤftsɤz nɯ khɤxtɤmbro ɣɯ ɯ-qhu znde tu-kɯ-ɣi ɣɯ akɯ andi ɯ-χcɤl li znde kɯ-xtɕi ci kɯ-ɤβʑɯrdu, kha ɯ-znde sɤznɤ tɤ-ʁar jamar tu-ro ra, znde cho ɯ-tɯ-jaʁ kɯ-naχtɕɯɣ thɯ-kɤ-βzu ci ŋu, ɯ-χcɤl kɯ-spoʁ ŋu, ɯ-kɤχcɤl zɯ qapi tú-wɣ-rmbɯ ŋu, ɯ-χcɤl nɯ tɕu tshɤχɕaŋ, rloŋrta, nɯ ra pjɯ́-wɣ-sɤtsa ŋu, kɯrɯ kha ɯ-lɤftsɤz kɯ-me me.
|fv lɤftsɤz 是房背墙顶上左右两边的中间再修一堵和外墙一样厚的四方形小墙,中间有小洞,顶上要堆上白石头,在中间插上|fv tshɤχɕaŋ 、经幡等。所有藏房都有|fv lɤftsɤzlɤftsɤz 是房背墙顶上左右两边的中间再修一堵和外墙一样厚的四方形小墙,中间有小洞,顶上要堆上白石头,在中间插上 tshɤχɕaŋ 、经幡等。所有藏房都有 lɤftsɤz
lɤftɯɣ noun
humus. 腐殖土.
lɤɣ bitransitive verb
directional: nɯ- Etym: ⁿbrog. faire paître les animaux. 放牧.

a-mu kɯ ji-fsapaʁ ra na-lɤɣ
我母亲把牲畜带去放了

fsapaʁ ra ɕ-pɯ-laɣ-a
我把牲畜带去放了
lɤjmu noun
servante. 女仆人.
lɤmɤsthoŋ -

lɤmɤtshoŋ ci ʑo tu
他膀大腰粗的
lɤn intransitive verb
directional: pɯ- avoir la responsabilité de, c'est la faute de.... 要为某事负责任;这件事怪…….

nɯ ma-tɤ-tɯ-ste nɯ-sɯso-t-a ri mɯ́j-tɯ-khɯ tɕe nɤʑo tɯ-lɤn
我想了“你不要那样做”,你没有听,都怪你了

tɤ-rɟit mɤ-kɯ-pe nɯ phama lɤn
孩子不成材怪父母

laʁtɕha ɲo-me tɕe, nɤʑo pɯ-tɯ-lɤn
东西丢了,你有责任

tɤ-pɤtso mɤ-kɯ-khɯ nɯ chɯ-kɤ-sɯɣli ɲɯ-lɤn
小孩子不听话,就是因为平时惯了他
lɤntsa noun
un motif bouddhique. 佛教的图纹.
lɤŋɤtʂɤɣ numeral
cinq ou six. 五六个.

lɤŋɤtʂɤ-sŋi
五六天
See: kɯmŋu See: kɯtʂɤɣ
lɤpɯɣ noun
Etym: la.pʰug. radis. 萝卜.
lɤsɤr noun
Etym: lo.gsar. nouvel an. 新年.

lɤsɤr a-pɯ-tɯ-scit-nɯ
新年快樂

eryue sanhao tɕe ji-lɤsɤr ɲɯ-ŋu, kɯrɯlɤsɤr
我们的新年是二月三号
lɤsɤr cito noun
premier jour de l'année. 年初一.
lɤskɤr tɕhɯʁɲiz noun
les douze signes astrologiques. 十二生肖.
lɤt transitive verb
lɤt transitive verb
lɤt transitive verb
lɤt transitive verb
lɤt transitive verb
lɤt transitive verb
lɤt transitive verb
directional: _ jeter. 扔.

ɯ-mci to-lɤt
他吐了口水

directional: tɤ- tirer. 射.

ɕɤmɯɣdɯ to-lɤt
他开枪了

tɯdi to-lɤt
他射了箭

directional: tɤ- frapper. 打.

ɯ-ku zɯ tɤŋkhɯt to-lɤt
在他头上打了一拳

tɯ-mɯrtsɯɣ ci to-lɤt
捏了一下

tɯ-qartsɯ ta-lɤt
(马)踢了一脚

directional: pɯ- directional: kɤ- mettre, ajouter. 放(进),加;倒(茶).

tsha pjɤ-lɤt, ko-lɤt
放了盐

tɯ-ci pjɤ-lɤt
洒了水

tɯ-ci ko-lɤt
(在菜汤里)加了水

directional: tɤ- appliquer. 涂.

tɤ-mthɯm ɯ-taʁ tsha to-lɤt (=to-mar)
把盐擦在肉上(腌制腊肉的方法)

utiliser. 用(工具).

mkhɯrlu jo-lɤt
他开了车

mkhɯrlu ɯ-kɯ-lɤt
驾驶员

tɤ-mtsɯ to-lɤt
他扣了扣子

tɤ-mtɯ ko-lɤt, cho-lɤt
他打了(个)结

mbro ɯ-jme nɯ tɤ-mtɯ χsɯm tha-lɤt
在马尾巴上打了三个结

taqaβ to-lɤt
他用针扎了

a- dianhua ɯ-kɯ-lɤt ci ɣɤʑu
有人打电话给我

nɤ- dianhua ɲɯ-lat-a
我会给你打电话

pɤjkhu ja-lɤt me
他还没有打(电话)

qraʁ thɯ-lat-a
我铸造了犁铧

sɤcɯ pjɤ-lɤt-ndʑi
他们俩锁了门

tɕhaʁla zɯ tɯmbri ci kɤ-lat-a (kɤ-mtshi-t-a, kɤ-rɤɕi-t-a)
我在院子里拉了一根绳子(晒衣服)

directional: kɤ- tomber (pluie, neige etc). 下(雨、雪等).

tɯ-mɯ ko-lɤt
下雨了

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
正在下雨

tɤjpa ko-lɤt
下雪了

sɤrwa cho-lɤt, tha-lɤt
下了冰雹

directional: thɯ- mettre bas. 生崽;开(花).

paχtsa chɤ-lɤt
下猪崽

mɯntoʁ ɲɤ-lɤt (=ɲɤ-rɯmɯntoʁ)
开花

directional: nɯ- relâcher. 释放.

kɯ-nɯkhrɯm nɯ ra ɲo-lɤt
他把囚犯释放了

a- fangjia lɤt-nɯ
他们要让我放假

ɕintɕhi ʁnɯ-sŋi ɲɤ-lɤt-nɯ
他们放了两天假

ramener. 送回.

kha mɤɕtʂa ɣɯ-jɤ́-wɣ-lat-a
他把我送回家了

verbe léger. 助动词.

aʑo rɤɣo ci pɯ-lat-a
我弹奏了音乐
Syn: Syn: rɯmɯntoʁ See: nɤscɤlɤt Syn: ɣɤjɯ See: chɤlɤnnɤ See: ɣɤlɤt See: jaqhɤrŋgɤβ,lɤt See: taʁmbra,lɤt See: tɤlɟɣo,lɤt See: tɤqɤt,lɤt See: tɯ-sɯso,lɤt
lɤtaŋ noun
conscience. 良心.

nɤ-lɤtaŋ ɯ-tɯ-me nɯ!
你真没有良心!
lɤtɕhom noun
baratte. 打酥油茶的木桶. Syn: tɤlɤndʑu
lɤzŋɤn noun
Etym: las.ŋan. mauvaise chance. 霉运;晦气.
lɤzŋɤntɕɤn noun
Etym: las.ŋan.tɕan. malchanceux. 最倒霉的人.
lɣa transitive verb
directional: lɤ- directional: tɤ- creuser. 挖.

ŋgɤm nɯ lɤ-lɣa-t-a
我挖了土坡

sɤtɕha tɤ-lɣa-t-a
我挖了地
lɣɤβlɣɤβ ideophone.2
épais (vêtements). 沉重;厚实(衣服).

a pugai lɣɤβlɣɤβ ʑo ɲɯ-pa
我的被子很沉重

lɣɤβlɣɤβ ʑo pɯ́-wɣ-ɲcar-a
他重重地压着我

ɲɯ-rʑi lɣɤβlɣɤβ ʑo
比较重
lɣɤβnɤlɣɤβ ideophone.3

lɣɤβnɤlɣɤβ pɯ-ŋke-a
我穿着笨重的衣服走路
See: lxɤβlxɤβ See: lxɯlxi
li adverb
encore. 再.

li ci tɤ-ti
你再说一遍

li ci tshupa nɯ tɕhi rmi
下一个村子叫什么名字?
li noun
Etym: li. cuivre. 铜.
li stative verb
directional: thɯ- mal élevé, gâté. 娇生惯养,被宠坏.

cho-li
他变得很任性

jiɕqha ɯ-rɟit nɯ wuma ɲɯ-li
他的孩子被宠坏了
ljɤɣljɤɣ ideophone.2
épais et long. 形容粗而长,看上去蓬松,但摸起来有些硬的样子.

paʁ chɤ-tshu ljɤɣljɤɣ ʑo
猪变得又胖又长
ljulju ideophone.2
cylindrique. 圆柱形. See: alɯlju
lɟɣaʁ transitive verb
directional: pɯ- directional: _ étendre (un habit, une corde) sur un autre objet. 搭上去(衣服、毛巾、绳子等).

nɯki tɯ-ŋga tɤ-lɟɣaʁ
你把衣服搭上去

pa-lɟɣaʁ
他(把衣服)搭了

nɯki tɯ-mbri nɯ kɤcu kɤ-lɟɣaʁ
你把绳子搭在那里
lkɯɣ intransitive verb
directional: kɤ- être ankylosé après avoir manqué d'exercice. 因为缺乏锻炼,关节僵硬的感觉.

ko-lkɯɣ-a
我的关节都不灵

nɤ-βri ra a-ʑ-nɯ-tɯ-zmɯnme tɕe a-mɤ-kɤ-tɯ-lkɯɣ
你要锻炼一下身体,这样就不会有关节不灵的感觉
lmɤlmɤr ideophone.2
mou. 形容很软,好像没有骨头的样子.

mbro ɯ-mtɕhi lmɤlmɤr ʑo ɲɯ-pa
马的嘴很软
lni intransitive verb
directional: nɯ- flétrir à cause de la chaleur. 蔫.

sɯjno tɤ-phɯt-a tɕe ɲo-lni
我拔了草就蔫了

razti ɲo-lni
圆根蔫了
lɲɯɣlɲɯɣ ideophone.2
habillé de façon négligé. 形容衣冠不整,(衣服)松,拖得很长的样子.

kɤ́-ŋgɯ-ŋga lɲɯɣlɲɯɣ kɯ kɯ-rɤma nɤ-scɯʁzɯɣ maʁ
你衣服穿得又松有长,看起来不像是干活的人
lŋaʁlŋaʁ ideophone.2
petit et mince. 形容瘦而小,令人讨厌的样子.

paʁtsa nɯ ɲɯ-ndɯβ-nɯ ʑo lŋaʁlŋaʁ ɕti
猪崽子又小又瘦,令人讨厌
lŋaʁnɤlŋaʁ ideophone.3

ɯ-rɟit nɯ mɯ́j-scit tɕe, lŋaʁnɤlŋaʁ ʑo chɯ-ɣɤwu ɲɯ-ŋu
他的孩子不乖,一直在哭,令人讨厌
lŋɤβnɤlŋɤβ ideophone.3
qui a la bouche grande ouverte. 形容嘴巴开得很大,耷拉着耳朵,不美观的样子.

khɯna kɯ tɤ-mthɯm lŋɤβnɤlŋɤβ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-ndza
狗在大口大口地吃肉
See: nɯlŋɤβ
lŋɤlŋɤt ideophone.2
beaucoup de (fruits) accrochés. 很多,很大的东西(挂着).

ɯ-mat lŋɤlŋɤt ʑo ko-tshoʁ
结了很多的果子

ʁmɯrtsɯ kɯ ɯ-mat lŋɤlŋɤt ko-tshoʁ
黑泡儿结了很多果子

ɯ-taʁ lŋɤlŋɤt ʑo pjɤ-lɟɣaʁ
搭在上面,显得很大

tɯ-ŋga lŋɤlŋɤt ʑo to-ɕɯɴqoʁ
他挂了很多衣服
lŋɤnɤlŋɤt ideophone.3

lŋɤnɤlŋɤt ɲɯ-nɯndzɯlŋɯz
他在打瞌睡,头一点一点的
lo intransitive verb
directional: tɤ- avoir l'immunité contre. 有免疫能力.

aʑo tɤ-mbrɯm tɤ-lo-a

aʑo tɤ-mbrɯm tɤ-kɯ-lo ŋu-a
我对麻子有免疫能力
lo Variant: loβ particle
d'accord. 吧.

nɤ-ŋga tɤ-ŋge ɲɯ-mna lo
你把衣服穿上好吗?
See: lotɕi
lochu adverb
en amont. 在上游.
lonba adverb
Etym: lon.pa. tout. 一切.

lonbɯnba
所有一切
loŋbutɕhi noun
Etym: glaŋ.po.tɕʰe. éléphant. 大象.
loŋloŋ ideophone.2
imposant. 高大;颜色比较黑.

jla loŋloŋ ʑo ɲɯ-rɤʑi
犏牛在那里又黑又高大

si loŋloŋ ʑo ɲɯ-pa
树很高大

loŋloŋ ʑo ɲɯ-rŋgɯ
他在那里睡觉(很高大的样子)
loŋnɤloŋ ideophone.3

zdɯm loŋnɤloŋ ʑo jo-ɣi
乌云从四方聚拢而来
loŋɯŋi -
s'élever lentement. 慢慢地升起.

tɤ-khɯ loŋɯŋi ʑo to-ɬoʁ
烟子慢慢地冒出来了
loʁ stative verb
directional: nɯ- travailler, se déformer à cause de l'humidité. 木板受潮而变形.

tɤrɤmɕkho ɲo-loʁ
地板变形了

tʂɤm ɲɤ-loʁ
板壁变形了

kɯm ɲɤ-loʁ tɕe kɤ-nɤcɯpa ɲɯ-ɴqa
门变形了,很难开关
loʁ stative verb
loʁskɤr noun
perles insérées dans les tresses. 辫子上穿的一圈一圈的珠子.
lotɕi particle
non. 呢.

nɤ-smɤn ko-tɯ-tshi-t lotɕi
你不是喝了药的吗?

ʑatsa tɯ-nɯɕe lotɕi
你不是快要回去了吗?
See: lo2
lqɤnɤlqɤt ideophone.2
lentement, en titubant. 形容走路慢而摇晃的样子.

tɤ-pɤtso nɯ lqɤnɤlqɤt tu-ŋke ɲɯ-cha
小孩子能摇摇晃晃地走路
See: sɤlqɤlqɤt
lʁa noun
sac en toile. 麻袋.

lʁa nɯ tasa thɯ-kɤ-βzu tɤ-fkɯm ŋu, tasa kɤ́-wɣ-phɯt tɕe khɤxtu zɯ pjɯ́-wɣ-z-nɯɣur tɕe ɲɯ́-wɣ-ta, tɤ-rom tɕe ɯ-rɣi nɯ pjɯ́-wɣ-kra tɕe ɯ-pɯ tú-wɣ-pa tɕe ɯ-ru tú-wɣ-xtɕɤr tɕe ɲɯ́-wɣ-ta, ftɕar tɕe tɯ-mɯ kɤ-lɤt tɕe, ɯ-thoʁ pjɯ́-wɣ-sɤʑɯrja tɕe kɤ-la ʑo tɕe chɯ́-wɣ-ʑɴɢu tɕe tɯ-zboʁ tɯ-zboʁ tú-wɣ-xtɕɤr, tɕe tɤ-zbaʁ tɕe lú-wɣ-pɣo, lú-wɣ-rɯm, tɕe tɤ-βri tú-wɣ-βzu, tɤ-βri nɯ kú-wɣ-sqa, ɯ-ŋgɯ thɤfkɤlɤɣi lú-wɣ-lɤt tɕe ɲɯ́-wɣ-sɯ-ɤla. thɯ́-wɣ-tɕɤt nɯ-afɕu tɕe ɲɯ́-wɣ-χtɕi, ɲɯ́-wɣ-sɯ-wɣrum ʑo tɕe ɲɯ́-wɣ-ɕkho, nɯ a-tɤ-zbaʁ tɕe pjɯ́-wɣ-xtsɯ ra, ɲɯ́-wɣ-ɣɤmpɯ ʑo tɕe kú-wɣ-sɤrɤt tɕe kɤ-taʁ kú-wɣ-thɯ. kɤ-taʁ nɯ ŋgɤrom tu, tɯ-taχte tu, tɯ-taχte nɯ kɯ kɯ-mna kɤ-sɯpa ŋu, ɯ-spa ɴqa, kɤ-taʁ ɴqa, tɕeri ngɯt, ŋgɤrom nɯ ɯ-spa mbat, kɤ-taʁ mbat, tɕeri kɤ-ntɕhoz tɕe mɤ-ngɯt, kɤ-taʁ thɯ-jɤɣ tɕe, li nɯ ɣɯ-χtɕi ra tɤ-zbaʁ tɕe ɣɯ-xtsɯ ra, pɯ́-wɣ-xtsɯ kóʁmɯz nɤ ɲɯ́-wɣ-qrɯ tɕe, tɕe chɯ́-wɣ-tʂɯβ, tɕe kɯ-ɤβʑɯrdu kɯ-rɲɟi tsa ɲɯ́-wɣ-βzu, ɯ-qa χchoʁe nɯ tɕu ɯ-jndɯz kú-wɣ-tshoʁ ra, ɯ-mŋu zɯ tɤ-fsɤri maʁ nɤ qase ɯ-sɤ-xtɕɤr kú-wɣ-tshoʁ ra, tɕe nɯ kóʁmɯz nɤ lʁa kɤ-ntɕhoz tu-βze ŋu. nɯnɯ kɯrɯ ra ji-tɯjpu ɯ-sɤ-rku ŋu, tɤ-fkɯm lʁa kɯ-maʁ ʁnɯ-tɯ-phɯ tu, tɯ-ndʐi kɯ thɯ-kɤ-βzu ci tu tɕe, nɯ zgrawa rmi, smɤɣ kɯ thɯ-kɤ-βzu ci tu tɕe, nɯnɯ zɟi rmi.
麻袋是用大麻做成的口袋。大麻割了以后放在屋顶上,让它受霜。干了以后,把种子抖掉后收藏好,再把麻杆捆起来放好。到春天下雨的时候,把麻杆摆在地面上,让它浸泡,然后剥下麻皮,一把一把地捆在一起。晾干后先用手搓成细线,用吊干搓紧,再反搓成一绞一绞,然后再煮。里面要放比较多的灶灰,让它煮开一段时间才取出来。冷却后再洗白凉干,然后捶打到变柔和为止,才把线卸下来,再牵在牵杆上(准备织)。织布的方式有两种,单巴子和斜纹子。斜纹子是比较优质的,用的材料多一些,织起来难一些,但是比较结实。单巴子材料用得不多,织起来容易一些,但用起来不结实。织完后,又要洗,干了以后还要捶打,然后再裁下来,缝好,做成长方形的。在底部的左右两边要装饰上流苏,在口部要扎上麻绳或者皮绳用来封口。这样才能使用麻袋。那是我们藏民装粮食的口袋。除了麻袋,还有两种口袋,一种是用皮做成的,叫|fv zgrawa ,另一种是用羊毛做成的,叫|fv zɟizgrawa ,另一种是用羊毛做成的,叫 zɟi
lʁɤtɕɯ noun
petit sac. 小口袋.
lʁɯba noun
muet. 哑巴.
ltɕaʁ transitive verb
directional: tɤ- frapper le beurre. 用手拍打酥油(挤出奶水).

ta-mar tɤ-ltɕaʁ
你拍打一下酥油吧
ltɕhaŋltɕhaŋ ideophone.2
long et pendant. 形容长的物体悬吊着的样子.

mbro ɯ-jme ltɕhaŋltɕhaŋ ʑo pa
马的尾巴吊着很长
ltɕhɤltɕhɤt ideophone.2
être suspendu (épis de céréales, touffe de fils etc...). 形容一簇絮状的东西,穗子吊着的样子.
ltɕhɯɣltɕhɯɣ ideophone.2
long et fin, suspendu. 形容细长,吊着的样子.

ʑmbri ɯ-jwaʁ ltɕhɯɣltɕhɯɣ ɲɯ-pa
杨树叶子在吊着
ltɕhɯɣnɤlɯɣ ideophone.4

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-jaʁ tɤtar ltɕhɯɣnɤlɯɣ ɲɯ-ɤsɯ-stu
小孩子在摇动棍子
ltɤβ transitive verb
directional: kɤ- Etym: lteb. plier. 折起来;折叠.

kɤ-ltaβ-a
我折了

nɤki tɯ-ŋga nɯ kɤ-ltɤβ
你把那件衣服折一下
lthjɤlthjɤt ideophone.2
propre et bien repassé. 形容又干净又柔软又平整样子.

naŋʁɯ lthjɤlthjɤt ci ɲɯ-ŋu
衬衣很柔软

ɯ-ŋga ɯ-tɯ-ɕo kɯ lthjɤlthjɤt ʑo ɲɯ-pa
他的衣服又干净又柔软

tɕhemɤpɯ lthjɤlthjɤt to-nɯ-rɤmpɕɤr
女孩子打扮得很漂亮
lthɯlthɯɣ ideophone.2
moelleux, mou. 形容又平整又柔软的感觉.

tshɤrtɯl lthɯlthɯɣ ɲɯ-ŋu
羔羊皮衣里面是毛茸茸的

tɯji pɯ-kɯ-jɤɣ ɣɯ sɤtɕha lthɯlthɯɣ ʑo pa
下完种的地很松软
lthɯmlthɯm ideophone.2
faible. 形容没有精神,软弱的样子.

ɲɯ-ngo rca ma, lthɯmlthɯm ʑo ɲɯ-rɤʑi
他病了,在那里很软弱,没有精神的样子
lthɯmɯmi ideophone.7
qui vient sans qu'on s'en rende compte. 不知不觉地,产生了睡意(很舒服的感觉).

a-ʑɯβ lthɯmɯmi ʑo pɯ-ɣe
我不知不觉地睡着了
ltshɤltshɤt ideophone.2
petit et faible. 形容瘦而小的东西竖立着的样子.
ltshɤnɤltshɤt -

tɤ-pɤtso ltshɤnɤltshɤt ʑo ɲɯ-ŋke
小孩子走路显得又小又弱
See: ɣɤltshɤltshɤt
lu noun
Etym: lo. signe astrologique. 生肖.

nɤʑo tɕhi lu tɯ-ŋu
你属什么?

a-lu na-rtsi
他给我算了命
See: ɯ-lu,rtsɯβ
luj transitive verb
directional: tɤ- recouvrir complètement la surface pour cacher. 包起来;遮蔽;裹住.

kɯki huatong ki tú-wɣ-luj
把这个话筒遮住
lɯβ stative verb
directional: thɯ- directional: tɤ- être sombre. 天阴.

tɯ-mɯ chɤ-lɯβ
天变阴了

tɯ-mɯ ɲɯ-lɯβ
天很阴
Syn: qanɯ
lɯɣ intransitive verb
directional: _ se détacher. 解脱;滑.

kutɕu kɤ-βraʁ-a ri, kɤ-lɯɣ
我在这里拴了一下,但是滑了

a caidao pɯ-lɯɣ tɕe, a-jaʁ ta-xtsɯɣ
我的菜刀滑了一下,切到了我的手

khɯna nɯ-lɯɣ
狗脱链了

directional: _ traverser. 穿过.

ɯʑo sɯŋgɯ kɤ-lɯɣ
他穿过了森林

directional: tɤ- se produire (incendie). 着(火).

ɣndʑɤβ to-lɯɣ
着火了
Syn: pjɤl See: ɕlɯɣ
lɯɣlu noun
Etym: lug.lo. année du mouton. 羊年.
lɯɣmbrɯm noun
Etym: lug.ⁿbrum. maladie du ventre. 风丹.

ɲɯ-rɤʑa pha tɯ-phoŋbu ʑo kɯ-ɤmɯrmɯrmbat ʑo tɤ-ndɤr ɲɯ-ɬoʁ tɕe nɯ lɯɣmbrɯm rmi. tɯ-phoŋbu nɯ-aci cho nɯ-mɯɕtaʁ tɕe ɲɯ-ɬoʁ ŋu
全身痒,痘痘长得很密,叫作风丹。身体淋湿,发冷的情况下就会出现。
lɯlɤmu noun
chatte. 母猫.
lɯlɤpɯ noun
chaton. 猫崽子. See: lɯlu
lɯlɤrgɤn noun
vieux chat. 老猫. See: lɯlu
lɯlu noun
chat. 猫. See: lɯlɤmu See: lɯlɤpɯ
lɯlukɯra adverb
avidité insatiable. 贪得无厌.

lɯlukɯra ma-tɤ-tɯ-βze
你不要贪得无厌
lɯrlɯr ideophone.2
petit objet rond (qui roule). 形容又小又圆的东西在滚(如皮球、洋芋、乒乓球等)的样子.
lɯrɯri -
s'élever lentement (fumée, vapeur). 形容烟,蒸汽慢慢冒上来的样子.

tɤ-khɯ lɯrɯri tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu
烟慢慢地冒上来

smi ɲɯ-ɤsɯ-βlɯ tɕe, tɤ-khɯ lɯrɯri ta-tɕɤt
他烧火,令烟慢慢地冒上来
lɯski conjunction
bien sûr. 当然.
lɯtoʁ noun
Etym: lo.tog. récolte des plantes que l'on a semées et des plantes sauvage. 庄稼和野草.
lɯxpa noun
Etym: lug.pa. berger (qui élève des moutons). 放羊的人.
lɯz intransitive verb
rester. 留下.

nɤ-zda jɤ-anɯri-nɯ tɕe nɤʑo nɯ-lɯz
你的伙伴回去了,你留下吧

nɯ-lɯz-a
我留下了
See: sɯɣlɯz
lɯzlɯz ideophone.2
petit et immobile. 形容很小的物体动也不动的样子.

tɤ-pɤtso tɯ-sta zɯ lɯzlɯz ʑo ɲɯ-nɯ-rŋgɯ
小孩子在床上动也不动地睡觉
lɯznɤlɯz -
sans se presser. 形容不慌不忙的的样子.

lɯznɤlɯz ʑo ɲɯ-rɤma
他不慌不忙地做事
lwɤrlwɤr ideophone.2
énorme. 形容大块的样子.

a-mthɯm kɯ-wxti lwɤrlwɤr ʑo na-βzu
肉给我切了一大块(他很款待我)
lwɤrnɤlwɤr ideophone.3
lwɤz intransitive verb
directional: tɤ- retomber malade. 犯病.

a-kɯ-mŋɤm to-lwɤz
我犯病了
lwoʁ transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- asperger. 泼水.

tɯ-ci pɯ-lwoʁ
把水倒掉吧

nɤki ɯ-ro nɯ thɯ-lwoʁ
你把剩下的那个倒掉吧

sɤlaŋphɤn ɯ-ŋgɯ tɯ-ci nɯ ra thɯ-lwoʁ-a
我把盆子里的水倒掉了

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤsɯ-lwoʁ ʑo
下了倾盆大雨
See:
lwɯlwɯɣ ideophone.2
ébouriffé. 形容凌乱而蓬松的样子.

tɤtɕɯ nɯ ɯ-kɤrme lwɯlwɯɣ ʑo ɲɯ-pa tɕe pjɯ́-wɣ-qrɤz ɲɯ-ra
那个男孩子的头发又长又乱、乱蓬蓬的,非得把它剃掉不可
lxɤβlxɤβ ideophone.2
épais (vêtements). 沉重;厚实(衣服).

tɯ-ŋga kɯ-jɯ-jaʁ ʑo lxɤβlxɤβ tɤ-ŋga-t-a
我穿了很厚的衣服
lxɤβnɤlxɤβ ideophone.3

lxɤβnɤlxɤβ ɲɯ-ŋke
他穿了很重的衣服在走路
See: lɣɤβlɣɤβ
lxɯlxi ideophone.2
épais, lourd. 形容厚实,笨重的样子.

kɯ-rʑi tsa ci lxɯlxi ɲɯ-ŋu
很笨重

tɯ-ŋga kɯ-jaʁ tsa ci lxɯlxi ɲɯ-ŋu
衣服很厚实

kɯ-khe ci lxɯlxi ɲɯ-tɯ-ŋu
你有点笨
See: lɣɤβlɣɤβ
ɬa noun
Etym: lha. bouddha. 佛.
ɬarɯɣ noun
Etym: lha.rigs. réincarnation d'un dieu. 神的化身.
ɬasaŋga noun
habits du Tibet central. 西藏服装. See: tɯ-ŋga
ɬaχpo adverb
exprime une impulsion soudaine que l'on essaie de réprimer. 干脆……算了(一时冲动).

nɤʑo taʁndo maka mɯ́j-tɯ-tso tɕe, ɬaχpo ʑo mɯ-tu-ta-ʁndɯ
你不听话,干脆打你一顿算了
ɬɤliaʁ noun
nom d'un village de Sarndzu. 沙尔宗的一个村.
ɬɤɬɤt ideophone.2
de bonne humeur. 形容心情很舒畅的样子.

aʑo a-sɯm ɬɤɬɤt ʑo ɲɯ-pa
我心情很好

aʑo a-sɯm ɬɤɬɤt ɲɯ-nɯ-ste-a ɕti
我把心情放舒畅些
ɬɤndʐi noun
Etym: lha.ⁿdre. démon. 鬼.
ɬɤndʐismi noun
feu follet. 磷火【鬼火】.
ɬɤndʐitɤlɤtshaʁ noun
Delphinium sp.. 翠雀花.

ɬɤndʐitɤlɤtshaʁ nɯ si kɯ-xtɕi, rɯŋgu, tɯ-ji rkɯ, xɕaj kɯ-dɤn ɯ-rchɤβ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ pɣi tsa arɯlɯŋkɤr, ɯ-mɯntoʁ nɯ kɯ-ɤrŋi tɕe kɯ-ɤɲaʁndzɯm ʑo ŋu. ɯ-ru xtshɯm, xɕaj sɤz kɯ-dɤn mɤ-mbro, ɯ-mɯntoʁ ɯ-tshɯɣa nɯ tɤlɤtshaʁ fse tɕe núndʐa nɯ ɬɤndʐitɤlɤtshaʁ rmi
翠雀花生长在小树丛、草坪、地边、茂盛的草丛中,茎和叶子是淡蓝色的,带有一点灰色。花是深蓝色的。茎很细,比一般的草长不出多少,花的形状像滤牛奶的漏斗,所以叫做|fv ɬɤndʐitɤlɤtshaʁ (鬼的漏斗) ɬɤndʐitɤlɤtshaʁ (鬼的漏斗)
ɬɤndʐitɤtsoʁ noun
une plante. 植物的一种.

ɬɤndʐi tɤtsoʁ nɯ sɯjno ci ŋu. ɯ-ku nɯ tɤtsoʁ cho naχtɕɯɣ, ɬɤndʐi tɤtsoʁ ɯ-ku wxti. ɯ-ru me, ɯ-jwaʁ nɯ pɣɤ-muj ɯ-tshɯɣa kɯ-fse ŋu, ɯ-ri kɯ-fse kɯ-ɣɯrni ju-kɯ-ɕe ci tu. ɯ-jwaʁ nɯ pjɤ-ɕkho kɯ-fse ŋu tɕe, ɯ-χcɤl ri ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-βze ŋu. ɯ-mɯntoʁ tɯ-rdoʁ ma me, kɯ-qarne ŋu. ɯ-qa nɯ tɤtsoʁ cho naχtɕɯɣ, tɕeri ɬɤndʐi tɤtsoʁ ɣɯ ɯ-qa nɯ ɯ-rme ci tu. ɯ-rme nɯ ɲaʁ, mɤ-dɤn ri rɲɟi. ɬɤndʐi tɤtsoʁ nɯ tú-wɣ-ndza tɕe, tɯ-mdʑu ɲɯ-sɤzɯβzɯβ ŋu, chɯ́-wɣ-mqlaʁ tɕe, tɯ-rqo kɤ-sɯɣ kɯ-fse ɲɯ-sɤβze ŋu tɕe, kɤ-ndza mɤ-sna. tɤtsoʁ nɯ tú-wɣ-ndza tɕe, chi, tɯ-mdʑu ɯ-kɯ-sɤzɯβzɯβ me, tɕe nɯ mɯm.
|fv ɬɤndʐi tɤtsoʁ 是一种草,苗和人参果的一样,但大一些。没有茎,叶子像鸟的羽毛的形状,叶柄上好像有红线。叶子向四面展开,中间开花。只有一朵花,是黄色的。根也和人参果一样,但上面有毛,不多但是很长。吃了使舌头发麻,吞下去,使喉咙有很紧的感觉,所以不能吃。人参果吃起来是甜的,舌头没有麻的感觉,好吃。 ɬɤndʐi tɤtsoʁ 是一种草,苗和人参果的一样,但大一些。没有茎,叶子像鸟的羽毛的形状,叶柄上好像有红线。叶子向四面展开,中间开花。只有一朵花,是黄色的。根也和人参果一样,但上面有毛,不多但是很长。吃了使舌头发麻,吞下去,使喉咙有很紧的感觉,所以不能吃。人参果吃起来是甜的,舌头没有麻的感觉,好吃。
ɬɤndʐithamaka noun
vesse-de-loup. 马勃. Syn: salaboŋboŋ
ɬɤntshɤm noun
Etym: lha.mtsʰams. nakṣatra anurādhās. 房宿.

ɬɤntshɤm cho sla ni nɯ-atɯɣ-ndʑi tɕe, sla nɯ ɬɤntshɤm ɯ-rqoʁ zɯ a-pɯ-ɕe tɕe ɣɯjpa taχpa pe kɤ-ti ŋu, sla nɯ ɬɤntshɤm ɣɯ ɯ-jaʁmɤχa a-pɯ-ɕe tɕe, taχpa nɤkɤro kɤ-ti ŋu, ɯ-thɤcu a-pɯ-ɕe tɕe, taχpa mɤ-pe kɤ-ti ŋu
房宿和月亮相逢时,假如月亮到房宿的“手腕”以下,收成很好,假如月亮到房宿的“大拇指”和“食指”之间,收成中等,假如月亮再往下,收成不好。
ɬɤt stative verb
directional: pɯ- vieillir, se dégrader. 衰老.

tɯrnda pjɤ-ɬɤt
房子老化破损了
ɬoʁ stative verb
devoir. 必须.

nɯ tu-ste-a ɲɯ-ɬoʁ
我必须这样做
ɬoʁ intransitive verb
sortir, partir. 出来;发生.

tɤŋe tɤ-ɬoʁ
太阳升起了

cai lɤ-ji-tɕi tɕe to-ɬoʁ
我们俩种了菜就长出来了

mbro ɯ-taʁ pɯ-ɬoʁ-a
我下了马

ɯ-kɯ-ɬoʁ mɯ́j-pe
产量不高

ɯ-re pjɤ-ɬoʁ
他笑了一声

mettre bas (bovidé). 生崽子(牛类).

nɯŋa ɲo-ɬoʁ (=chɤ-rɤpɯ)
奶牛生了崽子
ɬɯɣnɤɬɯɣ ideophone.3
qui bouge. 形容动物因为呼吸而发生的运动的样子.

paʁ mɯ-pjɤ-si ma ɯ-xtu ɬɯɣnɤɬɯɣ ʑo ɲɯ-pa
猪没有死,它肚子还在动(表示它在呼吸)
ma Variant: mɯma postposition
à part. 除了.

nɯ ma kɯ-tu me
没有其它的了
macatsɯt noun
chaise en bambou. 竹子编成的椅子.
mahi noun
buffle. 水牛.
maka adverb
pas du tout. 根本.

maka ʑo pɯ-mto-t-a me / pɯ-mto-t-a maka me
我什么也没有听到

ta-tɯt maka kɯ-tu me
他什么也没有说

ɯ-kɤ-nɯfse maka ʑo me
他谁也不认识
maldo noun
érable. 枫树.

maldo nɯ si wuma ʑo kɯ-mbro kɯ-wxti kɯ-jpum ci ŋu, ɯ-ru nɯ kɯ-pɣi tsa ci ŋu, ɯ-ru ɯ-taʁ nɯ ra ɯ-zbɤβ kɯ-fse tu, ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-jwaʁ wuma ʑo wxti, ɯ-βzɯr kɯmŋu tu, ɯ-si wuma ʑo ngɯt, mpɕɤr ma ɯ-rɯmu dɤn. ɯ-zrɤm nɯ rtazga ɯ-spa kɯ-pe ɲɯ-ŋu, ɯ-zbɤβ nɯ ra khɯtsa ɯ-spa tu-sɯ-βzu-nɯ ɲɯ-ŋgrɤl, ɯ-ru nɯ ŋgɤjpɤn chɯ-lɤt-nɯ tɕe, wuma ʑo kɯ-pe ɲɯ-ŋu, kha laχtɕha tɕhi kɯ-ra kɤ-βzu ɲɯ-sna.
枫树是长得又高、又大、又粗的树种,树干带有一点灰色,树干上有树瘤,枝桠多,叶子很大,有五个角,木质很结实,因为有很多花纹所以很美。根是作马鞍的好材料,树瘤用来作木碗。树干可以锯成板子,质量很好,是制作各种家具的好材料。
maldzɯ noun
une plante. 植物的一种.

maldzɯ nɯ ruŋgu kɯ-mbro kɯ-ɣɤndʐo tsa tu-kɯ-ɬoʁ sɯjno ci ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-tshɯɣa nɯ ra qarɣɤpɤt cho naχtɕɯɣ, ɯ-jwaʁ nɯ ra ɯ-rme tu, ɯ-ru kɯ-xtshɯ-xtshɯm ŋu, kɯ-qandʐi tɕe ɯ-taʁ ɯ-rme kɯ-tu ŋu, ɯ-mɯntoʁ li ɯ-fkɯm nɯ li ɯ-rme tu, tɕe pɯ-ɴɢaʁ tɕe ɯ-ŋgɯ ɯ-mɯntoʁ ɲɤ-nɯɬoʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ-nɯɬoʁ ɕɯmɯma tɕe, aʁrɯrʁu tɕe ʑɯrɯʑɤri pjɯ-ɤstɤko tɕe kɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-mɯntoʁ χsɯ-mpɕar ma me, . kɯ-rɲɟi tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ ŋu. ɯ-rɣi me.
|fv maldzɯ 是生长在气候比较寒冷的高山上的一种草。叶子形状和鹿茸花的一样,叶子上有毛,茎很细,是乌色的,上面也有一点毛。花萼上也有毛,掉下了以后,里面就露出花来。花刚露出来时,是皱着的,逐渐伸展。花是红色的,只有三片花瓣,是长而尖的。没有种子。 maldzɯ 是生长在气候比较寒冷的高山上的一种草。叶子形状和鹿茸花的一样,叶子上有毛,茎很细,是乌色的,上面也有一点毛。花萼上也有毛,掉下了以后,里面就露出花来。花刚露出来时,是皱着的,逐渐伸展。花是红色的,只有三片花瓣,是长而尖的。没有种子。
maŋ intransitive verb
Etym: maŋ. beaucoup. 很多.

ɯ-pjɤβlaʁ ɲɯ-maŋ
他想得多
maŋdi stative verb
directional: nɯ- être à l'ouest. 在西方.
maŋe intransitive verb
ne pas avoir (sensoriel). 没有(亲验).

shangge xingqi dianhua ɯ-kɯ-lɤt mataŋe
你上个星期没有打电话来

kɤ-mtshɤm mataŋe
听不到你的声音

pɯ-nɯ-tu pɯ-nɯ-me maŋe
可有可无

nɯ ma kɤ-pa maŋe
没有其它办法
See: ɣɤʑu
maŋkɯ stative verb
directional: kɤ- être à l'est. 在东方.
maŋlo stative verb
directional: lɤ- être en amont. 在上游.
maŋpa stative verb
directional: pɯ- être en bas. 在下面.
maŋtaʁ stative verb
directional: tɤ- être en haut. 在上面.
maŋthi stative verb
directional: thɯ- être en aval. 在下游.
maqhu stative verb
directional: nɯ-
être tard. 迟到.
être après. 以后.
mar transitive verb
mar transitive verb
directional: pɯ- enduire. 涂;擦.

ɯʑo kɯ tɯ-ndʐi na-mar
他给皮子上油了

nɤ-ɕnaβ aʁɤndɯndɤt ma-nɯ-tɯ-mar ma ɲɯ-sɤjloʁ
你别到处擦鼻涕,很恶心

khɤndzo ɣɯ-ta tɤ-mda tɕe, ɲɯ́-wɣ-mar ra
用蒸笼的时候,要先擦一点油
See: ta-ʁɟaz,mar
marɲaŋ noun
beurre rance. 陈酥油.
marsɤr noun
beurre frais. 新鲜酥油.
marwɤr noun
boîte où l'on met le beurre. 酥油盒.
maʁ stative verb
maʁ stative verb
ne pas être. 不是. Ant: ŋu See: rɯkɯmaʁ See: nɯkɯmaʁ See: nɤɣmaʁ See: kɯmaʁ See: znɤmaʁmaʁ See: ɣɤmaʁ
maʁ noun
Etym: fn:码. taille (chaussures). 码(鞋子).

nɤ-xtsa nɯ thɤstɯ-maʁ tu-tɯ-ŋge ŋu?
你穿多少码的鞋子?
maʁ kɯ conjunction
non seulement. 不但……也…….
masɤmdɤla adverb
en avance. 提前.

nɤki tɤ-rɟit nɯ masɤmdɤla ʑo to-ŋke
那个小孩子提前会走路了

jisŋi masɤmdɤla ʑo tɤ-nɯsaχsɯ-j
我们今天提前吃了午餐
See: mda
masɤrɯrju adverb
en cachette. 悄悄的. See: arju
matɕi conjunction
sinon, parce que. 不然,因为.

nɤ-ŋga nɯ-nɯ-tɕɤt matɕi ɲɯ-ɣɯtshɤdɯɣ nɤ
你脱下衣服,不然很热

mɤʑɯ nɤ-kɯ tsa kɤ-cit matɕi nɤ-ndi nɯ mɯ́j-xtɕhɯt nɤ
你往左边站一点,不然你右边的那个人站不下(坐不下)
maχpɯn noun
Etym: dmag.dpon. stratège, général,. 军师;将军.

maχpɯn lo-ndo
他当了军师
maχtɕɯ interjection
je te l'avais bien dit. 本来应该这样.

maχtɕɯ tɤ-tɯt-a nɯ mɤ-tɯ-ste kɯ
你怎么没有照我说地去做呢?

maχtɕɯ ma-jɤ-tɯ-ɕe tɤ-tɯt-a ri mɯ́j-tɯ-khɯ tɕe
我本来叫你不要去,但是(你)没有听(果然出了问题)
mba stative verb
directional: nɯ-
mince. 薄.

ɕoʁɕoʁ ɲɯ-mba
纸很薄

nɤ-ŋga ɲɯ-mba
你的衣服很薄

ɯ-sɯm ɲɯ-mba
他心软

peu profond. 浅.
mbala noun
bœuf. 黄牛.
mbalalu noun
année du bœuf. 牛年.
mbalapɯ noun
petit de vache. 小黄牛.
mbanaʁxtsa noun
botte en cuir noir. 黑皮鞋.
mbaqhu noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
mbarkhom noun
Mbarkham. 马尔康.
mbarqhi noun
distance. 距离.

mbarqhi ɯ-ɲɯ́-βdi kɯ tú-wɣ-tshɤt ɲɯ-ra
要试一下(话筒离嘴的)距离合不合适
See: arqhi See: armbat
mbaʁ intransitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ-
se casser. 破裂,裂开.

rkɤsnom ɯ-srɯβ ɲɤ-mbaʁ
裤子(的针脚)裂缝了

tɯ-ŋga ɯ-srɯβ ɲɤ-mbaʁ
衣服裂缝了

ɟu chɤ-mbaʁ
竹子裂开了

ɕoŋtɕa ɲɤ-mbaʁ
木料裂开了

znde ɲɤ-mbaʁ
墙裂开了

avoir une ouverture (habit). 叉开(衣服).

ɕɤntsɯt nɯ χchoʁe ʑo ɯ-ndo tu-kɯ-mbaʁ tu
女式长衫的下面左右两边都是叉开的
mbaʁŋgu noun
Etym: ⁿbag.mgo. masque de danse. 跳神时戴的面具.
mbat stative verb
directional: tɤ-
léger (travail). 轻松.

(kɤ-nɤtsoʁ) mɯ́j-mbat ma ɣɯ-lɣa ra
找人参果不容易,因为要挖地

kɤ-ɕe ɲɯ-mbat
去很轻松

être presque fini. 快要没有了.

tɤŋe tɤ-mbat / ɲɤ-mbat
太阳快要落山了

nɤ-tɤ-rʑaʁ tɤ-mbat
你快没有时间了

kɤ-ndza to-mbat
快没有食物了

bon marché. 便宜.

ɯ-phɯ ɲɯ-mbat
很便宜
mbat stative verb
mbe stative verb
directional: nɯ- ancien. 旧.

tɯ-ŋga ɲɯ-mbe
衣服是旧的
Ant:
mbɤβ intransitive verb
directional: kɤ- avoir fini de fermenter, avoir été distillé (alcool fort). 酿出来(酒、奶渣等).

cha ko-mbɤβ
酒酿出来了

tɕhɯrwa wuma ɲɯ-mbɤβ
奶渣酿出来
Syn: aβzu
mbɤβ intransitive verb
directional: pɯ-
se calmer, se taire (d'une foule). 平静下来(喧哗的人).

mkhɤrmaŋ ra pjɤ-mbɤβ-nɯ
老百姓平静下来了

se refroidir (eau bouillante). 冷却(开水).

tɯthɯ ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ɲɯ-ɤla tɕe mbuz ɲɯ-ŋu, tɕe tɯ-ci kɯ-mɯɕtaʁ kɤ-lat-a tɕe pɯ-mbɤβ
锅里的水开了,快要溢出来,所以我倒了一点冷水冷却一下

être bien peignée (chevelure, vers le bas). (头发)整齐,梳理好了的.

nɤ-ku pɯ-sɤɕɤt ma a-pɯ-mbɤβ tɕe ʁzraŋʁzraŋ a-mɤ-pɯ-pa
梳一下头,头发要整齐,不要乱蓬蓬的
mbɤβ intransitive verb
directional: pɯ- camper. 宿营.

mbroχpa ra nɯre ri pjɤ-mbɤβ-nɯ
草地人在那里宿营了
mbɤr stative verb
directional: pɯ- bas, petit. 低;矮.

nɤʑo ɲɯ-tɯ-mbro, aʑo ɲɯ-mbar-a
你很高,我很矮

tɤ-pɤtso kɯ-mbro ɣɤʑu, kɯ-mbɤr ɣɤʑu
有的孩子长得高,有的长得矮

ɯ-phoŋbu ɲɯ-mbɤr
他身材很矮
See: ɣɤmbɤr Ant: mbro1
mbɤr intransitive verb
directional: pɯ- bien épousseté. 拍得干净. See: sɤphɤr
mbɤt -
vite!. 快点!.

mbɤt, tɤ-mda!
快点,时间到了
mbɤxɕɯβ noun
une plante. 植物的一种.

mbɤxɕɯβ nɯ sɯjno kɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-ru ɣɯrni, ɯ-jwaʁ rʁom, rɕɯβrɕɯβ ʑo pa, ɯ-mɯntoʁ qarŋe, pjɯ́-wɣ-qlɯt tɕe ɯ-lu tu, paʁndza sna, tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna.
|fv mbɤxɕɯβ 是一种矮小的植物,茎是红色的,叶子像砂纸一样粗糙,花是黄色的,把茎折断时有乳汁,可以喂猪,人不能吃 mbɤxɕɯβ 是一种矮小的植物,茎是红色的,叶子像砂纸一样粗糙,花是黄色的,把茎折断时有乳汁,可以喂猪,人不能吃
mbɣaʁ intransitive verb
directional: _ se retourner. 翻身.

qiche cho-mbɣaʁ
汽车翻车了
mbɣɤjroʁ noun
sillon. 犁沟.
mbɣɤru noun
partie de la charrue. 犁杆.

mbɣopɤl ɯ-taʁ chɯ́-wɣ-tshoʁ tɕe ɯ-ɕnɤz nɯ stuxsi ɯ-taʁ lú-wɣ-βraʁ tɕe nɯ mbɣɤru rmi
固定铧头的部分上面再装一根木杆,木杆的另一头拴在牛轭上,这根木杆叫犁干。
mbɣɤsroʁ noun
partie de la charrue. 犁的组成部分之一.

mbɣɤsroʁ nɯ mbɣɤru cho mbɣopɤl ni ndʑi-kɯ-ɣɯthaʁ ŋu
|fv mbɣɤsroʁ 是连接犁头和主干和的部分。 mbɣɤsroʁ 是连接犁头和主干和的部分。
mbɣɤtɕɯkala noun
montagne du village de Mangi. 蒙岩村的一座山之一.
mbɣo noun
charrue. 犁头.
mbɣom stative verb
directional: tɤ- occupé, pressé. 忙.

tɤ-mbɣom-a tɕe kɤ-ari-a
我很急地去了

tɤ-mbɣom ma tɯ-maqhu
你快一点,不然你会迟到

ma-tɤ-tɯ-mbɣom
不用那么着急

ɯ-ɲɯ́-tɯ-mbɣom?
你很急吗?

kɤ-mbɣom mɤ-ra / tɯ-mbɣom mɤ-ra
不用着急
See: ɕɯmbɣom See: ɣɤmbɣomru
mbɣopɤl noun
partie de la charrue. 用来固定铧头的部分.

mbɣopɤl nɯ qraʁ ɯ-sɤ-tshoʁ nɯ ŋu, mbɣopɤl ɯ-pa qraʁ tú-wɣ-tshoʁ, mbɣɤru chɯ́-wɣ-tshoʁ tɕe kɤ-ntɕhoz tɯ-sna ɕti
|fv mbɣopɤl 是用来固定铧头的部分,|fv mbɣopɤl 下端装上铧头,上端连上犁杆,就可以用了。 mbɣopɤl 是用来固定铧头的部分, mbɣopɤl 下端装上铧头,上端连上犁杆,就可以用了。
mbɣorna noun
partie de la charrue. 犁把.

mbɣorna nɯ mbɣopɤl ɯ-ku ɯ-taʁ ku-ndzoʁ tɕe kɯ-ɕlu ɣɯ ɯ-jaʁ sɯ-ndo spa ŋu
犁把是装在犁头上,供耕地人掌握方向的把手
mbɣɯrloʁ noun
Etym: mbrug.glog. tonnerre. 雷.

mbɣɯrloʁ to-βzu
打雷了
mbi transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- donner. 给.

ɯʑo kɯ nɯ́-wɣ-mbi-a
他给我了
mbi intransitive verb
mbijtshi transitive verb
directional: nɯ- donner à boire et à manger. 喂东西吃;喂东西喝.

a-mu kɯ nɯ́-wɣ-mbijtshi-a
我母亲给了我吃喝
See: ŋgɤjtshi
mbjiz stative verb
directional: nɯ- s'effacer (couleur). 褪色.

tɯ-nga ɲo-mbjiz
衣服褪色了

tɤ-scoz ɲo-mbjiz
字褪色了
mbjom stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- rapide. 快(跑的速度).

kɯ-mbjom ci ɲɯ-ŋu
他是个跑得快的人

qiche ɲɯ-mbjom
汽车开得很快

wo, nɤ-tɯ-mbjom !
啊,你这么快就(回来了)!
mblɯt non human intransitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- être détruit, disparaître. 绝种;绝后.

ji-paʁrɟit nɯ-mblɯt
我们的猪绝种了
See: plɯt
mboʁ noun
tissu de lin rectangulaire. 正方形的麻布.

mboʁ nɯ ɯ-spa tasa ŋu, tasa lú-wɣ-pɣo tɕe lú-wɣ-rɯm tɕe tú-wɣ-rɯtɤβri tɕe kú-wɣ-sqa, kɤ́-wɣ-sqa tɕe ɯ-ŋgɯ thɤfkɤlɤɣi kú-wɣ-lɤt ra, nɯ mɤɕtʂa ku-smi mɤ-cha. kɤ-smi tɕe, ɲɯ́-wɣ-z-mɯɕtaʁ tɕe ɲɯ́-wɣ-χtɕi tɕe tɤ-zbaʁ tɕe kú-wɣ-sɤrɤt tɕe kɤ-taʁ kú-wɣ-thɯ ŋu. tɕe kɤ-taʁ thɯ-jɤɣ tɕe tɯ-rtɯthɯ ŋu tɕe ɣɯ-xtsɯ ra ɯ-xtsɯ pɯ-rtaʁ tɕe ɲɯ-mba ŋu ɲɯ-mpɕu ŋu tɕe chɯ́-wɣ-tʂɯβ tɕe, kɯ-ɤβʑɯrdɯ-rdu ʑo ɲɯ́-wɣ-βzu tɕe ɯ-βzɯr tɯ-ka nɯ tɕu ɯ-jndɯz cho ɯ-ltɕi kú-wɣ-tshoʁ tɕe kɤ-ntɕhoz tu-βze ŋu. tɕe ɯ-mboʁ nɯ kɯ-tɣa tɕe tɯ-fcaʁ ŋu, tɯ-mbri cho tɯ-ɲcɣa ɣɯ ɯ-fkɯm ŋu, tɯ-mthɤɣ ɲɯ́-wɣ-rtɤβ ŋu tɕe mɤ-saʁdɯɣ.
|fv mboʁ 的材料是大麻。要把麻捻成细线,搓紧,再反搓成一绞一绞的,然后煮了。煮的时候,要放大量的草木灰,不然煮不熟。煮熟了以后晾凉,然后洗干净。干了以后,把线卸下来堆在一旁,然后在牵杆上牵起来。织完了以后就成麻布,还要捶打。捶打好了以后,麻布就变薄了,变得很光滑,然后就把麻布缝成四方形的,在四个角做上流苏和彩色布条,这样就可以用了。|fv mboʁ 在收割的时候可以垫背或者裹绳子和镰刀,可以围在腰间,不碍事。 mboʁ 的材料是大麻。要把麻捻成细线,搓紧,再反搓成一绞一绞的,然后煮了。煮的时候,要放大量的草木灰,不然煮不熟。煮熟了以后晾凉,然后洗干净。干了以后,把线卸下来堆在一旁,然后在牵杆上牵起来。织完了以后就成麻布,还要捶打。捶打好了以后,麻布就变薄了,变得很光滑,然后就把麻布缝成四方形的,在四个角做上流苏和彩色布条,这样就可以用了。 mboʁ 在收割的时候可以垫背或者裹绳子和镰刀,可以围在腰间,不碍事。
mboʁkhɯr noun
paquet. 包裹(用正方形的布). See: rɯmboʁkhɯr
mboʁɲɟi adverb
en milles morceaux. 粉粹.

mboʁɲɟi ʑo ɲɤ-ɕe
粉粹了
See: arɤmboʁɲɟi
mbraj noun
bouleau rouge. 红桦树.

mbraj nɯ sɤjku cho kɯ-naχtɕɯɣ ŋu ri, mbraj ɣɯ ɯ-rqhu nɯ kɯ-ɣɯrni ŋu, sɤjku ɣɯ ɯ-rqhu kɯ-wɣrum ŋu, ndʑi-jwaʁ ɲɯ-naχtɕɯɣ
红桦树和白桦树相同,但红桦树的树皮是红色的,而白桦树是白色的,它们俩的叶子一样。
mbraʑɯm noun
une espèce de champignon. 一种蘑菇.

mbraʑɯm nɯ stɤmku kɯ-ɤmɯrmbɯrmbat ʑo tu-ɬoʁ, tɤjmɤɣ kɯ-ndɯ-ndɯβ ʑo ŋu, thɯ-kɤ-ɣɯri ʑo fse, kɯ-wɣrum ŋu, kɤ-ndza wuma mɯm, ftɕar tɕe tu-ɬoʁ ŋu
|fv mbraʑɯm 是长在草地上的一丛丛的小菌子,像是用线串起来的,呈白色,好吃,夏天生长。 mbraʑɯm 是长在草地上的一丛丛的小菌子,像是用线串起来的,呈白色,好吃,夏天生长。
mbre intransitive verb
auspicieux (prédiction). 吉祥(预兆).

a-mphrɯmɯ ɲɯ-mbre
算的卦很吉祥
mbrɤjqhɤt noun
gentiane. 秦艽.

mbrɤjqhɤt nɯ sɯŋgɯ tu-kɯ-ɬoʁ sɯjno ci ŋu. smɤn kɤ-βzu ɲɯ-sna, ɯ-jwaʁ rɲɟi, jaʁ, mpɕu, ɯ-ru kɯ-nɤrko tsa ci ŋu, ɯ-ru ɯ-taʁ ɯ-jwaʁ nɯ tɯ-rtsɤɣ tɯ-rtsɤɣ lu-oʑɯrja tɕe, ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ ni ndʑi-pɤrthɤβ ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mɯntoʁ wɣrum. ɯ-zrɤm nɯ wɣrum, ɯ-ru cho ɯ-zrɤm ɯ-khɤntshɤm ri ɯ-rme kɯ-rɲɟi kɯ-ngɯt ʑo tu. qartsɯ tɕe pjɯ-rom ɯ-fsaqhe tɕe pjɯ-ɬoʁ ŋu.
秦艽是生长在森林里的草,可以入药。叶子长、厚、光滑。茎比较结实。叶子一节一节地长在茎上,叶子和茎的中间开花,花是白色的。根也是白色的,在根和茎交界处有又长又结实的毛。冬天枯萎,第二年又生长。
mbrɤmbrɯ noun
légumineuse. 豆类.
mbrɤndzoʁloʁ noun
auge. 马槽.
mbrɤrɟɯɣ noun
course de cheval. 赛马.

mbrɤrɟɯɣ βzu-j
我们赛马
See: nɯmbrɤrɟɯɣ
mbrɤsɤm noun
vannerie en forme de cuve utilisée pour faire sécher les grains. 放在房顶用来晒粮食,竹子编成的盆型的簸箕.
mbrɤsno noun
selle. 马鞍.
mbrɤstshi noun
gruau de riz. 粥;稀饭.
mbrɤt intransitive verb
directional: nɯ- se casser, se couper (corde, fil). 断(线).

tɤ-ri ɲo-mbrɤt
线断了

tɯmbri ɲɤ-mbrɤt
绳子断了

jiɕqha nɯ-mbrɤt loβ !
刚才电话断了!
See: prɤt
mbrɤtaʁ adverb
à cheval. 马背上.

mbrɤtaʁ cha-a
我会骑马
See: See: taʁ3
mbrɤz noun
Etym: ⁿbras. riz. 米.
mbri intransitive verb
directional: tɤ- fort (bruit), crier. 响;叫.

mbɣɯrloʁ ɲɯ-mbri
打雷了

pɣɤtɕɯ to-mbri
鸟叫了

ɯ-rmi ɲɤ-mbri (=to-caʁ)
他出名了
See: ʑmbri1
mbri intransitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- se déchirer soudainement (habit). 烂掉(衣服).

tɯ-ŋga cho-mbri

tɯ-ŋga ɲɤ-mbri
衣服破了
See: pri1
mbro stative verb
directional: tɤ- haut. 高.

ɯ-phoŋbu ɲɯ-mbro
他身材很高

aʑo staʁnɤ tɤ-mbro
他比我高了

nɤʑo jamar tɤ-mbro
他长得跟你一样高了
Ant: mbɤr1
mbro noun
cheval. 马. See: mbrɤtaʁ See: nɯmbrɤpɯ
mbrolu noun
année du cheval. 马年.
mbrondza noun
nourriture pour cheval. 马料.
mbroqa noun
sabot. 马蹄,马的脚.
mbrosta noun
écurie. 马厩. Syn: rtakhaŋ
mbroχkɕi noun
chien tibétain. 藏獒.
mbroχpa noun
Etym: mbrog.pa. nomades. 牧民.
mbrozga noun
selle. 马鞍.
mbrɯɣlu noun
Etym: ⁿbrug.lo. année du dragon. 龙年.
mbrɯtɕɯ noun
couteau. 刀.

mbrɯtɕɯ ɯ-ɕɣa
刀刃

mbrɯtɕɯ ɯ-pɯ
小刀
mbuz non human intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- déborder. 溢出来.

tʂha pjɤ-mbuz
茶溢出来了

tɯ-ci cho-mbuz
水溢出来了
mbɯlwa noun
Etym: ⁿbul.ba. salaire d'un lama. 和尚的工资.
mbɯmχtɤr noun
Etym: ⁿbum.tʰer. cent mille. 100000.
mbɯrlɤn noun
Etym: ⁿbur.len. rabot. 刨. See: nɯmbɯrlɤn
mbɯrlɤnndoʁ noun
copeaux. 刨花.
mbɯsɯt noun
râpeuse. 丝丝(擦成).

lɤpɯɣ mbɯsɯt thɯ-lat-a
我把萝卜擦成丝丝
mbɯt intransitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- s’écrouler. 塌毁下来;垮下来.

ŋgɤm ki mbɯt ɲɯ-ŋu
这个土坡快要塌下来

tʂu ɲɯ-mbɯt pɯ-mto-t-a
我看到路在塌方

kha ɲɯ-mbɯt
房子在垮

tʂu cho-mbɯt
路塌下来了
mchɯn transitive verb
directional: tɤ- Etym: mkʰʲen. percevoir la vraie nature de quelqu'un (pouvoir de sprulsku). 活佛看穿别人的本性.

sprɯskɯ kɯ kɯ-mchɯn ɕti
活佛能看穿人的本性(|fv -是宾语泛指标记) -是宾语泛指标记)
mchɯnba noun
Etym: mkʰʲen.pa. don de prédiction. 预知力.

ɯ-mchɯnba ɣɤʑu
他有预知力
mcɯphɯt noun
crachat. (吐的)口水.

mcɯphɯt thɯ-lat-a
我吐了口水
See:
mcɯrɯβrɯβ noun
personne qui bave tout le temps. 总是流口水的人.

nɤʑo mcɯrɯβrɯβ ki
你这个爱流口水的家伙
See: tɯ-mci See:
mda non human intransitive verb
directional: tɤ- arriver au moment de. 到时间.

pɤjkhu mɯ́j-mda
还没有到时间

saχsɯ pɤjkhu mɯ́j-mda
还没有到中午餐

ʑa qanɯ ɲɯ-ŋu tɕe, kɤ-nɯɕe mda
快天黑了,该回去了

tɤŋe tɤ-anɯri tɕe kɤ-nɯɕe mda
太阳落山了,该回去

nɤj tɯ-nɯɕe mda
你该回去了

a-βra tɤ-mda
轮到我了

tɤ-rɤku kɯ-mda
成熟的庄稼

tɤ-rɤku kɤ-phɯt tɤ-mda
收割的时间到了

kɤ-nɯftɕaka tɤ-mda
到了准备(晚餐)的时间

nɤ-tɯ-ci (kɤ-rku) ɯ-ɲɯ́-mda?
你杯子还有没有水?
See: masɤmdɤla
mdandzɯn noun
grosse perle du chapelet. 玛尼珠最大的珠子.

mphruwa nɯ tɯ-mke pjɯ́-wɣ-nɯ-rʁe tɕe, ɯ-mdandzɯn nɯ tɯ-ʁɤri ɯ-stu ɲɯ́-wɣ-znɤtɯɣ ŋu
脖子上戴玛尼珠的时候,大珠子要放在前面
mdarɯ noun
Etym: ɖa.ma.ru. damaru. 鼗.
mdaʁʑɯɣ noun
Etym: mda.gʑu. arc et flèches. 弓箭.
mdi stative verb
être au complet, être entièrement là. 全部;齐全.

laχtɕha ɲɯ-mdi
东西齐全

nɤ-laχtɕha kɯ-mdi ʑo tɤ-wum
你收拾你所有的东西吧!
See: mdoʁmdi
mdoʁmdi stative verb
directional: tɤ- entier, complet (un objet). 完整(指一个物体,不能表示零散的东西聚齐).

tɯ-ndʐi ɲɯ-mdoʁmdi
皮子是完整的
See: mdi
mdɯ intransitive verb
directional: thɯ-
vivre jusqu'à. 到达(年龄).

ɯ-lɯz nɯ cho-mdɯ
他年龄大了

kɯrcɤsqi (pɤrme) cho-mdɯ
他活到80岁

être assez long (fil). 够长(线;绳子).

tɤ-ri nɯ kú-wɣ-lɤt qhe ɲɯ-zri tɕe kuchɯ-rkɯ mɤɕtʂa ku-mdɯ ɲɯ-cha
这根线很长,牵过去可以牵到那边的墙角
Syn: ɕaβ2
mdɯnri noun
cérémonie effectuée lorsqu'un membre de la famille part en voyage. 家里有人出行的时候,为了保佑他安全顺利而念的经. Syn: ndʐɯnɬa
mdɯt transitive verb
directional: thɯ- vouloir de tout son cœur. 一心想着(有把握会成功).

a-ɣe kɤ-zrɤβzjoz kɯ-ra nɯ chɯ-mdɯt-a ʑo ɕti
我一心想着让孙子继续读书

aʑo a-phoŋbu kɤ-sɯɣndʐɯm nɯ chɯ-mdɯt-a ʑo ɕti
我一心想锻炼身体

aʑo kɯrɯ-skɤt kɤ-βzjoz nɯ chɯ-mdɯt-a ʑo ɕti
我一心想着学藏语
mdɯtpa noun
Etym: mdud.pa. nœud que fait un lama en attachant un bsrungs. 喇嘛打护身线的结.
mdzadi noun
puce. 跳蚤.

mdzadi wuma kɯ-sɤndza ɲɯ-ŋu sɤɣdɯɣ ŋotɕu χtɕɯrɯpa ku-kɯ-rŋgɯ kɯnɤ tɯ-phe ju-zɣɯt ɕti
跳蚤咬人很不舒服,你在哪里睡觉,它都会跟着你的
mdzadikɤdɤɣ noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

mdzadikɤdɤɣ nɯ si kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu, ɯ-di wuma ʑo mnɤm, ɯ-ru kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-tɕɤr kɯ-rɲɟi tsa ŋu, ɯ-mɯntoʁ ɯ-tshɯɣa phaʁrzi kɯ-fse tɕe tɯ-pɕoʁ ci ma kɯ-me kɯ-ndɯ-ndɯβ kɯ-dɯ-dɤn kɯ-wɣrum ŋu
|fv mdzadikɤdɤɣ 是矮小的树,味道很浓,树干是灰色的,叶子细长,花的形状像牙刷一样,只长在一面,长得小而密,是白色的。 mdzadikɤdɤɣ 是矮小的树,味道很浓,树干是灰色的,叶子细长,花的形状像牙刷一样,只长在一面,长得小而密,是白色的。
mdzar transitive verb
directional: pɯ- égoutter, essorer. 滗干. See: ndzar Syn: sɯɣndzar
mdzɤz stative verb
directional: tɤ- Etym: mdzes. honorable. 体面;好听.

ɯ-sɯm pjɤ-sɤzdɯɣ ri, kɯ-mdzɤz to-βzu tɕe ɯ-rŋa ɲɤ-nɤre
他虽然心里难受,他为了体面做出笑容

nɯ tu-kɯ-ti tɕe ɲɯ-mdzɤz
这样说好听一点

nɤ-sɯm mɯ-pɯ-anɯri kɯnɤ, kɯ-mdzɤz tɤ-βze ma ma-tɤ-tɯ-nɯjʁo
你即使心里不高兴,你要做得好看一些,不要骂人
mdzoz transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- Etym: mdzaŋs. interdire, éviter. 忌讳;禁止;回避.

nɤki chabei nɯ tɤ-mdzoz, a-mɤ-pɯ-ɴɢrɯ
小心茶杯,不要打破了

ɯʑo kɯ na-mdzoz
他避开了

kɯki to-rɯkɯmaʁ ri, aʑo nɯ-mdzoz-a tɕe mɯ-jɤ-ari-a
他们家里出了事故(死了人),我回避了他的葬礼,没有去

jiɕqha nɯ pjɤ-si, aʑo nɯ-mdzoz-a
那个人死了,我回避了他的葬礼

a-ɕqhe ɣɤʑu tɕe, cha ɲɯ-mdzoz-a ɲɯ-ntshi
我咳嗽,忌酒
See: tɯmdzoz
mdzukɤr noun
Etym: mdzo.dkar. mdzo de couleur blanche. 白色的犏牛.
mdzumɤr noun
Etym: mdzo.dmar. mdzo de couleur marron claire. 褐色的犏牛.
mdzurgi noun
Mdzorge. 若尔盖.
mdzusŋun noun
Etym: mdzo.sŋon. yak hybride au pelage bariolé. 杂色的犏牛(看起来是青色的).
mdzuzga noun
Etym: mdzo.sga. attelage. 驮架.
mdzɯt intransitive verb
décider. 决定,做主.

nɤʑo tɯ-mdzɯt
你说了算

aʑo mɤ-nɯ-mdzɯt-a
我做不了主

ji-kɯ-mdzɯt
我们的领导

(pas) forcément. (不)一定.

nɯ ʁo mɤ-mdzɯt
那个倒不一定
Syn: rɤmdzɯt
mdʐɯɕɯɣ noun
Etym: ⁿdre.ɕig. punaise. 臭虫.
mdʑɤl intransitive verb
directional: tɤ- Etym: mdʑal. faire un pèlerinage. 朝圣.

ɯʑo ɬasa ɕ-to-mdʑɤl
他去拉萨朝圣了
me stative verb
me intransitive verb
directional: nɯ- not exist. 不存在;没有.

aʑo mɤ-kɯ-pe ku-me-a

aʑɯɣ mɤ-kɯ-pe ku-me
我没有什么不好的

ɕkrɤz tɤ-me tɕe nɯnɯ xɕaj ɲɯ-βzu-nɯ sna
没有青冈树的时候可以用|fv xɕaj 来代替 xɕaj 来代替

ɯʑo nɯ-me
他没有了(过世了)
Ant: tu Syn: maŋe See: tɤ-rca,me
me postposition
que ce soit ... ou bien .... 不管……都.

aʑo me, nɤʑo me, ɯʑo me, kɤsɯfse ɕe-j ra
不管是我、你还是他,我们都要去
mɤβdi ma -
au cas où. 万一.

tɤ-pɤtso pjɯ-ndʐaβ mɤβdi ma mɤ-nɯɣɯfɕɤt
万一小孩子摔倒了,就不好交代

ɯʑo tu-ngo mɤβdi ma nɤj nɤ-taʁ ŋu
万一他生病了的话,就是你的责任了
mɤɕi stative verb
directional: thɯ- riche. 富有.

jiɕqha nɯ kɯ-fse kɯ-mɤɕi me
没有人比他有钱

mbroχpa thɯ-mɤɕi rɯʁgiwa, roŋwa thɯ-mɤɕi rɯkhɤrlɤn, kupa thɯ-mɤɕi rɯstɯnmɯ
牧民富有了就请人念经,农民富有了就修房子,汉族富有了就结婚
mɤɕtʂa adverb
jusqu'à. 一直到.

lɤsɤr ɯ-qhu mɤɕtʂa a-ʁa me ɲɯ-ŋu
一直到新年以后我都没有空

nɯ mɤɕtʂa nɯ kɤ-ti mɯ-pɯ-mtsha-ma
我从来没有听过(别人这样)说

sinon. 不然.

nɯ mɤɕtʂa aʑo mɤ-ɣi-a
不然我是不会来的
mɤdɤmɲɤm noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

mɤdɤmɲɤm nɯ si kɯ-mbro tsa ci ŋu, ɯ-ru nɯ ra kɯ-pɣi ci ŋu, ɯ-jwaʁ ndɯβ ri dɤn, arŋi, ɯ-si nɯ mɤ-jpum, kɤ-ntɕhoz mɤ-sna ma ndoʁ tɕe mɤ-ngɯt, kɤ-nɯ-βlɯ ma mɤ-sna, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ɲɯ-lɤt tɕe, ɯ-rtaʁ ɯ-kɤχcɤl zɯ kɯ-ndɯ-ndɯβ kɯ-dɯ-dɤn tɯtɯrca ku-ndzoʁ ŋu.
|fv mɤdɤmɲɤm 是一种长的比较高的树种,树干是灰色的,叶子小而多,是绿色的,树干不粗,不能使用因为脆,不结实。只能用来烧火。开淡红色的花,在树枝的顶端一朵朵地开在一起。 mɤdɤmɲɤm 是一种长的比较高的树种,树干是灰色的,叶子小而多,是绿色的,树干不粗,不能使用因为脆,不结实。只能用来烧火。开淡红色的花,在树枝的顶端一朵朵地开在一起。
mɤ́ɣrɤz conjunction
de toute manière, en revanche. 反而.
mɤku stative verb
directional: _ être avant. 以前;在前面.

lɤ-mɤku-a
我在前面

kɯ-nɯsaχsɯ ju-ɣi-j pɯ-ŋu tɕe aʑo ɲɯ-mɤku-a pɯ-ŋu
我们来吃中午餐的时候,我走在前面
mɤkɯftshi adverb
forcer. 逼迫.

mɤkɯftshi tú-wɣ-sɯ-ndza-a pɯ-ɕti
他逼我吃

mɯ-pɯ-kɯ-nɯ-cha kɯnɤ, mɤkɯftshi tú-wɣ-znɤma kɯ-ra ɕti
虽然不能做,但是还是被迫做

tɤ-fka-a ɕti ri, mɤkɯftshi ʑo tɤ-ndza-t-a pɯ-ra
我饱了,但还是被迫吃了
See: sɯftshi
mɤ-kɯ-jɤɣ kɯ adverb
non seulement. 不但.
mɤlɤn noun
absolument. 一定;必须.
mɤlɤndɤr -
imposant. 高大.

kha rcanɯ mɤlɤndɤr ci ɲɯ-ŋu
房子很高大
mɤlɤɲɟɤr ideophone.6
énorme. 形容高大(搬都搬不动).

rŋgɯ mɤlɤɲɟɤr ci ɲɯ-ŋu tɕe kɤ-ɣɤrɤt mɯ́j-sɤcha
石包很高大,搬也搬不动
See: ɣɤɲɟɤrɲɟɤr
mɤlɤrjaŋ -

stukɤr mɤlɤrjaŋ pjɤ-phɯt
他砍了很长(的一棵树做)檩子
See: rjoʁrjoʁ
mɤlɤrŋɤt ideophone.6

wenchuan zgo ra mɤlɤrŋɤt ɲɯ-ŋu
汶川的山又高又宽
mɤlɤzjaŋ ideophone.6

a-ɣe mɤlɤzjaŋ ʑo thɯ-aβzu (=zjaŋzjaŋ ʑo kɯ-pa thɯ-aβzu)
我的孙子战法得很高了
mɤlɤzjɤɣ ideophone.5

yangyu mɤlɤzjɤɣ to-rku
他把洋芋装得满满的
mɤlmɤl ideophone.2
très meuble (terre). 形容土地松软的样子.

tɯji mɤlmɤl ʑo cho-sthɯt-nɯ
他们下种完了,田地很松软

tɯji pɯ-jɤɣ tɕe, tɯji ra mɤlmɤl ʑo ɲɯ-pa
下种完了的时候,整个地面又松软又平整
mɤlɯm stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- aux dimensions importantes. 体积大.

ɯʑo ʁnɯ-pɤrme chɤ-zɣɯt tɕe chɤ-mɯlɯm
他到两岁,变大了
See: tɯ-lɯm
mɤmbrɯmɤmbrɤt adverb
par intermittence. 断断续续. See: mbrɤt
mɤmbɯr stative verb
directional: _ Etym: ⁿbur. saillant. 凸.

znde ɲɯ-mɤmbɯr tɕe, mbɯt ɲɯ-ŋu
墙有个凸出的地方,快要塌下来了

pjɤ-mɤmbɯr
地上凸出来了
mɤmu intransitive verb
directional: lɤ- être la part la plus importante. 是主要的;占多数.

kɯre kɤ-rɤma nɯ jiʑora kɤ-mɤmu ɬoʁ
这个工作的重点部分要我们做

jiʑo ji-tɯrme nɯra kɤ-mɤmu ɬoʁ
要以我们的人为重点

a-tɤ-rʑaʁ kɯ-mɤmu nɯ nɯre pɯ-ari ɕti
我的时间主要花在那一方面

tɯ-ci kɤ-tshi a-kɤ-mɤmu ra
你主要还是喝水(不只要吃药)
mɤnɯɕaŋ adverb
je ne sais pas (expression toute faite, emprunt au situ). 我不知道(四土话借词).
mɤŋgɯ intransitive verb
être à l'intérieur. 在里面.

ɯʑo tɯrme kɯ-mɤŋgɯ ɕti tɕe ɯ-rŋa tu.
他是重要的人物,他面子很大

stu kɯ-mɤŋgɯ
最里层
Ant: mɤpɕi See: ɯ-ŋgɯ
mɤŋi noun
Mangi (village de Gdongbrgyad). 蒙岩村.
mɤpaχcɤl stative verb
directional: tɤ- être au centre. 在中间.

ɯʑo to-mɤpaχcɤl
他站在中间了
See: mɤχcɤl
mɤpɕi intransitive verb
se trouver à l'extérieur. 在外面.

stu kɯ-mɤpɕi
最外层的
See: ɯ-pɕi
mɤpɕoʁ noun
Etym: ma.pʰʲogs. l'envers, l'autre côté. 反面.
mɤpɤrthɤβ intransitive verb
directional: tɤ- être entre deux. 在两个的中间.

tɯrme χsɯm a-pɯ-tu-j, ɯ-χcɤl nɯ kɯ-mɤpɤrthɤβ
我们有三个人,中间的那个在(我们俩)中间

kɯ-mɤku nɯ tshɯraŋ ɲɯ-ŋu, kɯ-maqhu nɯ lɤβzaŋ ɲɯ-ŋu, waŋtɕin ɲɯ-mɤpɤrthɤβ
前面的是次让,后面的是罗桑,王金在中间
See: ɯ-pɤrthɤβ
mɤra ma conjunction
non seulement. 不但.

jisŋi tɤ-rɯndzɤtshi-a tɕe tɯmgo nɯ mɤra ma tɤjko kɯnɤ tɤ-ndza-t-a
我今天不但吃了饭,还吃了酸菜
mɤrdɤli noun
personne sans foi ni loi. 无法无天的人.

mɤrdɤli ɲɤ-ɕe qhe, nɯ ɯ-qhu kɤ-ndzɯmbra mɤ-nɤjtshɯ
他变得无法无天,从此以后,再教育也没有用
mɤrdom noun
fléau. 连枷.

mɤrdom ɯ-mu
连枷的把手

mɤrdom-mɲa
连枷打粮食的部分
mɤrnɤsɤŋo noun
mal comprendre une parole. 听错.

ɯʑo kɯ ɲɯ-ti ri, mɤrnɤsɤŋo ɲɤ-βzu-t-a
我听错了他讲的话
See: tɯ-rna See: sɤŋo1
mɤro noun
endroit sur lequel on fait sécher la nourriture. 粮架.

mɤro nɯ ɕoŋtɕa mɤ-kɯ-jpum tsa pjɯ́-wɣ-phɯt tɕe, choʁe chɯ́-wɣ-βʑoʁ tɕe ɲɯ́-wɣ-sɤɕpɯɕpa tɕe kɯ-spoʁ χsɯm tú-wɣ-sɤʑɯrja, tɕe nɯ kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ rorʁe nɯ mɤro ɯ-kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ ɲɯ-ɕe kɯ-tɕhɯt ɯ-tshɤt ma mɤ-kɯ-jpum pjɯ-ŋu ra. tɕe mɤ-ro ɯ-thoʁ pjɯ́-wɣ-lɣa tɕe ɲɯ́-wɣ-sɤʑɯrja tɕe pjɯ́-wɣ-sɤtsa tɕe, ɯ-kɯ-spoʁ mɤro raŋri ɣɯ tú-wɣ-z-nɯstɯ-stu tɕe rorʁe ɲɯ́-wɣ-rʁe tɕe tɤ-rɤku kú-wɣ-sɤro ŋu. tɕe nɯ tɤ-rɤku tú-wɣ-rɤwum cho tú-wɣ-sɯɣ-rom kɤ-nɯmga ŋu.
粮架就是把不太粗的木料砍下来,左右两边削下来,使它变扁,然后顺着木料的长度打三个洞,然后在洞里穿木棒,木棒的粗度要刚好配合洞的大小。在地面挖洞把粮架插在里面,这样排成一行,使粮架的每一个洞对端,然后穿木棒就把粮食架上去。粮架的作用是收拾粮食让它干。
mɤrom stative verb
directional: thɯ- directional: tɤ- enfler. 肿.

to-mɤrom
肿了

a-mi thɯ-mɤrom
我的脚肿了
mɤrpaʁ transitive verb
directional: tɤ- porter à l’épaule. 扛在肩上.

tɤ-mɤrpaʁ-a
我扛了

ki laχtɕha ki tɤ-mɤrpaʁ
你把这根东西扛在肩上
Syn: nɤrpaʁku See: tɯ-rpaʁ
mɤrtsaβ stative verb
directional: nɯ- piquant. 辣.

ɲɯ-tɯ-mɤrtsaβ
你脾气很泼辣
mɤrʑaβ intransitive verb
directional: nɯ- se marier (fille). 嫁人.

ɯ-me nɯ-mɤrʑaβ
他女儿结了婚
See: tɤ-rʑaβ
mɤsɲɯm stative verb
directional: tɤ- aimer manger les tissus, les cordes (bovidé). 喜欢吃麻织品,毛织品,皮革(牛).

fsapaʁ ɲɯ-mɤsɲɯm
牲畜爱吃纺织品
mɤstɤkɤmi adverb
de façon incompréhensible. 莫名其妙.

tʂu mɤstɤkɤmi ʑo pjɤ-mbɯt
路莫名其妙地塌下来了
mɤtɕɯ intransitive verb
directional: jɤ- aller dans la maison de son épouse après le mariage. 入赘(在别人家当女婿).

nɤʑo z-jɤ-tɯ-mɤtɕɯ ɕti
你是去上门的

nɤʑo ɣɯ-jɤ-tɯ-mɤtɕɯ ɕti
你是来上门的
See: tɤ-tɕɯ
mɤtsamɤmu noun
nouvelle famille. 新建立的家庭.
mɤtsomɤmu noun
conflit avec la belle-famille. 婆媳关系不和(的家庭).

ʑara nɯ-mɤtsomɤmu ɲɯ-thɯ
他们家的婆媳关系非常严重
mɤtɯmaʁri conjunction
comme ... le dit. 正如……所说的.

nɤj mɤtɯmaʁri = nɤj mɤ-tɯ-ti maʁ ri
正如你说的

ɯʑo mɤtɯmaʁri = ɯʑo mɤ-ti maʁ ri
正如他说的
See: ti See: maʁ1
mɤχcɤl intransitive verb
directional: tɤ- être au milieu. 在中间.

nɤʑo jɤ-mɤku tɕe aj tu-mɤχcal-a (tu-mɯpɤχcal-a)
你走前面吧,我走中间
See: See: ɯ-χcɤl
mɤzɯr intransitive verb
directional: lɤ- directional: thɯ- directional: kɤ- directional: nɯ-
être sur le côté. 在旁边.

pɯ-ŋke-j pɯ-ŋu tɕe, aʑo ɲɯ-mɤzɯr-a pɯ-ŋu (chɯ-mɤzɯr-a pɯ-ŋu)
我们走的时候,我在边缘

Etym: zur. reculé (endroit). 偏远;偏僻.
mɤʑɯ adverb
encore. 还有.

jisŋi mɤʑɯ nɤ-kɤ-thu ɯ́-tu
你今天还有问题吗?

mɤʑɯ tu-ti-a ŋu nɤ?
我再说一次吗?

mɤʑɯ pɯ-pɯ-ŋu nɤ
还有就是
See:
mgrɯn transitive verb
directional: nɯ- Etym: mgron. recevoir (un hôte), régaler (un hôte) avec. 接待;款待.

ɯʑo kɯ ɯ-zda na-mgrɯn tɕe, tʂha na-jtshi
他接待了客人,给他茶喝

aʑo ci ɲɯ-ta-mgrɯn
我请你吧
mgɯ transitive verb
directional: nɯ- avoir confiance en, admirer. 佩服;信任.

ɯʑo kɯ ɲɯ-tɯ́-wɣ-mgɯ
他很信任你

nɤʑo nɤ-ma tɤ-tɯ-nɤma-t nɯ ra ɲɯ-ta-mgɯ
我很相信你把工作做好了
mɢom transitive verb
directional: tɤ- se mordre les lèvres (de rage). 咬牙切齿(用上唇咬着下唇的表情).

to-sɤmbrɯ tɕe ɯ-mtɕhi to-mɢom
他生气了就做出咬牙切齿的表情

nɤ-mtɕhi ma-tɤ-tɯ-mɢom
你不要咬牙切齿
See: tamɢom
mi stative verb
directional: pɯ- directional: nɯ- directional: thɯ- s’éteindre. 灭.

smi ɲɤ-mi
火灭了

tɤtʂu ɲɤ-mi
灯灭了

ɣndʑɤβ pjɤ-mi
火灾灭了

pɯlthi kɤ-nɯt pɯ-tsu tɕe ʑaʑa mɯ́j-mi
引火线点燃以后久久不熄
See: ɣɤmi
mi noun
peuplier. 杨树.

mi nɯ si kɯ-mbro kɯ-wxti ci ŋu, tɯ-ci kɯ-tu zɯ tu-ɬoʁ ŋu, wuma ʑo ɣɤ-wxti, ɯ-jwaʁ tɯ-sni ɯ-tshɯɣa kɯ-fse ŋu, ɯ-jwaʁ mba, mpɕu, kɯ-wxti tsa ɲɯ-βze cha, ɯ-mnɯ ɣɯ jwaʁ jndʐɤz, thɯ-do tɕe ɯ-jwaʁ ɲɯ-ndɯβ ŋu. mi ɣɯ ɯ-βri nɯ kɯ-ɤrŋi ŋu, ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-si nɯ kɤ-ntɕhoz sna, tɕe mpɕɤr ri khro mɤ-ngɯt.
白杨是高大的树种,生长在有水的地方,长得很快,叶子薄、光滑、长得比较大,树苗的叶子很大,树老叶子也就变小。树身是绿色的,枝桠多,木料可以使用,很美但不是很结实。
mɟa transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- directional: _ prendre. 拿;捡.

nɯ-mɟe
你拿一下

nɤkɤcu tɕhaχɯ kɤ-mɟe
你把那边的茶壶拿过来

absorber. 吸收.

a-phoŋbu kɯ smɤn mɯ́j-mɟe tɕe kɤ-nɯsmɤn mɯ́j-khɯ
我吸收不了药,没有办法把病治好

recevoir (des mains de quelqu'un). 接到(从别人的手中).

tɤ-scoz ci nɯ-mɟa-t-a
我接到了一封信

ouvrir (couvercle). 揭开.

tɤ-fkaβ tɤ-mɟa-t-a (=tɤ-pɣaʁ-a)
我揭开了盖子
mɟoʁra noun
Etym: mgʲogs.rwa. corne où l'on met la poudre à fusil. 火药角.
mkɤɣɯr noun
collier. 项链.
mkhɤrmaŋ noun
Etym: ⁿkʰor.dmaŋs. peuple. 百姓.
mkhɤrŋa noun
Etym: ⁿkʰar.rŋa. gong. 锣.
mkhɤscoʁ noun
masque. 口罩.
mkhɤz stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- Etym: mkʰas. être bon à. 擅长.

ɕoŋβzu ɲɯ-mkhɤz
木匠很厉害

kɤ-rɤrɤt ɲɯ-mkhɤz
他很擅长写字
mkhoŋ noun
abri à bestiaux (dans les pâturages). (牧场上的)牛棚.
mkhroŋ intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ⁿkʰruŋ. se réincarner. 投胎;转世.

sprɯskɯ to-mkhroŋ
活佛转世了
mkhrɯmkhaŋ noun
Etym: kʰrims.kʰaŋ. prison. 监狱.
mkhrɯn stative verb
directional: tɤ- avare. 吝啬.

ɲɯ-znɤje tɕe ɲɯ-mkhrɯn
他很不舍得,很吝啬
mkhu stative verb
Etym: mkʰo. être nécessiteux. 缺吃少穿.

jiɕqha nɯ kɯ-mkhu ci ɕti
那个人缺吃少穿

tɤ-mkhu
他要了(别人给他东西)

ɯ-pɕawtsɯ maŋe, rŋɯl ɲɯ-mkhu
他没有钱,很缺钱

tɯ-ŋga ɲɯ-mkhu
他缺衣服
mkhu intransitive verb
directional: tɤ- réclamer. 向别人要.

laχtɕha ci pjɤ-tu tɕe ɲɤ-nɯsŋom tɕe to-mkhu
因为想得到那个东西,他向别人要了
mkhɯrlɤmnɯ noun
Etym: ⁿkʰor.lo. perceuse. 钻子.
mkhɯrlu noun
Etym: ⁿkʰor.lo. roue. 轮子.
mkɯm intransitive verb
directional: thɯ- directional: lɤ- avoir la tête tournée dans une certaine direction dans son lit. 头朝着(哪个方向)睡.

soz tɤ-tɕɯ nɯ rɤru tɤkha tɕe, tɕheme nɯ ɣɯ ɯ-jme pɕoʁ nɯ tɕu ntsɯ chɯ-mkɯm pjɤ-ŋu
早上,那个男孩子起来的时候,发现自己的头总是朝着他妻子的脚(独角鬼13)
See: tɤ-mkɯm See: nɤmkɯm
mkɯt intransitive verb
directional: tɤ- avaler de travers (avec du xanthoxyle). 呛到(吃花椒的时候).

to-mkɯt-a
我呛到了
mna intransitive verb
directional: tɤ-
meilleur. 优秀.
guérir. 痊愈;康复.

a-ɕqhe to-mna
我的咳嗽好了

nɤ-ɕqhe ɯ-ɲɯ́-mna?
你的咳嗽好了没有?

smɤn tu-ndze-a tɕe, a-ɕqhe a-tɤ-mna
我吃药,希望我的咳嗽会好

(smɤnba kɯ tɤ́-wɣ-nɯsman-a) mna ɕi mɤ-mna mɤxsi
医生给我治了病,不知道有没有效

a-tɤ-mna tsa tɕe, tɕe nɯɣi
(他母亲)好一些,他就会回来
See: ɣɤmna Ant: ʑɤn
mnɤm intransitive verb
directional: nɯ- avoir une odeur. 发出气味.

cha ɯ-di ɲɯ-mnɤm
酒有味道

ɯ-dɯχɯn ɲɯ-mnɤm
香味很浓

nɤki kɤ-ndza nɯ ɲɯ-mɲɤt tɕe ɯ-di ɲɯ-mnɤm
那个食物坏了,有臭味了
See: nɤmnɤm See: ɕɯmnɤm
mnɤt transitive verb
directional: _ refaire. 重新做.

kɤ-nɤma tú-wɣ-sɤpe tɕe kɤ-mnɤt mɤra
如果工作做好了的话,不需要重新做

kɤ-nɤma tɤ-mnɤt ma mɯ́jpe
你把工作重新做一遍,因为没有做好

kɤ-rɤrɤt pɯ-mnɤt
你重新写一遍

kɤ-ti tɤ-mnɤt
你重新讲一遍

kɤ-ɕe ci jɤ-mnɤt ɲɯ-ntshi
需要重新去一趟

kɤ-nɯrɤɣo ci thɯ-mnɤt ɲɯ-ntshi
要重新唱一遍
mnu stative verb
directional: nɯ-
lisse. 光滑.
doux. 柔软.

tɯ-ŋga ɲɯ-mnu
衣服很柔软

cha ɲɯ-mnu
酒的浓度低
See: mnumne See: mnule Ant: rʁom Ant: tsaβ
mnule stative verb
doux et chaux. 又柔软又光滑又暖和. See: mnumne See: mnu
mnumne stative verb
doux et chaux. 又柔软又光滑又暖和.

kɯ-mnumne ci ɲɯ-ŋu
它又柔软又光滑
See: mnu See: mnule
mɲaqrɯ noun
regard. 瞪眼.

ɯʑo kɯ a-ɕki mɲaqrɯ ci to-lɤt
他瞪了我一眼
See: nɯmɲaqrɯ
mɲaʁlaχtɕhɯ noun
gaspillage. 浪费.

mɲaʁlaχtɕhɯ ma-nɯ-tɯ-sɯxɕe
你不要浪费

kɯki tɯ-mgo tɤ-βzu-t-a ri, koŋla mɯ-ta-ndza-nɯ tɕe mɲaʁlaχtɕhɯ nɯ-ari
我做的饭他们没有吃完,被浪费了
mɲaʁmtsaʁ noun
criquet. 蝗虫.
mɲaʁtɕhɯβ noun
clin d'œil. 眨眼.

mɲaʁtɕhɯβ ci pɯ-lat-a
我眨了眼
mɲɤm noun
espèce d'arbre. 【野白杨】.

mɲɤm nɯ sɤtɕha kɯ-mbɤr tsa zgoku tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ mi ɣɯ cho naχtɕɯɣ ri xtɕi cho mba, ɯ-ru kɯ-pɣi ŋu, wuma ʑo ɣɤ-wxti, ɯ-si nɯ mɯ-tɤ-nɤkhɯ mɤɕtʂa mɤ-ngɯt
野白杨生长在半山上,叶子和白杨一样,但比较小和薄,树干是灰色的,长得很快,木质要经过烟熏才结实。
mɲɤt stative verb
directional: nɯ- se détériorer (nourriture), faible, maigre (personne). 食物变味;人虚弱、瘦.

tɤ-mthɯm ɲɤ-mɲɤt
肉变味了

nɤʑo ɲɤ-tɯ-mɲɤt
你瘦了
mɲi stative verb
peu. 少.
mɲo transitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备.

laχtɕha tɤ-mɲɤm
你准备东西吧

ɕoŋtɕa tɤ-mɲɤm
你准备木料吧

kɤ-ndza tɤ-mɲɤm
你准备食物吧

nɤ-ŋga tɤ-mɲo-t-a
我给你准备了衣服

nɤ-tʂha tɤ-mɲo-t-a
我给你准备早饭

nɤ-kɤ-nɤma tɤ-mɲo-t-a
我准备了你的工作
See: Syn: nɯftɕaka
mɲo stative verb
être prévisible. 在预料之中.

nɤ-laχtɕha tɯ-nɯβde ɲɯ-mɲo ɕti ma aʁɤndɯndɤt ʑo ɕɯ-tɯ-khɤt ɲɯ-ra
你总是到处走,肯定会丢东西

ɯʑo ndʐaβ ɲɯ-mɲo ɕti ma tɤ-ŋke tɕe tʂu pjɯ-ru ɲɯ-maʁ
他走路的时候不看路,肯定会摔跤
mɲoχpɣa noun
décorations (sur les pains à la vapeur). 包子上的花纹.
mɲɯka noun
humiliation. 耻辱.

ɯ-mɲɯka pjɤ-ɬoʁ
他受耻辱了
See: nɯmɲɯka
mɲɯmaŋ noun
Etym: mi.dmaŋs. tout le monde. 群众.
mɲɯrgɤt noun
Etym: mi.rgod. yéti. 野人.
mɲɯrɟɤβ noun
laic. 凡人,非宗教徒.
mɲɯrɟit noun
Etym: mi. progéniture. 孩子.
mɲɯrɯri noun
Etym: mi.re.re. chaque personne. 每个人.

mɲɯrɯri nɯ kɯ nɯ-kɤ-sɯso nɯ to-nɯ-ti-nɯ
每个人讲了自己的想法

mɲɯrɯri nɯ ɯ-tɯ-rju ɯ-tshɯɣa mɯ́j-naχtɕɯɣ
每个人讲话的方式都不一样
mɲɯʁʑi noun
Etym: mi.gʑi. humeur. 脾气,态度.

ɯ-mɲɯʁʑi βdi
他脾气好
See: nɯmɲɯʁʑi
mɲɯtɕhɤz noun
humeur. 脾气.

ɯ-mɲɯtɕhɤz tu
他有他的脾气

nɤ-mɲɯtɕhɤz ɲɯ-βdi (ɲɯ-tɯ-nɯmɲɯtɕhɤz)
你脾气很好
See: mɲɯʁʑi
mŋaʁnɤmŋaʁ ideophone.3
ouvrant la bouche avec difficulté, à l'article de la mort. 形容嘴巴一开一张,有气无力的样子.

ɯ-kɯ-mŋɤm ɯ-tɯ-thɯ kɯ ɯ-ɣmɤr mŋaʁnɤmŋaʁ tu-ste ma mɯ́j-cha
他病得很严重,嘴巴只能慢慢地一开一张(没有力气把话说出来)
mŋɤm stative verb
directional: tɤ- avoir mal. 痛.

a-xtu ɲɯ-mŋɤm
我肚子很痛

ndʑi-kɯ-mŋɤm ɯβrɤ-pɯ-tu?
你们俩没有生病吧?
mŋɤm stative verb
mŋɤrmŋɤr ideophone.2
regardant en allongeant le cou. 形容伸着脖子到处张望的样子.

khɤxtu ri ɲɯ-ndzur tɕe mŋɤrmŋɤr ʑo pjɯ-nɤrɯra ɲɯ-ŋu
他在房背上伸着脖子到处张望
mŋulɤn noun
semelle. 鞋底.
mŋurɯm noun
ouverture qui peut se refermer en tirant sur un fil (pantalon, sac). (可以收拢的)口(口袋、裤子).

lʁɤtɕɯ mŋurɯm kɤ-βzu-t-a
我把口袋的口收拢了。
mŋɯn stative verb
directional: pɯ-
content (d'avoir obtenu quelque chose). (得到了某个东西)很满意.

laχtɕha nɯ-kɯ-mbi-a nɯ pɯ-mŋɯn
你给了我的东西,我很满意(我很需要这个东西)

kɯ-mŋɯn maŋe
不需要(这个东西)

wo ki pɯ-mŋɯn rcanɯ wuma pɯ-pe
很需要(这个东西),很好

nɯ́-wɣ-mbi-a tɕe pɯ-mŋɯn
他给了我,我很满意

kɯ-mŋɯn ʑo ta-ndza
他很痛快地吃了

rassuré. 放心;心里踏实.

kɤ-nɯna mɯ́j-mŋɯn
(工作没有做好就)无法安心地休息
Syn: See: nɤmŋɯn
mochi noun
Etym: kʰʲi. chien. 狗.
moɣɤz noun
habit en laine féminin. 女子的毛织品衣服.
moli noun
chatte. 母猫.
moʁ transitive verb
directional: tɤ- manger de la tsampa. 吃粉状的食物;吃干糌粑.

tɯ-ɣndʑɤr to-moʁ
他吃了干糌粑

aʑo tɯ-ɣndʑɤr tɤ-moʁ-a
我吃了干糌粑
moʁmoʁ ideophone.2
très fine (poudre). 形容粉末极细,或者土壤软而看起来肥沃的样子.

sɯβɣi ɲɯ-ndɯβ moʁmoʁ ʑo
木屑是细的

βɣa kɯ tɯ-ɣndʑɤr kɯ-ndɯβ ʑo moʁmoʁ chɤ-tɕɤt (chɤ-ɣɤndɯβ ʑo moʁmoʁ)
水磨把糌粑磨得很细
mpɕa transitive verb
directional: tɤ- Etym: ⁿpʰʲa. reprocher, ne pas pouvoir pardonner. 责怪.

nɤʑɯɣ nɯ mɯ-tɤ-nɤma-t-a tɕe ma-tɤ-kɯ-mpɕa-a a ma
你的那个我没有做,不要责怪我
mpɕɤr intransitive verb
directional: thɯ- Etym: mtɕʰor. beau. 美,好看,好听. See: ɯ-kɯmpɕɤr
mpɕu stative verb
directional: nɯ- lisse. 光滑.

laʁdɯn ɯ-jɯ ɲɯ-mpɕu
工具的把子是光滑的

tɤ-jtsi ɲɯ-mpɕu
柱子是光滑的
mpɕɯmɤr noun
célébration. 庆祝.

ɯ-mpɕɯmɤr tɤ-βzu-t-a
我祝贺了他
mpɤβmpɤβ ideophone.2
épais et mou. 形容泡沫或蘑菇厚而软的样子. Syn: mphɤβmphɤβ
mphɤβmphɤβ ideophone.2
épais et mou. 形容泡沫或蘑菇厚而软的样子. Syn: mpɤβmpɤβ
mphɣaʁmphɣaʁ ideophone.2
très serré. 形容紧的样子.

ɯ-mthɤɣ mphɣaʁmphɣaʁ ʑo ko-xtɕɤr
他把腰带系得很紧
mphrɤt stative verb
directional: tɤ- Etym: ⁿpʰrod. bien fermé, sans interstice. 关紧,密封,没有缝隙.

rgɤm ɲɯ-mphrɤt
盒子关得很密封

khɯɣɲɟɯ mɯ́j-mphrɤt tɕe a-lɤ-mphrɤt ɲɯ-ra
窗子没有关紧,要关紧

mphruwa noun
chapelet. 玛尼珠子.
mphrɯɣ noun
Etym: pʰrug. habit tibétain en laine. 氆氇.
mphrɯmdɯt noun
Etym: ⁿpʰreŋ.mdud. groupe de neuf nœuds (sur un khatag ou avec un fil normal). 在哈达上打九个结.
mphrɯmɯ noun
prédiction. 看相;算命.

βlama kɯ a-mphrɯmɯ pa-ru
喇嘛给我算了命
See: rɯmphrɯmɯ
mphɯl intransitive verb
directional: nɯ- Etym: ⁿpʰel. se multiplier (animaux). 繁殖(动物).

paʁ ɲɤ-mphɯl
猪繁殖了
mphɯli noun
fibres de sésame. 芝麻皮(用来制火绒、麻布的纬线).
mphɯr transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- envelopper. 包.

kɯ-chi ɕoʁɕoʁ ɯ-ŋgɯ tɤ-mphɯr-a
我把这颗糖包在纸里了

ki tɯ-ŋga ki tɤ-mphɯr
你把衣服折起来

smɤn tɤ-mphɯr-a
我包了药

ɕkɤbɯ kɤ-mphɯr-a
我包了韭菜包子
mphɯrpa noun
bâton pour frapper les chiens. 打狗棒.
mpja stative verb
directional: thɯ- chaud. 热.

tɯ-ŋga ɲɯ-mpja
衣服很热

kɯ-mpja tɤ-ndze
你吃热的吧

nɤ-ŋga ra kɯ-mpja tɤ-ŋge
衣服穿暖一些
See: ɣɤmpja
mpɯ stative verb
directional: kɤ-
être mou. 柔软.
être tendre. 嫩.

tɯ-pa ɲɯ-mpɯ
坐的地方很软

sɤtɕha ko-mpɯ
地变软了

yangyu nɯnɯ chɯ́-wɣ-pu ɕɯŋgɯ tɕe rko ri, thɯ-smi tɕe ɲɯ-mpɯ ŋu loβ
洋芋煨熟之前很硬,熟了之后就是软的
mpɯmnu stative verb
directional: nɯ- mou. 柔软.

kɯki tɯ-nga ki ɲɯ-mpɯmnu tɕe, kɤ-ŋga ɲɯ-sɤscit
这件衣服很软,穿起来很舒服
mqlaʁ transitive verb
directional: thɯ- avaler. 吞.

tɯ-mgo thɯ-mqlaʁ-a
我把饭吞了

tɯ-ci thɯ-mqlaʁ-a
我咽了水

a-mci thɯ-mqlaʁ-a
我吞了口水

smɤn thɯ-mqlaʁ-a
我吞了药
mtɕhaʁnɤmtɕhaʁ ideophone.3
bruit que l'on fait lorsqu'on évalue le goût d'un aliment après l'avoir avalé. 细嚼慢咽的声音.

kɤ-rɯndzɤtshi ɯ-ʁjiz mtɕhaʁnɤmtɕhaʁ mɯ́j-ɣi
他细嚼慢咽发出声音,不想吃饭
mtɕhɤnmbrɯ noun
Etym: mtɕʰod.ⁿbru. grains destinés aux monastères. 供神的粮食.

rgɯnba smi pɯ́-wɣ-βlɯ tɕe, (fsaŋ lɤ́-wɣ-ta tɕe) tɤ-khɯ tu-tɕɤt nɯ ɣɯ ɯ-ŋgɯ kú-wɣ-lɤt cho rgɯnba lú-wɣ-sɤri ŋu
在寺庙里求烟仔,就把(粮食)用柏树枝熏一下供神
Syn: kɤsɤri
mtɕhɤnmi noun
Etym: mtɕʰod.me. lampe à beurre allumée. 点过的酥油灯.
mtɕhɤtkho noun
Etym: mtɕʰod.kʰaŋ. endroit où l'on fait des fumigations rituelles. 烧香的地方;经堂.
mtɕhi noun
argousier. 沙棘.

mtɕhi nɯ zgoku aʁɤndɯndɤt tu-ɬoʁ cha, ɯ-ru mɤ-astu, kɤ-jʁɯ-jʁu ŋu, ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-mdzu wuma ʑo mtɕoʁ, jpum. ɯ-ru nɯ kɯ-ɲaʁ ŋu. ɯ-rqhu jaʁ, ɯ-si nɯ kɤ-ɣɯŋgɯŋgɯ kɯ-fse ŋu, ɯ-rtaʁ ɯ-rqhu nɯ mpɕu, ɯ-si nɯ kɤ-βlɯ kɯnɤ mɤ-sna, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-pɣi tsa tɕe kɯ-ndɯ-ndɯβ, pɣɤmuj ɯ-tshɯɣa fse. ɯ-mɯntoʁ kɤ-mto me, ɯ-mat kɤ-tshoʁ ɕɯmɯma tɕe, ldʑaŋsɤr ŋu, thɯ-tɯt wuma ʑo qarŋe, ɯ-tɯ-tɕur saχaʁ ri mɤ-sɤndɤɣ.
沙棘在高山上到处生长,树干不直,弯弯曲曲的,枝桠多,刺又锋利又粗。树干是黑色,树皮很厚。树木是由一圈一圈的年轮组成的,枝桠的树皮是光滑的。木质连烧火都不好。叶子是灰色的,很小,形状像羽毛。看不见花,果实才开始结时是浅绿色,成熟后是黄色。吃起来很酸,但没有毒性。
mtɕhinaʁ noun
espèce de chien dont la bouche est noire et le corps rouge. 黑嘴巴的狗.
mtɕho transitive verb
directional: pɯ- fixer. 固定.

pjɯ-mtɕham-a
我固定

rɟɤɕi thɯ-rku-t-a tɕe, pɯ-mtɕho-t-a tɕe nɯ-sɤsɯɣ-a.
我套了楦头,把它固定了并弄紧了

qaʁ ɯ-jɯ thɯ-tshoʁ-a tɕe thɯ-mtɕho-t-a
我把锄头装上了把子并把它固定了
Syn: rɤsta
mtɕhortɯn noun
Etym: mtɕʰod.rten. stûpa. 塔.
mtɕhostɤt transitive verb
louer. 赞美;奉承.

jisŋi skɤrma kɯ-sna tu-ta-mtɕhostɤt-nɯ ŋu tɕe
在今天这个吉利的日子,我赞颂你们(山神)
mtɕhot -
mot de prière. 求神仙保佑.
mtɕhɯβ intransitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- mouiller, s’infiltrer. 浸入;渗入.

tɯ-ŋga ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ɲɤ-ɕe tɕe ɲɤ-mtɕhɯβ
水渗入到衣服里,浸湿了衣服

a-ŋga ɲɤ-k-ɤci-ci tɕe tɯ-ci kɯ ɲɤ-mtɕhɯβ
我的衣服湿了,浸泡了水

si (ɕoŋtɕa) ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ɲɤ-mtɕhɯβ
水渗透到木头里

stoʁ ko-mtɕhɯβ
胡豆(被水)泡了

directional: kɤ- ajouter. 添加.

kɤ-ndza mɯ́j-nɤrtaʁ tɕe kɤ-mtɕhɯβ ɲɯ-ɬoʁ
他觉得食物不够,要加一点

aʑo kɤ-ndza mɯ́j-nɤrtaʁ-a tɕe ku-kɯ-mtɕhɯβ-a ɲɯ-ntshi
我觉得食物不够,你要给我添一点
mtɕhɯtsaʁ noun
une maladie (boutons purulents sur la bouche, fièvre). 嘴唇上生疮,化脓,发烧.

ɯ-mtɕhɯtsaʁ ɲɤ-ɬoʁ
他嘴上生了疮
See: nɯmtɕhɯtsaʁ
mtɕoʁ stative verb
directional: tɤ- aiguisé. 锋利.

mbrɯtɕɯ ɲɯ-mtɕoʁ
刀很锋利

tɯmnɯ ɲɯ-mtɕoʁ
锥子很锋利

rɟaŋsoʁ ɲɯ-mtɕoʁ
锯子很锋利

mɤ-kɯ-mtɕoʁ
mtɕɯr intransitive verb
directional: _ tourner. 转动.

aʑo kɤ-mtɕɯr-a
我转过了(转身)

a-kɤrnoʁ ɲɯ-mtɕɯr
我头晕

mkhɯrlu ɲɯ-mtɕɯr
车在转动

zdɯm ɲɯ-mtɕɯr
云在转动

tɯ-mɯ mɤ-mtɕɯr zdɯm mtɕɯr
人世间的事变化无常
See: nɤmtɕɯrlu See: sɯmtɕɯr
mthama noun
le dernier. 最后;最终.

tɕetha ɯ-qhu mthama tɕe kɯ-pe ci βze
最终会有好结果

Etym: mtʰa.ma. le plus mauvais. 最低级.

nɤki laχtɕha nɯ ʁo stu mɤ-kɯ-pe mthama ʑo nɯ ɲɯ-ɕti
这个东西是最差的
mthɤrpɯ noun
décoration en argent qui pend de la ceinture. 垂吊在腰带上的银装饰品.
mthu stative verb
directional: thɯ-
qui a confiance en lui. 有自信(性情).

nɤ-sɯm ɯ-tɯ-mthu nɯ
你自以为是

ɯ-snoŋwa ɲɯ-mthu
他很有自信,觉得自高自大

qui a de la graisse. 膘情好;强壮.

ɯ-ɲɤm ɲɯ-pe tɕe ɲɯ-mthu
(牛)膘情很好,很强壮

ɯ-ɲɤm mɯ́j-pe tɕe mɯ́j-mthu, ndʐaβ ɲɯ-ŋu
牛膘情不好,不强壮,快要倒了

nɯŋɤdo nɯ ɲɯ-mthu, mɯ́j-mthu
老母牛膘情很好,膘情不好

Etym: mtʰo. trop haut (coup de fusil). 打枪瞄高. Ant: ʁma See: nɤmthu
mthuri noun
Etym: mtʰo.ris. feu mon père. 已故的父亲.

a-wa mthuri
我已故的父亲
mthɯ noun
Etym: mtʰu. mantra. 咒经.

mthɯ cho-lɤt
他念了咒经

ɯ-mthɯ thɯ-lat-a
我对他念了咒语
See: nɯmthɯ2
mthɯmɤr noun
sceau. 印章.

mthɯmɤr pɯ-ta-t-a
我盖了个章
Syn: thotsi
mthɯrnda noun
Etym: mtʰur.mda. rênes. 缰绳.
mthɯt transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- Etym: mtʰud. relier, rallonger. 连接起来(补充一部分).

ki tɯmbri ki mɯ́j-rtaʁ tɕe kɤ-mthɯt ɲɯ-ɬoʁ
这条绳子不够,需要把它连接起来

tɤ-ri nɯ kɯ mɯ́j-ɕaβ tɕe kɤ-mthɯt-a
绳子不够长,我就接了一段

ɯ-ŋga ɯ-ndo pɯ-mthɯt-a
我补了他的衣角

tɤ-pɤloʁ ɯ-ku thɯ-mthɯt-a
我补了袖子
Syn: sɤlɤɣɯ
mthɯxtɕɤr noun
ceinture (large, tissée à la main). 腰带. See: tɯ-mthɤɣ See: xtɕɤr
mti Variant: mtɯj noun
turquoise. 碧玉;绿松石.
mto transitive verb
directional: pɯ- voir. 看见.

lɯlu kɯ aʑo ʁnɯz ʑo ka-ndo pɯ-mto-t-a
我看见过猫抓了两只(小鸡)
mto stative verb
directional: tɤ-
être capable de voir. 看得见.

ɯ-mɲaʁ ɲɯ-mto ʂɯŋʂɯŋ ʑo
他眼睛看得很清楚(视力很好)

ɯ-mɲaʁ χchoʁe ni to-mto
他的双眼复明了

être fiable (prédiction). 灵(算卦).

ɯ-mphrɯmɯ wuma ʑo mto
他算的卦很灵
mtsaʁ intransitive verb
directional: _ sauter. 跳.

lanqiu mɯ́j-mtsaʁ, ɯ- qi mɯ́j-rtaʁ
篮球跳不了,气不够

aʑo pjɯ-kɯ-ɣɤrat-a-nɯ mɤ-ra ma aʑo pjɯ-nɯ-mtsaʁ-a jɤɣ
你们不需要把我扔下去,我自己跳

ɯ-rtsa ɲɯ-mtsaʁ, ɯ-sni ɲɯ-mtsaʁ
他的脉搏在跳动
Syn: nɯmdar See: nɯmbrɯmtsaʁ
mtshalɤɣrum noun
espèce d'ortie. 荨麻的一种.
mtshalɤɲaʁ noun
ortie. 荨麻的一种.
mtshalu noun
ortie. 荨麻【和麻】.

mtshalu kɯ kɤ́-wɣ-mtsɯɣ-a
被荨麻蛰到了

mtshalu nɯ sɯjno ci ŋu, kha ɯ-rkɯ kɯ-ɤrmbat tsa zndɤrchɤβ ɯ-ŋgɯ nɯ ra dɤn, mtshalu ɯ-ru ɯ-taʁ ɯ-jwaʁ ɯ-taʁ nɯ ra ɯ-rme dɤn tɕeri ɯ-rme sɤmtsɯɣ, ɯ-rme tɯ-ɕa ɲɯ-ɤtɯɣ tɕe ɕɯmŋɤm tɤ-ndɤr ʑo tu-tɕɤt ɕti, ɯ-mat tu-βze ɕɯŋgɯ kɤ-ndza sna. tɯ-xpa tɯ-xpa tu-ɬoʁ ŋu.
和麻是一种植物,生长在房子周边的墙缝里,和麻的茎和叶子上都长有细毛但这些细毛会蛰人,细毛碰到皮肤时,导致疼痛,皮肤上生痘痘,结果之前可以吃,每年都会发芽。
See: mtshalɤɲaʁ See: mtshalɤɣrum See: qarmamtshalu See: nɯmtshalu
mtshɤm transitive verb
directional: pɯ-
entendre. 听见.

ɯ-pɯ́-tɯ-mtshɤm
你听见了吗?

sentir. 闻到.

tɤ-khɯ ɯ-di pjɯ-tɯ-mtshɤm tɕe tú-wɣ-sɤɕqhe-a ŋu
我一闻到烟味都会咳嗽

ɯ-di ɲɯ-mtsham-a
我闻到它的气味了

ressentir. 感觉到.

tɤ-mpja ɲɯ-mtsham-a
我感觉到热

tɤ-ŋɤm ɲɯ-mtsham-a
我感觉到痛

tɤkhe tshɤfkri mɤ-mtshɤm
傻子感觉不到汤里加了很多盐

tɤkhe tshɤdɯɣ mɤ-mtshɤm
傻子感觉不到热
See: sɤmtshɤm See: amɯmtshɤm
mtshɤmdi noun
nom commun à plusieurs champs à Kamnyu. 干木鸟村几块田地的统称.
mtshɤmŋu noun
plage. 海边.
mtshɤri adverb
Etym: mtshar. étrange. 奇怪.

mtshɤri ɲɯ-sɯsam-a ma a-zda ra mɯ́j-nɤndʐo-nɯ ri aʑo ɲɯ-nɤndʐo-a
我觉得奇怪,其他人不冷,我却觉得很冷

nɯ tɕhi pɯ-ŋu kɯma mɯ́j-sɯʁjit-a tɕe mtshɤri ɲɯ-sɯsam-a
很奇怪,我根本就想不起到底是什么回事
See: sɤmtshɤr
mtshɤt stative verb
directional: tɤ- rempli. 满(再也不能装了).

tɯ-ci to-mtshɤt
满了水

lʁa to-mtshɤt
口袋满了

khɯtsa to-mtshɤt
碗满了

zɯm to-mtshɤt
桶满了
Syn: fka1 See: sɯmtshɤt
mtshi transitive verb
directional: tɤ- directional: _ conduire. 带路;牵.

jla tɤ-mtshi-t-a
我牵了犏牛

mbro tɤ-mtshi-t-a
我牵了马

tɕhaʁla zɯ tɯmbri ci kɤ-mtshi-t-a (kɤ-lat-a)
我在院子里拉了一根绳子(晒衣服)
mtshoŋ stative verb
directional: tɤ- Etym: mtsʰuŋs. être complet. 齐备;齐全.

laχtɕha ɯ-kɯ-χtɯ jɤ-ari-a ri, kɯ-mtshoŋ ʑo ɣɤʑu
我去买东西,需要的东西全部都有

xinhua shudian ɯ-ŋgɯ zɯ laχtɕha kɤ-χtɯ kɯ-mtshoŋ ʑo ɣɤʑu
在新华书店里,需要的东西全部都有

ɯ-ftɕaka ɲɯ-mtshoŋ
都准备齐全

a-ftɕaka tɤ-mtshoŋ
我什么都准备齐全了

ɯʑo ɯ-tɕha ɲɯ-mtshoŋ, mɤ-kɯ-rtaʁ maŋe
他条件齐全,没有什么欠缺的
mtshoʁlaŋ noun
Etym: mtsʰo.glaŋ. animal mythique vivant dans la mer (hippopotame). 海象(河马).
mtshoʁzaŋ noun
Etym: mtsʰog.zaŋs. la plus grosses des casseroles en cuivre. 最大的红铜锅子.

mtshoʁzaŋ nɯ tɯthɯ ɯ-ŋgɯz stu ʑo kɯ-wxti ŋu, tɯ-ci kɯɕnɯz zɯm tɕhɯt tu-kɯ-ti pjɤ-ŋu tɕe, tɯ-zɯm nɯ kɯtʂɤsqi kɯɕnɤsqi tɯ-rpa kɯ-tɕhɯt tu. ɯ-spa nɯ zaŋ ŋu, ɯ-mŋu kɯ-jɯ-jom ŋu, ɯ-mŋu tɕhi kɯ-jom nɯ ɯ-phoŋbu kɯnɤ jpum, ɯ-mthɤɣ ri ɯ-xtɕɤr kɯ-fse ci ku-ɕe ŋu tɕe nɯ ɯ-mthɯxtɕɤr tu-ti-nɯ ŋgrɤl. ɯ-mthɯxtɕɤr cho ɯ-mŋu ɯ-pɤrthɤβ nɯ ra thɯci tsuku ʑo ɯ-χpi ku-oʑɯrja ŋu, qaɟy ɯ-χpi, pɣa ɯ-χpi, lɤntsa, ʁjaŋtʂoŋ, rɟanaʁ tɕaʁri, kɯɕnom nɯ ra tu. mtshoʁzaŋ nɯ kɯɕɯŋgɯ rgɯnba kɯ-wxti tɯrme kɯ-dɤn ɣɯ nɯ-tʂha sɤ-ta, tɯ-tshi ɯ-sɤ-βzu nɯ ra pjɤ-ŋu.
|fv mtshoʁzaŋ 是锅里面最大的一种,据说能装七桶水,每一桶有六七十斤重。是用红铜铸成的。口很宽,口有多宽锅身就有多粗,在锅身中间箍着一根薄铜条,人们说是锅子的腰带。腰带和口之间排列着各种各样的图案,有鱼形花纹、鸟形花纹以及各种佛教图纹。过去,在大寺庙和人多的时候用来熬茶,煮粥。 mtshoʁzaŋ 是锅里面最大的一种,据说能装七桶水,每一桶有六七十斤重。是用红铜铸成的。口很宽,口有多宽锅身就有多粗,在锅身中间箍着一根薄铜条,人们说是锅子的腰带。腰带和口之间排列着各种各样的图案,有鱼形花纹、鸟形花纹以及各种佛教图纹。过去,在大寺庙和人多的时候用来熬茶,煮粥。
mtshukha noun
bord du lac. 海岸;湖边.
mtshɯβ intransitive verb
directional: nɯ- se noyer. 溺死.

ɲɤ-mtshɯβ
他溺死了
mtshɯntɕha noun
Etym: mtsʰon.tɕʰa. arme. 武器.
mtshɯzwɤr noun
lac. 湖.
mtsɯɣ transitive verb
directional: kɤ- mordre. 咬.

khɯna kɯ ndʐuwa ka-mtsɯɣ
狗咬了客人

lɯlu kɯ βʑɯ ka-mtsɯɣ
猫咬了老鼠

ɣʑo kɯ kɤ́-wɣ-mtsɯɣ-a
蜜蜂蛰了我
mtsɯr intransitive verb
directional: nɯ- avoir faim. 饿.

saχsɯ tɤ-ndze ma tɯrmɯ tɯ-mtsɯr
你吃中午饭,不然下午就会饿

tɤ-nɯsaχsɯ ma tɤ-pɤri ɕɯŋgɯ tɯ-mtsɯr
你吃中午饭,不然在晚餐之前就会饿)

aʑo ɲɯ-mtsɯr-a
我很饿

ɯʑo ɲɯ-mtsɯr
他很饿

nɤʑo ɲɯ-tɯ-mtsɯr ɯ-ŋu
你饿不饿

kɤ-mtsɯr ɲɯ-sɤɣdɯɣ
挨饿很辛苦

directional: thɯ- avoir très faim. 饿得厉害.
mtsɯrɕpaʁ intransitive verb
directional: nɯ- avoir soif et faim. 又饿又渴.

ɯʑo ʁo mtsɯrɕpaʁ ntsɯ ɕti kɯ
他一直又饿又渴的样子
mtʂɤkhoz noun
bavette. 口水巾.
mu intransitive verb
mu intransitive verb
directional: nɯ- avoir peur. 害怕.

aʑo pɯ-mu-a ma ɲɯ-sɤɣmu
因为很可怕,我害怕了
See: nɯɣmu See: ɕɯɣmu See: sɤɣmu
mu adverb
pas du tout. 根本没有.
mu,cɯɣ intransitive verb
vivre constament dans la peur. 提心吊胆,恐慌不安.

kɤ-mu kɤ-cɯɣ kɤ-rɤʑi kɯ-ra ɲɯ-sɤdɯɣ
整天提心吊胆的感觉不好受

ɲɯ-mu ɲɯ-cɯɣ ʑo
他提心吊胆

ma-tɯ-mu ma-tɯ-cɯɣ ma mɤ-ʁdɯɣ nɤ
你不要这样提心吊胆,不会有是的
múcin adverb
pas du tout. 根本没有.
mɯβʑi noun
Etym: me.bʑi. nakṣatra hasta. 轸宿.
mɯɕtaʁ stative verb
directional: thɯ- froid. 冷.

tɤjpa ɲɯ-mɯɕtaʁ
雪很冷

qale ɲɯ-mɯɕtaʁ
风很冷

rɯŋgu ɲɯ-mɯɕtaʁ
牧场很冷

ɯ-ku ra pjɤ-mɯɕtaʁ ʑo
他被吓到了
mɯɣ - See: ɕmɯɣ
mɯɣmɯɣ ideophone.2
souriant. 形容笑嘻嘻的模样.

mɯɣmɯɣ ɲɯ-nɤre
他笑嘻嘻的
mɯ́j-fɕaʁ -
il faut non seulement ... 不但要…….

tɯ-rɣi pjɯ-tu mɯ́j-fɕaʁ ma tɯ-ɣli kɯnɤ pjɯ-tu ra ma nɯ maʁ nɤ tɤ-rɤku tu-pe mɯ́j-cha
不但要有种子,也要有肥料,不然庄稼不会长好
mɯjphɤt intransitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- vomir. 呕吐.

yunche ɲo-βzu tɕe lo-mɯjphɤt
他晕车就吐了
Syn: qioʁ
mɯjrɯ intransitive verb
bien élevé. 受到良好的教育,孝顺.

ɯ-rɟit ra ɲɯ-mɯjrɯ-nɯ
他的孩子接受过很好的教育
mɯm stative verb
directional: tɤ- bon (goût). 香(味道)、好吃.

tɤ-mthɯm ɲɯ-mɯm
肉好吃

kɤ-ndzɤtshi ɲɯ-mɯm
食物好吃
mɯma postposition
à part. 除了.

kɤ-ndza mɯma a-jtɯ
除了食物,什么都能积攒
mɯmta stative verb
directional: thɯ- parler dans son sommeil, noctambule. 说梦话,患梦游症.

kɯ-mɯmta ci ɲɯ-ŋu
他是一个说梦话的人

cho-mɯmta
他说梦话了

ɲɯ-tɯ-mɯmta
你在说梦话
mɯmtsrɯɣ transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- aspirer à la paille. 吸吮(用吸管).

ɯʑo kɯ chɤmdɤru pa-mɯmtsrɯɣ
他吸了杂酒
mɯndʐamɯχtɕɯɣ noun
Etym: mi.ⁿdra.mi.gtɕig. toutes sortes. 各种各样.
mɯnmu intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- bouger. 动.

ɯʑo ɲɯ-mɯnmu
他在动

fsapaʁ ɲɯ-mɯnmu
牲畜在动
mɯntoʁ noun
Etym: me.tog. fleur. 花.

mɯntoʁ ɯ-spa
蓓蕾

stɤmku mɯntoʁ ɲɤ-lɤt
平原上的花开了

thaχtsa ɯ-χcɤl nɯ ɯ-mɯntoʁ rmi
花带中间的(图像)叫|fv mɯntoʁ mɯntoʁ
See: rɯmɯntoʁ See: arɯmɯntoʁ
mɯntoʁ sɤrtɕɯn noun
Etym: me.tog.gser.tɕan. fleur jaune. 金色的黄花.
mɯɴɢɯ noun
Ligularia fischeria. 山紫菀.

mɯɴɢɯ nɯ sɯjno ci ŋu. tɯ-ci ɯ-rkɯ tu-ɬoʁ rga. ɯ-jwaʁ ɯ-ru tu, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrtɯ-rtɯm kɯ-wxtɯ-wxti ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-qhuʁɤri kɯ-mpɕɯ-mpɕu ŋu, ɯ-χcɤl ɯ-spjɯŋ tu-ɬoʁ tɕe, nɯ ɯ-kɤχcɤl ri ɲɯ-rɯmɯntoʁ. ɯ-mɯntoʁ kɯ-qarŋɯ-rŋe kɯ-mpɕɯ-mpɕɤr ŋu, wuma ʑo nɤmbju, dɤn. ɯ-ru jpum. ɯ-ŋgɯ kɯ-so ŋu, tɤ-jko ɯ-cu kú-wɣ-nɯ-lɤt sna. fsapaʁ ndza pe. tɯ-ci kɯ-me ra tɕe tu-ɬoʁ mɤ-cha.
山紫菀是一种植物,一般生长在水边。叶子有茎,又大又圆。叶子前后两面都是光滑的。中间的茎生长时,在顶开花。花是大黄色的,很美,有光泽,长得很多。茎很粗,是空心的。可以放进酸菜里吃,也可以喂牲畜。没有水的地方长不出来。
mɯrkuj noun
espèce d'herbe. 草的一种. Syn: zgri
mɯrkɯ bitransitive verb
directional: tɤ- voler. 偷.

ɯʑo kɯ ta-mɯrkɯ ŋu
是他偷的
mɯrkɯrku noun
tous les soirs. 每天晚上.
mɯrmɯmbju noun
hirondelle. 燕子.

mɯrmɯmbju nɯ pɣa kɯ-xtɕi tsa ci ŋu, ɯ-βri ɲaʁ, ɯ-xtɤpa wɣrum, ɯ-jme artaʁ, tsɯntu fse, ɯ-ku xtɕi, jɤɣɤt ɯ-pa ri tɤ-rcoʁ kɯ kha tu-nɯ-βze ŋu, kɯ-dɯ-dɤn tɯtɯrca ku-rɤʑi-nɯ ŋu. tɯ-mɯ lɤt tɤ-kha tɕɤkɯ-ki ʑo ɲɯ-nɯqambɯmbjom ŋu tɕe, nɯ tɕu tɕe kɤ-mto dɤn ma nɯ mɤɕtʂa kɤ-mto rkɯn.
燕子是一种比较小的鸟,身子黑,腹部白,尾巴是分叉的,像剪刀一样。在走缘下用稀泥打窝,成群地生活在一起。快要下雨的时候,飞得很低,所以就见的多一些,在其它时候见的少一些。
mɯrmɯr ideophone.2
très fin (poudre). 形容磨得很细的样子.

tɯsqar ɲɯ-ndɯβ mɯrmɯr ʑo
糌粑磨得很细
mɯrnɤmɯr ideophone.2
bouchée après bouchée. 形容吃东西一口接着一口的样子.

rtɕhɯʁjɯ nɯ kɯ tɯrtɕhi ɯ-jwaʁ mɯrnɤmɯr tu-ndze ŋu
毛虫把酸酸草的叶子一口接着一口地吃得很快
mɯrʁɯz transitive verb
directional: pɯ- griffer. 抓.

lɯlu kɯ pɯ́-wɣ-mɯrʁɯz-a tɕe a-jaʁ pjɤ-qraʁ
猫把我抓了一下,抓破了我的手

ma-pɯ-tɯ-mɯrʁɯz ma tɯ-ɕɯmŋɤm
你别抓他,你令他很痛
mɯrtsɯɣ transitive verb
directional: nɯ- pincer (pour faire mal). 捏(惩罚人的方式).

nɯ́-wɣ-mɯrtsɯɣ-a
他捏了我

tɤ-pɤtso taʁndo mɯ-tɤ-tso tɕe, ɲɯ́-wɣ-mɯrtsɯɣ tɕe phɤn
小孩子不听话的时候捏一下就会好
mɯrʑa noun
Merja (village de Gdongbrgyad). 木尔渣村.
mɯsta stative verb
ancien. 古老.

wuma kɯ-mɯsta ci ɲɯ-ŋu
非常古老
mɯsti stative verb
directional: tɤ- seul. 孤单.

jiɕqha nɯ ɯʑosti ɲɯ-ŋu, kɯ-mɯsti ci ɲɯ-ŋu
他一个人,是个孤单的人
See: ɯ-sti
mɯtɕhɯmɯrɯz adverb
Etym: mi.tɕʰi.mi.rigs. toute sortes de. 各种各样.

tɯ-ŋga mɯtɕhɯmɯrɯz ɲɯ-xcat ʑo
有各种各样的衣服
mɯxte stative verb
être la majorité. 占多数.

kɯ-mɯxte ɯʑo kɯ ja-nɯtsɯm ɕti
他把大部分东西带回家了

kɯ-mɯxte aʑo tɤ-nɤma-t-a
大多数都是我做的

a-tɤ-rʑaʁ kɯ-mɯxte thɯ-arɕo ɕti
我的时间大部分都过完了

jiʑo kutɕu kɯrɯ tɯrme mɯxte-j
我们藏族在这里占多数的人口
mɯχtɤn stative verb
directional: tɤ- Etym: gtan. dans une situation stable. 踏实,稳定.

aʑɯɣ tɤ-mɯχtɤn
我的情况稳定了(不可能再有变动)

a-z-rɤʑi tɤ-mɯχtɤn
我住的地方固定了
mɯzi noun
Etym: mu.zi. poudre. 火药.
naŋɕa noun
doublure. 夹层衣服的内层部分. Ant: ɯ-ʁjoʁ
naŋma noun
Etym: naŋ.ma. partie intérieure des habits tibétains. 衣服里子(藏装).
naŋrzoŋ noun
rénovation (habitation). 装修.

jiʑo naŋrzoŋ ku-osɯ-βzu-j
我在装修房子
See: khɤrlɤn
naŋʁɯ noun
chemise. 衬衣.
naŋtɕɯ noun
organes internes. 内脏.
naʁa intransitive verb
directional: pɯ- travailler pour un salaire. 打工.

kɯ-naʁa jo-ɕe
他去打工了
Syn: nɯŋgra See: ta-ʁa
naʁdɤz transitive verb
directional: tɤ- détester. 讨厌;排挤;排斥.

ɲɯ́-wɣ-naʁdaz-a
他讨厌我、想排挤我

kɤnɤma mɤ-kɯ-cha nɯra ɲɯ-naʁdɤz
他排斥不会做工的那些人
See: ɯ-ʁdɤz
naʁdɯɣ transitive verb
directional: tɤ- chicaner. 计较,嫌弃.

ta-ma tú-wɣ-znɤma jɤɣ ma mɤ-naʁdɯɣ
可以让他做事,他不会介意的

tɯ́-wɣ-naʁdɯɣ
他会跟你计较

ɯʑo ɯ-ŋga tú-wɣ-ŋga jɤɣ ma mɤ-naʁdɯɣ
可以穿他的衣服,他不会介意的

ndzɤtshi mɤ-kɯ-mɯm jarma kɯnɤ, naʁdɯɣ
菜的味道他都要计较

ki kɯ-xtɕi jamar ʑo mɤ-naʁdɯɣ
这么小的事情,他不会计较

mɤ-naʁdɯɣ-a
我不在乎
See: ʁdɯɣ1
naʁju transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- directional: tɤ- directional: kɤ- directional: lɤ- curer (les dents, un trou etc). 掏(牙齿、洞等).

a-ɕɣa nɯ-naʁju-t-a
我掏了牙齿

zndɤrchɤβ thɯ-naʁju-t-a
我掏了缝隙

kɯspoʁ pjɤ-sti tɕe tɤ-naʁju-t-a
洞塞了,我把它捅了一下

a-rna kɤ-naʁju-t-a
我掏了耳朵

a-ɕna lɤ-naʁju-t-a
我抠了鼻子
naʁjɯβ transitive verb
directional: tɤ- se cacher derrière. 躲在……后.

tu-kɯ-naʁjɯβ-a tɕe a-pɯ-tɯ́-wɣ-mto
你躲在我身后,不让他们看见你
Syn: naʁrɯm See: ta-ʁjɯβ
naʁlo noun
casserole en fer. 生铁锅.
naʁnɤt - See: ʁnɤt
naʁnɤt transitive verb
directional: nɯ- être gêné de. 不好意思,过意不去.

ɯʑo kɯ kɤ-sɯzdɯɣ ɲɯ-naʁnɤt
他不好意思麻烦别人
naʁŋu noun
Etym: nag.ŋo. seconde période du mois. 下半月.
naʁre transitive verb
respecter et craindre. 敬重,敬畏.

ɯ-sloχpɯn ɲɯ-naʁre
他敬重他的老师
See: saʁre See:
naʁri stative verb
directional: kɤ- hourdé de graisse. 沾满油渍.

tɯ-ŋga ɲɯ-naʁri tɕe, kɤ-ŋga mɯ́j-sɯsam-a
衣服上沾满油渍,我不想穿
See: ta-ʁri
naʁrɯm transitive verb
se cacher en se plaçant derrière. 躲在……后面.

tu-ta-naʁrɯm tɕe a-mɤ-pɯ́-wɣ-mto-a
我要躲在你后面,不让别人看见我
Syn: naʁjɯβ See: saʁrɯm
naʁzi transitive verb
directional: tɤ- avoir besoin de. 需要用.

ɲɯ-naʁzi
他需要

tɯrme kɯ-dɤn tsa naʁzi-a
我需要多一点人

a-tɤ́-wɣ-qur-a naʁzi-a
我需要他帮我

cai ɕɯ-kɤ-χtɯ naʁzia
我需要去买菜

to-naʁzi
他以前不需要,现在需要了

nɤj nɤ-kɤ-naʁzi ɯ-tu ?
有没有什么需要的?

khɯtsa ɯ-tɯ-naʁzi ?
你需不需要碗?

kɤ-ʁndɯ ɯ-tɯ-naʁzi ?
你想挨打是吧?(教育小孩子)

mɤ-ta-naʁzi
我不需要你

nɤʑo nɤ-kɤ-nɤʁzi ɯ-ɣɤʑu nɤ, aʑo a-ɕki a-ɣɯ-jɤ-tɯ-re
如果你有需要的话,你就在我这里来拿
See: ʁzi
natɕhɯ noun
Etym: na.tɕʰu. marais. 沼泽(草坪上).
naχaʁ transitive verb
être surpris par. 对……感到惊奇.

aʑo ɲɯ-naχaʁ-a ɕti
我对这件事感到惊奇
Syn: nɤmtshɤr See: saχaʁ
naχɕɯn transitive verb
trouver propre. 觉得干净. Syn: naχtso See: saχɕɯn
naχkɯ noun
thé sans lait. 黑茶(不加牛奶).
naχpjɤt - See: χpjɤt
naχpjɤt -
directional: tɤ-

nɯ-βde a-tɤ-naχpjɤt
你放弃吧,没有必要坚持

mɯ-ɲɯ-ɣi nɤ a-tɤ-naχpjɤt
如果他不来就算了吧

kɤ-naχpjɤt mɤ-βze
不能这样就过去了(不能放弃)
naχsoz stative verb
directional: tɤ- Etym: gsos. frais. 新鲜.

tɯβli ɲɯ-naχsoz
苗子很新鲜(很有活力)

jiɕqha nɯ kɯ-naχsoz ci ɲɯ-ŋu
他是一个(面貌)很精神的人
naχtɕɯɣ stative verb
directional: tɤ- Etym: gtɕig. semblable. 一样.

naχtɕɯɣ ɕti
无所谓,都一样

mɤ-kɯ-naχtɕɯɣ tu thaŋ nɯ-sɯso-t-a
我想(两种说法的意思)可能不一样

ɯʑo cho tɕi-tshɯɣa naχtɕɯɣ-tɕi
我跟他长得很像
naχthɤβ transitive verb
directional: kɤ- en profiter pour. 趁机会.

aʁa tu ʑo kú-wɣ-naχthɤβ ra
要趁我有空的时候

aʑo mɤ-rɤʑia ʑo ko-naχthɤβ
他趁我不在的时候

ko-naχthɤβ tɕe kɯ-chi to-ndza
他趁了这个机会吃了糖

ɯʑo mɯ́j-rɤʑi ʑo kɤ-naχthaβ-a tɕe nɯ-nɯɣe-a ma nɯ maʁ nɤ kɤ-nɯɣi mɯ́j-nɤle
我趁了他不在的时候回来,不然的话他不让我回来
naχti transitive verb
directional: kɤ- devenir ami. 结为伴侣.

kɯ-mɤku ɯ-rʑaβ nɯ ɲɤ-βde tɕe kɯ-maqhu kɯmaʁ ci ko-naχti
他跟原来的妻子离了婚,跟另外一个结为伴侣了
See: tɯ-χti See: saχti
naχto transitive verb
directional: _ regarder fixement. 盯.

kɤ-naχto-t-a
我盯着他看了
naχtso - See: χtso
naχtso Variant: aʑɯχtso transitive verb
trouver propre. 觉得干净.

mɤ-kɤ-naχtso nɯra s-chɯ́-wɣ-βde
觉得不干净的东西就要扔掉
Syn: naχɕɯn Ant: ɴqhi
nbraʁ transitive verb
directional: lɤ- rendre la terre plus meuble. 锄(麦,青稞).

tɤɕi tɤ-nbraʁ-a
我锄了地种青稞

tɯ-ji ɯ-qhu kɯ-ɤrmbat tɕe, kɤ-nbraʁ tu-mda ŋu
收割之后不久,就是松土的时候
ndɤɣ stative verb
avoir trempé (assez). 泡好.

tɤjlu ɲɤ-ndɤɣ
面粉泡好了

nɤ-ŋga pɯ-ɣɤle a-nɯ-ndɤɣ tɕe kɤ-χtɕi mbat
把衣服泡好,这样就容易洗干净
ndɤre conjunction
par contre. 反而.
ndɤrmbjom stative verb
aux mouvements rapides. 勤快,动作伶俐. Syn: ɣɤphɯɕlaʁ See: mbjom
ndɤrndɤr ideophone.2
grand, imposant. 强壮.

jla ci rcanɯ kɯ-wxti ndɤrndɤr ci ɲɯ-ŋu
犏牛很强壮

ɯʑo ɯ-phoŋbu ndɤrndɤr ʑo ɲɯ-pa
他身材很高大
ndɣɤndɣɤt ideophone.2
(bois) entassé, très haut. 形容柴堆得很高的样子.

sɯpɣo ndɣɤndɣɤt ʑo pjɤ-ta
柴垛子堆得很高
See: ɣɤndɣɤndɣɤt
ndɣɤt ideophone.1
sursaut de frayeur. (吓了)一跳.

ndɣɤt ʑo pjɤ́-wɣ-znɤscɤr
把他吓了一跳
ndjɤndjɤt ideophone.2
imposant et gracieux. 亭亭玉立.

tɕhemɤpɯ ci ndjɤndjɤt ɲɯ-ŋu
女孩子亭亭玉立

tɕheme nɯ ɯ-phoŋbu ɯ-tɯ-mpɕɤr kɯ ndjɤndjɤt ʑo ɲɯ-pa
这个女子(身材)亭亭玉立
ndo transitive verb
ndo transitive verb
ndo transitive verb
directional: _ tenir, prendre. 拿.

mbrɯtɕɯ ɲɯ-tɯ-ɤsɯ-ndo
你在拿刀

tʂu kɤ-ndo-t-a
我守了路

aʑo kɯre tʂu ku-osɯ-ndo-a
我正在守路

kɯβdesqamnɯz ko-ndo
他开始进入42岁了

nɤ-mtɕhi kɤ-ndɤm
你闭嘴

nɤ-jaʁ kɤ-ndɤm
不要插手

attraper. 抓到;捕到.

ɣzɯ ɣɯ ɯ-pɯ ci ko-ndo tɕe jo-ɣɯt
(我们的邻居)抓到了猴崽子并把它带来了

directional: tɤ- devenir, prendre une charge. 当上.

rɟɤlpu to-ndo
他当上国王

directional: tɤ- tomber enceinte (animal femelle). 怀胎(动物).

paʁ ɣɯ ɯ-pɯ to-ndo
母猪怀了胎了

directional: kɤ- attraper (une maladie grave). 得病(致命的病).

ɯʑo kɯ aizheng ko-ndo
他得了癌症
See: nɤndɯndo See: ando See: nɤsnɯndo See: ɯ-rtsawa,ndo
ndo transitive verb
ndo transitive verb
ndom non human intransitive verb
directional: nɯ- horizontal. 横.

tʂu ri ɕoŋtɕa ci pjɤ-ndom
路中间横放着一条木柴

pjɤ-ndʐaβ tɕe pjɤ-ndom
他跌倒了,躺在地上了
See: xthom
ndoʁ stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- croquant, craquant (fruit, branche d'arbre). 脆(水果、树枝).

si ɲɯ-ndoʁ
木头是脆的

ʑmbri ɯ-rtaʁ a-nɯ-lni tɕe, tɕe mɤ-ndoʁ tɕe kɤ-qlɯt mɤ-khɯ
杨柳枝晒干了就不脆,不容易折
ndɯ intransitive verb
directional: _
être construit, être praticable (chemin, pont). 开通(桥、路).

tʂu ko-ndɯ (lo-ndɯ, ɲɤ-ndɯ, pjɤ-ndɯ)
路通了

ndzom ko-ndɯ
桥通了

kɯki ɯ-stu ki tʂu pɯ-me ri, pjɤ-ndɯ
以前没有路,现在就通了

kukɯtɕu tʂu pjɤ-nɯ-ndɯndɯ ɕti
以前这里路是通的

tɕhi to-ndɯ
有梯子

ɯ-jroʁ ko-ndɯ
他留了痕迹

apparaître (arc-en-ciel). 出现(彩虹).

ndʑa pjɤ-ndɯ
出现了彩虹
See: thɯ1
ndɯ intransitive verb
directional: tɤ- s'accumuler. 积累.

ji-kɯ-rtoʁ pɯ-dɤn tɕɤn, laχtɕha khro to-ndɯ
来看我们的人很多,所以收了很多东西

jisŋi tɯtsɣe nɯ khro to-ndɯ
我们今天生意(很好),赚到很多

tɯmpɕar nɤ tɯmpɕar ntsɯ na-kho-nɯ tɕe, tham tɕe sqamŋu-mpɕar jamar to-ndɯ
(虽然)他们一块一块地给,(但是)现在筹到十五块了

wo nɯ sthɯci kɯ-rkɯn nɤ, ndɯ ci me loβ
(他们给的)那么少,积攒不到很多

tɕhaʁra kɯ-rɯru nɯ kɯ kɯmŋu toŋtsi ku-wum ɲɯ-ɕti ri, tɯrmɯkha tɕe ʁnɯ-ri χsɯ-ri tu-ndɯ ɲɯ-ɕti / ku-ojtɯ ɕti
看厕所的人虽然每个人只拿五毛钱,到了下午就能积攒到两三百块钱
See: ajtɯ
ndɯβ stative verb
directional: nɯ- fine (poudre). 细(粉状).

mɯ́j-ndʐɤz kɯ ɲɯ-ndɯβ
不粗,很细
Ant: jndʐɤz See: ɣɤndɯβ
ndɯchu adverb
à l'ouest. 在西部. See: ɯ-ndɤcu
ndɯɣsa noun
Etym: ɴdug.sa. lieu de résidence. 住处(敬语).
ndɯl intransitive verb
directional: pɯ- être apprivoisé. 被驯服.

kɯki jla ki kɤ-ndɯl wuma ʑo pɯ-mbat
这头犏牛很好驯服
ndɯl transitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- pulvériser, mettre en poudre. 磨细.

ɕnɤto thɯ-ndɯl-a
我把鼻烟磨细了
ndɯn transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- Etym: ⁿdon. lire à haute voix. 读.

tɕe nɤ-χpi pɯ-ndɯn jɤɣ
好吧,你念你的故事吧

ɯ-mphru pɯ-ʑe tɕe pɯ-ndɯn
从头开始念吧
ndɯχu Variant: dɯχu noun
lis. 百合.

ndɯχu nɯ sɯjno ci ŋu, sɯŋgɯ cho praʁ ɯ-rchɤβ ra kɤ-ɬoʁ rga, ɯ-qa nɯ ɕkɤtɯm kɯ-fse ɲɯ-βze ŋu, ɯ-ru nɯ kɯ-rɲɟi tsa ʑo tu-fse cha, ɯ-rtaʁ ɲɯ-ɬoʁ mɤ-cha. ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-xtɕi tsa kɯ-ɤmtɕoʁ tsa ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ wuma ʑo mpɕɤr, ʁmɤrsɤr ŋu tɕe, ɲɯ-ʁaʁ tɕe, ɯ-mɯntoʁ nɯ pjɯ-nɯqhɤɴɢaʁ ɯ-qhu chu pɕoʁ tu-ŋgɤɣ ŋu, tɕe ɯ-taʁ kɯ-ɲaʁ kɤ-khra tu.
百合是一种植物,一般生长在灌木丛中和岩石上,根部像大蒜的根一样,茎细长,不分叉。叶子小而尖。花很美,金黄色。开花时,花瓣向后面卷起来,上面有黑点。
ndza transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ-
manger. 吃.
mâcher. 咀嚼.

βʑɯ kɯ tɯ-ŋga to-ndza
老鼠把衣服咬破了
ndzamthaŋ noun
Ndzamthang. 壤塘.
ndzar intransitive verb
directional: pɯ- s'égoutter complètement. 滤干;滗干.

tɯ-mɯ pjɤ-ndzar
雨下得不会再下

a-ŋga ɯ-taʁ tɯ-ci mɯ-pɯ-ndzar mɤɕtʂa pɯ-ndzur-a
一直站着,等到衣服上的水滴干了

tɯ-ŋga nɯ-χtɕi-t-a tɕe a-pɯ-ndzar tɕe chɯ́-wɣ-ɕkho jɤɣ
我洗了衣服,现在要滴干了才能晒

tɯ-ŋga nɯ-χtɕi-t-a tɕe a-pɯ-ndzar tɕe tɕetha ʑatsa zbaʁ
我洗了衣服,现在要滴干了就会很快变干

cai tɤ́-wɣ-χtɕi tɕe shaoji ɯ-ŋgɯ kɤ-rku ra ma kɤ-ndzar mɤ-cha
洗了菜以后要放在簸箕里,不然就不能变干

nɤ-ŋga nɯ-tɯ-χtɕi tɕe a-tɤ-tɯ-ɕɯɴqoʁ tɕe, tɕe kɤ-ndzar cha
洗了衣服以后一定要把它挂起来才能变干
See: kɯndzarmɯ See: mdzar
ndzaʁlaŋ noun
Etym: ⁿdzam.gliŋ. le monde. 世界.
ndzɤβ stative verb
directional: nɯ- collant, épais (gruau). 稠(粥)、黏(比较干).

tɯtshi ɲɯ-ndzɤβ
粥很稠

tɕhɯβroʁ kɯ-ndzɤβ
稠糌粑

smar chɤ-ndzɤβ
河里的泥沙变多了
ndzɤβrta noun
grosse perle du rosaire, utilisée pour compter les tours. 计数用的珠子(玛尼珠).
ndzɤpri noun
ours brun. 马熊. See: pri2
ndzɤqhɤjɯ noun
(fait) de manger dans son coin. 偷吃.

ndzɤqhɤjɯ to-βzu
他偷吃了很多
See: rɯndzɤqhɤjɯ
ndzɤrndzɤr ideophone.2
seul. 形容独自一人的样子.

tɯrme tɯ-rdoʁ ndzɤrndzɤr
单独一个人
ndzɤt intransitive verb
directional: thɯ- directional: tɤ- grandir. 长大.

stoʁ ɕɤxɕo tɕe to-ndzɤt
胡豆这几天长大

tɤ-pɤtso cho-ndzɤt
孩子长大了
ndzɤtshi noun
plat. 饭菜. See: rɯndzɤtshi
ndzɤtshi transitive verb
directional: tɤ- manger et boire. 吃喝.

ɯʑo kɯ tɯ-mgo ra to-ndzɤtshi
他把饭吃了
ndzi stative verb
enroué. 嗓子倒了(哑了).

a-rqo ko-ndzi
我嗓子嘶哑
ndziaʁ stative verb
directional: thɯ- solide (nœud). 紧(结).

kɯki tɤ-mtɯ chɤ-ndziaʁ tɕe kɤ-rla ɲɯ-ɴqa

foncé. 深(颜色).

ɯ-mdoʁ ɲɯ-ndziaʁ
颜色很深

complet (temps). 满、到期(时间).

tɯ-xpa ɲɤ-ndziaʁ
满了一周年
ndzom noun
pont. 桥. See: ndzom2
ndzom intransitive verb
directional: kɤ- couvrir le fleuve (glace). 覆盖河流(冰层).

tɯ-ci ɯ-taʁ tɤjpɣom ko-ndzom
水上结成了一层冰
See: ndzom1
ndzoʁ intransitive verb
directional: kɤ- porter (fruits; partie d'un objet). 结果子,带有.

ɯ-mat ko-ndzoʁ
结果了

ftɕar ko-ndzoʁ
春天到了

qartsɯ ko-ndzoʁ
冬天到了

jisŋi qihao ko-ndzoʁ
今天已经是七号了

zdɯm zgo ɯ-taʁ pjɤ-ndzoʁ tɕe mɯ-to-ka
云贴在山尖上,还没有离开地面
See:
ndzoʁtɣa noun
empan (pouce et index). 一拃(大拇指和食指之间的距离).
ndzri transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- directional: _ tordre. 拧.

aʑo tɯ-ŋga nɯ-χtɕi-t-a tɕe pɯ-ndzri-t-a tɕe tɯ-ci pɯ-tɕat-a
我把衣服洗了,然后把水拧出来了

tɯ-ŋga kɤ-χtɕi nɯ-jɤɣ tɕe tú-wɣ-ndzri ra, tɕe ɯ-ci a-pɯ-nɯ-ɬoʁ ra
洗完了衣服就要拧,这样水就会出来

a-ɕa ma-tɤ-tɯ-ndzri ma ɲɯ-mŋɤm
你不要拧我的肉,很痛!

rɟɯma kɤ-ndzri tɕe a-tɤ-ɤsɯɣ
你拧一下螺丝就会紧
ndzrɯ noun
poinçon. 凿子.

ndzrɯ pɯ-lat-a
我用了凿子
ndzu intransitive verb
directional: tɤ- être prêt. 准备好了,正要出发.

kɤ-ɕe pɤjkhu mɤ-ndzu-a
我还没有准备出发

kɤ-ɕe tɤ-ndzu-a
我准备出发了

ʑa a-tɤ-ndzu ɲɯ-ra tɕe tɤ-ɕɯmbɣom
你要早一点启程的话,就让他快点
ndzur intransitive verb
directional: tɤ- être debout. 站.

aʑo tɤ-ndzur-a
我站起来了

nɤʑo to-tɯ-ndzur
你站起来了
See: sɯɣndzur
ndzɯ transitive verb
directional: tɤ- éduquer. 教育.

tɤ-pɤtso kɤ-ndzɯ ra
一定要教育小孩子

a-mu kɯ tɤ́-wɣ-ndzɯ-a
我母亲教育了我
See: ndzɯmbra See: sindzɯ
ndzɯɣ stative verb
soigneux. 谨慎,做事很有条理.

nɤki tɯrme nɯ tɕhi tɤ-nɯ-mɯ-ma wuma ʑo kɯ-ndzɯɣ ci ŋu
这个人无论做什么事都非常谨慎
ndzɯmbra transitive verb
directional: tɤ- éduquer. 教育.

a-mu kɯ tɤ́-wɣ-ndzɯmbra-a
我母亲教育了我
See: ndzɯ
ndzɯŋɯ noun
récipient en terre. 泥巴捏成的罐子.
ndzɯpe noun
s'asseoir par terre avec les deux jambes l'une sur l'autre en travers (la manière dont les femmes doivent s'asseoir lorsqu'elles n'ont pas de travail à faire). 双腿斜在一边坐着(妇女坐的姿势).

ndzɯpe nɯ-βzu-t-a
我坐了
See: sɯndzɯpe
ndzɯr stative verb
être au complet. 齐全.

tɯrme jo-ndzɯr-nɯ
人们齐全了
Syn: tshoz
ndzɯrnaʁ noun
guêpe. 马蜂.

ndzɯrnaʁ nɯ ɯʑo mɯ́j-wxti ri, ku-kɯ-mtsɯɣ tɕe wuma ɲɯ-ɤɣɯtɯɣ tɕe ʁʑɯnɯ kɯ tɤŋkhɯt tɤ-kɤ-lɤt fse tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu ma kɤ-kɯ-mtsɯɣ tɕe pjɯ-kɯ-tʂaβ ɲɯ-ŋgrɤl, laʁnɯ-sŋi ku-kɯ-ɕɯ-rŋgɯ ɲɯ-ngrɤl, tɕe ɯʑo sɯku ri ku-ndzoʁ tɕe ɯ-kho kɯ-wxtɯ-wxti tu-nɯ-βze ɲɯ-cha. ɯ-kho nɯ kɯ-ɤrtɯ-rtɯm ɲɯ-ŋu. ɯ-spa nɯ tɕhi ŋu ma ku-nɤmɯma tɕe kɯ-mnɯ-mnu kɯ-mpɯ-mpɯ ci ɲɯ-ŋu, ɯ-ŋgɯ tɯ-mɯ cho qale ku-ɕe mɯ́j-cha, ɯ-kɯ-spoʁ pa pjɯ-ru ɲɯ-ŋu tɕe ɯʑo ɯ-kɯm ɲɯ-ŋu. kú-wɣ-nɯrca tɕe ɲɯ-kɯ-mtsɯɣ ma nɯ maʁ nɤ mɯ́j-kɯ-mtsɯɣ.
马蜂虽小,蜇人时毒性特别大,据说同被年轻人打了一拳一样难受,会晕倒,一两天不能起床。它栖息在树上,可以做很大的窝,不知是什么材料作成的,摸起来很柔和、很软,风雨透不进。洞口朝下,是蜂窝的门。有人骚扰时就会蜇,不然不会轻易蜇人。
ndʐa noun
cause. 原因.

aʑɯɣ ndʐa ŋu ɕi, nɤʑɯɣ ndʐa ŋu, aj mɯ́j-tso-a
不知道是你的原因,还是我的原因
ndʐaβ intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- directional: _
tomber à la renverse. 摔倒.

ɯʑo pjɤ-ndʐaβ
他摔倒了

pɯ-ndʐaβ-a
我摔倒了

dégringoler, rouler. 滚下.

tʂu mɯ́j-sɤɣa tɕe pjɤ-ndʐaβ
路不安全,他滚下去了

nɯŋa alo pjɤ-ndʐaβ
奶牛在那里滚下去了

s'effondrer (arbre, mur). 倒塌.

znde cho-ndʐaβ
墙倒下了
See: tʂaβ See: sɤndʐaβ
ndʐi stative verb
directional: pɯ- fondre. 融化.

tɯ-ci ɯ-rkɯ tɤjpɣom ra pjɤ-ndʐi
河边的冰融掉了

zgoku tɤjpa ra pjɤ-ndʐi
山上的雪融掉了

ta-mar pɯ-ndʐi
酥油融了
ndʐoʁ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: ⁿdrog. être effrayé (animal, surtout cheval). 受惊(动物,特别是马)到处乱跑乱跳.

mbro ɲɤ-ndʐoʁ
马受惊了
ndʐuwa noun
hôte. 客人.

jisŋi a-ndʐuwa ɣɤʑu wo
我今天有我客人
ndʐɯɣlɤm noun
règle. 规矩,政策.
ndʐɯm stative verb
directional: tɤ-
rapide. 快.
courant (parole). 流利(语言).

piqiu ɲɯ-ndʐɯm
皮球转动得很快

mkhɯrlu ɲɯ-ndʐɯm
轮子转动得很快

qale ɲɯ-ndʐɯm
风不停地吹

ɯ-tɯ-ɤre ɲɯ-ndʐɯm
他笑个不停

ɯ-ɕmi ɲɯ-ndʐɯm
他滔滔不绝地讲

kɤ-ti a-kɤ-ndʐɯm ɲɯ-sɯsam-a
我希望能讲得流利一点
ndʐɯnbu noun
Etym: mgron.po. hôte. 远方的客人.

ndʐɯnbu ɕe-a
我要出差
See: nɯndʐɯnbu
ndʐɯnɬa noun
cérémonie effectuée lorsqu'un membre de la famille part en voyage. 家里有人出行的时候,为了保佑他安全顺利而念的经. Syn: mdɯnri
ndʐɯnphɤrscoʁ noun
louche en cuivre. 红铜勺子.

ndʐɯnphɤrscoʁ nɯ scoʁ ɯ-jɯ kɯ-zri tsa ci ŋu, ɯ-jɯ nɯ ɕom ŋu, ɯ-pɤl nɯ ɯ-pa nɯ ra zan ŋu, ɯ-taʁ tɕe raʁ ku-ɕe ŋu, ɯ-mŋu nɯ li zaŋ ŋu, tɕe kɯɕɯŋgɯ tʂha ɯ-z-nɤrkɯku pjɤ-ŋu, tɯ-jno sɤ-rku mɤ-sna ma zaŋ cho raʁ ni ʁnaʁna ʑo kɯ-nɤmar nɯ-atɕaʁ tɕe ʁja ɲɯ-ɬoʁ ŋu tɕe, ʁja nɯ kɯ tɯrme tu-kɯ-ɕɯngo ŋgrɤl.
红铜勺子是把比较长的勺子,把是铁作成的,勺子头外层部分是红铜,里层是黄铜,勺沿也是红铜。过去是专门用来舀茶的器具,不能用来舀菜,因为黄铜和红铜沾上油会生锈,锈会导致人生病。
ndʐɯz stative verb
bien s'entendre. 谈得来.

tɕiʑo tɕi-khɤcɤl ndʐɯz ŋgrɤl
我们俩很谈得来

bien suivre le rythme (danse). 跟着节奏跳(舞).

ɯʑo kɤ-sɤmtshi ɲɯ-mkhɤz tɕe tɯrɟaʁ ɲɯ-ndʐɯz
他很会领舞,所以舞跳得很整齐
ndʑa noun
Etym: ndʑa. arc-en-ciel. 彩虹.

thaχtsa ɯ-rkɯ khatoʁ lu-kɯ-ɕe nɯ ɯ-ndʑa rmi
花带边的彩色竖条叫|fv ɯ-ndʑa ɯ-ndʑa
ndʑaʁ intransitive verb
directional: _
flotter, nager. 漂浮;游泳.

kɤ-ndʑaʁ ndɤre sɤɣmu tɕe aj mɤ-cha-a
游泳很恐怖,我不敢

traverser la rivière à gué. 涉过去.
ndʑɤβ intransitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- brûler. 燃烧.

ɕoʁɕoʁ to-ndʑɤβ
纸燃起来了

xɕaj a-tɤ-ndʑɤβ tɕe pe ma ɯ-fsɤqhe tɕe tɕe nɯ ɯ-stu nɯ kɯ-tshu tu-ɬoʁ ŋu, tɕe fsapaʁ ra rga-nɯ
草烧了是一件好事,因为第二年那个地方就会长出茂盛的草,牲畜们喜欢

tɯ-ŋga pjɤ-ndʑɤβ
衣服烧了

kha pjɤ-ndʑɤβ
房子烧了
See: tɕɤβ See: ɣndʑɤβ
ndʑɤm stative verb
directional: thɯ-
Etym: ⁿdʑam. chaud, tiède. 温暖.

kɯ-ndʑɤm tɤ-ndze
趁热吃!

tendre (personne). 温柔. See: ɣɤndʑɤm
ndʑɤrndʑɤr ideophone.2
très fin. 很细.

kɯ-xtshɯ-xtshɯm ndʑɤrndʑɤr ɲɯ-ŋu
非常细

tɤ-ri kɯ-fse ci ndʑɤrndʑɤr pjɤ-ri
ndʑɤrtaʁ noun
fourchette de bois. 木叉子. See: tɤ-rtaʁ See: ndʑu
ndʑɣaʁ intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- directional: pɯ- s'extraire (spontanément). (自动)挤出来.

tɤ-ndʑɣaʁ
(脓包)挤出来了

ɯ-tɯcɯste chɤ-ndʑɣaʁ
她羊水破了
See: tɕɣaʁ
ndʑɣɤrndʑɣɤr ideophone.2
long (à propos des dents). 形容牙齿长.

ɯ-ɕɣa ɯ-tɯ-zri kɯ ndʑɣɤrndʑɣɤr ʑo ɲɯ-pa
他的牙齿很长
ndʑiŋgri noun
Sambucus sp.. 血满草【臭草】.

ndʑiŋgri ɯ-di wuma ʑo sɤjloʁ, sɯjno kɯ-wxti tsa ci ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-tɕɤr tɕe kɯ-rɲɟi tsa ŋu, ɯ-βzɯr nɯ ra ɯ-ɕɣa kɯ-fse kɯ-xtɕɯ-xtɕi tu, ɯ-mɯntoʁ ɯ-tshɯɣa nɯ san tsa fse, ɯ-mdoʁ kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe, kɯ-ɣɯrni ŋu, wuma ʑo qiaβ.
臭草是一种发出臭味的大植物,叶子窄而长,叶边有小齿,花的形状像伞,花是白色的,果实成熟后是红色的,很苦。
ndʑiʑo pronoun
vous deux. 你们俩.
ndʑrɯ noun
lente. 虮子. See: zrɯɣ
ndʑrɯɕɤt noun
peigne à lentes. 捉虱子用的梳子.
ndʑu noun
baguettes. 筷子.

ndʑu kɯ tɤ-sɯ-mɟa-t-a
我用筷子夹了
See: andʑɯndʑu
ndʑɯ transitive verb
directional: kɤ- Etym: ʑu. accuser. 告状;投诉.

khɯtsa pɯ-tɯ-qrɯt, aʑo mɤ-ta-ndʑɯ
你把碗打破了,我不会告你的状
ndʑɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: ⁿdʑig. être détruit. 灭亡.

skalpa ɲɤ-ndʑɯɣ
世界灭亡了;时代变了
ndʑɯnɯ noun
Angelica sp.. 当归.

ndʑɯnɯ nɯ sɯjno ci ŋu. sɯŋgɯ tu-kɯ-ɬoʁ ci tu, lu-kɤ-nɯ-ji ci tu tɕe lonba ʑo kɯ-naχtɕɯɣ ɕti, ɯ-jwaʁ dɤn, ndɯβ, ɯ-χcɤl ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-jwaʁ cho aɣɯmdoʁ, ɯ-ru ɯ-kɤχcɤl tɕe, ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mɯntoʁ wɣrum, ɯ-mat dɤn. ɯ-di χɕɤβ, ɯ-qa nɯ kú-wɣ-sqa tɕe tú-wɣ-ndza tɕe smɤn kɯ-ʑru ci ɲɯ-ŋu. ɯ-jwaʁ kɤ-ndza sna.
当归是一种草,有的长在森林了,也有自己种的,都完全一样。叶子多、细小,中间长茎,茎和叶子颜色相同。茎的顶端开花,花是白色的,果实多,香味浓。根煮来吃是一种名贵的药。叶子也可以吃。
ndʑɯrpɯt stative verb
directional: thɯ- directional: tɤ- être engourdi. 麻木.

a-mi ɲɯ-ndʑɯrpɯt
我的脚是麻木的
See: ɣɤzoŋzoŋ
ndʑɯrwɯz noun
Sonchus brachyotus. 苣荬菜【苦苦草】.

ndʑɯrwɯz nɯ sɯjno ci ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-tɕɤr kɯ-rɲɟi tsa ŋu, kɯ-ɤɣrɤɣrum tsa ŋu, ɯ-spjɯŋ tu-ɬoʁ tɕe, kɯ-zri tsa tɯ-ɟom jarma tu-βze cha. ɯ-ru ɯ-taʁ ɯ-jwaʁ tu-oʑɯrja ŋu. ɯ-kɤχcɤl tɕe ɲɯ-rɯmɯntoʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-qarŋe ŋu. ɯ-jwaʁ ɯ-βzɯr nɯ ra ɯ-mdzu kɯ-fse kɯ-xtɕɯ-xtɕi tu. pɯ́-wɣ-qlɯt tɕe, ɯ-lu tu, qiaβ. fsapaʁ ndza ma mɤ-sna.
苦苦草是一种植物,叶子窄而长,带有白色,茎长出来时,可以长到一米来高。叶子排列在茎上。茎的顶上开花。花是黄色的。叶子边缘有小刺。折断时有乳汁,很苦,只能喂牲畜。
nétɕi particle
non ?. 吧.

nɤ-smɤn mɯ-ko-tɯ-tshi-t nétɕi
你没有喝药吧?

tɤ-mbɣom tu-ti-a ŋu nétɕi
我不是叫你快点吗?

japa kɯnɤ nɤ-ɴɢar ɯ-ŋgɯ tɤ-se pɯ-tu nétɕi
去年你的痰也有痰对吧
nɤboʁboʁ transitive verb
directional: kɤ- s'attrouper autour de. 簇拥.

tɯrme ci a-pɯ-ndʐaβ tɕe kɯmaʁ tɯrme ra ku-nɤboʁboʁ-nɯ tɕe tu-qur-nɯ ŋgrɤl
当有人摔跤的时候,其他人会拥上来帮他
Syn: nɤɣɯβɣɯβ
nɤβdɤle transitive verb
jeter dans tous les sens. 甩来甩去,扔来扔去.

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-kɯmtɕhɯ nɯ ɲɯ-ɤz-nɤβdɤle tɕe ɲɯ-ɤnɯɣro
小孩子把玩具甩来甩去

directional: nɯ- négliger. 忽略,不管.

tɤ-pɤtso ma-nɯ-tɯ-nɤβdɤle ma mɤ-pe
你不忽略小孩子
nɤβdɤle - See: βde
nɤβdi intransitive verb
directional: kɤ- sois en bonne santé. 祝你平安.

aj nɯɕe-a ŋu, kɤ-nɤβdi
我回去了,祝你平安

aʑo nɯ mɤɕtʂa pɯ-rɤʑi-a, kɤ-nɤβdi
我坐了这么多,现在要走了,祝你平安

kɤ-nɤβdi je !
祝你平安(离别的人出发时对留住的人说的)

kɤ-nɤβdi-ndʑi
祝你们俩平安
nɤβɟu transitive verb
directional: pɯ- se servir de ... comme d'un matelas. 垫着坐.

bandeng pɯ-nɤβɟe
坐在板凳上吧

tɤ-βɟu pɯ-nɤβɟe
用垫子垫着坐吧

ɯ-thoʁ ɲɯ-ɤci tɕe, a-ŋga pɯ-nɯ-nɤβɟu-t-a
因为地上很湿,所以我垫了衣服坐
See: tɤ-βɟu
nɤβɟɯβɟi transitive verb
directional: tɤ- poursuivre dans tous les sens. 追来追去.

aj nɤj tu-ta-nɯβɟɯβji
我把你追来追去

nɤʑo kɯ aʑo tu-kɯnɤβɟɯβɟi-a
你把我追来追去

khɯna kɯ tshɤt ta-nɤβɟɯβɟi
狗把山羊追得到处跑了
See: βɟi1
nɤβrɯβraʁ transitive verb
attacher dans tous les sens. 拴来拴去.
nɤβrɯβraʁ - See: βraʁ
nɤβzɯβzu transitive verb
aller faire à des endroits différents. 到处去做.

ɯʑo kɯ tɯtsɣe ɲɯ-ɤz-nɤβzɯβzu
他到处去做生意
nɤβzɯβzu - See: βzu1
nɤcu stative verb
bien s'entendre avec. 合得来.

tɯrme ra nɯ-rca ɲɯ-tɯ-nɤcu
你跟那些人合得来
See: nɯrɯcu
nɤcu - See: acu
nɤcɯpa transitive verb
directional: tɤ- fermer et ouvrir. 开和关. See: See: pa1
nɤɕarlar transitive verb
directional: nɯ- chercher partout. 到处找. See: ɕar Syn: nɤɕɯɕar
nɤɕejɣi Variant: nɤɕejɣɯjɣi intransitive verb
directional: _ aller et venir. 来回;来来往往(次数多).

kɯm a-pɯ-ɲɟɯ, khɯɣɲɟɯ a-pɯ-ɲɟɯ tɕe, kha ɯ-ŋgɯ qale nɯ ju-nɤɕejɣi ɲɯ-cha, tɕe qale ɯ-mbe ju-ɕe, qale kɯ-ɕɤɣ ju-ɣi ɲɯ-cha tɕe ɲɯ-sɤscit
如果门和窗子是开着的,风可以在屋里流动,旧的空气流出,新鲜空气流进来,这样就显得舒服一些
See: See:
nɤɕkhɯɕkho intransitive verb
directional: nɯ- faire sécher pendant plusieurs jours en retournant régulièrement. 晒几天,翻来覆去地晒.

stoʁ staχpɯ ɲɤ-k-ɤci tɕe, jisŋi na-nɤɕkhɯɕkho
胡豆和豌豆湿了,所以他今天把它们晒干了

tɯ-ŋga mɯ-tɤ-kɯ-zbaʁ ri, jisŋi na-nɤɕkhɯɕkho
衣服没有干,所以他今天晒干了
nɤɕqa transitive verb
directional: nɯ- supporter. 忍耐.

jɯfɕɯr a-xtu tɤ-mŋɤm tɕe nɯ-nɤɕqa-t-a
昨天我肚子疼起来了,但是我还是忍了

ɯ-sŋɯro kɤ-lɤt ɲɤ-nɤɕqa
他屏住呼吸了

tɯ-rju kɯ-ŋɤn ɲɯ-ti tɕe, na-nɤɕqa
他说了很难听的话,但是他还是忍了
nɤɕqraʁ transitive verb
trouver intelligent. 觉得聪明.

ɯʑo ndɤre, aʑo wuma ɲɯ-nɤɕqraʁ-a
我觉得他很聪明
nɤɕqraʁ - See: ɕqraʁ
nɤɕthɯɕthɯz transitive verb
montrer à tout le monde. 给大家看. See: ʑɣɤɕthɯz
nɤɕthɯɕthɯz - See: ɕthɯz
nɤɕtʂaʁli transitive verb
directional: nɯ- torturer. 折磨.
nɤɕu intransitive verb
directional: kɤ- se protéger du soleil. 避暑.

si ɯ-pa kɤ-nɤɕu-a
我在树下面避暑了
See: ɣɤɕu
nɤɕɯɕar transitive verb
directional: nɯ- chercher partout. 到处找.

nɯ-nɤɕɯɕar-a
我到处找了
Syn: nɤɕarlar See: ɕar
nɤɕɯɕe intransitive verb
directional: _ aller partout. 到处走,出远门.

a-mɤ-jɤ-nɤɕɯɕe
不要让它到处走(一般说牲畜)
See:
nɤɕɯɕi transitive verb
directional: _ traîner par terre. 在地上拖.

ɕoŋtɕa kɤ-fkur mɯ́j-sɤcha tɕe thɯ-nɤɕɯɕi-t-a ɕti
木料背不动,所以我拖了
Syn: nɤkhɯkhrɯt
nɤdɤn transitive verb
trouver nombreux. 觉得很多.
nɤdɤn - See: dɤn
nɤfcaʁ transitive verb
directional: tɤ- se servir (d'un tissu= pour protéger son dos lorsque l'on porte des charges sur le dos. 当作背垫.

mboʁ tɤ-nɤfcaʁ-a
我把正方形布料当作背垫了
See: tɯfcaʁ
nɤfɕɯfɕɤt transitive verb
raconter partout. 到处传送.

ki χpi ki kɤ-nɤfɕɯfɕɤt ci ŋu
这个故事很出名
nɤfɕɯfɕɤt - See: fɕɤt1
nɤfkɯfkur transitive verb
directional: tɤ- aller et revenir en portant sur le dos. 背来背去.
nɤfkɯfkur - See: fkur
nɤfse transitive verb
trouver ressemblant. 觉得很像. See: sɤfse See: amɯfse See: nɯfse1 See: nɯfse2
nɤfse transitive verb
directional: pɯ- trouver semblable. 觉得相似;觉得好像.

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɤfse-a
我觉得这个人很像他

jiɕqha nɯnɯ xiangbolin ŋu thaŋ ri, ɲɯ-nɤfse-a ri, ŋu maʁ mɤxsi
我觉得这个人很像向柏霖,但不清楚是不是他

nɤʑo ndɤre a-mu ɲɯ-ta-nɤfse
我觉得你很像我的母亲

jɯfɕɯr pɯ-kɯ-fse nɯ ra a-jmŋo ʑo ɲɯ-nɤfse-a
昨天发生的事情我觉得像一场梦一样
See: fse1
nɤfskɯfskɤr transitive verb
directional: tɤ- tourner autour. 转来转去.

si ɣɯ ɯ-rkɯ tú-wɣ-nɤfskɯfskɤr tɕe tɤjmɤɣ ɣɯ-mto
在树的周围转来转去就会找到菌子
See: tɯ-tɤfskɤr
nɤfsɯfse intransitive verb
directional: tɤ-
être présomptueux. 自以为是;装模作样.

nɤ-kɤ-nɤfsɯfse ra mɤ-ra, nɤ-stu tɤ-fse
你不要装模作样,要规矩一点

nɯ ɕɯŋgɯ kɯ-fse mɯ-to-nɤfsɯfse tɕe tham tɕe ɲɯ-pe
他没有以前那样自以为是了,现在好了

faire n'importe quoi. 乱来.

ma-tɯ-nɤfsɯfse
你不要乱来
nɤfsɯr transitive verb
directional: tɤ- se servir comme cible. 当靶子.

tɤ-nɤfsɯr-a
我把它当靶子了

rdɤstaʁ tɤ-lat-a tɕe tɤ-nɤfsɯr-a
我扔了一块石头,当做靶子

tɤfsɯr ʑ-lɤ-ta-t-a tɕe tɤ-nɤfsɯr-a
我把靶子放在那里,当做靶子

ʁmaʁmi ra kɯ χɕɤlphoŋ ɲɯ-ɤz-nɤfsɯr-nɯ
士兵们把瓶子当靶子(练习打枪)
See: tɤfsɯr
nɤgɯr transitive verb
faire la plus grande partie de. 大多数都是…….

tɯ-ɣli kɤ-nɯzʁe nɤj pɯ-tɯ-nɤgɯr
肥料大多数都是你背的

accepter de son plein gré (des critiques). 心服口服地接受批评.

mɯ́j-nɤgɯr-a
我不服气
nɤɣa intransitive verb
ne pas avoir de vertige. 不畏高.

praʁ ɯ-taʁ ɲɯ-nɤɣa
他在悬崖上不畏高

kɯ-mbro kɤ-ɕe ɲɯ-cha, ɲɯ-nɤɣa
他可以去很高的地方,他不畏高

ndzom ɯ-taʁ ɲɯ-nɤɣa
他在桥上不畏高

mɯ́j-nɤɣa tɕe, kɯ-mbro kɤ-ɕe mɯ́j-nɤz
他畏高,不敢去到高地

être complètement visible. 完全看得到;明显.

tɤɣal ɲɯ-rɤʑi tɕe ɲɯ-nɤɣa
完全看得到他
Ant: nɤjmbɣom Syn: sɤmto
nɤɣɤɕe transitive verb
trouver que (le temps) va vite. 觉得时间过得很快.

tɤ-rʑaʁ mɯ́j-nɤɣɤɕe-a
我觉得时间过得很慢
nɤɣɤɕe - See: ɣɤɕe
nɤɣɤzri transitive verb
trouver que ...s'allonge vite. 觉得……长得快.

a-ndzrɯ ɲɯ-nɤɣɤzri-a tɕe tshɯrɟɯn ɲɯ-phɯt-a ŋu
我觉得指甲长得很快,要经常剪
See: zri
nɤɣɤzri - See: zri
nɤɣɟaj transitive verb
directional: tɤ- forcer, soulever avec un levier. 撬开.

rŋgɯ tɤ-nɤɣɟaj-a
我把石包撬开了

kɯm kɤ-cɯ mɯ́j-khɯ tɕe tɤ-nɤɣɟaj-i
门打不开了,我们就把它撬开了
See: tɤɣɟaj
nɤɣlɤɣle transitive verb
frotter dans tous les sens. 揉来揉去.
nɤɣlɤɣle - See: ɣle
nɤɣmaʁ transitive verb
directional: nɯ- considérer comme injuste, regretter. 觉得不对;后悔.

jiɕqha tɤ-kɯ-nɤmqe-a tɕe nɯ-nɤɣmaʁ-a
你刚才骂我,我觉得是不对的

tɤ-ta-nɤmqe tɕe nɯ-nɤɣmaʁ-a
我骂了你,现在后悔了
See: maʁ1
nɤɣmbat intransitive verb
directional: pɯ- finir facilement. 很轻松地做完.

laχtɕha kɤ-nɯzʁe-t-a, pɯ-nɤɣmbat-a
我搬东西,很轻松地搬完了

jisŋi kaoshi tɤ-βzu-t-a, pɯ-nɤɣmbat-a
今天的考试很轻松就做完了

directional: tɤ- être presque fini. 快没有了,只剩下一点.

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ kɤ-rku nɯ to-nɤɣmbat
装在口袋里的东西快没有了
See:
nɤɣmbɤβ transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- être disposé à écouter. 服从;愿意听.

aj tu-ti-a nɯ maka mɯ́j-kɯ-nɤɣmbaβ-a
我说的话你怎么都愿意听

tɤ-ndzɯmbra-t-a tɕe, ɲɯ-nɤɣmbɤβ
我教育了他,他就听了
nɤɣmɤr transitive verb
directional: tɤ- tenir dans la bouche. 含在嘴里.

aʑo kɯ-chi tɤ-nɤɣmar-a
我把糖含在嘴里了
See: tɯ-ɣmɤr
nɤɣro transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- directional: pɯ-
jouer à. 玩(某种游戏).

lanqiu nɯ-nɤɣro-t-a
我打了篮球

ta-ma tɤ-nɤme lanqiu ma-nɯ-tɯ-nɤɣrɤm
你工作啦,不要打篮球

aki aʑo lanqiu pɯ-az-nɤɣro-a
(过去时)我打篮球

taquiner. 逗弄.
nɤɣro - See: aɣro
nɤɣrɯ transitive verb
directional: tɤ- avoir besoin de. 需要.

tɕhi kɯ-fse tɯ-nɤɣri
你需要怎么样的东西?

nɤʑo ɲɯ-tɯ-nɤɣri ndʐa aj chɯ-fɕi-a ŋu
我会根据你需要的东西打铁的

ki ɲɯ-nɤɣri-a, ki mɯ́j-nɤɣri-a
我需要这个,不需要那个

mɤ-kɤ-nɤɣrɯ nɯ aʑɯɣ mɯ́j-ra
不需要的东西我不要
nɤɣɯβɣɯβ transitive verb
directional: kɤ- s'attrouper. 簇拥,围拢.

tɤ-mthɯm ci a-pɯ-tu tɕe, khɯna ra kɯ ku-nɤɣɯβɣɯβ-nɯ ʑo ŋu
当有一块肉在那里的时候,狗就蜂拥而来
Syn: nɤboʁboʁ
nɤɣʑa transitive verb
directional: tɤ- récolter. 拔出来;收割(大麻).

tasa tɤ-nɤɣʑa-t-a
我把大麻收割了(选出不能结种子的大麻)
See:
nɤj pronoun
toi. 你. See: nɤʑo
nɤja intransitive verb
directional: pɯ- être dommage. 可惜.

jiɕqha laχtɕha pjɤ-ɴɢrɯ, pɯ-nɤja
这个东西破了,很可惜
See: znɤja
nɤjaʁ transitive verb
directional: kɤ- toucher. 抚摸.

ɯʑo kɯ kɤ́-wɣ-nɤjaʁ-a
他抚摸了我
Syn: nɤmɤle Syn: nɤmɯma See:
nɤjaʁ transitive verb
trouver trop épais. 觉得太厚.

a-ŋga ɲɯ-nɤjaʁ-a
我觉得衣服太厚
See: jaʁ
nɤjɤrjɤr transitive verb
directional: nɯ- porter une lourde charge (à plusieurs). (几个人)抬很重的东西.

kɯki lʁa ki ɯ-ŋgɯ ɲɯ-mtshɤt tɕe, nɯ-nɤjɤrjɤr-tɕi tɕe, nɯ-sɤzɣɯt-tɕi
这个袋子满了,我们俩把它抬回来了
nɤjɤrjɤr - See: jɤrjɤr
nɤjɣɯjɣɤt intransitive verb
directional: _ aller et revenir. 走了又转回来.

aki jiɕqha pɯ-ari-a li tɤ-jɣat-a tɕe, pɯ-nɤjɣɯjɣat-a ntsɯ
我往下去了,又往上转来,我反复去了几次又回来了
See: jɣɤt
nɤjkɯz transitive verb
directional: tɤ- faire quelque chose en cachette. 瞒着.

laχtɕha tɤ-nɤjkɯz-a tɕe kɤ-ɣɯt-a
我偷偷地把东西带过来了

aʑo tɤ-kɯ-nɤjkɯz-a tɕe a-laχtɕha jɤ-tɯ-tsɯm
你瞒着我把我的东西带来了

laχtɕha to-mɯrkɯ tɤ́-wɣ-nɤjkɯz-a
他偷了东西,没有让我发现

tɯrme tɤ-nɤjkɯz-a
我瞒着人家做了
nɤjlɤβsqa transitive verb
directional: kɤ- cuire. 炖.

tɯ-pu kɤ-nɤjlɤβsqa-t-a
我炖血肠
See: tɤjlɤβ See: sqa
nɤjmbɣom stative verb
directional: tɤ- avoir le vertige. 畏高.

praʁku tɕe ɲɯ-nɤjmbɣom
他在悬崖上畏高
Ant: nɤɣa
nɤjmbrɯma noun
Etym: nas.ⁿbru.ma. bol. 瓷碗,上面有青稞穗子的印.
nɤjmɤɣ intransitive verb
directional: pɯ- chercher des champignons. 找菌子.

jisŋi kɯ-nɤjmɤɣ jɤ-ari-a

jisŋi aj pɯ-nɤjmaɣ-a
我今天去找菌子了

aʑo ɕɯ-nɤjmaɣ-a ŋu, nɤʑo ɯ-tɯ́-ɣi?
我要去找菌子,你来不来?

ɯʑo pɯ-nɤjmɤɣ, aʑo kɤ-nɤjo-t-a
他找了菌子,我等了他
See: tɤjmɤɣ
nɤjmŋozdɯɣ intransitive verb
directional: pɯ- beaucoup rêver, avoir un cauchemard. 做很多梦,做噩梦.

jɯfɕɯɕɤr ɯβrɤ-pɯ-tɯ-nɤjmŋozdɯɣ?
你昨天没有做噩梦吧

pɯ-nɤjmŋozdɯɣ-a ʑo ti thɯ́-wɣ-sɯsta-a
他把我从梦中叫醒了
See: tɤjmŋozdɯɣ
nɤjndɤt transitive verb
trouver mignon, trouver adorable. 觉得可爱.
dire: kɤ- taquiner. 逗着玩. See: sɤjndɤt Syn: nɤsɤjndɤt
nɤjno intransitive verb
directional: _ galoper et ruer (cheval). 一边奔跑一边跳(马).

mbro jɤ-nɤjno ʑo jɤ-anɯri
马奔跑了
See: no
nɤjo transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ-
attendre. 等候.

pɯ-nɤjo-t-a, kɤ-nɤjo-t-a
我等了他

pɯ-kɯ-nɤjo-a ɯ́-ŋu
你有没有等我?

tɕe nɯ ɣɯ-nɤjo ɲɯ-ra
那件事情,需要等

li tɯrme dianhua kɤ-nɤjo-t-a pɯ-ra
我又接了人家的电话

pɯ-kɯ-nɤjo-a je!
等一下我!

prendre (de l'eau, des grains etc). 接(液体、颗粒).
passer par, faire l'expérience de. 经历.

ɯʑo kɯ kɯ-sɤscit ko-nɤjo ri, li kɯ-sɤɣdɯɣ kɯnɤ pjɤ-rɲo
他经历过快乐的日子,也体验过困难的日子
Syn: rɲo
nɤjoʁjoʁ transitive verb
directional: tɤ- flatter. 吹捧;奉承. See: joʁ
nɤjtshɯ stative verb
directional: kɤ- pouvoir être utilisé. 可以用……(不用再找其它的).

a-ŋga jɤ-nɯ-ɣɯt-a tɕe, nɯ ma kɤ-χtɯ mɯ́j-ra ma ɲɯ-nɤjtshɯ
我带了自己的衣服来,不用再买了,穿这件就行了

nɤ-z-rɤrɤt ɯ-thɯ-arɕo nɤ, ki ɯ-taʁ pɯ-rɤt tɕe a-kɤ-nɤjtshɯ tɕe nɯ ma kɤ-χtɯ a-mɤ-pɯ-ra
如果你纸用完了,写在这个上面来代替,不用再买了

directional: pɯ- être utile. 有用.

nɤj ʑa jɤ-tɯ-ari mɯ-pjɤ-nɤjtshɯ
我早去没有用

être capable de se charger de. 可以胜任.

nɤʑo kha kɤ-nɤma tɯ-nɤjtshɯ
家里的事情,你可以胜任(就不用我做了)
nɤjwaʁ transitive verb
directional: thɯ- arracher les feuilles. 扯叶子.

ki si ki ɯ-rtaʁ thɯ-nɤjwaʁ-a
我把这棵树上的树枝扯下了叶子

wosun thɯ-nɤjwaʁ
你拔莴笋的叶子吧

ɯʑo kɯ wosun tha-nɤjwaʁ
他把莴笋的叶子拔了
See: tɤ-jwaʁ
nɤkɤphɤr transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- frapper avec le fléau sur les épis. 对着青稞穗打连枷.

ɯʑo kɯ tɤɕi pa-nɤkɤphɤr
他用连枷打了青稞穗
See: sɤphɤr See:
nɤkɤro stative verb
directional: tɤ- acceptable. 还可以.

ɲɯ-nɤkɤro, zdɯxthɯɣ ɲɯ-ŋu
还可以,勉强可以

mɯ́j-mŋɤm, ɲɯ-nɤkɤro ɲɯ-khɯ
不痛,还可以
nɤkɤtɕhɯ transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- donner un coup de tête. 用头顶.

kɤ́-wɣ-nɤkɤtɕhɯ-a
他用头顶了我
See: See: tɕhɯ See: kɤtɕhɯ
nɤkhar transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- entourer. 包围;围着坐.

zhuozi pɯ-nɤkhar-i
我们把桌子围起来了

zhuozi pɯ-nɤkhar-i tɕe tɤ-rɯndzɤtshi-j
我们围着桌子坐了就吃饭了

kɤndza pɯ-nɤkhar-i
我们围着食物坐了

paʁ kɤ-nɤkhar-i
我们把猪围住了
nɤkhe transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- maltraiter. 欺负.

jiɕqha kɯ nɯ ɲɯ-ti tú-wɣ-nɤkhe-a
这个人说了那一句话,把我欺负了

ɯʑo kɯ tú-wɣ-nɤkhe-a ɲɯ-ŋu
他欺负我

ma-tɤ-kɯ-nɤkhe-a
你不要欺负我

ko-nɤkhe
他强奸了她
nɤkhɤzŋga transitive verb
directional: nɯ- appeler. 喊;叫.

nɯ-nɤkhɤzŋga-t-a
我喊了他一声

aʑo kɯ tɯrme ɲɯ-nɤkhɤzŋge-a
我在叫人
nɤkhu transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- inviter. 请客.

tɯlu ra kɯ aʑo nɯ́-wɣ-nɤkhu-a-nɯ
德鲁那家人请了我

aʑo tɯlu ra kɤ-nɤkhu-t-a-nɯ
我请了德鲁那家人

aʑo nɯ-kha ɯ-kɯ-nɤkhu jɤ-ari-a
我去请他们了

nɯ-kha nɯtɕu kɤ-nɤkhu jɤ-ari-a
我去他们家坐客
nɤkhɯ intransitive verb
directional: tɤ- être enfumé. 被熏到(人).

ɲɯ-nɤkhɯ-a
我被熏到
nɤkhɯkhrɯt transitive verb
directional: _ traîner. 拖.

thɯ-nɤkhɯkhrɯt-a
我拖了

ɕoŋtɕa tha-nɤkhɯkhrɯt
他拖了木料

laχtɕha tha-nɤkhɯkhrɯt
他拖了东西

nɤki nɯ kɤ-fkɯr mɯ-mɤ-ɲɯ-tɯ-cha nɤ, nɯ-nɤkhɯkhrɯt
如果你不能背,你就拖吧
Syn: nɤɕɯɕi
nɤkɯka transitive verb
directional: nɯ- mâcher. 咀嚼.

nɯ-nɤkɯka-t-a
我咀嚼了

stoʁ nɯ mɤ-kɤ-nɤkɯka kɤ-mqlaʁ mɤ-khɯ
胡豆要先咀嚼才可以吞
nɤkɯkro transitive verb
directional: nɯ- partager avec tout le monde. 分来分去.
nɤkɯkro - See: kro
nɤkɯt intransitive verb
directional: _ être acculé. 没有退路.
nɤla transitive verb
directional: tɤ- acquiescer, être d’accord. 同意;允许;答应.

tɤ-nɤla-t-a
我答应了

aʑo a-kɤ-ti nɯ ta-nɤla
他答应了我所说的话

aʑo a-kɤ-ti nɯ tɕhindʐa mɤ-tɯ-nɤle
你怎么不答应我说的话?

mɯ́j-nɤle
他不答应,他拒绝

mɯ-ɕɯ-tɯ-nɤle nɯ-sɯso-t-a
我怕你不答应
nɤldaʁldaʁ transitive verb
directional: nɯ- accueillir chaleureusement. 热情款待.
nɤliɤliɤt transitive verb
directional: tɤ- faire la fête à qqn (chien). 摆尾巴、热烈地扑上(狗).

khɯna kɯ tɤ́-wɣ-nɤliɤliɤt-a
狗朝我摇尾巴
nɤlu transitive verb
directional: pɯ- traire. 挤奶.

nɯŋa pɯ-tɯ-nɤlu-t
你挤了(奶牛的)奶

pɯ-nɤle (= tɤ-lu pɯ-tɕɤt)
你挤奶吧
See: tɤ-lu
nɤma transitive verb
directional: tɤ- travailler. 干活.

tɤ-nɤma-t-a
我干活了

pɤjkhu mɯ-tɤ-nɤma-t-a
我还没有干活

a-sɯm mɤ-kɯ-ɕe khro ʑo nɤme-a ra
我要做许多不想做的工作

tɕhi ku-tɯ-nɤme?
你在做什么?

spɯ-spe-a nɯ tɤ-nɤma-t-a
我会做的都做了
nɤmar stative verb
directional: tɤ- gras (surface). 油油的.

ɯ-jaʁ ɲɯ-nɤmar
他的手很油
See: ta-mar
nɤmbɤβ stative verb
directional: tɤ- se gonfler (corps). 胀(身体).

ɯ-xtu nɤmbɤβ
(他喝了这么多水),肚子(可能)会胀的

pjɤ-si tɕe to-nɤmbɤβ xtaŋxtaŋ ʑo
死了(身体)就浮肿了

nɯɣmbɤβ
See: tɯ-ɣmbɤβ
nɤmbɤndɤr transitive verb
aider à marcher, s'occuper de (malade, persone saoûle). 搀扶和照顾(病人,喝醉的人).

ɯʑo lo-βzi tɕe tɤ-nɤmbɤndɤr-i pɯ-ra
他醉了,我们只好搀扶他
nɤmbɣaʁlaʁ intransitive verb
directional: _ se tourner et se retourner (à droite puis à gauche). (左右)打滚,辗转.

mbro ɲɯ-nɤmbɣaʁlaʁ
马在打滚

laʁtɕha ɯ-thoʁ nɯ fse ɲɯ-nɤmbɣaʁlaʁ
东西在地上乱七八糟

ma-nɯ-tɯ-nɤmbɣaʁlaʁ
你不要打滚
See: mbɣaʁ
nɤmbju stative verb
directional: tɤ-
éblouissant. 耀眼.

tɤŋe ɲɯ-nɤmbju
太阳很耀眼

brillant. 闪光,发光.

tɤtʂu nɤmbju
灯发光

ɕɤr tɕe sɯtɤpɯz nɤmbju
晚上朽木会发光
nɤmbrɯ transitive verb
directional: tɤ- s'énerver contre. 生……的气.

ma-tɤ-kɯ-nɤmbrɯ-a
你不要生我的气
See: sɤmbrɯ
nɤmbrɯm intransitive verb
directional: tɤ- attraper la variole. 得麻子.

tɯ-mɲɯtsi tɯ-ɣjɤn a-tɤ-kɯ-nɤmbrɯm qhe, tɕe ɯ-qhu mɯ́j-kɯ-nɤmbrɯm tɕe tu-kɯ-lo ɲɯ-ŋu.
一辈子得麻子就终身不再得这种病,有免疫能力
nɤmbrɯmtɕɤz stative verb
Etym: ⁿbrum. grêlé. 麻子.

jiɕqha nɯ ɯ-rŋa ɲɯ-nɤmbrɯmtɕɤz
那个人的满脸是麻子
nɤmda transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- sentir que le moment est arrivé. 觉得时间到了.

saχsɯ tɤ-nɤmda-t-a
我觉得中午餐的时间到了(肚子很饿)

saχsɯ jisŋi mɯ-pɯ-nɤmda-t-a
今天我没有发觉中午餐的时间到了

kɤ-nɯɕe tɤ-nɤmda-t-a
我觉得回去的时间到了

kɤ-nɯɕe ɲɯ-nɤmde-a
我现在觉得回去的时间到了

aʑo ɲɯ-ɕe-a ra ri pɤjkhu mɯ́j-nɤmde-a
我要回去,但是时间还没有到
See: mda
nɤmdɯmdar - See: nɯmdar
nɤmdɯmdar intransitive verb
sauter dans tous les sens. 跳来跳去.
nɤmdzɯ transitive verb
directional: kɤ- garder. 看管;看守.

ki smi ki kɤ-nɤmdzi
请你注意这个火

ki tɤ-pɤtso kɤ-nɤmdzi a-mɤ-pɯ-ndʐaβ
你看着这个孩子,不要让他摔跤
See: amdzɯ Syn: rɯru
nɤme transitive verb
directional: tɤ- adopter (une fille). 领养(女儿).

tɯrme ɯ-me to-nɤme
他们领养别人的女儿
Syn: nɤtɕɯ See: tɯ-me
nɤmɤla - See: nɤmɤle
nɤmɤle Variant: nɤmɤla transitive verb
directional: pɯ- toucher. 摸;弄.

pɯ-nɤmɤle-t-a
我摸了

kɯki laχtɕha tɯ-nɤmɤle mɤ-ra
你不要摸这个东西

ki ɯ-phɯ ɲɯ-wxti tɕe, ma-pɯ-tɯ-ɣɤrɤt ma a-mɤ-pɯ-ɴɢrɯ ma ma-tɯ-nɤmɤle
这个东西很贵重,你不要让它摔下来,不要让它破了,不要乱摸

directional: tɤ- faire une tâche. 做一个工作(完成整个制作过程).

ɯʑo kɯ tɤ-lu tu-nɤmɤle ŋgrɤl
是他平时负责牛奶的工作

ɯʑo kɯ kha tu-nɤmɤle ŋgrɤl
是她平时做家务
nɤmɤrtsaβ transitive verb
directional: pɯ- trouver trop piquant. 觉得辣.
nɤmkha noun
Etym: nam.mkʰa. ciel. 天. Syn: tɯ-mɯ
nɤmkɯm transitive verb
directional: thɯ- directional: kɤ- utiliser ... comme un oreiller. 枕(躺着的时候把头放在东西上).

tɯ-ŋga nɯ ka-nɤmkɯm
他枕了衣服睡
nɤmnɤm transitive verb
directional: tɤ- Etym: mnam. sentir. 闻嗅(故意).

khɯna kɯ ta-nɤmnɤm
狗闻了一下

ki tɤ-nɤmnɤm
你闻一下这个

tɤ-mthɯm aj tɤ-nɤmnam-a
我闻了一下肉

tɤ-mthɯm ɯ-ɲɤ́-ɣɤdi kɯ tɤ-nɤmnam-a
我闻了一下肉有没有变味

ɯβrɤ-ɲɯ-ɣɤdi tɤ-nɤmnam-a
我闻了一下有没有变味
See: mnɤm See: ɕɯmnɤm
nɤmɲo bitransitive verb
directional: kɤ- regarder. 观看.

dianshi ma-kɤ-tɯ-nɤmɲɤm
你不要看电视
See: nɤmɲole See: sɤmɲo
nɤmɲole intransitive verb
directional: nɯ- regarder le paysage. 观看风景;到处观看.

Chengdu kɯra nɯ-nɤmɲole
你观看成都(的风景)吧

kɯra aʁɤndɯndɤt nɯ-nɤmɲole
到处观看风景吧!

nɯ-nɤmɲole-a
我观看了
nɤmŋɤm transitive verb
avoir mal à. 感觉到痛.

ɯ-xtu ɲɯ-nɤmŋɤm
他感到肚子痛
See: ɕɯmŋɤm
nɤmŋɤm - See:
nɤmŋɯn transitive verb
directional: pɯ- être reconnaissant. 感激;满意.

pɯ-ta-nɤmŋɯn
我令你满意了

jiɕqha nɯ kɯ laχtɕha ci nɯ́-wɣ-mbi-a rcanɯ pɯ-nɤmŋɯn-a
我很感激这个人给我这个东西

jiɕqha nɯ kɯ cha ci nɯ́-wɣ-jtshi-a rcanɯ ci pɯ-nɤmŋɯn-a
我很感激这个人给我喝酒
See: mŋɯn Syn: nɤxpe
nɤmpɕɤr transitive verb
directional: nɯ- trouver beau. 觉得漂亮.

nɤʑo ɲɯ-ta-nɤmpɕɤr
我觉得你很漂亮

jiɕqha tɕheme nɯ ɲɯ-nɤmpɕar-a
我觉得这个姑娘长得很漂亮

jiɕqha tɯ-ŋga nɯ ɲɯ-nɤmpɕar-a
我觉得这件衣服很漂亮
nɤmphoʁmphɯr transitive verb
directional: kɤ- conserver qqch en l'enveloppant dans toutes sortes de choses. 为了保存某个东西,把它一直包来包去.

ki laχtɕha ki a-mɤ-nɯ-me nɯ-sɯso-t-a tɕe, pɯ-nɤmphoʁmphɯr-a ntsɯ ɕti
我怕把这个东西丢失了,所以一直把它包在一个地方
nɤmphoʁmphɯr - See: mphɯr
nɤmphruʑa transitive verb
directional: tɤ- directional: _ faire l'un après l'autre. 一个挨着一个地做.

kɯki ta-ma ki rcanɯ tɤ-nɤmphruʑa-t-a ʑo
我把任务一个接着一个的做了

guazi tɯ-tɤ-fkɯm nɯ tɤ-nɤmphruʑa-t-a tɕe tɤ-ndza-t-a
我把那一袋的瓜子一个个地吃了
See: ʑa1 See: ɯ-mphru See: sɤʑa
nɤmpɯ transitive verb
trouver mou. 觉得软.
nɤmpɯ - See: mpɯ
nɤmqe transitive verb
directional: tɤ- insulter, gronder. 骂.

tɤ-nɤmqe-t-a
我骂了他

ta-nɤmqe
他骂了他

jiɕqha tɤ-mu nɯ kɯ ɯ-rɟit ta-nɤmqe
那个母亲骂了他的儿子

ma-tɤ-kɯ-nɤmqe-a
你不要骂我

tɤ-ta-nɤmqe
我骂了你
Syn: nɯjʁo
nɤmtɕɯrlu Variant: nɤmtɕɯrlɯr intransitive verb
directional: thɯ- tourner en rond. 转来转去.

nɯtɕu ma-tɯ-nɤmtɕɯrlɯr ntsɯ
你别总是在那里转来转去

pɯ-nɤmtɕɯrlɯr-a ntsɯ
我总是(在那里)转来转去(过去时)

nɤʑo sɲikuku kha ɯ-ŋgɯ ntsɯ chɯ-tɯ-nɤmtɕhɯrlu
你总是每天在家里转来转去(乌鸦之言)
See: mtɕɯr
nɤmthu transitive verb
directional: nɯ- envier. 羡慕.

ɯ-scɯʁzɯɣ ɲɯ-βdi, nɯ-nɤmthu-t-a
她相貌美观,我很羡慕

ɲɯ-ta-nɤmthu
我很羡慕你
Syn: nɤsma See: mthu
nɤmthɯn transitive verb
directional: nɯ- aimer. 爱;喜欢(异性).

jiɕqha tɕheme nɯ ɲɤ-nɤmthɯn ɲɯ-ŋu
他喜欢了这个女人

jiɕqha nɯ ɯ-nmaʁ ɣɤʑu ri, li ɲɤ-nɤmthɯn
那个(女人)虽然有丈夫,但是爱上了另外一个

aj ɲɯ-ta-nɤmthɯn! hehe, nɯ ma-tɯ-ti!
我喜欢你!(女孩子的答复)你别那样说!
Syn: nɤntshi See: amthɯn
nɤmtshɤr transitive verb
directional: nɯ- Etym: mtsʰar. trouver étrange. 觉得奇怪;感到惊讶.

jiɕqha nɯ tɤ-aʑɯʑu-ndʑi ri, ``mɤ-cha" nɯ-sɯso-t-a ri, pɯ-cha rcanɯ nɯ-nɤmtshar-a
在角力的时候,我以为他不行,但他居然赢了,我感到很惊讶

``mɤ-tɯ-cha" nɯ-sɯso-t-a ri, pɯ-tɯ-cha rcanɯ, nɯ-ta-nɤmtshɤr
我以为你不行,但是你居然成功了,(你令)我感到很惊讶

jiʑora ji-skɤt ɯ-ɲɯ́-nɤmtshɤr-nɯ?
他们觉得我们的语言奇怪吗?
Syn: naχaʁ
nɤmtsioʁ transitive verb
directional: tɤ- donner un coup de bec. 啄.

kumpɣa kɯ tɤ́-wɣ-nɤmtsioʁ-a
我被鸡啄了一口

ta-nɤmtsioʁ
鸡啄了一口
nɤmuj transitive verb
directional: thɯ- enlever les plumes. 拔羽毛.

pɣa thɯ-nɤmuj-a
我拔了鸡的羽毛
See: tɤ-muj
nɤmujmaj intransitive verb
directional: thɯ- élaguer. 修剪(树枝). See: ɯ-mujmaj
nɤmɯm transitive verb
directional: tɤ- trouver bon à manger. 觉得好吃.

to-nɤmɯm
他觉得好吃了(原来觉得不好吃)
nɤmɯm - See: mɯm
nɤmɯma transitive verb
directional: nɯ-
caresser. 抚摸.

nɯ-nɤmɯma-t-a, kɤ-nɤmɯma-t-a
我摸了

zhuozi nɯ-nɤmɯma-t-a ri ɲɯ-mpɕu
我摸了一下桌子,很光滑

tâtonner, chercher à tâtons. (暗中)摸索、探索. See: znɤmɯma
nɤnbɯnbaʁ intransitive verb
se cacher partout. 躲来躲去.
nɤnbɯnbaʁ - See: anbaʁ
nɤndɤɣ intransitive verb
directional: pɯ- être empoisonné. 中毒.
nɤndɤɣri intransitive verb
directional: pɯ- avoir un enfant illégitime (femme). 生私生子.
nɤndɤr intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ⁿdar. vibrer. 振动.

nɯ pɯ-atɤr tɕe tɤ-nɤndɤr
掉下去就震动了
nɤndɯndɤt intransitive verb
directional: _ aller n'importe où. 到处走.

ma-ɕɯ-tɯ-nɤndɯndɤt
你不要到处乱走
See: ŋotɕuŋondɤt See: aʁɤndɯndɤt
nɤndɯndo transitive verb
directional: tɤ- emmener partout. 随身带着;带来带去.

laχtɕha nɯ kɤ-nɤndɯndo ntsɯ ɲɯ-ra
这个东西要随身带上

zixingche ɲɯ-ɤz-nɤndɯndo
他去哪里都带自行车
See:
nɤndɯt transitive verb
directional: tɤ- se disputer. 争论;争吵.

jiɕqha nɯ cho tɤ-anɯmqaj-tɕi tɕe tɤ-nɤndɯt-tɕi
我跟这个人吵架了,争吵了

laχtɕha tɤ-nɤndɯt-tɕi
我们俩争了那个东西

ma-tɤ-tɯ-nɤndɯt-nɯ
你们不要再争了

mɤ-nɤndɯt-tɕi
我们俩不再争了
nɤndza intransitive verb
directional: kɤ- attraper la lèpre. 患上麻疯病.

kɤ-kɯ-nɤndza
麻风病患者(骂人的话)

kɤ-kɯ-nɤndza nɯ tɯŋgo stu kɯ-ŋɤn ŋu
麻风病是最严重的病
nɤndzɤβ - See: ndzɤβ
nɤndzɤβ transitive verb
trouver épais. 觉得很稠(水分少). Ant: ŋgri
nɤndzɯt transitive verb
directional: tɤ- aboyer sur qqn. 对(某人)吠.
nɤndzɯt - See: andzɯt
nɤndʐaβlaβ intransitive verb
directional: _ rouler. 滚来滚去.

ɲɯ-saʁdɤt tɕe pɯ-nɤndʐaβlaβ-a
地很滑,我摔跤了很多次(爬起来又摔跤了几次)

mkhɯrlu aʁɤndɯndɤt ɲɯ-nɤndʐaβlaβ
轮子到处滚动
See: ndʐaβ
nɤndʐɤrqɯ stative verb
directional: tɤ- avoir froid, être frileux. 觉得冷,怕冷.

kɯre ku-nɤndʐɤrqɯ-a
我在这里觉得冷

qartsɯ tɕe kɯ-nɤndʐɤrqɯ ntsɯ ŋgrɤl
冬天的时候人总是觉得冷

ɣɯjpa qartsɯ pɯ-ɣɤndʐo tɕe aʑo pɯ-nɤndʐɤrqɯ-a ntsɯ
今年冬天我一直觉得很冷
See: tɤndʐo
nɤndʐi transitive verb
directional: pɯ- enlever la peau. 剥皮.

paʁ-ku pɯ-nɤndʐi-t-a
我剥了猪头的皮
See: tɯ-ndʐi
nɤndʐo intransitive verb
directional: nɯ- prendre froid. 着凉.

nɯ-nɤndʐo-a
我着凉了

a-ŋga ɲɯ-mba tɕe nɯ-nɤndʐo-a
我的衣服很薄,我着凉了
nɤndʑaʁlaʁ intransitive verb
directional: pɯ- nager. 游泳;漂浮;游来游去.

aj pɯ-nɤndʑaʁlaʁ-a
我游来游去了
See: ndʑaʁ
nɤndʑe intransitive verb
directional: pɯ- profiter de quelque chose. 占便宜.

pɯ-tɯ-nɤndʑe
你占了便宜

tɯtsɣe tɤ-βzu-tɕi, aʑo pɯ-nɯzɟɯ-a, nɤʑo pɯ-tɯ-nɤndʑe
我们俩做了生意,我吃亏了,你占了便宜

ʑɴɢɯloʁ pɯ-nɯkro-tɕi, nɤʑo pɯ-tɯ-nɤndʑe, aʑo pɯ-nɯzɟɯ-a
我们俩分核桃,你占了便宜,我吃亏了
Ant: nɯzɟɯ
nɤndʑɣi transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- avoir de la morve au nez. 吊着鼻涕.

ɯʑo kɯ ɯ-ɕnaβ pjɯ-nɤndʑɣi ŋgrɤl
他平时吊着鼻涕
nɤnɤm stative verb
être amplement suffisant. 绰绰有余.

a-kɤ-ndza kɤ-ŋga pɯ-nɤnɤm
我以前吃穿都充裕
nɤngɯt transitive verb
directional: tɤ- posséder en commun, partager. 共同拥有.

cai tɤ-nɤngɯt-tɕi
我们俩一起吃了一碗菜

ki cidian ki nɤngɯt-tɕi
我们一起拥有这本词典

tɤ-nɤngɯt-a
我也有了一份
nɤntshɣɤz transitive verb
directional: nɯ- heurter, se cogner contre. 撞到(无意).

nɯ́-wɣ-nɤntshɣaz-a
他撞到我了

qiche ɲɯ-dɤn tɕe ɲɯ-kɯ-nɤntshɣɤz ɲɯ-ŋu
汽车很多,会撞到人
nɤntshi transitive verb
directional: nɯ- aimer. 爱;喜欢(异性).

ɲɯ-nɤntshi-a tɕe aʑo ɕɯ-the-a ra
我喜欢她,我要去向她求婚

jiɕqha tɕheme nɯ ɲɯ-nɤntshi-a
我喜欢这个女子
Syn: nɤmthɯn See: ntshi2
nɤɲchɯɲchɤm intransitive verb
directional: thɯ- rôder. 无聊地到处流浪;到处走动.

kɯ-nɤɲchɯɲchɤm jɤ-ari-a
我去到处流浪
nɤɲi transitive verb
directional: tɤ- se tenir avec. 拄着……,仗着…….

laʁjɯɣ ci tɤ-nɤɲi tɕe mɤ-tɯ-ndʐaβ
你拄着拐杖就不会摔倒
See: tɤɲi
nɤɲɟɯɲɟu transitive verb
directional: tɤ- appâter. 引过来;吸引.

jla tɤ-nɤɲɟɯɲɟu-t-a
我把犏牛引过来了

daltsɯtsa tɤ-tɯt-a tɕe tɤ-nɤɲɟɯɲɟu-t-a
我慢慢地说,把他骗过来了
nɤŋɤβ - See: sɤŋɤβ
nɤŋɤβ transitive verb
directional: nɯ- être gêné par, hésiter à. 觉得不好意思.

nɯ-nɤŋaβ-a
我觉得不好意思了
nɤŋgɤr - See: ŋgɤr
nɤŋgɤr -
trouver trop étroit. 觉得狭窄. See:
nɤŋgiolo - See: ŋgio
nɤŋgiolo intransitive verb
glisser dans tous les sens. 滑来滑去. See: kio Syn: aʁdɤt
nɤŋgɯ transitive verb
directional: nɯ- emprunter. 向别人借(不能归还原物).

aʑo mɯ-ɲɯ-ɤro-a tɕe, nɤ-phe nɯ-nɤŋgɯ-t-a

aʑɯɣ maŋe tɕe, nɤj nɤ-phe nɯ-nɤŋgɯ-t-a
我没有,所以向你借了

a-pɯ-tɯ-ɤro tɕe nɤ-phe kɤ-nɤŋgɯ khɯ, a-mɤ-pɯ-tɯ-ɤro tɕe, nɤ-phe kɤ-nɤŋgɯ mɤ-khɯ
你有的话可以向你借,没有的话就不能借
See: rŋo See: tɤŋgɯ
nɤŋgɯŋga - See: ŋga
nɤŋgɯŋga transitive verb
directional: tɤ- mettre n'importe quel habit. 随便穿.

tɯrme ɯ-ŋga ra ma-tɯ-nɤŋgɯŋge ma nɤʑɯɣ tɤ-nɯ-ŋge
不要随便穿别人的衣服,穿自己的
See: ʑŋga
nɤŋka transitive verb
directional: nɯ- ronger. 嚼.

kɯchi nɯ-nɤŋka-t-a
我嚼了糖

kɯchi na-nɤŋka
他嚼了糖

smɤn nɯ-nɤŋka-t-a
我嚼了药

ki ɯ-mdʑu ɲɤ-nɤŋka tɕe si ɲɯ-ŋu
(这头牛)已经把舌头露出来了,快要死了
See: tɯ-ŋka
nɤŋkhɯt transitive verb
directional: tɤ- donner un coup de poing. 用拳头捶打. See: tɤŋkhɯt
nɤŋkɯŋke intransitive verb
directional: _ passer. 走来走去.

aki bazi ɯ-ŋgɯ ɲɯ-nɤŋkɯŋke
他在下面的坝子里走来走去

tshɯrɟɯn ɕ-tu-nɤŋkɯŋke-a ŋu ri, ɕɤxɕo kɯkɯra mɤʑɯ tʂu, kɤntɕhaʁ ra ku-oz-ɣɤβdi-nɯ tɕe, sɤŋke khro maŋe wo
我虽然经常去散步,这几天他们又在修路,路不好走
See: ŋke
nɤŋɯr transitive verb
directional: nɯ- respecter. 尊重.

ɲɯ́-wɣ-nɤŋɯr-a
他尊重我
Syn: naʁre
nɤɴɢiɤt - See: ɴɢiɤt
nɤɴɢiɤt transitive verb
directional: tɤ- ne pas faire attention à. 不重视.

nɤ-xtu ɲɯ-tɯ-nɤɴɢiɤt
你亏待你的肚子(吃得太少)

nɤ-kɤ-nɤma ra ma-tɤ-tɯ-nɤɴɢiɤt ma kɤ-nɤɴɢiɤt kɯ kɯ-nɤɴɢiɤt kɤ-ti
你要专心地做这个工作,如果你不重视它的话,它也会不重视你(工作就做不出来)
nɤɴqa transitive verb
directional: nɯ- trouver le travail dur. 觉得辛苦.

jiɕqha tɤton ɲɯ-nɤɴqe
他在上坡。觉得很辛苦

tɤton na-nɤɴqa
他在上坡。觉得很辛苦了

ɯ-phɯ ɲɯ-nɤɴqe
他觉得贵

yingyu kɤ-βzjoz ɲɯ-nɤɴqe
他觉得学英语很难
See: ɴqa
nɤɴqhi - See: ɴqhi
nɤɴqhi transitive verb

khɯtsa ɲɯ-nɤɴqhi tɕe, mɯ́j-nɤpe
他觉得碗很脏,觉得不好
nɤɴqi transitive verb
directional: nɯ- paresseux, ne pas vouloir faire. (对某件事情)很懒.

ɯʑo kɯ ɲɯ-nɤɴqi tɕe ɯ-zda jo-sɯxɕe
他因为怕麻烦叫别人去了

ta-ma kɤ-nɤma nɯ-nɤɴqi-t-a
我变得很懒,不想劳动
See: nɯpɤɴqi
nɤpe - See: pe
nɤpe transitive verb
directional: tɤ-
aimer. 喜欢.
être content de. 因为……觉得高兴.
nɤpɤβdaʁ Variant: nɤpɤdaʁ transitive verb
directional: tɤ- s'occuper de (enfant). 抚养;照顾(孩子).

tɤ-pɤtso tɤ-nɤpɤβdaʁ-a
我抚养了孩子
Syn: sɤβlo
nɤpɤmbat intransitive verb
directional: tɤ- faire n'importe comment. 做得很粗糙;敷衍了事.

tɤ-nɤpɤmba-t-a
我将就做了

to-nɤpɤmbat
他将就做了

aj jisŋi tɯ-ŋga ci thɯ-tʂɯβ-a ri, tɤ-nɤpɤmba-t-a
我今天缝了一件衣服,缝得很粗糙

ta-ma kɤ-nɤpɤmbat mɤ-ra
工作不要敷衍了事
See: pa1 See:
nɤpɤri intransitive verb
directional: tɤ- diner. 吃晚饭.

tɤ-nɤpɤri-a
我已经吃了晚餐

jɯɣmɯr kɤ-nɯ-rma tɕe, tɯ-rca nɤpɤri-j
你今天晚上留宿,我们一起吃晚餐
See: tɤ-pɤri
nɤpɤru transitive verb
directional: tɤ- garder. 保管;管理.

aʑo jiɕqha laχtɕha nɯ tɤ-nɤpɤru-t-a
我把这个东西保管(好)了

tɤ-rɤku lɤ́-wɣ-ji tɕe ɣɯ-nɤpɤru ra
种庄稼的时候一定要有人管理
See: ru1
nɤphɤtphɤt transitive verb
directional: kɤ- tapoter. (轻轻地)拍打.

tɤ-pɤtso kɤ-nɤphɤtphat-a kɤ-znɯʑɯβ-a
我拍打小孩子让他睡着了
nɤphɯphɣo intransitive verb
directional: _ fuir dans tous les sens. 逃来逃去;到处乱跑.

aʑo pɯ-nɤphɯphɣo-a ntsɯ
我到处乱跑了
See: phɣo
nɤphɯphɯ intransitive verb
directional: thɯ- mendier. 乞讨【讨口】.

ɯʑo thɯ-nɤphɯphɯ
他乞讨了
nɤphɯxtsɯ intransitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- écraser les mottes de terre. 打土巴.

aʑo pɯ-nɤphɯxtsɯ-a
我打了土巴
See: tɤphɯxtsɯ
nɤprɯ intransitive verb
directional: kɤ- se protéger de la pluie. 遮雨.

san ɯ-pa nɤprɯ-tɕi
我们俩用伞遮雨

praχpa nɤprɯ-tɕi
我们俩在悬崖下遮雨

jɤɣɤt ɯ-pa kɤ-nɤprɯ-a
我在走缘下遮雨了

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt tɕe, kɤ-nɤprɯ-a
下雨的时候,我躲雨了
See: tɤprɯ
nɤpɯpa transitive verb
directional: tɤ- s'occuper de. 照顾. Syn: nɯβdaʁ
nɤpɯprɤt - See: prɤt
nɤpɯprɤt transitive verb
couper dans tous les sens. 断来断去.
nɤqa transitive verb
directional: thɯ- arracher à la racine. 拔根.

thɯ-nɤqa-t-a
我拔了根

ki sɯjno thɯ-nɤqa-t-a
我拔了这个草
See: tɯ-qa
nɤqadrɤt transitive verb
directional: griffer partout. 到处乱抓(鸟).

kumpɣa kɯ ɯ-ndza cho qajɯ ɲɯ-ɕar tɕe, sɤtɕha aʁɤndɯndɤt ʑo chɯ-nɤqadrɤt ŋu
鸡在找食物和虫子的时候,会到到处乱抓地面
See: adrɤt See: tɯ-qa
nɤqɤrqɤr - See: qɤr
nɤqɤrqɤr transitive verb
être indécis et ne pas savoir quoi choisir. 反复挑选.

kɯ-tu nɯ tɤ-ndze ma kɤ-nɤqɤrqɤr ntsɯ me
有的那个你就吃吧,不要东选西选了
nɤqɤtsa transitive verb
directional: tɤ- adéquat. 合适.

kɯki rɟɯma ki nɯtɕu tú-wɣ-rku ɲɯ-jɤɣ ma ɲɯ-nɤqɤtse
这个螺丝可以装在那里,因为刚合适
nɤqɤʑa transitive verb
directional: _ faire complètement du début à la fin. 从头到尾地做.

kha tɤ-nɤqɤʑa-t-a ʑo tɤ-βzu-t-a ɕti

aj kha tɤ-nɤqɤʑa-t-a ɕti
这个房子是我一手修建的

tɤ-pɤtso kɤ-sɯxɕɤt pɯ-nɤqɤʑa-t-a pɯ-ra
我只好从头到尾教了这个小孩子
See: tɯ-qa See: ʑa1
nɤqharu intransitive verb
directional: _ se retourner. 转身;回头.

a-qhu chu lɤ-tɯ-ɣe tɕe thɯ-nɤqharu-a
你从我后面来了,我回头看了一下
See: See: ru1 See: qharu
nɤqhɤβde transitive verb
directional: nɯ-
reporter à plus tard. 拖到以后.

nɤ-kɤnɤma ra ɲɯ-tɯ-nɤqhɤβde ntsɯ ɲɯ-ŋu
你总是把事情拖到以后干

négliger. 不管.

tɤ-pɤtso kɤ-nɤqhɤβde mɤ-khɯ
不能忽视小孩子
See: See: βde
nɤqhɤŋga transitive verb
directional: thɯ- directional: kɤ- se mettre un habit sur les épaules. 披衣.

a-ŋga thɯ-nɤqhɤŋga-t-a
我披上了衣服
See: See: ŋga
nɤqhɤwɯr transitive verb
directional: thɯ- directional: tɤ- se mettre un habit sur les épaules pour se protéger de la pluie. 披衣挡雨.

pugai thɯ-nɤqhɤwɯr-a
我披上了铺盖(被子)挡雨

tɯ-ŋga thɯ-nɤqhɤwɯr-a
我披上了衣服

ɯʑo kɯ tɯ-ŋga tha-nɤqhɤwɯr
他披上了衣服
See: tɯwɯr
nɤqhrɯmbɤβ intransitive verb
directional: tɤ- roter. 打饱嗝.

tɤ-nɤqhrɯmbɤβ
他打嗝了
See: tɯ-qhrɯmbɤβ
nɤqiaβ transitive verb
directional: pɯ-

pɯ-nɤqiaβ-a
我觉得太苦了
Ant: chi
nɤrɕɤmŋɤm transitive verb
directional: nɯ- chérir. 疼爱.

a-ʁi ɲɯ-nɤrɕɤmŋam-a
我很疼爱我的弟弟

ɯ-rɕa,mŋɤm
nɤrɕu intransitive verb
directional: nɯ- égratigner. 皮肤擦破.

a-jaʁ ɲo-nɤrɕu
我的手擦破了皮
nɤre intransitive verb
directional: nɯ-
rire. 笑.

nɯ-kɯ-nɤre-a
你笑了我

nɯ-nɤre-a
我笑了

se réouvrir (blessure). 重复开裂(伤口).

ɯ-tɯ-ɣmaz ɲɤ-nɤre
他的伤口复裂了
nɤre transitive verb
directional: nɯ- se moquer de. 笑.

nɯ-tɯ-nɤre-t
你笑了他

nɯ-nɤre-t-a
我笑了他
nɤrɤɟaʁ intransitive verb
directional: thɯ- échanger des plaisanteries. 说说笑笑. See: tɤre tɤɟaʁ
nɤrgɤŋɯ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: rga.ŋu. pleurer de bonheur. 高兴得哭.

aʑo jɤ-azɣɯt-a tɕe, a-mu ɲɯ-nɤrgɤŋɯ
我到了的时候,我目前高兴得哭了出来
nɤrɣɤma intransitive verb
directional: tɤ- implorer la pluie. 求雨.

aʑo ɕ-tɤ-nɤrɣɤma-a
我去求雨了
nɤrɟɯrɟɯɣ intransitive verb
directional: _ courir dans tous les sens. 跑来跑去.

aj tɤ-nɤrɟɯrɟɯɣ-a
我跑来跑去了

ɯ-kɯ-rtoʁ tɤ-nɤrɟɯrɟɯɣ-a
我到处跑去看他了
See: rɟɯɣ1
nɤrkɤja transitive verb
directional: _ s'occuper des animaux. 管理牲畜(赶、放牧).

fsapaʁ ku-nɤrkɤje-a
我在管理牲畜
nɤrkhɯrkhɯβ Variant: nɤrkhɯβrkhɯβ transitive verb

directional: kɤ- directional: nɯ- frapper à la porte. 敲门.

kɯm kɤ-nɤrkhɯrkhɯβ-a
我敲了门

na-nɤrkhɯrkhɯβ
他敲了门

kɯm ɲɤ-nɤrkhɯrkhɯβ
他敲了门

directional: lɤ- frapper en faisant du bruit. 敲响.

ɯʑo kɯ kɯm la-nɤrkhɯβrkhɯβ tɕe ɯ-zgra ta-ʑmbri tɕe pɯ-mtsham-a
他敲了门,发出了声音我就听到了
nɤrko transitive verb
directional: tɤ- tenir, supporter. 坚持.

tɤ-nɤrko-t-a
我坚持了

aj ɲɯ-ngo-a ri tɤ-nɤrko-t-a
我病了但是坚持了

nɤ-ndzɤtshi tɤ-nɤrkɤm
你坚持吃吧

nɤ-ndzɤtshi tɤ-nɤrkɤm je tɕe ʑa a-tɤ-tɯ-mna
你坚持吃,希望早日康复

mɤʑɯ laʁnɤ-rʑaʁ pɯ-ri tɕe tɤ-nɤrkɤm je
只剩下几天,一定要坚持到底!

nɤʑo nɯ sthɯci kɯ-ɤrqhi ju-tɯ-ɣi ɕti tɕe, aʑo ku-rɤʑe-a ma mɯ́j-ra tɕe, tu-nɤrkam-a
你从那么远的地方来,我这里也没有事做,我会坚持的

kɤ-nɤrko me
只有那么点能力,已经尽力了

tɤ-nɤrko-t-a tɕe tɤ-ndza-t-a pɯ-ra (= tɤrkoz ʑo tɤ-ndza-t-a pɯ-ra)
我被迫吃了
nɤrko Variant: nɤrkɯrko stative verb
résistant. 结实;硬;不容易变形. See: rko
nɤrkɯn - See: rkɯn
nɤrkɯn transitive verb
trouver trop peu, manquer de. 觉得少,缺.

a-kɤ-ndza kɤ-tshi ra pɯ-nɤrkɯn-a pɯ-ra
我以前吃喝都觉得欠缺
See: ɣɤrkɯn
nɤrkɯrku transitive verb
directional: pɯ- verser à tout le monde. 给所有人倒茶;酒等.

tʂha pɯ-nɤrkɯrku-t-a
我给大家倒了茶

tʂha pɯ-nɤrkɯrke
你给大家倒茶吧
See:
nɤrkɯrku transitive verb
mettre n'importe où. 装来装去,到处塞. See: arku
nɤrme transitive verb
directional: thɯ-
enlever les poils. 拔毛.

qaʑo thɯ-nɤrme-t-a
我剪了羊毛

pɣa thɯ-nɤrme-t-a
我拔了鸡的毛

enlever les mauvaises herbes du sol. 把地面长出来的杂草铲掉. See: tɤ-rme
nɤrmi transitive verb
directional: tɤ-
dire le nom de. 叫……的名字.

nɤ-rca jɤ-kɯ-ɣe nɯ ɕɯ ŋu nɯ tɤ-nɤrmi ɲɯ-ra. (ɯ-rmi tɤ-βze ɲɯ-ra)
跟你一起来的那个人,你说一下他叫什么名字

tɯrme nɯ-kɯ-si nɯ ma-tɤ-tɯ-nɤrmi.
已经过世了的人,不要叫出他的名字

accepter un nom. 承认自己的名字.

nɯŋa nɯ kɯ ɯ-rmi mɯ́j-nɤrmi
那头牛不接受它的名字
See: tɤ-rmi
nɤrnoʁ transitive verb
directional: nɯ- réfléchir. 动脑筋.

koŋla ɲɯ́-wɣ-nɤrnoʁ ɲɯ-ra
要真的动脑筋

tɯ-rju nɯ ɲɯ́-wɣ-nɤrnoʁ ɯ-jɯja ɲɯ-ɲɯ-ɤpɤɴqa ɲɯ-ɕti
我们的语言分析得越深入就越复杂
See: tɯ-rnoʁ
nɤrŋi noun
bébé. 婴儿.
nɤro transitive verb
directional: kɤ- utiliser pour la première fois. 第一次用;开始吃.

kɯki kɤ-ndza ki aʑo ku-nɤram-a ŋu
我开始吃这顿餐

ki qajɣi ki aj kɤ-nɤro-t-a
我馍馍开始吃馍馍了
nɤrpaʁ transitive verb
directional: tɤ-
porter à l’épaule. 扛.

tɤ-nɤrpaʁ-a
我扛了

s'entendre bien avec. 和别人投合.

nɯnɯ smɤnba nɯ kɯ tɤ́-wɣ-nɯsman-a tɕe ɲɯ-nɤrpaʁ-a
那个医生给我治病治得非常好

kɤ-nɤma ɲɯ-nɤrpaʁ ma kɤ-nɯ-rɤʑi mɯ́j-nɤrpaʁ
他适合工作,不是适合闲着
See: tɯ-rpaʁ See: mɤrpaʁ See: nɤrpaʁku See: anɤrpɯrpaʁ
nɤrpaʁku transitive verb
directional: tɤ- porter à l'épaule. 扛.

tɤrɤm tɤ-nɤrpaʁku-t-a
我扛了木板
Syn: mɤrpaʁ See: tɯ-rpaʁ
nɤrpɯrpu transitive verb
directional: _ se cogner partout. 撞来撞去;到处乱撞.

laχtɕha ma-nɯ-tɯ-nɤrpɯrpe
你不要乱撞东西
See: rpu
nɤrqaʁ transitive verb
directional: nɯ- enlever la peau (navet). 剥皮(圆根).

na-nɤrqaʁ
他剥了皮

rasti nɯ-nɤrqaʁ
你剥圆根的皮吧

rasti nɯ-nɤrqaʁ-a
我剥了圆根的皮
nɤrqhu transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- éplucher, décortiquer. 用手剥.

pejka pa-nɤrqhu
他把白瓜剥了

si pa-nɤrqhu
他把树皮剥了

ʑɴɢɯloʁ pa-nɤrqhu
他把核桃剥了壳

ʑɴɢɯloʁ pɯ-nɤrqhe
你把核桃壳剥一下
See: tɤ-rqhu
nɤrʁaʁ transitive verb
directional: tɤ- chasser. 打猎.

pɣɤtɕɯ tɤ-nɤrʁaʁ
你打鸟吧

qarma ɕ-tɤ-nɤrʁaʁ
你去打马鸡吧

pɣɤtɕɯ ɲɯ-ɤz-nɤrʁaʁ
他在猎鸟

tɕɤkɯ tsɯʁot ci ɣɤʑu tɕe ta-nɤrʁaʁ
那边有一只野鸡,他去打了

βʑɯ wuma ɲɯ-nɤrʁaʁ
(猫)捉很多老鼠
See: ɣɤrʁaʁ
nɤrtaʁ transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- élaguer. 砍树的枝桠.

tɯrgi thɯ-nɤrtaʁ-a
我砍了杉树的树叶

si pɯ-nɤrtaʁ
你砍树枝吧
See: tɤ-rtaʁ
nɤrtaʁ transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- trouver suffisant. 觉得够.

pɯ-nɤrtaʁ-a
我觉得足够

ɲɯ-nɤrtaʁ
他觉得足够

laχtɕha nɯ-kɯ-mbi-a pɯ-nɤrtaʁ-a
你给的东西已经够了

kɤ-nɤrtaʁ-nɯ pjɤ-me
他们贪得无厌
See: rtaʁ
nɤrte transitive verb
directional: tɤ- porter un chapeau. 戴帽子.

tɤ-rte tu-nɤrte-a ŋu
我戴帽子
See: tɤ-rte
nɤrtoχpjɤt Variant: nɤrtɤχpjɤt transitive verb
directional: kɤ- observer. 仔细观察;打量.

ʑara kɯ tɕiʑo tu-rɤma-tɕi nɯ tú-wɣ-nɤrtoχpjɤt-tɕi ɲɯ-ŋu
他们在观察我们做事

jiɕqha nɯ kɯ kú-wɣ-nɤrtoχpjat-a ɲɯ-ŋu
那个人在观察我

nɤʑo kɯ kú-wɣ-nɤrtɤχpjat-a ɲɯ-ŋu
你在观察我

aj kɤ-ta-nɤrtɤχpjɤt
我观察了你
See: rtoʁ See: χpjɤt
nɤrtɯrtoʁ - See: rtoʁ
nɤrtɯrtoʁ transitive verb
regarder dans tous les sens. 看来看去.
nɤru intransitive verb
directional: kɤ- voler de la nourriture (animaux). 偷吃粮食(牲畜).

tshɤt ɲɯ-nɤru
山羊在偷吃

nɯŋa ɲɯ-nɤru
牛在偷吃

paʁ ɲɯ-nɤru
猪在偷吃

tshɤt ko-nɤru
山羊偷吃了
nɤrɯra intransitive verb
directional: _
regarder dans tous les sens, observer. 四处张望;观察.

tɯrme ɯ-ɣɤʑu nɯ-nɤrɯra
你看一下有没有人

faire attention à. 注意.

tshɤt ra pɯ-nɤrɯra
你看着山羊

tɤ-pɤtso nɯ-nɤrɯra je
你看着小孩子

nɯ-nɤrɯra je ma a-mɤ-tɤ-ta-xtsɯɣ
你小心不要被我打到
nɤrwa noun
Etym: nor.ba. pâturage. 牧场.
nɤrwɯ noun
Etym: nor.bu. trésor. 宝贝.
nɤrʑaβ transitive verb
directional: kɤ- se marier (garçon). 娶妻子.

tɯrme ɯ-rʑaβ ka-nɤrʑaβ
他娶了人家的妻子
See: tɤ-rʑaβ See: mɤrʑaβ
nɤrʑaʁ intransitive verb
directional: tɤ- directional: _ rester longtemps. 待很久.

alo thɯ-ɣe-a tɕe, jɤxtshi aj mbarkhom thɯ-nɤrʑaʁ-a
这一次,我在马尔康待了很久

japa pɯ-nɤrʑaʁ-a, ɣɯjpa ʑatsa ju-ɕe-a ra
我去年待了很长时间,今年要早点回去

fsapaʁ thɯ-sci mɤ-kɯ-nɤrʑaʁ tɕe, tu-ŋke ɕti
牲畜出生不久就会走路
See: tɤ-rʑaʁ1
nɤʁarphɤβ transitive verb
directional: pɯ- frapper avec ses ailes. 用翅膀拍打.

qaliaʁ kɯ paʁtsa pjɤ-nɤʁarphɤβ
老鹰用翅膀拍打了小猪
See: ʁarphɤβ
nɤʁaʁ intransitive verb
directional: nɯ- faire la fête, s'amuser. 休息.
directional: pɯ- se prélasser au soleil. 晒太阳.

ɯʑo pɯ-nɤʁaʁ
他晒了太阳

jisŋi tɤŋe ɲɯ-wxti, pɯ-nɤʁaʁ-a
今天太阳很大,我晒了太阳
See: tɤʁaʁ
nɤʁdɤn transitive verb

directional: pɯ- directional: tɤ- placer sous. 垫.
directional: kɤ- directional: nɯ- Etym: gdan. inviter. 邀请(敬语).

smɤnmi mitoʁ kuɕana ɕ-ku-nɤʁdɤn tɕe, tɕetha aʑo a-kɯ-mŋɤm phɤn ɕti
如果他请到古夏纳的话,我的病马上就会好
nɤʁndɯʁndɯ transitive verb
directional: tɤ- battre à n'importe quelle occasion. 打来打去;随便乱打.

tshɤt qaʑo ra tɤ-nɤʁndɯʁndɯ-t-a
我打了山羊和绵羊
nɤʁnoŋ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: gnoŋ. trouver dommage, regretter. 觉得可惜;后悔.

beibei pɯ-qrɯ-t-a tɕe ɲɯ-nɤʁnoŋ-a
我打破了杯子,觉得很可惜

beibei pa-qrɯ tɕe ɲɯ-nɤʁnoŋ
他打破了杯子,觉得很可惜

khɯtsa pɯ-kɤ-qrɯ nɯ kɤ-nɤʁnoŋ me
这个碗打破了,没有关系
nɤʁombi transitive verb
directional: nɯ- perdre l'espoir. 灰心;对……没有希望.

jiɕqha kɤ-nɤma nɯ wuma ʑo ɲɯ-ɴqa tɕe, nɯ-nɤʁombi-t-a ɕti
这件事情做起来很难,我对它没有希望了
See: tɯ-ʁo,mbi See: sɤʁombi
nɤʁɯmʁaʁ intransitive verb
s'amuser à droite et à gauche. 到处玩耍. See: nɤʁaʁ
nɤsaʁdɯɣ transitive verb
trouver désagréable. 觉得讨厌.

nɤ-kɤcu si nɯ ɲɯ-nɤsaʁdɯɣ-a
你那边的树,我觉得很麻烦

nɤ-kɤcu laχtɕha nɯ ɲɯ-nɤsaʁdɯɣ-a
你那边的东西,我觉得很麻烦

aʑo kutɕu ku-rɤʑit-a ɣɯ-nɤsaʁdɯɣ-a ɲɯ-sɯsam-a
我想他觉得我在这里很碍事
See: ʁdɯɣ1
nɤscɤlɤt transitive verb
aller chercher et ramener. 接送.

nɤʑo chɤ-tɯ-wxti tɕe nɯ ma nɤ-kɯ-nɤscɤlɤt mɤ-ra
你长大了,不再需要人接送
See: sco See: lɤt1
nɤscɤr intransitive verb
directional: pɯ- être saisi de frayeur. 受惊.

pɯ-nɤscar-a
我吓了一跳
nɤsci transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- directional: thɯ- changer. 换.

tɯthɯ ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ka-nɤsci
他换了锅子里的水

a-ŋga tɤ-nɤsci-t-a
我换了衣服

ɯ-ŋga ta-nɤsci
他换了衣服

a-ŋga ɲɤ-ci tɕe, tɤ-nɤsci-t-a
我的衣服湿了,我来换

a-ma tɤ-nɤsci-t-a
我换了工作

a-sɤtɕha nɯ-nɤsci-t-a
我换了住的地方

laʁdɯn ɯ-jɯ thɯ-nɤsci-t-a
我换了工具的把子
Syn: sɤndu
nɤscɯɕa transitive verb
directional: pɯ- tanner. 把皮子刮干净(鞣制).

pɯ-nɤscɯɕa-t-a
我刮干净了

kɯ-mɤku, tɯ-ndʐi nɯ pjɯ́-wɣ-nɤscɯɕa tɕe nɯ kóʁmɯz nɤ ta-mar kú-wɣ-mar tɕe z-ɲɯ́-wɣ-χtsɤβ ra
首先要把皮子刮干净,然后涂一层油,然后揉
nɤscɯscɤt - See: scɤt
nɤscɯscɤt transitive verb
directional: _ déplacer partout. 搬来搬去.

pa-nɤscɯscɤt ntsɯ
他不停地搬来搬去了
nɤsɤɕke - See: sɤɕke1
nɤsɤɕke transitive verb
trouver brûlant. 觉得烫.

ɲɯ-nɤsɤɕke-a
我觉得很烫
nɤsɤɣ transitive verb
directional: tɤ- être jaloux. 吃醋.

jiɕqha kɯ tú-wɣ-nɤsaɣ-a ɲɯ-ŋu
他吃我的醋

jiɕqha nɯ tɤ-nɤsaɣ-a
我吃他的醋
nɤsɤɣdɯɣ transitive verb
directional: nɯ- se sentir mal, s'ennuyer. 觉得不舒服;觉得无聊.

na-nɤsɤɣdɯɣ
他觉得不舒服

tɯrme kɯ tɯ-rju mɤ-kɯ-mpɕɤr ta-tɯt tɕe, ɯʑo kɯ na-nɤsɤɣdɯɣ
有人说了不好听的话,他就觉得不舒服

aʑo nɤ-phe ku-rɤʑit-a ɲɯ-tɯ-nɤsɤɣdɯɣ
我住在你这里,你觉得很麻烦
See: sɤɣdɯɣ See: dɯɣ
nɤsɤjloʁ - See: sɤjloʁ
nɤsɤjloʁ transitive verb
trouver laid, trouver dégoutant. 觉得难看,觉得难吃.

nɤki ɯ-mdoʁ nɯ ɲɯ-nɤsɤjloʁ-a
我觉得这个颜色很难看
nɤsɤjndɤt transitive verb
trouver mignon. 觉得可爱. Syn: nɤjndɤt
nɤsɤre - See: sɤre
nɤsɤre transitive verb
trouver amusant. 觉得好玩;觉得可笑.

nɯ kɯ-fse tu-kɤ-ti nɯ aʑo ɲɯ-nɤsɤre-a
我觉得那种说法很好笑
See: nɤre See: sɤrɤpa See: tɤ-re
nɤsɤscit transitive verb
directional: pɯ- trouver agréable. 觉得舒服.

wo, ki sɤtɕha ki ɲɯ-nɤsɤscit-a rcanɯ
我觉得这个地方很舒服

ki tɯ-ŋga ki ɲɯ-nɤsɤscit-a
我觉得这件衣服穿起来很舒服

jɯfɕɯr pɯ-nɤʁaʁ-i, pɯ-nɤsɤscit-a
我们昨天晒太阳,我觉得很开心
See: scit See: sɤscit
nɤsɤʑɯloʁ transitive verb
trouver dégoutant. 觉得恶心. See: nɤʑɯloʁ See: tɯ-ʑi,loʁ
nɤsma transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- admirer. 羡慕.

a-zda ra nɯ ɲɯ-ɤro-nɯ tɕe ɲɯ-nɤsme-a-nɯ
他们拥有那个东西,我很羡慕他们

jɯlco ra kɯ wuma ʑo pjɤ́-wɣ-nɤsma-ndʑi
村民们很羡慕他们

kɯ-mɤɕi cho kɯ-ɤchɯcha nɯra mɤ-nɤsme-a
我不羡慕有钱和才能的人
nɤsna transitive verb
directional: tɤ- vouloir avoir. 想要.

ɲɯ-nɤsne-a
我想要

ɯ-phɯ ɲɯ-wxti tɕe, ma-tɤ-tɯ-nɤsne
这个东西很贵,你不能要(我给不起)

tɤ-mthɯm mɯ-nɯ-kɯ-ɣɤdi ra nɤsna-j ma nɯ-kɯ-ɣɤdi ra mɤ-nɤsna-j
我想要没变味的肉,不想要变味了的肉
See: sna
nɤsnɯndo transitive verb
directional: kɤ- en vouloir à, garder rancune envers. 对……怀恨在心.

kɤ-nɤsnɯndo-t-a
我对你怀恨在心

kɤ-kɯ-nɤsnɯndo-a
你对我怀恨在心
See: tɯ-sni See:
nɤsɲɯsɲu - See: sɲu
nɤsɲɯsɲu stative verb
un peu fou (parfois normal, parfois fou). 疯疯癫癫.

tɯrme kɯ-nɤsɲɯsɲu ci jɤ-ɣe
来了一个疯疯癫癫的人
nɤsŋɯt transitive verb
directional: tɤ- directional: lɤ- ronger, tenir avec ses dent. 啃;用牙齿咬住.

gangbi ma-tɤ-tɯ-nɤsŋɯt
你不要啃你的钢笔

βʑɯ kɯ dianxian to-nɤsŋɯt
老鼠把电线啃了

tɯ-ŋga to-nɤsŋɯt
啃了衣服

tɤ-ri to-nɤsŋɯt
啃了线

zhuozi to-nɤsŋɯt
啃了桌子

nɯ-jaʁmu lu-nɤsŋɯt-nɯ ŋgrɤl
(婴儿)爱嘬大拇指
See: tɤ-sŋɯt
nɤso transitive verb
directional: nɯ- manquer. 想念很久.

tɤjko nɯ-nɤso-t-a
我想念酸菜很久了
Syn: nɯɣbɯɣ
nɤsphjarlar transitive verb
directional: tɤ- étendre. 展开(衣服、布料).

tɯ-ŋga tɤ-nɤsphjarlar-a ma mɯ́j-zbaʁ
我把衣服晾开了,因为还没有干
See: sphjar
nɤsta transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- s'habituer. 习惯(环境).

ki sɤtɕha kɤ-nɤsta-t-a
我习惯了这个地方

nɯʑo nɯ-kha aʑo nɯ-nɤsta-t-a
我习惯了你们的家
nɤstɤr transitive verb
directional: _ tirer d'un seul coup. 突然一拉.

nɤ-kɤcu nɯ nɯ-nɤstɤr
你突然拉了你那边的那个东西

akɤcu laχtɕha nɯ-nɤstar-a
我突然拉了我这边的东西

kɤ-nɤstar-a ʑo kɤ-ɣɤrat-a
我拿了然后扔了(手机)

qandʑɣi kɯ a-mthɯm tha-nɤstɤr ʑo tha-nɯtsɯm
鹰把我的肉突然地抢走了
nɤstu transitive verb
directional: nɯ- croire (quelqu'un). 相信(人).

aʑo ɲɯ-ta-nɤstu
我相信你

jiɕqha nɯ rɯkhramba tɕe, ma-nɯ-tɯ-nɤste
这个人在说谎,你不要相信他

ɯʑo kɯ ta-tɯt nɯ ma-nɯ-tɯ-nɤste
你不要相信他刚才讲的话
nɤstumbat - See: stu1
nɤstumbat transitive verb
trouver assidu. 觉得努力.

ɯʑo ɲɯ-nɤstumbat-a
我觉得他很努力
nɤstɯstu transitive verb
causer des ennuis à. 找……麻烦.
nɤtar transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ- battre avec un bâton. 用木棍打.

nɯŋa kɤ-nɤtar
你用木棍打一下牛吧

nɤ-stu tɤ-fse ma tha ci ta-nɤtar
你要守规矩,不然我就会打你一下。
See: tɤtar
nɤtɕɯ transitive verb
directional: tɤ- adopter (un garçon). 领养(男孩子). Syn: nɤme See: tɤ-tɕɯ
nɤthɤβ intransitive verb
directional: kɤ- entourer des deux côtés. 从两面围起来、挡着.

kɤ-nɤthɤβ-tɕi
我们俩围起来了

nɤthɤβ-tɕi tɕe scɤt-tɕi
我们俩先站在两边,再搬过去(这个东西很重,需要两个人一起抬)
nɤthɯthu transitive verb
directional: nɯ- demander partout. 到处去问.

aʑo nɯ-nɤthɯthu-t-a
我到处问了

tʂu ɲɯ-ɤz-nɤthɯthu
他到处问路
See: thu1
nɤtsa noun
maladie. 病痛.

nɤ-nɤtsa ɲɯ-ɣɤrŋa
你有病痛的可能
nɤtsa stative verb
directional: tɤ- adapté, convenable. 合适.

``a-pi" tu-kɯ-ti kɯ ɲɯ-nɤtsa lo
说“哥哥”比较合适(编故事的时候,豹子对马说话时用“哥哥”比较合适,因为马比较高大)

ki kowa ki mɯ́j-nɤtsa
这个办法不合适

nɤki tɤ-rte nɯ tu-tɯ-nɤrte ɲɯ-tɯ-nɤtsa
你适合戴这顶帽子
See: nɯtsa
nɤtsɤtkhɯ stative verb
être obéissant. 听指挥.

ki tɯrme ki mɤ-kɯ-nɤtsɤtkhɯ ci ɲɯ-ŋu
这个人不听话

a-mdʑu ki mɯ́j-nɤtsɤtkhɯ
我这个音发不出来
nɤtshɤxtshɯ transitive verb
directional: tɤ- inciter, pousser. 催.

mɯ́j-mbɣom tɕe tɤ-nɤtshɤxtshɯ-t-a
他很不积极,所以我就催了他一下

ma-tɤ-kɯ-nɤtshɤxtshɯ-a ma nɯ ma mɯ́j-cha-a
你不要催我
nɤtshɯtshɤt transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- tenter de déterminer. 试探.

ŋu ɕi maʁ, khramba tu-βze ŋu maʁ nɯ tɤ-nɤtshɯtshat-a
我试探了一下他是不是在说谎
See: tshɤt1
nɤtsoʁ intransitive verb
directional: lɤ- ramasser des gromas. 挖人参果.

lɤ-nɤtsoʁ
他挖了人参果

pɯ-nɤtsoʁ-tɕi
我们俩挖了人参果
See: tɤtsoʁ
nɤtsri transitive verb
directional: pɯ- trouver salé. 觉得咸.

pɯ-nɤtsri-t-a
我觉得很咸
See: ɣɤtsri
nɤtsɯ transitive verb
directional: kɤ- cacher, garder le secret. 保密;藏起来.

aʑo kɯnɤ kɤ-nɤtsɯ-t-a
我也保密了

kɤ-tɯ-nɤtsɯ-t
你保密了

jiɕqha khɯtsa pɯ-tɯ-qrɯ-t nɯ kɤ-nɤtsi
你把碗打破了,你不要跟人家说
See: anɤtsɯtsɯ See: ɯ-tsɯ
nɤtsɯmɣɯt transitive verb
directional: tɤ- déplacer les objets dans tous les sens. 把东西拿过来拿过去.

aʑo tɤ-nɤtsɯmɣɯt-a
我拿过去拿过来了

tɤ-scoz kɯ-nɤtsɯmɣɯt
邮递员

kɤ-nɤtsɯmɣɯt mɤ-cha-a
(我又不是邮递员),我不能把东西拿过去拿过来

tɯ-rju ɲɯ-ɤz-nɤtsɯmɣɯt
他在传播谣言
See: tsɯm See:
nɤtsɯtsɯm - See: tsɯm
nɤtsɯtsɯm Variant: nɤtsɯmtsɯm transitive verb
directional: _ emporter partout. 带来带去.
nɤtʂa stative verb
directional: tɤ- directional: _ serré à fond (le couvercle d'une boîte). 盖子盖得很紧.

ɯ-sti ɲɯ-nɤtʂa
塞得很紧
nɤtʂaβlaβ transitive verb
directional: _ faire rouler dans tous les sens. 使滚来滚去.

lanqiu nɯ-nɤtʂaβlaβ-a
我让篮球滚来滚去了
See: tʂaβ
nɤtʂaŋ - See: tʂaŋ
nɤtʂaŋ transitive verb
trouver juste. 觉得公平.
nɤtʂɤtshi transitive verb
directional: _ bloquer le chemin. 挡路.

ɯʑo kɯ tɤ́-wɣ-nɤtʂɤtshi-a
他挡了我的路
See: tshi3 See: tʂu
nɤtu Variant: atu adverb
sur les trois pierres du foyer. 在三脚架上.

nɤtu tɯthɯ ɯ-ŋgɯ lɤ-lɤt
倒在锅子上(在三脚架)
nɤtɯɣ intransitive verb
se retrouver dans/avec (par hasard). (无意中)遇到.

jisŋi kɯ-ɣɤndʐo tɕe ɲɤ-nɤtɯɣ-a
今天我碰上个大冷天

a-ʁɤri pɯ-astu ma kɯ-pe ɲɤ-nɤtɯɣ-a
我运气好,拿到好东西了
nɤtɯɣ - See: atɯɣ
nɤtɯta - See:
nɤtɯta transitive verb
mettre n'importe comment. 随便放,放了放去.

nɤ-laχtɕha ra aʁɤndɯndɤt ma-tɯ-nɤtɯte ma ɲɯ-me ŋu
你不要随便吧东西乱放,不然丢失的
nɤtɯti transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- past stem: nɤtɯtɯt dire à tout le monde. 到处说.

tɤ-nɤtɯtɯt-a
我到处说了

kaihui ɲɯ-ra tɤ-nɤtɯti
你告诉大家需要开会

nɤʑo tɤ-tɯ-nɤtɯtɯt ɯ́-tu?
你到处说了没有
See: ti
nɤwɤt stative verb
directional: nɯ- qui s'ouvre vers l'extérieur en forme de cloche inversée. 向外开着的形状(形成圆锥形).

beibei ɯ-mŋu ɲɯ-nɤwɤt ɲɯ-ŋu
杯子的口子向外开着
Syn: ɣɤrɣɤr
nɤwu transitive verb
directional: nɯ- pleurer pour. 为……而哭.

ɲɯ-kɯ-nɤwu-a mɤ-ra
你不用为我哭

nɯ kɤ-nɤwu ci me nɤ
那没有什么好哭的
See: See: ɣɤwu
nɤwxti transitive verb
directional: tɤ- trouver trop grand. 觉得太大.

ɯ-xtsa ɲɯ-nɤwxti
他觉得鞋子太大了

tɯ-xtsa tɤ-χtɯ-t-a ɲɯ-nɤwxti-a
我买了鞋子,但是觉得太大了

tɯ-ŋga tɤ-χtɯ-t-a nɯ ɲɯ-nɤwxti-a
我觉得衣服买太大了
See: wxti
nɤxchi transitive verb
directional: pɯ- trouver sucré. 觉得甜.
nɤxchi - See: chi
nɤxɕɤt transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- directional: pɯ-
faire un gros effort. 用力.
faire qqch avec force. 使劲.

ki rdɤstaʁ ɲɯ-rʑi ri, tɤ-nɤxɕat-a tɕe tɤ-mɟa-t-a
这块石头很重,我很用力捡起来了

pɯ-nɤxɕɤt tɕe pɯ-ɣɤrɤt
你用力扔吧

rɤɣo tha-nɤxɕɤt
他唱歌唱得很大声
See: tɯ-xɕɤt
nɤxpe transitive verb
directional: pɯ- trouver bien. 觉得很好.

pɯ-nɤxpe-t-a
我觉得很好了
See: pe
nɤxtɕɤβ transitive verb
directional: pɯ- couper l'herbe. 割饲草. See: tɤxtɕɤβ
nɤxtɕɤβ - See: ɣɤxtɕɤβ
nɤxtɕhɯβ transitive verb
directional: nɯ-
s'appuyer sur, dépendre de. 依靠.

kɤ-nɤma nɯ, tɯʑo tu-kɯ-nɯ-stu ɲɯ́-wɣ-nɤma ra ma tɯ-zda kɤ-nɤxtɕhɯβ mɤ-pe
在工作方面要自己努力,不要依靠别人

profiter de. 趁着.

ɯʑo ju-kɯ-ɕe nɯ nɯ-nɤxtɕhɯβ-a tɕe ɯ-rca jɤ-ari-a pɯ-ŋu
我趁着他去那边跟他一起去
See: ɯ-tɕhɯβ
nɤxtɕi transitive verb
directional: tɤ- trouver trop petit. 觉得太小.

aʑo ɲɯ-nɤxtɕi-a
我觉得太小

nɤ-mi ɲɯ-wxti, nɤ-xtsa ɲɯ-tɯ-nɤxtɕi
你脚很大,鞋子太小了

kɯki ɯ-spa mɯ́j-rtaʁ, ɲɯ-nɤxtɕi-a
材料不够,我觉得太小
See: xtɕi
nɤxtɕur - See: tɕur1
nɤxtɕur transitive verb
directional: pɯ- trouver acide. 觉得酸.

pɯ-nɤxtɕur-a
我觉得很酸
nɤxthɯ transitive verb
directional: nɯ- trouver grave. 觉得严重.

jɤxtshi tɕhomba aʑo pɯ-nɤxthɯ-t-a
这一次感冒,我觉得很严重了

jɤxtshi tɕhomba, ɲɯ-tɯ-nɤxthi
这一次感冒,你觉得很严重

ɯ-kɯ-mŋɤm ɲɯ-nɤxthi
他觉得很严重
See: thɯ2
nɤxtsa transitive verb
directional: tɤ- forcer. 撬.

sɤcɯ tɤ-nɤxtsa-t-a
我把锁撬开了

kɯm tɤ-nɤxtsa-t-a
我把门撬开了
nɤxtʂɯ transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ- directional: lɤ- directional: thɯ- apporter en passant. 顺便带.

aʑo ɲɯ-nɤxtʂi-a
我顺便带过去

nɤʑo nɯ-nɤxtʂi
你顺便带过来吧

tɕɤndi jiʑo ji-laχtɕha ata tɕe kɤ-nɤxtʂi
我们的东西在那边,你顺便带过来吧

nɤʑɯɣ kɤ-nɤxtʂɯ-t-a
我顺便带给你了
Syn: nɯpjaχpa
nɤxtʂɯn transitive verb
directional: nɯ- Etym: drin. remercier, avoir de la reconnaissance pour. 感激.

nɯ-nɤxtʂɯn-a
我很感激了

ɲɯ-nɤxtʂɯn
他很感激

laχtɕha nɯ-kɯ-mbi-a pɯ-nɤxtʂɯn-a
我很感激你把东西给我了

aʑo nɯ-mbi-t-a tɕe ɲɯ-nɤxtʂɯn
我给了他,他很感激
See: tɯ-tʂɯn
nɤxtɯt transitive verb
directional: tɤ- trouver trop court. 觉得太短.

a-ŋga ɲɯ-nɤxtɯt-a
我觉得衣服太小
See:
nɤχcɤl intransitive verb
directional: _ Etym: dkʲil. être au milieu. 到中间.

tɯ-ci kɤ-nɤχcɤl (tɯ-ci ɯ-ŋgɯ kɤ-ndʑaʁ tɕe kɤ-nɤχcɤl)
他到水的中间了

ndzom ɯ-taʁ kɤ-nɤχcɤl
他到桥的中间

ki kɤ-nɤχcal-a
我到中间了(例如,我看书看到一半)

tɯ-ci kɤ-nɤχcal-a
我到了河的中间(游过去)

tʂu jɤ-nɤχcal-a ʑo
我走了一半的路
See: ɯ-χcɤl
nɤχɤmthi intransitive verb
directional: thɯ- être bouche bée. 目瞪口呆.

thɯ-nɤχɤmthi-a
我目瞪口呆了
Syn: nɯcaχto
nɤχphe transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- frapper. 拍(用手掌).

aʑo a-xtu tɤ-nɤχphe-t-a
我拍了我的肚子

ɯʑo kɯ ɯ-xtu ta-nɤχphe
他拍了自己的肚子

tɕoχtsi pɯ-nɤχphe-t-a (=tɕoχtsi ɯ-taʁ taχphe pɯ-lat-a)
我拍了桌子
See: taχphe
nɤz intransitive verb
directional: tɤ- oser. 敢.

ɲɯ-nɤz
他敢

aʑo nɯ tu-ti-a naz-a
我敢说这个

aj ku-ɕe-a naz-a
我敢去

ki ɯ-ʁɤri mɯ-pɯ-naz-a, tham to-naz-a
我以前不敢,现在敢了

a-sɯm kɯ-kɯ-fse nɯ kɤ-ti mɤ-naz-a
我不敢说我的心里话
nɤzda transitive verb
directional: tɤ- inviter quelqu'un à se joindre à son groupe. 请别人加入自己的队伍.

aʑo tɤ-nɤzda-t-a
我请他加入了

ɯʑo kɯ tɤ́-wɣ-nɤzda-a
他请我加入了

jisŋi tɤjmɤɣ ɯ-kɯ-ɕar aj ɕe-a ŋu, tu-ta-nɤzda ɯ-tɯ-ɣi?
今天我去找蘑菇,请你一起去好吗?

kɯ-ɣɯɕoŋtɕa aj ɕe-a ŋu, tu-ta-nɤzda ɯ-tɯ-ɣi?
我去砍木头,请你一起去好吗?

nɤʑo si ɕɯ-tɯ-phɯt ɲɯ-ŋu, tu-kɯ-nɤzda-a tɕe aj kɯnɤ ɣi-a
你要去砍树,可以结伴一起去

tu-kɯ-nɤzda-a ɯ́-jɤɣ
我能不能跟你一起去

tu-ta-nɤzda ɕe-tɕi
我们俩一起去
See: tɯ-zda See: ɣɤzda See: rɤzda See: sɤzda
nɤzɲɟoʁ transitive verb
directional: tɤ- frapper, fouetter. 抽打(用鞭子或者木棒).

nɤ-stu tɤ-fse ma ta-nɤzɲɟoʁ
你小心一点,不然我会抽打你的
See: tɤzɲɟoʁ
nɤzraʁ intransitive verb
directional: nɯ- avoir honte, être gêné, se sentir embarrassé. 害羞.

tɕheme kɤ-rqoʁ mɯ́j-nɤzraʁ
他抱女孩子不感到害羞

khramba tu-βze ɲɯ-ŋu, mɯ́j-nɤzraʁ
他说谎不感到害羞

jiɕqha nɯ kɯ thɯci ɲɯ-ti, aʑo nɯ-nɤzraʁ-a
这个人说了一些什么话,我感到很害羞
See: tɤzraʁ
nɤzri transitive verb
directional: tɤ- trouver trop long. 觉得太长.

a-ŋga tɤ-χtɯ-t-a nɯ ɲɯ-nɤzri-a
我觉得衣服买太长了
See: zri
nɤʑɤmŋɤn Variant: nɯʑɤmŋɤn transitive verb
directional: tɤ- Etym: ʑe.ŋan. envier. 妒忌.

aʑo laχtɕha tɤ-nɯ-χtɯ-t-a tɕe, ɲɯ-kɯ-nɯʑɤmŋan-a
我给自己买了东西,你在妒忌我
nɤʑo pronoun
toi. 你. See: nɤj
nɤʑri intransitive verb
directional: nɯ- être mouillé par la rosée. 沾上露水.

tɯ-mɯ pjɤ-lɤt tɕe aj nɯ-nɤʑri-a
下雨了,我沾上了露水
See: tɤʑri
nɤʑru - See: ʑru
nɤʑru transitive verb
trouver précieux. 觉得贵重.
nɤʑɯloʁ intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- avoir la nausée. 感到恶心;觉得恶心.

pɯ-nɤʑɯloʁ-a
我感到恶心

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-qe na-lɤt tɕe pɯ-nɤʑɯloʁ-a
小孩子屙了屎,我觉得很恶心

khɯna lo-qioʁ tɕe pɯ-nɤʑɯloʁ-a
狗在那里吐了,我觉得很恶心
See: sɤʑɯloʁ See: tɯ-ʑi,loʁ
nɤʑɯn stative verb
en pente. 陡;斜度高.

tʂu ki pjɯ-nɤʑɯn ɲɯ-ŋu, tɕe mɯ́j-nɯɣɯŋke ri, mɯ́j-ʁdɯɣ ma ɲɯ-nɯtɕhɯrɟɯɣ tɕe ɲɯ-ɣɤzbaʁ
这条路很陡,虽然不好走,但是水流得很快(下雨的时候不会积水,路面就很快干)
See: ɣɤʑɯn
nɤʑɯʑu transitive verb
directional: tɤ- lutter avec. 跟……一起角力.

tɤ́-wɣ-nɤʑɯʑu-a
他跟我角力了
nɤʑɯʑu - See: aʑɯʑu
nge stative verb
très solide. 非常结实.

laχtɕha tɤ́-wɣ-χtɯ tɕe, kɯ-ngɯ-nge tsa tú-wɣ-nɯ-qɤr ra, tɕe tɤ́-wɣ-ntɕhoz khro mdɯ
买东西的的时候,要挑选结实的,这样就可以用得长久
See: ngɯnge
ngɤjtshi transitive verb
directional: nɯ- nourrir. 喂(给别人吃喝). See: ngu See: jtshi
ngo intransitive verb
directional: tɤ- tomber malade. 生病.

ɲɯ-nɯtɕhomba-a tɕe tɤ-ngo-a
我感冒了,生病了

kɤ-ngo ɲɯ-nɯɣme-a
我很怕生病
See: ɣɤtsɤngo See: ɕɯngo See: tɯ-ŋgo
ngrɯβ -
directional: pɯ- Etym: ⁿgrub. accomplir. 成功;完成.

nɤ-kɤ-nɯsmɯlɤm nɯ a-pɯ-ngrɯβ
希望你祈求的事情会成功!
ngu transitive verb
directional: pɯ- donner à manger (aux animaux). 喂(动物).

paʁ pɯ-ngu-t-a
我喂了猪

fsapaʁ ra pɯ-ngu-t-a
我喂了牲畜

directional: nɯ- donner la bouchée. 亲口喂.

pɣɤmu kɯ ɯ-pɯ na-ngu
母鸡喂了小鸡

ɯ-pɯ ɲɯ-nge ɲɯ-ŋu
(母鸡)在喂小鸡
Syn: χsu Syn: ɕpɯt
ngɯnge stative verb
résistant. 结实. See: ngɯt See: nge
ngɯt stative verb
directional: tɤ- solide. 结实.

kɯki ɲɯ-ngɯt
这个东西很结实

tɯmbri ɲɯ-ngɯt
绳子很结实

tɯ-ŋga ɲɯ-ngɯt
衣服很结实
See: ngɯnge See: nge
ni -
duel. 双数.
nmu intransitive verb
directional: nɯ- trembler (tremblement de terre). 震动(地震).

waɟɯ ɲɤ-nmu
发生了地震
See: mɯnmu
nŋo intransitive verb
directional: pɯ- échouer, perdre. 败;输.

nɤʑo pɯ-tɯ-nŋo
你输了

nɤ-ɕki pɯ-nŋo-a
我输给你了
See: ɕɯnŋo
no transitive verb
directional: _ mener (animaux), chasser. 赶;驱逐.

fsapaʁ kɤ-nɤm
你赶牲畜吧

ɕɤmtshoʁ kɤ-no-t-a
我钉了钉子

ɕɤmtshoʁ kɤ-nɤm
你钉钉子吧

tɤtshoʁ pɯ-nɤm
你钉木钉吧
See: nɯno
noŋstɤn noun
Etym: naŋ.stan. tapis de selle. 鞍垫.
nor intransitive verb
directional: nɯ- Etym: nor. se tromper. 弄错(指不严重的错误).

ɲɤ-nor
他弄错了
Syn: nɯkɯmaʁ
nóʁmɯz adverb
alors seulement. 那才. See: kóʁmɯz
ntaβ stative verb
directional: kɤ- stable. 稳当.

ɯ-mdzɯ ko-ntaβ ma kɯmaʁ rɯsɯso mɯ-ɲɤ-ra
他安心了,不需要再考虑其它事情

ɯ-sɯm ko-ntaβ
他放心了

ɯ-ʑɯβ ko-ntaβ
他睡得很熟
ntɕha transitive verb
directional: pɯ- tuer (animal). 宰(动物).
directional: nɯ- découper en morceaux (animal). 剥皮;切分(动物).

tshɤt pjɤ-si tɕe nɯ-ntɕhe
山羊死了,切分了它

ji-tshɤt pjɤ-si tɕe na-ntɕha
我们的山羊死了,他就把它切分了
ntɕhɤr intransitive verb
directional: kɤ- Etym: ⁿtɕʰar. éclairer. 映照.

dianying ko-ntɕhɤr
电影上映了

tɤŋe ɯ-ɣot ko-ntɕhɤr
太阳光照下来了

χɕɤlzgoŋ ɯ-ŋgɯ ko-ntɕhar-a
我在镜子里

ɯ-jmŋo ɯ-ŋgɯ sɯŋgi ko-ntɕhɤr
他梦见了狮子

χɕɤlzgoŋ ɯ-ŋgɯ kɤ-ntɕhɤr-tɕi nɯ ra pɯ-mto-t-a
我在镜子里看见了我们俩的照影

jɯfɕɯɕɤr a-ʑɯβ ɯ-mɤ-tɯ-ɣi kɯ ʑa ɯ-mɤ-fsoʁ ma kɤ-sɯso ʑo ɲɯ-ntɕhɤr
我昨天晚上睡不着,在我想象中,多么希望早点天亮
ntɕhɣaʁ intransitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- éclabousser. 溅起来.

tɯ-ci kɤ-ntɕhɣaʁ
水溅起来了

tɯ-ci a-taʁ tɤ-ntɕhɣaʁ
水溅到我身上

tɤrcoʁ kɤ-ntɕhɣaʁ
稀泥溅起来了
ntɕhomŋga noun
habits de danse. 跳神时穿的服装.
ntɕhoz transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- utiliser. 使用.

khɯtsa kɤ-ntɕhoz-a
我用了碗

nɤʑo kɤ-ntɕhoz ɯ-tɯ-spe?
你会不会用?

``ɯɟɤm" nɯ tɯ-rju ɯ-ŋgɯ tɕe kɤ-ntɕhoz tɕhi tú-wɣ-stu ŋu"
怎么在句子中用|fv ɯɟɤm 这个词 ɯɟɤm 这个词

nɯnɯ ŋotɕu tɤ-tɯ-nɯ-tɕhɯ-ntɕhoz khɯ
(这一句话)你在什么环境都可以用

kɤ-ntɕhoz tɕhi ɕɯ-ste ɲɯ-ŋu?
这有什么用呢?
ntɕhɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- s'abîmer. 损坏.

a-ɕɣa kɤ-ɴɢrɯ nɯ mɯ-pɯ-ɴɢrɯ ri, ɯ-qa to-ntɕhɯɣ tɕe ɲɯ-mŋɤm
我的牙齿没有裂,但是牙龈损坏了,很痛

mkhɯrlu to-ntɕhɯɣ tɕe kɤ-lɤt mɯ́jsna
车损坏了,不能再开了

nɤ-wa nɯ mɯ́j-tɯ-ntɕhɯɣ
你不亏是你父亲的儿子
nthar transitive verb
directional: nɯ- rouler la pâte. 擀面.

ɯʑo kɯ pɤjpe na-nthar
他擀了面
nthɤβ transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- serrer, coincer. 夹住;夹到.

ki tɤ-ri ɲɤ-nthɤβ
这根线夹到了

a-jaʁ na-nthɤβ
他夹到了我的手

kɯm kɤ-pa-t-a, a-jaʁ na-nthɤβ
我关了门,夹到了我的手
nthor intransitive verb
directional: _ Etym: ⁿtʰor. rôder. 流浪.

mbro ɯ-zda maŋe tɕe ɲɤ-nthor
马离了群就流浪
ntoʁntoʁ ideophone.2
petit, rond et dur. 形容小、圆而硬的样子.

mɯntoʁ ɯ-tɯ-mpɕɤr kɯ ntoʁntoʁ ʑo ɲɯ-pa
花又小又圆又漂亮
ntsɣe transitive verb
directional: nɯ- vendre. 卖.

luyinji kɤ-ntsɣe ɯ-spa ɯ-ɲɯ́-ŋu
有没有录音机卖

ʑɴɢɯloʁ nɯ-ntsɣe-t-a
我卖了核桃
ntshɤβ stative verb
directional: tɤ- être affolé. 慌张.

ɯʑo ɲɤ-mu tɕe to-ntshɤβ
他受到惊吓就慌张起来了
ntshɤβ stative verb
ntshɤβ,rlu - See:
ntshɤβ,rlu -
directional: tɤ- être affolé. 慌张.

ma-tɯ-ntshɤβ-rlu-ndʑi
你们俩不要慌张

tɤ-ntshɤβ-tɤ-rlu-a ʑo tɤ-rɤŋgat-a ɕti tɕe a-sɤcɯ kɤ-ndo ɲɤ-nɯjmɯt-a
我出发的时候慌张到忘了带钥匙
ntshɤr intransitive verb
directional: nɯ- hennir. 叫(马叫).

mbro ɲɯ-ntshɤr
马在嘶叫

mbro nɯ-ntshɤr
马嘶叫了
ntshi transitive verb
directional: nɯ- sélectionner. 挑选;拣.

rasti nɯ-ntshi
你选一下圆根

aʑo nɯ-ntshi-t-a
我选了
ntshi stative verb
mieux valoir que, devoir. 只好.
ntshoʁ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: ⁿtsʰog. réciter des soutras en groupe. 念经.

χpɯn ra ɲɯ-ntshoʁ-nɯ
和尚们在念经
ntsɯ adverb
tout le temps. 总是.
à chaque .... 每一....
ntʂu bitransitive verb
directional: lɤ- sarcler. 薅锄;锄草.

la-ntʂu
他锄了草

lɤ-ntʂu-t-a
我锄了草

lɤ-ntʂu-j
我们锄了草

tɤɕi ɯ-ŋgɯ lɤ-ntʂu-a
我锄了青稞

tɤɕi lɤ-ntʂu-t-a
我锄了青稞
See: tʂu
núndʐa adverb
pour cette raison. 因此.
demonstrative determiner
celà. 那个.
nɯbabɯ intransitive verb
directional: _ ramasser du cassis. 捡黑茶藨子. See: babɯ
nɯbɤβ transitive verb
directional: pɯ- jeter de toutes ses forces. 不顾一切地往下扔(重的东西).

tɤjpa khoxtu ɕ-tha-βde tɕe, pa-nɯbɤβ ʑo pa-βde
他把雪从房背上不顾一切地扔下去了

rdɤstaʁ pa-nɯbɤβ ʑo pa-βde
他把石头不顾一切地扔下去了
nɯbɤβ - See: bɤbɤβ
nɯβdaʁ transitive verb
directional: tɤ-
surveiller. 看管(孩子、东西等).

laχtɕha tɤ-nɯβdaʁ
你把东西看好

contrôler. 控制;管理.
directional: nɯ- Etym: bdag. prendre la responsabilité. 承担;被冤枉.

ɯʑo kɯ ta-nɤma pɯ-ɕti ri, aʑo kɯ nɯ-nɯβdaʁ-a pɯ-ra
本来是他做的事情,最后让我承担了
nɯβdaχpu intransitive verb
directional: lɤ-
s'accaparer. 归为己有.

kɯki nɤʑɯɣ ɕti tɕe, aʑo lu-nɯβdaχpu-a mɤ-pe
这是你的东西,我不应该归为己有

se prendre pour le maître de maison. 喧宾夺主.

ki tɯrme ɯ-kha ɲɯ-ɕti tɕe, ma-lɤ-tɯ-nɯβdaχpu ma βdaχpu ri ɲɯ-tɯ-maʁ
这是别人的家,你不要喧宾夺主,你又不是主人
See:
nɯβde transitive verb
directional: nɯ- perdre. 遗失;弄丢.

laχtɕha ɲɤ-nɯβde-t-a
我把东西弄丢了

ɲɤ-nɯβde
他弄丢了

nɤ-rte ma-nɯ-tɯ-nɯβde
你不要把帽子弄丢
nɯβde - See: βde
nɯβɣe intransitive verb
directional: pɯ- perdre un membre de sa famille. 失去亲人.

tɤ-rɟit pɯ-kɯ-nɯβɣe
孤儿

tɤ-pɤtso pjɤ-nɯβɣe
小孩子变成了孤儿
nɯβɣɤmu intransitive verb
directional: pɯ- surveiller la meule. 看守水磨.

pɯ-nɯβɣɤmu-a
我守过水磨
See: βɣɤmu
nɯβɣɯz intransitive verb
directional: tɤ- chasser les blaireaux. 抓獾.

ɕ-tu-nɯβɣɯz-nɯ tɕe, βɣɯz nɯ pjɯ-sat-nɯ ŋgrɤl
他们抓獾并杀獾
See: βɣɯz
nɯβlɤmtɕhɤt transitive verb
directional: tɤ- réciter des soutras. 念经.

nɤʑo tu-ta-nɯβlɤmtɕhɤt ɯ́-jɤɣ?
请你为我们念经行吗?
See: βlɤmtɕhɤt
nɯβlu transitive verb
directional: pɯ- tromper. 欺骗.

tɤ-pɤtso pɯ-nɯβlu-t-a
我骗了小孩子

jiɕqha nɯ kɯ pɯ́-wɣ-nɯβlu-a
这个人把我骗了
nɯβlɯz transitive verb
directional: pɯ- réciter par cœur, faire sans modèle. 背诵;不用模型地做.

kɤ-rɤt pɯ-nɯβlɯz-a ɕti
我没有样板也画出来了
See: tɯ-βlɯz
nɯβra transitive verb
directional: tɤ-
fournir. 提供.

nɤ-ŋga tɤ-nɯβra-t-a
我给你提供了衣服

qui a pour usage de .... 有……的功能.
nɯβraʁ transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- porter (collier). 戴(项链).
nɯβraʁ - See: βraʁ
nɯβzaŋsa transitive verb
directional: tɤ- devenir ami. 交朋友.

tɤ-nɯβzaŋsa-t-a
我跟他交了朋友

tɤ́-wɣ-nɯβzaŋsa-a
他跟我交了朋友

tɯrme mɤ-kɯ-frtɤn nɯ a-mɤ-tɤ-tɯ-nɯβzaŋse
你不要跟不可靠的人交朋友
Syn: nɯɣɯfsu See: βzaŋsa
nɯβzu transitive verb

nɤʑo tɤ-tɯ-nɯ-βzu-t ɕti
这是你自己造成的(是你一个人的错)
nɯβʑit transitive verb
directional: nɯ- faire diminuer. 减一部分;减一段.

laχtɕha ɲɤ-nɯβʑit
他减了一些东西

ji-kɤndza ɲɤ-nɯβʑit
他减了我们的食物

pɕawtsɯ ɲɤ-nɯβʑit
我减了钱(贪污了)

nɤ-fkur pjɤ-nɯβʑit
他减少了你的负担

directional: pɯ- raccourcir. 弄短一点.

ɕoŋtɕa ɲɯ-zri tɕe pjɤ-nɯβʑit
木料太长,他弄短了一些
nɯcaχto intransitive verb
directional: thɯ- être bouche bée. 目瞪口呆.

thɯ-nɯcaχto-a
我目瞪口呆了
Syn: nɤχɤmthi
nɯcɤɕna intransitive verb
directional: pɯ- directional: _ ramasser du rumex japonicus. 采集山菠菜.

ɕ-pɯ-nɯcɤɕna
你去采集山菠菜吧
See: cɤɕna
nɯcha stative verb
directional: lɤ- être saoul. 喝醉. Syn: βzi See: cha2
nɯchɤmda transitive verb
directional: boire de l'alcool à la paille. 喝干干酒.

tɯ́-wɣ-nɯchɤmda ɕti
(妖精)会在你背后插吸管喝你的血
See: chɤmda
nɯchɯβ transitive verb
directional: tɤ- s'empiffrer. 大口大口地吃.

tɤ-nɯchɯβ-a ʑo tɤ-ndza-t-a
我大口大口地吃了
Syn: nɯkhɯɣ Syn: nɯlŋɤβ
nɯchɯra intransitive verb
directional: pɯ- monter la garde. 站岗;守卫.

ɯʑo ku-nɯchɯra
他在站岗
Syn: nɯsuwa
nɯci intransitive verb
directional: pɯ- boire sans se servir de ses mains. 直接用嘴巴喝地下的水(不用手).

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ pɯ-nɯci
它喝了河流的水
See: tɯ-ci
nɯco transitive verb
directional: _ suivre. 跟踪;顺着走.

zgo nɯnɯ lɤ-nɯco-t-a
我沿着这个山顶走了

kɯki khri ki nɯ-nɯco-t-a ma nɯ ma mɯ́j-cha-a
我只好沿着床边走,其它还不行(病人说的话)

tʂu maŋe tɕe, tɯ-ci lɤ-nɯco-t-a tɕe lɤ-ari-a
因为没有路,我顺着水流去了

a-tɕɯ kɯ znde ku-nɯcɤm ŋu (ɲɯ-ɤz-nɯco)
我儿子扶着墙慢慢走
nɯcɯnthaʁ transitive verb
directional: pɯ- hacher de la viande. 剁肉.

jiɕqha tɤ-mthɯm pɯ-nɯcɯnthaʁ
你剁一下肉吧

directional: thɯ- hacher de l'ail. 剁大蒜.
nɯɕe intransitive verb
directional: _ past stem: anɯri rentrer chez soi. 回家.

nɤʑo tɯ-nɯɕe ɕi, nɤ-mu ɯ-ɕki ?
你回不回家,你母亲那边?
See:
nɯɕɤɣ intransitive verb
directional: pɯ- couper des genévriers (pour faire des fumigations). 砍柏树枝桠.

ɕ-pɯ-nɯɕaɣ-a
我砍了柏树枝桠
nɯɕɤlɤmbɯmbjom intransitive verb
directional: _ faire une course. 赛跑.

ɲɯ-nɯɕɤlɤmbɯmbjom-tɕi a-pɯ-ŋu tɕe, nɤʑo mɤ-tɯ-cha
如果我们赛跑的话,你肯定不行
Syn: nɯsaχɕɯβ
nɯɕɤmɯɣdɯ transitive verb
directional: tɤ- tirer au fusil. 射枪.

tɤfsɯr ra tɤ-nɯɕɤmɯɣdɯ-t-a
我用枪射了靶子
See: ɕɤmɯɣdɯ
nɯɕɤrɤz intransitive verb
tenir de, ressembler (à ses parents). 遗传;有点像(父母).

ɯ-wa ɲɯ-nɯɕɤrɤz
他有点像父亲

ɯ-phoŋbu ɯ-wa ɲɯ-nɯɕɤrɤz
他的身体有点像他父亲的
nɯɕkat intransitive verb
transporter à dos d'animal. 驮东西.

aʑo kɯ-nɯɕkat ŋu-a
我是驮东西的人
See: ɣɯɕkat
nɯɕkrɤɣ transitive verb
directional: _ renverser avec force son adversaire. 力气很大,很轻松地把对方摔下去.

tɤ-aʑɯʑu-ndʑi tɕe, ɯ-zda pa-nɯɕkrɤɣ ʑo pa-tʂaβ
在角力的时候,他很轻松地把对方摔下去了
See: ɕkrɤɣɕkrɤɣ See: nɯʑgrɤɣ
nɯɕmɯrga stative verb
bavard. 爱说话.

ɯʑo wuma kɯ-nɯɕmɯrga ci ɲɯ-ŋu
See: rɯɕmi See: rɯɕmɯχtɤm See: rga
nɯɕpɯz transitive verb
directional: tɤ- se déguiser, imiter. 打扮;模仿.

staʁthɤr kɯ ɯ-pi ta-nɯɕpɯz
斯达塔尔学了他的哥哥

tɤ-pɤtso ra kɯ ʁmaʁmi ɲɯ-ɤz-nɯɕpɯz-nɯ
孩子们在打扮成士兵

tɤ-pɤtso ra kɯ ɕɤmɯɣdɯ ɯ-kɯ-lɤt ɲɯ-ɤz-nɯɕpɯz-nɯ
孩子们装作在打枪

tɤ́-wɣ-nɯɕpɯz-a
他模仿了我的模样
See: ɯ-ɕpɯz
nɯɕqhu transitive verb
directional: _ tourner le dos à. 转身背向别人.

khɯɣɲɟɯ ku-nɯɕqhe-a ŋu
我背向窗子

directional: tɤ- trahir, revenir sur sa parole. 背叛;违背约定;违反约定.

nɤʑo tu-kɯ-nɯɕqhu-a ɲɯ-ŋu
你背叛我
Syn: nɯɣɤtɕa Ant: nɯʁɤri See: znɯɕqhɯɕqhu
nɯɕtar intransitive verb
directional: pɯ- avoir une leçon. 受教训.

aʑo pɯ-nɯɕtar-a
我受过那个教训

a-pɯ-tɯ-nɯɕtar ɲɯ-ra wo!
你应该吸取教训!

mɯ-ɲɤ-stu-nɯ ma pjɤ-nɯɕtar-nɯ
他们吸取了教训,再也不相信他了

aʑo kutɕu kɤ-ɣi pɯ-nɯɕtar-a ma ɲɯ-ɤrqhi
我来到这里很辛苦,因为很远
nɯɕu intransitive verb
directional: pɯ- jouer aux cartes. 打牌.

jiʑo pɯ-nɯɕu-j
我们打牌了
See: ɕu
nɯɕɯβɟɤlɯlu intransitive verb
à qui mieux mieux. 争先恐后.

laχtɕha kɤ-χtɯ ɲɯ-pe tɕe, to-nɯɕɯβɟɤlɯlu-nɯ ʑo to-χtɯ-nɯ
买的东西很好,所以他们争着买

nɤki nɯ kɯ-fse ɯ-qhu tɕe kɤ-χtɯ tu ɕti tɕe, kɤ-nɯɕɯβɟɤlɯlu mɤ-ra wo
那个东西以后还有的买,不必争
nɯɕɯlu stative verb
qui peut être traite pendant longtemps (vache). 挤奶期长(的奶牛).

ki nɯŋa ki kɯ-nɯɕɯlu ci ŋu
这个奶牛的挤奶期比较长
nɯɕɯmɯma -
immédiatement. 马上就.
nɯɕɯrɲɟo intransitive verb
directional: pɯ- rougir (feuilles d'arbre en automne). 秋天叶子变色.

si pjɤ-nɯɕɯrɲɟo
树的叶子变红了
nɯɕɯʁjɯ intransitive verb
directional: nɯ- faire le mort. 装死.

ma-nɯ-tɯ-nɯɕɯʁjɯ kɯ nɯ-rɤma
你不要装自己不会做,要劳动!
Syn: raʁjɯ
nɯdrɯβ transitive verb
encorner à de nombreuses reprises. 一次又一次地顶.

srɯnmɯ nɯ to-nɯdrɯβ ʑo to-tɕhɯ
水牛把妖精一次又一次地顶了
See: drɯβ
nɯdu intransitive verb
directional: pɯ- tirer à la courte paille. 抽签.

ɕɯ-nɯdu-j
我们来抽签
See: ɯ-du
nɯfɕi transitive verb
directional: nɯ- s'inquiéter, ne pas vouloir faire (un travail). 怕麻烦;担心.

nɯ kɤ-nɤma aʑo ɲɯ-nɯfɕi-a ɕti
我不想做这个这个工作,很怕麻烦

kɯki ɯ-tɯ-dɤn ɲɯ-tɕhom tɕe aj ɲɯ-nɯfɕi-a
太多工作,我怕麻烦

zgoku ɲɯ-mbro tɕe kɤ-ɕe ɲɯ-nɯfɕi
山很高,他想去,怕麻烦

khro tɤ-nɤma-t-a tɕe, mɤʑɯ kɤ-nɤma ɲɯ-nɯfɕi-a ɕti
我已经工作很多了,不想再做了
nɯfkurzʁe intransitive verb
directional: _ transporter des charges sur le dos. 背东西.

jisŋi ɕ-pɯ-nɯfkurzʁe-j tɕe wuma ʑo pɯ-ɴqa
我们今天背了很多东西,很辛苦
See: nɯzʁe See: fkur See: fkurzʁe
nɯfse transitive verb
directional: kɤ- reconnaître, être familier. 认得;熟悉(人物).

ɯ-ɲɯ́-kɯ-nɯfse-a?
你认得我吗?

ɯʑo kɤ-nɯfse-t-a
我认得他了

ki tɯrme ɲɯ-nɯfse-a
我认识这个人

nɤ-kɤ-nɯfse kɯ-me nɯ sɤzdɯɣ
没有你认识的人,很难受
nɯfse adverb
comme cela, sans but particulier. 就这样;笼统地;没有目标地;随便.

nɯfse ɕ-tu-nɤŋkɯŋke-a ŋu
我(没有目标地)逛街

malgré tout. 无论怎么样都……,不顾一切.

ɲɯ-mɯtɕaʁ ri, nɯfse ʑo pɯ-rɤʑit-a pɯ-ta-nɤjo.
虽然很冷,我还是在那里等了你
See: fse1
nɯfsosɲɯm intransitive verb
demander l'aumône (moines). 讨布施.

kɯ-nɯfsosɲɯm jɤ-ari-a
我去讨布施了f
See: fsosɲɯm
nɯftɕaka transitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备;收拾. Syn: See: rɯftɕaka See:
nɯftsaʁ intransitive verb
directional: pɯ- couler goutte à goutte. 滴水.

kongtiao ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ɲɯ-nɯftsaʁ
空调在滴水

khɤxtu ɲɯ-nɯftsaʁ
房背在滴水

ganggang ɲɯ-spoʁ rcáma, tɯ-ci ɲɯ-nɯftsaʁ
也许是杯子漏了,因为在滴水

tɯ-ftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-nɯftsaʁ
一滴一滴地漏水
See: tɯftsaʁ
nɯgrɤl intransitive verb
directional: kɤ- être en rang. 平排.

ʁmaʁmi ra ko-nɯgrɤl-nɯ
士兵排成队伍了
See: ɯ-grɤl
nɯɣbɯɣ transitive verb
directional: nɯ- penser à. 想念.

mbarkhom ɲɯ-nɯɣbɯɣ-a
我想念马尔康

faguo ɲɯ-nɯɣbɯɣ-a
我想念法国

ɲɯ-ta-nɯɣbɯɣ-nɯ
我想念你们
nɯɣe particle
n'est ce pas ?. 陈述自己的感觉,征求别人的看法“是吗”(只能和程度动词化名词合用).

ɯ-tɯ-pe nɯɣe
很好是吗

jisŋi tɯ-mɯ ɯ-tɯ-jɯm nɯɣe
今天天气很好是吗
nɯɣɤja bitransitive verb
directional: tɤ- résister à. 反抗;对抗;顶嘴.

nɤ-mu nɤ-wa ma-tɤ-tɯ-nɯɣɤje
你不要跟你父母顶嘴
Syn: nɯkhɤja
nɯɣɤtɕa transitive verb
directional: pɯ- revenir sur sa parole. 违反约定.

jɯfɕɯr tɯkrɤz kɯ-βdɯ-βdi tɤ-nɯ-βzu-tɕi ɕti ri, nɤʑo pjɤ-kɯ-nɯɣɤtɕa-a.
我们昨天商量得好好的,但是你违反了约定
Syn: nɯɕqhu See: ɣɤtɕa
nɯɣi intransitive verb
directional: _ past stem: nɯɣe revenir. 回来.

shiwuhao ri lɤ-ari tɕe, pɤjkhu mɯ-thɯ-nɯɣe
他十五号就去了,还没有回来

fso tɕe chɯ-nɯɣi ɲɯ-khɯ khi
他说明天就可以回来

ʑatsa lu-nɯɣi ɕti
他很快回家
See:
nɯɣɟɯ intransitive verb
directional: nɯ- mourir de faim. 饿死.

ɲɤ-nɯɣɟɯ
他饿死了

fsapaʁ ɲɤ-nɯɣɟɯ
牲畜饿死了
See:
nɯɣmaz intransitive verb
directional: tɤ- se blesser. 受伤.

to-nɯɣmaz
他受了伤

aʑo tɤ-nɯɣmaz-a
我受了伤

a-jaʁ tɤ-nɯɣmaz
我的手受伤了
See: tɯ-ɣmaz
nɯɣmbɤβ stative verb
directional: thɯ- enfler. 肿起来.

βɣɤza (βɣɤrtshi) kɯ kó-wɣ-mtsɯɣ-a tɕe chɤ-nɯɣmbɤβ
苍蝇(蚊子)叮了我就肿了

a-jaʁ, a-mi chɤ-nɯɣmbɤβ
我的手,我的脚肿了

pɯ́-wɣ-ʁndɯ tɕe chɤ-nɯɣmbɤβ
被打了就肿了
nɯɣmu transitive verb
directional: nɯ- avoir peur de. 害怕.

khu ɲɯ-nɯɣme-a
我怕老虎

qapri ɲɯ-nɯɣme-a
我怕蛇

ɬɤndʐi ɲɯ-nɯɣme-a
我怕鬼

nɯ-nɯɣmu-t-a
我怕了
See: mu1 See: ɕɯɣmu See: sɤɣmu
nɯɣmɯm stative verb
directional: tɤ- avoir des exigences sur la nourriture. 讲究食物.

tɯrme tsuku wuma ʑo kɯ-nɯɣmɯm tu
有的人很讲究食物
See: mɯm
nɯɣɲo - See: ɲo
nɯɣɲo transitive verb
être certain que. 觉得……一定会…….

aʑo kɤ-βʁa nɯ kɤ-nɯɣɲo ɕti
我注定会赢

aʑo kɤ-βʁa nɯ kú-wɣ-nɯɣɲo-a-nɯ ɕti
他们觉得我一定会赢
nɯɣrɤβ transitive verb
directional: _ tendre la main pour attraper. 伸手去抓.

lɤ-nɯɣraβ-a ri mɯ́j-ɕaβ-a
我把手伸过去,但是够不着
nɯɣur intransitive verb
directional: pɯ- subir le gel (plante). 遭霜了.

cai pjɤ-nɯɣur
菜遭霜了

yangyu pjɤ-nɯɣur
土豆遭霜了

tɯqe pjɯ-nɯɣur ra
要经历各种艰难才懂得某些道理
See: tɯɣur
nɯɣɯβzjoz stative verb
facile à apprendre. 好学,容易学.
nɯɣɯβzjoz - See: βzjoz
nɯɣɯcɯm stative verb
facile à retourner vers l'intérieur (d'un tissu). 容易折进去.

tɯ-ŋga kɯ-mba nɯra nɯɣɯcɯm, kɯ-jaʁ nɯra mɤ-nɯɣɯcɯm
布料薄的衣服容易折进去,布料厚的衣服就不容易折进去
nɯɣɯcɯm - See: cɯm
nɯɣɯɕe stative verb
praticable. 方便去,好走. See:
nɯɣɯɕɯftaʁ stative verb
facile à mémoriser. 容易记住. Ant: nɯɣɯjmɯt
nɯɣɯɕɯftaʁ - See: ɕɯftaʁ
nɯɣɯfɕɤt stative verb
facile à raconter. 容易讲述.

mɯ́j-nɯɣɯfɕɤt
(这个故事)很难讲述,这件事情很难交代
nɯɣɯfɕɤt - See: fɕɤt1
nɯɣɯfsu transitive verb
directional: tɤ- devenir ami. 交朋友.

tɤ-nɯɣɯfsu-t-a
我跟他交了朋友

jiɕqha nɯ tɯrme kɯ-pe ci ɲɯ-ŋu, tɤ-nɯɣɯfsu-t-a
这个人很好,我跟他交了朋友
Syn: nɯβzaŋsa See: ɣɯfsu
nɯɣɯftɯl intransitive verb
facile à apprivoiser. 容易驯服. See: ndɯl1
nɯɣɯftɯl intransitive verb
directional: pɯ- être facile à apprivoiser. 容易驯服.

mbro nɯ ɲɯ-nɯɣɯftɯl
那匹马容易驯服

jla ɲɯ-nɯɣɯftɯl
犏牛容易驯服
Syn: ɣɤndɯl See: ftɯl1
nɯɣɯjmɯt stative verb
facile à oublier. 容易忘记(事情).

ɯʑo kɯ ta-tɯt nɯ kɯ-nɯɣɯjmɯt ci ɲɯ-ŋu
他讲的话很容易忘记
Ant: nɯɣɯɕɯftaʁ
nɯɣɯjmɯt - See: jmɯt
nɯɣɯjpa stative verb
directional: tɤ- facile, pratique. 方便;好办.

ʑɤŋgɯz kɯ-nɯɣɯjpa nɯ-βzu-tɕi
我们互相提供方便

tɤ-tɯt-a nɯ a-tɤ-tɯ-ste tɕe, ʑɤŋgɯz a-pɯ-nɯɣɯjpa
你如果照我说的去办,你我都方便
nɯɣɯkrɤɣ stative verb
facile à tondre. 容易剪毛(绵羊).

ki qaʑo ki ɲɯ-nɯɣɯkrɤɣ
这只羊容易剪毛
nɯɣɯmto stative verb
directional: tɤ- très visible. 容易发现.

tɤɣal ɲɯ-rɤʑi, ɲɯ-nɯɣɯmto
很明显,容易发现
See: mto
nɯɣɯndza stative verb
agréable à manger. 吃着顺口.
nɯɣɯndza stative verb
directional: tɤ- bon à manger. 好吃.

tɤ-mthɯm ɲɯ-nɯɣɯndza, mɯ́j-nɯɣɯndza
肉好吃,不好吃

cai ɲɯ-nɯɣɯndza, mɯ́j-nɯɣɯndza
菜好吃,不好吃
Syn: mɯm See: ndza
nɯɣɯnɤma stative verb
facile à faire. 容易办. See: ta-ma See: rɤma
nɯɣɯnɤma - See: nɤma
nɯɣɯntɕhoz stative verb
facile à utiliser. 容易用.

ki qaʁ ki wuma ɲɯ-nɯɣɯntɕhoz
这个锄头很好用
nɯɣɯntɕhoz stative verb
directional: tɤ-
facile à utiliser. 好用;用起来很方便.

laʁdɯn ɲɯ-nɯɣɯntɕhoz, mɯ́j-nɯɣɯntɕhoz
工具好用,不好用

qui sait tout faire. 勤快,什么都会做.

jiɕqha tɯrme nɯ kɯ-nɯɣɯntɕhoz ci ɲɯ-ŋu
这个人是个很勤快,什么都会做的人
See: ntɕhoz
nɯɣɯŋga - See: ŋga
nɯɣɯŋga stative verb
facile, agréable à mettre (habit). 容易穿;穿着舒服.

kɯki a-ŋga ki wuma ʑo ɲɯ-nɯɣɯŋga
我这件衣服穿着很舒服

nɤki nɯ ɯ-ɲɯ́-nɯɣɯŋga?
你那件好穿吗?
nɯɣɯŋke stative verb
directional: tɤ- praticable (chemin). 好走(路).

kɯki tʂu ki mɯ-to-pe tɕe mɯ́j-nɯɣɯŋke
这条路不好走

tʂu to-ɣɤβdi-nɯ tɕe to-nɯɣɯŋke tɕe to-pe
他们修了路以后就好走
See: ŋke
nɯɣɯpɣo stative verb
facile à enfiler. 容易捻.
nɯɣɯphɯt - See: phɯt
nɯɣɯphɯt stative verb
être facile à cueillir. 容易摘.
nɯɣɯqaʁ - See: qaʁ1
nɯɣɯqaʁ stative verb
facile à enlever. 容易剥. See: ɴɢaʁ
nɯɣɯsɤlɤɣɯ - See: sɤlɤɣɯ
nɯɣɯsɤlɤɣɯ stative verb
difficile à connecter (parole). 不容易连贯.

ɯ-rju mɯ́j-nɯɣɯsɤlɤɣɯ
他的话不容易连起来
nɯɣɯsɯɣɲaʁ stative verb
être facile à noircir. 容易抹黑. See: ɲaʁ
nɯɣɯt transitive verb
directional: _ ramener. 拿回来.

sɯɴɢoʁ tɤ-nɯɣɯt-a
我把干柴拿回来了

yangyu tɤ-nɯɣɯt-a
我把土豆拿回来了
See:
nɯɣɯti - See: ti
nɯɣɯti stative verb
facile à dire. 容易说.
nɯɣɯtshi - See: tshi1
nɯɣɯtshi stative verb
agréable à boire. 喝着爽口.

ki tʂha ki wuma ɲɯ-nɯɣɯtshi
这个茶喝着很爽口
nɯɣɯʑɴɢu - See: ʑɴɢu
nɯɣɯʑɴɢu stative verb
facile à éplucher. 容易削.
nɯɣʑɯr intransitive verb
directional: tɤ-
être en état d'alerte. 警惕;害怕出事.

ɲɯ-nɯɣʑɯr-a ɕti ma kɯmaʁ ɯβrɤ-fse ma ɲɯ-sɯsam-a
我怕会出事

ne pas oser (manger). 不好意思(吃).

nɯnɯ ndʐuwa kɤ-rɯndzɤtshi mɯ́j-cha ma ɲɯ-nɯɣʑɯr
客人不敢吃,不好意思吃
Syn: raʁle
nɯhɯɲi transitive verb
Etym: fn:副业. travailler. 打工.
nɯjaŋsa intransitive verb
oisif. 闲着.

aʑo ɕ-pɯ-nɯjaŋsa-a ɕti wo
我去那边闲逛
nɯjɤntɤn transitive verb
directional: pɯ- Etym: jon.tan. avoir comme passion. 有这个爱好.

kɤ-rɤβzjoz ntsɯ pjɯ-tɯ-nɯjɤntɤn ŋu
你很专心地学习
See: jɤntɤn
nɯjɤt transitive verb
nɯjɣa intransitive verb
directional: tɤ- dire toujours oui. 总是答应别人.

kɯ-nɯjɣa ci ɲɯ-ŋu
他是一个总是答应别人的人
See: ɣa
nɯjlɤlɤɣ intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- faire paître un yak hybride. 放犏牛.

nɯ-nɯjlɤlaɣ-a
我放了犏牛

kɯ-nɯjlɤlɤɣ lɤ-ari-a
我去放犏牛了

kɯ-nɯjlɤlɤɣ lo-ɕe
See: jla See: lɤɣ
nɯjlɤmtshi intransitive verb
mener un yak hybride (pendant le labour). 牵犏牛(耕地的时候).

tɤ-nɯjlɤmtshi-a
我牵了犏牛

tɤ-pɤtso pɯ-ŋu-a tɕe, kɤ-nɯjlɤmtshi pɯ-rɲo-t-a
我小的时候,我曾经牵过犏牛
See: jlɤmtshi
nɯjlɤndza Variant: nɤjlɤndza transitive verb
directional: thɯ- directional: tɤ- aimer manger des petites collations. 爱吃零食.

ɲɯ-ɤz-nɯjlɤndza
他在吃零食

nɤʑo kɯchi ɲɯ-tɯ-ɤz-nɯjlɤndza
你在吃糖

guazi thɯ-nɯjlɤndza-t-a
我吃了瓜子

kɯchi tɤ-nɯjlɤndza-t-a
我吃了糖
See: ndza
nɯjlɤndza intransitive verb
couper de l'herbe pour les yaks hybrides. 割牛草.

kɯ-nɯjlɤndza jɤ-ari-a
我去割牛草了
Syn: ɣɤxtɕɤβ
nɯjmɤzdɤβ intransitive verb
directional: tɤ- dormir dans une direction inverse. 打脚蹬(朝相反的方向睡,交叉着脚).

ʑɤni to-nɯjmɤzdɤβ-ndʑi
他们俩朝相反的方向睡了
See: zdɤβ
nɯjmŋo intransitive verb
directional: pɯ- être l'objet du rêve de quelqu'un. 出现在别人的梦中.

jɯfɕɯɕɤr pɯ-ta-ɣɤjmŋo tɕe ɲɯ-tɯ-nɯjmŋo
昨天我梦见你了(是好兆头)

mɯ́j-nɯjmŋo-nɯ
梦见他们是不好的兆头
See: tɯ-jmŋo See: ɣɤjmŋo
nɯjroʁ transitive verb
directional: tɤ- suivre à la trace. 追踪.

jɯfɕɯr, pri ci tɤ-nɯɕɤmɯɣdɯ-t-a tɕe jɤ-anɯri tɕe tɤ-nɯjroʁ-a
昨天我射了一头熊,它逃走了,我追踪了它
See: tɤ-jroʁ See: rɤjroʁ
nɯjʁo intransitive verb
directional: tɤ- insulter, gronder. 骂.

ɲɯ-tɯ-nɯjʁo
你在骂人

tɤ-nɯjʁo-a
我骂了他

ma-tɤ-tɯ-nɯjʁo
你不要骂(我)
nɯjʁojʁe intransitive verb
directional: tɤ- insulter. 乱骂. Syn: nɤmqe
nɯjʁojʁe - See: nɯjʁo
nɯjtʂhɤβ transitive verb
directional: pɯ-
érafler avec force. 使劲地刮.

ɯ-ŋga ra pjɯ-nɯjtʂhɤβ ʑo ju-rɤɕi pjɤ-ŋu
把它的衣服使劲地刮破了

abîmer en griffant. 抓烂.

lɯlu tɯ-mɯrʁɯz kɯ pjɯ-kɯ-nɯjtʂhɤβ ʑo ŋgrɤl
猫会在身上乱抓(把衣服和皮肤抓烂)
nɯɟɯɣɟɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- (faire) en grand nombre, en groupe. 很多……一起……;成群.

tɯ-mɯ kɤ-lɤt pa-ʑa tɕe ɲɯ-nɯɟɯɣɟɯɣ-nɯ ʑo kha ɯ-ŋgɯ lɤ-ari-nɯ
开始下雨的时候,他们成群地回家了
nɯɟɯɣɟɯɣ - See: ɟɯɣɟɯɣ
nɯkɤntɕhaʁ intransitive verb
directional: pɯ- aller dans la rue. 上街.

jiɕqha jiʑora jieshang ɕ-pɯ-nɯkɤntɕhaʁ-i
我们刚才上街了

chenlaoshi cho jiʑora pɯ-nɯkɤntɕhaʁ-i
我们跟陈老师上街了
See: kɤntɕhaʁ
nɯkɤrŋi intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- aller chercher des herbes sauvages. 去采集野菜.

sɯŋgɯ ʑ-nɯ-nɯkɤrŋi-a
我到森林去采集野菜了
See: arŋi
nɯkhamu intransitive verb
directional: tɤ- faire à manger. 做饭.

jɯfɕɯr pɯ-nɯkhamu-a
我昨天做了饭

jisŋi nɤʑo tɤ-nɯkhamu
你今天做饭吧

aʑo nɯkhamu-a ra
我要做饭了
See: khamu
nɯkhaŋrcɤl intransitive verb
directional: thɯ- les quatre fers en l'air. 四脚朝天.
nɯkhaŋχɯ intransitive verb
directional: thɯ- être accroupi. 蹲.

ma-thɯ-tɯ-nɯkhaŋχɯ
你不要蹲下(没有礼貌)
nɯkharwut intransitive verb
directional: tɤ- avoir la fièvre aphteuse. 得口蹄疫.

jla ɲɯ-nɯkharwut
犏牛有口蹄疫
See: kharwut
nɯkhɤβdɤr transitive verb
directional: tɤ- dire des blagues. 开玩笑;讲笑话.

jɯfɕɯr tɤ-kɯ-nɯkhɤβdar-a
你昨天跟我开了玩笑

tɤ-ta-nɯkhɤβdɤr ɕti ma a-stu maʁ
我只跟你开了玩笑
See: khɤβdɤr
nɯkhɤβɣa intransitive verb
ne pas rester en place, aller à droite et à gauche (oiseau). 在地面来回转动(鸟).

qro ɲɯ-nɯkhɤβɣa
鸽子在来回转动

nɤ-stu ku-kɤ-rɤʑi maŋe tɕe qro kɯ-nɯkhɤβɣa ʑo ɲɯ-tɯ-fse
你坐好,不要坐立不安
nɯkhɤda transitive verb
directional: nɯ- convaincre, calmer, raisonner qqn. 劝说.

ɲɯ-tɯ-anɯmqaj-ndʑi tɕe nɯ-ta-nɯkhɤda
你们俩吵架了,我劝了你一下了
Ant: ɣɤɕphɤr
nɯkhɤja bitransitive verb
directional: tɤ- résister. 顶嘴.

a-mu tɤ-nɯkhɤja-t-a
我跟我母亲顶嘴了

a-wa tɤ-nɯkhɤja-t-a
我跟我父亲顶嘴了

nɤʑo ɲɯ-tɯ-nɯkhɤja
你在顶嘴

nɤʑo ma-tɤ-kɯ-nɯkhɤja-a
你不要跟我顶嘴
Syn: nɯɣɤja
nɯkhɤjlɤn transitive verb
directional: tɤ- faire un souhait. 许愿.

tɤ-nɯkhɤjlan-a
我许愿了

ɬasa tu-ɕe-a nɯ-sɯso-t-a ri, mɯ-pɯ-ŋgrɯ tɕe tɤ-nɯkhɤjlan-a
我想过要去拉萨,没有去成,但是我许了愿将来一定会去
See: khɤjlɤn
nɯkhɤlɤmdzɯmdzɯ intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- s'accroupir. 蹲.

ɲɯ-tɯ-nɯkhɤlɤmdzɯmdzɯ
你是蹲着的
Syn: nɯkhaŋχɯ See: amdzɯ
nɯkhɤphrɯ transitive verb
directional: tɤ- asperger (avec la bouche). 喷(水).

tɯ-ndʐi to-khrɯ tɕe, tɤ-nɯkhɤphrɯ-t-a tɕe nɯ-ɣɤla-t-a
皮子干了,我喷了一下口水就令它湿润
See: khɤphrɯ
nɯkhɤrŋgɯ intransitive verb
directional: lɤ- s'allonger n'importe où pour se reposer. 随便躺在某个地方休息. See: khɤjmu See:
nɯkhɤsnɯm transitive verb
: thɯ- mouiller avec de la salive. 用口水弄湿. See: khɤsnɯm
nɯkho intransitive verb
directional: tɤ- passer la nuit chez quelqu'un. 借宿.

jɯfɕɯr ji-kɯ-nɯkho ʁnɯz pɯ-tu, χsɯm pɯ-tu
昨天我们家有两三个客人

tɤ-nɯkho-a
我在他家借宿了
See:
nɯkhramba transitive verb
directional: tɤ- tromper, mentir à quelqu'un. 欺骗;撒谎.

jɯfɕɯr tɤ-ta-nɯkhramba
我昨天骗了你

nɤʑo ma-tɤ-kɯ-nɯkhramba-a
你不要骗我
nɯkhrɯɣ transitive verb
directional: nɯ- accrocher et déchirer. 钩住;钩破.

kɤ-tɯ-ari nɤ ɲɯ-kɯ-nɯkhrɯɣ-a, nɯ-tɯ-ɣe nɤ ɲɯ-kɯ-nɯkhrɯɣ-a
你过去就把我的衣服钩破,过来也把我的衣服钩破

si kɯ a-ŋga na-nɯkhrɯɣ
我的衣服被树钩破了
nɯkhrɯm intransitive verb
directional: kɤ-
être puni, recevoir un châtiment. 受罚.
Etym: kʰrims. aller en prison. 坐牢.

ɲɯ-nɯkhrɯm-nɯ
他们在坐牢
nɯkhɯ intransitive verb
directional: tɤ- refuser. 自己不同意;不听劝(不能怪别人).

aʑo kɤ-zrɤma mɯ-tɤ-nɯkhɯ-a ɕti tɕe a-kɤ-nɯmɟa a-pɯ-nɯ-me ɬoʁ
我自己不同意做事,没有报酬是应该

nɤʑo mɯ-tɤ-tɯ-nɯkhɯ ɕti tɕe, ma-tɤ-kɯ-mpɕa-a je
是你自己没有同意,你不要责怪我
See: ɣɤkhɯ2
nɯkhɯ - See: khɯ1
nɯkhɯɣ transitive verb
div: kɤ- boire à longs traits. 大口大口地喝(很急的样子).

tɯ-ci ko-nɯkhɯɣ ʑo ko-tshi
他大口大口地喝了水
Syn: nɯchɯβ
nɯkhɯr transitive verb
directional: pɯ- Etym: kʰur. commander, gérer. 担当;管理.

aʑo daduizhang pɯ-az-nɯkhɯr-a
我以前当大队长
nɯkhɯrthaŋ intransitive verb
directional: tɤ- occuper un poste. 当官.

χsɯ-xpa pɯ-nɯkhɯrthaŋ-a
我当了三年官
nɯkhɯrwum intransitive verb
directional: nɯ- moisir. 发霉.

kɤ-ndza ɲɤ-nɯkhɯrwum
食物发霉了

nɯ-kɯ-nɯkhɯrwum kɤ-ndza mɤ-sna
发霉的食物不能吃
See: khɯrwum
nɯkon transitive verb
directional: tɤ- Etym: fn:管. gérer, s’occuper de. 管理.

thamtham aʑo linyegongzuo ku-oz-nɯkon-a
我现在管理林业工作
nɯkoŋ stative verb
directional: tɤ- Etym: goŋ. cher. 贵.

laχtɕha ɲɯ-nɯkoŋ, mɯ́j-nɯkoŋ
东西很便宜,不便宜
nɯkowa transitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备;想办法.

tɤ-nɯkowa-t-a
我准备了

ku-oz-nɯkowa-a
我正在准备

kha kɤ-βzu tɤ-nɯkowa-t-a
我准备修房子了

kɤ-rɤβzjoz tɤ-nɯkowa-ta
我做了读书的准备

ki tɤ-nɯkowa-t-a
我想了这个办法

tshi tsuku ʑo to-nɯkowa ri mɯ-pjɤ-cha
他想尽办法,但是没有成功
See: kowa Syn: nɯftɕaka Syn:
nɯkrɤlma intransitive verb
directional: tɤ- attraper une maladie de l'intestin. 拉肚子(孩子).

tɤ-pɤtso ɲɯ-nɯkrɤlma
小孩子在拉肚子
nɯkrɤz transitive verb
directional: tɤ- discuter. 商量.

kɤ-nɯkhɤjhwi pɯ-az-nɯkrɤz-tɕi
我们俩在商量开会的事

ɯ-koŋ ta-nɯkrɤz-nɯ
他们商量了价钱

tɤ-nɯkrɤz-tɕi
我们俩商量了

ju-kɤ-ɕe to-nɯkrɤz-nɯ
他们商量了要不要去
See: tɯkrɤz See: rɤkrɤz
nɯkro transitive verb
directional: pɯ- se partager. 自己分东西;彼此分东西.

tʂha pɯ-nɯkro-tɕi
我们俩分了茶

laχtɕha pɯ-nɯkro-tɕi
我们俩分了东西

kɤ-ndza pɯ-nɯkro-tɕi
我们俩分了东西吃
nɯkro - See: kro
nɯkrɯβ intransitive verb
directional: pɯ- tomber malade à cause de nourriture avariée. 食物中毒.
nɯkumbrɤl intransitive verb
directional: pɯ- jouer aux échecs. 下棋.

pjɤ-nɯkumbrɤl
他下棋了
See: kumbrɤl
nɯkɯɕnom intransitive verb
directional: pɯ- ramasser les épis tombés sur le sol après la récolte. 收割后捡地上的青稞穗.

tɤɕi kɤ-phɯt-i tɕe, pɯ-nɯkɯɕnom-a
我们收割的时候,我捡了青稞穗
See: kɯɕnom
nɯkɯjŋu transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- jurer. 发誓.

ɲɤ-nɯkɯjŋu
他立下誓言

tɤ-nɯkɯjŋu-t-a (= kɯjŋu tɤ-joʁ-a)
我立下誓言
See: kɯjŋu See: anɯkɯjŋɯjŋu See: anɯkɯjŋɤŋgɯ
nɯkɯlu intransitive verb
directional: pɯ- se perdre. 迷路.

tʂu pjɤ-nɯkɯlu-a
我迷路了

nɯ zgoku nɯ kɤ-ɕe mɯ-pɯ-rɲo-t-a tɕe, pɯ-nɯɣi-a ri pɯ-nɯkɯlu-a
因为我从来没有去过这座山,我从上面回来的时候就迷路了
nɯkɯmaʁ intransitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- se tromper. 无意中犯错误.

tɯ-rju ɲɯ-nɯkɯmaʁ
他说错了

kɤ-rɤt ɲɤ-tɯ-nɯkɯmaʁ ri, mɯ́j-tɯ-nɯsɯrtoʁ
你写错了,但是你没有发现

jiɕqha kɤ-sthoʁ ɲɤ-nɯkɯmaʁ-a
我刚才按错了(手机)
See: kɯmaʁ Syn: nor
nɯkɯmpɕɤr transitive verb
directional: thɯ- porter aux grandes occasions. 打扮(在特定的情况才穿的衣服).

ki tɤrɣe ki nɯ chɯ-nɯkɯmpɕɤr ɕti ma ɯ-xso tɕe mɤ-ntɕhoz
珍珠只在特殊的情况才戴,平时不戴
See: mpɕɤr
nɯkɯmtɕhɯ transitive verb
directional: nɯ- jouer avec. 把……当做玩具.

a-tɕɯ kɯ qartshaz ɯ-χpi ɲɯ-nɯkɯmtɕhi ŋu
我儿子在玩鹿形状的玩具
See: kɯmtɕhɯ
nɯlɤmba transitive verb
directional: tɤ- soutenir, s'occuper de. 扶持;照顾.

jiɕqha lo-βzi tɕe tɤ-nɯlɤmba-t-a
他醉了,我就把他扶起来了
Syn: ɣɤrndi
nɯlɤn intransitive verb
directional: pɯ- n'avoir à s'en prendre qu'à soi-même. 自食其果.

ɯʑo pjɤ-nɯlɤn ɕti
他自食其果

nɤʑo mɯ́j-tɯ-nɯlɤn
不是你的错
nɯlɤn - See: lɤn
nɯlɤsɤr intransitive verb
directional: tɤ- Etym: lo.gsar. fêter le nouvel an. 过年.

kɤ-nɯlɤsɤr to-mda
到了过年的时候了
See: lɤsɤr
nɯlŋɤβ transitive verb
directional: tɤ- s'empiffrer. 大口大口地吃.

tɤ-nɯlŋaβ-a ʑo tɤ-ndza-t-a
我大口大口地吃了
Syn: nɯchɯβ
nɯlɯka stative verb
directional: tɤ- être séparé et ne pas être dérangé par les autres, ne pas avoir besoin de s'occuper de toutes sortes de choses. 被隔开(不受别人的干扰,不需要管多种事情).

nɯ ɕɯŋgɯ tɕe, thɯci tsuku ʑo tɯtɯrca ɣɯ-nɤma pɯ-ra tɕe pɯ-sɤɣdɯɣ ma tham tɕe tɯ-tɯphu ma ɣɯ-nɤma mɯ́j-ra tɕe, ɲɯ-sɤscit ma ɲɯ-kɯ-nɯlɯka tɕe
以前要同时做好几种事情,现在只需要做一种事,不再需要管那么多,很轻松
nɯɬoʁ intransitive verb
nɯɬoʁ intransitive verb
directional: _ se détacher. 散开;自动的出来.

laχtɕha nɯɬoʁ ɲɯ-ŋu
这个东西快要掉出来了

tɯ-xtsɤ-ri ɲɤ-nɯɬoʁ
鞋带散了

a-mi ɲɤ-nɯɬoʁ
我脚脱臼了

paʁ ɯ-naŋtɕɯ chɤ-nɯɬoʁ
猪的内脏出来了
See: ɬoʁ2
nɯmbe transitive verb
directional: tɤ- dédommager. 赔偿.

a-ŋga ɲɤ-tɯ-βde tɕe tɤ-nɯmbe
你把我的衣服弄丢了,你要给我赔

ɯ-laχtɕha ɲɤ-nɯβde-t-a tɕe tɤ-nɯmbe-t-a
我把他的东西弄丢了,就给他赔了
Syn: rɤli
nɯmbɣom transitive verb
directional: tɤ- avoir hâte de. 盼望.

tɤ-ta-nɯmbɣom
我很想你了

ɯ-mu to-nɯmbɣom
他很想妈妈了

ɯʑo ju-nɯɣi ɲɯ-nɯmbɣom-a
我盼望他早日回来

lɤsɤr ju-zɣɯt ɲɯ-nɯmbɣom-a
我盼望新年

jɯfɕɯr a-ʑɯβ mɯ-pɯ-ɣe tɕe, lu-fsoʁ tɤ-nɯmbɣom-a
昨天睡不着,盼望天亮
Syn: nɯɣbɯɣ See: mbɣom
nɯmbjɯm intransitive verb
directional: thɯ- se chauffer au feu. 烤火取暖.

smi ɯ-phe thɯ-nɯmbjɯm
你烤火取暖吧

smi ɯ-phe thɯ-nɯmbjɯm-a
我烤火取暖了
Syn: nɯsmɯɣjɯm
nɯmbrɤpɯ verb
directional: tɤ- monter (à cheval ). 骑.

mbro tɤ-nɯmbrɤpɯ-t-a
我骑了马

qambrɯ tɤ-nɯmbrɤpɯ-t-a
我骑了牦牛
nɯmbrɤrɟɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- faire une course de cheval. 赛马.

lɤsɤr ɯ-raŋ pɯ-nɯmbrɤrɟɯɣ-nɯ
过年的时候,他们在赛马
See: mbrɤrɟɯɣ
nɯmbrɤzɯ transitive verb
directional: pɯ- obtenir le fruit de son travail. 得到自己的劳动成果.

pɯ-nɯmbrɤzɯ-j
我们得到自己的劳动成果

japa ndɤre sɤrwa pɯ-tu tɕe kɤ-nɯmbrɤzɯ pɯ-rkɯn
去年下了冰雹,(农民们的)收获不多
See: ɯ-mbrɤzɯ
nɯmbrɯmtsaʁ intransitive verb
directional: tɤ- sauter à la corde. 跳绳. See: tɯmbri See: mtsaʁ
nɯmbɯrlɤn transitive verb
directional: thɯ- Etym: ⁿbur.len. raboter. 刨.

si thɯ-nɯmbɯrlɤn
你刨一下树

tɤrɤm thɯ-nɯmbɯrlan-a
我刨了木板
See: mbɯrlɤn
nɯmbɯsɯt transitive verb
directional: thɯ- râper. 擦成丝丝. See: mbɯsɯt
nɯmciphɯt transitive verb
cracher. 吐唾液.

tɤ-nɯmciphɯt-a
我向他吐了唾液
See:
nɯmdar intransitive verb
directional: _ sauter. 跳.

kɤ-nɯmdar-a
我跳了

tɕɤki tɯ-ci ɣɤʑu tɕe, kɤ-ŋke mɯ́j-khɯ tɕe thɯ-nɯmdar-a
下面有水,我不能走就跳过去了
Syn: mtsaʁ
nɯmdaʁʑɯɣ transitive verb
directional: tɤ- tirer à l'arc. 射箭.

tɤ-fsɯr tɤ-nɯmdaʁzɯɣ-a
我对着靶子射箭了
See: mdaʁʑɯɣ
nɯmdoʁ intransitive verb
directional: tɤ- avoir l'air de. 好像.

jisŋi tɯ-mɯ kɯ-lɤt ɲɯ-nɯmdoʁ
今天好像要下雨

ɲɯ-tɯ-nɯmdoʁ
你又强壮又高大
See:
nɯmdɯm transitive verb
directional: _ manger en marchant. 一边走一边吃.

kɯ-chi ɲɯ-tɯ-ɤz-nɯmdɯm
你一边走一边吃糖

paopaotang ɲɯ-tɯ-ɤz-nɯmdɯm
你一边走一边吃泡泡糖
See: nɯndzɤmdɯm
nɯmɤɕɯŋgɯ adverb
autrefois. 以前.
nɯmga transitive verb
directional: kɤ-
avoir l'intention. 有意.
être bien fait pour. 活该.

nɯ kɤ-tɯ-nɯmga-t
你活该!

pɯ-tɯ-sɤnɯrtɕa ntsɯ tɕe taχphe ci nɯ-tɯ́-wɣ-sɤʁe tɕe, nɯ kɤ-tɯ-nɯmga-t
你总是惹人家,你被打耳光是你活该
nɯmgo intransitive verb
directional: tɤ- déjeuner. 吃中午饭. Syn: rɯndzɤtshi See: tɯ-mgo
nɯmgro transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ-
attendre. 盼望.

pɯ-ta-nɯmgro
我盼望你

pjɯ-tɯ-ɣi pɯ-ta-nɯmgro
我盼望你来

espérer. 希望.

nɤʑo kɤ-si ma nɤ-kɤ-nɯmgro ɲɤ-me
你只有死路一条
See: sɤmgro
nɯmɢla transitive verb
directional: _ passer par dessus. 跨过.

si kɤ-nɯmɢla-t-a
我跨过了(倒下的)树干

rdɤstaʁ kɤ-nɯmɢla-t-a
我从石头上跨过去了
See: tɯ-mɢla
nɯmɟa transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- obtenir. 得到,捡.

tɤ-nɯmɟa-t-a
我捡了

ɯ-thoʁ nɯ ɲɯ-ɤta tɕe, tɤ-nɯmɟa-t-a
地上有那个东西,我就捡了
See: mɟa
nɯmkɤɣɯr transitive verb
directional: thɯ- porter sur le cou comme un collier. 把某物体当项链戴在脖子上.

laχtɕha thɯ-nɯmkɤɣɯr-a
我把东西戴在脖子上了

ɯʑo kɯ laχtɕha tha-nɯmkɤɣɯr
他把东西戴在脖子上
See: mkɤɣɯr
nɯmkɤqloʁ intransitive verb
directional: thɯ- se prendre les pieds dans quelque chose et tomber. 绊倒.

thɯ-nɯkɤqloʁ-a
我被绊倒了
nɯmnɤl intransitive verb
directional: pɯ- être sali, être rendu impur. 被玷污,受晦气(迷信的说法).
nɯmɲaqrɯ transitive verb
directional: tɤ- épier. 瞪眼.

ma-tɤ-kɯ-nɯmɲaqrɯ-a
你不要瞪我
See: mɲaqrɯ
nɯmɲɯɣ intransitive verb
directional: kɤ- attraper le cancer de l'estomac. 得胃癌.

ko-nɯmɲɯɣ
他得了胃癌
See: tɯ-mɲɯɣ
nɯmɲɯka intransitive verb
directional: pɯ- être humilié. 被羞辱.

jiɕqha ndɤre tɯrme ɯ-ʁɤri pɯ-nɯmɲɯka
他在别人面前被羞辱了
See: mɲɯka
nɯmɲɯʁʑi stative verb
avoir bon caractère. 脾气好. Syn: nɯmɲɯtɕhɤz See: mɲɯʁʑi
nɯmɲɯtɕhɤz stative verb
directional: tɤ- avoir bon caractère. 脾气很好. Syn: nɯmɲɯʁʑi See: mɲɯtɕhɤz
nɯmŋa intransitive verb
directional: tɤ- Etym: mŋa. être impressionnant. 醒目耀眼.

ɯ-ŋga ɲɯ-nɯmŋa
他的衣服醒目耀眼
nɯmŋu transitive verb
directional: kɤ- boire sans main, en mettant directement sa bouche sur.... (不用手)直接用嘴对着……的口喝.

khɯtsa kɤ-nɯmŋu-t-a
我直接用嘴对着碗口喝了(水)
See: ɯ-mŋu
nɯmpa transitive verb
directional: nɯ- s'occuper de. 照顾.

tɤ-pɤtso ra kɤ-nɯmpa ɲɯ-ɴqa
照顾小孩子很难
nɯmtɕhu transitive verb
directional: tɤ- dire du mal. 说别人的坏话.

jiɕqha nɯ kɯ a-qhu ɲɯ́-wɣ-nɯmtɕhu-a
那个人在我背后说我的坏话
nɯmtɕhɯtsaʁ intransitive verb
avoir des ulcères sur la bouche. 嘴上生疮. See: mtɕhɯtsaʁ
nɯmtɕi intransitive verb
directional: thɯ- tôt. 起得早;来得早.

aʑo ɲɯ-nɯmtɕi-a, nɤʑo mɯ́j-tɯ-nɯmtɕi
我起得早,你起得晚

ɯʑo sɤskɯsku ʑo chɯ-nɯmtɕi ɲɯ-ŋu
他每天早上早起

fso tɕe a-tu-sɤ-nɯmtɕɯmtɕi, ʑa ku-nɯ-rŋgɯ-a ra
我为了明天早起,就要早点睡觉

pɣɤtɕɯ mɤ-kɯ-nɯtɕi qajɯ mɤ-aʁe
晚起的鸟吃不到虫子
See: tɯmtɕi
nɯmthɯ transitive verb
directional: tɤ- Etym: mtʰo. faire un bénéfice au dépend de. 赚……的钱.

tɤ-ta-nɯmthɯ
我赚了你的钱

tɤ́-wɣ-nɯmthɯ-a
他赚了我的钱
nɯmthɯ transitive verb
directional: thɯ- maudire. 诅咒(念咒经).

cho-nɯmthɯ (=mthɯ cho-lɤt)
(喇嘛)诅咒了他
See: mthɯ
nɯmto transitive verb
directional: pɯ- trouver qqch par terre. 捡东西.

laχtɕha pa-nɯmto
他捡到东西了

gangbi pa-nɯmto
他捡到钢笔了

pɕawtsɯ pa-nɯmto
他捡到钱了

directional: tɤ- viser. 瞄准.

tɤfsɯr tɤ-nɯmto-t-a
我瞄准了靶子

tɤfsɯr ɲɯ-ɤz-nɯmto-nɯ
他们在瞄准靶子
See: mto
nɯmtshalu intransitive verb
ramasser des orties. 找荨麻. See: mtshalu
nɯna intransitive verb
directional: tɤ- se reposer. 休息.

tʂu tɤ-nɯna-a
我在路上休息了

ɲɯ-ɴqa tɕe tɤ-nɯna-a
很辛苦,我就休息了

jisŋi toʁde tɤ-nɯna tɕe, jɤ-anɯri
她今天(在我家)休息了一会就回去了

kɤ-nɯβlu mɤ-tɯ-cha, tɤ-nɯna
你休想骗我
See: znɯna
nɯndzɤmbɣom intransitive verb
directional: tɤ- être pressé de manger. 急着要吃;馋嘴.

tɤ-nɯndzɤmbɣom-a
我急着要吃了

nɤʑo nɤ-tɯ-nɯndzɤmbɣom nɯ
你很馋嘴
Syn: fkrɯz See: ndza See: mbɣom
nɯndzɤmdɯm intransitive verb
directional: tɤ- aimer manger des petites collations. 爱吃零食.

ɲɯ-tɯ-nɯndzɤmdɯm
你爱吃零食

aj tɤ-nɯndzɤmdɯm-a
我爱吃零食

kɤ-nɯndzɤmdɯm χɕu
他最喜欢吃零食
See: nɯmdɯm See: ndza
nɯndzɤqɤr transitive verb
directional: pɯ- ne pas laisser quelqu'un manger avec soi. 不让别人吃.

pɯ-kɯ-nɯndzɤqar-a
你没有叫我吃
nɯndzɤqhɤjɯ - See: ndzɤqhɤjɯ
nɯndzɤqhɤjɯ transitive verb
directional: tɤ- manger derrière le dos de .... 瞒着……偷吃.

tɤ-ta-nɯndzɤqhɤjɯ
我瞒着你偷吃东西了
See: ndzɤqhɤjɯ
nɯndzɤsma intransitive verb
vouloir manger. 想吃东西.

tɤ-ngo-a tɕe ɲɯ-nɯndzɤsma-a
我病了,现在就想吃东西
See: ndza See: nɤsma
nɯndzom intransitive verb
couler le long. 顺着某个东西流下来.

tɯ-ci nɯ sɯku ɯ-taʁ pjɤ-nɯndzom
水顺着树梢流下来了

tɯ-ci nɯ si ɯ-rtaʁ ɯ-taʁ pjɤ-nɯndzom
水顺着树枝流下来了

ɯ-kɤrme ɯ-taʁ tɯ-ci pjɤ-nɯndzom
水顺着他的头发流下来了
nɯndzɯ intransitive verb
directional: tɤ- vertical. 竖.
nɯndzɯlŋɯz intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- somnoler. 打瞌睡.

a-ʑɯβ ɲɯ-ɣi, pɯ-nɯndzɯlŋɯz-a
我想睡了,我在打瞌睡

ma-thɯ-tɯ-nɯndzɯlŋɯz
你不要打瞌睡
nɯndʐɯnbu intransitive verb
directional: nɯ- partir de chez soi. 出门;出差.

nɤʑo kɯsthɯci ʑo kɯ-ɤrqhi kɯ-nɯndʐɯnbu jo-tɯ-ɣi
你从这么远的地方出差来这里
See: ndʐɯnbu
nɯni demonstrative determiner
ces deux choses. 那两个.
nɯnŋɤtʂo intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- rembourser sa dette. 还债.

nɯ-nɯnŋɤtʂo-a
我还了债
See: tɯ-nŋa See: tʂo
nɯno transitive verb
directional: pɯ- directional: _ ramener (le bétail) à la maison. 把牲畜赶回家.

pɯ-nɯno-t-a
我(把牲畜)赶回家了
See: no
nɯnthoʁnthɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- ramasser les détritus. 捡废物.

ɯ-thoʁ ra tɤ-nɯnthoʁnthɯɣ-a
我捡了地上的垃圾

hanɯni ɕ-tu-nɯnthoʁnthɯɣ-a nɤ
我要去捡一下!

kɤ-nɯthoʁnthɯɣ mɤ-ra
不要到处捡垃圾
nɯntsho transitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- manger la viande sur les os. 吃骨头上面剩下的肉.

ɕɤrɯ thɯ-nɯntshɤm
你把骨头上的肉吃了

ɕɤrɯ na-nɯntsho
他吃骨头上的肉
nɯntsɯɣ transitive verb
directional: tɤ- lécher. 舔.

khɯtsa tɤ-nɯntsɯɣ-a
我舔了碗

khɯna kɯ ɯ-jŋgɯ to-nɯntsɯɣ
狗舔了它的碗
nɯnɯ transitive verb
directional: kɤ- sucer, aspirer. 吸; 吸吮.

chɤmdɤru kɤ-nɯnɯ-t-a
我吸了坛吸管(喝坛坛酒)
See: tɯ-nɯ
nɯnɯ demonstrative determiner
celà. 那个.
nɯɲɤmkhe stative verb
directional: nɯ- maigre. 瘦.

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯɲɤmkhe
那个很瘦

nɯ-fsapaʁ ɲɯ-nɯɲɤmkhe
他们的牲畜很瘦
nɯɲɤmsɯ intransitive verb
directional: thɯ- gros, gras. 肥;胖.

mbala ɲɯ-nɯɲɤmsɯ
牛很肥壮

mbala cho-nɯɲɤmsɯ
牛变胖了
Ant: nɯɲɤmkhe See:
nɯŋa noun
vache. 母牛.
nɯŋa transitive verb
directional: tɤ- accepter de faire qqch pour qqn. 答应为别人做事.

tɤ-nɯŋa-t-a
我答应了

nɤ-kɯ-qur tɤ-nɯŋa-t-a
我答应要帮你了
nɯŋɤdo noun
vieille vache. 老奶牛.
nɯŋgɤkhe intransitive verb
porter habituellement de vieux habits. (习惯)穿破旧的衣服.

aʑo nɯŋgɤkhe-a
我习惯穿破烂的衣服
See: tɯ-ŋga See:
nɯŋgɤxtsa transitive verb
directional: tɤ- s'habiller richement, être prêt à faire des dépenses dans les habits. 穿得很豪华.

tɤ-nɯŋgɤxtsa-t-a
我舍得穿了

sɯŋgi kɤ-nɯŋgɤxtsa cha, mgɯnbu mɤ-nɯŋgɤxtse
僧吉舍得穿,袞布不舍得

tɯ-ŋga

tɯ-xtsa
nɯŋgra intransitive verb
directional: tɤ- être payé pour un travail. 拿到工钱.

laχtɕha kɤ-tsɯm tɤ-nɯŋgra-a
我把东西拿去了,得到了工钱
nɯŋgu stative verb
directional: _ directional: _ prématuré. 过早.

saχsɯ to-nɯŋgu
午餐吃得太早

kɤ-ji lo-nɯŋgu
他种得太早

(tɤ-rɤku) kɤ-phɯt ko-nɯŋgu
(庄稼)割得太早

jɯxɕo aʑo kɤ-ɣi ko-nɯŋgu-a
我今天早上来早了
nɯŋgumdʑɯɣ intransitive verb
directional: lɤ- devenir chef. 当领导.

lo-nɯŋgumdʑɯɣ
他当了领导
See:
nɯŋgumtha transitive verb
directional: tɤ- s'occuper de. 照顾.

tɤ-pɤtso tɤ-nɯŋgumtha-t-a
我照顾了孩子

rgargɯn ɲɯ-ŋu tɕe tɤ-nɯŋgumtha-t-a
我照顾了老人家

ɲɯ-ɲɯ-βzi nɤ kɯpɯpe tɤ-nɯŋgumthe
如果他醉了的话,请你好好照顾他!
nɯŋgurtɕaʁ transitive verb
directional: pɯ- coudre selon un type de pas d'aiguille. 缝针的方法. See: ŋgurtɕaʁ
nɯŋke transitive verb
directional: pɯ- directional: _ aller pour faire quelque chose. 到处走做某件事情.

yangyu kɤ-χtɯ ɕ-pɯ-nɯŋke-t-a
我为了去买土豆走了一趟

tɯ-ŋga kɤ-χtɯ ɕ-pɯ-nɯŋke-t-a
我为了去买衣服走了一趟

smɤnba ɕ-pɯ-nɯŋke-t-a
我为了找医生走了一趟
See: ŋke
nɯŋumit transitive verb
directional: tɤ- Etym: ŋo.med. humilier. 侮辱;欺负.

jiɕqha tɤ-pɤtso nɯ ɲɯ-ɤz-nɯŋumit-nɯ
他们在欺负那个小孩子

jiɕqha tɯrme ɲɯ-ɤz-nɯŋumit-nɯ
他们在欺负那个人

mɤ-ta-nɤkhe, mɤ-ta-nɯŋumit
我不会欺负你的
nɯŋundʑu transitive verb
directional: tɤ-
attirer (animal). 引过来(动物).

jla tɤ-nɯŋundʑu-t-a
我把犏牛引过来了(用盐)

calmer, apaiser (quelqu'un qui est fâché). 说几句好话,令别人没有那么生气.

ɯ-mbrɯ ɲɯ-ŋgɯ tɕe, tɤ-nɯŋundʑu-t-a tɕe nɯ-ʑi
我说了几句好话,他就平静下来了

tɤ́-wɣ-nɯŋundʑu-a
他跟我说了几句好话
See: rɯŋundʑu
nɯɴɢɯlɯjɤt intransitive verb
directional: nɯ- se séparer. 分散;走散.

nɯ-nɯɴɢɯlɯjɤt-i
我们走散了
Syn: ɴɢɤt
nɯɴqhu transitive verb
directional: _ suivre. 跟踪(偷偷地).

kɤ-anɯri tɕe ɯ-qhu kɤ-nɯɴqhu-t-a
我回去了,我就跟踪了他
nɯpa - See:
nɯpa transitive verb
directional: tɤ- se mettre d'accord. 商量好.

ju-kɤ-ɕe tɤ-nɯpa-tɕi
我们商量好要(一起)出发

ɣufsu (βzaŋsa) tɤ-nɯ-pa-tɕi
我们俩交了朋友
nɯpaʁlɤɣ intransitive verb
directional: nɯ- laisser sortir un cochon. 放猪.

nɯ-nɯpaʁlɤɣ
他放了猪

nɯ-nɯpaʁlaɣ-a
我放了猪
See: paʁ See: lɤɣ
nɯpaχɕi intransitive verb
aller cueillir des pommes. 采苹果. See:
nɯpɕɯru stative verb
agréable à regarder. 外表好看.

ɯ-ʁzɯɣ ndɤre ɲɯ-nɯpɕɯru
她的外表倒是美观
See: ru1
nɯpɤŋgɯŋgru stative verb
directional: nɯ- avoir une crampe. 抽筋.

a-mi ɲɯ-nɯpɤŋgɯŋgru ɲɯ-ŋu
我的脚经常抽筋

nɤ-mi nɯ-nɯpɤŋgɯŋgru tɕe, ɯ-thoʁ pɯ-te tɕe pɯ-sthoʁ ʑo tɕe phɤn
脚抽筋的时候,把脚板着地,使劲地蹬就会好
See: tɯ-ŋgru
nɯpɤɴqi stative verb
directional: nɯ- paresseux. 懒. See: nɤɴqi
nɯpɣa intransitive verb
directional: pɯ- chasser des oiseaux. 打鸟.

ɯʑo ɕ-pɯ-nɯpɣa
他去打鸟了
See: pɣa
nɯpɣɤɲaʁ intransitive verb
directional: pɯ- chasser le faisan. 打勺鸡.

ɕ-pɯ-nɯpɣɤɲaʁ-a
我去打勺鸡
See: pɣɤɲaʁ
nɯphaʁɲɤl intransitive verb
directional: nɯ- directional: _ s’allonger. 躺.

ma-nɯ-tɯ-nɯphaʁɲɤl
你不要躺下

ɲɯ-tɯ-nɤɴqi tɕe ɲɯ-tɯ-nɯphaʁɲɤl
你很懒,你在那里躺着

pɯ-tɯ-nɯphaʁɲɤl ntsɯ
你总是在那里躺着

tɤ-tɕɯ nɯ ɯ-rkɯ nɯ tɕu pjɤ-nɯphaʁɲɤl
那个男子在旁边躺着
See: phaʁɲɤl
nɯphawu transitive verb
directional: nɯ- dépendre de, profiter (du l'influence d'autres gens). 依靠别人;借别人的势力.

ɯ-βɣo ɲɯ-ɤz-nɯphawu
他在依赖他的伯父

ɯ-wa ɲɯ-ɤz-nɯphawu
他在依赖他的父亲

tɤru ɲɯ-ɤz-nɯphawu
他在依赖头人

nɤ-wa ma-nɯ-tɯ-nɯphawe
你不要依赖你的父亲
nɯphu intransitive verb
directional: tɤ- s'accoupler. 交配.
nɯphɯ stative verb
directional: tɤ- d'un prix convenable. 价格合适.

ɲɯ-nɯphɯ
价格合适

ki ɯ-phɯ ɯ-tɯ-wxti nɯ nɯ sthɯci ndɤre mɯ́j-nɯphɯ
这个东西很贵,价格太高了
See: ɯ-phɯ
nɯphɯrɤm transitive verb
directional: thɯ- herser. 耙地.

ki tɯji ki thɯ-nɯphɯram-a
我耙了这块地
nɯpjaχpa transitive verb
directional: tɤ-
tenir sous l'aisselle. 夹在腋下.

ɯʑo kɯ jɯɣi to-nɯpjaχpa
他把书夹在腋下

en profiter pour prendre. 顺便带. Syn: nɤxtʂɯ
nɯpodɯdi stative verb
chatouiller. 腰、胳肢窝发痒【入劲】.
nɯpolɯli intransitive verb
directional: thɯ- s'allonger sur le ventre. 俯卧,趴.

khɤxtu zɯ chɤ-nɯpolɯli
他趴在房背上了

stɤmku ri chɤ-nɯpolɯli
他趴在草地上了
nɯpoʁ transitive verb
directional: kɤ- embrasser. 亲吻.

ɯ-rʑaβ ka-nɯpoʁ
他把妻子亲了一下了

tɤ-pɤtso ka-nɯpoʁ
他把孩子亲了一下

waiguoren ra kɤ-nɯpoʁ rga-nɯ
外国人喜欢亲嘴

kɤ́-wɣ-nɯpoʁ-a
他亲了我一下
nɯproʁmba bitransitive verb
directional: tɤ- imiter les gestes. 学别人的动作.

ma-tɤ-kɯ-nɯproʁmba-a
你不要学我!
nɯpɯmɲɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- viser. 瞄准.

tɤ-nɯpɯmɲɯɣ-a
我瞄准了
nɯqaɕti intransitive verb
directional: _ aller chercher des pêches. 捡桃子. See: qaɕti
nɯqajɯ intransitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- directional: nɯ- chercher des vers. 找虫子. Syn: nɯqandʐe See: rɯqajɯ See: qajɯ
nɯqaɟy intransitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- pêcher du poisson. 钓鱼.

pɯ-nɯqaɟya
我钓了鱼

ɲɯ-nɯqaɟy
他在钓鱼

ma-tɯ-nɯqaɟy-nɯ ma mɤj-ɤɣ
不准钓鱼
See: qaɟy
nɯqambɯmbjom intransitive verb
directional: _ voler. 飞.

tsɯʁot thɯ-nɯqambɯmbjom
野鸡飞走了

pɣa thɯ-nɯqambɯmbjom
鸟飞走了
nɯqandʐe intransitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- directional: nɯ- chercher des vers de terre. 找蚯蚓. See: qandʐe
nɯqarma intransitive verb
directional: pɯ- chasser des crossoptilons. 打马鸡.

ɯʑo ɕ-pɯ-nɯqarma
他去打马鸡了
See: qarma
nɯqɤr -
directional: tɤ-

tɤ-nɯ-qɤr
你自己选吧

tɤ-nɯqar-a
我选了

nɤ- gongzuo ma tɤ-nɯqɤr
你自己选你的工作

a-sɯm kɯ-ɕe tu-nɯqar-a ɕti
我选择我愿意做的工作
nɯqhaɴɢaʁ intransitive verb

directional: pɯ- tomber en arrière, se pencher vers l'arrière. 往后仰;往后摔下来(人).

pɯ-nɯqhaɴɢaʁ-a tɕe pɯ-ndʐaβ-a
我往后一仰就摔倒了

rɟɤlpu tɯ-ɲɟɤt kɯ ɯ-qhu pjɤ-nɯqhaɴɢaʁ tɕe pjɤ-si
国王后悔不已,往后仰摔下来了就死了

directional: _ s'écrouler vers l'arrière. 往后倒(房子).

kha nɯ-nɯqhaɴɢaʁ (tɕe pjɯ-ndʐaβ ɕti)
房子倒塌了
See:
nɯqhapa intransitive verb
surveiller la maison (de quelqu'un d'autre). 看家(别人的).

aʑo ɲɯ-nɯqhapa-a
我在看家
nɯqhaχɕu - See: rɯqhaχɕu
nɯqhaχɕu transitive verb
directional: tɤ- se vanter de. 炫耀(某种东西).

ɯ-ŋga ci to-nɯ-χtɯ, nɯ tu-nɯqhaχɕe ɲɯ-ŋu
他买了一件衣服,现在一直在炫耀
See: qhaχɕu See: See: znɤχɕɯχɕu
nɯqhɤcit intransitive verb
directional: nɯ- reculer. 后退.

kɤ-nɤma thamtɕɤt nɯ pɯ-nnɯ-sɤɣdɯɣ kɯnɤ tu-kɯ-stu tu-kɯ-mbat ra ma ɲɯ-kɯ-nɯqhɤcit tɕe mɤ-pe
工作无论再艰苦都要坚持下去,不要退却
See: cit See:
nɯqhɤjŋɯjŋa intransitive verb
directional: nɯ- se tenir très droit, avoir la tête presque courbée vers l'arrière. 挺着身子仰着头;头往后仰;趾高气昂.

jiɕqha tɯrme ɲɯ-nɯqhɤjŋɯjŋa
那个人把身体挺得很直

tɕheme nɯ ɲɯ-znɤjpɯjpe ɲɯ-nɯqhɤjŋɯjŋa
那个女孩子趾高气昂

tɕheme nɯ ɲɯ-rɯɕaŋchi tɕe ɲɯ-nɯqhɤjŋɯjŋa
那个女孩子摇摆弄姿,趾高气昂
See:
nɯqhɤstɯstu intransitive verb
directional: _ reculer. 退后.

kɤ-nɯqhɤstɯstu-a
我后退了

qapri pjɤ-mto tɕe kɤ-nɯqhɤstɯstu
他看到蛇就后退了
See: See: astu
nɯqhoχɕɤr intransitive verb
directional: pɯ- avoir une diarrhée. 拉肚子. Syn: nɯtɯfɕɤl
nɯqro intransitive verb
directional: lɤ- directional: tu- chercher des fourmis. 找蚂蚁(熊).

pri lu-nɯqro ŋu
熊在找蚂蚁
See: qro2
nɯqru transitive verb
ramener à la maison. 接回来.

kɯmaʁ sɤtɕha pjɤ-rɤʑi tɕeri, wuma ʑo pjɤ-nɯmbɣom tɕe z-jo-nɯqru
(他女儿)在另外一个地方,很想念她,就把她接回来了
See: qru
nɯqɯqoʁ intransitive verb
directional: nɯ- utiliser toutes ses forces. 用尽全身的力气.

ta-ma ɯ-tshɤt ɯ-tsa ra ma kɤ-nɯqɯqoʁ mɤ-βdi
劳动不要太过卖力
nɯra Variant: nɯnɯra demonstrative determiner
ces choses. 那些.
nɯrchɯrchɤβ intransitive verb
directional: pɯ- aller dans des endroits où il y a peu d'espace. 在密集的地方走来走去;钻来钻去(森林里,人群里).

ɯʑo pɯ-nɯrchɯrchɤβ
他钻来钻去了

sɯŋgɯ pɯ-nɯrchɯrchaβ-a
我在森林里钻来钻去

tɯrme nɯra nɯ-rchɤβ pɯ-nɯrchɯrchaβ-a
我在人群中窜来窜去
See: ɯ-rchɤβ
nɯrchɯrchɯɣ ideophone.4
directional: nɯ- dire d'une même voix. 异口同声.

ɲɤ-nɯrchɯrchɯɣ-ndʑi ʑo tɕe "aʑo ɲɯ-ɣɤŋgi" ɲɯ-ti-ndʑi
她们俩异口同声地说我是对的
nɯrchɯrchɯɣ - See:
nɯrɕɤt intransitive verb
directional: pɯ- faire une crise d'épilepsie, tomber inconscient. 癫痫发作;昏迷.
directional: _ toucher légèrement, frotter en passant. 轻轻地擦过去;碰一下.

jiɕqha nɯ ɯ-taʁ nɯ-nɯrɕɤt
他轻轻地碰了一下

nɯ-nɯrɕat-a
我轻轻地碰了一下

ɯ-mɲaʁ ɲɯ-nɯrɕɤt cinɤ mɤ-kɯ-ɤtsɯtsu qhe ɲɤ-ɕqhlɤt
还没有来得及看一眼就消失了
nɯrdɤstaʁ transitive verb
directional: tɤ- jeter une pierre à. 扔石头.

tɤ́-wɣ-nɯrdɤstaʁ-a
他向我扔了石头

khɯna tɤ-nɯrdɤstaʁ-a (khɯna ɯ-ɕki rdɤstaʁ tɤ-lat-a)
我向狗扔石头

ndzɯrnaʁ ɯ-kha nɯ to-nɯrdɤstaʁ-nɯ tɕe, ndzɯrnaʁ pjɤ-nɯɬoʁ-nɯ tɕe kó-wɣ-mtsɯɣ tɕe pjɤ́-wɣ-tʂaβ
他们向马蜂窝扔了石头,马蜂出来了,把他们蛰了,他们痛得摔倒了
See: rdɤstaʁ
nɯrdoʁ transitive verb
directional: tɤ- ramasser un à un des petits morceaux. 一个一个地捡起来.

ta-nɯrdoʁ
他捡了

kumpɣa kɯ ɯ-kɤ-ndza ɲɯ-ɤz-nɯrdoʁ
鸡在啄食物

staχpɯ ta-nɯrdoʁ
他捡了豌豆

stoʁ ta-nɯrdoʁ
他捡了胡豆

ʑɴɢɯloʁ ta-nɯrdoʁ
他捡了核桃
See: tɯ-rdoʁ
nɯrdɯl intransitive verb
directional: kɤ- avoir plein de poussière. 沾满了灰尘.

ki tɯ-ŋga ki ko-nɯrdɯl
这件衣服沾上了灰尘
nɯre adverb
là. 在(你)那里.
nɯrɤɣo intransitive verb
directional: thɯ- chanter. 唱.

jiɕqha nɯ kɤ-nɯrɤɣo rga
那个人喜欢唱歌

thɯ-nɯrɤɣo-a (=rɤɣo thɯ-βzu-t-a)
他唱了歌
See: rɤɣo
nɯrɤŋom transitive verb
directional: nɯ- subir un outrage. 受气.

na-nɯrɤŋom
他受了气

tɤ-nɤmqe-t-a tɕe ɲɯ-nɯrɤŋom
我骂了他,他就受气
See: rɤŋom
nɯrɤscoz - See: rɤscoz
nɯrɤtʂha intransitive verb
directional: kɤ- manger à l'extérieur. 在野外吃便饭(到外面劳动时).

kɯ-lɤɣ tɤ-ari-tɕi tɕe rɯŋgu kɤ-nɯrɤtʂha-tɕi
我们俩去放牧时在野外吃了午餐
See: tʂha
nɯrɤʑi - See: rɤʑi
nɯrɤʑi -
se reposer chez soi. 在家休息.

jisŋi kɤ-nɯrɤʑi
今天呆在家里吧

kɤ-nɯrɤʑi-a
我呆在家里了

ʁnɯ-sŋi, χsɯ-sŋi jamar ma mɤ-rɤʑi
他只待两三天(就回来)
See: zrɤʑi
nɯrga transitive verb
directional: nɯ- Etym: dga. aimer. 喜欢.

jiɕqha tɕheme nɯ ɲɯ-nɯrge-a
我喜欢那个女子

tɕheme nɯ nɯ-nɯrga-t-a
我喜欢上那个女子

pɯ-nɯrga-t-a
我以前喜欢她

ɲɯ-ta-nɯrga
我喜欢你
See: rga Ant: qha
nɯrɟaŋ stative verb
répandue (langue). 使用范围最广(语言).

stu kɯ-nɯrɟaŋ nɯ ɲɯ-tɯ-spe
你学会了最实用的(那个语言)(反话,指的是茶堡话)
nɯrɟɤntɕa transitive verb
directional: tɤ- Etym: rgʲan.tɕʰa. se parer (de bijoux). 打扮(一身带满装饰).

tɤ-nɯrɟɤntɕa-t-a
我打扮了
nɯrɟɯrŋom intransitive verb
directional: nɯ- convoiter des richesses. 贪财.

ɲɯ-nɯrɟɯrŋom
他贪财

kɤ-nɯrɟɯrŋom sɤzraʁ
贪财是一件可耻的事情
See: rɟɯrŋom See: sŋom See: tɯ-rɟɯ
nɯrkorlɯt stative verb
directional: tɤ- être entêté. 顽固;固执.

ɲɯ-nɯrkorlɯt
他很顽固

nɯki tɯrme nɯ ɲɯ-nɯrkorlɯt tɕe mɯ́j-khɯ
这个人很固执,没有同意

to-nɯrkorlɯt
他变得很固执;他当时很固执(没有答应别人)

ma-tɤ-tɯ-nɯrkorlɯt
你不要这么固执
See: rko See: arlɯt
nɯrku -
porter. 戴.

tɯtshot lu-nɯrke-a
我戴手表
nɯrlɤn stative verb
directional: nɯ- Etym: rlan. vert (bois), humide. 湿;生(木头).

pjɤ-nɯrlɤn tɕe sɯtɕhaʁ ko-ɕe
木头是湿的,所以缩了

kɯ-nɯrlɤn
生木头
nɯrmbɯχtɕi transitive verb
directional: tɤ- asperger de liquide. 朝人喷尿.

tɤ-kɯ-nɯrmbɯχtɕi-a
你朝我喷了液体
See: χtɕi See: tɯ-rmbi
nɯrmɤβlɯ transitive verb
directional: tɤ- dépendre de. (家庭)靠…….

nɤʑo ku-ta-nɯrmɤβlɯ ɕti
我们家全靠你

nɤʑo ji-kɤ-nɯrmɤβlɯ tɯ-ɕti
我们家全靠你
See: rma See: βlɯ
nɯrmɤkro intransitive verb
directional: pɯ- partager le patrimoine. 分家;分财产.

pɯ-nɯrmɤkro-tɕi
我们俩分家了
See: tɯrma See: kro
nɯrmɤmbe intransitive verb
directional: thɯ- muer (mammifère). 脱毛.

ji-fsapaʁ chɤ-pe, thɯ-nɯrmɤmbe
我们家的牲畜身体很壮就换了毛

nɯŋa thɯ-nɯrmɤmbe
奶牛换了毛

jla thɯ-nɯrmɤmbe
犏牛换了毛
See: tɤ-rme See: mbe See: rmɤmbe
nɯrmɤʑu intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- faire son intéressant. 爱在人多的场合中表现自己【耍人来疯】.

jiɕqha nɯ wuma nɯrmɤʑu
那个人很喜欢表现自己

ma-tɤ-tɯ-nɯrmɤʑu
你不要耍人来疯

tɤ-pɤtso ɲɯ-nɯrmɤʑu
小孩子很喜欢表现自己
nɯrmɯ intransitive verb
directional: nɯ- se coucher tard. 晚睡. See: tɯrmɯ See: nɯrmɯsoz
nɯrmɯsoz intransitive verb
directional: tɤ- se lever tôt et se coucher tard. 早起晚睡. See: soz See: tɯrmɯ
nɯrŋgɯ - See: rŋgɯ1
nɯrŋgɯmbri intransitive verb
gémir. 呻吟. See: rŋgɯ1 See: mbri1
nɯrŋu intransitive verb
directional: kɤ- attraper une maladie de la peau. 患上一种皮肤病.

paʁ ko-nɯrŋu
猪得了皮肤病

mbro ko-nɯrŋu
马得了皮肤病

kɤ-kɯ-nɯrŋu
皮肤病患者

kɤ-kɯ-nɯrŋu nɯ tɯ-βri thamtɕɤt ʑo ʑmbɤr kɯ-fse ɲɯ-mtshɤt ʑo ɲɯ-ŋu, tɤ-rme ra chɯ-ɤʁɟa tɕe ɲɯ-pɣi ʑo ɲɯ-rʁom ʑo ɲɯ-ŋu.
|fv kɤ-kɯ-nɯrŋu 是一种皮肤病,全身长满疮一样的东西,毛全脱光,皮肤变灰色,很粗糙。 kɤ-kɯ-nɯrŋu 是一种皮肤病,全身长满疮一样的东西,毛全脱光,皮肤变灰色,很粗糙。
nɯrpu - See: rpu
nɯrpu transitive verb
directional: kɤ- se cogner. 撞.

nɤ-ku ko-tɯ-nɯrpu-t tɕe pjɤ-tɯ-phɤβ pjɤ-ra
你撞了头,你本来应该低头

alo jiʑo ji-kha nɤ-ku ko-tɯ-nɯrput khi loβtɕi
(听说)你在我们干木鸟的家里撞了头,对吧?

a-mi kɤ-nɯrpu-t-a
我撞到脚了
nɯrqhoʁ intransitive verb
directional: pɯ- tirer au fusil sans arrêt. 不停地打枪.

ɕɤmɯɣdɯ ɲɯ-ɤz-nɯrqhoʁ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
他啪啪地射枪
nɯrqhoʁ - See: ɣɤrqhoʁrqhoʁ
nɯrʁe transitive verb
directional: lɤ- porter (un bracelet). 戴(手镯、耳环).

zgroʁ la-nɯrʁe
他戴了手镯

zgroʁ lɤ-nɯrʁe-t-a
我戴了手镯

rnɤjɯ la-nɯrʁe
他戴了耳环

srɯnloʁ lɤ-nɯrʁe-t-a
我戴了戒指
See: rʁe
nɯrʁɯrpu transitive verb
directional: tɤ- donner des coups de corne. 用角打.

jla kɯ tɤ́-wɣ-nɯʁrɯrpu-a
犏牛用角打了我
nɯrʁɯrʁa intransitive verb
directional: tɤ- grimper. 爬.

znde ɯ-taʁ tɤ-nɯrʁɯrʁa
他爬了墙

znde ɯ-taʁ ma-tɤ-tɯ-nɯrʁɯrʁa ma tɯ-atɤr
你不要爬墙,小心摔下来

si ɯ-taʁ tɤ-nɯrʁɯrʁa
他爬了树
nɯrtɕa transitive verb
directional: kɤ- taquiner. 逗弄(话)、骚扰.

kɤ-nɯrtɕa-t-a
我逗弄他了

kɤ́-wɣ-nɯrtɕa-a
他逗弄我了

kɤ-ta-nɯrtɕa
我逗弄你了
Syn: nɤjndɤt
nɯrtɕhɯɴɢɯɴɢaʁ intransitive verb
directional: lɤ- s'écailler. 一片一片地裂开.

tɤtho ɯ-mat nɯ ɯ-rɣi nɯ-ɬoʁ tɤkha tɕe ɯ-rqhu nɯ lu-nɯrtɕhɯɴɢ̣ɴɢaʁ ŋu, tɕe ɯ-rqhu nɯ tɤ-ɴɢaʁ tɕe, nɯ ɯ-ŋgɯ ɯ-rɣi nɯ pjɯ-nɯɬoʁ ɲɯ-ŋu
松树的果子里面的种子快要脱落的时候,它的果皮一片一片地裂开,然后脱落

pɯ-kɯ-ndʐaβ tɕe, tɯ-ndʐi lu-nɯrtɕhɯɴɢɯɴɢaʁ ŋgrɤl
摔倒的时候,经常会把皮肤擦伤
See: ɴɢaʁ
nɯrtɤβ transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- porter. 戴;穿;系.

tɕhoma nɯ-nɯrtaβ-a
我穿了皮带

βʑɯndi nɯ-nɯrtaβ-a
我穿了裹腿

mthɯxtɕɤr nɯ nɯ-nɯrtaβ-a
我穿了腰带

weijin thɯ-nɯrtaβ-a
我戴了围巾
See: rtɤβ
nɯrtsa transitive verb
directional: nɯ- rechercher la cause de. 追究.

nɯɕɯŋgɯ pɯ-kɯ-fse mɯ-ɲɤ-nɯrtsa
他没有追究以前发生的事情

tɕhi pjɤ-fse ɲɯ-ŋu kɯ a-nɯ-tɯ-nɯrtse
你要追究到底发生了什么事情
See: ɯ-rtsa,tɕɤt
nɯrtsɤl stative verb
directional: tɤ- Etym: rtsal. être bon en équitation. 骑马的技术好.

mbro kɤ-nɯmbrɤpɯ wuma ɲɯ-nɯrtsɤl
他骑马的技术非常好
nɯrtsɤtɯɣ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: rtsʷa.dug. s'empoisonner en mangeant une herbe (bovidé). 草中毒(牛).

jla pjɤ-nɯrtsɤtɯɣ
犏牛吃草中毒了

qambrɯ pjɤ-nɯrtsɤtɯɣ
犏牦牛吃草中毒了
See: nɯtɕhɯtɯɣ
nɯrtsɯ intransitive verb
directional: _ ramper. 爬行.

tɤ-pɤtso ɲɯ-nɯrtsɯ
小孩子在爬行
nɯrtsɯpɣaʁ transitive verb
directional: lɤ- retourner la terre après la récolte. 庄稼收割了以后重新翻地.

tɯji lɤ-nɯrtsɯpɣaʁ-a
我翻了地

tɯtɣa pɯ-jɤɣ tɕe, kɤ-nɯrtsɯpɣaʁ mda
收割结束了之后就是翻地的时候了

tɯji mɤ-kɤ-nɯrtsɯpɣaʁ mɤ-khɯ
不翻田地是不行的

pɯ-nɯrtsɯpɣaʁ-a ri mɯ́j-phɤn
我耕了这块地,但还是不行

mɤ-kɤ-tɣa kɤ-nɯrtsɯpɣaʁ mɤ-ŋgrɤl
在没有收割之前不能翻地
See: pɣaʁ See: rtsɯpɣaʁ See: rɯrtsɯpɣaʁ
nɯru -

ʑ-lɤ-nɯ-ru-t-a
我自己去拿来
nɯrɯ intransitive verb
directional: nɯ- brouter l'herbe. 吃草.

fsapaʁ ɲɯ-nɯrɯ
牲畜在吃草

fsapaʁ ra ɲɯ-nɯrɯ-nɯ
牲畜在吃草
Syn: nɯsɤlɤɣ
nɯrɯcu stative verb
bien s'entendre avec. 合得来.

ndʐɯɣlɤm kɯ-nɯrɯcu
合法的

tɯrme ra nɯ-rca ɲɯ-tɯ-nɯrɯcu
你跟这些人合得来
See: nɤcu
nɯrɯtʂa transitive verb
directional: tɤ- envier. 妒忌.

jiɕqha nɯ kɯ ɲɯ́-wɣ-nɯrɯtʂa-a
那个人妒忌我

ma-tɤ-kɯ-nɯrɯtʂa-a
你不要妒忌我
nɯrɯz intransitive verb
directional: thɯ- faire l'un après l'autre. 轮流.

zhiban chɯ-nɯrɯz-nɯ ɲɯ-ra
他们要轮流值班

tɕiʑo ni kɤ-rɤma tu-nɯrɯz-tɕi ŋu
我们轮流劳动
nɯrzandɤɣ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: rdza.dug. attraper le mal des hauteurs. 发生高山反应.

pjɤ-nɯrzandaɣ-a
我有了高山反应

aj mucin ʑo mɯ́j-nɯrzandaɣ-a
我根本就不会有高山反应
nɯrʑɯɣ transitive verb
directional: pɯ- couper très vite grâce à un couteau bien aiguisé. 切得很快.

paʁndza pa-nɯrʑɯɣ ʑo pa-rɤkrɯ
他把猪草切得很快(刀很锋利)

pɯ-nɯrʑɯɣ-a pɯ-ʁndzar-a
我锯得很快(锯子很锋利)

ftɕɤfkɤt pa-nɯrʑɯɣ ʑo
他很果断的指挥了别人
nɯʁɤri transitive verb
directional: _
se mettre en face de. 转身向.

aʑo tɕoχtsi lu-nɯʁɤri-a ŋu
我转身面向桌子

aʑo khɯɣɲɟɯ nɯ-nɯʁɤri-t-a
我向窗子转身了

faire face à, tenir tête à. 对付;阻挡.

aʑo nɤʑo tu-ta-nɯʁɤri jɤɣ
我可以对付你
Ant: nɯɕqhu See: ɯ-ʁɤri
nɯʁgra transitive verb
directional: tɤ- Etym: dgra. considérer comme un ennemi. 敌视.

jiɕqha kɯ tú-wɣ-nɯʁgra-a ɲɯ-ŋu
那个人跟我有仇
nɯʁjoʁ transitive verb
directional: nɯ-
commander. 使唤.

nɤʑo kɯ aʑo ɲɯ-kɯ-nɯʁjoʁ-a ɲɯ-ŋu
你在使唤我

aj ɲɯ-ta-nɯʁjoʁ, a-tʂha ci pɯ-rke
请你给我倒一点茶

nɯ-nɯʁjoʁ-a tɕe laχtɕha ka-nɯxtʂɯ
我使唤了他,他就把东西顺便带来了

nɯ-nɯʁjoʁ-a tɕe kɤ-z-nɯxtʂɯ-t-a
我使唤了他,令他把东西顺便带来了

travailler pour quelqu'un. 当别人的帮工.

a-kɯ-nɯʁjoʁ jɤ-sɯɣe-t-a
我雇佣了他
See: ʁjoʁ
nɯʁjɯβtshɤt transitive verb
directional: tɤ- estimer. 估计.

fsusqi-tɯrpa tɤ-nɯʁjɯβtshat-a
我估计有三十斤

tɤ-nɯʁjɯβtshat-a tɕe ɕoŋtɕa pɯ-ʁndzar-a
我估计了一下就锯了木料
See: ʁjɯβtshɤt
nɯʁlɤwɯr intransitive verb
directional: tɤ- faire soudainement. 突然做.

tɤ-nɯʁlɤwɯr ʑo tɕe jɤ-ari
他突然就走了
See: ʁlɤwɯr
nɯʁlɯmbɯɣ transitive verb
directional: tɤ- estimer. 估计.

tɤ-nɯʁlɯmbɯɣa
我估计了一下

liangmi ɲɯ-ra ri tɤ-nɯʁlɯmbɯɣ-a tɕe pɯ-ʁndzar-a
需要两米的木头,我估计了一下就锯了

fso tɕe tɯ-mɯ lɤt mɤ-lɤt mɤxsi ma aj tɤ-nɯʁlɯmbɯɣ-a ɕti
明天不知道下不下雨,我只是估计一下

kɯki ŋu maʁ mɤxsi ma tɤ-nɯʁlɯmbɯɣ-a ɕti
不知道是不是正确的,这是我猜想的

tu-nɯʁlɯmbɯɣ-a ɕti wo
我猜的(一句话的意思)

nɯ tu-nɯʁlɯmbɯɣ-a ɕti ri, ɯʑo kɯ kɤ-nɤma nɯ sɤpe
我估计他会把工作做好
Syn: nɯʁjɯβtshɤt
nɯʁmaʁmi intransitive verb
directional: tɤ- être soldat, faire son service militaire. 当兵. See: ʁmaʁmi
nɯʁndomnɤt intransitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- répéter sans arrêt, radoter. 重复讲说过的话;啰唆.

ma-pɯ-tɯ-nɯʁndomnɤt ntsɯ
你不要不停地重复讲同一句话

a-mu cho-rgɤz tɕe, wuma ʑo nɯʁndomnɤt
我母亲老了,不停地重复讲说过的话

ɯʑo cha ku-tshi tɕe, tu-nɯʁndomnɤt ɲɯ-ŋu
他喝了酒就会重复讲说过的话
See: taʁndo
nɯʁnoŋ intransitive verb
avoir des remors. 内疚;有愧. Syn: ɲɟɤt See: tɯ-ʁnoŋ
nɯʁɲɤlwa intransitive verb
directional: pɯ- souffrir le martyre. 受苦难.

pɯ-nɯʁɲɤlwa-a
我受了很多苦
See: ʁɲɤlwa
nɯʁzɯɣ stative verb
directional: thɯ- Etym: gzigs. beau. 美观.

jiɕqha tɤ-tɕɯ nɯ ɲɯ-nɯʁzɯɣ
那个男子很英俊

jiɕqha laχtɕha ɲɯ-nɯʁzɯɣ
那个东西好看
nɯʁʑɯnɯ stative verb
directional: thɯ- directional: tɤ- grandir et devenir un jeune homme. 长成青年. See: nɯʁʑɯnɯ
nɯsarsi intransitive verb
directional: _ ramasser des abricots. 摘杏. See: sarsi
nɯsaχɕɯβ intransitive verb
faire une compétition. 比试.

tɕiʑo ni tɤ-nɯ-saχɕɯβ-tɕi ri, ɯʑo kɯ pɯ́-wɣ-ɕɯnŋo-a
我们俩比试一下了,他把我打败了
nɯsaχsɯ intransitive verb
directional: tɤ- prendre le repas de midi. 吃中午饭.

nɯsaχsɯ-j
我们吃中午饭

jɯfɕɯr sloχpɯn cho tɯɣrɤz tɤ-nɯsaχsɯ-j
我们昨天跟老师一起吃了中午饭

ɯ-tɤ-tɯ-nɯsaχsɯ?
你吃饭了吗?
See:
nɯscɯʁzɯɣ stative verb
Etym: skʲe.gzugs. beau. 美丽;漂亮.

jiɕqha nɯ mɯ́j-nɯscɯʁzɯɣ
那个人不漂亮

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯscɯʁzɯɣ
那个人很漂亮
nɯsɤlɤɣ intransitive verb
directional: manger de l'herbe. 吃草.

nɯŋa ɲɯ-nɯsɤlɤɣ
牛在吃草

nɤʑo nɯ-nɯsɤlɤɣ
你吃草!(人对动物说)
Syn: nɯrɯ
nɯsɤra intransitive verb
directional: tɤ- se gratter (contre des arbres). 抓痒(奶牛;牦牛).
nɯsɤraʁ transitive verb
directional: tɤ- parier. 打赌.

nɯ-sɤraʁ-tɕi
我们俩打赌

tɤ-nɯsɤraʁ-tɕi
我们俩打赌了

tɤ-sɯxtsɯɣ-a tɕe tɕhi a-tɤ-fse, mɯ-tɤ-sɯxtsɯɣ-a tɕe tɕhi fse nɯ-sɤraʁ-tɕi
我们俩打赌,如果我打中了的话就怎么样,打不中的话又怎么样
Syn: nɯtɤraʁ
nɯsɣa stative verb
directional: kɤ- rouiller. 生锈.

ɕom ko-nɯsɣa
铁生锈了

laʁdɯn ɲɯ-nɯsɣa
工具生锈
See: sɣa
nɯskɤt transitive verb
parler. 说话.

nɤʑo mɤ-tɯ-nɯskɤt me
你无话不说

ɯʑo kɯ mɯ-ta-nɯskɤt ʑo me
他以前说很多话

nɯ kɯ-fse kɤ-nɯskɤt mɤ-ra
不要这样说

mɤ-nɯskɤt-ndʑi ʑo maŋe
他们俩没有什么不说的
See:
nɯskhrɯ transitive verb
directional: kɤ- être enceinte d'un enfant. 怀上(孩子).

ɯ-rɟit ko-nɯskhrɯ
她怀上了孩子
See: tɯ-skhrɯ
nɯslɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- être hourdé de, être sali. 沾上.

a-ŋga ɯ-thoʁ pjɤ-k-ɤtɤr-ci tɕe to-nɯslɯɣ
我衣服掉到地上,沾上了灰尘

soʁma ɯ-ŋgɯ ju-kɯ-ɕe tɕe, tɯ-ŋga tu-nɯslɯɣ ŋu
走进麦草里,衣服会沾上麦草
nɯslɯt intransitive verb
directional: tɤ- être plein de poussières et de saletés (après avoir été laissé dans un endroit sale). (不管地下脏躺在哪里)满身都是灰尘,沾满灰尘和脏东西.

a-ŋga to-nɯslɯt
我衣服上沾满了灰尘
nɯsmɤn transitive verb
directional: tɤ- guérir. 治病.

nɯnɯ ɣɯ ɯ-jaʁ pjɤ-ɴɢraʁ tɕe to-nɯsmɤn
他的手破了,(医生)就把它治好了

smɤnba kɯ to-nɯsmɤn
医生把他的病治好了

smɤnba kɯ smɤn to-βzu tɕe to-nɯsmɤn
医生用药把他治好了

ɲɯ-ngo tɕe ta-nɯsmɤn
他病了,(医生)把病治好了

smɤnba kɯ tɤ́-wɣ-nɯsman-a
医生给我治了病
nɯsmɤphɤβ transitive verb
directional: pɯ- humilier. 侮辱;污蔑.

pjɤ-nɯsmɤphɤβ
他侮辱了他

pjɯ-kɯ-nɯsmɤphaβ-a ɲɯ-ŋu
你在侮辱我
nɯsmɯɣjɯm intransitive verb
se chauffer au feu. 烤火取暖. Syn: nɯmbjɯm
nɯsmɯlɤm transitive verb
directional: nɯ- espérer. 愿望;盼望.

ɬasa kɤ-ɕe ɲɯ-nɯsmɯlɤm
他很希望去拉萨

nɤ-kɤ-nɯsmɯlɤm nɯ a-pɯ-fse
祝你愿望实现

pjɯ-kɤ-cha nɯ ɲɯ-nɯsmɯlam-a
我希望(这件事情)成功
See: smɯlɤm
nɯsmɯrjɯɣ transitive verb
directional: thɯ- courber à la chaleur. 用高温令木条变形;弄弯.

ʑmbrɯɟoʁ ci ɣɤʑu tɕe nɯ-nɯsmɯrjɯɣ-a
我把杨柳枝条弄弯了

kɯki si ki thɯ-nɯsmɯrjɯɣ-a
我把这块木条弄弯了

kɯki ɲɯ-jpum tɕe, kɤ-nɯsmɯrjɯɣ mɯ́j-khɯ
这个东西很粗,不能弄弯
nɯsnɯɲaʁ transitive verb
directional: tɤ- causer du mal. 伤害,陷害.

tɤ-nɯsnɯɲaʁ-a
我陷害了他

jiɕqha nɯ kɯ tú-wɣ-nɯsnɯsɲaʁ-a ɲɯ-ŋu
那个人在陷害我

tɤ́-wɣ-nɯsnɯɲaʁ-a
他陷害了我
See: snɯɲaʁ
nɯsɲaŋne intransitive verb
directional: pɯ- jeûner. 念哑巴经(禁食斋).

pɯ-nɯsɲaŋne-a
我念了哑巴经
See: sɲaŋne See: rɯsɲaŋne
nɯsɲɤtqha intransitive verb
directional: tɤ- faire une ruade (lorsque le cheval ne supporte plus sa selle). (因为受不了鞍子)尥蹶子.

mbro to-nɯsɲɤtqha
马尥蹶子了
Syn: cɤmtsaʁ See: sɲɤt See: qha
nɯsɲɯβri transitive verb
chérir. 心疼. Syn: nɤrɕɤmŋɤm
nɯsŋom transitive verb
directional: nɯ- désirer, convoiter. 贪.

nɯ-nɯsŋom-a
我贪(这个东西)了

aʑo jiɕqha tɯ-xtsa nɯ ɲɯ-nɯsŋom-a
我很想得到那双鞋子

tɯ-ŋga nɯ ɲɯ-nɯsŋom-a
我很想得到那件衣服

nɯ kɤ-χtɯ ma-nɯ-tɯ-nɯsŋom
你不要有买那个的欲望(买不完)

tɯ-rɟɯ nɯ-nɯsŋom-a
我贪了财
See: sŋom
nɯspjɤtɕha transitive verb
directional: tɤ- faire une mauvaise action. 做坏事;搞鬼.

ki nɤʑo tɤ-tɯ-nɯspjɤtɕha-t ŋu!
这是你搞的鬼!
See: spjɤtɕha
nɯspɯspa transitive verb
directional: pɯ-

pɯ-nɯspɯspa-t-a ɕti
我本来就会了

qiche kɤ-lɤt pa-nɯspɯspa ɕti
他本来就会开车
nɯsqar stative verb
directional: tɤ- facile à séparer (fils). 容易分开.

ki kɤ-taʁ ɲɯ-mbat ma ɲɯ-nɯsqar
因为(线)容易分开,所以很好织
See: ɯ-sqar
nɯsroʁmbrɤt intransitive verb
directional: thɯ- se débattre en agonisant. 临死挣扎. See: mbrɤt See:
nɯsrɯɣndɤr intransitive verb
directional: nɯ- avoir de l'acné. 长青春痘.

ɯʑo ɲɯ-nɯsrɯɣndɤr
他长青春痘
See: srɯndɤr
nɯstɤβtshɤt intransitive verb
directional: tɤ- faire un concours de force. 比力气. See: stɤβtshɤt
nɯstɤraʁndo intransitive verb
directional: tɤ- se parler à soi-même. 喃喃自语;自己跟自己说话.

tɤ-nɯstɤraʁndo-a
我自己跟自己说话了
See: taʁndo
nɯstɤrɟɯɣ transitive verb
directional: _ courir. 跑.

ɲɯ-nɯstɤrɟɯɣ
他在跑

ɲɯ-nɯstɤrɟɯɣ tɕe kɤ-ari
他跑去了
See: stɤrɟɯɣ See: rɟɯɣ1
nɯsthamtɕɤt adverb
Etym: tʰams.tɕad. autant. 那么多.
nɯsthoʁ transitive verb
directional: pɯ- avoir des relations sexuelles. 性交.

tɕheme pɯ-nɯsthoʁ-a, pɯ-tɯ-nɯsthoʁ
See: sthoʁ
nɯsthɯt - See: sthɯt
nɯstu stative verb
directional: tɤ- être correct. 准.

ɯ-jaʁ ɲɯ-nɯstu
他的枪法很准
See: ɯ-stu2
nɯstu transitive verb
directional: tɤ- considérer comme. 当成.

ɯ-rɟit ʑo tú-wɣ-nɯstu-a ŋu
他把我当成自己的孩子一样
See: sɤrtsi See:
nɯsuwa intransitive verb
directional: pɯ- monter la garde. 站岗;放哨.

ɯʑo ku-nɯsuwa
他在放哨
Syn: nɯchɯra See: suwa
nɯsɯkho transitive verb
directional: nɯ- extorquer, dévaliser. 抢.

nɯ ma-nɯ-tɯ-nɯsɯkhɤm
你不要抢这个东西

paʁmu kɯ ɯ-rɟit kɤ-ndza ɲɯ-nɯsɯkhɤm ɲɯ-ŋu
母猪总是抢它的崽子的食物

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-zda ɯ-kɯmtɕhɯ na-nɯsɯkho
小孩子抢了他的同学的玩具

ma-nɯ-kɯ-nɯsɯkho-a
你别抢我的东西
See: kho1 See: anɯsɯkhɯkho
nɯsɯku intransitive verb
directional: tɤ- grimper aux arbres. 爬树.

ɣzɯ kɤ-nɯsɯku ɲɯ-cha
猴子会爬树

tɯrme kɤ-nɯsɯku kɯ-cha tu, nɯnɯ kɯ-cha mɤ-kɯ-cha tu
有的人会爬树,这件事,有的会有的不会

ma-tɯ-nɯsɯku ma tɯ-atɤr
你不要爬树,你会摔下来的
See: sɯku
nɯsɯmŋɤn transitive verb
directional: tɤ- Etym: sems.ŋan. se méfier. 怀疑.

jiɕqha nɯ ŋu maʁ mɤ-xsi ri tɤ-nɯsɯmŋan-a
不知道是不是他(偷了东西),但是我怀疑他了

ma-tɤ-kɯ-nɯsɯmŋan-a ma aʑo maʁ-a
你不要怀疑我,不是我做的

ma-tɤ-tɯ-nɯsɯmŋɤn
你不要怀疑他

sɯmŋɤn
nɯsɯmʁɲiz intransitive verb
directional: tɤ- Etym: sems.gɲis. hésiter. 犹豫.

nɤʑo ɲɯ-tɯ-nɯsɯmʁɲiz netɕi
你还在犹豫啊
nɯsɯmɯzdɯɣ intransitive verb
directional: thɯ-
être inquiet. 担心.

nɤ-rɟit ɲɯ-ngo, ma-tɯ-nɯsɯmɯzdɯɣ
你儿子生病了,但是不要担心

Etym: sems.sdug. être malheureux, être triste. 不高兴;伤心.

thɯ-nɯsɯmɯzdɯɣ mɤ-ra
你不要伤心

ma-tɯ-nɯsɯmɯzdɯɣ
你不要伤心

tɕhindʐa ku-tɯ-nɯsɯmɯzdɯɣ?
你为什么不高兴?
See: sɯmɯzdɯɣ
nɯsɯŋgɯ intransitive verb
aller dans la forêt. 在森林里逛;打猎.

kɯ-nɯsɯŋgɯ jɤ-ari-a
我去了森林

ɕɯ-nɯsɯŋgɯ-a
我要去森林

nɤʑo ɕɯ-tɯ-nɯsɯŋgɯ ɯ-ŋu?
你去森林吗?
See: sɯŋgɯ
nɯsɯɴɢoʁ intransitive verb
directional: nɯ- directional: _ ramasser du bois mort. 捡干柴.

ji-si chɤ-k-ɤrɕo-ci tɕe, ʑ-nɯ-nɯsɯɴɢoʁ-a pɯ-ra
我们的柴用完了,所以我就捡柴去了

sɯŋgɯ pɯ-nɯsɯɴɢoʁ-a
我在森林里捡柴了
See: si1 See: taɴɢoʁ
nɯsɯrtoʁ transitive verb
s'apercevoir. 发觉,看得出.

tɯʑo mɤ-kɯ-pe nɯ a-pɯ́-wɣ-nɯsɯrtoʁ tɕe pe
发现自己的缺点是一件好事

ɲɯ-nɯsɯrtoʁ-a
我看得出

nɤki tɤ-scoz nɯ kɤ-rɤt ɲɤ-tɯ-nɯkɯmaʁ ri, mɯ́j-tɯ-nɯsɯrtoʁ
你写错了字,但是你没有看出来

nɤki tʂu kɯmaʁ jo-tɯ-nɯɕe ri mɯ́j-tɯ-nɯsɯrtoʁ
你走错了路,但是你没有看出来
Syn: sɯχsɤl See: rtoʁ
nɯsɯzʁe intransitive verb
directional: _ porter du bois (sur le dos). (来回)背柴. See: See: nɯzʁe See: sɯzʁe
nɯt intransitive verb
directional: tɤ- brûler. 燃起.

smi to-nɯt
火燃起来了

si to-nɯt
柴火燃起来了
nɯta - See:
nɯta transitive verb
directional: kɤ- épouser. 娶妻.

rɟɤlpu kɯ ɯ-rʑaβ ko-nɯ-ta
土司把她娶为妻子

a-me nɤ-rʑaβ ku-tɯ-nɯte jɤɣ
你可以娶我的女儿为妻
nɯtal intransitive verb
directional: tɤ- jouer au jianzi. 踢毽子. See: tal
nɯtɕarloŋ intransitive verb
directional: pɯ- avoir une sensation désagréable (après avoir bu un thé trop fort). 醉茶.
nɯtɕaχpa transitive verb
directional: pɯ- Etym: dʑag.pa. extorquer. 抢.

tʂu tɕe pjɤ́-wɣ-nɯtɕaχpa
他在路上被抢了
Syn: nɯsɯkho See: tɕaχpa
nɯtɕetha transitive verb
directional: kɤ- sonder. 试探.

ɯʑo kɯ kɤ́-wɣ-nɯtɕetha
他试探我了
nɯtɕɤmɯ intransitive verb
directional: lɤ- devenir none. 当尼姑. See: tɕɤmɯ See: rɯtɕɤmɯ
nɯtɕɣom intransitive verb
directional: pɯ- ramasser du xanthoxyle. 摘花椒.

ɕ-pɯ-tɕɣom
我去摘花椒了
See: tɕɣom
nɯtɕhaʁ intransitive verb
directional: tɤ- manger du fourrage (cheval). 吃饲料(马).

mbro ɲɯ-nɯtɕhaʁ
马在吃饲料
See: ɯ-tɕhaʁ1
nɯtɕhɤjlɯz intransitive verb
observer une coutume. 遵循某种风俗.

kɯki kɯ-fse aʑo kɤ-nɯtɕhɤjlɯz mɤ-cha-a
我不能接受这种风俗
See: tɕhɤjlɯz
nɯtɕhɤjʁo stative verb
être en état d'ébriété. 发酒疯.

jɯfɕɯr lɤ-βzi tɕe tɤ-nɯtɕhɤjʁo
他昨天喝醉了就发了酒疯
See: tɕhɤjʁo
nɯtɕhɤl intransitive verb
directional: pɯ- Etym: tɕʰad. être puni. 受到惩罚.
nɯtɕhomba intransitive verb
directional: tɤ- attraper un rhume. 感冒.

adianhua jɤ-tɯ-lɤt ri, pɯ-nɯtɕhomba-a
你给我打电话的时候,我在感冒
See: tɕhomba
nɯtɕhʁɯβ transitive verb
directional: pɯ- croquer. 使劲地咀嚼(脆的食物). Ant: tɕʁɯβnɤtɕʁɯβ
nɯtɕhʁɯβ - See: tɕhʁɯβnɤtɕhʁɯβ
nɯtɕhɯrɟɯɣ intransitive verb
où l'eau coule vite. 水流得很急(地方).

ɯ-sta a-pɯ-ɣɤʑɯn tɕe nɯtɕhɯrɟɯɣ
如果有斜坡的话水流得很急
nɯtɕhɯtɕɯnpaχɕi intransitive verb
directional: nɯ- aller cueillir des poires. 采梨子.
nɯtɕhɯtɯɣ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: tɕʰu.dug. s'empoisonner en buvant de l'eau (bovidé). 水中毒(牛).

jla pjɤ-nɯtɕhɯtɯɣ
犏牛喝水中毒了

qambrɯ pjɤ-nɯtɕhɯtɯɣ
牦牛喝水中毒了
See: nɯrtsɤtɯɣ
nɯtɕhɯwɯt transitive verb
directional: nɯ- faire bouillir la peau afin de pouvoir enlever les poils. 烫;用开水将毛褪掉.

paʁ ɲɤ-nɯtɕhɯwɯt
他烫了猪皮
nɯtɕʁɯβ transitive verb
directional: pɯ- croquer. 使劲地咀嚼(脆的食物).

paχɕi tɤ-nɯtɕʁɯβ-a ʑo tɤ-ndza-t-a
我吃了苹果,发出咀嚼的声音
Ant: tɕʁɯznɤtɕʁɯz Ant: tɕhʁɯβnɤtɕhʁɯβ
nɯtɕʁɯβ - See: tɕʁɯβnɤtɕʁɯβ
nɯtɕu adverb
là-bas. 在那里.
à ce moment-là. 在那个时候.
nɯtɤpɤtso transitive verb
directional: tɤ- considérer comme un enfant. 把……当成小孩子.

tú-wɣ-nɯtɤpɤtso-a ŋgrɤl
他把我当成小孩子
See: tɤ-pɤtso
nɯtɤraʁ transitive verb
directional: tɤ- parier. 打赌.

tɤ-nɯtɤraʁ-ndʑi
他们俩打赌了
Syn: nɯsɤraʁ
nɯthaj transitive verb
directional: tɤ- Etym: fn:抬. soulever (à plusieurs). 抬(几个人一起).

ɕoŋtɕa tɤ-nɯthaj-tɕi
我们俩把木料抬起来了
nɯthɤstɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- jouer à un jeu de hasard (où il faut deviner combien d'objets son adversaire tient dans la main). 赌胡豆的游戏.

stoʁ tɤ-nɯthɤstɯɣ-tɕi
我们俩赌了胡豆

khɯtsa ɯ-ŋgɯ stoʁ tɤ-rku-tɕi tɕe tɤ-nɯthɤstɯɣ-tɕi, a-pɯ-tɕhaʁ tɕe nɤʑo ɲɯ-kɯ-ɣɤjɯ-a, ɯ-tsa ɲɯ-βze nɤ nɤʑo jɤ-nɯtsɯm
我们俩在碗里装了胡豆就赌了有多少,要是猜少了的话就给我赔,要是猜对了的话你就把它带走
See: thɤstɯɣ
nɯthɣe intransitive verb
directional: _ ramasser des glands. 捡青冈籽. See: thɣe
nɯthɯ transitive verb
directional: kɤ- utiliser comme une casserole. 用锅子;当锅子用.

nɤʑo tʂha kɤ-tɯ-ta-t tɕe ko-tɯ-nɯthɯ-t
你煮茶的时候用了锅子
See:
nɯtsa stative verb
directional: tɤ- convenir. 适合.

ki tɤ-rte ki nɤʑɯɣ ɲɯ-nɯtsa
你适合戴这种帽子

ki tɤ-rte ki ɲɯ-tɯ-nɯtsa
你适合戴这种帽子

tu-tɯ-nɯtsa ʑo tɕe phɣo-a ɕti
一到合适的时间,我就会逃跑
See: ɯ-tsa See:
nɯtshɤβ transitive verb
directional: kɤ- confronter ensemble. 一起对付一个人.

ʑara kɯ ɯʑo kɤ-ʁndɯ ko-nɯtshɤβ-nɯ
他们一起打了他

ʑara kɯ ɯʑo ko-nɯtshɤβ-nɯ ʑo to-nɤmqe-nɯ
他们一起骂了他

directional: nɯ- faire ensemble. 共同做一件事情.

tɕiʑo kɯki laχtɕha kɤ-χtɯ tɤ-nɯtshɤβ-tɕi ŋu
我们一起买了这个东西

ki tɯ-khɯtsa kɤndza tɤ-nɯtshɤβ-tɕi
我们一起吃了这一碗
nɯtshɤdɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- souffrir de la chaleur. 受热,中暑.

jisŋi tɤŋe ɲɯ-sɤɕke tɕe ɲɯ-nɯtshɤdɯɣ-a
今天太阳很大,我觉得很难受
See: tshɤdɯɣ See: ɣɯtshɤdɯɣ
nɯtshɤtʂot intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- Etym: tsʰa.drod. avoir la fièvre. 发烧.

ɲɯ-nɯtɕhomba tɕe ɲɯ-nɯtshɤtʂot
他感冒就发烧

nɯ-nɯtshɤtʂot-a
我发烧了
See: tshɤtʂot
nɯtsɯm - See: tsɯm
nɯtsɯm transitive verb
directional: _ emporter (chez soi). 带回家.
nɯtsɯʁot intransitive verb
directional: pɯ- chasser le faisan. 打野鸡.

ɯʑo ɕ-pɯ-nɯtsɯʁot ri, mɯ-pjɤ-cha
他去打野鸡,但是没有成功
See: tsɯʁot
nɯtʂawku transitive verb
directional: tɤ- Etym: fn:照顾. prendre soin. 照顾.
nɯtʂɤqɤsti transitive verb
directional: tɤ- bloquer le chemin. 挡路(走在前面的人,挡后面行人的去路).

ma-tɤ-kɯ-nɯtʂɤqɤsti-a
你不要挡我的路
See: sti1 See: tʂu
nɯtʂha intransitive verb
directional: kɤ- prendre le petit déjeuner. 吃早饭.

kɤ-nɯtʂha-ndʑi
他们俩吃了早餐
See: tʂha
nɯtʂhɤɣndʑɤr intransitive verb
directional: tɤ- manger (serviteur). 吃糌粑.

soz to-nɯtʂhɤɣndʑɤr-ndʑi
他们俩早上吃了
See: tɯ-ɣndʑɤr
nɯtʂhɤlu transitive verb
verser du lait dans le thé. 把牛奶倒到马茶里.

alo ji-tɤ-lu tha-ɣɯt-nɯ tɤ-nɯtʂhɤlu-j / (tʂhɤlu tɤ-nɯlɤt-i)
他们把牛奶带下来了,我们就倒在茶里喝了
nɯtʂu intransitive verb
directional: tɤ- bien se passer. 顺利.

jɤxtshi tɕi-tɯtsɣe pɯ-nɯtʂu
最近我们俩的生意很好
See: tʂu
nɯtʂu transitive verb
directional: kɤ- prendre en passant. (一路上看见什么东西就)顺便拿走.

sɯmat ɣɤʑu tɕe kɤ-nɯtʂu-t-a
(路上)有水果,我顺便拿了

paʁndza tʂɯtʂu kɤ-nɯtʂu-t-a tɕe nɯ-phɯt-a
我在路上看到猪草,顺便割了一把
See: tʂu
nɯtɯcizʁe intransitive verb
transporter de l'eau. 背水.

ɕ-pɯ-nɯtɯcizʁe-a
我去背水了
See: tɯ-ci See: tɯcizʁe See: nɯzʁe
nɯtɯfɕɤl intransitive verb
directional: nɯ- avoir la diarrhée. 拉肚子.

nɯ-nɯtɯfɕal-a
我拉了肚子

a-xtu ɲɯ-mŋɤm tɕe nɯ-nɯtɯfɕal-a
我肚子疼,拉了肚子
nɯtɯrgi intransitive verb
directional: pɯ- couper et ramasser des branches de sapin pour faire des fumigations. 把杉树枝桠砍回来.
nɯtɯrgilaŋlaŋ intransitive verb
directional: _ ramasser des cônes de pin. 捡杉木果.

ɕ-pɯ-nɯtɯrgilaŋlaŋ-a
我去捡杉木果了
See: tɯrgilaŋlaŋ
nɯtɯtɕhɯ transitive verb
directional: tɤ- poignarder. 刺杀.

tshjencɯ kɯ to-znɯtɯtɕhɯ tɕe pjɤ-sat
用短刀把他刺杀了
nɯtɯtɕhɯ transitive verb
directional: tɤ- assassiner. 刺杀. See: tɯtɕhɯ
nɯtɯtso transitive verb
directional: pɯ- avoir de l'expérience. 懂事,有经验,得到教训.

pjɯ-kɯ-nɯtɯtso ra ma nɯ ɯ-qhu tɕe kɯmaʁ kɤ-nɤma tɤ-ra tɕe kɤ-sɤpe kɯ-cha (=tɯ-kɯ-tso pjɯ-tu ra)
要经过经验和教训才能把以后的事情做好
See: tso
nɯtɯtʂaŋ - See: tʂaŋ
nɯtɯtʂaŋ stative verb
être juste. 公平.
nɯwɤtku transitive verb
nɯxso stative verb
directional: tɤ- être vide. 空的.

khɯtsa to-nɯxso tɕe ɯ-ŋgɯ kɤ-rku ɲɤ-me
碗空了
See: so
nɯxsɯ intransitive verb
directional: lɤ- directional: thɯ- regarder en cachette. 偷看.

ku-nɯxsɯ ɲɯ-ŋu
他在偷看

tɤ-pɤtso ɲɯ-nɯxsɯ
小孩子在偷看

nɯ tɯrme ɲɯ-nɯxsɯ
那个人在偷看

ma-lɤ-tɯ-nɯxsɯ tɕe lɤ-ɣi
你不要偷看,你进来吧

directional: lɤ- laisser apparaître un petit bout. 露出了一部分.

nɤ-laχtɕha ɲɯ-nɯxsɯ tɕe tɯ-nɯ-βde ma
你的东西露出来,消息不要丢掉
nɯxtɕhɤz intransitive verb
directional: tɤ- avoir un tel tempérament, une telle habitude, une telle propension. 有这样的性格,有这样的习惯.

ɯʑo ɲɯ-nɯxtɕhɤz
他有那个习惯

nɤʑo kɯnɤ tɯ-nɯxtɕhɤz
你也有那个习惯

aʑo ɲɯ-nɯxtɕhaz-a
我有这个习惯

nɤki nɤ-kɤ-fse nɯnɯ nɤʑo tɯ-nɯxtɕhɤz ɕti
你有这样的习惯

nɯ kɯ-fse kɤ-ti tɯ-nɯxtɕhɤz ɕti
你习惯这样说

kɤ-ŋɤn tɯ-nɯxtɕhɤz ɕti
你习惯做坏事

nɯ kɯ-fse kɤ-βzu nɯxtɕhɤz
他习惯那样做

tɤresɤpɯpa kɤ-βzu nɯxtɕhɤz
他习惯取笑别人

khramba kɤ-βzu mɤ-nɯxtɕhɤz
他不习惯说谎
nɯxtshi adverb
cette fois-là. 那一次.

rgɯnba tɤ-ari tɕe, nɯ́xtshi nɯ tɯrme wuma pɯ-dɤn
我们去寺庙大那一次,人很多
nɯχɤnloʁ intransitive verb
directional: pɯ- être peu réactif (à cause de l'âge). 思维迟钝(因为年老).

kɤ-nɯχɤnloʁnɯ nɯ mɯ́j-pe
上了年纪思维迟钝很不好
nɯχpjɤt transitive verb
directional: tɤ- cela dépend de. 随便……,由……决定,自己看着办.

nɤʑo tɯ-ɕe mɤ-tɯ-ɕe, nɤʑo tɤ-nɯχpjɤt
去不去由你

nɤʑo ma-tɯ-ɤrju a-tɤ-nɯχpjɤt
你不要说,由他自己决定
nɯχpɯn intransitive verb
directional: lɤ- devenir moine. 当和尚. See: χpɯn See: rɤχpɯn
nɯχpɯnbu intransitive verb
directional: lɤ- avoir le pouvoir. 掌权.

lɤ-nɯχpɯnbu (=χpɯnbu la-ndo)
他掌权了
See: χpɯnbu
nɯχsɯmtoʁ intransitive verb
vivre. 活;生存.

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯχsɯmtoʁ
那个还活着

kɯtɕu kɤ-nɯχsɯmtoʁ ɲɯ-ɴqa ɕti
这里生存很辛苦

ɯ-ɲɯ-nɯχsɯmtoʁ
他还活着吗
nɯχtɕɤn stative verb
directional: kɤ- terrible. 恐怖;凶猛.

ndzaʁlaŋ tɯrme jo-ɣi tɕe, tɯ-ci kɤ-kɯ-nɯχtɕɤn ɯ-ŋgɯ ɕ-pjɯ́-wɣ-βde ɲɯ-ra
(妖界)来了凡人,我们要把他扔进恐怖的水里!

tɯ-ci kɤ-kɯ-nɯχtɕɤn nɯnɯ tɕe tɕe tu-ola ʑo kɯ-fse pjɤ-ɕti tɕe, nɯ pjɯ-tɯ-βde nɯ tɯrme pjɯ-kɯ-si pjɤ-ŋgrɤl
“恐怖的水”在沸腾一样,(妖)把人一扔进去就必死无疑
nɯχtɕɯrɯ intransitive verb
directional: nɯ- se déshabiller complètement. 把衣服脱光.
nɯχtɯntʂu intransitive verb
directional: tɤ- convivial, sociable. 合得来;合群.

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯχtɯntʂu
他跟别人合得来

ɯ-zda ra nɯ-rca ɲɯ-nɯχtɯntʂu
他跟他的伙伴很合得来

jiɕqha nɯ mɯ́j-nɯχtɯntʂu
他很孤僻

tu-nɯχtɯntʂu-a
我跟别人合得来
nɯzarzɯr intransitive verb
directional: pɯ- avoir la tête qui tourne (ovins, tremblante du mouton?). 头晕倒下(羊).

qaʑo pjɤ-nɯzarzɯr
绵羊头晕倒下了

tshɤt kɤ-nɯzarzɯr nɯxtɕhɤz
山羊经常头晕倒下

qaʑo cho tshɤt ɯ-kɤrnoʁ ɲɯ-mtɕɯr tɕe pjɯ-ndʐaβ tɕe nɯ pjɯ-nɯzarzɯr ŋu tɕe ɯ-rna ɯ-taʁ pjɯ́-wɣ-qraʁ tɕe tɤ-se a-pɯ-ɬoʁ tɕe tu-mna ŋgrɤl
绵羊和山羊头晕突然倒下,在羊的耳朵上割一刀,让血流出来就会好。
nɯzaχtɤt intransitive verb
directional: thɯ- manger de la nourriture pour les morts. 吃死人的食物(骂人的话). See: zaχtɤt Syn: nɯzɤmpo
nɯzdɯɣ transitive verb
directional: thɯ- Etym: sdug. s'inquiéter pour quelqu'un. 为别人担心.

a-mu ɲɯ-nɯzdɯɣ-a
我担心我的母亲

a-rɟit ɲɯ-nɯzdɯɣ-a
我担心我的儿子

nɤj nɤ-rʑaβ ɲɯ-tɯ-nɯzdɯɣ
你担心你的妻子

ɲɯ-ta-nɯzdɯɣ
我为你担心
nɯzdɯsŋɤl intransitive verb
directional: pɯ- supporter toutes sortes de difficultés. 受尽苦难.

kɯ-rtaʁ ʑo pɯ-nɯzdɯsŋal-a
我受够了苦难
See: tɤzdɯɣ
nɯzdɯxpa Variant: znɯzdɯxpa transitive verb
directional: nɯ- avoir pitié de. 可怜别人.

nɯ-nɯzdɯxpa-t-a-nɯ
我可怜他们

jiɕqha nɯ ɯ-ŋgu mɯ́j-thon, ɲɯ-nɯzdɯxpe-a
他很穷,我觉得很可怜
See: sɤzdɯxpa
nɯzɤmpo intransitive verb
directional: thɯ- manger de la nourriture pour les morts. 吃死人的食物(骂人的话). See: nɯzaχtɤt See: zɤmpo
nɯzɤsna bitransitive verb
directional: thɯ- manger la nourriture pour les morts. 吃死人的食物.

thɯ-nɯzɤsne
你去死吧!
See: zɤsna
nɯzgomdʑo intransitive verb
directional: _ se promener dans la montagne et admirer le paysage. 在山上观光.

jiɕqha nɯ kɯ-nɯzgomdʑo jɤ-ari
他去山上观光了
Syn: nɤmɲole
nɯzgrɯtɕhɯ transitive verb
directional: tɤ- donner un coup de coude. 用肘碰.

tɤ́-wɣ-nɯzgrɯtɕhɯ-a
他用肘打了我
See: zgrɯtɕhɯ
nɯzɣɯt - See: zɣɯt
nɯzɣɯt intransitive verb
rentrer chez soi. 安全回家.
nɯzjaŋ transitive verb
nɯzjaŋ - See: ɣɤzjaŋlaŋ
nɯzɟɯ intransitive verb
directional: pɯ- pâtir de quelque chose. 吃亏.

pɯ-nɯzɟɯ
他吃亏了

tɯtsɣe tɤ-βzu-tɕi, aʑo pɯ-nɯzɟɯ-a, nɤʑo pɯ-tɯ-nɤndʑe
我们俩做了生意,我吃亏了,你占了便宜

ʑɴɢɯloʁ pɯ-nɯkro-tɕi, nɤʑo pɯ-tɯ-nɤndʑe, aʑo pɯ-nɯzɟɯ-a
我们俩分核桃,你占了便宜,我吃亏了
Ant: nɤndʑe
nɯzrɯɣru intransitive verb
directional: pɯ- chercher les poux. 找虱子.

jiɕqha mbroχpa ɲɯ-nɯzrɯɣru
那个牧民在找虱子

pɯ-nɯzrɯɣru-a
我在找虱子
See: zrɯɣru
nɯzʁe transitive verb
directional: _ transporter un par un. 一个一个地搬运.

rdɤstaʁ lɤ-nɯzʁe-t-a
我把石头搬过去了
See: nɯsɯzʁe
nɯʑɤla transitive verb
directional: kɤ- transmettre (poux). 传染(虱子).

a-tɕɯ ɯ-zda ra kɯ zrɯɣ kó-wɣ-nɯʑɤla
我儿子的同学给他传染了虱子
Syn: ɕte
nɯʑɤŋɤn transitive verb
directional: tɤ- taquiner. 逗着……玩.

tu-ta-nɯʑɤŋɤn ɕti tɕe ma-tɤ-tɯ-qhe je
我只是逗你的,你不要生气
Syn: nɯrtɕa
nɯʑɤzdaŋ transitive verb
directional: tɤ- Etym: ʑe.sdaŋ. envier, vouloir imiter. 妒忌.
nɯʑgrɤɣ transitive verb
directional: pɯ- renverser avec force. 很轻松地把对方摔下去.

pa-nɯʑgrɤɣ ʑo pa-tʂaβ
他很轻松地把他摔下去了
Syn: nɯɕkrɤɣ See: ʑgrɤɣʑgrɤɣ
nɯʑɣɤβri intransitive verb
directional: tɤ- se défendre. 保护自己.
nɯʑɣɤβri - See: βri
nɯʑɣɤpa intransitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- se fermer par soi-même. 自动关.

kɯm ko-nɯʑɣɤpa
门自动关了
nɯʑmbɤr intransitive verb
directional: nɯ- avoir une pustule. 生疮.

a-rŋa ɯ-ʑmbɤr ɲɤ-ɬoʁ, ɲɯ-nɯʑmbar-a
我脸上生了疮

pɯ-nɯʑmbɤr tɕe ɯ-sta ʁmazgrɯβ tu
他生过疮,有伤疤
See: ʑmbɤr
nɯʑo pronoun
vous. 你们.
nɯʑɯβ intransitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- s’endormir. 睡着.

pɯ-nɯʑɯβ-a
我睡着了

ma-tɯ-ɤrju-nɯ tɕe, aj pjɯ-nɯʑɯβ-a
你们不要说话,我在睡觉
nɯʑɯβri intransitive verb
directional: pɯ- veiller; avoir une insomnie. 失眠;熬夜‘没有睡够.

pjɯ-nɯʑɯβri-a
我熬夜

a-ndʐuwa pɯ-tu tɕe kɤ-nɯʑɯβ mɯ-pɯ-ŋgrɯ tɕe pjɤ-nɯʑɯβri-a
因为有客人没有睡成

jɯfɕɯr pɯ-nɯʑɯβri-a, jisŋi a-ʑɯβ ɲɯ-ɣi
我昨天熬夜了,今天就打瞌睡
See: tɯ-ʑɯβ See:
nɯ maʁ nɤ conjunction
ou bien, sinon. 不然;要么……要么.
ɲakhri noun
Etym: ɲal.kʰri. lit. 床.
ɲaɲa noun
agneau. 绵羊羔.

ɲaɲa ɣɯ ɯ-rme
羊羔的毛
ɲaʁ stative verb
directional: nɯ- noir. 黑(颜色). See: sɯɣɲaʁ
ɲaʁtɣi noun
empan (pouce et majeur). 一拃(大拇指和中指之间的距离).

ɲaʁtɣi tɯ-tɣa
ɲat intransitive verb
directional: nɯ- être fatigué. 累.

aʑo pɯ-rɤma-a tɕe ɲɤ-ɲat-a
我劳动了就累了
ɲawa noun
accouplement (animaux). 交配(动物).
ɲcɤr transitive verb
directional: pɯ- appuyer. (用全身的力量) 按;压住.

rdɤstaʁ kɯ si nɯ pɯ-sɯ-ɲcɤr
你用石头把柴压着(防止柴被人拿)

ki ɕoʁɕoʁ ki thɯci kɯ pɯ-sɯ-ɲcɤr ma qale kɯ nɯtsɯm
你用什么东西把纸压住,不然会被风吹走

paʁ pɯ-ɲcar-a
我把猪压住了

tɯrme ɯ-stu mɤ-kɯ-fse nɯ pjɯ́-wɣ-ɲcɤr tɕe ɯ-stu kú-wɣ-z-rɤʑi ŋu
人不听话要压一下,使他温顺
ɲcɣɤnɤɲcɣɤt ideophone.3

ɲcɣɤnɤɲcɣɤt ɲɯ-rɟaʁ-nɯ
很多人在跳舞
See: ɣɤɲcɣɤɲcɣɤt
ɲcɣɤɲcɣɤt ideophone.2
très nombreux. 很多(朝着同一个方向);嘈杂(声音);旺盛.

ɲcɣɤɲcɣɤt ʑo chɤ-k-ɤkhar-nɯ-ci
很多人围着坐

ɲcɣɤɲcɣɤt ʑo pjɤ-ɕkho
铺了很多(东西)在地上

tɤtʂu ɲcɣɤɲcɣɤt ʑo to-zwɤr-nɯ
他们把灯开得亮堂堂的

laχtɕha ɲcɣɤɲcɣɤt ʑo to-fɕɤm-nɯ
他们把(很多)东西摆出来了

tɯrme ɲcɣɤɲcɣɤt ʑo ɲɯ-ɤmdzɯt-nɯ
很多人在那里坐着,面向一个方向
ɲchaʁɲchaʁ ideophone.2
un peu froid. 形容些微的寒冷.

jɯxɕo tɯ-mɯ ko-lɤt tɕe, ɯ-pɕi ɲɯ-mɯɕtaʁ ɲchaʁɲchaʁ
今天早上下了雨,外面有点冷
ɲchɤɲchɤr ideophone.2
dilué. 形容流体稀.

a-rɟɤɣi ɯ-ci pjɤ-dɤn tɕe ɲɯ-ŋgri ʑo ɲchɤɲchɤr, tɕe kɤ-rɤlaj mɯ́j-khɯ
糌粑里的水分太多,太稀了,没有办法挼
ɲchɣaʁ noun
écorce de bouleau. 白桦树皮.
ɲchɣaʁʑɤr noun
verglas. 冰雪路.
ɲchoʁ intransitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- se dégonfler. 瘪下去.

piqiu pjɤ-ɲchoʁ
皮球瘪下去了

kɤrŋi kú-wɣ-sqa tɕe, lú-wɣ-sqa ɕɯmɯma dɤn ri, kɤ-smi tɕe tɕe ɲɯ-rkɯn ŋu tɕe tɕe ɲɤ-ɲchoʁ tu-kɯ-ti ŋu
蔬菜熟了以后就萎缩了

ɯ-lɯm ɲɯ-kɯ-xtɕi nɯ tɕe ɲɯ-kɯ-ɲchoʁ tu-kɯ-ti
体积变小就做“瘪下去”

ɲɯ-mtsɯr-a tɕe a-xtu ɲɤ-ɲchoʁ
我很饿,肚子瘪了
Syn: xɕɯβ
ɲcriɲcri Variant: ɲcɯɲcri ideophone.2
liquide, dilué (boue). 稀(泥巴). See: ɲcrɯɣɲcrɯɣ See: scrɯscri See: χcrɯχcri
ɲcrɯɣɲcrɯɣ ideophone.2
mou et peu épais (boue, crotte). 形容(泥巴、牛粪) 又稀又软的样子.

tɤrcoʁ ɲcrɯɣɲcrɯɣ ɲɯ-ŋu
泥巴很稀
See: ɲcriɲcri See: scrɯscri
ɲɤβɲɤβ ideophone.2
très mou. 软绵绵.

ɲɯ-ngo tɕe, ɲɤβɲɤβ ʑo ɲɯ-rɤʑi
他病了就没有精神

ko-smi ɲɤβɲɤβ ʑo
熟得很软
ɲɤβrɯɣ noun
espèce d'arbre. 树的一种.
ɲɤndɤpa adverb
dans quatre ans. 四年以后.
ɲɤndi adverb
dans quatre jours. 四天以后.
ɲɤntsho noun
pistolet. 手枪.
ɲɤsma noun
feue (décédée). 去世了的女子. See: ɲɤspa
ɲɤspa noun
Etym: ɲes.pa. feu (homme décédé). 去世了的男人.

ɲɤspa a-nɯ-tɯ-βze
你去死吧!
ɲɤzma noun
Etym: ɲes.ma. feue (femme décédée). 去世了的女子.
ɲɟa stative verb
directional: kɤ- trop vieux (animal). 老得不行(动物).

jiɕqha nɯ ko-ɲɟa
那个老得不行了

fsapaʁ ko-ɲɟa
牲畜老得不行了
ɲɟɤβ intransitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ-
s’aplatir. 压扁;凹进去.

tɯthɯ pjɤ-ɲɟɤβ
锅子凹进去了

jɤmtsa pjɤ-ɲɟɤβ
炒菜锅凹进去了

khɯtsa pjɤ-ɲɟɤβ
碗凹进去了

avoir une fracture. 骨折.

a-rnom ko-ɲɟɤβ
我肋骨折了

a-ɣrɯmke pjɤ-ɲɟɤβ
我的手腕骨折了
See: chɤβ
ɲɟɤlɤsnɯrsnɯr Variant: ɲɟɤlɤsnɯsnɯr noun
viande séchée conservée dans les intestins. 装在肠子里的瘦肉.
ɲɟɤrnɤɲɟɤr ideophone.3

kɯ-tshu ci ɲɟɤrnɤɲɟɤr ɲɯ-ŋu ɲɯ-nɤŋkɯŋke
有个胖子在走来走去

paʁ ɲɟɤrnɤɲɟɤr ʑo ɲɯ-ŋke
肥嘟嘟的猪在走
ɲɟɤrɲɟɤr ideophone.2
dodu. 形容体貌肥嘟嘟,庞大的样子.

mtshu ɲɟɤrɲɟɤr ʑo ɲɯ-pa
湖又大又满

ɯʑo ɯ-tɯ-tshu kɯ ɲɟɤrɲɟɤr ʑo ɲɯ-pa
他胖得满身都是肉

jla ɲɟɤrɲɟɤr ɲɯ-rɤʑi
犏牛身躯庞大地站在那里

paʁ ɲɯ-tshu ɲɟɤrɲɟɤr ʑo
猪肥嘟嘟的

tɤɕi tɯ-fkur ʑo ɲɟɤrɲɟɤr to-rku
青稞袋子装得很满(大)
ɲɟɤt intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ⁿgʲod. regretter. 后悔.

ɲɯ-ɲɟat-a
我后悔

tɤ-ɲɟat-a
我后悔了

to-ɲɟɤt
他后悔了

jiɕqha tɤ-tɯt-a nɯ ɲɯ-ɲɟat-a
我后悔刚才讲的话
ɲɟo intransitive verb
directional: pɯ- subir des dommages. 受损;受伤;受灾.

ɯʑo pɯ-ɲɟo
他遇到灾难了

nɤʑo pɯ-tɯ-ɲɟo
你遇到灾难了

laχtɕha pjɤ-ɲɟo
东西损坏了

ɯ-mi pjɤ-ɲɟo
他的脚坏了

pɯ-ndʐaβ-a tɕe pɯ-ɲɟo-a
他摔跤了就受伤了

kɯ-ɲɟo a-pɯme tɕe mɤ-kɯ-pe me
只要没有损失就没有什么不好的

ɣɯjpa tɯ-xpa kɯ-ɲɟo me
今年一年都没有损失

pɯ-kɯ-ɲɟo me-a
我没有受到损伤

ɲɟɯ-ɲɟo ʑo pɯ-ɲɟo
他遭到很多灾难
ɲɟoʁ transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ- directional: pɯ- coller. 贴.

nɯ-ɲɟoʁ-a, pɯ-ɲɟoʁ-a
我贴了

tɕetu ki kɤ-ɲɟoʁ-a
我把这个东西贴在上面了

znde ɯ-taʁ ko-ɲɟoʁ
他贴在墙上了
ɲɟɯ intransitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- être ouvert, s'ouvrir. 开着;自动打开.

qale ta-βzu tɕe, kɯm kɤ-ɲɟɯ
风一吹,门就开了

tʂu to-ɲɟɯ
路开了

rgɤm tɤ-ɲɟɯ
盒子开了

kɯm a-pɯ-nɯ-ɲɟɯ je!
让门开着
See: cɯ1 See: ɯ-ɣɲɟɯ
ɲɟɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- s'entendre. 合得来.

ɲɯ-ɲɟɯɣ-ndʑi
他们合得来

ki ɯ-ʁɤri mɯ-pɯ-amɯmi-ndʑi ri, tham to-ɲɟɯɣ-ndʑi
他们以前关系不好,现在合得来了
Syn:
ɲɟɯr intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- Etym: ⁿgʲur. changer. 变化.

kutɕu kɤ-tɯ-nɤrʑaʁ tɕe nɤ-skɤt ɲɤ-ɲɟɯr
你在这里待久了,你的语言就变了
ɲɟɯrmbloʁ Variant: nɤɲɟɯrmbloʁ intransitive verb
directional: tɤ- être instable. 动摇不定;不稳定.

ɯʑo kɯ-nɤɲɟɯrmbloʁ ci ɲɯ-ɕti tɕe, tɤ-mda tɕe tɕhi ɲɯ-fse mɤxsi
他是个动摇不定的人,不知道最好会怎么样

a-mɤ-tɯ-nɤɲɟɯrmbloʁ je!
你不要动摇不定
Ant: arɤstoʁsta See: ɲɟɯr
ɲɟɯrnor noun
erreur. 错觉. See: sɤɲɟɯrnor
ɲo stative verb
directional: tɤ- déjà préparé. 现成.

ji-saχsɯ to-ɲo
我们的午餐已经准备好了

tɤ-pɤri to-ɲo
晚餐已经做好了

kɯ-ɲo-ndza
现成的食物

kɯ-ɲo-ŋga
现成的衣服
See: sɯɣɲo See: mɲo1 Syn: ndzu
ɲur stative verb
directional: nɯ- être fatigué. 困倦.
ɲɯɣnɤɲɯɣ ideophone.3
(se déplacer sur) un sol poudreux et mou. 形容在泥沙里走动时很不方便(地很软)的样子.

nɯ ɯ-taʁ tu-kɯ-ŋke tɕe, ɲɯɣnɤɲɯɣ ʑo ɲɯ-ti
在那上面走动很不方便
See: lɲɯɣlɲɯɣ
ɲɯɣɲɯɣ ideophone.2
objets granulaires entassés. 形容粉状的东西堆得很高、很软的样子.

qajβɣi ɲɯɣɲɯɣ ʑo ɲɯ-ɤrmbɯ
糠秕堆得很高

ɲɯɣɲɯɣ ʑo ɲɯ-ɤta
堆得很高

qambɯt (tɤ-rɤku, tɯ-ɣli) ɲɯɣɲɯɣ ʑo ɲɯ-ɤrmbɯ
沙子(庄稼、肥料)堆得很高
ɲɯkɯsɯso Variant: pjɯkɯsɯso adverb
en comparaison avec.... 比起…….

nɤʑo ɲɯ-kɯ-sɯso tɕe, ɯʑo kɯ-wxtɯ-wxti ɕti
跟你比起来,他长得很大

aʑo pjɯ-kɯ-sɯso tɕe nɤʑo ʁo ɲɯ-tɯ-mbro
跟我比起来,你倒是长得很高
ŋa transitive verb
directional: kɤ- devoir de l'argent, faire un crédit. 赊帐.

kɤ-ŋa-t-a
我欠了钱

nɤ-rŋɯl kɤ-ŋa-t-a, ɯ-qhu tɕe ɲɯ-kham-a
我欠了你钱,以后会还

ɣnɤsqi ɲɯ-ra, sqɯ-mpɕar nɯ-kho-t-a, nɯma mɯ́j-rtaʁ tɕe sqɯ-mpɕar kɤ-ŋa-t-a
原来需要二十块钱,我给了十块然后钱不够,我就赊了十块钱

kɯ-rɤχtɯ jɤ-ari-a ri, a-rŋɯl mɯ́j-rtaʁ tɕe kɤ-ŋa-t-a, tɕe a-nŋa nɯ-ɬoʁ
我去买东西钱不够就赊了账
See: rɤnŋa See: tɯ-nŋa
ŋɤɣlitɕaʁmbɯm noun
bousier. 蜣螂【牛屎虫】.
ŋɤjɕtsa noun
chef de village. 村长.
ŋɤn intransitive verb
directional: nɯ-
mauvais. 坏.
Etym: ŋan. féroce. 凶.
ŋɤn stative verb
ŋɤnŋɤt ideophone.2
la tête vers le bas. 形容低头的样子.

pjɤ-nɯʑɯβ tɕe ɯ-ku ŋɤnŋɤt ʑo pjɤ-phɤβ
他低着头睡着了
Ant: ŋɤrŋɤr
ŋɤnɯ noun
pis de la vache. 奶牛的乳房.
ŋɤnɯkɯmtsɯɣ noun
une espèce d'arbrisseau. 【红青椒】.

ŋɤnɯ kɯmtsɯɣ nɯ ruŋgu sɯŋgɯ arɤndɯndɤt ʑo tu-ɬoʁ ɕti, ɯ-zrɤm wuma ʑo wxti, kɯ-ɣɯrni ŋu. smɤnrɯɣ ci ɲɯ-ŋu. ɯ-ru nɯ kɯ-ɤβʑɯrdu ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤβzɯrχsɯm ŋu, kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-qhu nɯ ɯ-rme kɯ-fse tu, ɯ-ru kɯ-zri tsa tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-rtaʁ ɲɯ-ɬoʁ ŋu, ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-ru ɯ-taʁ lu-oʑɯrja ŋu, kɯ-ɣɯrni tsa ŋu. ɣʑo wuma ʑo rga.
红青椒到处都可以生长,包括草坪里和森林里。根长得很大,是红色的,是一种药材。茎是四方形的,叶子是三角形的,呈灰色,背面有细毛。茎长了以后就会分杈,花排列在茎上,是淡红色的。蜜蜂喜欢这种植物。
ŋɤqa noun
une espèce de champignon. 一种蘑菇.

ŋɤqa nɯ stɤmku ri tu-ɬoʁ ŋu tɕe, ɯ-mgɯr ɯ-qhu nɯ kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-rʑɯɣ nɯ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ŋu, ɯ-ru nɯ li kɯ-wɣrum ŋu, kɤ-ndza mɯm, phaʁzla ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu tɕe phazla ŋɤqa kɤ-ti tu.
|fv ŋɤqa 长在草地上,背面和干是白色的,菌褶带有红色,好吃。长在五月份,所以叫“五月|fv ŋɤqa ”。 ŋɤqa 长在草地上,背面和干是白色的,菌褶带有红色,好吃。长在五月份,所以叫“五月 ŋɤqa ”。
ŋɤqe noun
bouse de vache. 牛粪.
ŋɤrnɤŋɤr ideophone.2 Ant: ŋɤnŋɤt
ŋɤrŋɤr ideophone.2
qui tend le cou. 形容伸脖子的样子.

ɯ-ku ŋɤrŋɤr ʑo to-joʁ
他伸了脖子(看)

ɯ-ku ŋɤrŋɤr ʑo chɤ-tɕɤt
他把头(从窗户)探出来伸着脖子看
ŋɤtɕɯkɤti noun
ŋɤtɕɯkɤti,khɯ -
directional: tɤ- obéir en tous points. 完全顺从.

ŋɤtɕɯkɤti a-tɤ-tɯ-khɯ ra
你要完全顺从吩咐

ŋɤtɕɯkɤti tu-sɯkhi-a ra
我要令他完全顺从
ŋga transitive verb
directional: tɤ- mettre (un vêtement). 穿衣服.

tɤ-rte tɤ-ŋge
你戴上帽子

tɯ-ŋga pɯ-ŋga-t-a
(睡觉的时候)我把衣服盖在身上了
ŋgɤɣ non human intransitive verb
directional: _ courbé. 弯(树).

tɯɲcɣa chɯ-ŋgɤɣ ɲɯ-ŋu
镰刀是弯的

ɕɤmiŋoʁ chɯ-ŋgɤɣ ɲɯ-ŋu
铁钩是弯的

paχɕi ɲɤ-ɣɤmat tɕe, ɯ-rtaʁ ra pjɤ-ŋgɤɣ ʑo
因为苹果熟了,导致树枝弯下来了
See: kɤɣ
ŋgɤjpɤn noun
planche de bois. 木板.

ŋgɤjpɤn nɯ rɟaŋsoʁ kɯ thɯ-kɤ-sɯ-phaʁ ŋu. tɤrɤm nɯ tɯ-rpa kɯ ɯ-rɯmu thɯ-kɤ-z-nɯɴqhu tɕe thɯ-kɤ-phaʁ ŋu.
|fv ŋgɤjpɤn 是用锯子锯成的板子,|fv tɤrɤm 是用斧头顺着纹路劈成的。 ŋgɤjpɤn 是用锯子锯成的板子, tɤrɤm 是用斧头顺着纹路劈成的。
ŋgɤjtshi transitive verb
directional: nɯ- donner à boire et à manger. 喂.

tɤwɯ nɯ kɯ ɲó-wɣ-ŋgɤjtshi
老年人喂了他们
See: mbijtshi
ŋgɤlɤʁɟa noun
chauve. 秃子.
ŋgɤm noun
pente de terre (à 90 degrés). (垂直)的土坡【土崖】.
ŋgɤr stative verb
directional: kɤ- étroit. 狭窄.

kɯspoʁ ɲɯ-ŋgɤr
洞很狭窄

sɤxɕe ɲɯ-ŋgɤr
去的地方很狭窄

nɤ-ro ɯ-tɯ-ŋgɤr
你很小气
Ant: jom See: aŋgɤrŋgɤr See:
ŋgɤrom noun
méthode de tissage. 织布的方法,两根线交错着【单巴子】.
ŋgio intransitive verb
directional: pɯ- glisser. (从高处一直)滑下来.

pɯ-ŋgio
他滑下来了

pɯ-ŋgio-a
我滑下来了

ɕoŋtɕa pɯ-ŋgio
木料滑下来了

rdɤstaʁ pjɤ-ŋgio
石头滑下来了
ŋgo intransitive verb
directional: tɤ- cuire (les momos). 烤熟(馍馍).

qajɣi to-ŋgo
馍馍烤熟了
ŋgoŋpu noun
Etym: ⁿgoŋ.po. désastre. 祸事.
ŋgorli noun
bovidé sans corne. 无角牛.
ŋgra intransitive verb
directional: pɯ- tomber. 掉下来.

ʑɴɢɯloʁ pjɤ-ŋgra
核桃掉下来了

sɯmat pjɤ-ŋgra
水果掉下来了

rdɤstaʁ pjɤ-ŋgra
石头掉下来了

tɤɕi ɲɯ-ŋgra
青稞颗粒掉落

qaj ɯ-tɯ-mda thɯ-tɕhom tɕe kɤ́-wɣ-tɣa tɕe pjɯ-ŋgra ɕti
小麦太熟了,收割的时候掉到地面上
See: kra
ŋgrɤl stative verb
directional: tɤ- être habituellement ainsi. (平时)是这样.
ŋgri stative verb
directional: nɯ- fin (gruau). 稀(粥).

tɯtshi ɲɯ-ŋgri
粥很稀
Ant: ndzɤβ
ŋgro stative verb
directional: thɯ- puissant, important, honorable. 有权有势;有地位;值得尊重的人.

βlama ɲɯ-ŋgro
喇嘛很受尊重
Syn: ɣɤʁre
ŋgrɯ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: ⁿgrub. accomplir. 成功;完成.

jisŋi ji-sɯphɯt pɯ-ŋgrɯ
今天我们砍柴的任务完成了

jisŋi ji-ma pɯ-ŋgrɯ
今天我们的工作完成了

qartsɤβ pɯ-ŋgrɯ
收割完成了

aʑɯɣ pɯ-ŋgrɯ
我成功了

aʑo a-kɤ-sɯso nɯ pɯ-ŋgrɯ
我的愿望实现了

aʑo a-kɤ-nɤma nɯ pɯ-ŋgrɯ
我的工作完成了
Syn: ngrɯβ See:
ŋgumdʑɯɣpa - See: ŋgumdʑɯɣpa
ŋgumdʑɯɣpa -
chef. 领导人.

ŋgumdʑɯɣpa to-ndo
他当了领导
ŋgurtɕaʁ noun
type de pas d'aiguille. 缝针的方法. See: nɯŋgurtɕaʁ
ŋguskor noun
fouet. 皮鞭(打猪用的).
ŋgute possessed noun
qui a une grande tête. 大头.
ŋgɯ intransitive verb
ŋgɯ stative verb
directional: nɯ- pauvre. 穷.

jiɕqha nɯ kɯ-ŋgɯ ci ɲɯ-ŋu
他是个穷人
ŋgɯŋgri Variant: ŋgringri ideophone.2
long et dur, qui ne casse pas facilement. 形容硬而细,不易折断的样子.
ŋgɯr noun
Etym: mgur. chant mystique. 道情.
ŋgɯr ideophone.2
bruit du canon. 放炮的声音. See: ɣɤŋgɯrŋgɯr
ŋgɯrŋgɯr ideophone.2
large et profonde (étendue d'eau). 形容水面很宽,水很深的样子.

tɯ-ci ŋgɯrŋgɯr ʑo ɲɯ-pa
水很深

cha tɯ-khɯtsa ʑo ŋgɯrŋgɯr kɤ-tshi-t-a
我喝了满满的一碗酒
ŋgɯsɯ noun
Adenophora sp.. 沙参.

ŋgɯsɯ tʂu ɯ-rkɯ tɯ-ji ɯ-rkɯ zgoku pɕoʁ ra tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-qa nɯ smɤn ɲɯ-ŋu khi, ɯ-ŋgɯ nɯ kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-pɕi nɯ kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-zrɤm nɯ mɤ-ndoʁ, ɯ-ru nɯ kɯ-xtshɯm kɯ-zri tsa ŋu, kɯ-qandʐi tsa ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrtɯm tɕe kɯ-ndɯβ tsa ŋu, mɤʑɯ tɯ-tɯphu nɯ ɯ-jwaʁ kɯ-tɕɤr tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ tsa ŋu, ɯ-mɯntoʁ nɯ tshaŋlaŋ kɯ-fse tɕe ɯ-mdoʁ lɯŋkɤr ŋu tɕɤn ɯ-ru ɯ-taʁ lu-oʑɯrja ŋu.
|fv ŋgɯsɯ 生长在地边,路边和山上,听说它的根是药材,根里面是白色的,外面是土灰色的,不脆。茎细长,乌色。一种|fv ŋgɯsɯ 有小而圆的叶子,而另一种有窄而尖的叶子。两种|fv ŋgɯsɯ 的花像铃铛,天蓝色,排列在茎的顶端上。 ŋgɯsɯ 生长在地边,路边和山上,听说它的根是药材,根里面是白色的,外面是土灰色的,不脆。茎细长,乌色。一种 ŋgɯsɯ 有小而圆的叶子,而另一种有窄而尖的叶子。两种 ŋgɯsɯ 的花像铃铛,天蓝色,排列在茎的顶端上。
ŋke intransitive verb
directional: _ marcher. 走路.

kɤ-ŋke kɤ-ari-a
我走路去了

pɯ-ŋke-a
我走了一下

ɯʑo kɤ-ŋke kɤ-anɯri
他走路回去了

aʑo nɯ-nɯ-ŋke-a, mkhɯrlu pɯ-me
我走路去了,没有车

yangma tɤ-me tɕe, kɤ-nɯ-ŋke ɬoʁ
没有自行车的时候只好自己走

nɯɕɯŋgɯ tɕiʑo lɤ-ari-tɕi nɯ tɤ-ŋke-tɕi pɯ-ra ma tham tɕe qiche ɯ-ŋgu tu-kɯ-ɕe khɯ
以前我们去的时候必须走路,现在可以坐车

sɤŋke mɯ́j-pe
不好走

dian ko-znɯna tɕe dianti kɯnɤ mɯ́j-ŋke
停电了,电梯也不走
ŋkɤɲɟo intransitive verb
directional: pɯ- passer. 路过;来往.

ɯʑo pɯ-ŋkɤɲɟo
他路过(这里)
ŋkhor intransitive verb
directional: _ Etym: ⁿkʰor. se rapprocher (animal). 慢慢地接近(动物).

kɯki khɯna ki ɕɤfɕo aʑo a-phe ku-ŋkhor ɲɯ-ŋu
这几天这条狗开始接近我了
ŋkhorwapa noun
Etym: ⁿkʰor.ba.pa. paysan. 农民.
ŋkhrɯl intransitive verb
directional: tɤ-
se desserrer. 变松(螺丝;门).

ɯ-ŋkhrɯli to-ŋkhrɯl
螺丝松了

ɯ-kɯm to-ŋkhrɯl kɤ-nɤcɯpa mɯ́j-khɯ
门变松,开关都不方便了

fléchir (résolution). 动摇(决心).

ɯ-sɯm to-ŋkhrɯl (=ɲɤ-ɲɟɯr)
他开始动摇了
ŋkhrɯli noun
vis. 螺丝.

ŋkhrɯli tɤ-spra-t-a
我拧了螺丝
ŋoj pronoun
où. 哪里.

nɤʑo ŋoj ku-tɯ-rɤʑi?
你在哪里?

ŋoj nɯ-ari ma mɯ-ɲɤ-mto-t-a
(书包)丢到哪里了,我看不到

ŋoj tɯ-ɕe
你去哪里?
See: ŋotɕu
ŋoʁ noun
crochet (pour attacher les vêtements). 用来勾住披衫(雨衣)的铁钩.
ŋotɕu pronoun
où. 哪里.

ŋotɕu ku-tɯ-rɤʑi?
你在哪里?

ŋotɕu tɯ-ɕe?
你去哪儿?

kɯki ŋotɕu ɲɯ-ŋgrɤl?
怎么可以这样?

ŋotɕu chiz ku-tɯ-nɯ-rɤʑi kɯ?
不知道你住在哪个地方?

ŋotɕu sɤtɕha ɣɯ ɯ-tɯrme nɯ pɯ-nnɯ-ŋɯ-ŋu ʑo khɯ
什么地方的人都可以
See: ŋoj
ŋotɕuŋondɤt adverb
partout. 到处.

ŋotɕuŋondɤt ʑo tu
到处都有
Syn: aʁɤndɯndɤt See: ŋotɕu See: ɕɯmɤɕɯ See: nɤndɯndɤt
ŋu stative verb
directional: tɤ- être. 是.
ŋu nɤ -
en ce qui concerne, à propos. 至于,关于.

aʑo ŋu nɤ, mɯ-tu-kɯ-nɯkon-a-nɯ ɲɯ-ŋu
我呢,你们都不关心我
ɴɢarmɯ noun
vache bâtarde. 母杂种牛.
ɴɢarpa noun
bœuf bâtard. 杂种牛.
ɴɢartɯm noun
ɴɢartɯm,ɣɯt Variant: ɴɢaftɯm -
俯冲.

qaliaʁ kɯ ɴɢartɯm pjɤ-ɣɯt
老鹰俯冲(下去)了

kɯjka kɯ ɴɢartɯm pa-ɣɯt
红嘴乌鸦俯冲(下去)了
ɴɢaʁ intransitive verb
directional: pɯ- perdre sa peau. 自动脱皮.

sɯrqhu pjɤ-ɴɢaʁ
树皮脱了

a-mi ɯ-rqhu pjɤ-ɴɢaʁ
我的脚脱皮了

ʑmbɤr ɯ-rqhu pjɤ-ɴɢaʁ
疮脱皮了
See: qaʁ1
ɴɢaʁrɯm noun
ombre (bâtiments, montagne). 阴影.
ɴɢɤjom noun
Rumex crispus. 皱叶酸模.

ɴɢɤjom nɯ ruŋgu kɯ-mbro tsa tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-ru nɯ qhɤjmbaʁ ɯ-ru cho naχtɕɯɣ, ɯ-jwaʁ nɯ qhɤjmbaʁ ɯ-jwaʁ sɤznɤ khro ʑo ndɯβ, ɯ-rme kɯ-fse kɯ-xtɕɯ-xtɕi tu, ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ŋu, kɯ-ndɯ-ndɯβ ʑo ŋu, ɯ-ru nɯ tú-wɣ-ndza tɕe wuma ʑo tɕur. zgoku pa pɕoʁ ra maka mɤ-ɬoʁ.
酸模生长在比较高的草山上。茎和|fv qhɤjmbaʁ 的一样,叶子比|fv qhɤjmbaʁ 的叶子小得多,有点细毛。花是白色的,细小。茎吃起来很酸。山下根本不能生长。 qhɤjmbaʁ 的一样,叶子比 qhɤjmbaʁ 的叶子小得多,有点细毛。花是白色的,细小。茎吃起来很酸。山下根本不能生长。
ɴɢɤt intransitive verb
directional: nɯ- se séparer. 分散;分手.

tɯtɯrca pɯ-rɤʑi-tɕi, tɕe nɯ-nɯ-ɴɢɤt-tɕi
我们俩原来在一起,然后就分手了

ʁzɤmi ni pɯ-nɯ-ɴɢɤt-tɕi
我们离婚了

tɤ-pi nɯ tɤ-rɯstɯnmɯ tɕe, kɤndʑɯxtɤɣ ni nɯ-nɯ-ɴɢɤt-ndʑi
哥哥结婚了,兄弟俩就分开了
See: qɤt See: nɯɴɢɯlɯjɤt See: znɯɴɢɤt
ɴɢia intransitive verb
se détacher, se dérouler (fil). 散(线).

kɤtɯm pjɤ-ɴɢia tɕe ɲɤ-ɬɯt
线团散了就乱了

tɤ-mtsɯ ɲɤ-ɴɢia
结散了

tɤ-fkɯm ɯ-mŋu ɲɤ-nɯ-ɴɢia (=tɤ-fkɯm ɯ-xtɕɤr ɲɤ-nɯ-ɬoʁ)
口袋的口自动解开了
See: qia
ɴɢiɤβnɤɴɢiɤβ ideophone.3
nonchalant. 不慌不忙地(做事).

ɴɢiɤβnɤɴɢiɤβ kɤ-ari
他不慌不忙地去了

ɴɢiɤβnɤɴɢiɤβ ɲɯ-rɤma
他不慌不忙地劳动
ɴɢiɤβɴɢiɤβ ideophone.2
nonchalant. 形容不慌不忙的样子.
ɴɢiɤt stative verb
directional: tɤ- désordonné. 不爱整理的.

ma-tɤ-tɯ-ɴɢiɤt tɕe nɤ-ŋga ra tɤ-rɤwum
你不要真么乱,收拾一下你的衣服
ɴɢlɯt intransitive verb
directional: pɯ- se casser. 折;断(自动).

pɯ-ɴɢlɯt
折了

ɕoŋtɕa pɯ-ɴɢlɯt
木料折了

laʁdɯn pjɤ-ɴɢlɯt
工具断了

a-jaʁ pjɤ-ɴɢlɯt
我的手折了

ɯ-mi pjɤ-ɴɢlɯt
他的脚折了

ɯ-rnom ko-ɴɢlɯt
他的肋骨折了

mbɣo pjɤ-ɴɢlɯt
犁断了

ɯ-jɯ pjɤ-ɴɢlɯt
把子断了
ɴɢoɕna noun
grosse araignée. 大蜘蛛.

ɴɢoɕna cho porɤt ni ɲɯ-naχtɕɯɣ-ndʑi, ɴɢoɕna kɯ-wxti, ɯ-mi ra jpum, porɤt nɯ xtɕi, ɯ-mi ra xtshɯm, kɯ-pɣi ŋu-ndʑi, ɴɢoɕna kɯ aɲaʁndzɯm. ɴɢoɕna cho porɤt ni ndʑi-xtu ɯ-ŋgɯ ndʑi-ri kɯ-fse chɯ-nɯ-tɕɤt-ndʑi tɕe, kha tu-nɯ-βzu-nɯ ɲɯ-ŋgrɤl. nɯ kha nɯ ɴɢoɕnamɤjɯ rmi. ndʑi-kha nɯ tɕu kɯmaʁ qajɯ ra nɯ-fsa tu-sɯpa-nɯ tɕe, ka-ndo tɕe tu-ndza-nɯ ɲɯ-ŋu. nɯ-pɯ wuma ɲɯ-dɤn, koŋla mɯ-thɯ-wxti-nɯ mɤɕtʂa ɯ-fkɯm ci ɣɤʑu tɕe tu-nɤfkɯ-fkur ɲɯ-ra.
大蜘蛛和小蜘蛛很相似,大蜘蛛比较大,脚粗一点,小蜘蛛比较小,脚细一点。两种都是灰色的,大蜘蛛是暗灰色的。它们从肚子里抽出丝来制造“房子”,这种房子叫蜘蛛网,用这个网作抓其它虫子的圈套,一旦网缠住了(小虫),它们就会把它吃掉。蜘蛛有很多幼虫,在幼虫尚未长大之前,一直把它们放在一种袋子里背来背去。
ɴɢoɕnamɤjɯ noun
toile d'araignée. 蜘蛛网.
ɴɢolo noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

ɴɢolo nɯ si kɯ-mbɤr tsa ci ŋu. ɯ-ru ɯ-pɕi nɯ ra kɯ-pɣi ci ŋu. ɯ-mdzu kɯ-rɲɟi kɯ-mtɕoʁ tɯ-khɤl ʑo χsɯ-ldʑa ntsɯ ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-rtaʁ ɯ-taʁ ra kɯnɤ ɯ-mdzu tu. ɯ-jwaʁ ɯ-tshɯɣa nɯ babɯ ɯ-jwaʁ cho naχtɕɯɣ. ɯ-mɯntoʁ tshaŋlaŋ kɯ-fse ɲɯ-βze ŋu, kɯ-wɣrum ɯ-rkɯ zɯ kɯ-ɣɯrni tu-fskɤr ŋu. kɯ-ɤrqhi jɯ-kɯ-ru mɤ-saχsɤl jɯ-kɯ-ɤrmbat tɕe, ɯ-mɯntoʁ tú-wɣ-rtoʁ tɕe mpɕɤr. ɯ-jɯ tu tɕe, pjɯ-ɴqoʁ tu-fse ŋu. ɯ-mat thɯ-aβzu tɕe, arŋi tɕe ʂɣɤlʂɣɤl ʑo pa, ɯ-ŋgɯ ɯ-rdoʁ ra kɯnɤ saχsɤl. ɯ-mat ɯ-βri ɯ-rme kɯ-xtɯt tsa tu. tú-wɣ-ndza tɕe, ɯ-tɯ-tɕur saχaʁ. tɤ-pɤtso ra kɤ-nɤɣro kɯ-fse ma kɤ-ndza mɤ-sna. ɯ-mnɯ kɯ-ɕɤɣ tɤ-kɯ-ɬoʁ nɯ ɣɯrni ɯ-mdzu tu ri ɯ-rqhu pjɯ́-wɣ-qaʁ tɕe tú-wɣ-ndza tɕe mpɯ, kɯ-xtɕɯ-xtɕi chi. tɤmdzɤqaqa rmi.
|fv ɴɢolo 是一种矮小的树,树皮是灰色的,刺又长又锋利,三根长在一起。枝桠上也有刺。叶子的形状和|fv babɯ 的叶子一样。花像铃铛一样,花瓣是白色的,边上镶有红色。远处看不出,走近了看就觉得花很美。花有花梗,是吊着的。果实结了以后,看起来很透明,连里面的种子也看得见。果实外面也长有短毛。吃起来很酸。除了小孩子吃着玩以外就不能吃。发出的新苗是红色的,虽然有刺,但剥了皮吃起来很嫩,有点甜。这种新苗叫|fv tɤmdzɤqaqaɴɢolo 是一种矮小的树,树皮是灰色的,刺又长又锋利,三根长在一起。枝桠上也有刺。叶子的形状和 babɯ 的叶子一样。花像铃铛一样,花瓣是白色的,边上镶有红色。远处看不出,走近了看就觉得花很美。花有花梗,是吊着的。果实结了以后,看起来很透明,连里面的种子也看得见。果实外面也长有短毛。吃起来很酸。除了小孩子吃着玩以外就不能吃。发出的新苗是红色的,虽然有刺,但剥了皮吃起来很嫩,有点甜。这种新苗叫 tɤmdzɤqaqa
ɴɢolophɯcɯ noun
grès. 砂岩.

ɴɢolophɯcɯ, kɤ́-wɣ-rtoʁ tɕe, tɤ-phɯ fse ri rdɤstaʁ jamar rko
砂岩看起来像土块,但是像石头那么硬
ɴɢorna noun
une plante. 植物的一种.

ɴɢorna nɯ sɯjno kɯ-mpɯ-mpɯ ci ŋu. ɯ-ru kɯ-zɯ-zri ŋu tɕe, ɯ-zda sɯjno ɯ-taʁ tu-nɯrʁɯrʁa ra ma ɯʑo tu-nɯ-ndzur mɤ-cha ma mpɯ. ɯ-jwaʁ cho ɯ-ru ra kɯ-rʁɯ-rʁom ŋu. tɯ-ɕa ra pjɯ-qraʁ cha. tɯ-ŋga ɯ-taʁ ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-mat nɯ kɯ-ɤrtɯ-rtɯm tɕe, li ɯ-taʁ ɯ-rme kɯ-tu ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-rchɤβ ri ku-ndzoʁ ŋu. thɯ-tɯt tɕe ɲaʁ. ɯ-jwaʁ kɯ-ndɯ-ndɯβ ŋu, ɯ-ru ɯ-taʁ kɤ-fskɤr tɕe, tɯ-rtsɤɣ tɯ-rtsɤɣ ku-ndzoʁ ŋu. ɴɢorna nɯ fsapaʁndza sna.
|fv ɴɢorna 是一种很软的草,茎长得很长,必须爬在其它草上因为它身子软,立不起来。叶子和茎很粗糙,可以把皮肉刮破,还粘在衣服上。果实是球形的,上面也有毛,生长在叶子的中间。成熟了以后是黑色的。叶子很小,是绕着茎一节一节地长着。|fv ɴɢorna 是牲畜的饲料。 ɴɢorna 是一种很软的草,茎长得很长,必须爬在其它草上因为它身子软,立不起来。叶子和茎很粗糙,可以把皮肉刮破,还粘在衣服上。果实是球形的,上面也有毛,生长在叶子的中间。成熟了以后是黑色的。叶子很小,是绕着茎一节一节地长着。 ɴɢorna 是牲畜的饲料。
ɴɢraʁ intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- se déchirer. 破烂(衣服、皮).

a-ŋga pjɤ-ɴɢraʁ
我的衣服破了

nɤ-ŋga nɤ-xtsa pjɤ-ɴɢraʁ
你的衣服鞋子都破了

a-jaʁ pjɤ-ɴɢraʁ
我的手破了(皮肤破了)

nɤ-ŋga cho-ɴɢraʁ
你的衣服破了

ɕoʁɕoʁ chɤ-ɴɢraʁ
纸撕破了
See: qraʁ1
ɴɢraʁ intransitive verb
ɴɢrɤz intransitive verb
directional: nɯ- se réduire en poussière au moindre toucher (objets secs). 一摸就烂(干的东西).

xɕaj pjɤ-rom tɕe ɲɤ-ɴɢrɤz ɲɯ-ɕti
草干了以后一摸就烂了

tɤ-jwaʁ ɲɤ-ɴɢrɤz
叶子一摸就烂了
See: qrɤz
ɴɢrɯ intransitive verb
directional: pɯ- se casser. 破;碎(自动).

χɕɤlzgoŋ ki pjɤ-ɴɢrɯ
镜子破了

khɯtsa pɯ-ɴɢrɯ
碗破了

popo pjɤ-ɴɢrɯ
砂锅破了

ɕɯ-ɴɢrɯ nɯ-sɯsota
我怕会破
ɴɢu stative verb
directional: nɯ- relâché. 松.

ta-ma ɲɯ-ɴɢu
工作很轻松

ki ɯ-xtɕɤr ki ɲɯ-ɴɢu
系得很松

ɯ-sɤ-xtɕɤr ɲɯ-ɴɢu
系得很松

tɤ-mtɯ ɲɯ-ɴɢu
结很松
ɴɢule stative verb
directional: nɯ- oisif. 松懈.

ta-ma kɯ-ɴɢule ci ɲɯ-ŋu
他是工作不勤快的人

kɤ-nɤma ɲɯ-ɴɢule
他工作得不勤快
See: ɴɢu
ɴɢuʁɤr Variant: ŋguʁɤr noun
Etym: bal. tissu de laine. 呢子.
ɴɢɯɴɢli ideophone.2
écarquillant les yeux. 眼睛睁得很大的样子.

qala kɯ ɯ-mɲaʁ ɴɢɯɴɢli ʑo to-stu
兔子把眼睛睁得很大
See: qɯqli
ɴqa stative verb
directional: thɯ- dur (travail). 辛苦;难做.

ta-ma ɲɯ-ɴqa
工作很辛苦

ɯ-pɯ́-ɴqa
辛苦了吗

nɤ-tʂha ɲɯ-ɴqa
你放了很多茶叶,茶很浓
ɴqhɤβɴqhɤβ ideophone.2
épais et dur. 形容厚实的样子.

qhɤjmbaʁ ɣɯ ɯ-jwaʁ ɴqhɤβɴqhɤβ ʑo pa
红青椒的叶子很厚实的样子
Syn: ɴqhɯɴqhi
ɴqhi stative verb
directional: kɤ- sale. 脏.

ki khɯtsa ɲɯ-ɴqhi
这个碗很脏

βɣɤza nɯ kɯ-ɴqhi ɲɯ-rga
苍蝇爱脏的东西

ko-ɴqhi
变脏了
See: tɤlɤɴqhi
ɴqhɯɴqhi ideophone.2
épais. 形容叶子、菌子、脸等厚实的样子. Syn: ɴqhɤβɴqhɤβ
ɴqiaβ noun
ubac. 山阴,背阴的山坡.
ɴqiazwɤr noun
espèce d'armoise. 阳山的艾蒿. See: zwɤr2 See: ɴqiaβ
ɴqoʁ intransitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- être accroché, se tenir. 悬挂;扶住.

kɤ-ɴqoʁ ma tɯ-atɤr
你抓稳,小心不要掉下来

aʑo si ɯ-taʁ zɯ kɤ-ɴqoʁ-a
我抓住了树

ndʐaβ-a ɲɯ-ŋu tɕe, langan ɯ-taʁ kɤ-ɴqoʁ-a
我差一点跌倒了,但抓住了栏杆

ɕomskrɯt ɯ-taʁ tɯ-ŋga χsɯm ɲɯ-ɴqoʁ
三件衣服挂在铁丝上
See: ɕɯɴqoʁ See: ʑɴɢoʁ
ommanipɤnmehoŋʂi noun
Etym: om.ma.ni.padme.hum.hri. un mantra. 六字真言.
pa -
pa transitive verb
directional: tɤ- faire. 办.

tɕhi tu-pe-a?
我怎么办?

aʑo akɯ ɕe-a, nɤʑo tɕhi tɯ-pe
我往东边去,你呢?

tɕhi tú-wɣ-pa ?
怎么办?

kutɕu tɕhi ɯ-kɯ-pa jɤ-tɯ-ɣe?
你来这里做什么?

dal tsa tɤ-pe
慢慢做

directional: kɤ- fermer. 关.

kɯm kɤ-pe
关门吧!

diandeng kɤ-pe
关电灯吧!

khɯɣɲɟɯ kɤ-pe
关窗户吧!

ɯʑo kɯ a- dianhua pjɤ-pa
他挂了我电话

nɤ- shouji kɤ-nɯ-pe ɯ́-jɤɣ?
麻烦你把手机关一下
See: kɤpa See: apa See: sɤpa
pa stative verb
directional: tɤ- auxiliaire employé avec les idéophones. 助动词(和状貌词连用).

ko-nɯ-rŋgɯ tɕe, ɯ-sɤ-rŋgɯ-ŋga loŋloŋ ʑo ɲɯ-pa
他睡着了以后,床上是拱起来的
pa adverb
en bas. 下面.
pakuku Variant: xpakuku adverb
tous les ans. 每年.
palaxtsa noun
botte en peau de chevrotain à la couture grossière. 靴筒全是獐皮子的一种靴子,针脚缝得比较粗糙.

palaxtsa nɯ ɯ-rkɯ kosca ŋu, tɕeri ɯ-ɕna ɣɯ ɯ-komɤr me, ɯ-xtsɤrkɯ ni ci kɤ-kɤ-sɯpa tɕe kɤ-kɤ-tʂɯβ ŋu. ɯ-ɕna kɯ-ɤmtɕoʁ tɕe tu-kɯ-ŋgɤɣ kɯ-fse nɯ tu, ɯ-xsɤrkɯ cho ɯ-xtsɤku ɣɯ kɤ-tʂɯβ nɯ konaʁ xtsa ɣɯ ɯ-tʂɯβ cho mɤ-naχtɕɯɣ, nɯ ɯ-ro nɯ ra konaʁxtsa cho lonba naχtɕɯɣ. palaxtsa nɯ mɤ-mpɕɤr ri ngɯt, kɯ-rɤma kɤ-ŋga nɤtsa.
|fv palaxtsa 的鞋边是用没有染过的皮子做成的,脚尖部分没有红皮子。鞋边直接合在一起缝成的,脚尖部分很尖,有钩起来的部分。鞋边和鞋筒连接的缝法和黑皮鞋不一样,其它完全一样。|fv palaxtsa 不美观但很结实,适合干活的人穿。 palaxtsa 的鞋边是用没有染过的皮子做成的,脚尖部分没有红皮子。鞋边直接合在一起缝成的,脚尖部分很尖,有钩起来的部分。鞋边和鞋筒连接的缝法和黑皮鞋不一样,其它完全一样。 palaxtsa 不美观但很结实,适合干活的人穿。
paltsaʁ Variant: pɤltsaʁ noun
glaise qui est appliquée sur les plaques de pierres. 涂在石板上的稀泥.
pandɤɕku noun
renoncule. 毛茛.

pandɤɕku nɯ sɯjno kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu, ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ ra kɯ-ɤrŋi ŋu, ɯ-zrɤm xtɕi, stɤmku tʂu ɯ-rkɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mɯntoʁ kɯ-qarŋe ŋu, ɯ-ru ɣɯ ɯ-βzɯr lu-ɕe ŋu, tú-wɣ-ndza tɕe mɤrtsaβ tɕe núndʐa pandɤɕku rmi.
毛茛是矮小的植物,茎和叶子全是绿色的,根细小。生长在山上的路边上,开黄色花,茎上长出很多菱角。吃起来很辣,所以叫|fv pandɤɕku (班地的葱) pandɤɕku (班地的葱)
pandi noun
Etym: panɖita. gelugspa. 黄教.
panja noun
feu (moine). 已故(指和尚).
paqe noun
purin. 猪屎. See: paʁ See:
parɕaŋ noun
Etym: par.ɕiŋ. xylographe. 印版.

parɕaŋ pɯ-rkaz-a
我刻了印版
paʁ noun
Etym: pʰag. porc. 猪.

paʁ nɯ kha pjɯ-kɤ-nɯ-χsu ŋu tɕe, ɯ-ɕa kɤ-ndza ɯ-spa ŋu, paʁ nɯ ɯ-rme kɯ-ɲaʁ tu, kɤ-khra tu, kɯ-ɣɯrni tu, kɯ-wɣrum tu, tsuku ɯ-xtu kɯ-wɣrum ɯ-ro ra kɯ-ɲaʁ tu, ɯ-mi kɯ-wɣrum tu, ɯ-jme ɯ-ku kɯ-wɣrum tu, ɯ-laz tɯ-snaʁ kɯ-wɣrum tu, paʁ kɯ mɤ-ndze ʑo me, tɯ-xpa ʁnɯ-xpa jamar cho-χsu tɕe kɤ-ntɕha tu-βze ŋu, paʁ ɯ-pɯ ta-ndo tɕe, kɯβdɤ-sla tɕe chɯ-rɤpɯ ŋu, ɯ-pɯ nɯ tɯ-ɣjɤn na-lɤt tɕe, kɯ-dɤn sqi sqaptɯɣ jamar kɯ-tu tu, ʁnɯz jamar ma kɯ-me tu, paʁɕa nɯ ɯ-ɕɤmi ɕa cho ɯ-rnom ɯ-ɕa nɯ stu kɯ-mɯm ŋu. paʁɕa laʑu chɯ́-wɣ-tɕɤt khɯ, tɤ-ŋgɤr pjɯ́-wɣ-qaʁ khɯ, tɕhi kɯ-ra tú-wɣ-stu khɯ.
猪是自己在家里喂的,可以用来吃肉。猪有黑毛的,有花毛的,有红毛的,有白毛的。有些腹部是白色的,其它的腹部是黑色的。有的脚是白的,有的尾端白,有的额头上有白点。猪什么都吃,喂了一两年就可以宰了。猪怀小猪要四个月才下,每胎多的有十一头,少的只有两头。猪肉是大腿上和排骨最香。可以弄成腊肉,也可以剥成猪膘,根据需要怎么弄都行。
See: paqe See: paskɤɣ See: pɤjŋgɯ
paʁɕɤɣ noun
Ephedra sinica. 草麻黄.

paʁɕɤɣ nɯ kɤntɕhɯ-tɯphu tu, si ci tu, sɯjno ci tu. si nɯ wuma sthɯci mɤ-mbro, ɕɤɣ ɯ-ŋgɯ tɯ-tɯphu ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrqhi ju-kɯ-ru tɕe, kɯ-ɤndɯndo kɯ-fse ŋu, kɯ-ɤrmbat tɕe, tɕe kɯ-ɤndɯndo maʁ, ɯ-ru ɕɤɣ cho naχtɕɯɣ, ɯ-rtaʁ wuma ʑo xtɯt, lu-rɲɟi mɤ-cha, ɯ-jwaʁ nɯ qartsɯmɤftɕar ʑo ɯ-tɯ-ɤrŋi kɯ nɤmar ʑo, pjɯ́-wɣ-sɤkhɯ tɕe, ɯ-di ɕɤɣ ɣɯ sthɯci mɤ-mɯm. paʁɕɤɣ li sɯjno ci tu tɕe, tɯ-ji ɯ-ŋgɯ tɤ-rɤku ɯ-rca tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-zrɤm xtɕi, kɤ-phɯt mbat, ɯ-ru me, ɯ-jwaʁ nɯ taqaβ kɯ-fse tɕe, kɯ-rɲɟi ŋu, ɯ-rtsɤɣ tu. ɯ-rtsɤɣ ɯ-taʁ ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-βze cha, ɯ-di ɯʑoz ci tu.
|fv paʁɕɤɣ 有几种,有一种是树,另一种是草。树的那种长得不太高,是柏树的一种。叶子从远方看好像是连在一起的,近看却不是连在一起的。树干和柏树的一样,枝桠很短,长不长,叶子一年四季的都是油绿色的。熏的时候,味道不如柏树香。另一种|fv paʁɕɤɣ 是草,和庄稼长在一起,根小,容易拔掉,没有茎,叶子像针一样,很长,有节。节上开花。有异样的味道。 paʁɕɤɣ 有几种,有一种是树,另一种是草。树的那种长得不太高,是柏树的一种。叶子从远方看好像是连在一起的,近看却不是连在一起的。树干和柏树的一样,枝桠很短,长不长,叶子一年四季的都是油绿色的。熏的时候,味道不如柏树香。另一种 paʁɕɤɣ 是草,和庄稼长在一起,根小,容易拔掉,没有茎,叶子像针一样,很长,有节。节上开花。有异样的味道。
paʁɕi noun
pomme. 苹果.
paʁɕi noun
pomme. 苹果.
paʁɟu noun
verrat. 种公猪.
paʁkɤjlɤβ noun
tête de cochon. 猪头(把骨头取出而剩下的皮肉缝成筒形,两只耳朵各一头,鼻子在中间).
paʁkhar noun
Etym: ⁿkʰor. enclos à cochons. 猪圈.
paʁkho noun
porcherie. 猪的房间.
paʁlu noun
année du porc. 猪年.
paʁmu noun
truie. 母猪.
paʁmurɯ noun
os de cochon conservés dans l'intestin. 猪骨头(装在大肠里保存).
paʁndza noun
nourriture du cochons. 猪食.
paʁtsa noun
porcelet. 猪崽.
paʁtsarna noun
une plante. 植物的一种.

paʁtsarna nɯ sɯjno kɯ-tshu tsa ci ŋu, ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ ɯ-ru nɯ ra wuma ʑo mpɯ, wuma ʑo arŋi. ɯ-ru ɯ-ŋgɯ kɯ-so ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ kɤ-βzɯr χsɯm ŋu tɕe, paʁrna tsa fse, tɕe núndʐa paʁtsarna ɲɯ-rmi. ɯ-ru ɯ-kɤχcɤl zɯ tɤ-fkɯm kɯ-fse ci ɯ-ku kɯ-ɤmtɕoʁ ci tu-ɬoʁ. ʑɯrɯʑɤri tɕe ɲɯ-mbaʁ tɕe ɯ-mɯntoʁ ɯ-spa kɯɕnom kɯ-fse tu-βze tɕe ɯ-mɯntoʁ kɯ-qarŋe tu-oʑɯrja ɲɯ-ŋu. ki sɯjno ki ɲɯ-tshu ɲɯ-mpɯ tɕe paʁ cho nɯŋa jla ra kɤsɯfse ɲɯ-rga-nɯ, tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna.
|fv paʁtsarna 是一种又肥又嫩的草。茎和叶子的很嫩,很绿。茎是空心的。叶子是三角形的,有点像猪耳朵,所以称它为|fv paʁtsarna 。茎的顶端上长出像口袋一样,上面尖的东西,逐渐破开了以后,里面漏出穗状的花,花是黄色的,成行的排列在茎上。 paʁtsarna 是一种又肥又嫩的草。茎和叶子的很嫩,很绿。茎是空心的。叶子是三角形的,有点像猪耳朵,所以称它为 paʁtsarna 。茎的顶端上长出像口袋一样,上面尖的东西,逐渐破开了以后,里面漏出穗状的花,花是黄色的,成行的排列在茎上。
paʁtshi noun
nourriture pour cochon. 喂猪的.
paʁzwamɯntoʁ noun
pissenlit. 蒲公英.

paʁzwa mɯntoʁ nɯ ɯ-jwaʁ lu-orɤrkhɯrkhe, ɯ-ku lu-omtɕoʁ ŋu, ɯ-spjɯŋ nɯ qhoʁsjɯβ ŋu. ɯ-spjɯŋ tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-kɤχcɤl ri ɲɯ-rɯmɯntoʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ-rom tɕe, tu-ɣɤmɯt tɕe qale rca ju-nɯɕe ŋu. ki sɯjno ki tɤ-ɕqhe smɤn, tɯ-ɕɣa kɯ-mŋɤm smɤn, tshɤtʂot smɤn ŋu
蒲公英叶子不连贯而尖,茎是空心的。茎长出来时,顶上开花。当花凋谢的时候,一吹花絮就顺着风飞走。这种草有治咳、治牙痛,退烧等作用。
paskɤɣ noun
porc à engraisser. 催肥的猪;肥猪. See: paʁ See: skɤɣ
pasrɯ noun
Etym: ba.so. ivoire. 象牙.
paχpatʂɯβ noun
type de pas d'aiguille. 缝针的方法.
pɕaʁ noun
prosternation. 礼拜.

sroŋma ɯ-ʁɤri pɕaʁ lɤ-βzu-t-a
我在护神前做了礼拜
See: rɤpɕaʁ
pɕawtsɯ noun
Etym: fn:票子. billet de banque. 钞票.
pɕintɕɤt adverb
à partir de ce moment là. 从此以后.

nɯ ɯ-qhu pɕintɕɤt tɕe
从此以后
pɕirɯ noun
Etym: pʰʲi.ru. arrière de la selle. 后鞍桥.
pɕiz transitive verb
directional: nɯ- directional: _ Etym: pʰʲis. essuyer. 擦.

zhuozi nɯ-pɕiz
擦一下桌子

nɤ-rŋa pɯ-pɕiz
擦一下脸

nɤ-ŋga nɯ-pɕiz
擦一下衣服

nɤ-ɕnaβ nɯ-pɕiz
擦一下鼻涕

kɯki kɯ a-jaʁ mɯ́j-pɕiz
我的手用这个擦不到
pɕizgɤkɯm noun
Etym: pʰʲi.sgo. grande porte. 大门.
pɕoʁβʑi noun
Etym: pʰʲogs.bʑi. dans toutes les directions. 四周.
pɕɯɣ ideophone.1
bruit de l'eau qu'on jette, bruit d'une vague qui se brise sur le bord du fleuve. 泼水的声音、波浪撞水边的声音.

tɯ-ci pɕɯɣ ʑo ta-lɤt
他扑一声把水泼了
pe stative verb
directional: tɤ-
bien. 好.
bon. 善良.

nɯ ɲɯ-pe mɤ-kɯ-pe maŋe
那很好,没有错误

nɤʑɯɣ nɤ-kha ra ɯ-ɲɯ-pe-nɯ?
你家的人好不好?

nɯ kɯ-fse kɯ-pe me
那是最好的了,没有比这个好的

tɤ-pɤtso pɯ-ŋke ri mɤ-kɯ-pe kɯ-me ʑo pɯ-ndʐaβ
小孩子走路的时候,没有什么原因就摔倒了

mɯ-tu-tɯ-pe mɤ-βdi ma tɯ-kɤ-stu pjɯ-tu ra
如果你哪一天遇到不幸的事情,就要有解决的办法

nɯ ɕɯŋgɯ aʑo mɯ-tɤ-pe-a zɯ, ɯʑo wuma ʑo pɯ-stu
以前我遇到问题的时候,他帮了我很多
Ant:
pɤβ noun
natte. 席子.
pɤɕɤt noun
pouce. 一寸.
pɤɕthɤɣ noun
sangle ventrale. 马肚带.
pɤjka noun
Etym: fn:北瓜. courge. 瓜子的一种【南瓜】.

pɤjka nɯ lu-kɤ-ji ci ŋu, tɤ-rɤku rca pjɯ́-wɣ-ji ŋu. sɤtɕha kɯ-mpja tsa ɬoʁ, rpɣo pɕoʁ kɯ-mɯɕtaʁ tu-ɬoʁ mɤ-cha. ɯ-jwaʁ ɯ-qhu pɕoʁ ɯ-mdzu dɤn tɕe ɯ-rʁom ʑo tɤjmɤɣ ɯ-sɤ-χtɕi pe, ɯ-jwaʁ wxti, ɯ-βzɯr kɯmŋu tu, ɯ-ru kɯ-zri tsa jɯ-ɕe ŋu, ɯ-taʁ tu-ɬoʁ mɤ-cha, ɯ-thoʁ pjɯ-ɤɲɟoʁ tɕe jɯ-ɕe ŋu, si cho sɯjno ru na-tɯɣ tɕe, li tu-ortɯ-rtɤβ tɕe ɯ-taʁ tu-ɕe cha. ɯ-ru ɯ-taʁ kɯnɤ ɯ-mdzu tu. tɕe ɯ-ru ɯ-taʁ tɕe, ɯ-jwaʁ ku-ndzoʁ tɕe, ɯ-jwaʁ χsɯm jamar nɯ-ɬoʁ tɕe, ɯ-mɯntoʁ ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ ʁnɯ-tɯphu tɕe, tɯ-tɯphu nɯ ɯ-mat chɯ-βze mɤ-cha tɕe, nɯ phu ŋu tu-ti-nɯ ŋgrɤl, li ci tɯ-tɯphu nɯ, ɯ-mat chɯ-βze cha tɕe, nɯ mu ŋu tu-ti-nɯ ŋu, ɯ-mɯntoʁ ɯ-mdoʁ kɯ-qarŋɯ-rŋe ʑo ŋu, kɯ-ɤrɯlaba ŋu, ɯ-βzɯr kɯmŋu tu. pɤjka ɯ-mat kɯ-wxtɯ-wxti chɯ-βze cha, kɯ-ɤrtɯm tɕe kɯ-zri ŋu. sɤtɕha ɯ-taʁ pjɯ-kɯ-ru nɯ aqarŋɯrŋe, tɯ-mɯ ɯ-pɕoʁ tu-kɯ-ru nɯ, ldʑaŋnaʁ ŋu. pɤjka stu kɯ-wxti nɯ ɣnɤsqi tɯ-rpa jarma chɯ-βze cha. thɯ-do tɕe ɯ-rqhu nɯ rko tɕe ɯ-ɕa ɣɯ ɯ-ŋgɯ ɯ-rɣi chɯ-fka ŋu. pɤjka nɯ kɤ-ndza sna, tɯ-mgo zmɤrɤβ ŋu. thɯ-do tɕe, nɯ fse kú-wɣ-nɯ-sqa tɕe, ɯ-lpɤɣ tú-wɣ-ndza tɕe mɯm.
南瓜是自己种的一种植物,是种在庄稼地里,种在气候比较温和的地方,山上气候冷的地方的能生长。叶子的背面有很多小刺,很粗糙,可以用来刷洗菌子。叶子大,有个棱角,茎可以长得比较长,不是往上长,是爬在地上的。遇到了树干或草茎就会缠着往上长。茎上也有刺。茎上长出三四片叶子的时候就开花。有两种花,一种是不能结果的,一种是不能结果的,有人说它是公的,另一种是可以结果的,有人说它是母的。花是大黄色的,形状像喇叭,有五个棱角。南瓜能结很大的果实,是椭圆形的。朝地的那面是淡黄色是,朝天的那面是深绿色的。最大的南瓜有20多斤左右。老了皮子变硬,种子也就饱满了。南瓜可以吃,是一种菜。老南瓜煮以后,成块的吃了很好吃。

pɤjka tɤ-kɯ-ɬoʁ nɯ, ɯ-mɯntoʁ ku-ndzoʁ ŋu, ɯ-mɯntoʁ kɤ-ndzoʁ tɕe, tɤ-pɤtso (ɯ-ɕki) ``ma-ɕ-kɤ-tɯ-sɯjaʁndze ma mɯntoʁ mbɯt" tu-kɯ-ti ŋu
白瓜开花的时候,给孩子说:“你不要指,不然它的花会掉下来”
pɤjkhu adverb
encore. 还;先;暂时.

pɤjkhu a-ŋga tu-ŋge-a, pɤjkhu a-rte tu-nɤrte-a ra
我还要穿衣服,还要戴帽子

shiwuhao ri lɤ-ari tɕe, pɤjkhu mɯ-thɯ-nɯɣe
他十五号就去了,还没有回来

pɤjkhu nɤʑo thɯ-ɣi ra
暂时先要你一个人下来

pɤjkhu aʑo mɤ-ndzu-a
我还没有准备好
pɤjmɤtsɯŋgɤr noun
lard au dessus de la queue. 猪尾部划出来的膘.
pɤjmu noun
Etym: fn:贝母. beimu. 贝母.

pɤjmu ruŋgu
贝母生长的草山(最寒冷的地方)
pɤjŋgɯ noun
auge. 猪槽. See: paʁ
pɤjpe noun
pâte aplatie. 面块.

kupa pɤjpe
面条
pɤkhije interjection
attend un peu. 等一下.
pɤkɯ noun
viande du tronc du cochon. 猪的排骨.
pɤlɤjlɯz noun
méthode. 办法.
pɤlɤtɕɯ noun
momo au beurre. 酥油馍馍.
pɤliaʁ noun
rouleau à pâtisserie. 擀面棍.
pɤŋɤxɕaj noun
espèce d'herbe. 草的一种(猪可以吃的). See: xɕaj1
pɤqa noun
pattes de cochon farcies. 有肉馅的猪脚. See: paʁ See: tɯ-qa
pɤrmɤloŋ noun
gaspillage. 浪费.

pɤrmɤloŋ mɯ-nɯ-ari
没有浪费

pɤrmɤloŋ ma-nɯ-tɯ-sɯxɕe
你别浪费
pɣa noun
oiseau. 鸟.
pɣaʁ transitive verb
directional: _ retourner. 打翻.

nɤ-ŋga ɲɤ-tɯ-pɣaʁ
你把衣服穿反了

sɯpɣo tha-pɣaʁ
他把柴垛弄翻了

a-ŋga kɤ-ŋga ɲɤ-nɯ-pɣaʁ-a ri, mɯ-pjɤ-sɯχsal-a
我把衣服穿反了但是没有注意

labourer. 耕(地).

tɯji la-pɣaʁ, lɤ-pɣaʁ-a
他耕了地,我耕了地

stɤmku la-pɣaʁ
他耕了草坪

faire s'effondrer (mur). 推倒(墙).

znde tha-pɣaʁ
他把墙推倒了

ouvrir (couvercle). 揭开.

ɯ-fkaβ tɤ-pɣaʁ-a (=tɤ-mɟa-t-a)
我揭开了盖子
pɣatɤste noun
espèce de rapace. 猛禽的一种.

pɣa tɤ-ste nɯ qale kɯ-tshi cho naχtɕɯɣ, qajdo sɤznɤ xtɕi, ɯ-βri kɯ-pɣi ŋu, rɯdaʁ kɯ-xtɕi ra tu-ndze ŋgrɤl, tɤ-rɤku tu-ndze mɤ-ŋgrɤl.
|fv pɣatɤste 和|fv qalekɯtshi 相似,比乌鸦小,身子是灰色的,吃小动物,不吃粮食。 pɣatɤsteqalekɯtshi 相似,比乌鸦小,身子是灰色的,吃小动物,不吃粮食。
pɣɤjmɤt noun
type d'herbe. 草的一种.
pɣɤkhɯ noun
hibou. 猫头鹰.

pɣɤkhɯ nɯ pɣa ci ŋu, wxti tsa qandʑɣi jamar tu, lɤŋɤtʂɤ-tɯrpa jamar zɣɯt, ɯ-phoŋbu nɯ kɯ-pɣi tɕe kɯ-qandʐi tsa ŋu, ɯ-ku nɯ lɯlu ku tsa fse ri pɣa ŋu tɕe ɯ-mtsioʁ tu, ɯ-mtsioʁ moŋtaʁ ɣɯ ɯ-ku nɯ lu-ŋgɤɣ tsa ɲɯ-ŋu, ɯ-mɲaʁ nɯ ɕɤr tɕe ɲɯ-mto ma sŋi tɕe mɯ́j-mto tɕe ɯʑo ɯ-kɤ-ndza kɯ-ɕar nɯ ɕɤr ʁɟa ju-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, tɕe βʑɯ tu-ndze, qaɲi tu-ndze, qala kɯ-fse nɯ ra tu-ndze ɲɯ-ŋu. ɕɤr tɕe tu-mbri ŋgrɤl, tɕe `uhu' tu-ti ɲɯ-ŋu, tɕe tsuku tɯrme wuma ʑo kɯ-nɯrmɯ kɯ-nɯmtɕi tu-nɯ tɕe ɕɤr ɲɯ-kɯ-rɤma-nɯ pɣɤkhɯ tu-sɤrmi-nɯ ŋgrɤl.
猫头鹰是一种鸟,和隼一样大,可以达到五六斤重,身子灰里带黑。头有点像猫,但有鸟喙,因为是鸟。上鸟喙的顶端是钩着的。眼睛只有夜里才看见东西,白天看不见。它只有晚上才出来觅食,吃老鼠、鼹鼠、兔子等动物。它会在夜里叫,叫声是‘uhu’。所以人们把喜欢晚收工,早出工,晚上工作的人称作“猫头鹰”。
pɣɤlnɤpɣɤl ideophone.3
scintillant. 形容一闪一闪的样子.
en marchant. 形容一步一步走动的样子.
pɣɤloʁ noun
nid. 鸟巢.
pɣɤlpɣɤl ideophone.2
brillant. 形容光芒耀眼,金光闪闪的样子.

χɕɤl ɲɯ-nɤmbju pɣɤlpɣɤl ʑo
玻璃金光闪闪

ʁmbɣi pɣɤlpɣɤl ʑo ɲɤ-ɬoʁ
太阳出来了,光芒四射
pɣɤlpɣɤl nɤ pɣɤlpɣɤl ideophone.3
en courant. 形容步子迈得快的样子.

pɣɤlpɣɤl nɤ pɣɤlpɣɤl ʑo pjɤ-ɣi
她跑回来了
pɣɤmbri noun
chant d'oiseau. 鸟的叫声. See: mbri1 See: pɣa
pɣɤmuj noun
plumes d'oiseau. 羽毛. See: tɤ-muj See: pɣa
pɣɤɲaʁ noun
faisan (pucrasia macrolopha). 勺鸡. See: ɲaʁ
pɣɤrnoʁ noun
une espèce de champignon. 【鸡油菌】.

pɣɤrnoʁ nɯ si kɯ-xtɕi tsa ɯ-taʁ ku-ndzoʁ tɕe kɯ-qarŋe tsa ŋu, kɤ-ndza sna
鸡油菌是长在小树上的一种菌子,呈黄色,可以吃。
See: tɯ-rnoʁ
pɣɤrtsɤɣ noun
maladie de la peau de la main. 疣.
pɣɤtɕɯtɤŋgɤr noun
une plante. 植物的一种.

pɣɤtɕɯ tɤŋgɤr nɯ stɤmku tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrtɯm ŋu, tɕe ɯ-thoʁ pjɯ-ɤɲɟoʁ ʑo ɲɯ-ŋu. ɯ-jwaʁ ʁnɯz ma maŋe, kɯ-jɯ-jaʁ ɲɯ-ŋu, tɕe ɲɯ-ndoʁ. pjɯ́-wɣ-qrɯt tɕe ɯ-ci kɯ-ɤrɤmtʂɯmtʂaj kɯ-fse ɲɯ-ɬoʁ ɲɯ-ŋu. ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-ru ʁnɯ-tɣa jamar tɤ-zri tɕe, ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-ɬoʁ ɲɯ-ŋu. ɯ-mɯntoʁ pa zɯ tɤ-fkɯm kɯ-fse kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɣɤʑɯ tɕe, ɯ-mɯntoʁ ɯ-pa pjɤ-ɴqoʁ, ɯ-mŋu ɯ-taʁ tu-ru ɲɯ-ŋu. ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ɲɯ-mtshɤt tɕe, ɲɯ-chi. ɯ-mɯntoʁ nɯ kɯ-qarŋe tɕe, staχpɯ ɯ-mɯntoʁ tsa ɲɯ-fse. ɯ-mɯntoʁ kɯ-dɤn tu-oʑɯrja ɲɯ-ŋu.
|fv pɣɤtɕɯ tɤ-ŋgɤr 生长在草地上。叶子是圆形的,贴在地面上。只有两片叶子,又厚又脆,掰开时里面流出有粘性的液体。茎长出两拃的时候就开花。花的下面有一个像口袋一样的小东西,吊在花的下面,口朝上。里面装满水,很甜。花是黄色的,像豌豆的花一样,花很多,成行地长在茎上。 pɣɤtɕɯ tɤ-ŋgɤr 生长在草地上。叶子是圆形的,贴在地面上。只有两片叶子,又厚又脆,掰开时里面流出有粘性的液体。茎长出两拃的时候就开花。花的下面有一个像口袋一样的小东西,吊在花的下面,口朝上。里面装满水,很甜。花是黄色的,像豌豆的花一样,花很多,成行地长在茎上。
pɣɤzraʁ noun
espèce d'oiseau. 一种鸟.

pɣɤzraʁ nɯ pɣa kɯ-xtɕi tsa ci ŋu, ɯ-phoŋbu nɯ tɤŋkhɯt jamar ma me, ɯ-βri kɯ-pɣi ɯ-taʁ kɯ-ɲaʁ kɯ-ɤkhra ŋu, zgo ɯ-χcɤl ɕaŋtaʁ sɤtɕha kɯ-mbro ku-rɤʑi ŋu, qajɯ kɯ-fse, sɯmat kɯ-fse tu-ndze ŋgrɤl. kɯmŋu kɯtʂɤɣ jamar tɯtɯrca ku-rɤʑi-nɯ ŋu. qartsɯmɤftɕar kɤ-mto tu ɕti. ɯ-mtɕhi nɯ kɯ-ɲaʁ ŋu, ɯ-mi nɯ ra kɯ-wɣrum tɕe kɯ-pɣi kɯ-fse ŋu. tɤ-rɤku ɯ-taʁ rɯŋɯŋɤn mɤ-ŋgrɤl
|fv pɣɤzraʁ 是一种比较小的鸟,整个身子只有拳头那么大,身子是灰色上面有黑条纹。栖息在半山以上,海拔高的地方,吃虫子和野果等,五六只成群一起生活。一年四季都可以看到它。嘴是黑色的,脚是白里带灰色。一般不会破坏庄稼。 pɣɤzraʁ 是一种比较小的鸟,整个身子只有拳头那么大,身子是灰色上面有黑条纹。栖息在半山以上,海拔高的地方,吃虫子和野果等,五六只成群一起生活。一年四季都可以看到它。嘴是黑色的,脚是白里带灰色。一般不会破坏庄稼。
pɣi stative verb
directional: nɯ- gris. 灰.
pɣo transitive verb
directional: lɤ- faire de la ficelle en roulant dans les mains (dans le sens des aiguilles d'une montre). 捻线(顺时针).

smɤɣ lɤ-pɣo-t-a
我捻了羊毛

srɯn lɤ-pɣo-t-a
我捻了棉花

tɤ-rme lɤpɣo-t-a
我捻了毛
pɣotaʁ noun
tissage. 吊线和织布. See: pɣo See: taʁ1
pha noun
Etym: pʰal(tɕʰer). entier, complet. 整个.

pha ɯ-ku ʑo cho-wɣrum
整个头都白了

pha ɯ-phoŋbu ʑo ɲɯ-mŋɤm
他全身痛

pha kɤntɕhaʁ ʑo ɕ-tɤ-khat-a
我走了遍了整个城市
phaloŋri adverb
pleins d'endroits (dans la montagne). 很多地方(山川).

phaloŋri ʑo ɕ-to-khɤt/ɕ-to-ŋke
他走遍了所有的山川
phama noun
Etym: pʰa.ma. parents. 父母.
phantsɯt noun
Etym: fn:盘子. assiette. 盘子.
phaʁ transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- directional: tɤ- couper. 劈;剖.

si nɯ-phaʁ-a
我劈了木头

ɕoŋtɕa nɯ-phaʁ-a
我劈了柴

tɤ-fkɯm nɯ-phaʁ-a
我把口袋弄坏了(装的东西太多就破了)

tɯ-ŋga thɯ-phaʁ-a
我撕了衣服

tɤ-ri thɯ-phaʁ-a
我撕了线

paχɕi ɯ-sɤ-phaʁ maŋe, mbrɯtɕɯ a-pɯ-tu tɕe pe ri
没有东西切苹果,有刀子就好了
See: mbaʁ
phaʁlu noun
Etym: pʰag.lo. année du porc. 猪年.
phaʁɲɤl noun
fait de s'allonger sur le côté. 半身躺着. See: tɯ-phaʁ See: nɯphaʁɲɤl
phaʁrgot noun
Etym: pʰag.rgod. sanglier. 野猪.
phaʁrzi noun
Etym: pʰag.ze. brosse à dent traditionnelle en poil de cochon. 用猪鬃毛作成的牙刷.
phaʁzlasqamŋu noun
Etym: zla. deux semaines. 半个月.
phaʁzoŋ noun
Etym: pʰag.??. sûtra lu pour les cochons lorsqu'ils sont malades. 为猪念的经.
phɤβ transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- abaisser. 弄低,降下来.

a-ku pɯ-phaβ-a ma nɯ-rpe-a ɲɯ-ŋu
我低了头,因为差一点撞了

nɤ-ku ko-tɯ-nɯ-rpu-t tɕe pjɤ-tɯ-phɤβ pjɤ-ra
你撞了头,你本来应该低头

nɤ-ku pɯ-phɤβ ma tɯ-nɯ-rpe
你低头,小心撞了

ki laχtɕha ɯ-phɯ ɲɯ-wxti, ɯ-koŋ pɯ-phɤβ
这个东西很贵,价格卖便宜一点吧

directional: pɯ- peigner. 梳理(头发).

nɤ-kɤrme pɯ-phɤβ
梳理一下头发

directional: nɯ- appliquer une couche de graisse (sur les poteries qui viennent de sortir du four). 上油(给出窑的坛子).

tɯfcɤr nɯ-phɤβ-i
我们给刚出窑的坛子上了一层油
See: mbɤβ2
phɤβ noun
ferment de vin. 酿酒用的曲子.
phɤn stative verb
phɤn stative verb
directional: tɤ- Etym: pʰan. avoir un (bon) effet. 有效果,起作用.

pɯ-me mɤ-phɤn ma ɣɯ-ndza ra, pɯ-tu mɤ-phɤn ma ɣɯ-ɕtʂat ra
粮食再少也不能不吃,粮食再多也不能不节约
phɤnba noun
bienfait. 好处.

kɯrɯ skɤt pjɯ-βzjoz-a tɕe a-phɤnba tu
学藏语对我是有用的
phɤnthoʁ noun
Etym: pʰan.tʰog. avantage. 好处. See:
phɤr transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- secouer, agiter pour faire tout tomber d'un récipient. 抖掉;倒完.

nɤki tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ kɤ-phɤr
你(把青稞)抖进口袋里吧

ɯ-kɯr ɲɤ-phɤr
我张开了嘴巴(目瞪口呆)

pjɤ-nɤscɤr tɕe, ɯ-kɯr ɲɤ-phɤr
我被吓到了,就张开了嘴巴
See: sɤphɤr See: mbɤr2
phɤri adverb
Etym: pʰa.rol. de l'autre côté. 对面;对岸.

kɯchu phɤri, ndɯchu phɤri
phɤrikɯnɤwu noun
une plante. 植物的一种.

phɤri kɯnɤwu nɯ kha ɯ-rkɯ sɯjno kɯ-dɤn kɯ-fse fsapaʁ ɯ-ɣli kɯ-dɤn kɯ-fse ra tu-ɬoʁ ŋu. tɯrme tɯ-fsu jamar tu-βze cha. ɯ-jwaʁ nɯ ɕɤɣ ɯ-jwaʁ ɯ-tshɯɣa fse ri nɯ sɤz rɟum, ɯ-ru nɯ khro mɤ-jpum, ɯ-ru kɯ-zɯ-zri tɤ-ɬoʁ tɕe, ɯ-taʁ ɯ-mɯntoʁ ku-ndzoʁ ŋu, tɕe ɯ-mɯntoʁ ɯ-tshɯɣa nɯ stoʁ ɯ-mɯntoʁ fse, ɯ-mdoʁ nɯ nɤmkha ɯ-mdoʁ kɯ-ɤɲaʁndzɯm tsa ŋu. ɯʑo sɯjno nɯ tɯ-ɕɣa ɯ-smɤn kɤ-βʑu ɲɯ-khɯ khi, kɯɕɯŋgɯ kɯ-wxti ra kɯ phɤri kɯnɤwu tu-sɤrmi-nɯ pɯ-ŋu. kɤ-ndza mɤ-sna. fsapaʁ ndza kɯnɤ mɤ-sna
|fv phɤri kɯnɤwu 是长在房子周围,草多、牲畜粪多的地方。可以长到人的高度。叶子形状像柏树的叶子,但宽一些,茎不粗,茎长得长了,就在上面开花。花的形状像胡豆的花,是深蓝色的。据说这种草可以作成牙痛的药。以前老人们称它是|fv phɤri kɯnɤwu (为对面哭的意思)。不能吃,连牲畜都不能吃。 phɤri kɯnɤwu 是长在房子周围,草多、牲畜粪多的地方。可以长到人的高度。叶子形状像柏树的叶子,但宽一些,茎不粗,茎长得长了,就在上面开花。花的形状像胡豆的花,是深蓝色的。据说这种草可以作成牙痛的药。以前老人们称它是 phɤri kɯnɤwu (为对面哭的意思)。不能吃,连牲畜都不能吃。
phɤrtɕaʁ noun
support sur lequel on met le bout inférieur du fuseau. 用来放纺锤的下一端的托子(一般是碗的底部,或者小石板).
phɤtɕhɯχtɤr noun
éparpiller partout. 撒得一地都是.

phɤtɕhɯχtɤr ʑo pɯ-ta-t-a (pɯ-lat-a)
我撒得一地都是了
See: rɯtɕhɯχtɤr
phɣo intransitive verb
directional: nɯ- fuir. 逃跑.

khɯna ɣɤʑu tɕe nɯ-phɣo-a
我看到狗就跑了
phi transitive verb
phima noun
Etym: pʰʲi.ma. partie extérieur des habits tibétains. 衣服面子(藏装).
phoβraŋ noun
Etym: pʰo.braŋ. palais. 宫殿.
phochi noun
Etym: pho.kʰʲi. chien. 公狗.
pholi noun
chat. 公猫.
phoŋ noun
Etym: bum.bu. bouteille. 瓶子.
phoŋnɤphoŋ ideophone.3
bruit de morceaux de bois qui s'entrechoquent. 形容木头撞击的声音.

kɯm ɯ-taʁ laχtɕha a-kɤ-rpu tɕe phoŋnɤphoŋ ti
东西撞击在木门上就发出砰砰声
Syn:
phoŋsti noun
bouchon. 瓶盖. See: sti1
phoroʁ Variant: phɤroʁ noun
Etym: pʰo.rog. corbeau (corvus corax). 渡鸦.
phoʁ transitive verb
directional: _ verser une partie. (从大袋子)舀出来,分装在(小袋子里).

tɯ-ci thɯ-phoʁ, lɤ-phoʁ
把水舀出来

tɤɕi kɤ-phoʁ
把青稞分装在小袋子里吧

nɤ-tʂha thɯ-phoʁ-a, kɤ-tshi ma
我分了一点茶给你,你喝吧
See:
phoʁnɤphoʁ ideophone.3

phoʁnɤphoʁ ko-nɯɕe
他一点也没有耽搁就回去了
phoʁphoʁ ideophone.2
solide. 结实,安然无恙,衣冠端正.

laχtɕha ra phoʁphoʁ ʑo ɯ-pɯ to-nɯ-panɯ
他们很小心地保管了东西

kɯm phoʁphoʁ ʑo ko-nɯ-pa-nɯ
他们把门关得很紧

tɯ-ŋga phoʁphoʁ ʑo ɲɤ-nɯ-ta (ɯ-kɯ-nɯ-ndo pjɤ-me)
衣服放在那里很安全(没有人拿)
phosɤr noun
jeune garçon. 青年. See:
phot intransitive verb
directional: tɤ- Etym: pʰod. oser. 敢.

jiɕqha nɯ kɤ-saʁndɯ ɲɯ-phot
他敢打人

ku-ɕe ɲɯ-phot
他敢去

praʁ ɯ-ku ku-ɕe ɲɯ-phot
他敢到悬崖去

sɯku tu-ɕe ɲɯ-phot
他敢到树上

tɕhi pɯ-nɯ-ŋɯ-ŋu phot
他什么都敢做

ɯ-mɤ-kɤ-phot me
他什么都敢做
phozgra noun
cri (lama). 吼声(喇嘛的).
phrɤβ ideophone.1
bruit de grains ou de billes qui s'éparpillent sur le sol. 很多颗粒一下子撒在地上的声音.

ɯʑo kɯ stoʁ tɯ-spra to-ndo tɕe phrɤβ ʑo pa-βde
他抓了一把胡豆一下子扔下去了
phrɤβnɤphrɤβ ideophone.3

sɤrwa pa-lɤt tɕe, ɯ-zgra phrɤβphrɤβ nɤ phrɤβphrɤβ ʑo ɲɯ-ti
打了冰雹,发出噼噼啪啪的声音
phrɤl transitive verb
directional: pɯ- expliquer. 解释.

tɯ-rju pɯ-phrɤl
你解释一下

tɯ-rju pɯ-phral-a tɕe nɤʑo tɯ-sɯz
你已经解释了,你现在知道

tsuku tɤ-mu kɯ ɯ-rɟit ɯ-ɕki ``ɲɯ-tɯ-nɯkhɤja" to-ti ri, ɯ-rɟit nɯ kɯ ``tu-nɯkhɤja-a maʁ, pjɯ-phral-a ɕti" to-ti
有些母亲对孩子说“你顶嘴”,而孩子回答:“我不是顶嘴,是在解释”
phu stative verb
fier. 有自信.

ɯ-sɯm ɲɯ-phu
他很有自信
phuɲi noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

phuɲi nɯ si kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu, ɯ-ru ɣɯ ɯ-mdoʁ nɯ aɣɯrnɯɕɯr, ɯ-rqhu rɕɯβrɕɯβ ʑo pa, ɯ-jwaʁ xtɕi ri jaʁ tsa ɯ-rme kɯ-fse tu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-qarŋɯ-rŋe ŋu. ɯ-mnɯ nɯ ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe, kɯ-ndɯβ nɯ ra saχsɯ ɲɯ́-wɣ-βzu sna, kɯ-jndʐɤz nɯ ra zɣɤmbu ɲɯ́-wɣ-βzu sna.
|fv phuɲi 是矮小的树种,树干是淡红色,树皮很粗糙(到处都裂开、快要脱落的样子),叶子比较小,但是有点厚,上面有毛。花是淡黄色的。把它的苗拔下后,小的可以作耍把,大的可以作扫把。 phuɲi 是矮小的树种,树干是淡红色,树皮很粗糙(到处都裂开、快要脱落的样子),叶子比较小,但是有点厚,上面有毛。花是淡黄色的。把它的苗拔下后,小的可以作耍把,大的可以作扫把。
phɯ noun
souffle. 吹冷气.

tɯ-ci ɲɯ-sɤɕke tɕe phɯ tɤ-ti tɕe kɤ-tshi
水很烫,你吹一下才喝
phɯɕlaʁ ideophone.6 See: slaʁ
phɯɣ transitive verb
directional: pɯ- déployer, ouvrir (parapluie, tente). 撑开.

san pɯ-phɯɣ
你把伞撑开吧

zgɤr pɯ-phɯɣ
你把帐篷撑开吧
phɯɣphɯɣ noun
son. 麦类的粗糠秕.
phɯl transitive verb
directional: lɤ- Etym: pʰul. offrir. 献给;上供.

βlama ɯ-ʁɤri lɤ-phɯl-a
我献给喇嘛了

tɯjpu lɤ-phɯl-a
我给他献了粮食
phɯqha noun
grosse racine. 干树根.
phɯqhloŋ ideophone.7
phɯrɤm noun
herse. 耙.

phɯrɤm thɯ-rɤɕi-t-a
我耙了地
See: rɯphɯrɤm See: nɯphɯrɤm
phɯrkhɯɣ noun
Etym: kʰug. sac que l'on porte en bandoulière. 挎包. Ant: ɕɤkhoz
phɯsɤti noun
soufflet. 吹火筒. See: ti
phɯslaʁ ideophone.5

pɣa phɯslaʁ ʑo thɯ-nɯqambɯmbjom
鸟突然就飞走了

phɯslaʁ ʑo nɯ-ʑɣɤɣɤme
突然间消失了
See: ɕlaʁ
phɯsthoŋ -

ɯ-re phɯsthoŋ ʑo ɲɤ-ɕlɯɣ
他失声突然笑出来
phɯsthrɯβ ideophone.7
phɯsthɯβ ideophone.7
en un instant. 突然间.

phɯsthɯβ ʑo ɲɤ-nɤre
他突然间笑起来了
phɯt transitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- couper. 割;砍.

si lɤ-phɯt-a
我砍了树

a-ndzrɯ nɯ-phɯt-a (=nɯ-kraɣ-a, nɯ-ʁndzar-a)
我剪了指甲

directional: nɯ- arracher, cueillir. 拔;扯;摘.

mɯntoʁ nɯ-phɯt-a
我摘了花

sɯjno nɯ-phɯt-a, lɤ-phɯt-a
我拔了草

directional: pɯ- enlever, diminuer. 减.

ɣnɤsqi ɯ-ŋgɯ χsɯm pjɯ́-wɣ-phɯt tɕe, sqaɕnɯz ma ɲɯ-me ŋu
二十减三等于十七

directional: pɯ- démolir. 拆.

znde pɯ-phɯt-a
我拆了墙
See: ɣɯsɯphɯt
phɯtʂhɯβ ideophone.7
phɯtʂhɯz ideophone.7
bruit d'explosion soudaine. 形容突然爆炸的声音.

tɤntɤβ phɯtʂhɯz ʑo ɲɯ-ɤmboʁ
水泡噗嗤一声就爆裂了
phɯzjaŋ ideophone.5

phɯzjaŋ ʑo tɤ-ndzur
他突然间站起来了,显得比别人高
phɯzjɤɣ ideophone.6

tɯrme phɯzjɤɣ tɤ-nɯɬoʁ
突然冒出个人来
pijma noun
terre jaune (de mauvaise qualité). 黄泥巴.
piwalu noun
Etym: bʲi.ba.lo. année du rat. 鼠年.
pja noun
oiseau. 鸟.
pjalu noun
Etym: bʲa.lo. année du coq. 鸡年.
pjɤβlaʁ noun
tromperie. 阴谋;骗局.

pjɤβlaʁ to-βzu
他用了阴谋
See: rɯpjɤβlaʁ
pjɤl transitive verb
directional: tɤ- contourner. 绕过.

nɯtɕu khɯna ci ɣɤʑu, tɤ-pjal-a
那边看到有狗,我就绕过去了

mɯ-mɤ-ɲɯ-tɯ-mbɣom nɤ tu-kɯ-nɯ-pjal-a ma kɯsthɯci a-zrɯɣ a-ndʑrɯ ɲɯ-dɤn
你不急的话你绕过我吧,我身上有这么多的虱子和虮子

directional: kɤ- Etym: bʲol. traverser. 穿过.

sɯŋgɯ kɤ-pjal-a
我穿过了森林
pjɤrgɤt noun
Etym: bʲa.rgod. vautour (gyps himalayensis). 高山兀鹫.

pjɤrgɤt nɯ praʁ kɯ-mbro ɯ-ku zɯ ɕ-ku-rma ɲɯ-ŋu, ɯ-ro cho ɯ-ku nɯ kɯ-wɣrum ɲɯ-ŋu, wuma ʑo ɲɯ-wxti. fsusqɯ-tɯrpa jamar tu, kɯ-ɤɲaʁndzɯm tu ɲɯ-ŋgrɤl, pjɤrgɤt ɯ-ŋgɯz kɯ-wxti ɲɯ-ŋu, pjɤrgɤt βlama ŋu nɯ tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, fsapaʁ cho tɯrme ɕa tu-ndze ɲɯ-ŋgrɤl, co ra mɤ-ɣi, nɤmkha zɯ tu-nɯpjɤŋkhɤr rga, ɯ-mɤlɤjaʁ ɯ-ndzrɯ ɕɤmiɕtʂɤt fse. ɯ-rme kɯ-wɣrum kɯ-zri ɲɯ-ŋu, ɯ-mtsioʁ nɯ tu-ŋgɤɣ ŋu.
兀鹫一般栖息在悬崖峭壁上,胸部和头部是白色的,很大,有三十来斤。有的是黑色的,是在兀鹫之中比较大的,据说是它们的喇嘛。它吃牲畜和人肉。不会飞到山谷里,喜欢在空中旋转。爪子像铁钩一样,羽毛白而长,嘴是勾起来的。
pjɤt transitive verb
directional: nɯ- bourrer (saucisson). 装满(肠子、肺).

tɯ-pu nɯ-pjɤt
把肠子装满

paʁ ɯ-rtshɤz nɯ-pjɤt
把猪肺装满
pjɤʑŋgur noun
saucisson. 猪肉香肠.

pjɤʑŋgur ɲɯ́-wɣ-rku
把肉泥灌入香肠
See: pjɤt
pjɤʑrɤz noun
méthode de tissage. 织布的方法,四根线交错着,纹路的方向变来变去.
pjɯrɯ noun
Etym: bʲu.ru. corail. 珊瑚.
plaŋplaŋ ideophone.2
étendu et lisse. 形容又光滑又宽的样子.

tɤjpɣom plaŋplaŋ kɯ-pa ʑo nɯ-atɯɣ-ndʑi
他们俩遇到一块又光滑又宽的冰片
plaʁnɤplaʁ ideophone.3

qapri kɯ ɯ-mdʑu plaʁnɤplaʁ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-stu
蛇(慢慢地)把舌头一伸一缩的
plaʁplaʁ ideophone.2
doux au toucher. 形容摸起来很光滑的样子.
tout blanc. 形容一片纯白的样子.

tɤjpa plaʁplaʁ ʑo ko-sɯwɣrum
雪把大地染成了白茫茫的一片

ɕɤfɕo ndɤre, thɯ-nɯrmɤmbe-nɯ, koŋla plaʁplaʁ ʑo thɯ-pa-nɯ
这几天它们脱了毛,变得光溜溜的
ploʁploʁ ideophone.2
en boule. 形容圆形的. See: See: ɕploʁɕploʁ
plɯt transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ-
détruire. 灭亡.

jima ɯ-rɣi nɯ-plɯt-i
我们把玉米的种子用得一点都不剩了

anéantir la descendance. 断根. See: mblɯt
popo noun
récipient en terre. 沙锅.

popo nɯ tɤ-rcoʁ kɯ tɤ-kɤ-sɯ-βzu ŋu, ɯ-mŋu artɯm, ɯ-xtu kɯnɤ artɯm, ɯ-xtu cho ɯ-mŋu ɯ-pɤrthɤβ ɯ-mke ci tu, ɯ-jɯ kɯ-rɟɯ-rɟum tu, tɤ-mthɯm sɤ-sqa pe, tɤ-ala pɯ-tsu tɕe ʑaʑa mɤ-fɕu tɕe tɤ-mthɯm pɯ́-wɣ-sqa tɕe wuma ʑo ku-smi cha tɕe rgargɯn ra nɯ-kɤ-ndza wuma ʑo nɤtsa.
|fv popo 是用泥做成的,口和肚子都是圆形的,口和肚子之间有颈,把很粗,是煮肉的好器具。一旦煮开了,不容易凉,煮肉煮得很熟,很适合老年人吃。 popo 是用泥做成的,口和肚子都是圆形的,口和肚子之间有颈,把很粗,是煮肉的好器具。一旦煮开了,不容易凉,煮肉煮得很熟,很适合老年人吃。
porɤt noun
petite araignée. 小蜘蛛.
poʁlɯ noun
type d'avoine. 莜麦.
poʁlɯrmbjɤβ noun
avoine en bottes. 捆成一把的莜麦杆.
posti noun
planche en bois recouvrant le mur dans la cuisine. 【墙裙】贴在墙壁上的木板,大概只有一米高.
poxco noun
récipient en cuivre. 铜罐子,口小腹大,有斜着的倒水用的嘴口,没有盖子.

poxco nɯ kontsi nɯ ɯ-ŋgɯz kɯ-wxti tsa ci ŋu, tɯ-ci sqamnɯz tɯ-rpa jamar tɕhɯt, nɯ sɤz kɯ-xtɕi tɕi tu, poxco ɯ-mtɕhi ɯ-phaʁ ntsi ri ɲɯ-ru ŋu, ɯ-xtu kɯ-wxtɯ-wxti ŋu, ɯ-spa nɯ zaŋ ŋu, ɯ-jɯ wuma ʑo ngɯt. kɯɕɯŋgɯ tɕe tʂha ɯ-sɤ-ta pjɤ-ŋu, tɯrme kɯ-ɤro pjɤ-rkɯn. tɯrme kɯ-tshu nɯ-xtu kɯ-wxti nɯ ra poxco tu-sɤrmi-nɯ ŋgrɤl.
|fv poxco 是罐子里面比较大的一种,可以容下十二斤水,比较小的也有。罐子嘴是斜的,有很大的肚子,是用红铜铸成的,把很结实。过去,是用来熬茶的罐子,拥有这种罐子的人不多。肚子很大,比较胖的人有时候说他们是|fv poxcopoxco 是罐子里面比较大的一种,可以容下十二斤水,比较小的也有。罐子嘴是斜的,有很大的肚子,是用红铜铸成的,把很结实。过去,是用来熬茶的罐子,拥有这种罐子的人不多。肚子很大,比较胖的人有时候说他们是 poxco
praʁ noun
Etym: brag. falaise. 崖山.
praʁɕku noun
oignon. 葱.

praʁɕku nɯ tɯ-ji ɯ-ŋgɯ lu-kɤ-nɯ-ji ci ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ kɤ-ɕpɯ-ɕpa kɯ-tɕɤr tɕe kɯ-rɲɟi tsa ŋu, ɯ-ru me, ɯ-tho tu, kɤ-ndza mɯm. ɯ-mdoʁ ldʑaŋnaʁ ŋu.
|fv praʁɕku 是自己种在地里的(农作物),叶子又扁又窄又长,没有茎,有花梗,好吃。颜色是深绿色。 praʁɕku 是自己种在地里的(农作物),叶子又扁又窄又长,没有茎,有花梗,好吃。颜色是深绿色。
praʁkɤsi noun
une espèce de chêne. 槲栎的一种.
praʁkhaŋ noun
grotte. 山洞.
praʁɬɤrɲaŋ noun
Etym: brag lha.rɲiŋ. falaise. 悬崖.
praʁɲɤl noun
grotte. 岩洞.
praʁsrɯm Variant: praʁʂɯm noun
Etym: brag.sram. un mammifère. 哺乳动物的一种.

praʁsrɯm nɯ praʁ ɯ-ŋgɯ ku-kɯ-rɤʑi tɕe ɯ-rme wuma ɲɯ-mpɕɤr tɕe spoŋsrɤm cho tɕhɯɕrɤm nɯra kɯ-naχtɕɯɣ ɲɯ-ŋu-nɯ ɯʑo praʁ ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu tɕe núndʐa praʁsrɯm ɲɯ-rmi
|fv praʁsrɯm 是生活在岩石里的一种动物,毛长得很美,同水獭和|fv spoŋsrɤm 一样,因为生活在岩石里所以叫 |fv praʁsrɯm praʁsrɯm 是生活在岩石里的一种动物,毛长得很美,同水獭和 spoŋsrɤm 一样,因为生活在岩石里所以叫 praʁsrɯm
praʁsrɯn noun
Etym: brag.srin. nain, une sorte de démon. 鬼的一种(矮人,投小石头).
praʁʑɯn noun
grotte. 山洞.
praχpa noun
caverne sous la falaise. 岩洞.
prɤdɤja noun
prɤdɤja,ta -
griffer partout. 到处乱抓.
mettre en désordre (oiseau). 乱撒东西(鸟).

kumpɣa kɯ ɯ-thoʁ ra chɯ-rɤβraʁ tɕe, prɤdɤja ʑo pjɯ-te ŋu
鸡把地面抓得到处都是抓过的痕迹
prɤftsa noun
ours noir. 狗熊. See: pri2 See: tɤ-ftsa
prɤku noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
prɤm transitive verb
directional: pɯ- ajouter de la farine. 加面粉(水、汤里).

paʁtshi pɯ-prɤm
在猪食里加一点面粉吧

a-tʂha ci pɯ-prɤm
给我的茶加点面粉吧
See: tɤ-prɤm
prɤmchi noun
bile d'ours. 熊胆. See: pri2 See: tɯ-mchi
prɤmɤl Variant: n-prAmAl noun
partie couverte sous les sapins où l'on peut se protéger de la pluie. 高大的杉树能遮雨的地方.
prɤndʐi noun
peau d'ours. 熊皮子. See: pri2 See: tɯ-ndʐi
prɤɲaʁ noun
ours noir. 狗熊. See: pri2
prɤɲi noun
reflets empourprés (au crépuscule ou à l'aube). 早霞;晚霞.
prɤschɯ noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
prɤt transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- casser (fil, corde), couper. 弄断(线);迸断.

tɯmbri pɯ-prɤt
你把绳子弄断吧

ɕomskrɯt nɯ-prɤt
你把铁丝弄断吧

tɤ-ri nɯ-prɤt
你把线弄断吧
See: mbrɤt See: rɤmprɤt
pri transitive verb
directional: thɯ- déchirer. 撕.

tɯ-ŋga thɯ-pri-t-a
我撕了衣服

jɯɣi thɯ-pri-t-a
我撕了书
See: mbri2
pri noun
ours. 熊.

pri nɯ χsɯ-tɯphu tu, ndzɤpri kɯ-rmi ci tu, prɤɲaʁ kɯ-rmi ci tu, prɤftsa kɯ-rmi ci tu, ndzɤpri nɯ pɤjmu ruŋgɯ nɯ tɕu tu ɲɯ-ngrɤl, sɤ-ndza ɲɯ-ŋgrɤl, ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-pɣi kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ɲɯ-ŋu, ɯ-mɤlɤjaʁ nɯ prɤɲaʁ cho kɯ-naχtɕɯɣ ɕti, qrorni cho sɯmat tu-ndze ɲɯ-ŋgrɤl. prɤɲaʁ nɯ kɯ-wxti ŋu, tɯ-ji ɯ-ŋgɯ kɯ-nɤru ju-ɣi ŋgrɤl, jima stoʁ ndze ŋgrɤl, tú-wɣ-nɤrʁaʁ tɕe tɯ-phe jɤ-armbat tɕe χsɯ-mɢla jamar kɯ-tu tɕe tu-ndzur ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe tu-kɯ-mtsɯɣ tɤ-ɣɯɣu ŋgrɤl. kɤ-nɯsɯku wuma rkaŋ, ɕkrɤz ɯ-mat tu-ndze tɕe pjɯ-χtsɤβ ŋgrɤl ɕti. ɯʑo nɯ kɯ-ɲaʁ ŋu, ɯ-ro χcɤl zɯ kɯ-wɣrum tɯ-snaʁ tu, ɯ-mtɕhi amtɕoʁ tsa. ɯ-mɤlɤjaʁ tɯrme ɣɯ tsa fse. prɤftsa kɯ-xtɕi tsa ŋu, prɤɲaʁ cho naχtɕɯɣ tsa, sɤ-ndza tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu.
熊有三种,一种叫马熊、一种叫狗熊、另一种叫|fv prɤftsa 。马熊一般生活在贝母山上,会吃人,颜色是灰里带红的,四肢和狗熊的一样,吃红蚂蚁和树果。狗熊很大,经常到田地里来偷吃粮食,吃玉米和胡豆。捕猎它的时候,相隔距离只有三步的时候它就会站立起来,准备咬人。善于爬树,吃青冈树的果实的时候还要把(树的枝桠)搓揉起来。身子是黑色的,在胸部中间有白毛,嘴巴有点尖。四只脚和人的一样。|fv prɤftsa 长得比较小,有点像狗熊,据说吃人。 prɤftsa 。马熊一般生活在贝母山上,会吃人,颜色是灰里带红的,四肢和狗熊的一样,吃红蚂蚁和树果。狗熊很大,经常到田地里来偷吃粮食,吃玉米和胡豆。捕猎它的时候,相隔距离只有三步的时候它就会站立起来,准备咬人。善于爬树,吃青冈树的果实的时候还要把(树的枝桠)搓揉起来。身子是黑色的,在胸部中间有白毛,嘴巴有点尖。四只脚和人的一样。 prɤftsa 长得比较小,有点像狗熊,据说吃人。
pru noun
un nom de hameau. 房名.
prɯ stative verb
imperméable. 不进水.

tɯwɯr nɯ tú-wɣ-nɤqhɤŋga jɤɣ ma wuma ʑo prɯ
雨衣可以披在肩上,不容易进水
prɯɣprɯɣ ideophone.2
très serré. 形容很紧,不容易解开.

rgɤm ɯ-ŋgɯ prɯɣprɯɣ ʑo pjɯ-ɤrku ɕti
箱子里装得很满

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ prɯɣprɯɣ ʑo chɯ-ɤrku
口袋里装得很满

tɤ-mtɯ prɯɣprɯɣ chɤ-lɤt
把扣子扣得很紧

bien rassasié. 形容吃饱的样子.

a-tɯ-fka kɯ prɯɣprɯɣ ʑo ɲɯ-pa
我吃得很饱

tɤ-fka prɯɣprɯɣ ʑo
他很饱
prɯŋprɯŋ ideophone.2
solide. 形容(绑得)很紧、很扎实.

prɯŋprɯŋ ʑo ko-tʂɯβ
他缝得很扎实
pu transitive verb
directional: thɯ- directional: lɤ- cuire dans les braises. 煨.

jaŋjy lɤ-pe
你把土豆烤一下

qajɣi lɤ-pe
你把馍馍烤一下

tɤ-mthɯm thɯ-pu-t-a
我烤了肉

pɤjka lɤ-pu-t-a
我烤了白瓜
See: tɯpu
puj noun
type de sapin. 杉树的一种.
puɟy noun
instrument pour bourrer les saucisses et les boudins. 装血肠的工具.
pɯɕɯɣ noun
sac à poudre. 装火药的皮袋.

pɯɕɯɣ nɯ ɕɤmɯɣdɯ ɣɯ ɯ-fkɯm mɯ-ɲɯ-kɯ-sɤci ɯ-spa ŋu
枪袋是用来防止枪杆受潮的。
pɯɣ stative verb
directional: tɤ- se gonfler. 膨胀.

tɤɕi kɤ́-wɣ-sqa tɕe to-pɯɣ tɕe tɯthɯ ɯ-ŋgɯ mɯ-ɲɤ-xtɕhɯt
煮青稞的时候,煮熟了就发胀,锅里就装不下了
pɯlthi noun
mèche. 火绳.

pɯlthi nɯ smi sɤ-zwɤr ŋu
火绳是用来点火的部件。
pɯnbu noun
Etym: bon.po. bonpo. 黑教.
pɯpɯŋu nɤ -
en ce qui concerne, à propos. 至于,关于.
pɯthaŋ noun
type de métal. 白铜.
pɯtshɯŋ noun
petit récipient en cuivre. 红铜小罐子.

pɯtshɯŋ nɯ kontsi kɯ-xtɕɯ-xtɕi ci ŋu, tɯ-ci rɟɤpɕɤt jamar ma mɤ-tɕhɯt, ɯ-spa nɯ li tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu, ɯ-mdoʁ aɣrɤɣrum tsa, ɯ-mŋu zɯ ɯ-mtɕhi kɯ-zri tsa ʑo tu, ɯ-jɯ wuma ʑo ngɯt, ɯ-xtu mɤ-wxti, ɯ-qa nɯ kɯ-ntɯ-ntaβ ŋu. kɯɕɯŋgɯ tɕe, tɯrme kɯ-ŋgro ra ɣɯ nɯ-cha ɯ-z-nɤrkɯrku pjɤ-ŋu.
|fv pɯtshɯŋ 是比较小的罐子,只容得下半斤水,据说是用铜做成,颜色有点白,有比较长的嘴,把很结实,肚子不大,底部放起来很稳。过去,是用来给贵宾倒酒的罐子。 pɯtshɯŋ 是比较小的罐子,只容得下半斤水,据说是用铜做成,颜色有点白,有比较长的嘴,把很结实,肚子不大,底部放起来很稳。过去,是用来给贵宾倒酒的罐子。
pɯwɯ noun
âne. 驴子.
pɯz stative verb
directional: tɤ- pourri (bois), usé jusqu'à la corde (habits). 朽烂(木头),破烂(衣服).
qachɣa noun
renard. 狐狸.
qachɣamɯntoʁ noun
Eugeron breviscapus. 短葶飞蓬. Ant: qachɣarte
qachɣarte noun
Eugeron breviscapus. 短葶飞蓬. See: qachɣamɯntoʁ
qachɣɤndʐi noun
peau de renard. 狐狸皮子.

qachɣɤndʐi ɲɯ-fkra
狐狸皮子彩色斑斓
See: qachɣa
qaɕɣi noun
grosse mouche. 大苍蝇.

qaɕɣi nɯ βɣɤza sɤznɤ wxti, βɣɤza kɯβde jamar tu, ɯ-tshɯɣa nɯ βɣɤza cho naχtɕɯɣ, ɯ-ku artɯm, ɯ-mɲaʁ kɯ-wxtɯ-wxti tu, ɯ-ʁrɯ tu, ɯ-mɤlɤjaʁ kɯtʂɤ-ldʑa tu, ɯ-ʁar mba ɯ-rɯmu tu, mɤ-sɤmtsɯɣ, tɕeri wuma ʑo ŋɤn ma ftɕar tɕe ɕɤkhe ɯ-taʁ ʑo ɯ-qe ku-lɤt ŋu, nɯ ɯ-qe nɯ laʁnɤ-rʑaʁ ʑo tɕe tɯ-mɯnmɯ tu-ʑe, tɕe chɯ-wxti tɕe, ɕa tu-ndze ɲɯ-ŋu, kɯ-mɯm ɯ-stu ʑo tu-ndze ɲɯ-ŋu, tɕe tu-ndze mɤ-kɯ-jɤɣ kɯ ɯ-di ɲɯ-ɕɯmnɤm tɕe, mɯ-ta-ndza nɯ ra kɯnɤ ɯ-di ɲɯ-ɕɯmnɤm tɕe kɤ-ndza mɯ-ɲɯ-ɣɤsne ŋu. thu-wxti tɕe, pjɯ-nɯɬoʁ tɕe, kɯm ɯ-qhu zndɤrchɤβ nɯ ra ju-nɯrtsɯ-nɯ tɕe ju-ormbɯrmbɯ-nɯ ŋu, ɯntɕe nɯ-rqhu ɲɯ-βze tɕe, qartsɯ nɯ tɕu ku-rɤʑi-nɯ, χɕitka tɕe, ɯ-rqhu ɯ-ŋgɯ ri qaɕɣi ɲɯ-βze tɕe, li ju-nɯɬoʁ-nɯ ŋu, tɕe tɯrme ra kɯ qaɕɣi pa-mto-nɯ tɕe pjɯ-sat-nɯ ɕti ma ɯ-kɯ-qha ʁɟa ŋu.
大苍蝇比小苍蝇大四倍,形状完全和小苍蝇一样,头部是圆形的,有一对大眼睛,有触角,有六只脚。翅膀很薄,有纹路。不蜇人,但是很坏。夏天在瘦肉上下卵子(屙屎),过一两就开始动,吃肉,专门吃最好吃的部位,不但吃,还使肉变臭,连没有吃到的地方都会发臭,使得肉不能再吃了。长成了以后就出来掉到地上,爬到门后面墙壁缝里聚集在一起,然后变成蛹,在那里过冬天。到了春天蛹就变成苍蝇,从里面飞出来。人们看到苍蝇时就会把它弄死,因为都很讨厌它。
qaɕpa noun
Etym: sbal. grenouille. 青蛙.
qaɕparaz noun
espèce d'herbe. 草的一种.
qaɕpɤrnoʁ noun
fraise sauvage. 野草莓. See: qaɕpa See: tɯ-rnoʁ
qaɕti noun
pêche. 桃子.

qaɕti nɯ si kɯ-wxti tsa ci ŋu, ɯ-ru nɯ kɯ-pɣi ŋu, ɯ-rtaʁ dɤn, wuma ʑo ɲɯ-jpum mɤ-cha, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-tɕɤr tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ tsa ci ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-jwaʁ ɲɤ-lɤt ɕɯŋgɯ ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum tu, kɯ-ɣɯrni tu, ɯ-mat nɯ ɯ-rme kɯ-fse sɯβ-sɯβ tu, arŋi tsa thɯ-tɯt tɕe qarŋe. tú-wɣ-ndza tɕe kɯ-chi tu, kɯ-tɕur tu. ɯ-si nɯ ngɯt tɕe laʁdɯn ɯ-jɯ kɤ-nɯ-βzu sna.
桃树是比较高大的树种,树干是灰色的,枝桠多,都长得不是很粗,叶子细而尖,花开在叶子长出来之前,有的是白色的,有的是红色的。果实上有绒毛,先是绿色的,成熟后变黄。吃起来有的是甜的,有的是酸的。木质结实,可以用来作农具的把子。
See: nɯqaɕti
qafsa noun
type de plante rampante. 藤树的一种.
qaj noun
blé. 麦.
qajdo noun
corbeau (corvus corone). 小嘴乌鸦.
qajdoɕku noun
poireau sauvage. 高山上的野韭菜.

qajdoɕku nɯ aʁɤndɯndɤt sɯŋgɯ tu-ɬoʁ cha, ɯ-jwaʁ ɯ-qhuchu nɯ wɣrum, nɯ maʁ nɯ, ɕkɤpja tsa fse, ri ɯ-ru ɯ-taʁ kɯ-ɤrɤʑɯʑrɤz nɯ me. ɯ-mɯntoʁ nɤmkha mdoʁ ɲɯ-lɤt ŋu. tú-wɣ-ndza tɕe, ɯ-di mɤ-mɯm.
|fv qajdoɕku 能在森林里到处生长,叶子背面是白色的,其他部位跟 |fv ɕkɤpja 一样,但茎上没有纹路,开天蓝色的花。吃起来不香。 qajdoɕku 能在森林里到处生长,叶子背面是白色的,其他部位跟 ɕkɤpja 一样,但茎上没有纹路,开天蓝色的花。吃起来不香。
qajdu noun
une espèce d'arbre. 乔木的一种.

qajdu nɯ si khro mɤ-kɯ-mbro tsa ci ŋu, zgoku aʁɤndɯndɤt tu-ɬoʁ cha, si ɯ-βri nɯ kɯ-ɲaʁ ʁɟa ʑo ŋu, ɯ-jwaʁ kɯnɤ ldʑaŋnaʁ ɕti, ɯ-mdzu wuma ʑo mtɕoʁ, tɯ-ɕa ɯ-taʁ kɤ-tsa tɕe tɤ-spɯ ʑo tu-sɤβze cha. ɯ-mat kɯnɤ thɯ-tɯt tɕe kɯ-ɲaʁ chɯ-βze ŋu
|fv qajdu 是长得不是高的树种,山上山下到处都可以生长,树皮(树身)全是黑色的,连树叶都是深绿色的。刺很锋利,刺到皮肉上会长脓包。果实成熟后也是黑色的 qajdu 是长得不是高的树种,山上山下到处都可以生长,树皮(树身)全是黑色的,连树叶都是深绿色的。刺很锋利,刺到皮肉上会长脓包。果实成熟后也是黑色的

nɤ-sŋi ɯ-tɯ-ɲaʁ kɯ qajdu ʑo ɲɯ-tɯ-fse
你的心黑得像|fv qajdu 一样(你真狠心)。 qajdu 一样(你真狠心)。
qajɣi noun
pain. 馍馍.
qajo noun
récipient en terre. 土罐子.
qajpɣom stative verb
directional: nɯ- geler. 冻到.

yangyu ɲɤ-qajpɣom
洋芋冻到了

lɤpɯɣ ɲɤ-qajpɣom
萝卜冻到了
See: jpɣom
qajrqhu noun
son. 麦麸.
qajru noun
tige de blé. 麦秸.
qajrutʂu noun
torche. 火把.
qajtsrɯ noun
pousses de blé. 麦苗.
qajtʂha noun
vautour (aegyptius monachus). 秃鹫.

qajtʂha nɯ kuwu cho naχtɕɯɣ ri sɤznɤ xtɕi tsa, ɯ-ku kɯ-ɲaʁ ŋu, ɯ-mtɕhi-rme tu tɕe nɯ kɯnɤ kɯ-ɲaʁ ŋu, ɯ-phoŋbu kɯ-pɣi kɯ-ɤɲaʁndzɯm tsa ŋu, tɕe praʁ ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ŋu, kɯ-rgɤz ra kɯ qajtʂha tɤ-ŋke tɕe tɯ-mɯ khe tu-ti-nɯ ŋgrɤl. qajɯ kɯ-fse ra tu-ndze ma kɯmaʁ rɯdaʁ kɯ-fse ra mɤ-ndze, tɤ-rɤku ri mɤ-ndze.
秃鹫和胡兀鹫长得差不多,但小一点,头是黑色的,有胡须,也是黑色的,身子是灰里带黑的,栖息在岩洞里。老年人们说,当秃鹫出现时,天会变阴。它吃虫子,不吃其它动物,也不吃粮食。
qajɯ noun
insecte, vers. 虫. See: rɯqajɯ
qajɯβlama noun
petite sangsue. 小水蛭.
qajɯkɯrɤtɣa noun
chenille arpenteuse. 尺蠖.

qajɯ kɯ-rɤtɣa nɯ qajɯ kɯ-mpɯ-mpɯ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ci ŋu, tɕe ɯ-zda ra kɯ-fse tu-nɯrtsɯ ɲɯ-maʁ, ju-rɤtɣe tɕe, ju-ɕe ɲɯ-ŋu, ɯ-ku nɯ kɯ-ɤrqhi tsa ju-tsrɤt ju-te tɕe, jme nɯ ju-mɟe tɕe ɯ-ku ɯ-ɕki ʑo ju-sɤzɣɯt tɕe, li ɯ-ku nɯ ju-tsrɤt, tɕe nɯ kɯ-fse ju-ɕe ɲɯ-ŋu tɕe, núndʐa qajɯ kɯ-rɤtɣa ɲɯ-rmi.
尺蠖是一种又软又小的虫子,不像其它虫子一样爬着走,好像是人在用手指量尺寸那样走动,先把头部往前伸出去,然后把尾部收到头部那里,然后又把头部伸出去,就这样行走,所以叫作尺蠖。
qajɯkɯsɤtʂot noun
luciole. 萤火虫.
qajɯsmɤnba noun
sangsue. 水蛭.
qajɯstoʁ noun
un insecte. 昆虫是一种.

qajɯ stoʁ nɯ qajɯ kɯ-ɲaʁ ci ŋu, ɯ-ʁar ɯ-rqhu nɯ kɯ-rkɯ-rko ci ŋu, tɕe nɤmbju, ɯ-xtu fka, ɯ-smɤt tɕe chɯ-ɤmtɕoʁ ŋu, ɯ-ku kɯ-xtɕɯ-xtɕi ŋu, ɯ-mtɕhi amtɕoʁ, ɯ-mɤlɤjaʁ kɯtʂɤ-ldʑa tu, zndɤrchɤβ, soʁma ɯ-rchɤβ, aʁɤndɯndɤt kɯ-ɴqhi nɯ ra ku-rɤʑi ŋu.
|fv qajɯ stoʁ 是一种黑色的虫,翅膀的壳很硬,有光泽,肚子很胀,尾部是尖的,头部很小,嘴很尖,有六只脚,生活所有脏的地方,比如在墙壁缝和干草堆 qajɯ stoʁ 是一种黑色的虫,翅膀的壳很硬,有光泽,肚子很胀,尾部是尖的,头部很小,嘴很尖,有六只脚,生活所有脏的地方,比如在墙壁缝和干草堆
qajʑmbraʁ noun
barbe de blé. 麦芒.
qaɟɤɣi noun
avoine. 燕麦.

qaɟɤɣi nɯ sɯjno ci ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-ru nɯ ra tɤɕi cho naχtɕɯɣ, ɯ-jwaʁ ɯ-βzɯr nɯ ɯ-rme kɯ-xtɕɯ-xtɕi tu, ɯ-mat nɯ tɤɕi cho mɤ-naχtɕɯɣ, mbrɤz kɯɕnom cho naχtɕɯɣ, ɯ-mat nɯ ɯ-rqhu wuma ʑo jaʁ tɕe, pjɯ-tsɣi mɤ-cha, tɕe tɕhi kɯ-fse tɤ-nɯ-nɤrʑaʁ kɯnɤ pjɯ-tsɣi mɤ-cha tɕe tu-ɬoʁ ɕti, tɕe ɯ-ʑmbraʁ nɯ chɤ-ndzɯ-ndzri ŋu tɕe, nɯ-aci tɕe lu-orlɯ-rla ŋu, tɕe ɯ-mat tu-sɯ-mtɕɯr cha. qaɟɤɣi tɤ-rɤku ɯ-rchɤβ tu-ɬoʁ tɕe, tɤ-rɤku ɯ-taʁ ʁnɤt tɕe, sɯjno wuma ʑo kɯ-ŋɤn ŋu. tɕe kɯ-rɤma ra kɯ wuma ʑo qha-nɯ tɕe, tɕhi kɤ-cha ɲɯ-kɤ-ɣɤme ftɕaka tu-βzu-nɯ ŋu.
燕麦是一种草,叶子和茎和青稞一样,但是叶子的边缘有小毛,果实和青稞的不一样,和大米的穗一样。果实的皮很厚,不容易腐烂,再长的时间也不会腐烂,能生长。它的芒是拧着长的,受潮时就会自然松开,使果实转动。燕麦生长在庄稼里,对庄稼造成危害,是很坏的草,所以劳动人民很讨厌它,用一切办法来消灭它。
qaɟy Variant: qaɟwi noun
poisson. 鱼.
qaɟyri noun
type de pas d'aiguille. 缝针的方法.
qala noun
lapin. 兔子.
qalalu noun
année du lapin. 兔年.
qalamɯjpɤt noun
coton sauvage. 野棉花.

qalamɯjpɤt nɯ tɯ-ji ɯ-rkɯ si ɯ-rchɤβ ra tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ aɣrɤɣrum tɕe ɯ-rme kɯ-fse tu, ɯ-ru nɯ kɯ-ngɯ-ngɯt ʑo ŋu, ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-ʁɤri nɯ kɯ-wɣrum, ɯ-qhuchu nɯ ʁmɤrsmɯɣ ŋu, ɯ-mat nɯ thɯ-tɯt tɕe, ɯ-ŋgɯ srɯn kɯ-fse ɲɯ-nɯɬoʁ ŋu, ɯ-rɣi nɯ kɯ-ndɯ-ndɯβ ʑo ŋu.
野棉花生长在田地边缘和树木之间,叶子淡白,有毛,茎很结实,花正面白色,背面紫色,果实成熟后,里面就漏出像棉花一样的东西,种子非常小。
qalarnaftɕɯχa noun
lapin ayant dix trous dans les oreilles. 耳朵上有十个缺口的兔子(故事里).
qale noun
vent. 风.

qale to-βzu (jo-ɣɯt)
风刮起来了

iʑo pɯ-nɤʁaʁ-i tɕe pɯ-scit-i ri, tɯ-mɯ qale ja-ɣɯt tɕe tɤ-nɯɣe-j pɯ-ra
我们在外面晒太阳的时候,风刮起来了,下雨了,我们只好回家了
See: akɯchoʁle
qalekɯtshi noun
rapace. 鹰科,无法定到种.

qalekɯtshi nɯ pɣa kɯ-xtɕi tsa ci ŋu, ɲɯ-nɯqambɯmbjom ɯ-raŋ zɯ, nɤmkha zɯ tɯtshot χsɯ-skɤrma jamar ɯ-stu ku-rɤʑi ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe tsuku kɯ tɕe qale ɯ-kɯ-tshi, tsɯku kɯ tɕe qale ɯ-kɯ-ndza tu-kɯ-ti ŋu, tɕhi tu-ste ŋgrɤl nɯ mɤ-xsi. ɯ-βri nɯ kɯ-pɣi tsa ci ŋu.
|fv qalekɯtshi 是一种比较小的鸟,飞的时候,可以在空中停住三分钟左右,有的人说它在挡风,有的说在吃风,不知道哪一种说法是对的。身子是灰色的。 qalekɯtshi 是一种比较小的鸟,飞的时候,可以在空中停住三分钟左右,有的人说它在挡风,有的说在吃风,不知道哪一种说法是对的。身子是灰色的。
qaliaʁ noun
Etym: glag. aigle. 雕.

qaliaʁ nɯ praʁ ɯ-ŋgɯ zɯ ku-rɤʑi ŋu, ʁnɯ-tɯphu tu, tɯ-tɯphu nɯ thaŋkɤr rmi, ɯʑo ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-ɲaʁ ŋu, ɯ-ʁar nɯ kɯ-wɣrum tɯ-tɯ-snaʁ kɯ-tu tu, qala, βʑɯ, paʁtsa cho ɲaɲa nɯ ra tu-ndze ŋgrɤl. li ci thaŋnaʁ kɯ-rmi ci tu tɕe, kɯ-ɲaʁ ʁɟa ʑo ŋu, nɯ kɯ-cha nɯ ŋu, paʁtsa cho ɲaɲa nɯ phɤri ɲɯ-nɯ-tsɯm cha, ca pjɤ-sat ŋgrɤl. ɯ-mi nɯ ɕɤmiɕtʂɤt fse. mphrɯmɯ pjɯ-re ŋgrɤl tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu ma nɤmkha ɯ-stu ʑo tu-ɕe tɕe ɯ-stu li pjɯ-jɣɤt tɕe ɴɢartɯm pjɯ-ɣɯt ŋu. ɯ-mɲaʁ wuma ʑo mto tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, phɤri ku-ru tɕe qaʑo kɯ ɯ-qe thɤstɯ-rdoʁ pa-lɤt mtɤm tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl. ɕa a-tɤ-ndze tɤ-fka ɯ-qhu tɕe, co a-pɯ-ŋu tɕe chɯ-nɯqambɯmbjom mɤ-cha.
雕栖息在岩洞里,有两种,一种叫|fv thaŋkɤr ,是黑色的,翅膀下面有白点,吃兔子、老鼠、小猪、小羊等。另一种叫|fv thaŋnaʁ ,全身都是黑色的,比较凶,不但可以把小猪和小羊带走,而且能杀死麝香鹿。爪子像铁钩一样。人家说它会算卦,因为它在空中往上直飞,又转回往下直飞。据说它视力很强,能看清对面山上的羊屙的屎有多少颗。如果在山沟里的话,肉吃饱了以后就飞不起来。 thaŋkɤr ,是黑色的,翅膀下面有白点,吃兔子、老鼠、小猪、小羊等。另一种叫 thaŋnaʁ ,全身都是黑色的,比较凶,不但可以把小猪和小羊带走,而且能杀死麝香鹿。爪子像铁钩一样。人家说它会算卦,因为它在空中往上直飞,又转回往下直飞。据说它视力很强,能看清对面山上的羊屙的屎有多少颗。如果在山沟里的话,肉吃饱了以后就飞不起来。
qalpɕa intransitive verb
directional: tɤ- s'ouvrir (feuille de fougère). 展开(蕨苔的叶子)【开反】.

dɤrʁɯ to-qalpɕa
蕨苔展开了
qambalɯla noun
papillon. 蝴蝶.

qambalɯla kɯ rŋgɯ mɤ-fkaβ
蝴蝶盖不住大石包
qambɣo noun
cérumen. 耳垢.
qambrɯ noun
yak. 公牦牛.
qambɯt noun
sable. 沙子.
qamdɯxtsa noun
botte dont le haut est est peau de chevrotain, et le milieu en cuir teint en rouge. 靴筒上部是獐皮子,下部是染成红色的牛皮的一种靴子.
qamdzi noun
Dkarmdzes. 甘孜州.
qame noun
grain de beauté. 黑痔.
qamphoʁ noun
feuille de chêne. 青冈树的叶子.
qamphoʁɕɯrʁaʁ noun
espèce de champignon. 菌子的一种.
qamtɕɯr noun
musaraigne. 尖鼠;鼩鼱.

qamtɕɯr nɯ βʑɯ cho ndʑi-rme ra naχtɕɯɣ, tɕeri qamtɕɯr nɯ ɯ-mtɕhi mɤʑɯ ʑo amtɕoʁ, ɯ-jme xtɯt cho xtshɯm, qamtɕɯr nɯ βʑɯ sɤznɤ khro xtɕi, βʑɯ kɯ tɤ-mthɯm, tɯ-jpu, tɯ-ŋga tɕhi kɯ-tu tu-ndze ŋu ma qamtɕɯr kɯ tɤ-mthɯm kɯnɤ kɯ-tshu ma mɤ-ndze tɕeri tɤ-mthɯm tu-ndze ɯ-qhu ɯ-sta rmbi ɲɯ-lɤt ŋu tɕe ɯ-di wuma ʑo sɤjloʁ tɤ-mthɯm kɤ-ndza mɤ-kɯ-sna ɲɯ-sɤβze cha, tɕe wuma ʑo ŋɤn. tu-mbri tɕe ɯ-skɤt wuma ʑo amtɕoʁ χɕɤβ.
鼩鼱和老鼠的毛一样,但鼩鼱的嘴比较尖,尾巴细而短。鼩鼱比老鼠小得多。老鼠吃肉、衣服、粮食,有什么就吃什么,而鼩鼱只吃肥肉,吃肉之后还在那里撒尿,味道很臭,使得肉不能吃,是很坏的动物。叫起来声音又尖又大。
qamtsɯrmdzu noun
espèce de plante. 植物的一种.
qamtsɯrpɣɤtɕɯ noun
espèce indéterminée. 鸟的一种.
qamɯrwa noun
chauve-souris. 蝙蝠.
qandzɤjo noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

qandzɤjo nɯ si kɯ-mbɤr tsa ci ŋu, ɯ-jwaʁ ndɯβ, ɯʑo tu-mbro cho ɲɯ-jpum mɤ-cha, ɯ-si ngɯt tɕe kɯɕɯŋgɯ tɕe ndʑu ɯ-spa pɯ-ŋu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-ndɯβ tsa ɲɯ-lɤt ŋu tɕe, wɣrum.
|fv qandzɤjo 是一种矮小的树,叶子细小,长不高也长不粗,木质结实,是过去作筷子的材料。开细小的白花。 qandzɤjo 是一种矮小的树,叶子细小,长不高也长不粗,木质结实,是过去作筷子的材料。开细小的白花。
qandzɤjoɕku noun
poireau sauvage. 高山上的野韭菜.

qandzɤjo ɕku nɯ zgoku kɯ-mbro ʑo tu-ɬoʁ ŋu, sɤtɕha kɯ-mɯɕtaʁ tsa tu-ɬoʁ cha. ɯ-mdoʁ pɣi, si kɯ-ndɯβ ɯ-rchɤβ ra tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-qa ri ɯ-zrɤm sɤɣ-ndzoʁ ɯ-stu kɯ-xtɕɯ-xtɕi jpum. ɯ-zrɤm nɯ kɯ-xtshɯm, kɯ-wɣrum ŋu. ɯ-ru tu-tɯ-ɬoʁ ɯ-stu nɯ arɤʑɯʑrɤz, ɯ-ŋgɯ tɕe ɯ-spjɯŋ tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-taʁ tɕe li ɯ-jwaʁ ɲɯ-βze ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ tɕɤr tɕe rɲɟi, ɯ-jwaʁ χsɯm jamar tɤ-ɬoʁ ɯ-qhu tɕe, tɕe ɯ-spjɯŋ ɯ-ŋgɯ ɯ-ku nɯ tɕu ɲɯ-rɯmɯntoʁ ŋu. pha ɯ-phoŋbu nɯ mɤrtsaβ, ɯ-dɯχɯn χɕɤβ. kɤ-ndza sna.
|fv qandzɤjoɕku 生长在高山上,能生长在比较寒冷的地方,是灰色的,一般生长在灌木丛里。长根的部位有点粗。根又细又白。茎长出来的部位有条纹,里面长主心干,在上面又长叶子。叶子细而长。叶子长到两三片时,在顶部开花。全身都是辣的,香味很浓。可以吃。 qandzɤjoɕku 生长在高山上,能生长在比较寒冷的地方,是灰色的,一般生长在灌木丛里。长根的部位有点粗。根又细又白。茎长出来的部位有条纹,里面长主心干,在上面又长叶子。叶子细而长。叶子长到两三片时,在顶部开花。全身都是辣的,香味很浓。可以吃。
qandzi noun
type de sapin. 杉树的一种.
qandʐe noun
ver de terre. 蚯蚓.
nom d'une constellation. 星宿的名字,东边升起来落到西边去.

qandʐe ɯ-jme
蚯蚓星宿
qandʐethɤlwɤɕtʂat noun
riche mais économe. 虽然很富有但是非常节约的人.
qandʐi intransitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- noirâtre, sombre, violacé. 乌;紫.

tɯ-mɯ ko-qandʐi
天很阴(要下雨了)
qandʐi noun
salmonidé. 鲑【猫儿鱼】.

qandʐi nɯ qaɟy ɯ-ngɯz stu kɯ-wxti ŋu, ɯ-ɕɣa tu, ɯ-mtɕhirme tu, kú-wɣ-sqa tɕe ɯ-ɕa ɲɯ-ndʐi mɤ-cha, ɯ-punaŋtɕa tɕhɯtɯɣ ɯ-smɤn ŋu, ʁnɯz ʁnɯz tɯtɯrca tu-ŋke ɲɯ-ŋgrɤl, qaɟy kɯ-fse kɯ-dɤn maŋe, zlawa χsɯmba raŋ tɕe tɯ-ci ɯ-ŋgɯ tɤton lu-ɣi ɲɯ-ŋgrɤl. nɯ lɤ-ɣe ɯ-raŋ mdaʁʑɯɣ pjɯ́-wɣ-sɤtsa tɕe, pjɯ́-wɣ-sat pjɤ-ŋgrɤl. kɯ-wxti kɯ tɯrme ɯ-fsu tu ɲɯ-ŋgrɤl, kɯ-xtɕi nɯ tɯ-tɯ-ɣa jamar ma kɯ-me tu ɲɯ-ŋgrɤl. nɯ kɯnɤ qaɟy kɯ-wxti chɯ-ndze ɲɯ-ŋu.
鲑在鱼当中是最大的一种,有牙齿,有胡须。肉煮不化,其内脏是一种药材,如果牛因喝水而中毒,可以用此解毒。一般是一对一对地游动,没有像其它鱼那么多。到了三月,它们往河流的上游游去,正当这个时候,插下长矛把它杀死。大的和人一样大,小的只有一拃长。鲑可以吃其它比较大的鱼。
qandʑɣi noun
faucon (falco cherrug). 猎隼.

qandʑɣi nɯ kɯ-pɣi ci ŋu, ɯ-ʁar ra zɯmi kɯ-wɣrum tɯ-snaʁ ka tu, ɕa rga, stoʁ ji ɯ-raŋ tɕe ju-ɣi ŋu, qartsɯ tɕe ju-nɯɕe ŋu. kɯrɯ ra kɯ tu-ti-nɯ stu kɯ-mɤku pɯ́-wɣ-mto tɕe, ɯ-mgɯr ɯ-qhu a-pɯ-mto tɕe, tɯ-xpa kɯ-fka tu-kɯ-ti ŋgrɤl, ɯ-xtu kɤ-mto a-pɯ́-wɣ-z-mɤku tɕe kɯ-mtsɯr tu-kɯ-ti ŋɯ-ŋgrɤl. tɯ-jaʁ tɤ-mthɯm tú-wɣ-ndo tɕe pjɯ-ɣi tɕe tɯ-jaʁ pjɯ-qraʁ tɕe tɤ-mthɯm ɲɯ-kɯ-nɯsɯkho ɲɯ-ŋgrɤl.
猎隼是灰色的,翅膀上有白色斑点,爱吃肉,在种胡豆的季节出现,到了冬天就回去。藏民有一种说法,当它第一次出现时,如果先看见它的背部,这一年吃得饱,如果先看见它的腹部就会挨饿。如果你手上拿着肉,它会飞下来,抓破你的手,然后把肉抢走了。
qandʑi noun
étain. 锡.
qanɯ stative verb
directional: kɤ- sombre. 暗,黑(天色).

ʑa qanɯ ɲɯ-ŋu
快要黑了

ko-qanɯ
天黑了
See: sqanɯ
qaɲi noun
taupe. 鼹鼠【田鼠】.

qaɲi nɯ ɯ-mdoʁ cho ɯ-rme nɯ ra βʑɯ kɯ-fse ŋu, ɯʑo ɯ-tshɯɣa nɯ ɯ-mɤlɤjaʁ ra ɲɯ-xtɯt, ɯ-ndzrɯ wuma ɲɯ-mtɕoʁ, ɯ-phoŋbu ɲɯ-tshu, ɯ-jme kɯ-xtɯ-xtɯt kɯ-xtshɯm ci ɣɤʑu, ɯ-ku nɯ βʑɯ kɯ-fse mɯ-ɲɯ-ɤmtɕoʁ, ɯ-rna nɯ ɯ-rme ɯ-ŋgɯ ku-kɯ-raʁ kɯ-fse ci ma maŋe, ɯ-mɲaʁ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɲɯ-ŋu, ɯ-ɕna paʁ ɯ-ɕna tsa ɲɯ-fse tɕe ɲɯ-rko ma sɤtɕha ɯ-pa ɯ-ɕna kɯ ju-sɯ-sloʁ ɲɯ-ra. ɯ-mɤlɤjaʁ kɯ ju-z-rɤβraʁ ɲɯ-ra tɕe ɯ-jroʁ ju-tɕɤt tɕe ɯʑo ju-ɕe pjɯ-tɕhɯt ɲɯ-ra. tɕe ɯ-jroʁ ja-tɕɤt tɕe, ɯʑo tshɯrɟɯn tu-ŋke kɯ-ra nɯ ra ɲɯ-jom. tɕe stonka tɕe sɯjno ɯ-qa, tɤtsoʁ ɯ-qa, tɤ-rɤku ɯ-mat nɯ ra ɲɯ-sɤjti tɕe ɯ-jroʁ ɯ-ŋgɯ nɯ ju-sɯ-mtshɤt, tɕe qartsɯ ɯ-ndza spa ɲɯ-ŋu. qartsɯ tɕe mɯ-tha-ɕkɯt nɯ, ftɕar tɕe tu-ɬoʁ tɕe ɲɯ-saχsɤl. kɯ-sɤmtshɤr nɯ tɤ-rɤku ɯ-mat pa-nɯ-phɯt tɕe, ɯ-ru maka mɤ-kɯ-ɴɢlɯt, mɤ-kɯ-ɤjʁu tu-βze ɲɯ-cha. kɯɕnom nɯ kɤ́-ʑmbɯ-ʑmbraʁ ju-tsɯm ɲɯ-ŋu, stoʁ staχpɯ nɯ ɯ-qiɯ nɯ ɯ-rdoʁ ju-tsɯm ɲɯ-ŋu, ɯ-qiɯ nɯ kɤ́-rqhɯ-rqhu ju-tsɯm ɲɯ-ŋu.
鼹鼠毛色和老鼠一样,它的形状是:四肢短、爪子很锐利,身子很肥,有一条又细又短的尾巴,头不像老鼠的那么尖,耳朵陷在毛里,眼睛很小。鼻子有点像猪的鼻子但比较硬,因为它在地下用鼻子拱土。它用四肢挖土,要挖出一条容得下它身子的通道。通道挖了以后,它经常经过的地方宽一些。到了秋天,它就把草根、人参果的根和粮食储存起来,塞满它的通道,作冬天的食物。冬天没有吃完的,到春天会长出来就可以发现。奇怪的是它摘了庄稼的果实,能做到秆不折断也不弯,穗子连同芒一起带去。胡豆和豌豆有一半只拿颗粒,另一半则连壳一起拿去。
See: qaɲɯɣɲɟɯ
qaɲɯɣɲɟɯ noun
taupière. 鼹鼠洞. See: qaɲi See: ɯ-ɣɲɟɯ
qapar noun
cuon alpinus. 豺.

qapar nɯ khɯna kɯ-fse ŋu, kɯ-pɣi kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ŋu, ɕnɤcat tɯtɯrca tu ɲɯ-ngrɤl, fsapaʁ tu-ndze tɕe, tu-βɟi ɯ-ʑɤrʑɯr tɤ-sŋɯt tu-lɤt tɕe fsapaʁ tu-ndze ɲɯ-ŋgrɤl, fsapaʁ pjɯ-si ɕɯŋgɯ tɕe ɯ-xtu ɯ-ŋgɯ chɯ-ɕe tɕe ɯ-punaŋtɕa chɯ-ɕkɯt ɲɯ-ŋgrɤl. ɯ-mɤlɤjaʁ khɯna ɯ-mɤlɤjaʁ kɯ-fse ɲɯ-ŋu, ɯ-jme khɯna jme staʁ jpum, zoŋzoŋ pa.
豺狗像狗一样,灰里带红色,八九只一起行动,吃牲畜,一边追一边咬住就吃,在牲畜死之前,它钻进牲畜肚子里把内脏吃完。四肢和狗的一样,尾巴比狗的粗,毛茸茸的。
qapɤtɯm noun
silex arrondi. 圆形的燧石.
qapɣɤmtɯmtɯ noun
houppe. 戴胜.

qapɣɤmtɯmtɯ nɯ tɯ-ci ɯ-rkɯ ntsɯ ku-rɤʑi ŋu, tɯ-ci ɯ-ŋgɯ qajɯ ra tu-ndze ŋu, ɯʑo kɯ-xtɕi tsa ci ŋu, ɯ-mtsioʁ mɤ-rɲɟi, ɯ-kɤχcɤl ri ɯ-rme tɯ-mtɕoʁ tu tɕe nɯ ɯ-mtɯ ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu tɕe, tɕe tɤ-mbri tɕe ɯ-mtɯ nɯ ɲɤ-χtɤr kɯ-fse, ɯ-phoŋbu ɯ-muj ra mpɕɤr nɤmbju, ɯ-jme khro mɤ-rɲɟi, ɯ-mi qarŋe tsa ŋu.
戴胜生活在大河边,吃河里的虫子,它身子小,嘴不长,在头顶有一撮毛(羽冠),人家说是它的髻。它每叫一声,就会把羽冠散开一下。身上的羽毛很美丽,有光泽,尾巴不长,脚是淡黄色的。
qapɣo noun
un village de Sarndzu. 沙尔宗的一个村.
qapi noun
silex. 燧石.

qapi nɯ rdɤstaʁ kɯ-wɣrum ŋu, kha znde ɣɯ ɯ-kɤχcɤl kɯ-ɤmtɕoʁ zɯ ɲɯ́-wɣ-ta ŋgrɤl tɕe βzɯrtɕoʁ ɲɯ-rmi. tɯ-ji kɯ-wxti ɣɯ ɯ-χcɤl ɲɯ́-wɣ-ta ɲɯ-ŋgrɤl tɕe, nɯ tɕu tɕe ʑaŋɬa ɲɯ-rmi. tɕe qapi nɯ ɯ-taʁ tɕaʁmɤr pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe smɯtɕɣom tu-ɬoʁ ŋgrɤl tɕe kɯɕɯŋgɯ βʁɯz smi ɯ-sɤ-sɯ-mɟa nɯ qapi cho tɕaʁmɤr ni kɯ tú-wɣ-sɯ-βzu-nɯ pjɤ-ŋu. smi kɯ-me tɕe tɯrme tɯ-ndzɤtshi kɤ-βzu mɤ-khɯ tɕe kɯɕɯŋgɯ qapi nɯ wuma ʑo kɯ-ʁzi pjɤ-ɕti.
|fv qapi 是一种白石头,这种石头放在屋顶的四角上,这时候叫|fv βzɯrtɕoʁ 。有人会把它放在最大的田地中间,这时候叫|fv ʑaŋɬa 。在白石头上打火镰就会迸出火星。过去,引燃火绒的就是白石头和火镰。没有火,人们就不能做饭,所以过去白石头是非常重要的一个东西。 qapi 是一种白石头,这种石头放在屋顶的四角上,这时候叫 βzɯrtɕoʁ 。有人会把它放在最大的田地中间,这时候叫 ʑaŋɬa 。在白石头上打火镰就会迸出火星。过去,引燃火绒的就是白石头和火镰。没有火,人们就不能做饭,所以过去白石头是非常重要的一个东西。
qapi noun
une espèce de cerisier. 野樱桃的一种.

qapi nɯ si kɯ-mbɯ-mbro ci ŋu, ɯ-ru wuma ɲɯ-jpum mɤ-cha, ɯ-ru ɯ-rtaʁ nɯ ra ɯ-mdzu kɯ-χɕu kɯ-jpum ʑo tu, ɯ-jwaʁ mɤ-jndʐɤz, kɯ-ɤrtɯm tsa ŋu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mat tha-βzu tɕe, kɯβde kɯmŋu jamar tɯtɯrca ku-ndzoʁ, ʑakastaka nɯ-jɯ kɯ-xtshɯm tɯ-ka tu. qapi zgo kɯ-mbro tsa kɯ-mbɤr tsa aʁɤndɯndɤt tu-ɬoʁ cha.
野樱桃长得很高,但树干不是很粗,树干和树枝上都长有又尖又粗的刺,叶子不大,呈圆形。开白花。结果的时候,四五个结在一起,每一个都有细小的茎。山上山下都可以生长。
qaprɤftsa noun
mille patte. 蜈蚣.
qaprɤkhɯsloŋ noun
Arisaema consanguineum. 天南星.

qaprɤkhɯsloŋ nɯ sɯjno ci ŋu, kɯ-mɤku ɯ-ru kɯ-jpum ʑo tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-taʁ tsa ri tɕe, ɯ-jwaʁ ɲɯ-ɬoʁ, ɯ-jwaʁ ɯ-sɤɣɬoʁ tɯ-ldʑa ma me, ɯ-mat nɯ jima ɯ-mat cho naχtɕɯɣ, thɯ-tɯt tɕe chɯ-ɣɯrni ŋu. ɯ-qa nɯ kɯ-ɤrtɯm ɲɯ-βze ŋu, sɤndɤɣ.
天南星是一种植物。首先,长出一根粗壮的茎,长了一段后,才开始长出叶子,长叶的枝只有一根,果实像玉米果实一样,成熟了就变红。根是圆形的。有毒性。
qaprɤsi noun
une espèce de chêne. 槲栎的一种.
qapri noun
Etym: sbrul. serpent. 蛇.

qapri ɯ-χsjɯβ chɤ-βde
蛇脱皮了
See: tɕhɯχpri
qapribɯxsi noun
serpent géant. 巨蛇.
qaprilu noun
année du serpent. 蛇年.
qaprimdʑu noun
une composée. 【剪刀菜】.

qapri mdʑu nɯ sɯjno ɯ-zrɤm ra kɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ nɯ ra kɯ-ɤrŋi ɯ-ŋgɯz kɯ-pɣi ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ qapri mdʑu ɯ-tshɯɣa ɲɯ-fse, ɯ-mɯntoʁ nɤmkha mdoʁ ŋu, pjɯ́-wɣ-qlɯt tɕe ɯ-lu tu. fsapaʁ ra kɤ-ndza rga-nɯ, tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna.
剪刀菜是根部不发达的植物,茎和叶子绿里带有灰色,叶子的形状像蛇的舌头,花是天蓝色的。折断的时候有乳汁。牲畜喜欢吃,人不能吃。
qapɯ intransitive verb
directional: nɯ- tomber en friche. 变成荒地.

tɯ-ji ra ɲɤ-qapɯ-nɯ
田地变成荒地
qar stative verb
tabou. 禁忌的地方.

ki sɤtɕha ɲɯ-qar
这个地方是禁忌

si kɤ-phɯt mɤ-βdi, sɤtɕha kɤ-lɣa mɤ-βdi. tɯ-ŋgo ɲɯ-sɤβze ɲɯ-ŋgrɤl, tu-kɯ-ɕɯngo ɲɯ-ŋu.
(在那种地方)砍树是不好的,挖地是不好的。这样会令人得病
qarcɯm stative verb
directional: thɯ- s'assombrir (ciel). 天阴.

tɯ-mɯ chɤ-qarcɯm
天阴了
Syn: qanɯ See: sqarcɯm
qarɤt noun
râteau. 耙子.
qarɣe noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

qarɣe nɯ si ci ŋu, khro mɤ-mbro, ɯ-ru nɯ kɯ-ɣɯrni ɯ-ŋgɯ ri kɯ-qarŋe tsa ŋu, ɯ-ru nɯ ndoʁ, χɕitka tɕe kɯmaʁ si ra ɕɯŋgɯ ɯ-jwaʁ ɲɯ-lɤt ɕɯŋgɯ ɲɯ-rɯmɯntoʁ ŋu. ɯ-ru cho ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-dɯχɯn mnɤm, ndzɤtshi ɯ-cu kɤ-nɯlɤt sna
|fv qarɣe 是一种树,长的不高,树干红里带黄,木质很脆。到了春天,开花时间比其他树早,甚至在自己出叶之前开花,树干和花都有香味,可以用来作香料。 qarɣe 是一种树,长的不高,树干红里带黄,木质很脆。到了春天,开花时间比其他树早,甚至在自己出叶之前开花,树干和花都有香味,可以用来作香料。
qarɣɤpɤt noun
une plante. 【鹿茸花】.

qarɣɤpɤt nɯ, zgo wuma ʑo kɯ-mbro, sɤtɕha kɯ-ɣɤndʐo ɯ-pɕoʁ tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-zrɤm mɯ́j-wxti, ɯ-ru ɯ-ŋgɯ qhoʁsjɯβ ɲɯ-ŋu, ɯ-ru ɯ-taʁ ɯ-jwaʁ ɲɯ-ɬoʁ tɕe, nɯ ɯ-rchɤβ ri ɯ-mɯntoʁ tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu. ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ nɯ ra ɯ-rme rsɯβrsɯβ ʑo ɲɯ-pa, ɯ-jwaʁ cho ɯ-ru kɯ-ɤɣrɤɣrum ɲɯ-ŋu, ɯ-rme nɯ kɯ-pɣi ɲɯ-ŋu, ɯ-mɯntoʁ tɯ-rdoʁ tɯ-rdoʁ ɲɯ-ŋu, ɯ-mɯntoʁ ɯ-rqhu nɯ li ɯ-rme rsɯβrsɯβ ɲɯ-pa, ɯ-rqhu nɯ pɯ-ɴɢaʁ tɕe, ɯ-mɯntoʁ wuma ʑo kɯ-qarŋe ɲɤ-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-wxti, kɯ-ɤrtɯ-rtɯm ɲɯ-ŋu, wuma ʑo ɲɯ-mpɕɤr.
鹿茸花生长在高山上,比较寒冷的地方里。根不大,茎是空心的,茎上长叶子,叶子和茎的中间长花。茎和叶子看起来毛茸茸的,茎和叶子带有一点白色,毛是灰色的,叶子是一朵一朵地长出来,花的外层也是毛茸茸的,外层剖开时,就开黄色的花,花很大,圆形,非常美。
qarɣɯ noun
rosacée. 蔷薇科的一种.

qarɣɯ nɯ si ci ŋu wuma sthɯci mɤ-mbro, ɯ-mdzu wuma ʑo jaʁ mtɕoʁ, ɯ-mdzu ɯ-kɤχcɤl ŋgɤɣ ʑo ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-ndɯβ tsa kɯ-ɤrtɯm ŋu, ɯ-jwaʁ βzɯr nɯ ra ɯ-mdzu kɯ-fse tu, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɣɯrni tu kɯ-wɣrum tu, ɯ-mat nɯ pɣa ra kɯ tu-ndza-nɯ ŋu ma nɯ ma ɯ-kɯ-ndza me
|fv qarɣɯ 是一种树,长得不怎么高,刺长得又厚又尖锐,刺的顶端还有钩,叶子小而圆,边缘还有小刺,花有的是红色的,有的是白色的。果实只有鸟吃,其他动物都不吃。 qarɣɯ 是一种树,长得不怎么高,刺长得又厚又尖锐,刺的顶端还有钩,叶子小而圆,边缘还有小刺,花有的是红色的,有的是白色的。果实只有鸟吃,其他动物都不吃。
qarma noun
crossoptilon. 马鸡.

qarma nɯ ʁnɯ-tɯphu tu, kɯ-ɲaʁ ci tu, qarma ɲaʁ rmi, tɕe kɯ-wɣrum ci tu, qarmaɣrum rmi. qarma nɯ ɯ-ku ɲaʁ, ɯ-mɲaʁ ɯ-rkɯ nɯ ɣɯrni, ɯ-rna nɯ ɯ-rme ɯ-ŋgɯ ku-raʁ ʑo ŋu, kɯ-ɤrqhi ju-kɯ-ru mɤ-saχsɤl, ɯ-jme rɲɟi, qarmaɲaʁ nɯ ɯ-ʁar ɯ-ku ɲaʁ, ɯ-jme ɯ-kɯ-ɲaʁ dɤn, ɯ-mi qarŋe. qarmaɣrum nɯ kɯmaʁ ra naχtɕɯɣ, ɯ-ʁar lonba wɣrum, ɯ-jme ɯ-kɯ-ɲaʁ rkɯn. ɯ-mi li kɯ-qarne ŋu. sɯŋgɯ wuma ʑo ku-rɤʑi-ndʑi ɕti. nɯ-ɕpaʁ tɕe, qarma kɯβdɤsqi kɯmŋɤsqi jamar tɯtɯrca co zɯ kɯ-nɯci pjɯ-ɣi-nɯ ŋgrɤl. qarma nɯ pɣa kɯ-wxti ci ɕti tɕe, tɯ-rdoʁ kɯ sqamŋu tɯ-rpa jamar kɯ-zɣɯt tu, ɯ-ŋgɯm kɯnɤ kɯmpɣa ŋgɯm sɤz wxti, qajɯ cho sɯmat ra tu-ndze ɲɯ-ŋu, tɤ-rɤku ra li ɣɯ-tu-ndze ngrɤl. tu-mbri tɕe, ɯ-mtɕhi tu-mbri ɯ-rca ɯ-mphɯz kɯnɤ tu-mbri ŋu, xɕiri kɯ tu-ti tɕe, `a-pi qarma ɯ-ɕa mɯm ri, tɯ-sɤtɕha ɲɯ-kɯ-sɯ-spɤr ŋu' tu-ti ɲɯ-ŋgrɤl ma qarma lɤ-zo tɕe xɕiri kɯ ɯ-mke ku-ndɤm tɕe mɯ-ɲɯ-te tɕe, qarma ɲɯ-nɯqambɯmbjom tɕe phɤri ʑo ku-nɯɕe tɕe xɕiri tɤrcɯrca ku-tsɯm ɲɯ-ŋgrɤl, xɕiri kɯ nɯ kɯnɤ mɯ-ɲɯ-te tɕe núndʐa nɯ tu-ti ɲɯ-ŋu.
马鸡有两种,一种是黑色的,叫黑马鸡(蓝马鸡),另一种是白色的,叫白马鸡。马鸡的头是黑色的,眼睛周围有一圈是红色的,耳朵陷在羽毛里,从远处看不清楚,尾巴长。黑马鸡的翅膀顶端是黑色的,尾巴非常黑,脚是黄色的。白马鸡其它部位和黑马鸡一样,只是翅膀全白,尾巴黑羽毛少一些,脚也是黄色的。两种都生活在森林深处。口渴的时候,就四五十只一起下到山沟边来喝水。马鸡是一种比较大的鸟,一只都有十五斤左右,蛋也比鸡蛋大。它喜欢吃虫子和野果,也会来偷吃粮食。叫起来的时候,嘴和尾巴都发出声音。据说黄鼠狼说:“虽然马鸡哥哥的肉好吃,但是它会使你离开自己的家乡”。因为马鸡着地时,黄鼠狼把它的脖子抓住不放,马鸡会飞到对面的山上,也会把黄鼠狼带到那边去,黄鼠狼也还是不放,所以就有这样的说法。
qarmaɣrum noun
faisan (crossoptilon crossoptilon). 白马鸡.
qarmami noun
plumes rouges de crossoptilon. 马鸡的红羽毛.
qarmamtshalu noun
une plante. 植物的一种.

qarma mtshalu nɯ sɯjno ci ŋu, mtshalu cho naχtɕɯɣ, tɕeri ɯ-mdoʁ nɯ afsoʁŋgi, ɯ-rme kɯ-xtɕɯ-xtɕi tu ri mɤ-sɤmtsɯɣ, kɤ-ndza sna. qarma mtshalu kɤntɕhɯ-tɯphu tu tɕe, tɯtɯphu nɯ ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mat tha-βzu tɕe, kɯ-rɲɟi tsa chɯ-βze tɕe, thɯ-fka tsaʁ tɕe, kú-wɣ-ndo tɕe ɲɤ-mboʁ ŋu. ɲɤ-mboʁ tɕe ɯ-rdoʁ pjɯ-nɯɬoʁ, ɯ-fkɯm rʁoʁ ʑo tu-ti tɕe lo-rʁɯrʁu ŋu. tɯrme nɯɕɯmɯma ʑo tu-kɯ-sɤmbrɯ nɤ qarma mtshalu tu-sɤrmi-nɯ ŋgrɤl
|fv qarma mtshalu 是一种植物,和荨麻一样,但颜色浅一些,虽然有一些毛,但不蜇人,有几种|fv qarma mtshalu 可以吃。其中一个开白花,结果实的时候,果实有点长,结得饱满时,用手一摸就会突然破掉,滑漏出种子,种子的壳就会卷起来。突然生气的人,人们说他是|fv qarma mtshaluqarma mtshalu 是一种植物,和荨麻一样,但颜色浅一些,虽然有一些毛,但不蜇人,有几种 qarma mtshalu 可以吃。其中一个开白花,结果实的时候,果实有点长,结得饱满时,用手一摸就会突然破掉,滑漏出种子,种子的壳就会卷起来。突然生气的人,人们说他是 qarma mtshalu
qarmaɲaʁ noun
faisan (crossoptilon auritum). 蓝马鸡.
qarndɯm intransitive verb
directional: nɯ- trouble (eau). 混浊.

tɯ-ci ɲɯ-qarndɯm
水是浑浊的
qarŋe intransitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- jaune. 黄.

βlama ɯ-ŋga nɯ kɯ-qarŋe ɲɯ-ŋu
喇嘛的衣服是黄色的

koxtɕɯn kɯ-qarŋe
黄色的丝缎
qarŋɯrŋe stative verb
jaune foncé. 深黄色. See: qarŋe Ant: aqarŋɯrŋe
qartsɤβ noun
récolte. 秋收.
qartshaʁrɯ noun
ramure de cerf. 鹿角.
qartshaz noun
cerf. 鹿.

qartshaz nɯ ruŋgu ku-rɤʑi ŋu, sŋo ɯ-ŋgɯ zɯ ku-rɤʑi, mbro kɯ-fse kɯ-wxti ŋu, ɯ-rme nɯ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr kɯ-qarŋe kɯ-fse ŋu, kɯ-wxti ɕasca nɯ ɯ-ʁrɯ sqarcɤt kɯ-tu tu ɲɯ-ŋgrɤl, mɤʑɯ ɯ-ʁrɯ tɯ-ldʑa ma kɯ-me tu ɲɯ-ŋgrɤl, nɤrwɯ ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, nɯnɯ qartshaz ɕawu rambɯm ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, ma kɤ-mto rkɯn. kɯ-xtɕi kɯ tʂɯɣlaʁ nɯ dɤn, zgo zɯ ʁɟa ku-rɤʑi, kɯ-rɯndzɤtshi cho tɯ-rmɯkha rndzɤkɤŋe kɤ-ɣe tɕe ku-ɬoʁ ɲɯ-ŋgrɤl, wuma ʑo ku-rɯndzaŋspa, sɯjno tɯ-tɯkɯr ɲɯ-nɯ-phɯt tɕe, ci ɲɯ-nɤrɯra ku-ŋgrɤl, ɯ-qataʁrɯ nɯ nɯŋa ɯ-qataʁrɯ fse. ɯ-mɤlɤjaʁ nɯ mbro ɯ-mɤlɤjaʁ fse, ɯ-jme kɯ-xtɕɯ-xtɕi ma me, ɯ-rna nɯ nɯŋa ɯ-rna fse, ɯ-mtɕhi nɯ nɯŋa ɯ-mtɕhi tsa fse. ɕɤŋɯ raŋ tɕe qartshaz phu nɯ zgo kɯ-mbro zɯ tu-ɕe tɕe nɯ tɕu chɯ-ɣɤwu tɕe, kɯ-kɯ-ɤmɯmtshɤm ɣɯ qartshaz mu nɯ ju-ɣi-nɯ ra ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe nɯ thɯ-awɤwum-nɯ tɕe qartshaz ɕaphu nɯ kɯ pjɯ-fskɤr tɕe nɯ tɕu ku-je tɕe tɯ-ci tɯ-mɯm mɯ-pjɤ-sɯ-tshi ɲɯ-ŋgrɤl, nɯ tɕu tɕe ɯ-sŋi kɤrtsi ʑo ku-z-rɤʑi, tɕe qartshaz mu nɯ ra ɲɯ-ɕpaʁ-nɯ, tɕe tɯ-ci tshi ɯ-raŋ nɯ ku-naχthɤβ tɕe tu-nɯphu ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl. ɯ-ʁrɯ nɯ smɤn ŋu, tu-ɕaŋ ɕɯŋgɯ tɕe, ɯ-rme sɯβ-sɯβ tu raŋ tɕe mpɯ, tɤ-ɕaŋ tɕe kɯ-rkɯ-rko ŋu, staχpɯ kɤ-phɯt ɯ-raŋ tɕe ʁrɯ tu-ɕaŋ ŋu, tɕe lu-nɯ-βde ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl, ɯ-ʁrɯ na-nɯ-βde tɕe, tɯ-rdoʁ ɲɯ-nɯ-βde ma tɯ-tɕha tɯtɯrca ɲɯ-nɯ-βde mɯ́j-ŋgrɤl. ɯ-sni ɯ-se nɯ smɤn stu kɯ-ʑru ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl.
鹿生活在高山上,在高山羊角花的树林里,有马那么大,毛是红里带黄的。大公鹿有的长十八支叉形角,还有的只有一只角的。据说(十八支角)是宝贝,叫作|fv ɕawu rambɯm ,很罕见。一般小鹿有十二支角,这种比较多。鹿一直生活在高山上,到了黄昏,太阳落山(阴影出现)的时候,它就出来觅食和进行其它活动。它非常谨慎,每吃一口草就要左右张望一下。蹄子像牛蹄子一样,四肢像马的一样,只有很小的尾巴,耳朵和嘴巴像牛的一样。发情的时候,公鹿到山的最高处,在那边叫喊,所能听到叫声的母鹿就会往它的方向来。在它们聚集以后,公鹿就会在它们周围绕一圈,不让它们离开,而且一口水都不让它们喝,让它们在那里待数天。母鹿很渴,喝水时公鹿就乘机交配。鹿角是药材,老了之前,毛茸茸的时候,是软的,老了就变硬。据说在割豌豆时鹿角就会老掉,鹿角掉落时,每次只掉一只,不会同时掉一对。据说鹿心脏的血是一种很有疗效的药材。 ɕawu rambɯm ,很罕见。一般小鹿有十二支角,这种比较多。鹿一直生活在高山上,到了黄昏,太阳落山(阴影出现)的时候,它就出来觅食和进行其它活动。它非常谨慎,每吃一口草就要左右张望一下。蹄子像牛蹄子一样,四肢像马的一样,只有很小的尾巴,耳朵和嘴巴像牛的一样。发情的时候,公鹿到山的最高处,在那边叫喊,所能听到叫声的母鹿就会往它的方向来。在它们聚集以后,公鹿就会在它们周围绕一圈,不让它们离开,而且一口水都不让它们喝,让它们在那里待数天。母鹿很渴,喝水时公鹿就乘机交配。鹿角是药材,老了之前,毛茸茸的时候,是软的,老了就变硬。据说在割豌豆时鹿角就会老掉,鹿角掉落时,每次只掉一只,不会同时掉一对。据说鹿心脏的血是一种很有疗效的药材。
qartshɤɕku noun
oignon. 葱的一种.

qartshaɕku nɯ ruŋgu kɯ-mbro ɣɯ tɕhɯtoʁ ku tsa tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, ɯ-tshɯɣa nɯ ɕkɤtshoŋ cho ɲɯ-naχtɕɯɣ, ɯ-ru maŋe, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤlɯlju tɕe qhoʁsjɯβ ɲɯ-ŋu, ɯ-tho ɣɤʑu, ɯ-qa li ɯ-rqhu kɤntɕhɯ-tɤlɤβ ɣɤʑu. ɯ-dɯχɯn wuma ɲɯ-mɯm.
|fv qartshɤɕku 生长在高山的水草地里,形状和葱子(即通常说的“野葱”)一样,没有茎,叶子是空心的、圆柱形的。有花梗。根也有很多层皮。味道很香。 qartshɤɕku 生长在高山的水草地里,形状和葱子(即通常说的“野葱”)一样,没有茎,叶子是空心的、圆柱形的。有花梗。根也有很多层皮。味道很香。
See: qartshaz
qartshɤndʐi noun
peau de cerf. 鹿皮. See: qartshaz See: tɯ-ndʐi
qartshi noun
cigale; criquet. 蝉;蟋蟀.

qartshi nɯ sɯjno ŋgɯ, tɤ-rɤku ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ŋu, tɤ-rɤku tu-ndze ŋgrɤl, qartshi nɯ ɯ-ʁrɯ tu, ɯ-mɲaʁ kɯ-wxtɯ-wxti ŋu, χɕɤlmɯɣ tɤ-kɯ-nɯ-ta ʑo fse, ɯ-ku xtɕi tsa ɯ-phoŋbu wxti, ɯ-mi kɯ-wxti ʑo tu, ɯ-mɤpɤl ɲɯ-zɲɟa, ɯ-ʁar mba, ɯ-rʑɯɣ tu, tɤ-ŋke tɕe kɯ-ɤrqhi ʑo ju-mtsaʁ cha, ɯ-ʁar kɯ-dɤn kɤ-ntɕhoz mɤ-ra.
蟋蟀生活在草丛和庄稼里,吃庄稼。蟋蟀有触角,眼睛很大,好像戴了眼镜一样。头小,身子大。有很大的脚,爪子抓东西很稳,翅膀很薄,有褶皱。走动时,可以跳到较远的距离,翅膀起不了很大的作用。
qartsɯ noun
hiver. 冬天.

qartsɯ kɤ-ndzoʁ
冬天开始了
qartsɯmɤftɕar adverb
toute l'année. 一年四季. See: qartsɯ See: ftɕar
qartsɯɲaʁ noun
hiver très froid. 寒冬腊月.
qartsɯχtu noun
cérémonie bouddhique de l'hiver. 在冬天举行的一种佛教活动.
qarwoʁ noun
récipient en terre. 沙锅.

qarwoʁ nɯ tɤ-rcoʁ kɯ tɤ-kɤ-sɯ-βzu ŋu, kɯɕɯŋgɯ tɕe rgargɯn ra ɣɯ nɯ-tʂha ɯ-sɤ-ta pjɤ-ŋu, ɯ-mŋu ri ɯ-mtɕhi tu tɕe tʂha pɯ́-wɣ-rku tɕe mɤ-jit. qarwoʁ ɯ-ŋgɯ tʂha ŋotɕu tɤ-ala tɕe thɯ́-wɣ-nɯmɟa kɯnɤ pjɯ-mbuz pjɤ-ŋu, ʑaʑa ʑo tɤ-ala mɯ-pjɤ-ʑi tɕe tɯrme ɯ-ro kɯ-ŋgɤr ɯ-mbrɯ ʑa mɤ-kɯ-ʑi nɯ ra qarwoʁ tu-sɤrmi-nɯ tu-ŋgrɤl.
|fv qarwoʁ 是用泥捏成的,过去是专门给老年人熬茶的,开口呈嘴形,倒茶时不会洒。|fv qarwoʁ 里的茶一旦烧开了,即使把它从火边移开仍然要溢出来,开个不停,所以人们把脾气暴躁的人说成是|fv qarwoʁqarwoʁ 是用泥捏成的,过去是专门给老年人熬茶的,开口呈嘴形,倒茶时不会洒。 qarwoʁ 里的茶一旦烧开了,即使把它从火边移开仍然要溢出来,开个不停,所以人们把脾气暴躁的人说成是 qarwoʁ
qaʁ transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- directional: _ enlever la peau. 剥皮.

nɤ-ŋga nɯ-qaʁ
你脱衣服吧

sɯrqhu pɯ-qaʁ
你剥树皮吧

ɯ-ndʐi nɯ-qaʁ
你剥它的皮子吧

skɤmndʐi pɯ-qaʁ-a
我剥了牛皮

ɲchɣaʁ tɤ-qaʁ-a
我剥了白桦树皮(往上剥)

directional: nɯ- rejeter. 排挤;当外人.

aʑo ɲɯ-kɯ-qaʁ-a ɲɯ-ŋu
你把我当外人
qaʁ noun
bêche. 锄头.
qase noun
corde en peau. 皮条.
qatɯkɯr noun
mauvais conseils. 反面教育. See: znɯqatɯkɯr
qawɤr Variant: qawɯwɤr intransitive verb
directional: tɤ- s'ouvrir (champignon). 展开(菌子)【开反】.

tɤjmɤɣ to-qawɤr
蘑菇展开了
qawoʁ noun
grotte. 洞.
qawɯz noun
edelweiss. 火绒草.

qawɯz nɯ sɯjno kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu, sɯjno ɯ-jwaʁ nɯ ra ɯ-rme kɯ-tu, kɯ-jaʁ kɯ-fse ci ŋu. ɯ-mɯntoʁ ɯ-jwaʁ ɯ-ru lonba ʑo kɯ-wɣrum ŋu, tɕe ɲɯ́-wɣ-sɯɣ-rom tɕe, tú-wɣ-rŋu, tɕe tɯ-ɕke ta-ʑa tɕe, pjɯ́-wɣ-nɤtar tɕe pɯ-ndɯβ tɕe srɯn kɯ-fse ɲɯ-ɤndɯndo ŋu tɕe, ɯnɯ qawɯz ŋu tɕe, tɕaʁmɤr tɤ́-wɣ-lɤt tɕe, ɯ-smi sɤ-mɟa ŋu. tɕaʁmɤr kɤ-lɤt tɕe, qawɯz tɯ-snaʁ cho qapi ni tɯ-tɯ-ndo kú-wɣ-βzu tɕe tɯ-jaʁ ntsi kɯ tɕaʁmɤr pjɯ́-wɣ-sɯ-lɤt tɕe, qapi cho qawɯz ni ndʑi-ɕnɤz nɯtɕu tɕaʁmɤr pjɯ́-wɣ-lɤt, tɕe qapi ɯ-taʁ smɯtɕɣom tu-ɬoʁ tɕe, qawɯz ɯ-taʁ smi nɯ tu-nɯt ŋu. kɯɕɯŋgɯ tɕe smi kɤ-sɯ-βzu nɯ tu-stu-nɯ pjɤ-ŋu, tham tɕe nɯ kɯ-ntɕhoz me.
火绒草是一种矮小的植物,叶子长有毛,有点厚。花、叶子和茎都是白色的。晒干了以后,干炒到开始焦黄时就用细条抽打,打细了以后就像棉花一样连在一起,这也是火绒草。打火镰时,是用来引火的东西。打火镰时,把燧石和一小块火绒草一起拿在手上另一只手拿着火镰,打在燧石和火绒草的一角,燧石上迸出火星,火绒草就会着火。过去取火就是这样的,现在没有人用这种方法了。
qaʑmbri noun
plante grimpante. 藤子.

qaʑmbri nɯ tɯ-mbri kɯ-fse kɯ-rɲɟɯ-rɲɟi tɕe ɯ-rtsɤɣ raŋri ɯ-mɯntoʁ cho ɯ-jwaʁ ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-jwaʁ ɯ-mdoʁ ldʑaŋnaʁ ŋu. ɯ-mɯntoʁ tshanlaŋ kɯ-fse kɯ-qarŋe ŋu
藤子长得像绳子一样,很长,分节长叶开花。叶子呈深绿色,花像铃铛一样,呈黄色
qaʑo noun
Etym: gjaŋ. mouton. 绵羊.
qaʑolu noun
année du mouton. 羊年.
qɤr transitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- directional: tɤ- choisir. 挑选.

stoʁrɣi thɯ-qar-a
我选了胡豆种子

jaŋjy nɯ-qar-a
我选了土豆

pɯ-kɯ-tsɣi cho mɤ-kɯ-tsɣi nɯ-qar-a
我选出了没有烂的
See: sɤqɤrle See: nɯndzɤqɤr See: ʑɣɤqɤr
qɤt transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- séparer. 分开.

mbro jla nɯ-qɤt
你把马和犏牛分开

a-mi nɯ-qat-a
我把脚分开了

a-kɤrme pɯ-qat-a
我分了头发

a-ŋga nɯ-qat-a
我把衣服解开了(由两边分)
Syn: sɤqɤrle See: ɴɢɤt See: tɤqɤt
qha transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- s'énerver, détester. 生气;讨厌.

hajtsu qhe-a
我讨厌黑椒

jiɕqha nɯ kɯ nɯ ɲɯ-ti ɲɯ-qhe-a
那个人说了这个,我很讨厌

ɲɯ-ta-qha
我讨厌你

ma-tɤ-tɯ-qhe
你不要讨厌他

tɤrkoz pɯ-maʁ, ma-tɤ-tɯ-qhe
他不是故意的,你不要讨厌他

smi kɯ tɯ-ci ɲɯ-qhe
火讨厌水

khɯna kɯ lɯlu ɲɯ-qhe
狗讨厌猫

tɯ-ci kɤ-lɤt ɲɯ-qhe
他讨厌灌水

tɯ-ci ɕɯ-kɤ-ru ɲɯ-qhe
他讨厌去背水
Ant: nɯrga
qhajŋgɯ noun
voie d'eau du moulin. 磨坊引水槽.

qhajŋgɯ nɯ ɕoŋtɕa kɯ-wxti ʑo chɯ́-wɣ-phɯt tɕe chɯ́-wɣ-nɯrtaʁ chɯ́-wɣ-nɤrqhu tɕe ɯ-rqhioʁ chɯ́-wɣ-tɕɤt tɕe βɣa ɯ-lɤcu chɯ́-wɣ-tshoʁ tɕe ɯ-ŋgɯ tɯ-ci chɯ́-wɣ-sɯ-ɣe tɕe tɕhɯŋkhɤr ɯ-taʁ chɯ́-wɣ-sɯ-lɤt ɯ-spa ŋu
|fv qhajŋgɯ (是一种引水槽)。把一棵大树砍下,砍掉枝桠,刨去树皮然后挖一道槽,然后装在磨坊上,引水通过槽冲转水车。 qhajŋgɯ (是一种引水槽)。把一棵大树砍下,砍掉枝桠,刨去树皮然后挖一道槽,然后装在磨坊上,引水通过槽冲转水车。
qhaqhu noun
derrière la maison. 房子的后面. See: kha
qharu noun
regard en arrière. 回头. See: nɤqharu See: See: ru1
qhaχɕu noun
vantardise. 炫耀.

qhaχɕu ma-tɤ-tɯ-βze
你不要炫耀
See: rɯqhaχɕu See: nɯqhaχɕu
qhɤjmbaʁ noun
Rumex sp.. 酸模.

qhɤjmbaʁ nɯ kha ɯ-rkɯ ra tɯ-ɣli kɯ-dɤn ɣɯ sɤtɕha pɕoʁ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-tshɯɣa nɯ ŋɤnɯkɯmtsɯɣ cho naχtɕɯɣ, tɕeri qhɤjmbaʁ ɯ-jwaʁ nɯ mba ɯ-rme me, arŋi, qhɤjmbaʁ ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, tɯ-rtsɤɣ tɕe ci ntsɯ ɯ-jwaʁ ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-ru tɤ-ari ɯ-jija ɯ-jwaʁ tu-xtɕi ŋu. ɯ-ru ɯ-stɤt tɕe, ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt. ɯ-mɯntoʁ aɣɯrnɯɕɯr. ɯʑo ɯ-ru nɯ kɯ-wxti nɯ tɯrme fsu jamar tu, nɯ maʁ nɤ tɤ-mthɤɣ fsu jamar ma me, paʁndza sna ma tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna. ɯ-di mɤ-χɕɤβ. qhɤjmbaʁ li ci tɯ-tɯphu tu tɕe, kɯmaʁ ra naχtɕɯɣ tɕeri ɯ-jwaʁ rɲɟi cho jaʁ, mpɯ, tɯrme kɤ-ndza sna. ɯ-jwaʁ ɯ-sɤɣ-ndzoʁ nɯ tɕu ɯ-ru cho ɯ-pɤrthɤβ nɯ tɕu, tɯ-ci kɯ-fse kɯ-ɤrɤmtʂɯmtʂaj tu, ɯ-ru jpum tsa tɕe mpɯ.
酸模生长在房子旁边,肥料比较多的地方,叶子的形状和红青椒的相同,但是酸模的叶子比较薄,没有毛,是绿色的。|fv qhɤjmbaʁ 的茎上每一节都长叶子。随着茎的长高,叶子就变小。茎的顶端开花。花是淡红色的。茎可以长到一个人那么高,但一般的只长到人的腰部那么高。可以喂猪,人不能吃。味道不浓。还有一种|fv qhɤjmbaʁ ,其他(部分)和(前一种)一样,就是叶子比较长,比较厚,嫩,人可以吃。在茎上长叶子的部位之间,有一种粘液。茎粗而嫩。 qhɤjmbaʁ 的茎上每一节都长叶子。随着茎的长高,叶子就变小。茎的顶端开花。花是淡红色的。茎可以长到一个人那么高,但一般的只长到人的腰部那么高。可以喂猪,人不能吃。味道不浓。还有一种 qhɤjmbaʁ ,其他(部分)和(前一种)一样,就是叶子比较长,比较厚,嫩,人可以吃。在茎上长叶子的部位之间,有一种粘液。茎粗而嫩。
qhɤndɤpa numeral
dans trois ans. 三年以后.
qhɤndi numeral
dans trois jours. 大后天.
qhɤtɯɣ noun
bâton qui sert à caler la porte. 关上门后,在地上斜顶住门的木棒.
qhi stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ-
difficile à dompter (cheval). 难以驯服的马.
insolent. 放肆.
qhinɤqhi ideophone.3
bruit d'essoufflement. 形容气喘吁吁的样子.

a-fkur ɲɯ-rʑi tɕe, qhjinɤqhji ʑo tɤ-tɯt-a pɯ-ra
因为我背的东西太重,所以有点气喘吁吁
Syn: χinɤχi
qhjɤβqhjɤβ ideophone.2
de couleur terne. 颜色不鲜艳.

tɤŋe qhjɤβqhjɤβ ci ɣɤʑu
(云多)太阳出不来
Syn: qhjiqhji
qhjiqhji ideophone.2
de couleur terne. 颜色不鲜艳.

tɕoχtsi ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-qarŋe qhjiqhji ɲɯ-ŋu
桌子是淡黄色的

nɤ- diannao ɯ-mdoʁ kɯ-ɤrŋi qhjiqhji ɲɯ-ŋu
你电脑的颜色是淡蓝色的

a-ʑi ɲɯ-loʁ tɕe, a-rqo qhjiqhji ʑo ɲɯ-pa
我感到恶心,喉咙里很不舒服
Syn: qhjɤβqhjɤβ
qhlaʁ ideophone.1
disparaître d'un coup. 突然消失.

qhlaʁ ʑo to-ɕqhlɤt
突然间消失了
qhlɤβqhlɤβ ideophone.2
moyen, pas extrême (température, lumière etc). 形容温度、光等中等,不极端.

tɯ-mɯ kɯ-jɯm tɕi ɲɯ-maʁ, kɯ-lɯβ tɕi ɲɯ-maʁ, qhlɤβqhlɤβ ʑo ɲɯ-pa
天不晴也不阴,灰扑扑的

grisâtre. 灰扑扑的.
qhloŋ ideophone.1
plouf. 噗通(突然掉进水里的声音).

qhloŋ ʑo pjɤ-ɕqhlɤt
噗通一声就掉进水里了
qhloŋnɤloŋ ideophone.4
qhloŋqhloŋ ideophone.2
trouble (eau). 形容浑浊的样子.

tɯ-ci qhloŋqhloŋ ʑo ɲɯ-qarndɯm
水很浑浊的样子
qhlɯ noun
Etym: klu. naga. 龙;水神.

nɤʑo qhlɯ to-tɯ-sɤzmbrɯ-t
你惹了水神
qhlɯqhlu Variant: qhluqhlu ideophone.2
un peu laiteux. 形容带有一点乳白色的(液体).

tɤ-lu ci qhluqhlu tɤ-lat-a
我倒了一点点牛奶(茶水里只有一点乳白色)
qhoʁqhoʁ noun
lingot. 一块银子.
qhoʁsjɯβ noun
creux. 空心.
qhoχpa noun
organes. 内脏.
état d'esprit. 性情.
qhrɯt transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- directional: _ gratter complètement. 刮干净.

tɯthɯ ta-qhrɯt
他刮了锅子

ɲɤ-k-ɤtɕaʁ-ci ɲɤ-qhrɯt
有东西粘上去了他就刮了

nɯ-qhrɯt-a
我刮了

nɯ-tɯ-qhrɯt
你刮了

tɤrcoʁ ra nɯ-qhrɯt
你把那些泥刮一下

tɤndɤr nɯ-qhrɯt-a
我把粉刺刮了一下

βʑɯ kɯ tɕoχtsi ɯ-taʁ kɯ-ɴqhi nɯ ɲɯ-ɤz-nɯ-qhrɯt
老鼠在啃桌子上的脏东西

faire complètement. 做得彻底.
qhuj noun
ce soir. 今天晚上(到了晚上就不能用这个词了).
qia transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- déchirer, démolir. 拆(线).

nɤki tɤ-tɯ-mphɯr nɯ pɯ-qie
你把包了的东西拆开

nɤj tɤ-tɯ-mphɯr aj pjɯ-qie-a
我拆你包了的东西

tɤ-mphɯr-a nɯ pɯ-qia-t-a
我把包了的东西拆开

nɤ-ŋga thɯ-qie
你把(缝了的)衣服拆开

tɤ-tɯ-βzu-t nɯ pɯ-qie
你把做了的东西拆开

ɯ-kɤpjɤz tha-qia
他把辫子散开了
Syn: fɕɯɣ See: ɴɢia
qiaβ intransitive verb
directional: nɯ- amer. 苦.

ɲɯ-qiaβ
qioʁ intransitive verb
directional: lɤ- vomir. 呕吐.

lɤ-qioʁ-a
我吐了

ɲɯ-ngo-a tɕe lɤ-qioʁ-a
我病了就吐了

lo-tɯ-qioʁ
你吐了

tɤ-kɯ-nɯtɕhomba tɕe ɲɯ-kɯ-qioʁ
感冒的时候就会吐
Syn: mɯjphɤt See: tɯqioʁ
qlaqla ideophone.2
regard étonné, les yeux écarquillés. 形容惊奇的眼光,眼睛睁得很大的样子.

a-rŋa qlaqla ku-ru ɲɯ-ŋu
他把眼睛睁得很大,看着我的脸

ɯ-mɲaʁ qlaqla ʑo to-stu
他把眼睛睁得很大
qlɤβnɤqlɤβ ideophone.3

ɯ-mɲaʁ qlɤβnɤqlɤβ ɲɯ-ɤsɯ-stu
他眼睛一眨一眨的
qlɤβqlɤβ ideophone.2
les yeux ouverts. 形容眼睛睁开着的样子.

ɯ-mɲaʁ ɲɯ-ɲɟɯ qlɤβqlɤβ ʑo ɲɯ-pa
他眼睛睁得大大的

trouble. 形容水浑浊的样子.

cɯβloʁ nɯ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɲɯ-qarndɯm qlɤβqlɤβ
池塘的水有点浑浊
qloŋ - See: qhloŋ
qlɯβ ideophone.1
bruit d'un objet jeté dans l'eau. 形容东西跳到水里的声音.

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ qlɯβ ʑo pa-βde
他啪哒一声扔到水里了

qlɯβ ʑo ka-tshi
咕噜一声就喝了
qlɯβnɤqlɯβ ideophone.3

qlɯβnɤqlɯβ ɲɯ-nɤŋkɯŋke
啪哒啪哒地走
See: ɕqlɯβnɤɕqlɯβ
qlɯqlɯ ideophone.2
les yeux écarquillés. 形容瞪着眼睛的样子.

qlɯqlɯ ʑo ku-ru ɲɯ-ŋu
他瞪着眼睛盯着他
See: ɕquɕqu See: ɕqhɯɕqhi
qlɯt transitive verb
directional: pɯ- rompre, casser. 折断(棍子).

si ɯ-rtaʁ pɯ-qlɯt-a
我把树折断了

jiɕqha qiche ɯ-taʁ chɤ-mbɣaʁ tɕe, ɯ-mi pjɤ-nɯqlɯt
他出了车祸,把脚弄断了

nɤ-mu nɯ ndʑu tɯ-ldʑa cinɤ ʑo a-mɤ-nɯ-tɯ-sɯ-qlɯt ra
你不要让你母亲做任何家务(连一个木棒都不要让她折断)
See: ɴɢlɯt
qoʁmɢlɤcit noun
faire son premier pas (enfant). 会走路(婴儿).

a-tɕɯ ɯ-qoʁmɢlɤcit pɯ-cha
我儿子会走路了
See: ɯ-qoʁ See: tɯ-mɢla See: cit
qra noun
femelle de yak. 母牦牛.
qraʁ transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- déchirer. 撕.

nɤ-ŋga chɤ-tɯ-qraʁ
你把衣服撕破了

lɯlu kɯ pɯ́-wɣ-mɯrʁɯz-a tɕe a-jaʁ pjɤ-qraʁ
猫把我抓了一下,抓破了我的手
See:
qraʁ noun
soc. 铧头.

kɤ-ɕlu tɤ-mda tɕe mbɣo ɯ-pa qraʁ kɤ-tshoʁ ra
当要耕地的时候,要在犁头下面装好铧头
qrɤβqrɤβ ideophone.2
bariolé et disharmonieux. 形容驳杂,不好看的样子.

ɯ-muj ɯ-mdoʁ ɲɯ-ɤkhra ʑo qrɤβqrɤβ tɕe mɯ́j-mpɕɤr
它的羽毛颜色东一块西一块的,不好看
qrɤmɟoʁ noun
une espèce d'arbre. 乔木的一种.

qrɤmɟoʁ nɯ si kɯ-rkɯn tsa ci ŋu, mbro tsa ɲɯ-jpum mɤ-cha, ɯ-ru nɯ kɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-tɕɤr tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ tsa ci ŋu, ɯ-si nɯ kɯ-ndoʁ tsa ci mɤ-kɯ-ngɯt, ɯ-mɯntoʁ cho ɯ-mat ra me, sɤtɕha kɯ-mpja tu-ɬoʁ, sɤtɕha kɯ-ɣɤndʐo tu-ɬoʁ mɤ-cha.
|fv qrɤmɟoʁ 是罕见的树种,比较高但是长得不粗,树干是红色的,叶子细而尖,木质脆,不结实。既没有花也没有果实,生长在温暖的地方,寒冷的地方不能生长。 qrɤmɟoʁ 是罕见的树种,比较高但是长得不粗,树干是红色的,叶子细而尖,木质脆,不结实。既没有花也没有果实,生长在温暖的地方,寒冷的地方不能生长。
qrɤntshom noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

qrɤntshom nɯ si ci ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-qhuchu nɯ ra tɯ-ɣndʑɤr ʑo kɯ-fse tu, ɯ-jwaʁ kɯ-zri tsa kɯ-ɤmtɕoʁ tsa ŋu, si mɤ-mbro cɯrmbɯ ɯ-ŋgɯ tsa tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mɯntoʁ nɯ kɯ-ndɯ-ndɯβ kɯ-dɯ-dɤn kɯɕnom ʑo kɯ-fse ŋu. ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-ɣɯrni tsa ŋu.
|fv qrɤntshom 是一种树,叶子背面有像面粉一样的东西,叶子有点长和有点尖,树不高,生长在石头较多的地方,花小而密,穗状,浅红色。 qrɤntshom 是一种树,叶子背面有像面粉一样的东西,叶子有点长和有点尖,树不高,生长在石头较多的地方,花小而密,穗状,浅红色。
qrɤz transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- raser. 剃.

nɤ-ku pɯ-qrɤz
你剃一下头

tɤ-rme pɯ-qrɤz
你剃一下毛

ɯ-ku thɯ-qraz-a
我给他剃了头

a-mtɕhirme pɯ-nɯ-qraz-a
我剃了胡子
See: ɴɢrɤz
qro noun
pigeon. 鸽子.

qro nɯ pɣa ci ŋu, khro mɤ-wxti, pha ɯ-phoŋbu ʑo wɣrum ri ɯ-jme ɯ-ku ri kɯ-ɲaʁ tu, ɯ-mi qarŋe, tɤ-rɤku cho qajɯ tu-ndze ŋu, ftɕar tɕe tɯ-tɕha tɯ-tɕha ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, qartsɯ tɕe ɯ-ɣurʑa ʑo tɯtɯrca ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu. kha ku-kɤ-nɤχsu ci ɣɤʑu, ɯʑo ku-kɯ-nɯ-rɤʑi nɯ ɣɤʑu tɕe praʁ pa wuma ʑo kɯ-mbro zɯ ku-rma ɲɯ-ŋu. ɯ-ɕa nɯ wuma ʑo smɤn ɲɯ-ŋu, ɯ-ku nɯ tɯ-ku kɯ-mŋɤm smɤn ɲɯ-ŋu, ɯ-se nɯ li tɯ-ku tɯ-kɤrnoʁ kɯ-mtɕɯr kɯ-phɤn ɲɯ-ŋu. qro tɤ-rɤku ndze ri wuma mɤ-ʁnɤt tɕe ɯ-kɯ-qha rkɯn. qro kɯ-nɯkhɤβɣa kɤ-ti tu tɕe, khɤxtu zɯ ku-zo tɕe, qro nɯ χcha tɯ-tɤxɯr ku-mtɕɯr, ʁe tɯ-tɤxɯr ku-mtɕɯr, tɕe ɯ-khɯkha, `kuku kuku' tu-ti ŋu. nɯ kɤntɕhɯ-ɣjɤn tu-fse ŋu.
鸽子是一种鸟,不是很大,身子是白的,但是尾巴末端有黑点,脚是黄色的,吃粮食和虫子。夏天,它们成对地生活,冬天数百只在一起。有的是人在家里喂的,有的是(在野外)自己生活的,栖息在很高的岩洞里。鸽子肉是一种药材,它的头可以治头疼病,血可以治头晕。虽然鸽子吃粮食,但是不是很厉害,讨厌它的人不多。有人也说鸽子会用手磨,因为着落在房背上的时候,就会向左转一圈,向右转一圈,同时又叫|fv kuku kuku ,这要重复很多次。 kuku kuku ,这要重复很多次。
qro noun
fourmi. 蚂蚁. See: nɯqro
qromkemdoʁ noun
Etym: mdog. violet. 紫色.
qroɲaʁ noun
petite fourmi. 小蚂蚁.
qrormbɯ noun
fourmilière. 蚂蚁巢.
qrorni noun
fourmi. 蚂蚁.
qrose noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种【酸酸泡儿】.

qrose nɯ si wuma mɤ-kɯ-mbro ci ŋu. ɯ-ru ɣɯrni, aɣɯrtɯrtaʁ, mɤ-jpum. ɯ-jwaʁ ɯ-βzɯr kɯmŋu kɯ-tu nɯ ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-taʁ ɯ-rme kɯ-fse kɯ-xtɕi tu ri, mɤ-rʁom. babɯ ɯ-jwaʁ sɤznɤ jndʐɤz. ɯ-mat nɯ thɯ-kɤ-ɣɯri kɯ-fse tɯ-tɤri tɯ-tɤri pjɤ-ɴqoʁ ŋu, tɕe ɯ-mat thɯ-tɯt kɯ-mɤku ɣɯrni, konla thɯ-tɯt tɕe ɲaʁ. ɲɯ́-wɣ-tɕɣaʁ tɕe, ɯ-ŋgɯ tɤ-se kɯ-fse ɲɯ-nɯɬoʁ ŋu. tú-wɣ-ndza tɕe wuma ʑo tɕur, tɤ-pɤtso ra rga-nɯ ma tɯrme kɯ-wxti ra kɤ-ndza mɤ-kɯ-cha.
酸酸泡儿是长得不高的一种树。树干是红色的,长很多枝条,不粗。叶子有五个角,叶上有毛,但不粗糙。比|fv babɯ 的叶子大。果实像穿起来的,一串一串地挂在枝上。果实开始成熟时,是红色,完全成熟时,是黑色的,把它捏破时,里面会流出血一样的液体。吃起来很酸,小孩子喜欢吃,但大人不敢吃。 babɯ 的叶子大。果实像穿起来的,一串一串地挂在枝上。果实开始成熟时,是红色,完全成熟时,是黑色的,把它捏破时,里面会流出血一样的液体。吃起来很酸,小孩子喜欢吃,但大人不敢吃。
qrotsoʁ noun
une plante. 植物的一种.

qrotsoʁ nɯ sɯjno kɯ-xtɕɯ-xtɕi ci ŋu, ɯ-ku nɯ kɯ-ɤrŋi ŋgɯz kɯ-ɲaʁ ci ŋu, ɯ-mɯntoʁ wɣrum, ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-jwaʁ rca ri ku-ndzoʁ ŋu, ɯ-ru xtshɯm, ɯ-jwaʁ cho aɣɯmdoʁ, ɯ-qa nɯ kɯ-ɤɣrɤɣrum ci ɲɯ-ŋu, ɯ-tshɯɣa nɯ ou tsa fse, wuma ʑo ndoʁ. mɤ-sɤndɤɣ ri ɯ-kɯ-ndza me.
|fv qrotsoʁ 是一种小草。苗是深绿色的,花是白色的,花和叶子长在一起,茎很细,颜色和叶子一样,根很白,形状和藕一样,很脆。没有毒性但是没有人吃。 qrotsoʁ 是一种小草。苗是深绿色的,花是白色的,花和叶子长在一起,茎很细,颜色和叶子一样,根很白,形状和藕一样,很脆。没有毒性但是没有人吃。
qru transitive verb
directional: tɤ- directional: _ accueillir, aller chercher. 迎接.

tɤ-kɯ-qru-a
你接了我

a-rʑaβ ɕ-tɤ-qru-t-a
我娶了妻子

tɤ-pɤtso ɕ-tɤ-qru-t-a
我去接了孩子

ndʐuwa ɕ-tɤ-qru-t-a
我去接了客人

ɯ-rʑaβ ja-qru
他娶了妻子

ɯʑo kɯ ``a-ɣɯ-jɤ-kɯ-qru-a ra" ɲɯ-ti
他要求我接他(直译:他说“你要来接我”)
See: nɯqru
qrubu noun
coquillage. 贝壳.
qrɯ transitive verb
directional: pɯ- casser. 捣碎.

khɯtsa pa-qrɯ
他把碗打破了

phoŋ pa-qrɯ
他把瓶子打破了

cupa pa-qrɯ
他把石板打破了

directional: nɯ- tailler (habit). 裁(衣服).

tɯ-ŋga na-qrɯ
他裁了衣服

aʑo tɯ-ŋga ɲɯ-qri-a
我裁衣服
See: ɴɢrɯ
qrɯnqrɯn ideophone.2
dont les bandes sont très claires. 形容花纹、纹路清晰.

kɯrtsɤɣ ɲɯ-ɤkhra qrɯnqrɯn
豹子的花纹很清晰
qrɯt ideophone.1
regard furtif. 瞟一眼.

pjɯ-rɤrɤt ɯ-khɯkha, qrɯt ntsɯ ku-ru ɲɯ-ŋu
他一边写一边朝这里瞟
qur transitive verb
directional: tɤ- aider. 帮助.

tɤ-qur-a
我帮了他

tɤ́-wɣ-qur-a
他帮了我

ɣɯ-tɤ́-wɣ-qur-a
他来帮我了

ɕ-pɯ-qur-tɕi
我们去帮他了

tɤ-kɯ-qur-a
你帮了我

tɤ́-wɣ-qur-a tɕe, jɤ-scɤt-tɕi
他帮了我,我们俩一起搬了

tɤ-scoz kɤ-rɤt tɤ́-wɣ-qur-a
他帮我写信了

ɯʑo kɯ ``a-ɣɯ-jɤ-kɯ-qur-a ra" ɲɯ-ti
他要求我帮他(直译:他说“你要帮我”)
qurɣa transitive verb
directional: tɤ- aider. 帮助.

tɤ-qurɣa-t-a
我帮了他
See: qur
qusput noun
coucou. 杜鹃【布谷鸟】.

qusput nɯ pɣa ci ŋu, khro mɤ-wxti, ɯ-phoŋbu nɯ ra kɯ-pɣi ci ŋu, ɯ-mtsioʁ ɲaʁ, ɯ-jme rɲɟi tsa, phaʁzla sqaptɯɣ tɕe ju-ɣi ŋu, tɕe ``phaʁzla sqaptɯɣ tɕe mɯ-mɤ-jɤ-azɣɯt-a nɤ pɯ-si-a ra ŋu" tu-ti ɲɯ-ŋgrɤl, qusput tɤ-mbri tɕe ɯ-jme kundi ju-sɯxɕe pɯ-pɯ-ŋu nɤ, ɣɯjpa taχpa nɤkɤro kɤ-ti ɲɯ-ŋu, qusput tɤ-mbri tɕe ɯ-jme taʁki tu-sɯ-khɤt pɯ-pɯ-ŋu nɤ taχpa wuma ʑo pe tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋgrɤl ma kundi ku-ɕe tɕe tɤtɤɣ ɯ-mŋu fsu ma me tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu, taʁki tu-βze pɯ-pɯ-ŋu nɤ tɤtɤɣ pjɯ-ɣnde ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu.
杜鹃是一种鸟,长得不大,身子是灰色的,嘴是黑色的,尾巴有点长。它五月十一号就到(开始叫),据说“如果我五月十一号还没有到的话,那就是我死了的兆头”。杜鹃叫的时候,如果把尾巴左右摆动,今年的庄稼收成基本可以,如果是上下摆动的话今年的收成特别好,因为如果尾巴左右摆动的话就说明粮食只能装到柜子的口边,如果是上下摆动的话,就说明它在把柜子里的粮食捶得很紧(粮食柜很满)。
qusputmbro noun
libellule. 蜻蜓.
qɯmdroŋ noun
oie sauvage. 大雁.

qɯmdroŋ nɯ pɣa wuma ʑo kɯ-wxti, ɯ-mke kɯ-zɯ-zri ci ŋu, ɯ-mdoʁ kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-ro ra kɯ-wɣrum ɣɤʑu. qartsɯ tɕe athi pɕoʁ chɯ-ɕe-nɯ, ftɕar tɕe alo mbroχpa pɕoʁ lu-ɕe-nɯ ɲɯ-ŋu, tɕe tɯtɯrca ʁɟa ʑo ɣnɤsqi ro jamar tu-ŋke-nɯ ɲɯ-ŋu. tɯ-tɯ-rdoʁ a-nɯ-nɯ-βde tɕe, nɯ pjɯ-nɯkɯlu tɕe kɤ-nɯɕe mɯ-ɲɯ-cha tɕe ɯ-zda nɯ kɯ kɤ-ɕar ɯ-xɕɤt kɯ ɯ-ʁar ndzom tu-rɤspɯ ʑo ɲɯ-ŋgrɤl.
大雁是一种比较大的鸟,颈很长,带有灰色,胸部是白色的。冬天,它们飞往南方,夏天就飞往北方的牧区,二十多只成群飞行。如果有只掉队了,迷失了方向,就回不去了,它的伴侣会用尽全力地找它,一直到翅膀化脓了还在找。
qɯqli ideophone.2
qui a les yeux grand ouverts. 形容眼睛睁得很大的样子.

qala kɯ ɯ-mɲaʁ qɯqli ʑo to-stu
兔子把眼睛睁得很大

jiɕqha nɯ kɯ ɯ-mɲaʁ qɯqli ʑo to-stu
他把眼睛睁得很大
See: ɴɢɯɴɢli
ra stative verb
devoir. 应该.

kɯ-ɣɯsɯphɯt ɕe-a ra
我要去砍柴

avoir besoin de. 需要.

nɤʑɯɣ tɕhi ra?
你需要什么?

aʑɯɣ kɯ-ra me
我什么也不需要
ra -
pluriel. 复数.
raka noun
façon dont poussent les cornes (animaux). 长势(角).

kɯki jla ki ɯ-raka wuma ʑo ɲɯ-βdi
这头犏牛的角长得很好
ralarala adverb
très rapide. 飞快.
rambɯm noun
Etym: rwa.ⁿbum. ramure de cerf. 雄鹿的角.
raŋ stative verb
directional: tɤ- Etym: riŋ. long (temps). 长(时间,路程).

ki ɲɯ-fse nɯ ɲɯ-raŋ
这样、那样

mɤ-kɯ-fse mɤ-kɯ-raŋ ʑo maŋe
有很多种现象,预料不到的现象都有
raŋ noun
Etym: raŋ. soi-même. 自己.

nɤʑo tu-tɯ-ti mɤ-ra ma aʑo raŋ tu-nɯti-a jɤɣ
不用你说,我自己说

kɯki laχtɕha ki aʑo raŋ ɣɯ pɯ-kɯ-nɯ-tɯ-tu ɕti
这个东西是我自己曾经有过的
raŋri adverb
Etym: raŋ.re. chacun. 每个.

kɤndza thɯ́-wɣ-kro tɕe, tɯrme raŋri ɣɯ ɲɯ́-wɣ-kho ra
分食物的时候,要分给每一个人

tɯrme raŋri ɣɯ nɯ-mɲaʁ tu ɕti
每个人有眼睛
raŋɯŋi ideophone.7
Etym: raŋ. qui pend (substance visqueuse). 形容(黏稠的物质,如鼻涕)吊着的样子.

nɤɕnaβ raŋɯŋi ʑo pɯ-nɯɬoʁ
你的鼻涕流出来了

ɲɯ-nɯtɕhomba tɕe, ɯ-ɕnɤmtsrɯɣ raŋɯŋi ɲɯ-ɤsɯ-stu
他感冒了就吊着鼻涕

tɤjko pjɤ-tɕur tɕe, raŋɯŋi ɲɯ-pa
酸菜很酸,吊着有黏性的液体
raʁ intransitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- être bloqué. 卡住.

tɤtshoʁ ko-raʁ
钉子卡住了(取不出来)

tʂhazwa a-rqo thɯ-raʁ
茶叶卡在我的喉咙里了

kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ cho-raʁ
在洞里卡住了

directional: nɯ- s’accrocher. 钩住.

a-ŋga nɯ-raʁ
我的衣服被钩住了
raʁ noun
Etym: rag. laiton. 黄铜.
raʁdoŋ noun
Etym: rag.duŋ. trompette. 长号角.
raʁjɯ intransitive verb
directional: nɯ- faire semblant d'être incapable (pour ne pas avoir à travailler). 装作自己不会做.

ma-nɯ-tɯ-raʁjɯ kɯ nɯ-rɤma
你不要装作自己不会,要劳动!
Syn: nɯɕɯʁjɯ
raʁle intransitive verb
directional: tɤ- être poli. 客气.

tɤ-raʁle-a tɕe kɯ-dɤn mɯ-tɤ-ndza-t-a
我为了表现客气,没有吃很多

ma-tɤ-tɯ-raʁle je
不用客气
See: ɯ-ʁle
raʁmaʁ particle
d'accord ?. 好吗?.

nɤ-ŋga tɤ-ŋge raʁmaʁ ma ɲɯ-ɣɤndʐo
你多穿点衣服好吗,天气很冷。
raʁraʁ ideophone.2
noir comme du charbon. 形容极黑.

qaʑo kɯ ɯ-pɯ kɯ-ɲaʁ raʁraʁ ʑo ɲɤ-lɤt
绵羊下了黑黢黢的小羊羔
raʁrɯz transitive verb
directional: thɯ- balayer. 扫.

ɯ-thoʁ ko-ɴqhi tɕe thɯ-raʁrɯz
地变脏了,你扫一下吧
rasqaβ noun
aiguille à coudre. 缝衣针. See: taqaβ
rasti noun
navet (Brassica sp.). 芜菁【圆根】.

rasti nɯ zgoku tsa tu-ɬoʁ cha. ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-pɣi tsa ŋu. ɯ-qa nɯ kɯ-ɤrtɯm tɕe, kɯ-wxti ʑo ɲɯ-βze cha. stu kɯ-wxti nɯ sqamŋu spaprɤɣ ɯ-tɯrpa jamar ɲɯ-βze cha. ɯ-taʁ tɕe ɯ-sku nɯ kɯ-dɯ-dɤn tu-ɬoʁ cha, ɯ-pɕi nɯ pjɯ́-wɣ-nɯ-phɯt tɕe, ɯ-ŋgɯ mɤʑɯ ɲɯ-βze ɕti, tɕe nɯ pjɯ-kɯ-phɯt nɤ, ɲɯ-kɤ-nɤrqaʁ rmi. nɯ ɯ-ku nɯ rasti rmi, ɯ-qa nɯ rɤjndoʁ rmi. rasti nɯ kú-wɣ-sqa tɕe, kɤ-smi tɕe, pjɯ́-wɣ-sɯɣ-tɕur tɕe, tɤ-jko rmi, tɕe tɯ-mgo zmɤrɤβ wuma ʑo pe. tɯrme kɤ-ndza kɯmɯxte ʑo rga-nɯ. ɯ-jndoʁ nɯ paʁndza wuma ʑɤ pe. kú-wɣ-sqa tɕe, kɤ-smi tɕe, tɯrme kɯnɤ tú-wɣ-ndza ŋgrɤl. ɯ-jndoʁ kɤ-kɤ-sqa nɯ rɤsqa rmi.
圆根生长在比较高的山地里,有点灰色,它的根是圆形的,长得很大。最大可以长到15、16斤。上面长很多苗,外层的苗拔下后,里面的苗会继续长。这种拔苗的方法叫|fv kɤ-nɤrqaʁ 。苗叫|fv rasti ,根叫|fv rɤjndoʁ 。圆根苗煮熟了以后弄酸了,叫酸菜,是很好的菜。大多数人喜欢吃。圆根是喂猪的好饲料。煮熟后,人也可以吃。煮熟的圆根叫|fv rɤsqakɤ-nɤrqaʁ 。苗叫 rasti ,根叫 rɤjndoʁ 。圆根苗煮熟了以后弄酸了,叫酸菜,是很好的菜。大多数人喜欢吃。圆根是喂猪的好饲料。煮熟后,人也可以吃。煮熟的圆根叫 rɤsqa
Syn: tɤjkɤspa
raχpi intransitive verb
directional: tɤ- raconter. 陈述. See: χpi
raχtɕɤz transitive verb
directional: tɤ- bien traiter, accueillir chaleureusement. 款待.

jɯfɕɯr kɯ-mɯm to-sɤftɕaka tɤ́-wɣ-raχtɕaz-a
他昨天做了好吃的,款待了我

ndʐuwa ta-raχtɕɤz
他款待了客人
raχtɕi - See: χtɕi
raχtɕi intransitive verb
directional: pɯ- se laver le visage, se laver. 洗脸;洗澡.

ɯ-pɯ-tɯ-raχtɕi
你洗了脸没有?

pɯ-raχtɕi-a
我洗了脸

directional: nɯ- laver des choses. 洗东西.

jisŋi nɯ-raχtɕi-a
今天洗了衣服
raχtɕoŋ noun
Etym: rwa.tɕʰuŋ?. bovidé de couleur noire. 黑色的牛.
raχtɕɯmχtɕɤz transitive verb
bien traiter. 优待.

nɤʑo ɲɯ-tɯ-raχtɕɯmχtɕɤz
你优待他

ɲɯ-tɯ́-wɣ-raχtɕɯmχtɕɤz
他优待你
raχtɕɯʁɟo Variant: rɤχtɕɯʁɟo intransitive verb
directional: pɯ- laver. 洗澡.

paʁ ra cɯβloʁ ɯ-ŋgɯ pɯ-rɤχtɕɯʁɟo-nɯ
猪在池塘里洗澡了
See: χtɕi
raχtsur - See: χtsur
raχtsur transitive verb
directional: tɤ- considérer comme important. 觉得重要.

aʑo kɤ-nɤma ra tu-stu-a pɯ-ŋu tɕe, ŋgumdʑɯɣ ra kɯ tú-wɣ-raχtsur-a-nɯ pɯ-ŋu
因为我工作得很努力,领导们很器重我

kɤ-nɤma nɯ ra ri, kɤ-rɯndzɤtshi kɯnɤ kɤ-raχtsur ra
工作是需要的,但是吃饭也重要
raχtɯ - See: χtɯ
raχtɯ intransitive verb
directional: tɤ- acheter des choses. 买东西.

dianhua jɤ-tɯ-lɤt ri, aʑo pɯ-raχtɯ-a
你打电话的时候我正在买东西

nɤʑo jɤ-tɯ-ɤzɣɯt ri, aʑo tɤ-raχtɯ-a
你到来的时候,我已经买好东西了
raχtɯtsɣe intransitive verb
directional: thɯ- faire du commerce. 做生意. See: χtɯ See: ntsɣe
raz noun
Etym: ras. tissu. 布.
razmbe noun
vieux tissu. 旧的布料.
razɴɢu noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

razɴɢu nɯ si kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu, rdɤstaʁ cho praʁ ɯ-taʁ jɯ-ʑɣɤɲɟoʁ tɕe, tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-jwaʁ cho ɯ-ru nɯ ra ɯ-mat nɯ ra tɤ-ru cho aɣɯmdoʁ, ɯ-mat cho ɯ-jwaʁ ra fsapaʁ ra kɯ tu-ndza-nɯ ŋgrɤl
|fv razɴɢu 是一种非常矮小的树,爬在石头和岩石上。叶子、干和果实颜色和火棘一样,牲畜都吃它的果实和叶子。 razɴɢu 是一种非常矮小的树,爬在石头和岩石上。叶子、干和果实颜色和火棘一样,牲畜都吃它的果实和叶子。
razri noun
fil en coton. 棉线. See: tɤ-ri See: raz
rbɤrbɤt ideophone.2
ordonné. 形容排列整齐的样子.

tɯrme ra rbɤrbɤt ʑo ɲɯ-ndzur-nɯ
人站得很整齐

khɯtsa ɲɯ-ɤʑɯrja rbɤrbɤt ʑo
碗摆得很整齐
rboʁrboʁ ideophone.2
en grappe. 形容果子等集中、不分散的样子.

putao ɣɯ ɯ-mat nɯ rboʁrboʁ kɯ-pa ʑo ko-tshoʁ
葡萄结得又多又密
rbɯɣrbɯɣ ideophone.2
l'un a la suite de l'autre, très nombreux (graines dans une cosse). 形容果子很多,一个接着一个.

staχpɯcɤβ rbɯɣrbɯɣ ʑo chɤ-bzu
豌豆长了很多果子
rca -
expression d'une surprise, (oui, bien sûr). 表示惊叹语气.

wo, ɲɯ-ŋu rca!
对,是的!
rcánɯ adverb
exprime la surprise; utilisé avec l'irréel, exprime qu'il n'y a pas d'espoir pour que l'action se réalise. 表示惊叹语气的助词(和非实然式合用时表示“没有希望实现”).

nɯ rcánɯ ɲɯ-pe ko
这倒是很好

ɯʑo rcánɯ tɯ-tʂɯβ ri chɯ-βze, ɕoŋβzu ri ɲɯ-βze, smɤnba ri tu-βze, mɤ-spe ʑo me
他又搞裁缝又做木工还要行医,什么都会

nɤʑo rcánɯ ci lɤ-tɯ-nɤrʑaʁ
你倒是呆了很久
rcaŋ ideophone.1
tomber sur le dos. 仰着跌倒的样子.

rcaŋ ʑo kɤ-rŋgɯ
他仰着躺下了

rcaŋ ʑo pɯ-ndʐaβa
我仰着跌倒了
rcaŋpɕaʁ noun
Etym: skʲaŋ.pʰʲag. prosternations le long d'une route jusqu'à un lieu saint. 朝圣;磕长头.

ɬasa rcaŋpɕaʁ to-tsɯm
他去拉萨朝圣
See: rɯrcaŋpɕaʁ
rcaχtoŋ interjection
Etym: skʲag.gtoŋ. mange de la merde !. 一句脏话.
rcɤlpa noun
Etym: rkʲal.pa. estomac de bovidé. 牛胃.
rcɤmbeŋga noun
personne qui porte une veste usée. 穿破旧皮袄的人.
rcharcha Variant: rcarca ideophone.2
souriant. 笑嘻嘻.

tɤ-pɤtso rcharcha ɲɯ-nɤre
小孩子是笑嘻嘻的
rchɤrchɤt ideophone.2
cliquetis. 敲玻璃、铁皮的叮当声.
rchɯɣnɤlɯɣ - See: rchɯɣrchɯɣ
rchɯɣrchɯɣ ideophone.2
ridé. 形容皱纹很多的样子.

ɯ-rŋa tɤrʑɯɣ rchɯɣrchɯɣ ʑo to-βzu
他脸上长了很多皱纹

beaucoup de ... ensemble. 形容很多(人;动物)在一起.

rchɯɣrchɯɣ ʑo ku-tɯ-rɤʑi-nɯ ma mɯ́j-tɯ-rɤma-nɯ
你们在这里这么多人,什么都不做
rcirci Variant: rchirchi ideophone.2
être souriant. 形容笑得很高兴的模样.

rchirchi ɲɯ-nɤre
他笑得很高兴

ɯʑo ɲɯ-rga tɕe rcirci ʑo ɲɯ-ʑɣɤstu
因为他很高兴,笑得牙齿都露出来了
See: rcharcha See: mɯɣmɯɣ
rcɯɣrcɯɣ ideophone.2
rire sans s'arrêter. 形容笑个不停的样子.

mɤ-tɯ-ɣɤrcɯɣrcɯɣ
你不要笑个不停(女孩子一起说说笑笑时这么说)
rɕɯβrɕɯβ ideophone.2
rugueux. 形容粗糙(像砂纸一样),快要脱皮的样子.

tɯrgi ɯ-rqhu rɕɯβrɕɯβ ʑo ɲɯ-pa
杉树的树皮很粗糙,快要脱皮的样子
See: sɤrɕɯβrɕɯβ
rda noun
Etym: brda. signe. 信号;兆头.

rda to-lɤt (to-ʑmbri)
他敲钟了

ʁmaʁmi ra kɤ-rɤru tɤ-mda tɕe ɯ-rda tu-lɤt-nɯ ŋgrɤl
军人起床的时间到了就吹起床号
rdardɯl noun
poussière. 灰尘. See: rdɯl
rdɤβ intransitive verb
directional: thɯ- Etym: rdab.tɕʰal. échouer en affaire. 做亏本生意.

thɯ-rdaβ-a, thɯ-rdɤβ
我亏本,他亏本

jɤxtshi tɯtsɣe thɯ-rdaβ-a
我这一次做了亏本生意
rdɤβzu noun
Etym: rdo.bzu. maçon. 石匠.

rdɤβzu ŋu-a
我是石匠
See: rɯrdɤβzu
rdɤl intransitive verb
directional: kɤ- aller trop loin. 走过头.

nɯtɕu ku-rɤʑi pɯ-ra ri, kɤ-rdɤl
他本应该在这里停,但是他走过头了

ɯʑo ɕɯŋgɯ ko-rdal-a
我不小心走过他了

aʑo kɤ-nɯʑɯβ ko-rdal-a
我睡过头了

tɯtshot ko-rdɤl
时间已经超了
rdɤmbɯm noun
Etym: rdo.ⁿbum. tas de pierre, symbole bouddhique. 马尼堆;敖包.

rdɤmbɯm nɯ rdɤstaʁ ʁɟa ʑo kɤ-kɤ-rmbɯ ŋu tɕeri kú-wɣ-sɯ-ɤrtɯm tɕe ɯ-pɕi nɯ znde tú-wɣ-βzu ra. nɯ nɯ tɯ-ɟom ro ro jamar kɯ-mbro tɕe nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu nɯ sɤz kɯ-xtɕi tsa znde kú-wɣ-sɯ-ɤrtɯm ra tɕe nɯ ɯ-taʁ tɕe rdɤstaʁ kú-wɣ-rmbɯ tɕe rdɤstaʁ kɯ-wɣrum ɯ-qapi a-pɯ-dɤn tɕe pe. tɕe nɯ tɯrme tsuku kɯ rdɤmbɯm tu-ti-nɯ tsuku kɯ tshoko tu-ti-nɯ ŋu.
敖包全部是用石头堆成的,但是要把它弄成圆形,在外面砌墙,要砌得一庹多高,在(石堆)上面再砌小一点的圆墙。在上面堆上石头,白石头多一点就好。有的人把敖包叫作|fv rdɤmbɯm ,有的叫|fv tshokordɤmbɯm ,有的叫 tshoko
rdɤrkɤz noun
Etym: rdo.brkos. gravure sur pierre. 石刻.
rdɤstaʁ noun
Etym: rdo. pierre. 石头. See: nɯrdɤstaʁ
rdom intransitive verb
directional: nɯ- vagabonder. 流浪(带贬义).

ɲɯ-rdom
他在流浪

kɯ-nɤphɯphɯ aʁɤndɯndɤt ɲɯ-rdom
乞丐到处流浪
rdoŋ transitive verb
directional: pɯ- Etym: rduŋ. battre. 打; 夯土墙.

nɤ-stu tɤ-fse ma ta-rdoŋ
你表现好一点,不然就打你

caŋ pɯ-rdoŋ-a
我捶了墙

caŋ pa-rdoŋ
他捶了墙
Syn: ʁndɯ
rdɯl noun
Etym: rdul. poussière. 尘土.
rdzanɤrdza ideophone.3
qui se battent (animaux). 形容互相打架的样子.

paχtsa ni ɲɯ-ɤlɯlɤt-ndʑi rdzanɤrdza ɲɯ-ʑɣɤstu-ndʑi
两个猪仔在打架

ki khɯna ki rdzanɤrdza kɯ-ŋɤn (kɯ-ftsɤn) ci ɲɯ-ŋu
这条狗很凶
rdzardza ideophone.2
qui n'accepte pas les critiques. 形容爱顶嘴的样子.

a-phe kɯ-nɯkhɤja ci rdzardza ɲɯ-tɯ-ŋu
你跟我顶嘴

nɤki tɤ-pɤtso nɯ taʁndo mɤ-tso tɕe rdzardza ʑo tu-ʑɣɤstu ɕti
那个孩子不听话,总是爱顶嘴

plein de vie (petite plante). 形容神气勃勃的样子(小植物).
rdzari noun
Etym: rdza.ri. sommet de la montagne. 最高山上.
rdzɯrdzi ideophone.2
pleine d'épines (plante). 有刺(植物).

zɲɟa rdzɯrdzi ɲɯ-pa
黄刺泡儿有刺

rtɕhɯʁju rdzɯrdzi ɲɯ-pa
毛虫有毛
See: rzɯrzi
rɤβraʁ transitive verb
directional: nɯ-

a-mgɯr nɯ-rɤβraʁ
你抠我的背部吧

nɯ-nɯ-rɤβraʁ-a
我抠了一下痒

ma-nɯ-tɯ-rɤβraʁ
你不要抓痒!

paʁ na-rɤβraʁ
他给猪抓痒了

paʁ ɲɯ́-wɣ-rɤβraʁ tɕe rga
猪很喜欢抓痒

directional: pɯ- ratisser. 耙.

sɤtɕha ra pa-rɤβraʁ
他耙了地
rɤβʁa Variant: rɤβʁɯʁa intransitive verb
directional: tɤ- rugir. (猫、豹子)吼叫.

lɯlu ɲɯ-rɤβʁa
猫在吼叫

kɯrtsɤɣ ɲɯ-rɤβʁa
豹子在吼叫

mbala ɲɯ-rɤβʁa
公牛在吼叫
rɤβzjoz intransitive verb
directional: pɯ- étudier. 学习.

pɯ-rɤβzjoz-a
我读书了
See: βzjoz
rɤcɤβ intransitive verb
directional: thɯ- pousser des cosses. 结荚果. See: ɯ-cɤβ
rɤɕar intransitive verb
chercher quelque chose. 找东西.
rɤɕar - See: ɕar
rɤɕi Variant: rɤɕit transitive verb
directional: _ tirer. 拉.

tɯmbri kɤ-rɤɕi
你拉一下绳子吧

a-jaʁ kɤ-rɤɕi
你拉我的手吧

nɯ-rɤɕi-t-a
我拉了

tɯrɟaʁ kɯ-rɲɟɯ-rɲɟi ʑo ko-rɤɕi-nɯ (ko-mtshi-nɯ)
他们跳舞的队伍拉得很长
rɤɕkho intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- sécher des choses. 晒东西.
rɤɕkho - See: ɕkho
rɤɕom intransitive verb
directional: kɤ- apparaître (peau du lait). 结奶皮.

tɤ-lu ko-rɤɕom
牛奶结了奶皮
See: ɕom2
rɤɕon intransitive verb
directional: tɤ- porter témoigner. 作证.

tu-nɯzdɯɣ mɤ-ra ma aʑo tu-rɤɕon-a jɤɣ
你不用担心(他冤枉你),我可以给你作证
rɤɕphɤt intransitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- réparer les habits. 补衣服. See: tɤ-ɕphɤt
rɤɕphɤt - See: ɕphɤt
rɤɕtʂat intransitive verb
directional: nɯ- économiser. 节约用东西.

ɯʑo wuma ɲɯ-rɤɕtʂat
他很节约
rɤɕtʂat - See: ɕtʂat
rɤɕtʂo intransitive verb
mesurer des choses. 量东西.

ʑara ɣɯ ku-rɤɕtʂo-a
我给他们量东西
rɤɕtʂo - See: ɕtʂo
rɤɕtʂɯ -
directional: kɤ- confier, déposer. 寄存.

laχtɕha kɤ-rɤɕtʂɯ-a
我把东西寄存起来了
rɤɕtʂɯ - See: ɕtʂɯ
rɤfcɤr intransitive verb
directional: tɤ- faire de la poterie. 做泥工.

aʑo tu-rɤfcar-a ɲɯ-sɯsam-a ma jinde kɯ-rɤfcaʁ maŋe
我想做泥工因为现在没有泥匠
See: tɯfcɤr
rɤfɕɤt intransitive verb
directional: nɯ- raconter, rapporter une information. 告诉;转告.
rɤfɕɤt - See: fɕɤt1
rɤfɕɯfɕɤt transitive verb
directional: thɯ- déchirer dans tous les sens. 乱撕.

ɯ-ŋga chɤ-rɤfɕɯfɕɤt
他乱撕了他的衣服

ɯ- benzi chɤ-rɤfɕɯfɕɤt
他乱撕了他的本子

tha-rɤfɕɯfɕɤt
他乱撕了
rɤfse intransitive verb
directional: thɯ- aiguiser les couteaux. 磨刀.
rɤfse - See: fse2
rɤfsjit intransitive verb
directional: thɯ- siffler. 吹口哨.

ɯʑo ci thɯ-rɤfsjit
他吹了口哨
See: tɤfsjit
rɤfsoʁ intransitive verb

ɯʑo kɤ-rɤfsoʁ ɲɯ-rkaŋ
他很会挣钱
rɤfsoʁ - See: fsoʁ1
rɤftɕɤz intransitive verb
directional: nɯ- castrer les animaux. 阉割. Syn: ɣɤβdi
rɤftɕɤz - See: ftɕɤz
rɤɣdɤt transitive verb
directional: pɯ- découper en sections. 砍;锯成一段一段.

si pa-rɤɣdɤt
他把木头锯成了几段

ɕoŋtɕa pa-rɤɣdɤt
他把木料锯成了几段

ɕom pɯ-rɤɣdat-a
我把铁锯了几段

tɯmbri pɯ-rɤɣdat-a
我把绳子剪了几段
See: rɤrzɯɣ
rɤɣdɯt transitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- écorcher. 剥皮(保持完整的皮子).

thɯ-rɤɣdɯt-a, tha-rɤɣdɯt
我剥了皮、他剥了皮

qala tha-rɤɣdɯt
他剥了兔子的皮

tshɤt qaʑo tha-rɤɣdɯt
他剥了羊的皮

xɕiri kɯ kumpɣa ɲɤ-rɤɣdɯt
黄鼠狼喝光了鸡的血(还没有吃到肉)

tɯrme kɯ tu-kɤ-ntɕha nɯnɯ, ɯ-rqhu mɯ-tu-kɤ-phaʁ nɯ, ɯ-ndʐi mɯ-tu-kɤ-phaʁ nɯ tɕe, chɤ-rɤɣdɯt tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu. xɕiri kɯ kumpɣa ta-ndza tɕe, ɯ-se ku-tshi ma, ɯ-ɕa mɯ-tu-ndze ɲɯ-βde nɯnɯ, li ɲɤ-rɤɣdɯt tu-kɯ-ti khɯ.
宰动物的时候,不破皮子地剥皮叫做|fv chɤrɤɣdɯt 。黄鼠狼喝鸡的血,不吃它的肉也叫做|fv ɲɤrɤɣdɯt chɤrɤɣdɯt 。黄鼠狼喝鸡的血,不吃它的肉也叫做 ɲɤrɤɣdɯt
rɤɣlɤn transitive verb
directional: tɤ- Etym: len. prendre pour prétexte. 拿为借口.

nɯ aʑo tu-kɯ-rɤɣlan-a ɲɯ-ŋu
你在怪我

nɤʑo tu-tɯ́-wɣ- ɲɯ-ŋu
他在怪你

nɤʑo ɲɤ-tɯ-nɯβde-t, aj tu-kɯ-rɤɣlan-a ɲɯ-ŋu
你弄丢了还怪我
rɤɣndi transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- directional: _ bourrer. 硬塞.

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ tha-rɤɣndi
他硬塞进口袋里

kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ pa-rɤɣndi
他硬塞进洞里

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ tɯ-ŋga thɯ-rɤɣndi-t-a
我把衣服硬塞进口袋里
rɤɣo noun
chanson. 歌.

rɤɣo thɯ-βzu-t-a
我唱了歌

rɤɣo pɯ-lat-a
我演奏了音乐

rɤɣo ci thɯ-tɯt-a
我唱了一首歌

a-rɤɣo ci thɯ-βze
给我唱一首歌吧!
See: nɯrɤɣo
rɤɣrɯ intransitive verb
directional: pɯ- traiter une douleur en appliquant un objet chaud. 用热的东西治关节炎.

χtɕoŋ kɯ-tu nɯnɯ, kɯɕpaz ɯ-tʂɤm tɯ-χpɯm ɲɯ́-wɣ-mar tɕe, chɯ́-wɣ-ɣɤmpja tɕe kɤ-rɤɣrɯ kɤ-ti ɲɯ-ŋu
关节炎患者在膝盖上涂旱獭油发热,这是治疗关节炎的方法
rɤji intransitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- planter, semer. 播种.

aʑo pɯ-rɤji-a
我播种了
See: ji
rɤjla noun
Etym: ras + lwa.ba. habit d'homme en lin. 布制成的男装.
rɤjndoʁ noun
racine de navet. 芜菁的根.
rɤjoʁβzɯr transitive verb
directional: tɤ- débarrasser, ranger une pièce. 收拾;弄整齐.

laχtɕha tɤ-rɤjoʁβzɯr
你收拾一下东西

nɯ fse a-mɤ-pɯ-ɤnɯta, tɤ-rɤjoʁβzɯr
东西不能这样放着,你收拾一下
See: joʁ See: βzɯr See: joʁβzɯr
rɤjroʁ intransitive verb
directional: _
laissant de longues traces. 留下长条的痕迹.
ayant des rayures. 有纹路.
directional: pɯ- (avoir de la morve) qui pend au nez. 挂着(鼻涕).

ɯ-ɕnaβ ra pjɯ-rɤjroʁ ʑo
他挂着鼻涕
rɤjtshi transitive verb
donner à boire à quelqu'un. 给别人喝.

aʑo tɤtɕɯ ra nɯ-ɕki cha ɲɯ-rɤjtshi-a ŋgrɤl
我给男生们喝酒
rɤjtshi - See: jtshi
rɤjɯɣ transitive verb
directional: lɤ- faire de la ficelle en roulant dans les mains. 搓线(用手).

tɯ-ŋgru lu-kɤ-rɤjɯɣ
搓成线的牛筋
Syn: pɣo Syn: rɯm
rɤjwaʁ stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- pousser des feuilles. 长出叶子.

χɕitka jɤ-ɣe tɕe, sɯku ɲɯ-rɤjwaʁ ɲɯ-ŋu
到了春天,树长出叶子
See: tɤ-jwaʁ See: ɣɤjwaʁ
rɤɟar - See: ɟar
rɤɟar intransitive verb

ku-rɤɟar-a
我在切圆根
rɤɟom transitive verb
directional: _ mesurer. 一排一排地量.

tɯmbri nɯ-rɤɟom-a
我把绳子一排一排地量了一下

si nɯ-rɤɟom-a
我把木头一排一排地量了一下
See: tɯ-ɟom
rɤkha intransitive verb
directional: tɤ- construire une maison. 修房子.

aʑo tu-nɯ-rɤkha-a ŋu
我修(自己的)房子
See: kha
rɤkhɯkhrɤt Variant: rɤkhrɯkhrɤt transitive verb
directional: thɯ- érafler. 划来划去. See: tɯ-tɤkhrɤz
rɤkhɯkhrɤt - See: khrɤt1
rɤkrɤz intransitive verb
directional: tɤ- Etym: gros. discuter. 商量.

tɤ-rɤkrɤz-tɕi
我们俩商量过了

khro tɤ-rɤkrɤz-nɯ
他们商量了很久
See: tɯkrɤz See: nɯkrɤz
rɤkro intransitive verb
partager des choses. 分东西.
rɤkro - See: kro
rɤkrɯ transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- couper. 切.

si thɯ-rɤkrɯ-t-a
我切了木头

yangyu pɯ-rɤkrɯ-t-a
我切了洋芋

tɤ-mthɯm pɯ-rɤkrɯ-t-a
我切了肉
See: kɯkrɯ
rɤkɯkrɯ transitive verb
directional: pɯ- découper en morceaux. 切成几块. See: kɯkrɯ See: rɤkrɯ
rɤlaj transitive verb
directional: pɯ- pétrir la pâte. 揉面;挼.

tɤjlu pɯ-rɤlaj-a
我揉了面

tɤrcoʁ pɯ-rɤlaj-a
我揉了泥土

tɤjlu pjɯ́-wɣ-rɤlaj tɕe mɯm
面要揉才好吃
rɤli transitive verb
directional: tɤ- dédommager. 赔偿.

a-laχtɕha ɲɤ-tɯ-βde-t, tɤ-rɤli
你把我的东西弄丢了,你要赔!

ɯ-laχtɕha ɲɤ-nɯβde-t-a, tɤ-rɤli-t-a
我把他的东西弄丢了,我给他赔了
Syn: nɯmbe
rɤlkɯɣ transitive verb
directional: tɤ- enrouler en cercle. 卷成一圈.

tɯmbri tɤ-rɤlkɯɣ-a
我把绳子卷成一圈一圈
See: tɯ-tɤlkɯɣ Syn: zɣɯrkɯrkɯ Syn: rɤstɯm
rɤloʁ intransitive verb
directional: kɤ- faire un nid. 打窝.

qajdo ɲɯ-rɤloʁ
乌鸦在做巢

paʁ ɲɯ-rɤloʁ
猪在做窝
See: tɤ-loʁ1
rɤluj stative verb
directional: tɤ- pleurer sans cesse (enfant). 小孩子不停的哭喊;撒娇.
rɤma intransitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- travailler. 劳动.

jisŋi ɕ-pɯ-rɤma-a
我今天去劳动了
See: ta-ma See: nɤma
rɤmat intransitive verb
directional: thɯ- faire des fruits. 结果子.

jiɕqha nɯ cho-rɤmat
那个结了果
See: ɯ-mat
rɤmbi intransitive verb
directional: nɯ- donner à quelqu'un. 给别人.

yangyu nɯ-rɤmbi-a
我给了洋芋

stoʁ nɯ-rɤmbi-a
我给了胡豆

nɯ-rɤmbi-j ma khɯnɤmu ɲɯ-ɕti tɕe a-mɤ-thɯ-rɤpɯ ma mɯ́j-saχɕɯn
我们把它拿去送人了。因为是母狗,生崽的话很不卫生。
See:
rɤmboʁɲɟi transitive verb
directional: nɯ- écraser en petits morceaux. 弄碎(搓成碎片). See: rɤɲɟiɲɟi See: rɤɲɟoʁɲɟi
rɤmbɯmbri transitive verb
directional: tɤ- perdre au fil du chemin. 一边走路一边撒下.

tɤ-fkɯm pjɤ-spoʁ tɕe, ɯ-ŋgɯ kɯ-tu nɯra to-tɯ-rɤmbɯmbri-t
袋子有洞,所以把里面的东西撒得一路都是
See: arɤmbɯmbri
rɤmdzɯt intransitive verb
directional: tɤ-
décider. 决定,……说了算.

nɤʑo tɤ-rɤmdzɯt
你说了算

znde pjɯ́-wɣ-phɯt tɕe ma-pɯ́-wɣ-phɯt, nɤʑo tɯ-rɤmdzɯt
你决定要不要拆石墙

dépendre de. 取决于.

nɯ kɤ-nɤma pe mɤ-pe rɤmdzɯt
看工作做得好不好
Syn: zrɤtɕha See: mdzɯt
rɤmgrɯn - See: mgrɯn
rɤmnɯ intransitive verb
directional: nɯ- germer (arbre). 发芽(树).
rɤmɲo intransitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备.
rɤmɲo - See: mɲo1
rɤmpɕɤr intransitive verb
directional: tɤ- se maquiller. 打扮(装饰).

jisŋi to-tɯ-rɤmpɕɤr
你今天打扮了

tɤ-rɤmpɕar-a
我打扮了
See: mpɕɤr
rɤmphrɯm transitive verb
directional: _ aligner en rangées. 排整齐.

kɯmɕku kɤ-ji tɕe, lothi chɯ́-wɣ-rɤmphrɯm tɕe, tɯ-rdoʁ ɯ-thɤcu nɯ tɕu ntsɯ tɯ-rdoʁ kɯ-fse chɯ́-wɣ-ji tɕe tɕe chɯ́-wɣ-rɤmphrɯm ɲɯ-ŋu
种大蒜的时候,要一个接着一个地排下来
Syn: sɤʑɯrja See: tɯ-tɤmphrɯm
rɤmphɯr intransitive verb
directional: tɤ- préparer des pains ou des raviolis. 包包子;包饺子.

kɤ-rɤmphɯr-a
我包了包子
rɤmphɯr - See: mphɯr
rɤmprɤt transitive verb
directional: nɯ- interrompre. 中断.

ɯʑo kɯ ɯ-ma ɲɤ-rɤmprɤt
他中断了工作

tɯ-mɯ ka-lɤt tɕe kha kɤ-βzu nɯ-rɤmprɤt-i pɯ-ra
因为下雨,我们中断了修房子的工程
See: prɤt
rɤmrɯmrɤmrɯm ideophone.2
(dire) les uns après les autres. 接二连三(说).

rɤmrɯmrɤmrɯm ʑo to-nɯ-ti-nɯ
他们接二连三地说出了自己的想法
rɤmɯthu intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- demander partout. 到处问.

aʑo tɤ-rɤmɯthu-a
我到处问了
Syn: nɤthɯthu See: thu1
rɤndaŋ intransitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- réfléchir. 思考,考虑.

ta-ma kɤ-nɤma tɕe, koŋla pjɯ-kɯ-rɤndaŋ ra
工作的时候需要思考
See: ɯ-ndaŋ,lɤt
rɤndɯn intransitive verb
directional: pɯ- lire à haute voix. 诵经;背书.

χpɯn ra ɲɯ-rɤndɯn-nɯ
和尚们在诵经
rɤndɯn - See: ndɯn
rɤndzraʁ transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- pétrir. 用手捏.

rɟɤɣi tɤ-rɤndzraʁ-a
我把糌粑捏成一坨了

tɤrcoʁ nɯ-rɤndzraʁ-a
我把泥土捏成一坨了

tɯ-pu nɯ-rɤndzraʁ
我把血肠的馅儿捏下去了

tɯrme ɲɤ-rɤndzraʁ
他把人捏成一坨了(打得很惨了)
rɤndzri transitive verb
directional: kɤ- tordre la paille pour la faire sécher. 拧(干草).

tɯɣro kɤ-rɤndzri-t-a
我把干草拧成一绞了
See: ndzri See: tɯ-tɤndzri
rɤnŋa intransitive verb
directional: pɯ- devoir de l'argent. 欠账.

ɯʑɤɣ, ɯ-phe pɯ-rɤnŋa-a
我以前欠他的钱

aʑo nɤ-ɕki rɤnŋa-a
我欠你的钱
See: ŋa See: tɯ-nŋa
rɤntɕha intransitive verb
directional: pɯ- tuer des animaux. 屠宰.
rɤntɕha - See: ntɕha
rɤntɕhom intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ⁿtɕʰams. effectuer une danse rituelle. 跳神.

rgɯnba ɲɯ-rɤntɕhom-nɯ
庙里在跳神
rɤntshom intransitive verb
directional: kɤ- Etym: bsɲen.mtsʰams. faire une retraite. 闭关修行.

βlama ɲɯ-rɤntshom
喇嘛在修行

βlama ko-rɤntshom
喇嘛修行了
rɤɲɟiɲɟi transitive verb
directional: nɯ- écraser en petits morceaux. 弄碎(搓成碎片). See: rɤmboʁɲɟi See: rɤɲɟoʁɲɟi
rɤɲɟoʁɲɟi transitive verb
directional: pɯ- écraser en petits morceaux. 弄碎(搓成碎片).

yangyu pɯ-rɤɲɟoʁɲɟi-t-a
我把土豆弄碎了
See: rɤɲɟiɲɟi See: rɤmboʁɲɟi
rɤŋgat intransitive verb
directional: tɤ- se préparer à, être sur le point de. 准备.

kɯ-ɕe tɤ-rɤŋgat-a
我准备出发

tɯ-mɯ kɯ-lɤt ɲɯ-rɤŋgat
快要下雨了

kɯ-mbɯt ɲɯ-rɤŋgat
快要垮了
Syn: ʑɣɤmɲo
rɤŋgɯm intransitive verb
directional: thɯ- pondre. 下蛋.

pɣa chɤ-rɤŋgɯm
鸟下了蛋

kumpɣa ɲɯ-rɤŋgɯm
鸟在下蛋
See: tɤ-ŋgɯm
rɤŋom noun
énervement. 气愤.

rɤŋom kɯ pɯwɯ pjɤ-sat
气得把驴子弄死了
See: nɯrɤŋom
rɤɴqra transitive verb
directional: nɯ- (faire de façon) incomplète. (做得)不完整.

jiɕqha pɯ-mdoʁmdi ri, pɯ-rɤɴqra-t-a
刚才是完整的,我弄了个缺口(例如馍馍咬了一口)

a-qajɣi pɯ-rɤɴqra-t-a
我没有把馍馍吃完

kɯrtsɤɣ kɯ paʁ to-ndza tɕe, chɤ-rɤɴqra
豹子吃了猪,吃得不完整

jɯfɕɯr χpi kɤ-fɕɤt mɯ-pɯ-sthɯt-a tɕe, nɯ-rɤɴqra-t-a
昨天我没有把故事讲完,讲得不完整
See: ɯ-ɴqra
rɤpɕaʁ intransitive verb
directional: lɤ- se prosterner. 跪下磕头.

lɤ-rɤpɕaʁa-a (=pɕaʁ lɤ-βzu-t-a)
我磕了头
See: pɕaʁ
rɤpɣaʁ intransitive verb
défricher. 开荒.
rɤpɣaʁ - See: pɣaʁ
rɤpɣi transitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- mélanger la farine et l'eau. 和面.

qajɣi βze-a pɯ-ŋu tɕe, tɤjlu pɯ-rɤpɣi-t-a
我准备做馍馍,就和了面
rɤphɯ transitive verb
donner un prix. 定价格.

ki laχtɕha ki kɤ-rɤphɯ-t-a
我定了这个东西的价格
See: ʑɣɤrɤphɯ See: ɯ-phɯ
rɤpjɤt intransitive verb
directional: nɯ- bourrer. 装满(肠子、肺).
rɤpjɤt - See: pjɤt
rɤpjɤz transitive verb
directional: thɯ- tresser (les cheveux, fils). 编(头发,线).

nɤ-ku thɯ-rɤpjɤz
你编辫子吧
See: tɤpjɤz
rɤpɯ intransitive verb
directional: thɯ- mettre bas (animaux). 生崽子(动物).

nɯŋa thɯ-rɤpɯ
奶牛生了崽子

paʁ thɯ-rɤpɯ
猪生了崽子
See: tɤ-pɯ
rɤqur intransitive verb
directional: tɤ- ramasser. 收藏.

laχtɕha tɤ-rɤqur-a
我把东西收起来了

laχtɕha kɤ-ntɕhoz mɤ-kɯ-ra nɯ ra tɤ-rɤqur-a
我把不用的东西收藏起来了

laχtɕha kɯ-ra nɯ ra a-pɯ-ɤta, mɤ-kɯ-ra nɯ ra tɤ-rɤqur
需要的东西方在那里,不需要的东西收藏好

a-ŋga nɯ thamtɕɤt mɯ́j-ra tɕe tɤ-rɤqur-a
我不需要那么多衣服,所以就把它收藏起来了
rɤraʁzɯz - See: raʁrɯz
rɤrcoʁ intransitive verb
directional: pɯ- mélanger de l’eau et de la terre. 和泥.

jisŋi pɯ-rɤrcoʁa (=tɤrcoʁ pɯ-βzu-t-a)
我今天和了泥

kha ɲɯ-ɤsɯ-βzu-nɯ tɕe, pɯ-rɤrcoʁ-a
他们在修房子,所以我就和了泥

ʑala ɲɯ-ɤsɯ-lɤt tɕe, pɯ-rɤrcoʁ-a
他在糊墙,所以我就和了泥
See: tɤrcoʁ See: ɣɤrcoʁ
rɤrɕɯβ transitive verb
rɤrɤt - See: rɤt
rɤrɤt intransitive verb
écrire. 写字.
rɤrɟit intransitive verb
directional: thɯ- donner naissance à un enfant. 生孩子.

chɤ-rɤrɟit (=ɯ-rɟit to-tu)
她生了孩子
See: tɤ-rɟit
rɤrka intransitive verb
directional: thɯ- faire des jumeaux. 生双胞胎.

tshɤt chɤ-rɤrka
山羊生了双胞胎
See: tɤrka2
rɤrkɤz -
graver un xylographe. 刻印版.

kɯ-rɤrkɤz
刻印版的人
rɤrma intransitive verb
directional: kɤ- habiter. 居住.

jiʑo chengdu kɤ-rɤrma-j
我们住在成都了
See: rma See: tɯrma
rɤrmbɣo intransitive verb
directional: lɤ- s'accumuler (eau). 积水.
rɤroʁ - See: roʁ
rɤroʁ intransitive verb
directional: tɤ- graver. 刻.
rɤroʁrɯz intransitive verb
directional: tɤ- changer les affaire et balayer le sol. 收拾和扫地.

kha ra ɲɯ-ɤdrɤt tɕe tɤ-rɤroʁrɯz-a
家里很乱,我又收拾了,又扫了地
See: roʁrɯz
rɤroʁrɯz - See: raʁrɯz
rɤrti intransitive verb
directional: thɯ- mettre bas (cheval). 生崽(马).

mbro chɤ-rɤrti
马生崽了
Syn: rɤpɯ Syn: Syn: rɤrɟit See: ɯ-rti
rɤrtsɤɣ stative verb
directional: tɤ- avoir la tige qui pousse. 拔节.

tɤɕi to-rɤrtsɤɣ
青稞拔节了
See:
rɤrtshɯm intransitive verb
directional: nɯ- ne pas finir. 没有做完.

a-ma na-rɤrtshɯm
我的工作没有做完

ɯ-rju nɯ ɲɤ-rɤrtshɯm
他话没有说完

ta-ma ɲɤ-rɤrtshɯm
工作没有做完

kɤ-nɤma nɯ kɤ-tshɯt mɯ-pɯ-ŋgrɯ tɕe, nɯ-rɤrtshɯm-i pɯ-ra
工作没有能完成,所以我们只好半途而废了
rɤru intransitive verb
directional: tɤ-
se lever. 起床;起来.

jɯfɕo tɤ-rɤru-a
我今天早上起来了

tʂu (tʂɤχcɤl) tɤ-rɤru ma ɲɯ-tɯ-saʁdɯɣ
你起来,你挡到(我的路)

jiɕqha nɯ nɯ-nɤkhɤzŋga-t-a ri, maka mɯ́j-rɤru
我叫了,但是他根本不起床

fermenter (vin). 发酵(酒).

cha to-rɤru (=ɲɤ-xtsu)
酒发酵了
rɤrzɯɣ Variant: rɤrzɯrzɯɣ transitive verb
directional: pɯ- couper en sections. 锯成一段一段、一节一节.

si pɯ-rɤrzɯɣ-a
我把木头锯成几段了

tɯmbri pɯ-rɤrzɯɣ-a
我把绳子剪成几段了
Syn: rɤɣdɤt See: tɯ-rzɯɣ
rɤsat intransitive verb
tuer des animaux. 杀动物. See: sɤsat1
rɤscɤt - See: scɤt
rɤscɤt intransitive verb
directional: _ déménager, déplacer. 搬走.
rɤscoz intransitive verb
directional: tɤ- écrire. 写出来.

ɲɯ-rɤscoz (tɤ-scoz ɲɯ-ɤsɯ-rɤt)
他在写信

jaχpa rɯmu tɤ-tɯ-nɯrɤscoz ɕti
这是你签的字(这是你自己一手造成的)
See: tɤ-scoz
rɤskɤr - See: skɤr
rɤskɤr intransitive verb
directional: tɤ- peser. 称东西.
rɤsloʁ - See: sloʁ
rɤsloʁ intransitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ-

paʁ ɲɤ-rɤsloʁ
猪拱地了
rɤspɤr - See: spɤr
rɤspɤr intransitive verb
changer de lieu de résidence. 搬迁. Syn: cit
rɤspra transitive verb
directional: kɤ- directional: nɯ- prendre par poignées. 一把一把地拿.

sɯjno nɯ-rɤspra-t-a
我一把一把地拿了草
See: tɯ-spra
rɤspɯ intransitive verb
directional: tɤ- laisser couler du pus. 化脓.

a-jaʁ to-rɤspɯ
我的手化脓了
See: tɤ-spɯ
rɤsqa noun
navet cuit. 煮熟了的圆根. See: rasti
rɤsta intransitive verb
directional: kɤ- immobile, fixé, rester à un endroit. 固定;长期;待在一个地方不动;定型.

ɯ-kɯ-rɤma kɯ-rɤsta ʑo ŋu
他长期给他做事

nɤʑo nɯtɕu kɤ-rɤsta
你待在那里不要动
rɤstu stative verb
directional: tɤ- honnête. 老实.

kɯ-rɤstu ci ɲɯ-ŋu, ɯ-stu tu-ti ɲɯ-ɕti
他是个老实人,他说真话
See: ɯ-stu1
rɤstɯm transitive verb
directional: tɤ- enrouler une corde autour de son bras pour la ranger. 把凌乱的绳子收拢整齐.

tɯmbri tɤ-rɤstɯm-a
我把绳子收拢整齐
Syn: rɤlkɯɣ See: stɯm
rɤt transitive verb
directional: pɯ-
écrire. 写.

tɤ-scoz ci pɯ-rat-a
我写了一封信

dessiner. 画.
rɤtɕaʁ transitive verb
directional: pɯ- fouler du pied. 踩.

cai ma-pɯ-tɯ-rɤtɕaʁ
你别踩菜

a-mi ma-pɯ-tɯ-rɤtɕaʁ
你别踩我的脚

mbro pɯ́-wɣ-rɤtɕaʁ-a
马踩到我了
rɤtɕɤβ - See: tɕɤβ
rɤtɕɤβ intransitive verb
directional: pɯ- défricher par le feu. 烧荒.

jisŋi tɯji ɯ-ŋgɯ ɕ-pɯ-rɤtɕaβ-a
我今天到田地里去烧荒了
See: ɲɟɤβ
rɤtɕɯmtɕaʁ transitive verb
directional: pɯ- piétiner et écraser. 乱踩(植物).

tɯji ɯ-ŋgɯ ma-jɤ-tɯ-ɕe-nɯ ma, tɤ-rɤku tɯ-rɤtɕɯmtɕaʁ-nɯ, tɕe tu-wxti mɤ-cha
你们不要到地里去,会踩到庄稼,以后就长不大
See: rɤtɕaʁ
rɤtɣa transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- mesurer avec deux doigts. 用大拇指和食指量尺寸.

thɯ-rɤtɣa-t-a
我量了木头

tɯmbri nɯ-rɤtɣa-t-a
我量了绳子
Syn: rɤɟom See: tɯ-tɣa1
rɤtho intransitive verb
directional: lɤ- directional: tɤ- pousser des bourgeons. 长蓓蕾. See: ɯ-tho
rɤthu - See: thu1
rɤthu intransitive verb
demander à quelqu'un. 问某人;向某人请教.

ɯʑo ɯ-ɕki ɕɯ-rɤthu-a
我去向他请教

a-ɕki tɤ-tɯ-rɤthu
你问了我
See: rɤthuthe
rɤthuthe intransitive verb
directional: nɯ- demander la permission. 征求……的同意.

a-ɕki ɣɯ-nɯ-rɤthuthe
我征求了我的同意

mɤ-kɤ-rɤthuthe kɯ jo-ɣi
他没有征求同意就来了
See:
rɤtsɣe intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- vendre. 卖.

tɤ-rɤtsɣe-tɕi
我们俩卖了东西

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɤtsɣe
那个人在卖东西
See: ntsɣe
rɤtshɤt transitive verb
directional: tɤ- essayer, comparer. 试一下,比一下.

tɤ-rɤtshat-a
我试了一下

ɯʑo kɯ tɯ-ŋga ta-rɤtshɤt
他试了衣服
See: tshɤt1
rɤtshɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- faire avec modération. 小心做,适当地做.

cha kɤ-tshi tu-rɤtshɯɣ-a ɕti
我小心不要喝太多酒
rɤtʂɯβ - See: tʂɯβ
rɤtʂɯβ intransitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- coudre. 缝;补.

chɤ-rɤtʂɯβ
他缝了
rɤwaŋ noun
Etym: raŋ.dbaŋ. responsabilité. 责任.

ɯʑo to-ngo ri, aʑo a-rɤwaŋ pɯ-me
虽然他生病了,但是我没有责任
rɤwum transitive verb
directional: tɤ- ranger, rassembler (des objets dispersés). 收拾;收拢.

laχtɕha tɤ-rɤwum
你收拾一下东西

tɯ-ŋga tɤ-rɤwum
你收拾一下衣服

fsapaʁ tɤ-rɤwum
你把牲畜赶回来

ɯ-ndo tɕe kɤ-rɤwum mɤ-kɯ-sɤcha ʑo ɲɯ-βze ŋu
到最后就不可收拾
See: wum See: stɯm
rɤxsɯr intransitive verb
directional: tɤ-

z-rɤxsɯr
炒锅(用来炒菜的工具)
rɤχpɯn intransitive verb
directional: lɤ- devenir moine. 当和尚.

kɤ-rɤχpɯn mɯ́j-nɤlɤn
他不答应当和尚
See: χpɯn See: nɯχpɯn
rɤzboʁ transitive verb
directional: tɤ- prendre par poignées. 一把一把地拿.

sɯjno tɤ-rɤzboʁ-a
我一把一把地拿了草
Syn: rɤspra See: tɯ-zboʁ
rɤzda transitive verb
directional: tɤ- saluer (avant le départ). 打招呼.

ɕ-ta-rɤzda
他向他打了招呼

tɤ-tɯ-rɤŋgat tɕe, ɯʑo ɕ-tɤ-rɤzde je
你要出发的时候,给他打个招呼

tɯ-ɕe tɤ-mda tɕe, a-ɣɯ-tɤ-kɯ-rɤzda-a je
当你要走的时候,来跟我打一声招呼
See: nɤzda See: ɣɤzda See: tɯ-zda
rɤzga intransitive verb
directional: kɤ- faire du miel. 酿蜜.

ɣʑo ɲɯ-rɤzga
蜜蜂在酿蜜

jiɕqha tɯrme nɯ kɯ-rɯkɯŋu kɯ ɣʑo kɯ-rɤzga ʑo ɲɯ-fse
这个人把所有的财物都带回家,跟采蜜的蜜蜂一样
See: zga2
rɤzgɤr intransitive verb
directional: thɯ-
planter une tente. 搭帐篷.

staχpɯ cho-rɤzgɤr
豌豆到处蔓延(在其他地方“搭帐篷”)

réparer une tente. 缝帐篷.

iʑora kɯre ku-rɤzgɤr-i
我们在缝帐篷
See: zgɤr
rɤznde intransitive verb
directional: tɤ- construire en empilant. 垒起来.

tɤ-rɤznde-a (=znde tɤ-βzu-t-a)
我修了墙
See: znde1 See: znde2
rɤʑa stative verb
directional: tɤ- gratter. 痒.

ɯ-mgɯr ɲɯ-rɤʑa
他背部很痒

βɣɤrtshi kɯ tu-kɯ-ndza tɕe ɯ-sta ɲɯ-rɤʑa
被蚊子咬就很痒
rɤʑi Variant: rɤʑit intransitive verb
directional: kɤ-
rester. 留下.

nɯtɕu ko-rɤʑi
他留在那里了

kɤ-rɤʑit-a
我呆了

ʁnɯ-sla pɯ-rɤʑi-nɯ
他们呆了两个月

se trouver à un certain endroit. 在某个地方.

ŋotɕu ku-tɯ-rɤʑi?
你在哪里?
rga stative verb
directional: nɯ- être content. 高兴.

aʑo ɲɯ-rga-a
(听到这个消息)我很高兴

nɯ ma kɤ-nɯrga mɯ́j-khɯ ʑo ɲɯ-rga-a
我无比得高兴
rga intransitive verb with object
directional: nɯ- Etym: dga. aimer. 喜欢.

kɤ-rɯɕmi mɯ́j-rga
他不爱说话
See: nɯrga See: ɕɯrga
rgali noun
génisse. 小奶牛.
rgargɯn noun
Etym: dgan. personne âgée. 老年人.
rgawa noun
Etym: dga.ba. cérémonie pour les morts. 为死人办的仪式.
rgɤl ideophone.1
tou d'un coup. 突然.

rgɤl ʑo pɯ-ndʐaβ
他突然间摔下去了
rgɤm noun
Etym: sgam. boîte. 箱子.
rgɤmpɯ noun
petite boîte. 小盒子. See: tɤ-pɯ
rgɤnmɯ noun
Etym: rgan.mo. vieillarde. 老太太.
rgɤtpu noun
Etym: rgad.po. vieillard. 老人.
rgɤz stative verb
directional: thɯ- Etym: rgas. être vieux, vieillir. 年老.

jiɕqha rgɤtpu nɯ cho-rgɤz
那位老年人变老了

nɯŋa do chɤ-rgɤz
老奶牛变老了

kha to-rgɤz
房子老了
rgi stative verb
rgonma noun
Etym: rgod.ma. jument. 母马.
rgoʁphɤr noun
bol en bois ayant un couvercle. 有盖子的木碗.
rgot stative verb
Etym: rgod. robuste. 身强力壮;不好对付.
rgɯdɯ noun
léproserie. 麻风病医院.
rgɯkhra noun
Etym: kʰra. vache à pois. 黑白相间;红白相间的牛.
rgɯnba noun
Etym: dgon.pa. temple. 庙.
rgɯni noun
vache rousse. 红毛牛.
rgɯnmdɯt noun
groupe de neuf nœuds (sur un khatag ou avec un fil normal). 在哈达上打九个结.
rgɯnsa noun
Etym: dgun.sa. pâturage d'hiver. 冬天的牧场.
rgɯntɕɯn noun
grand monastère. 大庙.
rgɯpa noun
Etym: dgu.pa. neuvième mois. 九月.
rgɯskɯ noun
vache dont la tête, le ventre et le haut du dos sont blancs, les membres et les flancs noirs. 头、肚子和背梁白色,四肢和两侧黑色的牛.
rɣɤβrɣɤβ ideophone.2
transparent. 形容透明而光亮的样子.

tɤŋgɤr rɣɤβrɣɤβ ʑo ɲɯ-pa
猪膘显得很透明

ɯ-qom rɣɤβrɣɤβ ʑo to-stu
(小孩子)快要眼泪哗哗的样子
rɣurɣu ideophone.2
semblable à une ampoule. 形容物体像水泡的样子.

qaɕpa ɯ-ŋgɯm rɣurɣu ʑo ɲɯ-pa
青蛙卵又圆又透明

a-jaʁ cɯmbɤrom rɣurɣu ʑo to-rku
我手上长了水泡
ri -
et ... alors?. 呢.

a-wa ri?
我们爸爸呢?
ri transitive verb
ri postposition
locatif. 在.
ri conjunction
mais. 但是.
ri intransitive verb
directional: nɯ- rester. 剩下.

ɯʑo nɯ-ri
剩下了他

ɯ-ro ɲɤ-ri
有剩余的

a-ʑɯβ ko-ri (=pjɤ-rtaʁ)
我睡够了
See: βri See: tɯ-sroʁ,ri See: nɯʑɯβri
riβdaʁ noun
Etym: ri.bdag. divinité des montagnes. 山神.
rirɤβ noun
Etym: ri.rab. haute montagne. 高山.
rjaŋrjaŋ ideophone.2
long et cylindrique. 长,圆柱形的.
rjɤnɤlɤt -
long et fin, aux mouvements agiles. 又细又长,动作灵活.

βʑɯ nɯ kha zɯ rjɤnɤlɤt ʑo tu-ŋke ŋu
老鼠,身子和尾巴又细又长,在房间里走动
rjɤnɤrjɤt ideophone.3

qapri ci rjɤrjɤt nɤ rjɤrjɤt thɯ-ari
蛇细长细长地过去了
rjɤrjɤt ideophone.2
long et fin. 细长.

rjɤrjɤt ci ɲɯ-ŋu
是细长细长的

romɲa tsuku rjɤrjɤt pjɤ-phɯt-nɯ
他们砍了许多(树,做成)小梁

rester peu de temps. 耽误很短时间.

rjɤrjɤt ci ɕ-to-ti
快快当当地去说了

rjɤrjɤt ci tɯpri ʑ-ɲɤ-nɯmnɤt
快快当当地传达了口信

rjɤrjɤt ci ɕe-a ŋu
我只去耽误一会就回来

tɯpri ɯ-kɯ-nɯmnɤt ci rjɤrjɤt jɤ-ari-a
我快快当当地传达了口信
rjoʁrjoʁ ideophone.2
cylindrique. 形容圆柱形.
rɟa noun
Etym: rgʲa. pantholops hodgsoni. 藏羚.
rɟama noun
Etym: rgʲa.ma. balance. 称.
rɟamar noun
bovidé de couleur noire dont le haut du dos et le bout des oreilles sont marrons clairs. 全身黑色,耳尖和背梁棕色的牛.
rɟambrɯɣ noun
Etym: rgʲa.ⁿbrug. espèce de chien dont le corps est noir et les yeux sont entourés de rouges. 四眼狗.
rɟamtshu noun
Etym: rgʲa.mtsʰo. mer. 海.
rɟanatɕaʁri noun
Etym: rgʲa.nag ltɕags.ri. la grande muraille de chine. 万里长城;一种佛教图纹.
rɟandzi noun
bovidé de couleur noire avec une tache blanche sur le front. 全身黑色的牛,在额头上带有白色.
rɟaŋ noun
Etym: rgʲaŋ. lointain. 长远.

rɟaŋ ɣɯ ɯ-sɯso kɤ-lɤt ra
要有长远打算

rɟaŋ ʑo z-jo-fskɤr
他绕了个大圈
See: rɯrɟaŋrɟɤz
rɟaŋsoʁ noun
Etym: sog.le. scie. 锯.
rɟara noun
cour. 院子. Syn: tɕhaʁla
rɟaʁ intransitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- danser. 跳舞.

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɟaʁ-nɯ
他们在跳舞

pjɯ-rɟaʁ-a ŋgrɤl, aj tɯrɟaʁ rga-a
我喜欢跳舞
See: tɯrɟaʁ
rɟaspa adverb
à peu près, plutôt. 差不多;比较.

nɤ-tɕhomba rɟaspa to-mna tɕe ɲɯ-pe
你的感冒差不多好了
Syn: nɤkɤro
rɟawu noun
Etym: rgʲa.bo. barbe. 连鬓胡.
rɟɤβlun noun
Etym: rgʲa.blon. ministre. 宰相;大臣.
rɟɤɕi noun
embauchoir. 楦头.
rɟɤdoʁ noun
fibres de chanvre. 大麻皮(用来织麻布的纬线和经线,编绳子).
rɟɤdɯm noun
grumeaux (dans la pâte de farine). 没有搅均匀的面坨坨.

tɤjlu pɯ-tɯ-lɤt tɕe koŋla nɯ-ɕmi tɕe, rɟɤdɯm a-mɤ-nɯ-βze
你和面的时候,要好好搅拌不要有坨坨
rɟɤɣi noun
tsampa. 糌粑的一种吃法.

rɟɤɣi pɯ-nɯ-lat-a
我倒了糌粑

rɟɤɣi tɤ-nɯ-βzu-t-a
我挼了糌粑

rɟɤɣi nɯ khɯtsa ɯ-ŋgɯ rtsɤmtɕhɯ pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe ɯ-taʁ ta-mar tɯ-snaʁ pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe ɯ-taʁ tɯ-ɣndʑɤr khɯtsa tú-wɣ-sɯ-mtshɤt tɕe tú-wɣ-ɕmi tɕe tú-wɣ-rɤlaj tɕe tú-wɣ-ndza ŋu.
|fv rɟɤɣi 就是在碗里倒上糌粑水,然后放上一小块酥油,再放上满碗的糌粑然后搅匀,挼好就可以吃了。 rɟɤɣi 就是在碗里倒上糌粑水,然后放上一小块酥油,再放上满碗的糌粑然后搅匀,挼好就可以吃了。
rɟɤkɤr Variant: rɟɤkɤrji noun
Etym: rgʲa dkar. Inde. 印度.

rɟɤkɤr zɯ βlama ra kɯ srɯnmɯ ra tu-nɯkon-nɯ ɲɯ-ŋu
在印度,喇嘛们把全世界的妖精管制在那里。
rɟɤlkhɤβ noun
Etym: rgʲal.kʰab. pays. 国家.
rɟɤlsa noun
Etym: rgʲal.sa. palais. 宫殿.

tɕɯχtsi rɟɤlsa
卓克基官寨
rɟɤntɕa noun
Etym: rgʲan.tɕʰa. bijoux, décoration. 装饰品.
rɟɤŋgɤɣ noun
poutre horizontale. 横梁.

rɟɤŋgɤɣ nɯ rɟɯɣ cho nɯ kɯ-naχtɕɯɣ nɯ
|fv rɟɤŋgɤɣ 跟|fv rɟɯɣ 一样 rɟɤŋgɤɣrɟɯɣ 一样
rɟɤpɕɤt noun
Etym: *rgʲa.pʰʲed. demi livre. 半斤.
rɟɤskɤt noun
Etym: rgʲa.skas. escalier en bois. 板梯.
rɟɤskhi noun
vannerie. 簸箕.
rɟɤthaʁ noun
verrou. 插销.
rɟɤthɤβ noun
Etym: rgʲa.tʰab. four chinois. 炉子.
rɟɤtpa noun
Etym: brgʲad.pa. huitième mois. 八月.
rɟɤtsha noun
Etym: rgʲa.tsʰʷa. plaque de sel. 盐的大块.

jiʑo pɯ-xtɕi-j tɕe, rɟɤtsha ɯ-ntɕhɯr ntsɯ tu-nɯntsɯɣ-i pɯ-ŋu
我们小时候一直舔盐块
rɟɤxtsa noun
botte à semelle épaisse. 鞋底又厚又硬的靴子.
rɟɤz stative verb
être développé. 发达.

nɤki nɯ ɯ-ɕa wuma ʑo kɯ-rɟɤz ci ɲɯ-ŋu
那个人肌肉很发达

ɯ-sɯm rɟɤz (=ɯ-ro jom; ɯ-mɲaʁsta jom)
他心胸宽阔
rɟum stative verb
directional: nɯ- large. 宽(布,纸).

ki ɯ-spa ɲɯ-rɟum
很宽
Ant: tɕɤr See: arɟumtɕɤr
rɟɯfsoʁ noun
fait de gagner de l'argent. 挣钱. See: tɯ-rɟɯ See: fsoʁ1 See: ɣɯrɟɯfsoʁ
rɟɯɣ intransitive verb
directional: _ Etym: rgʲug. courir. 跑.

kɤ-rɟɯɣ-a, nɯ-rɟɯɣ-a
我跑了
See: nɤrɟɯrɟɯɣ
rɟɯɣ noun
poutre horizontale. 横梁.

tɤ-jtsi ɯ-χto ɯ-taʁ kɯ-rɤsta ɣɯ tɤpjaʁ nɯ rɟɯɣ rmi
固定在柱子的杈子上面的横梁叫|fv rɟɯɣ rɟɯɣ
rɟɯma noun
vis. 螺丝.

rɟɯma tɤ-sprat-a
我拧了螺丝
rɟɯmtsɯ noun
pincette en bambou. 竹子制成的夹子. Syn: ɟɯmɢom
rɟɯnaŋlaŋspjɤt noun
Etym: rgʲu.naŋ.loŋ.spʲod. richesses. 财富.

rɟɯnaŋlaŋspjɤt pjɯ-kɤ-khɯ
保佑我们能顺利地创造财富
rɟɯrŋom noun
convoitise des richesses. 贪财.

rɟɯrŋom ma-tɯ-βze
不要贪财
See: tɯ-rɟɯ See: sŋom See: nɯrɟɯrŋom
rɟɯstɤβ noun
Etym: rgʲu.stobs. capacité à gagner de l'argent. 赚钱的本事,财力.
rɟɯtɕɯn noun
Etym: rgʲu.tɕʰen. résor. 宝物,贵重物品.
rka transitive verb
rkaŋ stative verb
vigoureux. 硬朗.

a-mu kɯɕnɯsqaprɤɣ ʑo thɯ-azɣɯt ri, wuma ʑo rkaŋ
虽然我母亲已经76岁,但是她很能干

ki tɕheme ki mɯ-ɲɤ-rkaŋ
这个女子怀孕了
rkɤdɯt noun
Etym: rkaŋ.??. clarinette. 唢呐.
rkɤl stative verb
directional: tɤ- en sécurité (endroit). 安全;防危险(地方)、不容易受到攻击.

kɯki sɤtɕha ki, ɯ-rkɯ thamtɕɤt praʁ kɯ ku-fskɤr ɲɯ-ɕti tɕe, ɲɯ-rkɤl
这个地方周围都是悬崖,很安全

kha pjɯ́-wɣ-sɤtsa tɕe kɯ-rkɤl kɤ-nɯmga ŋu
锁了房子的门是为了安全
rkɤsnom noun
Etym: rkaŋ.snam. pantalon. 裤子.
rkɤtu noun
marteau de bois. 木槌(用来敲打麻织品).
rkɤz transitive verb
directional: pɯ- Etym: rkos. graver, sculpter. 雕刻.

parɕaŋ pɯ-rkaz-a
我刻了印版

parɕaŋ pa-rkɤz
他刻了印版
rkhe transitive verb
directional: pɯ- graver. (一节一节地)刻.

tɕoχtsi pɯ-rkhe-t-a
我刻了桌子

ɲɯ-rʑi tɕe a-jaʁ pjɤ-rkhe
东西很重,我手上留了个印

pjɤ-tɯ-rkhe-t
你刻了
rkhɤrkhɤt ideophone.2
bruit de frappement léger. 形容轻轻的敲击声.

tɕheme nɯ ɯ-xtsa ɯ-qa kɯ-ɤmtɕoʁ kɯ-mbro to-ŋga tɕe tu-ŋke tɕe rkhɤnɤrkhɤt ɲɯ-ti
那位女孩子穿着高跟鞋,走路的时候就有咚咚咚的声音
rkhoŋnɤrkhoŋ ideophone.3
bruit d'un pierre qui se cogne contre du bois. 形容石头撞击木头的声音.

tɤrɤm ɯ-taʁ rdɤstaʁ tú-wɣ-lɤt tɕe, rkhoŋnɤrkhoŋ tu-ti ŋu
在木板上扔石头的时候就会发出砰砰声
Syn: phoŋnɤphoŋ
rkhɯβrkhɯβ Variant: rkhɯrkhɯp ideophone.2
bruit de coup sur une planche de bois. 敲木板的声音. Syn: rchɤrchɤt See: nɤrkhɯrkhɯβ
rko stative verb
directional: thɯ- directional: nɯ- directional: tɤ-
dur. 硬.

nɤrŋi ɯ-kɤcɯɣ chɤ-rko
婴儿的囟门闭合了

obstiné. 顽固.

ɲɯ-rko
很硬/他很顽固
See: nɯrkorlɯt
rkoŋɟɤl noun
Etym: rkaŋ.rgʲal. démon à un pied. 独脚鬼.
rkoŋtoŋ noun
fémur. 胫骨.
Etym: rkaŋ.duŋ. trompette en fémur humain. 胫骨号筒.
rkorsa noun
toilette. 厕所.
rku transitive verb
directional: tɤ- directional: _
mettre dans. 装进.

laχtɕha khɯɣɲɟɯ ɯ-ŋgɯ nɯ-rku-t-a
我把东西装进窗子里了

ɯ-ŋgɯ ɲɤ-rku
他放在里面了

kɤ-rku xtɕhɯt
装得下

mɤʑɯ tú-wɣ-rku tɕhɯt
还装得下

tɤɕi lʁa ɯ-ŋgɯ tɤ-rku-t-a
我把青稞装到口袋里

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ thɯ-rku-t-a
我装进口袋里了

kɯɕnom ɯ-rdoʁ chɤ-rku
青稞穗的颗粒结满了

directional: pɯ- verser. 倒进.

tʂha pɯ-rku-t-a
我倒了茶

directional: kɤ- traiter une luxation. 治(扭伤了的关节).

ɯ-jaʁ ɲɤ-nɯ-ɬoʁ tɕe, kɤ-rku-t-a
他的手扭伤了,我给他治了
rku transitive verb
rkɯn stative verb
directional: nɯ- Etym: dkon. peu. 少.

nɤ-mɤ-kɤ-tso to-rkɯn
你不懂的东西变少了
rkɯwɯ noun
lampe à beurre. 酥油灯.
rla transitive verb
directional: nɯ- détacher. 解开.

tɤ-mtɯ nɯ-rla-t-a
我解开了结

tɤ-mtɯ na-rla
他解开了结

nɤ-xtsa nɯ-rle
你解开鞋子吧
rlaŋnɤrlaŋ ideophone.3

rŋgɯ rlaŋnɤlaŋ pɯ-ndʐaβ
圆形的大石包滚下去了
See: slaŋslaŋ See: ɕlaŋɕlaŋ See: claŋclaŋ See: rloŋrloŋ See: rloʁrloʁ
rlaŋrlaŋ ideophone.2
rond. 圆形(又圆又大).

tɤphɯ ɯ-tɯ-wxti kɯ rlaŋrlaŋ ʑo ɲɯ-pa
土巴又圆又大

yangyu kɯwxtɯwxti rlaŋrlaŋ ʑo thɯ-nɯɬoʁ
(人家挖出来的时候)洋芋又大又圆

sla to-kɯ-ɤrtɯm ci rlaŋrlaŋ
圆圆的月亮
rlaʁ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: brlag. disparaître. 失踪.

a-taqaβ ɲɤ-rlaʁ
我的针不见了

a-mbrɯtɕɯ ɲɤ-rlaʁ
我的刀不见了

a-laχtɕha ɲɤ-rlaʁ
我的东西不见了

kɯ-rlaʁ kha
被遗弃的房子
See: ɣɤrlaʁ
rlaʁrlaʁ ideophone.2
rond et dur. 形容圆又硬的样子.

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ tɯsqar chɤ-sɯmtshɤt rlaʁrlaʁ ʑo ɲɯ-pa
袋子里的糌粑装得很满,涨鼓鼓的
rloŋrloŋ ideophone.2
sphérique. 形容球形(比较大)的样子.

jla ŋgorli rloŋrloŋ ɲɯ-pa
无角犏牛显得圆圆的
See: rloʁrloʁ See: rlaŋrlaŋ See: rwoʁrwoʁ
rloŋrta noun
rlung rta. 经幡.
Etym: rluŋ.rta. chance. 运气.

ɯ-rloŋrta ɲɯ-taʁ
他运气好
rloʁnɤrloʁ ideophone.3
qui a une tête ronde. 头部圆圆的,动作又灵活又可爱.

tɤ-pɤtso rloʁrloʁ nɤ rloʁrloʁ ɲɯ-ɤnɯɣro
小孩子在玩

tɤ-pɤtso chɤ-wxti tɕe rloʁnɤrloʁ ʑo tu-ŋke to-cha
小孩子大了就能走路了
See: rloŋrloŋ See: rwoʁrwoʁ
rloʁrloʁ ideophone.2
sphérique. 球形(比较小).

ɯ-ku rloʁrloʁ ʑo ɲɯ-pa
他的头是圆形的
rlu stative verb
rlɯm ideophone.1
complètement. 全部.

nɤ-tʂha rlɯm kɤ-tshi
你把你的茶全部喝完

jiʑo rlɯm kɯ kɤ-tshi-j ɕti
我们都喝了
rma intransitive verb
directional: kɤ- habiter chez quelqu'un. 留宿.

jɯɣmɯr kutɕu kɤ-nɯ-rma
你今天晚上在这里留宿吧

jɯɣmɯr mbarkhom kɤ-rma
你今天晚上在马尔康留宿吧

ku-nɯ-rma ɲɯ-sɯsɤm
他想在这里留宿
Syn: nɯkho See: sɯrma
rmbatɕɯβ noun
espèce de plante. 【灰灰菜】.

rmbatɕɯβ nɯ sɯjno ci ŋu, tɯ-ɟom jamar tu-mbro cha, ɲɯ-ɤɣɯrtɯ-rtaʁ cha, ɯ-rɣi wuma ʑo dɤn, ɯ-jwaʁ ɯ-qhu chu nɯ kɯ-pɣi tu, kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr tu, tɯ-ɣndʑɤr tɤ-kɤ-mar kɯ-fse tu, pha ɯ-phoŋbu nɯ kɯ-pɣi ŋu, kɤ-ndza sna, paʁ wuma ʑo rga
灰灰菜是一种植物,可以长一米多高,可以长出很多枝桠,结的种子很多,叶子的背面有的是灰色的,也有的是淡红色的,好像上面涂了一层面粉,全身是灰色的,人可以吃,猪特别喜欢。
rmbɯ transitive verb
directional: tɤ- amasser. 堆起来(不整齐).

tɯjpu ta-rmbɯ
他把粮食堆起来了

rdɤstaʁ tɤ-rmbɯ-t-a
我把石头堆起来了

tɯ-ɣli tɤ-rmbɯ-t-a
我把肥料堆起来了

tɤjpa to-rmbɯ
她把雪堆起来了
See: amɯrmbɯ See: tɯ-rmbɯ
rmɤβja noun
Etym: rma.bʲa. paon. 孔雀.
rmɤβrmɤβ ideophone.2
une couche fine. 形容薄薄的一层,不完全透明的样子.

jisŋi zdɯm ci rmɤβrmɤβ ɣɤʑu
今天云很薄,不完全透明

tɯ-ci ɲɤ-nɤrʑaʁ tɕe ɯ-taʁ ɯ-ɕom kɯ-fse ci rmɤβrmɤβ ko-ta, tɕe kɤ-tshi mɯ-ɲɤ-sna
水放久了就会在表面上形成薄薄的一层,不能再喝了
Syn: ʂmɤβʂmɤβ
rmɤmbe noun
mue (mammifère). 脱毛;换毛. See: tɤ-rme See: mbe See: nɯrmɤmbe
rmi intransitive verb
directional: tɤ- s’appeler. 名字叫.

jiɕqha nɯ nɯ ɲɯ-rmi
他叫这个

nɤʑo tɕhi tɯ-rmi?
你叫什么名字

aʑo χpɤltɕin rmi-a, nɤʑo xiangbolin ɲɯ-tɯ-rmi ɣe
我叫柏尔青,你叫向柏霖
See: tɤ-rmi
rmɯrmi adverb
tous sans exception. 每一个,一个都不漏.

kɯmdza rmɯrmi nɯ jo-ɣi-nɯ
每一个亲戚都到了
rnaʁ stative verb
rnaʁ stative verb
directional: pɯ- profond. 深.

jɯ-xtu ɯ-tɯ-rnaʁ nɯ
我们很饿(肚子很深)
rnaʁ stative verb
rnde transitive verb
directional: pɯ- subir un désastre (ne s'emploie pas seul). 吃亏;遭殃.

kɤ-rndu sɤznɤ pɯ-rnde-t-a
我不但没有得到好处,反而遭殃了

kɤ-rndu sɤznɤ kɤ-rnde
不但没有得到好处,反而遭殃了
rndi intransitive verb
directional: tɤ- sage, qui ne s'enfuit pas à chaque occasion. 不爱到处乱跑,听话.

ki fsapaʁ ki ɲɯ-rndi
这个动物不爱到处乱跑

ɕɯŋgɯ staʁ to-rndi
以前很调皮,爱到处乱跑,现在不调皮了
rndu transitive verb
directional: pɯ-
obtenir. 拿到.
trouver. 找到.

tɤjmɤɣ pjɤ-rndu
他找到蘑菇了

laχtɕha kɤ-χtɯ pjɤ-rndu
买到东西了

pɯ-rndu-tɕi
我们俩找到了

kɤ-rndu sɤznɤ pɯ-rnde-t-a
不但没有得到好处,反而遭殃了
rndzɤkɤŋe noun
ombre de la montagne. 太阳落山的时候山上的阴影.

rndzɤkɤŋe tɤ-anɯri
rnɤβʑi noun
chapeau à quatre bords. 圆盔耳帽.
Etym: rna.bʑi. casserole en fer. 生铁锅,有四个把子.
rnɤjɯ noun
Etym: rna.ju. boucle d'oreille. 耳环.
rnɤlu noun
sans oreille. 缺耳朵的.
rnɤrɯ noun
Etym: rna.ru?. casserole en fer. 生铁锅,有两个把子.
rɲaŋ stative verb
directional: nɯ- Etym: rɲiŋ. ancien. 陈旧.

tamar nɯ ʑaʑa ɲɯ-rɲaŋ ɕti
酥油很快就会变味
rɲɟaʁlo noun
bâton qui sert à caler la porte. 门闩.

rɲɟaʁlo ɯ-thaʁ pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe, kɤ-cɯ mɤ-khɯ
插上插销,门就不能打开了

rɲɟaʁlo nɯ-lat-a
我闩了门。

rɲɟaʁlo-ɣɲɟɯ
门闩的洞
See: rɟɤthaʁ
rɲɟi stative verb
directional: thɯ- long. 长.

tɯmbri ɲɯ-rɲɟi
绳子很长

qha kɯrɯ-ŋga nɯ ɲɯ-rɲɟi
这件藏装很长
See: ɣɤrɲɟi Ant: Syn: zri See: xtɯrɲɟi
rɲo transitive verb
directional: tɤ- essayer, goûter. 尝试.

tɤjko kɤ-ndza tɤ-rɲo-t-a ri, pjɤ-tɕur
我尝过酸菜,很酸

ɯ-ɲɯ-mɯm kɯ tu-rɲam-a ɲɯ-ra
我要尝一下好不好吃

directional: pɯ- faire l'expérience de, avoir déjà. 体会;曾经……有过.

pjɯ́-wɣ-rɲo mɤɕtʂa mɤ-kɯ-tso
自己亲身体会之前不能了解

tɕhi pɯ-nɯ-ŋɯ-ŋu pjɯ́-wɣ-rɲo ra
无论什么事情都要亲身体会

tɤjko kɤ-ndza pɯ-rɲo-t-a
我曾经吃过酸菜

kɤ-ɕe pɯ-rɲo-t-a
我去过
rɲɯɣrɲɯɣ ideophone.2
long, fin et flexible. 形容又细又长又柔软,很没有精神的样子.

khɯɣɲɟɯ zɯ, laʁjɯɣ rɲɯɣrɲɯɣ ɲɤ-tɕɤt
他把从窗户(往外面)探出来根木棒

jiɕqha nɯ rɲɯɣrɲɯɣ ɲɤ-nɯ-ɬoʁ
(细长的东西)出来了
rɲɯl intransitive verb
directional: pɯ-
fâner. 凋谢.

mɯntoʁ pjɤ-rɲɯl
花凋谢了

se délabrer (maison). 塌下来了.

kha pjɤ-rɲɯl (=pjɤ-mbɯt)
房子塌下来了

Etym: rɲid. avoir complètement pourri. 完全腐烂掉了.

pjɤ-tsɣi tɕe pjɤ-rɲɯl
腐烂了

rɯdaʁ pjɤ-si tɕe pjɤ-rɲɯl
动物死了然后就腐烂了
Syn: mbɯt Syn: See: ja2
rŋama noun
(porter à) complétion. (做)到底,(做)得彻底.

ɯʑo kɯ kɤ-nɤma ra rŋama mɤ-kɯ-ɬoʁ ɲɯ-βde ɲɯ-ɕti
我做事做到一半就放弃

rŋama mɯ-chɤ-tɯ-tɕɤt
你没有吧事情做得彻底
rŋamoŋ noun
Etym: rŋa.moŋ. chameau. 骆驼.

rŋamoŋ raŋzga
骆驼(固有的)鞍子
rŋapa noun
Etym: lŋa.pa. cinquième mois. 五月.
rŋawa noun
Rngaba. 阿坝.
rŋɤβnɤrŋɤβ ideophone.3
rŋɤβrŋɤβ ideophone.2
haut et fin. 形容细而高的样子.

kumpɣa kɯ ɯ-ku rŋɤβrŋɤβ ʑo to-joʁ
鸡把头伸得很高(东看西看)
rŋɤfsoʁ noun
vache dont la tête est blanche. 白头牛.
rŋɤɣndʑɯr intransitive verb
directional: thɯ- faire frire de la tsampa et moudre des grains d'orge. 又炒糌粑又磨面. See: rŋu See: ɣndʑɯr See: sɤrŋɤɣndʑɯr
rŋɤmboʁ noun
grains d'orge grillés. 青稞爆花.
rŋɤrŋɤt ideophone.2
imposant. 形容雄伟;又高又宽的样子.

praʁ rŋɤrŋɤt ʑo ɲɯ-pa
悬崖又高又宽
rŋɤʁjoʁ noun
Etym: rŋa.gjog. bâton courbé avec lequel on frappe le tambour. 用来打鼓的棍子.
rŋgɤβ transitive verb
directional: tɤ- attacher. 捆绑.

tɯrme ka-ndo-nɯ tɕe ɯ-jaʁ tu-rŋgɤβ-nɯ ŋu
他们抓人的时候就把他的手捆起来

aʑo kɯ ɯ-jaʁ tɤ-rŋgaβ-a
我捆了他的手
Syn: zgroʁ1 See: tɯ-mthɤrɴɢɤβ See:
rŋgɤm noun
morceau dur. 硬块;固体.

χɕɤlkara ɯ-rŋgɤm ɲɯ-ŋu ma ɯ-ɣndʑɤr ɲɯ-maʁ
冰糖是由硬块组成的,不是粉状的。
rŋgɯ intransitive verb
directional: kɤ- directional: lɤ- s'allonger. 躺.

nɯŋa ko-rŋgɯ
牛躺下了

jla ko-rŋgɯ
犏牛躺下了

tɯrme kɤ-nɯ-rŋgɯ
人躺下了

kɤ-nɯ-rŋgɯ-j
我们躺下了

ɯ-thoʁ lɤ-rŋgɯ
他在地上躺下了

directional: kɤ- dormir. 睡觉. See: nɯkhɤrŋgɯ
rŋgɯ noun
gros rocher. 岩石.
rŋi stative verb
être encore rouges (braises). (火种)还在燃烧,还没有熄灭,还有复燃的可能.

smi ɲɯ-rŋi
火种还没有熄灭
rŋo transitive verb
directional: nɯ- emprunter (un objet). 向别人借(能归还原物).

nɤ-ɕki sɲɯɣjɯ nɯ-rŋo-t-a
我向你借了一只笔
See: ɕɯrŋo
rŋu bitransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- Etym: rŋo. frire (le blé). 干炒(麦子).

tɤɕi tɤ-rŋu-t-a
我炒了青稞

tɤɕi chɯ́-wɣ-rŋu tɕe nɯ kóʁmɯz nɤ tɯsqar ɲɯ-βze ɕti
炒了青稞就可以做糌粑
rŋɯl noun
Etym: dŋul. argent. 银子. See: aɣɯrŋɯl
rŋɯlkhoz noun
sac pour mettre de l'argent. 装银子的口袋.
rŋɯznɤrŋɯz ideophone.2

rŋɯznɤrŋɯz ɲɯ-tɯ-nɤŋkɯŋke
你那么瘦,在那里走来走去(骂人的话)
rŋɯzrŋɯz Variant: rŋɯzŋɯz ideophone.2
osseux, maigrichon. 过瘦.

fsapaʁ mɤ-kɯ-mthu ci rŋɯzrŋɯz ɲɯ-ŋu
那个牲畜又弱又瘦

tɯrme mɤ-kɯ-mthu ci rŋɯzrŋɯz ɲɯ-ŋu
那个人又弱又瘦
ro stative verb
directional: nɯ- en trop. 多余的.

ki tɯ-ŋga ki ɲɯ-ro, kɤ-ɕɣɤz ɲɯ-ra
这件衣服是多余的,要还给人家(多拿了属于别人的衣服)

ki ɯ-phɯ ki kɤ-kho ɲɤ-ro tɕe ɲɯ-ta-fsɯɣ
你多给了钱,我找一下零钱给你

directional: tɤ- qui ressort. 高出;凸出来.

tu-ro ʑɣɤrʑɣɤr ʑo ɲɯ-ŋu
有(一两根)凸出来
roko noun
type de métal, ressemble au laiton. 金属的一种,类似于黄铜.

roko tɕhoma
铜的皮带扣子
rom stative verb
directional: tɤ- séché. 晒干的.

si to-rom
木料干了
romɲa noun
poutre. 小梁.
roŋba noun
Etym: roŋ.pa. locuteurs du rgyalrong oriental. 讲四土话的藏族.

ɣnɤsqi-xpa ɕɯŋgɯ zɯ roŋba-skɤt pjɤ-βzjoz
他20年前学了四土话
roŋwa noun
Etym: roŋ.ba. agriculteurs. 农民.
roŋzga noun
bosse (chameau). 峰(骆驼).

rŋamoŋ roŋzga
rorʁe noun
走缘边小柱头之间的穿杆.

jɤɣɤt laχtsɯ cho mɤro ɣɯ ɯ-kɯ-spoʁ ɯ-ŋgɯ jɯ-kɤ-rʁe laʁjɯɣ nɯ rorʁe rmi
走缘柱头和梁架的洞里穿过去的木棒叫|fv rorʁe rorʁe
roʁ transitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ-
graver. 雕刻.
acculer (chasseur). 追到最险要的地方不让动物逃走(猎人).

ɕoŋβzu kɯ ji-lɤtɕhom tha-roʁ
木匠刻了我们的大奶桶
roʁrɯz noun
changement et balayage. 收拾东西和扫地.

kha tɕe sɤskɯsku ʑo roʁrɯz kɤ-βzu ra
家里每天早上都要打扫和收拾东西
See: rɤroʁrɯz See: raʁrɯz
rpɤŋgɯ noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
rpɣo noun
en haut de la montagne. 高山上.
rpɣorɤku noun
cultures de haute montagne. 高山作物(胡豆、豌豆、青稞、小麦、原根、莜麦). See: rpɣo See: tɤ-rɤku
rpjɯ stative verb
directional: tɤ- abîmé (lait). 变质(牛奶).

tɤ-lu to-rpjɯ
牛奶坏了
rpu bitransitive verb
directional: kɤ- cogner. 撞;碰撞.

ɯ-taʁ kɤ-rpu-a
我撞了他
rpɯ stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- sale (cheveux). 头发又脏又长.

ɯ-ku chɤ-rpɯ
他的头发脏了
rqaco noun
Rqakyo (village de Gdongbrgyad). 尕脚村.
rqɤnrqɤn ideophone.2
doré. 形容红中带有金黄的晚霞的颜色.

prɤɲi ɲɯ-ɣɯrni ʑo rqɤnrqɤn
晚霞是红色的

ɯ-mɲaʁ ɕɤwɤr to-βzu tɕe ɲɯ-ɣɯrni ʑo rqɤnrqɤn
他眼睛有结膜炎,非常红
rqhaŋrqhaŋ ideophone.2
grand et mince. 形容大而瘦的样子.

si pjɤ-rom tɕe rqhaŋrqhaŋ ʑo ɲɯ-pa
树干了,显得又大又瘦
rqhɤrqhɤt ideophone.2
qui vient de sortir (champignon, plante). 形容菌子、草等又新鲜又结实的样子.
rqhoʁ ideophone.1
coup de fusil. 打枪的声音.

ɕɤmɯɣdɯ rqhoʁ ʑo ta-lɤt
他啪一声地射了枪
See: ɣɤrqhoʁrqhoʁ
rqoʁ transitive verb
directional: kɤ- prendre dans les bras. 抱;搂.

kɤ́-wɣ-rqoʁ-a
他抱了我

ko-rqoʁ
抱了他

directional: tɤ- prendre dans les bras et relever. 抱起来.

ta-rqoʁ
他把他抱起来了
See: tɯ-rqoʁ See: arqɯrqoʁ
rʁe transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- enfiler, passer à travers. 穿.

ɕnɤloʁ na-rʁe
我穿了牛鼻圈

zndɤrchɤβ na-rʁe
他(把东西)穿进墙缝了

taqaβrna na-rʁe (nɯ-rʁe-t-a)
他穿了针(我穿了针)

ɯ-jaʁ ɯ-pɤloʁ ɯ-ŋgɯ tha-rʁe
他把手穿进袖子里了

rkɤsnom ɯ-mi tha-rʁe
他把脚穿进裤子里了
See: nɯrʁe
rʁɤβrʁɤβ ideophone.2
rugueux. 形容粗糙的样子.
séparées, pas ramassées ensemble (feuilles). 不连贯;分散(叶子).

zdɯɬa ɣɯ ɯ-jwaʁ nɯ kú-wɣ-rtoʁ qhe mɤ-andzoʁjoʁ kɯ rʁɤβrʁɤβ ʑo pa, tɕeri ɲɯ́-wɣ-nɤmɯma tɕe mnu ma mɤ-rʁom
芍药花的叶子看起来不连贯、零碎,但是摸起来很光滑,不粗糙
rʁɤrʁɤt ideophone.2
tenant qqch très fort. 形容抓得很紧、抱得很紧的样子.

qajɯ nɯ sɯjno ɯ-ku rʁɤrʁɤt ʑo ku-ɴqoʁ ŋu
虫子紧紧地抓住植物
rʁom stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- rugueux. 粗糙.

tɯ-ŋga ɲɯ-rʁom
衣服很粗糙

nɯ ɯ-ɣmbɤrme ɲɯ-rʁom
他的胡子很粗糙
Ant: mnu
rʁoʁrʁoʁ ideophone.2
frisé (cheveu). 卷(头发).
peu agile. 不灵活.

ɯ-ku rʁoʁrʁoʁ ʑo ɲɯ-pa

ɯ-ku kɯ-ɤrʁɯrʁu ci rʁoʁrʁoʁ ɲɯ-ŋu
他的头发是卷卷的

jiɕqha tɯrme nɯ mɤ-kɯ-ɤɕpala ci rʁoʁrʁoʁ ɲɯ-ɕti
那个人动作不灵活
rʁu stative verb
directional: pɯ- s'évaporer. 蒸发掉.

tɯ-ci tú-wɣ-sɤla qhe pjɯ-rʁu ɕti
烧开水的时候水会蒸发掉

directional: nɯ- se tarir (lait d'une vache). 干(奶水).

nɯŋa nɯ-rɤpɯ ɯ-qhu χsɯ-sla jamar tɕe ɯ-lu ɲɯ-rʁu ɕti
奶牛生崽三个月后,奶水就干了
rʁɯβnɤrʁɯβ ideophone.3
pressé. 急躁.

jiɕqha tɯrme rcánɯ rʁɯβnɤrʁɯβ kɯ-znɤʁamɟa ci ɲɯ-ŋu
那个人做事很急躁

rʁɯβnɤrʁɯβ ɲɯ-ɤsɯ-ndza
他在大声地吃(又脆又干的东西)
See: sɤrʁɯrʁɯβ
rʁɯβrʁɯβ ideophone.2
qui porte beaucoup de fruit. 结的果子很多.
devenu rugueux après avoir été séché. 由于干燥而变得很粗糙.

jiɕqha si nɯ rʁɯβrʁɯβ kɯ-ɤɣɯmat ci ɲɯ-ŋu
那棵树结的果子很多

ɯ-mat rʁɯβrʁɯβ ʑo ɲɯ-pa
果子很多

si ɯ-rtaʁ rʁɯβrʁɯβ ɲɯ-pa
树枝很多

sɤtɕha to-khrɯ rʁɯβrʁɯβ ʑo
地变得很干
rʁɯm ideophone.1
se recroqueviller d'un seul coup. 突然间卷起来;突然收拢起来.

qarma mtshalu ɣɯ ɯ-mat, tɯ-jaʁ a-nɯ-ɤtɯɣ qhe, rʁɯm ʑo ɲɯ-ti tɕe, ɯ-rɣi nɯ pjɯ-nɯɬoʁ, ɯ-rqhu nɯ lu-orʁɯrʁu ŋu
荨麻的果子碰到手就会突然间收拢起来,种子很快落地

tɤŋkɯ chɯ́-wɣ-nɯ-pu tɕe tɤ-sɤɕke tɕe, rʁɯm ʑo tu-ti tɕe ku-owɯwum ŋu
烤猪皮的时候,烧烫了就会马上卷起来,收拢起来
rsoŋrsoŋ ideophone.2
très poilu. 形容毛茸茸.

ɯ-mtɕhirme rsoŋrsoŋ ʑo ɲɯ-pa
他的胡须是毛茸茸的
rsɯβnɤrsɯβ -
bruit de feuilles mortes. 树叶沙沙响的声音.

sɯŋgɯ rsɯpnɤrsɯp ɲɯ-ŋke
他在森林里走动,发出沙沙声

soʁma ɯ-ŋgɯ rsɯpnɤrsɯp kɤ-ari
他在干草里去了,发出沙沙声
See: ɣɤrsɯβrsɯβ See: sɯβsɯβ
rsɯβrsɯβ Variant: rsɯprsɯp ideophone.2
poilu. 毛多的.

kɤɣɯrme ci rsɯprsɯp ɲ-ɯŋu
毛很多

ɯ-mi ɯ-rme rsɯprsɯp ʑo ɲɯ-pa
他脚上的毛很多

sɤtɕha ra rsɯprsɯp ʑo ɲɯ-pa
地上草很多
rtaβrɤn noun
Etym: rta. cheval castré. 骟马.
rtakhaŋ noun
écurie. 马厩. Syn: mbrosta
rtalu noun
Etym: rta.lo. année du cheval. 马年.
rtamdɯt noun
Etym: rta.mdud. un type de nœud. 一种打结的方式.
rtamu noun
jument. 母马. Syn: rgonma
rtaphu noun
étalon. 公马. See: χsɤβ
rtaʁ stative verb
directional: tɤ- assez. 足够.

kɤ-ndza ɲɯ-rtaʁ
够吃

kɤ-ŋga ɲɯ-rtaʁ
够穿

ɯʑo kɯ tɯ-rtaʁ kɯ-me ʑo ɲɯ́-wɣ-rɯɣne-a ɲɯ-ŋu
他无端地埋怨我
rtɕhɯɣrtɕhɯɣ ideophone.2
qui a un problème. 形容有毛病,让人看不顺眼的样子.

ki tɯrme ki rtɕɯɣrtɕɯɣ ʑo ɯ-tshɯɣa mɯ́j-βdi
这个人样子不顺眼

ki laχtɕha ki rtɕɯɣrtɕɯɣ, sna maŋe
这个东西有毛病,不能要
rtɕhɯʁjɯ noun
chenille. 毛虫.
rtɤβ transitive verb
directional: pɯ- frapper. 打(用细长的东西).

laʁjɯɣ pa-rtɤβ
他用棍子打了

tɤ-pɤtso mɯ́j-khɯ tɕe, tɤtar pɯ-rtaβ-a
小孩子不听话,我用了一根木条打他

directional: nɯ- directional: kɤ- attacher. 缠线;拴(鞋带);围起来.

mthɯxtɕɤr na-rtɤβ
他拴了腰带

xtsɤxtɕɤr na-nɯ-rtɤβ
他系了鞋带
See: ɯ-rtɯrtɤβ
rtɤdaʁ noun
corde en poil. 牛毛搓成的绳子.
rtɤltɕaʁ noun
Etym: rta.ltɕag. fouet de cheval. 打马的鞭子.
rtɤmkɯχsɤl adverb
directement. 干脆.

kɤ-ɕe mɯ́j-tɯ-sɯsɤm ɕti qhe rtɤmkɯχsɤl kɤ-nɯ-rɤʑi
你既然不想去,就干脆留在这里
rtoʁ transitive verb
directional: tɤ- Etym: rtogs. regarder. 看.

laχtɕha tɤ-rtoʁ-a
我看了东西

jɯɣi ta-rtoʁ
他看了书

directional: tɤ- vérifier. 查看.

smɤnba kɯ tɤ́-wɣ-rto-ʁa
医生给我看病了

directional: kɤ- observer. 观察.

ɯʑo kɤ-rtoʁ-a ri, wuma ʑo ɲɯ-stu
经过我的观察,我认为他是很努力的人
Syn: χpjɤt See: nɯsɯrtoʁ
rtoʁldɤn noun
Etym: rtogs.ldan. sage. 得道者.
rtoʁldɤn mɯntoʁ noun
type de fleur. 和尚花.
rtsa transitive verb
directional: nɯ- enlever les organes sexuels des animaux femelles. 取出雌性动物的胎盘或子宫.

paʁ na-rtsa
他阉割了母猪
rtsaka noun
herbe verte. 青草.
rtsaʁjɯɣ noun
Etym: dbʲug. bâton pour frapper les contrevenants à l'ordre dans le monastère. 宗教活动时,维持纪律的和尚用来打人的棍子.
rtsatɯɣ noun
Etym: rtswa.dug. herbe non identifiée qui rend malade le bétail qui l'absorbe. 有毒的草,学名不明,牲畜吃了就生病.
rtsawa noun
Etym: rtsa.ba. importance. 重要性.

ɯ-rtsawa ɲɯ-wxti
很重要
rtsɤmkɯɣ noun
Etym: rtsam.kʰug. sac à rtsampa. 糌粑口袋.
rtsɤmtɕhɯ noun
eau que l'on met dans le bol pendant que l'on mange de la tsampa. 挼糌粑时倒进碗里的水.
rtsɤxtɕɤr noun
bande colorée. 花带子(小孩子带的).

rtsɤxtɕɤr nɯ-nɯrtaβ-a
我带了花带子
rtshartsha ideophone.2
un peu rugueux. 形容略粗糙的样子.

(qaɕparaz) khro mɤ-mpɕu, rʁom tsa rtshartsha
(那种草)不光滑,有点粗糙
rtshɤrtshɤt ideophone.2
fin et résistant (feuille). 形容叶子、纸等薄而结实,不易折破的样子.
rtshom intransitive verb
avoir une fente (seau en bois). 木板间的隙缝中出现裂口(木桶变干之后).

zɯm ɲɤ-rtshom tɕe ɲɤ-ri
木桶有了裂口就在漏水

zɯm tɯ-ɕoʁ tɯ-ɕoʁ tɤ-kɤ-sprɤt ɲɯ-ŋu tɕe, a-tɤ-zbaʁ tɕe ɲɯ-rtshom ɲɯ-ŋu, tɯ-ci tɤ-me tɕe ɲɯ-rtshom ɲɯ-ŋu
木桶是由一条一条的木板条组成的,只要变干它就会出现裂口
rtshɯβrtshɯβ ideophone.2
grossier et piquant (surface). 形容平面表面粗糙的样子.
rtshɯrtshi ideophone.2
râpeux. 形容物体摸起来粗糙刮手的样子.
rtsi transitive verb
directional: tɤ-
calculer. 算.

tɤ-rtsi-t-a
我算了

ji-nɯŋa thɤstɯɣ ɣɤʑu kɯ tɤ-rtsi-t-a
我数了一下我们家的牛有多少头

Etym: rtsi. considérer comme. 当成.

ki kɤ-rtsi kɯ-tu me nɤ
这不算什么
Syn: χsɤr1 See: kɤrtsi
rtsiaʁ stative verb
escarpé et sinueux (chemin). 陡峭;难走(路).

tʂu ɲɯ-rtsiaʁ
路很陡峭
rtsimu noun
façon dont poussent les branches (arbre). (树木的)长势.

ki si ki ɯ-rtsimu ɲɯ-βdi
这棵树长势很美
rtsot noun
Etym: rtsod. vengeance. 报仇.

maka rtsot tu-βze-a ɲɯ-ntshi
我要报仇
rtsɯβ stative verb
qui contient beaucoup de gros grains. 粗粮多.

tɤjlu ɲɯ-rtsɯβ
面粉加的粗粮多
rtsɯβ intransitive verb
rtsɯɕaŋlaŋmtɕɤt noun
Etym: rtsi.ɕiŋ.tham.tɕɤt. toutes les plantes. 所有的草木.
rtsɯɣ transitive verb
directional: _ Etym: rtsigs. empiler. 堆起来.

si pɯ-rtsɯɣ-a
我把木头堆起来了

tɤɕi pɯ-rtsɯɣ-a
|fv kɤ-rmbɯ 和|fv kɤ-rtsɯɣ 不一样,后者用于木料,而前者用于肥料 kɤ-rmbɯkɤ-rtsɯɣ 不一样,后者用于木料,而前者用于肥料
rtsɯpɣaʁ noun
labourage après la récolte. 庄稼收割了以后重新翻地.

rtsɯpɣaʁ lɤ-lɤt-i
我们翻了地
See: rɯrtsɯpɣaʁ See: nɯrtsɯpɣaʁ
rtsɯtpa noun
poils épais. 粗毛.
rtsɯtʂɯɣ noun
Etym: rtsi.sgrig. compte. 帐.

nɤ-rtsɯtʂɯɣ te-a ra, ma-ta-ta
我要跟你算帐,我不会放过你的
rtsɯz transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- calculer. 算.

thɤstɯɣ ɲɯ-ɤmɯβɟɤt-i nɯ-rtsɯz-a
我算了一下我们每个人可以分多少

fsapaʁ tɤ-rtsɯz-a
我数了一下牲畜
Syn: χsɤr1 See: rtsi
ru intransitive verb
directional: _ case: ɯ-ɕki regarder. 看.

a-tɤ-lu ɯ-jo-ɣɯt kɯ ɕ-pjɯ-ru-a
我要去看牛奶送来了没有

a-ɕki jɤ-ru
你往我这边看

tɯrme nɯra z-jɤ-ru
你看一下这些人

tɯrme ra nɯ-ɕki z-jɤ-ru
你看一下这些人

ɯ-jme ɯ-pɕoʁ jɤ-ru
他颠倒着睡(头朝着脚的方向)

ci a-mɤ-ɕ-tɤ-ru tɕe, ci ntsɯ tu-dɤn pjɤ-ŋgrɤl
只要少看一次,就会变得多一点
See: nɯpɕɯru
ru transitive verb
directional: _ amener. 带.

si ɕ-pɯ-asɯ-ru-a
(前一段时间)我背柴了回来

a-zrɯɣ pɯ-re ra
你帮我找虱子吧

nɤ-ɕki jɯɣi ki ɣɯ-tɤ-ru-t-a
我从你那里把书拿上来了

a-tɤ-lu jo-ɣɯt tɕe ɕ-tɤ-ru-t-a
牛奶带来了,我把它拿上来了
ru transitive verb
directional: pɯ- prédire l'avenir. 算命.

mphrɯmɯ pɯ-re
你算命吧

mphrɯmɯ pɯ-ru-t-a
我算了命

βlama nɯ-sqar-a tɕe mphrɯmɯ pa-ru
我请了喇嘛算命
ruŋgu Variant: rɯŋgu noun
pâturage. 牧场.
stative verb
épais (liquide qui contient beaucoup de matière grasse). 浓(液体里的牛奶或者油).

tɤ-lu kɯ-rɯ to-lɤt
他倒了很多牛奶(茶里的牛奶很浓)

tɤ-lu mɯ́j-rɯ tɕe qhluqhlu ʑo ɲɯ-pa
牛奶不浓,(茶里)只有一点点白色
noun
Etym: ri. lieu d'habitation temporaire dans la montagne. 山上、牧草上暂住的地方(帐篷里).

rɯ ɲɯ-scat-a
我在搬帐篷
rɯβ stative verb
directional: kɤ- impraticable. 不好走(杂草、灌木丛生).

sɯŋgɯ ɲɯ-rɯβ
森林不好走
rɯβluβra stative verb
qui donne de bons conseils. 善于出主意.

ɯʑo kɯ-rɯβluβra ci ɲɯ-ŋu
这个人善于出主意
See: βluβra
rɯβnɤrɯβ ideophone.3
qui coule sans s'arrêter goute à goute. 不停地漏出来;不停地滴出来.

tɤ-se rɯβrɯβ nɤ rɯβrɯβ ɲɯ-nɯɬoʁ
血一滴一滴地流出来

tɯ-ci rɯβrɯβ nɤ rɯβrɯβ ɲɯ-nɯftsaʁ
一滴一滴地漏水
rɯcɤβŋgɤβ stative verb
directional: tɤ- Etym: fn:骄傲. être orgueilleux. 骄傲.

ma-tɯ-rɯcɤβŋgɤβ
你不要骄傲

tɤ-rɯcɤβŋgaβ-a
我在他面前骄傲了一下

ɯʑo kɤ-rɯcɤŋgɤβ mɤ-spe
他不会骄傲自大
rɯcɯnmu intransitive verb
directional: tɤ- répandre des rumeurs. 挑拨离间.

a-mɤ-tɯ-rɯcɯnmu
你不要挑拨离间

jiɕqha kɯ-rɯcɯnmu ci ɲɯ-ŋu
这个人爱挑拨离间
See: cɯnmu
rɯɕaŋchi intransitive verb
directional: tɤ- aimer se maquiller et porter des habits luxueux. 喜欢打扮,穿豪华的衣服,爱美.

iɕqha tɕheme nɯ ɲɯ-rɯɕaŋchi
这个女子喜欢打扮

ɕɯŋgɯ mɯ-pɯ-rɯɕaŋchi, tham to-rɯɕaŋchi
他以前不打扮,现在就最爱打扮了
rɯɕɤtsha intransitive verb
directional: tɤ- faire attention. 小心.

tɤ-rɯɕɤtsha ma ɲɯ-sɤɣʑɯr
你小心,很危险
Syn: rɯndzaŋspa
rɯɕmi intransitive verb
directional: tɤ- parler. 讲.

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɯɕmi
那个人在说话

qajdo to-rɯɕmi
乌鸦说话了

li ci tɤti ma jiɕqha tu-rɯɕmi tɕe mɯ-kɤ-tso-a
你再讲一次,刚才他在讲话,我没有听清楚

tɤ-rɯɕmi jɤɣ
你可以讲
rɯɕmɯlaʁ intransitive verb
parler. 讲话.

aʑo kɤ-rɯɕmɯlaʁ mɤ-cha-a wo
我不善于给别人打招呼

kɯm ɯ-pɕi nɯtɕu kɯ-rɯɕmɯlaʁ kɯ-fse ci ɣɤʑu
门后面好像有人在讲话
rɯɕmɯχtɤm intransitive verb
directional: pɯ- dire des balivernes. 啰嗦,说废话.

ma-tɯ-rɯɕmɯχtɤm kɯ nɤ-ma nɯ ʑ-nɯ-nɤme
不要说废话,去干你的事
See: rɯɕmi
rɯɕoŋβzu intransitive verb
directional: nɯ- faire des travaux du bois. 做木工.

ʑara ɣɯ ku-rɯɕoŋβzu-a
我在他们家里做木工
See: ɕoŋβzu
rɯdaʁ noun
Etym: ri.dʷags. bête sauvage. 野兽.
rɯfsɤri transitive verb
directional: lɤ- filer pour faire une ficelle. 搓成线.

tasa cho mphɯli lɤ-rɯfsɤri-t-a
我把大麻和亚麻搓成线
See: tɤ-fsɤri
rɯftɕaka intransitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备.

kɯ-ɕe ɲɯ-rɯftɕaka
他准备去
See: See: nɯftɕaka See: sɤftɕaka
rɯftɕɤfkɤt intransitive verb
directional: tɤ- donner son avis, donner des suggestions. 给别人出主意(自作多情).

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɯftɕɤfkɤt
那个人在给别人出主意
See: ftɕɤfkɤt
rɯɣ stative verb
précieux. 贵重.
rɯɣne transitive verb
directional: nɯ- critiquer. 责怪.

nɯ-rɯɣne-t-a
我骂了他

nɯ́-wɣ-rɯɣne-a
他骂了我

pɯ-az-rɯɣne
(以前)他在骂他

aj pɯ-ɣɤtɕa-a, ma-nɯ-kɯ-rɯɣne-a
我错了,你不要骂我
rɯɣnɤn intransitive verb
directional: nɯ- s'opposer, chercher à causer des ennuis. 作对;找茬.

a-ɕki ɲɯ-rɯɣnɤn
他跟我作对

ma-nɯ-tɯ-rɯɣnɤn
你不要(跟他)作对
rɯjɤɣɤt intransitive verb
directional: pɯ- aller aux toilettes. 上厕所. See: jɤɣɤt
rɯɟuli intransitive verb
jouer de la flûte. 吹笛子. See: ɟuli
rɯkɤtɯm intransitive verb
directional: tɤ- enrouler de fil l'appareil pour tisser, enrouler un fil en boule. 左右缠绕,把线缠成球形.

tɤ-ri tɤ-rɯkɤtɯm
你缠线吧
rɯkhɤcɤl intransitive verb
directional: pɯ- bavarder. 聊天.

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɯkhɤcɤl
那个人在聊天

pɯ-rɯkhɤcɤl-i
我们聊天了
rɯkhɤrlɤn intransitive verb
directional: tɤ- construire une maison. 修房子.

roŋwa thɯ-mɤɕi rɯkhɤrlɤn
农民富有了就修房子
See: khɤrlɤn
rɯkhon intransitive verb
directional: tɤ- préparer au cas où. 预备.

ɯ-qhu kɤ-nɤma nɯnɯ tham tɕe tu-kɯ-rɯkhon ra
以后的工作要现在预备好(以防万一)
See: ɯ-khon
rɯkhramba intransitive verb
directional: tɤ- mentir. 撒谎.

jiɕqha nɯ rɯkhramba
那个人在撒谎

mɤ-kɯ-rɯkhramba ci ŋu
他是一个不撒谎的人

nɯkhramba
rɯkɯɕnom intransitive verb
directional: tɤ- monter en épi. 抽穗. See: kɯɕnom
rɯkɯmaʁ intransitive verb
directional: thɯ- maladroit. 笨拙,经常损坏东西.

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɯkɯmaʁ
那个人动作笨拙
See: maʁ1 See: nɯkɯmaʁ
rɯkɯŋu stative verb
directional: tɤ- attentionné envers sa famille. 关心家庭.

tɯrme kɯ-rɯkɯŋu ci ɲɯ-ŋu
他是个顾家的人

jiɕqha tɯrme ɲɯ-rɯkɯŋu tɕe, laχtɕha wuma ɲɯ-ɤsɯ-χtɯ
那个人很顾家,买很多东西回家
Ant: rɯkɯmaʁ See: ŋu
rɯlajɯ intransitive verb
directional: thɯ- chanter un chant de montagne. 唱山歌.

chɤ-rɯlajɯ
他唱了山歌
See: lajɯ
rɯlaʁjɤt intransitive verb
faire du travail manuel. 做手工活. See: laʁjɤt
rɯlɯ noun
boulette. 小丸;小团;小球.
rɯm transitive verb
directional: lɤ- faire de la ficelle en roulant dans les mains (sens inverse des aiguilles d'une montre). 搓线(逆时针方向).

tɤ-ri lɤ-rɯm-a
我搓了线
Syn: pɣo Syn: rɤjɯɣ
rɯmani intransitive verb
directional: nɯ- réciter les mantras. 念玛尼.

rgɤrgɯn ra ɲɯ-rɯmani-nɯ
老年人们在念玛尼
rɯmba noun
Etym: rim.pa. espèce. 种类.
rɯmboʁkhɯr transitive verb
directional: thɯ- envelopper avec un tissu rectangulaire. 用正方形的布包起来.

cho-rɯmboʁkhɯr
他把它包起来了
See: mboʁkhɯr
rɯmpɕɯmɤr intransitive verb
directional: tɤ- célébrer. 庆祝.

tɤ-rɯmpɕɯmɤr-i
我们庆祝了
rɯmphrɯmɯ intransitive verb
directional: pɯ-
prédire l'avenir. 算命.
se faire les griffes (chat). 抓(猫).

lɯlu ɲɯ-rɯmphrɯmɯ
猫喜欢乱抓
rɯmu noun
Etym: ri.mo. motif. 纹路.

jaχpa rɯmu
手纹
rɯmɯntoʁ intransitive verb
directional: nɯ- fleurir. 开花.

khɯjŋga ɲɤ-rɯmɯntoʁ
杜鹃花开了

pɤjka ɲɤ-rɯmɯntoʁ
白瓜开花了
See: mɯntoʁ
rɯndzaŋspa intransitive verb
directional: tɤ- Etym: mdzaŋs.pa. faire attention. 小心.

tɤ-rɯndzaŋspa ma kɯ-mɯrkɯ tɯ-ɕlɯɣ
你小心一点,不然会被偷东西的
rɯndzɤqhɤjɯ intransitive verb
directional: tɤ- manger derrière le dos des autres. 瞒着别人偷吃.

jiɕqha ɲɯ-rɯndzɤqhɤjɯ
那个人瞒着别人偷吃东西

tɤ-rɯndzɤqhɤjɯ-tɕi
我们俩偷吃了东西

ma-tɤ-tɯ-rɯndzɤqhɤjɯ
你不要瞒着别人偷吃!
rɯndzɤtshi intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- prendre un repas. 吃一顿.

thɯ-rɯndzɤtshi
你吃饭吧!

tu-rɯndzɤtshi ɯ-ɲɯ́-cha?
他能不能吃饭?(说一个病人)
See: ndzɤtshi2
rɯɲɟele intransitive verb
directional: thɯ- tendre les jambes. 伸脚.

thɯ-rɯɲɟele-a
我伸了脚

sɤrɲɟɤle
rɯŋgɤlwoʁ intransitive verb
gaspiller, éparpiller. 乱撒;浪费.

ma-pɯ-tɯ-rɯŋgɤlwoʁ
你不要乱撒
Syn: rɯtɕhɯχtɤr Syn: lwoʁ
rɯŋgoŋpu intransitive verb
directional: tɤ- provoquer des désastres. 惹祸;破坏东西.

jisŋi tɤ-rɯŋgoŋpu-a
我今天破坏了东西
rɯŋundʑu intransitive verb
directional: tɤ- chercher à s'attirer les faveurs des gens. 讨好;跟别人说好话.

ɯ-phe tɤ-rɯŋundʑu-a
我跟他说了好话
See: nɯŋundʑu
rɯŋɯŋɤn intransitive verb
directional: tɤ- causer des dégâts. 搞破坏;捣乱.

tɤ-rɟit kɯ-rɯŋɯŋɤn ci ɲɯ-ŋu
他是一个(爱)搞破坏的孩子

tɕhɯthɤn chɤ-ɣi tɕe to-rɯŋɯŋɤn
洪水来了,搞了破坏
rɯphɯrɤm intransitive verb
directional: thɯ- herser. 耙地. See: phɯrɤm
rɯphɯrɤm - See: nɯphɯrɤm
rɯphɯrlaʁ intransitive verb
directional: thɯ- Etym: ⁿpʰro.brlag. ruiner. 倾家荡产;破坏.

nɯ-kha thamtɕɤt cho-phɯt, nɯ-laχtɕha chɤ-sɤrɕo tɕe chɤ-rɯphɯrlaʁ
他拆了房子,浪费了他们的东西,把财产花光了
rɯpjɤβlaʁ stative verb
directional: tɤ- rusé. 狡猾.

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɯpjɤβlaʁ
那个人很狡猾
rɯpjɤŋkhɤr intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ⁿkʰor. tourner dans le ciel (oiseau). 盘旋.

qaliaʁ ɲɯ-rɯpjɤŋkhɤr
老鹰在盘旋
rɯqajɯ intransitive verb
directional: nɯ- avoir des vers. 生蛆.

tɤ-mthɯm ɲɤ-rɯqajɯ
肉生蛆了
See: qajɯ See: nɯqajɯ
rɯqartsɤβ intransitive verb
directional: kɤ- récolter. 收割.

kɤ-rɯqartsɤβ-i
我们收割了

ɲɯ-rɯqartsɤβ-nɯ
他们在收割
See: qartsɤβ
rɯqhaχɕu intransitive verb
directional: tɤ- se vanter. 炫耀.

jiɕqha nɯ ɲɯ-rɯqhaχɕu
那个人在夸耀自己

laχtɕha to-nɯχtɯ tɕe ɲɯ-rɯqhaχɕu
他买了东西就炫耀

ma-tɯ-rɯqhaχɕu ntsɯ
你不要总是夸耀自己

``nɤʑo tɯ-rɯqhaχɕu ntsɯ sɤznɤ, nɤ-rɟɯ nɯra mɤ-tɯ-rɯre kɯ" toti
他对算命先生说:“比起夸耀自己(很会算命),你还不如看好你的财产”(算命先生被贼偷了东西的故事)
rɯra intransitive verb
directional: _ aller voir. 探望.

ɯʑo ɲɯ-ngo tɕe z-jɤ-rɯra-a (=z-jɤ-rtoʁ-a)
他生病,我就去看他了
rɯrawa intransitive verb
directional: nɯ- Etym: re.ba. exiger des autres. 要求别人为自己付出.

ɯʑo a-ɕki rŋɯl kɤ-mbi ɲɯ-nɯrawa
他要求我给他钱

ɯʑo a-ɕki tu-kɤ-qur ntsɯ ɲɯ-nɯrawa ŋu
他总是要求我帮他
rɯrcaŋpɕaʁ intransitive verb
Etym: brkʲaŋs.pʰʲag. se prosterner jusqu'à un lieu saint tout le long de la route. 磕长头(到观音桥). See: rcaŋpɕaʁ
rɯrdɤβzu intransitive verb
faire de la maçonnerie. 做石工.

ʑara ɣɯ ku-rɯrdɤβzu-a
我在给他们做石工
See: rdɤβzu
rɯrɤt transitive verb
directional: tɤ- décider des soutras à réciter pour quelqu'un. 喇嘛规定(给别人)念经.

nɯ-rpi kɯ-ɴqɯ-ɴqa ʑo to-rɯrɤt-nɯ
(喇嘛们)规定给他们念隆重的佛经
Syn: khrɤt2
rɯrgɤm noun
Etym: rus.sgam?. cercueil. 棺材.
rɯri adverb
Etym: re.re. chacun. 每个.
rɯri - See: raŋri
rɯrɟa transitive verb
directional: pɯ- maudire. 咒骂,诅咒.

nɤʑo kɯ pɯ-kɯ-rɯrɟa-a
你咒骂我了
See: ɯ-rɟa
rɯrɟaŋrɟɤz intransitive verb
perdre du temps. 拖延时间.

ma-tɯ-rɯrɟaŋrɟɤz kɯ tɤ-mbɣom ma kɤ-nɤma kɤ-sthɯt mɤ-tsu
别拖延时间,抓紧时间,不然的话这件事情做不完
rɯrɟɯfsoʁ - See: ɣɯrɟɯfsoʁ
rɯrtsi noun
montagne. 高山.
Etym: ri.rtse. dieu de la montagne. 山神.
rɯrtsɯpɣaʁ intransitive verb
directional: lɤ- retourner la terre après la récolte. 庄稼收割了以后重新翻地. See: rtsɯpɣaʁ See: nɯrtsɯpɣaʁ
rɯrtsɯtʂɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- Etym: rtsi.sgrig. faire les comptes. 算帐.

thɯ-rɯrtsɯtʂɯɣ-a / rtsɯtʂɯɣ thɯ-ta-t-a
我算账了
rɯru transitive verb
directional: nɯ- garder, surveiller. 守卫;看守.

fsapaʁ nɯ-rɯre
我看一下牲畜吧

smi nɯ-rɯre
你看火吧
See: ru1 Syn: nɤmdzɯ
rɯʁdɯʁdɯɣ stative verb
directional: tɤ- case: ɣɯ gêner. 妨碍别人做事.

tɯrme ɣɯ ɲɯ-rɯʁdɯʁdɯɣ
他妨碍别人的工作

aʑɯɣ ɲɯ-rɯʁdɯʁdɯɣ
他妨碍我的工作
rɯʁdɯxpa stative verb
directional: tɤ- empêcher. 妨碍.

ɲɯ-rɯʁdɯxpa
他在妨碍人

phɤnba kɤ-βzu mɤ-kɯ-cha ci pɯ-ŋu kɯnɤ, ma-tɤ-kɯ-rɯʁdɯxpa ra
没有能力帮别人的话,也不可以妨碍别人
See: rɯʁdɯʁdɯɣ See: ʁdɯxpa
rɯʁgiwa intransitive verb
directional: tɤ- faire lire des soutras pour les morts. 请人念经. See: ʁgiwa
rɯʁlɤwɯr intransitive verb
directional: tɤ- Etym: glo.bur. soudain. 突然.

wenchuan waɟɯ to-rɯʁlɤwɯr ɕti
汶川大地震发生得很突然
rɯscɯscit stative verb
oisif. 清闲;安逸.

ɯ-tɯ-rɯscɯscit nɯ!
他真清闲
rɯskɤrwa intransitive verb
directional: kɤ- faire tourner les moulins à prière. 转经.

kɯ-rɯskɤrwa jɤ-ari-a
我去转经了

ɕ-kɤ-rɯskɤrwa-a
我去转经了

aʑo χsɯ-tɤxɯr kɤ-rɯskɤrwa-a
我转经转了三周
See: skɤrwa
rɯsɲaŋne intransitive verb
directional: pɯ- jeûner. 念哑巴经(禁食斋) 我念了哑巴经. See: sɲaŋne See: nɯsɲaŋne
rɯspa noun
Etym: rigs.pa. génie. 天才.
rɯstɯnmɯ intransitive verb
directional: tɤ- Etym: ston.mo. se marier. 结婚.

ji-me tɤ-rɯstɯnmɯ
我们的女儿结了婚

ji-tɕɯ tɤ-rɯstɯnmɯ
我们的儿子结了婚

kɯ-rɯstɯnmɯ ɣɤʑu
有人在结婚

ɕ-tɤ-rɯstɯnmɯ-a
我去结婚了

kɯ-rɯstɯnmɯ tɤrca ju-ɕe-a ŋu
我去参加婚礼
rɯsɯso intransitive verb

directional: thɯ- réfléchir. 想.
se souvenir. 回忆.

ɲɯ-rɯsɯso
他在想

directional: pɯ- comparer. 比较.

nɤʑo cho pjɯ-kɯ-rɯsɯso tɕe, aʑo kɯ a-laz ɲɯ-sna
跟你比较的话,我的命要好一些
See: sɯso
rɯtɕɤmɯ intransitive verb
directional: lɤ- devenir none. 当尼姑. See: tɕɤmɯ See: nɯtɕɤmɯ
rɯtɕhɤβ noun
endroit où il n'y a que des rochers et pas d'herbe. 高山上只有岩石没有草的地方.
rɯtɕhɤfɕɤt intransitive verb
participer à un débat philosophique. 辩经.

χpɯn ra ɲɯ-rɯtɕhɤfɕɤt-nɯ
和尚们在辩经
See: tɕhɤfɕɤt
rɯtɕhɯtɕhi intransitive verb
chicaner. 讲究,计较.

nɤ-kɤ-qha ɯ-tɯ-dɤn nɯ, a-mɤ-tɯ-rɯtɕhɯtɕhi
你不喜欢的东西太多了,不要这么计较
rɯtɕhɯχtɤr intransitive verb
directional: thɯ- éparpiller, gaspiller. 乱撒,浪费.

ma-pɯ-tɯ-rɯtɕhɯχtɤr
你不要浪费
See: rɯŋgɤlwoʁ See: phɤtɕhɯχtɤr
rɯtɕi conjunction
mais. 但是.
rɯtɤmtɯ transitive verb
directional: thɯ- faire un nœud. 打结.

tɤ-ri ɯ-ndo thɯ-rɯtɤmtɯ-t-a
我在线的一头打了个结
See: tɤ-mtɯ
rɯtshoŋpa intransitive verb
directional: pɯ- Etym: tsʰoŋ.pa. faire du commerce. 做生意.

pjɤ-rɯtshoŋpa
他以前做生意(现在不做了)
rɯtʂa noun
envie. 妒忌.

rɯtʂa ʁo kɯ-pe ci maʁ
妒忌是不好的
See: nɯrɯtʂa
rɯtɯsqa intransitive verb
directional: lɤ- directional: kɤ- manger du gruau de blé. 吃麦子粥.

lɤ-rɯtɯsqa-j
我们吃了麦子粥

ʑara kɤ-rɯtɯsqa rga-nɯ
他们喜欢吃麦子粥
See: tɯsqa
rɯtɯwɯ stative verb
directional: tɤ- être sur le point de pousser des épis (de l'orge). 快要抽穗(青稞).

tɤɕi to-rɯtɯwɯ
青稞快要抽穗
rɯwɯrawi ideophone.8
confus. 心情烦乱.

ɯ-kɤ-nɯzdɯɣ ɲɯ-dɤn tɕe, ɯ-sɯm rɯwɯrawi ɲɯ-xtsu
他担心的事情很多,心烦意乱

ɯ-sɯm rɯwɯrawi ʑo ɲɯ-βze
心情很烦乱
See: ɣɤrɯβrɯβ
rɯwɯwi ideophone.7

tɯ-ci rɯwɯwi ʑo pɯ-ɣe
水慢慢地往下流
rɯxpa noun
Etym: rig.pa. mémoire. 记性.
rɯxtuxti transitive verb
directional: tɤ- respecter. 尊重;抬高;奉承.

tu-ta-rɯxtuxti ŋu nɤ!
我尊重你
rɯχamba stative verb
être présomptueux. 骄傲;自大.
rɯχɕɯχɕɤβ intransitive verb
directional: tɤ- parler de façon exagérée. (讲话)夸张.

nɤʑo ʁo tɯ-rɯχɕɯχɕɤβ ntsɯ ɕti nɤ
你讲话总是很夸张
See: χɕɤβ
rɯχparɤβ transitive verb
directional: tɤ- se vanter. 卖弄,夸耀自己. Syn: znɤchacha
rɯχtɕɯrɯ stative verb
Etym: gtɕer.bu. tout nu. 裸体;光着身子. See: χtɕɯrɯpa
rɯχtsɯχtso intransitive verb
aimer la propreté. 爱干净(有洁癖).

ɲɯ-tɯ-rɯχtsɯχtso
你爱干净

mɯ́j-tɯ-rɯχtsɯχtso
你不爱干净

ɲɯ-tɯ-rɯχtsɯχtso tɕe, aʑo a- beibei mɯ́j-tɯ-ntɕhoz (tɯrme ɯ- beibei mɯ́j-tɯ-ntɕhoz)
你爱干净,所以不愿意用我的杯子(你不用别人的杯子)
See: χtso
rɯz stative verb
directional: pɯ- Etym: rigs. vrai. 真实.

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt ɲɯ-ti-nɯ, ɕ-thɯ-nɤrɯra-a ri, ɲɯ-rɯz
我听说外面在下雨,我去看了一下是真的
rɯzdɯzdɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- raconter ses malheurs. 诉苦.

ɯʑo a-phe ɲɯ-rɯzdɯzdɯɣ
他向我诉苦

ɯʑo pjɤ-nɤɴqa tɕe pɯ-rɯzdɯzdɯɣ ntsɯ
因为觉得辛苦,他不停地诉苦
rwa noun
Etym: sbra.ba. tente de nomade en poil de yak. 牧民的帐篷(毛制成的).
rwɤt transitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- creuser. 挖.

ŋgɤm lɤ-rwat-a
我挖了土墙
rwoʁrwoʁ ideophone.2
plein de petites boules ou de petits morceaux de même taille. 很多小球或大小一致的小块.

staχpɯ rwoʁrwoʁ ʑo ɲɯ-pa
豌豆是圆的

tɤ-pɤtso kɯxtɕɯxtɕi rwoʁrwoʁ ɲɯ-ɤʑɯrja-nɯ
小孩子在排队
See: rloʁrloʁ See: rloŋrloŋ See: rlaŋrlaŋ
rzɤβrzɤβ ideophone.2
flou. 模模糊糊,不清楚.

χɕɤlmɯɣ a-pɯ-me tɕe, tɤscoz ra rzɤβrzɤβ ʑo ɲɯ-pa tɕe mɯ́j-sɯχsal-a
没有眼镜的话,文字模模糊糊,我根本看不清楚

zdɯm lɤ-kɯ-ɣe ʑo rzɤβrzɤβ ɲɯ-fse
好像起了雾一样,模模糊糊地看不清
rzoŋ transitive verb
directional: thɯ- Etym: rdzoŋ. mettre dedans. 往里装.

thɯ-rzoŋ-a
我装了

tha-rzoŋ
他装了

ɕɤmɯɣdɯ thɯ-rzoŋ
你给枪装子弹吧
rzoŋlu ideophone
très occupé. 忙得不可开交.

a-ma ɯ-tɯ-dɤn kɯ rzoŋlu ʑo ɲɯ-xtsu
我事情很多,忙得不可开交
rzoŋwa noun
dot. 嫁妆.
rzoʁ intransitive verb
Etym: rdzogs. pousser (complète). (完全)长出了.

lɯtoʁ ɲɤ-rzoʁ
(春天的时候),草木复苏

a-ʁɲɤlwa nɯ-rzoʁ
我受了很多苦

tɤ-rɤku ra ɲɤ-rzoʁ
庄稼全部生长起来了

ta-ma ɲɯ-rzoʁ ʑo ɕti
很多事情同一个时间堆在一起,无从下手
rzɯɴɢaʁ noun
Rdzong.'gag. 松岗乡.
rzɯrzi Variant: rdzɯrdzi ideophone.2
inquiet. 形容担心,放心不下的状态.

rdzɯrdzi ɲɯ-mu-a
我害怕

rzɯrzi ɲɯ-mu-a
我害怕

frais (temps). 冷飕飕.

jisŋi tɯ-mɯ rzɯrzi ci ɲɯ-ŋu, ɲɯ-ɣɤndʐo
今天冷飕飕的
See: rdzɯrdzi
rʑaʁ intransitive verb
directional: tɤ- se passer un certain nombre de jours. 过几天.

χsɯm to-rʑaʁ
过了三天
See: tɤ-rʑaʁ1
rʑaʁtɕhɤt noun
limite de temps. 期限.
rʑi stative verb
directional: tɤ- lourd. 重.

ɯ-fkur ɲɯ-rʑi
他背的东西很重

rdɤstaʁ ɲɯ-rʑi
石头很重
Ant: ʑo1
rʑɯɣnɤlɯɣ -
qui rampe en se tortillant. 形容蜿蜒爬行的样子.

qapri nɯ rʑɯɣnɤlɯɣ ʑo jɤ-ari
蛇蜿蜒爬行的样子
rʑɯɣrʑɯɣ ideophone.2
gros et lisse. 形容横放在那里,又粗又光滑的样子.

lɤpɯɣ ɯ-tɯ-wxti kɯ rʑɯɣrʑɯɣ ʑo ɲɯ-pa
萝卜放在那里又粗又光滑
ʁarphɤβ noun
battement d'ailes. 拍翅膀.

qaliaʁ kɯ ʁarphɤβ pjɤ-lɤt
老鹰拍了翅膀
See: tɤ-ʁar See: nɤʁarphɤβ See: ɣɤrphɤrphɤβ
ʁaʁ intransitive verb
directional: nɯ-
éclore. 孵出来.

tɤ-ŋgɯm ɲɤ-ʁaʁ
蛋孵出来了

s'épanouir (fleur). 开花.

mɯntoʁ ɲo-ʁaʁ
花开了
ʁatɯl noun
Etym: wa.dol. habit en peau de renard. 狐狸皮皮袄.
ʁaz - See: ʁaznɤ
ʁaznɤ adverb
profiter de l'occasion. 趁……的机会.

tɕiʑo ʁna ɣɤʑu-tɕi ʁaznɤ nɯkrɤz-tɕi
要趁我们俩都在的时候商量

nɤ-tɤ-lu ɲɯ-sɤɕke ʁaznɤ kɤ-tshi, tɕe a-mɤ-nɯmɯɕtaʁ
牛奶要趁热喝,不要放冷了

sɤɕke ʁaz tɤ-ndze
趁热吃吧
ʁbɤβʁbɤβ ideophone.2
épais et gros. 形容厚而大的样子.

jiɕqha tɯrme nɯ ɯ-rŋa ra ɲɯ-tshu ʑo ʁbɤʁbɤβ
这个人的脸又粗又胖
ʁdɤnba noun
capital. 本钱.

kɯki nɤ-tɯtsɣe ɯ-ʁdɤnba a-pɯ-ŋu
把这个用来做你做生意的本钱
ʁdɤʁdɤt ideophone.2
rectangulaire, solide. 正方形、结实的样子.

rgɤm ʁdɤrdɤt ʑo ɲɯ-pa
盒子又小又是正方形的,很结实的样子
Syn: ɣdɤɣdɤt
ʁdɯβʁdɯβ ideophone.2
rectangulaire. 形容四四方方的形状(手上拿得起的东西).

larou ʁdɯβʁdɯβ ci nɯ́-wɣ-mbi-a
他把腊肉给我了

tɤ-ŋgɤr ci ʁdɯβʁdɯβ pjɤ-phɯt
他割下一大块(四四方方的)猪膘

ɯ-phoŋbu ʁdɯβʁdɯβ ʑo ɲɯ-pa
他身子矮胖
ʁdɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- grave. 有害.

nɯnɯ kɤ-ʁdɯɣ me
没有关系

tɕhomba mɯ́j-ʁdɯɣ
感冒不严重

nɯ mɤ-ʁdɯɣ
那个没有关系

smɤn a-tɤ-ndze tɕe mɯ́j-ʁdɯɣ
吃了药就没有关系
ʁdɯɣ noun
Etym: gdug. parasol (réservé aux sprul sku). 华盖(活佛专用).
ʁdɯn noun
Etym: gdon. malheur. 邪恶.
ʁdɯrɟɤt noun
Gdongbrgyad. 龙尔甲乡.
ʁdɯrtoʁ Variant: ʁdɯrto noun
espace entre les poutres du plafond et les poutres du toit. 横梁和房背之间的平板.

ʁdɯrtoʁ nɯ komɤl ɯ-taʁ stukɤr ɯ-pa tɤrɤm kɯ-jaʁ ku-kɯ-ɕe nɯ ŋu
|fv ʁdɯrtoʁ 是在横梁之上,大梁之下横过去的厚木板 ʁdɯrtoʁ 是在横梁之上,大梁之下横过去的厚木板
ʁdɯrtsa noun
amadou. 火绒(把小麻皮捶绒).
ʁdɯskɤr noun
drapeau à prière. 玛尼旗. Syn:
ʁdɯxpa noun
empêchement, gêne. 障碍;坏处.

kɤ-rɤma tɤ-ŋu tɕe, tɯʑo kɯ-rɯsɯso mɤ-βdi ma, tɯ-zda ra nɯ-ndaŋ kɯnɤ pjɯ́-wɣ-lɤt ra ma, nɯ-ʁdɯxpa ɣɯ-βzu mɤ-βdi
工作的时候,不要只按照自己的想法来,要考虑到别人,不要妨碍别人

a-ʁdɯxpa ta-βzu
他妨碍我了
See: rɯʁdɯxpa Ant: phɤnba
ʁe noun
gauche. 左边.
ʁejlɤɕkɤr noun
gaucher. 左撇子(贬义).
ʁejlu noun
gauche. 左边.

ʁejlu tɤ-lat-a, tɤ-ntɕhoz-a
我用了左手
See: sɯʁejlu
ʁgɤskɯ noun
Etym: *dge.sku. surveillant dans le monastère. 负责惩罚违律行为的和尚.
ʁgɤsloŋ noun
Etym: dge.sloŋ. bhiksu. 比丘.
ʁgiwa noun
Etym: dge.ba. récitation de mantras. 念经.

ʁgiwa tɤ-βzu-j
我们请人念经了
See: rɯʁgiwa
ʁgra noun
ennemi. 敌人.

tɯ-ʁgra nɯ tɯ-mɲaʁrme ma a-pɯ-me ra, tɯ-βzaŋsa nɯ tɯ-kɤrme jamar a-pɯ-dɤn ra
敌人要少得像眉毛上的毛,朋友要多得像头上的头发
Ant: tɯ-ɣɲi See: ʁgraja
ʁgraja noun
Etym: dgra.ja. ennemi. 仇人.
ʁgusloŋ noun
type de moine. 和尚的一种.
ʁja noun
Etym: gja. vert-de-gris. 铜锈.
ʁjaŋ noun
Etym: gjaŋ. bon présage, bonne fortune. 吉祥.

kha ɯ-ŋgɯ ʁjaŋ a-pɯ-tu ra
一个家庭需要吉祥
ʁjaŋsɯ noun
feutre. 毡子.

ʁjaŋsɯ kɤ-sɯta ra
要擀毡子
ʁjaŋtʂoŋ noun
Etym: gjung.druŋ. svastika. 卍字.
ʁjɤr stative verb
directional: tɤ- pousser dru. 茂盛.

ɯ-muj ɲɯ-ʁjɤr
它的羽毛长得很密
ʁjɤrsa noun
Etym: dbʲar.sa. pâturage d'été. 夏天的牧场.
ʁjɤʁjɤβ ideophone.2
peu foncée (couleur). 形容颜色不深. See: ʁjɯʁji
ʁjit transitive verb
directional: tɤ- se souvenir, manquer à. 想起;想念.

jiɕqha nɯ kɯ tɤ́-wɣ-ʁjit-a
他想起我了

ɯ-rʑaβ ɲɯ-ʁjit
他想起他的妻子

ɯʑo pɯ-kɤ-βzu ra tɤ-ʁjit-a
我想起他所做的事情

aʑo tɤ-ta-ʁjit
我想起你了
ʁjitpa noun
assurance. 心里清楚.

tɯ-ti mɤ-ra ma a-ʁjitpa tu
不用你说,我心里很清楚

kɯki sɤtɕha ki nɤ-ʁjitpa ɯ́-tu?
你熟悉这个地方吗
ʁjoʁ noun
Etym: gjog. serviteur. 仆人.
ʁju noun
saucisson au bœuf. 牛肉香肠.
ʁju noun
Etym: gju. turquoise. 碧玉;绿松石. Syn: mti
ʁjɯβkɯ adverb
qui ressemble un peu. 仿佛像.

ʁjɯβkɯ ɯ-mu tsa ɲɯ-fse
他有点像他母亲
ʁjɯβtshɤt noun
estimation. 估计.

fso tɯjpu fsusqi-tɯrpa wɣɯ́-kho ɲɯ-ra ri, ʁjɯβtshɤt ci tɤ-rku-t-a
明天要交三十斤粮食,我大概估计了一下就装了

ɯ-tɯ-zri liangmi ɲɯ-ra tɕe ʁjɯβtshɤt ci pɯ-ʁndzar-a
需要两米长(的木料),我大概估计了一下就锯了
See: nɯʁjɯβtshɤt
ʁjɯmbrɯɣ noun
Etym: ⁿbrug. dragon. 龙.
ʁjɯmbrɯɣma noun
Etym: ⁿbrug.ma. bol. 瓷碗,画着龙形状的图案.
ʁjɯʁji ideophone.2
peu foncé. 形容颜色不深.
se sentant un peu mal. 形容有点不舒服的感觉.

a-ʑi ci ʁjɯʁji ɲɯ-loʁ
我有点想吐

air de chien battu. 形容受委屈的样子.

khɯna kɯ ɯ-jme pjɤ-ɕɯɴqoʁ tɕe ʁjɯʁji ʑo to-ʑɣɤstu
狗夹起尾巴做出了一副很委屈的样子

ɯ-wa kɯ tó-wɣ-nɤmqe tɕe ʁjɯʁji ʑo to-ʑɣɤstu
他被父亲骂了以后做出了一副受委屈的样子
See: ʁjɤʁjɤβ
ʁɟa adverb
seulement. 光是.

jima ʁɟa ʑo lu-ji-nɯ
他们种的都是玉米

tout le temps. 一直;总是.

kaihui kɯ-fse tɤ-ra tɕe, kɤ-ŋke ʁɟa ʑo ju-kɯ-ɕe pɯ-ra
(以前交通不方便),要开会的时候,一直是走路去的
See: aʁɟa
ʁɟo transitive verb
directional: nɯ- rincer. 冲水.

khɯtsa nɯ-ʁɟɤm
你把碗冲一下

khɯtsa na-ʁɟo
他把碗冲了一下

tɯ-ŋga na-ʁɟo
他把衣服冲一下

nɯ-ʁɟo-t-a
我冲了

tɯthɯ na-ʁɟo
他把锅子冲了一下
ʁɟoʁɟe noun
vin ou lait dilué dans l'eau. 掺了水的酒或者牛奶.
ʁɟɯβʁɟɯβ ideophone.2
gros. 形容人全身都胖的样子.

ɯ-tɯ-tshu kɯ ʁɟɯβʁɟɯβ ʑo ɲɯ-pa
他全身都很胖
ʁɟɯʁɟri ideophone.2
gras et mou. 形容胖而软的样子.
humide. 形容潮湿的样子. See: χcɯχcri
ʁlaŋlu noun
Etym: glaŋ.lo. année du bœuf. 牛年.
ʁlɤwɯr adverb
Etym: glo.bur. soudain. 突然.

ʁlɤwɯr to-rɤŋgat
他突然出发了

ʁlɤwɯr to-ngo
他突然生病了
See: nɯʁlɤwɯr
ʁlɯβʁlɯβ ideophone.2
concave. 凹进去.

khɯsta kɯ-rnaʁ tsa ci ʁlɯβʁlɯβ ɲɯ-ŋu
碗有点深,是凹进去的

scoʁ ʁlɯβʁlɯβ kɯ-pa
凹进去(很深)的水瓢

praʁ ɯ-pa rɯdaʁ ci ku-rŋgɯ ɲɯ-ŋu ma ɯ-sta ʁlɯβʁlɯβ ɣɤʑu
悬崖下有个动物的窝,地是凹进去的
See: See: aqhoβlu
ʁlɯm noun
Etym: glum. orge qui vient juste de fermenter. 刚刚发酵的青稞.
ʁlɯmbɯɣ noun
estimation. 估计.

ʁlɯmbɯɣ ci tɤ-βzu-t-a
我估计了一下
Syn: ʁjɯβtshɤt See: nɯʁlɯmbɯɣ
ʁlɯmci noun
Etym: glum. tchang qui vient juste de fermenter. 刚刚发酵的青稞酒.
ʁlɯmsɯsi noun
Polygonatum sibiricum. 黄精.

ʁlɯmsɯsi nɯ sɯjno ci ŋu. tɯ-ji mŋu ndo cho si kɯ-xtɕi ɯ-ŋgɯ ra tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-zrɤm nɯ tɕazga fse, ɯ-ru kɯ-ɣɯrni tsa ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-tɕɤr kɯ-ɤmtɕoʁ tsa ŋu, ndɯβ. ɯ-mat nɯ ɯ-ru tu-nɯɴqhe tɕe, tu-oʑɯrja ŋu. ɯ-ru tɯ-ldʑa ma me, ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe, chɯ-ɣɯrni ŋu. tú-wɣ-ndza tɕe chi.
黄精是一种植物。生长在地边和灌木林里,根部像姜一样,茎是红色的,叶子窄而尖,很小。果实是顺着茎往上长。只有一根茎,果实成熟后是红色的,可以吃,很甜。
ʁlɯn stative verb
directional: tɤ- Etym: glen.pa. insensible aux malheurs. 承受得住磨难,不容易动摇. See: ʁlɯnba
ʁlɯnba noun
Etym: glen.pa. insensible aux malheurs. 承受得住磨难,不容易动摇.

nɤki tɯrme ki ʁlɯnba ci ɕti tɕe mɤ-naʁdɯɣ
他是个承受得住磨难的人,他不会动摇的
See: ʁlɯn
ʁma stative verb
directional: pɯ- Etym: dma. trop bas (coup de fusil). 打枪瞄低.

ɕɤmɯɣdɯ ɯ-tɯ-ʁma nɯ
那杆枪打得很低
Ant: mthu
ʁmaʁ noun
armée. 军队.

pɣɤtɕɯ ʁmaʁ
鸟群
ʁmaʁdɤr noun
Etym: dmag.dar. drapeau. 旗.
ʁmaʁmi noun
Etym: dmag.mi. militaire. 士兵.

ʁmaʁmi pɯ-kɯ-ɬoʁ
退役的士兵
See: nɯʁmaʁmi
ʁmazgrɯβ noun
cicatrice. 伤疤.
ʁmbɣi noun
soleil. 太阳. See: ʁmbɣɯzɯn
ʁmbɣɯzɯn noun
éclipse de soleil. 日蚀. See: ʁmbɣi
ʁmbroŋ Variant: mbroŋ noun
Etym: ⁿbroŋ. yak sauvage. 野牦牛.
ʁmɤrɲɯɣ noun
moustique. 蚊子.

ʁmɤrɲɯɣ nɯ qajɯ ɯ-ʁar kɯ-tu ci ŋu, ɲɯ-nɯqambɯmbjom cha, ɯ-mtɕhi kɯ-ɤmtɕɯ-mtɕoʁ ci ŋu, ɯ-mtɕhi ɯ-taʁ taqaβ kɯ-fse kɯ-xtshɯ-xtshɯm, tɤ-rme jamar ʑo kɯ-xtshɯm tu, ɯ-mɤlɤjaʁ kɯtʂɤ-ldʑa tu, kɯ-rɲɟɯ-rɲɟi kɯ-xtshɯ-xtshɯm ʑo tu, pha ɯ-phoŋbu nɯ kɯ-ɲaʁ ŋu, wuma ʑo sɤmtsɯɣ tɕe aɣɯtɯɣ tɕe, tɯ-ndʐi kɤ-mtsɯɣ tɕe, kɤ-mtsɯɣ ɯ-rkɯ nɯ ɯ-kho kɯ-jom ʑo tu-z-nɯɣmbɤβ cha tɕe wuma ʑo rɤʑa tɕe pɯ́-wɣ-qraʁ kɯnɤ ɣɯ-rɤβraʁ ra.
蚊子是带有翅膀的昆虫,会飞。嘴很尖,嘴有一种针,细得像毛一样。有六只脚,又细又长,全身都是黑色的。蜇人,有毒。蜇皮肤时,蜇过的地方周围会有较大面积的皮肤肿起来,很痒,而且抠破了还继续发痒。
ʁmɤrsɤr noun
doré. 金黄色.
ʁmɤrsmɯɣ noun
Etym: dmar.smug. bordeau. 紫色. See: arɯʁmɤrsmɯɣ
ʁmɤrɯɣ noun
Etym: dmar.rigs.?. casserole en cuivre. 红铜锅,用来熬茶.
ʁmɯɣ transitive verb
directional: tɤ- réfléchir à un plan. 计划;计谋;怀疑.

nɯ ɯ-mɤ-kɯ-ŋu ci ɲɯ-ʁmɯɣ
他怀疑是不是

kɯki a-pɯ-jɤɣ tɕe, tu-nɯna-a ku-ʁmɯɣ-a
这件事结束的时候,我打算休息

fsɤqhe tɕe mbarkhom kɤ-ɕe ku-ʁmɯɣ-a

mbarkhom ju-ɕe-a ku-ʁmɯɣ-a
我打算明年去马尔康

nɤ-qajɣi tu-kɤ-χtɯ tɤ-ʁmɯɣ-a ri, pɤjkhu mɯ-ko-smi
我本来想你买馍馍(给你吃)但是没有熟
ʁmɯrcɯ noun
grive (garrulax maximus). 大噪鹛【画眉鸟】.

ʁmɯrcɯ nɯ khro mɤ-wxti, kha ɯ-rkɯ sɯŋgɯ ra ku-rɤʑi rga, ɯ-mdoʁ kɯ-pɣi ɯ-ŋgɯz kɯnɤ ldʑaŋkɯ kɯ-ɤrɤɕɯɕrɤz tu, ɯ-jme nɯ kɯ-ɲaʁ tɕe ɯ-ku kɯ-wɣrum tu, nɯ-nɯqambɯmbjom tɕe ɯ-ʁar ɯ-rca ɯ-jme kɯnɤ ɲɯ-sqhiar ŋu, tɤ-rɤku kɤ-ndza wuma rga, qajɯ nɯ ra kɤ-ndza rga tɕe qambalɯla ta-ndza tɕe ɯ-phoŋbu tu-ndze tɕe ɯ-ʁar nɯ ra pjɯ-βde ŋu. qambalɯla nɯ tɤtʂu ɯ-ɕki kɤ-ɣi rga tɕe ʁmɯrcɯ kɯ tɤtʂu ɯ-pa nɯ ra qambalɯla ɯ-ʁar pjɯ-prɤm ʑo ŋgrɤl.
画眉鸟长得不大,喜欢住在房子周围的树林里,身体是灰色的,上面有灰色的纹路,尾巴是黑色,顶端有白点。翅膀展开飞翔时,尾巴也跟着展开。喜欢吃庄稼、虫子。当它吃蝴蝶的时候,只吃身子,不吃翅膀,把翅膀扔在地上。因为蝴蝶喜欢靠近灯光,画眉鸟就会在灯下的地上留下很多蝴蝶翅膀。
ʁmɯrɲɯɣ noun
grive (pomatorhinus erythrocnemis). 斑胸钩嘴鹛.
ʁmɯrqaʁ noun
grive (garrulax ocellatus). 眼纹噪鹛【呱呱鸡】.
ʁmɯrtsɯ noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

ʁmɯrtsɯ nɯ si kɯ-mbɤr ci ŋu, ɯʑo sti tu-ɬoʁ tɕe, kɯ-ndɯβ kɯ-dɤn tsa tɯtɯrca tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-rkɯ si kɯ-mbro tsa a-pɯ-tu tɕe, ɯ-taʁ ku-rtɤβ nɤ ku-rtɤβ tɕe tu-ɕe nɤ tu-ɕe ɯ-kɤχcɤl mɤɕtʂa tu-ɕe ŋu. ɣɯjpa ɲɯ-rɯmɯntoʁ tɕe fsaqhe tɕe ɯ-mat ku-tshoʁ ŋu, ɯ-mat ku-tɯ-tshoʁ nɯ ɣɯrni thɯ-tɯt tɕe chɯ-ɲaʁ ŋu, kɤ-ndza sna tɕe chi. ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrtɯm kɯ-zri tsa ŋu. ɯ-ru ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-qarŋe tsa ŋu.
|fv ʁmɯrtsɯ 是比较矮的树,当它单独生长时,长得细而密的,一丛一丛的,当它靠近其他较高的树时,它就会缠着向上爬,一直爬到树梢。今年开花明年结果,果实刚结时是红色的,成熟时是黑色的,可以吃,是甜的,叶子是椭圆形的,树干是黄色的。 ʁmɯrtsɯ 是比较矮的树,当它单独生长时,长得细而密的,一丛一丛的,当它靠近其他较高的树时,它就会缠着向上爬,一直爬到树梢。今年开花明年结果,果实刚结时是红色的,成熟时是黑色的,可以吃,是甜的,叶子是椭圆形的,树干是黄色的。
ʁnamʑa noun
Etym: gnam.ʑwa. diadème. 天冠.
ʁnaʁna noun
les deux. 两个都.

tɕiʑo ʁnaʁna ʑo tɕi-ʑɯβ ɲɯ-ɣi
我们俩都有瞌睡
ʁndɤr intransitive verb
directional: pɯ- Etym: gtor. se disperser. 散开.

tɯjpu pjɤ-ʁndɤr
面粉撒得到处都是

laχtɕha pjɤ-ʁndɤr
东西撒得到处都是

fsapaʁ ra pjɤ-ʁndɤr-nɯ
牲畜分散了

ɯ-sɯm ra pjɤ-ʁndɤr ʑo (=ɯ-ku ra pjɤ-mɯɕtaʁ ʑo)
他被吓到了
See: χtɤr
ʁndɯ transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- battre, frapper. 打.

nɤ-stu tɤ-fse ma ta-ʁndɯ
你表现好一点,不然就打你
ʁndzɤr transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- directional: _ couper avec des ciseaux, couper un arbre, scier. 剪;砍树;锯断.

ɕoŋtɕa pa-ʁndzɤr
他把木料锯断了

si pa-ʁndzɤr
他把木料锯断了

tɤ-ri pa-ʁndzɤr
他把线剪断了
ʁnɤmchi noun
Etym: gnam.kʰʲi. grande ourse. 北斗.
ʁnɤmjaŋ noun
Etym: gnam.jaŋs. plafond. 天花板.
ʁnɤt stative verb
directional: tɤ- nuisible. 有害.

nɤʑo nɤ-χti ɯ-taʁ ɲɯ-tɯ-ʁnɤt
你欺负他
ʁnɯ intransitive verb
directional: tɤ- supposer. 起疑心.

tɤ-ʁnɯ-a
我怀疑了

ɯʑo kɯ-ti maŋe nɤri, aʑo tɤ-ʁnɯ-a ɕti ma
他倒没有说,是我自己怀疑的

ɯ-re wuma ʑo ɲɯ-ɬoʁ tɕe, tɤ-ʁnɯ-a ma ɯ-tshɯɣa mɯ́j-βdi
他很想笑的样子,所以我就有点怀疑了
ʁnɯz numeral
deux. 二.
ʁnɯzmɯz noun
deux sortes (expression toute faite, emprunt). 两种.
ʁɲɤlwa noun
Etym: dmʲal.ba. enfer. 阴间.

ʁɲɤlwa sɤtɕha jɤ-ari
他去了阴间(去世了)

a-ʁɲɤlwa ʑo nɯ-rzoʁ
我受了很多苦
See: nɯʁɲɤlwa
ʁɲɤrpa noun
Etym: gɲer.pa. intendant du monastère. 寺庙的管家.
ʁɲɟinɤʁɲɟi ideophone.3 See: ʁɲɟliʁɲɟli
ʁɲɟiʁɲɟi ideophone.2
énorme. 形容粗壮高大的样子.

ʁɲɟiʁɲɟi ʑo ɲɯ-pa
ʁɲɟliʁɲɟli ideophone.2
énorme. 肥壮;高大.

loŋbutɕhi ʁɲɟliʁɲɟli ʑo ɲɯ-pa
大象又肥壮又高大

ɯʑo chɤ-tshu tɕe ʁɲɟliʁɲɟli ʑo chɤ-pa
他变胖了,身体变得很肥壮
See: ʁɲɟiʁɲɟi
ʁɲɯɣnaʁ noun
Etym: mig.nag. bovidé à tête blanche, mais dont les yeux sont cerclés de noir. 头白而眼圈黑的牛.
ʁɲɯɣra noun
Etym: mig.ra. masque pour se couvrir les yeux. 眼罩.
ʁɲɯm transitive verb
directional: tɤ- avoir des soupçons à l'égard de. 怀疑,起疑心.

ɯʑo kɯ tɤ́-wɣ-ʁɲɯm-a
他对我起了疑心
ʁɲɯspa noun
Etym: gɲis.pa. deuxième mois. 二月.
ʁŋaftɕɤt noun
dernier jour du jeune. 禁食斋的最后一天.

sɲaŋne kɯ-maqhu ɯ-sŋi nɯ ʁŋaftɕɤt tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu
禁食斋的最后一天叫做
ʁo adverb
adversatif. 倒.
ʁoŋmdzɤt noun
moine en charge de la récitation des soutras. 掌管念经活到的和尚.
ʁoŋtɕhaʁ noun
menace. 威胁;镇压.

nɯ-ʁoŋtɕhaʁ sɤ-lɤt ci tú-wɣ-βzu ɲɯ-ra
要用威胁的手段镇压他们
ʁo alala ri conjunction
non seulement ... mais. 不光是……而且.

nɤʑo nɤ-ŋga ʁo alala ri kɯmaʁ kɯ-tu nɯra kɯnɤ tɤ-ndɤm
不光是你的衣服,其他所有的衣服都要带上
ʁrɯlu noun
sans corne. 无角的. See: ta-ʁrɯ
ʁrɯrpu noun
coup de corne. 用角打.

jla kɯ a-taʁ ʁrɯrpu ta-lɤt
犏牛用角打了我
See: ta-ʁrɯ See: rpu See:
ʁzɤβ intransitive verb
directional: tɤ- Etym: gzab. attentif, soigneux. 细心;细致.

ɯ-ma ɲɯ-ʁzɤβ
他做事很细致

ɯ-βraʁ kɤ-ʁzaβ-a
我拴好了

kɯm ɯ-ɣɤβdi kɤ-ʁzaβ-a
我把门顶住好了

tɤ-rɤku kɤ-saχsi nɯ-ʁzaβ-a
我把粮食跟石头泥巴分开好了

smɤɣ ɯ-saʁ nɯ-ʁzaβ-a
我把羊毛撕好了

ɯ-pa kɯ-ʁzɤβ ci ɲɯ-ŋu
他是个做事做得很细致的人
ʁzɤmi noun
Etym: bza.mi. couple. 夫妻.
ʁzɤn noun
Etym: gzan. kyasha. 袈裟.
ʁzɤr noun
difficulté à respirer. 呼吸困难.

ʁzɤr nɯ tu-kɯ-ɤɕqhe ri mŋɤm, tu-kɯ-ɤtɕhɯz ri mŋɤm tɯ-sŋɯro kɯ-wxti lú-wɣ-tɕɤt ri mŋɤm tɯ-ŋgo kɯ-ŋɤn ci ŋu
|fv ʁzɤr 是一种严重的病,(如果得了这个病)你咳嗽时,打喷嚏时,出大气时都感到痛。 ʁzɤr 是一种严重的病,(如果得了这个病)你咳嗽时,打喷嚏时,出大气时都感到痛。
ʁzi stative verb
directional: thɯ- nécessaire. 需要.

ki ɯʑo ɣɯ ɲɯ-ʁzi
他需要这个

ɯʑo kɯ pa-nɤpe ri ɕɤxɕo tɕe cho-ʁzi tɕe ra ɲɯ-ti
他原来不喜欢,但是现在就需要了,就说要
See: naʁzi
ʁzraŋʁzraŋ ideophone.2
ébouriffé. 乱蓬蓬.

ɯ-kɤrme ʁzraŋʁzraŋ ʑo ɲɯ-pa
他头发是乱蓬蓬的
ʁzɯɣ noun
Etym: gzugs. apparence. 相貌.
ʁzɯlu noun
maladie de l'œil. 白眼病.

tɯrme ʁzɯlu nɯ mbro ɯ-phɯ ci ŋu, mbro ʁzɯlu nɯ khɯna ɯ-phɯ ci ŋu, khɯna ʁzɯlu nɯ mbro ɯ-phɯ ci ŋu
患白眼病的人有马的价格,患白眼病的马只有狗的价格,患白眼病的狗有马的价格
ʁʑɯnɯ noun
Etym: gʑon.nu. jeune homme. 小伙子,青年. See: nɯʁʑɯnɯ
sa stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- s'émousser. 磨损;变钝.

mbrɯtɕɯ to-sa
刀变钝了

qraʁ ɲɤ-sa
铧变钝了
Syn: zɤt
saɕɯ noun
mélèze. 落叶松.

saɕɯ nɯ ɯ-tshɯɣa tɯrgi ɲɯ-fse, ɯ-mdoʁ nɯ ra ɕɤɣ ɲɯ-fse, ɯ-ru nɯ tɯrgi ɲɯ-fse, tɕe tɯrgi cho ɕɤɣ ni pjɯ-nɯɕɯrɲɟo-ndʑi mɤ-cha, qartsɯmɤftɕar arŋi-ndʑi. saɕɯ pjɯ-nɯɕɯrɲɟo tɕe, ɯ-jwaʁ pjɤ-ŋgra ɕti, tɕe tɯrme ra kɯ saɕɯ nɯ tɯrgi ɣɯ ɯ-ftsa ŋu ri tɯrgi sɤz kɯ-mbro tu-ɬoʁ ŋu tɕe, nɯ mɤ-kɯ-tʂaŋ ɯ-ndʐa kɯ pjɯ-nɯɕɯrɲɟo ŋu tu-ti-nɯ ŋu.
落叶松的形状像杉树,但是颜色和柏树相同。树干像杉树的一样。杉树和柏树叶子秋天不会变色,不分冬夏都是绿的,落叶松叶子秋天变色,然后落叶。人们说落叶松虽然是杉树的侄子但生长的地区海拔比杉树生长的地区高,因为这样不合理,所以它叶子秋天变色。

saɕɯ cho tɯrgi nɯ ni kɤndʑɯrpɯftsa ɲɯ-ŋu-ndʑi. ndʑi-sta nɯnɯ, ɯ-rpɯ ɯ-sta saɕɯ lo-ɕe tɕe, qartsɯ tɕe kɯ-nɯɕɯrɲɟo ŋu. tɯrgi cho-maŋthi tɕe núndʐa nɯnɯ tɯrgi mɤ-nɯɕɯrɲɟo tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu.
落叶松和杉树是舅甥的关系,落叶松去了舅舅的位子所以到了秋天变色,杉树到了下游所以不变色
sakaβ noun
puits. 井. See: kaβ
sakhar noun
porcherie. 猪圈.
sala noun
sala,zrɯ -
directional: kɤ- prendre de la place, gêner. 占(不该占的)地方.

nɯtɕu tɤ-rɤru ma sala ɲɯ-tɯ-zri ɲɯ-ŋu
起来,你在那里很碍事

sala kɯ-zrɯ ma-tɯ-βze
别占地方
See: salaʁdɯʁdɯɣ
salaboŋboŋ noun
vesse-de-loup. 马勃.

salaboŋboŋ nɯ stɤmku ri tu-ɬoʁ ŋu tɕe, kɯ-wɣrum ŋu kɯ-ɤrtɯm rloʁ rloʁ ŋu ɯ-ru me, wuma ʑo mpɯ, nɯ-rom tɕe pjɯ́-wɣ-rɤtɕaʁ tɕe rdɯl ɲɯ-nɯɬoʁ ŋu.
马勃长在草地上,全白色,呈球形,没有杆,很软,干了以后踩上去就会扬起灰尘(孢子粉)来。
Syn: ɬɤndʐithamaka
salakɯndzur noun
galipette. (翻)筋斗.

a-tɕɯ kɯ salakɯndzur ta-βzu
我儿子翻了筋斗
salaʁdɯʁdɯɣ noun
(personne, chose) qui gêne. 碍事的(人;东西). See: sala,zrɯ
sali noun
arbalète. 弩弓.
saloŋ adverb
partout. 到处.

saloŋ ri ʑo ɕ-to-khɤt
See: laloŋ
san noun
parapluie. 伞.
saŋdi noun
place des serviteurs, à l'ouest. 下等人坐的地方(往西方).
saŋrɟɤz noun
Etym: saŋs.rgʲas. bouddha. 佛,神仙.
saqru intransitive verb
saqru - See: qru
sar transitive verb
directional: pɯ- filtrer. 滤.

mbrɤz pɯ-sar
你把米过滤一下

tɤ-lu pɯ-sar
你把牛奶过滤一下
sarndzu noun
Gsar.rdzong. 沙尔宗乡.
sarsi noun
abricot. 杏.

sarsi nɯ zgo kɯ-mbɤr tu-ɬoʁ ŋu, si mbro ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-βri nɯ kɯ-pɣi ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ qaɕti ɯ-jwaʁ cho naχtɕɯɣ, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɣɯrni ɯ-ŋgɯz kɯnɤ kɯ-wɣrum tsa ŋu. ɯ-jwaʁ ɲɯ-lɤt ɕɯŋgɯ ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-mat thɯ-aβzu tɕe, qaɕti tsa fse ri ndɯβ. thɯ-tɯt tɕe, ɯ-phaʁ ntsi ɣɯrni, ɯ-phaʁ ntsi qarŋe, tú-wɣ-ndza qaɕti sɤz mɯm ma chi tɕe, kɤ́rqhɯrqhu kɤ-ndza sna. sarsi nɯ kha ɯ-rkɯ pɯ-kɤ-nɯ-ji tɕi tu, ɕɯŋgɯ zɯ ɯʑo tu-kɯ-nɯ-ɬoʁ tɕi tu.
杏树生长在下半山上,长得很高,枝桠多,树皮是灰色的,叶子和桃树的叶子一样,花是粉红色的。在长叶子之前就开花。结果像桃子,但小一些。成熟,半边是黄色,半边是红色的。吃起来比桃子好吃,因为很甜,可以连皮一起吃。杏树,有的种在房子旁边,也有自己生长在野外的。
See: nɯsarsi
sarwɯ noun
élément du métier à tisser. 搓杆(纺锤的木棒).
saʁ transitive verb
directional: nɯ- séparer des fils emmêlés. 撕开.

smɤɣ nɯ-saʁ-a
我撕开了羊毛

tɤ-rme nɯ-saʁ-a
我撕开了毛
saʁdɤt stative verb
directional: tɤ- glissant. 滑(路).

a-pɯ-zbaʁ tɕe mɤ-saʁdɤt, tɯ-mɯ a-pɯ-lɤt tɕe saʁdɤt
地干就不滑,下雨的话就滑

tɯ-mɯ pjɤ-lɤt tɕe ɲɯ-saʁdɤt
下雨了,地很滑

qaɟy ɲɯ-saʁdɤt
鱼很滑
See: aʁdɤt Syn: sɤŋgio
saʁdɯɣ stative verb
directional: tɤ- ennuyer, empêcher. 干扰;防碍.

tɤ-rɤru ma ɲɯ-tɯ-saʁdɯɣ
你起来,你在那里碍事
saʁjɤr transitive verb
directional: pɯ-
retarder, déranger. 耽误;打扰.
déranger. 打扰.

ma-pɯ-kɯ-saʁjar-a
你不要耽误我的时间

pɯ-kɯ-saʁjar-a
你耽误了我的时间

ɲɯ-ta-saʁjɤr
我在耽误你的时间

ɯ-zgra kɤ-ʑmbri mɤ-pe ma tɯrme saʁjar-a
我不能发出声音,不然会打扰别人

tɯ-mɯ ɲɯ-lɤt tɕe, ji-ma pɯ́-wɣ-saʁjɤr-i
下雨就耽误了我们的工作

khɤjhwi ɲɯ-ra tɕe, kɤ-ɣi mɯ-pɯ-ŋgrɯ, pɯ-ta-saʁjɤr
因为需要开会没能来到,耽误了你的时间
See: Syn: βzgɤr
saʁjɤr - See: aʁjɤr
saʁjɯβ transitive verb
directional: tɤ- cacher. 遮住,遮掩.

a-mɤ-pɯ́-wɣ-mto nɯ-sɯso-t-a tɕe tɤ-saʁjɯβ-a
为了不让别人发现,我把它遮掩了
Syn: sqaβjɯβ See: See: ta-ʁjɯβ
saʁɟa transitive verb
directional: thɯ- directional: nɯ- raser entièrement. 剃光;砍光.

jiɕqha nɯ ɯ-stu ɲɤ-saʁɟa
他把那个地方砍光了(拔光了草)
saʁɟa - See: aʁɟa
saʁlɤt transitive verb
directional: lɤ- directional: pɯ- vanner. 扬场.

tɤ-rɤku pɯ-saʁlat-a (=qale pɯ-lat-a)
我扬了粮食

stoʁ lɤ-saʁlat-a
我扬了胡豆
saʁndɯ intransitive verb
directional: tɤ- frapper (des gens). 打人. Syn: rdoŋ
saʁnɤt stative verb
directional: thɯ-
faire mal. 伤到.

a-ɕa ɯ-taʁ ɲɯ-saʁnɤt
伤到我了

Etym: gnod. faire du mal. 伤害.

a-taʁ pɯ-saʁnɤt
伤害我了
See: ʁnɤt
saʁre stative verb
directional: tɤ- austère, impressionnant. 严肃,庄重. See: ɣɤʁre See:
saʁrɯm transitive verb
directional: tɤ- cacher, couvrir. 遮住.

nɤ-tɤŋe tɤ-saʁrɯm-a
我帮你遮了太阳

tɤ-rte tɤ-ŋge tɕe tɤŋe tɤ-saʁrɯm
你戴上帽子,遮住太阳

ɯ-kɯ-saʁrɯm ɲo-me tɕe to-sɤmto
遮住它的东西没有了,别人就看得见它了
See: ta-ʁrɯm
sat transitive verb
directional: pɯ- tuer. 杀.
saχaʁ stative verb
directional: nɯ- être extrême. 极度的. See: naχaʁ
saχɕɤra transitive verb
directional: nɯ- étendre. 铺平;弄得平整;陈展.

tɯ-sta ɯ-taʁ pugai nɯ-saχɕɤre
你把铺盖在床上铺平
saχɕɯβ transitive verb
directional: tɤ- enrouler les brins (d'une corde). 把几股绳子 合并拧在一起、弄成双股.

tɯmbri tɤ-saχɕɯβ-i
我们把绳子拧在一起了

tɯmbri χsɯ-ldʑa ʑo to-saχɕɯβ tɕe ɲɯ-ngɯt
他把三股绳子拧在一起了,这样很结实。

stukɤr thɯ-saχɕɯβ-i
我们把梁弄成双根
See: aχɕɯβ See: nɯsaχɕɯβ
saχɕɯn stative verb
directional: nɯ- frais, propre, hygiénique. 新鲜;卫生.

tɤ-mthɯm mɯ́j-saχɕɯn, ɲɯ-saχɕɯn
肉不新鲜,很新鲜

qaɟy mɯ́j-saχɕɯn
鱼不新鲜
See: naχɕɯn
saχpaʁ transitive verb
directional: tɤ- respecter. 尊重.

jiɕqha nɯ ɲɯ-ɣɤʁre tɕe, kɤ-saχpaʁ ɲɯ-sna
那个人是个受尊重的人,要尊重他

aʑo ɣɯ-saχpaʁ-a
他尊重我
saχsɤl stative verb
directional: tɤ- clair, évident. 明显.

to-saχsɤl
变得很明显
saχsɤl Variant: sɯsaχsɤl transitive verb
révéler. 透露出,让……显现出来.

kɯ-ŋu ɯ-kɯ-ŋu nɯ kɤ-sɯsaχsɤl ra
要把真相透露出去
saχsi transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- faire complètement. 做得彻底.

tɤ-rɤku nɯ-saχsi-t-a
我把粮食跟石头泥巴分开了

nɤ-khɯtsa tɤ-saχsi
你把碗里的东西吃完!

ɕ-kɤ-nɯzʁe tɤ-saχsi
你把东西搬过去,不要漏掉一些(你给我搬得干净彻底)

mɯ-ɲɤ-saχsi
没有做得彻底

kɤntɕhaʁ kɯ-rɤma ɲɯ-dɤn, kɤ-saχsi mɯ́jkhɯ
街上清道夫很多,但是不能清洁干净
See: aχsi
saχsom transitive verb
directional: nɯ- réveiller. 弄醒.

aʑo nɯ-saχsom-a
我把他弄醒
saχsom - See: aχsom
saχsɯ noun
repas de midi. 中午饭,午饭.

nɤʑo nɤ-saχsɯ ɯ-pɯ́-tu?
你吃中午饭了没有

pɤjkhu a-saχsɯ pɯ-me
还没有吃中午餐
saχsɯ noun
brosse pour laver la vaisselle. 耍把.
saχsɯko transitive verb
directional: tɤ- rendre propre. 弄干净.

kha ra tú-wɣ-raʁrɯz tɕe tú-wɣ-saχsɯko ɲɯ-ra
要把家里扫干净
See: saχsi
saχsɯko - See: aχsɯko
saχthɯm transitive verb
directional: tɤ- puiser avec. 用……舀(水、颗粒).

khɯtsa ta-saχthɯm
他用碗舀了

scoʁ ta-saχthɯm
他用瓢子舀了
saχti stative verb
aimable. 很好相处,合得来. Syn: sɤzda See: tɯ-χti See: naχti
scapa noun
dague. 刺刀.
scapafkɯm noun
fourreau. 刀鞘.
scaʁa noun
Etym: skʲa.ka. pie, animal domestique dont le corps est noir et le milieu du corps blanc. 喜鹊,全身黑色,腰白色的牲畜.
scɤmdʑɯɣ noun
Etym: skʲabs.ⁿdʑug. protection. 保佑.
scɤt transitive verb
directional: _ déplacer. 摆动,搬.

pa-scɤt
他搬了

rɯ ɲɯ-scat-a
我搬帐篷

ɯ-sɤz-rɤʑi ɲo-scɤt
他搬家了

ɯ-khɯrthaŋ pjɤ-scɤt (=pjɤ-phɤβ)
他被降职了

ɯ-khɯrthaŋ to-scɤt
他升职了
schɤt intransitive verb
directional: pɯ- se retirer (eau). 下降(水).

tɯ-ci pjɤ-schɤt
水下降了
schi stative verb
directional: tɤ- supporter. 经得住.

aʑo tɤndʐo schi-a ma qaʑo ɕa tɤ-ndza-t-a
我经得住冷,因为吃了羊肉

ɯʑo tɤ-ŋɤm ɲɯ-schi
他经得住痛

tɤɕpaʁ schi-a
我经得住渴

tshɤdɯɣ mɤ-schi-a
我经不起热的天气

tɤndʐo mɯ́j-tɯ-schi
你很怕冷
schɯɣschɯɣ ideophone.2
très froid. 形容极冷.

ɯ-jaʁ ɲɯ-mɯɕtaʁ schɯɣschɯɣ ʑo
他的手冷冰冰的
sci intransitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ-
naître. 出生.

ɯ-rɟit to-sci
她的孩子出生了

Etym: skʲe. grandir. 生长.

tɤ-pɤtso ra kɯ-ŋu kɤ-sɯxɕɤt ɯ-khɯkha a-thɯ-sci-nɯ (a-thɯ-ndzɤt-nɯ) tɕe pe
在孩子生长的过程中要进行正面教育就会好
Syn: ndzɤt
sci noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
scinde noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
scit stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- Etym: skʲid. heureux. 幸福.
sciwa noun
Etym: skʲe.ba. vie, existence. 生命.

sciwa ɲo-nɤsci
他换了一条生命,死了以后活过来了
sclaŋsclaŋ ideophone.2
chauve. 形容光溜溜的样子.

ɯ-ku sclaŋsclaŋ ɲɯ-pa
他的头是光溜溜的

ɯ-ku sclaŋsclaŋ chɤ-nɯ-sɯ-qrɤz
他请人把头剃得光溜溜
sco transitive verb
directional: _ raccompagner. 送行.

ɕ-kɤ-sco-t-a
我去送了他

nɯ́-wɣ-sco-a
他送了我
scoʁ noun
Etym: skʲogs. louche. 勺子;瓢.
scoʁɲaʁ noun
louche en fer. 铁铸成的勺子.
scoʁrlɯ noun
louche en cuivre. 红铜铸成的勺子.
scoʁtshaʁ noun
filtre à thé. 茶漏勺.

scoʁtshaʁ nɯ tʂha tɤ́-wɣ-rku tɕe ɯ-sɤ-sɯxtshaʁ ŋu, tʂha ɯ-ŋgɯ tʂhɤzwa tu tɕe ɯ-tshaʁ pɕoʁ nɯ tɕu pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe, tʂha ɯ-ci nɯ pjɯ-nɯɬoʁ ŋu ma ɯ-zwa nɯ scoʁ ɯ-ŋgɯ ku-nɯ-rɤʑi ŋu tɕe núndʐa scoʁtshaʁ rmi. ɯ-jɯ nɯ lú-wɣ-ltɤβ kɯ-khɯ ŋu, tɕe ndʐɯnbu kɤ-nɤndɯndo pe.
茶漏勺是倒茶的时候用来滤茶的器具。因为茶里有茶叶等渣滓,朝着漏勺的方向倒过去,这样茶水会流出来,渣滓就会留在勺子里,所以这种勺子叫漏勺(滤器)。勺子把可以折起来,所以出远门时带着方便。
scraʁnɤscraʁ ideophone.3

qaɕpa nɯ scraʁnɤscraʁ lu-ɕe pjɤ-ŋu
青蛙一跳一跳地往上游去
scraʁscraʁ ideophone.2
tout petit. 矮小,挨着地面.
scrɯscri ideophone.2
liquide, dilué (boue). 形容(泥巴)稀,流体状. See: ɲcrɯɣɲcrɯɣ See: χcrɯχcri
scun noun
Etym: skʲon. faute. 过错.
scuz noun
faisan (Ithaginis cruentus). 血雉【松鸡子】.

scuz nɯ pɣa ci ŋu, kɯmpɣa jamar wxti. ɯ-kɤχcɤl kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɲaʁ, ɯ-phoŋbu kɯ-ɤrŋi ŋgɯz kɯ-pɣi tsa ŋu. ɯ-mi kɯ-qarŋe ŋu, ɯ-mtsioʁ kɯ-qarŋe ŋu, ɯ-jme ɯ-ku kɯ-rɟum tsa ŋu, ɯ-mɲaʁ ɯ-rkɯ qarma ɣɯ kɯ-fse kɯ-ɣɯrni a-fskɤr, sɯŋgɯ ʁɟa ʑo ku-rɤʑi ma tɯ-ji ɯ-ŋgɯ ɣi mɤ-ŋgrɤl, sɯmat cho qajɯ ʁɟa tu-ndze ŋu. tɤ-mbri tɕe, ``tɕur tɕur tɕur tɕur tɕur" tu-ti ŋu tɕe núndʐa ɯ-ɕa tɕur tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu.
松鸡子是一种鸟,有鸡那么大。头顶上有黑点,身子蓝里带灰,脚是黄色的,嘴是黄色的,尾巴的顶端有点宽,眼睛周围有一圈红色的皮像马鸡的一样。它一直生活在森林里,从不下地,专门吃野果和虫子。叫起来时,它发出|fv tɕur tɕur tɕur tɕur tɕur 的声音,所以人家说它的肉很酸。 tɕur tɕur tɕur tɕur tɕur 的声音,所以人家说它的肉很酸。
scɯʁzɯɣ noun
Etym: skʲe.gzugs. apparence. 外貌. See: scɯʁzɯɣ
sɤbrabrɤl transitive verb
directional: nɯ- rendre espacé. 使稀疏.

tɯ-rɣi kɤ-lɤt tɕe, ɲɯ́-wɣ-sɤbrabrɤl ra
播种的时候,要播得稀疏一点

laχtɕha kɤ-ta tɕe, ɲɯ́-wɣ-sɤbrabrɤl ra ma nɯ maʁ nɤ andɯndo
放东西的时候,要放开一点,不然就会粘在一起
sɤβdɤβde transitive verb
directional: thɯ- retarder. 拖延.

kɤ-nɤma thɯ-sɤβdɤβde-t-a
我拖延了工作

ɯ-ma chɤ-sɤβdɤβde
他的工作拖延了时间

smɤn kɤ-ndza nɯ ma-thɯ-tɯ-sɤβdɤβde kɯ ɯ-khrɤt ʑo tɤ-ndze ɲɯ-ra ma nɯ mɤɕtʂa mɤ-phɤn
你要按规定的时间和数量吃药,不然就没有效果。
sɤβdɤβde - See: aβdɤβde
sɤβlo transitive verb
directional: nɯ- s'occuper de (à propos des enfants). 带;看(孩子).

aʑo a-ɣe ku-sɤβlam-a
我在带我的孙子
See: nɤpɤβdaʁ
sɤβlɯβlɯɣ transitive verb

ɯ-ŋga ɯ-tɕhɤz ɲɯ-sɤβlɯβlɯɣ ʑo
他衣服的彩色布料穿着显得很耀眼
See: βlɯɣnɤβlɯɣ
sɤβlɯβlɯɣ - See: ɣɤβlɯβlɯɣ
sɤβri intransitive verb
protéger des gens. 维护别人.
sɤβri - See: βri
sɤβzdoʁβzdɯ -
directional: tɤ- mettre en ordre. 整理,收拾.

ɯʑo kɯ laχtɕha ra ta-sɤβzdoʁβzdɯ
他把东西收拾好了
Syn: rɤwum
sɤβzdoʁβzdɯ transitive verb
directional: tɤ- rassembler. 聚集.

laχtɕha ra tɤ-sɤβzdoʁβzdɯ-t-a
我把东西聚在一起了

fsapaʁ ra tɤ-sɤβzdoʁβzdɯ-t-a
我把牲畜聚在一起了
See: aβzdoʁβzdɯ
sɤβzi Variant: sɤsɯβzi stative verb
qui monte facilement à la tête. 容易上头的.

cha kɯ-sɤβzi
容易上头的酒
sɤβzi - See: βzi
sɤβzu transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- préparer, faire une sorte que..., rendre.... 准备,把...做成,让……变成.

kɤ-ŋga to-sɤβzu
他把衣服准备好了,可以穿了

kɤ-ndza to-sɤβzu
他把食物准备好了,可以吃了

tɤɕi kɤ-rŋu tɤ-sɤβzu-t-a
我把青稞准备好了,可以炒了

tɤɕi tɯsqar nɯ-sɤβzu-t-a

tɤ-pɤtso kɤ-ntɕhoz kɯ-sna nɯ-sɤβzu-t-a
我把孩子培养成有用的人了

tɤ-mu nɯ kɯ paʁ kɤ-ntɕha to-sɤβzu
那位大娘把猪喂肥了,可以宰了

jiʑora kɯnɤ tu-kɤ-ndza kɯ-me ɲɯ-tɯ-sɤβze ɲɯ-ŋu
你令我们没有东西吃

jiʑora kɤ-nɯʑɯβ mɤ-kɯ-khɯ tu-tɯ-sɤβze ɲɯ-ŋu
你令我们无法睡觉
See: βzu1 See: aβzu
sɤβzɯβzu transitive verb
directional: tɤ- se débrouiller, broder un peu une histoire. 想办法;把故事的一些情节编一点.

tɤ-thu-t-a, ɯ-kɯ-spa maŋe tɕe, aʑo tɤ-nɯsɤβzɯβzu-t-a
我问了,没人知道,我就自己编了一些
See: sɤβzu
sɤcɤrlu - See: acɤrlu
sɤcɤrlu -
mélanger. 把……混在一起.

kɯrɯ skɤt cho kupa skɤt tu-sɤcɤrle-a ʑo tɕe tu-ti-a ɕti
我把藏语和汉语混在一起说
Syn: atʂoʁloʁ
sɤcha stative verb
directional: tɤ- être possible. 可能.

ku-kɯ-ɕe ɲɯ-sɤcha
(这个地方)可以去

kɤ-fkɯr ɲɯ-sɤcha
(这个东西)背得了

zgo ɯ-tɯ-mbro nɯ, kɤ-ɕe mɤ-sɤcha
山高得没人能上去

tɤɕi tɯ-lʁa kɤ-fkur sɤcha
一般来说,一袋青稞,人家背得走

kɯ-ɤntɤm kɤ-nɤrɟɯɣrɟɯɣ sɤcha, tɤton kɤ-rɟɯɣ mɤ-sɤcha
在平路跑步还是受得了,在山坡跑步就受不了了

tú-wɣ-fkur sɤcha
See: cha1
sɤchɯchɯβ transitive verb
directional: tɤ- foncer sans se préoccuper de rien (cheval), manger à toute vitesse. 不顾一切地闯过去(马)、吃得很急.

tɤ-sɤchɯchɯβ ʑo tɕe, jɤ-ɕe
你快点吃就走

tɤ-sɤchɯchɯβ-a lɤ-ari-a
我不顾一切地冲上去了
sɤchɯrʁu transitive verb
directional: tɤ- froisser. 皱起.

ɯ-rŋa to-sɤchɯrʁu
他皱了眉毛(脸)
sɤchɯrʁu - See: achɯrʁu
sɤci transitive verb
directional: nɯ- mouiller. 弄湿.

ɯ-ŋga ɲɤ-sɤci
他把衣服弄湿了

tɯ-kɤrme mɤ-kɯ-sɤci
浴帽
sɤci - See: aci
sɤcraŋlaŋ transitive verb
directional: tɤ- faire crier très fort. 发出很响的的声音;让……大声地叫.

paʁ ɲɯ-ɤsɯ-ntɕha tɕe, ta-sɤcraŋlaŋ
他在宰猪,猪大声地叫

χɕɤl ɲɯ-sɤcraŋlaŋ pa-qrɯ
他把玻璃砸碎了
sɤcɯ noun
clé. 钥匙. See: cɯ1
sɤcɯqhlɯβ -
directional: nɯ- agiter l'eau bruyament. 把水摇晃发出声音.

tɯ-ŋga nɯ́-wɣ-χtɕi tɕe khro ɲɯ́-wɣ-sɤcɯqhlɯβ tɕe ɲɯ-ɕo cha
洗衣服的时候要多晃几下就洗得干净
sɤcɯqhlɯβ - See: ɣɤcɯqhlɯβ
sɤɕaβ intransitive verb

nɯnɯ laχtɕha nɯ kɤ-mɟa mɯ́j-sɤɕaβ mɤ ɲɯ-ɤrqhi, ɲɯ-mbro
这个东西拿不着,因为太远了(太高了)

mɯ́j-sɤɕaβ
赶不上
sɤɕaβ - See: ɕaβ1
sɤɕar intransitive verb
chercher quelqu'un. 找人. See: nɤɕɯɕar See: nɤɕarlar
sɤɕar - See: ɕar
sɤɕɤrɣi transitive verb
directional: tɤ- faire rapidement. 做得快.

ɯʑo kɯ tɯ-rju kɤ-ti ɲɯ-sɤɕɤrɣi
他说话说得快
sɤɕɤt transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- Etym: ɕad. peigner. 梳.

nɤ-ku thɯ-sɤɕɤt
你梳一下头

ɯ-ku ɲɯ-ɤʁzrɤwɤlu, pɯ-sɤɕat-a
他头发很乱,所以我给他梳了头
See: tɤɕɤt
sɤɕi transitive verb
directional: pɯ- ajouter dans. 加进. Syn: cu
sɤɕke stative verb
directional: tɤ- brûlant. 烫.

ki kɯ-sɤɕke sthɯci ɲɯ-maʁ
没有那么烫

kɯ-sɤɕke tɤ-ndze !
趁热吃!
See: ʑɣɤsɤɕke
sɤɕke transitive verb
directional: kɤ- brûler. 烤焦.

qajɣi ko-sɤɕke-t-a
我不小心把馍馍烤焦了
See: ɕke
sɤɕkɤɣɕkɤɣ transitive verb
directional: tɤ- faire du bruit en frappant un objet dur. 敲打硬的东西.

nɤ-stu tɤ-fse ma ta-sɤɕkɤɣɕkɤɣ
你小心,不然我会整你的!

rdɤstaʁ (si) tɤ-sɤɕkɤɣɕkɤɣ-a
我敲打了石头(木料)
sɤɕkɤɣɕkɤɣ - See: ɣɤɕkɤɣɕkɤɣ
sɤɕoχɕi transitive verb
directional: tɤ- inspirer et expirer. 吸气和呼气.

ɯ-sŋɯro tɤ-sɤɕoχɕi
他吸了气又呼了气

ɯ-sŋɯro ɲɯ-ɤsɯ-sɤɕoχɕi
他在呼吸
sɤɕoχɕi - See: aɕoχɕi
sɤɕphɤβlɤβ transitive verb

tɯ-ŋga ɲɯ-sɤɕphɤβlɤβ
他在抖衣服,发出声音
sɤɕphɤɣɕphɤɣ transitive verb
faire claquer. 令(衣服)啪啪响.

qale kɯ tɯ-ŋga ɲɯ-sɤɕphɤɣɕphɤɣ ʑo
风吹,令衣服啪啪地响
See: ɕphɤɣnɤɕphɤɣ
sɤɕprɯm transitive verb
directional: kɤ- coudre à l'à peu près. 将就缝.

ɯ-ŋga ka-sɤɕprɯm
他把衣服将就缝了一下
sɤɕprɯm - See: aɕprɯm
sɤɕpɯɕpa transitive verb
directional: nɯ- aplatir. 弄扁.

nɯ-sɤɕpɯɕpa-t-a
我把它弄扁了
sɤɕpɯɕpa - See: aɕpɯɕpa
sɤɕqa stative verb
directional: tɤ- être supportable. 受得了.

a-χpɯm ɲɯ-mŋɤm ri, mɤ-kɯ-sɤɕqa maŋe
我的膝盖痛但是没有什么受不了的

ɕɤxɕo rcanɯ, tɯ-mɯ mɯ́j-lɤt tɕe, ɯ-tɯ-sɤɕke kɯ mɯ́j-sɤɕqa ʑo
这几天没有下雨,天气热得使人受不了
See: nɤɕqa
sɤɕqali transitive verb
directional: tɤ-

ɯʑo kɯ ɯ-skɤt ta-sɤɕqali ʑo (=ta-nɤxɕɤt)
他大声地喊了一下
sɤɕqali - See: ɣɤɕqali
sɤɕqhe transitive verb
faire tousser. 令人咳嗽.

aʑo a-rtshɤz ɯ-ŋgɯ thɯ-ari tɕe tɤ́-wɣ-sɤɕqhe-a
(茶)进到肺里了,让我咳了起来

tɤ-khɯ ɯ-di pjɯ-tɯ-mtshɤm tɕe, tú-wɣ-sɤɕqhe-a ŋu
我一闻到烟味就会咳嗽
sɤɕqhe - See: aɕqhe
sɤɕtar - See: nɯɕtar
sɤɕtɕɯɣ noun
lanière pour porter les enfants sur le dos. 背孩子的带子.
sɤɕte stative verb
qui se transmet facilement (maladie). 容易传染.

ki tɯ-ŋgo ki ɲɯ-sɤɕte tɕe kɤ-rɯndzaŋspa ɲɯ-ra
这种病容易传染,要注意
sɤɕte - See: ɕte
sɤɕtʂaŋlaŋ transitive verb
directional: tɤ- balancer. 甩来甩去.

ɯ-jaʁ ci ɲɯ-sɤɕtʂaŋlaŋ
他把手甩来甩去
sɤɕtʂaŋlaŋ - See: ɕtʂaŋɕtʂaŋ
sɤɕtʂɯlɯɣ transitive verb
balancer. 摆动着.

ɯ-jaʁ laχtɕha ɲɯ-sɤɕtʂɯlɯɣ kɤ-ari
他手上摆动着东西就去了
sɤɕtʂɯlɯɣ - See: ɕtʂɯɣɕtʂɯɣ
sɤɕɯmɕɯm transitive verb

tɯ-mɯ ɲɯ-sɤɕɯmɕɯm ʑo ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
雨下得又细又密
sɤɕɯmɕɯm - See: ɕɯmɕɯm
sɤdɤmɲi transitive verb
directional: pɯ- partager de façon injuste. 分得不均匀.

kɯ-rɤkro tɤ-kɯ-ŋu tɕe kɤ-sɤdɤmɲi mɤ-pe
分东西的时候,不要分得不均匀
sɤdɤmɲi - See: mɲi
sɤdoŋdoŋ -
jeter, verser beaucoup d'eau. 泼很多水,倒很多水(发出很多声音).

qhajŋgɯ ri tɯ-ci tɤ-sɤdoŋdoŋ-a pɯ-lat-a
我把水倒进引水槽了(声音大,水多)
sɤdoŋdoŋ - See: ɣɤdoŋdoŋ
sɤdrɤt transitive verb
directional: thɯ- directional: lɤ- mettre le désordre. 乱放.

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ a-pɯ-ɤrku ma ma-lɤ-tɯ-sɤdrɤt
东西在袋子里放着,不要拿出来到处乱放
See: nɤqadrɤt
sɤdrɤt - See: adrɤt
sɤdɯxpa - See: sɤzdɯxpa
sɤdzɯlɯt transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- agiter. 使扭动. See: ɣɤdzɯlɯt
sɤdʐaŋlaŋ transitive verb
directional: tɤ- balancer. 甩来甩去.

tɤ-sɤdʐaŋlaŋ
他(把这个东西)甩来甩去了
Syn: sɤɕtʂaŋlaŋ
sɤdʑɯdʑaŋ transitive verb
directional: tɤ- faire glisser rapidement (un gros morceau de bois). 令又粗又长的木料很快地滑下来.

si ta-sɤdʑɯdʑaŋ ʑo pa-βde
把长的树枝从高处任意地摔下来了
sɤdʑɯɣdʑɯɣ -
sɤfɕɤra transitive verb
directional: tɤ- discuter. 讨论;议论.

ɲɤ-sɤfɕɤra-nɯ
他们商量了

tɤ-sɤfɕɤra-j
我们商量了

kɤ-nɤma tɕhi tu-kɤ-stu nɯra tɕiʑo tɤ-sɤfɕɤra-tɕi
我们商量了怎么做

jɤ-ɣi-nɯ tɕe sɤfɕɤra-j
你们来,我们讨论一下

directional: nɯ- dévoiler (une information non publique). 传出去.

ma-nɯ́-wɣ-sɤfɕɤra
不要公开
sɤfɕi intransitive verb
directional: nɯ- être enceinte (après le septième mois de grossesse). 怀孕(快要生;怀孕七月以后).

jiɕqha tɕheme ɲɤ-sɤfɕi, ɯ-xtu jɤrjɤr ɲɤ-pa
那个女子怀孕了,肚子变得很沉
sɤfɕu transitive verb

directional: nɯ- faire refroidir. 使冷却.

tʂha nɯ-sɤfɕe
让茶冷却一下

directional: tɤ- se reposer. 休息,放松,轻松.

nɤ-tɤɣɲat tɤ-sɤfɕe
你放松一下

nɤ-mgɯr ci tɤ-sɤfɕe
你把背部放松一下(靠一下)
sɤfɕu - See: afɕu
sɤfka stative verb
qui rassasie facilement. 吃……吃得饱.

rɟɤɣi tú-wɣ-ndza tɕe sɤfka
吃糌粑容易吃饱
sɤfka - See:
sɤfse adverb
comme. 很像.

nɤʑo tɤ-pɤtso sɤfse kɯ kɯ-chi ɲɯ-tɯ-rga
你很像小孩子,喜欢吃糖

nɤʑo aʑo sɤfse kɯ tɤndʐo mɯ́j-tɯ-schi
你很像我,很怕冷
See: fse1
sɤfstɯn intransitive verb
directional: kɤ- servir. 伺候.

nɤʑo kɤ-sɤfstɯn tɕhi tu-tɯ-fse ŋu
你是怎么伺候人家的呢?
sɤfstɯn - See: fstɯn
sɤfsu transitive verb
directional: tɤ- comparer la taille. 比较长短.

a-jaʁndzu tɤ-sɤfsu-t-a ri mɯ-ɲɯ-ɤfsɯfsu
我比了一下手指的长短,结果长短不一

xtɯrɲɟi ta-sɤfsu
他比了一下长短

tɕi-mthɯxtɕɤr tɤ-sɤfsu-t-a
我比了我们俩的腰带有多长

directional: nɯ- uniformiser la taille. 弄得一样长.

χtsiɯ kɯ tɯjpu tɤ́-wɣ-sɯ-ɕtʂo tɕe, ɯ-mŋu nɯ raŋri ʑo ɲɯ́-wɣ-sɤfsu ra
用瓢子量粮食的时候,要把每一个瓢的口抹平(确定每一瓢相等)
See: ɯ-fsu See: sɤfsuja See: afsɯfsu
sɤfsuja transitive verb
directional: tɤ- comparer la taille. 比较长短.

tɕi-mthɯxtɕɤr tɤ-sɤfsuja-t-a
我比了我们俩的腰带有多长

ki tɯmbri ni ŋotɕu nɯ ɲɯ-rɲɟi kɯ tu-sɤfsuje-a
我把这两根绳子比较一下,看哪一根长
Syn: sɤfsu
sɤfsɯfse -
frotter ... l'un contre l'autre. 把……互相摩擦.

ɯ-jaʁ to-sɤfsɯfse
他搓了搓手
sɤfsɯfse - See: fse2
sɤftɕaka transitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备;收拾.

to-sɤftɕaka
他准备了东西

laχtɕha tɤ-sɤftɕaka-t-a
我准备了东西

kɤ-ndza tɤ-sɤftɕaka-t-a
我准备了食物

tʂha lɤ-sɤftɕaka-t-a
我准备了茶
See:
sɤftɕaʁ -

ma-ɕɯ-tɯ-sɤftɕaʁ
你不要做老鼠屎
sɤftɕaʁ - See: ftɕaʁ
sɤftɕɤl intransitive verb
demander à des gens de faire qqch pour soi. 请人做事.

ɲɯ-sɤftɕɤl
他请别人做事
Syn: sqɤr
sɤftɕɤl - See: ftɕɤl
sɤglɤglɤɣ intransitive verb
directional: tɤ- frapper en faisant du bruit. 敲得很响;震动. See: ɣɤglɤglɤɣ See: glɤɣglɤɣ
sɤgrɤl noun
Etym: gral. limite. 界限.
sɤɣa stative verb
directional: tɤ- endroit, chemin non dangereux. 安全;平坦的路;地方.

tʂu ɲɯ-sɤɣa
路很安全

stɤmku ɲɯ-sɤɣa
草坪很平坦
See: nɤɣa
sɤɣdoŋɣdoŋ transitive verb

tɤrmbɣo ɲɯ-sɤɣdoŋɣdoŋ ʑo
打鼓打得很响
Syn: sɤndɤrndɤr
sɤɣdoŋɣdoŋ - See: ɣdoŋnɤɣdoŋ
sɤɣdɯɣ stative verb
désagréable, détestable. 辛苦;令人心烦. See: nɤsɤɣdɯɣ
sɤɣdɯɣ stative verb
directional: tɤ- être désagréable. 讨厌; 不舒服.

a-mgɯr ɯ-qhu ma-tɯ-ɣɤjɤβjɤβ ɲɯ-tɯ-sɤɣdɯɣ
你不要乱摸我的背部,你很讨厌

a-phe ma-tɯ-ɣɤsɯɣsɯɣ, ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不要在我身边乱动,很讨厌

ɲɯ-nɯtɕhomba-a, ɲɯ-sɤɣdɯɣ
我感冒了,很不舒服

a-mgɯr ɯ-qhu ɲɯ-sɤɣdɯɣ
我背上不舒服

a-sɯm ɲɯ-sɤɣdɯɣ
我心里不舒服

a-qhoχpa ɲɯ-sɤɣdɯɣ
我心里不舒服

a-xtu ɲɯ-sɤɣdɯɣ
我肚子不舒服
See: nɤsɤɣdɯɣ
sɤɣɤmɯ Variant: sɤzɣɤmɯ intransitive verb
louer des gens. 表扬人.
sɤɣɤmɯ - See: ɣɤmɯ
sɤɣɤxpra intransitive verb
sɤɣmu stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- terrifiant. 恐怖;可怕.

jiɕqha kɯ-sɤɣmu ci ɲɯ-ŋu
那个很恐怖

jla ɲɯ-sɤtɕhɯ tɕe ɲɯ-sɤɣmu
犏牛顶人很可怕

khɯna ɲɯ-sɤmtsɯɣ tɕe ɲɯ-sɤɣmu
狗咬人很可怕

cho-sɤɣmu
变得很恐怖
See: mu1
sɤɣɲat stative verb
fatigant. 令人很累.

ki kɤ-nɤma ki wuma ɲɯ-sɤɣɲat
这种工作很累人
See: ɲat
sɤɣur transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- directional: pɯ- couvrir de tous les côtés (mais pas le dessus), bloquer. 遮拦四周(但没有遮住上面)、挡住去路.

fsapaʁ tɤ-sɤɣur-a (=kɤ-ja-t-a)
我把牲畜围起来了

sɤxɕe me ma kɤ-sɤɣur-a
没有去路,因为被我挡住了

kumpɣa ɕɯ-nɤru ɲɯ-ŋu tɕe, (tɯjpu) tɤ-sɤɣur-a
鸡要去偷吃粮食,我就把(粮食)围起来了

rdɤstaʁ kɯ smi kɤ-sɤɣur-i
我用石头把火围起来了
See: tɤ-ɣur
sɤɣɯrɣɯr transitive verb
sɤɣɯrɣɯr - See: ɣɤɣɯrɣɯr
sɤɣʑɯr stative verb
directional: tɤ- dangereux. 危险.
sɤja transitive verb
directional: nɯ- rendre. 还东西.

laʁtɕha ɲɤ-nɯβde-t-a tɕe nɯ́-wɣ-sɤja-a
我把东西弄丢了,他送还给我了

ɲɤ-nɯβde tɕe nɯ-sɤja-t-a
他把东西弄丢了,我送还给他了

nɤ-laʁtɕha nɯ-ta-sɤja
我已经把你的东西还给你了
sɤjɤr transitive verb
directional: nɯ-

nɤkɤcu luyinji nɯ kɤ-ta ɲɤ-tɯ-sɤjɤr
你把录音机放歪了
sɤjɤr - See: ajɤr
sɤjɤrjɤr transitive verb

ɯ-fkur ɲɯ-nɤrʑi tɕe ɲɯ-sɤjɤrjɤr
背的东西很重,显得路都走不稳
sɤjɤrjɤr - See: jɤrjɤr
sɤjku noun
bouleau. 白桦树.

sɤjku nɯ ɯ-jwaʁ mbraj cho naχtɕɯɣ, ɯ-rqhu nɯ wuma ʑo jaʁ cho ngɯt tɕe ɲchɣaʁ rmi, kɯ-wɣrum ŋu, si wuma ʑo mbro, ɯ-si nɯ ngɯt
白桦树叶子长得和红桦树一样,树皮又厚又结实,叫|fv ɲchɣaʁ ,树皮的外层是白色的,是高大的树种,木质很结实。 ɲchɣaʁ ,树皮的外层是白色的,是高大的树种,木质很结实。
sɤjlɤβ noun
la vapeur du sol. 土地上的蒸汽. See: tɤjlɤβ
sɤjloʁ stative verb
directional: nɯ-
laid. 丑陋;难看.
dégoutant. 难吃.
sɤjndɤt stative verb
directional: thɯ- mignon, sage (enfant). 可爱;乖.

laχtɕha ɲɯ-sɤjndɤt
东西很可爱

tɕheme ɲɯ-sɤjndɤt
女孩子很可爱

tɯrme ɲɯ-sɤjndɤt
人很可爱
See: nɤjndɤt
sɤjoʁjoʁ transitive verb
directional: tɤ- lever un peu, ranger. 弄高一点,收拾东西.

si tɤ-sɤjoʁjoʁ-a
我把木料弄上去一点了

thɤfka ɯ-ŋgɯ si nɯ ra tɤ-sɤjoʁjoʁ tɕe nɯt
你把炉子里的柴弄上去一点就会燃烧
See: joʁ
sɤjpomxtshɯm transitive verb
directional: thɯ-

chɤ-sɤjpomxtshɯm-a
我弄得不粗细不一了
See: jpum See: xtshɯm See: jpumxtshɯm
sɤjqu stative verb
qui peut être soulevé. 背得动的.

kɯki tɯjpu ki kɤ-fkur ɲɯ-sɤjqu
这袋粮食可以背得动
sɤjqu - See: jqu
sɤjʁu transitive verb
directional: tɤ- courber. 弄弯.

ɯ-mi ki kɯ-fse to-sɤjʁu
他这样弓了腿

si ta-sɤjʁu
他把木头弄弯了

ɕom ta-sɤjʁu
他把铁弄弯了
Syn: kɤɣ
sɤjʁu - See: ajʁu
sɤjtshi transitive verb
directional: nɯ- demander à boire. 请人给自己喝.

aʑo tʂha ci ɲɯ-sɤjtshi-a
我让人给我喝茶

tɕethi thɯ-ɕe tɕe, tʂha ci nɯ-sɤjtshi
你往下游去,要个茶喝
sɤjtshi - See: jtshi
sɤjtɯ transitive verb
directional: tɤ- accumuler. 积攒.

staχpɯ tɤ-nɯrdoʁ-a, tɤ-sɤjtɯ-t-a
我把豌豆捡了,积攒起来了

a-zda ra kɯ nɯ-kɤ-mbi ra tɤ-nɯ-ndza-nɯ, aʑo nɯ-nɯ-sɤjtɯ-t-a
我的伙计们自己吃别人给的东西,我就全部积攒起来了

stoʁ tɤ-sɤjtɯ-t-a
我攒了胡豆

tɯ-ci tɤ-sɤjtɯ-t-a
我积累了水

kɤ-ndza tɤ-sɤjtɯ-t-a
我积累了食物
sɤjtɯ - See: ajtɯ
sɤjwɤrlɤr transitive verb

khɯtsa ma-tɯ-sɤjwɤrlɤr ma tɯ-lwoʁ
碗不要摇,会(把水)倒出来
sɤjwɤrlɤr - See: ɣɤjwɤrlɤr
sɤɟɯɣɟɯɣ transitive verb
frétiller. 抖动.

jla kɯ ɯ-βri ɲɯ-sɤɟɯɣɟɯɣ
犏牛在抖动

ɲɯ-nɤŋkɯŋke tɕe, ɯ-tʂɯmpɤri ra ɲɯ-sɤɟɯɣɟɯɣ ʑo
她走路的时候围裙腰带的须须跟着抖动
sɤɟɯɣɟɯɣ transitive verb
se tourner dans tous les sens. 扭动.

jla kɯ ɯ-βri ɲɯ-sɤɟɯɣɟɯɣ
犏牛扭动它的身体(驱赶苍蝇)

ɯ-tʂɯmpari ɲɯ-sɤɟɯɣɟɯɣ

jɤlwa ɲɯ-sɤɟɯɣɟɯɣ
他在扭动门帘

tɤɕi tɤ-rku-t-a tɕeri, mɯ́j-xtɕhɯt tɕe nɯ-sɤɟɯɣɟɯɣ-a tɕe mɤʑɯ tɤ-xtɕhɯt
我把青稞装在口袋里,装不下,抖动了一下就装得下了
sɤɟɯɣlɯɣ transitive verb
directional: tɤ- hausser (les épaules). 耸(肩).

ɯ-rpaʁ ra to-sɤɟɯɣlɯɣ
他耸了一下肩
sɤɟɯɟrɯɣ transitive verb
directional: tɤ- faire du bruit (en démolissant un mur). 发出声音(拆墙的时候).

znde tɤ-sɤɟɯɟrɯɣa pɯ-phɯt-a
我把墙拆了(发出很响的声音)
See: ɟrɯɣɟrɯɣ
sɤɟɯɟrɯɣ - See: ɣɤɟɯɟrɯɣ
sɤkɤβjɤβ transitive verb
directional: tɤ-

tɤ-mbɣom-a ra tɤ-tɯt-a tɕe (tɤ-ɕɯmbɣom-a tɕe) tɤ-sɤkɤβjaβ-a ʑo
我叫他快点,(令)他(急得)到处乱动
See: ɣɤqhɤβjɤβ
sɤkɤβjɤβ - See: ɣɤkɤβjɤβ
sɤkɤlɤt transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- séparer. 分开;断裂(分成两截).

nɤki laχtɕha nɯ ma-pɯ-tɯ-sɤkɤlɤt
你不要把那个东西弄断

rtɤltɕaʁ ci pjɤ-rtɤβ tɕe ɲɤ-sɤkɤlɤt
他打了马鞭子把他们俩分开了

sporɟɤlɯla nɯ-sɤkɤlat-a
我把四脚蛇弄脱节了
sɤkɤlɤt - See: akɤlɤt
sɤkɤsci transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- directional: thɯ- changer. 换;调换.

tɕi-ŋga tɤ-nɯ-sɤkɤsci-tɕi
我们俩调换了衣服

ɯ-ŋga tshɯrɟɯn chɯ-sɤkɤsci ŋu
他经常换衣服
Syn: sɤscɯndu See: nɤsci
sɤkɤtɕɤβ transitive verb
directional: nɯ- croiser.

jiʑo kɯrɯ ɣɯ ji-ŋga nɯ ɯ-naŋma cho ɯ-pɕima ɲɯ́-wɣ-sɤkɤtɕɤβ ra
我们藏装穿的时候要两边交错着
See: aqɤtʂha
sɤkɤtɕɤβ - See: akɤtɕɤβ
sɤkhar transitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- Etym: ⁿkʰor. enfermer. 用……围起来.

si kɤ-sɤkhar-i
我们用树叉围成圆圈了
See: akhar See: nɤkhar
sɤkhra transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- colorer de toutes sortes de couleurs. 配好各种颜色.

pɯ-sɤkhra-t-a
我画了很多颜色
See: akhra See: khra
sɤkhrɤβjɤβ transitive verb

laχtɕha ra ma-tɯ-sɤkhrɤβjɤβ
你不要不停地弄那些东西,发出声音
sɤkhrɯɣkhrɯɣ Variant: sɤkhɯkhrɯɣ transitive verb

βʑɯ kɯ mianban ɲɯ-ɤsɯ-qhrɯt tɕe ɲɯ-sɤkhrɯɣkhrɯɣ
老鼠在啃砧板,发出“咯咯”声

(ɕoŋtɕa) ɲɯ-sɤkhɯkhrɯɣ ʑo ɲɯ-ɤz-rɤɕi
他在拖(木料),发出声音
sɤkhɯ transitive verb
directional: tɤ- fumer. 熏.

rgɯnba kɤ-sɤkhɯ tɤ-tsɯm
你把求烟的东送上去

rgɯnba kɤ-sɤkhɯ ɯ-spa tɤ-tsɯm-a
我把供神求烟的东西送上去里了

tɤ-mthɯm tɤ-sɤkhɯ-t-a
我熏了肉
See: tɤ-khɯ See: ɣɤkhɯ1 See: nɤkhɯ
sɤkhɯkhɯɣ transitive verb
directional: kɤ- boire à toute vitesse. 急着喝.

tɯ-ci ka-sɤkhɯkhɯɣ
他急着喝了水

cha ka-sɤkhɯkhɯɣ
他急着喝了酒

tɯcɯrqɯ ka-sɤkhɯkhɯɣ
他急着喝了冷水

ma-kɤ-tɯ-sɤkhɯkhɯɣ
你不要急着喝
sɤkundi transitive verb
directional: kɤ- aligner de gauche à droite. 排成一左一右.

laχtɕha kɤ-ta kɤ-sɤkundi-t-a
我把东西排成一左一右
sɤla transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- directional: tɤ- faire bouillir. 烧开.

tɯtshi ka-sɤla
他煲了粥

tʂha ta-sɤla
他熬了茶
sɤla - See: ala
sɤlaŋphɤn noun
Etym: fn:洗脸盆. bassine. 盆子.
sɤlɤɣɯ transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- connecter, rattacher. 连接(断了的东西).

tɤ-fsɤri ka-sɤlɤɣɯ
他把麻绳接上了

tɯ-mbri ka-sɤlɤɣɯ
他把绳子接上了
Syn: sɤmthoʁmthɯt See: alɤɣɯ
sɤlɤt intransitive verb
directional: _ raccompagner. 送行.

kɯ-sɤlɤt jɤ-ari
他去送行了

ɕ-kɤ-sɤlɤt, ʑ-nɯ-sɤlɤt
他去送行了
Syn: sɤsco
sɤljɤljɤt transitive verb
directional: nɯ- remuer (queue). 摇(尾巴).

khɯna kɯ ɯ-jme ɲɯ-ɤsɯ-sɤljɤljɤt
狗在摇尾巴
sɤlothi transitive verb
directional: lɤ- aligner de l'amont vers l'aval. 排成一个在上游一个在下游.

laχtɕha kɤ-ta lɤ-sɤlothi-t-a pɯ-ra
我只好把东西排得一上一下
sɤlothi - See: alothi
sɤlpɯm transitive verb
mettre ensemble. 装在一起.

ji-laχtɕha ra thɯ-sɤlpɯm
把我们的东西都装在一起
sɤlpɯm - See: alpɯm
sɤlqɤlqɤt transitive verb
directional: tɤ- agiter légèrement (des ailes). 轻轻地扇动(翅膀).
sɤltɕhɤltɕhɤt transitive verb
secouer légèrement (un objet long et fin). 轻轻滴抖动(软、细长的东西);轻轻地撒(水).

tɯ-ci ɲɯ-sɤltɕhɤltɕhɤt
他在轻轻地撒水

sɯjwaʁ ɲɯ-sɤltɕhɤltɕhɤt
他在轻轻摇动树叶
Syn: sɤʑdraŋlaŋ Syn: sɤɕtʂɯlɯɣ
sɤltɕhɤltɕhɤt - See: ltɕhɤltɕhɤt
sɤltɕhɯɣlɯɣ transitive verb

jla kɯ ɯ-jme ɲɯ-sɤltɕhɯɣlɯɣ
犏牛在摆动尾巴
sɤltɕhɯɣlɯɣ - See: ltɕhɯɣltɕhɯɣ
sɤlthɤlthɤβ transitive verb
directional: pɯ- cligner de l'œil. 眨眼. See: thɤβ1
sɤltshɤltshɤt transitive verb
directional: nɯ- agiter légèrement. 轻轻地摇动(有毛、有絮絮的东西).

ɲɯ-sɤltshɤltshɤt
他在摇动

ɯʑo kɯ na-sɤltshɤltshɤt
他摇动了

si nɯ ɲɯ-sɤltshɤltshɤt
他在摇树

rɟɤskhi ɲɯ-sɤltshɤltshɤt
他在抖动簸箕

ɲɯ-saʁlɤt tɕe ɲɯ-sɤltshɤltshɤt ntsɯ
他扬粮食,把(簸箕)抖来抖去
sɤltshɯltshɯɣ transitive verb
directional: nɯ- bercer. 摇(小孩子).

nɯ-sɤltshɯltshɯɣ-a tɕe tɕe ɲɯ-rga tɕe mɯ́j-ɣɤwu
我把他摇了一下,他高兴就不哭了
sɤlɯrlɯr transitive verb

tɤ-sɤlɯrlɯr-a thɯ-tʂaβ-a
我令(球)滚下去了

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-kɯmtɕhɯ ɲɯ-sɤlɯrlɯr tha-tʂaβ
小孩子把玩具滚了下去
sɤlɯrlɯr - See: lɯrlɯr
sɤlɯzlɯz transitive verb
directional: nɯ- secouer. 摇动.
sɤlɯzlɯz - See: ɣɤlɯzlɯz
sɤlwɤlwɤt transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- agiter. 挥动.

ɯ-jaʁ ta-sɤlwɤlwɤt
他挥了手

ɯ-rna ɲɯ-sɤlwɤlwɤt tɕe βɣɤza ɲɯ-ɤsɯ-no
它在动耳朵赶蚊子

qale ta-βzu tɕe, rloŋrta ɲɯ-sɤlwɤlwɤt
风吹,使玛尼旗飘动
See: ɣɤlwɤlwɤt
sɤɬɯt transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- mettre dans le désordre. 弄乱.

tɤ-ri ɲɤ-sɤɬɯt
他把线弄乱了
Syn: sɤtʂoʁloʁ
sɤɬɯt - See: aɬɯt
sɤmbɤldʑɤm transitive verb
directional: nɯ- régler les contentieux entre personnes. 解决人之间的矛盾.

ʑɤni ɲɯ-ɤlɯlɤt-ndʑi ri, nɯ-nɯkhɤda-t-a-ndʑi tɕe, nɯ-sɤmbɤldʑam-a
他们在打架,我劝了他们,解决了他们的矛盾
sɤmbɤldʑɤm - See: ambɤldʑɤm
sɤmbi bitransitive verb
directional: nɯ- réclamer à qqn. 向别人去要.

laχtɕha nɯ-sɤmbi
你向他要东西

ɕ-pɯ-sɤmbi-j
我们去要了

aʑo tɤ-ŋgɯm ci nɯ-sɤmbi-a
我要了一个鸡蛋

aʑo api ɯ-ɕki kɯmtɕhɯ ci nɯ-sɤmbi-a
我向哥哥要了玩具

nɯ-sɤmbi-t-a
See:
sɤmbrɤqɤt transitive verb
directional: nɯ- différencier. 分辨.

stoʁ staχpɯ na-sɤmbrɤqɤt
他分辨了胡豆和豌豆

laχtɕha na-sɤmbrɤqɤt
他区分了东西

mbraj cho tɯrgi na-sɤmbrɤqɤt
他分辨了红桦树和杉树

kɯ-ŋu kɯ-maʁ ɲɯ-sɤmbrɤqɤt
他分辨真的和假的

tɯ-rju tɯ-ŋka ɯ-ŋgɯ nɯ tɕu kɤ-sɤmbrɤqɤt tu
一句话有几种意思

tɕe qale kɯ tɤɕi ɯ-rdoʁ cho ɯ-βɣi nɯ ra ɲɤ-sɤmbrɤqɤt ɕti
风把青稞颗粒和糠秕分开
See: ambrɤqɤt
sɤmbrɯ intransitive verb
directional: tɤ- s’énerver. 生气.

aʑo tɤ-sɤmbrɯ-a
我生气了

ɲɯ-sɤmbrɯ
他在生气
See: sɤzmbrɯ See: nɤmbrɯ See: ɣɤsɤmbrɯ See:
sɤmbrɯŋgɯ stative verb
directional: tɤ- être détestable. 讨厌.

tɯrme kɯ-sɤmbrɯŋgɯ ci ɲɯ-ŋu
他是一个讨厌的人

kɤ-sɤmbrɯŋgɯ ɲɯ-tɯ-χɕu
你最会叫人生气
See: sɤmbrɯ See: tɤ-mbrɯ,ŋgɯ
sɤmdzɯ transitive verb
directional: kɤ- faire asseoir. 使坐.

rŋɯl khri ɯ-taʁ kɤ́-wɣ-sɤmdzɯ ɲɯ-ŋu
他们让她坐在银座位上
See: nɤmdzɯ
sɤmdzɯ - See: amdzɯ
sɤmdʑɯβ transitive verb
fermer de façon hermétique. 夹得很紧;使密封.
sɤmgri transitive verb
directional: nɯ- rendre claire (l’eau). 澄清.

tɯ-ci ɲɯ́-wɣ-sɤmgri tɕe kɤ-tshi sna
水澄清了就可以喝

mɯ-nɯ-kɤ-sɤmgri nɯ kɤ-tshi mɤ-sna
没有澄清的不能喝
sɤmgro stative verb
directional: tɤ- qui donne envie. 令人有……的欲望.

aʑo kɤ-mbi mɯ́j-sɤmgro-a wo
别人把东西给我,我就不领情

kɤ-ndza ɲɯ-sɤmgro
令人有想吃的感觉
Ant: sɤŋɤβ See:
sɤmgrɯn Variant: rɤmgrɯn intransitive verb
directional: nɯ- recevoir des hôtes. 接待客人.
sɤmgrɯn - See: mgrɯn
sɤmɲɤm -
directional: thɯ- construction: infinitive raising rendre homogène. 使均匀.

ɯ-kɤrme kɤ-rɤpjɤz chɤ-sɤmɲɤm
她把头发编得很均匀

kɤ-ɣndʑɯr chɤ-sɤmɲɤm
他磨得均匀
sɤmɲɤm - See: amɲɤm
sɤmɲo stative verb
magnifique, splendide (spectacle, paysage). 精彩(表演);值得观看.

jisŋi stɯnmɯ wuma pɯ-sɤmɲo
今天的婚礼很精彩

tɕetu zgoku tu-kɯ-ɕe ɲɯ-kɯ-nɤrɯra tɕe wuma ʑo sɤmɲo
山上的风景很值得观看
See: nɤmɲo
sɤmŋaʁ transitive verb
directional: nɯ- rendre moelleux. 弄松软.

smɤɣ nɯ-sɤmŋaʁ-a
我把羊毛弄松软了
sɤmŋaʁ - See: amŋaʁ
sɤmŋo noun
Somang. 梭磨河.
sɤmŋɯr stative verb
directional: nɯ- goût huileux écœurant. 腻(食物).

kɤndza ɲɯ-sɤmŋɯr
食物很腻

tɤ-mthɯm ɲɯ-sɤmŋɯr
肉很腻
sɤmokhɯtsa noun
bol en bois. 木碗.
sɤmtɕhaʁmtɕhaʁ transitive verb

ɲɯ-sɤmtɕhaʁmtɕhaʁ ndzɤtshi ɯ-ʁjiz mɯ́j-ɣi
他细嚼慢咽发出声音,不想吃饭
sɤmtɕhoʁ transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- mettre en ordre. 摆整齐;使均匀.

ndʑu nɯ-sɤmtɕhoʁ-a
我把筷子弄整齐了

nɤki tɯ-ŋga ra nɯ-sɤmtɕhoʁ
把衣服收拾整齐

jisŋi ji-ma nɯ ra sɤmtɕhoʁ-a ra
我要整理今天的工作
See: amtɕhoʁ
sɤmtɕhɯβ intransitive verb
ajouter. 给别人添加一点.
sɤmtɕhɯβ - See: mtɕhɯβ
sɤmthoʁmthɯt transitive verb
directional: thɯ- rendre suffisant. 使够用;补充;填充.

kɯki laχtɕha ki thɯ-sɤmthoʁmthɯt-a
我补充了这个东西

tɯmbri kɤ-sɤlɤɣɯ-t-a tɕe thɯ-sɤmthoʁmthɯt-a
我把绳子接起来了,使它够长
See: mthɯt
sɤmthoʁmthɯt transitive verb
directional: lɤ- relier. 连接.

tɤfsɤri lɤ-sɤmthoʁmthɯt-a
我把麻绳接起来了

tɯmbri lɤ-sɤmthoʁmthɯt-a
我把绳子接起来了
Syn: sɤlɤɣɯ See: amthoʁmthɯt
sɤmto stative verb
directional: tɤ- visible. 看得见的.

ɯ-phoŋbu lonba ɲɯ-sɤmto
他的身体完全看得到

ɯ-qiɯ ɲɯ-sɤmto
看得到一半

nɤ-ku ɲɯ-sɤmto
看得见你的头

kutɕu ku-kɯ-rɤʑi tɕe, kha sɤmto
在这里看得见房子
sɤmtshɤm stative verb
directional: tɤ- facile à entendre. 听得见.

aʑo tu-ti-a ɯ-ɲɯ́-sɤmtshɤm
我说的话听得见吗?

nɤʑɯɣ ɯ-ɲɯ́-sɤmtshɤm?
你听得到吗?
See: mtshɤm
sɤmtshɤr stative verb
directional: tɤ- étrange. 奇怪.

alo tʂu nɯ kɯ-sɤmtshɤr pjɤ-mbɯt
上游,路塌方得很吓人
See: nɤmtshɤr
sɤmtshi intransitive verb
directional: tɤ- mener la marche. 领头.

aʑo ju-sɤmtshi-a jɤɣ
我可以带路
sɤmtshi - See: mtshi
sɤmtsɯɣ stative verb
directional: tɤ- mordre les gens. 咬人;蜇人.

qapri ɲɯ-sɤmtsɯɣ
蛇咬人

βɣɤrtshi ɲɯ-sɤmtsɯɣ
蚊子咬人

khɯna ɲɯ-sɤmtsɯɣ
狗咬人
sɤmtsɯɣ - See: mtsɯɣ
sɤmtsɯr stative verb
famine (y avoir une). 饥荒.

ɯ-tɯ-sɤmtsɯr saχaʁ
有饥荒
See: mtsɯr
sɤmɯβde transitive verb
directional: nɯ- séparer (des gens). 使……分开.
sɤmɯβde - See: βde
sɤmɯmto transitive verb
faire se rencontrer. 使几个人互相碰见. See: mto
sɤmɯmto - See: amɯmto
sɤmɯmtshɤm transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- permettre à ... de s'entendre les uns les autres. 让……互相听到对方的声音.

nɯ-sɤmɯmtsham-a-nɯ
我让他们互相听到对方的消息
sɤmɯrpu transitive verb
directional: tɤ- faire se heurter. 使互相碰撞.

kɯɕɯŋgɯ tɕe kɯmaʁ smi pjɤ-me tɕe, qapi tú-wɣ-sɤmɯrpu tɕe smi ɲɯ́-wɣ-sɤβzu pjɤ-ra
过去,没有其它火源,只能用白石头取火。
See: rpu
sɤmɯrpu - See: amɯrpu
sɤmɯrʁɯz intransitive verb
griffer les gens. 抓人.

ma-tɯ-sɤmɯrʁɯz ma lɯlu ʑo ɲɯ-tɯ-fse
你别抓人,你像一只猫!(教育小孩子时)
See: tɯ-mɯrʁɯz
sɤmɯrtsɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- pincer les gens. 捏别人.

ki tɯrme kɤ-sɤmɯrtsɯɣ rga
这个人喜欢捏别人
See: tɯmɯrtsɯɣ
sɤmɯrtsɯɣ - See: mɯrtsɯɣ
sɤmɯsthaβ transitive verb
directional: kɤ- mettre ensemble. 拼凑.

si ka-sɤmɯsthaβ
他把木头拼凑在一起了

rdɤstaʁ ka-sɤmɯsthaβ
他把石头拼凑在一起了
sɤmɯsthaβ - See: amɯsthaβ
sɤmɯsɯz transitive verb
directional: nɯ- transmettre une information. 传递消息.

kɤ-ɕe kɯ-ra nɯ nɯ-sɤmɯsɯz-a-nɯ
我让他们都知道要去的那个消息
sɤmɯsɯz - See: amɯsɯz
sɤmɯtso transitive verb
directional: tɤ- dire clairement. 说清楚.

tɯ-rju ta-sɤmɯtso (tɤ-sɤmɯtso-t-a)
他(我)把话说清楚了

tɯ-rju mɯ-to-sɤmɯtso
他没有把话说清楚

mɯ-to-tɯ-sɤmɯtso-t
你没有说清楚

pɯ-kɯ-fse nɯ kɤ-sɤmɯtso ra
要把发生的事情说清楚

tɯrme kɯ tɤ-kɤ-tɯt nɯnɯ kɤ-sɤmɯtso
要把人家讲过的话说清楚
sɤmɯtso - See: amɯtso
sɤmɯtɯɣ transitive verb
directional: nɯ- faire se rencontrer. 使合拢.

tʂu kɤ-βzu nɯ-sɤmɯtɯɣ-i
(我们把路从两边开始修起)最后在中间合拢
See: atɯɣ
sɤmɯtɯɣ - See: amɯtɯɣ
sɤmɯzɣɯt transitive verb
directional: nɯ- rendre homogène, faire de façon homogène. 使均匀;做得均匀.

tɯ-ntʂu ɲɤ-sɤmɯzɣɯt
他薅均匀了

kɤ-kro nɯ-sɤmɯzɣɯt
你平均分吧

kɤ-rɤmbi nɯ-sɤmɯzɣɯt
你平均给吧

nɤ-rŋa kɤ-mar nɯ-sɤmɯzɣɯt
你要在你脸上涂均匀

kɤ-nɤma nɯ-sɤmɯzɣɯt
工作要做得全面一点

Chengdu kɤ-sɤmɯzɣɯt mɯ́j-sɤcha
不可能走遍整个成都

tɯ-ŋga kɤ-ŋga nɯ-sɤmɯzɣɯt-a
我所有的衣服都穿过
See: amɲɤm
sɤmɯzɣɯt - See: amɯzɣɯt
sɤnaʁdɤz intransitive verb
directional: tɤ- détester les gens. 排斥别人.

ɯʑo ɲɯ-sɤnaʁdɤz, ci nɯ jo-nɯɕe pjɤ-ra
他排斥别人,有人(因为他)必须离开
sɤnaʁdɤz - See: naʁdɤz
sɤnaχsoz stative verb
vivifiant. 使人清醒.

qale a-pɯ-mɯɕtaʁ tɕe, wuma ʑo ɲɯ-sɤnaχsoz
风冷的时候就叫人清醒
sɤnaχsoz - See: naχsoz
sɤnbaʁ transitive verb
directional: kɤ- cacher. 藏起来.

nɤki nɯ kɤ-sɤnbaʁ tɕe, a-mɤ-pɯ-mto-nɯ
你把这个藏起来,免得他们看见
sɤndɤɣ stative verb
directional: tɤ- vénéneux. 有毒性;导致中毒(食物).

tɤjmɤɣ ɲɯ-sɤndɤɣ
蘑菇是有毒的
See: tɤndɤɣ See: znɤndɤɣ
sɤndɤko -

kɯki ɲɯ-ɤjʁu tɕe, ɲɯ-sɤndɤkam-a
这个东西是弯着的,我把它拉直了
Syn: astɤko
sɤndɤr transitive verb
directional: nɯ- faire mal en touchant une blessure. 碰(伤口).

a-jaʁ na-sɤndɤr
他碰了我的手,把我弄得很痛

tɯ-ɣmaz nɯ-tɯ-sɤndɤr
你碰了伤口

a-tɯ-ɣmaz ma-nɯ-tɯ-sɤndɤr
你不要碰我的伤口

nɤ-jaʁ ɲɯ-mŋɤm tɕe, ma-nɯ-tɯ-sɤndɤr
你的手既然很痛,不要碰它
See: andɤr
sɤndɤr noun
dé à coudre. 顶针.

kɤ-rɤtʂɯβ ɯ-tshɯɣa nɯ kɯrɯ cho kupa ɣɯ ɯ-tɕhɤjlɯz mɤ-naχtɕɯɣ tɕe, taqaβ kɤ-ndo ɯ-tshɯɣa mɤ-naχtɕɯɣ tɕe, sɤndɤr kɤ-ntɕhoz ɯ-tshɯɣa kɯnɤ mɤ-naχtɕɯɣ tɕe, kupa ra kɯ sɤndɤr nɯ-jaʁndzu mɤpaχcɤl ɣɯ ɯ-qa zɯ lu-rʁe-nɯ ŋu ma taqaβ nɯ kɯ chɯ-sɯ-sthoʁ-nɯ ɲɯ-ra, kɯrɯ ra kɯ sɤndɤr nɯ ɯ-jaʁndzu maŋlo nɯ ɣɯ ɯ-kɤχcɤl nɯ tɕu tu-sɯ-ndo-j ŋu ma nɯ kɯ taqaβ sɯ-sthoʁ-i ra. tɕe kupa ra thɯ-rɤtʂɯβ-nɯ tɕe ɯ-ʁɤri lu-ɕe-nɯ ŋu, kɯrɯ ra chɯ-rɤtʂɯβ-i tɕe, ɯ-qhu chu chɯ-cit-i ŋu.
藏族和汉族缝针的风俗不同,拿针的方式不一样,所以戴顶针的部位也不一样。汉族是把顶针戴在中指的根部,用这个部位来顶针,而我们藏族是把顶针戴在食指顶上,用这个部位来顶针。汉族缝布时是往前逢,我们藏族是向后缝。
sɤndɤrndɤr transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- faire du bruit en vibrant fortement. 震动得很响,发出声音.

tɤrmbɣo ɲɯ-sɤndɤrndɤr
打鼓打得很响
sɤndɣɤndɣɤt transitive verb
faire trembler. 使震动.

kha ɲɯ-sɤndɣɤndɣɤt
他令屋子震动

khɤxtu ɲɯ-nɤmdɯmdar tɕe ɲɯ-sɤndɣɤndɣɤt
他在房背上东跳西跳,令屋子震动
See: ndɣɤndɣɤt
sɤndɣɤndɣɤt - See: ɣɤndɣɤndɣɤt
sɤndu transitive verb
directional: tɤ- échanger. 交换.

tɯ-rɣi tɤ-sɤndu-j
我们交换了种子
Syn: nɤsci Syn: sɤscɯndu See: antsɤndu
sɤndɯja transitive verb
directional: tɤ- rassembler. 召集;聚集.

tɤ-pɤtso ra tɤ-sɤndɯjat-a-nɯ
我把孩子们聚集在一起了
sɤndɯja - See: andɯja
sɤndɯndo transitive verb
directional: nɯ- clouer, coller ensemble. 钉在一起;粘在一起.

qraʁ ɯ-kɯ-spoʁ ci tu tɕe, ɕɤmtshoʁ pjɯ́-wɣ-no tɕe mbɣo cho qraʁ ni ɲɯ́-wɣ-sɤndɯndo ra
铧头中间有个洞,在那里钉个钉子,把铧头钉在犁头上
sɤndɯndo - See:
sɤndza stative verb
piquer. 刺人.

mɤ-sɤndza ma ɯ-mdzu me
没有刺所以刺不到人
See: andzɯndza See: sɯndza
sɤndza - See: ndza
sɤndzoʁjoʁ transitive verb
directional: kɤ- faire coller ensemble. 连接在一起.
sɤndzoʁjoʁ - See: andzoʁjoʁ
sɤndzɯrndzɯr transitive verb
faire trembler. 使发抖. Syn: ɣɤthɣɤthɣɤt
sɤndzɯrndzɯr - See: ɣɤndzɯrndzɯr
sɤndʐaβ stative verb
directional: tɤ- endroit où il est courant de tomber. 令人容易摔倒的地方.

tʂu ɲɯ-ɣɤrɤβ ɲɯ-sɤndʐaβ
路很陡峭,容易摔倒

kutɕu sɤndʐaβ ŋgrɤl
这里容易摔倒
See: ndʐaβ
sɤndʑɤmstu transitive verb
directional: nɯ- repasser (vêtement). 熨平.

ma-tɤ-tɯ-mphɯr, nɯ-sɤndʑɤmste
不要裹起来,把它摆平

tɯ-ŋga nɯ-sɤndʑɤmstu-t-a
我(用熨斗)把衣服熨平了
See: ndʑɤm See: astu
sɤndʑɤmstu - See: andʑɤmstu
sɤndʑɯ intransitive verb
accuser (des gens). 告状.
sɤndʑɯ - See: ndʑɯ
sɤnɤjkɯz intransitive verb
directional: tɤ- faire quelque chose en cachette des autres. 瞒着别人. See: tɤjkɯz
sɤnɤjkɯz - See: nɤjkɯz
sɤnɤkhe intransitive verb
maltraiter les autres. 欺负人.

jiɕqha tɯrme kɯ-sɤnɤkhe ci ɲɯ-ŋu
那个人总是欺负别人的
sɤnɤkhe - See: nɤkhe
sɤnɤkhu intransitive verb
inviter des gens. 请客. See: akhu
sɤnɤmpɕɤr intransitive verb
trouver beau (les gens). 觉得别人漂亮.

nɤki tɤtɕɯpɯ nɯ kɯ-sɤ-nɤmpɕɤr ci ŋu
那个男孩子觉得(所有的姑娘都)很漂亮
sɤnɤmpɕɤr - See: nɤmpɕɤr
sɤnɤmtsioʁ intransitive verb
directional: tɤ- donner des coups de bec aux gens. 啄人.

kumpɣa ɲɯ-sɤnɤmtsioʁ
鸡老爱啄人
See: ɯ-mtsioʁ
sɤnɤmtsioʁ - See: nɤmtsioʁ
sɤnɤntshɣɤz intransitive verb
heurter les gens. 撞到人.
sɤnɤntshɣɤz - See: nɤntshɣɤz
sɤnɤre intransitive verb
se moquer des gens. 取笑人.
sɤnɤre - See: nɤre
sɤnɤsɤɣ intransitive verb
directional: tɤ- être jaloux. 吃醋.

ɲɯ-sɤnɤsɤɣ
他在吃醋

tu-kɯ-nɤsɤɣ a-pɯ-ŋu tɕe, tɕe ɯ-rʑaβ ɲɯ́-wɣ-nɤmthɯn ndʐa ɲɯ-ŋu
别人吃自己的醋,是因为自己喜欢上别人的妻子
sɤnɤsɤɣ - See: nɤsɤɣ
sɤnɤsma intransitive verb
admirer les autres. 羡慕别人.
sɤnɤsma - See: nɤsma
sɤnɤstu intransitive verb
avoir confiance en les gens. 相信别人. See: stu2
sɤnɤstu - See: nɤstu
sɤnɤz stative verb

ki khɯna kɯ-ɤtɯɣ mɯ́j-sɤnɤz ma ku-kɯ-mtsɯɣ ɲɯ-ɕti
不敢碰到这条狗,因为会咬人

tɤ-pɤtso kɤ-sɯsɤβlo mɯ́j-sɤnɤz
不敢让他看小孩子
sɤnɤz - See: nɤz
sɤntɕhoʁjɤr transitive verb
sɤntɕhoʁjɤr - See: antɕhoʁjɤr
sɤntɕhoz noun
utilité. 用处.

ki tɯ-rju tɯ-ŋka ki ɯ-sɤntɕhoz ɲɯ-dɤn
这一句话很有用
sɤntɕhɯ transitive verb

a-ŋga tɤ-sɤntɕhɯ-t-a / a-ŋga kɯ-ɤntɕhɯ tɤ-ŋga-t-a
我穿了好几件衣服

rɟɤɣi tɤ-sɤntɕhɯ-t-a
我吃了好几碗糌粑
sɤntɕhɯ - See: antɕhɯ
sɤnthɣar transitive verb
directional: nɯ- perdre. 丢失.

a-tɤ-fkɯm ɲɤ-nɯ-sɤnthɣar-a tɕe maŋe
我把袋子丢失了,看不见了
sɤnthɣar - See: anthɣar
sɤntsɤndu transitive verb
directional: tɤ- échanger. 交换.

tɕi-ŋga to-nɯ-sɤntsɤndu-tɕi
我们不小心把衣服交换了

khɯtsa to-sɤntsɤndu-tɕi
我们无意中把碗交换了

ndʑi-rmi ɲɤ-sɤntsɤndu-t-a
我说错了他们的名字
See: antsɤndu
sɤntɯ transitive verb
directional: tɤ-

ki tú-wɣ-sɤntɯ ra ma nɯ maʁ nɤ jit
要把口朝上,不然水会流出来
Ant: βʁum
sɤntɯ - See: antɯ
sɤnɯβlu intransitive verb
tromper les gens. 骗人.
sɤnɯβlu - See: nɯβlu
sɤnɯɕtar - See: nɯɕtar
sɤnɯɕtar Variant: sɤɕtar stative verb
qui donne une leçon. 令人受教训.
sɤnɯkhramba intransitive verb
directional: tɤ- tromper les gens. 骗别人.
sɤnɯkhramba - See: nɯkhramba
sɤnɯmpa - See: nɯmpa
sɤnɯmpa intransitive verb
s'occuper des gens. 照顾别人.
sɤnɯmtɕhu intransitive verb
directional: tɤ- dire du mal des gens. 说别人的坏话.

jiɕqha nɯ ɲɯ-sɤnɯmtɕhu
那个人说别人的坏话
sɤnɯmtɕhu - See: nɯmtɕhu
sɤnɯmthɯ intransitive verb
faire un bénéfice. 赚别人的钱.
sɤnɯmthɯ - See:
sɤnɯŋumit intransitive verb
humilier les gens. 侮辱人.
sɤnɯŋumit - See: nɯŋumit
sɤnɯrga intransitive verb
qui aime les gens. 喜欢别人的.

nɤʑo ɲɯ-tɯ-sɤnɯrga
你喜欢别人

nɤki tɤ-pɤtso nɯ kɯ-sɤnɯrga ci ŋu
那个小孩子喜欢人
sɤnɯrga - See: nɯrga
sɤnɯrtɕa intransitive verb
directional: kɤ- taquiner les gens. 惹人家.
sɤnɯrtɕa - See: nɯrtɕa
sɤnɯrɯtʂa intransitive verb
envier les gens. 妒忌人家. See: rɯtʂa
sɤnɯrɯtʂa - See: nɯrɯtʂa
sɤnɯʁrɯrpu intransitive verb
donner des coups de corne aux gens. 用角打人.
sɤnɯsɯkho Variant: nɯsɤsɯkho intransitive verb
extorquer, dévaliser les gens. 抢人家的东西.

ɯʑo sɤnɯsɯkho ŋgrɤl
他抢别人的东西
Syn: nɯtɕaχpa
sɤnɯsɯkho - See: nɯsɯkho
sɤnɯtɕetha intransitive verb
sonder les gens. 试探人.

kɤ-sɤnɯtɕetha mɯ́j-tɯ-spe wo!
你不会试探别人
See: tɕetha
sɤnɯtɕetha - See: nɯtɕetha
sɤnɯtɯtɕhɯ intransitive verb
assassiner les gens. 刺杀人.
sɤnɯtɯtɕhɯ - See:
sɤnɯʑɤmŋɤn intransitive verb
directional: tɤ- envier les gens. 妒忌别人.

ma-tɤ-tɯ-sɤnɤʑɤmŋɤn
你不要妒忌别人
sɤnɯʑɤzdaŋ intransitive verb
envier les gens. 妒忌别人.

ma-tɯ-sɤnɯʑɤzdaŋ
你不要妒忌别人
Syn: nɤʑɤmŋɤn
sɤnɯʑɤzdaŋ - See: nɯʑɤzdaŋ
sɤɲaj transitive verb
directional: _ accélérer un travail. 赶紧把工作做完.

tɯ-ntʂu la-sɤɲaj
他赶紧锄草了

kɤ-ntʂu lɤ-sɤɲaj-a
我赶紧锄了草

kɤ-nɯzʁe ka-sɤɲaj
他赶紧搬了东西

a-zda ra pɯ-nɯna-nɯ ɯ-tsi aʑo pɯ-nɯ-sɤɲaj-a (ʑ-lɤ-sɤɲaj-a)
我的伙伴休息的时候,我趁机继续工作,早点把它做完

kɤ-raχtɕi nɯ-sɤɲaj-a
我赶紧地洗了

kɤ-rɤrɤt pɯ-sɤɲaj-a
我赶紧地写了
See: aɲaj
sɤɲcɣɤɲcɣɤt transitive verb
directional: thɯ- rendre très ardent. 使火烧得更旺盛.

tɯrma tɯβlɯ chɤ-nɯ-sɤɲcɣɤɲcɣɤt-nɯ kɤ-ti ɲɯ-ŋu
他们过着幸福的生活(传统故事结尾)
See: ɲcɣɤɲcɣɤt
sɤɲcɣɤɲcɣɤt - See: ɣɤɲcɣɤɲcɣɤt
sɤɲɤβɲɤβ transitive verb

ɯʑo pɯ-rɯndzɤtshi ri toʁde tɕe kɤ-ndza ra ɲɯ-sɤɲɤβɲɤβ ʑo pa-tɕɤt
他在吃东西,突然把嘴里的东西不由自主地吐出来了
sɤɲizɲiz transitive verb
tomber sans arrêt, mais en faible quantité (pluie). 雨下个不停但下得不多.

tɯ-mɯ ɲɯ-sɤɲizɲiz ntsɯ
毛毛雨下个不停
sɤɲizɲiz - See: ɣɤɲizɲiz
sɤɲɟu noun
herbe qu'on donne à manger à la vache pendant la traite. 挤奶时,喂奶牛的草.
sɤɲɟɯrnor transitive verb
directional: nɯ- se tromper. 弄错.

tʂu ma-nɯ-tɯ-sɤɲɟɯrnor
你不要把路弄错了
See: ɲɟɯrnor
sɤŋɤβ stative verb
directional: nɯ-
faible, en mauvaise santé. 弱;不健康.

tɤ-pɤtso ɲɯ-sɤŋɤβ, ɲɯ-xtɕi
小孩子又小又弱

qui dérange, qui ne donne pas envie de. 令人不愿意;不好意思.

kɤ-ɕe ɲɯ-sɤŋɤβ
不想去

kɯ-rɤma jɤ-ari-a ri, ɲɤ-maqhu-a tɕe ɲɯ-sɤŋɤβ
我去工作迟到了,有点不好意思

kɤ-nɤma ɯ-tɯ-dɤn tɕe, kɤ-sɤʑa ɲɯ-sɤŋɤβ
工作很多,不想开工

rasti laji nɯ ra to-ɬoʁ ri ɲɯ-sɤŋɤβ ma ɯʑo ri ɲɯ-xtɕi, qajɯ kɯ ri to-ndza
他种的大头菜虽然长出来了,但是令人不想要,因为又小又加上被虫吃了

à l'apparence peu avenante. 丑陋,看起来不顺眼.
sɤŋɤβdi noun
mauvaise odeur. 臭味.

sɤŋɤβdi ʑo ɲɯ-mnɤm
有臭味
See: tɤ-di
sɤŋgɤrɤt noun
ustensile de cuisine pour mélanger la tsampa lorsqu'on la fait frire. 炒糌粑时,用来搅拌青稞的工具.
sɤŋgio stative verb
directional: tɤ- glissant. 滑(路). See: ŋgio
sɤŋo intransitive verb with object
directional: nɯ- écouter, ressentir. 听;感受到.
sɤŋo transitive verb
directional: kɤ- obéir. 服从;听别人的劝告.

nɯ-sɤŋo-a
我听了

tɤ-ti jɤɣ ma kɯre ku-sɤŋo-a
你讲吧,我在这里听着

kɤ-sɤŋo-t-a
我听从他了

wuma ɣɯ-sɤŋo-a
他很听我的话

dianhua khro jɤ-lat-a ri, kɯ-sɤŋo maŋe
我打了很多次电话,没有人接

ŋgumdʑɯɣ ra kɯ ta-tɯt nɯ kɤ-sɤŋo-t-a
他听从了领导的话

a-wa kɯ ta-tɯt nɯ kɤ-sɤŋo-t-a
我听从了我父亲的话
See: mɤrnɤsɤŋo See: sɤsɤŋo
sɤŋoʁŋoʁ transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- hocher de la tête. 点头.

ɯ-ku ɲɯ-sɤŋoʁŋoʁ
他在点头
See: ɣɤŋoʁ
sɤŋu noun
Gdong.brgyad. 龙尔甲.

sɤŋupɯ
龙尔甲人
sɤŋɯr stative verb
être respecté. 得到尊重. Syn: saʁre
sɤŋɯr - See: nɤŋɯr
sɤpa transitive verb
directional: nɯ- transformer en. 使其变成.

mɤ-kɯ-mpɕɤr nɯ kɯ-mpɕɤr kɤ-sɤpa mɤ-khɯ
不能把不漂亮的变成漂亮的
sɤpɕoʁ noun
Etym: sa.pʰʲogs. endroit. 地区.
sɤpɕɯβjɤl transitive verb
directional: tɤ- placer en biais, penché. 斜着放.

tɕhi kɤ-thɯ tɕe tú-wɣ-sɤpɕɯβjɤl ra
搭梯子的时候,要斜着搭
sɤpɕɯβjɤl - See: apɕɯβjɤl
sɤpɕɯlɯɣ transitive verb
faire tomber de l'eau dans tous les sens (en transportant un bol). 端水的时候走路不稳当,把水泼过去泼过来.

tɯ-ci ɲɯ-sɤpɕɯɣlɯɣ
他把水泼过去泼过来
sɤpe transitive verb
améliorer. 做得更好.
sɤpe transitive verb
directional: tɤ- faire bien. 弄好.

ta-sɤpe
他弄好了

kɤ-sɤpe ɯ-pɯ-tɯ-cha-nɯ ?
你们弄好没有?

nɤʑo sɤznɤ aʑo kɤ-nɤma sɤpe-a
我工作得比你好
See: pe
sɤpɤmbat transitive verb
directional: tɤ- simplifier. 简化. See: See:
sɤpɤmbat - See: apɤmbat
sɤpɣaʁsci transitive verb
retourner. 翻过去.

qajɣi ta-sɤpɣaʁsci
他翻了馍馍
sɤpɣaʁsci - See: apɣaʁsci
sɤphɤlɤjɤt transitive verb
mettre en désordre. 乱放.
sɤphɤlɤjɤt - See: aphɤlɤjɤt
sɤphɤr transitive verb
directional: nɯ- secouer, épousseter, faire tomber d'un récipient. 拍打,抖掉.

nɤ-ŋga nɯ-sɤphɤr
你抖一下衣服

nɯ-sɤphɤr ma thɯci to-ndzoʁ, to-pɣi
抖一下,(衣服上)粘上了一个什么东西

tɤ-fkɯm, tɯ-ŋga tha-sɤphɤr
他把口袋、衣服抖了一下

nɯ-sɤphar-a, thɯ-sɤphar-a
我抖了一下

nɯ-sɤphar-a tɕe a-ŋga ɯ-taʁ rdɯl ra pɯ-mbɤr
我把衣服抖了一下,上面的尘土掉下来了

tɤjko ɯ-tɯ-tɕur kɯ tɯ-ku ɲɯ-kɯ-sɯ-sɤphɤr ɲɯ-ŋu
酸菜发酸,酸到昏了头

rtsɤmkɯɣ tha-sɤphɤr
他把糌粑袋子抖了一下
See: phɤr See: mbɤr2
sɤphɯɕlaʁ transitive verb
directional: tɤ- agir avec zèle. 做得很勤快;马上做完.

tɤ-sɤphɯɕlaʁ-a tɤ-nɤma-t-a
我很快就(把工作)做好了

mɯ́j-sɤphɯɕlaʁ
他做得很慢
See: ɕlaʁ
sɤphɯphrɯɣ transitive verb
qui coule bruyament à grosses gouttes. 形容答滴答滴地流出来,发出响声的样子.

ɯ-qom to-sɤphɯphrɯɣ ʑo pjɤ-tɕɤt
她热泪滚滚

tɯ-mɯ ɲɯ-sɤphɯphrɯɣ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
下大雨(雨点比较大)
sɤpjɤntɤm transitive verb
directional: nɯ- directional: thɯ- aplanir. 弄平.

sɤtɕha nɯ-sɤpjɤntam-a
我把地弄平了

kha ɯ-sta ɯ-spa nɯ kɤ-sɤpjɤntɤm ra
要把房基(修房子的地方)弄平
See: antɤm
sɤpjɤntɤm - See: apjɤntɤm
sɤplaʁplaʁ transitive verb

qapri kɯ ɯ-mdʑɯ ɲɯ-sɤplaʁplaʁ
蛇(快速地)把舌头一伸一缩
sɤplaʁplaʁ - See: plaʁplaʁ
sɤprɤtprɤt transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- frapper le sol du pied. 跺脚.

ɯ-mi ɲɯ-sɤprɤtprɤt
他在跺脚

ɯ-mi ta-sɤprɤtprɤt
他跺了脚
sɤpɯpa transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ-
rassembler et mettre en ordre, préparer. 收集;准备好;使其慢慢发展(种植物、养动物).

laχtɕha tɤ-sɤpɯpa-t-a
我把东西准备好了

tɤ-sɤpɯpa-j
我们准备好了

to-sɤpɯpa
他准备好了

a-tɕɯ laχtɕha kɯ-tshoz ʑo tɤ-sɤpɯpa-t-a
我给儿子把东西准备齐全

faire se développer. 使其慢慢发展(种植物、养动物).

ki ji-nɯŋa-mbala kɯ-dɯ-dɤn kɯra ji-nɯŋa mu kɯ-ɤkhra ci pɯ-tu tɕe, nɯ kɯ nɯ-kɤ-sɤpɯpa ŋu
我们有这么多黄牛和奶牛,完全是从我们过去的一头老花母牛发展起来的

smɤn kɤntɕhɯ-ɣjɤn to-tɯ-χtɯ-t tɕe, khro to-tɯ-sɤpɯpa-t
你买了很多次药,积累了很多
sɤpɯpri transitive verb
faire en continu. 连续做…….
sɤpɯpri - See: apɯpri
sɤqɤrle transitive verb
directional: nɯ- sélectionner, diviser, classer. 分类;区分;分开.

fsapaʁ nɯ-sɤqɤrle
你把牲畜分开一下(例如,把大的跟小的分开)

fsapaʁ nɯ-sɤqɤrle-t-a
我(根据大小)分开了牲畜

jɯfɕɯr nɯ-sɤqɤrle-t-a, jisŋi kɤ-sɤqɤrle mɤ-ra
我昨天已经分开了,今天不用分了

mbro jla nɯ-sɤqɤrle-t-a
我把马和犏牛分开了

tshɤt qaʑo nɯ-sɤqɤrle-j
我们把山羊和绵羊分开了
Syn: qɤt See: qɤr See: aqɤrle
sɤqɤtsa transitive verb
préparer. 装备好.

luyinji tɤ-sɤqɤtse
你把录音机准备好

mbɣo tɤ-sɤqɤtse
你把犁组装起来吧

βɣa to-sɤqɤtsa
他把磨坊准备好了
See: nɤqɤtsa
sɤqɤtsa - See: aqɤtsa
sɤqɤtʂha transitive verb
directional: pɯ- croiser. 使交叉.

ɯ-mɤlɤjaʁ pjɤ-sɤqɤtʂha
它把四肢交叉在一起

tɯmbri ra ɲɤ-sɤqɤtʂha-nɯ
他们把绳子交叉了起来

laʁjɯɣ ɲɤ-sɤqɤtʂha
他把棍子交叉了起来

ɯ-mi pjɤ-sɤqɤtʂha
他把脚交叉了起来

aʑo tɤ-ri pɯ-sɤqɤtʂha-t-a
我把线交叉在一起
sɤqɤtʂha - See: aqɤtʂha
sɤqhe transitive verb
directional: nɯ- guérir. 治疗.

a-kɯ-mŋɤm na-sɤqhe
他治好了我的病
Syn: ɣɤmna
sɤqhe - See: aqhe
sɤqhlɤβlɤβ transitive verb
directional: pɯ- émettre un bruit d'éclaboussures. (洗衣服的时候)发出溅水声.

sɤlaŋphɤn ɯ-ŋgɯ tɯ-ŋga pɯ-χtɕi-t-a tɕe pɯ-sɤqhlɤβlaβ-a
我在盆子里洗衣服的时候发出了很响的溅水声
sɤqhloŋloŋ transitive verb
faire du bruit en se débattant dans l'eau. 在水里不停地发出“噗通”的声音(动物在水里挣扎的声音).

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ ɲɯ-nɯsroʁmbrɤt tɕe ɲɯ-sɤqhloŋloŋ ʑo
他在水里挣扎,发出噗通噗通的声音
sɤqhloŋloŋ - See: qhloŋ
sɤqhlɯβlɯβ transitive verb
directional: tɤ- émettre du bruit en agitant l'eau. 发出水晃动声.

tɯ-ŋga nɯ́-wɣ-ʁɟo tɕe tɯ-ci tú-wɣ-sɤqhlɯβlɯβ ʑo ra
冲衣服的时候就会发出水晃动的声音
sɤqhɯqha stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- très actif. 调皮;活泼(孩子).

ma-tɯ-sɤqhɯqha
你不要调皮
sɤqrɤcha noun
alcool pour recevoir les invités. 款待人的酒. See: qru See:
sɤqur intransitive verb
aider les gens. 帮人家.

tɕheme kɯ-sɤqur
女帮手
See: qurɣa See: aqurle
sɤqur - See: qur
sɤr stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- frais. 新鲜(食物).

ta-mar ɲɯ-sɤr
酥油很新鲜

tɤ-lu sɤr ʁaznɤ kɤ-tshi
你要趁牛奶新鲜的时候喝
sɤraχtɕɤz intransitive verb
bien traiter les gens. 关心别人.

nɤki smɤnba nɯ ɲɯ-sɤraχtɕɤz
那个医生关心别人

nɤki tɤ-mu nɯ kɯ-sɤraχtɕɤz ci ŋu
那位大娘是关心别人的
sɤraχtɕɤz - See: raχtɕɤz
sɤrchɤrchɤt transitive verb

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-kɯmtɕhɯ ɲɯ-ɤz-nɤkhɯkhrɯt ɲɯ-sɤrchɤrchɤt
小孩子把玩具拖着,发出叮当声

tɤmɯmɯm ɲɯ-sɤrchɤrchɤt
铃铛发出叮当声
See: rkhɯβrkhɯβ
sɤrchɤrchɤt - See: rchɤrchɤt
sɤrchɯɣlɯɣ transitive verb
directional: tɤ-

ɕɤrɯ ra ɲɯ-sɤrchɯɣlɯɣ-nɯ ntsɯ
不停地令骨头相撞发出声音ɣ
sɤrchɯɣlɯɣ - See: rchɯɣnɤlɯɣ
sɤrchɯɣrchɯɣ - See: rchɯɣnɤlɯɣ
sɤrɕo transitive verb
directional: thɯ- utiliser complètement. 用完.

ɯ-ro ɯ-ɲɤ-ri nɤ a-pɯ-ɤnɯta jɤɣ ma kɤ-sɤrɕo mɤ-ra
如果有剩的就留在那里,不一定要用完
sɤrɕo - See: arɕo
sɤrɕɯβrɕɯβ transitive verb

tɯ-mɯ ɲɯ-sɤrɕɯβrɕɯβ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
唰唰地下雨
See: ɣɤrsɯβrsɯβ See: ɣɤrɕɯrɕiz See: ɣɤqɯβqɯβ
sɤrɕɯβrɕɯβ - See:
sɤre stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ-
amusant. 可笑.
excessif. 过分.

nɤ-tɯ-sɤre nɯ
你好大的胆子

extrêmement. 极度.

a-xtu ɯ-tɯ-mŋɤm ɲɯ-sɤre ʑo
我肚子非常痛
sɤrɤpa intransitive verb
directional: tɤ- se moquer. 取笑.

ɯʑo ɲɯ-sɤrɤpa
他取笑(别人)

aj tɤ-sɤrɤpa-a
我取笑(别人)了

jiɕqha kɯ-sɤrɤpa ci ɲɯ-ŋu
他是一个爱取笑人的人

a-ɕki ma-tɯ-sɤrɤpa
你不要跟我开玩笑
See: sɤre
sɤrɤt transitive verb
directional: kɤ- dérouler un fil. 卸下来(线).

tɤ-ri ka-sɤrɤt
他把线卸下来了
sɤrga intransitive verb
directional: thɯ- aimable. 可爱.

jiɕqha nɯ ɲɯ-sɤrga
那个(孩子)很可爱
See: rga See: nɯrga
sɤrɣɤβrɣɤβ transitive verb

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-qom ɲɯ-sɤrɣɤβrɣɤβ ʑo
小孩子快要眼泪哗哗的样子
sɤrɣɤβrɣɤβ - See: rɣɤβrɣɤβ
sɤrɣi transitive verb
directional: tɤ- accumuler. 积累.

tɯftsaʁ ɲɯ-ɣi tɕe, zɯm tɤ-ɕthɯz-a tɕe, nɯ ɯ-ŋgɯ tɤ-sɤrɣi-t-a tɕe, ɯ-thoʁ mɤ-kɯ-ɕe tɤ-sɤβzu-t-a
屋顶在漏水,我用水桶把水积下来了,免得水流到地板上
Syn: ajtɯ
sɤrɣi - See: arɣi
sɤri transitive verb
directional: tɤ- ajouter dans. 加进;加入.

mtɕhɤnmbrɯ ʑ-lɤ-sɤri-t-a
我(把粮食)加进供给寺庙的供品里

tɤlɤɕom pɯ-sɤri
你把奶皮加进去

khɯtsa ɯ-ŋgɯ kɯki ɯ-ro ki pɯ-sɤri-t-a
我把剩下的加进了碗里
sɤrjɤrjɤt transitive verb
faire frétiller, faire vibrer. 使……颤动.
sɤrju transitive verb
directional: tɤ- laisser, faire parler. 让人说话.

mɯ-tɤ-sɤrju-t-a
我没有让他说话
See: tɯ-rju See: masɤrɯrju
sɤrju - See: arju
sɤrɟɤsno transitive verb
directional: thɯ- seller. 套上马鞍.

nɤʑo mbro ɕ-thɯ-sɤrɟɤsnɤm
你给马套上马鞍
See: tɤ-sno
sɤrkhɤrkhɤt transitive verb

yangyu ɲɯ-ɤz-rɤkrɯ tɕe ɲɯ-sɤrkhɤrkhɤt
他切土豆发出轻轻的敲击声
See: rkhɤrkhɤt
sɤrkhɯβrkhɯβ transitive verb
directional: tɤ- See: rkhɯβrkhɯβ
sɤrkhɯβrkhɯβ - See: nɤrkhɯrkhɯβ
sɤrkɯrku transitive verb
directional: pɯ- ranger. 收拾好;放好.

laχtɕha pɯ-sɤrkɯrku-t-a
我把东西收拾好了
sɤrkɯrku - See:
sɤrlɤɣrlɤɣ transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- secouer la tête. 摇头.

ɯ-ku ɲɯ-sɤrlɤɣrlɤɣ
他在摇头

nɯ-sɤrlɤɣrlɤɣ-a
我摇头了
sɤrlɤn noun
Etym: sa.rlon. trou humide. 潮湿地.
sɤrlɤrlɤɣ transitive verb
directional: tɤ-

ɯ-ku ɲɯ-sɤrlɤrlɤɣ
他摇头
sɤrlɯrla transitive verb
étendre. 舒展,伸展.

nɤ-phoŋbu nɯ-sɤrlɯrle!
舒展一下筋骨!

sɯjno tɤ-kɤ-rmbɯ nɯra ɲɯ́-wɣ-sɤrlɯrla tɕe a-nɯ-rom
把堆在一起的草展开(晒干)就会干

ɯ-rŋa ɲɤ-sɤrlɯrla
他皱着的眉头舒展了
sɤrlɯrla - See: arlɯrla
sɤrma intransitive verb
au revoir. 再见.

sɤrma-ndʑi je
你们俩再见
sɤrmbat transitive verb
directional: _ rapprocher. 拿过来;使靠近.

ko-sɤrmbat
他拿过来了

na-sɤrmbat
他拿过来了
sɤrmbat - See: armbat
sɤrmɤβrmɤβ transitive verb
directional: tɤ-

ɯ-mɲaʁ tu-sɤrmɤβrmɤβ ʑo ɲɯ-ŋu
他眼睛一眨一眨,眨得很快
sɤrmɤβrmɤβ - See: ɣɤrmɤβrmɤβ
sɤrmi transitive verb
directional: tɤ- nommer. 起名.

kɯnɯβzaŋ to-sɤrmi-nɯ
(他们叫她)她叫做根桑

lɤβzaŋ to-sɤrmi-nɯ
他们叫他洛桑
sɤrndzo noun
baguette servant à séparer les fils (avant de tisser). 牵杆,用来牵线的工具.
sɤrɲɟɤle -
étendre. 伸.

ɯ-mɤlɤjaʁ chɤ-sɤrɲɟɤle
他伸了四肢、他伸了懒腰

kɤ-nɯmdzɯ, nɤ-mi thɯ-nɯsɤrɲɟɤle
你坐下,把脚伸一下(请人休息)
sɤrɲɟɤle - See: arɲɟɤle
sɤrɲɯɣrɲɯɣ transitive verb

qapri kɯ ɯ-mdʑu ɲɯ-sɤrɲɯɣrɲɯɣ
蛇把舌头伸出来
sɤrɲɯɣrɲɯɣ - See: rɲɯɣrɲɯɣ
sɤrŋɤɣndʑɯr transitive verb
directional: nɯ- serrer les dents. 咬牙,咬牙切齿.

a-ɕɣa nɯ-sɤrŋɤɣndʑɯr-a
我咬了牙

nɤ-ɕɣa ɲɯ-tɯ-sɤrŋɤɣndʑɯr ʑo ɲɯ-ŋu
你在咬牙
See: rŋɤɣndʑɯr
sɤrŋgɯŋga noun
couverture. 被子;铺盖. See: tɯ-ŋga See:
sɤrŋi transitive verb
rendre bleu. 使变蓝.

tɯ-ŋga ɲɤ-sɤrŋi-t-a
我(不小心)把衣服弄蓝了
sɤrŋi - See: arŋi
sɤrɴɢlɯm transitive verb
rendre concave. 让……凹进去.

rdɤstaʁ pjɤ-ɣi tɕe, tʂu pjɤ-sɤrɴɢlɯm
大石头从上面滚下来了,让路凹进去了
sɤrɴɢlɯm - See: arɴɢlɯm
sɤro bitransitive verb
directional: tɤ- poser sur un étalage. 摆在架子上.

ku-kɯ-tɣa tɕe, mɤro ɯ-taʁ tɤɕi qaj, stoʁ staχpɯ tú-wɣ-sɤro ŋu
收割的时候,要把青稞、小麦、胡豆、豌豆都摆在架子上
sɤrphɤrphɤβ transitive verb
battre des ailes. 拍打翅膀.

kumpɣa kɯ ɯ-ʁar ɲɯ-sɤrphɤrphɤβ
鸡在拍打翅膀
sɤrphɤrphɤβ - See: ɣɤrphɤrphɤβ
sɤrqhi transitive verb
directional: _ éloigner. 把……离远.

nɤ-mɲaʁ ɯ-ɕki ma-jɤ-tɯ-sɤrqhi ma mɤ-tɯ-sɯχsɤl
你的视线不要离他太远了,不然看不清楚
sɤrqhi - See: arqhi
sɤrqhoʁrqhoʁ transitive verb
directional: tɤ- frapper (objet dur). 敲(硬的东西).

a-ku ta-sɤrqhoʁrqhoʁ
他敲了我的头
sɤrqhɯrqhɯβ transitive verb
directional: tɤ- bruit d'objets durs et secs qui s'entrechoquent. 又干又硬的东西相撞发出声音.

(paʁ kɯ) stoʁ ɲɯ-sɤrqhɯrqhɯβ ɲɯ-ɤsɯ-ndza
(猪)在吃胡豆发出很多声音

rdɤstaʁ ɲɯ-sɤrqhɯrqhɯβ pa-βde
他把石头扔了,发出很多声音

rdɤstaʁ ɲɯ-sɤrqhɯrqhɯβ ʑo tɯ-ci kɯ tha-tsɯm
水把石头冲走了,发出很多声音
See: ɣɤrqhɯβrqhɯβ
sɤrʁɤβjɤβ -
directional: tɤ- faire se débattre. 使人东抓西抓.

aʑo tɕɣom tɤ-ndzat-a tɕe, pɯ́-wɣ-sɯmkɯt-a tɤ́-wɣ-sɤrʁɤβjaβ-a
我吃了花椒,把我呛到了,让我东抓西抓
sɤrʁɯrʁu transitive verb
directional: lɤ- ramasser (ses jambes). 收回来(脚).

a-mi thɯ-sɤstɤko-t-a, a-mi lɤ-sɤrʁɯrʁu-t-a
我把脚伸出来了,我把脚收回来了
sɤrʁɯrʁu - See: arʁɯrʁu
sɤrʁɯrʁɯβ transitive verb
directional: tɤ- faire du bruit en grignotant une nourriture sèche à toute vitesse. 吃又干又脆的东西时发出声音.

tɤ-sɤrʁɯrʁɯβ-a tɤ-ndza-t-a
我大声地吃了
See: sɤrqhɯrqhɯβ See: rʁɯβrʁɯβ
sɤrtɕhɣaʁ transitive verb
directional: nɯ- chicaner (à propos de quelquechose). 计较;找毛病(针对一件事).

tɯtɯrca ɕ-tu-rɯndzɤtshi-j pɯ-ŋu ri, ɯʑo kɯ na-sɤrtɕhɣaʁ
我们本来要一起去吃饭,但是他在那里计较(没有跟我们一起)
See: ɣɤrtɕhɣaʁ Syn: sɤtɕɯqaʁ See: tɤ-rtɕhɣaʁ,tɕɤt
sɤrtɕhoʁ transitive verb
directional: _ rassembler dans un coin. 把分散的物体堆在一边.
sɤrtɕhoʁ - See: artɕhoʁ
sɤrtɕi transitive verb

ɯ-ʑɯβ ci kú-wɣ-sɤrtɕi ɲɯ-ra
要让他睡够
sɤrtɕi - See: artɕi
sɤrtsi transitive verb
considérer comme. 视为.

mkhɤrmaŋ ra ɯ-rɟit ʑo tu-nɯ-sɤrtsi pjɤ-ŋu (=tu-nɯ-ste)
他把群众当成自己的子女一样

aʑo a-tɕɯ tu-ta-nɯ-sɤrtsi ŋu
我把你当儿子一样看待
sɤrtsi - See: rtsi
sɤrtsɯrtso transitive verb
directional: tɤ- empiler. 堆起来;垒起来. Syn: rtsɯɣ
sɤrtsɯrtso transitive verb
directional: tɤ- empiler. 堆起来;堆整齐.

laχtɕha ta-sɤrtsɯrtso
他把东西堆起来了

jɯɣi ta-sɤrtsɯrtso
他把书堆起来了

jɯɣi ra tɤ-sɤrtsɯrtso-t-a
我把书堆起来了
Syn: rtsɯɣ
sɤrtɯm transitive verb
directional: tɤ- rendre rond. 弄圆.

si tɤ-kaɣ-a tɕe tɤ-sɤrtɯm-a
我把木条弯成了圆形
sɤrtɯmloʁ transitive verb
directional: tɤ- faire une boule (de tsampa). (把糌粑)挼成一坨.

rɟɤɣi tɤ-sɤrtɯmloʁ-a tɕe tɤ-βzu-t-a
我把糌粑捏成一团了

tɯ-ŋga to-sɤrtɯmloʁ ʑo tslɯɣtslɯɣ
他把衣服乱裹成一团
sɤrtɯmloʁ - See: artɯmloʁ
sɤrtɯrtɤβ transitive verb

emmêler. 缠线.
coller à quelqu'un. 缠着别人不放.

nɯ ma ma-kɯ-sɤrtɯrtaβ-a ma ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不要再缠着我了,很烦
sɤrtɯrtɤβ - See: artɯrtɤβ
sɤrɯru transitive verb
directional: tɤ- comparer. 比较,核对.

tɤ-sɤrɯre
你比较一下

tɤ-sɤrɯru-t-a
我比较了

ɯʑo cho kɤ-sɤrɯru me
你不要跟他比

laχtɕha ʁnɯz ɯ-ɲɯ́-naxtɕɯɣ kɯ tú-wɣ-sɤrɯru
比较一下两个东西是不是一样的

ɕɯ ɣɯ kɯ ɲɯ-dɤn kɯ kɤ-sɤrɯru ɲɯ-ra
要比较一下谁有最多

tɕiʑo ni tú-wɣ-sɤrɯru tɕe, nɤʑo kɯ ɲɯ-tɯ-tshu
我们俩做比较的话,你胖一些
sɤrwa noun
Etym: ser.ba. grêle. 冰雹.

jɯfɕɯndʐi sɤrwa chɤ-lɤt tɕe, tɤ-rɤku ra pjɤ-xtsɯ tɕe mɯ-to-sɤpe
前天下了冰雹,破坏了庄稼
sɤrwɤrwɤt transitive verb

nɤki nɯ jazɣɯt rcanɯ, ɯ-tɯ-rɯɕmi kɯ ɲɯ-sɤrwɤrwɤt ʑo
那个人到了,讲话讲得滔滔不绝

kɤ-ndɯn ɲɯ-mkhɤz tɕe, ɲɯ-sɤrwɤrwɤt ʑo ɕti
他读得很熟练
sɤrwɤrwɤt - See: ɣɤrwɤrwɤt
sɤʁe transitive verb
directional: pɯ- donner à manger. 给别人吃.

cha to-χtɯ tɕe pɯ́-wɣ-sɤʁe-a
他买了酒就给我喝了

mɯ-pɯ-kɯ-sɤʁe-a
你没有给我吃
sɤʁe - See: aʁe
sɤʁombi stative verb
être désespérant. 令人没有希望.

jiɕqha nɯ ɯ-kɯ-mŋɤm ɲɯ-thɯ kɤ-mna ɲɯ-sɤʁombi ɕti
他的病很严重,没有痊愈的希望
See: nɤʁombi
sɤʁʑi noun
Etym: sa.gʑi. monde. 世界.
sɤsaʁjɤr intransitive verb
sɤsaʁjɤr - See: saʁjɤr
sɤsat intransitive verb
directional: pɯ- tuer des gens. 杀人.

kɤ-sɤsat pjɤ-rɲo
他曾经杀过人
sɤsat stative verb
mortel (arme). 杀伤力强.

ki ɕɤmɯɣdɯ ki ɲɯ-sɤsat
这把枪杀伤力强
See: sat
sɤsaχpaʁ stative verb
être respecté. 受尊重.

jiɕqha nɯ ɲɯ-sɤsaχpaʁ
那个人受人尊重
sɤsaχpaʁ - See: saχpaʁ
sɤschrɤβlɤβ transitive verb
émettre un bruit de mucus dans la gorge. 放出喉咙里有痰的声音.

nɤ-rqo ma-tɯ-sɤchrɤβlɤβ
你嗓子不要发出嘶哑声

émettre du bruit en faisant s'entrechoquer des petits objets. 令小东西互相碰撞,发出声音.

laχtɕha ɲɯ-sɤschrɤβlɤβ
他把很多小东西装在一起,拿起来的时候发出互相碰撞的声音
See: chrɤβchrɤβ
sɤschrɤβlɤβ - See: ɣɤchrɤβchrɤβ
sɤscit stative verb
directional: thɯ- Etym: skʲid. heureux, agréable (environnement, époque) amusant (personne). 幸福(环境、时代、生活)、好玩(人).

ji-tɯrma ɲɯ-sɤscit
See: scit See: nɤsɤscit
sɤsco - See: sco
sɤsco intransitive verb
See: nɤscɤlɤt
sɤscur noun
lanière. 背带.
sɤscɯndu transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- échanger. 调换.

tɕi-ŋga tɤ-nɯ-sɤscɯndu-tɕi
我们调换了衣服

tɯ-rju ɯ-qhu ɯ-ʁɤri ɲɤ-sɤscɯndu-t-a
我不小心颠倒说话了
Syn: sɤkɤsci See: sɤndu
sɤsɤŋo intransitive verb
directional: tɤ- écouter les conseils. 听别人的劝告.

ɲɯ-sɤsɤŋo
他听别人的意见
See: sɤŋo1
sɤskɤt - See: skɤt
sɤskɤt intransitive verb
directional: nɯ- refuser. 拒绝别人.

nɯ-sɤskat-a
我拒绝了

kɤ-sɤskɤt mɤ-nɤtsa
不好拒绝
sɤskɯsku adverb
tous les matins. 每天早上.
sɤsma stative verb
admirable. 值得羡慕.

ɯʑo kɯ-sɤsma ci ŋu
他是个值得羡慕的人
sɤsma - See: nɤsma
sɤsŋom - See: sŋom
sɤsŋom -
donner envie. 令人羡慕.
sɤspa - See:
sɤspa stative verb
que l'on connait. (人)会做的,知道的.

mɤʑɯ ɯ-rmi mɤ-kɯ-sɤspa xcat ɕti
还有很多不知道名字的
sɤsphɯt stative verb
que l'on peut casser (avec les dents). 吃得动.
sɤsphɯt - See: sphɯt
sɤsqɤr - See: sqɤr
sɤsqɤr intransitive verb
directional: tɤ- demander à des gens de faire un travail. 请人帮忙. Syn: ftɕɤl
sɤsqra noun
limite. 界限.
sɤstɤko transitive verb
directional: thɯ- directional: _ tendre. 伸直.

ɯ-mi tha-sɤstɤko
他伸了脚

ɕom tha-sɤstɤko
他把铁打成直条了

nɤ-βri ra nɯ-sɤstɤkɤm
你舒展一下筋骨吧
See: astɤko
sɤsthɯsthrɯβ transitive verb
se moucher le nez bruyamment. 擤鼻涕的时候发出声音.

ɯ-ɕnaβ ta-sɤsthɯsthrɯβ ʑo tha-pɕiz
他擤了鼻涕,发出了很响的声音
See: sthrɯβ
sɤstoŋ noun
Etym: sa.stoŋ. endroit inhabité. 荒野.
sɤstu stative verb
inspirer confiance. 令人相信.

ɯ-phɯ chondɤre ɯ- zhiliang nɯra kɯ-sɤstu tsa nɯ tɕu ɕ-tú-wɣ-χtɯ ra
要在价格和质量都令人信服的地方买
See:
sɤstu transitive verb
directional: tɤ- soutenir, faire correctement un travail. 端平;把任务作好.

khɯsta tɤ-sɤste ma tɤ-lwoʁ
你要把碗端平不然就会倒出来

directional: _ aller directement. 直(走);直接…….

lú-wɣ-sɤstu ʑo lu-kɯ-ɕe qhe lu-kɯ-zɣɯt ɕti
直接往前就会到
See: astu See: sɤstɤko
sɤsɯβzi - See: βzi
sɤsɯɣ transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- presser, serrer. 挤.

ɯ-mtɕhi ka-sɤsɯɣ
他抿了嘴巴

nɤ-jaʁ kɤ-sɤsɯɣ
你把拳头握紧

tɤ-mtɯ kɤ-sɤsɯɣ
把结打紧

a-mthɤɣ kɤ-sɤsɯɣ-a
我把腰带束紧了

a-fkur tɤ-sɤsɯɣ-a
我把背子捆紧了

tɤ-fkɯm ɯ-mŋu kɤ-sɤsɯɣ-a
我把袋子的口收紧了
sɤsɯɣli intransitive verb
gâter les enfants. 惯养小孩.
sɤsɯɣli - See: li3
sɤsɯɣsɯɣ transitive verb
directional: nɯ- toucher avec .... 用……轻轻地擦过、碰到.

nɤ-ŋga nɯ znde ɯ-taʁ ma-nɯ-tɯ-sɤsɯɣsɯɣ ma sɤɴqhi
你不要把衣服碰到墙上,很脏
sɤsɯxɕɤt - See: sɯxɕɤt
sɤsɯxɕɤt intransitive verb
directional: pɯ- enseigner. 教书.

tɕhi pjɯ-tɯ-sɤsɯxɕɤt ŋu?
你教什么?

tɤrtsɯz pjɯ-sɤsɯxɕat-a ŋu
你教数学
sɤsɯz stative verb
être connu. (人们)知道的.

ɯ-rmi ɲɯ-sɤsɯz
人们知道他的名字
See: sɯz
sɤsɯzdɯɣ - See: sɯzdɯɣ
sɤsɯzdɯɣ stative verb
gêner les gens. 麻烦别人.

nɤki tɤ-pɤtso nɯ kɤ-ndo ɲɯ-ɴqa ma ɲɯ-sɤsɯzdɯɣ
带这个小孩子很难,因为他很麻烦
See: zdɯɣ See: nɯzdɯɣ
sɤʂɤʂɤt transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- lire / écrire de manière très fluide. 念/写得很流利、吊羊毛吊得很顺手.

thɯ-rɤrɤt ɲɯ-sɤʂɤʂɤt ʑo
他写了,写得很流利

kɤ-pɣo ta-sɤʂɤʂɤt ʑo
他吊了羊毛,吊得很顺手
sɤʂɲɯɣlɯɣ transitive verb
gigoter dans tous les sens. 动来动去.
sɤʂχɯʂχɯβ transitive verb
directional: kɤ- siroter, froisser. (喝水时)发出啧啧声音,发出沙沙声.

tʂha kɤ-sɤʂχɯʂχɯβ
喝茶时发出啧啧声

ɕoʁɕoʁ ɲɯ-sɤʂχɯʂχɯβ
他把纸弄皱发出沙沙声
sɤtaʁki transitive verb
directional: tɤ- mettre l'un au dessus et l'autre en dessous. 一个放上面,一个放下面.

laχtɕha kɤ-ɕɯɴqoʁ tɤ-sɤtaʁki-t-a
我把那些东西一个挂在上面,一个挂在下面
sɤtaʁki - See: ataʁki
sɤtaʁtaʁ transitive verb
directional: tɤ- amasser. 堆迭.

laχtɕha tɤ-sɤtaʁtaʁ
你把东西堆起来

tɯjpu tɤ-sɤtaʁtaʁ
你把面堆起来

jɯɣi tɤ-sɤtaʁtaʁ
你把书堆起来
sɤtɕaʁ transitive verb
directional: nɯ- salir. 沾到.

znde ɯ-taʁ tɤrcoʁ nɯ-sɤtɕaʁ-a
我把泥巴沾到墙壁上了

snaχtsa nɯ́-wɣ-sɤtɕaʁ-a
我身上沾了墨
sɤtɕaʁ - See: atɕaʁ
sɤtɕaʁlaʁ transitive verb
directional: tɤ- salir partout. 到处沾.

tɯtshi kú-wɣ-sɤla tɕe mɯ́j-pe ma tɯthɯ cho scoʁ khɯtsa ɲɯ-sɤtɕaʁlaʁ ʑo ɲɯ-ŋu
煲粥不好,因为锅子、瓢和碗上都会沾得到处都是
sɤtɕaʁlaʁ - See: atɕaʁ
sɤtɕɤβ transitive verb
directional: nɯ- croiser. 交错(衣服、手).

ɯ-jaʁ ɲɤ-sɤtɕɤβ
他把手交叉放着
sɤtɕɤβ - See: atɕɤβ
sɤtɕɤt transitive verb
directional: thɯ- attiser le feu. 把柴推进火里,把火拨旺.

smi thɯ-sɤtɕɤt
你把火拨旺吧

smi kɤ-βlɯ ɲɯ-ra tɕe, nɤʑo smi thɯ-sɤtɕɤt ɲɯ-ntshi
因为要烧火,请你把柴火推一下
sɤtɕɣɤrtɕɣɤr transitive verb
sɤtɕɣɤrtɕɣɤr - See: tɕɣɤrtɕɣɤr
sɤtɕha noun
Etym: sa.tɕʰa. endroit. 地方.
sɤtɕhɯ intransitive verb
directional: tɤ- attaquer avec ses cornes. 用角打人(牛).

mbala kɯ-sɤtɕhɯ
顶人的公牛
See: tɕhɯ
sɤtɕhɯβtɕhɯβ transitive verb
directional: pɯ- directional: tɤ- cligner des yeux. 眨眼.

ɯ-mɲaʁ ɲɯ-sɤtɕhɯβtɕhɯβ
他在眨眼

a-mɲaʁ tɤ-sɤtɕhɯβtɕhɯβ-a (pɯ-sɤtɕhɯβtɕhɯβ-a)
我眨了眼
See: sɤthɤβthɤβ
sɤtɕhɯŋtɕhɯŋ transitive verb

ɲɯ-sɤtɕhɯŋtɕhɯŋ ɲɯ-ɤsɯ-ʑmbri
他(敲着铁的东西)发出叮当声
sɤtɕhɯtɕhɯ transitive verb
directional: thɯ- se couvrir (de plusieurs couches de vêtements). 套衣服.

tɯ-ŋga thɯ-sɤtɕhɯtɕhi
你在上面套上衣服!

tɯ-ŋga kɤntɕhɯ thɯ-sɤtɕhɯtɕhɯ-t-a
我套了很多件衣服
sɤtɕhɯz transitive verb
directional: tɤ- faire éternuer. 令人打喷嚏.

ɕnɤto tɤ-nɯ-lat-a tó-wɣ-sɤtɕhɯz-a
我吸了鼻烟,被呛得打喷嚏

hajtsu chɯ́-wɣ-pu tɕe, kɯ-sɤtɕhɯz ŋgrɤl
烧黑椒的时候会让人打喷嚏
sɤtɕhɯz - See: atɕhɯz
sɤtɕɯɣtaʁ - See: taʁ2
sɤtɕɯmthɯt transitive verb
directional: kɤ- mettre ensemble des objets séparés. 把零散的东西(线、布片)拼成整体.

ka-sɤtɕɯmthɯt
他拼在一起了

ɕomskrɯt kɤ-sɤtɕɯmthɯt-a
我把铁丝拼在一起了

tɯ-ŋga kɤ-sɤtɕɯmthɯt
把(零碎的布片)拼在一起,做成一件衣服

tɤ-ri kɤ-sɤtɕɯmthɯt
把线拼在一起
Syn: sɤlɤɣɯ Syn: sɤthɤri
sɤtɕɯqaʁ transitive verb
directional: nɯ- chicaner, s'opposer à. 计较;反驳;找毛病;评理.

nɯ-sɤtɕɯqaʁ-a
我跟他计较了

mbro jla ɲɯ-sɤtɕɯqaʁ
他计较马和犏牛的事情

ɯ-rɟɯ ɲɯ-sɤtɕɯqaʁ
他计较他的财产

nɤki tɯrme ɯ-kɤ-sɤtɕɯqaʁ dɤn
那个人很爱计较

ki tɤ-kɤ-tɯt nɯ tɤ-ste, ma-nɯ-tɯ-sɤtɕɯqaʁ
你要按照他说的去做,不要反驳

nɤ-kɤ-sɤtɕɯqaʁ ʁɟa ʑo ɲɯ-ɕti
你所说的话全部都是跟人家计较的
Syn: sɤrtɕhɣaʁ
sɤtɕɯtɕit transitive verb
directional: nɯ- construction: infinitive perdre. 漏掉(一点).

ɲɤ-sɤtɕɯtɕit-a
我漏掉了

kɤ-nɯkɯɕnom ma-nɯ-tɯ-sɤtɕɯtɕit
你捡青稞穗的时候不要漏掉一些

laχtɕha koŋla tɤ-rɤwum ma tɯ-sɤtɕɯtɕit
你要把东西带全,不要带漏
sɤtɕɯtɕit - See: atɕɯtɕit
sɤtɕɯtʂi transitive verb
directional: _ continuer, aller directement sans s'arrêter, en profiter pour faire quelque chose d'autre. 继续;直接过去(可以停的地方没有停),顺便做另外一件事.

tha-sɤtɕɯtʂi, la-sɤtɕɯtʂi
他顺便带了

tɯpri kɤ-ti tɤ-sɤtɕɯtʂi-t-a
我顺便转告了口信

ma-tɤ-tɯ-znɯne kɯ pɯ-sɤtɕɯtʂi
你不要停下來,一定要做下去

tɤ-nɯsɤtɕɯtʂi-nɯ jɤɣ ma aʑɯɣ mɤ-ʁdɯɣ
你们继续(吃),不用管我

kɤ-nɤma tɤ-sɤtɕɯtʂi jɤɣ
你继续工作吧
sɤtɕɯxtaʁ transitive verb
directional: tɤ- dire clairement. 说清楚.

tɯ-rju ta-sɤtɕɯxtaʁ
sɤtɕɯxtʂot transitive verb
directional: nɯ- rendre prospère, attiser (feu). 使兴旺;拨旺.

smi nɯ-sɤtɕɯxtʂo-t-a
我把火拨旺了一些
sɤtɕɯxtʂot - See: atɕɯxtʂot
sɤtɤβ noun
aire à battre. 打场.
sɤthɤβthɤβ transitive verb
cligner des yeux. 眨眼(快).

ɯ-mɲaʁ ta-sɤthɤβthɤβ
他眨了眼
sɤthɤri transitive verb
directional: nɯ- connecter, rattacher. 连接.

tɯmbri kɤ-sɤthɤri
把(几根)绳子连接起来

nɤki tɤ-ri nɯ nɯ-sɤthɤri-t-a
我把那几根线连接在一起

tɤ-pɤtso kɯ ji-xtsa ɲɯ-sɤthɤri
小孩子把我们的鞋子系在一起
See: athɤri Syn: sɤtɕɯmthɯt Syn: sɤlɤɣɯ
sɤthɣɤthɣɤt transitive verb
gigoter. 不停地乱动.

ɯ-mi ɲɯ-sɤthɣɤthɣɤt
他在抖脚

ma-tɯ-sɤthɣɤthɣɤt
你不要不停地乱动
Syn: ɣɤndzɯrndzɯr
sɤthɣɤthɣɤt - See: ɣɤthɣɤthɣɤt
sɤthoʁmphrɤt transitive verb
directional: tɤ- installer, mettre ensemble les pièces d'une machine, d'un habit de manière adéquate. 把零件组装;令零件相吻合.

tʂɤm ta-sɤthoʁmphrɤt
他把板壁组装了

mkhɯrlu ta-sɤthoʁmphrɤt
他把机器组装了
See: athoʁmphrɤt
sɤtsa transitive verb

planter, enfoncer. 插.
poignarder. 捅(一刀).
sɤtsa transitive verb
directional: pɯ- insérer, planter. 插;戳;刺痛.

tɤtshoʁ pɯ-sɤtsa-t-a (=pɯ-no-t-a)
我钉了钉子

ɕɤmtshoʁ kɤ-sɤtsa-t-a (=kɤ-lat-a, kɤ-no-t-a)
我钉了铁钉

kɯm pɯ-sɤtsa-ta
我锁了门

tɤtshoʁ ko-sɤtsa
他钉了钉子
See: atsa
sɤtso - See: tso
sɤtso stative verb
être compréhensible. 听起来清楚.

tɕhi tu-ti ŋu mɤ-sɤtso wo?
听不懂他在讲什么吗?

ɲɯ-sɤtso
很清楚
sɤtsu stative verb
que l'on a le temps de faire. 来得及做的.

fso tɕe ɕɯ-kɤ-nɤmɲo ɲɯ-sɤtso
明天有时间去看(节目)
See: tsu
sɤtʂoʁloʁ transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- mélanger. 混在一起.

tɕi-ŋga pɯ-sɤtʂoʁloʁ-a
我们俩的衣服装在一起
sɤtʂoʁloʁ - See: atʂoʁloʁ
sɤtʂu transitive verb
directional: tɤ- illuminer avec une lampe. 用灯照亮.

ɣɟɯ kɯngɯ-rtsɤɣ tu ri kɤ-sɤtʂu khɯ, tɯrme kɯngɯ-tɣa ma me ri, kɤ-sɤtʂu mɤ-khɯ
碉楼虽然有九层高可以用灯照亮,人虽然只有九拃高,但是不能用灯照亮(人心难测)
See: tɤtʂu
sɤtɯta transitive verb
directional: nɯ- séparer (des gens qui se battent). 劝开. See:
sɤtɯta - See: atɯta
sɤwi Variant: sɤwij transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- fermer (yeux). 闭上眼睛.

ɯ-mɲaʁ ka-sɤwi
他闭上眼睛了

a-mɲaʁ kɤ-sɤwi-t-a ri a-ʑɯβ kɤ-sɯɣe mɯ́j-khɯ
我虽然闭上眼睛,还是睡不着
See: awij
sɤwij transitive verb
directional: kɤ- fermer (yeux). 闭上(眼睛).

ɯ-mɲaʁ ra ko-sɤwij
他闭上眼睛了
sɤwij - See: awij
sɤwija transitive verb
directional: kɤ- enrouler autour du fuseau. 缠在纺锤上.

tɤ-ri ka-sɤwija
他把线缠在纺锤上了
sɤwum transitive verb
directional: tɤ- directional: pɯ- ranger ensemble, fermer la bouche. 收起來;闭嘴.

nɤmtɕhi pɯ-sɤwum
闭嘴!
sɤwɯwum -
directional: tɤ- ranger ensemble. 收拾在一起.

fsapaʁ ra tɤ-sɤwɯwum-a
我把牲畜聚集在一起了

tɤ-pɤtso ɯ-kɯmtɕhɯ ra pjɤ-ʁndɤr tɕe, pɯ-sɤwɯwum-a
因为孩子的玩具散了,我把这些收集在一起
sɤwɯwum - See: sɤwum
sɤxoŋxoŋ transitive verb
engourdir la bouche (xanthoxyle). 发麻.

tɕɣom a-kɯr ɯ-ŋgɯ na-sɤxoŋxoŋ ʑo
花椒吃在嘴里麻得很
See: ɣɤzɯβzɯβ
sɤxoŋxoŋ - See: xoŋnɤxoŋ
sɤxphɤn noun
avantage. 好处.

tɕhi pjɯ́-wɣ-nɤβzjɯβzjoz ʑo ɯ-sɤxphɤn tu ɕti wo
学什么都有用
sɤxtɕhɯxtɕhɯβ transitive verb
directional: tɤ- émettre un bruit de froissement (sac en plastique). 发出沙沙声(塑料袋).

a-rna ɯ-ŋgɯ βɣɤza ko-ɕe tɕe, ɲɯ-sɤxtɕhɯxtɕhɯβ ʑo
苍蝇钻到我耳朵里,发出沙沙声
sɤxtɕɯɣ noun
lanière pour porter les enfants sur le dos. 背小孩子的背带.
sɤxtɕɯxtɕi adverb
depuis tout petit. 从小.

sɤxtɕɯxtɕi kɯrɯ skɤt spe
他从小都会讲藏语
sɤxɯβxɯβ transitive verb

qale ɲɯ-sɤxɯβxɯβ
风在吹到脸上(很冷的感觉)
sɤxɯβxɯβ - See: xɯβxɯβ
sɤxɯxɯɣ transitive verb
directional: nɯ- agiter. 挥动.

laʁjɯɣ nɯ a-ku ɯ-taʁ kɤ-sɤxɯxɯɣ-a
我把棍子在我头上挥动了

directional: pɯ- souffler bruyamment. 风吹,发出很紧的声音.

qale ɲɯ-sɤxɯxɯɣ
风在吹,发出声音
See: ɣɤxɯxɯɣ
sɤχa transitive verb
directional: nɯ- faire perdre un morceau. 使缺口.

ɲɤ-sɤχa
他(把这个东西)弄缺了个口子
sɤχa - See: aχa
sɤχsɯχsjɯβ transitive verb
directional: tɤ- renifler. 用鼻吸气,发出嘶嘶声.

ɯ-ɕna to-sɤχsɯχsjɯβ (=χsjɯβnɤχsjɯβ to-stu)
他用鼻吸了气
See: χsjɯβnɤχsjɯβ
sɤz postposition
par rapport à. 比. Syn: staʁ Syn: sɤznɤ
sɤzda stative verb
aimable. 很好相处. Syn: saχti See: nɤzda See: ɣɤzda
sɤzdaʁ transitive verb
directional: tɤ- mettre deux couches. 做成双层的.

a-ŋga tɤ-sɤzdaʁ-a tɕe mɤ-nɤndʐo-a
我穿了两层衣服,不觉得冷
sɤzdaʁ - See: azdaʁ
sɤzdɯm noun
nuage de pluie. 乌云(下雨之前的). See: zdɯm
sɤzdɯxpa Variant: sɤdɯxpa stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- pitoyable, pauvre. 可怜.

pɯ-sɤzdɯxpa
他很可怜
See: nɯzdɯxpa
sɤzɣɤkhe intransitive verb
considérer les gens comme des imbéciles. 把别人当做傻瓜,诬蔑别人. See: tɤkhe See: nɯɲɤmkhe
sɤzɣɤkhe - See:
sɤzɣɤmɯ - See: ɣɤmɯ
sɤzɣɤrlɤr transitive verb
directional: tɤ- qui fait tourner la tête. 摇晃,令……头晕.
sɤzɣɤxpra - See: ɣɤxpra
sɤzɣɯt transitive verb
directional: _ ramener. 带到(目的地).

ta-sɤzɣɯt-nɯ
他们带到了

nɤ-mu ɣɯ ɯ-tɕɣom ɯ-nɯ́-tɯ-sɤzɣɯt
你把花椒带给你母亲了吗?
sɤzjaŋlaŋ - See: ɣɤzjaŋlaŋ
sɤzjaŋlaŋ transitive verb
balancer. 摇动.

laʁjɯɣ ɲɯ-sɤzjaŋlaŋ
他乱动棍子
sɤzjaŋzjaŋ transitive verb

mbro ɲɯ-sɤzjaŋzjaŋ ʑo ɲɯ-ɤz-nɯmbrɤpɯ
他骑着马显得很高
sɤzjaŋzjaŋ - See: ɣɤzjaŋlaŋ
sɤzjɤɣlɤɣ transitive verb
directional: tɤ-

si nɯ-ndʐaβ tɕe tɤ́-wɣ-sɤzjɤɣlɤɣ-a
树倒过来了,差一点把我弄倒了
sɤzjɤɣlɤɣ - See: zjɤɣzjɤɣ
sɤzmbrɯ transitive verb
directional: tɤ- énerver. 惹人生气.

tɤ-sɤzmbrɯ-t-a
我惹他生气了

tɤ-ta-sɤzmbrɯ
我惹你生气了

tɤ́-wɣ-sɤzmbrɯ-a
他惹我生气了

ma-tɤ-tɯ-sɤzmbri
你不要惹他生气

nɤʑo qhlɯ to-tɯ-sɤzmbrɯ-t
你惹了水神
See: sɤmbrɯ
sɤznɤ adverb
par rapport à. 比.

nɯ ɕɯŋgɯ sɤznɤ tɕi-χpi nɯra ɲɯ-tɯ-tso ɣe?
你懂我们的故事懂得比以前多,对吧?

nɯ sɤznɤ
相反的、反而
See: sɤz
sɤznɤjo Variant: sɤnɤjo intransitive verb
directional: kɤ- attendre des gens. 等别人.

ma-kɤ-tɯ-sɤznɤjo
你不要等别人了
sɤznɯkhrɯm intransitive verb
infliger des punitions. 惩罚人.

kɯ-znɯkhrɯm
刽子手
sɤzoŋzoŋ transitive verb
directional: tɤ- engourdir. 令……麻木.
sɤzoŋzoŋ - See: ɣɤzoŋzoŋ
sɤzraʁ stative verb
honteux. 可耻.

kɤ-mɯrkɯ ndɤre ɲɯ-sɤzraʁ
偷东西是可耻的行为
sɤzraʁ - See: nɤzraʁ
sɤzɯβzɯβ -

tɕɣom tɤ-ndza-t-a tɕe, a-mtɕhi sɤzɯβzɯβ
我吃了花椒,嘴里发麻
sɤʑa transitive verb
directional: _ commencer. 开始.

tɕhomba ta-sɤʑa
他开始感冒

kɤ-rɤma ta-sɤʑa
他开始工作了

kɤ-nɤma mɯ-tɤ-tɯ-sɤʑa-t
你没有开始工作

ʑa tɤ-tɯ-sɤʑa-t
你早就开始了

kɤ-fɕɤt pɯ-sɤʑe
请开始讲

rɤɣo thɯ-sɤʑe
请开始唱歌

kutɕu tɕe ʁdɯrɟɤt sɤtɕha lu-sɤʑe ʑo ŋu
从这里开始就是龙尔甲乡
See: ʑa1 See: nɤmphruʑa
sɤʑaŋ noun
Etym: sa.ʑiŋ. champs. 田地.
sɤʑdraŋlaŋ transitive verb
secouer légèrement (objet long et flexible). 抖动(又长又软的东西). Syn: sɤɕtʂɯlɯɣ Syn: sɤɕtʂaŋlaŋ
sɤʑdraŋlaŋ - See: ʑdraŋʑdraŋ
sɤʑɣɤlɤt - See: sɤʑɣɤʑɣɤt
sɤʑɣɤlɤt transitive verb
brandir et agiter dans tous les sens. 乱挥乱舞.
sɤʑɣɤʑɣɤt Variant: znɯʑɣɤʑɣɤt transitive verb
brandir. 举起,挥舞.

mbrɯtɕɯ ɲɯ-sɤʑɣɤʑɣɤt ʑo tha-tsɯm
他挥着刀跑下去了
sɤʑɯloʁ stative verb
directional: nɯ- dégouter. 使人感到恶心.

jiɕqha nɯ mɯ́j-saχɕɯn, ɲɯ-sɤʑɯloʁ
不卫生,令人感到恶心
sɤʑɯrja transitive verb
directional: nɯ- directional: _ aligner. 排列整齐.

kha ɲɤ-sɤʑɯrja-nɯ ʑo
他们把房子排列整齐了
sɤʑɯrja - See: aʑɯrja
sɤʑɯχtso transitive verb
directional: tɤ- rendre propre. 弄干净.

tɤ-sɤʑɯχtso-t-a
我弄干净了
sɤʑɯχtso - See: aʑɯχtso
sɣa noun
rouille. 锈. See: nɯsɣa
si noun
arbre. 树.
si intransitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- mourir. 死(人).
sijmɤɣ noun
russule. 【辣辣菌】.

sijmɤɣ nɯ sɤjku ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-tshɯɣa cho ɯ-mdoʁ nɯ jmɤɣni fse ri tú-wɣ-ndza tɕe mɤrtsaβ.
辣辣菌生长在白桦树林里,形状和颜色和杉木菌一样,但吃起来很辣。
sindzɯ noun
testament. 遗嘱.

sindzɯ ci ra chɤ-rɤt.
他写了遗嘱
See: ndzɯ See: si1
sjaŋnɤsjaŋ ideophone.3
dodelinant de la tête. 形容昂着头,头晃来晃去的样子.
sjoŋsjoŋ ideophone.2
gris. 形容灰中带白的颜色.
sjɯŋsjɯŋ ideophone.2
blanc et haut. 形容又高又白的样子.

mtɕhortɯn ci sjɯŋsjɯŋ ʑo ɣɤʑu
有一座白塔
sjɯrnɤsjɯr ideophone.3
qui émet de la fumée par intervalles réguliers. 形容一次又一次地冒烟.

thamaka sjɯrnɤsjɯr ɲɯ-ɤsɯ-sko
他抽着烟,一次又一次地吐出烟来
sjɯrɯri ideophone.7
qui s'élève lentement (fumée). 形容(烟)慢慢升起来的样子.

ɯ-thamaka ɯ-khɯ sjɯrɯri ʑo tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu
他抽的烟慢慢升起
skɤɣ transitive verb
directional: kɤ- engraisser. 催肥.

paʁ kɤ-skaɣ-a
我把猪催肥了
skɤlɤn noun
Etym: skad.len. réponse. 回句;回音.
skɤlpa noun
Etym: bskal.pa. monde. 世界.
skɤm noun
Etym: skom.po. bœuf à viande. 菜牛.

skɤmndʐi kɤ-qaʁ
剥牛皮
skɤm intransitive verb
directional: pɯ- Etym: skam. s'assécher (lac, étang). 干涸(湖、池塘).

ɕɯβloʁ pjɤ-skɤm
池塘干涸了
skɤmtɕhaŋ noun
tchang en jarre. 青稞酒的一种做法. Syn: chɤmda Syn: chɤci
skɤnɲɟɯr noun
Etym: skad.ⁿgʲur. mélodie. 曲调.

nɯ rɤɣo nɯ ɣɯ ɯ-skɤnɲɟɯr ɲɯ-mpɕɤr
那首歌的曲子很好听
skɤr transitive verb
directional: tɤ- Etym: skar. peser. 称.

tɤ-skar-a
我称了

ta-skɤr
他称了

laχtɕha tú-wɣ-skɤr
称东西

mbrɤz ta-skɤr
他称了米

tɤ-mthɯm ta-skɤr
他称了肉

tɯjpu tɤ-skar-a
我称了粮食
skɤrlɤm noun
Etym: bskor.lam. chemin des moulins à prière. 转经的路.
skɤrma noun
règle. 尺.
Etym: skar.ma. jour. 日子.

skɤrma kɯ-sna
好日子
skɤrtɕɯn noun
Etym: skar.tɕʰen. vénus, étoile du soir. 金星.
skɤrwa noun
Etym: skor.ba. faire tourner les moulins à prière. 转经.

skɤrwa ko-ɕe
他去转经了

skɤrwa tɯ-tɤxɯr kɤ-ari-a
我转经转了一周
See: rɯskɤrwa
skɤt transitive verb
directional: nɯ-
rendre un objet. 退(东西).

laχtɕha na-skɤt
他把东西退了

jla na-skɤt
他把犏牛退了

refuser. 拒绝.
sko transitive verb
directional: pɯ- fumer. 抽烟.

thamakha pa-sko
他抽了烟

ma-pɯ-tɯ-sko-nɯ
你们不要抽烟

thamakha ma-pɯ-tɯ-skɤm ɯ́-jɤɣ?
麻烦你不要抽烟

thamakha kɤ-sko mɯ́j-pe ma ɲɯ́-ɣw-sɤɕqhe-a
抽烟是不好的,会令我咳嗽
skraskra ideophone.2
gris et dépourvu de végétation. 形容(地方)灰扑扑、光秃秃.

sɤtɕha skraskra ʑo ɲɯ-pa, mɯ́j-sɤscit
那个地方是灰扑扑、光秃秃的,不舒服

mal poli. 形容调皮的样子.

tɯrme ɯ-stu mɤ-kɯ-fse ci skraskra ɲɯ-ŋu
那个人特别调皮
skrɯt noun
fil très fin. 丝. See: ɕomskrɯt
skɯ transitive verb
directional: pɯ- enterrer. 埋.

pjɤ-skɯ
把他埋了

fsapaʁ ɯ-ŋgo kɯ-tu pɯ-kɯ-si nɯ pjɯ́-wɣ-skɯ ŋu
病死了的牲畜要埋(不能吃它的肉)
skɯ noun
Etym: sku. statue de bouddha. 佛像.
skɯβli noun
cérémonie bouddhique. 佛教仪式.
skɯrloʁ noun
type de pas d'aiguille. 缝针的方法.
skɯrma noun
Etym: skur.ma. cadeau. 礼物(请别人带的).

kɯki a-mu kɯ nɤ-skɯrma jɤ́-wɣ-sɯɣɯt-a ŋu
这是我母亲要我带给你的礼物
Syn: tɤ-pɤro Syn: tɤ-rkuz
skɯχɕaʁ noun
Etym: sku.gɕegs. feu (sprulsku). 圆寂了的活佛.
sla noun
lune. 月亮.

sla qajɣi ɯ-rkɯ kɯ-fse ci ma ɲo-me
月亮只有馍馍那么大
See: slɤzɯn See: tɯ-sla See: slɤŋe
slama noun
Etym: slob.ma. étudiant. 学生.

nɤ-slama ɯ́-dɤn
你的学生很多吗?

slama tu-dɤn tɕe kɤ-sɤsɯxɕɤt mɤ-mbat ma
学生很多的话,不容易教
slaŋnɤslaŋ ideophone.3

rŋgɯ slaŋnɤslaŋ pɯ-ndʐaβ
圆形的大石包滚下去了
See: rlaŋrlaŋ See: ɕlaŋɕlaŋ See: claŋclaŋ
slaŋslaŋ ideophone.2
blanc et rond. 形容又白又圆(美观)的样子.

sla slaŋslaŋ to-nɯɬoʁ
月亮出来了,皎洁圆润

ʑara nɯtɕu ʁʑɯnɯ ɲɤ-βzu tɕe slaŋslaŋ ʑo ɲɯ-pa, wuma ʑo ɲɯ-ɣɤχsrɯ
他们的儿子现在长成了小伙子了,又白又胖,非常英俊
slaʁ ideophone.1
d'un coup. 一下子.

slaʁ ta-ndza
他一下子就吃了

slaʁ thɯ-ɕqhlɤt
他一下子就消失了
slaʁnɤslaʁ ideophone.3
en plusieurs coups. 几下.

ta-ma slaʁnɤslaʁ ɲɯ-ɤz-nɤma
他几下子就做完了工作
slɤβkhaŋ noun
Etym: slob.kʰaŋ. école. 学校.
slɤŋe noun
clair de lune. 月光. See: tɤŋe
slɤrɯri adverb
tous les mois. 每个月.
slɤzɯn noun
éclipse de lune. 月蚀.
sloŋnɤsloŋ ideophone.3
vagues déferlantes. 形容波浪汹涌的样子.

tɯ-ci chɤ-wxti tɕe sloŋnɤsloŋ ɲɯ-ʑɣɤstu
河水暴涨,波浪汹涌
sloʁ transitive verb
: nɯ- directional: fouir (cochon). 用鼻子拱(猪).

phaʁrgot kɯ sɤtɕha ɲɤ-sloʁ
野猪拱了土

directional: tɤ- déterrer. 挖出来;掏出来.

laχtɕha tɤ-sloʁ-a
我把东西挖出来了
sloχpɯn noun
Etym: slob.dpon. professeur. 老师.
slɯŋslɯŋ ideophone.2
lumineux et rond. 形容又亮又圆的样子.
slɯŋɯŋi -

tɤŋe slɯŋɯŋi ʑo to-nɯɬoʁ
太阳慢慢地放着光辉升起来了
smar noun
fleuve. 河流.
smɤɣ noun
laine. 羊毛.
smɤɣri noun
fil de laine. 羊毛线. See: smɤɣ See: tɤ-ri
smɤn noun
Etym: sman. médicament. 药.

smɤn kɤ-ndza a-mɤ-nɯ-tɯ-jmɯt je!
你不要忘记吃药

smɤn tɕhi pɯ-nɯ-ŋɯ-ŋu ʑo nɤ ɯ-tshɤt kɤ-ndza ra
无论什么药,都不能吃太多
smɤnba noun
Etym: sman.pa. médecin. 医生.
smɤnkhaŋ noun
hôpital. 医院.

smɤnkhaŋ jɤ-tɯ-ari ?
你去了医院吗?
smɤnrɯɣ noun
Etym: sman.rigs. médicament. 药材.
smɤʁjoʁ noun
habit de moine. 和尚服装的一种,穿在腰上. See: tɯ-smɤt
smɤt transitive verb
directional: pɯ- rabaisser qqn. 贬低.

ɯʑo kɯ aʑo pɯ́-wɣ-smat-a
他贬低了我
See: nɯsmɤphɤβ
smi stative verb
directional: kɤ- cuit (bouilli ou à la vapeur). (煮、蒸)熟的.

mbrɤz ko-smi
饭熟了

tɤ-mthɯm ko-smi
肉熟了
See: ɣɤsmi1
smi noun
feu. 火.

tɕetha mɤʑɯ tɯtshot kɯmŋu-skɤrma tɕe kɤ-lɤt ma, aj smi ci tu-βze-a ntshi ma ɲɯ-mɯɕtaʁ wo
你过五分钟再打电话,我先烧一点火,因为很冷
smɯ noun
vache. 小奶牛.
smɯɣdɯm noun
bois de chauffage. 柴.
smɯɣot noun
lumière du feu. 火的热光.

smɯɣot ɲɯ-mpja
火光发热
See: smi2
smɯɣsmɯɣ ideophone.2
vert vif. 形容绿油油的色泽.

tɯji nɯ smɯɣsmɯɣ ɲɯ-pa
田是绿油油的
smɯlɤm noun
Etym: smon.lam. prière, espoir. 愿望.

a-pɯ-cha smɯlɤm
希望能够成功!
smɯlju noun
Smeliou (village de Gdongbrgyad). 石木留村.
smɯmba noun
flamme. 火焰. See: smi2
smɯn stative verb
directional: pɯ- Etym: smin. porter des fruits. 成熟.

ɯ-mbrɤzɯ smɯn
会有好结果
smɯntʂɯɣ noun
Etym: smin.drug. pléiades. 昴宿.
smɯŋgɯ noun
milieu du feu. 火中间.

smɯŋgɯ kɤ-ɕe mɤ-βdi ma sɤɕke
不要走到火中间,会烫到
See: smi2 See: ɯ-ŋgɯ
smɯr noun
morceau de glace flottant sur le fleuve. 河流上的冰块.
smɯrqom noun
espèce de plante. 植物的一种. See: ɬɤndʐitɤtsoʁ
smɯʁjoʁ noun
crochet de cheminée. 火钩. Syn: ɕɤmiŋoʁ See: smi2
smɯʁrɤt noun
cendre. 火炭.
smɯsmi noun
bûche utilisée pour rallumer le feu. 火种.
smɯtɕɣom noun
étincelle. 火星.
sna stative verb
directional: tɤ-
utilisable. 质量好.

laχtɕha ɲɯ-sna
那个东西的质量很好

ɕoŋtɕa ɲɯ-sna
木料很好

tɯ-rɟɯ ɲɯ-sna
财物的质量好

tʂha ɲɯ-sna
茶很浓

nɤʑo sna mataŋe
你真没有用

sna ɣɤtɤʑu nɤ, ɲɯ-tɯ-rkaŋ!
你真能干!

généreux. 大方;热情;善良.
sna,ɣɤme -
abîmer. 弄烂.

tɯ-ŋga tɤ-ŋga-t-a tɕe, thɯ-ɴɢraʁ tɕe sna nɯ-ɣɤme-t-a
我穿衣服的时候就破了,把它弄烂了
snalŋaɕthɤβ noun
lanière colorée (pantalon, chaussures). 彩色的带子(系衣服、鞋子).
snama noun
animal domestique capable de porter des charges. 专门用来驮东西的牲畜.
snaŋwa noun
Etym: snaŋ.ba. état d'esprit. 性情.

snaŋwa ɲɯ-mthu
自信心强
snaʁtsa noun
Etym: snag.tsʰa. encre. 墨.
snoŋwa noun
Etym: snaŋ.ba. confiance en soi. 自信.

ɯ-snoŋwa ɲɯ-mthu
他很有自信,觉得自高自大
snɯm noun
Etym: snum. huile contenu dans les poils; viande, huile. 羊毛和牛毛中含着的油脂;肉;油的统称.
snɯɲaʁ noun
fait de causer du tort. 害人(的阴谋).

snɯɲaʁ ma-tɤ-tɯ-βze
你不要害人
See: tɯ-sni See: ɲaʁ See: nɯsnɯɲaʁ
sɲaŋne noun
Etym: smʲuŋ.gnas. upavâsa, fête du jeûne. 哑巴经(禁食斋).

sɲaŋne kɤ-ndo-t-a
我念了哑巴经
See: rɯsɲaŋne
sɲaʁsɲaʁ ideophone.2
très pointu. 形容很尖.

ɲɯ-ɤmtɕoʁ ʑo sɲaʁsɲaʁ
非常尖

mbrɯtɕɯ ɯ-ku amtɕoʁ ʑo sɲaʁsɲaʁ
刀子很尖
sɲɤβnɤlɤβ ideophone.4
titubant. 形容走路摇晃不稳.

lo-βzi tɕe sɲɤβnɤlɤβ ʑo ɲɯ-ʑɣɤstu
他喝醉了,走路东摇西摆的
sɲɤɣsɲɤɣ ideophone.2
grand et gros (corps). 形容身体大而胖的样子.

tɤ-pɤtso cho-wxti sɲɤɣsɲɤɣ ʑo
小孩子长大了,变得又大又胖

bête. 形容笨重或者不聪明的样子.

sɲɤɣsɲɤɣ ʑo ma-tɤ-tɯ-ʑɣɤstu
你要做出傻乎乎的样子
sɲɤt noun
Etym: rmed. harnais. 后輶.
sɲikuku adverb
tous les jours. 每天.
sɲoʁ stative verb
épaisse (huile). 稠(油).

pɤlɤtɕɯ wuma ʑo ɲɯ-sɲoʁ tɕe kɯ-dɤn kɤ-ndza mɯ́j-sɤcha
酥油馍馍有多油,吃不下很多
sɲu intransitive verb
directional: nɯ- Etym: smʲo. être fou. 疯.

jiɕqha nɯ ɲɤ-sɲu
那个人疯了

kɯ-sɲu ci ɲɯ-ŋu
他是疯子
See: chɯsɲu
sɲɯɣ ideophone.1
douleur lancinante. 形容痛得钻心.

ɯ-tɯ-mŋɤm kɯ sɲɯɣ ʑo ɲɯ-ti
他一下子就痛得钻心
sɲɯɣjɯ noun
Etym: smʲu.gu. pinceau. 笔.
sɲɯɣnɤsɲɯɣ ideophone.3

sɲɯɣnɤsɲɯɣ ʑo ɲɯ-ti ɲɯ-mŋɤm
他痛得一阵又一阵
See: ɕɲɯɣ
sɲɯŋgɯpala adverb
en plein jour. 大白天.
sɲɯŋɯŋi ideophone.7
s'élevant (fumée). 形容青烟慢慢升起的样子.

tɤ-khɯ sɲɯŋɯŋi ʑo to-ɬoʁ
青烟袅袅升起
sŋa intransitive verb
directional: tɤ- revivre, revenir à soi. 复活;苏醒.

to-sŋa
他苏醒了
sŋarɤβ noun
Etym: sŋa.rabs. autrefois. 古时候.
sŋaʁ transitive verb
directional: tɤ- Etym: sŋags. maudire, ensorceller. 施法术;诅咒.

to-sŋaʁ (=tɯ-sŋaʁ to-ɕe)
他咒了他

tɤ́-wɣ-sŋaʁ-a
他咒了我
sŋaʁ noun
Etym: sŋags. sorcellerie. 法术.

ɯʑo sŋaʁ pjɤ-k-ɤʁe-ci
他被施了法术

sŋaʁ nɯra maka mɯ-pjɤ-mɟa
法术对她根本无效
sŋaʁspa noun
Etym: sŋags.pa. sorcier. 法师;巫师.
sŋɤrɯ noun
Etym: sŋa.ru. avant de la selle. 前鞍桥.
sŋi noun
journée. 白天.
sŋiɕɤr noun
jour et nuit. 白天黑夜.
sŋo noun
rhododendron (dessous des feuilles orange). 羊角花(叶子背面黄色).
sŋom stative verb
directional: nɯ- Etym: rŋam. envier. 贪;羡慕.

tɯrɟaʁ ɯ-kɯ-nɤmɲo ju-ɕe-nɯ ɲɯ-ŋu tɕe, aʑo ɲɯ-sŋom-a.
他们要去看舞蹈,我很羡慕(我去不成)
See: nɯsŋom See: rɟɯrŋom See: nɯrɟɯrŋom
sŋorma noun
Etym: sŋo. plantes qui poussent au printemps. 春天发芽了的各种植物.
sŋoʁmɤr noun
Etym: mar. beurre sur lequel un moine a soufflé. 和尚念经后,在上面吹过的酥油.
sŋu transitive verb
directional: tɤ- ordonner. 嘱咐.

sprɯskɯ ra kɯ a-ɕki ``nɯ a-tɤ-tɯ-fse ra" ta-sŋu-nɯ
活佛们嘱咐我要这样做
sŋur intransitive verb
directional: tɤ- Etym: sŋur. ronfler. 打鼾.

nɤ-tɯ-sŋur nɯ
你鼾声打得很大声

jɯfɕɯɕɤr nɤʑo pɯ-tɯ-sŋur
你昨天晚上打了鼾

to-tɯ-sŋur
你原来不打鼾,现在就打鼾了

aʑo kɤ-nɯʑɯβ-a tɕe, wuma ɲɯ-sŋur-a
我睡的时候打鼾
sŋɯqiɯ noun
une demi journée. 半天.
sŋɯχcɤl noun
midi. 中午.
sŋɯχcɤlpala noun
en plein jour. 大白天.
so stative verb
directional: tɤ- vide. 空.

ɲɯ-so
是空的

tɯji kɯ-so tu
有空着的地(没有种庄稼的)

kha kɯ-so ɕti
房间是空的
See: ɯ-xso See: nɯxso
somo khɯtsa noun
bol en bois. 木碗.
soʁdɤr noun
rabot. 锉刀.
soʁma noun
Etym: sog.ma. paille de blé. 麦秸.
soskɯsku Variant: soskuku adverb
tous les matins. 每天早上.
soχpu noun
Etym: sog.po. mongol. 蒙古人.
soz adverb
le matin. 早上.
sozdɯmtɕi Variant: sostɯmtɕi noun
au point du jour. 清早.
spa transitive verb
directional: kɤ- pouvoir. 会.

ɕoŋβzu ko-spa
他会木工了

kɤ-rɤrɤt ko-spa
他会写字了

ɯ-kɤ-spa ɲɯ-dɤn
他会做的事情很多

tɤ-rʑaʁ pɯ-zri ri, pɤjkhu mɯ́j-spe-a
过了很久,我还是不会

ɯʑo kɯ spe tɕeri, ɯʑo ɯ-ʁa khro maŋe wo
她会做,但是她没有空

"a-wa" tu-ti ɯ́-spe, "a-mu tu-ti" ra ɯ́-spe?
(你儿子现在)会不会说“爸爸、妈妈”?

mɯ-tɤ-spa-t-a ri me, pɯ-rɯɣnan-a ri me
我没有做对不起(你)的事情,也没有跟你作对

nɤʑɯɣ mɯ-ta-spa ri me, nɤʑɯɣ pɯ-rɯɣnɤn ri me
他没有做对不起你的事情,也没有跟你作对

kɤ-rɯkhɤcɤl a-kɤ-spe-a ɲɯ-ra
我要学会(用藏语)讲话

nɤʑo tɤ-rʑaʁ thɤstɯɣ jamar kɤ-βzjoz kɤ-tɯ-spa-t?
你学了多久才学会了?

ɯʑo kɤ-rɯcɤβŋgɤβ mɤ-spe
他不会骄傲自大(没有那个性格)
spa transitive verb
spa,rka -
directional: tɤ- être innocent. 无辜.

mɤ-spe mɤ-rke kɯ-me
无辜的人

mkhɤrmaŋ mɤ-spa-nɯ mɤ-rka-nɯ kɯ-me
无辜的老百姓
spɤr transitive verb
directional: _ changer de lieu de résidence. 搬迁.

rɯ na-spɤr-nɯ
他们搬帐篷了
spɤrmbɯt adverb
partir tout d'un coup. 突然就走.

spɤrmbɯt jo-ɕe
他突然就走了
See: spɤr
spɤt intransitive verb
directional: _ se déchirer, s'ouvrir jusqu'au bord (après qu'on ait tiré dessus). (一拉就)扯断、拉破.

tɯ-ŋga mɯ́j-ngɯt tɕe, jú-wɣ-rɤɕi tɕe ju-spɤt ɲɯ-ɕti
衣服不结实,一扯就会拉破

ɯ-mtsɯ pjɤ-spɤt
扣子的眼子拉破了
spɣɤnthar Variant: spɣɤnthɣar noun
chiquenaude. 弹手指.

spɣɤnthɣar tɤ-lat-a
我弹了手指
spɣi noun
grenier. 用木头建造的仓库.
spɣɯthoʁ noun
sol du grenier. 仓库的地面.
sphjar transitive verb
directional: tɤ- étendre pour sécher. 展开(晾干).

a-ŋga ɲɯ-ɤci tɕe tɤ-sphjar-a
我衣服是湿的,所以我把它展开了(晾干)

tɯ-ndʐi pɯ-tɯ-qar tɕe tɤ-sphjar
你剥了皮就把它展开
Syn: sqhiar
sphjaʁ transitive verb
directional: kɤ- mouiller, s’infiltrer complètement. 浸透;烫透;冷透.

tɯ-mɯ kɤ-lɤt tɕe, kɤ́-wɣ-sphjaʁ-a
下雨了,我就被雨水淋湿了

tɯ-ci kɯ kɤ́-wɣ-sphjaʁ-a
我被淋湿了
sphɯt transitive verb
pouvoir couper. 切得动;咬得动.

a-ɕɣa kɯ kɤ-ndza ra mɯ́j-sphɯt / a-ɕɣa tɤ-lat-a ri mɯ́j-sphɯt
我的牙齿吃不动那些食物

mbrɯtɕɯ ki mɯ́j-mtɕoʁ tɕe mɯ́j-sphɯt
这把刀不锋利,切不动
sphɯt - See: phɯt
spjaŋkɯ noun
Etym: spʲaŋ.ki. loup. 狼.
spjɤt transitive verb
directional: tɤ- Etym: spʲod. montrer, faire une démonstration (de ses capacités). 展现出来,显示(自己的本领).

tɤ-spjat-a
我显示了

ɯ-kɤ-ro kɯ-tu ra ta-nɯ-spjɤt
他把他拥有的东西展现出来了

nɤ-kɤ-cha tɤ-nɯ-spjɤt
你显示一下你的能力
spjɤtɕha noun
Etym: spʲod.tɕʰa?. action. 行为.

ki nɤʑo nɤ-spjɤtɕha ŋu
这是你搞的鬼

nɤ-spjɤtɕha ɯ-tɯ-ŋɤn
你的行为很恶毒!
See: nɯspjɤtɕha
spoŋ intransitive verb
directional: _ se réfugier dans un autre pays. 逃亡他乡.
spoŋspoz noun
une plante. 一种植物.

spoŋspoz nɯ sɤtɕha kɯ-mbɤr tsa pɕoʁ tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, ɯ-zrɤm ɲɯ-dɤn, ɲɯ-zri, ɯ-ku ɯ-jwaʁ nɯ ɲɯ-pɣi tɕe ɯ-rme kɯ-fse ɣɤʑu, ɯ-jwaʁ nɯ ɯ-qa ri ɲɤ-ɬoʁ tɕe ɯ-thoʁ pjɯ-ɤɲɟoʁ kɯ-fse ɲɯ-ŋu. ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-kɤχcɤl tɕe ɲɯ-rɯmɯntoʁ ɲɯ-ŋu. ɯ-mɯntoʁ hanɯni ɲɯ-ɣɯrni, ɯ-mɯntoʁ ɯ-rqhu kɤntɕhɯ-tɤlɤβ ɣɤʑu, ɯ-mɯntoʁ tɯ-rdoʁ ma maŋe, ɯ-rɣi ɣɤʑu ri tu-ɬoʁ mɯ́j-cha, ɯ-zrɤm ɯ-taʁ ɲɯ-mphɤl ɲɯ-ɕti. tɯ-xpa tu-ɬoʁ tɕe pjɯ-khrɯ ɲɯ-ɕti, ki sɯjno ki ɯ-di wuma ɲɯ-mɯm, smɤn ɲɯ-sna khi.
|fv spoŋspoz 生长在海拔低的地方(半山以下),根又多又长,苗、叶子的是灰色的,有毛。叶子长在根部上,好像贴在地面上,茎长出来以后,顶端上开花。花有点红,花萼有几层,只有一朵花,虽然有种子但是不能发芽,是靠它的根繁殖的。长了一年就会干枯。这种草香味很浓,据说可以入药。 spoŋspoz 生长在海拔低的地方(半山以下),根又多又长,苗、叶子的是灰色的,有毛。叶子长在根部上,好像贴在地面上,茎长出来以后,顶端上开花。花有点红,花萼有几层,只有一朵花,虽然有种子但是不能发芽,是靠它的根繁殖的。长了一年就会干枯。这种草香味很浓,据说可以入药。
spoŋsrɤm noun
Etym: spaŋ.sram. mammifère non identifié. 一种动物.

spoŋsrɤm nɯ rɯdaʁ ruŋgu kɯ-mbro ku-kɯ-rɤʑi ci ŋu tɕe ɯ-rme nɯ wuma ʑo mpɕɤr tɕe tɕhɯɕrɤm cho kɯ-naχtɕɯɣ ŋu
|fv spoŋsrɤm 是生活在高山草地上的动物,它的毛长得很美,和水獭一样的贵重。 spoŋsrɤm 是生活在高山草地上的动物,它的毛长得很美,和水獭一样的贵重。
sporɟɤlɯla noun
orvet. 玻璃蛇.

sporɟɤlɯla nɯ qapri kɯ-fse ci ŋu ri kɯ-xtɯt kɯ-xtshɯm ci ŋu. ɯ-βri ɯ-mdoʁ nɯ ra qapri fsɯ-fse ʑo fse, rdɤstaʁ ɯ-rchɤβ, praʁ ɯ-rchɤβ ra ku-rɤʑi ŋu. ɯ-βri nɯ mbju ʑo ku-sɤmtsɯɣ kɤ-mtshɤm me ri ɯ-kɯ-nɯɣmu wuma dɤn. kɯ-sɤmtshɤr ci tu tɕe, tɯ-jaχpa ɣɯ ɯ-βzɯr ``hu" tu-kɯ-ti tɕe ɯ-taʁ pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe, tɯ-jaʁ pjɯ-tɯɣ ʑo ma mɤ-ra ma tɕe ɲɯ-mbrɤt ɕti. nɯ-mbrɤt tɕe, ɯ-rtshɯm nɯ pɤjkhu tu-nɤrɟɯrɟɯɣ ɕti.
玻璃蛇像蛇一样,但比较短,也比较细。身子的颜色和蛇完全相同,生活石头缝和岩石缝里。身体有光泽。没有听说过咬人,但很多人怕它。奇怪的是,人们把手掌的边缘吹一下,然后打在它身上,只要轻轻地碰一下它就会断裂。断裂后的那一节还能继续跑。
spoʁ intransitive verb
directional: nɯ- être troué. 有洞.

a-khɯtsa ɲɤ-spoʁ
我的碗有洞
See: kɯspoʁ
spoz noun
Etym: spos. encens. 香.
sprɤt transitive verb
directional: tɤ-
installer. 安装.

mkhɯrlu (jiqi) to-sprɤt
他安装了机器

ɕoŋβzu kɯ to-sprɤt
木匠安装了

Etym: sprod. remettre entre les mains de. 上缴.

aʑo kɯ-mɯrkɯ pɯ-mto-t-a tɕe, ɯ-taʁ ra nɯ-jaʁ tɤ-sprat-a
我看到小偷,移交给领导了
sprilu noun
Etym: spreɦu.lo. année du singe. 猴年.
sprɯlpa noun
Etym: sprul.pa. magie. 法术.
sprɯskɯ noun
Etym: sprul.sku. sprulsku. 活佛.
spɯ stative verb
directional: pɯ- sec. 水分少;干(面、糌粑、稀泥).

rɟɤɣi pjɤ-spɯ
糌粑水分偏少,吃起来不要干燥
Ant: ŋgri
spɯrtɯm noun
une espèce de champignon. 一种菌.

spɯrtɯm nɯ tɯrgi ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-qandʐi ŋu, ɯ-tshɯɣa nɯ tɯrgi grɯβgrɯβ cho naχtɕɯɣ, kɯ-rko tsa ŋu ɯ-ru nɯ mɤ-ndoʁ, kɤ-ndza sna
|fv spɯrtɯm 长在杉木林里,颜色是浅黑色,形状和杉木菌一样,比较硬,干而不脆,可以吃。 spɯrtɯm 长在杉木林里,颜色是浅黑色,形状和杉木菌一样,比较硬,干而不脆,可以吃。
sqa transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- cuire. 炖;煮.

tɤ-mthɯm ka-sqa
他煮了肉

paʁndza ka-sqa
他煮了猪食

kɤ-sqa-j
我们煮了

tɯ-mɯ kɯ kɤ́-wɣ-sqa ʑo
被雨淋湿了
sqaβde numeral
quatorze. 十四.
sqaβjɯβ transitive verb
directional: tɤ- cacher, couvrir. 遮掩,遮住.

a-mɲaʁ tɤ-sqaβjɯβ-a ma ɲɯ-nɤmbju
因为很亮,我遮住了眼睛
Syn: saʁjɯβ
sqaɕnɯz numeral
dix-sept. 十七.
sqafsum numeral
treize. 十三.
sqamnɯz numeral
douze. 十二.
sqamŋu numeral
quinze. 十五.
sqandʐi transitive verb
directional: tɤ- faire un bleu. 弄紫.

tɤ́-wɣ-xtsɯɣ-a tɕe, to-sqandʐi
他打中我了,就弄紫了

nɤ-rŋa kɤ-tɯ-nɯ-rpu-t tɕe to-sqandʐi
你撞到脸,就弄紫了
sqandʐi - See: qandʐi1
sqane transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- couvrir, plonger dans l'obscurité, éteindre (lumière). 遮光;关灯. See: sqaʁjɯβ See: sqanɯ
sqangɯt numeral
dix-neuf. 十九.
sqanɯ transitive verb
directional: kɤ- plonger dans l'obscurité. 遮光.

qale ta-βzu tɕe, rdɯl kɯ ka-sqanɯ ʑo
风吹得尘土满天飞扬,遮住了阳光

tɤ-khɯ kɯ ka-sqanɯ ʑo
浓烟遮住了阳光
See: qanɯ
sqaprɤɣ numeral
seize. 十六.
sqaptɯɣ numeral
onze. 十一.
sqapɯ transitive verb
directional: nɯ- laisser en friche. 让……变成荒地.
sqapɯ - See: qapɯ
sqarcat numeral
dix-huit. 十八.
sqarcɯm transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- froncer les sourcils. 皱着眉毛,表现出不高兴的表情.

ɯʑo kɯ ɯ-rŋa pjɤ-sqarcɯm
他皱了眉头
See: qarcɯm
sqarndɯm transitive verb
troubler (eau). 弄浊. Ant: amgri
sqarndɯm - See: qarndɯm
sqaʁjɯβ transitive verb
directional: tɤ- couvrir (un côté). 遮住(一面);挡住.

tɤ́-wɣ-sqaʁjɯβ-a
把我挡住了

si kɯ tu-sqaʁjɯβ ɲɯ-ŋu
被树遮住

zgo kɯ tu-sqaʁjɯβ ɲɯ-ŋu
被山遮住

tɤ-kɯ-sqaʁjɯβ-a
你把我挡住了

tɤ-ta-sqaβjɯɣ
我把你挡住了

tɤŋe zdɯm kɯ to-sqaβjɯβ ɲɯ-ŋu, tɕe mɯ-ɲɤ-sɤmto
云遮住了太阳,所以就看不见
Syn: sqaβjɯβ
sqɤr transitive verb
directional: nɯ- directional: _ demander à quelqu'un de faire un travail. 请人做事;求助.

nɯ-sqar-a
我请了他

nɯ́-wɣ-sqar-a
他请了我

a-kɯ-sqɤr me
没有人请我

tɯrɣi ɯ-kɯ_-lɤt nɯ́-wɣ-sqar-a
他请我撒种子

ɕ-tɤ-sqar-a, ɕ-pɯ-sqar-a
我去请他了(往上、往下)
sqhɤtɤjɯm noun
instruments de cuisine. 三脚架和锅子;炊具. See: sqhi
sqhɤthɤlɤɣi noun
cendre. 草木灰. Syn: thɤfkɤlɤɣi See: sqhi
sqhi noun
trépied. 三脚架. See: sqhɤtɤjɯm
sqhiar transitive verb
directional: _ ouvrir, étendre. 展开(布料、鸟的翅膀).

pɣa kɯ ɯ-ʁar nɯ na-sqhiar
鸟展开了翅膀

tɯ-ŋga tɤ-tɯ-ɕkho-t tɕe nɯ-sqhiar ra ma mɤ-zbaʁ
你晒衣服时候,一定要把它展开不然就不会干
sqi numeral
dix. 十.

ɯ-sqɯ-xpa
好几十年
sqlɯm intransitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- s'affaisser, avoir une crevasse. 陷下去;塌下去.

khɤxtu pɯ-sqlɯm
房背陷下去了

rnda pjɤ-sqlɯm
楼层陷下去了

sɤtɕha (tɯ-khɤl) pjɤ-sqlɯm
(有一个)地方陷下去了
Syn: mbɯt See: arɴɢlɯm
srɤz noun
Etym: sras. prince. 王子.
sroχtɕɤn noun
tuer des être vivants. 杀生.

sroχtɕɤn ma-pɯ-tɯ-lɤt
你不要杀生
srɯβzɤn noun
pièce de tissu placée entre deux autres morceaux de tissus au niveau de la couture. 在两块布料的缝合处另外夹上一块布料.
srɯn noun
inflammation des sinus. 鼻窦炎. See: srɯsmɤn
srɯn noun
Etym: srin. coton. 棉花.
srɯn noun
pellicules. 头屑.

ɯ-ku srɯn ɲɯ-dɤn
他们头上很多头屑
srɯnbu Variant: srɯtphu noun
râkshasa. 妖精. See: srɯnmɯ
srɯndɤr noun
acné. 青春痘.

nɤ-srɯndɤr ɲɤ-ɬoʁ
你长了青春痘
See: nɯsrɯɣndɤr
srɯnloʁ noun
diadème en argent. 头上的银制装饰品.
anneau. 戒指.

srɯnloʁ lɤ-nɯrʁe-t-a
我戴了戒指

srɯnloʁ-pɯ
小戒指
srɯnmɯ noun
Etym: srin.mo. râkshasî. 妖精.
srɯsmɤn noun
médicament contre l'inflammation des sinus. 鼻窦炎的药(鼻烟). See: smɤn
srɯtphɯ noun
râkshasa. 男妖. See: srɯnbu
sta intransitive verb
directional: thɯ- se réveiller. 醒.

tɤ-pɤtso cho-sta
小孩子醒了

aj ʑa thɯ-sta-a
我早就醒了

a-tɯ-sta ɲɯ-maqhu
我醒得很晚
staʁ postposition
par rapport à. 比. Syn: sɤz Syn: staʁnɤ
staʁɕɤr noun
petit cochon dont la peau est bariolée de rose, de noir et de blanc. 毛色黑白红相间的小猪.
staʁlu noun
Etym: stag.lo. année du tigre. 虎年.
staʁnɤ postposition
par rapport à. 比.

nɯ staʁnɤ
还不如
Syn: staʁ See: sɤz
staʁrɟɤnma noun
Etym: stag rgʲan.ma. bol. 瓷碗,画着佛像的图案.
stat intransitive verb
directional: tɤ- s'arrêter. 停止.

tɯ-mɯ to-stat (= tɯ-mɯ kɤ-lɤt to-znɯna)
雨停了

ɯ-ɕnɤse to-stat (= ɯ-ɕnɤse kɯ-ɬoʁ to-nɯna)
他的鼻血止住了
staχpɯ noun
haricot. 豌豆.
staχpɯldzɣɤm noun
paille de haricots. 豌豆秸.
staχpɯqajɯ noun
espèce de chenille. 毛虫的一种.
staχpɯrɟɤskhi noun
une plante. 植物的一种.

staχpɯrɟɤskhi nɯ sɯjno kɯ-ʁjɤr ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrtɯ-rtɯm kɯ-xtɕɯ-xtɕi ŋu, ɯ-rme kɯ-fse tu, jaʁ tsa. ɯ-ru kɯ-xtɯ-xtɯt ma me, ɯ-mɯntoʁ staχpɯ mɯntoʁ fse tɕe kɯ-ɣɯrni ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-mat nɯ ɯ-cɤβ chɯ-βze ŋu. fsapaʁ ra kɯ tu-ndza-nɯ sna, tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna.
|fv staχpɯ rɟɤskhi 生长茂盛的草丛里,叶子圆圆的、小小的,上面有毛。叶子有点厚。只有短短的茎,花像豌豆的一样,是红色的,结的是荚果。牲畜可以吃,人不能吃。 staχpɯ rɟɤskhi 生长茂盛的草丛里,叶子圆圆的、小小的,上面有毛。叶子有点厚。只有短短的茎,花像豌豆的一样,是红色的,结的是荚果。牲畜可以吃,人不能吃。
stɤβtshɤt noun
Etym: stobs.tsʰad. épreuves de force. 比力气. See: nɯstɤβtshɤt
stɤɣdo noun
enfant unique. 独生子.
stɤjnɤlɤj -

staχpɯ stɤjnɤlɤj ʑo ɲɯ-nɤmdɯmdar
豌豆在弹来弹去
stɤjstɤj ideophone.2
petit et trapu. 形容又矮又圆的样子.
stɤm intransitive verb
directional: kɤ- se solidifier. 凝固.

tɯkri kɤ-stɤm
油凝固了

sɤtɕha ko-stɤm
地凝固了
stɤmku noun
plaine. 草坪.
stɤnga noun
manteau. 上衣. See: tɯ-stɤt See: tɯ-ŋga
stɤɴɢaʁ noun
Etym: stod. chemise de moine. 和尚穿的上内衣.
stɤrjɤt -
long et fin, agile. 又细又长;很灵活.

βʑɯ stɤrjɤt ʑo nɯ-ɕqhlɤt
老鼠一下子就消失了
stɤrɟɯɣ ideophone
emphatic: stɤrɟɯɣ jɤrɟɯɣ en courant. 跑着. See: rɟɯɣ1 See: nɯstɤrɟɯɣ
stɤsmɤt noun
Etym: stod.smad. tête et queue. 头尾.
stɤsqa noun
fève cuite. 煮熟了的胡豆. See: stoʁ See: sqa
stɤt transitive verb
directional: pɯ- attacher (bovidés). 拴在草茂盛的地方(犏牛、牛).

fsapaʁ pjɯ́-wɣ-stɤt
拴牲畜

jla pjɯ́-wɣ-stɤt
拴牛
stɤtoŋ noun
Etym: stod.tʰuŋ. manteau. 上衣.
stɤtpa noun
Etym: stod.pa. Stodpa. 四大坝.

stɤtpapɯ
四大坝人
stɣɤrnɤstɣɤr ideophone.2
en bondissant. 一跳一跳.
sthaβ transitive verb
directional: _ toucher. 靠;碰.

ɯ-taʁ ka-sthaβ
他碰了一下(上面)

kɤ-sthaβ-a
我碰了一下

ɯ-rŋa ɯ-taʁ a-jaʁ kɤ-sthaβ-a
我用手碰了一下他的脸

ɯʑo kɯ ɯ-jaʁ smi ɯ-taʁ ko-sthaβ tɕe pjɤ-sɤɕke
他触摸到火了,很烫

directional: lɤ- mettre à chauffer sur le four. 放在炉子上烤.

tɯ-ci la-sthaβ
他把水放在火上做热了
sthoŋ ideophone.1

tɯmbri kɯ pjɤ-k-ɤsɯxtɕɤr-ci ri ɲɤ-mbrɤt sthoŋ ʑo to-ti
绳子系得太紧就突然断了
sthoŋnɤloŋ -

ɯ-mbrɯ ɯ-tɯ-ŋgɯ kɯ sthoŋnɤloŋ ʑo ɲɯ-rɤma
他一边发脾气一边做事的样子
sthoŋnɤsthoŋ ideophone.3

ɯ-skhrɯ mɯ́j-βdi tɕe, sthoŋnɤsthoŋ ʑo ɲɯ-ŋke
她怀孕了,走路显得很臃肿
sthoŋsthoŋ ideophone.2
être déformé après avoir été trop rempli. 形容口袋里的东西装得很满,变形了(指软的东西,如口袋、枕头棉花等等).

tɤ-mkɯm ɯ-rku mɯ-chɤ-βdi, sthoŋsthoŋ ʑo ɲɯ-pa
枕头没有塞好,显得很满,不平整(显得很鼓鼓的)
sthoʁ transitive verb
directional: _ appuyer, pousser. 按(用手)、推.

kɯm thɯ-sthoʁ-a
我把门推了一下(关门)

kɯm kɤ-sthoʁ
你关门吧

directional: pɯ- oppresser. 压迫.

rɟɤlpu kɯ mkhɤrmaŋ ra pjɯ-sthoʁ pjɤ-ŋu
土司压迫老百姓
See: nɯsthoʁ
sthrɯβ ideophone.1
bruit de mucus qui sort du nez. 鼻涕突然出来的声音.

ɯ-ɕnaβ sthrɯβ ʑo thɯ-nɯɬoʁ tɕe ɲɯ-sɤjloʁ
他的鼻涕噗的一声就出来了,很恶心
sthrɯβnɤsthrɯβ ideophone.3
sthɯβsthɯβ ideophone.2
sur le point d'apparaître. 形容东西将露未露的样子.

baobao ɯ-ŋgɯ laχtɕha sthɯβsthɯβ ʑo ɲɯ-nɯxsɯ
包里的东西露了一点出来
sthɯci adverb
autant. 那么多.
sthɯt transitive verb
directional: _ finir. 完.

kɤ-nɤma ta-sthɯt
他把工作做完了

kɤ-βzjoz pa-sthɯt
他学完了

tɤ-scoz kɤ-rɤt pjɤ-sthɯt
他把信写完了

kɤ-ndza chɤ-sthɯt
他吃完了

kɤ-ntʂu la-nɯ-sthɯt
他锄完草了

directional: pɯ- être fini, être perdu. 完蛋了.

pɯ-tɯ-nɯ-sthɯt
你完蛋了!
sti transitive verb
directional: nɯ- directional: _ boucher. 堵塞.

kɯ-spoʁ ɲɯ́-wɣ-sti
把洞堵住了

nɤj nɤ-βra aj ʑ-nɯ-sti-t-a
我替你去(做工)

nɤ-mtɕhi lɤ-sti
你捂住嘴巴吧!

ɯ-mtɕhi kɤ-sti-t-a
我捂住了他的嘴巴

phoŋ pɯ-sti-t-a
我把瓶子盖上

tɤχsɤr ɯ-kɯ-sti ɕti-a ma koŋla a-kɤ-spa me
我只是充数的,我什么也不会
See: phoŋsti See: asti
sti transitive verb
directional: tɤ- enlever ce qui est en trop. 把多余的东西减掉一些.

ɯ-tɯ-mtshɤt to-tɕhom tɕe tú-wɣ-sti ɲɯ-ra
太满了,要舀一点(水)出来(不然就会扑出来)

ki tʂha ki ku-sti-a ɲɯ-ntshi-a ma ɯ-tɯ-mtshɤt to-tɕhom
我喝了一口,不然这个太满了

a-ŋga ɲɯ-sti-a ɲɯ-ntshi ma ɲɯ-sɤɕke
我要脱一些衣服,太热了
Syn: nɯβʑit
stiaŋnɤstiaŋ ideophone.2
en bondissant. 一跳一跳(蚱蜢).
stonka noun
Etym: ston.ka. automne. 秋天.
stoŋtsu numeral
Etym: stoŋ. mille. 一千.

ɯ-stoŋtsu
几千个

stoŋtu kɤ-χsɤr
上千(个、次)
stoʁ noun
pois. 胡豆.
stoʁldzɣɤm noun
paille de pois. 胡豆秸.
stoʁmboʁ noun
explosion (fusil). 爆炸(枪).

ɕɤmɯɣdɯ stoʁmboʁ ɲɤ-ɕe (nɯ-ari)
枪不小心爆炸了
See: amboʁ
stoʁrŋu noun
fèves grillées. 炒胡豆. See: stoʁ See: rŋu
stoʁthɤβ noun
culture parallèle. 兼种(胡豆中种豌豆).
stoʁtsa noun
une plante. 植物的一种.

stoʁtsa nɯ li sɯjno ci ŋu, stɤmku cho tɯji ɯ-rkɯ ra tu-ɬoʁ ŋu, mɤ-mbro. ɯ-ru nɯ kɯ-ngɯ-ngɯt ŋu, kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-jwaʁ ŋɯ arŋi, mba ri nɤrko, ɯ-mɯntoʁ kɯ-dɤn ʑo tɯtɯrca kɯ-ɤʑɯrja ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-mdoʁ aɣɯrnɯɕɯr. ɯ-tshɯɣa stoʁ ɯ-mɯntoʁ fse. ɯ-cɤβ chɯ-βze ŋu, thɯ-tɯt tɕe, ɯ-rdoʁ nɯ rko, tɕe stoʁtsa rmi tɕe, stoʁ ɯ-ftsa kɤ-ti ɲɯ-ŋu. fsapaʁ ra kɤ-ndza rga-nɯ, tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna.
|fv stoʁtsa 是一种草,生长在草地和田野边,长得不高。茎长得很结实,是灰色的,叶子是绿色的,薄而结实。花在一起排列着,是淡红色的,形状像胡豆的花一样。结的是荚果,成熟后,种子变硬,所以叫作 |fv stoʁtsa ,就是“胡豆粒粒儿”的意思。牲畜喜欢吃,人不能吃。 stoʁtsa 是一种草,生长在草地和田野边,长得不高。茎长得很结实,是灰色的,叶子是绿色的,薄而结实。花在一起排列着,是淡红色的,形状像胡豆的花一样。结的是荚果,成熟后,种子变硬,所以叫作 stoʁtsa ,就是“胡豆粒粒儿”的意思。牲畜喜欢吃,人不能吃。
stosqa noun
fève pas encore mûre. 未熟的胡豆. See: stoʁ
stu stative verb
stu stative verb
directional: tɤ- assidu, travailleur. 努力.

kɤ-rɤma to-stu
他工作很努力

faire attention à. 注意安全.

smi tu-kɯ-stu ɲɯ-ra
一定要注意安全用火
stu intransitive verb with object
directional: nɯ- croire (une parole). 相信.

ɯ-tɯfɕɤt pɯ-βzu-t-a ri, ɯʑo ɲɯ-stu
我告诉他了,他相信

nɯ tɯ-tɕha nɯ jɤ-azɣɯt ri, ɯʑo ɲɯ-stu
来了这个消息,他相信
See: ɯ-stu2 See: nɤstu See: sɤstu1 See: sɤnɤstu
stu transitive verb
directional: tɤ- faire d'une certaine manière. 那样做.

nɤʑo rɟɤɣi ɯ-ŋgɯ kɯ-chi pjɯ-tɯ-nɯ-lɤt ɲɯ-ŋu tɕe, aʑo kɯnɤ nɯ tɤ-stu-t-a
你吃糌粑加糖,我也这样吃

kɤ-stu ɲɯ-me
没有办法

aʑo rŋɯl ste-a me
钱对我没有用

kɯmaʁ to-stu-t-a tɕe ɲɯ-βzɟɯr-a ɲɯ-ntshi
我弄错了,要纠正过来
stu,mbat -
directional: tɤ- assidu, travailleur. 努力.

stu-a mbat-a
我会努力的

tɤ-stu tɤ-mbat je
你努力吧
stukɤr noun
poutre. 梁.
stuxsi Variant: stuksi noun
joug, attelage pour deux animaux. 牛轭(双行).
stɯm transitive verb
directional: lɤ- ramasser (jambes). 收拢(手、脚).

a-mi lɤ-stɯm-a
我把脚收拢了
See: rɤstɯm
stɯnmɯ noun
Etym: ston.mo. mariage. 婚姻. See: rɯstɯnmɯ
stɯrstɯr ideophone.2
objet ronds et petits. 形容圆形,很细小的东西(如珠子、豌豆等).
suwa noun
viseur. 准星.

suwa nɯ ɕɤmɯɣdɯ ɣɯ-lɤt tɤ-mda tɕe ɯ-sɤ-z-nɯpɯmɲɯɣ ŋu
准星是打枪时用来瞄准的东西。
See: nɯsuwa
stative verb
stative verb
stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- riche, fructueux. 茂盛;丰富.

jiɕqha nɯ ɯ-ɲɤm ɲɯ-sɯ
那个(动物)很壮

tɤ-pɤtso ɯ-rgu ɲɯ-sɯ
那个小孩子很有能力(不要小看他)

ɣɯjpa taχpa ɲɯ-sɯ
今年的庄稼很好
See: ɯ-rgu,sɯ See: See: nɯɲɤmsɯ
sɯbɣi noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

sɯbɣi χsɯ-tɯphu tu, tɯ-tɯphu nɯ kɯ-xtshɯm kɯ-rɲɟi ŋu, tɯ-phɯ ɯ-ŋgɯ tɕe kɯ-dɯ-dɤn ʑo tu. ɯ-mat nɯ staχpɯ ɯ-mat kɯ-fse ŋu, ɯ-ru nɯ kuxtɕo kɤ-βzu sna, mɤʑɯ tɯ-tɯphu nɯ, sɯbɣi nɯ jpum tsa mbro tsa ɯ-mnɯ nɯ ɯ-spjɯŋ nɯ kɯ-wɣrum tɕe kɯ-mpɯ ŋu, ɯ-mɯntoʁ nɯ kɯ-wɣrum ɲɯ-lɤt tɕe mpɕɤr, ɯ-mat me, mɤʑɯ tɯ-tɯphu nɯ sɯŋgɯ kɯ-wxti ɯ-ŋgɯ tɯ-tɯphu ma me, xtɕi ri ɯ-ru nɯ ngɯt ɯ-mɯntoʁ cho ɯ-mat me. sɯbɣi χsɯ-tɯphu nɯ nɯ-rqhu kɯ-pɣi ŋu, tɕe núndʐa sɯbɣi rmi
|fv sɯbɣi 有三种,一种长得细长,一株长有许多根,果实像豌豆的果实,干了可以编背篼。另一种长得又粗又高,枝条主心是白色的,很软,能开出好看的白花,没有果实。还有一种长在高大的森林里,比较少见,虽然矮小但主干非常结实,既没有花,又没有果实。这三种|fv sɯbɣi 树皮都是灰色的,所以叫作|fv sɯbɣisɯbɣi 有三种,一种长得细长,一株长有许多根,果实像豌豆的果实,干了可以编背篼。另一种长得又粗又高,枝条主心是白色的,很软,能开出好看的白花,没有果实。还有一种长在高大的森林里,比较少见,虽然矮小但主干非常结实,既没有花,又没有果实。这三种 sɯbɣi 树皮都是灰色的,所以叫作 sɯbɣi
sɯβde transitive verb
directional: pɯ- pouvoir se résigner à abandonner. 舍得离开.

ɯ-pi ra mɯ-pjɤ-sɯβde
她舍不得离开她的姐姐们
sɯβde - See: βde
sɯβɣi noun
sciure. 锯末.
sɯβɣɯt transitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- brûler (poils, plumes). 烧(毛,羽毛).

tɤ-ŋkɯ thɯ-sɯβɣɯt-a
我把猪毛烧掉了
sɯβɣɯt - See: βɣɯt
sɯβɟɤt - See: βɟɤt
sɯβɟɤt transitive verb
fair eobtenir. 令……得到.

tɤ-ndze ma tha mɤ-ta-sɯβɟɤt
你吃,不然我会吃完,令你吃不到
sɯβɟi transitive verb
directional: _ faire poursuivre. 令……追赶.
sɯβɟi - See: βɟi1
sɯβnɤsɯβ -
douleur lancinante. 形容一阵一阵地痛.

a-tɯ-ɣmaz sɯβnɤsɯβ ɲɯ-mŋɤm
我的伤口一阵一阵地痛
sɯβʁa transitive verb
directional: pɯ- faire gagner. 使……赢.

pɯ́-wɣ-sɯβʁa
他令我赢了
sɯβʁa - See:
sɯβsɯβ ideophone.2
recouvert de poils fins. 形容毛茸茸的样子.

ɯ-jaʁ sɯβsɯβ ʑo ɲɯ-pa
他手上长满了毛
sɯβzi transitive verb
directional: lɤ- saouler. 灌醉.
sɯβzi - See: βzi
sɯβzu transitive verb
faire faire. 使别人做.

zuoye tɯ-sɯβze ra ?
你是不是让他们做作业?
sɯβzu - See: βzu1
sɯβʑoʁ -
tailler avec. 用……削.
pouvoir tailler. 削得了.

mbrɯtɕɯ ɯʑo kɯ ɯʑo ɯ-jɯ mɤ-sɯβʑoʁ
刀子削不了自己的把子
sɯɕke transitive verb
directional: kɤ- directional: lɤ- faire brûler. 烧焦.

qajɣi lo-tɯ-sɯɕke-t
你把馍馍烧焦了
See: ɕke
sɯɕku noun
poireau. 韭葱【扁担韭】.

sɯɕku nɯ zgo khro mɤ-kɯ-mbro ɣɯ sɤjku cho mɲɤm ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, ɯ-jwaʁ ɲɯ-pɣi tɕe ɲɯ-rʁom, kɯ-tɕɤr tɕe kɯ-rɲɟi ci ɲɯ-ŋu, ɯ-ru maŋe, ɯ-tho maŋe, tú-wɣ-ndza tɕe, ɕkɤphɤr cho ɲɯ-naχtɕɯɣ, ɲɯ-nɤkɤro.
|fv sɯɕku 生长在半山的白桦树和野白杨树的树林里,叶子是灰色的,粗糙,又窄又长,没有茎,没有花,吃起来和|fv ɕkɤphɤr 一样,还可以。 sɯɕku 生长在半山的白桦树和野白杨树的树林里,叶子是灰色的,粗糙,又窄又长,没有茎,没有花,吃起来和 ɕkɤphɤr 一样,还可以。
sɯɕlɯɣ - See: ɕlɯɣ
sɯɕlɯɣ transitive verb
directional: nɯ- détacher. 解开.

tɤ-ri nɯ-kɯ-raʁ nɯ-sɯ-ɕlɯɣ-a tɕe, kɤ-rɯkɤtɯm jɤɣ
我把卡住了的线解开了,可以牵线了
See: sɯta
sɯɕqhlɤt - See: ɕqhlɤt
sɯɕqhlɤt transitive verb
faire disparaître. 使消失.
sɯɕqraʁ transitive verb
directional: tɤ- rendre intelligent. 令……变聪明.

tɤkhe kɤ-sɯɕqraʁ ra
要令笨蛋变聪明
sɯɕtʂi transitive verb
directional: tɤ- faire suer. 令人流汗.

ki ta-ma ɲɯ-ɴqa tɕe tɤ́-wɣ-sɯɕtʂi-a
这个工作很辛苦,令我一身都是汗
See: tɯ-ɕtʂi
sɯɕɯɣra transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- tamiser. 筛.

ɲɤ-sɯɕɯɣra
他筛了

tɯjpu pjɤ-sɯɕɯɣ-ra
他筛了粮食
Syn: sɯxtshaʁ See: ɕɯɣra
sɯfɕɤl transitive verb
directional: nɯ- causer une diarrhée. 令人拉肚子.

qaɕti tɤ-ndza-t-a tɕe a-xtu na-sɯfɕɤl
我吃了桃子,令我拉了肚子
See: nɯtɯfɕɤl
sɯfɕɤl - See: fɕɤl
sɯfkrɯz - See: fkrɯz
sɯfkrɯz -

tu-ta-sɯ-fkrɯz
我引发你的食欲
sɯfsaŋ transitive verb
directional: tɤ- faire des fumigations rituelles. 求烟子.

tɤfsaŋ ɯ-kɯ-sɯfsaŋ me, tɯ-ci ɯ-kɯ-χtɕi me
柏树叶没有人为它求烟,水没有人洗
sɯfsoʁ transitive verb
directional: nɯ- rendre clair. 使变亮. Ant: qanɯ
sɯfsoʁ - See: fsoʁ2
sɯftɕaʁ transitive verb
abîmer, salir. (把本来很干净的东西)弄脏.

ɯ-thoʁ kɯ-ɤχsɯko nɯ, tɤɲɟoʁɲɟi pɯ-tɯ-χtɤr tɕe pɯ-tɯ-sɯftɕaʁ
你在干净的地面上到处扔了垃圾,(把好端端的地面)弄脏了
See: ftɕaʁ
sɯftɕɯm transitive verb
être capable de digérer, d'assimiler (un médicament). 消化得了.

smɤn ɲɯ-sna tɕe mɯ́j-sɯftɕɯm-a
药量过多,我吸收不了
sɯftɕɯm - See: ftɕɯm
sɯftshi transitive verb
forcer. 逼迫.

ɯʑo kɯ mɤ́-wɣ-sɯftshi-a tɕe, ta-tɯt nɯ kɤ-fse ɬoʁ
他会逼迫我的,我只好照他说地去办
See: mɤkɯftshi
sɯftshi - See: ftshi
sɯɣdɯɣ transitive verb
directional: tɤ- énerver, fatiguer. 令人不耐烦;厌倦.

nɤ-kɤ-ti ɯ-tɯ-dɤn kɯ ɲɯ-kɯ-sɯɣdɯɣ-a

nɤ-kɤ-rɯrawa ɯ-tɯ-dɤn kɯ ɲɯ-kɯ-sɯɣdɯɣ-a
你要求得太多,让我不耐烦了
sɯɣdɯɣ - See: dɯɣ
sɯɣe transitive verb
directional: _ faire venir, inviter à venir. 请人来.

ɯʑo kha jɤ-sɯɣe-t-a
我把他请到家里来
sɯɣjɤɣ transitive verb
directional: _ finir. 结束.

kɤ-rɤtʂɯβ kɤ-sɯɣjaɣ-a
我缝完了
Syn: sthɯt See: jɤɣ
sɯɣjɯm transitive verb
directional: nɯ- apporter le beau temps (par magie). (用法术)令天变晴.
sɯɣjɯm - See:
sɯɣli transitive verb
directional: thɯ- trop gâter. 宠坏.

ɯ-pɤtso ɲɯ-sɯɣli
他在惯着孩子

thɯ-sɯɣli-t-a
我惯养了他

thɯ́-wɣ-sɯɣli-a
他惯养了我
sɯɣli - See: li3
sɯɣlɯɣ transitive verb
directional: nɯ- détacher. 解开.

na-sɯɣlɯɣ
他(把线)解开了
Syn: sɯɕlɯɣ
sɯɣlɯɣ - See: lɯɣ
sɯɣlɯz transitive verb
directional: nɯ- laisser. 留下一部分.

lonba ma-pɯ-tɯ-ci tɕe, tsuku nɯ-sɯɣlɯz
你不要全部打掉,留一些(茶)
See: lɯz
sɯɣmbɤβ transitive verb
directional: kɤ- faire fermenter. 把……酿出来.

cha kɤ-sɯɣmbɤβ mɯ́j-khɯ
没有办法把酒酿出来
sɯɣmbɤβ - See: mbɤβ1
sɯɣmbuz - See: mbuz
sɯɣmbɯz transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- laisser ... déborder. 令……溢出来.

tɤ-lu ɲɤ-nɯ-jmɯt-a tɕe tɤ-sɯɣmbuz-a
我把(在煮)的牛奶忘了,就溢出来了
sɯɣmoʁ Variant: sɯmoʁ transitive verb
directional: tɤ- donner de la tsampa à manger. 给……吃干糌粑.

nɤ-ɣndʑɤr ci tu-kɯ-sɯɣmoʁ-a
给我吃一点糌粑
sɯɣndɤɣ transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- directional: nɯ- tremper. 浸泡.

paʁtshi chɤ-sɯɣndɤɣ
他把猪食浸泡了

tɯ-ŋga ko-ɴqhi tɕe pjɯ́-wɣ-sɯɣndɤɣ ɲɯ-ɬoʁ
衣服脏了就要浸泡
sɯɣndɤɣ - See: ndɤɣ
sɯɣndɯl transitive verb
directional: pɯ- apprivoiser. 驯服.

mbro nɯ pɯ-sɯɣndɯl-a
我驯服了这匹马
sɯɣndɯl - See: ndɯl1
sɯɣndzar transitive verb
laisser décanter, s'égoutter. 把……滤干.

mbrɤz tɤ́-wɣ-χtɕi tɕe, kɤ-sɯɣndzar ra
淘了米就要把它滤干
sɯɣndzar - See: ndzar
sɯɣndzur transitive verb
directional: tɤ- dresser, relever. 立起来.

tɤ-jtsi tɤ-sɯɣndzur
把柱子立起来吧

romɲa tɤ-sɯɣndzur
把小梁立起来吧

tɤ-pɤtso tɤ-sɯɣndzur
把孩子扶起来吧
See: ndzur
sɯɣndzɯr transitive verb
préparer au complet. 准备齐全. Syn: sɯxtshoz
sɯɣndzɯr - See: ndzɯr
sɯɣndʐi transitive verb
faire fondre. 使…融化. See: ftʂi
sɯɣndʐi - See: ndʐi See: ftʂi
sɯɣndʐoʁ transitive verb
directional: nɯ- effrayer. 令(动物)受惊.

khɯna kɯ tshɤt na-sɯɣndʐoʁ
狗令山羊受惊了
sɯɣndʐoʁ - See: ndʐoʁ
sɯɣndʐɯm - See: ndʐɯm
sɯɣndʐɯm transitive verb
faire des exercices. 锻炼.

a-phoŋbu ɲɯ-sɯɣndʐɯm-a ra ɲɯ-sɯsam-a
我觉得自己要锻炼身体

kɯrɯ skɤt kɤ-ti tu-sɯɣndʐɯm-a ra ɲɯ-sɯsam-a
我想讲藏语讲的流利一点
sɯɣnɤz transitive verb
directional: nɯ- faire oser. 令……敢.

ɯʑo kɯ nɯ ɲɯ-ti tɕe kɤ-ɕe mɯ-nɯ́-wɣ-sɯɣnaz-a
他讲的话令我不敢去了
sɯɣnɤz - See: nɤz
sɯɣɲaʁ transitive verb
directional: nɯ- rendre noir. 使其变黑.

tɯthɯ ta-sɯɣɲaʁ
火把锅子烧黑了

ʁmɯrtsɯ ɯ-mat kɯ a-ɕɣa ɲɤ-sɯɣɲaʁ
果子把我的牙齿弄黑

tɯ-ŋga nɯ-sɯɣɲaʁ-a
我把衣服染成黑色了

directional: pɯ- calomnier, médire de. 诬蔑.

aʑo tɤ-nɯndo-t-a me tɕe, kɤ-sɯɣɲaʁ mɤ-tɯ-cha
不是我拿的,你不可以诬蔑我

ma-pɯ-kɯ-sɯɣɲaʁ-a
你不要诬蔑我
sɯɣɲat transitive verb
directional: nɯ- fatiguer. 令人累.

ki kɤ-nɤma ɲɯ-ɴqa tɕe ɲɯ-kɯ-sɯɣɲat
这个工作很辛苦,令人很累
See: sɤɣɲat
sɯɣɲat - See: ɲat
sɯɣɲɟo transitive verb
directional: pɯ- abîmer. 弄坏.

tuolaji pjɤ-sɯɣɲɟo
他把拖拉机弄坏了

pɯ-sɯɣɲɟo-t-a
我弄坏了
sɯɣɲɟo - See: ɲɟo
sɯɣɲo transitive verb
directional: tɤ- préparer. 准备.

kɤ-ndza tɤ-sɯɣɲo-t-a
我准备了吃的东西

kɤ-ŋga tɤ-sɯɣɲno-t-a
我准备了吃的东西

kɤ-tshi tɤ-sɯɣɲo-t-a
我准备了喝的东西
See: ɲo Syn:
sɯɣraʁ transitive verb
accrocher. 卡住;钩住.
sɯɣraʁ - See: raʁ1
sɯɣri transitive verb
directional: pɯ- annuler. 取消.

jɯfɕɯr ju-nɯɕe-a nɯ-sɯso-t-a ri, mɯ́j-ŋgrɯ tɕe pɯ-sɯɣri-t-a
我昨天准备回家,因为某种原因取消了(这种想法)
sɯɣro transitive verb
directional: pɯ- étouffer. 呛.

pɯ́-wɣ-sɯɣro-a
我被呛到了

ɯ-tshɤt kɤ-tshi ma tɯ́-wɣ-sɯɣro
不要喝得太多,不然会呛着
sɯɣrom transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- sécher. 晒干.

paʁndza tɤ-sɯɣrom-a
我把猪食晒干了

sɯjno tɤ-sɯɣrom-a
我把草晒干了

sɯjno ɲɤ-sɯɣrom
他把草晒干了

lɤpɯɣ ɲɤ-sɯɣrom
他把萝卜晒干了
sɯɣrom - See: rom
sɯɣru transitive verb
directional: _ laisser regarder, faire voir, montrer. 让人看.

mɯ-jɤ-sɯɣru-t-a
我没有让他看
sɯɣru - See: ru1
sɯɣrum - See: wɣrum
sɯɣrum transitive verb
blanchir, rendre blanc. 使其变白. See: aɣrɤɣrum
sɯɣʁaʁ Variant: sɯʁaʁ transitive verb
directional: nɯ- faire éclore. 使孵出来;使开花.

kumpɣa ɯ-ŋgɯm nɯ-sɯɣʁaʁ-a
我令鸡蛋孵化(用人工的手段)
sɯɣzɤt transitive verb
laisser disparaître. 让……消失.

kɤ-sɯɣzɤt nɤja tɕe a-mɤ-nɯ-zɤt
令它消失太可惜,希望不会消失
sɯɣʑaʁ transitive verb
directional: nɯ- s'entraîner. 练习.

tɤ-scoz (jɯɣi) ɲɯ-sɯɣʑaʁ ɲɯ-ŋu
他在念书

jɯɣi na-sɯɣʑaʁ
他练了字

ɕɤmɯɣdɯ kɤ-lɤt ɲɯ-sɯɣʑaʁ
他在练习射枪

kɤ-ŋke na-sɯɣʑaʁ, tɯ-ŋke na-sɯɣʑaʁ
他练习走路了
sɯɣʑi - See: ʑi
sɯɣʑi transitive verb
directional: pɯ- calmer. 令…消肿、令…平静.

ɯ-mbrɯ ra pjɤ-sɯɣʑi
她平息了怒气
sɯjaʁndzu transitive verb
directional: kɤ- montrer du doigt. 指.

ma-kɤ-kɯ-sɯjaʁndzu-a
你不要指我

tɤtʂu ŋotɕu ɲɯ-ŋu, kɤ-sɯjaʁndze
灯在哪里,你指(给我看)

ɯ-mphrɯmɯ ɲɯ-mto tɕe, kɤ-kɤ-sɯjaʁndzu tu-ste ɲɯ-ŋu
他的卦应验了,非常准

sla tú-wɣ-sɯjaʁndzu tɕe, tɯ-rna pjɯ-ɴɢraʁ ŋu
如果用手指指月亮,耳朵就会受伤
sɯjɣɤt transitive verb
directional: _ faire revenir. 令……回来.

ɯʑo lɤ-ari ri, thɯ-sɯjɣat-a
虽然他往上游去了,但是我让他转回来了
sɯjɣɤt - See: jɣɤt
sɯjno noun
herbe. 草. See: arɯsɯjno
sɯjno intransitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- enlever les mauvaises herbes. 拔杂草.

tɤɕi qaj ɯ-ŋgɯ ɕ-pɯ-sɯjno-a
我去拔了在青稞和麦子里面的杂草

ʑ-lo-sɯjno
他去拔了杂草

pɯ-sɯjno-j
我们拔了杂草
sɯjnombrombro noun
phasme. 树枝虫,竹节虫【秤杆虫】.

sɯjnombrombro nɯ qajɯ ci ŋu, ɯ-phoŋbu nɯ qaʑmbri kɯ-ɤrtɯ-rtaʁ fse, ɯ-mdoʁ ldʑaŋkɯ ci tu, kɯ-pɣi ci tu, kɯ-pɣi nɯ kɯ-jpum. ftɕar tɕe kɤ-mto tu ma qartsɯ tɕe kɤ-mto me.
秤杆虫是一种虫子,身子像藤子树的枝桠。有一种是绿色的,还有一种是灰色的,灰色的那种粗壮一些。夏天常见,冬天看不到。
sɯjnoqa noun
racines. 根.
sɯjnormbjɤβ noun
herbes coupées en bottes. 捆成一把的杂草.
sɯjpɣom transitive verb
geler. 冻到.

kɯ-sɯjpɣom ʑo ɲɯ-ŋu
冷得把人冻僵
See: tɤjpɣom See: qajpɣom
sɯjpɣom - See: jpɣom
sɯjɯ noun
louche en bois. 木瓢.
sɯkɤcɯku noun
petites branches. 各种树的枝桠;枝枝桠桠.
sɯkɤku noun
sommet de l'arbre. 树梢. See: si2 See:
sɯkhɤrma transitive verb
maudire. 诅咒.

pɯ́-wɣ-sɯkhɤrma-a
他咒了我
See: khɤrma
sɯkho transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- directional: _ inciter qqn à donner un objet, faire envoyer un objet. 使交出来;使递过来.

laχtɕha ɲɤ-sɯkho
他让他把东西递过去了

ɕ-kɤ-sɯkho-t-a, ʑ-nɯ-sɯkho-t-a
我让他递过来了(递过去了)
See: kho1
sɯkhrɤt transitive verb
rayer avec. 用……划破.

mbrɯtɕɯ kɯ pa-sɯ-khrɤt
他用刀划破了
sɯkhrɤt - See: khrɤt1
sɯko transitive verb
directional: pɯ- causer (involontairement) le malheur. 让……遭殃(不一定是故意的).

pɯ-ta-sɯko
你因为我受了很多苦
sɯko - See:
sɯkrɤɣ transitive verb
couper avec. 用……割.

tɯɲcɣa kɯ kú-wɣ-sɯkrɤɣ ra
要用镰刀割
sɯku noun
arbre. 树.
sɯkɯm noun
orifice pour insérer le bois (dans les socs de charrue ou les pioches). 装木头用的洞(铧、锄头里面).
sɯkɯnthoʁ noun
pic-vert. 啄木鸟.

sɯkɯnthoʁ nɯ pɣa ci ŋu, qapɣɤmtɯmtɯ sɤznɤ wxti, ɯ-mtsioʁ kɯ-rɲɟɯ-rɲɟi kɯ-ɤmtɕɯ-mtɕoʁ ŋu tɕe, si ɯ-ru ku-sɯspoʁ tɕe, ɯ-ŋgɯ qajɯ ɲɯ-nɯ-tɕɤt cha, tɕe si ɯ-ŋgɯ qajɯ nɯ ʁɟa ʑo tu-ndze ŋu, sɯkɯnthoʁ ɯ-βri kɯ-ɣɯrni tu, kɯ-ɲaʁ tu, kɯ-qarŋe tu, kɯ-wɣrum tu nɯ ra akhra tɕe wuma ʑo mpɕɤr. ɯ-jme rɲɟi tsa. aʁɤndɯndɤt ʑo ju-ɕe cha.
啄木鸟是一种鸟,比戴胜大,嘴长而尖,在树干上打洞,自己能够啄出虫子,专门吃树干里的虫子。啄木鸟身子上有红、黑、黄、白等颜色的花纹,非常美丽。尾巴有点长。到处都能去。
sɯlaʁrdɤβ bitransitive verb
directional: tɤ- donner un coup de pied (animal). 踢(用前肢).

mbro ɲɯ-sɯlaʁrdɤβ
马在踢

jla ɲɯ-sɯlaʁrdɤβ
犏牛在踢

tɤ́-wɣ-sɯlaʁrdaβ-a
它踢了我一脚
See: laʁrdɤβ
sɯldʑoʁ transitive verb
mener à complétion. 完成.

ta-ma kɤ-sɯldʑoʁ mɯ́j-khɯ ma ɲɯ-dɤn
事情不能一下完成,因为头绪多
sɯldʑoʁ - See: ldʑoʁ
sɯlɤt transitive verb

cha tɯ- beibei to-sɯlɤt (=to-sɯrku)
他请(服务员)给自己倒一杯酒
sɯlɤt - See:
sɯli noun
bovidé de couleur noire dont la tête, le haut du dos et la queue sont blancs. 全身黑色,头、背梁和尾巴白色的牛.
sɯluj transitive verb
directional: tɤ- couvrir (avec qqch). 遮住(用东西).

kɯki ɯ-fkɯm tú-wɣ-βzu tú-wɣ-sɯluj
要做个套子把这个东西掩盖起来

tɯ-ŋga tɤ-nga-t-a tɕe tɤ́-wɣ-sɯluj-a
我穿了衣服,把我遮住了
sɯluj transitive verb
directional: _ recouvrir complètement la surface pour cacher. 包起来;遮蔽.

laχtɕha pɯ-sɯluj
你把东西盖起来吧

tɯjpu pɯ-sɯluj
你把粮食盖起来吧

tɤrcoʁ kɯ yangyu to-sɯluj ʑo
洋芋被泥巴覆盖了

raz kɯ khɯtsa tɤ-sɯluj-a
我用布把碗盖起来了
See: ɯ-luj Syn: ɕɯfkaβ
sɯmat noun
fruit. 水果.
sɯmbjiz transitive verb
sɯmciphɯt transitive verb
directional: tɤ- cracher. 吐唾液.
sɯmdʑɯtɕoʁ intransitive verb
directional: tɤ- s'agenouiller d'une genou. 半跪.
sɯmdʑɯtɕoʁ intransitive verb
directional: tɤ- s'agenouiller sur une jambe (la manière dont les femmes et les serviteurs doivent s'asseoir). 跪(只跪一只膝盖).

tɤ-sɯmdʑɯtɕoʁ-a
我跪下了

to-sɯmdʑɯtɕoʁ
她跪下了
sɯmɟa noun
allumage d'un feu. 引燃;点火.

sɯmɟa tɤ-βzu-t-a
我点了火
See: mɟa
sɯmɟa transitive verb
allumer. 点燃.

smi tɤ-sɯmɟa-t-a
我点燃了火
See: nɯmɟa See: tɯ-mɟa2
sɯmɟa - See: mɟa
sɯmkɯt transitive verb
directional: pɯ-
faire que quelqu'un s'étrangle, avale de travers. 呛到.

cai ɯ-ŋgɯ tɕɣom ɣɤʑu tɕe pɯ́-wɣ-sɯmkɯt-a
菜里面有花椒,把我呛到了

faire en sorte que quelqu'un n'arrive pas à répondre. 使人答不上来(开玩笑的时候).

jiɕqha nɯ kɯ khɤβdɤr ɲɯ-ɤsɯ-βzu tɕe, ɯ-sci tɤ-βzu-t-a (=ɯ-ntsi tɤ-βzu-t-a) tɕe, pɯ-sɯmkɯ-t-a
这个人在讲笑话,我也说了一句,让他答不上来了
sɯmnɤr noun
pensée. 想法.
sɯmɲo - See: mɲo1
sɯmɲo transitive verb
directional: nɯ- comprendre. 理解.

nɯ ɲɯ-sɯmɲam-a ɕti
我可以理解他

ɲɯ́-wɣ-sɯmɲo-a
他可以理解我

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯzdɯɣ tɕe, aj ɲɯ-sɯmɲam-a ɕti
他很担心,我可以理解他

ta-sɯmɲo
我可以理解你

faire préparer. 让……准备好. See: mɲo1
sɯmŋɤn noun
doute. 疑心.

sɯmŋɤn ma-tɤ-tɯ-βze
你不要起疑心
See: nɯsɯmŋɤn
sɯmoʁ - See: moʁ
sɯmphrɤt - See: mphrɤt
sɯmphrɤt transitive verb
directional: tɤ- mettre ensemble (des pièces) de façon parfaitement bien agencée. 使……变得严密.

kɤ-sprɤt to-sɯ-mphrɤt
他(把零件)组合得很严密

directional: _ bien fermer. 关紧.

aʑo khɯɣɲɟɯ kɤ-sɯmphrat-a
我关了窗子

kɯm mɯ-chɤ-sɯmphrat-a tɕe ɯ-pɕi tɤ-zgra nɯ ɲɯ-sɤmtshɤm
我没有吧门关紧听到外面的声音
sɯmphru noun
le bois que l'on n'a pas encore fini de couper. 尚未砍完的柴.

a-sɯmphru
我没有砍完的那一部分
See: si1 See: ɯ-mphru
sɯmphɯ noun
outil pour casser les mottes de terre. 土巴捶.

sɯmphɯ ɯ-ru
土巴捶的把子

sɯmphɯ ɯ-pɤl
土巴捶的刀
sɯmsɯm ideophone.2
formant une couche fine. 构成了薄薄的一层.

tɤjpa sɯmsɯm ko-lɤt
下了薄薄的一层雪

nɤ-βri ɯ-rme sɯmsɯm ci ɣɤʑu
你身上有点毛茸茸的

tɤ-tsrɯ sɯmsɯm ʑo to-ɬoʁ
新发的芽,(很短)仿佛看得见
See: ɕɯmɕɯm
sɯmtɕɤn noun
Etym: sems.tɕan. animaux. 动物.
sɯmtɕɤnrtazoʁ noun
Etym: sems.tɕan rta.zog. animaux domestiques. 牲畜.
sɯmtɕɯr transitive verb
directional: _ faire tourner. 使转动.

laʁŋkhɤr thɯ-sɯmtɕɯr-a
我把转经筒转动了

mkhɯrlu kɤ-sɯmtɕɯr
把轮子转动

nɯ-sɯmtɕɯr-a
我把它转动了

pa-sɯmtɕɯr
他把它转动了

tɯ-ku tú-wɣ-sɯmtɕɯr tsa ra
要动脑筋
See: mtɕɯr
sɯmto transitive verb
directional: pɯ- montrer, laisser voir. 让人看见;给人看.
sɯmto - See: mto
sɯmtshɤm transitive verb
directional: pɯ- informer. 通知.

ɯʑo kha mɯ́j-rɤʑi tɕe pɯ-sɯmtsham-a
因为他没在家里,我就把事情转告他了
See: mtshɤm
sɯmtshɤt transitive verb
directional: tɤ- directional: _ remplir. 填满.

tɤ-fkɯm ta-sɯmtshɤt
他把袋子填满了

kha nɯ-sɯmtshɤt-i
我们坐满了房间
See: mtshɤt
sɯmtshoŋ transitive verb
directional: tɤ- préparer complètement. 准备齐全.

a-laχtɕha tɤ-sɯmtshoŋ-a
我把需要的东西都准备好了
sɯmtshoŋ - See: mtshoŋ
sɯmtshɯβ transitive verb
directional: nɯ- noyer. 令…溺死.

tɯ-ci kɯ ɲɤ́-wɣ-sɯmtshɯβ tɕe pjɤ-si
他被水溺死了
sɯmtshɯβ - See: mtshɯβ
sɯmtso noun
récit de ce qui s'est passé depuis que l'on s'est séparé. 分开以来的经过.

ɯ-sɯmtso na-βzu
他给他讲了(分开以后发生的事情)

ɯ-sɯmtso nɯ-βzu-t-a
我给他讲了

a-sɯmtso na-βzu
他给我讲了
sɯmtsɯr transitive verb
directional: nɯ- avoir faim. 令……挨饿.

nɯ-ta-sɯmtsɯr
我让你饿了(没有及时给你饭吃)
sɯmtsɯr - See: mtsɯr
sɯmɯzdɯɣ noun
Etym: sems.sdug. inquiétude. 操心. See: nɯsɯmɯzdɯɣ
sɯndɤrmbjom stative verb
rendre rapide. 令……动作伶俐.

tɤ-pɤtso ɲɯ́-wɣ-sɯxtɕɤt tɕe kɤ-sɯndɤrmbjom tu
对孩子教导好了的话,就可以令他变得勤快
sɯndɤrmbjom - See: ndɤrmbjom
sɯndo transitive verb
directional: _ prendre avec. 用……拿、用……固定、使带走、配种.

tɤtshoʁ kɯ kɤ-sɯ-ndo-t-a
我用钉子固定了

tɤ-ri kɯ (tɯ-xtsa, tɯ-ŋga) kɤ-sɯ-ndo-t-a
我用线固定了
sɯndo - See:
sɯndza transitive verb
directional: tɤ-
manger avec, faire manger. 用……吃.

ɯ-ʁe nɯ kɯ tu-sɯndze ŋu
她用左(手)吃饭(因为右手受伤了)

faire manger. 使……吃.
pouvoir manger. 吃得下.

nɯ thamtɕɤt mɯ́j-sɯndze-a (mɯ́j-sɯ-ɕkɯt-a)
我吃不下那么多
sɯndza - See: ndza
sɯndzɯ - See: ndzɯ
sɯndzɯpe intransitive verb
directional: nɯ- s'asseoir par terre avec les deux jambes l'une sur l'autre en travers (la manière dont les femmes doivent s'asseoir lorsqu'elle n'ont pas de travail à faire). 双腿斜着坐(藏族妇女坐的姿势).

nɯtɕu nɯ-sɯndzɯpe
你坐在那里

nɯ-sɯndzɯpe-a
我坐下了
sɯndʑaʁskɯsko Variant: sɯndʑaʁfskɯfsko intransitive verb
directional: nɯ- s'étirer. 舒展筋骨;伸懒腰.

tɤ-pɤtso ɲɯ-sɯndʑaʁfskɯfsko ɲɯ-cha
小孩子会舒展筋骨

nɯ-sɯndʑaʁfskɯfsko-a
我舒展了筋骨
sɯndʑutɤndʑu noun
petites pousses d'arbre autour des champs cultivés. 田周围长的树芽.
sɯngrɯβ transitive verb
réaliser. 使……成功.
sɯngrɯβ - See: ngrɯβ
sɯntɕhɣaʁ transitive verb
directional: kɤ- éclabousser. 使溅起来.

tɤ-rɯndzaŋspa tsa, tɯ-ci nɯ ma-kɤ-tɯ-sɯntɕhɣaʁ
小心一点,不要让水溅起来
sɯntɕhɣaʁ - See: ntɕhɣaʁ
sɯnthɤβ transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- faire se coincer. 使夹住.

a-jaʁ kɤ-nɯ-sɯnthaβ-a
我自己夹到了自己的手
sɯnthɯ noun
Etym: fn:榫头. emplanture. 榫头.
sɯntshɤβ transitive verb
affolé, rendre. 令……紧张、慌张.

ma-kɯ-sɯntshaβ-a ma tha a-laχtɕha kɯ-sɯjmɯt-a
你不要令我紧张,你会令我忘记带东西
Syn: ɕɯmbɣom
sɯntshɤβ - See:
sɯŋgi noun
Etym: seŋ.ge. lion. 狮子.
sɯŋgo transitive verb

qajɣi tɤ-sɯŋgo-t-a
我把馍馍烤熟了
sɯŋgo - See: ŋgo
sɯŋgrɤl transitive verb
sɯŋgɯ noun
forêt. 森林. See: si1 See: nɯsɯŋgɯ See: sɯŋgɯɟu See:
sɯŋgɯɟu noun
une espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

sɯŋgɯ ɟu nɯ ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrtɯm tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ ŋu. ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ qartsɯmɤftɕar ʑo anɯrŋi ɕti, ɯ-mat kɯnɤ kɯ-ɤrŋi ŋu thɯ-tɯt tɕe chɯ-ɲaʁ, ɯ-ru wuma ʑo mpɕu, ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe ndoʁ, tu-wxti wuma mɤ-cha tɕe, ndɯβ tɕe, zɣɤmbu ɲɯ́-wɣ-βzu tɕe pe.
|fv sɯŋgɯɟu 有圆而尖的叶子。树干和叶子一年四季都是绿的,果子也是绿色的,成熟后变黑。树干很光滑,折断的时候是脆的,长不大,细小,可以用来做扫把 sɯŋgɯɟu 有圆而尖的叶子。树干和叶子一年四季都是绿的,果子也是绿色的,成熟后变黑。树干很光滑,折断的时候是脆的,长不大,细小,可以用来做扫把
sɯŋgɯnaχtɕɯn noun
Etym: nags.tɕʰen. forêt primaire de la montagne. 深山老林.
sɯŋgɯpɤjka noun
courge sauvage. 野生瓜子的一种.

sɯŋgɯ pɤjka nɯ sɯjno ci ɯ-ru kɯ-zɯ-zri tɕe kɯ-ɤrqhi tsa jɯ-ɕe tɕe, kɯmaʁ si ɯ-taʁ cho sɯjno ɯ-ru ɯ-taʁ tu-ortɯrtɤβ tɕe, ɲɯ-rɯmɯntoʁ tɕe ɯ-mat ku-tshoʁ ɲɯ-ŋu. ɯ-mɯntoʁ nɯ laba kɯ-fse ci ŋu, tɕe kɯ-qarŋe ɲɯ-ŋu. ɯ-mat nɯ huanggua kɯ-fsɯ-fse ci ŋu, kɯ-xtɕi tsa ɲɯ-ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ pɤjka ɯ-jwaʁ cho ɲɯ-naχtɕɯɣ, ɯ-jwaʁ ɯ-taʁ ɯ-mdzu ɣɤʑu, ftɕar tɕe tu-ɬoʁ, qartsɯ tɕe pjɯ-rom ɲɯ-ŋu.
|fv sɯŋgɯpɤjka 是一种草,茎很长,可以爬到很远,可以缠在其他树干和草的茎上开花结果。花像喇叭一样,是黄色的。果实很像黄瓜,但小一点。叶子和南瓜的叶子一样,叶子上还长有刺,春夏生长,冬天枯萎。 sɯŋgɯpɤjka 是一种草,茎很长,可以爬到很远,可以缠在其他树干和草的茎上开花结果。花像喇叭一样,是黄色的。果实很像黄瓜,但小一点。叶子和南瓜的叶子一样,叶子上还长有刺,春夏生长,冬天枯萎。
sɯŋgɯrmɤβja noun
faisan (lophophorus lhuysii). 绿尾虹雉.
sɯŋsɯŋ ideophone.2
blanc, pur, propre. 形容又白又清洁的样子.

ɯ-khɯtsa sɯŋsɯŋ to-nɯntsɯɣ
他把碗舔得很干净了

sɯŋsɯŋ ʑo to-ɕkɯt
他吃得很干净了

smɤɣ ɲɯ-wɣrum sɯŋsɯŋ ʑo
羊毛又白又清洁
sɯɴɢoʁ noun
bois mort. 干柴.
sɯɴqhi transitive verb
directional: kɤ- salir. 弄脏.

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-ŋga ko-sɯɴqhi
小孩子把自己衣服弄脏了

tɤ-lu kɯ ɯ-sɤ-rku thamtɕɤt sɯ-ɴqhi ɕti
牛奶会弄脏容器
sɯɴqhi - See: ɴqhi
sɯpa transitive verb
sɯpa transitive verb
directional: tɤ- considérer. 认为,当作.

ɯʑo kɯ-ɕqraʁ tu-sɯpe-a pɯ-ŋu ri, mɯ́j-ɕqraʁ
我以为他很聪明,其实他不聪明
sɯpa noun
bois de chauffage découpé. 劈开了的木柴【柴划子】. Ant: ɕɯrdɯm
sɯpɣo noun
une pile de bois. 柴垛子【柴码子】.
sɯphɣo Variant: ɕɯphɣo transitive verb
directional: nɯ- laisser fuir. 使逃跑.

ɯʑo kɤ-phɣo ɲɯ-sɯsɤm ri, mɯ-nɯ-sɯphɣo-t-a
他想逃跑,但是我没有让他(得逞)
See: ɕphɣo
sɯphɯ noun
Etym: ɕiŋ. arbre. 树.
sɯphɯt noun
fait de couper du bois. 砍柴.

qartsɯ tɕe, sɯphɯt kɤ-βzu ra
到了冬天要砍柴

a-βɣo sɯphɯt wuma ʑo χɕu
我的叔叔砍柴很厉害
See: si1 See: phɯt See: ɣɯsɯphɯt
sɯprɤt transitive verb
directional: pɯ- faire abandonner (une mauvaise habitude) à qqn. 让……断绝(坏习惯).

a-wa ɯ-thamakha-sko kɤ-sɯprɤt mɯ-pɯ-cha-a
我没能控制住我父亲抽烟的习惯
sɯprɤt - See: prɤt
sɯqartsɯ bitransitive verb
directional: tɤ- donner un coup de pied. 踢(用后肢).

jla ɲɯ-sɯqartsɯ (=tɯ-qartsɯ ta-lɤt)
犏牛在踢

mdzadi tɤ-sɯqartsɯ tɕe tɯ-mɯ mɤ-ɕaβ
跳蚤再踢也登不上天(你有再大的能力也影响不了人家)
Syn: sɯlaʁrdɤβ See: tɯ-qartsɯ
sɯrdɤl transitive verb
directional: kɤ-

tɯtshot ko-sɯrdɤl-tɕi
我们已经超了时间了
sɯrdɤl - See: rdɤl
sɯrɤt - See: rɤt
sɯrɤt transitive verb
écrire/dessiner avec. 用……写.
faire écrire/dessiner. 请……写…….
sɯrinɤsɯri ideophone.8
qui tourne vite. 形容旋转得很快的样子.

sɯrinɤsɯri ʑo ɲɯ-mtɕɯr
转得飞快
Syn: xɯrxɯr
sɯrɟɯɣ transitive verb
faire courir. 使……跑.
courir avec, apporter en courant. 带着……跑;跑步拿来.

andi ɲɯ-mbɣom tɕe, ki sɤcɯ ki ɲɯ-sɯrɟɯɣ-a ɲɯ-ntshi
他们在那边有急事,我只好跑着把钥匙送过去

courir au moyen de. 用……跑.

rɯdaʁ kɯ ɯ-mi kɯβde-ldʑa ju-sɯrɟɯɣ ɲɯ-ɕti
动物用四只脚跑
sɯrɟɯɣ - See:
sɯrkɤz noun
gravures sur bois. 刻的木板.

sɯrkɤz ta-βzu
他刻了木板
sɯrku - See:
sɯrma transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ-
laisser habiter. 留宿.

jɯɣmɯr kutɕu kɤ-sɯrma-t-a
今天晚上让他在这里睡了

enterrer. 掩埋.

smi ka-sɯrma
(用草木灰)把火盖住了
Syn: sɯrʑaʁ
sɯrmbɣotɯm intransitive verb
s'asseoir en tailleur. 缠腿坐. Syn: sɯχcoŋkroŋ
sɯrna noun
figurine en glaise. 泥巴捏成的偶像.
sɯrna noun
champignon noir. 木耳. See: si1 See: tɯ-rna
sɯrna noun
bélier. 公绵羊.
sɯrpjɯ transitive verb
directional: tɤ- laisser s'abîmer (laità. 让(牛奶)变质.

tɤ-lu a-mɤ-tɤ-tɯ-sɯrpji ma nɤja
你不要让牛奶变质,不然太可惜
sɯrpjɯ - See: rpjɯ
sɯrsɯr ideophone.2
rond. 形容圆形.

ɲɯ-ɤrtɯm sɯrsɯr ʑo
圆溜溜的

lɯlu cho khɯna kɤ-nɯ-rŋgɯ-nɯ tɕe ku-ortɯm-nɯ sɯrsɯr ʑo ŋu
猫和狗睡觉的时候蜷成一团
sɯrtaʁ noun
branche. 树枝. See: tɤ-rtaʁ
sɯrtoʁ transitive verb

smɤnba kɯ tɤ́-wɣ-sɯrtoʁ-a
他请了医生给我看病
sɯrtoʁ - See: rtoʁ
sɯrtsho noun
partie ouverte de la souche. 树墩(被锯掉的)表面.
sɯrtshɯm noun
souche. 树墩;树桩.
sɯrtsi transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- appliquer de la laque. 上漆.

tɕoχtsi thɯ-sɯrtsi-t-a
我给桌子上了漆

to-sɯrtsi (ɯ-rtsi to-lɤt)
他上了漆
See: ɯ-rtsi
sɯru transitive verb
directional: pɯ- demander de regarder l'avenir. 请人算命.

mphrɯmɯ ɕ-pɯ-sɯre
你去请人算命吧

aʑɯɣ kɯnɤ a-mphrɯmɯ a-pɯ-tɯ-sɯre ɯ-tɯ́-cha
你能不能叫别人帮我算命
sɯrwɤt -

qaʁ kɯ sɤtɕha pɯ-sɯrwat-a
我用锄头挖了地
Syn: lɣa
sɯrʑaʁ transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- enterrer. 掩埋.

smi thɤlwa kɯ ka-sɯrʑaʁ
他用草木灰把火盖住了

lɯlu kɯ ɯ-qe ka-sɯrʑaʁ
猫把它自己的屎(用土)盖住了
Syn: sɯrma
sɯʁaʁ - See: ʁaʁ
sɯʁejlu intransitive verb
directional: tɤ- être gaucher. 左撇子.

jiɕqha nɯ ɲɯ-sɯʁejlu
那个人是左撇子
See: ʁejlu
sɯʁjit transitive verb
directional: tɤ-
se souvenir. 记得;想起.

mɤ-tɯ-sɯʁjit ʑo maŋe
没有你想不出来的事情

manquer à. 想念.

ɯ-kha ra to-sɯʁjit
他想念他的家属

ɯ-mu to-sɯʁjit
他想念他母亲

tɤ́-wɣ-sɯʁjit-a
他想念我了
See: ʁjit
sɯʁjoʁ transitive verb
directional: pɯ- se servir (d'un tissu) pour confectionner la couche extérieure d'un vêtement. 做成衣服的外层.

raz kɯ-ɣɯrni kɯ χpɯn ɯ-ŋga ɯ-smɤʁjoʁ nɯ pjɯ́-wɣ-sɯʁjoʁ ra
要用红色的布料制作和尚衣服的外层
See: ɯ-ʁjoʁ
sɯʁndzɤr -
directional: pɯ- couper avec. 用……来剪.

rɟaŋsoʁ kɯ si pɯ-sɯʁndzar-a
我用锯子把木料锯断了

tsɯntu kɯ pɯ-sɯʁndzar-a
我用剪刀剪了
sɯʁndzɤr - See: ʁndzɤr
sɯʁnɯ transitive verb
directional: tɤ- causer la suspicion. 令人起疑心.

kɤ-ti pjɯ-sthɯt maŋe tɕe, tɤ́-wɣ-sɯʁnɯ-a
他说总是没完没了(一会这样说,一会那样说),令我起了疑心
sɯʁnɯ - See: ʁnɯ
sɯʁzɤβ transitive verb

nɤ-kɯ-mŋɤm koŋla kɤ-rtoʁ a-pɯ-tɯ-sɯ-ʁzɤβ
sɯsat transitive verb
directional: pɯ-
faire tuer. 使人杀(另一个人).
tuer avec. 用……杀.
sɯsat - See: sat
sɯsaχsɤl - See: saχsɤl1
sɯschɤt transitive verb
directional: pɯ- faire en sorte que l'eau se retire. 使(水)下降.
sɯschɤt - See: schɤt
sɯsci transitive verb
directional: tɤ- donner naissance. 生(小孩子). See: tɯ-sɤsci
sɯsci - See:
sɯscit transitive verb
See: sɤscit
sɯsɤɕqali transitive verb
faire crier. 让……喊.

ɯʑo kɯ tɤ-pɤtso ta-ʁndɯ tɕe ta-sɯsɤɕqali ʑo
他打了小孩子,让他大叫了一声
sɯsɤɕqali - See: ɣɤɕqali
sɯskɯrma transitive verb
directional: _ demander à quelqu'un d'emporter un cadeau à quelqu'un. 请人带礼物.

jɤ-ta-sɯskɯrma nɯ nɤ-jaʁ ɯ-jɤ-ázɣɯt?
我送给你的礼物,你收到了没有
See: skɯrma
sɯsloʁ transitive verb
fouir avec. 用……拱(猪).

ɯ-ɕna kɯ ɲɯ-sɯsloʁ tɕe pjɯ-lɣe ɲɯ-ɕti
(野猪)用鼻子拱地
sɯsloʁ - See: sloʁ
sɯsɲu transitive verb
directional: nɯ- rendre fou. 令……疯.
sɯsɲu - See: sɲu
sɯsŋa transitive verb
directional: tɤ- faire revivre. 令人复活、苏醒.
sɯsŋa - See: sŋa
sɯsŋaʁ transitive verb
directional: tɤ- faire ensorceller. 叫人用法术.
sɯsŋaʁ - See: sŋaʁ1
sɯso transitive verb
directional: nɯ-
penser. 想.

dianhua ɯ-kɯ-lɤt mataŋe tɕe tɕhindʐa kɯ-ŋu kɯ nɯ-sɯso-t-a
你没有打电话,我想了怎么回事

aʑo a-kɤ-sɯso nɯ ʑo ŋu
这就是我的意思

ɯ-kɤ-sɯso ɲɯ-dɤn
他想的事情很多

``aʑo kɯ-fse kɯ-mpɕɤr me" ɲɯ-nɯ-sɯsɤm pjɤ-ŋu
他想着,没有比我漂亮的人

vouloir. 想要.

laχtɕha kɤ-ntsɣe ɲɯ-sɯsɤm
他想卖东西

manquer. 想念.
sɯspa transitive verb
directional: kɤ- rendre capable. 令别人学会.

kɤ-sɯspa-t-a
我令他学会了
sɯspa - See:
sɯspɤt transitive verb
directional: _ tirer en mordant ou en déchirant. 扯断;一边拉一边咬断.

tɯ-ŋga pɯ-kɯ-ɴɢraʁ nɯ nɯ-sɯspat-a
我把破烂的衣服扯断了
sɯsphjaʁ transitive verb
traverser. 穿透.

tɤtʂu ɯ-tɯ-fsoʁ kɯ tɯ-ŋga ra ku-sɯsphjaʁ ɲɯ-ɕti
灯光穿透衣服

tɯ-rju kɤ-sɯsphjaʁ mɯ-pɯ-cha-a
我说了一句,但他们没有理睬我
sɯsphjaʁ - See: sphjaʁ
sɯspoʁ transitive verb
directional: _ faire un trou. 穿孔.

tɯ-ŋga ko-sɯspoʁ
他把衣服戳了个洞

tɤ-fkɯm ko-sɯspoʁ
他把口袋戳了个洞

khoxtu pjɤ-sɯspoʁ
他把屋顶戳了个洞

rdɤstaʁ jɤ-lat-a tɕe, ɯ-ku kɤ-sɯspoʁ-a
我扔了一块石头,把他的头打伤了
See: spoʁ
sɯsta transitive verb
directional: thɯ- réveiller. 弄醒.

kɯm ɯ-zgra nɯ kɯ chó-wɣ-sɯsta
门的声音把他弄醒了
sɯsta - See: sta
sɯstat transitive verb
: tɤ- arrêter. 使……停止.

ɯ-ɕnɤse to-sɯstat pjɤ-cha
他成功地把鼻血止住了
sɯstɤm transitive verb
directional: kɤ- laisser se solidifier. 使凝固.

ta-mar thɯ-ftʂi-t-a tɕe kɤ-sɯstam-a
我把酥油融化成液体,然后又让它凝固了
sɯstɤm - See: stɤm
sɯstu transitive verb
: nɯ- faire croire. 令……相信.
sɯstu - See: stu2
sɯsu intransitive verb
directional: tɤ- vivant. 活.

ɯ-kɯ-mɲɤm wuma ʑo pjɤ-thɯ ri, to-sɯsu
他差一点死了,又活过来了
sɯsɯspoʁ transitive verb
directional: _ faire un trou avec..... 用……来打洞.

ndzrɯ kɯ pɯ-sɯ-sɯspoʁ-a
我用凿子打了洞
sɯsɯspoʁ - See: sɯspoʁ
sɯta transitive verb
directional: nɯ- détacher. 解开.

nɯki ɲɤ-raʁ tɕe nɯ-sɯte
线卡住了,你解开吧

tɤ-ri nɯ-kɯ-raʁ nɯ-sɯta-t-a tɕe, kɤ-rɯkɤtɯm jɤɣ
我把缠了的线解开了,可以牵线了
See: sɯɕlɯɣ
sɯtɕɤt - See:
sɯtɕɤt transitive verb
sɯtɕɤt transitive verb
sɯtɕhaʁ noun
se rétrécir (bois). 收缩(木头).

sɯtɕhaʁ ko-ɕe
木头收缩了
See: si1 See: tɕhaʁ
sɯtɕɯn noun
grande forêt. 大森林. Syn:
sɯtɕɯnjmɤɣ noun
russule rouge. 红菇【杉木菌】. Syn: jmɤɣni
sɯtɤpɯz noun
bois pourri. 朽木.
sɯti - See: ti
sɯti transitive verb
past stem: sɯtɯt faire parler. 使讲话;播放.

kɯ-dɤn tsa kɤ-sɯti
播放多一点
sɯtsɣi transitive verb
directional: pɯ- laisser pourrir. 让腐烂.

kɯki kɤ-ndza ki ʑa mɯ-tɤ-nɯβdaʁ-a tɕe, pjɤ-sɯtsɣi-t-a
我很久没有管这个食物,它就腐烂了
sɯtsu - See: tsu
sɯtsɯm - See: tsɯm
sɯtsɯm transitive verb
directional: _ faire emporter. 令人带走.
sɯxcat transitive verb

tɯ-mɯ qale kɯ ɲɯ-ɤsɯ-sɯxcat ʑo
下着狂风暴雨
sɯxcha transitive verb
directional: tɤ- être capable. 有能力.

ɲɯ-rʑi tɕe, mɤ-tɯ́-wɣ-sɯxcha
很重,你不行(你抬不动)

kɤ-fkur mɯ́j-wɣ-sɯxcha
他背不起

nɤki nɯ ʁo mɯ́j-ɴqa tɕe tɯ́-wɣ-sɯxcha loβ
这个倒是没有很难,你能行吧
See: cha1
sɯxchi transitive verb
sucrer. 使……变得更甜.
sɯxchi - See: chi
sɯxcɯ - See: ɯ-lu,cɯ
sɯxcɯ transitive verb
sɯxɕe transitive verb
sɯxɕe transitive verb
directional: _ past stem: sɤɣri envoyer qqn. 派人.

kɯ-nɤphɯphu jɤ-sɤɣri-t-a (jɤ-no-t-a)
我把乞丐赶走了

ki kɯ-fse tɤ-rʑaʁ ɲɯ-sɯxɕe-a ɬoʁ
我只有这样打发时间
See: See: ɯ-pa,sɯxɕe
sɯxɕɤt transitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- enseigner. 教.

kɤ-taʁ pɯ-sɯxɕat-a
我教他织布了

pɯ-sɯxɕat-a tɕe kɤ-sɯspa-t-a
我教会了他

directional: nɯ- habituer à. 训练,令……养成习惯.

kɤ-nɤma nɯ-sɯxɕat-a
我训练了他

kɤ-nɯndzɤmdɯm nɯ-ta-sɯxɕɤt
我让你养成吃零食的习惯

directional: tɤ- indiquer. 指点.

rgɯnba sɤxɕe ɣɯ ɯ-tʂu nɯ tɤ-sɯxɕat-a
我给他指点了去寺庙的路
sɯxɕur transitive verb
directional: pɯ- faire payer une amende. 让人交罚款.
sɯxsa transitive verb
directional: nɯ- directional: tɤ- émousser. 弄钝.

mbrɯtɕɯ nɯ-sɯxsa-t-a
我把刀弄钝了
sɯxsa - See: sa
sɯxso - See: so
sɯxso transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- vider. 掏空.

tɤ-fkɯm pɯ-sɯxsɤm
你把口袋腾空
sɯxtar - See: tar
sɯxtar transitive verb
sɯxtɕhaʁ transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- Etym: tɕʰag. faire diminuer. 减.

pɯ-sɯxtɕhaʁ-a
我减了

laoban kɯ a-ŋgra pjɤ-sɯxtɕhaʁ
老板把我的工资给减少了

sqi ɯ-ngɯ kɯtʂɤɣ chɯ́-wɣ-sɯxtɕhaʁ tɕe, ɯ-ro kɯβde ɲɯ-ri ŋu
十减六等于四
Syn: ɣɤtɕhaʁ See: tɕhaʁ
sɯxtɕhɤt - See: tɕhɤt1
sɯxtɕhɤt transitive verb
directional: nɯ- supprimer. 消除.

ji- baicai pɯ-dɤn ri, ɲɤ-sɯxtɕhɤt-nɯ
以前我们的白菜很多,但他们把它们拔除了
sɯxtɕhɯt - See: tɕhɯt
sɯxtɕhɯt transitive verb
directional: tɤ- faire de la place. 空出……的位子.

kɯmaʁ laχtɕha ra nɯ-nɤscɯscat-a tɕe, rgɤm kɤ-ta tɤ-ɣɤtɕhɯt-a
我把其他东西搬走了,空出了放箱子的位子

tɤ-sɯxtɕhɯt-a
我都装进去了

ɯʑo kɤ-ɤmdzɯ tɤ-sɯxtɕhɯt-a
我给他找了个位子坐(本来没有位子)
sɯxtɕur -
directional: pɯ- directional: thɯ- rendre acide. 令……变酸.

tɤjko thɯ-sɯxtɕur-a
我把圆根(煮熟了以后)弄酸了
sɯxtshaʁ transitive verb
directional: pɯ- tamiser. 筛.

tɯjpu pɯ-sɯxtshaʁ-a
我筛了粮食

thɤlwa pɯ-sɯxtshaʁ-a
我筛了灰

tɤɕi nɯ pɯ-sɯxtshaʁ-a
我筛了青稞
Syn: sɯɕɯɣra See: tshaʁ
sɯxtshoz transitive verb
directional: tɤ- Etym: tsʰaŋs. avoir au complet. 具备齐全;一个也没有漏掉.

laʁdɯn tɤ-sɯxtshoz-a tɕe, kɤ-rɤma khɯ
农具具备齐全,可以工作了
Syn: ɣɤtshoz See: tshoz
sɯxtshu - See: tshu
sɯxtshu transitive verb
directional: thɯ- faire grossir. 催肥;令……变胖.

paʁ kɤ-skaɣ-a tɕe thɯ-sɯxtshu-t-a
我把猪喂得很肥了
sɯxtshwi transitive verb
directional: pɯ- Etym: tsʰos. teindre. 染.

tɤ-ri pjɤ-sɯxtshwi
他染了线

tɯ-ŋga pjɤ-sɯxtshwi
他染了衣服

raz pɯ-sɯxtshwi-t-a / tshwi pɯ-lat-a
我染了布料
See: tshwi
sɯxtso - See: tso
sɯxtso transitive verb
directional: kɤ- faire comprendre. 令人明白.

tɯ-rju kɤ-sɯxtso-t-a
我令他明白了这句话的意思
sɯxtsu Variant: sɯtsu transitive verb
laisser du temps. 给别人时间.

ɲɯ́-wɣ-sɯtsu-a-nɯ
他们给我时间

jisŋi aʑo ju-ɣi-a jɤɣ ma ɲɤ́-wɣ-sɯtsu-a-nɯ
我今天可以来,因为他们给我时间
See: tsu
sɯxtsu transitive verb
directional: nɯ- faire fermenter. 使发酵. See: xtsu
sɯxtsɯɣ - See: xtsɯɣ
sɯxtsɯɣ transitive verb
directional: tɤ- atteindre avec. 用……射中、打中.

rdɤstaʁ kɯ tɤ́-wɣ-sɯxtsɯɣ-a
他扔石头打中了我

ɯ-zgrɯ kɯ tɤ́-wɣ-sɯxtsɯɣ-a
他用肘打中了我

tɯdi kɯ tɤ́-wɣsɯxtsɯɣ-a
他射箭射中了我

kɯki mbrɯtɕɯ ɲɯ-mtɕoʁ tɕe, nɤ-jaʁ tɯ-sɯxtsɯɣ ma
刀很锋利,小心不要割到手
sɯxtʂaŋ - See: tʂaŋ
sɯxtʂaŋ stative verb
régler de façon juste un contentieux. 讨个公道;解决纠纷.

kɯki iʑora ji-kɤ-nɤndɯt ki kɤ-sɯxtʂaŋ mɯ-mɤ-pɯ-khɯ nɤ, mɤ-nɤɕqe-a
如果不能把我们之间的纠纷解决好的话,我不会放过你的
sɯxtʂɯn transitive verb
directional: pɯ- faire bénéficier de ses bienfaits. 对别人好.

ɯʑɤɣ pɯ-sɯxtʂɯn-a
我对他很好

a-mgɯr nɯ-tɯ-rɤβraʁ, tɤ-tɯ-sɯxtsɯɣ, ɲɯ-tɯ-sɯxtʂɯn
你帮我抠背部,你抠到正确的地方,做的很好
See: tɯ-tʂɯn
sɯxtɯɣ - See: tɯɣ1
sɯxtɯɣ transitive verb
mettre en contact avec. 使……接触到.

laχtɕha thɯ-sthoʁ-a tɕe, znde ɯ-taʁ thɯ-sɯxtɯɣ-a
我把东西推过去,靠到墙上了
sɯxtɯt transitive verb
raccourcir. 弄短.

tɤ-rʑaʁ kɤ-sɯxtɯt khɯ
可以把时间缩短
sɯχcoŋkroŋ intransitive verb
directional: nɯ- s'asseoir en tailleur. 盘腿坐(男人坐的姿势).

nɯ-sɯχcoŋkroŋ-a (=χcoŋkroŋ nɯ-βzu-t-a)
我盘着腿坐下了
See: χcoŋkroŋ See: tɯ-rpɣo Syn: sɯrmbɣotɯm
sɯχpjɤt - See: χpjɤt
sɯχpjɤt transitive verb
directional: tɤ- demander l'avis de. 征求意见.

laχtɕha nɯ tú-wɣ-χtɯ ɕi kɯ tu-ta-sɯχpjɤt
我征求一下你的意见,买不买这个东西
sɯχsɤl transitive verb
directional: pɯ- Etym: gsal. reconnaître, s'apercevoir. 认得,发现.

ɲɯ-sɯχsɤl
他认得他

pɯ-sɯχsal-a
我发现了他

pɯ́-wɣ-sɯχsal-a
他发现了我

pɯ-sɯχsɤl-tɕi
我们俩发现了他
sɯχsu - See: χsu
sɯχsu transitive verb
nourrir avec. 用……喂.
sɯχta postposition
par rapport à. 比. See: staʁ See: sɤz
sɯχtɕɤz transitive verb
adorer. 宠爱.

ɯ-mu ɯ-wa ni kɯ ɲɯ-sɯχtɕɤz-ndʑi
他父母很宠爱他
sɯχtɯ - See: χtɯ
sɯχtɯ transitive verb
directional: tɤ- vendre à. 使……买、卖给.

ki tɯ-ŋga ki ɯʑo kɯ tɤ́-wɣ-sɯ-χtɯ-a ŋu (=a-ɕki na-ntsɣe)
这件衣服是他卖给我的
See: raχtɯtsɣe
sɯz transitive verb
directional: pɯ- generic negative: mɤ-xsi savoir. 知道.

pɯ-mto-t-a kɯ-fse ri, ŋu maʁ mɤxsi
我好像看见了,但是不确定
See: amɯsɯz
sɯzbaʁ - See: zbaʁ
sɯzbaʁ transitive verb
directional: tɤ- sécher. 弄干.

qale kɯ a-ŋga to-sɯzbaʁ
风把衣服(吹干)了
Syn: rom Syn: Ant: aci See: ɣɤzbaʁ
sɯzbɤβ noun
nœud (sur un arbre). 树瘤.
sɯzdɯɣ transitive verb
directional: pɯ- causer du souci. 令别人受苦.

jiɕqha nɯ pɯ-sɯzdɯɣ-a
我令他受苦了

pɯ́-wɣ-sɯzdɯɣ-a
他令我受苦了

pɯ-ta-sɯzdɯɣ
我令你担心了

ɲɯ-ta-sɯzdɯɣ nɯ!
我令你受苦了!
sɯzgrɯtɕhɯ transitive verb
directional: tɤ- donner un coup de coude. 打一肘.

ɯʑo ɲɯ-nɯɕmɯrga tɕe tɤ-sɯzgrɯtɕhɯ-t-a
他多嘴了,我给他打了一肘
See: zgrɯtɕhɯ
sɯzʁe noun
action de transporter du bois. 背柴. See: nɯsɯzʁe
sɯʑŋgrɯt intransitive verb
directional: tɤ- ravaler ses larmes, gémir. 啜泣,呻吟.

kɤ-rŋgɯ tɕe, ɲɯ-sɯʑŋgrɯt
他睡了就呻吟
sɯʑɴɢoʁ transitive verb
directional: kɤ- accrocher avec. 用……钩住.

tɤ-jŋoʁ kɯ tɯ-ŋga ko-sɯʑɴɢoʁ
他用钩子把衣服钩起来了

tɯ-rju nɯ kɯ-kɯ-mɯ-maʁ ku-tɯ-sɯʑɴɢoʁ
你把话题东拉西扯
ʂa stative verb
directional: thɯ- Etym: sra. capable. 能干.

kɤ-ŋke kɯ-ʂa ci ɲɯ-ŋu
他是一个很能走路的人
ʂaʁ adverb
ʂaʁ,ta -
directional: kɤ- marquer au fer rouge. 烙印.

a-jaʁ ʂaʁ kɤ-nɯ-sɯta-t-a
我烙(烫)到了手

ʂaʁ ɯ-rŋa ko-ta
在他脸上烙了印

ɕom chɤ-z-ɣɯrni tɕe, ɯ-ɕa ɯ-taʁ ʂaʁ ko-ta
把铁烧红了,就在它的肉上烙了印子
ʂɣɤlʂɣɤl ideophone.2
transparent et brillant comme la rosée du matin. 形容像草叶上滚动的露珠一样透明发亮的样子.

tɤ-rɣe ʂɣɤlʂɣɤl ci ɲɯ-ŋu
珍珠透明发亮

tɤ-tsrɯ ɯ-taʁ tɤʑri ʂɣɤlʂɣɤl ɲɯ-pa
萌芽上有透明发亮的露珠

kɯ-wxti ra kɯ tu-ti-nɯ, ftɕar tɤ-tsrɯ to-ɬoʁ tɕe, tɤ-tsrɯ ɯ-ku ɯ-taʁ zɯ tɤʑri ʂɣɤlʂɣɤl rɯri ɣɯ tɯka tu tɕe, tɯrme tɯ-fsonam nɯ, nɯ kɯ-fse, rɯri tɯkaka tɯ-fsonam nɯ nɯ fse tu-ti-nɯ tu-raχpi-nɯ ɲɯ-ŋgrɤl
老年人说,夏天萌芽长出来的时候,每个萌芽上面有透明的露珠,代表着每个人的运气

ɯ-jaʁ ɯ-taʁ cimbɤrom ʂɣɤlʂɣɤl ʑo to-rku
他手上起了透明的水疱
ʂmɤβʂmɤβ ideophone.2
qui forme une fine couche. 形容物体薄薄一层,不完全透明的样子. See: rmɤβrmɤβ
ʂɲoʁʂɲoʁ ideophone.2
svelte. 形容身材苗条,瘦高瘦高的模样.

tɤ-pɤtso ɯ-phoŋbu ʂɲoʁʂɲoʁ ɲɯ-pa
小孩子(身材)瘦高瘦高的。
ʂɲɯɣnɤʂɲɯɣ ideophone.3
intermittent. 形容运动、感觉等间发的样子.

a-mthɤɣ ʂɲɯɣnɤʂɲɯɣ ɲɯ-mŋɤm
我的腰一阵一阵地痛
See: ɣɤʂɲɯɣlɯɣ
ʂɯɣʂɯɣ ideophone.2
clair. 亮.

ndʑa ʂɯɣʂɯɣ pjɤ-ndɯ
彩虹出来了
See: ʂɯŋʂɯŋ
ʂɯŋʂɯŋ ideophone.2
clair. 天晴.

tɤŋe ʂɯŋʂɯŋ ɲɤ-ɬoʁ
太阳出来了

ʂɯŋʂɯŋ ɲɤ-jɯm
天晴了

ndʑa ʂɯŋʂɯŋ pjɤ-ndɯ
彩虹出来了

ɯ-mɲaʁ ɲɯ-mto ʂɯŋʂɯŋ ʑo
他眼睛看得很清楚
See: xɯŋxɯŋ
ʂɯt ideophone.1
bruit que fait un oiseau en s'envolant brusquement. 小鸟突然飞出来的声音.
ʂχinɤʂχi ideophone.2
haletant. 形容气喘吁吁的样子.

jiɕqha nɯ ɲɯ-nɯtɕhomba tɕe, ɯ-rqo ʂχinɤʂχi ɲɤ-stu
他感冒了,气喘吁吁的
ʂχɯʂχaj ideophone.2
ayant plein de trous. 形容满是洞洞眼眼的样子.

a-ŋga ʂχɯʂχaj ɲɯ-xtsu ɕti ri, nɯ kɯnɤ ɲɯ-mpja
虽然我衣服上到处都是洞洞眼眼,但还是很暖
See: ʂχɯʂχi
ʂχɯʂχi ideophone.2
ayant de grosses narines. 形容鼻孔很大.

mbro ɯ-ɕna ʂχɯʂχi to-stu, tɕe ndʐoʁ ɯβrɤ-ŋu ma
马把鼻孔张大了,是不是要调皮了
ʂχɯwɯʂχawi ideophone.8
qui a des trous partout. 到处都是洞.

βʑɯ kɯ lʁa to-ndza tɕe ʂχɯwɯʂχawi ʑo ɲɤ-sɤβzu
老鼠把口袋啃了,啃得到处都是洞
See: ʂχɯʂχaj
ta transitive verb
ta transitive verb
ta transitive verb
ta transitive verb
directional: _ poser, mettre. 放置.

ɯ-ŋga pɯ-ta-t-a
我给他盖了被子

directional: tɤ- directional: pɯ- porter (lunettes, chapeau). 戴(眼镜。帽子).

χɕɤlmɯɣ tu-nɯ-te-a
我戴眼镜

χɕɤlmɯɣ tɤ-nɯ-te
你戴上眼镜吧

nɤ-ku ɯ-taʁ tɤ-rte ma-pɯ-tɯ-nɯ-te ma nɤ-tɯ-sɤjloʁ
你不要戴上帽子,不好看

directional: nɯ- relâcher, laisser, abandonner. 放(走);放下.

mɤ-ta-ta
我不会放过你的

tɯrɣi nɯ-ta-t-a
我留了种子

kɯki kɤ-nɤma ki kɤ-ta a-ʁjiz mɯ́j-ɣi
我不想放弃这个工作

nɤ-ndza-ro ma-nɯ-tɯ-te ma ɯ-kɯ-ndza me (nɤ-khɯɲcɤr ma-nɯ-tɯ-te)
你不要吃剩一口,不会有人吃你的剩饭

directional: kɤ- cuire. 蒸;熬.

qajɣi khon kɤ-ta-t-a
我蒸了馍馍

tʂha kɤ-ta-t-a
我熬了茶

directional: pɯ- se produire (gel). 下(霜).

ɕŋɤr pjɤ-t-a
下了霜
ta transitive verb
tacɯn noun
Etym: fn:大襟. habit que l'on rabat au niveau de l'épaule. 大襟.
tal noun
jianzi. 毽子.
talɤn noun
Etym: fn:褡裢. besace. 褡裢.
ta-ma possessed noun
occupation. 事情.

aʑo a-ma ku-nɤma-nɯ ɕti (=a-tshɤt ku-rɤma-nɯ ɕti)
他们在替我工作
ta-mar possessed noun
beurre. 酥油. See: ʑɯnmar
tamɢom noun
tenaille, pince, pincette. 夹子. See: mɢom See: ɟɯmɢom
taŋ stative verb
directional: tɤ- intelligent (personne), authentique. 聪明;真的.

pjɯrɯ ɲɯ-taŋ
珊瑚是真货

rŋɯl ɲɯ-taŋ
银是纯的

smɤɣ kɯ-taŋ
纯毛
taŋbu noun
Etym: daŋ.po. premier mois. 一月.
taŋi noun
sécheresse. 旱灾.

taŋi to-ɣi
有了旱灾

taŋi ɲɯ-thɯ ma tɯ-mɯ mɯ́j-lɤt
旱灾很严重,不下雨
taɴɢoʁ noun
vanneries, cage. 篮子;笼子.

taɴɢoʁ tɤ-βzu-t-a
我编了篮子
taqaβ noun
aiguille. 针. See: rasqaβ
taqaβrna noun
chas de l'aiguille. 针眼.
tar intransitive verb
directional: thɯ- directional: tɤ- Etym: dar. se développer. 发展.

rgali chɤ-tar
小奶牛身体壮起来了

jiɕqha nɯra to-tar-nɯ
他变得比较富裕了
tartɕɯn noun
Etym: dar.tɕʰen. grand drapeau flottant au vent. 大经幡.
taʁ bitransitive verb
directional: thɯ- tisser. 织.

tɯ-ŋga ɲɯ-ɤsɯ-taʁ
他在织衣服

tɯŋgar ɲɯ-ɤsɯ-taʁ
他在织羊毛

a-mu pɯ-taʁ
我的母亲织布
taʁ stative verb
directional: pɯ- clair. 清楚;准确.

kɯ-tɯ-taʁ ɲɯ-ɕti wo
很清楚嘛

ɯ-tɤ-rʑaʁ wuma ɲɯ-taʁ
他的时间很准确

ɯ-ʁndo ɲɯ-taʁ
他的话很清楚
taʁ adverb
en haut. 上面.
ta-ʁa possessed noun
temps libre. 空的时间.

jisŋi a-ʁa tu
我今天有空

xingqier a-ʁa me ma ɯ-ro ra tu
星期二没有空,剩下的时间有空

a-ʁa qajdo-ʁa
我像乌鸦一样闲

a-ʁa me
我没有空
ta-ʁɤndɤsci - See: ta-ʁɤndɤsi
ta-ʁɤndɤsi possessed noun
échange de travail. 还工.

a-taʁɤndu ɣɯ-tɤ-lɤt, tɕe aʑo nɤ-ʁɤndɤsi ju-ɣi-a
你先来给我做工,然后我就来给你还工

ɯʑo kɯ a-taʁɤndu ɣɯ-ta-lɤt tɕe, aʑo ɯ-ʁɤndɤsi ɕe-a ra
他先来给我做工,我要给他还工
See: andu See: taʁɤndu
taʁɤndu noun
échange de travail. 还工.

a-taʁɤndu ɣɯ-tɤ-lɤt, tɕe aʑo nɤ-ʁɤndɤsi ju-ɣi-a
你先来给我做工,然后我就来给你还工

ɯʑo kɯ a-taʁɤndu ɣɯ-ta-lɤt tɕe, aʑo ɯ-ʁɤndɤsi ɕe-a ra
他先来给我做工,我要给他还工
See: ta-ʁɤndɤsi See: andu
ta-ʁi possessed noun
petit frère, petite sœur. 弟弟;妹妹.
ta-ʁjɯβ possessed noun
ombre. 影子. See: naʁjɯβ See: sqaβjɯβ
ta-ʁɟaz possessed noun
suie. 碳黑【锅烟墨】.
défaut. 缺点.
ta-ʁɟaz possessed noun
ta-ʁɟaz,mar -
directional: nɯ- décharger sa faute sur. 令……背黑锅.

nɤʑo nɤ-ʁɟaz nɯ aʑo ma-nɯ-kɯ-mar-a
别让我替你背黑锅
taʁki noun
de haut en bas. 上下. See: taʁ3
taʁlɤkɯm noun
balcon. 藏式房屋的阳台.
taʁmbra noun
taʁmbra,lɤt -
directional: nɯ-
pleurer en s'agitant de toutes ses forces (enfant). 哭得大吵大闹(小孩子).

tɤ-pɤtso tɤ-wu ɯ-tɯ-χɕu kɯ taʁmbra ʑo ɲɯ-lɤt ɲɯ-ɕti
小孩哭乱叫乱吼

s'élancer en sautant (cheval). 跳过去(马). See: lɤt1
taʁndo noun
parole. 话(长辈对下辈、老师对学生、领导对属下等). See: nɯstɤraʁndo See: nɯʁndomnɤt
taʁndzɤr noun
seau servant à mettre la pâtée des cochons. 喂猪用的木桶.
taʁndzɤrpu noun
coup avec la cuve pour nourrir les animaux. 用喂猪桶打人.
taʁrdo noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
ta-ʁrɤt possessed noun
charbon de bois. 碳.

si pɯ-nɯt ɯ-qhu tɕe ɯ-ʁrɤt ɲɯ-βze ŋu
把树木烧了之后就会变成碳
ta-ʁri possessed noun
saleté. 污垢.

ɯʑo ɯ-ʁri
他身上的污垢
ta-ʁrɯ possessed noun
corne. 角.
cor. 趼子. See: ɣɤʁrɯ See: ʁrɯlu
ta-ʁrɯm possessed noun
lumière. 光.

tɤtʂu ɯ-ʁrɯm
灯的光

reflet. 倒影.

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ a-ʁrɯm pjɤ-ntɕhɤr
水中有我的倒影

endroit frais à l'ombre, ombre. 阴凉的地方,影子.

kha ɯ-ʁrɯm
房子的影子
See: tɯmɯʁrɯm See: saʁrɯm
tasa noun
chanvre. 大麻. See: tɤsɤmu See: tɤsɤɣʑa See: tɤsɤrŋu See: tɤsɤsqɤri
tatɕhoŋtɕhoŋ noun
chute d'eau. 瀑布.
tatpa noun
Etym: dad.pa. foi. 信仰.

tatpa tɤ-ta-t-a
我崇拜(了)他
tatshi noun
Datshang. 大藏乡.
taχpa noun
récolte d'un an. 一年的庄稼.

ɣɯjpa taχpa ɯ-ɲɯ-pe ?
今年收成好不好?

taχpa ɲɯ-nɤkɤro, ɲɯ-pe ɕti
庄稼还可以
taχphe noun
paume de la main (utilisée pour baffer). 手掌(掴耳光).

tɕoχtsi ɯ-taʁ taχphe pɯ-lat-a
我拍了桌子
See: nɤχphe
ta-χpi possessed noun
Etym: dpe. forme, modèle. 形状;榜样.

ɯʑo a-ta-χpi sna
他值得做我的榜样
See: znɯχpi
taχti noun
modèle. 榜样.

ɯ-taχti ɲɯ-sna
可以当作榜样
tɕa stative verb
directional: nɯ- maigre. 瘦弱.

ɯ-sɯm ɲɯ-tɕa
他没有把握,没有信心
See: tɕale
tɕaɣi noun
perroquet. 鹦鹉.

tɕaɣi ɲɯ-tɯ-fse
你话多,唠叨得不停(你像鹦鹉一样)
tɕakɯɣ noun
Etym: dʑa.kʰug. sac pour les feuilles de thé. 茶叶袋.
tɕale stative verb
maigre. 瘦. See: tɕa Ant: jpumqa
tɕamba noun
une plante. 【冬寒菜】.

tɕamba nɯ sɯjno ci ɯ-jwaʁ kɯ-ɤrtɯm tɕe βzɯr kɯ-tu ci ŋu. ɯ-ru kɯ-zri tsa tu-βze cha, ɯ-ru ɯ-pɕi nɯ mɤ-mpɕu, qaɕpa ɯ-mgɯr tsa fse. ɯ-jwaʁ ɯ-sɤɣ-ndzoʁ nɯ tɕu, ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt tɕe, ɯ-mat ɲɯ-βze ŋu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ɯ-ŋgɯz kɯ-ɣɯrni ci ŋu, kɤ-ndza sna.
冬寒菜是叶子圆形,有角的植物,茎长得比较高,茎表面不光滑,像青蛙的背一样,在长叶子的部位,开花结果,花是白里透红的。可以吃。
tɕamu noun
Etym: dʑa.mo. espèce de plante. 植物的一种.

tɕamu nɯ χsɯ-tɯphu tu tɕe, sɯjno ci tu tɕe ɯ-jwaʁ kɯ-rʁom tsa ci ŋu, mɤ-mbro, ɯ-mɯntoʁ ɯ-ru kɯ-xtshɯm kɯ-zri tsa tu-ɬoʁ tɕe ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ɲɯ-lɤt ŋu, ɯ-mɯntoʁ ɯ-qhu pɕoʁ nɯ kɯ-ɣɯrni kɯ-qandʐi tsa ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ ɲɯ́-wɣ-sɯɣ-rom tɕe, tʂha kɤ-nɯ-ta sna, tɕe núndʐa tɕamu rmi. li ci tɯ-tɯphu nɯ, ɕkrɤz kɯ-do tsa ɣɯ ɯ-ci kɯ-ɣɯrni tɤ-se ʑo kɯ-fse pjɯ-nɯɬoʁ tɕe, cischiz tu-ojtɯ tɕe tɤ-rʑaʁ tɤ-rɲɟi tɕe ku-jkrɯt tɕe ɯ-rŋgɤm ɲɯ-βze tɕe ɯ-nɯnɯ wuma ʑo tʂha kɯ-ʑru tɯ-mtshi kɯ-mŋɤm kɯ-phɤn ɲɯ-ŋu khi, tɕeri wuma ʑo kɤ-mto rkɯn. ɕkrɤz ɯ-kɤχcɤl ri kɯ-rko ku-kɯ-ndzoʁ ci tu tɕe nɯ li tʂha ku-nɯ-ta-nɯ pɯ-ŋgrɤl. mɤʑɯ tɯ-tɯphu nɯ sɤjku ɯ-taʁ ku-kɯ-ndzoʁ tɕe, kɯ-rko ci ɲɯ-ŋu tɕe ɯ-nɯnɯ pjɯ́-wɣ-qrɯ tɕe ɲɯ-ɣɯrni tsa tɕe nɯnɯ li tʂha ɯ-rca kú-wɣ-nɯ-ta tɕe tʂha ɯ-mdoʁ ɲɯ-ɣɤmpɕɤr cha.
|fv tɕamu 有三种,其中一个是一种草,叶子有点粗糙,长得不高,花茎比较细长,开白花,花背面是暗红色的,把叶子晒干了以后,可以熬茶喝,所以叫作|fv tɕamu 。还有一种是比较老的青冈树上流出红色像血一样的液体滴在某个地方时,时间一长就会凝结成的坚硬的固体,那是一种优质的茶,据说可以治胃病,但是很罕见。在青冈树上也会长出一种硬东西,以前曾经有人把它当茶喝。还有一种是长在白桦树上的硬东西,打碎了里面是红色的,把它放在马茶里熬使茶水颜色好看。 tɕamu 有三种,其中一个是一种草,叶子有点粗糙,长得不高,花茎比较细长,开白花,花背面是暗红色的,把叶子晒干了以后,可以熬茶喝,所以叫作 tɕamu 。还有一种是比较老的青冈树上流出红色像血一样的液体滴在某个地方时,时间一长就会凝结成的坚硬的固体,那是一种优质的茶,据说可以治胃病,但是很罕见。在青冈树上也会长出一种硬东西,以前曾经有人把它当茶喝。还有一种是长在白桦树上的硬东西,打碎了里面是红色的,把它放在马茶里熬使茶水颜色好看。
tɕaŋ noun
fer. 马蹄铁.
tɕaŋnɤ conjunction
alors, sinon. 那就,不然就(提出自己的条件才答应别人的请求).
tɕaŋtɣa noun
couteau. 菜刀.
tɕaʁ intransitive verb
directional: pɯ- être mûr (pêche). 成熟(桃子).

qaɕti pjɤ-tɕaʁ
桃子成熟了
tɕaʁkɤr khɯtsa noun
bol en fer. 铁碗.
tɕaʁmɤr noun
Etym: ltɕags.dmar. briquet. 火镰.
tɕaʁtshɯɣ noun
Etym: ltɕags.tsʰigs. brûlure au fer rouge pour soigner les migraines. 烙(治头风的方式).

tɕaʁtshɯɣ ko-ta
他给他烙了印子。

smɤnba kɯ tu-kɯ-nɯsmɤn, tɯ-ku ɯ-taʁ ku-te nɯ tɕaʁtshɯɣ
医生治病的时候,放在头上的那个叫|fv tɕaʁtshɯɣ tɕaʁtshɯɣ
tɕaʁzgroʁ noun
Etym: ltɕags.sgrog. fers (pieds). 脚镣.
tɕaχkɤr noun
Etym: ltɕags.dkar. fer blanc. 白铁皮.
tɕaχkhɤβ noun
Etym: ltɕags.khab. cheminée. 火炉.
tɕaχpa noun
Etym: dʑag.pa. bandit. 强盗. See: nɯtɕaχpa
tɕazga noun
Etym: sga.skʲa. gingembre. 姜.
tɕendɤre conjunction
ensuite. 然后.
tɕeri conjunction
mais. 但是.
tɕetha noun
(action de) sonder les gens. 试探人.

tɕetha kɤ-βzu mɤ-mbat
试探人是不容易的
See: nɯtɕetha
tɕɤβ transitive verb
directional: pɯ- directional: lɤ- brûler. 烧.

pa-tɕɤβ
他烧了
tɕɤkɯ adverb
à l'est. 在东边.

tɕɤkɯ ku-ɕe-a
我往东边去

tɕɤkɯkɯ ʑo ri ku-rɤʑi-a
我在东边
Ant: tɕɤndi See: akɯ
tɕɤlo adverb
en amont. 上游. See: alo
tɕɤmɯ noun
Etym: dʑo.mo. none. 尼姑.
tɕɤndi adverb
à l'ouest. 在西边.

tɕɤndɯndi ʑo ku-rɤʑi-a
我在西边
Ant: tɕɤkɯ See: andi
tɕɤphɯ Variant: tɕhɤphɯ noun
Japhug. 茶堡区.

tɕɤphɯpɯ
茶堡人
tɕɤr stative verb
directional: kɤ- étroit. 窄.

nɯ ɯ-spa ɲɯ-tɕɤr
(布、板子的)材料很窄
Ant: rɟum See: arɟumtɕɤr
tɕɤt transitive verb
tɕɤt transitive verb
tɕɤt transitive verb
directional: _ retirer de, extraire de. 取出.

sɤcɯ nɯ-tɕat-a
我从锁里把钥匙取出来了

qaɟy ɯ-naŋtɕɯ thɯ-tɕat-a
我把鱼的内脏取出来了

ɯ-kri nɯ-tɕat-a
我把猪油熬出来了

tɯ-ɣli thɯ-tɕɤt-i
我们出圈肥了

tɤ-lu pɯ-tɕɤt
你挤奶吧

tɤ-ro tɤ-tɕat-a
我挺起胸膛了

ɯ-qom ra pjɤ-tɕɤt
她掉下了眼泪

directional: nɯ- enlever (habits). 脱(衣服).

a-ŋga nɯ-tɕat-a
我脱了衣服

directional: tɤ- attraper, pêcher. 捕到.

qaɟy tɤ-tɕat-a
我钓到鱼了

directional: thɯ- élever. 抚养(孩子).

a-mu a-wa cho a-pi ra kɯ thɯ́-wɣ-tɕat-a-nɯ ŋu
我父母和姐姐把我抚养成人

directional: thɯ- directional: pɯ- bannir de la maison, sortir de la maison. 赶出家门.

ɯʑo taʁndo mɯ-pjɤ-tso tɕe ɯ-ɣi ra kɯ pjɤ́-wɣ-tɕɤt
他不听指挥,家人就把他赶出家门了

tʂapa ɯ-ŋgɯ fsapaʁ ra chɯ́-wɣ-tɕɤt ɲɯ-ra
要把圈里的牲畜赶出来

kha ɯ-pɕi chɤ-tɕɤt
把他赶出家门了

directional: nɯ- causatif. 使.

nɤʑo pjɯ-kɯ-nɯβlu-a mɤ-kɯ-ŋgrɯ ɲɯ-tɕat-a ra
我不会让你骗我的

kɤ-ɤlɯlɤt mɤ-kɯ-ra ɲɤ-tɯ-tɕɤt
你们令他们不要打架

directional: tɤ- directional: thɯ- publier. 出版.

jɯɣi to-tɕɤt (chɤ-tɕɤt)
他出版了一本书

directional: tɤ- choisir (nom). 取(名).

ɯ-rmi tɤ-tɕat-a
我给他取了名字

directional: thɯ- finir. 结束.

kɤ-rɤndɯn ɯ-qa chɤ-tɕɤt pjɤ-ra
他把经念到最后

a-ɣe kɤ-ndo nɯ, ɯ-ndo ʑo thɯ-tɕat-a pɯ-ra
我把孙子养到他长大成人

kɤ-nɤma ɯ-jme chɯ-tɕat-a ra
我要把事情做到底
Syn: sɤβzu Syn: sɯɣjɤɣ
tɕɤt transitive verb
tɕɤthi adverb
en aval. 在下游. See: athi
tɕɤtsaʁ noun
petites tresses (coiffure de femme). 女人在额头上辫的小辫子.
tɕɣaʁ transitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ- extraire en pressant sur. 挤出来.

nɤ-jaʁ to-rɤspɯ, tɤ-tɕɣaʁ
你手上化脓,你挤一下

tɯ-ɣmbɤβ tɤ-tɕɣaʁ-a
我挤了脓肿

sɯmat nɯ-tɕɣaʁ-a
我把果子挤出来了
See: ndʑɣaʁ
tɕɣɤrnɤtɕɣɤr ideophone.3

tɤrmbja tɕɣɤrnɤtɕɣɤr ɲɯ-ɤsɯ-βzu
形容闪电一道一道地闪过发光
tɕɣɤrtɕɣɤr ideophone.2
rouge vif. 形容(颜色)红艳艳.

ɯ-ŋga ɲɯ-ɣɯrni tɕɣɤrtɕɣɤr ʑo
衣服颜色非常红
tɕɣɤtɕɣɤt ideophone.2
qui retient ses larmes. 形容(眼泪)含在眼眶里,快要流出来的样子.

ɯ-qom tɕɣɤtɕɣɤt ʑo to-stu
他的眼泪含在眼眶里
tɕɣom noun
xanthoxyle. 花椒.

tɕɣom nɯ si mɤ-kɯ-mbro ci ŋu, ɯ-mdzu tu, ɯ-ru ɯ-taʁ ɯ-mdzu rkɯn, ɯ-rtaʁ ɯ-taʁ ɯ-mdzu dɤn, tɕɣom nɯ sɯŋgɯ tɕɣom ci tu, kha ɯ-rkɯ pɯ-kɤ-nɯ-ji tɕɣom ci tu, pɯ-kɤ-nɯji tɕɣom nɯ tɕɣomte rmi, sɯŋgɯ tɕɣom nɯ tɕɣomzaʁ rmi, tɕɣomzaʁ ɣɯ ɯ-mat ndɯβ, tɕɣomte ɣɯ ɯ-mat jndʐɤz, thɯ-tɯt tɕe, chɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-mat ɯ-pɕi zɯ ɯ-kri tu, tɕe kú-wɣ-rtoʁ tɕe nɤmbju ʑo. ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe, ɯ-kri nɯ tɯ-mɲaʁ ɯ-ŋgɯ ku-ɕe tɕe toʁde wuma ʑo ɕɯmŋɤm. tú-wɣ-ndza tɕe mɤrtsaβ tɕe ɣɤzɯβzɯβ ʑo, ɯ-dɯχɯn mɯm. ndzɤtshi ɯ-ŋgɯ kú-wɣ-nɯ-lɤt tɕe mɯm.
花椒是一种矮小的树木,有刺,树干上刺不多,枝桠上刺多,有野生花椒,也有家边自己种的。自己种的叫|fv tɕɣomte (真花椒),野生的叫|fv tɕɣomzaʁ 。野花椒的果实小一些,家花椒的果实大一些。成熟了就变红,果实外面有一层油,看起来有光泽。摘花椒的时候,油进了眼睛,会痛一阵子。吃起来是麻的,很香。放在食物里很香。 tɕɣomte (真花椒),野生的叫 tɕɣomzaʁ 。野花椒的果实小一些,家花椒的果实大一些。成熟了就变红,果实外面有一层油,看起来有光泽。摘花椒的时候,油进了眼睛,会痛一阵子。吃起来是麻的,很香。放在食物里很香。
See: tɕɣomte See: tɕɣomzaʁ See: nɯtɕɣom
tɕɣomte noun
xanthoxyle cultivé. 家花椒.
tɕɣomzaʁ noun
xanthoxyle sauvage. 野花椒.
tɕhaŋβɟaj noun
outil pour brasser la bière d'orge. 搅拌青稞酒的工具.
tɕhaŋkha noun
entonnoir. 漏斗.

cha nɯ tɕhaŋkha kɯ tɤ-sɯ-rku-t-a
我用漏斗倒了酒进去

tɕhaŋkha a-pɯ-tu tɕe, cha kɤ-rku tɤ-mda tɕe mɤ-jit
有漏斗的话,倒酒就不会洒
tɕhaʁ intransitive verb
directional: tɤ- directional: nɯ-
diminuer. 减少.

tɯ-rdoʁ ɲɤ-tɕhaʁ
少了一个

Etym: tɕʰag. supporter, pouvoir rester en place. 稳得住;坐得住‘忍得住.

mɯ́j-tɕhaʁ-a
我坐不住

tɤ-pɤtso kɤ-rɤʑi mɯ́j-tɕhaʁ
小孩子坐不住

ɯ-tɯ-rga kɯ mɯ-pjɤ-tɕhaʁ
她高兴得忍不住(说漏了)
See: ɯ-tɕhaʁ2 See: sɯxtɕhaʁ See: ɣɤtɕhaʁ See: zndɤtɕhaʁ
tɕhaʁla noun
cour. 院子. Syn: rɟara
tɕhaʁra noun
toilettes. 厕所.
tɕhaχɕaŋ noun
attelle. (骨折)夹板.
tɕhaχpu noun
handicapé. 残疾人. See: ɯ-tɕhaʁ2
tɕhaχɯ noun
Etym: fn:茶壶. théière. 茶壶.
tɕheme noun
fille. 妇女.
tɕhemekɤtsa noun
une plante. 植物的一种.

tɕhemekɤtsa nɯ sɯjno kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu. ɯ-ru kɯ-ɤβʑɯrdu fse, ɯ-mdoʁ ɣɯrni. ɯ-βzɯr kɯ-fse kɯ-tu ŋu. ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-jwaʁ nɯ ɯ-ru ɯ-taʁ tɯ-rtsɤɣ tɯ-rtsɤɣ ku-fskɤr tɕe ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-jwaʁ ɯ-rchɤβ nɯ tɕu ɯ-mɯntoʁ ku-oʑɯrja ŋu, tɕe ɯ-mɯntoʁ ku-kɤ-fskɤr nɯ ndʐa tɕhemekɤtsa ɲɯ-rmi. ɯ-ru tɯ-ldʑa ɯ-taʁ nɯ ɯ-jwaʁ χsɯ-tɤxɯr kɯβde-tɤxɯr jamar ma me, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤɲaʁndzɯm ŋu.
|fv tɕheme kɤtsa 是矮小的植物。茎四方形、红色、有棱角。茎长出来时,叶子就在茎上一节绕一圈地生长。花排列在叶子之间。因为花是绕着茎而长的,所以叫它|fv tɕheme kɤ-tsa (母女难分的意思)。一根茎上只有三四圈叶子,叶子是深绿色的。 tɕheme kɤtsa 是矮小的植物。茎四方形、红色、有棱角。茎长出来时,叶子就在茎上一节绕一圈地生长。花排列在叶子之间。因为花是绕着茎而长的,所以叫它 tɕheme kɤ-tsa (母女难分的意思)。一根茎上只有三四圈叶子,叶子是深绿色的。
tɕhemɤli noun
jeune fille. 姑娘.
tɕhemɤpɯ noun
jeune fille. 姑娘. See: tɕheme
tɕhɤfɕɤt noun
débats philolophiques sur le bouddhisme. 辩经.

χpɯn ra tɕhɤfɕɤt ɲɯ-ɤsɯ-βzu-nɯ (=ɲɯ-rɯtɕhɤfɕɤt-nɯ)
和尚们在辩经
See: rɯtɕhɤfɕɤt See: fɕɤt1
tɕhɤɣdɯ noun
jarre de vin. 酒坛子. Syn: tɕhorzi
tɕhɤjlɯz noun
Etym: tɕʰos.lugs. coutume. 风俗.

aʑo kɯɕɯŋgɯ ɣɯ ɯ-tɕhɤjlɯz nɯ kɤ-βzu rga-a
我喜欢根据古代的风俗穿衣服打扮
See: nɯtɕhɤjlɯz
tɕhɤjʁo noun
état d'ébriété. 发酒疯. See: nɯtɕhɤjʁo
tɕhɤmkɯm noun
jarre. 坛子.
tɕhɤmlaŋ noun
gobelet. 缸子.
tɕhɤphɯ noun
prix à payer, avantage. 代价;收获.

ɯ-tɕhɤphɯ me
不值得
See: ɯ-phɯ
tɕhɤrɕɤt noun
pluie torrentielle avec des grêlons. 夹着小冰雹的猛雨.
tɕhɤrnaʁ noun
Etym: tɕʰar.nag. pluie. 雨.

tɕhɤrnaʁ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
下雨
tɕhɤrprɯ noun
abri de pluie. 遮雨的地方.
tɕhɤrʁu noun
habit de femme en laine. 女式藏装,毛织品.
tɕhɤrʁɯ noun
habit de femme en tissu. 氆氇、羊毛、牛毛制成的女装.
tɕhɤrzɤthɯm noun
bouchon au fond des jarres d'alcool. 酒缸底部的塞子. See: tɕhorzi See: ɯ-thɯm
tɕhɤska noun
clarinette. 唢呐.
tɕhɤt intransitive verb
directional: nɯ- directional: lɤ- Etym: tɕʰad. s'effondrer de fatigue. 累倒.

ɲɤ-tɕhat-a
我累倒了

mbro lo-tɕhɤt
马走不动了

disparaître (culture). 消失(庄稼).

tɯpɕi jinde mɯ-la-ji-nɯ tɕe, ɲɤ-tɕhɤt
现在不种亚麻了,连种子都没有
Syn: ɲat
tɕhɤt noun
rendez-vous. 约会.

tɕhɤt nɯ-βzu-tɕi
我们俩约了时间
tɕhɤtpa noun
Etym: tɕʰad.pa. punition. 惩罚.

nɤ-tɕhɤtpa βze (=tɯ́-wɣ-znɯtɕhɤl)
他会惩罚你的
See: znɯtɕhɤtpa Syn: ɯ-tɕhɤl
tɕhɤz stative verb
contraire au bouddhisme. 违背佛教.

mɤ-kɯ-tɕhɤz me
不违背佛教

sroχtɕɤn kɤ-lɤt mɤ-tɕhɤz
杀生是违背佛教的行为
tɕhɣaʁtɕhɣaʁ ideophone.2
propre, sans dommage. 形容完整、干净的样子,没有受到损伤.

tɕhɣaʁtɕhɣaʁ ɲɤ-χtɕi
他洗得很干净了

si tɕhɣaʁtɕhɣaʁ lo-ftɕhur
(原来倒下来的)柴全部立起来了
tɕhi pronoun
Etym: tɕʰi. quoi. 什么.

kutɕu tɕhi ɯ-kɯ-pa jɤ-tɯ-ɣe?
你来这里做什么?

tɕhi kɯ-ra ʑo kɤ-nɤma cha
她什么都能做

tɕhi ɯ-skɤt ŋu, ɯ-ɲɯ́-tɯ-tso?
你知道什么意思吗?
tɕhi noun
escalier taillé dans un tronc. 用树干刻成的楼梯.
tɕhindʐa pronoun
Etym: tɕʰi.ⁿdra. pourquoi. 为什么.
tɕhinthaʁ noun
corde de tente. 用来搭帐篷的拉线.
tɕhitsuku pronoun
quoi que ce soit. 无论什么,一切.
tɕhi kɯ-fse ci kɯnɤ conjunction
au moins. 至少;起码.
tɕhi maʁ nɤ conjunction
au moins. 至少.
tɕhi napapa adverb
quoi qu'il arrive. 不顾一切,不管发生什么.

tɕhi napapa ʑo kɤ-nɤɕqa ɬoʁ
不管发生什么都要坚持
tɕhom stative verb
directional: tɤ- directional: nɯ- trop, excessif. 过分;太.

ɯ-tɯ-xtɕi ɲo-tɕhom
变得太小

a-tɯ-ɤɕqhe ɲɯ-tɕhom
我咳得太多
tɕhoma noun
ceinture. 皮带.

tɕhoma ɯ-mdʑu
腰带口子里面的钉子
tɕhomba noun
Etym: tɕʰam.pa. rhume. 感冒.
tɕhorzi noun
jarre. 坛子.
tɕhoʁtɕhoʁ Variant: ftɕhoʁftɕhoʁ ideophone.2
les deux oreilles dressées. 形容两只耳朵立起来,看起来很灵活的样子.

qala ɣɯ ɯ-rna nɯ tu-z-nɯndzi tɕhoʁtɕhoʁ ʑo
兔子把两只耳朵立起来了

sɯjno to-ɬoʁ tɕe tɕhoʁtɕhoʁ ʑo to-pa
草刚出土,直直地竖起来
tɕhot transitive verb
tɕhoz noun
Etym: tɕʰos. religion. 佛学.
tɕhʁɯβnɤtɕhʁɯβ ideophone.3
croquant. 形容食物脆.
tɕhɯ transitive verb
directional: tɤ- encorner. 用角顶(牛).

mbala kɯ tɤ́-wɣ-tɕhɯ-a
牛用角顶了我

zdoŋbu kɯ tɯ-mɲaʁ mɤ-tɕhi, xɕɤndʑu kɯ tɯ-mɲaʁ tɕhi
大事影响不了人,小事会伤害到人
tɕhɯβja noun
espèce d'oiseau. 一种鸟.
tɕhɯβroʁ noun
tsampa. 糌粑的一种吃法.

tɤ-prɤm tɯ-sqar tɯ-mtɕoʁ khɯtsa ɯ-ŋgɯ pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe ɯ-taʁ tʂha tú-wɣ-rku tɕe ɲɯ́-wɣ-ɕmi tɕe tɯ-tshi kɯ-fse nɯ kú-wɣ-tshi tɕe nɯ tɕhɯβroʁ rmi
在碗里放一撮糌粑,倒上马茶,搅成粥就可以吃,这叫作|fv tɕhɯβroʁtɕhɯβroʁ
tɕhɯβtɕhɯβ Variant: tɕhɯptɕhɯp ideophone.2
apparition de gouttes d'eau. (看得到)水珠.

tɯ-ci ɯ-pɕi tɕhɯβtɕhɯβ ʑo ɲɤ-nɯ-ɬoʁ
(口袋、布)冒了水珠

tɯ-mɯ tɕhɯptɕhɯp ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
tɕhɯɕɤl noun
Etym: tɕʰu.ɕel. cristal. 水晶.

tɕhɯɕɤl-mprɯwa
水晶的念珠
tɕhɯɕrɤm noun
Etym: tɕʰu.sram. loutre. 水獭.
tɕhɯɣur noun
digue. 堤坝.
tɕhɯjɤr noun
digue. 堤坝.
tɕhɯkɤɣar noun
bord de l'eau. 水边.

ftɕar tɕe tɕhɯkɤɣar ɲ-ɯkɯ-nɯrɤχtɕi tɕe sɤscit
夏天的时候在水边洗东西很舒服

tɤ-pɤtso ra tɕhɯkɤɣar k-ɤɕe rga-nɯ
小孩子喜欢到水边去

tɤ-pɤtso ra tɕhɯkɤɣar kɤ-ɤnɯɣro rga-nɯ
小孩子喜欢在水边玩
tɕhɯla noun
habit d'homme en laine. 男式藏装,毛织品.
tɕhɯlɤɣrum noun
habit tibétain blanc. 白色的藏式服装. See: wɣrum See: tɕhɯla
tɕhɯma noun
navet (Brassica sp.). 芜菁的一种【冬圆根】.

tɕhɯma nɯ ɯ-tshɯɣa ra rasti cho naχtɕɯɣ, tɕeri ɯ-mdoʁ mɤ-nɤχtɕɯɣ, tɕhɯma nɯ ɯ-jwaʁ nɯ mpɕu, kɯ-xtɕɯ-xtɕi nɤmbju, ɯ-jwaʁ cho ɯ-jndoʁ nɯ ra rasti sɤznɤ mpɯ, rasti nɯ χɕitka tɕe pjɯ́-wɣ-ji, tɕe zgoku nɯ ra stonka mɤɕtʂa mɤ-kɤ-phɯt khɯ. a-pɯ-nɯɣur tɕe, mɤʑɯ arŋi cho mpɯ. tɕhɯma nɯ χɕitka sthɯci mɤ-lɤ́-wɣ-ji kɯ stonka tɕe lú-wɣ-ji. kɯmaʁ tɤ-rɤku kɤ́-wɣ-phɯt ɯ-mphru ɕɯmɯma tɕe lú-wɣ-ji tɕe tɯ-sla jamar tɕe kɤ-ndza tu-βze cha. li tɤjko ɯ-spa kɯ-pe ŋu. ɯ-jndoʁ nɯ paʁndza pe, kɤ́-wɣ-sqa tɕe tɯrme kɤ-ndza sna.
冬圆根样子和圆根一样,但是颜色不同,冬圆根的叶子是光滑的,有点光泽,叶子和根比圆根嫩。圆根在春天种下,在高山上的那些可以等到秋天才拔,打霜后才收会更绿、更嫩。冬圆根不要在春天种,等其他庄稼收完以后,马上把它种下,不到一个月就可以吃了。也是煮酸菜的好材料,根有是喂猪的好饲料,煮熟后人也可以吃。
tɕhɯmɲɯɣ noun
source. 泉水.
tɕhɯndza noun
flot. 水流.

tɕhɯndza mɤ-kɯ-βdi
水流很急(水面不平稳)

tɕhɯndza a-mɤ-pɯ-βdi tɕe, tɯ-ci ɯ-zgra wxti
水流很急的时候很吵
tɕhɯŋ ideophone.1
cliquetis de métaux. 形容(金属)撞击声,叮当声.
tɕhɯŋkhɤr noun
Etym: tɕʰu.ⁿkʰor. moulin à eau. 水车.
tɕhɯŋkhɤru noun
axe du moulin. 水磨的主杆.

tɕhɯŋkhɤru nɯ tɕhɯŋkhɤr ɯ-χcɤl ʑo ɕoŋtɕa tu-kɯ-ɕe tɕe βɣɤsni kɯ-ndo nɯ ŋu, ɯ-taʁ βɣɤrnɤjwaʁ kú-wɣ-tshoʁ ra
|fv tɕhɯŋkhɤr-ru 是水磨中间立着的部件,用来支撑磨心,前后左右装有木板。 tɕhɯŋkhɤr-ru 是水磨中间立着的部件,用来支撑磨心,前后左右装有木板。
tɕhɯŋtɕhɯŋ ideophone.2
pure, propre (eau). 形容(水)纯净、干净的样子.

tɯ-ci tɕhɯŋtɕhɯŋ ɲɯ-ɤmgri
水澄清得一点渣滓也没有的样子
tɕhɯpɣa noun
canard. 鸭子.
tɕhɯphɯɣ noun
Etym: tɕʰu.pʰugs. source d'un fleuve. 水源. See: ɯ-phɯɣ
tɕhɯpi noun
être trempé par la pluie. 被雨淋得湿透了.

tɕhɯpi ʑo ɲɤ-tɯ́-wɣ-ta
你被雨淋到了
tɕhɯqhu adverb
dessous de l'échelle. 梯子后面.
tɕhɯra noun
cuve à eau. 水缸(积累水的缸子).
tɕhɯrdu noun
Etym: tɕʰu.rdo. galet. 卵石.
tɕhɯrkɯ noun
gamelle de chien. 狗的饭盆,给狗吃饭的盆.
tɕhɯrqhioʁ noun
canal. 渠道.
tɕhɯrtsɤm noun
Etym: tɕʰu.rtsam.pa. tsampa. 糌粑的一种吃法.
tɕhɯrwa noun
Etym: pʰʲur.ba. quark, tvorog. 奶渣.
tɕhɯʁja noun
lentille d'eau. 浮萍.
tɕhɯʁjɯ noun
animaux aquatiques. 水虫.
tɕhɯʁnɤz Variant: tɕhɯʁɲɤz noun
monstre aquatique. 水怪.
tɕhɯskrɯt noun
fil épais que l'on coud sur le bord des habits tibétains. (藏装)缝在衣服边缘的粗线(头星子).
tɕhɯsloŋ noun
inondation. 洪水.
tɕhɯsmɤn noun
source chaude. 温泉.
tɕhɯt Variant: xtɕhɯt stative verb
directional: tɤ- pouvoir contenir. 容得下;装得下.

tɤ-fkɯm ɲɯ-tɕhɯt
口袋容得下(那么多)

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ ɲɯ-xtɕhɯt (mɯ́j-xtɕhɯt)
袋子里装得下(装不下)

lʁa ɯ-ŋgɯ thɯ-ɣnde ma a-pɯ-xtɕhɯt ɬoʁ
你把口袋塞紧一点因为必须装下
tɕhɯtɕhɯtɕhɯt adverb
en mettre autant que possible. 能装多少就装多少.

nɤ-khɯtsa tɕhɯtɕhɯtɕhɯt nɯ pɯ-nɯrke tɕe, ɯ-ro nɯ nɯ-βde
你碗里能装多少就装多少,把剩余的放在那里
tɕhɯtɕɯn noun
Chuchen. 金川.
tɕhɯtɕɯnpaχɕi noun
poire. 梨子. See: nɯtɕhɯtɕɯnpaχɕi
tɕhɯte noun
grand fleuve. 大河.
tɕhɯthɤn noun
Etym: tɕʰu.tʰan. coulée de boue. 洪水;泥石流.

tɕhɯthɤn chɤ-ɣi
来了泥石流
tɕhɯtoʁ noun
marais, endroit humide. 湿地.

tɕhɯtoʁ ɯ-ku
沼泽
tɕhɯtsa noun
petit ruisseau. 小河.
tɕhɯtɯɣ noun
Etym: tɕʰu.dug. source empoisonnée. 有毒的山泉.
tɕhɯwɯr noun
Etym: tɕʰu.bur. ampoule. 水疱.

a-jaʁ tɕhɯwɯr rɣurɣu ʑo to-rku
我手上长了水泡
See: cɯmbɤrom
tɕhɯχpri noun
salamandre. 四脚蛇.

tɕhɯχpri nɯ tɯ-ci ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ŋu, qajɯ ci ŋu, kɯ-ɲɯ-ɲaʁ kɯ-nɤmbɯ-mbju ci ŋu, ɯ-mi kɯβdɤ-ldʑa tu, ɯ-mɤndzu kɯβdɤ-ldʑa ɣɤʑu, tɤ-ŋke tɕe ɯ-mɤlɤjaʁ ju-scɤt ɲɯ-ŋu, ɯ-jme ju-nɤkhɯkhrɯt ŋu, ɯ-ku nɯ qapri cho naχtɕɯɣ, ɯ-phoŋbu acilaj ʑo, tɯ-mtshi kɯ-mŋɤm smɤn ɲɯ-ŋu. kɯ-mdoʁmdi mɤ-kɯ-si chɯ́-wɣ-mqlaʁ tɕe stu kɯ-phɤn ɲɯ-ŋu khi.
四脚蛇栖息在水里,是一种虫,黑色,有光泽。有四只脚,每只脚上有四只脚趾,用四肢爬行,拖着尾巴。头部像蛇的一样,全身湿漉漉的,是治胃病的好药材,据说如果能整个活吞效果最好。
tɕhɯχtɤrci noun
source d'où coule une eau de couleur blanche. 流出白色的水的山泉.
tɕhɯχtso noun
eau propre, potable. 干净的水.
tɕhɯzɯ noun
élément du métier à tisser. 筘.

tɕhɯzɯ nɯ thɯ-kɯ-taʁ tɕe kɤ-taʁ ɯ-sɤ-ndo ɯ-kɯ-z-rɤsta spa ɣɯ si nɯ-kɤ-βzu ŋu, tsuku tɕe phu mu tu, tsuku tɕe kɯ-ɤntɤm ɕti
|fv tɕhɯzɯ 是用来夹住布料控制它的松紧程度的木条,有些是由凸出来和凹进去的两个部分组成的,有的是平的。 tɕhɯzɯ 是用来夹住布料控制它的松紧程度的木条,有些是由凸出来和凹进去的两个部分组成的,有的是平的。
tɕhɯʑaŋ noun
Etym: tɕʰu.ʑiŋ. irrigation. 灌溉.

tɕhɯʑaŋ thɯ-lat-a
我灌溉了(农田)
tɕi adverb
aussi. 也.
tɕi particle
marque de topique. 嘛.

kɤ-ntɕhoz ɯ-spa tɕi, ɕ-tɤ-χti
要用的东西嘛,得去买
tɕiʑo pronoun
nous deux. 我们俩.
tɕoχtsi noun
Etym: ltɕog.rtsi. table. 桌子.
tɕrɯɣnɤtɕrɯɣ ideophone.3
grincement de dent. 形容牙齿摩擦的响声.
tɕʁɯβnɤtɕʁɯβ ideophone.3
croquant. 形容食物脆.
tɕʁɯznɤtɕʁɯz ideophone.3
croquant. 形容食物脆.

tú-wɣ-ndza tɕe tɕʁɯznɤtɕʁɯz ɲɯ-ti
吃起来很脆
Ant: zwaʁnɤzwaʁ Ant: tɕʁɯβnɤtɕʁɯβ
tɕur stative verb
directional: nɯ- acide. 酸.

ɯ-tɯ-tɕur kɯ tɯ-ku ɲɯ-kɯ-sɯ-sɤphɤr ɲɯ-ŋu
酸到昏了头
tɕur transitive verb
insérer dans. 插(筷子、吸管、笔).

cai ɯ-ŋgɯ ndʑu pɯ-tɕur-a
你用筷子夹菜

chɤmda ɯ-ŋgɯ tɕe chɤmdɤru pɯ-tɕur-a
你把吸管插进坛坛酒了
Syn:
tɕɯlɤβ noun
pipe. 烟斗.
tɕɯxpa noun
conclue, réglée (affaire). 定好(交易).

tɕɯxpa pɯ-nɯ-rku-tɕi
我们把事情定好了
tɕɯχtsi noun
Tchogtse. 卓克基.
tɤβ bitransitive verb
directional: pɯ- directional: kɤ- battre le grain. 脱粒.

ʑara pɯ-tɤβ-nɯ
他们脱粒了

tɤɕi pɯ-taβ-a
我把青稞脱了粒

qaj pɯ-taβ-a
我把小麦脱了粒
tɤβɣemu noun
veuve. 寡妇.
tɤβɣepɯ noun
orphelin. 孤儿.
tɤβɣerɟit noun
orphelin. 孤儿.
tɤβɣewa noun
veuf. 鳏夫.
tɤ-βɣo possessed noun
oncle (frère du père, mari de la sœur du père ou mari de la sœur de la mère). 伯父;叔叔.
lama. 对喇嘛的尊称.
tɤ-βɟu possessed noun
matelas. 褥子.

a-βɟu
我的褥子
tɤβri noun
écheveau. 一绞.

tasa lɤ-pɣo-t-a, lɤ-rɯm-a, tɤβri tɤ-βzu-t-a
我捻了大麻,搓成绞
tɤ-βzdɤr possessed noun
Etym: sdor. beurre (que l'on met dans le thé ou la tsampa). 加(在糌粑里、在茶里)的酥油.

a-mu kɯ a-βzdɤr pa-lɤt
母亲给我加了酥油
See: βzdɤr
tɤ-cɤβ possessed noun
espèce. 种类.

qarmɯrwa nɯ βʑɯ tɤ-cɤβ ŋu ɕi, pɣa tɤ-cɤβ ŋu mɤ-χsɤl
不知道蝙蝠是老鼠的一种、还是鸟的一种
tɤ-chɯ possessed noun
Etym: kʰʲewu. coin. 楔子.
tɤcoʁcoʁ noun
espèce d'oiseau. 一种鸟.
tɤɕɤɣrum noun
orge blanc. 白青稞.
tɤɕɤɲaʁ noun
orge noir. 黑青稞.
tɤɕɤrloʁ noun
orge à barbe courte. 短芒的青稞.
tɤɕɤrmbjɤβ noun
orge en bottes. 捆成一把的青稞杆.
tɤɕɤt noun
Etym: ɕad. peigne. 梳子.
tɤɕi noun
orge. 青稞.

tɤɕi nɯ jiʑo ra ji-kɤ-ndza pjɯ-me mɤ-kɯ-khɯ ʑo ŋu, tɤɕi nɯ tɤ-ɬoʁ ɕɯmɯma tɕe, ɯ-jwaʁ rɟum tsa tɕe tɤ-rɲɟi tɕe ɯ-ku amtɕoʁ, ɯ-zrɤm dɤn, ɯ-ru lo-rɤrtsɯrtsɤɣ ŋu, ɯ-rtsɤɣ ɯ-pɤrthɤβ nɯ ɯ-ru tɯ-tɣa ro ro ntsɯ tu, ɯ-rtsɤɣ kɯβde jamar ta-lɤt tɕe, ɯ-kɯɕnom tu-lɤt ŋu. ɯ-kɯɕnom ɣɯ ɯ-ru nɯ lɤ-ɬoʁ tɕe ɯ-rtsɤɣ me, tɕe ɯ-kɯɕnom kɯ-wxti nɯ ra tɯ-tɣa kɯ-tu tu, ɯ-kɯɕnom ɯ-rdoʁ raŋri ɣɯ ɯ-ʑmbraʁ kɯ-zɯ-zri ʑo tu, ɯ-ʑmbraʁ wuma rʁom. tɤɕi nɯ wuma ʑo arɤphɤjqa tɕe tɯ-phɯ nɯ tɕu ɕnɤcɤ-ldʑa ŋgɯsqɯ-ldʑa jamar ɲɯ-βze kɯ-cha tu. tɤɕi nɯ tɯ-sqar ɯ-spa ŋu.
青稞是我们必不可少的食物。青稞刚长出来的时候,叶子比较宽,顶端是尖的,根须多,茎是一节一节的,每一节之间的茎有一拃多长,一般长出四节就抽穗。穗干没有节,穗子有的有一拃长,穗子上每一颗粒上都有一根芒,十分粗糙。一颗青稞可以长出很多根苗,七八根,九十根的都有。青稞是糌粑的原料。
tɤɕime noun
jeune fille. 小姐.
tɤɕiʑmbraʁ noun
barbe d'orge. 青稞芒.
tɤ-ɕnɤz possessed noun
bout d'un fil. 线的一端.

tɤ-ri ɲɤ-k-ɤɬɯt-ci tɕe ɯ-ɕnɤz mɯ-ɲɤ-sɤmto tɕe kɤ-ɕar ɲɯ-ra
线乱了看不到头绪,要把它的一端找出来

tɤ-ri ɯ-ɕnɤz ɲɯ́-wɣ-ɕar tɕe tú-wɣ-ɣɤrtɯm
把线的一端找出来,(然后)把线缠起来
See: tɯ-pɤɕnɤz
tɤɕpaʁ noun
soif. 口干.

tɤɕpaʁ ɲɤ-nɤɕqa tɕe mɯ-ko-tshi
他忍住口干没有喝
See: ɕpaʁ
tɤ-ɕphɤt possessed noun
pièce de tissu pour raccommoder les habits. 补丁.

tɯ-ŋga ɯ-ɕphɤt kɤ-ta-t-a
衣服上打了补丁
See: ɕphɤt
tɤɕphɤtta noun
type de pas d'aiguille. 小针脚的缝法(沿着补丁的边缘).
tɤɕqali noun
cri. 叫声.

tɤɕqalɯli ta-βzu (=tɤ-ɣɤɕqali)
大声地叫喊了一下
See: ɣɤɕqali
tɤ-ɕqhe possessed noun
toux. 咳嗽.

nɤʑo tɤ-ɕqhe ɯ-ɲɯ-mna ?
你的咳嗽好了没有?

nɤʑo nɤ-ɕqhe ɯβrɤ-ɣɤʑu?
你有没有咳嗽?

nɤʑo nɤ-ɕqhe ɯ-ɲɯ-mna ?
你的咳嗽好了没有?

tɤ-ɕqhe ɣɤʑu ɕi ?
你咳嗽吗?
See: aɕqhe
tɤɕqraʁ noun
astuce. (耍)聪明,(耍)诡计.

tɤɕqraʁ kɯ pjɯ-ʑɣɤsɯβʁa ɕti
他耍了诡计就赢了

ɯʑo kɯ tɤɕqraʁ ntsɯ tu-βze ŋgrɤl
他总是耍聪明
Ant: tɤkhe See: ɕqraʁ
tɤɕu noun
fraicheur. 阴凉.

tɤɕu ɣɤʑu (=ɲɯ-ɣɤɕu)
(这里)很凉快
See: nɤɕu See: ɣɤɕu
tɤ-di possessed noun
odeur. 气味.
puanteur. 臭味. See: ɯ-dɯɕŋaʁ See: ɯ-dɯχɯn See: kɯɲidi
tɤ-fkaβ possessed noun
Etym: ⁿgebs. couvercle. 盖子. See: fkaβ
tɤ-fkɯm possessed noun
récipient. 可以装东西的物体(如口袋、盆子等).
tɤ-fsa possessed noun
piège. 圈套;陷阱.

kɯki qala ɯ-fsa tɤ-lat-a
这是我给兔子布下的陷阱

kɯki aʑo a-tɤ-fsa ŋu
这是我的圈套
tɤfsaŋ noun
feuilles de genévrier. 柏树叶. See: fsaŋ
tɤ-fsɤri possessed noun
ficelle en lin. 麻绳. See: tasa See: tɤ-ri See: rɯfsɤri
tɤfsjit noun
siffler. 口哨.

tɤfsjit ci thɯ-lat-a
我吹了口哨
See: rɤfsjit
tɤfsɯr noun
cible. 靶子.
tɤ-ftaʁ possessed noun
Etym: rtags. signe. 记号.

ɯ-ftaʁ to-ta
他做了记号
tɤ-ftsa possessed noun
neveux (enfants de la sœur). 外甥.

a-ftsa
我的外甥
tɤɣ numeral
un. 一. Syn:
tɤɣa Variant: tɤɣal adverb
visible. 看得见的.

tɤɣal ɣɤʑu tɕe, kɤfsɯfse ɲɯ-sɤmto
完全看得见

tɤɣal mɯ́j-rɤʑi tɕe, mɯ́j-sɤmto
他不在看得见的地方,看不见他
tɤ-ɣe possessed noun
petits enfants. 孙子.
tɤɣɤco noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
tɤ-ɣi possessed noun
gens de la famille. 家人.

a-ɣi
我的家人
tɤ-ɣi possessed noun
glaise que l'on applique sur le toit. 涂在房顶上的黄泥巴.
tɤɣɟaj noun
fait de forcer. 撬开.

kɯm kɤ-cɯ mɯ́j-khɯ tɕe tɤɣɟaj tɤ-lɤt-i
门打不开我们就把它撬开了
See: nɤɣɟaj
tɤ-ɣɟaj possessed noun
rame. 桨.

ɯʑo kɯ tɤ-βɟaj ta-lɤt
他划船了
See: ʑmbrɯβɟaj See: tɕhaŋβɟaj See:
tɤɣle noun
bâton servant à maintenir à trame. 拉住经线的木棒.
tɤ-ɣmbaj possessed noun
face d'une montagne. 山的一面.

jɯɣi tɯ-tɤ-ɣmbaj pɯ-sthɯt-a
我写完了一页书
tɤɣro noun
jeu. 游戏.

tɤ-pɤtso nɯ tɤɣro kɤ-βzu rga
小孩子喜欢游戏

ɯ-tɤɣro ra to-βzu
他做了一下逗他玩的动作
tɤɣro tɤle -

tɤɣro tɤle kɯ ku-rɤʑi
他一直都在玩
tɤ-ɣur possessed noun
haie. 篱笆.

ɯ-ɣur tu-βzu-nɯ tɕe ku-omdzɯ-nɯ ɲɯ-ŋu
他们围着坐
tɤɣursi noun
branches flexibles sur le balcon pour parer le vent. 走缘边用来档风的树苗.

jɤɣɤt laχtsɯ ɯ-pɤrthɤβ qale sɤ-tshi tɤ-kɤ-βzu si ɯ-mnɯ thɯ-kɤ-mphɯr nɯ, nɯ maʁ nɤ thɯ-kɤ-ndzri nɯ; rorʁe ɯ-taʁ pɯ-kɤ-sɤqatʂha nɯ tɤ-ɣursi rmi
走缘柱头之间,用来挡风的树苗裹成或者拧成的,穿插在穿杆上的叫|fv tɤɣursi tɤɣursi
tɤjkɤspa noun
navet (Brassica sp.). 芜菁【圆根】. Syn: rasti See: tɤjko
tɤjko noun
feuilles de navet. 芜菁叶子【酸菜】.
tɤjkopu noun
saucisse aux légumes. 大肠. See: tɯ-pu
tɤjkɯz noun
en secret. 偷偷地.

tɤjkɯz tu-βze ɲɯ-ŋu
他瞒着别人做
See: nɤjkɯz
tɤjlɤβ noun
vapeur. 蒸汽. See: sɤjlɤβ
tɤjlɤpi noun
pâte. 面团. See: tɤjlu
tɤ-jli possessed noun
valeur (d'une personne). 身价.

tɤ-pɤtso ɯ-jli ɲɯ-wxti tɕe kɤ-sɤβlo ɲɯ-ɴqa
小孩子很宝贝,不好伺候
tɤjlu noun
farine. 面粉.
tɤ-jme possessed noun
queue. 尾巴.

ɯ-jme
它的尾巴
See: jmɤrtaʁ See: jmɤlu See: ɯ-kɤlɤjme
tɤjmɤɣ noun
champignon. 蘑菇.
tɤjmɤɣrʑɯɣ noun
lamelles des champignons. 菌褶.
tɤjmŋozdɯɣ noun
cauchemar. 噩梦.

tɤjmŋozdɯɣ pɯ-tu
我做了噩梦
See: nɤjmŋozdɯɣ See: tɯ-jmŋo
tɤ-jŋoʁ possessed noun
crochet. 钩子.
tɤjpa noun
neige. 雪.

tɤjpa ko-lɤt
下雪了

qartsɯ ja-zɣɯt tɤjpa ku-lɤt ŋgrɤl ɕti wo
到了冬天就会下雪

kutɕu ko tɤjpa mɯ-ka-lɤt
这里倒没有下雪

tɤjpa pɤjkhu mbarkhom jieshang mɯ-pa-sɤzɣɯt
雪还没有到马尔康街上
See: arɯtɤjpa
tɤjpɤqe noun
espèce de corbeau. 寒鸦. See: qajdo
tɤjpɣom noun
glace. 冰.

tɤjpɣom lɤ-k-ɤβzu-ci
结了冰

tɤjpɣom ko-ta
结了冰

tɯ-ci ɯ-taʁ tɤjpɣom kɤ-kɯ-ta
结了冰的地方
See: jpɣom
tɤ-jroʁ possessed noun
trace. 痕迹.

a-jroʁ
我的痕迹

ɯ-jroʁ jo-thɯ (jo-tɕɤt)
他留下了痕迹
tɤjʁa noun
col. 垭口.
tɤjsaʁ noun
débris. 赃物;落叶.

sɤtɕha pjɤ-mbɯt tɕe, ndzom ɯ-pa tɤjsaʁ cho-ɣi
地塌下来了,漂浮物流到桥下
Syn:
tɤ-jtsi possessed noun
pilier. 柱子.
tɤ-jwaʁ possessed noun
comitative: kɤ́jwɯjwaʁ feuille. 叶子.

kɤ́jwɯjwaʁ ʑo nɯ-phɯt-a
我连着叶子一起砍掉了

sɯjwaʁ
树叶
tɤkɤɣrum noun
à la chevelure blanche. 白发.

rgɤtpu tɤkɤɣrum
白发老头
See: See: wɣrum
tɤ-kɤrme possessed noun
cheveux. 头发. See: See: tɤ-rme
tɤ-kɤrtshi possessed noun
épaisseur des cheveux. 头发的密度.

a-kɤrtshi ɲɯ-mba
我的头发很稀疏

a-kɤrtshi ɲɯ-jaʁ
我的头发很密
See:
tɤkɤzbɣaʁ noun
migraine. 头风病.

tɤkɤzbɣaʁ nɯ jɯsŋi soz tɕe a-tɤ-ʑe tɕe, fsosoz tɕe ɯ-tɯ-mŋɤm ɲɯ-ʑi ŋu
头风病,如果今天早上得了这个病,要到明天早上才能好起来。
tɤ-kɤʑmbri possessed noun
insolation. 中暑.

tɤ-kɤʑmbri nɯ, nɯ-ɣɯtshɤdɯɣ nɯ-tɕhom tɕe tɯ-kɯr ɯ-ŋgɯ tɯ-mdʑu ɯ-taʁ tɤ-ndɤr ɲɯ-ɬoʁ ŋu tɕe wuma ʑo sɤɣdɯɣ. tɤ-pɤtso nɯ-kɤʑmbri kɯ-ɣi ŋgrɤl
气候太热容易导致中暑。嘴里,舌头上出很多痘痘,很难受。小孩子中暑得比较多。

tɤŋe wuma ʑo ɲɯ-sɤɕke tɕe a-kɤʑmbri pjɯ-sɯɣe ɲɯ-ŋu
太阳很晒,令我中暑了
tɤkha conjunction
au moment de. 临...之前.
tɤkhe noun
imbécile. 傻瓜. Ant: tɤɕqraʁ
tɤkhepɣɤtɕɯ noun
Emberiza sp.. 鹀.

tɤkhepɣɤtɕɯ nɯ pɣa kɯ-xtɕi ci ŋu, phu nɯ pɣi ri ɯ-mke cho ɯ-rqo pa nɯ ra kɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-mi kɯ-qarŋe ŋu, ɯ-jme ɯ-ku nɯ ra kɯ-wɣrumtɕe mpɕɤr, mu nɯ mɤ-mpɕɤr, pha ɯ-phoŋbu ʑo pɣi, ɯ-taʁ kɯ-ɲaʁ kɯ-khra tu, tɤ-khe pɣɤtɕɯ nɯ kɯ qajɯ cho tɤ-rɤku tu-ndze ŋu, tɕe ɯ-kɯ-qha dɤn, tɕe pɣɤtɕɯ nɯ ɯ-ŋgɯz khe tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu. kha ɯ-rkarkɯ ra kɤ-rɤʑi χɕu. ɯ-loʁ nɯ tʂu ɯ-rkɯ kɯ-ɤrmbat ʑo sɯphɯ kɯ-xtɕi ɯ-qa, xɕaj ɯ-qa ra ku-βze ŋu tɕe, nɯɣɯmto. tɤkhepɣɤtɕɯ ɲɯ-khe tɕe βʑar kɯ ɯʑo ɯ-loʁ ɯ-ŋgɯ ɯ-ŋgɯm nɯ ra tu-ndze tɕe, ɯ-sta nɯ tɕu βʑar kɯ ɯʑo ɯ-ŋgɯm ko-lɤt tɕe, ɯ-ŋgɯm nɯ nɯ-ʁaʁ tɕe chɯ-wxti ɲɯ-ŋu tɕe, tɕe tɤkhepɣɤtɕɯ kɯ sɤ-mɯ-mu ʑo ku-χse ɲɯ-ra.
|fv tɤkhe pɣɤtɕɯ 是一种小鸟,公的虽然是灰的,颈和脖子下面带有红色,脚是黄色的,尾巴顶端有白色,很漂亮。母的不漂亮,全身是灰色的,上面还带有黑色的斑点。|fv tɤkhe pɣɤtɕɯ 吃虫子和粮食,很多人讨厌它。据说它在鸟类当中是比较笨的一只。它喜欢在房子周边活动,把窝打在离路边不远的小树和草丛底下,容易发现。因为|fv tɤkhe pɣɤtɕɯ 笨,所以鹞子就会在它的窝里吃掉它的蛋,然后把自己的蛋下在里面。蛋孵出了以后,小鹞子会长大,它也只好带着害怕的心理喂养它们。 tɤkhe pɣɤtɕɯ 是一种小鸟,公的虽然是灰的,颈和脖子下面带有红色,脚是黄色的,尾巴顶端有白色,很漂亮。母的不漂亮,全身是灰色的,上面还带有黑色的斑点。 tɤkhe pɣɤtɕɯ 吃虫子和粮食,很多人讨厌它。据说它在鸟类当中是比较笨的一只。它喜欢在房子周边活动,把窝打在离路边不远的小树和草丛底下,容易发现。因为 tɤkhe pɣɤtɕɯ 笨,所以鹞子就会在它的窝里吃掉它的蛋,然后把自己的蛋下在里面。蛋孵出了以后,小鹞子会长大,它也只好带着害怕的心理喂养它们。
tɤkhespɤlbu noun
bêta. 傻乎乎.
tɤ-khrɤl possessed noun
Etym: kʰral. prix à payer. 自己应该承担的责任;应该付出的代价.

ki a-khrɤl ŋu
这是我的责任

a-khrɤl nɯ-n-nɤma-t-a
我做了我的那一份(工作)
tɤ-khɯ possessed noun
fumée. 烟.

tɤ-khɯ ta-tɕɤt
他求了烟
See: nɤkhɯ See: ɣɤkhɯ1 See: sɤkhɯ See: khɯɣɲɟɯ
tɤkhɯɣɲɟɯ noun
cheminée. 烟囱. See: ɯ-ɣɲɟɯ
tɤkhɯrɲɯl noun
fumée qui ne se dissipe pas. 驱散不了;在山腰停留的烟子(人为的烟子、炊烟).

tɤkhɯrɲɯl ɣɤʑu
有驱散不了的烟子
tɤkusci noun
il était une fois. 故事的开头语.
tɤlɤβʑɤzu noun
trompettes de la mort. 灰喇叭菌.

tɤlɤβʑɤzu nɯ tɯrgi ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ qromke mdoʁ ŋu, ɯ-tshɯɣa nɯ laba ɯ-taʁ tɤ-kɤ-ɕthɯz kɯ-fse ŋu, kɤ-ndza sna, ɯ-rʑɯɣ me, ndoʁ
灰喇叭菌长在杉木林里,紫色,形状像朝天的喇叭,可以吃,没有菌褶,脆。
tɤlɤɕom noun
peau du lait. 奶皮. See: ɕom2
tɤlɤndʑu noun
bâton à baratter. 搅奶的棍子. See: tɤ-lu See: ndʑu
tɤlɤɴqhi noun
lait séché (sur les casseroles). 干了的奶渍(锅子上). See: ɴqhi See: tɤ-lu
tɤlɤrpjɯ noun
lait caillé. 变质了的牛奶. See: tɤ-lu See: rpjɯ
tɤlɤtshaʁ noun
filtre à lait. 用来过滤牛奶的瓢. See: tɤ-lu See: tshaʁ
tɤlɤxchi noun
lait frais. 新鲜牛奶. See: tɤ-lu See: chi
tɤlɤxtɕur noun
lait aigre. 酸奶,把酥油打出来以后剩下的奶水. See: tɤ-lu See: tɕur1
tɤlɟɣo noun
tɤlɟɣo,lɤt -
directional: kɤ- attraper au collet (cheval, bovidé). 套(动物). See: lɤt1
tɤlmɯz noun
branches ou paille dont on recouvre les balcons. 铺在走缘地上的泥土下面的麦草;豌豆;枝桠,用来防止泥土漏掉.
tɤ-loʁ possessed noun
terrier, nid. 鸟窝,野兽的洞.
berceau. 摇篮.
tɤ-loʁ possessed noun
anneau. 圆圈.
tɤ-lu possessed noun
comitative: kɤ́lɯlu lait. 奶汁.

tɤ-lu pɯ-tɕɤt
你挤奶吧
See: nɤlu
tɤlɯlɤt noun
guerre. 战争.

tɤlɯlɤt to-rɤru tɕe tɯŋgo jo-ɣi
发生了战乱和瘟疫

tɤlɯlɤt to-βzu-nɯ
他们打仗了
See: alɯlɤt
tɤ-ɬaʁ possessed noun
tante (sœur de la mère, femme du frère du père, femme du frère de la mère, femme du frère). 姨母;伯母;婶母;舅母;嫂子.

a-ɬaʁ
我的姨母
tɤ-ma possessed noun
mère (noble). 母亲(贵族用语).

a-pa a-ma
我父母
tɤ-mbe possessed noun
habit rapiécé. 烂衣服(背缝缝补补很多次的破旧衣服).
tɤmbextsa noun
botte faite de lin, de laine et de cuir. 用麻布、羊毛和皮子作成的靴子.
tɤmbɣo noun
sourd. 聋子. See: ɣɤmbɣo
tɤ-mbrɯ possessed noun
emphatic: tɤmbrɯ tɤʁɟa colère. 生气(状态).

tɤmbrɯ tɤʁɟa kɯ ku-rɤʑi
他非常生气
See: tɤ-mbrɯ,ŋgɯ
tɤ-mbrɯ possessed noun
tɤ-mbrɯ possessed noun
tɤ-mbrɯ,ɕɯŋgɯ transitive verb
directional: tɤ- énerver. 惹人生气.

a-mbrɯ ta-ɕɯŋgɯ
他惹我生气了
See: sɤmbrɯ See: sɤmbrɯŋgɯ
tɤ-mbrɯ,ŋgɯ -
directional: tɤ- s'énerver. 生气.

a-taʁ ɯ-mbrɯ ɲɯ-ŋgɯ
他生我的气
tɤmbrɯm noun
Etym: ⁿbrum. rougeole. 疹子.
tɤmcar noun
pinces. 火钳. See: ɯ-tɤmcar
tɤ-mdɯ possessed noun
neveux (enfants du frère). 侄子.

a-mdɯ
我的侄子
tɤmdzɤqaqa noun
pousses du |fv ɴɢolo ɴɢolo . |fv ɴɢolo 的新苗 ɴɢolo 的新苗 .
tɤmdzɤrgi noun
chardon. 大蓟.

tɤmdzɤrgi nɯ sɯjno ci ŋu, ɯ-zrɤm wɣrum khro mɤ-wxti, nɯɕɯmɯma ʑo kɤ-phɯt khɯ, ɯ-jwaʁ nɯ ɯ-thoʁ pjɯ-tɯɣ ʑo ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-mdzu wuma ʑo dɤn, ɯ-jwaʁ ɯ-βzɯr ɣɯ ɯ-mdzu nɯ mɤʑɯ ʑo mtɕoʁ cho rɲɟi. ɯ-χcɤl ɯ-ru tu-ɬoʁ tɕe, ɯ-βzɯr tu. ɯ-ru ɯ-taʁ nɯ ra kɯnɤ ɯ-mdzu tu. ɯ-ru tɤ-zri tsa tɕe, li ɯ-jwaʁ ɲɯ-ɬoʁ tɕe, ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-mɯntoʁ ʁmɤrsmɯɣ tsa ŋu, ɯ-mɯntoʁ pɯ-ŋgra tɕe, ɯ-rɣi ɲɯ-βze tɕe, ɯ-rɣi ɯ-ku zɯ li ɯ-rme kɯ-fse tu, qale kɯ ju-nɯtsɯm cha. tɤmdzɤrgi nɯ ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe, ɯ-di ci tu.
大蓟是一种植物,根是白色的,长得不大,一下子就可以拔掉,叶子贴在地面上,叶子上长满刺,叶子边的刺(比叶面的刺)长和尖。中间长茎,有棱角。茎上也长有刺。茎长高后,又长叶子,开花。花是紫色的,花凋谢后,就结种子,种子上也长有细毛状的东西,可以被风吹走。扯大蓟时会发出臭味。
tɤ-mdzu possessed noun
épine. 刺.
tɤ-mɤtɕɤz possessed noun
trace de pied. 脚印.

a-mɤtɕɤz
我的脚印
See: tɤ-tɕɤz
tɤ-mɤtsa possessed noun
cousin. 堂兄弟姐妹.
tɤ-mkɯm possessed noun
oreiller. 枕头.

aʑo a-mkɯm
我的枕头
tɤmphoʁ noun
tsampa. 糌粑的一种吃法.

khɯtsa ɯ-ŋgɯ tʂha ɯ-qiɯ kɯ-xtɕi tú-wɣ-rku tɕe ɯ-taʁ tɯ-sqar pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe tɕhɯβroʁ staʁnɤ kɯ-spɯ tsa ɲɯ́-wɣ-ɕmi tɕe tú-wɣ-ndza tɕe nɯnɯ tɤmphoʁ rmi.
在碗里倒小半碗的水,再放上少量糌粑,搅均匀后就可以吃。比|fv tɕhɯβroʁ 干一点 。这种吃法叫作|fv tɤmphoʁtɕhɯβroʁ 干一点 。这种吃法叫作 tɤmphoʁ
tɤ-mtɕar possessed noun
pièce de tissu triangulaire utilisée dans les habits tibétains. 藏式服装中的长三角形的布料.

kɯrɯŋga chɯ́-wɣ-tʂɯβ tɕe, tɯ-ŋga ɣɯ χchoʁe ʑo tɤ-mtɕar tú-wɣ-lɤt ra ma nɯ mɤɕtʂa mɤ-nɯɣɯŋke
缝藏装时,衣服的左右两边必须要缝上三角形布料,不然不便于走路。
tɤ-mtɕho possessed noun
cale, coin. 楔子【尖】.

qaʁ ɯ-mtɕho
锄头的楔子
Syn: tɤ-chɯ
tɤmtɕhoʁ noun
écharde. 木刺(插入皮肉).

a-jaʁ tɤmtɕhoʁ to-ɕe
我的手被木刺刺到

a-jaʁ tɤmtɕhoʁ thɯ-ari tɕe ɲɯ-mŋɤm
我的手被木刺刺到,很痛
tɤ-mthɯm possessed noun
viande cuite. 熟肉.
tɤmtshɤr noun
chose étrange. 怪事.

ki ʑo tɤ-fse tɕe, tɤmtshɤr ci ɬoʁ
这种情况下,会出现怪事
See: sɤmtshɤr See: nɤmtshɤr
tɤmtshɤz -
directional: kɤ- hyperostose. 骨质增生.

tɤmtshɤz ko-ndo
他得了骨质增生

a-tɤmtshɤz ɲɤ-ta
我的骨质增生又发作了

ɕɤrɯ pɯ-mɲɤt tɕe ɯ-rɯruz kɤ-ɣɤmna mɯ-pɯ-kɯ-khɯ tɕe, nɯ ɯ-stu nɯ ɯ-zbɤβ ku-ndzoʁ ɲɯ-ŋgrɤl tɕe, ɯ-nɯnɯ tɤ-rʑaʁ tɤ-rɲɟi tɕe, kɤ-nɤma nɤɴqa kɯ-fse, tɯ-mɯ tɤ-ɲɟɯr kɯ-fse tɕe wuma ʑo ɲɯ-mŋɤm. nɯnɯ tɤmtshɤz kɤ-kɯ-ndo rmi.
骨折当时没能治好,在骨折的地方会长出胞来,时间一长,劳累了,天气变化了都会很痛。这种病叫骨质增生病。
tɤ-mtsɯ possessed noun
bouton. 扣子.

tɤmtsɯ kɤ-lɤt / nɯ-rle
你把扣子扣上/解开
tɤmtsɯr noun
faim. 饥饿.

tɤmtsɯr ɲɤ-nɤɕqa tɕe mɯ-to-ndza
他忍住饥饿没有吃
See: mtsɯr
tɤ-mtɯ possessed noun
nœud. 结.

tɤ-mtɯ tɤ-lat-a
我打了(个)结

ɯ-ku ɯ-mtɯ (= ɯ-kɤχcɤl)
他头顶上
See: rɯtɤmtɯ
tɤmtɯkɯn adverb
exprès. 故意.

tɤmtɯkɯn mɯ-ɲɤ-sɤŋo
他是故意没有听的
Syn: tɤrkoz
tɤmtɯɲaʁ noun
nœud. 死结.
tɤ-mu possessed noun
mère. 母亲.

a-mu a-wa
我的父母
tɤ-muj possessed noun
plumes. 羽毛. See: pɣɤmuj
tɤmɯm noun
chose que l'on aime manger. 自己喜欢吃的东西.

nɤ-tɤmɯm pɯ-ndzoʁ
你可以享用好吃的东西了
See: mɯm
tɤmɯmɯm noun
clochette. 铃铛.
tɤmɯt noun
souffle. 吹出来的气. See: ɣɤmɯt
tɤndɤɣ noun
Etym: dug. poison. 毒.
tɤndɤɣri noun
enfant illégitime. 私生子.

tɤndɤɣri pjɤ-tɕɤt-ndʑi
他们俩有了私生子
See: nɤndɤɣri
tɤndɤku noun
espèce de plante. 【万年青】.

tɤndɤku nɯ si kɯ-mbɯ-mbɤr ci ŋu, ɯ-jwaʁ cho ɯ-mɯntoʁ nɯ ra khɯjŋga fse ri xtɕi, ɯ-ru ldʑɯz, sɤndɤɣ
野生万年青是矮小的树种,叶子和花和洋角花相似,但小一些,树干柔软,有毒性。
tɤndɤr noun
bouton. 粉刺.
tɤndoʁ noun
copeaux (à la hache). 切屑(斧头).
tɤ-ndɯr possessed noun
débris, lie. 渣滓.

tɤ-ndɯr ɲo-ri
剩下了渣滓
tɤ-ndzraʁ possessed noun
morceau de tsampa, de glaise roulé en boule. 糌粑坨.

chɤ-rgɤz tɕe, tɤ-ndzraʁ ma ɲo-me
他老得只剩下一坨

rɟɤɣi-ndzraʁ ɯ-tɯ́-ndze
你吃不吃糌粑坨坨
tɤndʐo noun
froid. 寒冷的(天气). See: ɣɤndʐo See: nɤndʐo
tɤndʐo,tɤrqɯ noun

ɣɯjpa rcanɯ tɤndʐo tɤrqɯ pɯ-thɯɣ
今年非常寒冷
See: nɤndʐɤrqɯ
tɤ-ndʑɯɣ possessed noun
résine. 松香;树脂.

tɯrgi ɯ-ndʑɯɣ
杉树树脂
See: aɣɯndʑɯɣ
tɤngɯt noun
possessions en commun. 共同拥有的东西.

kɯki luyinji tɕi-tɤngɯt ŋu
这个录音机是我们俩共同拥有的
See: nɤngɯt
tɤ-nmaʁ possessed noun
mari. 丈夫.
tɤntɤβ noun
bulle. 水泡.
écume. 泡沫. See: aɣɯntɤβ
tɤɲi noun
bâton. 拐棍.

tɤɲi kɤ-ndo
拄着拐棍
See: nɤɲi
tɤ-ɲi possessed noun
tante (sœur du père). 姑母.

a-ɲi
我的姑妈
tɤ-ɲɟoʁɲɟi possessed noun
ordure. 垃圾.

tɕiʑo saχsɯ nɯ-anɯri-tɕi ɯ-qhu tɕi-tɤ-ɲɟoʁɲɟi ra ɣɯ-jo-ru-nɯ
在我们俩出去吃中午饭之后,他们捡了垃圾
tɤŋe noun
soleil. 太阳.

tɤŋe ci ci ɣɤʑu ci ci maŋe
一会有太阳,一会没有

tɤŋe tɤ-ɬoʁ
太阳升起了

tɤŋe ɲɤ-k-ɤβzu-ci
(云散了,)太阳就露面了
See: slɤŋe
tɤ-ŋɤm possessed noun
douleur. 痛.

ndʑi-ŋgo ndʑi-ŋɤm a-pɯ-me
但愿你们俩没有什么病痛
See:
tɤŋɤmɕɣɤphɯt noun
sensation de soulagement lorsqu'on arrache une dent qui fait souffrir. 好得又快又彻底(牙齿痛得厉害的时候,把发痛的牙齿拔掉了就一下子不痛了).

tɤŋɤmɕɣɤphɯt to-βzu tɕe nɯɕɯmɯma ʑo to-mna
牙一拔就不痛了
See: tɯ-ɕɣa See: phɯt
tɤŋgɤr noun
lard. 膘.
tɤŋgɯ noun
prêt. 借的东西.

tɯjpu tɤŋgɯ na-mɟa (=tɯjpu na-nɤŋgɯ)
他借了粮食
See: nɤŋgɯ
tɤ-ŋgɯm possessed noun
œuf. 蛋.
tɤŋkhɯt noun
poing. 拳.

a-tɤŋkhɯt
我的拳头
See: nɤŋkhɯt
tɤ-ŋkɯ possessed noun
couenne. 猪皮.

paʁ ɯ-ŋkɯ ɲɯ-jaʁ
猪的皮很厚
tɤɴqa noun
difficulté. 辛苦.

kɯmɤlɤxso ji-tɤɴqa pjɤ-ɕti
我们白辛苦了
See: ɴqa
tɤɴqhi noun
saletés. 污垢. See: ɴqhi See: tɤlɤɴqhi
tɤ-pa possessed noun
père (noble). 父亲(贵族用语).

a-pa a-ma
我的父母
tɤ-pɤloʁ possessed noun
manche. 袖子.

a-pɤloʁ
我的袖子
tɤ-pɤndɯr possessed noun
mauvais caractère. 做事遇到挫折回家就发脾气.

nɤ-pɤndɯr a-mɤ-jɤ-tɯ-ɣɯt je
别回来发脾气
tɤpɤr noun
épi de maïs. 玉米包.
tɤ-pɤri possessed noun
repas du soir. 晚饭.

a-pɤri to-mda
我要吃晚餐
tɤ-pɤro possessed noun
cadeau. 礼物(自己亲手拿给别人).

a-pɤro
我给别人的礼物

a-pɤro ɲɯ-ta-mbi ŋu
我把礼物送给你

aʑɯɣ nɤ-pɤro jo-tɯ-ɣɯt
你给我带了礼物
Syn: skɯrma Syn: tɤ-rkuz Syn: mpɕɯmɤr
tɤ-pɤtso possessed noun
enfant. 孩子.

tɤ-pɤtso ɯ-skɤt
小孩子的语气

ɯ-pɤtso ɣɤʑu
她怀上了小孩
See: nɯtɤpɤtso See: arɯtɤpɤtso
tɤpɤtsoβraʁ noun
petit phasme. 小的树枝虫.

tɤpɤtsoβraʁ nɯ sɯjnombrombro cho kɯ-naχtɕɯ-χtɕɯɣ ŋu, li ʁnɯ-tɯphu tu, ldʑaŋkɯ ci kɯ-pɣi ci tu, ndʑi-tɯ-xtshɯm naχtɕɯɣ tɕe nɯ a-pɯ́-wɣ-mto tɕe nɯ maʁ nɤ tɯ-taʁ a-tɤ-ɣi tɕe, nɯ maʁ nɤ tɯʑo tɤ-rɟit tu, nɯ maʁ nɤ tɯ-kɯmdza ra nɯ-rɟit tu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu tɕe núndʐa tɤ-pɤtso βraʁ ɲɯ-rmi
|fv tɤpɤtsoβraʁ 和秤杆虫一模一样,也有两种,绿色的和灰色的,两种一样细。据说如果人看见了它,或者如果它爬到人的身上来了,要么自己会有身孕,要么自己亲戚会有身孕,所以叫|fv tɤpɤtsoβraʁ (小孩子的象征) tɤpɤtsoβraʁ 和秤杆虫一模一样,也有两种,绿色的和灰色的,两种一样细。据说如果人看见了它,或者如果它爬到人的身上来了,要么自己会有身孕,要么自己亲戚会有身孕,所以叫 tɤpɤtsoβraʁ (小孩子的象征)
tɤpɣi noun
maladie de l'œil. 眼病.

a-mɲaʁ tɤpɣi to-ɣi
我眼睛上长了白点

tɤ-mɲaʁ-rdu kɯ-ɲaʁ ɯ-taʁ kɯ-wɣrum kɯ-xtɕɯ-xtɕi nɯ-kɯ-ɬoʁ nɯ, wuma ʑo mŋɤm tɕe tɤpɣi rmi
黑眼珠上长了白点,很疼。
tɤphɯ noun
motte de terre. 土块.
tɤphɯxtsɯ noun
fait d'écraser les mottes de terre. 打土巴.

tɤphɯxtsɯ tɤ-βzu-t-a
我打了土巴
See: tɤphɯ See: xtsɯ See: nɤphɯxtsɯ
tɤ-pi possessed noun
grand frère, grande sœur. 哥哥;姐姐.

a-pi
我的哥哥(我的姐姐)

hôte. 客人.

tɤ-ndza-nɯ je ma tɤ-pi ɯ-zɤz mɤ-sɤfka kɤ-ti tɕe tha mɤ-tɯ-fka-nɯ
你们吃吧,俗话说:“做客人的食物吃不饱”,你们会吃不饱的
tɤpjaʁ noun
morceau de bois coupé en parallélépipède. 木方条.
tɤpjɤz noun
tresse. 辫子.

a-tɤpjɤz
我的辫子

tɤpjɤz tha-βzu
他编了辫子
See: rɤpjɤz
tɤpra noun
messager, envoyé. 使者;派出去的人.

aʑo nɤ-tɤpra tu-βze-a jɤɣ
我可以当你的使者
See: ɣɤxpra
tɤ-prɤm possessed noun
nourriture en poudre. 粉状粮食.

tɤ-prɤm pɯ-lɤt
加一点粉吧
tɤprɯ noun
abri de pluie. 避雨的地方. See: prɯ See: nɤprɯ
tɤ-pɯ possessed noun
petit (animal). 崽子.
intérêt. 利息.

tɤ-pɯ nɯ ɯʑoz kú-wɣ-ja
要把小的关要另外的圈里

ɯ-pɯ tɤ-nɯ-pe
你把它收藏起来

ɯ-pɯ to-nɯ-pa
他收藏起来了
See: ɯ-pɯ,pa
tɤ-qaʁrɯ Variant: ɯ-qataʁrɯ possessed noun
sabot. 蹄子. See: tɯ-qa
tɤqɤt noun
tɤqɤt,lɤt -
directional: lɤ- séparer une chambre en deux. 把大房间隔成两个小房间.

kha tɤqɤt lɤ-lat-a
我把房子隔开了
See: qɤt See: lɤt1
tɤ-qɤtɕɤz possessed noun
trace de patte. 脚印(动物). See: tɤ-tɕɤz See: tɯ-qa
tɤqiaβjmɤɣ noun
lactaire. 乳菇【苦苦菌】.

tɤqiaβjmɤɣ nɯ tɯrgi ɕkrɤz ɯ-ŋgɯ ra tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-tɯ-wxti nɯ jmɤɣni jamar fse, ɯ-mdoʁ nɯ pɣi, pjɯ́-wɣ-qru tɕe ɯ-ŋgɯ tɤ-lu kɯ-fse ɲɯ-nɯɬoʁ ŋu, kɤ-ndza mɤ-mɯm, qiaβ ri mɤ-sɤndɤɣ
苦苦菌长在杉木林和青冈树林里,长得和杉木菌一样大小,颜色是灰色的,把它打烂时里面会流出像牛奶一样的汁,不好吃,因为太苦,但是没有毒。
tɤ-rca possessed noun
avec, en suivant. 跟……一起.

a-rca jɤ-ɣi
跟我来!

ɯʑo kɯnɤ a-rca lu-nɯɣi ŋu
他也跟我回去
tɤ-rca possessed noun
tɤ-rca,me -
irrémédiable. 无法挽救.

a-laʁtɕha ra thɯ-arɕo tɕe a-rca nɯ-me
我东西没有了,再也无法挽救

a-rca ci na-ɣɤme
他把我的事情弄得很乱
tɤrcoʁ noun
boue. 泥巴.

tɤrcoʁ ɕ-pɯ-βzu-t-a
我和了泥
See: rɤrcoʁ See: ɣɤrcoʁ
tɤrɕɤz noun
mur en latte de saule. 用杨柳树的细条编成的墙壁【巴巴】.

tɤrɕɤz nɯ kɯɕɯŋgɯ tɤrɤm kɤ-tɕɤt tʂɤm kɤ-rku mɤ-kɯ-cha ra kɯ tɤqɤt ɯ-sɤ-lɤt nɯ-kɤ-βzu pjɤ-ŋu tɕe ʑmbri ɣɯ ɯ-rtaʁ kɯ-xtshɯm tsa kɤ-mɲɤm ɲɯ-ɕar-nɯ tɕe tɤ-jtsi pɤrthɤβ rorʁe ɲɯ-lɤt-nɯ tɕe nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu ɲɯ-taʁ-nɯ kɯ-fse tɕe ɲɯ-βzu-nɯ pjɤ-ŋu, tɕe nɯnɯ kɤ-βzu tɕe si pjɯ-ɣɯrŋi ra ma nɯ-rom tɕe tu-rko ɕti tɕe kɤ-taʁ mɤ-khɯ. tɕe nɯ tɤrɕɤz nɯ́-wɣ-rku nɯ-rom tɕe, wuma ʑo nɤrko, ɯ-ŋgɯ ku-kɯ-rɤʑi tɕe mpja. tsuku kɯ ɯ-pɕi tɤrcoʁ ʑala tu-lɤt-nɯ pjɤ-ŋu tɕe, nɯ kɯ-fse nɯ mɤʑɯ ʑo mpja.
柳条墙是过去那些没钱改木板装板壁的人家用来隔房间的。他们找来比较细的、均匀的柳枝条,在柱子之间装上横干,(把枝条)编在上面,就成了柳条墙。要趁柳条没干的时候(编),因为干了就变硬,不能编。柳条墙装了以后,干了,就比较坚固,住在里面暖和。有的人在外面糊上细泥巴,这样更暖和。
tɤ-re possessed noun
rire. 笑.

a-re ma-tɯ-tɕɤt
你不要让我耻笑你(你小看我了,我不是那种人)

tɤ-re sɤ-tɕɯ-tɕɤt
当笑话

tɤ-re sɤ-tɕɯ-tɕɤt ma-tɤ-kɯ-sɯβzu-a
你不要取笑我
See: tɤre tɤɟaʁ See: nɤre See: sɤre
tɤresɤpɯpa noun
moquerie. 取笑人.

tɤresɤpɯpa ma-tɤ-kɯ-sɯβzu-a
你不要嘲笑我

tɤresɤpɯpa ta-βzu
他取笑了他
See: tɤ-re
tɤre tɤɟaʁ noun
plaisanteries. 说说笑笑. See: nɤrɤɟaʁ
tɤrɤɕom noun
lame de binette. 锄刃.

tɤrɤɕom nɯ tɤrɤt ɯ-pa tu-kɤ-tshoʁ ɕom ci ŋu. sɤ-ntʂu ɣɯ ɯ-laʁdɯn nɯ tɤrɤt ŋu tɕe, tɤrɤt ɯ-spa nɯ si ɯ-rtaʁ pjɯ́-wɣ-phɯt tɕe, ɯ-rtaʁ nɯ li ɯ-rtaʁ kɯ-tu pjɯ-ŋu ra tɕe, ɯ-rtaʁ tɯ-rdoʁ nɯ pjɯ́-wɣ-ɣɤ-zri ɲɯ́-wɣ-βzu tɕe tɯ-rdoʁ nɯ pjɯ́-wɣ-ɣɤ-xtɯt, ɯ-rtaʁ kɯ-xtɯt pɯ-kɤ-βzu nɯ chɯ́-wɣ-sɯ-ɤmtɕoʁ tɕe nɯ tɕu tɤ-rɤɕom tú-wɣ-tshoʁ. ɯ-rtaʁ kɯ-zri nɯ chɯ́-wɣ-βʑoʁ chɯ́-wɣ-ɣɤ-mpɕu tɕe, nɯnɯ tɤrɤt ɯ-jɯ ŋu, kɤ-ntʂu tɕe nɯ tú-wɣ-ntɕhoz tɕe, kɤ-ntʂu aɲaj tɕe tɤ-rɤku mɤ-sɯ-mɲɤt.
锄刃是安装在锄头下面的铁。锄草的专用工具叫锄头。锄头是用砍下的树枝作成的,树枝要有叉,其中的一支砍长,另一支砍短一点,砍得较短的那个叉要削尖一些,在那里安装锄刃。长的那一支要削光滑,成了锄头的把子。锄草的时候用它就速度快,不损坏庄稼。
tɤ-rɤku possessed noun
récolte. 庄稼.

ji-rɤku
我们的庄稼
tɤrɤm noun
planche de bois. 木板.
tɤrɤmɕkho noun
parquet. 地板.
tɤrɤt noun
binette. 锄草用的锄头. See: tɤrɤɕom
tɤrɤze noun
prince, jeune maître de maison. 少爷.
tɤrga noun
emphatic: tɤrga tɤχi emphatic: tɤrga tɤle bonheur. 幸福.

tɤrga tɤχi kɯ ku-rɤʑi-a
我非常幸福

tɤrga tɤle kɯ jɤ-nɯɣe-a
我兴高采烈地回家了
tɤ-rɣa possessed noun
voisin. 邻居.

a-rɣa
我的邻居
Syn: jɯlco See: andʑɯrɣa
tɤ-rɣe possessed noun
perle. 珍珠.

a-rɣe
我的珍珠
tɤ-ri possessed noun
fil. 线.

tɤ-ri nɯ-sɤβzu-t-a
我把毛搓成了线

nɤ-xtsa ɯ-ri nɯ-βzu-t-a
我给你做了鞋带
See: ɣɯri See: smɤɣri See: razri
tɤ-rɟit possessed noun
enfant. 孩子. See: rɤrɟit
tɤrɟɯsti noun
enfant unique. 独生子. See: tɤ-rɟit
tɤrka noun
mule. 骡子.
tɤrka noun
jumeaux. 双胞胎.
tɤrkakɕi noun
Etym: kʰʲi. chien de berger. 牧羊犬.
tɤ-rkhɤrkhɤt possessed noun
chemin de montagne en pierre avec des marches. 用石板铺成的山路.

cupa-rkhɤrkhɤt
石板山路
tɤrkhɤz noun
crasse qui s'accumule lorsqu'on ne se lave pas pendant longtemps. 长期不洗而积累下来的污垢.
tɤ-rkhom possessed noun
rachis (plume). 羽干.
tɤrkopa noun
forcer. 迫使.

ɯ-tɕɯ tɤrkopa ʑo jo-sɯxɕe ɕti ma ɯʑo kɯ pjɤ-nɤla pjɤ-maʁ
他是强迫儿子去的,他儿子不是自愿的

ɯ-tɕɯ tɤrkopa ʑo chɤ-sɯɕkɯt
他强迫儿子把饭吃完了
Syn: mɤkɯftshi
tɤrkoz noun
exprès, de force. 故意,强迫.

kɤ-ndza a-ʁjiz mɯ́j-ɣi ri ɯʑo kɯ tɤrkoz thɯ́-wɣ-sɯ-ndza-a
虽然我没饿,但他强迫我吃

tɤrkoz tɤ-ndza-t-a pɯ-ra
我被迫吃了

ɯʑo kɯ tɤrkoz ta-lɤt ɕti
是他故意打的

ɯ-jaʁ tɤrcoʁ kɯ-tu nɯ, a-ŋga ɯ-taʁ tɤrkoz na-mar/na-sɤtɕaʁ
他把手上的泥巴故意擦在了我衣服上
Syn: mɤkɯftshi
tɤ-rkuz possessed noun
cadeau. 礼物(临走之前给的).

aʑo tɤ-rɤŋga-t-a, tɕe a-me kɯ a-rkuz rŋɯl ta-rku (ta-βzu)
我临走之前,我女儿给了我一点钱
tɤrkɯ noun
support pour les seaux d'eau que l'on porte sur le dos. 背水的时候,用来垫水桶底子的圆圈. See: aɣɯrkɯrkɯ
tɤrmbɣo noun
tambour. 鼓.
tɤrmbja noun
éclair. 闪电.

ftɕar tɕe tɯ-mɯ lɤt tɯ-kha tɕe tɤrmbja tu-βze ŋgrɤl, ɯ-mphru tɕe mbɣɯrloʁ tu-βze ŋu
夏天下雨的时候经常会出现闪电,然后紧接着就会打雷

tɤrmbja ɲɯ-ɤsɯ-βzu
在闪电
tɤrmbjajmɤɣ noun
une espèce de champignon. 一种蘑菇.

tɤrmbjajmɤɣ to-ɬoʁ
蓝菌长出来了
Syn: kɤrŋijmɤɣ
tɤrmbjɤβ noun
blé en botte. 捆成一把的麦杆.
tɤ-rme possessed noun
comitative: kɤ́rmɯrme poils. 毛. See: aɣɯrme
tɤ-rmi possessed noun
nom. 名字.

ɯ-rmi tɤ-tɕɤt-i (=tɤ-sɤrmi-j)
我们给他取了名字

a-tɤ-rmi pɯ-rɤt
你给我写名单

ɯ-rmi ɲɯ-ɬoʁ
很出名
See: rmi See: sɤrmi
tɤrmɯɣlu noun
année du dragon. 龙年.
tɤ-rmɯχtɕɤz possessed noun
surnom. 小名. See: tɤ-rmi
tɤrɲɟo noun
étagère où l'on pose les outils de cuisine. 厨架;放厨具的木板(钉在墙上).
tɤ-rɴɢioʁ possessed noun
invagination. 槽.

tɤ-rɴɢioʁ thɯ-tɕat-a / thɯ-βzu-t-a
我挖了一条槽
See: tɤ-rqhioʁ See: arɤrɴɢioʁ
tɤ-ro possessed noun
en trop. 多余的.
reste. 剩下的部分.

kɯki tɤ-ro tɕe, nɯ ma mɯ́j-ra
太多了,不需要了

tɯ-tɣa ro ro kɯ-rɲɟi
一拃多一点

ki aʑo a-ro ŋu tɕe, ɯ-tɯ-ndze
这是我吃剩的,你吃不吃?
See: ɯ-rozre
tɤrpat noun
suie sur le plafond. 沾在天花板上的烟黑【烟层】.

tɤrpat ɯ-mdoʁ
咖啡色
tɤ-rpi possessed noun
soutra. (诵)经.

tɤ-rpi wuma ʑo kɯ-wxti ɲɤ-sɯ-βzu-nɯ pjɤ-ra
只好请(喇嘛)诵经
tɤ-rpɯ possessed noun
oncle (frère de la mère et ses fils). 舅舅;舅舅的儿子.

a-rpɯ
我的舅舅
tɤ-rqhioʁ possessed noun
invagination, entaille. 槽. See: tɤ-rɴɢioʁ
tɤ-rqhu possessed noun
enveloppe, coquille, carapace. 壳.
écorce. 树皮.
tɤrʁaʁ noun
proie. 猎物. See: ɣɤrʁaʁ See: nɤrʁaʁ
tɤrʁaʁɕa noun
viande issue de la chasse. 猎物的肉.
tɤrʁaʁkɕi noun
chien de chasse. 猎狗.
tɤ-rtaʁ possessed noun
branche. 树杈. See: artaʁ
tɤ-rtɕhɣaʁ possessed noun
tɤ-rtɕhɣaʁ,tɕɤt -
mettre des bâtons dans les roues, entraver. 作梗.

ɯ-rtɕhɣaʁ ɲɤ-tɕɤt
(工作本来很顺利),是他从中作梗
tɤ-rtɕi possessed noun
complément alimentaire. 补品.

a-rtɕi kɤ-βzu ɲɯ-ra ma a-qhoχpa mɯ́j-sna
要补养身体,因为内脏不好
tɤ-rte possessed noun
comitative: kɤ́rtɯrte coiffe, chapeau. 头帕;帽子.

a-rte
我的帽子

nɤ-rte ma-nɯ-tɯ-nɯ-βde
你不要把帽子弄丢了
See: nɤrte
tɤrtoʁlu noun
colostrum. 初乳,母牛下了牛犊之后第一次挤的奶.

nɯŋa ɲo-ɬoʁ tɕe ɯ-tɤrtoʁlu pɯ-arɕo pɯ-tsu
奶牛生了仔,但是初乳的阶段已经过了
tɤrtsa noun
vague. 波浪;波纹.

tɤrtsa to-βzu
起了波浪
tɤ-rtsɤɣ classifier
Etym: rtseg. un étage. 一层楼.

χsɤ-rtsɤɣ
三层楼

ki kha ki ɯ-tɤ-rtsɤɣ ɲɯ-mbro
这个房子(每一)层楼都很高
tɤ-rtsho possessed noun
surface de la partie coupée. 锯过;砍过;剪过的口子.
éteule (de blé). (麦)桩、(麦)茬.
tɤ-rtshom possessed noun
bruit. 噪音;声音.

tɯrme ɲɯ-nɤŋkɯŋke ma ɯ-rtshom ɣɤʑu
有人在走来走去,(听得到)声音
tɤ-rtsi possessed noun
Etym: rtsi. huile de porc. 猪油. See: aɣɯrtsi
tɤ-rtsɯz possessed noun
Etym: rtsis. nombre, chiffre. 数目(计算的结果).

ɯ-rtsɯz ko-ndo (=ɯ-χsɤr ko-ndo)
他记下了数字
See: rtsi
tɤru noun
espèce d'arbre. 【火棘】.

tɤ-ru nɯ si wuma mɤ-kɯ-mbro ci ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-qhu nɯ kɯ-pɣi tsa ŋu, ɯ-ru ɯ-rqhu nɯ li kɯ-pɣi tsa ŋu, kɯ-nɤrko ci ŋu, kɯ-rɤma ra ɣɯ nɯ-laʁdɯn ɯ-jɯ kɤ-nɯ-βzu sna. ɯ-mat nɯ thɯ-tɯt tɕe ɣɯrni, paʁ kɤ-sɯχsu sna. zgoku ɯ-taʁ pa ʑo tu-ɬoʁ cha.
火棘是一种比较矮的树,叶子背面是灰色的,树皮也是灰色的,比较坚实,农民可以用来制造各种农具的把儿。果实成熟时是红色的,可以喂猪。山上山下都可以生长。
tɤ-ru noun
chef de village. 寨首.

a-ru
先生(对别人的尊称)
tɤ-rʑaβ possessed noun
épouse. 妻子.

a-rʑaβ
我的妻子
tɤ-rʑaʁ classifier
une nuit. 一夜.
tɤ-rʑaʁ possessed noun
temps. 时间.

tɤ-rʑaʁ tɤ-rɲɟi tɕe, mɤ-saχsɤl
时间长了就会不清楚

ɯ-rʑaʁ ɲɯ-zri / ɯ-rʑaʁ mɯ́j-zri
他很无聊/他不无聊

a-rʑaʁ mɯ́j-ɕe
我很无聊

tɤ-rʑaʁ kɯmɤlɤxso a-mɤ-nɯ-ɕe ma nɤja
不要浪费时间,因为可惜

tɤ-rʑaʁ nɯ pɤrmɤloŋ ɲɯ-ɕe mɤ-pe
浪费时间是不好的

nɤ-rʑaʁ nɯfse ʑo a-mɤ-nɯ-tɯ-nɯɕe
你不要白白浪费时间

tɤ-rʑaʁ ɯ-taʁ nɯ tɕu ju-kɯ-zɣɯt ra
要在规定的时间到达
tɤ-rʑɯɣ possessed noun
ride. 皱纹.
tɤ-ʁamɟa possessed noun
retard. 耽误.

a-ʁamɟa pɯ-tu
耽误了我的时间

nɤ-ʁamɟa pɯ-sɤβzu-t-a
我耽误了你的时间

nɤ-ʁamɟa ɣɤʑu
耽误了你的时间
See: znɤʁamɟa
tɤ-ʁar possessed noun
ailes. 翅膀.
longueur d'un bras. 人的一只手那么长.
tɤ-ʁarndzom possessed noun
os des ailes. 翅膀的骨头.
tɤʁaʁ noun
fête, réunion. 聚会.

tɤʁaʁ ɲɯ-sɤscit
聚会很开心
See: nɤʁaʁ See:
tɤ-ʁdɤn possessed noun
Etym: gdan. coussin. 垫子. See: nɤʁdɤn
tɤ-ʁjar possessed noun
fils de chaîne. 经线.

kɤ-taʁ chɯ́-wɣ-βzu tɕe tɤ-ri lo-thi lu-kɯ-ɕe nɯ ɯ-ʁjar ŋu tɤ-ri ku-ndi ku-kɤ-lɤt nɯ ɯ-jlɤβ ŋu
织布时,上下竖着的线叫经线,左右穿过去的线叫纬线。
Ant: tɯ-jlɤβ
tɤ-ʁjoʁ possessed noun
serviteur de. 仆人.
tɤ-ʁjoʁ - See: ʁjoʁ
tɤ-ʁlapaʁtsa possessed noun
arrière-bras. 胳膊.
tɤsapɣɤtɕɯ noun
parus sp.. 山雀.
tɤscɤr noun
frayeur. 恐惧.

tɤ-scɤr kɯ nɯ-kɤpa ʑo ɲɤ-me
他们吓得不知所措
See: nɤscɤr
tɤ-scoz possessed noun
lettre. 字;信.

xiangbolin kɯ tɤ-scoz ɲɯ-ɤsɯ-rɤt
向柏霖在写字

a-jaʁ tɤ-scoz jɤ-ɣe
我收到了一封信

iʑo ji-rju nɯ ɯ-scoz maŋe tɕe mɯ́j-pe
我们的语言没有文字是不好的
See: rɤscoz
tɤ-se possessed noun
sang. 血.
tɤsepu noun
boudin. 血肠.
tɤsɤɣ noun
amant. 情夫.

aʑo a-tɤsɤɣ me
我没有情夫
See: nɤsɤɣ
tɤsɤɣʑa noun
type de chanvre. 大麻的一种. See: tasa
tɤsɤmu noun
type de chanvre. 大麻的一种(能结种子的). See: tasa
tɤsɤrŋu noun
grains de chanvre frits. 炒的麻子. See: rŋu See: tasa
tɤsɤsqɤri noun
fil de lin. 麻线. See: tasa
tɤ-skrɤβ possessed noun
fil très fin, cheveu. 细线;头发.

cai ɯ-ŋgɯ tɤ-skrɤβ ɣɤʑu
菜里面有头发
tɤ-sno possessed noun
selle. 马鞍.

mbro ɯ-sno thɯ-ta-t-a
我给马装上了鞍子
tɤ-snom possessed noun
sœur (employé par les garçons). 姐姐;妹妹(男性专用).

a-snom
我的姐姐
tɤ-sno ɯ-jaʁ noun
partie inférieure de la selle en contact avec le dos du cheval, faite en laine. 马鞍垫;鞍鞯.
tɤ-sɲa possessed noun
tresse. 辫子.

a-sɲa
我的辫子
Syn: tɤpjɤz
tɤsɲɤmtsɯ noun
broche. 夹头发的装饰品.
tɤ-sŋɯt possessed noun
morsure. (咬)一口.

a-jaʁ mɯ́j-so tɕe, a-sŋɯt kɯ kɤ-sɯ-ndo-t-a
因为我手上拿着东西,所以用牙齿咬住了

aʑo paχɕi ɯ-taʁ tɤ-sŋɯt tu-nɯ-lat-a ɲɯ-jɤɣ ma mbrɯtɕɯ mɯ́j-ra
我可以就这么咬苹果,不需要刀子
tɤ-spa possessed noun
matériau. 材料.
utilité, but. 用途;目标.
pour. 用来…….

khɯna nɯ kha kɯ-rɯru ɯ-spa ŋu
看家是狗的义务

nɯ tɕhi ɯ-spa ɲɯ-ŋu ?
那个有什么用呢?

tɤ-pɤtso kɤ-mbi ɯ-spa kɯ-chi to-χtɯ.
他买糖果给小孩子吃了
tɤ-spɯ possessed noun
pus. 脓. See: rɤspɯ
tɤspɯɕku noun
poireau sauvage. 野韭菜.

tɤ-spɯ ɕku nɯ kha ɯ-mbe ɣɯ znde ku kɯ-fse nɯ ra tu-ɬoʁ rga, ɯ-mdoʁ pɣi, ɯ-jwaʁ kɤ-lɯ-lju ŋu, ɯ-ru me, tɯ-phɯ ɯ-ŋgɯ kɯ-dɯ-dɤn tu-ɬoʁ ɕti, ɯ-mɯntoʁ ndɯβ ri dɤn. ɯ-di nɯ kɯ-ɣɤjlu kɯ-fse tu. ɕku di mnɤm ri, kɤ-ndza mɤ-mɯm. ɯ-zrɤm dɤn.
|fv tɤ-spɯ ɕku 一般生长在旧房子墙壁顶上,是灰色的,叶子是圆柱形的,没有茎,一秆里有很多根。花小而多。发出腥的味道。有点葱的味道,但不好吃。根很多。 tɤ-spɯ ɕku 一般生长在旧房子墙壁顶上,是灰色的,叶子是圆柱形的,没有茎,一秆里有很多根。花小而多。发出腥的味道。有点葱的味道,但不好吃。根很多。
tɤ-sqhaj possessed noun
sœur (employé par les filles). 姐姐;妹妹(女性专用).

a-sqhaj
我的姐姐
tɤ-sta possessed noun
endroit où on va enterrer un mort. 坟地.

tɤ-sta pjɯ́-wɣ-lɣa tɕe, tɯ-ɕpɤβ nɯ pjɯ́-wɣ-rku ŋu
挖了坟地,就把尸体装下去了
See: tɯ-sta See: ɯ-sta
tɤ-ste possessed noun
vessie. 膀胱.
tɤsthoʁsi noun
poutre. 梁.
poutre du balcon. 走缘上的小梁【撑杆】.

jɤɣɤt ɯ-taʁ khɤxtu ɯ-pa stukɤr ɯ-tshɤt ɕoŋtɕa kɯ-xtshɯm chɯ-kɤ-lɤt nɯ tɤsthoʁsi rmi
在走缘和房背之间代替大梁的细梁叫|fv tɤsthoʁsi tɤsthoʁsi
Syn: ɕɯjaʁ
tɤsto noun
grande jarre. 大坛子.
tɤstu intransitive verb
au revoir. 再见.

kɯ-sɤfstɯn tɤ-stu je
再见,照顾人家
tɤtar noun
bâton fin. 细木棍. See: nɤtar See: jaχpɤtar
tɤtɕɤfkɯm noun
pommette. 酒窝. Syn: khrambakɯm
tɤtɕɤri noun
type de pas d'aiguille. 大针脚的线.

kɯ-mɤku tɤtɕɤri pɯ-lat-a tɕe nɯ kóʁmɯz tɤ-ɕphɤt ɯ-ta thɯ-βzu-t-a
我先用针脚大一点的线把补丁固定了,然后就(用小针脚)把补丁做好了
tɤ-tɕɤz possessed noun
trace de pied. 痕迹;足印.

a-tɕɤz
我的脚印
tɤ-tɕhɤz possessed noun
franges colorées. 吊边布(衣服边缘的彩色布料).

ɯ-ŋga ɯ-tɕhɤz ɯ-tɯ-dɤn kɯ ɲɯ-ɣɤβlɯβlɯɣ ʑo
他衣服的彩色布料很多,显得很耀眼
tɤ-tɕɯ possessed noun
fils. 儿子.

a-tɕɯ
我的儿子

garçon. 男孩;男子. See: arɯtɤtɕɯ
tɤtɕɯβraʁ noun
bardane. 牛蒡.

tɤtɕɯβraʁ nɯ arɤndɯndɤt tu-ɬoʁ ɕti, tɕe ɯ-qa rɲɟi, ngɯt, pakuku tu-ɬoʁ cha, ɯ-ru nɯ aɣɯrnɯɕɯr tsa tɕe tu-rɲɟi tsa cha. tɯrme tɯ-fsu jamar tu-mbro cha, ɯ-ru ɯ-χcɤl tɤ-kɯ-ɣe nɯ tɕu ɯ-jwaʁ ku-ndzoʁ tɕe nɯ ɯ-rca nɯ tɕu ɯ-rtaʁ ɲɯ-ɬoʁ, ɯ-jwaʁ wuma ʑo wxti, ɯ-jwaʁ ɯ-qhu chu nɯ kɯ-wɣrum tsa ŋu, ɯ-ʁɤri nɯ kɯ-ɤrŋi tsa ŋu. ɯ-rtaʁ ɯ-kɤχcɤl raŋri tɕu ɯ-mat kɯ-dɤn ʑo ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-mat ɯ-rqhu nɯ ɯ-mdzu tu, kɯ-tɕɯ-tɕɤr kɯ-rɲɟi tsa ŋu, kɯ-dɤn ʑo aɣɯŋgɯŋgɯ tɕe nɯ ɯ-ŋgɯ kóʁmɯz ɯ-rɣi ŋu. ɯ-rɣi ɯ-kɤχcɤl zɯ ɯ-rme tu, ɯ-rɣi wuma ʑo dɤn, ɯ-rɣi ɣɯ ɯ-rme nɯ tɯ-ɕa ɯ-taʁ nɤ tɕaʁ tɕe rɤʑa, ɯ-mat kɤ́rqhɯrqhu nɯ ku-ondzoʁjoʁ cha tɕe tɯrme tɯ-ŋga ɯ-taʁ ku-ndɤm cha tɕe βʑɯ kɯ wuma ʑo nɯɣme ma ɯ-rme ɯ-taʁ ka-ndzoʁ tɕe kɤ-sɯ-ta mɯ́j-khɯ tɕe pjɯ́-wɣ-sat ɲɯ-ŋgrɤl, tɕe núndʐa ʑɯɣsɯr rmi
牛蒡到处可以生长,根又长又结实,年年生长,茎是淡红色的,长得比较高,和人一样高,茎长出来再长出叶子,叶子长出来的地方就分叉,叶子很大,背面白色,正面绿色。每一根杈子顶上结很多果实,果实的外壳有刺,又细又长,有很多层,最里面才是种子。种子头上有很多毛,那些毛碰到皮肤上就会发痒。果实连同壳会粘在一起,也会粘在人的衣服上,老鼠最怕它,因为一旦粘在皮毛上,他们无法弄掉,它甚至会使他们丧命,所以它叫“|fv ʑɯxsɯrʑɯxsɯr
See: ʑɯxsɯr
tɤ-tɕɯɣ possessed noun
germe d'arbre. 树的萌芽;新发出来的叶子.

tɤ-tɕɯɣ lo-lɤt
(树)发芽了
See: ɣɤtɕɯɣ
tɤ-tɕɯpɯ possessed noun
garçon. 小男孩. See: tɤ-tɕɯ
tɤ-tɕɯrʑaβ possessed noun
bru. 媳妇. See: tɤ-rʑaβ See: tɤ-tɕɯ
tɤte adverb
c'est à dire, en gros. 总的来说.
tɤtɤɣ noun
armoire. 柜子(装粮食).
tɤ-thɤβ possessed noun
mésentente. 纠纷.

ndʑi-thɤβ tɤ-βzu-t-a
我给他们俩调解了纠纷

tɤ-thɤβ tɤ-fɕɤt-i
我们调解了纠纷
Syn: ɣɤɕphɤr
tɤtho noun
Etym: tʰaŋ. pin. 松树.

tɤtho nɯ zgoku kɯ-mbro tsa tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ taqaβ kɯ-fse kɯ-zri ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ ɯ-rtaʁ ɣɯ ɯ-βri aʁɤndɯndɤt ku-ndzoʁ ŋu, aɣɯjwaʁ, ɯ-mdoʁ nɯ tɯrgi ɯ-jwaʁ mdoʁ cho naχtɕɯɣ, tɯ-xpa lɤ-skɤr ɯ-mdoʁ ɲɯ-nɤsci mɤ-cha. ɯ-ru jpum tsa aɣɯrtɯrtaʁ, ɯ-tɯ-ɤɣɯrtɯrtaʁ nɯ ɕɤɣ ʑo fse, ɯ-mat tu, tɯrgi laŋlaŋ cho naχtɕɯɣ ri, artɯm. tɤtho ɯ-ru nɯ li ɕɤɣ jamar ma kɤ-rɤɣdɤt mɤ-rtaʁ. ŋgɤjpɤn nɯ li kɯ-ʑru kɤ-sɯpa ŋu, ma qajɯ kɯ mɤ-ndze. tɤtho si nɯ wuma ʑo ɯ-tɤ-ndʑɯɣ dɤn tɕe wuma ʑo kɤ-βlɯ pe.
松树生长在高山上,叶子长得像针一样,比较长,叶子在枝桠上到处生长,很茂盛,颜色和杉树的颜色一样,一年四季不变色。树干比较粗,长出很多枝桠,枝桠生长的方式很像柏树,有果实,像杉树的果实一样但是是球形的。松树的树干也只能锯成和柏树那么多的几段。用松树的木料制造的木板算是比较优质的,因为蛀虫不爱咬。因为松树的树脂多,所以很好烧。
tɤthotʂu noun
torche en pin. 松明.
tɤthu noun
laine. 毛布. Syn: tɯŋgar
tɤton noun
vers le haut, vers l'amont. 往上;往上游.
tɤtshoʁ noun
clou. 钉子.
tɤ-tshɯɣ possessed noun
œillère. 马笼头.

mbro ɯ-tshɯɣ tɤ-ta-t-a
我给马戴上了马笼头
tɤtshɯtsha noun
salpêtre. 硝.
tɤtsoʁ noun
Potentilla anserina (gro-ma). 人参果.
tɤ-tsrɯ possessed noun
pousses. 萌芽.
tɤ-tsɯr possessed noun
fissure. 裂缝.

ɯ-rnom ɕɤrɯ ɣɯ ɯ-tsɯr lo-ɕe (=lo-ɣɤtsɯr)
他肋骨骨折了
See: ɣɤtsɯr
tɤ-tʂɤm possessed noun
huile animale. 动物的油脂.
tɤtʂo noun
lœss. 粘土;黄土.
tɤtʂu noun
lampe. 灯.

aʑo tɤtʂu ci tu-ci-a ɲɯ-ntshi
我要开灯
See: sɤtʂu
tɤtɯr noun
outil pour graver les motifs sur l'argent. 刻花纹的工具.
tɤ-wa possessed noun
père. 父亲.

a-mu a-wa
我父母
tɤ-wɤmɯ possessed noun
frère (employé par les filles). 兄弟(女性专用).

a-wɤmɯ
我的哥哥(弟弟)
tɤ-wi possessed noun
grand-mère. 奶奶;婆婆.
tɤwu noun
pleurs. 哭.

tɤwu kɯ a-ku ʑo tɤ-mŋɤm
我哭得令我头疼
See: ɣɤwu See: nɤwu
tɤwɯ noun
couverture de feutre. 遮雨的毡子.
tɤ-wɯ possessed noun
grand-père (c'est le terme par lequel les animaux s'adressent aux être humains dans les histoires). 爷爷;公公 (在故事里面,也是动物对人的称呼).
tɤwɯrte noun
chapeau en feutre. 毡子制成的帽子. See: tɤ-rte
tɤxtɕɤβ noun
herbe pour les animaux. 喂动物的草. See: ɣɤxtɕɤβ
tɤ-xtɕɤr possessed noun
corde. 用来捆东西的绳索. See: xtɕɤr
tɤ-xtɤɣ possessed noun
frère (employé par les garçons). 兄弟(男性专用).

a-xtɤɣ
我的兄弟
tɤ-xtsɤr possessed noun
enceinte (vache). 怀孕(母牛).

nɯŋa ɯ-xtsɤr tu tɕe, kɯ-ɤrqhi ma-jɤ́-wɣ-no ra
这个母牛怀孕了,不可以赶到远处去

ftsoʁ ɯ-xtsɤr kɯ-tu
怀孕的母犏牛

qra ɯ-xtsɤr kɯ-mbro
快要生的母牦牛
tɤχsɤr noun
nombre. 数目.

tɤχsɤr ɯ-kɯ-sti ɕti-a ma koŋla a-kɤ-spa me
我只是充数的,我什么也不会
tɤχtɯχtɤt noun
avis, information. 通知.

tɤχtɯχtɤt ɯ-kɯ-lɤt ɯʑo pɯ-ŋu
通知大家的是他

a-tɤχtɯχtɤt na-lɤt
他通知了我
tɤzdɯɣ noun
emphatic: tɤzdɯɣ tɤsŋɤl peine. 辛苦;艰苦.

a-tɤzdɯɣ a-tɤsŋɤl pɯ-rtaʁ
我受够了苦难
See: nɯzdɯsŋɤl
tɤ-zgra possessed noun
son. 声音;噪音.

ɯ-pɕi tɤ-zgra ɣɤʑu
外面很吵

tɤ-zgra ɲɯ-thɯ tɕe, koŋla mɯ́j-sɤmtshɤm
噪音很严重,根本就听不见

tɤ-zgra ɲɤ-ftshi
没有那么吵了
tɤzmbɯr noun
boue. 泥沙.

zgo pjɤ-mbɯt tɕe, tɤzmbɯr chɤ-ɣi tɕe, ndzom ɯ-pa chɤ-sti
山塌下来了,泥沙把桥下堵住了,
tɤzɲɟoʁ noun
branche flexible utilisée pour fouetter les animaux. 用来打牲畜的木条. See: nɤzɲɟoʁ
tɤzraj noun
espèce d'arbre. 银木.
tɤzraʁ noun
honte. 廉耻心.

aʑo tɤzraʁ kɯ pɯ-thɯɣ ʑo
我羞愧极了

kɯki tɯrme ki tɤzraʁ mɯ́j-tso, tɤzraʁ mɯ́j-mtshɤm
这个人不要脸,不懂羞耻
See: nɤzraʁ
tɤ-zrɤm possessed noun
racine. 根.
tɤ-ʑi possessed noun
jeune femme (ayant des enfants). 少奶奶.
tɤʑŋgrɯt noun
cicatrice. 疤痕.

a-tɤʑŋgrɯt
我的疤痕
tɤʑri noun
rosée. 露水. See: nɤʑri
tɤʑɯn noun
vers le bas, vers l'aval. 往下;往下游.
tɣa intransitive verb
directional: kɤ- récolter. 收割.

kɤ-tɣa tɤ-sɤsqɤr-i
我们请了别人帮忙收割
See: tɯtɣa2
tha adverb
dans un moment. (不然)过一会儿就.

tɕe tha tɕe a-pɯ-ŋu
一会再说吧

nɤ-ŋga tɤ-ŋge ma tha tɯ-nɯtɕhomba
你把衣服穿上,不然会感冒
thamaka noun
Etym: tʰa.mag. tabac. 烟.

thamaka a-nɯ-tɯ-ftɕɤt
你戒烟吧
thamatham - See: thamtham
thamtɕɤt adverb
Etym: tʰams.tɕad. complètement, tout. 全部.
thamtham adverb
Etym: tʰam. maintenant. 现在.
thaŋ noun
Etym: tʰaŋ. plaine. 平坝.
thaŋ particle
marqueur de supposition. 表示推测.

wo nɯnɯ wuma ʑo mɯm thaŋ nɤ!
这个应该很好吃吧!
thaʁ noun
thaʁ,tɕhot -
directional: nɯ- directional: pɯ- Etym: tʰag.tɕʰod. prendre une décision. 决定.

thaʁ pɯ-tɕhot-a
我决定了

tɕi-tɯkrɤz tɤ-ɣe tɕe thaʁ nɯ-tɕhot-tɕi
我们商议好了就做了决定
thaʁɕa noun
Etym: ⁿtʰag.ɕa. élément du métier à tisser. 筘【板板】.

thaʁɕa nɯ tɤrɤm thɯ-kɤ-βʑoʁ tɕe nɯ-kɤ-ɣɤmpɕu tɕe stɤsmɤt thɯ-kɤ-sɤmtɕoʁ ŋu, thɯ-kɯ-taʁ tɕe kɤ-taʁ ɯ-sqar ɯ-sɤ-lɤt ɯ-spa ŋu
|fv thaʁɕa 是把木板削平了以后,两头削尖了,用来让经线和纬线的交叉部分上下移动的工具 thaʁɕa 是把木板削平了以后,两头削尖了,用来让经线和纬线的交叉部分上下移动的工具
thaʁmu noun
Etym: ⁿtʰag.ma. élément du métier à tisser. 榨刀.

thaʁmu nɯ thɯ-kɯ-taʁ tɕe kɤ-taʁ ɯ-sqar ɯ-chɯ-sɤ-ɤsɯɣ ɯ-jlɤβ ɯ-ɲɯ-sɤ-ɤrʁe ɯ-spa ŋu. tɤrɤm ɯ-rkɯ zɯ ɕom kɯ-mba tsa pɯ-kɤ-tshoʁ ci ŋu
织布时,榨刀是用来把经线和纬线的交叉部分弄紧,然后穿纬线的工具。是边上装着一块薄铁片的木板。
thaʁŋkhor noun
Etym: tʰag.ⁿkʰor. moulin à prière que l'on fait tourner avec les doigts. 指捻转经筒.
thaʁtɕɤz noun
Etym: tʰag.btɕas. appareil à tisser. 织布机.
thaʁtsa noun
ceinture colorée. 花带.
thathor noun
partie en métal de la ceinture. 腰带的扣子. See: tɕhoma
thawaʁ noun
assiette. 木盘子.
thaχthi noun
lanière. 背带(用线织成的).
thɤβ Variant: lthɤβ noun
clin d'œil. 眨眼.

a-mɲaʁ thɤβ ʑo tɤ-stu-t-a
他眨了眼
thɤfka noun
Etym: tʰab.ka. foyer. 灶.
thɤfkɤlɤɣi noun
cendre végétale. 草木灰. Syn: sqhɤthɤlɤɣi
thɤjbra noun
type de herse. 簧耙.
thɤjco noun
Etym: fn:抬轿. palanquin. 轿子.
thɤjtɕu pronoun
quand. 什么时候.

thɤjtɕu jamar tɯ-lɤt?
你大概什么时候打电话?

thɤjtɕu chiz tɯ-nɯɣi kɯ?
不知道你什么时候回来?
thɤlwa noun
comitative: kɤ́thɤlwɯlwa Etym: tʰal.ba. terre. 土.
thɤlwaɲaʁ noun
tchernozyom. 黑土地. See: ɲaʁ
thɤr intransitive verb
directional: tɤ- Etym: tʰar. se sauver. 保命.

to-thɤr
他得救了
thɤr stative verb
directional: tɤ- complet. 满满.

tɯ-xpa kɯ-thɤr ʑo
整整一年
Syn: mtshɤt
thɤstɯɣ pronoun
combien. 多少.

thɤstɯɣ tɯ-zɣɯt ?
你有多大?

thɤstɯɣ thɯ-tɯ-ɤzɣɯt ?
你多大了?

nɤʑo kɯrɯskɤt pɯ-tɯ-βzjoz nɯ thɤstɯɣ to-tsu ?
你藏语学了多久?

thɤstɯ-tɯrpa
几斤
thɤtɕɯ noun
marteau. 二锤.

thɤtɕɯ nɯ kɯ-rɤznde ra ɣɯ nɯ-laʁdɤn ŋu rdɤstaʁ ra ɯ-sɤz-ɣɤβdoʁβdi ŋu, ɯ-ku nɯ ɕom tɕe ɯ-jɯ laʁjɯɣ thɯ-kɤ-tshoʁ ci ŋu
榔头是石匠的工具,是用来修理石头的,头是铁作成,把子是一节木棒。
thɤwum noun
une espèce d'arbre. 乔木的一种【马鹿柴】.

thɤwum nɯ si kɯ-mbro kɯ-jpum tsa ci ŋu, aʁɤndɯndɤt ʑo tu-ɬoʁ cha. wuma ʑo ɲɯ-ɤɣɯrtɯrtaʁ cha. ɯ-jwaʁ artɯm tɕe ɯ-ku lu-omtɕoʁ ŋu. si ɯ-ru cho ɯ-rtaʁ nɯ kɯ-ɣɯrni ŋu. ɯ-si mɤ-ngɯt, ndoʁ, sna me, kɤ-nɯβlɯ kɯnɤ khro mɤ-pe, ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-mɯntoʁ ɯ-jɯ nɯ zri tsa ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe kɯ-ɣɯrni ʂɣɤlʂɣɤl ʑo kɯ-pa ŋu, laŋlaŋ ɯ-mat cho naχtɕɯɣ, tɕeri kɤ-ndza mɤ-sna ma wuma ʑo qiaβ.
马鹿柴是长得又高又粗的树种,到处都可以生长,长很多枝条。叶子是圆形的,一头尖。树干和树枝都是紫红色的。木质不结实,很脆,不能做什么材料,连烧火都不好。开白色的花。花梗有点长。果实成熟时是红而透明的,像|fv laŋlaŋ 的果实,但是不能吃,因为很苦。 laŋlaŋ 的果实,但是不能吃,因为很苦。
thɣe noun
gland. 橡子. See: nɯthɣe
tho noun
tho,thɯɣ Variant: thoʁ,thɯɣ -
directional: tɤ- concordant. 相符;一致(消息);很巧.

tho ɲɯ-thɯɣ
是相符的

ɯʑo kɯ ta-tɯt cho nɤj tu-tɯ-ti nɯ tho ɲɯ-thɯɣ
他说的和你说的完全相符
thon stative verb
thoɲa noun
ovidé. 羊.
thoŋkɤn noun
récipient en cuivre. 红铜铸成的罐子,没有盖子.
thoŋlaʁ noun
une période, un endroit. 一段(时间、地方).

nɤʑo jɤxtshi jɤ-tɯ-ɣe ɯ-thoŋlaʁ nɯ mɯ́j-ɣɤndʐo, mɯ́j-ɣɯtshɤdɯɣ tɕe ɲɯ-sɤscit
你这一次来的那一段时间既不冷也不热,很舒服
thoŋthɤr noun
baguette de tassage. 推弹杆.

thoŋthɤr nɯ thɯ́-wɣ-rzoŋ tɕe qandʑi sɤ-ɣnda ɯ-spa ŋu
推弹杆是用来把子弹塞进枪筒里的工具。
thoʁ transitive verb
directional: pɯ- marcher sur. 踏.

a-mi pɯ-thoʁ-a (a-mi pɯ-ta-t-a, a-mi kɯ pɯ-zrɤtɕaʁ-a)
我踩上了
Syn: rɤtɕaʁ
thoʁ noun
Etym: tʰog. foudre. 霹雷.

thoʁ pjɤ-ɣi
打雷了

ɣɯjpa kɯ-nɯtʂoŋtshaβ lo-ɕe-nɯ tɕe, tɤ-tɕɯ ci thoʁ kɯ tó-wɣ-tsɯɣ tɕe pjɤ-si
今年,他们去采虫草时,有一个男人给雷劈死了。
thoʁltɕi noun
fer météoritique?. 铁块(陨石).
thotsi noun
sceau. 印章(在馍馍上).

qajɣi ɯ-taʁ thotsi kɤ-ta
要在馍馍上盖印章
Syn: mthɯmɤr
thoχtɤm noun
impôt. 税.

ɯ-thoχtɤm lɤ-kho-j
我们(给土司)交了粮食
thrɤβthrɤβ ideophone.2
dont l'épaisseur n'est pas uniforme (soupe de riz). 形容稀稠不均匀的样子(稀饭).

tɯtshi thrɤβthrɤβ ʑo ɲɯ-pa
稀饭稀稠不均匀
thu transitive verb
directional: tɤ- demander. 问.

tɤ-thu-t-a
我问了他

nɤ-kɤ-thu tɤ-the jɤɣ
你可以问你的问题

a-kɤ-thu nɯ ma thɯ-arɕo
我没有其他问题了

tɤ́-wɣ-thu-a
他向别人问了我的情况

a-ɕki ta-thu
他问了我

kɯmaʁ ci tu-the-a ŋu
我再问一个问题
thu noun
borne, marque (pile de pierre). 用来当标记的石堆.
thɯ transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- monter une tente, faire un pont. 搭(桥、帐篷).

ndzom kɤ-thɯ-t-a (kú-wɣ-ta, kú-wɣ-thɯ)
我搭了桥

zgɤr pɯ-thɯ-t-a
我搭了帐篷

construire une route. 修(路).

tʂu lɤ-thɯ-t-a (=lɤ-tɕat-a)
我修了路

séparer les fils. 牵(线).

kɤ-pɣo lɤ-jɤɣ tɕe, kɤtaʁ kɤ-thɯ-t-a
搓完线,我就把它牵了

laisser (une trace). 留下痕迹.

ɯ-jroʁ jo-thɯ (jo-tɕɤt)
它留了痕迹
See: ndɯ1
thɯ intransitive verb
directional: nɯ- grave. 严重.

wuma sthɯci mɯ́j-thɯ ɲɯ-ti, ɯ́-ŋu
他说没有那么严重,是吗?

a-rna ɲɯ-thɯ ɲɯ-ŋu tɕe, koŋla mɯ́j-mtsham-a
我耳背,听不清楚

ɯ-ku kɯ-mɲɤm ɲɯ-thɯ
他头疼得很厉害
thɯchu adverb
en aval. 在下游. See: ɯ-thɤcu
thɯci pronoun
quelque chose, n'importe quoi, n'importe lequel. 某个;随便什么;任何一个. See: thɯthɤci
thɯci fse ci ndʐa ɕti kɯ -
il y a sans doute une raison. 也许会有办法;也许会过得去;也许是应该的.

tɯmgo kɤ-sɯ-ndo mɯ́j-khɯ ri, thɯci fse ci ndʐa ɕti kɯ (mɤ-mtsɯr ndʐa ɕti kɯ)
他不肯带食物走,他可能自己有办法(他可能不饿)
thɯɣ stative verb
thɯɣ noun
Etym: tʰug. taureau, bouc non castré. 种羊;种牛.
thɯɣ intransitive verb
directional: kɤ- être détestable. 令人讨厌.

kɤ-thɯɣ!
糟糕!

nɤʑo ki ndɤre, ko-tɯ-thɯɣ!
你这个人糟糕到无可救药的地步

nɤʑɯɣ thɯɣ ma!
到最后受苦就是你自己

ji-zdɯɣ ɲɯ-thɯɣ
我们在受苦受难
thɯɣ noun
signe. 记号.

thɯɣ tɤ-ta-t-a
我打了记号
thɯɣɕɤr noun
marque des charpentiers sur le bois. 木工打记号的线;墨线.
thɯɣskrɯt noun
marque des tailleurs sur les tissus. 裁缝在布料上用来打记号的线.
thɯm noun
récipient. 瓢子.

ɲchɣaʁthɯm
桦树皮的瓢子
thɯraŋ noun
Etym: tʰeɦu.raŋ. nain, une sorte de démon. 一种鬼,矮人.
thɯrdu noun
Etym: tʰur.rdo. poids (d'une balance). 砝码,秤砣.
thɯrnaʁ noun
Etym: tʰur.sraŋ. balance de précision. 秤.
thɯrʑi noun
Etym: tʰugs.rje. compassion. 同情,怜悯.
thɯrʑi noun
thɯrʑi,ʑɯ -
directional: tɤ- Etym: thugs.rdʑe.ʑu. implorer la miséricorde. 求饶.

nɤ-ɕki thɯrʑi tu-nɯʑi-a
我向求饶
thɯthɤci pronoun
quel, lesquels. 一些什么.

phɯrkhɯɣ ɯ-ŋgɯ nɤ-ŋga thɯthɤci arku
在你挎包装了一些什么衣服
See: thɯci
ti transitive verb
directional: tɤ- past stem: tɯt generic: kɯ-ti inf.1sg: to-ti-a dire. 说.

nɯ tu-kɯ-ti mɤ-ŋgrɤl
不能这样说

li ci tɤ-ti
你再说一遍

pɤjkhu a-ʁa tu me mɤ-xsi, a-kɤ-ti me
我现在说不准

tɕhi tu-ti-a a-pɯ-ŋu ɲɯ-ra?
我本应该说什么呢?

ki kɤ-nɤma ki nɤj nɤ-taʁ ɲɯ-ti-a ŋu nɤ!
这件事情全靠你了

ki kɤ-nɤma ki ɯʑo ɯ-taʁ ɲɯ-ti-a ntshi
这件事情只好靠他了

tɕhi nɯ mɤ-tɯ-nɯ-ti
你什么话都说出来

nɤ-kɤ-nɯ-ti ci ɣɤʑu
你还好意思说

directional: thɯ- directional: pɯ- annoncer. 宣布.

tɤ-kɤ-nɯkrɤz nɯ tɯrme ra nɯ-ɕki chɯ-tɯ-ti ra
你要向人们宣布决议
toŋkɤr noun
Etym: duŋ.dkar. conque. 螺.
toŋku noun
casserole en cuivre. 铜、生铁铸造的锅子【鼎锅】.
toŋtsi noun
Etym: doŋ.rtse. centime. 一角.
toʁde adverb
moment. 一会儿.
tsa adverb
Etym: tsa. plutôt, un peu. 比较;稍微.

nɤʑo ndi tsa nɯ-cit
你稍微转过去一点

khɯtsa ɯ-ŋgɯ tɯ-ci kɯ-dɤn tsa tɤ-rke
你在碗里倒多一点水
tsaβ stative verb
fort (alcool). 浓度高(酒).

cha ɲɯ-tsaβ
酒的浓度高

ki tɕheme ki ɯ-sɯm sna ri, ɯ-mtɕhi tsaβ wo!
这个女子心地好,但是嘴上很泼辣
Ant: mnu
tsanla noun
Btsanlha. 小金.
tsantʂa noun
if. 红豆杉.
tsaŋga noun
corbeau (corvus dauuricus). 达乌里寒鸦.
tsaʁ adverb
au moins. 至少,起码.

tɤ-rɤru tɕe, tɕhi maʁ nɤ nɤ-rŋa tsaʁ pɯ-χtɕi ma
你起床,起码把脸洗一下

tɕhi maʁ nɤ tɯ-sŋi smɤn tɯ-ɣjɤn kɤ-ndza ra
一天至少要吃一次药
tsɤndɤn noun
Etym: tsan.dan. santal. 檀木.
tsɣaʁtsɣaʁ ideophone.2
rouge vif. 红艳艳.

mɯntoʁ ɲɯ-ɣɯrni tsɣaʁtsɣaʁ ʑo
花红艳艳
See: tɕɣɤrtɕɣɤr
tsɣi intransitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- pourrir. 腐烂.

yangyu pjɤ-tsɣi
洋芋腐烂了

tɯ-ŋga pjɤ-tsɣi
衣服烂了

ɕoŋtɕa pjɤ-tsɣi
木料腐烂了
tsha noun
Etym: tsʰwa. sel. 盐.
tsha stative verb
tshajqajɯ noun
puceron. 蚜虫.
tshala noun
Etym: tsʰa.la. soudage. (焊接用的)铁水.

tshala ka-lɤt
他(把东西)焊了。
tshaŋ noun
armoire. 柜子. Syn: waŋtshaŋ
tshaŋlaŋ noun
clochette. 铃.
tshapa noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
tshaʁ noun
Etym: tsʰags. crible. 筛子.

ki tɤɕi ki tshaʁ pɯ-lat-a
我筛了青稞

tshaʁ ɯ-mɲaʁ
筛子的漏孔,眼子
See: sɯxtshaʁ
tshatsha noun
Etym: tsha.tsha. impressions sur argile. (用模型印出来的)小泥像. See: tshɤcɯm See: tshɤrkɯ
tshawa noun
Etym: tsʰa.ba. tuberculose. 肺结核.
tshɤcɯm noun
petite maison où l'on met les tshatsha. 装泥像用的小房子. See: tshatsha
tshɤdɯɣ noun
chaleur. 天气热. See: ɣɯtshɤdɯɣ See: nɯtshɤdɯɣ Ant: tɤndʐo
tshɤko noun
tas de pierre, symbole bouddhique. 玛尼堆.
tshɤmbɤr noun
grande lampe à beurre. 最大的酥油灯.
tshɤmdzu noun
espèce d'arbrisseau. 灌木的一种.

tshɤmdzu nɯ si ci ŋu, wuma ʑo mbɤr, ɯ-mdzu rɲɟi cho mtɕoʁ, ɯ-jwaʁ ɯ-βzɯr ra kɯnɤ ɯ-mdzu tu, ɯ-zrɤm nɯ kɯ-qarŋe kɯ-qiaβ ŋu tɕe tɯ-xtu kɯ-mŋɤm ɯ-smɤn ɯ-spa ŋu
|fv tshɤmdzu 是一种树,比较矮,刺长而尖,叶子边缘也有刺,根是黄色的,带有苦味,是治拉肚子的药材原料之一。 tshɤmdzu 是一种树,比较矮,刺长而尖,叶子边缘也有刺,根是黄色的,带有苦味,是治拉肚子的药材原料之一。
tshɤndʐi noun
peau de chèvre. 山羊皮. See: tshɤt2 See: tɯ-ndʐi
tshɤnmu noun
chèvre. 母山羊. See: tshɤt2
tshɤɲcɤnɯ noun
une espèce de champignon. 【刷把菌】.

tshɤɲcɤnɯ nɯ ɕkrɤz ɯ-ŋgɯ tɯrgi ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-qarŋe tu, ɕa ɯ-mdoʁ tu, ɯ-tshɯɣa nɯ zɣɤmbu fse, ɯ-ku nɯ tɯ-jaʁndzu kɯ-fse kɯ-xtshɯm-xtshɯm ʑo ŋu, kɤ-ndza sna
刷把菌长在青冈树林里,有的是黄色的,有的颜色像人的皮肤一样,形状像扫把,尖端像细小的手指,能吃。
tshɤrkɯ noun
moule pour tshatsha. 泥像的模型. See: tshatsha
tshɤrme noun
poil de chèvre. 山羊毛. See: tshɤt2 See: tɤ-rme
tshɤrqhu noun
natte. 席子.
tshɤrtɯl noun
habit en peau d'agneau. 羔羊皮袄.
tshɤrɯ noun
veste de peau d'agneau. 羔羊皮袄.
tshɤʁrɯ noun
corne de chèvre. 山羊角. See: tshɤt2 See: ta-ʁrɯ
tshɤt transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ-
essayer. 试.

nɤ-tsa ɯ-ɲɯ-βze tɤ-tshɤt
你试一下适不适合你

xingqiwu a-kɤ-tɯ-tshɤt
你星期五试一下吧

tester. 考验. See: rɤtshɤt
tshɤt noun
chèvre. 山羊. See: tshɤnmu
tshɤthɤr noun
Etym: tsʰe.tʰar. libérer des animaux vivant. 放生.

tshɤthɤr lo-lɤt
他放生了(某种生物)
tshɤtʂot noun
Etym: tsʰa.drod. fièvre. 发烧. See: nɯtshɤtʂot
tshɤwɤre noun
lézard. 壁虎.

tshɤwɤre nɯ praʁ ɯ-rchɤβ, zndɤrchɤβ ra ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, qajɯ kɯ-wxti tsa ci ɲɯ-ŋu, ɯ-phoŋbu alɯlju, ɯ-jme nɯ ɲɯ-ɤɕpɯɕpa tɕe, ɯ-phaʁ βzɯr nɯ ɯ-thoʁ pjɯ-tɯɣ ŋu, ɯ-mɤlɤjaʁ ɣɤʑu, ɯ-mdoʁ nɯ qapri mdoʁ cho naχtɕɯɣ, ɯʑo stu ʑo kɤ-cha nɯ ju-mtsaʁ tɕe qapri ɲɯ-prɤt, tɕe li tɯ-jwaʁ ci z-ɲɯ-ɕar tɕe, qapri na-prɤt ɯ-stu nɯ tɕu ku-tshoʁ tɕe qapri li ku-sɤndɯ-ndɤm ɲɯ-cha, tɕe qapri tu-nɯsmɤn ɲɯ-cha.
壁虎生活在岩石缝里,墙壁缝里,是一种大虫。身子是圆柱形的,尾巴扁,尾巴的棱边着地。有四只脚,颜色和蛇一样。(传说)壁虎从蛇背跳过时会使蛇断裂,它最大的本事就是去找一片草叶,夹在蛇断裂的部位,可以把蛇的两段接起来,把蛇治好。
tshɤχɕaŋ noun
branche d'arbre que l'on met sur le toit après les cérémonie religieuse. 念完经后插在屋顶上的树枝.

tshɤχɕaŋ nɯ pakuku ʑo nɯ-kɯ-ɣɤrpi tɕe pjɯ-tu ra, sɤjku ɣɯ ɯ-rtaʁ ɯ-rtsimu kɯ-βdi, ɯ-rtaʁ ra ɯ-tɯ-nɯgrɤl kɯ-ɤmɲɤm tsa pjɯ-ŋu ra, ɯ-rtaʁ ɣɯ ɯ-mujmaj raŋri nɯ tɕu qarma muj kɯ-wɣrum nɯ maʁ nɤ smɤɣ kɯ-wɣrum tɯ-sna ntsɯ kú-wɣ-sthoʁ. tɕe tɤ-rpi ɲɯ-jɤɣ tɕe, kha ɣɯ lɤftsɤz ɯ-taʁ pjɯ́-wɣ-sɤtsa ra, kɯ-ɤrqhi ju-kɯ-ru tɕe, mɯntoʁ kɯ-wɣrum nɯ-kɯ-lɤt fse.
每年请和尚来家里念经时,必须要有|fv tshɤχɕaŋ ,必须是长得美观的白桦树枝,枝桠排列得比较均匀的,在每一根枝桠顶端上都要扎上白马鸡的羽毛或者白羊毛。念完经后就要插在房背上的白石头堆中,从远方看,像盛开的白花。 tshɤχɕaŋ ,必须是长得美观的白桦树枝,枝桠排列得比较均匀的,在每一根枝桠顶端上都要扎上白马鸡的羽毛或者白羊毛。念完经后就要插在房背上的白石头堆中,从远方看,像盛开的白花。
tshɤz stative verb
frais et tendre. 新鲜;清脆(吃起来很脆).

ki yangyu ki ɲɯ-tshɤz tɕe ɲɯ-mɯm
这个洋芋又新鲜又好吃
tshi transitive verb
directional: kɤ- directional: pɯ- boire. 喝.

tɯ-ci ka-tshi
他喝了水

cha pɯ-asɯ-tshi-j
我们在喝酒

chɤmda pɯ-tshi-t-a
我喝了坛坛酒

tʂha ku-tshi-tɕi pɯ-ŋu
我们俩在喝茶(原来)
See: jtshi
tshi transitive verb
directional: nɯ- étrangler. 勒住.

ɯ-mke ɲɤ-tshi
他把他的脖子勒住了(横着)

ɯ-mke to-tshi
他把他吊死了
See: ʑɣɤtshi
tshi transitive verb
directional: _ bloquer. 挡住,拦住.

ɕkom nɯ jɤ-tshi
你把麂子拦住吧!

fsapaʁ nɯ-tshi
你把牲畜拦住吧!

ʑmbri to-wxti tɕe qale ju-tshi, mɯ-ju-sɯɣe ɲɯ-cha
杨树长出高了以后可以挡风
See: nɤtʂɤtshi
tshi pronoun
quoi. 什么.

tshi tú-wɣ-pa ɲɯ-ra?
应该怎么办?
Syn: tɕhi1 See: tshitsuku
tshitsuku pronoun
quoi que ce soit. 无论什么,一切.
tshjencɯ noun
couteau. 猎刀.
tshoŋ noun
Etym: tsʰoŋ. commerce. 生意.
tshoŋpawa noun
Etym: tsʰoŋ.pa.ba. marchand. 老板;商人.
tshoŋwa noun
Etym: tsʰoŋ.ba. marchand. 商人.
tshoʁ transitive verb
directional: kɤ- attacher sur, mettre sur. 带上,放在……上.

khɯna ɯ-mke tɤmɯmɯm ko-tshoʁ
他在狗的脖子上拴了铃铛

dianlu kɤ-nɯ-tshoʁ-i
我们装了电炉

faire des fruits. 结(果子).

paχɕi kɯ ɯ-mat ko-tshoʁ
苹果树结了果

ʑɴɢɯloʁ kɯ ɯ-mat ko-tshoʁ
核桃结了果
tshoʁ transitive verb
tshoʁɕaŋ noun
décoration faite avec des branches et des plumes de crossoptilon. 用树枝和白马鸡的羽毛做成的装饰.
tshoz intransitive verb
directional: tɤ- Etym: tsʰaŋs. être au complet. 齐全(零散的东西,几个人).

a-rɣe pɯ-nɯ-prat-a tɕe, pɯ-ʁndɤr tɕeri tɤ-wum-a tɕe nɯ ʁo tɤ-tshoz
我把珠子弄断,撒在地上了捡了以后倒是齐全的

kɯki jɯɣi ki ɲɯ-tshoz
这本书是完整的
Syn: ndzɯr
tshu stative verb
directional: kɤ- directional: thɯ- gros. 胖.

paʁ ko-tshu
猪变胖了

skɤm pjɤ-tshu
菜牛是胖的

nɤ-tɕɯ ɯ-ɲɯ́-tshu?
你儿子胖不胖?
tshuβdɯn noun
Tshobdun. 草登乡.
tshupa noun
Etym: tsʰo.pa. village. 村子.
tshuxtoʁ noun
confiance. 信用.

kɯki tɯrme ki ɯ-tshuxtoʁ kɯ-tu ci ŋu
他是个讲信用的人

nɤʑo nɤ-tshuxtoʁ ɣɤʑu
你讲信用

aʑo ki tshuxtoʁ ɯ-ku rɤʑi-a ɕti
我会守信用的

nɤʑo tshuxtoʁ a-kɤ-tɯ-rɤʑi ra nɤ!
你要讲信用
tshɯ transitive verb
directional: _ s'accommoder de ce qu'il y a. 去一个地方使用本地的东西(不带自己的东西)、将就.

kɤ-tshɯ mɯ́j-khɯ ma kutɕu maŋe tɕe, kɤ-nɯɣɯt pɯ-ra
没有办法使用本地的东西,只好带过来了

kutɕu ɣɯ kɤndza nɯra kɤ-tshɯ-t-a mɯ-kɤ-nɯɣɯt-a
我没有把自己地方的食物带来,我吃了这里的食物
tshɯɣru noun
soude; alcali. 碱.
tshɯmɕtʂat noun
capacité à économiser. 节约开支.

kɤndzɤtshi tshɯmɕtʂat ɯ-kɯ-βzu nɯ kha tɤ-mu nɯ ŋu
一家人的开支是家庭主妇计划的
tshɯntshɯn ideophone.2
en bon état. 形容塌实、齐全的状态.

laχtɕha nɯtɕu nɯ-ta-t-a tɕe, tshɯntshɯn ɲɯ-ɤ<nɯ>ta
我把东西放在那里,没人会碰

nɤ-ŋga tɤ-tɯ-ɕɯɴqoʁ ɯ-sta tshɯntshɯn ɲɯ-ɤ<nɯ>ta
你把衣服挂在那里,没人会碰

kha ra tɤ-rɤwum-a tshɯntshɯn ʑo
我把家的东西收拾得很好
tshɯptshɯp ideophone.2
sensation de condensation (dans la brume). 形容空气中弥漫着潮气(水蒸气凝结)的感觉.
tshɯrɟɯn adverb
Etym: tsʰe.rgʲun. souvent. 经常.

tshɯrɟɯn nɯɣi ɕti
他经常回来
tshɯtho noun
cabri. 山羊羔.
tshwi noun
Etym: tsʰos. teinture. 染料.
tsjaŋnɤtsjaŋ ideophone.3 See: zjaŋzjaŋ See: zjɤɣzjɤɣ
tsjaŋtsjaŋ ideophone.2
haut. 身子高(比其他人高).

ɲɯ-mbro ʑo tsjaŋtsjaŋ
他很高
tslɯɣnɤtslɯɣ ideophone.3
bouillir en faisant de grosses bulles. 水沸腾,翻滚的样子.
tslɯɣtslɯɣ ideophone.2
envelopper complètement. 形容包成一团(成了圆形)、包得又紧又大状.

ɯ-ku pjɤ-ɴɢraʁ tɕe, tslɯɣtslɯɣ to-mphɯr
他的头破了,被包成一团了

ɯ-jaʁ to-mphɯr tslɯɣtslɯɣ ʑo
他把手包成一团了

rond et dur. 形容又圆又硬的样子.

a-rqo ci thɯci chɤ-ɕe tɕe tslɯɣtslɯɣ ʑo ɲɯ-ɤrku tɕe kɤ-tɕɤt mɯ́j-khɯ
我喉咙里卡了个东西,取不出来
tso intransitive verb with object
directional: kɤ- comprendre, se rendre compte, savoir. 懂;发觉;知道.

hanɯni ci, mɤʑɯ kɯ-taʁ tsa a-kɤ-tso-a ɲɯ-ra
我还需要弄清楚一点(你再讲一次)

lonba kɤ-tso-a
我完全懂了

tu-kɯ-ti a-pɯ-ŋu tɕe, tɯrme ra ʑatsa mɤ-tso-nɯ
如果说这句话,人家听不懂

nɤj tɤ-tɯ-tɯt nɯ aj mɯ́j-tso-a
我不明白你刚说的话
tso me -
perdre conscience. 失去知觉.

tso ɲɤ-me-a tɕe pjɤ-nɯʑɯβ-a
我不只知不觉地睡着了

ne pas être en âge de comprendre. 不懂事,幼稚.

ki tɤ-pɤtso ki pɤjkhu tso maŋe
这个小孩子还不懂事
tsrɤt transitive verb
directional: lɤ- directional: _ allonger. 伸长.

ɯ-mke lo-tsrɤt
他伸了脖子
tsri stative verb
directional: nɯ- salé. 咸.

tsha nɯ kɯ-tsri ŋu
盐是咸的

ɯ-tɯ-tsri ko-tɕhom
太咸了

ɯ-tɯ-tsri mɯ́j-rtaʁ
不够咸
tsu intransitive verb
avoir le temps. 来得及.

mɯ́j-tsu-a
我来不及

pɤjkhu tɤ-rʑaʁ ɣɤʑu, ɲɯ-tsu
还有时间,还来得及

directional: tɤ- se passer ... (temps). 到(时间).

kɯmŋu-xpa pɯ-tsu
已经过了五年

kɯmŋu-xpa to-tsu
到了五年

kɯtʂɤ-sŋi ma mɯ-jɤ-tsu-a
我只来了六天了

directional: pɯ- en arriver au point de .... 到了……的地步.

ɲɤ-nɯzdɯɣ ʑo pjɤ-tsu
已经到了非常担心的地步了

nɤʑo ʑaʑa ʑo mɯ-jɤ-tɯ-ɤzɣɯt tɕe, nɯ-ta-nɯzdɯɣ ʑo pɯ-tsu
你很久都不到,我已经到了很担心你的地步了

jɤ-ɣe-a pɯ-tsu, mɤʑɯ ɲɯ-nɤrɯra-a ra
我既然来了,我就再看一下
See: atsɯtsu See: sɤtsu See: sɯxtsu1
tsuku noun
certains. 一些;某些.
tsɯm transitive verb
directional: _ emporter. 拿走;带去.

tɯrme ɣɯ ɯ-laχtɕha nɯ tɯʑo kɯ jú-wɣ-tsɯm ra ma kɤ-sɯtsɯm mɤ-pe ma a-pɯ-tshoz ra
别人的东西要亲自送过去,不要请人,因为要齐全
tsɯmnɤtsɯm ideophone.3
scintillant. 形容星星点点的闪光.

tɕheme ɯ-rte ɯ-taʁ kɯ-nɤmbju tsɯmnɤtsɯm ʑo ɲɯ-pa
妇女的帽子一闪一闪地发光
tsɯmɯtsami ideophone.8

ɯ-rŋa ra qame tsɯmɯtsami ɣɤʑu
他满脸都是黑痣
tsɯntu noun
ciseaux. 剪刀.
tsɯʁot noun
faisan (phasianus colchicus). 雉鸡【野鸡】.

tsɯʁot nɯ pɣa ci ŋu, khro mɤ-wxti, kumpɣa jamar tu, phu nɯ wuma ʑo mpɕɤr, ɯ-jme rɲɟi, ɯ-ku kɯ-ɲaʁ ŋu, ɯ-taʁ ldʑaŋkɯ kɯ-nɤmbju tu, ɯ-phoŋbu kɯ-ɣɯrni, kɯ-qarŋe, ldʑaŋkɯ kɯ-ɲaʁ nɯ ra kɯ-ɤtʂoʁloʁ tu, tɕe wuma ʑo mpɕɤr, ɯ-mi aqarŋɯrŋe tsa ŋu, tɕe mpɕɤr, tsɯʁot mu nɯ kɯ-pɣi tsa ŋu tɕe nɯ mɤ-mpɕɤr. kɯ-mbro ʑo ɲɯ-nɯqambɯmbjom mɤ-cha. sɯku jamar ma tu-ɕe mɤ-cha. sɯmat, tɤ-rɤku, qajɯ nɯ ra tu-ndze ŋu. ɯʑo ɯ-kɯ-ndza dɤn. qandʑɣi, qaliaʁ, xɕiri, khɯna, lɯlu nɯnɯ ra kɯ tú-wɣ-ndza ɕti, ɯʑo tɯ-ji ɯ-rkɯ kɤ-nɤru wuma ʑo χɕu. tsɯʁot nɯ tɯ-ji ɯ-ŋgɯ sɯŋgɯ nɯ ra chɯ-rɤŋgɯm ŋu, ɯ-ŋgɯm nɯ kumpɣa ɯ-ŋgɯm jamar tu. kɤ-ndza sna.
野鸡是一种鸟,有鸡那么大,公的很漂亮,尾巴长,头是黑的,上面有绿色的光泽,身子有红色、黄色、绿色、黑色交错着,非常漂亮,脚是浅黄色。母野鸡全身是灰色的,不漂亮。飞不高,只能飞到树上去。吃野果、粮食、虫子。很多动物吃野鸡,隼、雕、黄鼠狼、狗、猫都吃。野鸡吃粮食很厉害,在田地里和森林里下蛋。蛋和鸡蛋一样大,可以吃。
tʂaβ transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- directional: _
faire dégringoler, rouler. 令……滚下去.
faire s'effrondrer. 令……倒下.

pɯ-kɯ-tʂaβ-a
你把我绊倒了

pɯ-tʂaβ-a
我把他绊倒了

a-ʑɯβ ɯ-tɯ-ɣi kɯ ɣɯ-tʂaβ-a ɲɯ-ɕti nɤma, ɲɯ-βʁa
我困得快要倒下去了,因为睡意很厉害
See: ndʐaβ See: nɤtʂaβlaβ
tʂamɯɣ noun
placard. 藏式的碗柜.
tʂaŋ stative verb
directional: tɤ- Etym: draŋ. être juste. 公平.

tɯ-rju ɲɯ-tʂaŋ
那句话是公平的

rɟama ɲɯ-tʂaŋ
称很准
See: tɯtʂaŋ
tʂaŋka noun
pièce (d'or, d'argent). (金、银)币.
tʂaŋχtɤm noun
Etym: draŋ.gtam. vérité. 真话. See: ɯ-stɤrju
tʂapa noun
étable (bovins, ovins). 牛圈;羊圈.
tʂaphɤr noun
Etym: grʷa.pʰor. bol de moine. 僧碗.
tʂaqhu noun
bord du chemin du côté de la montagne, du côté le plus haut. 靠山的路边. Ant: tʂɤndo See: tʂu See:
tʂaʁ stative verb
Etym: drag. avoir de l'effet, aller mieux. 有效果,好.

iɕqha a-ʑɯβ wuma ʑo pɯ-ɣe ri, tɤ-rɯɕmi-tɕi, tʂha kɤ-tshi-t-a tɕe ɲɤ-tʂaʁ, tɕe nɯtshɯci a-ʑɯβ mɯ-ɲɤ-ɣi
刚才很瞌睡,我们聊一下,我又喝了茶,现在就好多了

a-kɯ-mŋɤm ɲɤ-tʂaʁ
我病好了
Syn: mna Syn: ftshi
tʂaʁ transitive verb
directional: nɯ- mettre en morceaux avec ses doigts. 捏烂;捏细.

paʁtshi ɲɤ-tʂaʁ
他把猪食捏碎了

( yangyu ) ɲɤ-rɤndzraʁ nɤ ɲɤ-tʂaʁ
他把洋芋捏了一把,捏烂了

directional: pɯ- réprimer. 镇压.

ŋgundʑɯɣ ɣɯ-ndo tɤ-ra tɕe, tɯrme kɯ-ŋɤn nɯra kɤ-tʂaʁ pjɯ-kɯ-cha ra, tɯrme kɯ-pe nɯra kɤ-ntɕhoz pjɯ-kɯ-cha ra.
当了领导要会镇住坏人,重用好人
tʂɤɕphɤt noun
plantain. 车前草.

tʂɤɕphɤt nɯ tʂɤrkɯ ra wuma ʑo kɤ-ɬoʁ rga, ɯ-jwaʁ sɤtɕha ɯ-taʁ pjɯ-ɤɲɟoʁ ʑo ŋu, ɯ-mɯntoʁ nɯ ɯ-ru kɯ-zri tsa tu-ɬoʁ tɕe nɯ-taʁ ku-ndzoʁ ŋu, ɯ-mdoʁ kɯ-mpɕɤr ra me, ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe ɯ-ŋgru tu. tɯ-ɕɣa kɯ-mŋɤm ɯ-smɤn ŋu. ɯ-mdoʁ kɯ-ɤpɣɯlu tsa ŋu. pakuku tu-ɬoʁ ŋu.
车前草一般生长在路边上,叶子贴在地面上,茎长到一定程度后在上面开花,花色不美,撕扯叶子时有(较结实的)筋。可以治牙痛。颜色是淡灰色。年年都长。
See: tʂu See: ɕphɤt
tʂɤkɤcu noun
bord du chemin du côté est (lorsqu'il n'y a pas de distinction de hauteur entre les deux bords du chemin). 路的两边没有高低之分时,靠近东方的边缘. See: tʂu
tʂɤm noun
cloison. 板壁.
tʂɤmar noun
beurre que l'on emporte pour le voyage. 路上吃的酥油. See: tʂu See: ta-mar
tʂɤmthɯm noun
viande que l'on emporte pour le voyage. 路上吃的肉. See: tʂu See: tɤ-mthɯm
tʂɤmtshi noun
fait de conduire le chemin. 引路.

ɯʑo kɯ a-tʂɤmtshi ta-βzu
他给我引了路;他指引了我
See: mtshi See: tʂu See: ɣɯtʂɤmtshi
tʂɤmtshi noun
fait de guider le chemin. 带路;引路.

kɯki tʂu ki nɤ-tʂɤmtshi aj tu-βze-a
我给你带路
See: ɣɯtʂɤmtshi
tʂɤndɤcu noun
bord du chemin du côté ouest (lorsqu'il n'y a pas de distinction de hauteur entre les deux bords du chemin). 路的两边没有高低之分时,靠近西方的边缘.
tʂɤndo noun
bord du chemin du côté du fleuve, du côté le plus bas. 靠水的路边. Ant: tʂaqhu See: tʂu See: ɯ-ndo
tʂɤrkɯ noun
bord du chemin. 路边. See: tʂu See: ɯ-rkɯ
tʂɤrtaʁ noun
carrefour. 岔路. See: tʂu See: tɤ-rtaʁ
tʂɤsɤɴɢɤt noun
croisée de chemin. 岔路. See: tʂu See: ɴɢɤt
tʂɤχa noun
fondrière, nid-de-poule. 路上的坑洼(缺口).

tɯ-ɤtɤr pɯ-kɯ-rɲo kɯ tʂɤχa nɯɣme
曾经摔倒过的人怕路上的缺口(惊弓之鸟)
See: aχa See: tʂu
tʂɤχcɤl noun
milieu du chemin. 路中间. See: tʂu See: ɯ-χcɤl
tʂɤzɤn noun
ration pour la route. 盘缠. See: tʂu
tʂha noun
thé, petit déjeuner. 茶,早饭.

tʂha kɤ́tɤlɯlu
奶茶
tʂhazwa noun
feuilles de thé qui restent après que le thé ait été bu. 茶喝完了以后留下的茶叶.
tʂhɤlu noun
thé au lait. 奶茶. See: nɯtʂhɤlu
tʂhɤrqhu noun
natte utilisée pour conserver le thé. 装茶的席子.
tʂhɤt stative verb
arrogant. 傲慢.

jiɕqha tɯrme nɯ kɯ-tʂhɤt ci ŋu
那个人
tʂhɤt ideophone.1
bruit de gouttes qui tombent. 滴水的声音.
tʂhɤtnɤtʂhɤt ideophone.3

tɯ-ci tʂhɤtnɤtʂhɤt ɲɯ-nɯftsaʁ

tɯftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-nɯftsaʁ

tɯftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-ɣi

tɯftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-ti
一滴一滴地漏水
tʂhɤzwa noun
lie du thé. 茶里的渣滓.
tʂhɯβnɤtʂhɯβ ideophone.3
bruit produit lorsque l'on se mouche le nez. 擤鼻涕的声音.

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-ɕna mɯ-chɯ-pɕiz tɕe, tʂhɯβnɤtʂhɯβ tu-sɯ-ti ɲɯ-ŋu
小孩子没有擤好鼻涕就发出呼哧呼哧的声音
tʂhɯɣ adverb
peut-être. 大概;可能.

nɤʑo tʂhɯɣ thɯ-tɯ-nɯkɯmaʁ
你可能错了

nɯ tʂhɯɣ maʁ lo
大概不是吧
tʂhɯznɤtʂhɯz ideophone.3
petit bruit d'explosion. 形容爆炸的细小声音.

tɤɕi chɯ́-wɣ-rŋu tɕe, tɤ-smi tɕe, tʂhɯznɤtʂhɯz ʑo ɲɯ-ɤmboʁ ŋu
炒青稞的时候,炒熟了就会爆炸发出声音
tʂo transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- payer. 付.

ɯ-nŋa ɲɤ-tʂo
他还了债
See: nɯnŋɤtʂo
tʂoʁ transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- directional: pɯ- ajouter de l’eau. 掺和.

tɯ-ci kɤ-tʂoʁ
掺水吧

cha to-tʂoʁ
他掺了酒
tʂot stative verb
directional: tɤ- clair. 清楚;清晰;明显.

tʂu ɲɯ-tʂot
路很清晰(因为走的人多,路没有消失)
tʂu noun
chemin. 路.

ɯ-tɯ-tsɣe wuma ɯ-tʂu ɲɯ-ɕe
他生意做得很顺利

tʂu lo-βzu
开路了

nɤ-tʂu!
请进!(主人对客人的客套话)

ɯ-tʂu tɤ-cɯ-t-a
我给他让了路

a-tʂu nɯ-βze (=tɤ-ci)
给我让路
See: tʂɯtʂu See: ftɕɤru See: nɯtʂu1 See: nɯtʂu2 See: ntʂu See: nɤtʂɤtshi
tʂɯβ transitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- Etym: ⁿdrub. coudre. 缝.

tɯ-xtsa kɤ-tʂɯβ-a
我缝了鞋子
tʂɯɣlaʁ noun
ramure de cerf à 12 branches. 十二叉的鹿角.
tʂɯɣpa noun
Etym: drug.pa. sixième mois. 六月.
tʂɯl transitive verb
directional: tɤ- directional: thɯ- Etym: sgril. enrouler (vêtement). 包、裹(衣服).

thɯ-tʂɯl-a
我裹了(衣服)

tɯ-ŋga thɯ-tʂɯl
你把衣服裹起来吧

ɯ-ku to-tʂɯl tslɯɣtslɯɣ ʑo (=to-mphɯr)
他把头包得又厚有紧
Syn: mphɯr
tʂɯmpa noun
tablier. 围腰帕.
tʂɯnlɤn noun
Etym: drin.len. bienfait. 报恩.
tʂɯtʂu adverb
en chemin. 路上. See: tʂu
tu stative verb
directional: tɤ- exister, se trouver. 有.

aj nɯ kóʁmɯz jieshang ɕ-pɯ-tu-a tɕe jɤ-azɣɯt-a
我刚才在街上,刚刚到(家)

mɤ-kɯ-pe tɤ-tu tɕe tu-ti-a
有错误的时候我就说

aʑɯɣ rŋɯl tu
我有钱

khɯtsa-ŋgɯ tɯ-ci tu
碗里有水
tɯ-boʁ classifier
troupeau, groupe. 一群;一队.

qaʑo tɯ-boʁ
一群羊

kɯ-nɤʁaʁ tɯrme tɯboʁ tu
有一群人在休息
tɯβɣi noun
balle. 糠.
tɯ-βlɤz possessed noun
Etym: blas. devoir. 义务.

tɕhaʁra chɯ-raʁrɯz-a ma a-βlɤz ɕti
我扫厕所,因为这是我的义务

aʑo nɤme-a ra ma a-βlɤz ɕti
我一定要做,因为是我的义务

a-βlɤz kɯ-tu me
我没有什么要承担的责任
tɯβli noun
pousses. 秧.

tɯβli pɯ-ta-t-a

tɯβli pɯ-ji-t-a
我插了秧了
tɯ-βlɯz possessed noun
par cœur. 背诵,不需要模型.

a-βlɯz pɯ-ndɯn-a
我背诵了

a-βlɯz nɯ-ari
我不需要模型就做了

a-βlɯz chɯ-taʁ-a khɯ
我不用模型就会织(花带)
See: nɯβlɯz
tɯ-βra possessed noun
part. 自己的那一份.

a-βra nɯ-nɯ-ta-t-a
我给自己留了一份

au tour de.... 轮到…….

aʑo tɤ-ndza-t-a tɕe nɤʑo (nɤ-)βra tɤ-ndze
我已经吃了,轮到你吃了
tɯ-βri possessed noun
corps. 身体(上的皮肤).
tɯ-βri possessed noun
tɯ-βri,ɕe -
se faire avoir. 吃亏.

nɤ-βri ɕe
你要吃亏
tɯ-ci possessed noun
eau. 水.

mɯntoʁ ɯ-tɯ-ci kɤ-lɤt ɲɯ-ra
要给花浇水

jus, lait (d'une plante). 汁(植物). See: aɣɯci
tɯciβɣuβɣu noun
têtard. 蝌蚪.
tɯciɕku noun
poireau sauvage. 野韭菜.

tɯciɕku nɯ tɯ-ci ɯ-rkɯ qambɯt ɯ-ŋgɯ rdɤstaʁ ɯ-rchɤβ tu-ɬoʁ ŋu. ɯ-tshɯɣa ra lonba tɤ-spɯ ɕku fse, tɕeri ɯ-mdoʁ arŋi. kɯ-ɣɤjlu di me. tu-tɯ-ɬoʁ tú-wɣ-ndza tɕe mɯm.
|fv tɯciɕku 生长在大河边的沙滩里和石头缝里,形状完全和|fv tɤspɯɕku 一样,但是颜色是绿色的,没有腥味。刚长出来时吃起来很香。 tɯciɕku 生长在大河边的沙滩里和石头缝里,形状完全和 tɤspɯɕku 一样,但是颜色是绿色的,没有腥味。刚长出来时吃起来很香。
tɯcifkɯm noun
gourde. 水壶,装水的东西. See: tɤ-fkɯm
tɯciwɯrwɯr noun
tourbillon. 漩涡.
tɯcizʁe noun
action de transporter de l'eau. 背水.

tɯcizʁe tɤ-βzu-t-a
我背了很多水
See: nɯtɯcizʁe
tɯci pɣɤtɕɯ noun
espèce d'oiseau. 一种鸟.
tɯ-co classifier
toute la vallée. 整条沟.

mbarkhom rcanɯ, kha tɯ-co ʑo ɣɤʑu
马尔康整条沟都是房子
tɯcɯla noun
eau bouillante. 开水. See: ala
tɯcɯrqɯ noun
eau froide. 冷水.
tɯcɯste noun
sac amniotique. 羊膜囊.

ɯ-tɯcɯste chɤ-ndʑɣaʁ
她羊水破了
tɯ-ɕa possessed noun
Etym: ɕa. muscle. 肌肉.
tɯ-ɕaqraʁ possessed noun
omoplate. 肩胛骨.
tɯɕɤt noun
habitude. 习惯.

ki nɤʑo nɤ-tɯɕɤt ɕti
这是你的习惯
tɯ-ɕɣa possessed noun
dent. 牙齿.

a-ɕɣa qajɯ kɯ ɲɯ-ɤsɯ-ndza
我长了虫牙了。

tɯ-ɕɣa qajɯ kɯ tu-ndze tɕe wuma ʑo mŋɤm
有蛀牙,很痛

a-ɕɣa ɲɯ-mŋɤm
牙疼!
See: aɕɣa
tɯ-ɕɣɤdi possessed noun
haleine fétide. 口臭.

nɤ-ɕɣa nɯ-χtɕi ma nɤ-ɕɣɤdi mnɤm ko
你要刷牙,你有口臭
See: tɯ-ɕɣa See: tɤ-di
tɯɕɣɤŋɤm noun
mal aux dents. 牙疼. See: tɯ-ɕɣa See:
tɯ-ɕɣɤrgu possessed noun
qualité de la dentition. 牙齿的质量.

ɯ-ɕɣɤrgu ɲɯ-sna
他牙口很好
See: tɯ-ɕɣa
tɯ-ɕɣɤse possessed noun
saignement des dents. 牙龈流血.

ɯ-ɕɣɤse pjɤ-ɬoʁ
他牙龈流血了
tɯ-ɕɣɤte possessed noun
molaires et prémolaires. 臼齿. See: tɯ-sa
tɯ-ɕkat classifier
charge sur une bête de somme. 驮子. See: ɣɯɕkat
tɯɕkho noun
chose en train d'être séchée. 正在晒干的东西. See: ɕkho
tɯ-ɕkrɯt possessed noun
Etym: mkʰris. bile. 胆.
tɯɕlu noun
labour. 耕地.

jla kɯ tɯɕlu ɲɯ-rɤɕi pɯ-ra tɕe, jla a-pɯ-me tɕe tɯ-mgo kɤ-ndza mɯ-pɯ-ŋgrɯ
只有犏牛才能耕地,没有犏牛就没有饭吃
See: ɕlu
tɯ-ɕmi possessed noun
parole. 话.

ɯ-ɕmi ɲɯ-dɤn
他话很多
See: rɯɕmi
tɯ-ɕna possessed noun
nez. 鼻子. See: ɕnɤxsɯr See: tɯ-ɕnɤɣɲɟɯ
tɯ-ɕnaβ possessed noun
morve sèche. 干的鼻涕. See: aɣɯɕnɯɕnaβ
tɯ-ɕnɤɣɲɟɯ possessed noun
narine. 鼻孔. See: tɯ-ɕna See: ɯ-ɣɲɟɯ
tɯ-ɕnɤjtsi possessed noun
arête du nez. 鼻梁. See: tɤ-jtsi
tɯ-ɕnɤku possessed noun
bout du nez. 鼻尖.
tɯ-ɕnɤkɯm possessed noun
partie entre le nez et la lèvre. 人中.
tɯ-ɕnɤmtsrɯɣ possessed noun
morve liquide. 湿鼻涕. See: tɯ-ɕnaβ
tɯ-ɕnɤɴqhi possessed noun
crottes de nez. 鼻子上的干鼻涕.
tɯ-ɕnɤse possessed noun
saigner du nez. 鼻血.

a-ɕnɤse ɲɯ-ɬoʁ
我正流鼻血
tɯɕoʁ noun
type de servage. 负责交粮食以及干徭役的农民.
tɯ-ɕoʁ classifier
une douelle. 一条桶板.

zɯm ɯ-ɕoʁ
木桶的板
tɯ-ɕpɤβ possessed noun
cadavre. 尸体.
tɯ-ɕtʂi possessed noun
sueur. 汗.

a-ɕtʂi pɯ-ɬoʁ
我流了汗

ki ta-ma ɲɯ-ɴqa tɕe a-ɕtʂi ʑo pa-tɕɤt
这个工作很辛苦,搞得我一身都是汗
See: sɯɕtʂi
tɯ-ɕtɯ possessed noun
Etym: stu. organe sexuel féminin. 女性生殖器.
tɯ-ɕɯrɲo possessed noun
expérience. 经验.

nɤ-ɕɯrɲo kɯ-tu ci tɯ-ɕti
你是个见过世面的人

ki kɯ-fse kɤ-nɤma aʑɯɣ a-ɕɯrɲo me
这种事情我没尝试过
See: rɲo
tɯdi noun
arc. 弓.

kɯɣɤrʁaʁ kɯ tɯdi to-lɤt
猎人射了箭
tɯfcaʁ noun
tissu ou morceau de cuir utilisé pour protéger les vêtements lorsque l'on porte quelque chose sur le dos. 背东西时垫在背上保护衣服的麻布或皮子. See: nɤfcaʁ
tɯfcɤr noun
poterie. 泥工.

tɯfcɤr tɤ-βzu-t-a
我做了泥工
See: rɤfcɤr
tɯfɕɤl noun
Etym: bɕal. diarrhée. 拉肚子.
tɯfɕɤt noun
récit (de ce dont on a été témoin). 叙述(自己的所见所闻).

a-tɯfɕɤt pɯ-βze
跟我说一下你所经历的事情
See: fɕɤt1
tɯ-fɕɤt classifier
un brin. 一股;一根.

tɤrɤm χsɯ-fɕɤt ci tɤ-kɤ-sɯpa
把三张木板拼在一起(平着放)
tɯ-fkur classifier
fardeau. 一背.

si tɯ-fkur
一背柴

si sqɯ-fkur z-jɤ-re ra
你要背十背柴回来
tɯfsɤkha noun
aube. 黎明.

tɯfsɤkha ɲɤ-k-ɤβzu-ci
到了黎明时分

tɯfsɤkha ʑŋgri
金星
See: fsoʁ2 See: tɤkha
tɯ-fsonam possessed noun
Etym: bsod.nams. chance. 运气.
tɯftsaʁ noun
eau qui coule dans la maison lorsqu'il pleut. 下雨的时候,房子里漏水.

tɯftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-nɯftsaʁ

tɯftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-ɣi

tɯftsaʁ tʂhɤtnɤtʂhɤt ʑo ɲɯ-ti
一滴一滴地漏水
See: nɯftsaʁ
tɯɣ intransitive verb
directional: _ entrer en contact avec. 接触到,碰到.

ɯ-thoʁ pɯ-tɯɣ
着地了
tɯɣ noun
Etym: dug. poison. 毒.
tɯ-ɣdɤt classifier
section. 一段.

tʂu tɯ-ɣdɤt
一段路

tɤ-ri χsɯ-ɣdɤt tɤ-sɯxɕe-t-a (tɤ-βzu-t-a; tɤ-lat-a; nɯ-sɤɣri-t-a)
我把线切成了三段
tɯ-ɣjɤn classifier
fois. 一次.

χsjɤn; χsɯ-ɣjɤn
三次
tɯɣɟaβ noun
barattage. 搅酥油.

ta-mar tɯ-tɯɣɟaβ
一桶酥油
See: ɣɟaβ
tɯ-ɣli possessed noun
engrais, purin. 肥料;粪. See: aɣɯɣli
tɯ-ɣmaz possessed noun
blessure. 伤口.

ɯ-ɣmaz pɯ-tɕat-a
我给他留了伤口
See: nɯɣmaz
tɯ-ɣmba possessed noun
joue. 腮.
tɯ-ɣmbaɕɤrɯ possessed noun
pommettes. 颧骨.
tɯ-ɣmbɤβ possessed noun
ulcère. 脓包.
tɯ-ɣmɤr possessed noun
bouche. 嘴.
tɯ-ɣmɯr classifier
un soir. 一天晚上.

nɯ ɯ-ɣmɯr
那一天晚上
See: jɯɣmɯr See: ɕɯŋgɯmɯr
tɯ-ɣna classifier
trente boisseaux. 三十升.
tɯ-ɣndʑɤr possessed noun
farine, tsampa. 面粉;糌粑. See: ɣndʑɯr
tɯ-ɣɲi possessed noun
ami, allié. 朋友;友人. Ant: ʁgra
tɯ-ɣrɤz possessed noun
ensemble. 跟别人一起.
tɯɣro noun
paille. 干草.

tɯɣro sɤ-ɕkho
晒草的地方
tɯ-ɣrɯmke possessed noun
poignet. 手腕. See: tɯ-zgrɯ
tɯɣur noun
givre. 霜.

tɯɣur pjɤ-ta
下了霜
See: ɕŋɤr
tɯɣurʑaʁ noun
blé d'hiver. 冬种.
tɯ-ja possessed noun
grand frère, grande sœur (terme utilisé par les nobles). 哥哥;姐姐(贵族用语).
tɯ-jaʁ possessed noun
main. 手.

a-jaʁqhu / a-jaʁ ɯ-qhu
我的手背

a-jaχpa
我的手掌

jiɕqha nɯ ɯ-jaʁ kɯ-rɲɟi ɕi ŋu
那个人喜欢偷东西

ɯ-jaʁ kɯ-βdi
手艺很好的人
tɯ-jaʁ possessed noun
tɯ-jaʁ,ɣi -
obtenir. 拿到;抓到;收到.

ɯ-jaʁ mɯ-jɤ-ɣe
没有到手

ɯ-jaʁ tɕhi nɯ-kɯ-ɣe ʑo tu-ndze ɲɯ-ɕti
它能抓到什么就吃什么
See: ɣɤnɯʑɯβ See: tɯ-ʑɯβ See: ɯ-χsoŋχsɤz,ɣi See: tɯ-ʁjiz,ɣi See: tɯ-lɯz,ɣi
tɯ-jaʁfkɯm possessed noun
gant. 手套.
tɯ-jaʁmɤχa Variant: tɯ-jaʁmuχa possessed noun
espace entre le pouce et l'index. 虎口.
tɯ-jaʁmu possessed noun
pouce. 大拇指.
tɯ-jaʁmundzoʁ classifier
un doigt. 一根指头. See: tɯ-ndzoʁ
tɯ-jaʁndzu possessed noun
doigt. 手指.
tɯ-jaʁndzumaŋlo possessed noun
index. 食指.
tɯ-jaʁndzumɤpaχcɤl possessed noun
majeur. 中指.
tɯ-jaʁndzu aŋɤn possessed noun
auriculaire. 小指.
tɯ-jaʁqhu possessed noun
dessus de la main. 手背.
tɯ-jaʁsta noun
assurance, entraînement. 心中有数;熟练.

a-jaʁsta nɯ-aβzu
我心中有数要怎么做

tɤ-scoz kɤ-nɤma nɯ aʑo a-jaʁsta ɕti
我对写字(整理文件)心中有数

tɕhi kɤ-nɤma pɯ-nnɯ-ŋɯ-ŋu nɯnɯ tɯ-jaʁsta ɲɯ-βze kɯ-ra ɲɯ-ɕti ɲɯ-ŋu, nɯ maʁ nɤ kɤ-ɤɣɯmphɯphru mɯ́j-khɯ
无论什么工作都要练习才行
See:
tɯ-jaχpa possessed noun
paume. 手掌.

jaχpa rɯmu
手纹
See: See:
tɯji noun
semailles. 播种.

tɯji to-mda
播种的时间到了
See: ji
tɯ-ji possessed noun
champs. 田地. See: ji
tɯjimŋu noun
le bord du champs du côté de la montagne. 靠山的田边.
tɯjindo noun
le bord du champs du côte opposé à la montagne. 靠水的田边,靠山那一边的对面.
tɯ-jlɤβ possessed noun
fils de trame. 纬线. Ant: tɤ-ʁjar See: jlɤβndʑu
tɯ-jmetɕɯrɯrɯ noun
excroissance du bassin. 尾椎骨.
tɯ-jmŋo possessed noun
rêve. 梦.

ɯ-jmŋo ko-ntɕhɤr
他做了梦
See: ɣɤjmŋo
tɯjno noun
légume. 蔬菜.

tɯjno tɤ-kɤ-xsɯr
炒的菜
tɯjnozwa noun
légumes dans la soupe. 菜汤里的菜叶.
tɯjpu noun
nourriture. 粮食.
tɯ-jroʁ classifier
une rangée. 一行,一路线.

qaj tɯ-jroʁ
一行麦子
Syn: tɯ-rɣɯt See: tɤ-jroʁ See: nɯjroʁ See: rɤjroʁ
tɯjʁo noun
insulte. 骂人的话.

tɯjʁo ta-khɤt
他骂了很久

tɯjʁo χɕu
他骂人很厉害
tɯ-jɯɣ classifier
pièce de tissu. 一匹布.

raz tɯ-jɯɣ
一匹布
tɯɟo noun
fantôme. 鬼(草登话).
tɯ-ɟom classifier
Etym: ⁿdom.pa. longueur des deux bras étendus. 一庹【一排】.
tɯ-ɟrɯɣ classifier
plein de choses en désordre. 一大堆(很乱).

laχtɕha tɯ-ɟrɯɣ ʑo jo-ɣɯt
他带来一大堆很乱的东西
See: ɟrɯɣɟrɯɣ
tɯ-ɟɯɣ classifier
un troupeau. 一群.

mbro tɯ-ɟɯɣ
一群马
tɯ-kɤcɯɣ possessed noun
sommet de la tête, fontanelle. 头顶;囟门.
tɯ-kɤftɕaka possessed noun
coiffure, bijoux portés sur la tête. 头饰. See: See:
tɯ-kɤlɤmɲaʁ possessed noun
traits du visage. 面容的五官. See: tɯ-mɤlɤjaʁ
tɯ-kɤpɤla possessed noun
Etym: kapāla. sommet du crâne. 头盖骨.
tɯ-kɤrnoʁ,mtɕɯr intransitive verb
avoir un vertige. 头晕.

a-kɤrnoʁ ɲɯ-mtɕɯr ntsɯ pɯ-ŋu.
我当时总是头晕
tɯ-kha classifier
Etym: kʰa. pied. 尺.
tɯ-khɤftsɯɣ classifier
un tour d'aiguille. 一针(缝衣服的时候).
tɯ-khɤl classifier
endroit. 一个地方.

jiʑo zgo tɤ-ari tɕe, χsɯ-khɤl tɤ-nɯna-j
我们上山时,在三个不同的地方休息了一下
See: ɯ-khɯkhɤl See: arɤkhɯmkhɤl
tɯ-khi possessed noun
chance. 运气.

ji-khi ma jisŋi tɯ-mɯ ɲɯ-jɯm
我们很幸运今天天气很好

jɯfɕɯr, ji-rɣa ra kɯ cai nɯ́-wɣ-mbi-j tɕe ji-khi pɯ-ŋu
昨天邻居给了我们菜,我们很幸运

nɤ-khi ɲɯ-ŋgɯ
你运气真好
tɯ-khroŋkhroŋ possessed noun
trachée. 喉管.
tɯ-khɯr possessed noun
Etym: kʰur. place dans la hiérarchie. 官职.
tɯkon noun
Etym: fn:权. pouvoir. 权力.
tɯkrɤz noun
Etym: gros. discussion. 商量.

nɯ-tɯkrɤz to-ɣi
他们商议好了
See: rɤkrɤz See: nɯkrɤz
tɯ-kri possessed noun
huile. 油.

nɤ-tɯ-kri ɲɯ-sɤle-a
我给你熬一点油
tɯkrimgo noun
pain frit. 油馍馍.
tɯ-ku possessed noun
tête. 头.

a-ku nɯ-βze
给我编头发吧

ndʑi-ku a-nɯ-tɯ-ɤnɯβzɯβzu-ndʑi je
你们互相编头发吧

haut. 上面.

sɯjno ɣɯ ɯ-ku
草的叶子和茎
See: nɤkɤtɕhɯ See: kɤlu See: ɯ-kɤlɤjme
tɯ-ku possessed noun
tɯ-ku,rku -
s'occuper de, participer à. 多管闲事;参与.

nɤ-ku sɤ-rku kɯ-me, nɯra a-mɤ-thɯ-tɯ-nɯkon
没有你的事,你不要管

nɤ-ku ma-kɤ-tɯ-nɯ-rke
你不要管闲事

a-ku mɯ-kɤ-nɯrku-t-a
我没有参与
tɯ-ku,ta -
s'allonger, poser la tête. 躺下.

a-ku pɯ-nɯ-ta-t-a tɕe pjɤ-nɯʑɯβ-a
我躺下睡觉了
tɯ-kuŋa noun
col. 衣领. Syn: tɯ-mkɤscur
tɯ-kɯr possessed noun
bouche. 嘴.

nɤʑo nɤ-kɯr ɯ-tɯ-wxti!
你真自吹自捧!
tɯl intransitive verb
directional: nɯ- devenir mauvais à manger (tsampa). 面或者糌粑变味了.

tɯsqar ɲɤ-tɯl
糌粑变味了

tɤjlu ɲɤ-tɯl
面变味了
tɯ-lasqra possessed noun
raie des cheveux. 头路.
tɯ-laz possessed noun
front. 额头.
tɯ-laz possessed noun
Etym: las. karma. 运气.

a-laz ɯ-tɯ-khe
我的命很苦

a-laz tu
我运气好

nɤʑo nɤ-laz ɲɯ-sna
你命好

tɕi-laz mɤ-khɤm
我们没有缘分
tɯ-lchɯɣ classifier
section (d'un sac, d'un récipient). 一节(口袋、容器).
tɯ-ldʑa classifier
un brin. 一根;一条.

tɯ-mbri tɯ-ldʑa
一根绳子

tɤ-ri tɯ-ldʑa
一条线

sɯjno tɯ-ldʑa
一根草

tɯ-ci tɯ-ldʑa
一条河

qapri tɯ-ldʑa
一条蛇

qaɟy tɯ-ldʑa
一条鱼

ɯ-mi tɯ-ldʑa
一只脚
tɯ-lɤn possessed noun
réponse. 答案.

ɯʑo kɯ tɤrkoz ʑo a-lɤn mɯ-tu-βze ɲɯ-ŋu
他故意不给我回音(不理我)
See: ɣɯlɤn
tɯ-lɤt possessed noun
puîné. 老二(兄弟姐妹).
tɯ-lpɤɣ classifier
gros morceau. 一大块.

tɤ-rcoʁ tɯ-lpɤɣ
一滩泥

smɤɣ tɯ-lpɤɣ
一团一团的羊毛

tɯ-mtɕhi ʁnɯ-lpɤɣ kɤ-sɤmɯrpu ʁo mbat ɕti
动嘴唇倒很容易

nɤki nɯ ɣɯ ʁnɯ-lpɤɣ nɯ χo, nɯ ma ɯ-kɤ-spa me
那个人只会动嘴,没有什么本事
tɯ-ltɕhɯz classifier
une touffe. 一绺(头发).

tɯ-kɤrme tɯ-ltɕhɯz
一绺头发
tɯlu noun
l'un des hameaux de Kamnyu. 干木鸟的大队之一.
tɯ-lɯm possessed noun
dimension. 体积.

tɤ-fkɯm ɣɯ tɯjpu chɯ́-wɣ-rku tɕe, kɯdɤn chɯ́-wɣ-rku tɕe, ɯ-lɯm wxti, kɯrkɯn chɯ́-wɣ-rku tɕe ɯ-lɯm xtɕi
口袋里的粮食装的多,(体积)就撑得大,装得少,(体积)就撑不大

nɤki tɯrme nɯ ɯ-lɯm wxti mɤ-wxti maŋe ma ɯ-sni kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɲɯ-ɕti
这个人体积大不大都没有用,胆子很小

nɤki kha ɯ-lɯm ndɤre ɲɯ-wxti ri, ɯ-ŋgɯ ra ku-nɯ-pe mɯ-ku-nɯ-pe mɤ-xsi
这个房子看起来体积很大,不知里面好还是不好
See: mɤlɯm
tɯ-lɯz possessed noun
âge. 年龄.
tɯ-lɯz,ɣi -
prendre de l'âge. 上了年纪.

a-wi ɯ-lɯz thɯ-ɣe
我奶奶年龄大了

a-mu ɯ-lɯz thɯ-ɣe
我母亲年龄大了
tɯ-ɬɯm classifier
une période de sommeil. (睡)一觉.

tɯ-ɬɯm pɯ-nɯʑɯβ-a
我睡一觉

a-ʑɯβ ci tɯ-ɬɯm pɯ-ɣe
我睡一觉
tɯmbar noun
ventre de bovidé. 牛肚子.
tɯmbaz noun
coulée de boue. 泥石流.

tɯmbaz chɤ-ɣi
发生了泥石流
tɯ-mbɤtɯm possessed noun
rein. 肾.
tɯmbri noun
Etym: ⁿbreŋ. corde. 绳子. See: nɯmbrɯmtsaʁ
tɯ-mbur possessed noun
sur les cuisses (lorsqu'on est assis en tailleur). 盘着坐时,腿上的部位. Syn: tɯ-rpɣo
tɯ-mbɯ possessed noun
organe sexuel masculin. 男生殖器.
tɯ-mchi possessed noun
bile. 胆(动物). See: prɤmchi
tɯ-mci possessed noun
salive. 口水.

tɯ-mci thɯ́-wɣ-βde ɯ-qhu kɤ-nɯɕɣɤz mɤ-khɯ
吐出了口水不能收回去(你送出的礼物不能拿回来)
See: mcɯrɯβrɯβ See: mcɯphɯt
tɯmda noun
Etym: mda. fusils traditionnels. 土枪.
tɯmdi adverb
tout le monde. 大家.
tɯ-mdzɤɣ possessed noun
clitoris. 阴蒂.
tɯmdzoz noun
interdit, tabou. 忌讳. See: mdzoz
tɯ-mdzɯt possessed noun
ordre. 命令.

rɟɤlpu nɯ kɯ ɯ-pa ra ɣɯ nɯ-mdzɯt pjɤ-lɤt
土司给他的属下下来命令
tɯ-mdʑu possessed noun
langue. 舌头.

tɕhoma ɯ-mdʑu
皮带的尖头
tɯ-mdʑuri possessed noun
tendon de la langue. 舌头的筋.
tɯ-me possessed noun
fille. 女儿.
tɯ-menmaʁ possessed noun
Etym: mag.pa. beau-fils. 女婿.
tɯ-mɤkhɤxtu possessed noun
partie supérieure du pied. 脚背.
tɯ-mɤlɤjaʁ possessed noun
quatre membres. 四肢,手脚. See: tɯ-kɤlɤmɲaʁ
tɯ-mɤmke possessed noun
partie de la jambe entre le mollet et la cheville. 小腿和踝骨节相连的部分.
tɯ-mɤmɲaʁ possessed noun
astragale. 距骨.
tɯ-mɤmu possessed noun
gros orteil. 大脚趾.
tɯ-mɤndzoʁ possessed noun
orteil. 脚趾.
tɯ-mɤndzrɯ possessed noun
griffes. 爪子.
tɯ-mɤndzu possessed noun
doigts de pied. 脚趾. See: tɯ-mi
tɯ-mɤŋɤn possessed noun
petit orteil. 小脚趾.
tɯ-mɤpa possessed noun
plante du pied. 脚底. See: tɯ-mi
tɯ-mɤpɤl possessed noun
Etym: sbar.mo. plante du pied. 脚底.
tɯ-mɤpu possessed noun
mollet. 小腿.
tɯ-mɤru possessed noun
trace de pieds. 脚印. See: tɯ-mi
tɯ-mɤsɯmsɯm possessed noun
talon. 脚跟.
tɯ-mɤtɕɤŋoʁ possessed noun
creux du genou. 膝盖后面;腘.
tɯ-mga possessed noun
ce que l'on obtient. 收获.

kɯmɤlɤxso pjɯ-tɯ-zdɯɣ ɲɯ-ɕti ma nɤ-mga me
你白白辛苦了,没有得到任何好处
Syn: ɯ-mbrɤzɯ See: nɯmga
tɯ-mgo possessed noun
nourriture. 粮食.
tɯmgozmɤrɤβ noun
plat. 菜.
tɯmgrɯnphoŋ noun
bouteille d'alcool pour offrir aux hôtes. 招待客人的酒瓶.
tɯ-mgɯr possessed noun
dos. 背.
tɯ-mɢla classifier
pas. 一步.

tɯ-mɢla kɤ-scɤt ɯ-tɤ́-cha
(你儿子)会走路了吗?

tɯ-mɢla cinɤ ma-jɤ-tɯ-te!
一步都不要迈进!

tɯ-mɢla ju-cit ŋu
(小孩子会)走路
tɯmɢɯt noun
poutre qui soutient le balcon. 支撑走檐的梁.

jɤɣɤt ɯ-pa stukɤr ɯ-tshɤt ɕoŋtɕa nɯ tɯmɢɯt rmi
走缘下面起大梁作用的木料叫|fv tɯmɢɯt tɯmɢɯt
tɯ-mi possessed noun
jambe. 脚.

tɯ-mi ɯ-pɤl
脚掌
See: tɯ-mɤndzu See: amɤʁu
tɯ-midi possessed noun
odeur de pied. 脚臭.

nɤ-midi ɯ-tɯ-mnɤm nɯ
你的脚很臭啊
tɯ-mɟa possessed noun
mâchoire inférieure. 下巴.
tɯ-mɟa possessed noun
avantage, ce que l'on reçoit. 收入.
tɯ-mɟɤrme possessed noun
barbe. 胡子.
tɯ-mke possessed noun
Etym: ske. cou. 脖子.
tɯ-mkɤqhu possessed noun
nuque. 项,颈背【脑后勺】.
tɯ-mkɤscur possessed noun
col. 衣领. See: tɯ-mke Syn: tɯ-kuŋa
tɯmnɯ noun
alène. 锥.
tɯmɲa noun
flèche. 箭.
tɯ-mɲaʁ possessed noun
Etym: mig. œil. 眼睛.
tɯ-mɲaʁfkaβ possessed noun
paupière supérieure. 上眼皮.
tɯ-mɲaʁndo possessed noun
coin du l'œil. 眼边.
tɯ-mɲaʁrdu possessed noun
prunelle. 眼珠.
tɯ-mɲaʁrme possessed noun
sourcil. 眉毛.
tɯ-mɲaʁspɯ possessed noun
chassie. 眼屎.
tɯmɲɯɣ noun
cancer de l'estomac. 胃癌.

lɯlu ɯ-rme chɯ́-wɣ-ndza tɕe, tɯmɲɯɣ βze
吞了猫的毛就会得胃癌。
See: nɯmɲɯɣ
tɯ-mɲɯɣ possessed noun
Etym: mid. œsophage. 食道. See: nɯmɲɯɣ
tɯ-mɲɯtsi classifier
Etym: mi.tsʰe. vie. 一辈子.

kɯki kha ki χsɯ-tɯmɲɯtsi to-tsu (=chɤ-mda)
这座房子已经住过三代人
tɯmŋu noun
nom commun à plusieurs champs à Kamnyu. 干木鸟村几块田地的统称.
tɯ-mpɕar classifier
feuille, un yuan. 一张;一元.

sɯjwaʁ tɯ-mpɕar
一片叶子

jɯɣi tɯ-mpɕar
一张纸
tɯ-mphɯr classifier
rouleau, paquet. 一包;一卷.

raz tɯ-mphɯr
一卷布
tɯ-mphɯz possessed noun
fesse. 屁股.
tɯ-mqaj possessed noun
critique. 批评.

a-mqaj pɯ-tu
我被批评了
tɯ-mtɕhi possessed noun
lèvres. 嘴唇.
Etym: mtɕʰu. bouche. 嘴.

nɤ-mtɕhi kɤ-ndɤm
你闭嘴

cha ɯ-kɯ-tshi ɯ-mtɕhi kɯ-nɯʑɯβ ɯ-qe
喝了酒的人的嘴,瞌睡的人的屁(酒话是心理话)

nɤ-mtɕhi mɤ-mpɕɤr
你讲话很不客气(没有甜言蜜语)
See: tɯ-mtɕhi,χo
tɯ-mtɕhi possessed noun
tɯ-mtɕhi possessed noun
tɯ-mtɕhi,ɣɤχo -
fanfaronner. 说大话.

ɯ-mtɕhi ɲɯ-ɣɤχɤm
他在说大话

a-mtɕhi ku-ɣɤχam-a
我正在说大话
See:
tɯ-mtɕhi,χo -
directional: tɤ- fanfaronner. 说大话.

ɯ-mtɕhi ɲɯ-χo
他爱说大话
tɯ-mtɕhirme possessed noun
moustaches. 胡子,胡须.
tɯmtɕhɯ noun
Etym: mtɕʰu. crachat rituel. 念经时,一边吹一边吐口水,治病的方式.
tɯmtɕi noun
matin. 早晨.
tɯmtɕiβzɤrnaʁ noun
très tôt le matin. 大清早.

tɯmtɕiβzɤrnaʁ ʑo tɤ-rɤru-a
我起得很早
tɯ-mtɕoʁ classifier
une pincée; une touffe. 一撮.
tɯ-mthɤɣ possessed noun
taille. 腰. See: tɯ-mthɤrɴɢɤβ See: mthɯxtɕɤr
tɯ-mthɤrɴɢɤβ noun
encolure du pantalon. 裤兜.

ɯ-mthɤrɴɢɤβ chɤmdɤru chɯ-nɯrʁe
他把竹竿插在裤兜里

tɯɲcɣa ɯ-mthɤrɴɢɤβ to-rʁe
他把镰刀插在裤兜里
See: tɯ-mthɤɣ See: rŋgɤβ
tɯ-mthɯ possessed noun
bénéfice. 赚到的钱(收入减去开支).

tɯ-sla nɤ-mthɯ tɕhi jamar ɣɤʑu
你一个月能赚多少钱?

ɯ-mthɯ to-ndza
他赚了他的钱
See:
tɯ-mtshi possessed noun
Etym: mtɕʰin.pa. foie. 肝.
tɯ-mtso possessed noun
repas du midi, goûter. 带去山上吃的中午饭【路餐】、五点钟吃的那顿饭.

tɯ-mtsomthɯm
路餐里面的肉
tɯ-mtɯ possessed noun
coiffure traditionnelle des hommes tibétains. 藏族男人的传统发型.

ɯ-mtɯ ɲɤ-nɯ-sɯ-ta
他剃头的时候在头顶上留了一撮头发
tɯmu noun
peur. 害怕.

tɯmu kɯ ɯ-lu ʑo pjɤ-cɯ
他被吓得魂飞魄散
tɯ-mɯ possessed noun
temps, pluie. 天气;雨.

tɯ-mɯ kɯ-ɤrŋi
青天(天宫)

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
在下雨

tɯ-mɯ ko-lɤt (=jo-ɣɯt)
下雨了

tɯ-mɯ ci ci ku-lɤt, ci ci mɯ́j-lɤt
有时候下雨,有时候不下雨

tɯ-mɯ lɤt ɲɯ-ŋu rca
快要下雨了

tɯ-mɯ chɯ tu-ru
他仰着(睡)

jɯfɕɯr ji-mɯ pɯ-pe
我们昨天(遇到了)很好的天气

ɯ-ndzɯ mɤ-kɯ-sɤŋo ɯ-mɯ mbɯt
不听劝告的人没有好下场(他的天要垮下来)

tɯ-mɯ pɯ-pa-fkaβ ʑo ɕ-tɤ-khat-a
我走遍了天下
tɯmɯɕoʁ noun
sarrasin. 荞麦.
tɯmɯkɤmpɕi Variant: tɯmɯ kɯmɤɕi noun
paradis. 天堂.
tɯ-mɯm classifier
une gorgée. 一口(水).
tɯmɯpaʁ noun
limace. 蛞蝓.
tɯ-mɯrʁɯz classifier
coup de griffe. (抓)一下.

lɯlu kɯ tɯ-mɯrʁɯz ci to-lɤt
猫抓了一下
See: mɯrʁɯz
tɯmɯrtsɯɣ noun
pincer. 捏,掐,拧.

a-rʑaβ kɯ tɯmɯrtsɯɣ ta-lɤt
我的妻子掐了我一下

nɤ-qe thɯ-tɯ-rɤrɕɯβ tɕe, kutɕu tɯrme kɯmŋu ɣɤʑu-j tɕe, tɯmɯrtsɯɣ kɯmŋu tu-lat-a ra
你放了屁,我们这里有五个人,所以我就要掐你五次
See: mɯrtsɯɣ
tɯmɯʁrɯm noun
si haut qu'il cache le ciel. 高得遮住蓝天.

kha nɯ tɯmɯʁrɯm ʑo to-zɣɯt
这个房子高得遮住蓝天
See: ta-ʁrɯm See: tɯ-mɯ
tɯ-ndzɤfkɯm Variant: tɯ-ndzɤkɯm possessed noun
estomac. 胃.
tɯ-ndzɤŋgrɯm possessed noun
tempes. 太阳穴.
tɯ-ndzɣi possessed noun
canines. 獠牙.
tɯ-ndzoʁ classifier
gousse. 蒜瓣.

kɯmɕku tɯ-ndzoʁ
一瓣蒜
tɯ-ndzrɯ possessed noun
ongle. 指甲.

a-ndzrɯ nɯ-nɯ-phɯt-a
我剪了指甲
tɯ-ndzʁi possessed noun
clavicule. 锁骨.
tɯ-ndzɯ possessed noun
conseil. 教育、劝告的话.

ɯ-ndzɯ mɤ-kɯ-sɤŋo ɯ-mɯ mbɯt
不听劝告的人没有好下场(他的天要垮下来)
tɯ-ndzɯ possessed noun
tɯ-ndzɯ,βzu -
directional: pɯ- ordonner. 命令.

nɤ-ndzɯ ɲɯ-βze-a
我命令你

dangzhongyang kɯ ji-ndzɯ pa-βzu
党中央命令我们
See: βzu1
tɯ-ndʐi possessed noun
peau. 皮肤. See: cɤndʐi See: tshɤndʐi See: qartshɤndʐi
tɯndʐiŋga noun
habit en peau. 皮衣.
tɯ-nŋa possessed noun
dette. 债.

tɯ-nŋa sqɯ-mpɕar nɯ-tɕat-a
我欠了十块钱

a-nŋa nɯ mɤʑɯ tʂam-a ra
我还得还债
See: ŋa
tɯnoʁ noun
sauce. 沾水;酱.
tɯ-ntɕhaʁ classifier
goutte. 一滴.

tɯ-mɯ ɯ-ntɕhɯ-ntɕhaʁ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
点点滴滴地下雨(大雨点子)
tɯ-ntɕhɯr classifier
morceau, débris. 碎片.

rdɤstaʁ tɯ-ntɕhɯr
一个石头碎片

tɯ-ji tɯ-ntɕhɯr
一块地
See: ɯ-ntɕhantɕhɯr
tɯ-nthoʁ classifier
petit rond. 小圆点.

tɤ-se tɯ-nthoʁ pjɤ-ɕe
地上滴了一滴血
tɯ-ntsi classifier
un membre d'une paire. 一只.

tɯ-xtsa tɯ-ntsi
一只鞋子
tɯ-nɯ possessed noun
sein. 乳房.
tɯɲcɣa noun
faucille. 镰刀.
tɯ-ɲɤm possessed noun
Etym: ɲam. chair, gras. 身上的肉(人、动物).
tɯ-ɲɤm possessed noun
tɯ-ɲɤm possessed noun
tɯ-ɲɤm possessed noun
tɯ-ɲɤm,khe -
maigre. 瘦. Syn: nɯɲɤmkhe
tɯ-ɲɤm,phɤn -
très utile. 有用.

kɯki sɲɯɣjɯ ki a-ɲɤm wuma pɯ-phɤn ma khro tɤ-ntɕhoz-a
这支笔对我很有用,我用了很久
tɯ-ɲɤm,sɯ -
gros, gras. 肥;胖. See: nɯɲɤmsɯ
tɯɲɤt noun
éboulement. 山崩;滑坡.

tɯɲɤt pjɤ-ɣi
出现了山崩
tɯɲɟoʁ noun
homme de main. 助手.
tɯɲoʁ noun
grains et balle. 颗粒和糠秕混合.
tɯ-ŋga possessed noun
habit. 衣服. See: ŋga See: stɤnga See: kɯrɯŋga See: kupaŋga
tɯŋgar noun
tissu de laine. 羊毛布(尚未缝成衣服).
tɯŋgɤmbe noun
vêtements abîmés. 破旧的衣服. See: tɯ-ŋga See: tɤ-mbe
tɯ-ŋgɤndo possessed noun
bord des vêtements. 衣角.
tɯ-ŋgo possessed noun
maladie. 病. See: ngo
tɯ-ŋgra possessed noun
salaire. 工资. See: nɯŋgra
tɯ-ŋgru possessed noun
tendon. 筋.
tɯŋgu noun
casserole pour faire frire la tsampa. 炒青稞的锅.

tɯŋgu nɯ tɯsqar ɯ-sɤ-rŋu ɯ-rkoz ŋu, tɯthɯ nɯ rnaʁ, tɯŋgu nɯ mɤ-rnaʁ, antɤm
炒锅是专门用来炒青稞的
tɯ-ŋgɯl classifier
une boucle, un tour (à propos d'intestins enroulés comme des cordes). 一圈(肠子).

tɯ-pu tɯ-ŋgɯl
一圈肠子
See: tɯ-tɤjŋgɤɣ
tɯ-ŋka classifier
une parole, un bruit. 一声;一句.

tɯ-ŋka tɯ-ŋka tu-ti-a ŋu nɤ
我一句一句地说

une bouchée. 一口,嚼过的食物.

tɤ-rɟit nɯ tɯ-ŋka kɤ-mbi kɯ chɯ́-wɣ-ɣɤwxti ɕti
小孩子是用大人嚼过的食物喂大的
See: nɤŋka
tɯ-ɴɢar possessed noun
crachat. 痰.

ɯ-thoʁ nɤ-ɴɢar ma-thɯ-βde ma ɲɯ-sɤʑɯloʁ
你不要在地上吐痰,很恶心。
tɯpɕi noun
lin. 亚麻.
tɯ-pɕoʁ noun
Etym: pʰʲogs. côté, direction. 方向.

tɯ-pɕoʁ ci pjɯ-phɤn, tɯ-pɕoʁ ci pjɯ-ʁdɯɣ ɲɯ-ɕti
(这种药)一方面有好处,一方面又有副作用

ɯ-pɕoʁ a-mɤ-pɯ-naχtɕɯɣ qhe li ɯ-ti mɤ-naχtɕɯɣ
只要方向不一样说法就不一样(解释动词的趋向前缀的时候)
tɯ-pɕɯrtɕhaʁ classifier
une fois. 一倍. Syn: tɯ-tɤlɤβ See: tɯ-tɯpɕɯrtɕhaʁ
tɯ-pɤchaʁ possessed noun
nombril. 肚脐.
tɯ-pɤɕnɤz possessed noun
anus. 肛门. See: tɯ-pu See: tɤ-ɕnɤz
tɯ-pɤɣrum possessed noun
gros intestin. 大肠. See: tɯ-pu
tɯ-pɤɲɟi possessed noun
bas-ventre. 小肚子.
tɯ-pɤŋi possessed noun
intestin grêle. 小肠. See: tɯ-pu
tɯpɤr noun
Etym: par. dessin. 画,照片.

nɤ-tɯpɤr pjɯ-lat-a tɕe, tɯrme ɯ-ɕki ɲɯ-kham-a
我给你拍照片,给别人看
tɯ-pɤrme classifier
année. 一岁(年龄).

nɤʑo thɤstɯ-pɤrme thɯ-tɯ-azɣɯt?
你多大了?

aʑo fsusqafsum-pɤrme thɯ-azɣɯt-a
我三十三岁
tɯpɣaʁ noun
défrichage. 开荒.

tɯpɣaʁ lo-tɕɤt-ndʑi
他们俩开荒了
See: pɣaʁ
tɯ-phaʁ possessed noun
un côté. 一边;半边.

ɯ-phaʁ ntsi (kɯ) ko-sɯ-rtoʁ
他斜着眼睛看了
tɯ-phaʁja possessed noun
époux. 丈夫;伴侣.
tɯ-phoŋ classifier
Etym: bum-pa. bouteille. 一瓶.

cha tɯ-phoŋ
一瓶酒
tɯ-phoŋbu possessed noun
Etym: pʰuŋ.po. corps. 身体.

nɤ-phoŋbu ɣɯ ɯ-βri ma-pɯ-tɯ-sɯxɕe ma!
你不要伤着身体!
See: tɯ-phoŋbu,ndo
tɯ-phoŋbu possessed noun
tɯ-phoŋbu,ndo -
trembler de froid. (冷得)发抖(无法控制).

a-phoŋbu kɤ-ndo ʑo mɯ́j-khɯ
我冷得发抖
tɯ-phoʁ possessed noun
salaire. 工资. Syn: tɯ-ŋgra
tɯ-phɯ classifier
tronc. 一棵.

si tɯ-phɯ
一棵树
tɯ-phɯɣ possessed noun
fortune. 财产,财力.

jiɕqha tɯrme nɯ ɯ-phɯɣ tu
那个人很有财力
tɯ-phɯm possessed noun
pan du vêtement. 衣兜.

ɯ-phɯm nɯ tɕu tasa-rŋu ci tɯ-lʁɤtɕɯ ɲɤ-rku
他把一袋炒麻籽装在衣兜里了
tɯ-phɯxpa possessed noun
cuisse. 大腿.
tɯ-pjaχpa possessed noun
aisselle. 膈肢窝.

jɯɣi ɯ-pjaχpa to-rku
他把书夹在腋下
See: nɯpjaχpa
tɯ-pju possessed noun
moelle. 骨髓.
tɯ-po classifier
Etym: ⁿbo. unité de mesure. 斗.
tɯpoli noun
une gerbe d'herbe. 一捆青草.
tɯpri noun
message. 口信.

a-tɯpri jo-lɤt
他给我带了口信
See: znɯxpri
tɯpu noun
moxibustion. 艾灸.

a-tɯpu ka-ta
他给我烧艾灸
tɯ-pu possessed noun
intestin. 肠.
tɯ-pɯsqhɯt possessed noun
fin de l'œsophage. 食管的末端.
tɯ-qa possessed noun
racine. 根.
patte. (动物)的脚.
fond. 底部.

tɤ-fkɯm ɣɯ ɯ-qa
袋子的底部

mtshu ɯ-qa zɯ
在湖底

ɯ-qa ʑo tu-nɯɬoʁ naʁzi-a
我想寻根问底

ɯ-kɤ-thu nɯ ɯ-qa ʑo tu-nɯɬoʁ naʁzi
他想寻根问底

nɯ-tɯ-khe kɯ ɯ-qa ʑo ɲɤ-me
他们笨到极点
tɯ-qartsɯ classifier
coup de pied. 踢一脚.

tɯ-qartsɯ ta-lɤt
它踢了一脚
See: sɯqartsɯ
tɯ-qazgra possessed noun
bruit de pas. 脚步声. See: tɤ-zgra
tɯ-qe possessed noun
excrément, pet. 屎;屁.

a-qe nɯ-lat-a
我拉了屎

a-qe thɯ-lat-a
我放了屁
See: khrambaqe See: zdɯmqe
tɯ-qe possessed noun
tɯ-qe,rɤrɕɯβ -
directional: thɯ- péter sans faire de bruit. 悄悄地放屁.

ɯ-qe tha-rɤrɕɯβ
他放了屁
tɯ-qejdi possessed noun
odeur de bouse. 屎的臭味.

nɤ-qejdi ɯ-tɯ-sɤjloʁ nɯ
你的屎的臭味很难闻
See: See: tɤ-di
tɯqejmɤɣ noun
une espèce de champignon. 【牛屎菌】.

tɯ-qe jmɤɣ nɯ tɯ-qe ɯ-taʁ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mdoʁ kɯ-wɣrum tu, kɯ-qandʐi tu, kɯ-ɣɯrni tu, kɯ-sɤndɤɣ me ri ɯ-kɯ-ndza me
牛屎菌长在粪上,有的是白色的,有的是乌色的,有的是红的,没有毒性,但也没人吃。
tɯ-qɤsɤlɤt possessed noun
anus. 肛门.
tɯ-qhrɯmbɤβ possessed noun
rot. 饱嗝.

a-qhrɯmbɤβ ɲɯ-sɯɣe
我打了个嗝儿

tɕɣom tɤ-ndza-t-a, a-qhrɯmbɤβ la-sɯɣe
我吃了花椒,就打嗝了

pijiu kɤ-tshi-t-a, a-qhrɯmbɤβ ja-sɯɣe
我一喝啤酒就要打嗝
See: nɤqhrɯmbɤβ
tɯqioʁ noun
vomi. 呕吐物.

tɯqioʁ tɤ-khat-a
我吐了很久(很多)
See: qioʁ
tɯ-qom possessed noun
larme. 眼泪.
tɯr transitive verb
directional: _ dépasser. 冲过去.

fsapaʁ kɯ kɤ́-wɣ-tɯr-a
牲畜在我面前冲过去了
tɯ-rcu possessed noun
veste. 皮袄.

a-rcu
我的皮袄
tɯ-rdoʁ classifier
un morceau. 一块;一个.

khɯtsa tɯ-rdoʁ
一个碗

tɤ-ŋgɯm tɯ-rdoʁ
一个鸡蛋

mbrɤz tɯ-rdoʁ
一粒米

zɣɤmbu tɯ-rdoʁ
一把扫把

mbrɯtɕɯ tɯ-rdoʁ
一把刀

ndzom tɯ-rdoʁ
一座桥

rɤɣo tɯ-rdoʁ
一首歌

tɯ-ŋga tɯ-rdoʁ
一件衣服

ʁmaʁdɤr tɯ-rdoʁ
一面旗

mɯntoʁ tɯ-rdoʁ
一朵花

ɯ-rdɯ-rdoʁ ʑo ma me
只剩下几个

ɯ-zda ra ʁnɯz ɣɯ nɯ-kɤ-ndza nɯ ɯʑo tɯ-rdoʁ kɯ tu-ndze mɤɕtʂa mɯ́j-rtaʁ
他的吃量是其他(小孩子)的两倍

Etym: rdog.po. grains. 粮食. Syn: tɯjpu
tɯ-rɤʁaŋ possessed noun
Etym: raŋ.dbaŋ. capacité de décision. 自我主张的权利.

a-rɤʁaŋ me
我身不由己
See: znɯrɤʁaŋ
tɯrɤt noun
style d'écriture, façon d'écrire. 字体. See: rɤt
tɯrgi noun
sapin. 杉树.

tɯrgi nɯ zgo kɯ-mbro ɴqiaβ tsa tu-ɬoʁ ŋu, si wuma ʑo kɯ-mbro, ɯ-ru nɯ kɯ-jpɯ-jpum kɯ-mbɯ-mbro ŋu, ɯ-rtaʁ nɯ khro mɤ-jpum tɕe, ɯ-βri nɯ tɕu mɤ-kɯ-ɤmtɕhoʁ tu-oʑɯrja ŋu. ɯ-rtaʁ maŋpa nɯ ra zri, taʁ tɤ-ari ɯ-jija ɯ-rtaʁ nɯ tu-xtɯt ŋu, ɯ-rtaʁ nɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu, li ɯ-rtaʁ ɲɯ-nɯ-ɴɢɤt ŋu, ɯ-jwaʁ nɯ taqaβ fse ri, xtɯt aɕpɯɕpa, tɕe ɯ-rtaʁ ɯ-taʁ ɯ-jwaʁ ɯ-tɯ-ndzoʁ nɯ tɤ-muj kɯ-fse ɯ-tshɯɣa ŋu. tɯrgi ɯ-jwaʁ nɯ arŋi tɕe pɣi tsa, ɯ-mat nɯ qaɟy ɯ-rqhu tsa fse, alɯlju tɕe rɲɟi tsa, tɕe nɯ ɯ-ŋgɯ nɯ tɕu, ɯ-rɣi arku, thɯ-tɯt tɕe, qaɟy rqhu kɯ-fse nɯ raŋri ʑo ɲɤ-ɴɢaʁ, tɕe ɯ-rɣi pjɯ-nɯɬoʁ ŋu ma ɯ-zrɤm taʁ tu-mphɯl mɤ-cha, tɕe ɯ-mat nɯ tɯrgi laŋlaŋ rmi. tɯrgi ɯ-ru nɯ wuma ʑo tɤrɤm ɯ-spa kɯ-ʑru, tɯrgi tɯ-phɯ nɯ kɯβdɤsqi-ɟom, kɯmŋɤsqi-ɟom kɯ-mbro ɲɯ-ɕti. tɕe nɯ nɯ́-wɣ-phɯt tɕe ɕoŋtɕa ɕnɤcɤ-rzɯɣ kɤ-βzu rtaʁ. tɕe ɯ-rtaʁ nɯ ra kɤ-nɯβlɯ ma mɯ́j-sna, ɯ-ru nɯ ŋgɤjpɤn chɯ́-wɣ-lɤt tɕe, laχtɕha tɕhi kɯ-ra kɤ-βzu sna.
杉树生长在比较高的山阴(背阴的山坡)上,是一种高大的树。树干长得又粗又高,枝桠都不粗,在树上长得不整齐。树枝下面的长,越是长在上面就越短。在枝桠上有分杈,叶子长得像针,短而扁,叶子在枝桠上的长法像羽毛的形状。杉树的叶子青而灰,果实像鱼鳞,是圆柱形的,种子装在里面。成熟后,像鳞片的那些东西个个都展开了,种子就会出来,因为杉树不能用根繁殖。这种果实叫|fv tɯrgilaŋlaŋ 。杉树的树干是做木板最好的原料,一棵杉树有14-15米高,砍下来足够锯成七八节木料。枝桠只能烧火用,树干锯成木板,可以作成各种家具。 tɯrgilaŋlaŋ 。杉树的树干是做木板最好的原料,一棵杉树有14-15米高,砍下来足够锯成七八节木料。枝桠只能烧火用,树干锯成木板,可以作成各种家具。
tɯrgigrɯβgrɯβ noun
une espèce de champignon. 【杉木蘑菇】.

tɯrgi grɯβgrɯβ nɯ tɯrgi kɯ-wxti kɯ-ʁjɤr ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, stonka mɤɕtʂa mɤ-ɬoʁ, grɯβgrɯβ cho ɯ-mdoʁ naχtɕɯɣ ɯ-ru jpum cho wxti ɯ-di mɤ-naχtɕɯɣ
杉木蘑菇是长在茂密高大的杉木林里,到秋天才能生长,颜色和松茸一样,但主干比较粗大,味道不一样。
tɯrgilaŋlaŋ noun
pomme du sapin. 杉树果.

nɯ-tɯrgilaŋlaŋ
tɯrgipaʁtsa noun
écureuil. 松鼠.
tɯrgismɤɣ noun
Usnea sp.. 松萝.
tɯ-rɣi noun
graine. 种子.
tɯ-rɣɯt classifier
brin de fil. 一股线.
tɯ-ri classifier
cent. 一百. Syn: ɣurʑa
tɯ-rju possessed noun
parole. 话.

tɯ-rju to-nɤtsɯmɣɯt
他传播了谣言

tɯ-rju kɯ-ɕɤɣ tɯ-ŋka kɤ-spa-t-a
我学了一个新词
tɯrɟaʁ noun
danse. 舞蹈.

a-tɯrɟaʁ ci kɤ-fɕɤt
你给我跳一支舞

tɯrɟaʁ kɯ-rɲɟɯ-rɲɟi ʑo ko-rɤɕi-nɯ (ko-mtshi-nɯ)
他们跳舞的队伍拉得很长
See: rɟaʁ See: fɕɤt1
tɯ-rɟɯ possessed noun
Etym: rgʲu. fortune. 财富.

tɯ-tsɣe kɤ-βzu ɣɯ ɯ-rɟɯ ɲɯ-rtaʁ
他有做生意的本钱
tɯ-rkɤn possessed noun
Etym: rkan. palais. 上腭.
tɯrkɤz noun
Etym: rkos. sculpture. 雕塑.
tɯ-rkoŋɕɤl classifier
Etym: rkaŋ. une are. 一亩.
tɯ-rla possessed noun
âme, principe vital. 灵魂,生命的根源.

tɯ-mu kɯ ɯ-rla ɲɤ-me
他吓坏了
tɯrma noun
vie quotidienne; tâches quotidiennes. 过日子;日常生活.

tɯrma ko-ndo (tɯrma ɯʑoz ko-ndo)
他安家过日子(他离家在另一个地方过日子)

ndʑi-tɯrma nɯ wuma pjɤ-khɯ
他们俩日子过得很好
tɯrmbɣi noun
l'un des hameaux de Gyutshapa. 二茶村的大队之一.
tɯ-rmbi possessed noun
urine. 尿.
tɯ-rmbɯ classifier
tas. 一堆.

tɯ-ɣli tɯ-tɯ-rmbɯ
一堆粪
See: rmbɯ
tɯrme noun
homme. 人.
quelqu'un d'autre. 别人.

kɯki tɯrme ɣɯ ɯ- shouji ŋu
这是别人的手机
tɯrmɯ noun
après midi. 下午.

nɤ-tɯrmɯ ko-ɣi
已经很晚,你来不及了

soz tɕi tu ŋgrɤl tɯrmɯ tɕi tu ŋgrɤl
早上也有,下午也有
See: nɯrmɯ
tɯrmɯkha noun
crépuscule. 黄昏.
tɯ-rna possessed noun
comitative: kɤ́rnɯrna Etym: rna. oreille. 耳朵. See: mɤrnɤsɤŋo
tɯ-rnamɕɤz possessed noun
Etym: rnam.ɕes. âme. 灵魂.
tɯrnda noun
partie en bois des maisons tibétains. 藏式房屋的用木料做成的部分.

kɯrɯ kha ɯ-taʁ ɕoŋtɕa kɤ-ntɕhoz kɯ-kɯ-ra nɯ jɤɣɤt cho khɤxtu nɯ ra tɯrnda rmi
藏式房屋上所有用木料做成的部分,如走缘、房背等都叫|fv tɯrnda tɯrnda
tɯrndaku noun
étage au dessus. 楼上.
tɯ-rnɤfsɯr possessed noun
partie poilue devant les oreilles. 耳朵前面长小头发的部位.
tɯ-rnɤɣɲɟɯ possessed noun
conduit auditif. 耳孔. See: tɯ-rna See: ɯ-ɣɲɟɯ
tɯ-rnɤpɤl possessed noun
lobe de l'oreille. 耳垂.
tɯ-rni possessed noun
gencive. 牙龈.
tɯ-rnom possessed noun
côte. 肋骨.
tɯ-rnoʁ possessed noun
cerveau. 脑子.

a-rnoʁ ma-tɯ-ci
你不要(在我耳边)这么吵(令我受不了)
See: nɤrnoʁ
tɯ-rŋa possessed noun
visage. 脸.

a-rŋa tɤ-chaβ-a ma ɲɯ-qiaβ
我做鬼脸因为很苦

tɯʑo tɯ-rŋa qambrɯ tɤ-ari kɯnɤ mɤ́-wɣ-nɯ-mto, tɯrme ra nɯ-rŋa zrɯɣ tɤ-ari kɯnɤ ɣɯ́-mto
容易看到别人的缺点,不容易看到自己的缺点
See: aɣɯrŋa See: ɣɤrŋa
tɯrŋɤt noun
piège. 陷阱.

tɯrŋɤt pɯ-βzu-t-a
我设了陷阱
tɯrŋu noun
orge frit. 炒青稞. See: rŋu
tɯ-ro possessed noun
Etym: braŋ. poitrine. 胸膛.

ɯ-ro ɲɯ-ŋgɤr
他心胸狭窄(小气)

ɯ-ro ɲɯ-jom
他心胸广阔(不计较)

colère. (生的)气.

ɯ-ro lo-ɣi
他生气了

ɯ-ro jo-zɣɯt
他的坏脾气又发了

ɯ-ro ɲɤ-ʑi
他气消了

nɯ kɯnɤ ʑo ɯ-ro mɯ-pjɤ-k-ɤfɕu-ci
这样他都不解恨
tɯrpa noun
hache. 斧头. See: tɯ-tɯrpa
tɯ-rpaʁ possessed noun
Etym: pʰrag. épaule. 肩膀.
tɯ-rpɣo possessed noun
sur les cuisses (lorsqu'on est assis en tailleur). 盘着坐时,腿上的部位.

a-rpɣo
我的腿上
Syn: tɯ-mbur
tɯ-rqɤpa possessed noun
poitrine. 胸膛(的上半部分).

tɤ-pɤtso ɯ-rqɤpa ɲɯ-ɤci tɕe ɯ-mtʂɤkhoz ɲɯ-ra
小孩子的胸膛很湿,要给他带口水巾
See: tɯ-rqo
tɯ-rqo possessed noun
gorge. 喉咙.

a-pɯ-sɤtso ra ma a-rqo ɲɯ-qhrɯt ʑo tɕe, mɤ-tɯ-tso thaŋ ɲɯ-sɯsam-a ŋu
希望听得清楚,因为我的喉咙倒了(嗓子哑了),我怕你听不清楚
tɯ-rqoloʁloʁ possessed noun
pomme d'Adam. 喉结.
tɯ-rqopa possessed noun
bas de la gorge. 喉咙的下半部分. See: tɯ-rqo
tɯ-rqorɣe possessed noun
collier. 项圈.
tɯ-rqoʁ classifier
quantité qui peut tenir entre l'avant-bras et le bras fléchi. 一抱.

si tɯ-rqoʁ tɤ-ɣɯt-a
我抱了一抱的柴
See: rqoʁ
tɯ-rqozbɤβ possessed noun
goitre. 甲状腺肿瘤.
tɯrsa noun
Etym: dur.sa. tombe. 坟墓.
tɯrtɕhi noun
espèce de plante. 【酸酸草】.

tɯrtɕhi nɯ sɯjno kɯ-mbɤr tsa ci ŋu, ɯ-zrɤm wuma ʑo rɲɟi dɤn, ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤrtɯm xɯrxɯr tɕe ɯ-rkɯ nɯ ra kɯ-rʁom tsa tu, ɯ-ʁɤri nɯ kɯ-ɤrŋi ŋu, ɯ-qhu nɯ kɯ-ɤrŋi tu kɯ-ɣɯrni tu, ɯ-ru tú-wɣ-ndza tɕe wuma zo tɕur, paʁ kɤ-mbi sna.
酸酸草是一种矮小的草。根又多又长。叶子是圆形的,边缘有些粗糙的小齿,正面是绿色的,背面有的是绿色的,有的是红色的。茎吃起来很酸,可以喂猪。
tɯ-rti possessed noun
jupe. 裙子. See: ɯ-rti
tɯ-rtsa possessed noun
Etym: rtsa. pouls. 脉搏.
tɯ-rtsaku possessed noun
Etym: rtsa. point d'acupuncture. 穴位.
tɯ-rtsɤɣ classifier
une section, un étage, une toise. 一节;一层楼;一丈.
tɯ-rtshɤz possessed noun
poumon. 肺.
tɯ-rtsi possessed noun
nourriture pour bovidés. 牛的食物.
tɯrtɯthɯ noun
tissu de lin. 麻布.
tɯrɯm noun
sorte. 种类.

jɯfɕɯr tɤ-rɯndzɤtshi tɕe jɯ-mgo zmɤrɤβ kɤntɕhɯ tɯrɯm pɯ-tu
昨天我们吃饭的时候,有好几种菜
tɯ-rɯrtsɤɣ possessed noun
Etym: tsʰigs. articulation. 关节.
tɯ-rɯxpa possessed noun
Etym: rig.pa. mémoire. 记性.

a-rɯxpa mɯ-ɲo-sna
我记性不好
tɯ-rzɤz possessed noun

bagages (cadeau que l'on offre avant le départ). 行李.
Etym: rdzas. dot. 嫁妆. Syn: tɤ-rkuz
tɯ-rzɯɣ classifier
section. 一段.
un moment. 一会儿.

nɤʑo pɤjkhu tɯ-rzɯɣ tɤ-nɯna tɕe tɕetha rɤma-tɕi
你暂时休息一下,等一会我们再工作

tʂu tɯ-rzɯɣ
一段路

ɟu tɯ-rzɯɣ
一节竹子
See:
tɯ-rʑaβspa possessed noun
fiancée. 未婚妻.
tɯ-ʁɤjtshɯz possessed noun
avoir une utilité. 发挥作用.

tɤtʂu nɯ ɕɤr tɕe tɯ-ʁɤjtshɯz ɲɯ-ɕe
晚上的时候,灯发挥很大的作用

nɤ-rɟit nɯ ju-nɯ-ɕe ɲɯ-ɕti tɕe, nɤ-ʁɤjtshɯz mɯ́j-ɕe
你的孩子离开家了,对你没有用了(不会再照顾你了)
tɯ-ʁɤriɕɣa possessed noun
incisives. 门牙.
tɯ-ʁɤt possessed noun
capacité de travail. (工作或办事的)能力.

a-ʁɤt maŋe
我没有能力做那么多事情
tɯ-ʁjiz possessed noun
tɯ-ʁjiz,ɣi possessed noun
avoir envie. 想吃,想要.

a-ʁjiz mɯ́j-ɣi
我不想
tɯ-ʁla possessed noun
avant-bras. 胳膊.
tɯ-ʁnoŋ possessed noun
Etym: gnoŋ. remords. 内疚.

a-ʁnoŋ me
我问心无愧

nɤ-ʁnoŋ maŋe
你问心无愧
See: nɯʁnoŋ
tɯ-ʁɲɯrgɯm possessed noun
pourtour des yeux. 眼圈骨.

nɤ-ʁɲɯrgɯm chɯ-tɯ-phɤβ
你的脸色变了,你的表情变了。
tɯ-ʁo possessed noun
tɯ-ʁo possessed noun
tɯ-ʁo,mbi -
directional: nɯ- regretter, ne pas être satisfait, être déçu. 介意;灰心;失望.

a-ʁo mɤ-mbi
我不介意

a-ʁo ɲɯ-mbi ɕti
我很失望
See: nɤʁombi See: tɯ-ʁo,phi
tɯ-ʁo,phi -
décevoir. 令……失望.

ɯʑo kɯ a-ʁo ɲɯ-phi
我对他很失望

a-ʁo ɲɯ-tɯ-phi
我对你很失望

a-ʁo ɲɯ-nɯ-phi-a
我对我自己很失望
See: tɯ-ʁo,mbi
tɯ-ʁoŋ possessed noun
Etym: dbaŋ. pouvoir. 权力.
tɯ-sa possessed noun
dents de sagesse. 智齿.
tɯ-scur possessed noun
creux de la main. 手掌心.
tɯ-sɤsci possessed noun
Etym: skʲe. anniversaire, lieu de naissance. 生日;出生的地方.

nɤ-sɤsci ŋotɕu pɯ-ŋu?
你生在哪里?
tɯ-sɤxɕe possessed noun
direction, but vers lequel on va. 去向;去的目标. See:
tɯsi noun
mort. 死亡.

tɯsi kɤ-nɤjo ɕti
只有等死

ɯ-tɯsi mda
他的死期到了
See: si1
tɯ-skɤlwa possessed noun
Etym: skal.ba. partie. 份.
tɯ-skɤt possessed noun
Etym: skad. voix. 声音.

kɤ-nɯrɤɣo ɯ-skɤt ɲɯ-sna
他唱歌的声音

tɕhi ɯ-skɤt ɲɯ-ŋu, ɯ-ɲɯ-tɯ-tso
你懂不懂什么意思?

mbro tɯ-skɤt kɯ-tso ci, a-mbro tɤ-rku-nɯ ra
给我准备一匹能听懂人话的马

aʑo kɯ-ŋɤn ɯ-skɤt ntsɯ tu-βze ɲɯ-ŋu
他总是说我的坏话
tɯ-skɤt possessed noun
tɯ-skɤt,βzu -
imiter. 模仿;装作.

tɕaɣi nɯ pjɯ́-wɣ-sɯxɕɤt tɕe, tɯrme ɯ-skɤt tu-βze spe tu-ti-nɯ ŋgrɤl
如果教它的话,鹦鹉会模仿人话
See: βzu1
tɯ-skhrɯ possessed noun
corps. 身体.

ɯ-skhrɯ mɯ-pjɤ-βdi
她怀孕了
tɯ-skhrɯ mɯ-ɲɤ-βdi -
tomber enceinte. 怀孕.

ɯ-skhrɯ mɯ-ɲɤ-βdi
她怀孕了
tɯ-skhɯrdoʁ possessed noun
testicules. 睾丸.
tɯ-sla classifier
un mois. 一个月. See: sla See: kɤrɤsla See: slɤŋe
tɯ-smɤt possessed noun
Etym: smad. le bas du corps. 下半身. See: smɤʁjoʁ
tɯ-snaʁ classifier
morceau. 一小块.

tɯ-ji tɯ-snaʁ
一块地
tɯ-sni possessed noun
cœur. 心脏.

ɯ-sni ɲɯ-xtɕi
他很胆小

ɯ-sni ɲɤ-zdɯɣ
他很伤心
See: nɤsnɯndo
tɯ-sŋi classifier
un jour. 一天.

wo, nɯ ɯ-sŋi ʑo tɕe a-pɯ-ŋu
就在那一天吧!
tɯsŋi ɲɯntaʁ adverb
un jour entier. 一整天.
tɯ-sŋɯro possessed noun
souffle. 气(一口).

a-sŋɯro ci lɤ-tɕat-a
我呼了气

a-sŋɯro ci lɤ-rɤɕi-t-a
我吸了一口气

ɯ-sŋɯro kɤ-lɤt ɲɤ-nɤɕqa
他屏住了呼吸

ɯ-sŋɯro lo-k-ɤrɕo-ci (=ɯ-sroʁ lo-mbrɤt)
他断气了
tɯ-spra classifier
poignée. 一捧.

mbrɤz tɯ-spra
一捧米

tɯ-jaʁ ɯ-spra
双手捧东西的姿势
tɯsqa noun
soupe d'avoine, de blé et de haricots que l'on donne aux enfants et à ceux qui récupèrent les excréments de chevaux pour faire de l'engrais. 粥.

tɯsqa kɤ-βzu-t-a
我熬了粥

qaj tɤɕi kú-wɣ-sqa tɕe, nɯnɯ tɯsqa tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu
煮了小麦和青稞,那叫做粥
See: sqa See: rɯtɯsqa
tɯsqar noun
tsampa. 糌粑.
tɯ-sraŋ classifier
Etym: sraŋ. once. 一两.
tɯ-srɤm possessed noun
lignée. 人的根源(祖宗,财富等). See: tɤ-zrɤm
tɯ-sroʁ possessed noun
Etym: srog. vie. 生命.

a-sroʁ ngɯt
我命大(不容易死)

jla nɯ ŋkhorwapa ra nɯ-sroʁ ɯ-kɯ-ndo pɯ-ŋu
犏牛是农民们的命根子

ɯ-sroʁ to-tɕɤt
让他丧命了
tɯ-sroʁ possessed noun
tɯ-sroʁ possessed noun
tɯ-sroʁ possessed noun
tɯ-sroʁ,ɕe -
directional: pɯ- perdre la vie. 丧命.

nɯŋa dɯxpa ma ɯ-sroʁ pjɤ-ɕe, tɯ-ci ri mɯ-pjɤ-k-ɤʁe-ci
奶牛很可怜,(去喝水的时候)丧了命,一口水也没有喝到
tɯ-sroʁ,mbrɤt -
directional: lɤ- expirer, rendre le dernier soupir. 断气. See: nɯsroʁmbrɤt
tɯ-sroʁ,nɯwɤtku -
directional: tɤ- risquer sa vie. 冒生命危险.

a-sroʁ ku-nɯwɤtke-a ɕti
我正冒着生命危险

a-sroʁ kɤ-nɯwɤtku ʑo kutɕu jɤ-ɣe-a ɕti
我冒着生命危险来到这里
See: tɯ-wɤtku
tɯ-sroʁ,ri transitive verb
directional: kɤ- sauver. 救.

nɤ-sroʁ kɤ-ri-t-a
我救了你的命
Syn: fsraŋ See: ri3
tɯ-srɯt classifier
un filet de lumière. 细小缝隙里透过的光.

tɤŋe tɯ-srɯt
一丝阳光
tɯ-sta possessed noun
lit. 床位(睡过的地方).

a-sta ku-βze-a
我在铺床

a-sta na-βzu
他给我留了床位(座位)

place. 位子;原位(坐过的地方).

khɯtsa a-tʂha pɯ-kɤ-rku ɯ-sta nɯ tɕu a-tɯjno tɤ-rke
在我原来喝过茶的那个碗里给我装菜

jɤ-nɯ-ɣi jɤɣ ma nɤ-sta nɯ-βzu-t-a
你来吧,我给你让位了

nɤ-sta tɤ-nɯ-fse
你规矩一下!;你恢复原来的面目吧!
See: tɤ-sta See: ɯ-sta
tɯ-staʁ classifier
une poêlée. 一锅,炒出一锅糌粑的时间.

tɯ-staʁ thɯ-rŋu-t-a
我炒了一锅糌粑

tɯ-staʁ-rŋu jamar pɯ-atsɯtsu
过了炒一锅糌粑的时间
tɯ-stɤt possessed noun
Etym: stot. le haut du corps. 上半身.

tɯ-stɤt kɤ-βde
脱下藏装右手的袖子(便于做事)
See: stɤnga
tɯ-sɯm possessed noun
Etym: sems. état d'esprit. 性情.

ɯ-sɯm wuma ʑo ŋɤn
他疑心很重

a-sɯm mba, kɤ-rɤntɕha mɤ-cha-a
我心很软,不能宰猪

ɯ-sɯm mɯ́j-βdi
他不放心

ɯ-sɯm ɲɯ-ɤstu
他很正直,很忠诚

aʑo a-sɯm tɕe ...
我认为,

ɯ-sɯm kɤ-χtɤt ʑo pjɯ-rɤβzjoz ŋu
他很专心,一心一意地读书

ɯ-sɯm lu-mtshɤt kɯ-me ci pjɤ-ŋu
他是个贪得无厌的人

aʑo nɯtɕu tɕe nɤ-ɕki ɣi-a tɕe, nɤ-sɯm pjɯ-tu ra
你要有心理准备,我那个时候去你家

tɯrme ɯ-sɯm, mbro ɯ-xtu
人的心,马的肚子(人心无法满足)
tɯ-sɯm possessed noun
tɯ-sɯm,ɕe -
vouloir. 想要.

a-sɯm mɯ-pɯ-ari ri, tɤ-fse-a pɯ-ra
虽然我不愿意,但是只好照着办

ɕɯ-kɤ-rŋgɯ a-sɯm mɯ́j-ɕe
我不想去睡觉
tɯ-sɯm,sɯndzɯ transitive verb
réconforter. 调解心态.

ɯʑo kɯ ɯ-sɯm ɲɯ-nɯ-sɯndzi
他在调解自己的心态
tɯ-sɯm,χtɤt -
être loyal envers. 对……忠心.

nɤ-ɕki a-sɯm ku-χtat-a ɕti
我对你忠心耿耿

se concentrer. 专心.

a-sɯm ku-χtat-a ʑo ku-rɤma-a
我很专心地做事

nɤ-sɯm kɤ-χtɤt ʑo pɯ-rɤβzjoz ra nɤ!
你要专心学习
tɯ-sɯmpa noun
Etym: sems.pa. pensée. 想法.

tɯ-sɯmpa kɯ-sɤɣdɯɣ
心里很烦

nɤ-sɯmpa kɤ-rku tɯrme
你的意中人
tɯ-sɯso possessed noun
souvenir, pensée. 记忆;思维.

a-sɯso jɤ-ɣe
我想起来了
See: See: rɯsɯso See: sɯso
tɯ-sɯso possessed noun
tɯ-sɯso,lɤt -
directional: thɯ- avoir l'intention de. 做……的打算;有……的想法.

kɤ-rɤʑi ɣɯ ɯ-sɯso ma-thɯ-tɯ-lɤt
你不要做留下来的打算
tɯ-ʂɯl classifier
Etym: srol. une bande de couleur. 一条很细的条纹.
tɯt intransitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- mûrir. 成熟.

qaj chɤ-tɯt
小麦熟了

sɯmat pjɤ-tɯt
水果熟了
tɯtaʁ noun
textile. 纺织品. See: taʁ1
tɯtaχte noun
méthode de tissage. 织布的方法,四根线交错着【斜纹子】.

raz nɯ tɯtaχte pɯ-nɯ-ŋu nɤ, tɯ-mpɕar, ŋgɤrom pɯ-nɯ-ŋu nɤ, tɯ-mpɕar
斜纹子只穿一件,单巴子也只穿一件(因为衣服少)
tɯ-tɕa possessed noun
faute. 错.

a-tɕa tu
我有错

ki aʑo a-tɕa ŋu
这是我的错
tɯ-tɕa possessed noun
tɯ-tɕa,nɯjɤt transitive verb
directional: nɯ- présenter ses excuses. 赔罪.

nɤ-tɕa ɣɯ-nɯ-nɯjɤt
你来赔罪
tɯ-tɕha possessed noun
information. 消息.

a-tɕha nɯ-khɤm
你要给我做解答

tɯ-tɕha na-tsɯm
他带了消息

tɯ-tɕha ja-ɣɯt
他把消息带给我了

tɕe tɤ-tɯ-ʑɣɤsɯrtoʁ tɕe, ɯ-ɲɯ́-tɯ-mna nɤ, a-tɕha a-kɤ-tɯ-khɤm
你看了病以后,如果病好的话,你要告诉我

nɤ-kɯ-mŋɤm ɯ-ɲɯ́-mna nɯra a-tɕha a-kɤ-tɯ-khɤm
你病好的消息要告诉我

tɯ-tɕha ja-sɤzɣɯt
他把消息带到了
See: ɣɯtɕha
tɯ-tɕha classifier
paire. 一对.

tɯ-xtsa tɯ-tɕha
一双鞋子

qala tɯ-tɕha
一对兔子

ɯ-me tɯ-tɕha to-sci
她生了一对女儿
tɯ-tɕhaʁ classifier
bouquet, boisseau. 一捆.
tɯ-tɕhaʁa possessed noun
à double paupière. 双眼皮.

aʑo a-tɕhaʁa me
我没有双眼皮
tɯ-tɕhɤɣdɯ classifier
tɯtɕhɯ noun
assassinat. 刺杀.

tɯtɕhɯ to-lɤt
他刺杀了人
See:
tɯ-tɕɯlɤβ classifier
temps de fumer une pipe. 一个烟斗的功夫.

thamakha tɯ-tɕɯlɤβ kɤ-sko ɯ-raŋ jamar
抽一个烟斗的时间(一个烟斗的功夫)
See: tɕɯlɤβ
tɯ-tɤɕrɤz noun
une bande colorée. 一溜(花纹). See: arɤɕɯɕrɤz
tɯ-tɤfskɤr classifier
un tour. 一圈.

tɯ-tɤfskɤr to-lɤt-nɯ
他们绕了一圈
See: fskɤr
tɯ-tɤjŋgɤɣ classifier
une boucle, un tour (à propos d'intestins enroulés comme des cordes). 一圈(肠子).

tɯ-pu tɯ-tɤjŋgɤɣ
一圈肠子
See: tɯ-ŋgɯl
tɯ-tɤkhar classifier
une muraille. 一堵围墙.
une troupe de gens qui entourent un endroit. 包围某个地方的一群人.
tɯ-tɤkhrɤz classifier
une rayure, une ligne. 一排;一路;一层.

ki tɯ-ŋga ki kɯ-wɣrum tɯ-tɤkhrɤz kɯ-ɲaʁ tɯ-tɤkhrɤz ku-ɕe ɲɯ-ŋu
这件衣服的花纹是一路白色、一路黑色的
Syn: tɯ-tɤmphrɯm Syn: tɯ-tɤɕrɤz See: khrɤt1
tɯ-tɤlɤβ classifier
couche. 层.

tɤ-βɟu kɤntɕhɯ-tɤlɤβ lɤ-ta-j
我们铺了几层褥子
tɯ-tɤlia classifier
un petit écheveau. 一小绞. See: tɤβri
tɯ-tɤlkɯɣ classifier
un tour de corde (enroulée en cercle). 一圈绳子.
tɯtɤmda adverb
chaque fois. 每次. See: mda
tɯ-tɤmphrɯm classifier
une rangée. 一路;一排.

jiʑora kutɕu ɲɯ-ɤʑɯrja-j tɕe, tɤ-tɕɯ tɯ-tɤmphrɯm, tɕheme tɯ-tɤmphrɯm nɯ kɯ-fse tu-kɯ-ndzur ɲɯ-ra
我们在这里排队,男的一排、女的一排
See: rɤmphrɯm
tɯ-tɤndzri classifier
une poignée. 一绞.

tɯɣro tɯ-tɤndzri
一绞青草
tɯ-tɤri classifier
ligature. 一串. See: tɤ-ri
tɯ-tɤrtsɯɣ classifier
pile. 一堆.
tɯ-tɤrzɯɣ classifier
une section. 一段. See: tɯ-rzɯɣ
tɯ-tɤʁol possessed noun
se préoccuper de choses qui ne le regarde pas. 多管闲事.
tɯ-tɤsɯm classifier
une partie. 一份.

χsɯ-tɤsɯm ɯ-ŋgɯ zɯ tɯ-tɯsɯm
三分之一
Syn: tɯ-tɯcɯr
tɯ-tɤtɕhɯ classifier
un coup de bêche. 挖一锄头.
tɯ-tɤxɯr classifier
un tour. 一圈.

jiʑo tɯ-tɤxɯr tɤ-lɤt-i
我们绕了一圈
See: xɯrxɯr
tɯtɣa noun
récolte. 庄稼. See: tɣa
tɯ-tɣa possessed noun

χsɤ-tɣa, χsɯ-tɣa
三拃

aʑo a-tɣa xtɯt ɕti
我的拃(手指的长度)很短
tɯ-tɣa classifier
empan. 一拃,张开大拇指和中指来测距的长度单位。.

χsɯ-tɣa jamar ma tu-mbro mɤ-cha
只能长到三拃高
tɯ-thɯ possessed noun
casserole. 锅子.

a-thɯ
我的锅子
See: nɯthɯ
tɯtsa noun
enclume. 铁镦.
tɯtsɣe noun
commerce. 生意.

tɯtsɣe chɤ-ta
他摆了摊子
See: ntsɣe
tɯtshi noun
gruau de riz. 粥;稀饭.

tɯtshi kɤ-tshi-t-a

a-tɯtshi kɤ-nɯ-tshi-t-a
See: tshi1
tɯtshot noun
Etym: dus.tsʰod. heure. 钟.

mɤʑɯ tɯtshot ʁnɯz cho tɯ-phaʁ jamar tɕe tu
还有两个半小时

mɤʑɯ sqamŋu skɤrma tɕe tɯtshot kɯtʂɤɣ zɣɯt ɲɯ-ŋu
还有十五分钟就到了六点种了

kɯkutɕu tɯtshot kɯβde kɤ-azɣɯt
这里已经是四点钟了

tɯtshot χsɯm cho ɣnɤsqi-skɤrma ko-zɣɯt
已经三点二十分了

tɯtshot mɯ-tɤ-rtoʁ-a
我没有看时间

tɯtshot ʑatsa zɣɯt ɲɯ-ŋu
时间差不多到了
tɯ-tshoz classifier
un ensemble. 一套.
tɯ-tsi possessed noun
longévité. 寿命.

ɯ-tsi pjɤ-zri
tɯtʂaŋ noun
impartialité. 公道.

tɕi-tɯtʂaŋ ci nɯ-lɤt
给我们讨个公道
See: tʂaŋ
tɯ-tʂɯn possessed noun
faveur, bonté. 恩.

a-taʁ nɤ-tʂɯn wxti
你对我恩重如山
tɯ-tun possessed noun
Etym: don. but, sens. 目的;意思.

ɯ-sɤ-ntɕhoz mɯ́j-naχtɕɯɣ tɕe, tɕe ɯ-tun nɯ mɯ́j-naχtɕɯɣ ɲɯ-ŋu
用在不同的语境里(这个词)的意思也不一样

ʁnaʁna ɯ-tun naχtɕɯɣ ɕti
两种(说法)的意思是一样的

ɯ-ti mɤ-naχtɕɯɣ ma ɯ-tun naχtɕɯɣ ɕti
说法不一样,意思一样
tɯ-tɯcɤβ classifier
une espèce. 一类;一种.

nɯ tɯ-tɯcɤβ ɲɯ-maʁ-nɯ
不是同一类的
See: tɤ-cɤβ
tɯ-tɯcɯr classifier
une partie. 一份.

χsɯ-tɯcɯr tú-wɣ-lɤt tɕe tɯ-tɯcɯr
三分之一

kɯmŋu-tɯcɯr ɯ-ŋgɯ χsɯ-tɯcɯr
五分之三
Syn: tɯ-tɤsɯm
tɯ-tɯkro classifier
une part. 一份.
tɯ-tɯm classifier
gousse d'ail. 一头蒜.
tɯ-tɯmbrɯ classifier
section (du balcon, pour mettre la nourriture). 一格;一空(走檐上,两个柱头之间可以装的粮食).

tɤ-rɤku jɤɣɤt zɯ kɯtʂɤɣ-tɯmbrɯ tú-wɣ-ta tɕe mɤro ɯ-taʁ tɕe tɯ-tɯmbrɯ ma me
走檐的六格等于粮架的一格
tɯ-tɯndzɯm classifier
bœuf (pour tirer la charrue). (套上犁的)一架牛.
tɯ-tɯnɯna classifier
borne (entre deux auberges de repos). 一里(两个休息的地点之间的距离).
tɯ-tɯŋgɯ classifier
des épis d'orge sur tout le toit. 满满一房背的青稞穗.

saχsɯ ɕɯŋgɯ tɯ-tɯŋgɯ pɯ-tɤβ-i
我们在午饭前打完了满满一房背的青稞穗
tɯ-tɯpɕɯrtɕhaʁ classifier
une génération, une classe. 一辈;一代、年级.

jiʑo tɯ-tɯpɕɯrtɕhaʁ pɯ-ŋu-j
我们是同一个年级的

un groupe (de gens). 一批(人). See: tɯ-pɕɯrtɕhaʁ
tɯ-tɯphu classifier
espèce. 种类,物种.

tɯ-tɯphu ɕti, ɯ-rmi mɤ-naχtɕɯɣ
是同一种,但是名字不一样

pɣa ɯ-tɯphu dɤn
鸟的种类很多

une ruche (abeilles). 一窝(蜜蜂).
tɯ-tɯpɯ classifier
famille. 一户人.
tɯ-tɯrpa classifier
livre. 一斤. See: tɯrpa
tɯ-wɤt possessed noun
manche. 袖子.

a-wɤt lɤ-pɣaʁ-a
我挽起袖子了
Syn: tɤ-pɤloʁ
tɯ-wɤtku possessed noun
bout des manches. 袖口. See: tɯ-sroʁ,nɯwɤtku See: tɯ-wɤt
tɯwɯ noun
bâton du fuseau. 吊干(纺锤的木棒).
tɯwɯr noun
habit de pluie. 蓑衣.
tɯ-xɕɤt possessed noun
Etym: ɕed. force. 力气.

ɯ-xɕɤt tɯ-tu ʑo tha-ɣɤmɯt
他用尽全力吹
tɯ-xɕiridi possessed noun
odeur de dessous de bras. 狐臭.

nɤ-xɕiridi ɯ-tɯ-sɤjloʁ nɯ
你的狐臭很难闻
See: tɤ-di
tɯ-xpa classifier
une année. 一年.

kɯmŋu-xpa to-tsu (=kɯmŋu-xpa ɲɤ-ɕe)
过了五年
See: kɤrɤxpa See: japa See: ɣɯjpa
tɯxpalɤskɤr adverb
Etym: lo.skor. toute l'année. 一年到头.
tɯ-xsoz classifier
un matin. 一个早晨.
tɯ-xtɤci possessed noun
remontées gastriques. 吐酸水.

a-xtɤci lo-ɣi
我吐酸水。
See: tɯ-xtu See: tɯ-ci
tɯxtɤŋɤm noun
dysenterie. 痢疾. See: tɯ-xtu See:
tɯ-xtɤpa possessed noun
ventre (animal). 动物的身下 (因为动物通过四肢站立,因此指的是与肚子相连的部分). See: tɯ-xtu
tɯ-xtsa possessed noun
chaussure. 鞋子.

nɤ-xtsa pɯ-tɕɤt
你脱鞋子吧
tɯxtsakɤɣɯɕqri noun
botte dont le haut est en peau de chevrotain, et le milieu en cuir teint en rouge. 靴筒上部是獐皮子,下部是染成红色的牛皮的一种靴子.

tɯ-xtsa kɤɣɯɕqri nɯ ɯ-ɕna ɯ-rkɯ cho ɯ-komɤr nɯ ra li mbanaʁtsa cho naχtɕɯɣ ri komɤr ɯ-sɤ-tʂɯβ tɤ-ri nɯ ɯ-mdoʁ kɯ-mpɕɤr ku-lɤt-nɯ ŋgrɤl. ɯ-rkɯ ɯ-tɯ-tʂɯβ nɯ ra kɤntɕhɯ ku-lɤt-nɯ ŋgrɤl. ɯ-rkɯ ɯ-taʁ tɕe komɤr pjɯ-tshoʁ-nɯ ɯ-taʁ kóʁmɯz cɤndʐi, nɯ maʁ nɤ mphrɯɣ nɯ maʁ nɤ raz kɯ-mpɕɤr kɯ-fse pjɯ-tshoʁ-nɯ. ɯ-xtsɤkɤŋgɯ nɯ li smɤɣ thɯ-kɤ-βzu pjɯ-tshoʁ-nɯ ŋu. tɕe nɯ tɯ-xtsa nɯ kɤ-tʂɯβ ɴqa, tɕe kɯ-mpɕɤr kɤ-nɯ-sɯpa ŋu
|fv tɯxtsa kɤɣɯɕqri (鞋的一种)的鞋尖、鞋边和鞋背上用红皮子,(做法)和黑皮鞋一样。缝红皮子要用彩色的线,缝鞋边的时候要缝几道。鞋边上面先缝上红皮子(作鞋面),然后上面再缝上麝香鹿皮、氆氇或者美观的棉布(作鞋筒)。鞋筒的内层又是用羊毛制成的。缝这种鞋子很困难,但是可以当作是(藏族服装)的装饰品之一。 tɯxtsa kɤɣɯɕqri (鞋的一种)的鞋尖、鞋边和鞋背上用红皮子,(做法)和黑皮鞋一样。缝红皮子要用彩色的线,缝鞋边的时候要缝几道。鞋边上面先缝上红皮子(作鞋面),然后上面再缝上麝香鹿皮、氆氇或者美观的棉布(作鞋筒)。鞋筒的内层又是用羊毛制成的。缝这种鞋子很困难,但是可以当作是(藏族服装)的装饰品之一。
tɯ-xtsɤkɤŋgɯ possessed noun
intérieur de la botte. 靴筒内衬.
tɯ-xtsɤmbe possessed noun
chaussures abîmées. 破旧的鞋子. See: tɯ-xtsa See: tɤ-mbe
tɯ-xtshi classifier
une fois. 一次.
tɯ-xtu possessed noun
ventre. 肚子.

ɯ-xtu ɯ́-khɯ?
他胃口好不好?
See: ɯ-xtɤfka See: xtɤtshɤt
tɯ-χpɣi possessed noun
Etym: bʲin.pa. cuisse. 大腿.
tɯ-χpɯm possessed noun
genou. 膝盖.

a-χpɯm pɯ-tshoʁ-a (lɤ-tshoʁ-a)
我跪下了
See: tɯ-χpɯm,tshoʁ
tɯ-χpɯm,sɯtshoʁ -
directional: pɯ- faire s'agenouiller. 使……跪下.
tɯ-χpɯm,tshoʁ -
directional: pɯ- s'agenouiller. 跪下.

a-χpɯm pɯ-tshoʁ-a
我跪下了
tɯ-χpɯmɯrna possessed noun
os du genou. 膝盖骨.
tɯ-χsɯmχsoz Variant: tɯ-χsoŋχsɤz possessed noun
vigueur. 精神.

nɤ-χsɯmχsoz ɯ-tɯ-me nɯ!
你真没有精神
tɯ-χti possessed noun
compagnon. 伙伴.
tɯ-χtispa possessed noun
fiancé. 未婚夫.
tɯz noun
Etym: dus. époque. 时代.

ndʑi-tɯz a-pɯ-βdi
祝你们俩一生平安
tɯ-zboʁ classifier
une poignée (herbes, oignon). 一把(草,葱).

xɕaj tɯ-zboʁ
一把草

ɕku tɯ-zboʁ
一把葱子

tasa tɯ-zboʁ
一把麻皮
tɯ-zda possessed noun
compagnon, autre. 伙伴;别人.

kha ɯ-zda kɤ-rɤʑit-a
我待在家里陪他了
See: ɣɤzda See: rɤzda See: sɤzda
tɯ-zgoɕɤrɯ possessed noun
colonne vertébrale. 脊椎骨.
tɯ-zgrɯ possessed noun
coude. 肘. See: tɯ-ɣrɯmke See: zgrɯtɕhɯ
tɯ-zloʁ classifier
fois. 一倍.

ʁɲɯ-zloʁ
两倍

kɯβde nɯ ʁnɯz ɣɯ ʁɲɯ-zloʁ ŋu
四是二的两倍
tɯ-ʑi possessed noun
tɯ-ʑi,loʁ -
avoir la nausée. 感到恶心.

ɯʑo ɯ-ʑi ɲɯ-loʁ
他感到恶心

a-ʑi ɲɯ-loʁ
我感到恶心
See: nɤʑɯloʁ
tɯʑŋgrɯm noun
cartilage. 软骨.

a-ɕna ɣɯ ɯ-tɯʑŋgrɯm
我鼻子的软骨
tɯʑo pronoun
soi-même (générique). 自己(泛指的人称代词).
tɯʑo-sɯso possessed noun
n'en faire qu'à sa tête. 随心所欲.

aʑo-sɯso kɤ-nɯpa mɯ́j-khɯ
我不能随心所欲
See: See: sɯso
tɯ-ʑrɤz classifier
une bande (couleur). 一路(颜色).
tɯ-ʑɯβ possessed noun
somnolence. 瞌睡.

a-ʑɯβ mɯ́j-ɣi
我睡不着

a-ʑɯβ mɯ́j-sɯɣe-nɯ
他们不让我睡觉

kɤntɕhaʁ ɲɯ-ɣɤɣɯrɣɯrnɯ tɕe, a-ʑɯβ mɯ́j-sɯɣe-nɯ
街上很吵,弄得我睡不着

a-rɣa ɲɯ-ɣɤɕqali-nɯ tɕe, a-ʑɯβ mɯ́j-sɯɣe-nɯ

a-rɣa ɲɯ-ɣɤɲcɣɤlɤt-nɯ tɕe, a-ʑɯβ mɯ́j-sɯɣe-nɯ
我的邻居很吵,弄得我睡不着
See: nɯʑɯβ
ɯ-βdoʁ possessed noun
pénis, zizi (enfant). 阴茎.
ɯ-βlaβlu noun
astuce, méthode. 办法.

nɤ-βlaβlu ɲɯ-dɤn
你有很多办法
See:
ɯ-βlu possessed noun
Etym: blo. méthode, astuce, stratagème. 办法,计谋.

nɤ-βlu ci tu-tɕat-a
我给你出个主意
See: ɯ-βlaβlu See: nɯβlu
ɯ-βlu possessed noun
ɯ-βlu possessed noun
ɯ-βlu,sɯtɕɤt transitive verb
directional: tɤ- parvenir à trouver une solution. 想得出办法.

a-βlu mɯ́j-sɯtɕat-a
我想不出办法来,我犹豫不决

ki kɤ-nɤma tɕhi tu-ste-a ra ma a-βlu mɯ́j-sɯtɕat-a
我想不出怎么做这个工作

a-βlu tɤ-sɯtɕa-t-a
我想出了办法

a-βlu ɲɯ-sɯtɕa-t-a
我想得出办法

nɤ-βlu ɯ-ɲɯ-tɯ-sɯtɕɤt
你想得出办法吗?
ɯ-βlu,tɕɤt -
trouver une solution. 想办法,出主意.

nɤ-βlu ci tɤ-tɕɤt
你想一下办法
ɯ-βraʁ possessed noun
symbole, signe. 象征;预兆.

ɣɯjpa qartsɯ ʁmɯrcɯ ɲɯ-dɤn tɕe, nɯ tɤɕi kɯ-pe ɯ-βraʁ ŋu
今年夏天画眉很多,表示今年青稞的产量很高
ɯ-βzɯr possessed noun
Etym: bzur. angle. 角落.

tɕoχtsi ɣɯ ɯ-βzɯr ri a-jaʁ kɤ-nɯ-rpu-t-a tɕe ɲɯ-mŋɤm
我把手撞到桌子的一角,很痛
ɯ-cɤβ possessed noun
gousse, cosse. 荚果.

staχpɯ ɯ-cɤβ
豌豆的荚果
See: rɤcɤβ
ɯ-ciqa adverb
origine, depuis toujours, en fait. 根源;从来;说到底.

ɯʑo ɯ-ciqa ʑo pɯ-nɯ-pɯ-pe ɕti
他从来都是个好人
ɯ-cu possessed noun
ingrédients. 配料.

hajtsu cho ɕku nɯ tɤjko ɯ-cu pjɯ́-wɣ-lɤt tɕe mɯm
在酸菜里添加黑椒和蒜就好吃

a-pi kɯ tatshi ɯ-skɤt ɣɯ ɯ-cu kɤmɲɯ tu-βze ɲɯ-ŋu tɕe ɲɯ-sɤtso, tatshi skɤt ʁɟa a-tɤ-ti tɕe mɯ́j-sɤtso
他把干木鸟话掺到大藏话里面说就好懂一些
See: acu
ɯ-cɯma possessed noun
malheur, calamité. 闯的祸.

aʑo a-cɯma ŋu
是我闯的祸
ɯ-ɕi possessed noun
plante fanée. 枯萎了的草(一年生的植物).

dɤrʁɯ ɯ-ɕi
枯萎了的蕨苔
ɯ-ɕki postposition
à côté. 旁边.
datif. 与格. Syn: ɯ-rkɯ Syn: ɯ-phe
ɯ-ɕpɯz possessed noun
imitation, dessin. 模样;假冒.

jɯɣi ɯ-taʁ tɯrme ɯ-ɕpɯz ci ɣɤʑu
书上有人的模样

tɯrme ɯ-ɕpɯz to-βzu
他做了个人的模样

nɤki nɤ-khɯtsa ɯ-ɕpɯz ɲɯ-ɕti ma koŋla ɲɯ-maʁ
你那个碗是伪造品,不是真的
See: nɯɕpɯz
ɯ-ɕtɯrme possessed noun
poils pubien (femme). (女子的)阴毛.
ɯ-ɕɯɕaŋ possessed noun
limite. 界限.

ki ɯ-ɕɯɕaŋ ki kɤmɲɯ sɤtɕha ŋu
以这个为界就是干木鸟村的地盘
ɯ-do possessed noun
vieux. 老的.
ɯ-du possessed noun
(être tiré) au sort. 抽到了(抽签的时候).

ɯ-du to-ɣi
他抽到了签

a-du tɤ-ɣe
我抽到了签
ɯ-dɯɕŋaʁ possessed noun
puanteur très forte. 特别浓的臭味.

ndʑiŋgri ɯ-dɯɕŋaʁ ɲɯ-sɤjloʁ
臭草非常臭
ɯ-dɯχɯn possessed noun
bonne odeur. 香味.

ɯ-dɯχɯn pɯ-mtsham-a
我闻到了香味

ɯ-dɯχɯn tɤ-nɤmnam-a
我闻了一下香味
Syn: ɯ-ɟɤm See: aɣɯdɯχɯn See: tɤ-di
ɯ-fsu possessed noun
égal, autant. 一样.

tɤ-pɤtso cho-wxti tɕe, ɯ-mu ɯ-fsu ʑo cho-ɬoʁ
孩子长大了,长得跟他母亲一样高
See: sɤfsu See: ɣɯfsu See: afsɯfsu
ɯ-grɤl possessed noun
Etym: gral. raison. 理由;规律;条理.

laχtɕha ɯ-grɤl kɯ-me ʑo ɲɤ-ta
东西放得没有条理

nɤ-grɤl ɯ-tɯ-me
你无法无天,没有分寸,没有礼貌
See: nɯgrɤl
ɯ-ɣɲaʁ possessed noun
résultat désastreux (que l'on se cause à soi-même). 恶果(自己给自己带来的).

a-ɣɲaʁ to-nɯ-βzu-t-a
我自己给自己找了麻烦

ɯ-ɣɲaʁ ɲɤ-ɕe
对他不利了

mtshalu ɲɤ-phɯt ri kó-wɣ-mtsɯɣ tɕe mɤ́ɣrɤz nɤ ɯ-ɣɲaʁ ɲɤ-ɕe
他摘荨麻的时候被蛰到了,倒是自找麻烦
ɯ-ɣɲɟɯ possessed noun
orifice. 洞. See: ɲɟɯ See: khɯɣɲɟɯ See: qaɲɯɣɲɟɯ See: tɯ-ɕnɤɣɲɟɯ See: tɤkhɯɣɲɟɯ See: tɯ-rnɤɣɲɟɯ
ɯ-jlu possessed noun
cru, pas cuit. 生的.

stoʁ ɯ-jlu kɤ-ndza mɤ-mɯm
生胡豆不好吃

uniquement. 光是.

cai kɯnɤ tɤ-ndze, tɯmgo ɯ-jlu ʑo ma-tɤ-tɯ-ndze
你也吃菜,不要光吃饭
ɯ-jndoʁ possessed noun
racine de radis ou de navet. 芜菁;萝卜的根.
ɯ-jndɯz possessed noun
fils qui débordent, verticilles. 絮线.

thaχtsa ɯ-sɤ-sɤʑa cho ɯ-sɤɣ-jɤɣ ɯ-tɤ-ri nɯ ɯ-jndɯz rmi
花带的开头和结尾部分的线叫絮线
ɯ-jŋgɯ possessed noun
mangeoir. 槽.
gamelle (du chien). 狗槽;狗碗;槽.

khɯna kɯ ɯ-jŋgɯ to-nɯntsɯɣ
狗舔了它的碗
See: pɤjŋgɯ See: qhajŋgɯ See: khɯjŋgɯ
ɯjo noun
cochon de deux ans. 两岁的猪.

paʁ ɯ-jo
两岁的猪

phaʁrgot ɯ-jo
两岁的野猪
ɯ-jɯ possessed noun
Etym: ju.ba. poignée. 把子.
ɯ-jɯja possessed noun
au fur et à mesure que (+verbe). 随着(加动词).

tɯ-mɯ kɤ-lɤt ɯ-jɯja tɕe, ɯ-thoʁ tu-ɣɤrcoʁ ɲɯ-ŋu
雨水越大,地面的稀泥越多

tɤ-pɤtso thɯ-wxti ɯ-jɯja nɤ, ɯ-ndzɯmbra kɤ-sɤsɯɣ ra
随着孩子长大,要加强对他的教育
ɯ-ɟɤm possessed noun
goût. 香味.

ki cha ki ɯ-ɟɤm kɯ-mɯm ci ɲɯ-ŋu
这种茶味道很香
Syn: ɯ-dɯχɯn
ɯ-kɤcu possessed noun
à l'est. 在东方.
ɯ-kɤlɤjme possessed noun
tête à queue. 头尾颠倒.

a-kɤlɤjme pɯ-ru tɕe, tɤ-rɤru-a
我跌倒了再爬起来
ɯ-kɤndɯt possessed noun
Etym: ɴdod. amant, relation extra-conjugale. 情人.
ɯ-kɤɲɟoʁ possessed noun
tissu cousu sur l'ouverture au bas des robes. 缝在衣服叉开的部分上面的布块.
ɯ-kɤχcɤl possessed noun
sur le dessus. 在顶上,顶端.

nɤ-kɤχcɤl
在你的头顶部

si ɯ-kɤχcɤl
树的顶端
ɯ-khon possessed noun
au cas où. 以防万一.

aʑo tɯ-ci khro tɤ-rku-t-a tɕe, fso ɣɯ ɯ-khon ŋu
万一明天停水,我预备了一些水
See: rɯkhon
ɯ-khrakhrɯ possessed noun
(pains) rassis. 干了的(馍馍).

qajɣi ɯ-khrakhrɯ nɯ ɲɤ-mbi
(大女儿)把干了的馍馍给他吃
See:
ɯ-khrɤt possessed noun
déterminé. 规定的.

smɤn kɤ-ndza nɯ ɯ-khrɤt kɯ-tu ɕti
吃是有规定的(时间和数量)

mkhɯrlu ɯ-ŋgɯ laχtɕha ɯ-khrɤt ma tú-wɣ-rku mɤ-khɯ
在车里装东西不能超过规定的重量

xingqier tɯtshot χsɯm nɯ tɕiʑo dianhua kɤ-lɤt ɯ-khrɤt nɯ-βzu-tɕi ŋu.
我们星期二三点钟约了时间打电话
ɯ-khrɤt possessed noun
ɯ-khrɤt,ndo -
directional: kɤ- contrôler. 掌握.

soz kɤ-rɤru tɕhi jamar mda ɯ-khrɤt kú-wɣ-nɯ-ndo ra
要掌握好自己早上几点钟起床
ɯ-khɯkha possessed noun
l'un après l'autre. 一个接着一个.
au moment où. 的时候.

ɲɯ-nɤqambɯmbjom ɯ-khɯkha ʑo ju-βji
小鸟飞的时候,隼来追它
ɯ-khɯkhɤl possessed noun
à certains endroits. 某些地方或部位,或指东一块儿西一块儿(不是完整的一块).

tɯ-ŋga ɯ-khɯkhɤl ko-spoʁ
衣服有些地方破了

tɯ-mɯ ɯ-khɯkhɤl ɲɤ-jɯm
有些地方没有云
See: tɯ-khɤl
ɯ-kuɕɯku possessed noun
sommet. 最顶端.

pɣɤtɕɯ si ɯ-kuɕɯku ʑo zɯ ko-zo
鸟落在树的顶端
ɯkɯki pronoun
celui-ci. 这个. See: kɯki
ɯkɯkɯra pronoun
ceux-ci. 这些. See: kɯra
ɯ-kɯmpɕɤr possessed noun
décoration. 装饰.

ɯ-kɯmpɕɤr ci nɤme-a
我要给他好看的!
See: mpɕɤr
ɯ-locu possessed noun
en amont. 在上游.
ɯ-ltɕi possessed noun
franges (sac). 【须须】(挎包的).
ɯ-lu possessed noun
ɯ-lu possessed noun
ɯ-lu possessed noun
ɯ-lu,cɯ -
directional: pɯ- perdre conscience. 昏倒;昏迷.

aʑo pɯ-xtɕi-a, khɤxtɤndo pɯ-atar-a tɕe, a-lu pjɤ-cɯ khi
我小的时候,从楼梯上摔下来,就昏倒了
ɯ-lu,rtsɯβ -
avoir un cycle astrologique complet. 是……的本命年.

ɣɯjpa ɯ-lu rtsɯβ
今年是他的本命年

nɤ-lu sɤ-rtsɯβ
你的本命年
ɯ-lu,sɯxcɯ transitive verb
directional: pɯ- faire perdre conscience. 令人失去知觉.

to-ʁndɯ tɕe ɯ-lu ʑo pjɤ-sɯxcɯ
他打了他,令他失去了知觉
ɯ-luj possessed noun
enveloppe extérieure. 外层.
ɯ-lɯtshɤt possessed noun
du même âge. 同岁,跟自己年龄差不多.

ɯ-lɯtshɤt ra nɯ-rca ɲɯ-rga
他喜欢跟自己同龄的小孩子在一起
See: aɣɯlɯtshɤt
ɯ-lwa possessed noun
crinière. 马鬃.
ɯ-maŋ possessed noun
en groupes. 很多群.

tɯrme ɯ-maŋ ʑo to-k-ɤwɯwum-nɯ-ci
很多人集中在那里了
ɯ-mat possessed noun
fruit. 果子.
ɯ-mbrɤzɯ possessed noun
Etym: ⁿbras. résultat. 结果.

a-mbrɤzɯ pɯ-smɯn
我得到了(好)结果

tɯʑo kɯ ɯ-mbrɤzɯ ɣɯ-nɯ-ndza kɯ-ra ŋu
要自食其果的
ɯ-mbɯrme possessed noun
poils pubiens (homme). 阴毛. See: tɯ-mbɯ
ɯ-mbɯrqhu possessed noun
prépuce. 包皮. See: tɯ-mbɯ
ɯ-mdoʁ possessed noun
Etym: mdog. couleur. 颜色.

qromke ɯ-mdoʁ asɯ-ndo
带有紫色
ɯ-mdoʁ possessed noun
ɯ-mdoʁ,ndo -
avoir (couleur). 有(颜色).
ɯ-mdʑɯɣ possessed noun
à la fin. 最后.

ɯ-mdʑɯɣ tɕe saχsɤl ɕti nɤ
最后就会清楚的
ɯ-mnɯ possessed noun
pousse, petite branche, pousse de bambou. 树木新发出来的枝条;笋.
ɯ-mɲaʁsta possessed noun
magnanimité. 心胸.

ɯ-mɲaʁsta kɯ-ŋgɤr ci ŋu, kɯ-xtɕɯ-xtɕi kɯnɤ ʑo naʁdɯɣ ɕti
他是个心胸狭窄的人,小事情也计较

ɯ-mɲaʁsta jom
他心胸宽阔
ɯ-mɲoz - See: mɲo1
ɯ-mɲoz -

pjɯ-ɲɟo ɕɯŋgɯ tɕe ɯ-mɲoz tú-wɣ-βzu ra
在损失发生之前我做好准备了

mɤ-mbɯt ɯ-jtsi, mɤ-ɲɟo ɯ-mɲoz
倒塌之前顶柱子,损失到来以前要预防
ɯ-mŋu possessed noun
ouverture (sac). (背篼、口袋)的口.

tɤ-fkɯm ɯ-mŋu
口袋的口

partie du toit sous laquelle il n'y a pas de balcon. 房顶靠墙的一边(没有走檐).

khɤxtu ɯ-mŋu

côté du champs près de la montagne. (田地)靠山的那一边.

tɯji ɯ-mŋu
田地靠山的那一角
See: nɯmŋu See: khɯmŋu
ɯ-mŋuɕɯmŋu possessed noun
le plus au bord. 最边缘.

tʂha tɤ́-wɣ-rku tɕe khɯtsa ɯ-mŋuɕɯmŋu sthɯci tu-zɣɯt mɤ-ra ma kɤ-ndo tɕe sɤɕke
倒茶的时候,不要倒得太满,不然端的时候会烫手
ɯ-mphru possessed noun
Etym: ⁿpʰro (deɦi.ⁿpʰror). à la suite de. ……以后.

ɯ-mphru pjɯ-ʑe-a tɕe pjɯ-ndɯn-a ŋu nɤ
我从头开始读

saχsɯ ɯ-qhu tɕe ɯ-mphru nɯ-mɟa-tɕi
我们午后再继续
ɯ-mphɯsku possessed noun
croupe (bovins, ovins). 臀部(牛、羊). See: tɯ-mphɯz See:
ɯ-mtɕhot possessed noun
Etym: mtɕʰod. morceau de pain jeté lors d'un souhait. 请求神仙保佑的时候扔上去的一块馍馍.
ɯ-mthoŋ possessed noun
ɯ-mthoŋ,nɯɬoʁ possessed noun
directional: nɯ- se trahir, dévoiler ses défauts. 露馅.

a-mthoŋ nɯ-ɬoʁ ɲɯ-ŋu
我要露馅了

ɯ-mthoŋ pjɤ-nɯ-ɬoʁ
他露馅了
ɯ-mtsioʁ possessed noun
bec. 鸟嘴.
ɯ-mujmaj possessed noun
branche d'arbre. 树的枝桠. See: nɤmujmaj
ɯ-ndaŋ possessed noun
ɯ-ndaŋ,lɤt possessed noun
directional: pɯ- Etym: ⁿdaŋ. penser à. (为某人)着想.

nɯ ɯ-ndaŋ pjɯ-lat-a ŋu
我为他着想

tɯ-zda ra nɯ-ndaŋ pjɯ́-wɣ-lɤt ra ma nɯ-ʁdɯxpa ɣɯ-βzu mɤ-βdi
他考虑到别人,不妨碍别人
See: rɤndaŋ See: lɤt1
ɯ-ndɤcu possessed noun
à l'ouest. 在西方.
ɯ-ndo possessed noun
bord, côté du champs en direction du fleuve. 边缘,田地靠河流的那一边.

tɯ-ŋga ɯ-ndo
衣服的下边

fin. 结尾.

tu-kɯ-stu ra ma ɯ-ndo tɕe mɤ-pe
要注意一点,不然到最后就没有好结果

ɯ-ndo tɕe mɤʑɯ kɤ-sɤpe ra
事情到了最后要做得更好
ɯ-ndoɕɯndo -
le côté le plus lointain. 最边缘.

nɤmkha ɯ-ndoɕɯndo ʑo zɯ ʑŋgri kɯ-tʂɯ-tʂot ʑo tɯ-rdoʁ ɣɤʑu
在天的最边缘有一颗很明亮的星星
ɯ-ndzɯɣ possessed noun
ɯ-ndzɯɣ,maʁ -
directional: pɯ- être terrible. 厉害.

a-mu kɯ ``a-ku ɯ-tɯ-mŋɤm kɯ ɯ-ndzɯɣ ʑo ɲɯ-maʁ"
妈妈说“我头疼得很厉害”

jisŋi kɤntɕhaʁ tɯrme ɯ-tɯ-dɤn kɯ ɯ-ndzɯɣ ɲɯ-maʁ
今天街上人特别多

khɤcɤl ɯ-ndzɯɣ to-ɣɤmaʁ-ndʑi ɕti
他们谈了很久
ɯ-ndzɯɣlɯz possessed noun
comportement. 举止.

ɯʑo ɯ-ndzɯɣlɯz mɤ-kɯ-βdi ɕti ma tɯrme pe ɯ-sɯm sna
这个人虽然举止不好,但是心底很善良
ɯ-ndzɯndzoʁ possessed noun
suivant sans relâche. 紧紧地跟着. See: ndzoʁ
ɯntɕe conjunction
ensuite. 以后.
ɯ-ntɕhantɕhɯr possessed noun
morceaux, débris. 碎片. See: tɯ-ntɕhɯr
ɯ-ntsi,βzu -
répondre. 答复. Syn: Syn: ɯ-sci,βzu
ɯnɯnɯ pronoun
celui-là. 那个. See: nɯnɯ2
ɯnɯnɯra pronoun
ceux-là. 那些. See: nɯra
ɯŋ interjection
exprime l'hésitation. 表示犹豫,不高兴.
ɯ-ŋaj possessed noun
ɯŋaj,βzu -
directional: nɯ- être autosatisfait. 得意,原谅自己,自满,无视自己的过错.

ɯŋaj ma-nɯ-tɯ-nɯ-βze kɯ tɤ-stu tɤ-mbat
你不要这么得意,努力一点
See: βzu1
ɯ-ŋgɤrmoz possessed noun
dérangement. 打搅,麻烦人.

aʑo nɤʑo mɤ-ɣi-a ma nɤ-ŋgɤrmoz sɤβze-a
我不来你家,我会打搅你的
ɯŋgu adverb
Etym: ⁿgo. autrefois, d'abord. 本来,首先.

ɯʑo ɯŋgu jɤznɤ taʁndo kɯ-tso ci pjɤ-ŋu ri, ɯ-ndo tɕe taʁndo mɯ-ɲɤ-tso
他本来很听话的,后来就不听话了
Ant: ɯ-ndo See: nɯŋgu
ɯ-ŋgu possessed noun
ɯ-ŋgu,thon -
directional: thɯ- Etym: mgo.tʰon. avoir une bonne situation familiale. 家境好.

ɯ-ŋgu mɯ́j-thon
他什么都没有

jiɕqha nɯ ɯ-ŋgu thon, mɤɕi
他很有钱,很富有

jiʑo ɕaŋtaʁ tɯ-ŋgu mɤ-kɯ-thon me
没有比我们穷的人了
ɯ-ŋgumdʑɯɣ possessed noun
Etym: ⁿgo.mdʑug. chef. 领导.

aʑo nɯ-ŋgumdʑɯɣ ŋu-a
我是你们的领导
See:
ɯ-ŋgɯ noun
dedans. 里面.

a-ŋga ɯ-ŋgɯɕɯŋgɯ nɯ ɯ-poloʁ me
我最里层的衣服没有袖子
ɯ-ŋgɯmɤpɕi adverb
à l'intérieur et à l'extérieur. 里里外外. See: ɯ-pɕi
ɯ-ŋgɯsni possessed noun
au cœur même de. 最里面. See: tɯ-sni
ɯ-ɴqra possessed noun
délabré. 破烂. See: khɤɴqra See: rɤɴqra
ɯ-pa possessed noun
le bas. 下面.
ɯ-pa possessed noun
ɯ-pa possessed noun
ɯ-pa,ɕe -
directional: nɯ- être accaparé par. 被……拿去自己用.

iʑora ji-kɤndzɤtshi ɯ-ro pɯ-dɤn ri, ɯʑo ɯ-pa ɲɤ-nɯ-ɕe
我们在一起玩的时候没有吃完的食物都被他占有了
ɯ-pa,nɯrku -
directional: pɯ- oppresser. 征服;压在自己下面.

a-pa pjɯ-nɯrke-a ra
我一定要征服他们
ɯ-pa,sɯxɕe -
directional: nɯ- s'accaparer des objets qui appartiennent à d'autres. 归为私用,拿去自己用;占有.

nɤj nɤ-pa ma-nɯ-tɯ-nɯ-sɯxɕe
你不要拿去自己用
ɯ-palɤjlɯz noun
méthode, façon. 办法;措施.
ɯ-pɕi noun
Etym: pʰʲi. dehors. 外面.

ɯ-pɕi qale ɣɤʑu wo
外面有风
See: mɤpɕi
ɯ-pɤl possessed noun
paume. (手、脚)掌.

tɯ-jaʁ ɯ-pɤl
手掌

tɯ-mi ɯ-pɤl
脚掌

partie de la louche qui sert à contenir le liquide. 勺子容水的部分.
ɯ-pɤrthɤβ possessed noun
Etym: bar. entre. 两个之间.

ndʑi-pɤrthɤβ
在他们俩之间
See: ɯ-thɤβ
ɯ-phe postposition
datif. 与格. Syn: ɯ-ɕki
ɯ-phɯ possessed noun
prix. 价钱. See: rɤphɯ See: nɯphɯ
ɯ-phɯɣ possessed noun
Etym: pʰugs. source (fleuve). 水源. See: tɕhɯphɯɣ
ɯ-phɯl possessed noun
serti, incrusté de. 镶着.

mbrɯtɕɯ ɯ-phɯl rɯnbotɕhi kɤ-rku
镶着宝石的刀
ɯ-phɯŋgɯ possessed noun
giron. 怀里.
ɯ-phɯphi possessed noun
vagin (enfant). (小孩子的)阴道.
ɯ-phɯphɯ possessed noun
ce que l'on mendie. 乞讨的(东西、钱).

kɤ-nɤjɤm tɕe nɤ-phɯphɯ ju-ɣɯt-a
你在这里等着,给你送东西来(对乞丐说的话)
See: nɤphɯphɯ
ɯ-punaŋtɕa possessed noun
organes internes. 内脏.
ɯ-pɯ possessed noun
ɯ-pɯ,pa -
directional: tɤ- conserver. 保管.

laχtɕha ɯ-pɯ tɤ-pe
你把东西保管好!

tɤ-lu tɤ-rʑaʁ kɯ-rɲɟi ɯ-pɯ kɤ-pa mɯ́j-khɯ tu-rpjɯ ɲɯ-ɕti
牛奶不能长时间保存,不然就会腥(变质)

nɤ-jaʁ ɯ-pɯ ma-tɤ-tɯ-nɯ-pe
你不要不管,要帮一下忙
ɯ-qaɕɯqa -
le plus profond. 最底层.

rɟɤmtshu ɯ-qaɕɯqa
海洋的最底部
See: tɤ-qaʁrɯ
ɯ-qaɕɯqa possessed noun
le fond. 最深处.

rɟɤmtshu ɯ-qaɕɯqa nɯtɕu zɯ
在海的最深处
ɯ-qhɤchu adverb
arrière. 背面,后面.

nɤki tɯrme ɣɯ ɯ-qhɤchu nɯtɕu laχtɕha ata
那个人的后面有个东西
See:
ɯ-qhoʁ possessed noun
largeur des habits (tronc). 衣服的宽度(胸膛和肚子).

a-ŋga ɯ-qhoʁ ɲɯ-ŋgɤr tɕe, kɤ-ŋga mɯ́j-khɯ
因为我那件衣服太小,穿不下
ɯ-qhu possessed noun
arrière. 后面.

nɤʑo nɯ-tɯ-ɤnɯri ɯ-qhu aʑo ki pɯ-rat-a
你回去了以后我就写了这些

nɯ ɯ-qhu nɯ tɕe kɯmaʁ kɯrɯχpi ci rat-a ŋu
下一次,我再写一个藏语故事
ɯ-qhu possessed noun
ɯ-qhu,βzu -
protéger, défendre. 维护.

tɯtʂaŋ kɤ-βzu ra ma, tɯpɕoʁ ɯ-qhu kɤ-βzu mɤ-khɯ
要公平,不要维护一方

jiʑora ji-qhu thɯ-βze ra ma mɤ-jɤɣ nɤ!
一定要维护我们
See: maqhu See: ɯ-qhɤchu See: qhaqhu See: tʂaqhu See: qharu
ɯ-qiɯ possessed noun
moitié. 一半.

ɯ-qiɯ pɯ-mtsham-a
我听了一半
ɯ-qoʁ possessed noun
un an (enfant). 周岁(孩子).

ɯ-qoʁ jɤ-azɣɯt ɯ́-ŋu?
(你儿子)满周岁了吗?
ɯ-raŋ possessed noun
Etym: riŋ. génération, au moment de. 年代,正当那个时候.
ɯ-rca,ɣɤme -
mettre en désordre. 弄得很乱,令人无从做起.

a-rca ci na-ɣɤme
他把事情弄得很乱,令我无从做起

kɯki kɤ-nɤma ki tu-sɤpe-a nɯ-sɯso-t-a pɯ-ŋu ri, chɤ-nɯkɯmaʁ-a tɕe ɯ-rca ci ɲɤ-ɣɤme-t-a
我本来以为会把这个工作做好,但是弄错了,弄得很乱了
ɯ-rcharchɤβ possessed noun
interstice. 缝隙;之间. See: ɯ-rchɤβ
ɯ-rchɤβ possessed noun
interstice. 缝隙.
milieu. 之间. See: ɯ-rcharchɤβ
ɯ-rɕa possessed noun
ɯ-rɕa possessed noun
ɯ-rɕa possessed noun
ɯ-rɕa possessed noun
ɯ-rɕa,ɣɤtsha -

nɤ-taʁ a-rɕa tu-ɣɤtshe-a ra
我要对你体贴一点

nɤ-mu nɤ-wa ndʑɪ-ɕki nɤ-rɕa tɤ-ɣɤtshe ra
你要孝顺你父母
ɯ-rɕa,mŋɤm -
chérir. 疼爱.

a-ɣe a-rɕa mŋɤm
我疼爱我的孙子
See: nɤrɕɤmŋɤm
ɯ-rɕa,tsha intransitive verb
directional: kɤ- être délicat et prévenant. 体贴.

nɤʑo nɤ-rɕa wuma ɲɯ-tsha
你很体贴人的
ɯ-rɕa,χtɤt transitive verb
directional: kɤ- se concentrer. 专心,集中.

nɤ-rɕa kɤ-χtɤt ɲɯ-ra
你要专心一点

nɯ-rɕa kɤ-χtɤt mɤ-cha-nɯ tɕe kɯmɤlɤxso ɕti
他们不能专心学习,就白费了
ɯ-rɕa,χtɤt -
se concentrer. 专心.
ɯ-rdoʁ possessed noun
nourriture pour animaux. 整体的牲畜的粮食. See: tɯ-rdoʁ
ɯ-rɤɣ possessed noun
au moment prévu, au même moment. 在预定的时间.

stonka ɯ-rɤɣ ja-zɣɯt tɕe tɤ-rɤku chɯ-mda ɕti
秋天到了,庄稼就会成熟
See: arɤrɤɣ
ɯ-rgu possessed noun
ɯ-rgu,sɯ possessed noun
robuste, fort (malgré les apparences). 有(出乎意料的)能力,体力.

nɤ-rgu (ɯ-tɯ-sɯ) nɯ!
(没有想到)你办得到

tɤ-pɤtso ɯ-rgu ɲɯ-sɯ tɕe, ɲɯ-rkaŋ
那个小孩子很有能力,很壮(不要小看他)
ɯ-rɟa noun
injure. 咒人的话. Syn: khɤrma See: rɯrɟa
ɯ-rɟɤŋgo possessed noun
complication (maladie). 并发症.
ɯ-rka possessed noun
ɯ-rka possessed noun
ɯ-rka,ɣɤŋɤn -

nɤ-rka ma-tɯ-ɣɤŋɤn
不要起坏心
ɯ-rka,ŋɤn -
être ingrat, mauvais. 心底不好,不怀好意.

nɤ-rka ɯ-tɯ-ŋɤn
你心底不好

ɯ-rka ɲɯ-ŋɤn ma ɯ-taʁ wuma ʑo pɯ-pe-a ɕti ri, tham tɕe ɯʑo kɯ mɯ́j-wɣ-nɯkon-a
他心底不好,我原来对他很好,现在他却不理我
ɯ-rkarkɯ possessed noun
bord. 边缘. Syn: ɯ-zarzɯr See: ɯ-rkɯ
ɯrkoz adverb
spécialement. 专门.
ɯ-rkɯ possessed noun
côté. 旁边;角落. See: ɯ-rkarkɯ
ɯ-rkɯɕɯrkɯ -
le côté le plus au bord. 最边缘.

zɣɤmbu nɯ kha ɯ-rkɯɕɯrkɯ nɯtɕu ɲɯ́-wɣ-ta ra
扫把要放在房子的最边缘
ɯ-rkɯm possessed noun
cotylédon. 子叶.

lɤpɯɣ ɯ-rkɯm
萝卜的子叶
See: karkɯm
ɯ-rma possessed noun
ferment. 酵母;曲子.
ɯ-rmɯrɟa possessed noun
sobriquet, surnom. 外号(贬义). See: ɯ-rɟa See: tɤ-rmi
ɯ-rnɤɣmbaj possessed noun
côté de l'oreille. 耳边. See: tɯ-rna
ɯ-rnɤqhu possessed noun
derrière les oreilles. 耳朵后面.
ɯ-rozre possessed noun
reste. 剩余的;余留的残渣.

tɯ-ŋga ɯ-rozre nɯra jɤ-tsɯm
你把剩下的衣服带走
See: tɤ-ro
ɯ-rqɯ possessed noun
objet froid. 冷的东西. See: tɯcɯrqɯ
ɯ-rtɤβ possessed noun
lanière ornée. 带有装饰的带子.
ɯ-rti possessed noun
Etym: rteɦu. embryon de poulain. 马的胚胎.

rgonma ɯ-rti kɯ-mbro
快要生的母马

mbro ɯ-rti kɯ-tu
怀孕的母马
See: rɤrti See: tɯ-rti
ɯ-rtsa possessed noun
ɯ-rtsa,tɕɤt -
directional: nɯ- rechercher la cause de. 追究.

ɯ-rtsa ɲɤ-tɕɤt
他追究了
See: nɯrtsa
ɯ-rtsawa possessed noun
ɯ-rtsawa,ndo -
contrôler. 掌握.

jiʑo rɟɤlkhɤβ ɣɯ ji-rtsawa ɯ-kɯ-ndo nɯ gongchandang ŋu
共产党是掌握我们中国的
ɯ-rtshɯ possessed noun
écorce de légumineuse (pour nourrir les bovidés). 豆类的粗糠秕,喂牛.

stoʁ rtshɯ
胡豆的粗糠秕
ɯ-rtshɯm possessed noun
section. 一段(不完整).
ɯ-rtsi possessed noun
Etym: rtsi. laque. 漆;油.

ɯ-rtsi chɤ-lɤt
他上了漆

rgɯnba ɯ-rtsi to-lɤt
在庙里上了漆

laχtɕha ɯ-rtsi to-lɤt
他给家具上了漆
See: sɯrtsi
ɯ-rtɯrtɤβ possessed noun
personne collante. 缠着别人不放. See: rtɤβ
ɯ-ru possessed noun
comitative: kɤ́rɯru comitative: kɤɣɯrɯru tige. 杆子. See: aɣɯrɯru2
ɯ-rɯɣ possessed noun
Etym: rigs. nationalité, race. 族.
ɯrɯruz adverb
à ce moment. 当时;眼前.

ɯʑo tɤ-ngo tɕe ɯrɯruz nɯ wuma pɯ-sɤɣʑɯr, kɯ-maqhu ʁo tɕe to-mna.
他生病的时候,当时有生命危险,最后还是痊愈了

ɯrɯruz ɣɯ ɯ-ndaŋ ma ɯ-qhu ɣɯ ɯ-ndaŋ kɤ-lɤt mɯ́j-spe
他只会考虑眼前的事,不会考虑后果
ɯ-rɯz possessed noun
sorte, espèce. 类别;品种.

nɤki rɤjndoʁ ɯ-rɯz ɲɯ-ŋu
这是大头菜的一种

tour (travail). 轮到自己(办事).

jisŋi kɤ-rɤma a-rɯz ŋu
今天轮到我上班

a-rɯz jɤ-azɣɯt
轮到我了

Etym: rigs. clairvoyance. 预见. Syn:
ɯ-rwarwa possessed noun
crête. 鸡冠.
ɯ-ʁdɤz possessed noun
charge, souci. 负担.

ndʑi-ʁdɤz tɕɤt-tɕi
我们加重你们俩的负担
See: naʁdɤz
ɯ-ʁɤri possessed noun
avant. 前面.

a-ʁɤri pɯ-astu
我运气好,很顺利

tɕhi tɤ-nɤmɯma-t-a a-ʁɤri astu
我无论做什么都很顺利

ɯ-ʁɤi ɯ-mɤ-tɯ-ɤstu kɯ
他多么地不幸运
ɯ-ʁjoʁ possessed noun
partie extérieure des vêtements. 衣服的外层.

tɯ-ŋga ɯ-ʁjoʁ
衣服的外层
Ant: naŋɕa See: sɯʁjoʁ
ɯ-ʁle possessed noun
réputation. 名声,面子.

ɯ-ʁle ɣɤʑu
他有好名声

ɯ-ʁle ko-ru tɕe to-nɯŋgumtha
他为了得到好名声就照顾他了

nɤʑo ɯ-ʁle ma-kɤ-tɯ-ru kɯ koŋla tú-wɣ-sɤpe ra
不要只顾名声,要干实际的事情
See: raʁle See: qale
ɯ-ʁlɤt possessed noun
canon. 枪杆【枪肚子】.

ɯ-ʁlɤt nɯ ɕɤmɯɣdɯ mɯzi sɤ-rkɯ ŋu, ɕɤmɯɣdɯ sna mɤ-sna nɯ ʁlɤt rɤmdzɯt
枪肚子是用来装火药的洞,枪肚子决定枪的好与坏。
ɯ-ʁlu possessed noun
endroit concave. 凹下去的地形. See: aʁloʁlu
ɯ-ʁnawa possessed noun
vacances. (请)假.

ji-ŋgundʑɯɣ kɯ a-ʁnawa mɯ́j-nɤle
我们领导不给我请假

a-ʁnawa tɤ-thu-t-a
我请了假
ɯ-ʁɲɤrŋa possessed noun
crosse. 枪把.

ɯ-ʁɲɤrŋa nɯ tɯ-rpaʁ ɯ-sɤ-χtɤt ŋu
枪把是用来抵住肩膀的部件。
ɯ-ʁre possessed noun
respect, prestige, authorité. 威望.

ɯ-ʁre ɣɤʑu (=ɲɯ-ɣɤʁre), ɯʑo ɯ-ʁre kɯ-tu ci ɲɯ-ŋu
他是有威望的人
See: saʁre See: naʁre See: ɣɤʁre
ɯ-scawa possessed noun
Etym: skʲo.ba. pitoyable. 可怜,无奈.

nɤ-scawa ɲɯ-saχaʁ
你很可怜
ɯ-sci possessed noun
Etym: skʲi. à la place de. 替.

nɤ-sci aʑo ju-ɕe-a
我替你去

aʑo a-ʁa maŋe tɕe, nɤʑo a-sci tu-tɯ-βze ɯ-tɯ-cha?
我没有空,你可以代替我做吗?
ɯ-sci possessed noun
ɯ-sci,βzu -
se venger de. 报仇.
remplacer. 代替.
répondre. 答复.

ɯ-sci to-βzu (=ɯ-tshɤt to-βzu; ɯ-rtsot to-βzu; ɯ-lɤn to-βzu)
他报仇;他代替了他;他答复了他
Syn: Syn: Syn: Syn: ɯ-ntsi,βzu
ɯ-sɤɣjɤɣ possessed noun
fin. 结尾.

χpi ɯ-sɤɣjɤɣ
故事的结尾
See: jɤɣ
ɯ-sɤɣɬoʁ possessed noun
endroit où une plante pousse. 生长的地方(植物、蘑菇). See: ɬoʁ2
ɯ-sɤpe possessed noun
avantage. 好处. See: pe
ɯ-sɤʁjɯʁjit - See: ʁjit
ɯ-sɤʁjɯʁjit -
rappeller. 提醒.

a-sɤʁjɯʁjit tu-tɯ-βze ɲɯ-ŋu
你在提醒我
ɯ-sɤsɤʑa possessed noun
début. 开头.

nɤ-kɤ-ti ɯ-sɤsɤʑa kɯ-tu maŋe
你的说法无从说起(没有根据)
See: See: sɤʑa
ɯ-sɤti possessed noun
prétexte. 借口. See: ti
ɯ-sku possessed noun
tiges et feuilles du navet. 圆根的茎和叶子.
ɯ-smɤnjɯn possessed noun
prix du traitement. 药费. See: smɤn
ɯ-spjɯŋ possessed noun
tige centrale. 主心干.
ɯ-spɯɣ possessed noun
partie proche du corps (membre). 靠近身体的部分;根部(肢体).

tɯ-jaʁ ɯ-spɯɣ
肩膀

tɯ-jaʁndzu ɯ-spɯɣ
手指的根部
ɯ-sqar possessed noun
endroit où les fils se croisent (pendant le tissage). 线上下交叉的地方(织布的时候).
ɯ-srɯβ possessed noun
Etym: srubs. fissure, interstice, couture. 裂缝;针脚.
ɯ-sta possessed noun
habitude. 习惯.

aʑɯɣ ɯ-sta a-nɯ-βze ra (=a-nɯ-ɕat-a ra)
我要养成习惯

aʑo kɤ-nɯmtɕi ɯ-sta na-βzu
我早起惯了

nɤʑo kɤ-nɯmtɕi ɯ-sta ɲɤ-k-ɤβzu-ci (=nɤʑo kɤ-nɯmtɕi ɲɤ-tɯ-ɕɤt)
你早起惯了

nɤki nɯ ɯ-kɯ-mŋɤm to-mna tɕe ɯ-sta ʑo to-fse
那个人病好了,恢复了原状
See: tɤ-sta See: tɯ-sta See:
ɯ-stɤrju possessed noun
vérité. 真话. Syn: tʂaŋχtɤm See: tɯ-rju See: ɯ-stu2
ɯ-sti possessed noun
seul. 孤单.

aʑo-sti ma me-a
只有我一个人
See: mɯsti
ɯ-stu possessed noun
vers l'avant, directement. 对面的地方或方向,直接.

ɯ-stu ʑo kɤ-ɕe tɕe tɤ-atɯɣ
你直走就会遇到
See: astu
ɯ-stu possessed noun
vrai. 真心,准确,实话.

nɤ-stu tɤ-fse
你要注意一下,你要守规矩一点

a-stu tu-ti-a ŋu ma
我是说真心话

ɯʑo kɯ ɯ-stu tu-ti ɲɯ-ŋu
他是说真话

kɤ-nɤma ɯ-stu tú-wɣ-nɤma ra ma mɤ-pe
事要用心做,不然会不好的

a-stu tu-ti-a
我说实话

nɤ-stu tɤ-ti
你说实话吧

nɤ-stu tu-tɯ-ti ɯ́-ŋu ?
你说实话吗?

nɤ-stu ɯ́-ŋu?
你说的是不是实话?
See: stu2
ɯ-taʁ possessed noun
le haut. 上面.
ɯ-taʁ possessed noun
ɯ-taʁ ɕe -
faire comme si. 当做是.

aʑo jisŋi tɤrca pɯ-me-a tɕe, tɤ-kɯ-nɯna ɯ-taʁ nɯ-ari
我今天没有跟他们一起去,就(大家就)当做我休息(其实不是)
ɯ-taʁ,rɤʑi -
dépendre de ... pour vivre. 靠……维持生活.

lu-rɤji, paʁ pjɯ-χse, nɯnɯ ɯ-taʁ ku-rɤʑi ɕti kɯmaʁ ɯ-phoʁ kɯ-tu me
他靠种地和喂猪维持生活,没有其它收入来源
ɯ-taʁ,ta -
directional: nɯ- reporter la faute sur. 归罪于.

mɤ-kɯ-pe ci tu-tɯ-tu tɕe ɯʑo ɯ-taʁ ɲɯ-ta-nɯ pjɤ-ŋu
每一次发生不好的事情的时候都归罪于他

aʑo ki tɯ-ŋgo ki kɤ-ɣɤmna a-mɤ-pɯ-cha-a tɕe smɤnba kɤ-βzu mɤ-kɯ-spa ɯ-taʁ ɲɯ-ta-nɯ ɲɯ-ŋu ma tɯ-ŋgo kɤ-ɣɤmna mɤ-kɯ-khɯ nɯ mɯ́j-tso-nɯ
如果我治不好那个病,人们会认为医术不行,他们不懂这种病根本治不了
ɯ-tɕhaʁ possessed noun
Etym: tɕʰag. fourrage (pour cheval). 马料(没有磨成粉).

mbro ɯ-tɕhaʁ tɤ-ta-t-a
我喂了马
See: nɯtɕhaʁ
ɯ-tɕhaʁ possessed noun
handicap. 残疾.

a-ku tɤ-mna ri, a-mi ɯ-tɕhaʁ pɯ-ɬoʁ
我的头愈好,但是脚成了残疾的

ɯ-tɕhaʁ pa-tɕɤt
他变成成了残疾人
See: tɕhaʁ
ɯ-tɕhɤl possessed noun
Etym: tɕʰad. amende, punition. 罚款.

a-tɕhɤl nɯ-kho-t-a
我交了罚款
See: nɯtɕhɤl See: tɕhɤtpa
ɯ-tɕhɯβ possessed noun
prendre en compte. 考虑到…….

a-tɕɯ ɯ-tɕhɯβ βze-a ɲɯ-ra
我要考虑到我儿子的情况

afin de. 便于. See: nɤxtɕhɯβ
ɯ-tɕhɯz possessed noun
éternuement. 喷嚏.

ɯ-tɕhɯz to-ɣi
他打了喷嚏
See: atɕhɯz
ɯtɕɯn noun
Etym: tɕʰen. énorme. 巨大.
ɯ-tɕɯtɕu possessed noun
pénis, zizi (enfant). 阴茎,(小孩的)小鸡鸡.
ɯte adverb
au bout du compte. 本来;归根到底.
ɯ-tɤjɯ possessed noun
ajouté. 填充的.

ki nɤ-ŋga ɯ-tɤjɯ a-pɯ-ŋu ma tɯ-nɤndʐo
再给你这件衣服,不然你会冷的

kɯki kɯ mɤ-tɯ́-wɣ-ɕɯfka tɕe, nɤ-tɤjɯ a-pɯ-tu ra
这一点东西吃不饱,就拿这个填肚子吧

non seulement ... mais. 不但……而且.

ɲɯ-ɕɯmŋɤm ɯ-tɤjɯ tɕe ɲɯ-sɤzoŋzoŋ ʑo ŋu
(荨麻)不但把人弄痛,而且让人发麻
See: ɣɤjɯ Syn: ʁo alala ri Syn: mɤra ma Syn: maʁ kɯ
ɯ-tɤmcar possessed noun
percuteur. 撞针.

ɯ-tɤmcar nɯ pɯlthi kɯ-ndo smi sɤ-sthɤβ ŋu
撞针是夹住火绳点火用的部件
See: tɤmcar
ɯ-thaʁ possessed noun
verrou en bois. 插销.

ɯ-thaʁ pjɯ́-wɣ-rku ra / pjɯ́-wɣ-lɤt ra
要插上插销
See: rɟɤthaʁ
ɯ-tha ɯ-scoz possessed noun
culture. 文化.

nɤʑo nɤ-tha nɤ-scoz ɲɯ-rnaʁ
你文化水平高
ɯ-thɤβ possessed noun
au milieu. 中间.

aʑo ndʑi-thɤβ tu-βze-a
我来调解你们之间的纠纷

tɕi-thɤβ kɯ-dɤn me
我们俩年龄相差不多,我们俩之间没有很远
See: ɯ-pɤrthɤβ
ɯ-thɤcu possessed noun
en aval. 在下游.
ɯ-tho possessed noun
pédoncule. 花梗.
ɯ-thoβ possessed noun
Etym: tʰob. puissance. 权力.

rɟɤlpu ɣɯ ɯ-thoβ nɯ tɤru ɣɯ sɤznɤ kɯ-wxti ŋu
国王的权力比头人的大
ɯ-thoʁ possessed noun
Etym: tʰog (sa.tʰog). sol. 地上.
ɯ-thɯɣli possessed noun
taches (sur le pelage). 花纹(带斑点).

mphrɯɣ ɣɯ ɯ-thɯɣli ɲɯ-tʂot
氆氇的花纹很清晰

kɯrtsɤɣ ɣɯ ɯ-thɯɣli ɲɯ-fkra
豹子的斑点很清晰
ɯ-thɯm possessed noun
bouchon au fond des jarres d'alcool. 酒缸底部的塞子. See: tɕhɤrzɤthɯm
ɯ-tsa possessed noun
qui convient. 适合别人的东西.

a-mi ɯ-tsa ɲɯ-βze, mɯ́j-wxti, mɯ́j-xtɕi
(那双鞋子)很适合我的脚,不大也不小

ɯ-ŋga ɯ-tsa ʑo ɲɯ-βze
这件衣服穿着很合身
ɯ-tshɤt possessed noun
à la place de. 代替.

ki wɯɟa ki ndʑu ɯ-tshɤt ŋu
调羹是可以代替筷子的

a-tshɤt ɣɯ-tu-βze ɲɯ-ŋu
他来替代我

tout juste. 刚好.
ɯ-tshot possessed noun
qui convient tout juste. 刚好合适.

a-xtsa ɯ-tshot ɲɯ-βze
我的鞋子刚刚合适

aʑo ɯ-rkoz ɯ-tshot kɤ-ndo-t-a me ri, ɯʑo nɯ ma mɯ-chɯ-ɤnɯrɕo ɕti
我不是故意带的刚刚好(巧克力粉的数量),自然就用了那么多
Syn: ɯ-tsa
ɯ-tshɯɣa possessed noun
forme. 形状.
méthode. 方法.

kɤ-rɯɕmi kɯnɤ ɯ-tshɯɣa tɕe tu
说话也是有方法的

kɤ-ti ɯ-tshɯɣa mɤ-naχtɕɯɣ ri, ɯ-tun naχtɕɯɣ
说法不一样,意思一样

ndʑi-tɯ-rɯndzɤtshi ɯ-tshɯɣa ɲɯ-naχtɕɯɣ (kɯ-rɯndzɤtshi ndʑi-tshɯɣa)
他们吃饭的样子是一样的
ɯ-tshɯɣrtsa possessed noun
sens, contenu (d'un texte). 内容;意义.

ki tɯ-rju ɯ-tshɯɣrtsa ɲɯ-rnaʁ
这句话的含义很深奥
ɯ-tsi possessed noun
moment. 时间.

toʁde ɯ-tsi ʑo qhe kɤ-mto ɲɤ-me
一瞬间就看不见了
ɯ-tsololot possessed noun
pénis, zizi (enfant). 阴茎,(小孩的)小鸡鸡. Syn: ɯ-tɕɯtɕu
ɯ-tsɯ possessed noun
ɯ-tsɯ,rnaʁ -
garder un secret. 保守秘密.

nɤ-tsɯ ɲɯ-rnaʁ
你把秘密保守好

nɤ-tsɯ a-kɤ-tɯ-ɣɤrnaʁ ra
你要保守秘密!
See: nɤtsɯ
ɯ-tʂɯmpɤri noun
lanière du tablier. 围裙的带子.

ɯ-tʂɯmpɤri ɲɤ-nɯrtɤβ
他拴了带子

ɯ-tʂɯmpɤri ra ltɕhɤltɕhɤt ʑo pjɤ-nɯ-ɕɯɴqoʁ
围裙的带子吊着,小巧玲珑的。
See: tʂɯmpa See: tɤ-ri
ɯ-xɕɤt kɯ coordinating conjunction

a-mu kɯ a-nɯzdɯɣ ɯ-xɕɤt kɯ to-ngo
我母亲因为担心我生病了
ɯ-xso possessed noun
vide. 空.

tɤ-fkɯm ɯ-xso
空口袋

khɯtsa ɯ-xso
空的碗

nɯ-xso chɤ-nɯ-ɬoʁ-nɯ
他们空手走出了

normal. 随便,普通.

ɯ-xso jɤ-ari-a ɕti
我是随便去的

a-rʑaβ maʁ, ɯ-xso a-βzaŋsa ɕti
不是我的妻子,是个普通朋友
ɯ-xtɤfka possessed noun
le ventre rempli. 肚子饱.

a-xtɤfka ʑo tɤ-nɯ-ndza-t-a
我吃了个饱
See: tɯ-xtu See:
ɯ-χaʁ possessed noun
malheur. 遭殃.

a-χaʁ ʑo pɯ-ari
我遭殃了

nɤ-χaʁ ʑo pa-lɤt
你遭殃了

pɯwɯ nɯ ɯ-χaʁ ʑo pɯ-tɯ-sɤɣri-t (pɯ-tɯ-ta-t)
你让驴子遭殃了
ɯ-χcɤl possessed noun
Etym: dkʲil. milieu. 中间.

kɯ-sɤmtshi nɯ kɯ kɯ-rɟaʁ ra tɕhaʁla ɯ-χcɤl ʑo ka-tsɯm
领舞者把舞蹈队伍带到了坝子中间
ɯ-χpoʁ possessed noun
chapeau (champignon). 菌盖.

zdɯmqe nɯnɯra, ɯ-χpoʁ cho ɯ-jɯ nɯra ɯ-grɤl me
黑银耳那些,看不清楚哪里是盖盖,那里是茎
Syn: tɤ-fkaβ
ɯ-χsɤr possessed noun
calcul. 数数.

tɯrme thɤstɯɣ kɯ-tu nɯ ɯ-χsɤr ko-ndo
他记下了有几个人
Syn: tɤ-rtsɯz See: χsɤr1
ɯ-χsɤrtoʁ possessed noun
Etym: gser.tʰog. sommet pointu, excroissance pointue. 尖顶.
ɯ-χsoŋχsɤz possessed noun
ɯ-χsoŋχsɤz,ɣi -
retrouver son énergie. 有精神.

ɯ-χsoŋχsɤz to-ɣi
精神提起来了

a-χsoŋχsɤz mɯ́j-ɣi
我没有精神
ɯ-χsoŋχsɤz,sɯɣe -
donner de l'énergie. 提精神.

tʂha kú-wɣ-tshi tɕe tɯ-χsoŋχsɤz tu-sɯɣe ɲɯ-ŋu
喝茶就可以提精神
ɯ-χto possessed noun
encoche. 插口.

tɤ-jtsi stɤsmɤt komɤl ɯ-kɯ-ndo ɯ-spa pɯ-kɤ-saχaʁ ɯ-χto rmi.
柱头两头用来支撑横梁的插口叫|fv ɯ-χtoɯ-χto

tɯwɯ cho sarwɯ li ndʑi-χto tu, tɕeri kɯ-ɤβʑɯrdu maʁ, kɤ-kɤ-rkhe ŋu, ndʑu ɯ-phoŋbu kɤ-kɤ-znɯjɯn ŋu
纺锤和搓杆也有|fv χto ,但不是方形,是顺着木条的圆形刻着的 χto ,但不是方形,是顺着木条的圆形刻着的
ɯ-χtɯ possessed noun
endroit difficile à voir. 不容易被发现的地方.

ki sɤtɕha ɯ-χtɯ ʑo ri ɕti tɕe, tɯrme kɯ-ɕe rkɯn
这个地方不容易被别人发现,去的人很少
See: araχtɯ
ɯ-χtɯkrɤl possessed noun
comme les autres. 跟其他人一样.

nɤ-χtɯkrɤl nɤ-mɤ-tɯ-fse nɯ!
你真的不正常!
Syn: ɯ-χtɯrca
ɯ-χtɯrca adverb
comme les autres, avec les autres. 和别人一样,和别人一起.

nɤ-χtɯrca tɤ-fse
你要跟其他人一样

ɯ-χtɯrca mɤ-fse
他跟正常人不一样

ɯ-χtɯrca mɤ-kɯ-ɤri
不合群的人
Syn: ɯ-χtɯkrɤl
ɯ-zarzɯr possessed noun
environs. 边缘.

tɯji ɯ-zarzɯr ra sɯjno dɤn
地边杂草多
Syn: ɯ-rkarkɯ
ɯ-zbroŋ possessed noun
dessin sur le bord des pains. 馍馍边缘的花纹.

qajɣi ɯ-zbroŋ kɯ-tu nɯ mpɕɤr
有花纹的馍馍好看
ɯ-zdɤrca adverb
avec les autres. 和别人.

ɯ-zdɤrca mɤ-kɯ-ɤri
不合群的人

nɤ-zdɤrca jɤ-ɣi!
你跟同伴一起来吧
Syn: ɯ-χtɯrca Syn: ɯ-χtɯkrɤl See: See:
ɯ-zgɯr possessed noun
partie recourbée. 卷起来的部分.

tsuku tɯrme ra ɣɯ nɯ-mgɯr mɤ-kɯ-ɤstu tɕe, kɯ-ɤzgrɯ kɯ-fse, nɯ ɯ-zgɯr ɣɤʑu tu-kɯ-ti ŋgrɤl
有些人背部不直,就可以说他有驼背
See: azgɯr
ɯ-zɯr possessed noun
côté. 旁边.

ndʑu nɯ khɯtsa ɯ-zɯr nɯ-te
把筷子放在碗的旁边
Syn: ɯ-βzɯr
ɯ-zɯrɕɯzɯr possessed noun
le plus au bord. 最边缘.
ɯ-ʑat possessed noun
caractère propre. 本性;自己的性格.

ɯʑo tɤtɕɯpɯ ɲɯ-ɕti tɕe, ɯ-ʑat ci ɣɤʑu
他既然是男孩子,调皮一点是自然的

tɤjpa ko-lɤt tɕe ɯ-ʑat ci ɣɤʑu, tɕe tɯ-ŋga pjɯ-jaʁ ɲɯ-ra
下了雪肯定会冷一点,要多穿一点衣服

ftɕar jɤ-kɯ-zɣɯt nɯ ɯ-ʑat ci ɣɤʑu nɤ ma ɲɯ-sɤɕke
天气热一点,那是因为春天到了的缘故
See: aɣɯʑɯʑat
ɯ-ʑɤŋɤn possessed noun
Etym: ʑe.ŋan. pour se venger de .... 为了报复…….

nɤʑo taʁndo mɯ́j-tɯ-tso, nɤ-ʑɤŋɤn kɯ-ɴqa ɲɯ-ta-znɤma ŋu
因为你不听话,为了报复你,就让你干重货
ɯ-ʑɤrʑɯr possessed noun
faire en même temps. 一边……一边.

aʑo pjɯ-ta-sɯxɕɤt ɯ-ʑɤrʑɯr lu-taʁ-a ŋu
我一边教你,一边织衣服。
ɯʑo pronoun
lui. 他.

ɯʑo ʑo
他自己
ɯʑoz adverb
à part. 另外.
ɯʑɯʑur adverb
au moment de. ……的时候.
en même temps que. 一边……一边.
waji noun
petit de yak. 牦牛犊.
waɟɯ noun
tremblement de terre. 地震.

waɟɯ to-βzu
发生了地震

waɟɯ ɲɤ-nmu
发生了地震
waŋtshaŋ noun
armoire. 柜子.
wɤrwɤr - See: hwɤrhwɤr
wɣrum stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- blanc. 白.
wo particle
impératif intensifié. 加强命令式的语气.

kɯm nɯ-thɯ-pe wo
你把门关上嘛
woɬaʁ noun
marâtre. 继母.
worɟɤmchɤn interjection
Etym: ʔo.rgʲan.mkʰʲen. exprime l'étonnement. 表示自己感触很深,惊叹.

worɟɤmchɤn, jisŋi tɯ-mɯ ɯ-tɯ-dɤn
天啊,今天雨怎么这么多!

worɟɤmchɤn ɯ-tɯ-mbro nɯ!
天啊,你这么高!

worɟɤmchɤn ɯ-tɯ-nɯɲɤmkhe nɯ!
天啊,你这么瘦!
wortɕhi interjection
Etym: ɦor.tɕʰe. je vous en prie. 求您了.

wortɕhi tu-kɯ-qur-a-nɯ ɲɯ-ntshi
求你们帮一下我
wortɕhi wojɤr interjection
Etym: ɦor.tɕʰe. je vous en prie. 求您了.
wudɯŋ noun
petite jarre. 小坛子(大小像瓶子一样).
wudzɯdzi interjection
exprime la peur. 表示害怕(看到怪物的时候).
wulaʁ noun
Etym: ɦu.lag. corvée. 乌拉,徭役.
wum transitive verb
directional: _ fermer (sac, parapluie). 收;收紧;合拢.

san pɯ-wum-a
我收了伞

lʁa ɯ-mŋu kɤ-wum-a
我收紧了口子

lʁa ɯ-ŋgɯ laχtɕha thɯ-wum-a
我把东西装在口袋里了
See: awɯwum
wuma adverb
très. 很;非常.

wuma ʑo rɤɣo ra pjɤ-mpɕɤr ɲɯ-ŋu
歌非常好听

Etym: ŋo.ma. vrai. 真正的.

ɬɤndʐi wuma nɯ nɤʑo ɲɯ-tɯ-ŋu
你才是真正的魔鬼
wuma tɤŋu tɕe -
en fait, à vrai dire. 说实话;实际上.

wuma tɤŋu tɕe, aʑo kɤ-ndza a-ʁjiz mɯ́j-ɣi.
说实话,我不像吃东西
wuma tɤ-ŋu tɕe -
en réalité. 实际上.
wuŋgru noun
vesce. 野豌豆.

wuŋgru nɯ sɯjno kɯ-mbɤr ŋu, ɯ-tshɯɣa nɯ staχpɯ fse, tɯ-ji ɯ-ŋgɯ tɯ-ji ɯ-rkɯ arɤndɯndɤt ʑo tu-ɬoʁ ɕti, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ŋu, ɯ-ru nɯ kɯ-ɤβʑɯrdu ŋu, wuma ʑo nɤrko, fsapaʁndza sna, tɯrme kɤ-ndza mɤ-sna.
野豌豆是矮小的植物,样子像豌豆,地里和地边到处都可以生长,花淡红色,茎四方形、非常坚实。可以喂牲畜,人不能吃。
wutɕhɯtɕhɯ interjection
exprime que le locuteur a froid. 表示冷.
wɯdɯŋ noun
petite jarre d'alcool. 小酒坛.
wɯɟa noun
cuillère. 调羹.
wɯrna noun
poids du fuseau. 纺锤的秤砣.
wɯwɯ noun
bolet. 牛肝菌.

wɯwɯ jmɤɣ nɯ ɕkrɤz, tɯrgi, sɤjku ɯ-ŋgɯ ra tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-mgɯrqhu nɯ kɯ-qandʐɯlu tɕe kɯ-nɤmbju ŋu, ɯ-rʑɯɣ me kú-wɣ-nɤmɯma tɕe kɯ-mpɯ-mpɯ ʑo ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ ɯ-pa ɯ-pɕoʁ kɯ-wɣrum tu, kɯ-qarŋe tu, ɯ-pa kɯ-wɣrum nɯ kɤ-ndza sna, ɯ-pa kɯ-qarŋe nɯ kɤ-ndza mɤ-sna, ɯ-ru nɯ pjɯ́-wɣ-qlɯt tɕe mɤ-ndoʁ kɤ-saʁ khɯ
牛肝菌长在青冈树林、杉木林和白桦树林里,背面是乌色的,光滑,没有菌褶,摸起来很软。它下部有的是白色,有的是黄色的,白色的那些可以吃,黄色不可以吃。菌干不脆,不能折,只能撕。
wxti stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- grand. 大.

tɤ-pɤtso chɤ-wxti
小孩子大了

tɯ-ci chɤ-wxti
水涨了

dianhua ɯ-skɤt ci ci tu-wxti, ci ci ɲɯ-xtɕi ɲɯ-ŋu tɕe, koŋla mɯ́j-sɤmtshɤm
电话的声音一会大,一会小,听得不完整
See: rɯxtuxti
xcaŋnɤxcaŋ ideophone.3

xcaŋnɤxcaŋ ʑo ɲɯ-nɤŋkɯŋke
他穿着太大的鞋子走路
xcaŋxcaŋ ideophone.2
gros et plat. 又大又扁状.

ɯ-xtsa ɲɯ-nɤwxti-a tɕe xcaŋxcaŋ mɯ́j-nɯɣɯŋga
他的鞋子我穿太大了,不合适
xcat stative verb
directional: nɯ- directional: tɤ- nombreux. 有很多.

tɯrme xcat
人很多

a-ŋga xcat ʑo ɕti
我有很多衣服
Syn: dɤn
xcɤxcɤt ideophone.2
petit et vif, mignon. 形容小巧玲珑的样子.

tɤ-pɤtso ɯ-rŋa ra xcɤxcɤt ʑo pa tɕe ɲɯ-sɤjndɤt
小孩子的脸又小又可爱
xchuxchu Variant: xcuxcu ideophone.2
épais et résistant (pétales d'une fleur). 形容花等厚而结实的样子.

ɯ-mɯntoʁ nɯ xchuxchu ʑo ɲɯ-pa
它的花显得又厚又结实

tɤ-pɤtso kɯ ɯ-mtɕhi xchuxchu ʑo to-stu
小孩子嘟着嘴巴
xchɯxcho ideophone.2
creux. 形容空心的样子.
xɕaj noun
herbe. 一种草.

xɕaj ʁnɯ-tɯphu tu tɕe, si ci tu, sɯjno ci tu. sɯjno nɯ ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-rɲɟi kɯ-tɕɤr lu-kɯ-ɤmtɕoʁ ŋu. ɯ-ru nɯ ɯ-rtsɤɣ lu-oʑɯrja ŋu, ɯ-rtsɤɣ nɯtɕu ɯ-jwaʁ ntsɯ ku-ndzoʁ ŋu. ɯ-jwaʁ ɯ-qa nɯtɕu, ɯ-ru nɯ ku-mphɤr kɯ-fse ŋu, tɕe ɯ-ru lɤ-zri tɕe ɯ-lɤcɯ tɕe, li ɯ-rtsɤɣ ɲɯ-βze tɕe, li ɯ-jwaʁ lu-ɬoʁ ŋu. xɕaj nɯ tɯ-phɯ ɯ-ŋgɯ, lɤŋɤtʂɤ-ldʑa ɲɯ-βze cha, ɯ-kɤχcɤl nɯ tɕu ɯ-mat kɯ-ɕnom kɯ-fse lu-βze ŋu. sɯjno xɕaj nɯ kɤntɕhɯ-tɯphɯ tu, pɣɤtɕɯxɕaj kɤ-ti tu, pɤŋɤxɕaj kɤ-ti tu, cɤmi xɕaj kɤ-ti tu, xsɤrɯ kɤ-ti tu, pɣɤjmɤt kɤ-ti tu, tɯ-ci xɕaj kɤ-ti tu, tɕeri nɯ-tshɯɣa ra kɯ-naχtɕɯɣ tsa ɕti, nɯ ɯ-ŋgɯ zɯ cɤmi xɕaj stu ʑo wxti, cɤmi tsa tu-ɬoʁ ŋu, tɯ-ci xɕaj kɯ-mbɯ-mbɤr ma me, tɕhɯtoʁ ku tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-ro nɯ ra zgoku tsa tu-ɬoʁ ŋu. nɯŋa cho jla kɤ-mbi wuma ʑo pe.
|fv xɕaj 有两种,一种是树,另一种是草。草的那种叶子细长,上面尖。茎由许多节组成,每一节上有长有叶子。叶子的根部好像是裹着茎长出来的,叶子裹着的茎长高了又长出节来,又长叶子。每一秆的可以分五、六根,在顶上抽穗结果。这种草有很多种,有|fv pɣɤtɕɯxɕaj 、|fv pɤŋɤxɕaj 、|fv cɤmi xɕaj 、|fv xsɤrɯ 、|fv pɣɤjmɤt 、|fv tɯ-ci xɕaj 六种,但它们的形状都差不多相同。其中|fv cɤmi xɕaj 最大,生长在河坝,|fv tɯ-ci xɕaj 很矮,长在水草地上,其它的都生长在高山上。是喂奶牛和犏牛的好饲料。 xɕaj 有两种,一种是树,另一种是草。草的那种叶子细长,上面尖。茎由许多节组成,每一节上有长有叶子。叶子的根部好像是裹着茎长出来的,叶子裹着的茎长高了又长出节来,又长叶子。每一秆的可以分五、六根,在顶上抽穗结果。这种草有很多种,有 pɣɤtɕɯxɕajpɤŋɤxɕajcɤmi xɕajxsɤrɯpɣɤjmɤttɯ-ci xɕaj 六种,但它们的形状都差不多相同。其中 cɤmi xɕaj 最大,生长在河坝, tɯ-ci xɕaj 很矮,长在水草地上,其它的都生长在高山上。是喂奶牛和犏牛的好饲料。
xɕaj noun
une espèce d'arbre. 乔木的一种.

xɕaj ʁnɯ-tɯphu tu tɕe, si ci tu, sɯjno ci tu. si nɯ kɯ-mbɯ-mbro ci ŋu, ɯ-jpum tsa ɲɯ-βze cha, tɕe zgo kɯ-mbɤr tsa zɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-ru ɯ-pɕi nɯ kɯ-pɣi ŋu, ɯ-rtaʁ dɤn, ɯ-jwaʁ ʑmbri ɯ-jwaʁ tsa fse, ɯ-mɯntoʁ kɯ-ndɯ-ndɯβ ɕti khro mɤ-χsɤl, ɯ-mat nɯ ɯ-cɤβ chɯ-βze ŋu, tɕeri ɯ-rɣi nɯ pɯ-ŋgra tɕe tu-ɬoʁ mɤ-cha. ɯʑo ɯ-kɯ-sɯ-mphɯl nɯ, ɯ-zrɤm ɕti. ɯ-si ngɯt tɕe, laʁdɯn ɯ-jɯ kɤ-βzu pe. kɤ-nɯ-βlɯ kɯnɤ wuma ʑo pe ma thɯ́-wɣ-nɯ-βlɯ tɕe ɯ-khɯ mɤ-wxti. ɯ-smi sɤɕke. si ɯ-xɕaj nɯ li ʁnɯ-tɯphu tu. tɕe xɕaj ɲaʁ kɤ-ti ci tu, xɕaj wɣrum kɤ-ti ci tu. xɕaj ɯ-rqhu nɯ fsapaʁ ɯ-ɕɤrɯ tɤ-mtshɤz kɤ-kɯ-ndo ɣɯ ɯ-smɤn ɲɯ-ŋu khi.
xɕaj 有两种,一种是树,另一种是草。树的那种长得很高、比较粗,生长在下半山。树皮呈灰色,枝桠多。叶子类似柳树的叶子。花很小,看不清楚。结荚果,但种子掉了以后不能发芽,繁殖靠根。因为木质结实,可以作各种农具的把子。也是烧火的好柴,因为烧起来发出很少烟,火气又高。这种树也分成两种,一种叫|fv xɕaj ɲaʁ ,另一种叫|fv xɕajɣrum 。|fv xɕaj 的树皮是牲畜骨质增生病的良药。 xɕaj ɲaʁ ,另一种叫 xɕajɣrumxɕaj 的树皮是牲畜骨质增生病的良药。
xɕajɲaʁ noun
espèce d'arbre. 乔木的一种.
xɕelwi noun
tique. 蜱【草虱】.

xɕelwi nɯ qajɯ ci ŋu. ɯ-mdoʁ kɯ-ɣɯrni ŋu. ɯ-mɤlɤjaʁ kɯβdɤ-ldʑa tu, ɯ-ku kɯ-xtɕɯ-xtɕi ŋu, ɯ-mtɕhi ɲɯ-ɤmtɕoʁ, sɯŋgɯ kɯ-mbɤr cho stɤmku ra ɣɤʑu tɕe nɯŋa cho jla mbala nɯ ra nɯ-taʁ kɤ-ndzoʁ rga, tɕe nɯ-se ku-tshi tɕe tɤ-fka tɕe ɯʑo kɯ-wxtɯ-wxti ʑo ɲɯ-βze ŋu, fsapaʁ ɯ-se ku-tshi ɕɯŋgɯ staʁnɤ sqi jamar ɲɯ-wxti ɲɯ-ŋu. tɕe xɕelwi nɯ tɤ-fka tɕe pjɤ-tɤr ɲɯ-ɕti ma ɯ-jɤɣɤt sɤ-lɤt maŋe, tɕe tu-ndze nɤ tu-ndze ma nɯ ma kɤ-lɤt mɯ́j-khɯ. tɕe wuma ʑo dɤn, fsapaʁ tɯ-rdoʁ ɯ-taʁ kɤ-rtsi mɤ-kɯ-sɤcha ʑo ku-ndzoʁ ɲɯ-ɕti, tɕe fsapaʁ ɯ-taʁ wuma ʑo ʁnɤt, tɕe tham tɕe ɯ-smɤn ɣɤʑu tɕe, tú-wɣ-lɤt tɕe ɲɯ-ɣɤme ɲɯ-ŋu ri ɯ-qhu tɕe li ku-ndzoʁ ɲɯ-ɕti. tɯrme ɯ-taʁ kɯnɤ ku-ndzoʁ ŋgrɤl tɕe ɣɯ-phɯt tɤ-kha tɕe ɯ-rmi tu-βzu mɤ-βdi ma tɕe ɯ-phoŋbu nɯ kɤ-phɯt khɯ ma ɯ-ku nɯ ku-raʁ ŋu tɕe kɤ-phɯt mɤ-khɯ. mɤ-kɤ-nɤrmi ɲɯ́-wɣ-phɯt tɕe kɤ́kɯku kɤ-phɯt khɯ tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu.
蜱是一种虫,是红色的。有四只脚,头部很小,嘴很尖。生活在灌木丛和草地上,喜欢爬在奶牛、犏牛和黄牛身上吸血。吸饱以后,它的身体就变得很大,是它吸血前的十倍以上,蜱吸饱了就会掉下来。因为身上没有肛门,只能吃了又吃,不能解便。蜱非常多,一头牛身上的蜱不计其数,对牲畜非常有害。现在有一种农药可以消灭它,但过了一段时间它会重新出现。蜱也会爬在人身上。据说拔掉的时候不能叫它的名字,不然只能拔掉它的身子,它的头部会卡在里面。不叫它的名字的话就可以连头一起拔掉。
xɕɤfsa noun
ficelle (faite de paille). 草绳. See:
xɕɤɣrum noun
espèce d'arbre. 乔木的一种. See:
xɕɤndʑu noun
bâton très fin. 又细又短的小木棒.
xɕiri noun
belette. 黄鼠狼.

xɕiri nɯ ɯ-ku lɯlu fse, ɯ-rna ra kɯnɤ lɯlu fse, ɯ-mi nɯ ra ɯ-ndzrɯ tu, ɯ-phoŋbu ra kɯ-ɤɣɯrnɯɕɯr ŋu, ɯ-jme jpum cho rɲɟi, ɯ-phoŋbu cho ɯ-jme ra ɯ-tɯ-jpum ɯ-tɯ-zri afsu. tɤ-rɤku mɤ-ndze, tɕeri ɯʑo staʁ kɯ-xtɕi ɣɯ pɣɤtɕɯ, βʑɯ nɯ ra tu-ndze ŋu. ci ci tɕe lɯlu kɯnɤ ku-mtsɯɣ ŋgrɤl, li ci ci tɕe tɤ-pɤtso nɤrŋi tsa ku-mtsɯɣ cho pjɯ-mɯrʁɯz ra ŋgrɤl, tɕe rɯdaʁ kɯ-ŋɤn tsa ci ŋu.
黄鼠狼的头像猫,耳朵也像猫,脚上有爪子,身体是淡红色的,尾巴粗而长,身子的粗细长短与尾巴相同。不吃粮食,但是吃比自己小的鸟、老鼠等。有时候还会咬猫,咬伤和抓伤婴儿,是比较坏的动物。
xɕɯβ stative verb
directional: nɯ- directional: pɯ- directional: lɤ- se dégonfler. 瘪下去;缩下去.

ɯ-ŋgɯ tɯ-ci ɲɤ-me tɕe ɲɤ-xɕɯβ
里面的水没有了,缩下去了
Syn: ɲchoʁ
xɤlnɤxɤl -

tɯ-ŋga kɯ-ɤŋgɤjom tsa ɲɯ́-wɣ-nɯ-βzu tɕe, tɤ-kɯ-ŋke tɕe xɤlnɤxɤl pa tɕe sɤscit
衣服宽一点的话,穿起来走路方便,舒服
xɤlxɤl ideophone.2
qui porte des habits pas trop serrés. 形容衣服穿得宽松的样子.
xɤtxɤt ideophone.2
énorme et somptueux. 形容又宽大又豪华的样子(房子、建筑物).

kha xɤtxɤt ʑo ɲɯ-pa
房子又宽大又豪华
xoŋnɤxoŋ ideophone.2
sensation d'engourdissement dans la bouche (après avoir mangé du xanthoxyle). 形容吃了花椒以后麻的感觉.
xoŋxoŋ ideophone.2
blanchâtre. 形容灰白.

tɯɣur xoŋxoŋ ʑo pjɤ-ta
打了灰白的霜
xsar noun
naemorhedus goral. 岩羊【青羊】.

xsar nɯ cɤmi praʁ ɯ-ŋgɯ ku-rɤʑi ɲɯ-ŋu, praʁ ɯ-taʁ kɤ-ŋke wuma kɯ-cha ŋu, tɯ-mɯ kɯ pɯ-pa-χtɕi tu-ŋke-a cha tu-ti ŋu tu-kɯ-ti ɲɯ-ŋu, ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-pɣi ɲɯ-ŋu, tu-nɯsɯku ŋgrɤl, sɯjwaʁ tu-ndze, ɯ-ʁrɯ nɯ tɯ-tɕha kɯ-mtɕɯ-mtɕoʁ tu, khɯna kɤ-sat wuma kɯ-cha ŋu. khɯna kɯ praʁ ɯ-taʁ ku-roʁ ŋgrɤl tɕe, nɯ tɕu tɕe tu-tɕhi tɕe pjɤ-sat ŋgrɤl. qartsɯ tɤjpɣom kɤ-ta ɯ-raŋ tɕe, tshu, tɕe nɯ chɯ-nɯrmɤmbe ŋu. ɯ-qa taʁrɯ nɯ tshɤt cho naχtɕɯɣ
青羊一般生活在河坝的岩石里,善于在岩石上行走。据说它自吹:“凡雨水能淋到的地方,我都能走”。青羊是灰色的,能爬树,吃树叶,有一对很尖的角,能把狗杀死。狗把它追到悬崖时,青羊就会用角把狗顶死。冬天结冰时,青羊会变得很肥,会脱毛。蹄子像山羊的蹄子一样。
xsɤndʐi noun
peau de goral. 岩羊【青羊】皮子. See: xsar See: tɯ-ndʐi
xsɤrɯ noun
une plante. 植物的一种.

xsɤrɯ nɯ tɯ-ji ɯ-rkɯ tu-kɯ-ɬoʁ ci sɯjno ŋu. ɯ-jwaʁ kɯ-mba kɯ-zri tsa ŋu, ɯ-zrɤm nɯ kɯ-wɣrum kɯ-ɤrɤrtsɯ-rtsɤɣ ci ŋu, rko. jla nɯŋa ra wuma rga-nɯ, tɤrɤku ɯ-ŋgɯ tɤ-ɬoʁ tɕe, mɤ-sɤpe. ɯ-lu tu.
|fv xsɤrɯ 是生长在田边的植物,叶子细长,根是白色的,有节且硬。犏牛、奶牛都喜欢吃。长在庄稼地里时,对庄稼不好。有乳汁。 xsɤrɯ 是生长在田边的植物,叶子细长,根是白色的,有节且硬。犏牛、奶牛都喜欢吃。长在庄稼地里时,对庄稼不好。有乳汁。
xsɯr transitive verb
directional: tɤ- poêler. 炒.

aʑo tɤjmɤɣ tɤ-xsɯr-a
我把蘑菇炒了
See: ɕnɤxsɯr
xsɯxsɯ noun
type de sac. 口袋的一种.

xsɯxsɯ (khorca) nɯ laχtɕha fkɯm tu-kɤ-fkur ci ŋu, rgali pɯ ɯ-ndʐi nɯ kɯ-mdoʁmdi pjɯ́-wɣ-qaʁ tɕe tɤ-rom tɕe ta-mar ɲɯ́-wɣ-mar pjɯ́-wɣ-χtsɤβ tɕe, nɯ mpɯ ʑo tɕe, ɯ-rme nɯ ɯ-pɕi ɲɯ́-wɣ-ɕthɯz tɕe, ɯ-mɤlɤjaʁ kɯβde ɣɯ ɯ-ndʐi nɯ tɕu ɯ-sɤ-fkur ɯ-ri kú-wɣ-tshoʁ, thaχthi maʁ nɤ tɯ-ndʐi qase thɯ-kɤ-tɕɤt kú-wɣ-tshoʁ tɕe, nɯ ɯ-sɤ-fkur ŋu. ɯ-mke stu nɯ pjɯ́-wɣ-pri tɕe, nɯ tɤ-fkɯm ɣɯ ɯ-mŋu ɲɯ́-wɣ-βzu ŋu, tɕe nɯtɕu qase ci kú-wɣ-βraʁ tɕe tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ laχtɕha thɯ́-wɣ-rku tɕe, qase nɯ kɯ ɯ-mŋu nɯ kú-wɣ-sɯ-xtɕɤr ŋu, ɯ-mŋu nɯ ɯ-taʁ pɕoʁ tú-wɣ-ɕthɯz tɕe tú-wɣ-fkur ŋu.
|fv xsɯxsɯ 是装东西的口袋,可以背。把小牛的皮整块剥下来,干了以后,就擦上酥油,搓揉,等到揉得软了,毛向外翻,在四条腿的皮子上系上背带,或者用线制作的背带,或者用剖成的皮绳作背带。在脖颈部位破一条口子,作为口袋的开口,在那里扎一根皮绳,把东西装好后,就用皮绳捆住口子。背的时候,口袋的口子向上。 xsɯxsɯ 是装东西的口袋,可以背。把小牛的皮整块剥下来,干了以后,就擦上酥油,搓揉,等到揉得软了,毛向外翻,在四条腿的皮子上系上背带,或者用线制作的背带,或者用剖成的皮绳作背带。在脖颈部位破一条口子,作为口袋的开口,在那里扎一根皮绳,把东西装好后,就用皮绳捆住口子。背的时候,口袋的口子向上。
xʂɤxʂɤt ideophone.2
long et fin, flexible. 形容苗条、纤细、柔软的样子.

ɯ-xtu ra xʂɤxʂɤt to-stu
她肚子很瘦。

jiɕqha tɯrme ɯ-ŋga ɯ-tɯ-xtɕi kɯ xʂɤxʂɤt ɲɯ-pa
那个人衣服穿得很紧

kɯ-xtshɯm jnom ci xʂɤxʂɤt ɲɯ-ŋu
又细又软

ɯ-phoŋbu ra xʂɤxʂɤt ʑo kɯ-pa ci ɲɯ-ŋu
他身材苗条
See: χʂɤχʂɤt
xtaŋxtaŋ -
gonflé. 形容胀得很鼓的样子.

ɯ-xtu xtaŋxtaŋ ʑo ɲɯ-nɤmbɤβ
他肚子胀得很鼓
xtɕɤr transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- attacher. 系.

a-xtsa tɤ-xtɕar-a (ɯ-ri kɤ-lat-a)
我系了鞋带

tɤ-fkɯm kɤ-xtɕɤr
你把口袋系一下
See: xtsɤxtɕɤr See: mthɯxtɕɤr
xtɕi stative verb
directional: nɯ- directional: pɯ- petit. 小.

wuma ɲɯ-xtɕi
很小

ɯ-phoŋbu ɲɯ-xtɕi
他身体很小

ɯ-lɯz kɯ-xtɕi
他很年轻

shouji ɯ-skɤt ɲɯ-xtɕi tɕe, khro mɯ́j-mtsham-a
手机的声音很低,我听不见

nɤ-skɤt pɯ-xtɕi
你的声音变小了

nɤʑo nɤ-mu pɯ-xtɕi tɕe ɯ-pɯ́-mpɕɤr?
你母亲小的时候漂亮吗?
xtɕɯxte noun
taille. 大小. See: xtɕi See: mɯxte See: axtɕɯxte
xtɤβxtɤβ ideophone.2
épais et court. 形容粗而短的样子.

tɤ-pɤtso ɯ-mi ɲɯ-tshu xtɤβxtɤβ ʑo
小伙子的腿又粗又短
xtɤqa noun
bas-ventre. 小肚子. See: tɯ-xtu See: tɯ-qa
xtɤtshɤt noun
contrôle de son appétit. 饮食节制有度.

tsuku lu-βzi-nɯ tɕe, cha kɤ-tshi lu-ɣɤtɕhom-nɯ tɕe, nɯ-ɣi ra kɯ tú-wɣ-nɤmqe-nɯ tɕe, ``nɤ-xtɤtshɤt ɯ-tɯ-me nɯ" tu-ti-nɯ ɲɯ-ŋu
有些人喝酒喝太多,醉了,他们的家人骂他们说:“你完全是饮食无度啊”
See: tɯ-xtu
xthom transitive verb
directional: nɯ- poser horizontalement. 横着放;放平.

ɕoŋtɕa na-xthom
他把木料横着放了

ɯ-ndɤcu luyinji na-xthom
他把录音机放平了

laʁjɯɣ pɯ-xthom-a
我把棍子放平了
See: ndom
xtsɤɕna noun
pointe recourbée des bottes. 鞋子钩起的顶端.

xtsɤɕna nɯ tɯ-xtsa ɣɯ ɯ-ʁɤri tɯ-ɕna kɯ-fse tɯ-kɯ-ŋgɤɣ nɯ ŋu tɕe xtsɤrkɯ ɯ-ʁɤri ku-kɯ-ɤndɯndo ɯ-stu nɯ ŋu, ɯ-qhuchu lu-kɯ-ɣe komɤr jaʁndzu χsɯm jamar kɯ-rɟum, tɯ-tɣa ro ro kɯ-rɲɟi nɯ li xtsɤɕna rmi.
|fv xtsɤɕna (鞋鼻子)是鞋子前面钩着的部分,是|fv xtsɤrkɯ (鞋边)的接头部分,后面有一块三指宽、一拃多长的红皮子,这块皮子叫|fv xtsɤɕna (鞋鼻子)。 xtsɤɕna (鞋鼻子)是鞋子前面钩着的部分,是 xtsɤrkɯ (鞋边)的接头部分,后面有一块三指宽、一拃多长的红皮子,这块皮子叫 xtsɤɕna (鞋鼻子)。
xtsɤku noun
partie de la botte qui recouvre les mollets. 靴筒(靴子盖小腿的部分).
xtsɤpɤl noun
chaussure (ne dépasse pas la cheville). 鞋子(没有筒).
xtsɤqar noun
endroit où la semelle et la chaussure sont cousues ensemble. 鞋底和鞋子的接头部分.
xtsɤqarmbe noun
vieille semelle de chaussure en cuir. 被扔掉的皮鞋底.
xtsɤqɤr noun
bordure de la semelle. 鞋底子的周边. See: tɯ-xtsa
xtsɤqɤrqaβ noun
aiguille pour réparer les chaussures. 补鞋子的针. See:
xtsɤrkɯ noun
partie de la chaussure recouvrant les pieds. 鞋边(鞋子、靴子盖脚的部分).

xtsɤrkɯ nɯ tɯ-xtsa χchoʁe ɯ-pa mŋulɤn ɯ-sɤ-tshoʁ nɯ ŋu, xtsɤrkɯ ɯ-taʁ nɯ tɕu xtsɤku pjɯ́-wɣ-tshoʁ, ɯ-ŋgɯ ɯ-pɕoʁ nɯ tɕu xtsɤkɤŋgɯ pjɯ-tu ra, xtsɤkɤŋgɯ nɯ tɯ-ŋgar pjɯ-ŋu ra, xtsɤku nɯ cɤndʐi nɯ maʁ nɤ ɕkom ndʐi, nɯ maʁ nɤ qartshɤndʐi kɯ-mba pjɯ-ŋu ɲɯ-ra. tɯ-xtsa nɯ ɯ-qhu tɕe ɯ-srɯβzɤn pjɯ-tu ɲɯ-ra, tɯ-xtsa nɯ tú-wɣ-ŋga tɕe wuma ʑo mpja. tɯ-xtsa ʁnɯ-tɯphu tu, tɯ-tɯphu nɯ konaʁxtsa rmi, ɯ-xtsɤrkɯ nɯ komɤr thɯ-kɤ-sɯɣ-ɲaʁ ŋu, mɤʑɯ tɯ-tɯphu nɯ koscaxtsa rmi, tɕe ɯ-xtsɤrkɯ nɯ mɯ-pɯ-kɤ-sɯxtshwi ŋu.
鞋帮的左右两边的下侧装鞋底,上面装靴筒,在内层要有内衬,是用羊毛织出来的布料。靴筒是用麝香鹿皮、麂子皮或是比较薄的鹿子皮做成的。在鞋后面要有|fv srɯβzɤn (在缝合处夹的一块布料)。这种鞋子穿起来很暖和。鞋子分成两种,一种叫|fv konaʁ xtsa ,鞋帮是染成黑色的红皮子,另一种叫|fv kosca xtsa ,鞋帮是根本没有染色的皮子。 srɯβzɤn (在缝合处夹的一块布料)。这种鞋子穿起来很暖和。鞋子分成两种,一种叫 konaʁ xtsa ,鞋帮是染成黑色的红皮子,另一种叫 kosca xtsa ,鞋帮是根本没有染色的皮子。
xtsɤrtɯm noun
botte en cuir. 皮靴子.

xtsɤrtɯm nɯ ɯ-xtsɤku nɯ tɯ-ndʐi ŋu tɕe, ɯ-ɕnɤku ɯ-stu nɯ lú-wɣ-phaʁ tɕe, nɯ ɯ-stu nɯ tɯ-ndʐi kɤ-βzɯχsɯm tú-wɣ-rku tɕe, ɯ-xtsɤrkɯ ɯ-ʑoz kɯ-me. xtsɤrtɯm nɯ li ʁnɯ-tɯphu tu tɕe, tɯ-tɯphu nɯ ɯ-pɕi tɯ-ndʐi ŋu, ɯ-ŋgɯ tɯ-ŋgar ŋu, li ci tɯ-tɯphu nɯ tɤ-mbextsa rmi, ɯ-pɕi nɯ tɯ-rtɯthɯ ŋu, ɯ-ŋgɯ nɯ li tɯ-ŋgar ŋu. ki ʁnɯ-tɯphu ki tɯ-xtsa ni ndʑi-tʂɯβ naχtɕɯɣ, ndʑi-mŋulɤn ra.
皮靴子的靴筒是一块皮子,把那块皮子的前端(对着脚背的部分)破一个口,那里装上三角形的皮子,没有另外的鞋帮。这种靴子有两种,一种外层是皮子,内层是羊毛布,另一种叫 |fv tɤmbextsa ,外层是麻布,里面还是羊毛布。这两种的缝法一样,都需要鞋底。 tɤmbextsa ,外层是麻布,里面还是羊毛布。这两种的缝法一样,都需要鞋底。
xtsɤsoʁ noun
semelle en paille. 鞋垫.
xtsɤxtɕɤr noun
lacet. 鞋带.

xtsɤxtɕɤr na-nɯ-rtɤβ
他系了鞋带

nɤ-xtsɤxtɕɤr ɲɤ-nɯ-ɬoʁ nɤ!
你的鞋带解开了

nɤ-xtsɤxtɕɤr kɤ-lɤt ma tɯ́-wɣ-tʂaβ
你把鞋带系上,不然会摔跤的
xtshɯm stative verb
directional: nɯ- fin. 细(直径).

tɤ-ri kɯ-xtshɯm
细线

si kɯ-xtshɯm
很细的树
xtsu intransitive verb
directional: nɯ- fermenter. 发酵.

tɯ-ɣli ɲo-xtsu
肥料发酵了

cha ɲo-xtsu
酒发酵了

ɯ-sɯm rɯwɯrawi ɲɯ-xtsu
心情很烦乱

rzoŋlu ʑo ɲɯ-xtsu
忙得不可开交
See: sɯxtsu2
xtsɯ transitive verb
directional: pɯ- piler. 捣碎,砸碎,碾磨.

tʂha pa-xtsɯ
他捣碎了(马茶)

ɕom pa-xtsɯ
他打了铁

hajtsu pa-xtsɯ
他捣碎了辣椒

mɯzi pa-xtsɯ
他捣碎了黑火药
xtsɯɣ transitive verb
directional: tɤ- toucher, atteindre, frapper. 打中.

ta-xtsɯɣ
他打中了

tɤ-xtsɯɣa
我打中了

(pri) to-xtsɯɣ ri jo-nɯɕe
虽然我打中了熊,它回去了(逃走了 )
xtsɯsna noun
toute sorte de. 各种各样.
xtʂoŋxtʂoŋ ideophone.2
mou et gonflé. 形容饱满而软的样子.

qiqiu nɯ qale xtʂoŋxtʂoŋ ʑo chɤ-mtshɤt
气球吹得胀鼓鼓的
xtɯrkɯ noun
cordes pour attacher la charrue au joug. 牛皮绳【纤绳】.

xtɯrkɯ nɯ mbɣɤru cho stuxsi ndʑi-kɯ-sɤthɤri tɯ-ndʐi kɯ-rɟum kɯ-zri tsa nɯ ŋu
|fv xtɯrkɯ 是连接犁杆和牛轭的又宽又长的牛皮绳 xtɯrkɯ 是连接犁杆和牛轭的又宽又长的牛皮绳
xtɯrɲɟi noun
longueur. 长度. See: xtɯt1 See: rɲɟi
xtɯt stative verb
directional: nɯ- court. 短.

ɯ-phoŋbu ɲɯ-xtɯt
他的身体很小

ɕoŋtɕa ɲɯ-xtɯt
木料很短
See: nɤxtɯt Ant: zri Ant: rɲɟi See: xtɯrɲɟi
xtɯt noun
chat sauvage. 野猫.

xtɯt nɯ lɯlu cho kɯ-naχtɕɯ-χtɕɯɣ ʑo ŋu, tɕeri xtɯt nɯ sɯŋgɯ, praʁ ɯ-rchɤβ ku-rɤʑi ŋu, ɯʑo sɤznɤ rɯdaʁ kɯ-xtɕi ra tu-ndze ɲɯ-ŋu, lɯlu sɤznɤ kɯ-xtɕɯ-xtɕi ɲɯ-wxti cho ɲɯ-rkaŋ. ɯ-mdoʁ nɯ kɯ-pɣi tɕe ɯ-taʁ kɯ-ɲaʁ kɤ-khra ɲɯ-ŋu. ci ci tɕe lɯlu cho ɲawa tu-βzu-ndʑi ɲɯ-ŋgrɤl.
野猫和家猫一模一样,但是野猫生活在森林里和岩洞里,吃比自己小的动物,比家猫大一些,强一些。颜色是灰色,上面有黑色的斑纹。有时候会和家猫交配。
xɯβ ideophone.1

ɯ-mbrɯ xɯβ ʑo tɤ-ŋgɯ
他一下子就生气了
xɯβnɤlɯβ ideophone.4
xɯβnɤxɯβ ideophone.3
douleur lancinante. 一阵一阵地痛(没有出血).

a-βri xɯβnɤxɯβ ɲɯ-ti
我身上一阵一阵地痛

mtshalu kɯ kɤ́-wɣ-mtsɯɣ-a tɕe, a-βri xɯβnɤxɯβ ɲɯ-ti
我被荨麻刺到了,一阵一阵地痛
xɯβxɯβ ideophone.2
rose. 粉红状.
chaud. 形容(天气) 暖暖的.

kɯ-ɣɯrni xɯβxɯβ ci ɲɯ-ŋu
是粉红色的

tɯrme ɯ-rŋa kɯ-ɣɯrni xɯβxɯβ ci ɲɯ-ŋu
那个人的脸是粉红的

kha jɤ-azɣɯt-a tɕe, xɯβxɯβ ɲɯ-mpja
我到家里了,很暖
xɯchɯcho interjection
soupir de fatigue. 表示自己很累的感叹声.

nɯ-kɯ-ɲat tɕe xɯchɯcho tu-kɯ-ti ŋu
累了就说“|fv xɯchɯchoxɯchɯcho
xɯŋɯŋi ideophone.7

tɤŋe xɯŋɯŋi ʑo pɯ-ɣe
太阳慢慢地下山了,很明亮

tɤŋe xɯŋɯŋi ʑo to-nɯ-ɬoʁ
太阳慢慢地出来了,很明亮
See: ʂɯŋʂɯŋ
xɯŋxɯŋ ideophone.2
claire (pièce). 形容(房间)明亮.

kha ɲɯ-fsoʁ kɯ xɯŋxɯŋ ʑo
房子很明亮

ɲɯ-qarŋe xɯŋxɯŋ ʑo
很黄

tɤŋe ko-ntɕhɤr, xɯŋxɯŋ ʑo kha ɲɯ-fsoʁ
太阳发光,(照得)房间很明亮
xɯrinɤxɯri ideophone.8
qui tourne vite. 旋转得很快的样子.

xɯrinɤxɯri ʑo ko-mtɕɯr
转得很快了
xɯrnɤxɯr ideophone.3
qui tourne. 在转动.
xɯrxɯr ideophone.2
rond. 圆形.

tɤŋe xɯrxɯr ʑo ɲɯ-ɤrtɯm
太阳是圆的

mbrɤsɤm xɯrxɯr ɲɯ-ɤrtɯm
晒粮食的簸箕是圆形的
xɯwɯwi ideophone.6

xɯwɯwi ʑo ɲɯ-mpja
慢慢地暖起来
xwɤrnɤxwɤr Variant: xwaranɤxwara ideophone.3
qui tourne vite. 形容转得很快的样子.

xwɤrxwɤr nɤ xwɤrxwɤr ʑo ɲɯ-mtɕɯr
哗哗哗地飞快旋转
χajaŋ noun
Etym: ha.jaŋ. aluminium. 铝.
χajχaj -
attendre (sans bouger). 呆呆地瞪着.

dɯxpa ma χajχaj ʑo ɲɯ́-wɣ-nɤjo-a
我呆呆地盼着他
χaŋχaŋ ideophone.2
un peu orange. 形容淡橘黄色.

ɲɯ-qarŋe χaŋχaŋ ʑo
是淡黄的

tɯrmɯkha tɕe, prɤɲi χaŋχaŋ ɲɤ-k-ɤβzu-ci
傍晚的时候,晚霞带有橘黄色
χawo interjection
expression du regret, de l'espoir. 表示惋惜、希望.

χawo ʑo nɤ-ɕqhe a-nɯ-me kɯ!
唉,真希望你的咳嗽会治好
χcha noun
droite. 右边.
χchoʁe adverb
emphatic: χchɯχchoʁɯʁe à droite et à gauche. 左右.

jɯfɕɯr a-jaʁ χchoʁe ʑo laχtɕha tɤ-ndo-t-a
昨天我两只手都拿了东西。
χcoŋkroŋ noun
en tailleur. 盘腿.

χcoŋkroŋ ɲɤ-βzu
他盘腿坐了

tɤ-tɕɯ kɯ χcoŋkroŋ ɲɯ-βze ŋgrɤl, tɕheme kɯ ndzɯpe ɲɯ-βze ŋgrɤl
男子盘腿坐,女子跪着坐

thamtham tɕe, tɕheme ra kɯ χcoŋkroŋ ɲɯ-kɯ-βzu tu, ɕɯŋgɯ tɕe, tɕheme kɯ χcoŋkroŋ ɲɯ-βze mɯ-pjɤ-jɤɣ
现在,有些女子会盘腿坐,以前是不允许的
χcrɯχcri Variant: χcɯχcri ideophone.2
dilué, peu épais. 形容流体稀.

nɯŋa ɯ-qe χcɯχcri ʑo ɲɯ-pa
牛屎很稀
See: scrɯscri See: ɲcriɲcri
χcɯχcri ideophone.2
gras et mou. 形容胖而软的样子. See: ʁɟɯʁɟri
χɕaʁ noun
Etym: gɕag. morceau de bois coupé à la hache. 劈好了的木料(房背、走缘当石板用).
χɕaʁ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: gɕegs. décéder (honorifique, réservé aux lamas et aux sprulsku). 圆寂(敬语).
χɕɤβ stative verb
directional: tɤ-
excessif (parole). 夸张(话).

ɯ-rju ɲɯ-χɕɤβ
他说的话很夸张

éclatante, vive (couleur). 鲜艳(颜色).

ɯ-mdoʁ ɲɯ-χɕɤβ
颜色很鲜艳(红色、黄色)

fort (bruit). 响;吵.

ɯ-zgra ɲɯ-χɕɤβ
声音很响(很吵)

forte (odeur). 浓(气味).

ɯ-di ɲɯ-χɕɤβ
气味很浓
See: rɯχɕɯχɕɤβ
χɕɤl noun
Etym: ɕel. verre. 玻璃.
χɕɤlkara noun
Etym: ɕel.dkar. sucre en morceau. 冰糖.
χɕɤlmdoŋ noun
lunette, télescope. 望远镜.
χɕɤlmɯɣ noun
comitative: kɤ́χɕɤlmɯlmɯɣ Etym: ɕel.mig. lunettes. 眼镜.

χɕɤlmɯɣ tɤ-nɯ-ta-t-a (tɤ-nɯ-tshoʁ-a)
我戴上了眼镜
χɕɤlzgoŋ noun
Etym: ɕel.sgo. miroir. 镜子. Syn: kɯsɤɣru
χɕitka noun
Etym: dpʲid.ka. printemps. 春天.
χɕoʁ transitive verb
directional: _ tirer. 抽出.

ndʑu tɤ-χɕoʁ-a
我把筷子抽出来了

si thɯ-χɕoʁ
(从柴堆里)取一根

scapa la-χɕoʁ
他把剑抽出来了
χɕu stative verb
directional: tɤ- fort, résistant. 健壮;力量大;有耐性.

jla ɲɯ-χɕu
犏牛很强壮

mkhɯrlu ɲɯ-χɕu
汽车马力大

pɯ-tɯ-χɕu
谢谢
See: χɕuχɕe
χɕu stative verb
χɕu,rnaʁ -
merci beaucoup. 万分感谢.

pɯ-tɯ-χɕu pɯ-tɯ-rnaʁ
感谢你了

pɯ-χɕu pɯ-rnaʁ
万分感谢他
χɕuχɕe stative verb
fort, robuste. 身强力壮.

thamtham ʁʑɯnɯ ɲɯ-ɕti tɕe, wuma ʑo ɲɯ-χɕuχɕe
他是青年,非常强壮
See:
χɕɯldɤn noun
en sécurité. 安全;安康.

ɯʑo ɯ-kha ra mɤ-kɯ-pe ku-me tɕe, χɕɯldɤn ɕti
他的家里人都好,平安无事
See: aχɕɯldɤn
χɕɯn intransitive verb
directional: pɯ- Etym: gɕin. sain et sauf. 安全.

kɤ-χɕɯn lo-zɣɯt-ndʑi
他们俩安全到达了

kɤ-χɕɯn kɤ-nɯʑɯβ
安心睡觉吧!

être fini (travail). 完;结束(工作).

ta-ma pjɤ-χɕɯn
工作完了
χɕɯnrʑi noun
Etym: gɕen.rdʑe. Yama. 阎王.
χɕɯχɕi ideophone.2
qui écoute en silence. 形容悄悄地听的样子.

nɯtɕu nɯ-rkɯ χɕɯχɕi ʑo pjɤ-tɯ-sɤŋo
你在那里悄悄地听他们交谈
χɤβ transitive verb
directional: kɤ- directional: lɤ- boire complètement. 喝干;喝尽最后一滴.

kɤ-χɤβ kɯ-fse ci ɲɯ-ɕti
只剩下一点点

a-sŋɯro lɤ-χaβ-a
我吸了气

cha kɤ-χaβ-a
我把酒喝光了
χɤjnɤχɤj ideophone.3
essouflé. 喘气.

tɤ-rɟɯɣ-a tɕe χɤjnɤχɤj ʑo tɤ-tɯt-a pɯ-ra
我跑得气喘吁吁的
Syn: χinɤχi
χɤlnɤχɤl ideophone.3
marcher d'un pas assuré. 形容走路步伐稳健的样子.
χɤlχɤl ideophone.2
relâché, guéri, rassuré. 形容捆绑以后解开的宽松感、痊愈、放心的感觉.

khapa fsapaʁ pɯ-rɤʑi-nɯ ɕti tɕe, ɕɯ-nam-a pɯ-ŋu ri, khapa pɯ-azɣɯt-a tɕe, χɤlχɤl ʑo jo-ɕe-nɯ
牲畜原来在楼下,我正要去赶它们的时候,它们就消失得无影无踪了

jɯfɕɯr tɤ-pɤtso wuma ʑo pɯ-nɯzdɯɣ-a ri, jɤ-azɣɯt tɕe, a-sɯm χɤlχɤl ʑo ɲo-pa
昨天我很担心小孩子,他到了之后我就放心了

χɤlχɤl ʑo to-mna
完全痊愈

disparaître. 消失得无影无踪(比较嘈杂的人或者动物).

χɤlχɤl chɤ-k-ɤrɕo-ci
完全用完了

χɤlχɤl to-ɕkɯt
他吃完了

slama ra jɤ-anɯri-nɯ, sloχpɯn ɯ-rkɯ χɤlχɤl ʑo ɲɯ-pa
当学生都走了之后,老师觉得心里空落落的

a-kɯ-mŋɤm χɤlχɤl ʑo tɤ-pa
我的病完全痊愈了
See: ɣɤχɤlχɤl
χɤnku noun
casserole en fer pour cuire la pâté des cochons. 煮猪草的生铁锅.

χɤnku nɯ tɯ-thɯ kɯ-wxti ci ŋu, ɯ-spa khru ɲɯ-ŋu, mba tɕe wxti ri mɤ-rʑi, paʁndza sɤ-sqa wuma ʑo pe. χɤnku nɯ ɯ-spa khro ɲɯ-ŋu tɕe, khru mɤ-ngɯt ma ɲɯ-ndoʁ tɕe kɤ-ta kɤ-mɟa ra ɣɯ-mdzoz tsa ra.
|fv χɤnku 是一种大锅,用生铁铸成。因为很薄,所以大而轻,最适合于煮猪草。因为用生铁做成,所以不结实,很脆,所以放下拿起的时候要特别小心。 χɤnku 是一种大锅,用生铁铸成。因为很薄,所以大而轻,最适合于煮猪草。因为用生铁做成,所以不结实,很脆,所以放下拿起的时候要特别小心。
χɤnχɤn ideophone.2
large et vide. 形容又大又空的样子.

χɤnχɤn ʑo ɲɯ-ɤz-nɤjo
他呆呆地站在那里等着(望着一个方向不动)

kha ɯ-tɯ-wxti kɯ χɤnχɤn ʑo ɲɯ-pa
房子又大又空

nɤ-khɯtsa ɯ-tɯ-wxti nɯ χɤnχɤn kɯ
你的碗很大!

χɤnχɤn ʑo ma-tɤ-tɯ-ʑɣɤstu
不要傻乎乎的那样
Syn: χajχaj
χɤpɤχɤle noun
extraverti. 外向.

nɯki tɯrme χɤpɤχɤle ci ɯ-qhoχpa kɤ-rku kɯ-me ci ɕti
这个人比较外向,有什么事都不会放在心里的。
χinɤχi ideophone.3
éssouflé. 形容气喘吁吁的样子.

ɯʑo jo-rɟɯɣ pjɤ-ra tɕe, χinɤχi ʑo ɲɯ-ʑɣɤstu jɤ-azɣɯt
因为他要跑过来,气喘吁吁地到了

ɲɤ-nɤɴqa, ɯ-fkur pjɤ-rʑi tɕe, χinɤχi ʑo jɤ-azɣɯt
因为他很辛苦,负担很重,气喘吁吁地到了
Syn: qhinɤqhi
χɲɤβχɲɤβ ideophone.2
mou et humide. 形容软而潮湿的样子. Syn: χɲɤχɲɤr
χɲɤχɲɤr ideophone.2
mou et humide. 形容软而潮湿的样子.

a-ʑɯβ ɲɯ-ɣi tɕe a-phoŋbu ra χɲɤχɲɤr ʑo ɲɯ-pa
我睡意来了,觉得浑身软趴趴的
Syn: χɲɤβχɲɤβ
χɲɯχɲi ideophone.2
mou et en bouillie. 形容又软又稀;晒嫣了的食物.

kɯ-mpɯ kɯ-fse χɲɯχɲi kɯ-pa nɯra mɤ-rga-a
我不喜欢又的那些(食物)

sans force. 形容没有精神,没有力气的样子.

iɕqha tɯrme nɯ χɲɯχɲi kɯ-pa ci ɲɯ-ŋu
这个人没有精神
χo stative verb
χoŋ ideophone.1
qui tombe tout d'un coup dans un trou. 突然踏空,掉进洞里.

ɯ-mi χoŋ ʑo pjɤ-ɕqhlɤt
他突然踏空了
χoŋχoŋ ideophone.2
ayant un grand trou. 有洞(洞口很大).

ɯ-ŋga χoŋχoŋ ʑo kɯ-pa ko-spoʁ
他衣服上有个大窟窿

aube. 天亮.

lo-fsoʁ χoŋχoŋ ri mɯ́j-tɯ-rɤru
天亮了,你还不起床
χpa stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- Etym: dpa. fier, plein de confiance en soi. 自豪,很有自信.

tɯrme kɯ-χpa ci ɲɯ-ŋu
他是一个自豪的人

ɯ-sɯm lo-χpa
他变得骄傲了
See: znɤχpɯχpa
χpaχtshɤt noun
Etym: dpag.tsʰad. yojana. 由旬,长度单位(非常远).
χpɤlwi noun
Etym: dpal.beɦu. un motif bouddhique. 一种佛教图纹.
χphjɤrχphjɤr ideophone.2
fade. 形容没有香味的.

tɤ-mthɯm kɤ́-wɣ-sqa a-kɤ-smi ɲɯ-ra ma nɯ maʁ nɤ tɤ́-wɣ-ndza tɕe χphjɤrχphjɤr ʑo ɲɯ-pa tɕe mɯ́j-mɯm
煮肉的的时候要煮熟,不然吃起来一点香味也没有,不好吃
χpi noun
Etym: dpe. histoire. 故事.

ɯʑo kɯ χpi wuma kɯ-mpɕɤr ci ɲɤ-sɤβzu
他编了一个很精彩的故事

exemple. 例子.

ɯ-χpi zɯ (= a-pɯ-ŋu nɤ)
例如

nɤ-χpi ci ku-te-a
我给你举个例子
See: ta-χpi See: raχpi
χpjɤt transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- observer. 观察.

nɤ-zda kɤ-χpjɤt
你观察一下你的同伴

aʑo ku-kɯ-χpjat-a
你在观察我

nɯ kɤ-χpjɤt me nɤ
那个是说不准的
χploʁploʁ ideophone.2
en boule. 形容球形.

ɯ-rte nɯ χploʁploʁ kɯ-pa ci ɲɯ-ŋu
他的帽子是球形的

tɤjmɤɣ thamtɕɤt nɯ mɯ-tɤ-kɯ-qawɤr nɯ χploʁploʁ kɯ-pa tu-kɯ-ti ɕti
菌子在开放之前都是球形的
See: ploʁploʁ See: ɕploʁɕploʁ
χpɯn noun
Etym: dpon. moine. 和尚.

χpɯn to-ndo
他当了和尚

ɯ-tɕɯ χpɯn lu-te-a ɲɯ-sɯsam-a
我想让我儿子当和尚
See: nɯχpɯn See: rɤχpɯn
χpɯnbu noun
maître. 主人.

ɯʑo kɯ χpɯnbu la-ndo
他掌权了
See: nɯχpɯnbu
χsɤβ noun
Etym: gseb. étalon. 公马.
χsɤl transitive verb
directional: tɤ- directional: kɤ- Etym: gsol. manger, boire (honorifique). 用膳(敬语).

βlama kɯ to-χsɤl
喇嘛吃了
χsɤl intransitive verb
directional: tɤ- Etym: gsal. clair, évident. 明显;清晰.

fso tɕe a-kɤ-tɯ-lɤt tɕe a-tɤ-χsɤl je
你明天打电话就会知道

kɯki tɤ-scoz ki pjɯ́-wɣ-ndɯn ɲɯ-jɤɣ ma ɲɯ-χsɤl
可以把这封信读出来,因为写得很清楚
See: saχsɤl See: ɣɯχsɤl
χsɤlkawa noun
Etym: gsol.ka.ba. moine qui garde la chapelle. 守佛堂的和尚.
χsɤltɕhɯ noun
Etym: gsol.tɕʰu. eau (honorifique). 水(敬语).
χsɤltɕhɯ Variant: ʑɤβtɕhɯ noun
Etym: gsol.tɕʰu. eau (honorifique). 水(敬语).
χsɤr transitive verb
directional: tɤ- compter. 数.

ji-nɯŋa thɤstɯɣ ɣɤʑu tɤ-χsar-a
我数了一下我们家的牛有多少头

tɤ-χsar-a ri kɯmŋu ɣɤʑu
我数了一下,有五个
Syn: rtsi See: ɯ-χsɤr
χsɤr noun
Etym: gser. or. 金子.
χsɤrɣɤt noun
Etym: gser.ɦod. sûtra pour les animaux. 为牛羊念的经.
χsɤrmdoʁ noun
Etym: gser.mdog. doré. 金色.
χsɤrnaʁ noun
Etym: gser.nag. or noir. 黑色的金.
χsɤrɲa noun
Etym: gser.ɲa. cyprin. 金鱼.
χsɤrɲɟɤt noun
vermeil. 镀金的白银.
χsɤrthu noun
la fête de l'été. 看花节.
χsɤrʑa noun
Etym: gser.ʑwa. coiffe en or. 金冠.
χsjɯβ noun
peau de serpent. 蛇蜕的皮.

qapri ɯ-χsjɯβ chɤ-βde
蛇脱皮了
χsjɯβnɤχsjɯβ ideophone.3
reniflement. 形容用鼻吸气的声音.

χsjɯβnɤχsjɯβ to-stu (=ɯ-ɕna to-sɤχsɯχsjɯβ)
他用鼻吸了气
See: sɤχsɯχsjɯβ
χsoz stative verb
fine (oreille). 敏锐(耳朵).

tɕhi rɯdaʁ kɯ-fse ɯ-rna kɯ-χsoz me
什么动物的听觉是最敏锐的?

tɕhi rɯdaʁ ɣɯ ɯ-rna stu ʑo χsoz
什么动物的听觉是最敏锐的?

fin (odorat). 敏锐(嗅觉).

a-ɕna χsoz
我的嗅觉很敏锐

pas bouché (paille). 畅通(管子).

chɤmdɤru ɲɯ-χsoz tɕe, chɤmda kɤ-sɯtshi ɲɯ-khu
吸管是畅通的,可以喝坛坛酒
See: naχsoz
χsu transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- directional: thɯ- Etym: gso. élever. 养;供他吃.

pɣɤtɕɯ kɯ ɯ-pɯ ɲɯ-ɤsɯ-χsu
鸟在喂它的小鸟

nɯ-χsu-t-a
我养了他

nɯ́-wɣ-χsu-a
他养了我

paʁ pɯ-χsu-t-a
我喂了猪

rgali thɯ-χsu-t-a
我喂了小奶牛
Syn: ngu
χsɯm numeral
trois. 三.
χsɯmba noun
Etym: gsum.pa. troisième mois. 三月.
χsɯmdu noun
carrefour en Y. 三岔口. Syn: tʂɤsɤɴɢɤt
χsɯmkha noun
la troisième fois. 第三次.

χsɯmkha to-mbri
已经是第三次了
χsɯmsna noun
Etym: gsum.sna. lorsque l'on tue un animal, part donnée aux amis. 宰动物的时候,分给好友的部分.
χsɯskɤl noun
trois repas. 三顿.

zama χsɯskɤl nɯ koŋla tu-kɯ-rɯndzɤtshi ra
一天三餐要吃好一点
χʂɤχʂɤt ideophone.2
léger (habit). 形容(衣服)单薄,透风.

nɤ-ŋga kɯ-mba ci χʂɤχʂɤt tɯ-asɯ-ŋga
你穿的衣服很单薄

ɯ-ŋga ɲɯ-mba ʑo χʂɤχʂɤt
他的衣服很薄

qui a les traits fins, au regard intelligent. 眉目清秀,聪明的样子.

kɯ-mpɕɤr ci χʂɤχʂɤt ɲɯ-ŋu
他眉目清秀(有双眼皮,眼睛又圆又亮)
See: xʂɤxʂɤt
χtɕɤnzɤn noun
Etym: gtɕan.gzan. bête sauvage. 野兽.
χtɕɤt noun
Etym: gtɕod. exorcisme. 驱妖的仪式;咒经.

sprɯskɯ kɯ χtɕɤt pa-lɤt
活佛念了咒经
χtɕɤz stative verb
directional: pɯ- Etym: gtɕes. être chéri. 受宠.

ɯ-mɤ-tɯ-χtɕɤz nɯ dɯχpa!
他很可怜,根本不受人宠爱
χtɕɤzɤz noun
Etym: gtɕes.zas. mets pour bien recevoir les invités. 款待客人的食品.
χtɕi transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- laver. 洗.

nɤ-rŋa pɯ-χtɕi
你洗脸吧

nɤ-ŋga nɯ-χtɕi
你洗衣服吧

tɯ-ŋga nɯ-χtɕi-t-a
我洗了衣服

a-βri pɯ-χtɕi-t-a
我洗了身体

a-ɕɣa nɯ-χtɕi-t-a
我刷了牙

aʑo jɤ-azɣɯt-a nɯ tɕu, ɯʑo kɯ ɯ-jaʁ pjɤ-k-ɤ<nɯ>sɯ-χtɕi-ci
我到那里的时候,他正在洗手

nɤʑo nɤ-ku ci pɯ-nɯ-χtɕi
你洗一下头吧

nɤ-jaʁ pɯ-nɯ-χtɕi
你洗一下手吧

kha thɯ-χtɕi
洗一下房子吧

directional: pɯ- tremper (pluie). 淋湿(雨).

tɯ-mɯ kɯ pɯ́-wɣ-χtɕi-a
我被雨淋湿了
See: raχtɕɯʁɟo
χtɕoŋ noun
Etym: gtɕoŋ. rhumatisme. 风湿,关节疼.
χtɕɯrɯ noun
nu. 裸体. See: χtɕɯrɯpa See: rɯχtɕɯrɯ See: nɯχtɕɯrɯ
χtɕɯrɯpa noun
Etym: gtɕer.bu.pa. tout nu. 裸体,不穿衣服. See: rɯχtɕɯrɯ
χtɤr transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- Etym: gtor. disperser. 打散;撒.

tɯjpu pjɤ-χtɤr
他撒了粮食

tɯ-rɣi tha-χtɤr
他撒了种子

tɯ-ɣndʑɤr pɯ-nɯ-χtar-a
我把糌粑打散了

khu ɯ-ɯ-sɤɣmu kɯ rɯdaʁ ra pjɤ́-wɣ-χtɤr-nɯ ʑo
老虎可怕得让百兽四处逃窜了
See: ʁndɤr See: rɯtɕhɯχtɤr
χtɤt transitive verb
χtɤt -
directional: kɤ- directional: pɯ- directional: nɯ- appuyer contre. 靠.

kɤ-ɤmdzɯ-a tɕe, a-mgɯr kɤ-nɯ-χtat-a
我坐下的时候就靠了背

znde ɯ-taʁ a-mgɯr kɤ-nɯ-χtat-a
我把背靠在墙上了
χtorma noun
Etym: gtor.ma. offrande au dieux. 供奉鬼神的物品.
χtsɤβ transitive verb
directional: nɯ- pétrir, tanner (peau). 揉.

tɯ-ndʐi pa-χtsɤβ
他揉了皮子

pɯ́-wɣ-χtsaβ-a
他揉了我

tɤ-pɤtso, ma-pɯ-kɯ-χtsaβ-a
小孩,你不要揉我(你不要一整天麻烦我)

ɯ-χtsɤβ pɯ-ɣe
(皮子)已经揉好了
χtshɤnɤχtshɤt ideophone.3

tɤ-pɤtso nɯ χtshɤnɤχtshɤt ʑo ɯ-mu ɯ-phe ko-ɕe
那个小孩子很敏捷地一下子就到了他母亲身边
χtshɤχtshɤt ideophone.2
sage et très actif (enfant, petit animal). 形容小孩子或者小动物看起来很乖很灵活的样子,小巧玲珑。.

jiɕqha tɤ-pɤtso χtshɤχtshɤt ci ɲɯ-ŋu
那个小孩子很灵活

tshɯtho χtshɤχtshɤt ʑo ɲɯ-pa
那头小羊羔很灵活
χtsiɯ noun
unité de mesure. 升.
χtso stative verb
directional: tɤ- Etym: gtsaŋ. propre. 干净(本质).

tɯ-ci ɲɯ-χtso
水很干净

ndzɤtshi ɲɯ-χtso
食物很干净
χtsur stative verb
important. 重要.
χtsɯm noun
paille d'orge. 青稞杆.
χtsɯmpapɯ noun
paille d'orge en botte. 一捆一捆的青稞杆. See: χtsɯm
χtsɯχtsri ideophone.2
les plumes / poils hérissés. 形容(鸟;猫)把(羽)毛毛竖起来的样子.

pɣɤtɕɯ nɯ to-sɤmbrɯ tɕe, ɯ-muj ra χtsɯχtsri ʑo to-sɯɣndzur.
小鸟生气了就把羽毛竖起来了
χtʂɯɣdʑa noun
Etym: dkrug.dʑa. thé au beurre. 酥油茶.
χtɯ transitive verb
directional: tɤ- acheter. 买.

mbarkhom lɤ-tɯ-ɣe ri beimu tɤ-tɯ-χtɯ-t loβ, nɤ-ɕqhe ɯ-smɤn
你上次来马尔康的时候,你买了贝母对吧,咳嗽的药

jɯfɕɯr cai mɯ-ɕ-tɤ-χtɯ-t-a
我昨天没有去买菜

aʑo kɤntɕhaʁ tɯ-ŋga ɯ-kɯ-χtɯ jɤ-ari-a
我到街上去买衣服了(还没有买回来)

tɤ-mthɯm ɕ-tɤ-χtɯ-t-a.
我去买肉了(已经买回来了)
χtɯɣ transitive verb
directional: tɤ- Etym: gtug. demander une arbitration (auprès de son supérieur). (向上级)请求裁决;请上级评理.

tɕiʑo kɤ-nɯkrɤz mɯ́j-cha-tɕi tɕe (tɕi-tɯkrɤz mɯ́j-ɣi tɕe), taʁ ɕ-tu-kɤ-χtɯɣ ɲɯ-ɬoʁ
我们俩既然说不通,只好请上级评理

nɤ-ɕki ɣɯ-tu-χtɯɣ-a ɲɯ-ɬoʁ
我只好来求您了
χtɯmbrɤl noun
Etym: rten.ⁿbrel. célébration. 庆祝.
χtɯn noun
Etym: gtun. mortier. 臼【坨坨】.
χuχu ideophone.2
qui a une petite ouverture. 形容洞口很小.

tɤ-pɤtso ɯ-mtɕhi ɲɯ-xtɕi χuχu ʑo ɲɯ-pa
小孩子的嘴很小
χɯχɯ ideophone.2
qui a des grandes narines. 形容鼻孔很大的样子.

ca kɯ ɯ-ɕna χɯχɯ ʑo to-stu
麝香鹿把鼻孔弄得很大
χwara noun
Etym: sbra. un type de tente. 一种帐篷.
χwɤr noun
Etym: hor. Hor. 霍尔.
χwɤrχwɤr ideophone.2
abîmé et déchiré. 形容破烂的样子.

ɯ-ŋga mɯ́j-pe tɕe χwɤrχwɤr ʑo ɲɯ-pa
我的衣服不好,破破烂烂的

ouvert (sac). 形容向外展开的样子.
zaŋ noun
Etym: zaŋs. cuivre. 红铜.
zaŋpoŋ noun
Etym: zaŋs.bum. ventouse. 火罐(原来是用红铜铸的).
zaŋzaŋ ideophone.2
ébouriffés et longs (cheveux). 形容头发等乱蓬蓬样子.

ɯ-ku tɤrpɯ zaŋzaŋ ʑo
他的头发又长又脏,乱蓬蓬的
See: zoŋzoŋ See: dzaŋdzaŋ
zaχtɤt noun
nourriture pour les morts. 供奉死人的食物. Syn: zɤmpo
zbaʁ stative verb
directional: tɤ- sec. 干燥.

tɯ-nga to-zbaʁ
衣服干了

tɤ-ɕkho-t-a tɕe, to-zbaʁ
我晾了就干了
zbaʁzbɯ stative verb
sec. 干. See: zbaʁ
zbraʁ transitive verb
directional: nɯ- directional: kɤ- attacher sur quelque chose. 绑在另外一个物体.

tɤ-jtsi ɯ-taʁ ɲɤ-zbraʁ
把他绑在柱子上了
See: βraʁ
zbrilu noun
Etym: sbrul.lo. année du serpent. 蛇年.
zbɯ noun
Zbu. 日部乡.
zbɯɣ ideophone.1
bruit d'une falaise qui s'écroule. 形容房间里突然密闭昏闷的感觉,或岩石突然倒塌的声音.

kɯm zbɯɣ ʑo ta-stu
他关了门,房间里一下子就闷了起来
zbɯwa noun
lanière pour porter les enfants sur le dos. 用来背小孩的带子. See: bɯwa
zdɤβ transitive verb
directional: tɤ- Etym: sdeb. plier. 折叠;裹起来.

tɯmbri ta-zdɤβ
他把绳子折起来了(弄成双股)
Syn: ltɤβ
zdoŋbu noun
Etym: sdoŋ.po. bois. 大木头.
zdoʁzdoʁ ideophone.2
petit et vif. 形容小而鲜活的样子.

kumpɣɤtɕɯ nɯ zdoʁzdoʁ ʑo ɲɯ-pa
麻雀小巧玲珑
See: ɣɤzdoʁloʁ
zdɯɣ intransitive verb
directional: pɯ- Etym: sdug. pénible. 辛苦.

ɯʑo ɲɯ-zdɯɣ
他很辛苦
zdɯɬa noun
Paeonia sp.. 芍药.

zdɯɬa nɯ zgoku kɯ-mbro kɯ-mbɤr aʁɤndɯndɤt sɯŋgɯ tu-ɬoʁ cha. sɯjno mɤ-mbro tɯ-phɯ ɯ-ŋgɯ ɯ-ru lɤŋɤtʂɤ-ldʑa tu-ɬoʁ cha. tɯ-ldʑa ma kɯ-me ci tu. ɯ-mɯntoʁ kɯ-ɣɯrni ɲɯ-kɯ-lɤt ci tu, nɯ ɣɯ ɯ-qa ɯ-zrɤm nɯ ɣɯrni, mɤʑɯ tɯ-tɯphu tɕe, ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ci tu tɕe, nɯ ɣɯ ɯ-qa ɯ-zrɤm nɯ wɣrum. ɯ-mɯntoʁ wxti, tɯ-rdoʁ tɯ-rdoʁ ɲɯ-lɤt ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ thɯ-kɤ-rɤfɕɯfɕɤt fse, ʁnɯ-tɯphu ni ndʑi-jwaʁ ra naχtɕɯɣ. smɤn ɲɯ-sna. ɯ-di ɕŋaʁ ci tu.
芍药生长在山上山下的森林里。这种草长得不高,有的一棵可以长出五、六根茎,有的只长一根茎。有的开红花,根也是红色的,有的开白花,根也是白色的。花很大,一朵一朵地开,叶子好像是被撕下来的一样。两种芍药的叶子相同。可以入药。有一股臭味。
zdɯm noun
nuage, brume. 云;雾.
zdɯmkhɤtɕhɯ noun
humidité de la brume. 早上起雾时的水分.

zdɯm lɤ-ɣe tɕe, zdɯmkhɤtɕhɯ ɣɤʑu
起雾的时候空气中就有水分

zdɯmkhɤtɕhɯ kɯ tɯ-ŋga ɲɤ-znɯrlɤn
雾气把衣服弄湿了

tɯ-mɯ zdɯmkhɤtɕhɯ jamar ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
下雨了,雨点又细又密
zdɯmlaʁrɯʁrɯ noun
escargot. 蜗牛.

zdɯmlaʁrɯʁrɯ nɯ qajɯ ci ŋu, ɯ-rqhu tu, ɯ-rqhu nɯ kɯ-ɤrtɯm tɕe ɯ-ŋgɯ kɯ-spoʁ ɲɯ-ŋu, ɯʑo nɯ ɯ-rqhu ɯ-ŋgɯ nɯ tɕu ku-rɤʑi ŋu, ftɕar tɕe ɯ-ŋgɯ chɯ-nɯɬoʁ tɕe, ɯ-rqhu nɯ ɯ-mgɯr ɯ-taʁ ɲɯ-ndzoʁ tɕe tu-nɯfkɯfkur ɲɯ-ŋu, ɯʑo ɯ-phoŋbu nɯ ra kɯ-mpɯ-mpɯ ʑo ɲɯ-ŋu, ɯ-ɕɤrɯ maŋe, ɯ-ʁrɯ kɯnɤ kɯ-mpɯ-mpɯ ɲɯ-ŋu, tɕe ci ci lu-tɕɤt, ci ci chɯ-sɯ-ɕqhlɤt ɲɯ-ŋu, qartsɯ tɕe ɯ-ŋgɯ chɯ-ɕqhlɤt tɕe, kɤ-mto maŋe, ɯ-rqhu nɯ cɯrmbɯ ɯ-ŋgɯ aʁɤndɯndɤt ɣɤʑu.
蜗牛是一种虫子,有壳。壳是圆形的,有洞。它自己住在洞里面,夏天从壳里出来,把壳背来背去。它身子全是软软的,没有骨头,触角也是软软的,有时候伸出来,有时候收回去。冬天它缩进壳里,看不见。壳在石头堆里到处可以看到。
zdɯmqe noun
une espèce de champignon. 一种菌子.

zdɯmqe nɯ ɕɤr tɯ-mɯ kɤ-lɤt tɕe, soz tɕe stɤmku xɕaj ɣɯ ɯ-rchɤβ kɯ-ɤʁɟa nɯ ra ku-ndzoʁ ŋu. kɯ-ɤlɤɣɯ ŋu ma tɯ-rdoʁ tɯ-rdoʁ maʁ, tɤjmɤɣ fse ri tɯ-mɯ tɤ-jɯm tɕe ɲɯ-me ɕti
|fv zdɯmqe 生长在草地、草丛之间的空地上。一般晚上下雨,早上有雾和雾刚散的时候才会长出。它不是单独生长的,也没有规则形状,像菌子,但是天一晴就会消失。 zdɯmqe 生长在草地、草丛之间的空地上。一般晚上下雨,早上有雾和雾刚散的时候才会长出。它不是单独生长的,也没有规则形状,像菌子,但是天一晴就会消失。
zdɯxthɯɣ noun
Etym: sdug.tʰug. à la limite de l'acceptable. 勉强可以,不理想.

a-kɤ-nɤma zdɯxthɯɣ ʑo nɯ-sthɯt-a
我工作完成得差强人意
zdɯzdu ideophone.2
petit, rond et dur. 形容圆、硬而小的感觉.

tɤ-pɤtso ɲɯ-sɤjndɤt ɯ-jaʁ ra zdɯzdu ʑo ɲɯ-pa
小孩子很可爱,手又小又圆
zdɯzdɯr Variant: zdɯrzdɯr ideophone.2
objet ronds et petits. 圆形,很细小的东西(如珠子、豌豆等). See: ɣɤzdɯzdɯr See: stɯrstɯr
zɤjzɤj ideophone.2
si petit qu'on a peine à le voir. 形容小而难以看见的样子.

tɕetu zgoku ri tɯrme ci zɤjzɤj ʑo ɲɯ-ndzur
这座山上有人站着,模模糊糊地看不清楚
Syn: dzɤjdzɤj
zɤmpo noun
nourriture pour les morts. 供奉死人的食物. See: nɯzɤmpo Syn: zaχtɤt
zɤntshaʁ noun
plat. 食品.
zɤsna noun
Etym: zas.sna. nourriture pour les morts. 祭祀死人用的食物.

tɯrme pɯ-si tɕe zɤsna chɯ́-wɣ-βde ŋu
人去世了就要给他供奉一些食物
See: zaχtɤt See: nɯzɤsna
zɤt stative verb
directional: nɯ-
s'émousser. 磨损.

qraʁ ɲɤ-zɤt
铧磨损了

Etym: zad. disparaître. 消失.

jiʑo kɤmɲɯ-skɤt a-mɤ-nɯ-zɤt (a-mɤ-nɯ-mbrɤt, a-thɯ-ɤrɕo)
但愿我们干木鸟话不会消失
Syn: sa
zga stative verb
directional: tɤ- être mûr (abcès). 成熟(脓包、粉刺).

tɯ-ɣmbɤβ to-zga tɕe kɤ-tɕɣaʁ to-mda
脓包成熟了,可以挤了
zga noun
sauce. 酱.
zgɤr noun
Etym: sgar. tente. 帐篷(棉布制成).

mbroχpa kɯ zgɤr cho-thɯ
牧民搭了帐篷

zgɤr thɯ-tʂɯβ-i
我们缝了帐篷
zgɤrɕaŋ noun
Etym: sgar.ɕiŋ. mât de tente. 帐篷杆子.
zgɤrtshoʁ noun
piquet de tente. 帐篷桩.
zgɤt non human intransitive verb
devoir. 应该.

ɲɯ-khɤm zgɤt
他应该给

ɲɯ-kham-a zgɤt
我应该给

tu-zrɯwxtɯwxti-a zgɤt
我应该尊重他

ɯ-koŋ nɯ jamar ɲɯ-zgɤt
这个东西值这个价
Syn: tʂaŋ
zgo noun
montagne. 山.
zgoco noun
vallée. 山沟.
zgoku noun
pente. 山坡.
zgomdʑo noun
nom d'une fête. 看花节.
zgoŋzgoŋ ideophone.2
courbé. 形容弓起来的样子.

rgɤtpu nɯ ɯ-phoŋbu zgoŋzgoŋ ʑo ɲɯ-pa
老年人背是弓着的
zgoʁ ideophone.1
tout d'un coup (s'agenouiller). 一下子(跪下).

ɯ-χpɯm zgoʁ ʑo pjɤ-tshoʁ
他一下子跪下了(很恭敬的样子)
Syn: dzoʁ Syn: goʁ
zgotɕɯ noun
pente. 小山坡.
zgrawa noun
Etym: sgra.ba. sac en cuir. 用牛皮缝成的口袋.

qartshaz ɯ-ndʐi zgrawa
鹿皮制成的口袋
zgri noun
espèce d'herbe. 草的一种. Syn: mɯrkuj
zgroʁ transitive verb
directional: tɤ- Etym: sgrog. attacher. 绑.

laχtɕha to-zgroʁ
他把东西捆起来了

ɯ-fkur to-zgroʁ
他把背包捆起来了

tó-wɣ-zgroʁ
他被绑起来了

sɤrŋgɯŋga tɤ-zgroʁ-a
我把床单捆起来了(要出发的时候)
zgroʁ noun
Etym: sgrog. bracelet. 手镯.
zgrɯβ intransitive verb
directional: nɯ- Etym: sgrub. faire avec toute son énergie. 一心一意地做一件事情.

tɕhɤz kɤ-zgrɯβ
修佛法
zgrɯl transitive verb
directional: nɯ- Etym: sgril. rouler entre les mains (sens inverse des aiguilles d'une montre). 搓线(逆时针).

tɤ-ri na-zgrɯl
他搓了线

tɯmbri na-zgrɯl
他搓了绳子

nɯ-zgrɯl-a
我搓了
See: rɤjɯɣ
zgrɯtɕhɯ noun
coup de coude. 一肘(打).

zgrɯtɕhɯ tɤ-lat-a
我打了一肘

zgrɯtɕhɯ ma-tɤ-tɯ-lɤt
你不要用肘打人
See: nɯzgrɯtɕhɯ See: tɯ-zgrɯ See: tɕhɯ
zgɯrmɯɣ noun
mousse. 青苔【木路苏】.
zgɯrwɯ noun
Etym: sgur.ba. bosse. 驼背.
zgɯt intransitive verb
directional: kɤ- rétrécir (habits). 缩水(衣服).

tɯ-ŋga nɯ-χtɕi-t-a ri ko-zgɯt
我洗了衣服就缩水了
zɣa stative verb
directional: pɯ- normalement il devrait. 按理来说应该…….

jɯfɕɯr tɯ-mɯ kɯ-lɤt pɯ-zɣa
按道理,昨天晚上应该下雨(结果没有下雨)

qale kɯ-βzu pɯ-zɣa
按道理,应该有风

tɯ-mɯ kɯ-jɯm pɯ-zɣa
按道理,应该天晴

pjɯ-ɕaβ ɲɯ-zɣa ri mɯ́j-ɕaβ
按道理应该够长,但是不够长

tʂu mɤ-kɯ-zɣa ʑo pjɤ-mbɯt
路莫名其妙地塌下来了
zɣɤβlo transitive verb
directional: nɯ- ralentir. 减慢.

kɤ-nɤma wuma ʑo ɲɯ-mbɣom ri, aʑo mɯ́j-cha-a tɕe nɯ-zɣɤβlo-t-a
工作很急,但是我不会做,所以耽误了时间
Ant: ɣɤji
zɣɤβlo - See: ɣɤβlo
zɣɤɕɯɴqoʁ - See: ɕɯɴqoʁ
zɣɤdi transitive verb
directional: nɯ- laisser puer. 令东西有臭味.

tɤ-mthɯm ɲɤ-zɣɤdi-t-a
我(不小心)把肉(忘在那里了),令它有臭味
See: tɤ-di
zɣɤdi - See: ɣɤdi
zɣɤji transitive verb
directional: tɤ- accélérer. 加快.

ʑara ɲɯ-rɤma-nɯ tɕe, aʑo kɯ-qur jɤ-ari-a tɕe, tɤ-zɣɤji-t-a-nɯ
他们在工作,我去帮忙,令他们工作得更快
zɣɤji - See: ɣɤji
zɣɤmbu noun
balai. 扫帚.
zɣɤngɯt transitive verb
rendre solide avec .... 用……加固.

tɯ-ŋga ɯ-tɯ-tʂɯβ kɤntɕhɯ kɤ-lat-a tɕe kɤ-zɣɤngɯt-a
我把衣服多缝了几道,使它更结实了
zɣɤngɯt - See: ɣɤngɯt
zɣɤŋgi transitive verb
directional: pɯ- être d'accord avec, dire que quelqu'un a raison. 同意,说别人是对的.
zɣɤŋgi - See: ɣɤŋgi
zɣɤrzɣɤr ideophone.2
qui prend de la place mais qui n'est pas lourd. 形容松软的东西(棉絮、泡沫塑料等)虽然不重,但体积很大,很占地方的样子.
zɣɤʁre transitive verb
directional: tɤ- respecter. 尊重.

tu-kɯ-zɣɤʁre-a
你尊重我
zɣɤʁre - See: ɣɤʁre
zɣɤsɯxtshu intransitive verb
se faire grossir. 令自己变胖.

thamtham kɯ-xtɕi ra koŋla mɯ-chɯ-rɯndzɤtshi-nɯ tɕe, mɯ-chɯ-ʑɣɤsɯxtshu-nɯ ɲɯ-ŋu
现在年轻女子吃得少,是为了不要令自己变胖
zɣɤtɕa transitive verb
directional: pɯ- ne pas être d'accord avec. 不同意,认为别人是错的.

nɯ tɤ-tɯt-a ri ɯʑo kɯ pɯ́-wɣ-zɣɤtɕa
他说了那句说,但是他表示不同意
zɣɤtɕa - See: ɣɤtɕa
zɣɤwu transitive verb
directional: nɯ- faire pleurer. 让人哭.

ɯʑo nɯ-zɣɤwu-t-a
我让他哭了(我把他整哭了)
zɣɤwu - See: ɣɤwu
zɣɤxtɯt transitive verb
directional: nɯ- raccourcir avec, faire raccourcir. 使弄短;用……弄短.

a-ŋga ɲɯ-zri tɕe, nɯ-zɣɤxtɯt-a
我的衣服太长,就请人弄短了
zɣoma noun
lie. 酒糟.
zɣɯmphrɯmphru Variant: zɣɯmphɯmphru transitive verb
directional: pɯ- faire en continu, à de nombreuses reprises. 接二连三地做.

tɯ-fkur tɕɤkɯ a-pɯ-ɤta, nɯ z-ɲɯ́-wɣ-zɣɯmphrɯmphru jɤɣ
那一背(东西)放在那边,可以接着把它背过来

sɯfkur ɕ-pɯ-zɣɯmprɯmphru-t-a
我接二连三地去背了柴

pɤjkhu kutɕu ɯ-skɤt kɤ-zɣɯmphɯmphru ʑo kɤ-ti mɯ́j-cha
这里的话,我还不能讲得很流利
zɣɯmphɯmphru transitive verb
faire de façon complète, cohérente. 做得连贯.

χpi kɤ-fɕɤt kɤ-zɣɯmphɯmphru ɲɯ-tɯ-cha
你能够把故事连贯地讲出来
See: ɯ-mphru
zɣɯmphɯmphru - See: aɣɯmphɯmphru
zɣɯŋgɯŋgɯ - See: aɣɯŋgɯŋgɯ
zɣɯŋgɯŋgɯ transitive verb
directional: thɯ- directional: pɯ- mettre l'un dans l'autre (sac etc). 连套几层.

tɤ-fkɯm ʁnɯz chɯ́-wɣ-rku chɯ́-wɣ-zɣɯŋgɯŋgɯ
把两个袋子套起来

khɯtsa tɯ-rdoʁ ɲɯ́-wɣ-ta, nɯ ɯ-taʁ li ci tɯ-rdoʁ pjɯ́-wɣ-ta pjɯ́-wɣ-zɣɯŋgɯŋgɯ
在那里放了一个碗,上面又放了另外一个碗,把两个碗套起来放。
zɣɯqhu noun
partie du fardeau opposée au dos du porteur. 柴捆子的后边部分,不接触人的背部(比较粗的木柴). Ant: zrɯβɟu
zɣɯrkɯrkɯ transitive verb
directional: tɤ- enrouler. 卷起来.

tɤ-ri tɤ-zɣɯrkɯrkɯ-t-a
我把线卷起来了
Syn: rɤlkɯɣ
zɣɯrkɯrkɯ - See: aɣɯrkɯrkɯ
zɣɯrndi noun
offrandes rituelles. (经堂上的)贡品.
zɣɯrni transitive verb
rendre rouge. 使其变红.

nɯ-zɣɯrni-t-a
他令它变红了
zɣɯrni - See: ɣɯrni
zɣɯrɯru intransitive verb
en profiter pour. 顺便进行.

kɤ-nɤma ra tú-wɣ-zɣɯrɯru tɕe mbat
可以顺道做的事情,不要专门耽误时间就会更方便
zɣɯt intransitive verb
directional: _ perfective stem (1st and 3th persons): azɣɯt arriver. 到达.

ʑa jo-tɯ-ʑɣɯt
你早就到了

ʑa jɤ-azɣɯt-a
我早就到了

nɯ kóʁmɯz lɤ-azɣɯt loβ
他刚刚才到呢

a-jaʁ jɤ-azɣɯt
我收到了

mɯ-ɕɯ-tɯ-zɣɯt nɯ-sɯso-t-a
我怕你到达不了

a-slama nɯ laʁnɤ-rʑaʁ tɕe nɤ-ɕki zɣɯt
我的学生过几天就会到你那里
zɣɯtɕɯtɕɤβ transitive verb
directional: tɤ- entrecroiser, assortir l'un après l'autre. 连续地搭配(不同的颜色).

ʑaka ɯ-mdoʁ khatoʁ tú-wɣ-zɣɯtɕɯtɕɤβ tɕe mpɕɤr
把每个颜色搭配成一路一路就美观

tɯ-kɯ-mŋɤm tɤ-tu tɕe, kɤ-nɯna cho kɤ-rɤma tú-wɣ-zɣɯtɕɯtɕɤβ tɕe pe
生病的时候,最好把工作和休息调理好
zjaŋnɤzjaŋ ideophone.3

mbro ɯ-taʁ to-ɕe tɕe, zjaŋnɤzjaŋ jɤ-ari-ndʑi
他骑上了马,就往上游去了,显得很高
zjaŋɯŋi ideophone.7

zjaŋɯŋi ʑo jɤ-ari
他慢慢地走了(身子很高的人)
zjaŋzjaŋ ideophone.2
haut. 身子高(比其他人高).

mbro ɯ-taʁ zjaŋzjaŋ to-ɕe
他骑上了马,显得很高
zjɤɣnɤlɤɣ ideophone.4

zjɤɣnɤlɤɣ ɲɯ-ʑɣɤstu
他在扭动,到处东瞻西望
zjɤɣnɤzjɤɣ ideophone.3

laχtɕha zjɤɣnɤzjɤɣ ɲɯ-ɤsɯ-fkur kɤ-ari
他背着一大堆东西,走了

zjɤɣnɤzjɤɣ ɲɯ-ŋke
他走路一脚高一脚低的。
zjɤɣɯɣi ideophone.7

tɯrme zjɤɣɯɣi lɤ-ari
那个人慢慢地离开了
zjɤɣzjɤɣ ideophone.2
grand, élevé. 形容个子高,物体因为数量多而堆得很高的样子;或形容人沉默不语的模样.

tɯrme zjɤɣzjɤɣ ʑo ɲɯ-ɤmdzɯ ɲɯ-rɤʑi
那个人沉默不语地在那里坐着

tɯ-ɣli zjɤɣzjɤɣ ʑo to-rmbɯ-nɯ
他们那肥料堆得很高(肥料多)

tɤ-fkɯm ɯ-ŋgɯ zjɤɣzjɤɣ ʑo cho-rku
口袋里装得很满
zjɯŋɯzjaŋi ideophone.8

zjɯŋɯzjaŋi ɲɯ-xcat
很多人在一起,高矮不一

zgo zjɯŋɯzjaŋi ɲɯ-xcat
山很多,高低不一
See: ɣɤzjaŋlaŋ See: sɤzjaŋlaŋ See: ɣɤzjaŋzjaŋ See: sɤzjaŋzjaŋ See: nɯzjaŋ See: zjɤɣzjɤɣ See: tsjaŋtsjaŋ
zɟada noun
nain. 矮人;侏儒.
zɟaŋzɟaŋ ideophone.2
mou et enflé. 形容软而鼓起的样子.

lʁa ɯ-ŋgɯ laχtɕha khro to-rku-nɯ zɟaŋzɟaŋ ʑo ɲɯ-pa
他们在口袋里装了很多东西,显得鼓鼓囊囊的
Syn: zɟraŋzɟraŋ
zɟɤɣzɟɤɣ ideophone.2
court et épais. 形容粗而短的样子.
zɟi noun
Etym: sgʲe. sac en poils de yak. 毛织布袋.
zɟoʁzɟoʁ ideophone.2
petit. 形容身材矮小.

tɤ-pɤtso nɯ zɟoʁzɟoʁ ʑo ɲɯ-pa
那个孩子个子矮矮的
Ant: zjɤɣzjɤɣ Ant: zjaŋzjaŋ
zɟraŋzɟraŋ ideophone.2
mou et enflé. 形容软而鼓起的样子.

ɯ-xtu zɟraŋzɟraŋ ʑo pa
他肚子鼓起来,软乎乎的样子
Syn: zɟaŋzɟaŋ
zɟɯɣ ideophone.1
bruit d'un objet lourd qui tombe de très haut. 形容重的物体从高处落地(震动地面)发出的声音.

zɟɯɣ ɲɯ-ti pa-ɣɤrɤt
他扔下去了,发出震动的声音
zɟɯɣnɤzɟɯɣ ideophone.3

ɕɤmɯɣdɯ zɟɯɣnɤzɟɯɣ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
他在射枪,发出震动的声音
zmɤku transitive verb
directional: _ faire avant. 先做.

a-tʂha ci pɯ-zmɤke pɯ-rke
你先给我倒茶

nɤʑo ɯ-ɲɯ́-tɯ-mbɣom nɤ nɤ- chepiao kɤ-χtɯ tu-ta-zmɤku jɤɣ
你如果急的话,我可以让你先买票
See:
zmɤmu transitive verb
directional: tɤ- considérer comme le plus important. 认为是最重要的.

kutɕu jɤ-tɯ-ɣe tɕe, nɤ-kɤnɤma nɯ kɤ-zmɤmu ra
你既然来到这里,要把工作看成是最重要

ɯʑo kɯ ɯʑo ɯ-ma ntsɯ tu-znɤme ɲɯ-ɕti, tɯʑo tɯma ra kɤ-nɤma mɯ́j-ŋgrɯ
我总是把自己的工作当做是最重要的事情,我们这边的事情就做不成
zmɤŋgɯ transitive verb
directional: thɯ- porter à l'intérieur. 穿在里面.

kɯki tɯ-ŋga ki chɯ́-wɣ-z-mɤŋgɯ ɲɯ-ra
这件衣服要穿在里面

ki tɯ-ŋga ki chɯ́-wɣ-z-mɤŋgɯ tɕe sɤscit
这件衣服穿在里面舒服
zmɤŋgɯ - See: mɤŋgɯ
zmɤpɕi transitive verb
directional: thɯ- porter à l'extérieur. 穿在外面.

ki tɯ-ŋga ki chɯ́-wɣ-z-mɤpɕi tɕe mpɕɤr
这件衣服穿在外面就美观

considérer comme un étranger. 当外人.

nɯ́-wɣ-zmɤpɕi-a-nɯ
他们把我当外人
Ant: mɤŋgɯ See: ɯ-pɕi
zmɤpɕi - See: mɤpɕi
zmɤrɤβ transitive verb
directional: tɤ- manger en mélangeant avec. 合着吃.

qajɣi cho tɤjko tɤ-zmɤraβ-a
我把馍馍和菜和着吃了
zmɤrtsaβ transitive verb
directional: pɯ- rendre piquant. 把辣椒加多.

pɯ-zmɤrtsaβ-a
我把辣椒加多了

a-jaʁ na-qhrɯt tɕe na-zmɤrtsaβ
我被刮到手了,感觉辣乎乎的

a-jaʁ mtshalu kɯ ka-mtsɯɣ tɕe na-zmɤrtsaβ
我的手碰到荨麻就很痛
zmɤrtsaβ - See: mɤrtsaβ
zmɯɕtaʁ transitive verb
rendre froid. 使变冷.
zmɯjqha transitive verb
directional: tɤ- offenser. 得罪.

tɤ-zmɯjqha-t-a
我得罪了他
See: qha
zmɯjrɯ transitive verb
directional: nɯ- bien élever. 教育好.

tɤ-pɤtso ɲɯ-tɯ-zmɯjri
你把孩子教育得很好
zmɯjrɯ - See: mɯjrɯ
zmɯnmu transitive verb
directional: tɤ- faire bouger. 使移动.

rŋgɯ tɤ-zmɯnmu-t-a
我把大石包移动了

ɯ-jaʁ kɤ-zmɯnmu ɯ-ɲɯ́-khɯ?
他能不能移动他的手?(受了伤的人)
See: nmu
zmɯnmu - See: mɯnmu
zmɯrmbɯ transitive verb
directional: tɤ- remplir. 装满;盛满;堆满.

tɯsqar tɤ-zmɯrmbɯ-t-a
我盛满了糌粑

tɤjlu tɤ-zmɯrmbɯ-t-a
我盛满了面粉

khɯtsa ɯ-ŋgɯ tɯsqar tɤ-zmɯrmbɯ-t-a
我在碗里盛满了糌粑
See: rmbɯ
zmɯrmbɯ - See: amɯrmbɯ
znaʁjɯβ transitive verb
Syn: sɤnbaʁ See: saʁjɯβ
znaʁjɯβ - See: naʁjɯβ
znaχsoz - See: naχsoz
znaχsoz transitive verb
vivifier, remettre d'alpomb, réveiller. 使……清醒.

tʂha kú-wɣ-tshi tɕe, ɲɯ-kɯ-znaχsoz
喝了茶就觉得清醒
znaχtɕɯɣ transitive verb
directional: tɤ-
faire pareil, rendre semblable. 使一样.

ndʑi-mbɯlwa ta-znaχtɕɯɣ
他给了他们俩一样的工资

ɕkat ta-znaχtɕɯɣ
他把驮子做成一样

trouver semblable. 觉得一样.
znaχtɕɯɣ - See: naχtɕɯɣ
znde noun
mur en pierre. 石墙.

znde tɤ-βzu-t-a
我修了墙

qajɯ znde ɯ-taʁ tu-xcat-nɯ ʑo ɲɯ-ŋu
墙上有很多虫子
See: znde2 See: rɤznde See: zndɤtɕhaʁ See: zndɤrchɤβ
znde transitive verb
directional: tɤ- réparer un mur à un endroit, empiler des briques là où le mur s'est abîmé. 堵住石墙的缺口.

tɤ-znde-t-a
我垒起来了

ki ɯ-stu ki ɲɯ-ɤχa tɕe tɤ-znde-t-a
这个地方有个缺口,我就堵上了
See: znde1 See: rɤznde
zndɤkɤlwa noun
pierre plate. 防雨水的石板. See: znde1
zndɤqa noun
bas du mur. 墙脚.
zndɤrchɤβ noun
fissure sur le mur. 墙上的缝隙.
zndɤtɕhaʁ noun
se rétrécir (mur). 收缩,变形(墙因受潮等原因).

zndɤtɕhaʁ pjɤ-ɕe
墙(因为受了潮)收缩变形了。
See: znde1 See: tɕhaʁ
znɤβʁaβʁa - See: βʁa
znɤβʁaβʁa intransitive verb
arrogant. 对人粗暴,霸道.

ma-tɯ-znɤβʁaβʁa
你不要对人你们粗暴
znɤchacha intransitive verb
directional: tɤ- fanfaronner. 逞能.

jiɕqha kɯ-znɤchacha ci ɲɯ-ŋu
他是个逞能的人
See: znɤtʂhɯtʂhɯt
znɤɕqa transitive verb
directional: nɯ- être capable de supporter. 忍得了.

ɯ-mi ka-ɣle ri, ɲɯ-znɤɕqe
他崴了脚,但是还是忍住了

mɯ́j-znɤɕqe-a
我忍不住(我受不了)
See: sɤɕqa
znɤɕqa - See: nɤɕqa
znɤɕqɯɕqraʁ Variant: znɤɕqraʁɕqraʁ intransitive verb
se croire intelligent. 自以为聪明.

kɯ-znɤɕqraʁɕqraʁ ci ɲɯ-ŋu
他是个自以为聪明的人

nɤʑo ɲɯ-tɯ-znɤɕqraʁɕqraʁ
你自以为很聪明
See: ɕqraʁ Syn: znɤchacha Syn: rɯχparɤβ
znɤdʑɯɣdʑɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- donner un petit coup (avec un bâton). (用棍子)戳一下.

tɤɲi kɯ ɲɤ-znɤdʑɯɣdʑɯɣ

laχtɕha ko-znɤdʑɯɣdʑɯɣ
他用拐棍戳那个东西
znɤftɕɤftɕɤl intransitive verb
directional: tɤ- se créer des ennuis à soi-même. 自作多情;自己给自己找麻烦.

to-znɤftɕɤftɕal-a
我自作多情

ɯʑo ɲɯ-znɤftɕɤftɕɤl
他自作多情

ɯʑo kɯ-znɤftɕɤftɕɤl ci ŋu
他是一个自作多情的人
znɤja transitive verb
directional: nɯ- chérir. 珍惜;不舍得.

tɯ-ŋga kɤ-rɤmbi ɲɯ-znɤje-a
我舍不得把衣服给别人
See: nɤja
znɤjo transitive verb
directional: tɤ-
prendre (de l'eau) avec. 用……来接(液体).

tɤ-lu pɯ-tɕat-a tɕe, βʑɤzu kɯ tɤ-znɤjo-t-a
我挤奶的时候用奶桶接住

ki tɯthɯ kɯ tú-wɣ-znɤjo
用这个锅子接水

ne pas pouvoir attendre. 等不及(用否定式).

aʑo ɲɯ-ɕpaʁ-a, ju-zɣɯt mɯ́j-znɤjam-a tɕe tɯcɯrqɯ kɤ-tshi-t-a
我很渴,等不及他的到来就喝了冷水(有人会送热水来)
znɤjo - See: nɤjo
znɤjpɯjpe Variant: znɤjpejpe stative verb
directional: thɯ- se considérer comme quelqu'un de bien, se trouver belle. 自以为好;自以为漂亮.

ɯʑo kɯ-znɤjpɯjpe ci ŋu
他是一个自以为好的人

ɲɯ-znɤjpɯjpe
他自以为好

cho-znɤjpɯjpe
他现在觉得自己很好(以前没有这个习惯)
znɤkɤro transitive verb
directional: tɤ- trouver acceptable. 觉得还可以.

ɯ-tɯ-rɤt nɯ to-znɤkɤro ɕti
他觉得他写得还可以
znɤkɤro - See: nɤkɤro
znɤkhɯ transitive verb
directional: tɤ- enfumer. 熏到.

smi pjɯ́-wɣ-βlɯ tɕe, tu-kɯ-znɤkhɯ ɲɯ-ŋu
火烧了,(烟)把人熏到
See: tɤ-khɯ See: ɣɤkhɯ1 See: sɤkhɯ
znɤkhɯ - See: nɤkhɯ
znɤkɯt transitive verb
acculer. 逼上绝路.

lɤ-kɯ-znɤkɯt-a
你把我逼上绝路了
znɤkɯt - See: nɤkɯt
znɤltɕɤm transitive verb
directional: pɯ- couvrir. 用自己衣服的一角盖在别人身上,跟别人分享.

pɯ-znɤltɕam-a
我帮他盖了(衣服)

pɯ́-wɣ-znɤltɕam-a
他帮我盖了(衣服)

tɯ-ŋga ɯ-βzɯr nɯ ɯ-zda ɯ-taʁ zɯ pa-znɤltɕɤm
他顺便把铺盖的一角帮朋友盖在身上
znɤlɯli intransitive verb
directional: tɤ- faire des caprices. 撒娇.

ɯ-mu ɯ-phe ɲɯ-znɤlɯli
他向他母亲撒娇

a-mu ɯ-ɕki tɤ-znɤlɯli-a
我在母亲面前撒娇了
znɤma -
pouvoir faire. 能做;做得了.

aʑo nɯ thamtɕɤt mɯ́j-znɤme-a
我做不了那么多事情
znɤmaʁmaʁ transitive verb
directional: tɤ- cacher la vérité. 掩盖真相;掩盖自己的行为.

to-mɯrkɯ ri to-znɤmaʁmaʁ
他偷了东西但是不承认

pɯ-kɯ-fse nɯ tɤ-ti wo ma ma-tɤ-tɯ-znɤmaʁmaʁ
你要把发生的事情说清楚,不要掩盖真相
See: maʁ1
znɤmbju transitive verb
éblouir. 令……眼花.

tɤŋe kɯ a-mɲaʁ ɲɯ-znɤmbju
太阳令我眼花
znɤmbju - See: nɤmbju
znɤmdzɤz transitive verb
ne pas oser faire un reproche. 打不开情面(否定式).

mɯ́j-znɤmdzɤz
他不好意思说

to-nɤma nɯ mɯ́j-nɤpe ri, mɯ́j-pe kɤ-ti nɯ mɯ́j-znɤmdzɤz
他觉得他工作得不好,但是不好意思说
znɤmkhɯmkhu stative verb
réclamer des choses. 向别人要东西.

a-ɕki ɲɯ-znɤmkhɯmkhu
他向我要了东西
znɤmɲole transitive verb
faire regarder le paysage. 带……到处观看. See: nɤmɲo
znɤmɲole - See: nɤmɲole
znɤmpɕɤmpɕɤr intransitive verb
directional: thɯ- se croire belle. 以为自己很漂亮.

chɤ-tɯ-znɤmpɕɤmpɕɤr
你以为自己很漂亮了
See: mpɕɤr See: rɤmpɕɤr
znɤmqrɯz transitive verb
directional: tɤ-
faire mal aux pieds (d'une surface rugueuse, lorsque l'on marche dessus sans chaussures). 硌脚,地面很粗糙的时候,不穿鞋子走上去感到痛,不舒服的感觉.

ɯ-thoʁ ɲɯ-rʁom tɕe, a-mi ɲɯ-znɤmqrɯz ma a-xtsa maŋe
地面很粗糙,令我的脚很痛因为我没有穿鞋子

causer une sensation acide. 酸到.

paχɕi kɯ-tɕur tɤ-ndza-t-a tɕe a-ɕɣa to-znɤmqrɯz
我吃了酸的苹果,牙齿被酸到了
znɤmqrɯz - See: ɣɤmqrɯz
znɤmɯma transitive verb
directional: tɤ- faire toutes sortes de choses. 做各种事情.

tɕhi tɤ́-wɣ-znɤmɯma ʑo tu-kɯ-rɯndzaŋspa ra
不管做什么,一定要小心

tɕhi tɤ́-wɣ-znɤmɯma ʑo mɯ́j-cha
不管让他做什么都不行
znɤndɤɣ transitive verb
directional: pɯ- empoisonner. 使人中毒.

ɯ-tshɯɣa a-mɤ-tɤ-βdi tɕe pjɯ-kɯ-znɤndɤɣ ŋu
如果弄得不好就会中毒(例如,蘑菇加工的方法)

ma-tɤ-tɯ-ndze ma tɯ́-wɣ-znɤndɤɣ
不要吃,会中毒
See: sɤndɤɣ
znɤndɤɣ - See: nɤndɤɣ
znɤndɤɣri transitive verb
directional: pɯ- avoir un enfant illégitime (homme). 令(一个女子)生私生子.

kɯmaʁ tɤ-tɕɯ nɯ kɯ pa-znɤndɤɣri
她跟别的男人有了私生子
See: tɤndɤɣri
znɤndɤɣri - See: nɤndɤɣri
znɤndɤr transitive verb
directional: tɤ- faire vibrer. (使)振动.

ta-znɤndɤr
他(让那个东西)震动了一下

tɤ-znɤndar-a
我震动了一下

kutɕu tɤŋkhɯt tɤ-lat-a tɕe, luyinji tɤ-znɤndar-a
我在这里拍了一拳,把录音机震动了一下
znɤndɤr - See: nɤndɤr
znɤndɯndɤt transitive verb
laisser aller n'importe oæ.

让……到处乱走
znɤndɯndɤt - See: nɤndɯndɤt
znɤngɯt transitive verb
directional: tɤ- partager avec. 跟……分、一起用. See: tɤngɯt See: angɯt
znɤngɯt - See: nɤngɯt
znɤɲɟɯɲɟu transitive verb
directional: tɤ- attirer. 用东西引过来.

jla tsha kɯ tɤ-znɤɲɟɯɲɟu-t-a
我用盐巴把犏牛引过来了
znɤŋɤβ transitive verb
directional: nɯ- gêner, embarrasser. 令人不好意思. Ant: sɤmgro
znɤŋɤβ - See: sɤŋɤβ
znɤŋgɤr -
directional: _ pousser vers un côté (par la foule). 挤过去(因为人多,很拥挤).

ɲɯ-kɯ-znɤŋgar-a
你把我挤到那边去
See: ŋgɤr
znɤŋgɯ transitive verb
directional: nɯ- prêter. 借给别人(不能归还原物).

(kɤndza, rŋɯl) nɯ-znɤŋgɯ-t-a
我借给他了(食物、钱)
See: ɕɯrŋo
znɤŋgɯ - See: nɤŋgɯ
znɤŋɯŋu stative verb
être présomptueux. 自以为是. See: ŋu
znɤpɤri - See: nɤpɤri
znɤpɤri transitive verb
directional: tɤ- donner un diner. 给……吃晚餐.
znɤphɤtphɤt transitive verb
directional: kɤ- tapoter avec. 用……(轻轻地)拍打.
znɤphɤtphɤt - See: nɤphɤtphɤt
znɤrɕu transitive verb
directional: nɯ-

a-jaʁ nɯ-tɯ-znɤrɕu-t
你擦破了我的手
znɤrɕu - See: nɤrɕu
znɤre transitive verb
faire rire. 笑令人笑.
znɤre - See: nɤre
znɤrko transitive verb
directional: tɤ-
forcer. 强迫.

kɤ-ndza ta-znɤrko
他强迫他吃了

pouvoir tenir, supporter. 能坚持.

ɯ-kɯ-mŋɤm ɲɯ-thɯ ri, wuma ʑo ɲɯ-znɤrkɤm
他虽然病得很严重,但是还是坚持得住

kɤ-rɤma wuma ɲɯ-znɤrkɤm
他坚持工作
znɤrko - See:
znɤʁamɟa stative verb
directional: tɤ- zêlé. 勤快,抓紧时间(舍不得耽误时间).

ta-ma ɲɯ-znɤʁamɟa
他工作很勤快

pɯ-znɤʁamɟa-tɕi
我们俩很勤快

jiɕqha nɯ kɯ-znɤʁamɟa ci ɲɯ-ŋu
他是个勤快的人

nɤʑo kɤ-rɤβzjoz ɲɯ-tɯ-znɤʁamɟa
你学习很勤快
See: tɤ-ʁamɟa
znɤʁdɤn -
directional: pɯ- directional: tɤ- placer quelque chose sous. 垫.

bandeng ɯ-pa tɤ-znɤʁdɤn
你在板凳的下面垫一块东西(保护地板)

si kɯ pɯ-znɤʁdɤn
你用木块垫一下

dianshi ɯ-ʁdɤn ci ɲɯ-ra, tɕe si pɯ-znɤʁdan-a
电视需要东西垫着,我用木头垫了一些

tɤ-mkɯm kɯ tɤ-znɤʁdɤn
你用枕头垫一下吧

jɯfɕɯr tɤ-mkɯm kutɕu pɯ-tɯ-ta-t tɕe, kɯki tɤ-tɯ-znɤʁdɤn
你昨天放了枕头,用来垫这个(话筒)

khɯtsa ɯ-pa nɯ tɕu ɕico kɤ-znɤʁdɤn mɤ-sna
在碗下面不能用塑料垫着
See: tɤ-ʁdɤn
znɤʁdɤn Variant: znɯʁdɤn - See: nɤʁdɤn
znɤscɤr transitive verb
directional: pɯ- effrayer. 惊吓.

laba tha-ʑmbri tɕe pɯ́-wɣ-znɤscar-a
他吹了喇叭,把我吓了一跳

a-mgɯr zɯ taχphe ta-lɤt tɕe pɯ́-wɣ-znɤscar-a
他用手掌拍了我的背部,把我吓了一跳
See:
znɤscɤr - See: nɤscɤr
znɤtʂa transitive verb
directional: _

ɯ-ŋgɯ nɯ-znɤtʂa-t-a
我在里面装得很紧
znɤtʂa - See: nɤtʂa
znɤtʂhɯtʂhɯt Variant: znɤtʂhɤtʂhɤt stative verb
arrogant. 自以为是;霸道.

kɯ-znɤtʂhɯtʂhɯt ci ɲɯ-ŋu
他是个霸道的人
znɤtʂhɯtʂhɯt - See: tʂhɤt1
znɤtʂɯntʂɯn stative verb
Etym: drin. qui aime se vanter de ses bonnes actions. 炫耀自己的功劳.

ɲɯ-sɯxtʂɯn ri, ɲɯ-znɤtʂɯntʂɯn
他虽然对别人好,但是会炫耀自己
See: tɯ-tʂɯn
znɤtɯɣ Variant: znɤtɯtɯɣ transitive verb
directional: _
mettre bien en place. 对端;对着放.
profiter de l'occasion. 趁……的机会、恰恰在那个时候…….

kɤ-qanɯ ʑo a-jɤ-tɯ-znɤtɯɣ tɕe a-jɤ-tɯ-ɣi nɯ!
你趁天黑的时候来吧

kɤ-nɯʑɯβ ʑo a-nɯ-tɯ-znɤtɯɣ tɕe mɤ-mtshɤm
你趁他睡着了的机会,他就听不到

lu-fsoʁ ɕɯŋgɯ ʑo a-nɯ-tɯ-znɤtɯɣ
你趁天还没有亮

laisser à. 让给.

kɯki laχtɕha kɯ-pe tɤ-tu tɕe, nɤʑo ɲɯ-ta-znɤtɯɣ jɤɣ
有好东西,我可以让给你
znɤtɯɣ - See: atɯɣ
znɤχɕɯχɕu intransitive verb
se croire plus fort (que les autres). 自以为强.

kɤ-znɤχɕɯχɕu mɤ-tɯ-nɯ-cha ma nɤʑo sɤz kɯ-χɕu tu
你不要自以为是,比你有能力的大有人在
See: See: rɯqhaχɕu
znɤχɤmthi - See: nɤχɤmthi
znɤχɤmthi transitive verb
directional: thɯ- rendre bouche bée. 令人目瞪口呆.

chɤ́-wɣ-znɤχɤmthi ʑo
令他目瞪口呆
Syn: znɯcaχto
znɤχpɯχpa stative verb
directional: thɯ- arrogant. 傲慢.

jiɕqha nɯ ɲɯ-znɤχpɯχpa
那个人很傲慢
See: χpa
znɤzraʁ transitive verb
directional: nɯ- embarrasser. 令……不好意思.

nɯ ma-tɤ-tɯ-ti ma tɯ-znɤzraʁ
你不要说这些话,让他不好意思(吃)
znɤzraʁ - See: nɤzraʁ
znɯβdaʁ transitive verb
directional: nɯ- faire porter la responsabilité à. 让……承担.

mɤ-kɯ-tʂaŋ ɲɯ́-wɣ-znɯβdaʁ-a-nɯ ɲɯ-ŋu
他们冤枉我(要我承担不公平的事情)

ki laχtɕha kɯra nɤʑo tɤ-kɤ-znɯβdaʁ tɕe ɯ-pɯ tɤ-kɤ-pa ɲɯ-ŋu
这些东西是为你的名义贮存的
Syn: nɤpɯpa
znɯβdaʁ - See: nɯβdaʁ
znɯcaχto transitive verb
directional: thɯ- rendre bouche bée. 令人目瞪口呆.

chɤ́-wɣ-znɯcaχto ʑo
令他目瞪口呆
Syn: znɤχɤmthi
znɯcaχto - See: nɯcaχto
znɯɕkhɤɣ transitive verb
directional: nɯ- ne pas se préoccuper de. 不在乎,不理.

nɯ kɯ a-phe nɯ ɲɯ-ti ri, ɲɯ-znɯɕkhaɣ-a ɕti
他对我说这些话,但是我不在乎

tɯ-mɯ ɲɯ-ɤsɯ-lɤt ri aʑo ɲɯ-znɯɕqhaɣ-a ɕti
虽然下雨,但是我不在乎
znɯɕqhɯɕqhu transitive verb
directional: pɯ-
s'opposer. 违反;反对.

pɯ-znɯɕqhɯɕqhu-t-a
我反对了

ɯ-stu mɯ́j-nɤme tɕe pjɯ-znɯɕqhɯɕqhe ntsɯ ɲɯ-ɕti
他不是诚心想做,总是搞破坏

tɤ-tɯt-a nɯ ma-pɯ-tɯ-znɯɕqhɯɕqhe
你不要反对我所说的

revenir sur (sa parole). 违背;反悔.

tɤ-tɯ-nɯ-tɯt nɯ ma-pɯ-tɯ-znɯɕqhɯɕqhe
你不要反悔
See: nɯɕqhu
znɯɕtar transitive verb
directional: pɯ- donner une leçon. 教训.
znɯɕtar - See: nɯɕtar
znɯfsoʁspɤt transitive verb
directional: lɤ- (faire) toute la nuit jusqu'au lever du jour. 从晚上开始一直……到天亮.

kɤ-rɤrɤt lɤ-znɯfsoʁspat-a ʑo pɯ-ra
我只好一直写到天亮

kɤ-rɤma lɤ-znɯfsoʁspat-i ʑo
我们晚上开始工作,一直工作到天亮
See:
znɯɣɟɯ transitive verb
directional: nɯ- faire mourir de faim. 令……饿死.
znɯɣɟɯ - See: nɯɣɟɯ
znɯɣmaz transitive verb
directional: tɤ- blesser. 弄伤.

ɯ-mi to-nɯ-znɯɣmaz
他不小心把脚弄伤了

qartshaz ɕɤmɯɣdɯ kɯ tó-wɣ-znɯɣmaz
鹿被枪打伤了
znɯɣmaz - See: nɯɣmaz
znɯɣmbɤβ transitive verb
directional: thɯ- See: tɯ-ɣmbɤβ
znɯɣʑɯr transitive verb
directional: tɤ-
embarrasser. 令人不好意思.

nɯ kɯ-fse ma-tɤ-tɯ-ti ma tɯ-znɯɣʑɯr
你不要说那些话,令他不好意思

faire peur. 令人觉得危险;令人担心会出事.

nɯ kɯ-fse paχɕi chɯ-tɯ-βʑoʁ tɕe ɲɯ-kɯ-znɯɣʑɯr-a
你这样削苹果,令我害怕会出事
znɯjɯn transitive verb
directional: tɤ- être conforme à, suivre, aller le long. 顺着;依着;沿着.

ta-znɯjɯn
他跟着他去了

tɤ́-wɣ-znɯjɯn-a
他跟着我去了

tʂu tɤ-znɯjɯn-a
我沿着路去了
Syn: nɯɴqhu
znɯkhaŋrcɤl transitive verb
directional: thɯ- mettre les quatre fers en l'air. 让……四脚朝天.

ɯʑo pɯ-znɤjpɯjpe ri, ɯʑo sɤz kɯ-cha ra jo-ɣi-nɯ tɕe chɤ́-wɣ-znɯkhaŋrcɤl ɕti
他以前很傲慢,但是他遇见了比自己厉害的人,挫了他的傲气
znɯkho transitive verb
directional: tɤ- inviter chez soi pour la nuit. 请人留宿.

tɤ-znɯkho-t-a
我请他留宿了

aʑo ci tɯ-rʑaʁ tu-kɯ-znɯkho-a-nɯ ɯ́-jɤɣ?
请问能否让我借宿一晚?
znɯkhrɯm transitive verb
directional: kɤ- infliger une punition, châtier. 惩罚,用刑.
znɯkhrɯm - See: nɯkhrɯm
znɯkon transitive verb
pouvoir contrôler. 能管住.

iɕqha tɤ-pɤtso nɯ ɯ-tɯ-li kɯ ɯ-kɯ-znɯkon me
这个小孩子很调皮,没有管得住他
znɯkro transitive verb
directional: pɯ- partager avec. 分给.
znɯkro transitive verb
directional: tɤ- donner une part à. 分东西给别人.

aʑo paχɕi a-zda pɯ-znɯkro-t-a
我把苹果分给我的朋友了

aʑo paχɕi pjɯ-ta-znɯkro
我把苹果分给你

nɤ-paχɕi nɤ-zda pɯ-znɯkrɤm
你把苹果分给你的朋友
See: kro
znɯkrɯβ transitive verb
directional: pɯ- rendre malade (nourriture avariée). 使中毒.

tɤ-mthɯm ɲɤ-ɣɤdi tɕe pɯ́-wɣ-znɯkrɯβ-a
肉坏了,令我生病了

kɤ-ndza kɯ pjɤ́-wɣ-znɯkrɯβ-a
食物把我吃生病
znɯkrɯβ - See: nɯkrɯβ
znɯkɯlu transitive verb
directional: pɯ- faire se perdre. 令……迷路.

pɯ́-wɣ-znɯkɯlu-a
他令我迷路了
znɯkɯlu - See: nɯkɯlu
znɯmgɯrjɯm Variant: znɯmgɯrjɯβ transitive verb
directional: kɤ- directional: thɯ- chauffer au feu. 烘干;烤(在火塘边).

smi ɯ-phe kɤ-znɯmgɯrjɯm-a
我烤火了

yangyu kɤ-kɤ-sqa kɤ-znɯmgɯrjɯm-a
把煮过的洋芋烤了一下

qajɣi nɯ chɯ́-wɣ-znɯmgɯrjɯβ tɕe, nɯ kɯ-fse thɯ-kɯ-smi nɯ tú-wɣ-ndza tɕe mɯm
把馍馍在火塘边烤熟很好吃
znɯmkɤqloʁ transitive verb
directional: thɯ- faire un croc-en-jambe (faire tomber vers l'avant). 绊拽.

thɯ-kɯ-z-nɯmkɤqloʁ-a (=pɯ-kɯ-tʂaβ-a)
你把我绊拽住了

ma-tɯ-ste ma tɯ-z-nɯmkɤqloʁ
你别这样,不然你会把他绊拽住
znɯmkɤqloʁ - See: nɯmkɤqloʁ
znɯmnɤl transitive verb
directional: pɯ- salir, rendre impur. 令……沾上玷污气,沾上晦气.

tɯ-ŋga nɯnɯ ma-thɯ-tɯ-ŋge ma mɤ-χtso tɕe tú-wɣ-z-nɯmnɤl
你别穿这件衣服,不干净,你会沾上晦气的

tɕhi tɤ-tɯ-ari tɕe, tɯrme ɯ-pa a-mɤ-tɯ-ɕe ma tú-wɣ-z-nɯmnɤl
你上楼梯的时候,不要在别人下面不然你会沾上晦气的

tɯ-ŋga kɯ pjɤ́-wɣ-z-nɯmnal-a
这件令我受了晦气
znɯmnɤl - See: nɯmnɤl
znɯna transitive verb
directional: _ arrêter. 停止.

aʑo thamaka kɤ-sko tɤ-znɯna-t-a ma mɯ́j-pe
我停止抽烟了

ta-ma tɤ-znɯna-t-a
我停止工作了
See: nɯna
znɯndzɯ transitive verb
directional: lɤ- mettre à la verticale. 竖起来.

laχtɕha lɤ-znɯndzɯ-t-a
我把东西竖起来了

ɕoŋtɕa lɤ-znɯndzɯ-t-a
我把木料竖起来了
Syn: ftɕhur
znɯndzɯ - See: nɯndzɯ
znɯndʐɯnbu - See: nɯndʐɯnbu
znɯndʐɯnbu transitive verb
faire voyager. 让……出差.
znɯnoʁ transitive verb
directional: pɯ- mettre de la nourriture dans la sauce. 蘸.

ɕkɤfkri ɯ-ŋgɯ pɯ-znɯnoʁ-a
我蘸了大蒜沾水

tsha pɯ-znɯnoʁ-a
我蘸了盐巴

tɯnoʁ tɤ-βzu-t-a tɕe, tɤ-mthɯm pɯ-znɯnoʁ
我做了汁,你就蘸肉吧
See: tɯnoʁ
znɯntsho transitive verb
directional: nɯ- faire manger la viande sur les os. 令人吃骨头上面剩下的肉.
znɯntsho - See: nɯntsho
znɯntsɯɣ transitive verb
faire lécher. 让……舔.

tɕhɯrkɯ ta-znɯntsɯɣ
让你舔狗碗(骂人的话)
znɯntsɯɣ - See: nɯntsɯɣ
znɯɲco transitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- suivre les instructions de. 依照……的说法.

ɯʑo kɯ kɤ-ɕe ɲɯ-sɯsɤm qhe, tɕe nɯ-znɯɲco-t-a
他想去那里,我就依他了
See: nɯɴqhu
znɯɲco - See: nɯco
znɯŋgɤrkɯ transitive verb
directional: kɤ- envelopper les bébés dans des habits et les placer verticalement. 用衣服把婴儿竖着包起来.
znɯŋgra - See: nɯŋgra
znɯŋgra transitive verb
directional: tɤ-
engager. 雇佣.

ɯʑo kɯ tɯrme ci a-tɤ-znɯŋgre ɲɯ-ntshi
他只好雇佣人

louer. 租(房子).

kha ci to-znɯŋgra
他租了房子
See: tɯ-ŋgra
znɯŋgu transitive verb
directional: tɤ- faire de façon prématurée. 做得太早.

tɤ-znɯŋgu-t-a
我做得太早了
znɯŋgu - See: nɯŋgu
znɯɴɢɤt transitive verb
directional: nɯ- séparer. 分开.

tɤ-pɤtso ni nɯ-znɯɴɢɤt-i ma ɲɯ-rɯŋɯŋɤn-ndʑi
我们让那两个孩子分开,因为他们俩准备干坏事
See: ɴɢɤt
znɯɴqhu transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- suivre, se conformer à. 照办.

nɤʑo nɤ-kɤti nɯ pjɯ-znɯɴqhe-a ŋu
我依着你的说法去做
See: Syn: znɯjɯn
znɯɴqhu - See: nɯɴqhu
znɯpodɯdi transitive verb
directional: nɯ- chatouiller. 挠(别人)痒.

nɯ́-wɣ-znɯpodɯdi-a
他挠我痒痒了

nɯ-znɯpodɯdi-t-a
我挠他痒痒了
znɯpoʁ transitive verb
directional: kɤ- laisser embrasser. 让……亲吻.
znɯpoʁ - See: nɯpoʁ
znɯqatɯkɯr transitive verb
directional: nɯ- donner de mauvais conseils. 进行反面教育.

na-znɯqatɯkɯr
他对他进行了反面教育

nɯ́-wɣ-znɯqatɯkɯr-a
他对我进行了反面教育

ɲɤ-znɯqatɯkɯr
他对他进行了反面教育
znɯrɕɤt transitive verb
directional: _ toucher légèrement, frotter en passant (avec un objet). (用某个东西)轻轻地碰一下.

nɯ-ari-ndʑi tɕe, lo rŋgɯ nɯ ɯ-ɕki nɯ tɕu phuɲi ɲɤ-znɯrɕɤt-ndʑi
他们俩到了之后,在大石包上用树枝轻轻地擦过去了
znɯrdɯl - See: nɯrdɯl
znɯrdɯl transitive verb
directional: kɤ- rendre plein de poussière. 使沾满灰尘.

kɤntɕhaʁ ɯ-tɯ-ɣɤrdɯl ɲɯ-saχaʁ tɕe, tɤ-kɯ-ŋke tɕe, ku-kɯ-z-nɯrdɯl ɲɯ-ŋu
街上很多灰尘,走路的时候身上会沾到灰尘
See: ɣɤrdɯl See: rdɯl
znɯrɤʁaŋ transitive verb
qui a le droit de. 有权利……;有资格…….

nɤʑo aʑo kɤ-sɯxɕɤt ra mɤ-tɯ-znɯrɤʁaŋ (=nɤ-rɤʁaŋ me)
你没有资格教我
See: tɯ-rɤʁaŋ
znɯrlɤn transitive verb
rendre humide. 弄湿.
znɯrɯrɯz transitive verb
directional: tɤ- utiliser l'un après l'autre. 轮流着用.

kɯki a-ŋga ʁnɯz ki tu-znɯrɯrɯz-a ŋu, jisŋi ki tɤ-ŋga-t-a tɕe fso tɕe ci nɯ ɯ-βra tu-ŋge-a ŋu
我把这两件衣服轮流穿,今天穿了这件,明天就会穿那件
znɯrɯrɯz - See: nɯrɯz
znɯsɤlɤɣ transitive verb
directional: nɯ- faire manger de l'herbe. 给动物喂草.

ɲɯ-ta-znɯsɤlɤɣ
znɯsɤlɤɣ - See: nɯsɤlɤɣ
znɯsɤsɯkho transitive verb
inciter / forcer à dévaliser les gens. 致使……抢东西.
znɯslɯɣ transitive verb
directional: tɤ- salir avec. 使沾上.

ɯʑo kɯ ɯ-ŋga tɤrcoʁ to-znɯslɯɣ
他把自己衣服沾上了泥巴
znɯslɯɣ - See: nɯslɯɣ
znɯslɯt transitive verb
directional: tɤ-

nɤ-tɕɯ kɯ ɯ-ŋga ɯ-tó-znɯslɯt?
你儿子把衣服放在那里沾上灰尘了吗?

ɯ-thoʁ ɲɯ-ɴqhi tɕe ɲɯ-kɯ-znɯslɯt
地面很脏,令人沾上灰尘
znɯsmɤn transitive verb
directional: tɤ- guérir avec. 用……治病.

ɯ-smɤn ra la-tsɯm tɕe ɕ-to-z-nɯsmɤn tɕe to-pe
他带了药,就把她治好了
See: aɣɯsmɤn See: smɤn
znɯsmɤn - See: nɯsmɤn
znɯstu transitive verb
directional: _
faire correctement. 做得准.

kɤ-ti ta-z-nɯstu
他说话说准了

kɤ-ɕe ka-z-nɯstu
他走准了

atteindre la cible. 射中.
znɯstu - See: nɯstu
znɯta transitive verb
directional: kɤ- donner en marriage. 许配.
directional: nɯ- passer à. 让给别人.

nɤʑo tɤ-tɯ-χtɯ-t nɯ, nɤʑɯɣ mɯ-mɤ-ɲɯ-ra nɤ, aʑo ɲɯ-kɯ-znɯta-a ɯ́-jɤɣ?
你买的东西如果对你没有用的话就让给我吗?
See: sɯta See: atɯta
znɯta - See:
znɯtɕarloŋ intransitive verb
directional: pɯ- causer une réaction désagréable (thé). 使……醉茶.

tʂha kɯ-sna kɯ-tɕhom kɤ-tshi-t-a pɯ́-wɣ-znɯtɕarloŋ-a
我喝了过浓的茶就醉茶了
znɯtɕarloŋ - See: nɯtɕarloŋ
znɯtɕhɤl transitive verb
directional: pɯ- punir. 惩罚.

pɯ́-wɣ-znɯtɕhal-a tɕe nɯ-kho-t-a
我被罚就交了罚款

ɯʑo ɕ-to-mɯrkɯ tɕe, pɯ-znɯtɕhal-a
他偷了东西我就惩罚了他
Syn: znɯtɕhɤtpa See: ɯ-tɕhɤl
znɯtɕhɤl - See: nɯtɕhɤl
znɯtɕhɤtpa transitive verb
punir. 惩罚. See: tɕhɤtpa Syn: znɯtɕhɤl
znɯtɯfɕɤl transitive verb
directional: nɯ- causer la diarrhée. 令人拉肚子. See: fɕɤl Syn: nɯqhoχɕɤr
znɯtɯfɕɤl - See: nɯtɯfɕɤl
znɯxpri transitive verb
directional: nɯ- prendre ... comme prétexte. 以……为借口.

kɯ-raχtɯ nɯ-znɯxpri-t-a tɕe jɤ-ari-a
我以买东西为借口去了那边

ɯ-kɤ-znɯxpri ci pjɤ-tu
他有个借口

ɯ-znɯxpri ɲɤ-ɕar
他找了个借口
See: tɯpri
znɯχamba transitive verb
agir de façon présomptueuse. 骄傲;自大.

nɤ-kɤ-znɯχamba me
你没有什么理由骄傲
znɯχamba - See: rɯχamba
znɯχcɤl transitive verb
directional: tɤ- atteindre la cible. 打中.

tɤ-fsɯr ɯ-taʁ tɤ-znɯχcal-a ʑo tɤ-lat-a
我对着靶子中心射了枪

ɕɤmɯɣdɯ tɤ-znɯχcal-a pɯ-cha-a
我射枪成功地射中了
See: ɯ-χcɤl
znɯχpi transitive verb
directional: pɯ- Etym: dpe. imiter. 模仿.

a-tɕhemɤχti ɣɯ ɯ-tɯ-rɤt nɯ pɯ-znɯχpi-t-a
我模仿了我女朋友的字
znɯχtɕɯrɯ transitive verb
déshabiller complètement. 把……的衣服脱光.

tɤ-pɤtso nɯ-znɯχtɕɯrɯ-t-a
我把小孩子的衣服脱光了
See: χtɕɯrɯ
znɯχtɕɯrɯ - See: nɯχtɕɯrɯ
znɯzdɯɣ transitive verb
directional: nɯ- causer de l'inquiétude. 令人担心.

nɯ-znɯzdɯɣ-a
我让他担心了
znɯzdɯɣ - See: nɯzdɯɣ
znɯzɤz transitive verb
directional: tɤ- appâter. 用……引诱.

nɤki ŋgumdʑɯɣ kɤ-znɯzɤz mɤ-khɯ
那个领导不会被引诱
znɯzɟɯ transitive verb
directional: pɯ- faire pâtir quelqu'un de quelque chose. 使吃亏.

pɯ-kɯ-znɯzɟɯ-a
你让我吃亏了
znɯzɟɯ - See: nɯzɟɯ
znɯʑɣɤʑɣɤt - See: sɤʑɣɤʑɣɤt
zɲɟa stative verb
directional: tɤ- stablement maintenu. 夹得稳(夹子).

tamɢom ɲɯ-zɲɟa
夹子夹得稳

tamɢom nɯ kɯ a-mtɕhɯrme thɯ-sɯ-phɯt-a ri ɲɯ-zɲɟa tɕe ɲɯ-pe
我用夹子拔了胡子,它夹得非常稳
zɲɟa noun
une espèce d'arbrisseau. 【黄刺泡儿】.

zɲɟa nɯ tɯ-ji mŋu ndo ra kɤ-ɬoʁ rga, ɯ-jwaʁ kɯ-ɤɲaʁndzɯm ŋu, ɯʑo mɤ-mbro, ɯ-jwaʁ ɯ-taʁ ɯ-ru ɯ-taʁ ɯ-mdzu dɤn, wuma ʑo mtɕoʁ, ɯ-mɯntoʁ kɯ-wɣrum ŋu, ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe ʁmɤrsɤr ŋu, wuma ʑo chi. ɯ-mat kɯ-ndɯ-ndɯβ ʑo kɯ-ɤrtɯ-rtɯm ʑo boʁ boʁ ŋu
黄刺泡儿一般生长在田边地角,叶子是暗绿色的,长得不高,叶子和茎上长满尖锐的刺,花是白色的,果实成熟后呈金黄色,很甜。果实是由聚集在一起的小球组成的。
See: zɲɟɤsɯsi
zɲɟɤsɯsi noun
espèce de baie. 黄刺泡儿的果子. See: zɲɟa2
zɲɟɤʑru noun
une plante. 植物的一种.

zɲɟɤʑru nɯ si kɯ-mbɤr ci ŋu, ʁnɯ-tɯphu tu, tɯ-tɯphu nɯ ɯ-ru kɯ-ɣɯrni ŋu, ɯ-jwaʁ ɯ-ru ɯ-taʁ chɯ-ɤʑɯrja ŋu, ɯ-mat nɯ ɯ-jwaʁ rca chɯ-ɤʑɯrja ŋu, tɕe thɯ-tɯt tɕe, ci kɯ-qarŋe ci tu, kɯ-ɲaʁ ci tu, tɕe kɯ-qarŋe nɯ jndʐɤz, kɯ-ɲaʁ nɯ ndɯβ, tú-wɣ-ndza tɕe chi, zɲɟɤʑru ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ ɯ-taʁ ra ɯ-mdzu kɯ-ndɯβ tsa tu. mɤʑɯ tɯ-tɯphu nɯ ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ tɯ-ɣndʑɤr thɯ-kɤ-mar ʑo kɯ-fse kɯ-wɣrum tu. ɯ-mat pjɯ-ɴqoʁ tsa ŋu. thɯ-tɯt tɕe qarŋe. kɤ-ndza mɯm. li ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ ra ɯ-mdzu tu. nɯ kɯ tu-mbro tsa cha.
|fv zɲɟɤʑru 是一种矮小的树,分为两种。一种有红色的树干,叶子排列在树干上,果实也和叶子长在一起。成熟后,有的是黄色,有的是黑色的,黄色的较大,黑色的较小,吃起来很甜。|fv zɲɟɤʑru 的树干和叶子上有小刺。还有一种,树干和叶子上好像涂了白粉一样。果实垂吊着,成熟后变黄。可以吃。树干和叶子上也长有刺。这种|fv zɲɟɤʑru 长得比较高一些。 zɲɟɤʑru 是一种矮小的树,分为两种。一种有红色的树干,叶子排列在树干上,果实也和叶子长在一起。成熟后,有的是黄色,有的是黑色的,黄色的较大,黑色的较小,吃起来很甜。 zɲɟɤʑru 的树干和叶子上有小刺。还有一种,树干和叶子上好像涂了白粉一样。果实垂吊着,成熟后变黄。可以吃。树干和叶子上也长有刺。这种 zɲɟɤʑru 长得比较高一些。
zo intransitive verb
directional: kɤ- se poser (oiseau). 停落(鸟).

pɣa ko-zo
鸟停落了

ɣʑo ko-zo
蜜蜂停落了
zoŋzoŋ ideophone.2
ébouriffé, en désordre. 形容人蓬头垢面,头发乱蓬蓬的样子,或形容动物的尾巴粗而毛发多.

nɤ-ku pɯ-sɤɕɤt ma zoŋzoŋ ʑo ɲɯ-pa
你梳一下头,你的头发乱蓬蓬的
See: zaŋzaŋ
zraʁrɯz transitive verb
directional: thɯ- balayer avec. 用……扫.

zɣɤmbu kɯ thɯ-z-raʁrɯz-a
我用扫把扫了
zraʁrɯz - See: raʁrɯz
zraχtɕi noun
savon. 肥皂.
zrɤβ noun
bouc. 公山羊.
zrɤβraʁ transitive verb

directional: nɯ- gratter avec. 用……抠.

tɤ-lu ɯ-sta kɯ-khrɯ ɲɯ-ŋu tɕe, kɤ-χtɕi ɲɯ-ɴqa, tɕe a-ndzrɯ kɯ nɯ-zrɤβraʁ-a ʑo pɯ-ra
装过牛奶的瓶子里面干硬了,很难洗,我只好用指甲抠掉

directional: pɯ- ratisser avec. 用……耙.

qarɤt kɯ pɯ-zrɤβraʁ-a
我用耙子耙了
zrɤβraʁ - See: rɤβraʁ
zrɤɣrɯ transitive verb
appliquer un objet chaud sur une articulation. 用热的东西敷身体的某个关节治关节炎.

a-χpɯm pɯ-z-rɤɣrɯ-t-a
我用热的东西敷了膝盖
zrɤɣrɯ - See: rɤɣrɯ
zrɤjroʁ transitive verb
laisser une trace. 留下纹路. See: tɯ-jroʁ
zrɤjroʁ - See: rɤjroʁ
zrɤkrɯ transitive verb
couper avec. 用……切.

ɯ-ɕɣa kɯ-tu nɯ kɯ pjɯ́-wɣ-z-rɤkrɯ kɤ-ti ɕti
有刀刃的东西都可以用来切
zrɤkrɯ - See: rɤkrɯ
zrɤma transitive verb
faire travailler. 让……工作.
zrɤma - See: rɤma
zrɤmgo transitive verb
directional: tɤ- mélanger une poudre avec un liquide et en faire des boules. 把粉状的物体跟液体混在一起,揉成一坨一坨.

tɯ-ci kɯ tɤjlu tɤ-zrɤmgo-t-a
我在面粉里放了一点水,揉成一坨一坨
See: tɯ-mgo
zrɤmpɕɤr transitive verb
directional: tɤ- maquiller, décorer. 装饰;装扮.

stɯnmɯ tɤ-mda tɕe, kɯ-rɯstɯnmɯ tɤ-tɕɯ tɕheme nɯni tú-wɣ-zrɤmpɕɤr ra
办婚礼的时候要打扮新郎和新娘
zrɤmpɕɤr - See: rɤmpɕɤr
zrɤntɕɯ noun
Etym: sran. haricot. 绿豆.

zrɤntɕɯ nɯ li tɤ-rɤku ci ŋu, tɯ-ji nɯ mɤ-kɯ-sna tsa lu-ji khɯ, ɯʑo kɯ-xtɕi ci ŋu, tu-wxti mɤ-cha, ɯ-tshɯɣa nɯ staχpɯ cho naχtɕɯɣ, ɯ-jwaʁ, ɯ-ru, ɯ-mɯntoʁ, ɯ-cɤβ nɯ ra lonba staχpɯ fsɯ-fse ʑo fse, staχpɯ wuma ʑɤ tu-rɲɟi cha, ɯ-rdoʁ ɯ-jndʐɤz artɯm rloʁrloʁ. zrɤntɕɯ ɯ-rdoʁ xtɕi cho aɕpɯɕpa tsa.
绿豆是一种庄稼,可以种在贫瘠的地里。它较小,长不大,形状和豌豆一样,叶子、茎、花、荚果和豌豆一模一样。豌豆长得长,颗粒是球形的。绿豆的颗粒小而扁。
zrɤɲɟiɲɟi transitive verb
directional: pɯ- directional: nɯ- briser en mille morceaux. 打得粉碎.

χɕɤl nɯra pɯ-zrɤɲɟiɲɟi-t-a ʑo
我打碎了玻璃
zrɤpɯ transitive verb
faire avoir des petits (animaux). 让……生崽.
zrɤpɯ - See: rɤpɯ
zrɤrɤt transitive verb
faire écrire, dessiner. 请……写字.
zrɤrɤt - See: rɤt
zrɤrmbɣo transitive verb
directional: lɤ- retenir (accumuler) de l'eau. 积水(大范围).

tɯ-ci lú-wɣ-zrɤrmbɣo ɲɯ-ra
要积水
zrɤrmbɣo - See: rɤrmbɣo
zrɤru transitive verb
directional: tɤ- faire lever. 让……起床.

tɤ-zrɤru-t-a
我让他起床了

tɤndʐo kɯ a-ŋgo to-zrɤru
冷的天气令我生病了
zrɤru - See: rɤru
zrɤsta transitive verb
fixer. 固定.
zrɤsta - See: rɤsta
zrɤtɕaʁ -

wuma ʑo tɤ-mbɣom tɕe ɯ-thoʁ mɯ-pjɤ-zrɤtɕaʁ ʑo jo-rɟɯɣ
他很急,脚不着地地跑了过去
zrɤtɕha transitive verb
déterminé à partir de. 以……为标准.

nɤ-sɯm ɕe mɤ-ɕe tɤ-zrɤtɕhe
以你想不想(做)为标准

ɯ-spa rtaʁ mɤ-rtaʁ tɤ-zrɤtɕhe
(你衣服裁得多不多)看材料够不够
zrɤtshi transitive verb
directional: nɯ- trop cuire. 煮得很烂.

ko-ɣɤsmi-t-a tɕe ɲɤ-zrɤtshi-t-a
我煮得太烂了(不小心)
zrɤtshi - See: arɤtshi
zrɤʑi transitive verb
directional: kɤ-
faire habiter. 使……住在.
laisser. 留下.

ɯʑo kɯre kɤ-zrɤʑi-t-a
我让他待在这里了

izora tɤ-pɤtso kha ɯ-ngɯ ɯʑosti kɤ-zrɤʑi-j
我们把孩子一个人留在家里
zri stative verb
directional: thɯ- long. 长. Syn: rɲɟi Ant:
zrɯ transitive verb
zrɯ noun
parasite des bovins. 牛的寄生虫.
zrɯ noun
adret. 山阳,向阳的山坡.
zrɯ transitive verb
directional: nɯ- s'accaparer. 霸占,占用.

sɤtɕha nɯ-zrɯ-t-a
我占用了这个地方
zrɯβɟu noun
dans un fardeau de bois, la partie qui est en contact avec le dos du porteur. 柴捆子里比较细的枝条,接触人的背部. Ant: zɣɯqhu
zrɯɕmi transitive verb
directional: tɤ- faire parler. 令……说话.
zrɯɕmi - See: rɯɕmi
zrɯɣ noun
pou. 虱子.

zrɯɣ nɯ-nɤmbɣaʁlaʁ rdɯl mɤ-tɕɤt
虱子打滚也不会起灰尘(没有什么可怕的)
See: aɣɯzrɯɣ
zrɯɣndza noun
mante religieuse. 螳螂.

zrɯɣndza nɯ qajɯ ci ŋu, ɯ-mi kɯtʂɤ-ldʑa tu, ɯ-ku kɯ-xtɕi tɕe kɯ-ɤmtɕoʁ ci ŋu, ɯ-phoŋbu kɯ-wxti tsa ci ŋu, ɯ-smɤt tɕe chɯ-ɤmtɕoʁ tsa ŋu, tɕe ɯ-mgɯr ɯ-qhu ra rko, ɯ-xtɤpa ra mpɯ tɕe zrɯɣ kɤ-ndza wuma rga, kɯ-mɤku tɕe, zrɯɣ pha ɯ-phoŋbu tɯtɯrca chɯ-mqlaʁ ŋu, khro tsa ta-ndza tɕe, tu-fka ɲɯ-ŋu tɕe zrɯɣ nɯ-atɯɣ tɕe ɯ-se ku-tshi tɕe ɲɯ-βde ɲɯ-ŋu. pha ɯ-phoŋbu kɯ-ɤrŋi, sɯjno cho aɣɯmdoʁ.
螳螂是一种虫,有六只脚,头小而尖,身子较大,尾部是尖的。背部硬,肚皮软。它爱吃虱子,开始是整个吃掉。吃了几个以后,饱了,再遇到虱子的时候,喝了血就扔了。螳螂全身是绿色的,和草的颜色一样。
zrɯɣnɤn transitive verb
directional: nɯ- plaisanter. 开玩笑,逗着玩.

ma-nɯ-kɯ-zrɯɣnan-a
你不要跟我开玩笑

nɯ́-wɣ-zrɯɣnan-a
他跟我开了玩笑
zrɯɣnɤn - See: rɯɣnɤn
zrɯɣru noun
épouillage. 捉虱子. See: zrɯɣ See: ru2 See: nɯzrɯɣru
zrɯmphrɯmɯ transitive verb
faire regarder l'avenir. 请别人算命.

nɯ-sqar-a tɕe pɯ-zrɯmphrɯmɯ-t-a
我请了他算命
See: mphrɯmɯ
zrɯndzɤtshi transitive verb
directional: tɤ- donner un repas. 请别人吃一顿.
zrɯndzɤtshi - See: rɯndzɤtshi
zrɯŋgrɤl transitive verb
changer de. 改用.

kɯɕɯŋgɯ tɕe tɯ-ci kɯ βɣa chɯ-sɯmtɕɯr-i tɕe kɤ-ɣndʑɯr chɯ-sɯ-lɤt-i pɯ-ŋu ri, tham tɕe mkhɯrlu kɯ kɤ-sɯɣndʑɯr nɯ-zrɯŋgrɤl-i
我以前用水力推磨,现在改用机器磨面
zrɯŋgrɤl - See: ŋgrɤl
zrɯxtar transitive verb
directional: tɤ- développer. 使兴旺起来.

jiɕqha ta-zrɯxtar-nɯ
他们使它兴旺起来

kha kɤ-zrɯxtar pjɤ-cha-nɯ
他们成功地令自己的家庭兴旺起来了
See: sɯxtar
zrɯxtuxti -

tu-zrɯxtuxti-a zgɤt
我应该尊重他
zʁaʁzʁaʁ ideophone.2
correctement habillé. 形容穿得很精干的样子.

nɯ-ŋga ra tu-kɯ-ɣɤxtɯt nɯ zʁaʁzʁaʁ ʑo ɲɯ-pa
穿高一点的衣服看起来很威武精干
Ant: lɲɯɣlɲɯɣ
zʁɤɲcɯ noun
fronde. 投石带【石子带】.

zʁɤɲcɯ ci to-lɤt tɕe pɣa to-sɯxtsɯɣ
他用投石带射中了鸟

zʁɤɲcɯ nɯ tɤ-fsɤri maʁ nɤ qase nɯ-kɤ-βzu ŋu tɕe ɯ-χcɤl nɯ tɕu rdɤstaʁ ɯ-sɤɣ-raʁ ci tú-wɣ-βzu tɕe, tú-wɣ-zdɤβ tɕe ɯ-ɕnɤz tɯka nɯ kú-wɣ-ndo, ɯ-χcɤl nɯ tɕu rdɤstaʁ kɯ-xtɕi tsa chɯ́-wɣ-sɯɣraʁ tɕe tɯ-ku ɯ-taʁ tɯ-jaʁ ntsi kɯ χsɯ-tɤxɯr jamar kú-wɣ-sɯ-sɯ-mtɕɯr tɕe ɯ-ɕnɤz tɯ-rdoʁ nɯ ɲɯ́-wɣ-ta tɕe ɲɯ́-wɣ-lɤt, tɕe rdɤstaʁ kɯ-ɤrqhi ʑo ju-ɕe cha. tɕe nɯ rdɤstaʁ sɤ-lɤt ɯ-spa ŋu.
投石带用麻绳或者皮绳做成。中间做一个能卡住石子的(结),(从中间)叠一下。绳的两头拿在手上,在中间卡住小石子,然后在头上挥转三圈,之后再把绳子的一头放掉,打出去,这样石子就投得远一些。投石带是投掷石头的专用工具。
zʁɤzʁɤt ideophone.3
(enfant) habillé de façon correcte. 形容(小孩子)穿得很整齐的样子.
postposition
locatif. 在.
zɯɣzɯɣ ideophone.2
stable, immobile. 稳定的状态,一动也不动.

zɯɣzɯɣ ʑo ɲɯ-ɤsɯ-ndo
他拿着不放,动也不动

zɯɣzɯɣ ʑo ɲɯ-rɤʑi
他坐在那里,动也不动
Syn: grɯɣgrɯɣ
zɯm noun
Etym: zom. seau. 桶.
zɯmbɯr noun
bouton d'argent. 银盆.
zɯmi adverb
presque. 差一点;几乎.

rdɤstaʁ ta-lɤt, zɯmi ʑo jɯ-tɤ́-wɣ-tsɯɣ-a
差一点打到了我

zɯmi ɲɯ-naχtɕɯɣ
几乎一样
zɯmjɯ noun
lanière servant à porter les seaux d'eau. 背水桶的带子.
zɯmzɯm ideophone.2
coupé très fin. 形容切得很细.

pjɯ́-wɣ-rɤkrɯ zɯmzɯm ʑo ɲɯ-ra
要切得很细
zɯn noun
argent de l'époque impériale. 民国之前通行的货币.
zɯŋzɯŋ ideophone.2
complètement blanc. 全白.

rgɤtpu ɯ-ku cho-wɣrum zɯŋzɯŋ ʑo
老头子的头发全变白了
zɯxtɕhɤl noun
Etym: sbug.tɕʰal. cymbales. 钹.
zwaʁnɤzwaʁ ideophone.3
mou, pas ferme. 形容物体绵软.

tú-wɣ-ndza tɕe zwaʁnɤzwaʁ ɲɯ-ti
吃起来软绵绵的
Ant: tɕʁɯznɤtɕʁɯz
zwɤɣrum noun
armoise blanche. 白艾蒿. See: zwɤr2 See: wɣrum
zwɤr transitive verb
directional: kɤ- directional: tɤ- Etym: sbor. allumer. 点火;点灯.

smi ka-zwɤr, smi ta-zwɤr
他点了火

tɤtʂu kɤ-zwar-a
我点了灯
See: amɯzwɤr
zwɤr noun
armoise. 蒿.

zwɤr nɯ ɯ-ru cho ɯ-jwaʁ kɤsɯfse kɯ-pɣi ŋu. ɯ-jwaʁ nɯ kɯ-ɤɣɯrʑɯɣʑɯɣ kɯ-fse ŋu. zwɤr ɯ-di χɕɤβ, kɤntɕhɯ-tɯphu tu, zwɤrqha kɯ-rmi ci tu, si ŋu. zwɤɣrum kɤ-ti ci tu tɕe nɯ aɣrɤɣrum. zwɤrɲaʁ kɤ-ti ci tu tɕe nɯ aɲaʁndzɯm. ɴqiazwɤr kɤ-ti ci tu tɕe nɯ ɯ-jwaʁ ra mba tsa ɯ-mdoʁ nɯ arŋi. kɤ-ndza sna. zwɤrqha, zwɤɣrum, zwɤrɲaʁ nɯ ra nɯ-jwaʁ ɯ-taʁ ɯ-rme sɯβsɯβ tu, ɴqiazwɤr ɯ-jwaʁ ɯ-taʁ ɯ-rme me.
蒿的茎和叶子全部都是灰色的,叶子上有褶,香味浓。蒿分很多种。叫做|fv zwɤrqha 的是一种树。叫做|fv zwɤrɣrum 的淡白色。叫做|fv zwɤrɲaʁ 的颜色比较深。叫做|fv qiaβzwɤr (香蒿)的叶子薄,绿色,可以吃。前三种蒿叶子上有细毛,香蒿叶子没有毛。 zwɤrqha 的是一种树。叫做 zwɤrɣrum 的淡白色。叫做 zwɤrɲaʁ 的颜色比较深。叫做 qiaβzwɤr (香蒿)的叶子薄,绿色,可以吃。前三种蒿叶子上有细毛,香蒿叶子没有毛。
See: zwɤɣrum See: zwɤrqha See: ɴqiazwɤr
zwɤrqha noun
espèce d'armoise. 艾蒿的一种. See: zwɤr2
zwɤrqhɤjmɤɣ noun
une espèce de champignon. 一种菌子.

zwɤrqhɤjmɤɣ nɯ zwɤrqha ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-taʁ ɯ-pa kɯ-fsɯ-fse ʑo kɯ-wɣrɯ-wɣrum ʑo ŋu, kɤ-ndza sna
|fv zwɤrqhɤjmɤɣ 长在|fv zwɤrqha 树林里,上部和下部一样都是白色的,能吃。 zwɤrqhɤjmɤɣ 长在 zwɤrqha 树林里,上部和下部一样都是白色的,能吃。
zwu noun
maladie de l'œil. 眼病.

ɯ-mɲaʁ zwu to-ɣi
他眼上长了痘痘
ʑa transitive verb
directional: _ commencer. 开始.

ɯ-mphru pjɯ-ʑe-a tɕe pjɯ-ndɯn-a ŋu ŋɤ
我紧接着(从头)开始读

tɯ-nɯrɤɣo chɤ-ʑa
他开始唱起歌来
See: sɤʑa
ʑa stative verb
directional: nɯ- avoir une atrophie musculaire. 肌肉萎缩.

ɯ-mi ɲɤ-ʑa
他脚的肌肉萎缩了

ɯ-jaʁ ɲɤ-ʑa
他手的肌肉萎缩了
ʑaka noun
chacun. 各自.

ʑaka tu-nɯsaχsɯ-tɕi ɕti

ʑaka kɤ-nɯ-βzu mɯ-rtaʁ-tɕi
ʑakastaka noun
par soi-même, chacun dans son coin. 各自各地.

mɯntoʁ ʑakastaka ɯ-mdoʁ xcat ʑo ɕti
花有各种各样的颜色

jiʑora ʑakastaka ji-ma nɯ-nɤma-j ra
我们要各自办各自的事情
ʑala noun
application de glaise sur les murs pour les rendre plus lisse. 在墙壁上涂上水泥使其光滑【敷墙壁】.
ʑaŋɬa noun
Etym: ʑiŋ.ɬa. silex que l'on place au milieu du champs. 放在田地中间的燧石. See: qapi1
ʑaŋmu noun
Etym: ʑiŋ.mo. le plus grand champs. 最大的田地.
ʑaŋndza noun
festin. 宴会.

ʑaŋndza chɤ-lɤt-nɯ
他们办了宴会

jiʑora ʑaŋndza thɯ-lɤt-i
我们办了宴会
ʑaŋpjaʁ noun
outil pour faire cuire les momo. 【烙片】用来炕馍馍的用具.
ʑara pronoun
eux. 他们.
ʑaʁ noun
Etym: ʑag. pellicule de graisse. 浮油.
ʑaʁ noun
Etym: ʑag. jour. 天.

ʑaʁ χsɤ-rʑaʁ
三天

ʑaʁ χsɯ-sŋi
三个白天
ʑatsa noun
bientôt. 快要.

dian ʑatsa arɕo ɲɯ-ŋu
快没有电了
ʑaʑa noun
longtemps avant. 早就.
pendant longtemps. 很久.

ʑaʑa ʑo jɤ-azɣɯt-a
我早就到了

ʑaʑa ʑo mɯ-jɤ-azɣɯt
他很久都没有来
ʑdraŋnɤʑdraŋ ideophone.3
地上有旧的衣服,他带走了.

tɯ-ŋgɤmbe ɯ-thoʁ ɲɯ-ɤta tɕe, ʑdraŋnɤʑdraŋ ka-tsɯm
ʑdraŋʑdraŋ ideophone.2
objet long et flexible. 形容物体(衣服,软树枝等)又长又软的样子.

tɯmbri ʑdraŋʑdraŋ ʑo ɲɯ-ɤta
绳子放在那里,很凌乱的样子
ʑdrɤβʑdrɤβ ideophone.2
objet long et mou. 形容物体长而软的样子.

razmbe ʑdrɤβʑdrɤβ ʑo ɲɯ-ɴqoʁ
烂布条又脏又长地在那里挂着

razmbe ʑdrɤβʑdrɤβ ʑo ɲɯ-ɤta
烂布条又脏又长地放在那里

nɤ-χsɯmχsoz jɤ-sɯɣe ʑdrɤβʑdrɤβ ʑo ma-tɯ-ʑɣɤstu
你要打起精神来,不要无精打采的样子
See: ɕthrɤβɕthrɤβ
ʑdɯɣʑdɯɣ ideophone.2
compact, solide. 形容物体紧凑或牢固.

nɤki tʂɤm ɲɯ-ɤrku tɕe, ʑdɯɣʑdɯɣ ʑo ɲɯ-ɤstu
板壁装得很紧凑

ɯ-ɕɣa ɯ-tɯ-pe kɯ ʑdɯɣʑdɯɣ ʑo ɲɯ-pa
他的牙齿很牢固

kɯm ʑdɯɣʑdɯɣ ʑo pjɤ-nɯ-sɤtsa
他把门锁得死死的
ʑɤn stative verb
moins bon. (比自己)差.

ɯ-kɤ-spa rkɯn tɕe, aʑo sɤznɤ ʑɤn
他会做的事情很少,他比我差
Ant: mna
ʑɤni pronoun
eux deux. 他们俩.
ʑɤŋgɯz adverb
l'un à l'autre. 互相.

tɕiʑo ʑɤŋgɯz azɣɤʁrɯʁre-tɕi
我们俩互相尊重
See: ɯ-ŋgɯ
ʑɤwu noun
Etym: ʑa.bo. boiteux. 跛子. Syn: ɕkala See: aʑɤwu
ʑɤzdaŋ noun
Etym: ʑe.sdaŋ. envie, volonté de dépasser les autres. 妒忌;有赶上别人的心.
ʑgaʁ adverb
tout juste. 刚好.

jisŋi tɕe, tɯ-sla ʑgaʁ ʑo tu-tsu ŋu
到今天就刚好满一个月了

kɯtʂɤɣ ɯ-taʁ kɯβde pjɯ́-wɣ-ta tɕe, sqi ʑgaʁ ŋu
六加四正好等于十
ʑgɤβʑgɤβ ideophone.2
grand, maigre et bossu. 形容高、瘦而驼背的样子. Syn: ɕkɤɣɕkɤɣ
ʑgrɤɣʑgrɤɣ ideophone.2
dur et froid (sensation lorsqu'on s'allonge sur le sol). 形容躺在地上又没有衣服盖的感觉,又冷又硬的感觉。.

ʑgrɤɣʑgrɤɣ ʑo ɲɯ-rŋgɯ
他躺在地上,感觉地面又硬又冷
See: nɯʑgrɤɣ
ʑgrɯɣ Variant: ʑgrɯ noun
certainement. 一定.
ʑɣɤβde intransitive verb
directional: thɯ- se suicider en se jetant à l'eau. 投河自尽.

ma-ɕ-thɯ-tɯ-ʑɣɤβde ma nɤ-mu ɲɯ-ɤkhu
你不要去投河自尽,你母亲在叫你
See: βde
ʑɣɤβʁum intransitive verb
s'allonger sur le ventre. 趴着(躺着).

pjɯ-ʑɣɤβʁum ku-nɯ-rŋgɯ ɲɯ-ŋu
他趴着睡
ʑɣɤβʁum - See: βʁum
ʑɣɤβzɟɯr intransitive verb
directional: nɯ- se transformer. 转变.
ʑɣɤβzɟɯr - See: βzɟɯr
ʑɣɤɕphɣo intransitive verb
directional: _ se sauver. 逃命.

jɤ-ʑɣɤɕphɣo-a
我逃命了
ʑɣɤɕphɣo - See: ɕphɣo
ʑɣɤɕthɯz intransitive verb
directional: kɤ- dévoiler sa réelle identité. 亮相.

fso tɕe ju-ɣi-a tɕe ɣɯ-ku-ʑɣɤɕthɯz-a
我明天来亲自亮相(给别人看我的真面目)
See: ɕthɯz
ʑɣɤɕtʂat intransitive verb
directional: nɯ- économiser ses forces. 节省自己的体力.

ɕɤxɕo ɲɯ-ʑɣɤɕtʂat-a ɲɯ-ntshi ma a-phoŋbu mɤ-cha ɲɯ-ŋu
我这几天要节省自己的体力,因为身体不行
ʑɣɤɕtʂat - See: ɕtʂat
ʑɣɤɕɯfka intransitive verb
directional: tɤ- manger à sa faim. 吃饱.

aʑo tɤ-ʑɣɤɕɯfka-a
我吃饱了

tɤ-ʑɣɤɕɯfka je
你要吃饱啊!不用客气!
ʑɣɤɕɯɣmu intransitive verb
s'effrayer soi-même. 自己吓唬自己.

nɤʑo tɯ-ʑɣɤɕɯɣmu mɤ-ra ma mɤ-ʁdɯɣ
你不用害怕,没有事
See: mu1
ʑɣɤɕɯɣmu - See: ɕɯɣmu
ʑɣɤɕɯnŋo intransitive verb
causer soi-même sa propre défaite. 使自己失败. Syn: See: nŋo
ʑɣɤɕɯnŋo - See: ɕɯnŋo
ʑɣɤɕɯntaβ intransitive verb
rester sans rien faire. 该做的不想做;不想动.

ɲɯ-ʑɣɤ-ɕɯntaβ
他安静下来了
See: ɣɤntaβ
ʑɣɤɕɯɴqoʁ intransitive verb
directional: tɤ- se laisser pendre. 让自己身体悬吊着.

tɤ-pɤtso to-ʑɣɤɕɯɴqoʁ tɕe, ɲɯ-ɤnɯɣro, ɲɯ-ɣɤɕtʂaŋlaŋ ʑo
小孩子把自己挂上去了,在那里吊着玩
ʑɣɤɕɯrga intransitive verb
se faire plaisir. 让自己开心.

laχtɕha ɯ-kɤ-sɯso nɯ to-χtɯ ndɤre ɲɯ-ʑɣɤɕɯrga
他买到了他想买的东西,很开心
ʑɣɤɕɯrga - See: ɕɯrga
ʑɣɤfɕɤt intransitive verb
directional: tɤ- rapporter sa situation à qqun. 把自己的情况告诉别人.

a-ɕki tɤ-ʑɣɤfɕɤt
他把他的情况跟我说了
ʑɣɤfɕɤt - See: fɕɤt1
ʑɣɤfsraŋ intransitive verb
directional: tɤ- se protéger. 保护自己.
ʑɣɤfsraŋ - See: fsraŋ
ʑɣɤfstɯn intransitive verb
s'occuper de soi-même. 照顾自己.
ʑɣɤfstɯn - See: fstɯn
ʑɣɤɣɤβdi intransitive verb
se soulager (en se massant, par exemple). 令自己好受一些(例如,揉自己的身体).

tɯʑo kɤ-ʑɣɤɣɤβdi mɤ-sɤcha
不能令自己好受一些(因为太痛)
ʑɣɤɣɤβdi - See: ɣɤβdi
ʑɣɤɣɤkhe intransitive verb
directional: pɯ- se moquer de soi-même, faire de l'autodérision. 贬低自己.

ma-pɯ-tɯ-ʑɣɤɣɤkhe
不要贬低自己
ʑɣɤɣɤkhe - See:
ʑɣɤɣɤla intransitive verb
directional: pɯ- se baigner. 沐浴.
ʑɣɤɣɤla - See: ɣɤla
ʑɣɤɣɤmbjom intransitive verb
directional: nɯ- s'efforcer à aller le plus vite possible. 使自己跑得更快.

nɤ-mbro qale sthɯci a-nɯ-ʑɣɤɣɤmbjom
你的马要令自己跑得像风一样快
ʑɣɤɣɤme intransitive verb
directional: nɯ- disparaître. 消失(躲起来,不让别人发现自己). See:
ʑɣɤɣɤme - See: ɣɤme
ʑɣɤɣɤntaβ intransitive verb
rester sans bouger. 坐稳,动都不动.

tɤ-ndzur, nɯtɕu ma-nɯ-tɯ-ʑɣɤɣɤntaβ ʑo kɯ
你站起来,不要在那里动都不动
ʑɣɤɣɤntaβ - See: ɣɤntaβ
ʑɣɤɣɤŋgi intransitive verb
directional: pɯ- dire que l'on a raison. 说自己是对的.
ʑɣɤɣɤŋgi - See: ɣɤŋgi
ʑɣɤɣɤrndi intransitive verb
directional: kɤ- se calmer. 镇静.

nɤʑo kɤ-ʑɣɤɣɤrndi ɲɯ-ra
你要镇静下来
ʑɣɤɣɤrndi - See: ɣɤrndi
ʑɣɤɣɤtɕa Variant: ʑɣɤzɣɤtɕa intransitive verb
directional: pɯ- admettre sa faute. 承认自己的错.

pjɤ-ʑɣɤɣɤtɕa
他承认了自己的错误
ʑɣɤɣɤtɕa - See: ɣɤtɕa
ʑɣɤɣɤtɕɤt intransitive verb
directional: tɤ- se porter volontaire pour. 自告奋勇.

kɯ-rɤma kɤ-ɕe ɲɯ-ra tɕe, aʑo tɤ-ʑɣɤɣɤtɕat-a
需要人,我自告奋勇去做了
ʑɣɤɣɤtɕɤt - See: ɣɤtɕɤt
ʑɣɤɣɤʑo - See: ʑo1
ʑɣɤɣɤʑo intransitive verb
directional: tɤ- se rendre léger. 令自己变轻.

tɤ-muj jamar ʑo to-ʑɣɤɣɤʑo
他令自己变得像羽毛一样轻
ʑɣɤkho intransitive verb
se donner à. 把自己交给.

nɤʑo ʁgra ɯ-jaʁ nɯtɕu ɲɯ-tɯ-nɯ-ʑɣɤkho ʑo ɯ-mɤ-kɯ-ɕti-ci?
你是不是把自己交到敌人的手里了?
See: sɯkho
ʑɣɤkho - See: kho1
ʑɣɤkro intransitive verb
directional: pɯ- se séparer. 分开(一个群体).
ʑɣɤkro - See: kro
ʑɣɤlɤrko Variant: zɣɤnɤrko intransitive verb
directional: tɤ- s'encourager soi-même, garder confiance. 自己鼓励自己.

nɤʑo tɤ-ʑɣɤlɤrko, tɕe ʑa a-tɤ-tɯ-mna
你要坚持,就会早点痊愈
See: nɤrko1
ʑɣɤmaŋlo intransitive verb
directional: lɤ- se mettre en amont. 到上游的地方.
ʑɣɤmaŋlo - See: maŋlo
ʑɣɤmar intransitive verb
s'enduire. 给自己涂.
ʑɣɤmar - See:
ʑɣɤmdzoz intransitive verb
avoir de l'amour propre. 自重,注意自己的言行.

tɯrme sɤtɕha jɤ-kɯ-ɤri tɕe, tɯ-kɯ-ʑɣɤmdzoz ra
出远门的时候要会自重
See: mdzoz
ʑɣɤmɤmu -
directional: tɤ- se proposer spontanément pour prendre en charge. 自己占主要地位;自我推荐.

jiɕqha nɯ-phe tɯ-rju kɤ-βzu ɲɯra ri, aʑo tɤ-ʑɣɤmɤmu-a
要跟他们说,主要出面的是我(主要的话是我说的)

jiɕqha nɯ-phe tɯ-rju kɤ-βzu ɲɯ-ra ri, aʑo mɤ-ʑɣɤmɤmu-a
要跟他们说,但是我不会主要出面(婉转的意思:那句话不好说)
ʑɣɤmɤpɤrthɤβ intransitive verb
directional: tɤ- se mettre au milieu. 走到中间.

to-ʑɣɤmɤpɤrthɤβ
他走到中间了
ʑɣɤmgɯ intransitive verb
avoir confiance en soi. 自信.

nɯsthɯci nɤ-kɤ-cha kɯ-tu ci tɯ-ŋu ɕi kɯma, nɤ-tɯ-ʑɣɤmgɯ nɯ!
你是不是有那么大的本事,你这么自信
ʑɣɤmgɯ - See: mgɯ
ʑɣɤmɲo intransitive verb
directional: tɤ- se préparer. 准备.

kɯ-ɕe tɤ-ʑɣɤmɲo-a
我准备去
Syn: rɤŋgat
ʑɣɤmɲo - See: mɲo1
ʑɣɤmphɯr intransitive verb
directional: kɤ- s'envelopper dans. 把自己裹在…里.
ʑɣɤmphɯr - See: mphɯr
ʑɣɤmto intransitive verb
directional: pɯ- se voir. 看到自己.

tɯ-ci ɯ-ŋgɯ ɕ-pɯ-ru-a ri, pjɯ-ntɕhar-a ɲɯ-ŋu tɕe pɯ-ʑɣɤmto-a
我往水里看了一下,里面有我的倒影,我看到我自己了
ʑɣɤmto - See: mto
ʑɣɤnaχsoz Variant: ʑɣɤznaχsoz intransitive verb
directional: tɤ- se remettre d'aplomb. 使自己提起精神.

tʂha kɤ-tshi tɕe tɤ-ʑɣɤnaχsoz
喝点茶,提起精神
ʑɣɤnaχsoz - See: naχsoz
ʑɣɤnbaʁ - See:
ʑɣɤndzɯ intransitive verb
directional: tɤ- se réconforter soi-même. 宽慰自己.

tɯʑo kɤ-nɯ-ʑɣɤndzɯ a-pɯ-kɯ-cha ra
自己要会宽慰自己
ʑɣɤndzɯ - See: ndzɯ
ʑɣɤnɤmpɕɤr intransitive verb
se trouver beau. 觉得自己漂亮.

tɕhemɤpɯ ra kɯ ``aʑo mpɕar-a" ntsɯ sɯso-nɯ ɕti nɤ, ɲɯ-ʑɣɤ-nɤmpɕɤrnɯ ɕti
姑娘们总觉得自己长得很漂亮
ʑɣɤnɤmpɕɤr - See: nɤmpɕɤr
ʑɣɤnɤmqe intransitive verb
se faire insulter. 招人骂.
ʑɣɤnɤmqe - See: nɤmqe
ʑɣɤnɤmtshɤr intransitive verb
directional: nɯ- trouver bizarre quelque chose à propos de soi. 觉得自己的事情奇怪.

ɲɯ-ʑɣɤnɤmtshar-a ɕti ma pɯ-nɯʑɯβ-a ɕti ri, nɯ kɯnɤ mɤ-kɯ-mbrɤt ʑo ɲɯ-ɤχom-a
我觉得很奇怪,虽然我睡了,还是不停地打哈欠
See: sɤmtshɤr
ʑɣɤnɤmtshɤr - See: nɤmtshɤr
ʑɣɤnɤndʐo intransitive verb
directional: nɯ- attraper froid. 令自己受凉.

nɯ-ʑɣɤnɤndʐo-a
我令自己受凉了

ma-nɯ-tɯ-ʑɣɤ-nɤndʐo
你不要令自己受凉
See: tɤndʐo
ʑɣɤnɤndʐo - See: nɤndʐo
ʑɣɤnɤrko intransitive verb
directional: tɤ- se forcer. 强迫自己.

kɤ-ndza a-tɤ-tɯ-ʑɣɤnɤrko
你强迫自己吃
See: rko See: anɤrkɯrko
ʑɣɤnɤrko - See: nɤrko1
ʑɣɤnɤstu intransitive verb

ɯ-zda mɯ́j-nɤste ma ɯʑo ɲɯ-ʑɣɤ-nɤstu
他不相信别人,只相信自己

mɯ́j-ʑɣɤnɤstu
他没有自信
ʑɣɤnɤstu - See: nɤstu
ʑɣɤnɤtsɯ intransitive verb
directional: kɤ- dissimuler (ses actions). 隐瞒(自己的行为).

kɯmaʁ tɤ́-wɣ-nɤma qhe kɤ-ʑɣɤnɤtsɯ mɤ-phɤn, tɯrme ra kɯ ciz qhe sɯz-nɯ ɕti.
自己做了坏事的时候隐瞒是没有用的,因为人们始终是会知道的
ʑɣɤnɤtsɯ - See: nɤtsɯ
ʑɣɤnɤtɯɣ intransitive verb
directional: _ faire en sorte de rencontrer, d'obtenir. 想办法拿到/遇到.

laχtɕha kɯ-pe tɤ-tu tɕe, ɲɯ-kɯ-ʑɣɤ-nɤtɯɣ ra
有好东西的时候,要想办法拿到手
ʑɣɤntsɣe intransitive verb
se trahir. 出卖自己.

nɤʑo ɲɯ-tɯ-nɯ-ʑɣɤntsɣe ʑo ɲɯ-ɕti
你自己出卖自己
See: tɯtsɣe See: rɤtsɣe See: raχtɯtsɣe
ʑɣɤntsɣe - See: ntsɣe
ʑɣɤnɯβlu intransitive verb
directional: pɯ- se laisser tromper. 被骗. See:
ʑɣɤnɯβlu - See: nɯβlu
ʑɣɤnɯkhramba intransitive verb
directional: tɤ- être trompé. 被骗. See: khramba See: rɯkhramba
ʑɣɤnɯkhramba - See: nɯkhramba
ʑɣɤnɯkon intransitive verb
directional: tɤ- ne se soucier que de soi. 只顾自己.
ʑɣɤnɯkon - See: nɯkon
ʑɣɤnɯmbrɤpɯ intransitive verb
directional: tɤ- se laisser monter. 让……骑在自己背上.

mbro tɯrme nɯ kɯ to-ʑɣɤnɯmbrɤpɯ
马让人骑在它背上了
See: mbro2
ʑɣɤnɯmbrɤpɯ - See: nɯmbrɤpɯ
ʑɣɤnɯmpa - See: nɯmpa
ʑɣɤnɯmpa intransitive verb
s'occuper de soi-même. 照顾自己.

kɤ-ʑɣɤnɯmpa pjɯ-kɯ-cha ra
一定要会照顾自己
ʑɣɤnɯsmɤn intransitive verb
se traiter. 看病.

nɤʑo ɕɯ-tɯ-ʑɣɤ-nɯsmɤn ɯ-ŋu?
你去看病
ʑɣɤnɯsmɤn - See: nɯsmɤn
ʑɣɤnɯtʂawku -
prendre soin de soi. 照顾自己.

nɤʑo tu-tɯ-ʑɣɤnɯtʂawku mɯ́j-tɯ-cha ɕti
你都不会照顾自己
ʑɣɤnɯtʂawku - See: nɯtʂawku
ʑɣɤpa intransitive verb
directional: tɤ-
construction: participe sujet faire semblant. 装做.

pɯ-kɯ-maʁ ɲɯ-ʑɣɤpa
他装作不是他

être orgueilleux. 傲慢.

jiɕqha nɯ kɯ-ʑɣɤpa ci ɲɯ-ŋu
他是个傲慢的人

s'appeler soi-même. 自称.

ʁnɯ-xpa pjɤ-wxti qhe tɤ-pi to-ʑɣɤpa
因为他大两岁,所以自称哥哥
Syn: nɯɕpɯz Syn: znɤjpɯjpe Syn: ʑɣɤrtsi
ʑɣɤpa - See: pa1
ʑɣɤpɣaʁ intransitive verb
directional: _ se retourner. 翻身.

aʑo stɤmku ri pɯ-rŋgɯ-a tɕe thɯ-ʑɣɤpɣaʁ-a ma a-pa qajɯ ɣɤʑu
我躺在草坪的时候翻了身,因为我的下面有虫子

thɯ-ʑɣɤpɣaʁ nɤ thɯ-ʑɣɤpɣaʁ
他(在地上)滚动
See: mbɣaʁ See: apɣaʁsci
ʑɣɤpɣaʁ - See: pɣaʁ
ʑɣɤqɤr intransitive verb
directional: nɯ- solitaire. 孤僻. See: qɤr
ʑɣɤraχtɕɤz intransitive verb
bien se traiter soi-même. 优待自己.
ʑɣɤraχtɕɤz - See: raχtɕɤz
ʑɣɤrɤβraʁ intransitive verb
se gratter. 给自己抓痒.

paʁ khrɯɣnɤkhrɯɣ ɲɯ-ʑɣɤrɤβraʁ
猪在抓痒
ʑɣɤrɤβraʁ - See: rɤβraʁ
ʑɣɤrɤɕi intransitive verb
se défaire de. 摆脱,挣脱.

a-jaʁ ka-ndo ri, kɤ-ʑɣɤrɤɕi-a tɕe kɤ-sɯɕlɯɣ-a
他抓住了我的手,我就挣脱了,让他松手了
ʑɣɤrɤɕi - See: rɤɕi
ʑɣɤrɤphɯ intransitive verb
directional: pɯ- directional: kɯ- mesurer ses forces. 量力而行.

tɯʑo pjɯ-kɯ-ʑɣɤrɤphɯ ra
要量力而行

nɤ-mtɕhi ma-tɯ-ɣɤχɤm kɯ koŋla kɤ-ʑɣɤrɤphɯ
不要说大话,要量力而行
ʑɣɤrku intransitive verb
se mettre dans. 把自己装进.

aʑo lʁa ɯ-ŋgɯ thɯ-ʑɣɤrku-a
我把自己装进口袋里了
Syn: ʑɣɤsɤri
ʑɣɤrku - See:
ʑɣɤrpu intransitive verb
directional: kɤ- se cogner soi-même. 撞到自己.
ʑɣɤrpu - See: rpu
ʑɣɤrtsi stative verb

se considérer comme. 自称;把自己视为.
se compter parmi. 把自己算在里面.

ɯʑo to-nɯ-ʑɣɤrtsi
他没有吧自己算在里面
See: ʑɣɤpa2
ʑɣɤrtsi - See: rtsi
ʑɣɤrɯxtuxti intransitive verb
être vaniteux. 自大. See: wxti
ʑɣɤrɯxtuxti - See: rɯxtuxti
ʑɣɤrʑɣɤr ideophone.2
avoir des brins qui dépassent (dans une touffe). 形容一束东西当中,有一两根凸出来,显得不整齐的样子.

tu-ro ʑɣɤrʑɣɤr ʑo ɲɯ-ŋu
有(一两根)凸出来
See: ʑɣɤʑɣɤt
ʑɣɤʁmɯɣ transitive verb
directional: tɤ- décider par soi-même. 自己决定.

jisŋi kɯ-nɯɕe ku-ʑɣɤʁmɯɣ-a (kɤ-nɯɕe ku-ʑɣɤʁmɯɣ-a)
我决定今天回去
ʑɣɤʁmɯɣ - See: ʁmɯɣ
ʑɣɤsaʁjɤr intransitive verb
prendre du retard. 耽误时间.
ʑɣɤsaʁjɤr - See: saʁjɤr
ʑɣɤsɤɕke intransitive verb
se brûler. 烫到自己.

ma-pɯ-tɯ-ʑɣɤsɤɕke
你不要烫到自己
See: ɕke See:
ʑɣɤsɤfɕu intransitive verb
directional: tɤ- se reposer un peu. 歇一会.

pjɤ-tɯ-ɴqa tɕe, tɤ-ʑɣɤsɤfɕu
你累了,休息一下
ʑɣɤsɤfɕu - See: afɕu
ʑɣɤsɤjɤr transitive verb
se mettre de travers. 斜着身子.

ɯ-stu kɤ-ɤmdzɯ, ma-nɯ-tɯ-ʑɣɤsɤjɤr ʑo
你坐直,不要斜着坐

ɯʑo tɤ-ŋke tɕe, ɲɯ-ʑɣɤsɤjɤr ʑo ɲɯ-ŋu
他走路的时候是斜着身子的
ʑɣɤsɤjɤr - See: ajɤr
ʑɣɤsɤnbaʁ Variant: anbaʁ intransitive verb
directional: kɤ- se cacher. 躲起来.

ko-tɯ-ʑɣɤsɤnbaʁ ɕti tɕe mɯ-pɯ-ta-mto
你躲起来了,我没有看到你
ʑɣɤsɤnbaʁ - See: anbaʁ
ʑɣɤsɤɲɟoʁ intransitive verb
: kɤ- directional: se coller sur. 把(自己的)身体贴在.

kɤ-anbaʁ-a tɕe znde ɯ-taʁ kɤ-ʑɣɤsɤɲɟoʁ-a
我躲起来的时候把身体贴在墙上了
ʑɣɤsɤɲɟoʁ - See: ɲɟoʁ
ʑɣɤsɤpa intransitive verb
directional: nɯ- se transformer en. 变成. Syn: ʑɣɤβzɟɯr
ʑɣɤsɤpɣaʁsci intransitive verb
se retourner. 翻身.

tɤ-ʑɣɤsɤpɣaʁsci-a
我翻了身(例如,睡觉的时候)

tɤ-ʑɣɤsɤpɣaʁsci
他翻了身

tu-tɯ-ʑɣɤsɤpɣaʁsci ntsɯ ɲɯ-ŋu, ɲɯ-sɤɣdɯɣ
你不停地翻身,很烦
ʑɣɤsɤpɣaʁsci - See: apɣaʁsci
ʑɣɤsɤri intransitive verb
directional: tɤ- devenir membre, être sociable. 加入;合群.

kɯ-ʑɣɤsɤri ci ɲɯ-ŋu
他是一个合群的人

ndʑi-rca to-zɣɤsɤri
他加入了他们俩的队伍

aʑo tɤrca tɤ-ʑɣɤsɤri-a
我加入其中了
Syn: ʑɣɤsɯrku
ʑɣɤsɤri - See: sɤri
ʑɣɤsɤrmbat intransitive verb
directional: _ s'approcher. 靠近.

tɤ-ʑɣɤsɤrmbat-a
我靠近了
Ant: arqhi See: mbarqhi See: amɯrmbat
ʑɣɤsɤrmbat - See: armbat
ʑɣɤsɤrmi intransitive verb
directional: tɤ- se choisir comme nom. 给自己取名. See: rmi See: tɤ-rmi
ʑɣɤsɤrmi - See: sɤrmi
ʑɣɤsɤrqhi intransitive verb
directional: _ s'éloigner. 离得远一点.
ʑɣɤsɤrqhi - See: arqhi
ʑɣɤsɤrʁɯrʁu transitive verb
directional: tɤ- directional: tɤ- se ramasser, se blottir. 缩成一团.
ʑɣɤsɤrʁɯrʁu - See: arʁɯrʁu
ʑɣɤsɤstɤko intransitive verb
tendre son corps. 舒展筋骨. See: astu See: sɤstu2
ʑɣɤsɤstɤko - See: sɤstɤko
ʑɣɤsɤsɯɣ intransitive verb
directional: tɤ- faire le maximum. 努力;抓紧时间.

tɯ-βzjoz kɤ-ʑɣɤsɤsɯɣ ra
要努力学习
See: asɯɣ
ʑɣɤsɤtsa intransitive verb
directional: thɯ- se verrouiller automatiquement. 自动地锁起来(门).

kɯm chɤ-nɯ-ʑɣɤsɤtsa
门自动地关起来了
ʑɣɤsɤtsa - See: atsa
ʑɣɤsɤtɯɣ intransitive verb
aller à la rencontrer de. 去找(某人). See: amɯtɯɣ
ʑɣɤsɤtɯɣ - See: atɯɣ
ʑɣɤsɤzɣɯt intransitive verb
directional: _ se rendre à, auprès de. 去到. See: zɣɯt See:
ʑɣɤsɤzɣɯt - See: sɤzɣɯt
ʑɣɤsprɤt intransitive verb
directional: tɤ- se livrer (à la justice). 把自己交给上级,自首.

aʑo tɤ-ʑɣɤsprat-a
我自首了
ʑɣɤsprɯl intransitive verb
directional: nɯ- Etym: sprul. se déguiser, se transformer. 装扮成,转变成.

ɬɤndʐi nɯ tɯrme ɲɯ-ʑɣɤsprɯl ŋgrɤl
鬼会把自己变成人
ʑɣɤstu intransitive verb
directional: tɤ- faire en sorte de devenir ainsi. 使自己变成那样.

tɕhɣaʁtɕhɣaʁ ʑo tɤ-ʑɣɤstu

phoʁphoʁ to-ʑɣɤstu
他使自己变得很干净
See:
ʑɣɤsɯβde intransitive verb
directional: pɯ- se faire jeter. 被摔下来.

mbro to-nɯmbrɤpɯ tɕe pjɤ-ʑɣɤsɯβde
他骑了马,被摔下来了
See: βde
ʑɣɤsɯβʁa intransitive verb
directional: pɯ- faire en sorte de gagner. 使自己赢.
ʑɣɤsɯβʁa - See: βʁa
ʑɣɤsɯβzi intransitive verb
se rendre saoul. 喝醉.

kɤ-ʑɣɤsɯβzi mɤ-ra
别喝醉
ʑɣɤsɯβzi - See: βzi
ʑɣɤsɯɕqhlɤt intransitive verb
directional: _ faire en sorte de disparaître. 使自己消失.

ɯʑo kɤ-ari nɤ kɤ-ari tɕe, kɤ-ʑɣɤsɯɕqhlɤt
他走下去,走下去,最后不见了踪影
ʑɣɤsɯɕqhlɤt - See: ɕqhlɤt
ʑɣɤsɯɕqraʁ intransitive verb
directional: tɤ- se rendre intelligent. 令自己变聪明.

tɯʑo tu-kɯ-ʑɣɤsɯɕqraʁ ra
要想办法令自己变聪明
See: znɤɕqɯɕqraʁ
ʑɣɤsɯɕqraʁ - See: ɕqraʁ
ʑɣɤsɯfsaŋ intransitive verb
directional: tɤ- faire des fumigations rituelles pour soi-même. 为自己求烟子.

tɤ-ʑɣɤsɯfsaŋ-a
我为自己求了烟子
See: fsaŋ
ʑɣɤsɯfsaŋ - See: sɯfsaŋ
ʑɣɤsɯɣlɯɣ intransitive verb
directional: nɯ- se détacher. 解脱;逃脱.

khɯna ɲɤ-ʑɣɤsɯɣlɯɣ
狗脱链了

tɯrme kú-wɣ-ja ri ɲɤ-ʑɣɤsɯɣlɯɣ
他被关(进监狱),但是逃脱了
ʑɣɤsɯɣlɯɣ - See: lɯɣ
ʑɣɤsɯɣɲaʁ intransitive verb
directional: nɯ- se noircir. 给自己抹黑.

tɤ-pɤtso ni tɤɣro kɯ ɲɯ-ʑɣɤsɯɣɲaʁ-ndʑi ʑo
小孩子玩着把自己弄黑了
ʑɣɤsɯɣɲaʁ - See: sɯɣɲaʁ
ʑɣɤsɯɣʑi - See: ʑi
ʑɣɤsɯɣʑi intransitive verb
se calmer. 平静下来.
ʑɣɤsɯmphɯr -
directional: tɤ- s'envelopper dans. 把自己裹在…里.
ʑɣɤsɯmphɯr - See: mphɯr
ʑɣɤsɯmto intransitive verb
directional: pɯ- se faire voir. 让别人看到自己.

ma-pɯ-tɯ-ʑɣɤsɯmto
你不要让人看见你

ɯʑo mɯ-to-rɯndzaŋspa tɕe pjɤ-ʑɣɤsɯmto
他不小心让人看见了
ʑɣɤsɯmto - See: mto
ʑɣɤsɯndo - See:
ʑɣɤsɯndo intransitive verb
directional: kɤ-
se faire attraper. 被人抓.
se contrôler. 自我控制.

ɯʑo kɤ-ʑɣɤsɯndo mɤ-kɯ-cha ci ɲɯ-ŋu
他是不能控制自己的人
ʑɣɤsɯndo - See:
ʑɣɤsɯntshɤβ intransitive verb
directional: tɤ- paniquer, se mettre dans tous ses états. 慌张.
ʑɣɤsɯntshɤβ - See:
ʑɣɤsɯrku intransitive verb
se mettre dans. 让自己加入.
ʑɣɤsɯrku - See:
ʑɣɤsɯrtoʁ intransitive verb

smɤnba ɯ-phe kɯ-ʑɣɤsɯrtoʁ lɤ-ari
他去看病了

ɕ-tɤ-ʑɣɤsɯrtoʁ
你去看病吧

smɤnba a-tɤ-tɯ-ʑɣɤsɯrtoʁ
你找医生看你的病吧

smɤnba ci kɯ-ʑɣɤsɯrtoʁ jɤ-ari-a
我去看医生了
ʑɣɤsɯrtoʁ - See: rtoʁ
ʑɣɤsɯsat intransitive verb
directional: pɯ- se faire tuer. 遭人杀害.
ʑɣɤsɯsat - See: sat
ʑɣɤsɯsŋaʁ intransitive verb
directional: tɤ- se faire ensorceller. 招人给自己施法术.
ʑɣɤsɯsŋaʁ - See: sŋaʁ1
ʑɣɤsɯtɕɤt stative verb
ʑɣɤsɯxɕɤt intransitive verb
directional: nɯ- s'entraîner. 训练自己.

ɲɯ-ʑɣɤsɯxɕat-a
我自己训练
Syn: sɯɣʑaʁ See: ɕɤt
ʑɣɤsɯxɕɤt - See: sɯxɕɤt
ʑɣɤsɯxtɕhaʁ intransitive verb
diminuer de lui-même. 令自己变少.

pɕawtsɯ ɯʑo ndɤre mɤ-nɯ-ʑɣɤsɯxtɕhaʁ
钱不会自己变少
ʑɣɤsɯxtshu - See: tshu
ʑɣɤsɯxtso intransitive verb
faire en sorte de comprendre. 让自己明白.

tɯ-rju kɤ-ʑɣɤsɯxtso ra
要弄明白这句话的意思

tɤ-kɤ-tɯt nɯra kɤ-ʑɣɤsɯxtso ma tha nɤ-ɕɯ-kɤ-rɤfɕɤt me
你要弄清他所讲的话,不然的话你转述不出来
ʑɣɤsɯxtso - See: tso
ʑɣɤsɯxtɯɣ intransitive verb
directional: _ se rapprocher et entrer en contact avec. 靠拢.

ma-thɯ-tɯ-ʑɣɤsɯxtɯɣ ma nɤ-ŋga sɯ-pɣi
你不要靠拢,会把你衣服弄脏
Syn: ʑɣɤχtɤt
ʑɣɤsɯχsu intransitive verb
se nourrir. 自己喂自己. Syn: ngu
ʑɣɤsɯχsu - See: χsu
ʑɣɤsɯzdɯɣ intransitive verb
se donner du mal. 大费周章;不辞辛苦.
ʑɣɤsɯzdɯɣ - See: sɯzdɯɣ
ʑɣɤta intransitive verb
directional: _ s’adosser à, s'appuyer. 靠.

ɯ-zda ɯ-taʁ pjɤ-ʑɣɤta
他躺在别人的身上了

aʑo ɲɤ-ɲat-a tɕe, ɯ-taʁ kɤ-ʑɣɤta-a
我很累,所以靠在他身上

directional: nɯ- rester et ne pas vouloir partir. 留在别人家里不肯走.

tɯrme ɯ-kha ɲɤ-ʑɣɤta
他留在人家的屋子里不肯走

ma-nɯ-tɯ-ʑɣɤta kɯ nɯɕe-tɕi
你不要待在这里,我们走吧
Syn: See:
ʑɣɤtshi intransitive verb
directional: tɤ- se pendre. 上吊.

to-ʑɣɤtshi
他上吊自尽了
See: tshi2
ʑɣɤtʂaβ intransitive verb
directional: _ se laisser tomber par terre. (故意)倒在地上.
ʑɣɤtʂaβ - See: tʂaβ
ʑɣɤwum -
se refermer. 自己合拢;自然合拢.
ʑɣɤwum - See: wum
ʑɣɤxthom intransitive verb
directional: lɤ- s'allonger horizontalement. 躺下.

nɯ ɕɯmɯma ʑo ɯ-thoʁ nɯ tɕu lo-ʑɣɤxthom
他马上就躺在地上
ʑɣɤxthom - See: xthom
ʑɣɤχpjɤt intransitive verb
directional: kɤ- s'observer. 观察自己.

nɤʑo kɤ-nɯ-ʑɣɤχpjɤt tɕe, tɤ-wa ɯ-ɲɯ-tɯ-fse kɯ?
你观察一下自己,是不是像一个父亲的样子
ʑɣɤχpjɤt - See: χpjɤt
ʑɣɤχtɕi intransitive verb
se laver. 洗自己.
ʑɣɤχtɕi - See: χtɕi
ʑɣɤχtɤt - See:
ʑɣɤχtɤt intransitive verb
Etym: gtad. s'appuyer sur. 靠.

si ɯ-taʁ ko-ʑɣɤχtɤt
他靠在树上

znde ɯ-taʁ ko-ʑɣɤχtɤt
我靠在墙上

ɯ-zda ɯ-taʁ ko-ʑɣɤχtɤt
他依靠了他的伙伴

aʑo ɲɯ-ɤɲat-a tɕe, ɯ-taʁ kɤ-ʑɣɤχtat-a tɕe tɤ-nɯna-a
我累了所以靠在他身上休息了
Syn: ʑɣɤta
ʑɣɤznɤjo intransitive verb
directional: kɤ- faire attendre les autres. 令别人等.

ma-kɤ-tɯ-ʑɣɤ-z-nɤjo
你让别人等你
ʑɣɤznɯɲɤmkhe intransitive verb
directional: nɯ- se faire maigrir. 令自己变瘦. Ant: nɯɲɤmsɯ See: See:
ʑɣɤznɯɲɤmkhe - See: nɯɲɤmkhe
ʑɣɤʑɣɤt ideophone.2
avoir des brins qui dépassent (dans une touffe). 形容一束东西当中,有一两根凸出来,显得不整齐的样子.

kuxtɕo ɯ-taʁ si nɯ ɲɯ-ro ʑɣɤʑɣɤt ʑo
背篼里装的柴有(一根两根)凸出来
See: ʑɣɤrʑɣɤr
ʑi intransitive verb
directional: nɯ- directional: pɯ- directional: thɯ- se résorber, se calmer. 平静下来;减轻;消肿.

ɯ-kɯ-mŋɤm ɲɤ-ʑi
他的痛减轻了

ɯ-mbrɯ ɲɤ-ʑi
他的气消了

a-mtshi kɯ-mŋɤm daldaltsɯtsa ʑo nɯ-ʑi
我的胃疼(肝)慢慢地减轻了

tʂha ku-tshi-a qhe ɲɯ-ʑi ɕti
喝了茶就会好一点(解渴,或者不再打瞌睡了)

tɯ-mɯ ɲɤ-ʑi
雨停了

qale ɲɤ-ʑi
风停了

ɯ-tɯ-ɣmbɤβ pjɤ-ʑi
他的脓肿消肿了
ʑiwarɯmtɕhɤt noun
Etym: ʑi.ba ri.mtɕʰod. une célébration bouddhique. 一种法事.
ʑmbɤr noun
ulcère. 疮.

a-rŋa ʑmbɤr ɲɤ-ɬoʁ
我脸上生了疮
ʑmbraʁlaʁli noun
une plante. 植物的一种.

ʑmbraʁlaʁli nɯ sɯjno ci ŋu, ɯ-ru kɯ-mpɯ tsa ŋu, kɯ-ɤlɯlju ŋu, ɯ-jwaʁ ʁnɯz ma ku-tshoʁ mɤ-cha. ɯ-jwaʁ ni ndʑi-pɤrthɤβ ri ɯ-mɯntoʁ ɲɯ-βze tɕe ɯ-jwaʁ nɯ nɯ-ɴɢɤt tɕe, ɯ-mɯntoʁ pjɯ-ŋgra tɕe ɯ-mat nɯ ɯ-jwaʁ ɯ-pa pjɤ-ɴqoʁ ŋu. ɯ-mat thɯ-tɯt tɕe ɣɯrni. ɯ-ŋgɯ ɯ-ci cho ɯ-rdoʁ ra kɯnɤ ɣɯrni. mɤ-sɤndɤɣ. tɤ-pɤtso ra kɯ tu-ndza-nɯ ŋgrɤl. nɯ tú-wɣ-ndza tɕe ``tɯ-rqo ʑmbraʁ mɤ-ɕe" tu-ti-nɯ ŋgrɤl.
|fv ʑmbraʁlaʁli 是一种植物,茎有点柔软,呈圆柱形。只长两片叶子。花夹在两片叶子中间,叶子展开了以后,花凋落结成果实吊在叶子下面。果实成熟后变红。没有毒性。小孩子们经常吃这个果实。据说吃了它“青稞的芒不会进入喉咙”。 ʑmbraʁlaʁli 是一种植物,茎有点柔软,呈圆柱形。只长两片叶子。花夹在两片叶子中间,叶子展开了以后,花凋落结成果实吊在叶子下面。果实成熟后变红。没有毒性。小孩子们经常吃这个果实。据说吃了它“青稞的芒不会进入喉咙”。
ʑmbri transitive verb
directional: thɯ- faire du bruit, jouer d'un instrument de musique. 发出声音;演奏音乐.

ɟuli thɯ-ʑmbri-t-a
我吹了竹笛

zɯxtɕhɤl ta-ʑmbri
他打钹了

mkhɤrŋa ta-ʑmbri
他敲锣了
See: mbri1
ʑmbri noun
saule. 柳树.
ʑmbrijmɤɣ noun
Hericium erinaceus. 猴头菌【杨柳菌】.

ʑmbrijmɤɣ nɯ ʑmbri kɯ-wxti ɯ-taʁ tu-ɬoʁ ɲɯ-ŋu, kɯmaʁ tɤjmɤɣ ra cho nɯ-tshɯɣa mɯ́j-naχtɕɯɣ, ɯʑo kɯ-ɤrtɯm rloŋrloŋ ɲɯ-ŋu, ɯ-βri nɯ tɤ-rme kɯ-fse ʁɟa ɲɯ-ŋu, kɤ-ndza ɲɯ-sna, ɯ-mdoʁ kɯ-ɤqarŋɯrŋe tsa ɲɯ-ŋu.
杨柳菌长在较高大的柳树上,样子和其他蘑菇不同。呈圆球形,全身长满毛,可以吃。颜色是淡黄色。
ʑmbroko noun
Sonchus oleraceus. 苦苣菜【空洞菜】.

ʑmbroko nɯ tɯ-xpa tu-kɯ-ɬoʁ sɯjno ŋu, ɯ-ru ɯ-ŋgɯ nɯ kɯ-so ŋu, pjɯ́-wɣ-qlɯt tɕe mpɯ, tɕe ɯ-lu tu, fsapaʁ ndza wuma pe ɯ-mɯntoʁ kɯ-qarŋe tɕe kɤ-rɯlaba ŋu
苦苣菜是一年生的植物,茎是空心的,撇断的时候是嫩的,有乳汁。是很好的饲草。花黄色,喇叭形。
ʑmbrɯ noun
Etym: gru. bateau. 船.

ʑmbrɯ kɤ-lat-a
我划了船
ʑmbrɯβɟaj noun
rame. 桨.
ʑmbrɯɟoʁ noun
clayonnage. 杨柳枝条.
ʑmbrɯkɤlu noun
type de saule. 柳树的一种(看起来被据掉一样).
ʑmbrɯpɣa noun
espèce d'oiseau. 一种鸟.

ʑmbrɯpɣa nɯ pɣa tɤŋkhɯt staʁnɤ wxti, ɯ-mi kɯ-qarŋe ŋu, ɯ-mtsioʁ nɯ ɲaʁ rɲɟi tsa ɯ-jme nɯ ɯ-phoŋbu sɤz rɲɟi, ɯ-muj ɯ-mdoʁ wuma mpɕɤr, kɯ-ɲaʁ ra kɯnɤ nɤmbju, ɯ-xtɤpa ra ʁmɤrsɤr ɯ-mdoʁ tu, ɯ-rqo pa cho ɯ-ʁar χchoʁe ra kɯ-wɣrum tɯ-snaʁ ka tu. tɯ-ji ɯ-ŋgɯ ju-ɣi mɤ-ŋgrɤl, stɤmku cho sɯŋgɯ ra ku-rɤʑi ɕti.
|fv ʑmbrɯpɣa 是一种鸟,略大于拳头。脚黄色,嘴黑色,尾巴比身子长。羽毛颜色很美,黑色有光泽。腹部是橙色的,脖子和翅膀上各有一块白点。这种鸟不会来到庄稼地里,只是在草地和森林里生活。 ʑmbrɯpɣa 是一种鸟,略大于拳头。脚黄色,嘴黑色,尾巴比身子长。羽毛颜色很美,黑色有光泽。腹部是橙色的,脖子和翅膀上各有一块白点。这种鸟不会来到庄稼地里,只是在草地和森林里生活。
ʑmbɯlɯm noun
une espèce de champignon. 【油辣枯】.

ʑmbɯlɯm nɯ sɤjku cho mbraj ɯ-ŋgɯ tu-ɬoʁ ŋu, ɯ-qhu nɯ kɯ-ɤqarŋɯ-rŋe tɕe kɯ-nɤmbju tsa ŋu, ɯ-rʑɯɣ cho ɯ-ru nɯ kɯ-wɣrum ŋu, tú-wɣ-ndza tɕe kɯ-xtɕɯ-xtɕi qiaβ cho mɤrtsaβ
油辣枯长在白桦树和红桦树林里,背面带有黄色,有点光泽,下面菌褶和干是白色的。吃的时候,有点苦,有点辣。
ʑŋga transitive verb
directional: tɤ- aider qqn à s'habiller. 帮别人穿衣服.

ɯ-ŋga tɤ-ʑŋga-t-a
我帮他穿衣服了

directional: pɯ- border le lit à qqn. 帮别人盖被子.

pɯ-ʑŋga-t-a
我帮他盖了被子
See: ŋga
ʑŋgi intransitive verb
directional: _ porter du bois. 背柴.

ɕ-pɯ-ʑŋgi-a
我去背柴了
ʑŋgri noun
étoile. 星星.

ʑŋgri kɯ-nɯqambɯmbjom
流星
ʑŋgu intransitive verb
directional: kɤ- passer une rivière en bateau. 坐船渡河.

tɯ-ci ɯ-taʁ ko-ʑŋgu (=tɯ-ʑŋgu ko-lɤt)
他坐船渡了河

kɤ-ʑŋgu-a
我渡了河

kɯ-ʑŋgu
船夫
ʑɴɢoʁ transitive verb
directional: kɤ- accrocher. 钩住.

a-tɤ-ri kɤ-ʑɴɢoʁ
你帮我牵线吧(用两只手的手指把线分开)
See: ɴqoʁ
ʑɴɢro noun
guimbarde. 口簧琴.

ʑɴɢro nɯ-ʑmbri-t-a
我吹了口簧琴

ʑɴɢro ɲɯ-ɤsɯ-lɤt
他在吹口簧琴
ʑɴɢu transitive verb
directional: pɯ- directional: thɯ- éplucher, décortiquer. 削;掰开.

jima pɯ-ʑɴɢu-t-a
我剥了玉米

stoʁ pɯ-ʑɴɢu-t-a
我掰了胡豆

ʑɴɢɯloʁ pɯ-ʑɴɢu-t-a
我掰了核桃

rɤjndoʁ pɯ-ʑɴɢu-t-a
我剥了圆根
ʑɴɢɯloʁ noun
noix. 核桃.

mbrɯtɕɯ kɯ ʑɴɢɯloʁ nɯ-sɯphaʁ-a
我用刀子把核桃撬开了

ʑɴɢɯloʁ nɯ si kɯ-wxtɯ-wxti ci ŋu, ɯ-mat nɯ ɯ-rqhu kɯ-rkɯ-rko ŋu, ɯ-ŋgɯ nɯ tɯ-rnoʁ ɯ-tshɯɣa fse, tú-wɣ-ndza tɕe wuma ʑo mɯm, ɯ-kri tu, ɯ-mat nɯ tɤ-rtɕi sna.
核桃是一种高大的树,果子壳很硬,形状像大脑,吃起来很香,含有油脂,有滋补的作用。

Golok. 果洛.
ʑo stative verb
directional: tɤ- léger. 轻.

ɯ-fkur ɲɯ-ʑo
他的负担很轻
Ant: rʑi
ʑo particle
particule emphatique. 强调助词.
ʑro noun
type d'arbrisseau. 灌木的一种.
ʑru stative verb
directional: tɤ- directional: thɯ- grand et fort. 强壮.
de bonne qualité, précieux. 质量好;优质;贵重.

ɕoŋtɕa ɲɯ-ʑru
木料质量很好
ʑʁɯnʑʁɯn ideophone.2
haut sur ses pieds. 形容脚高而细长的样子.
ʑu noun
Etym: ʑo. yaourt. 酸奶.
ʑur stative verb
directional: tɤ- en quantité suffisante. 足够.

kɤ-znɯkro mɯ́j-ʑur
不够分给人家

kɤ-rɤmbi mɯ́j-ʑur
不够送
Syn: rtaʁ
ʑɯ transitive verb
ʑɯ stative verb
directional: tɤ- pas seulement. 不只.

a-ʁi tɤtɕɯ kɯmŋu nɯ mɤ-ʑɯ ma mɤʑɯ tɕheme ci tu
不只五个弟弟,还有一个妹妹

tɯrme tɯ-rdoʁ mɯ́j-ʑɯ ma laχsɯm ɣɤʑu-nɯ
不只一个人,有两三个人

paχɕi ɯ-tɯ-wxti kɯ tɤŋkhɯt mɯ́j-ʑɯ (mɤ-kɯ-ʑɯ) jamar ɲɯ-wxti
苹果比拳头大一点
See: mɤʑɯ
ʑɯβdaʁ noun
Etym: gʑi.bdag. dieu de la montagne. 山神.
ʑɯβnɤlɯβ ideophone.4
beaucoup de gens allant dans tous les sens s'occupant chacun de leur tâche. 形容很多人来回走动,各自做自己的事情的场面.

tɯrme ra ʑɯβnɤlɯβ ʑo ɲɯ-rɤma-nɯ
很多人来回走动,各自做自己的事情
See: jɯβjɯβ See: ɟɯɣɟɯɣ
ʑɯβʑɯβ Variant: ʑɯpʑɯp ideophone.2
beaucoup de chose dressées, beaucoup de gens debout. 形容很多人、东西、动物等密密麻麻地站着的样子.

tɤ-rtsho ʑɯβʑɯβ ʑo ɲɯ-pa
麦桩密密麻麻地立在那里

tɯrme ʑɯβʑɯβ ʑo ɲɯ-ndzur-nɯ
很多人在那里站着

fsapaʁ ra zgoku zɯ ʑɯβʑɯβ ʑo ɲɯ-rɤʑi-nɯ
山上牲畜很多,密密麻麻
ʑɯɣ stative verb
directional: pɯ- avoir complètement pourri. 完全腐烂掉.

nɯŋa pjɤ-ndʐaβ tɕe, pjɤ-ʑɯɣ
奶牛摔倒了,死了然后尸体完全腐烂掉了
Syn: rɲɯl
ʑɯɣ transitive verb
Etym: bʑugs. dire bonsoir. 请晚安.

sɤrma a-tɤ-ʑɯɣ-nɯ
他们要向他请安
ʑɯm stative verb
directional: nɯ-
bon à manger. 好吃.

jɯfɕɯr, cai tɤ-ndza-t-a pɯ-ʑɯm
昨天吃的菜,很好吃

ki kɤ-ndza ki ɲɯ-mɯm tɕe, tú-wɣ-nɯ-ndza tɕe ɲɯ-ʑɯm
这种食物很好吃,吃了感觉很好

désaltérant. 解渴的.

aʑo tɤ-lu kɤ-tshi-t-a, ɲɯ-ʑɯm
我喝了牛奶,很解渴

agréable. 舒服.

ki tɯ-ŋga tɤ-ŋga-t-a tɕe, ɲɯ-mpja tɕe pɯ-ʑɯm
我穿了这件衣服,很暖很舒服
ʑɯmkhɤm noun
domaine. 管辖区.
beaucoup, un long moment. 很多;很长时间.

ʑɯmkhɤm ɯ-xpa
很多年

tɯrme ʑɯmkhɤm ʑo jo-ɣi-nɯ
来了很多人

Etym: ʑiŋ.kʰams. un long moment. 很长时间. See: ʑɯŋkhɤm
ʑɯnmar noun
Etym: ʑun.mar. beurre clarifié. 融酥(净化黄油). See: ta-mar
ʑɯŋkhɤm noun
Etym: ʑiŋ.kʰams. la terre entière. 全世界.

ʑɯŋkhɤm ɯ-ku zɯ
世界上
See: ʑɯmkhɤm
ʑɯrɯʑɤri adverb
progressivement. 渐渐.

ʑɯrɯʑɤri tɕe chɯ-chɯ-mɤɕi-ndʑi nɤ chɯ-chɯ-mɤɕi-ndʑi
他们俩逐渐变得越来越富裕
See: ɯ-ʑɤrʑɯr
ʑɯxsa noun
Etym: bʑugs.sa. siège, place où l'on s'assoit (honorifique). 座位(敬语).
ʑɯxsɯr noun
fruit de la bardane. 牛蒡子. See: tɤtɕɯβraʁ
ʑwɤrnɤlɤr ideophone.4
gesticulant. 形容指手画脚的样子.

ʑwɤrnɤlɤr ʑo ma-tɯ-ʑɣɤstu kɯ phoʁphoʁ kɤ-rɤʑi
你不要指手画脚,规矩一点
ʑwɤʑwɤr ideophone.2
de travers (chapeau). 形容不周正的样子(帽子). Syn: jwɤjwɤr
Back to top
Corpus and dictionaries compiled with ANR funding.